Vedecká rada           Prírodovedecká fakulta     Univerzita Komenského v Bratislave                  Ing. Jozef Ivanič   ...
Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Katedre kartografie,geoinformatiky a diaľkovéh...
1.   Úvod.Nevyhnutnosť koordinácie tvorby priestorových informácií na regionálnej, národnej amedzinárodnej úrovni vytvára ...
komplexného digitálneho modelu. Práca súčasne navrhuje princípy harmonizácie ISKN soZBGI s ďalšími údajovými štruktúrami o...
súčasnosť zachytáva práca *50+. Aktuálne vývojové trendy a vývoj zabezpečenia funkcií katastranehnuteľností v rezorte geod...
3.1.1.1 Vymedzenie pojmu geografická báza údajovPred tým ako si vymedzíme pojem geografická báza údajov (GBÚ) vysvetlíme s...
Pre dosiahnutie uvedených cieľov je definovaný legislatívny postup plnenia úloh, ktoré súrozdelené do príloh I, II, III. S...
Informačný systém katastra nehnuteľností je spravovaný rezortom geodézie kartografiea katastra podľa zákonov a s pomocou v...
Projekt vytvorenia SW aplikácie, ktorá pracuje s údajmi katastra nehnuteľností, uloženýmiv jednej spoločnej databáze a v j...
Návrh modelu interoperabilnej geografickej bázy údajov komplexného digitálneho modelureliéfu definuje KO pre georeliéf, vy...
spôsobu ich vyhotovenia, metódy mapovania a pre vektorizované aj spôsob vektorizáciea transformácie takto získanej vektoro...
3.7 Definícia experimentuPočítačový experiment dokumentuje implementáciu katalógu katastra nehnuteľností vo formegeografic...
4.1 DiskusiaV práci je popísaný existujúci stav programového vybavenia, uloženia údajov a ich spracovaniav systéme katastr...
základov svojich informačných systémov. Problém spracovania údajov katastra nehnuteľnostív kontexte ISPIRE a ich prepojeni...
12 KRCHO, J. (1979): Reliéf ako priestorový subsystém SRF geografickej krajiny a jeho   komplexný digitálny model.. Geogra...
29 NIKŠOVÁ, N.; VOJTIČKO, A. (2003): Budovanie ZB GIS ako prvku národnej   priestorovej infraštruktúry. Geodetický a karto...
44 ZAHN, O., IVANIČ, J., BUCHELOVÁ, L., JAVORNÍKOVÁ, A., MUŽÍKOVÁ, R., (2005):   Správa o riešení vedecko-technického proj...
60 ÚGKK SR, (2000): Smernice na spravovanie katastra nehnuteľností. Bratislava.   ÚGKK.61 ÚGKK SR, (2003): Smernice na obn...
75    Nariadenie komisie (EÚ) č. 268/2010 z 29. marca 2010, ktorým sa vykonáva         smernica Európskeho parlamentu a Ra...
95 http://www.opengeospatial.org          96 http://geonet.fns.uniba.sk          97 www.kataster.skgeodesy.sk          98 ...
IVANIČ, J. :Nové možnosti informačných technológií v rezorte UGKK SR, In: Seminár Košice,Banská Bystrica, SSGK, Bratislava...
Systems (ZBGIS) and the Cadastral Information System (ISKN). The Geodetic Bases InformationSystem is the system managing t...
To attain the aforementioned objectives, the defined legislative procedure for fulfilling the tasksthat are divided into A...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Optimalizácia metód harmonizácie a integrácie priestorových údajov o území

1,507 views

Published on

Jozef Ivanič: Optimalizácia metód harmonizácie a integrácie priestorových údajov o území (princípy, metódy, hodnotenie) - autoreferát dizertačnej práce
školiteľ: doc. RNDr. Eva Mičietová, PhD.
študijný odbor: 13-5-9 kartografia a geoinformatika
školiace pracovisko: Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave
rok: 2010

Published in: Technology
  • Be the first to like this

Optimalizácia metód harmonizácie a integrácie priestorových údajov o území

  1. 1. Vedecká rada Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského v Bratislave Ing. Jozef Ivanič Autoreferát dizertačnej práce OPTIMALIZÁCIA METÓD HARMONIZÁCIEA INTEGRÁCIE PRIESTOROVÝCH ÚDAJOV O ÚZEMÍ.na získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor v odbore doktorandského štúdia Kartografia a geoinformatika 13-5-9 BRATISLAVA 2010
  2. 2. Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Katedre kartografie,geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenskéhov Bratislave.Predkladateľ: Ing. Jozef Ivanič Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského v Bratislave Mlynská dolina, 842 15 BratislavaŠkoliteľ: Doc. RNDr. Eva Mičietová, PhD. Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského v Bratislave Mlynská dolina, 842 15 BratislavaOponenti: prof. RNDr. Hubert HILBERT, PhD. Katedra geografie Fakulta přírodovědně-humanitní a pedagogická Technická univerzita v Liberci Voroněžská 1329/13, 460 01 Liberec 1 CZ Ing. Juraj Vališ, PhD. Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského v Bratislave Mlynská dolina, 842 15 Bratislava Doc. Ing. Jozef Čižmár, PhD. Katedra mapovania a pozemkových úprav Slovenská technická univerzita v Bratislave Radlinského 11, 813 68 Bratislava 1Autoreferát bol rozoslaný dňa: .......................Obhajoba dizertačnej práce sa koná dňa ...................... o ............ hod. pred komisiou pre obhajobudizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia 13-5-9 Kartografia a geoinformatikavymenovanou predsedom spoločnej odborovej komisie Prof. RNDr. Jozefom Krchom, DrSc................na Katedre kartografie, geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme Prírodovedeckej fakultyUniverzity Komenského v Bratislave, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava, miestnosť.................Predseda spoločnej odborovej komisie: Prof. RNDr. Jozef Krcho, DrSc. Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského v Bratislave Mlynská dolina, 842 15 Bratislava
  3. 3. 1. Úvod.Nevyhnutnosť koordinácie tvorby priestorových informácií na regionálnej, národnej amedzinárodnej úrovni vytvára tlak na ich harmonizáciu a čo najjednoduchšiu dostupnosť prepoužívateľa. Trend smeruje k integrácii informačných zdrojov, k analýzam, zobrazeniua dostupnosti informácie na bežnom internetovom prehliadači, formou pre toto prostredievlastnou. Táto požiadavka nutne vedie k otvoreným komunikačným štandardom a vytvoreniusilných analytických nástrojov na strane servera. Je však potrebné harmonizovať samotnúprimárnu informáciu jej uloženie a prístup k nej.Významnou platformou distribúcie a integrácie geografických informácií o krajine sa v súčasnostistávajú priestorové informačné infraštruktúry, ktoré tvoria :Prvky: priestorové a geografické informácie, geografické informačné systémy, metainformačnýkatalóg, katalógové a geografické informačné služby, ktoré zabezpečujú prístup, zdieľaniea využitie uvedených geografických informačných zdrojovVäzby: technologická platforma, pravidlá pre prístup, zdieľanie a využitie geografickýchinformačných zdrojov a koordinačné a monitorovacie mechanizmy a procedúryBudovanie priestorových informačných infraštruktúr vyžaduje štandardizáciu, harmonizáciua obsahovú integráciu geografických informácií, geografických informačných systémova geografických informačných služieb.Významným komponentom geografických informácií sú informácie o topografických prvkochkrajiny a o jednotkách vlastníckych práv. Tieto Informácie spravuje v Slovenskej republike Úradgeodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky ako súčasť AIS GKK , ktorého prvky tvoriasubsystémy : Informačný systém ISGZ, ZBGIS a ISKN. ISGZ je systém spravovania, evidovaniaa publikovania informácií o bodových poliach a súradnicových systémoch rezortu ÚGKK. SystémISGZ je členený na systém štátnej priestorovej siete, nivelačnej siete, trigonometrickej sietea systém určovania polohy v reálnom čase. ZB GIS je geografický databáza topografickýchinformácií slúžiaca ako základný podklad pre informačné systémy. Jej vlastnosti sú danékatalógom objektov. ISKN je systém evidencie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a systémzmeny týchto práv. Skladá sa zo systému geodetických informácií, popisných informácií a častikatastrálneho konania. Prepojenie systémov oddelených od seba formou ukladania údajov aaplikačným programovým vybavením je zabezpečené pomocou atribútov a jednoúčelovýchväzieb. Hlavným poslaním katastra nehnuteľností je bezpečnosť a istota výkonu vlastníckehopráva k nehnuteľnostiam.V predkladanej práci je rozpracovaná analýza a návrh postupov pre štandardizáciu,harmonizáciu, distribúciu a integráciu údajov ZBGIS a ISKN, údajových štruktúr z nichodvodených – KDMR podľa *67+.Metodika tvorby údajového modelu interoperabilnej geografickej databázy katastranehnuteľností vychádza z komplexnej analýzy údajov katastra nehnuteľností zo špecifikácie jeho 3
  4. 4. komplexného digitálneho modelu. Práca súčasne navrhuje princípy harmonizácie ISKN soZBGI s ďalšími údajovými štruktúrami odvodenými zo informačných zdrojov ZBGIS , ISKN.Práca špecifikuje metodiky k tvorbe metainformačného katalógu katastra nehnuteľnosti, štandardizovaného a harmonizovaného katalógu tried objektov katastra nehnuteľnosti, relačného údajového modelu katastra nehnuteľností, operačných možností geografickej databázy katastra nehnuteľností, publikácie geografickej databázy do prostredia priestorových informačných infraštruktúr.Práca sa zameriava na výskum a vývoj zásad interoperability údajov , nástrojov a informačnýchslužieb súvisiacich so systémami základnej bázy údajov pre geografické informačné systémy,geografickou bázou údajov komplexného digitálneho modelu reliéfu a informačným systémomkatastra nehnuteľností. Práca prezentuje aktuálny stav údajových modelov ISKN, návrhúdajového modelu, modelovanie komplexných priestorových štruktúr krajiny, generovanýchz objektov topografických prvkov, jednotiek vlastníckych práv a georeliéfu. 2. Súčasný stav problematiky a informačné zdrojePráca nadväzuje na informácie a poznatky z oblasti metodiky tvorby informačnýchinfraštruktúr, koncipovania geografických informačných systémov (GIS), spracovania informáciíkatastra nehnuteľností, koncipovania geografických databáz, distribúcie databáz v prostredíinternetu a využitia údajov o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam pri modelovanísociálnych, ekonomických, regionálnych a prírodných systémov krajiny.INSPIRE (Infrastructure of Spatial Information) špecifikuje rámcové zásady budovaniapriestorových informačných infraštruktúr *71+. Z hľadiska cieľa práce sa zameriavame najmä naproblematiku štandardizácie, harmonizácie a integrácie interoperabilných geografickýchinformácií. Proces štandardizácie zabezpečuje jednotnú formu definície a popisu údajovýchmodelov geografických informácií. Platforma OGC, podľa noriem ISO a CEN prijali súbor noriema štandardov, z ktorých časť zabezpečuje technologické systémy na spracovanie GI, a časť satýka samotného koncipovania údajových modelov GI – metodológia tvorby katalógovgeografických objektov (ISO 19110) *68+ a metodológia metainformačného katalógu (ISO 19115)*68+. Interoperabilitu GI riešia štandardy, ktoré definujú nástroj na distribúciu geografickýchinformácií - mapový server (ISO 191190) *68+ a geografické informačné služby (ISO 19119 )Metodická rovina GIS zahsňa širokú paletu informačných zdrojov, čo vyplýva z ich samotnejfunkcie. Teoretická koncepcia týchto systémov je podrobne rozpracovaná v početnej literatúre.Metodika sa pridsža najmä prác *14, 21, 22+, v ktorých je ku GIS pristupované z komplexnéhohľadiska, kde autor rozpracoval definíciu, predmet, funkciu, štruktúru, ale aj postup tvorbya hodnotenie kvality GIS. Ďalej sú to práce , ktoré sa venujú jednotlivým problematikám v rámciGIS. Modelovanie georeliéfu a problematika DTM sú ďalej predmetom prác *6, 7, 26, 33+.Problematiku katastra nehnuteľností v obsiahlom pohľade od počiatkov a historických väzieb po 4
  5. 5. súčasnosť zachytáva práca *50+. Aktuálne vývojové trendy a vývoj zabezpečenia funkcií katastranehnuteľností v rezorte geodézie kartografie a katastra aplikačným programovým vybavenímdokumentujú prace *43, 45, 54, 52+. Spravovanie ISKN je definované v zákonoch * 56, 57, 58, 59+a vyhláškami, smernicami a metodickými pokynmi *60, 61, 62, 63+. Pre poznanie aktuálnehostavu ISKN je dôležité pripomenúť koncepcie rozvoja a prognózy spracovávané v rezorte UGKK.Ide o práce *53, 54+. Kvalitu údajovej základne ZB GIS, ISKN a ISGZ formuje významnýmspôsobom pôsobenie Výskumného ústavu geodézie a kartografie v Bratislave. Výsledkyvýskumných prác a vedeckotechnických projektov sú popísané v prácach *40, 41, 42, 43, 44, 45,47, 49] . 3. MetodikaPre dosiahnutie cieľov práce bola navrhnutá celková metodika práce, ktorá obsahuje nasledovnéparciálne časti: metodika tvorby integrovaného katalógu objektov katastra nehnuteľností, metodika tvorby relačného údajového modelu geografickej databázy katastra nehnuteľností a relačného modelu metainformačného katalógu katastra nehnuteľností, metodika hodnotenia kvality geografickej bázy údajov katastra nehnuteľností, Metodika modelovania geografických priestorových štruktúr a hodnotenie operačných možností ISKN metodika distribúcie GBU KN a integrácie so ZB GIS a KDMR v prostredí priestorových informačných infraštruktúr. metodika modelovania priestorových štruktúr a hodnotenie operačných možností geografickej databázy 3.1 GIS a databázy GISPopis geografickej bázy údajov (GBU), spôsoby fungovania a začlenenia v systéme GIS. GBU jechápaná ako subsystém systému GIS, objasnenie koncepcie GIS vychádzajúc zo systémovéhopoňatia geografickej sféry tak, ako definuje MIČIETOVÁ *22+. 3.1.1 Geografická informáciaPred definovaním GIS_u a jeho štruktúry, zadefinujeme si pojem údaj. Údaj predstavuje najnižšíprvok informačného systému, prvok, ktorý je ďalej nedeliteľný. Všetky údaje nesú určitýinformačný obsah. Pojem informácia je uvažovaná v súvislosti s riadiacou činnosťou. Komplexnéchápanie geografickej informácie definuje MIČIETOVÁ *22+ ako trojdimenzionálnu veličinu,ktorej zložky sú poloha, téma a čas. Takéto integrálne chápanie geografickej informácie saprejavuje v štruktúre geografickej databázy GIS, kde sa nepreferuje polohová zložka údajov ogeosfére, ale preferuje sa integrita tematickej, polohovej a časovej zložky geografickejinformácie. Poloha, téma a čas generujú úplnú geografickú informáciu. Táto 3-dimenziálnosťgeografickej informácie umožňuje sledovať a analyzovať priestorové vzťahy objektovgeografickej sféry. 5
  6. 6. 3.1.1.1 Vymedzenie pojmu geografická báza údajovPred tým ako si vymedzíme pojem geografická báza údajov (GBÚ) vysvetlíme si pojemgeografické údaje. Ak o GIS hovoríme ako o technológii spracovania geografických údajov,odlíšime geografické údaje od iných druhov údajov. Ich vlastnosti sú tesne späté s podstatougeografického priestoru. Spojitosť implikuje problémy reprezentácie geografického priestoru*20+. So spojitosťou je zviazaná priestorová závislosť, t.j. podobnosť vlastností susedných oblastí.Spojitosť a závislosť sú však aj príčinou nepresného (nejasného) vymedzenia hraníc akategorizácie objektov. Tretia vlastnosť, lokalizácia údajov k povrchu geoidu, alebogeografickému, kartografickému súradnicovému systému im dáva prívlastok "geografické".Vyplývajú z nej známe problémy stanovenia presnej polohy (geodetických a fotogrametrickýchmeraní) a kartografického zobrazovania. Takto široko chápaná množina údajov viazanýchprostredníctvom vhodne zvoleného súradnicového systému sa zvykne označovať ako množinapriestorovo lokalizovaných údajov. Geografické údaje sú významnou vlastnou podmnožinoupriestorových údajov. 3.2 Harmonizácia a integrácia 3.2.1 INSPIRE 3.2.1.1 Úvod - čo je INSPIREJe iniciatívou Európskej komisie. Rovnomenná smernica Európskej komisie a Rady (2007/2/ES)vstúpila do platnosti 14. marca 2007 [68] s cieľom vytvoriť európsky legislatívny rámec potrebnýna vybudovanie európskej infraštruktúry priestorových informácií. Stanovuje všeobecné pravidlápre vybudovanie tejto infraštruktúry predovšetkým na podporu environmentálnych politíka politík, ktoré majú dopad na životné prostredie. Hlavným cieľom INSPIRE je zabezpečiťsprístupnenie veľkého množstva kvalitných a štandardizovaných priestorových informácií naúrovni Spoločenstva a na všetkých úrovniach členských štátov*99,100,101+ . 3.2.1.2 Základné princípy INSPIRE: údaje sú zbierané na takej úrovni a iba raz tam kde sa to deje najefektívnejšie možnosť bezproblémovo kombinovať priestorové údaje z rôznych zdrojov a zdieľať ich medzi mnohými užívateľmi a aplikáciami priestorové údaje vytvárané na jednej úrovni štátnej správy a používané ďalšími úrovňami priestorové údaje budú dostupné za podmienok, ktoré nebudú obmedzovať ich rozsiahle používanie jednoduchšie vyhľadávanie dostupných priestorových údajov, vyhodnotenie vhodnosti ich použitia na daný účel a sprístupnenie informácie za akých podmienok je možné tieto údaje použiť 6
  7. 7. Pre dosiahnutie uvedených cieľov je definovaný legislatívny postup plnenia úloh, ktoré súrozdelené do príloh I, II, III. Súčasne bola definovaná „cestovná mapa“. 3.2.2 Parcela a INSPIREKatastrálne parcely sú obsiahnuté v prílohe I smernice [68] a teda sa považujú za referenčnéúdaje. Špecifikácia bola tvorená štandardným postupom na princípespoluúčasti na procese budovania konzistentnej zhody. Zainteresované subjekty, na základesvojej registrácie ako SDIC (Spatial Data Interest Community - záujmová skupina priestorovýchúdajov) alebo LMO (Legally Mandated Organisation - právne určená organizácia) mali možnosťpredložiť užívateľské požiadavky a referenčné materiály, navrhnúť expertov na vývoj špecifikáciea zúčastniť sa na hodnotení údajových špecifikácií. Výsledkom je popis a predmet špecifikácie.Cieľom INSPIRE nie je harmonizácia pojmov vlastníctva a práv súvisiacich s parcelami, alezameriava sa na geometrické aspekty, ako sú prezentované v národných systémoch členskýchštátov. Katastrálne parcely v INSPIRE by mali slúžiť ako lokalizátory všeobecných informácií. Zahrnutímodkazu na národné registre ako vlastnosti (atribútu) parciel INSPIRE možno dosiahnuť zdrojenárodných údajov. Pomocou tohto dvojstupňového prístupu možno získať prístup k ďalšíminformáciám, ako sú práva a vlastníci, pri plnom rešpektovaní národnej legislatívy ochranyúdajov. 3.3 Kataster nehnuteľnostíV čase písania tejto práce je uloženie údajov, aplikačné programové vybavenie a údajový modelv katastri nehnuteľností, teda na pracoviskách správ katastra, krajských úradoch, v centre a nakatastrálnom portály odlišný. 3.3.1 Všeobecný úvodISKN definuje *56, 57, 58, 60, 65, 66+ Štruktúru systému zobrazuje schéma číslo 1. Z hľadiskazamerania práce uvažujeme základné subsystémy ISKN – SPIKN, SGIKN. Subsystém popisnýchinformácií SPIKN tvoria prvky – triedy objektov PA (parcela registra C evidovaná na katastrálnejmape (nehnuteľnosť)), EP (parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu(nehnuteľnosť)), BP (byty a nebytové priestory (nehnuteľnosť)), CS (stavby na pozemku(nehnuteľnosť)), VL (vlastník), PV (právne vzťahy (právne listiny)), PK (pôvodné katastrálneúzemia (pri parcelách registra E)). Subsystém geodetických informácií SGIKN tvoria triedyobjektov parcela C, parcela UO, hranica druhov, zastavané územie obce, katastrálne územie,časť územia.Väzby medzi prvkami SPIKN sú relačné. Tematický atribút list vlastníctva, je obsiahnutýv definícii väčšiny prvkov SPIKN a je funkčným prvkom relačnej štruktúry. Väzby medzi SPIKNa SGIKN zabezpečuje tematický atribút parcelné číslo. 7
  8. 8. Informačný systém katastra nehnuteľností je spravovaný rezortom geodézie kartografiea katastra podľa zákonov a s pomocou vyhlášok, smerníc a metodických pokynov *49, 56, 57, 58,59, 60, 61, 62, 63, 65, 66].W-KN programové vybavenie, ktoré vzniklo preprogramovaním DOS verzií a prirodzenýmvývojom požiadaviek na funkcionalitu a zapracovanie legislatívnych požiadaviek sa využíva odroku 2001 hlavne ako základné pre spravovanie údajov ISKN.Na dvoch pracoviskách Správa katastra Galanta a Pezinok je spravovanie údajov ISKN v systémeVÚK – viac účelový kataster.Centrálne poskytovanie údajov z GKU je riešené cez špeciálne programy.Poskytovanie informácií cez www.katasterportal.sk je riešené outsourcing_om, zo strany rezortuje zabezpečovaný prísun údajov celkovou výmenou v týždennom cykle. 3.3.2 ISKN: W-KNToto riešenie je používané na 73 pracoviskách Správy katastra a rovnako na ostatnýchpracoviskách rezortu. Z legislatívno-metodického rámca vyplýva, že záväzné primárne údaje ISKNsú na Správe katastra, ktorá zabezpečuje ich kvalitu a jedná má právo ich meniť.Programov vybavenie sa skladá z navzájom samostatných, ale úzko prepojených programova úložísk údajov. 3.3.2.1 WISKN :Program spravuje písomné údaje. Zabezpečuje prepojenie medzi údajmi o nehnuteľnostiach(objektoch), účastníkoch konania (subjektoch) na základe vlastníckych, právnych vzťahov.Jedným z výstupov je list vlastníctva.Program pracuje z údajmi uloženými vo formáte DBF, Microsoft Visual FoxPro. 3.3.2.2 WRKN:Programové vybavenie postavené nad DB - Microsoft SQL server. Spravuje procesy katastrálnehokonania. Prepojenie z WISKN pre zdieľanie údajov o plombách. 3.3.2.3 SKM:Programové vybavenie ako nadstavba nad grafickým editorom KOKEŠ. Program tvorcovia, akogeodeti, stavali pre geodetov a teda obsahuje množstvo geodetických nástrojov. Atribúty kugrafike má uložené v prostredí DB - Microsoft SQL server rovnako ako WRKN a spravovanie právprístupu je prepojené a vykonávané cez SW WRKN. Prepojenie z WISKN zabezpečujekombinované kontroly a vyhľadávanie údajov. Ide najmä o porovnanie výmer, výber výkresovpodľa katastrálnych území. 3.3.3 ISKN: VUK 8
  9. 9. Projekt vytvorenia SW aplikácie, ktorá pracuje s údajmi katastra nehnuteľností, uloženýmiv jednej spoločnej databáze a v jednotnom používateľskom rozhraní. Zabezpečuje funkcionalituprogramov WISKN, WRKN, SKM.Zahájenie projektu v roku 2002 a prakticky ukončenie projektu v roku 2008. V súčasnosti pracujúv tomto programovom vybavení dve pracoviská správ katastra a to Galanta a Pezinok a tov pilotnej prevádzke. 3.3.3.1 VUK – architektúra riešenia a softvérProgram je postavený na viacvrstvovej architektúre, niektoré činnosti hlavne písomná časťa konanie sú realizované v 3 vrstvách, ako klient, aplikačný server, databázový server.Spracovanie grafika ako ťažký klient, databázový server. Prínosom je ľahká modulovateľnosťzáťaže na aplikačnom servery, ktorý môže byť fyzicky na viacerých serveroch. Aplikácia jenasadená na pracovisku a riešená ako lokálna. Pripravené nasadenie pre centrum a krajskúúroveň nebolo nasadené do prevádzky.Údaje sú uložené v databáze ORACLE. Údaje sú uložené v relačnom modely, ktorý ale nie je žiaľdôsledne relačný. Grafické údaje sú uložené vo formáte ORACLE z výnimkou rastrov, ktoré súuložené súborovo.Prepojenie v prostredí VUK je na rozdiel oproti W-KN priamočiarejšie. V „písomnej“ časti je tojednoznačný identifikátor NEHN_ID, v „grafickej“ časti GR_ID. Prepojenie medzi časťami je všakprepojenie cez údaj CPA, číslo parcely 3.4 ZB GISVýchodiskom k tvorbe štandardizovaného a harmonizovaného katalógu tried geografickýchobjektov, v súlade so stratégiou ÚGKK *53+ sú: Norma ISO 19110, výmenný digitálny formátDIGEST (Digital Geographic Exchange Standard) [91] a navrhovaný katalóg objektov ZBGIS *55+(http://www.geodesy.gov.sk/gis/ 3.4.1 Katalóg objektov ZBGISFACC bol použitý ako kódovací základ pre katalóg objektov tvorbu základnej bázy údajov pre GIS(ZB GIS) na Slovensku, ale aj pre tvorbu Centrálnej priestorovej databázy Vojenskéhoinformačného systému o území (CPD VISÚ) *55+ ZBGIS definuje nasledovné triedy objektovKO pozostáva z dvoch častí: prvá časť popisuje objekty polohopisného charakteru (jednoduchéa kompozitné objekty) a druhá časť popisuje DMR a objekty, ktoré sú predmetom digitálnehomodelu reliéfu. Každý objekt a jeho atribúty sú rozšírené o metodiku zberu údajov. 3.5 KDMR Komplexný digitálny model reliéfu 3.5.1 Katalóg objektov KDMR 9
  10. 10. Návrh modelu interoperabilnej geografickej bázy údajov komplexného digitálneho modelureliéfu definuje KO pre georeliéf, vyhovujúci definícii KDMR (KO KDMR) *67+Kódovanie všetkých hierarchických úrovní odpovedá špecifikáciám štandardu DIGEST,prijatému pre kódovanie tried objektov ZBGIS . Harmonizáciu so ZBGIS zabezpečujú tematickéatribúty HSB atribút ID tried objektov V001- TV050, ktorých domény hodnôt sú identické soZBGIS [10, 28, 79]. 3.6 Integrované údajové štruktúry ISKN Cieľom práce je navrhnúť integrovaný údajový model ISKN, v ktorom bude geometria entít katastra prepojená s textovými atribútmi. Definícia takéhoto údajového modelu vyžaduje nový pohľad na špecifikáciu prvkov. Definície prvkov údajového modelu ISKN – tried objektov, budú obsahovať priestorové a tematické atribúty. Množina prvkov údajového modelu ISKN bude definovaná pomocou katalógu objektov v súlade s definíciou DIGEST. 3.6.1 Metodika tvorby relačného údajového modelu geografickej databázy katastra nehnuteľností a relačného modelu metainformačného katalógu katastra nehnuteľností,Funkciou geografickej bázy údajov - GBÚ ISKN je integrácia údajov katastra nehnuteľností, častiSGIKN, SPIKN, SRKK a SLKK [38, 49, 75, 82, 83]. Prepojenie a svojím spôsobom duplicita jev prípade prvkov ISGZ ktoré sú spravované samostatnou časťou informačného systému ISGZ,niektoré body sú ako prvky ZB GIS a rovnako sa nachádzajú vo veľmi detailnej podobe v systémeISKN. GBÚ ISKN predstavuje model reality – špecifického subsystému krajiny – výkonuvlastníckeho práva. Model GBÚ ISKN tvoria prvky a vzťahy. Prvky modelu definuje KO ISKN .Každá trieda objektov z KO ISKN je definovaná množinou polohových, tematických a časovýchcharakteristík (atribútov). Jednotlivé prvky KO ISKN nemusia mať polohovú a časovúcharakteristiku ale sú relačnými väzbami s prvkami s polohovou charakteristikou prepojené.Teda nie je informácia v systéme ISKN, ktorá by sa nedala priestorovo interpretovať. Atribútymôžu nadobúdať len definované hodnoty (doména hodnôt atribútov). Doménu hodnôtpolohových atribútov určuje jednotný lokalizačný systém, polohová presnosť a dimenzionalitatypológie jednotlivých typov objektov.Špecifikáciu tematických atribútov a doménu ich hodnôt stanovuje KO ISKN pre každú trieduobjektov. Časový atribút objektov je súčasťou definície tematických atribútov. Pre časovéatribúty je stanovená doména okamžikových, intervalových a časovo nezávislých hodnôt. Jednutrieda objektov KO ISKN reprezentuje jedna relačná tabuľka ako základný prvok relačnéhoúdajového modelu geografickej databázy, pričom tematické atribúty jednotlivých tried objektovtvoria polia relačnej tabuľky. 3.6.2 Metodika hodnotenia kvality bázy údajov katastra nehnuteľnostíKritériá hodnotenia kvality BU - ISKN presnosť, správnosť, rozlišovacia schopnosť, konzistentnosťa kompletnosť sú analyzované vo viacerých prácach. Kvalita GBU ISKN je v prvom radepodmienená kvalitou vstupných údajov SGIKN, SPIKN, SRKK. Štandardne sa hodnotí presnosťa kvalita katastrálnych máp. Podľa *51, 52, 54+ Katastrálne mapy majú rozdielnu kvalitu podľa 10
  11. 11. spôsobu ich vyhotovenia, metódy mapovania a pre vektorizované aj spôsob vektorizáciea transformácie takto získanej vektorovej grafiky.Hodnotenie konzistentnosti BU KDMR spočíva v potenciáli geografických informácií, ktoré môžesystém generovať a je súčasne hodnotením kvality logických vzťahov medzi údajmi. Priestorovákonzistentnosť BU ISKN zahsňa topologickú konzistenciu priestorových objektov ISKN v databázeGIS. Iba priestorovo konzistentná databáza (spojité línie, uzatvorené polygóny, jednoznačnýpopis línií a plôch,..) umožňuje generovanie konzistentných priestorových štruktúr.Časová konzistentnosť BU ISKN sa hodnotí vo vzťahu k časovej topológii, kde platí podmienka, žena danom mieste a v danom čase sa môže vyskytnúť len jeden jav alebo objekt daného typu[21]. Tematická konzistentnosť BU ISKN je dôsledkom toho, že databáza GIS neobsahujenadbytočné tematické atribúty, nedochádza teda k rozporom a redundancii na úrovnitematických atribútov *21+. 3.6.3 Metodika modelovania geografických priestorových štruktúr a hodnotenie operačných možností ISKNPodmienkou modelovania priestorových štruktúr v prostredí geografickej bázy údajov jeexistencia flexibilného systému riadenia bázy údajov, ktorý zabezpečuje prepojenie akomunikáciu priestorových a tematických atribútov objektov GBU ISKN. Modelovaniepriestorových štruktúr zabezpečuje dopytovací systém, ktorý podporuje dopyty na priestorovéaj tematické atribúty objektov databázy, a ktorý súčasne podporuje analýzu priestorovýchvzťahov medzi objektmi. Dopytovací systém relačnej databázy GIS generuje priestorovéa tematické atribúty objektov a analytický systém geografickej databázy generuje topologicképrvky a topologickú štruktúru týchto objektov. 3.6.4 Metodika distribúcie GBU KN a integrácie so ZB GIS a KDMR v prostredí priestorových informačných infraštruktúr.Interoperabilitu GBU v prostredí priestorových informačných infraštruktúr podmieňujú vlastnostiúdajového modelu, metainformácie, metódy distribúcie údajov GBD do otvoreného prostrediaa technologická platforma GBU. Interoperabilný údajový model GBD je koherentný s ďalšímidistribuovanými databázami vtedy, ak je model údajov GBU štandardizovanýa harmonizovaný. Štandardizovaný údajový model reprezentuje katalóg objektov odpovedajúciOGC štandardom. Údajový model GBU je v prostredí priestorovej informačnej infraštruktúryharmonizovaný formálne aj obsahovo. Formálne vtedy, ak obsahuje jednotné kódovanieobjektov, atribútov a hodnôt atribútov v katalógu objektov s údajovými modelmiimplementovanými v rámci priestorových informačných infraštruktúr .Distribúcia GBU by mala zodpovedať štandardom geografických informačných služieb podľa ISO19119. V súlade s tým sa distribúcia geografických informácií GBD realizuje viacerými formami :priamym zdieľaním údajových skladov, publikáciou údajových štruktúr GBD pomocou mapového servera (ISO 19128) publikáciou údajových štruktúr GBD pomocou servera mapových služieb WMS, WFS a serveradátových služieb GML *69, 70, 74, 78, 80+ 11
  12. 12. 3.7 Definícia experimentuPočítačový experiment dokumentuje implementáciu katalógu katastra nehnuteľností vo formegeografickej bázy údajov s relačným údajovým modelom. Údajový model sme naplnili reálnymiúdajmi. GBU ISKN je prepojená s GBU ZB GIS a GBU KDMR. Modelované sú komplexnépriestorové štruktúry z prvkov KN, ZB GIS a KDMR. Vyhodnotenie operačných možnostíintegrovaných geografických báz údajov. Geografické informácie generované zo zdieľanýchdátových skladov spomenutých systémov vytvárajú vzájomnou interakciou novú informáciu.Tvorba tematických kartografických výstupov v prostredí GeomediaPro v prepojení na databázuACCESS a ORACLE. Distribuovanie výstupov od prostredia NIPI. 3.1 Modelovanie operačných možností 3.1.1 Dopyty v rámci GBU ISKN.Ide o modelovanie atribútových a priestorových dotazov v rámci databázy katastranehnuteľností v jednej alebo niekoľkých tabuľkách. Ide o úlohy bežne plnené pri práci napracovisku Správy katastra. Nám však ide i získanie novej informácie a teda pridanej hodnoty.Je možné modelovať výstupy podľa očakávaných otázok jednotlivých záujmových skupín,musíme si ale byť vedomý ako s pohľadu naplnenia v celkovom objeme údajov je daný atribútnaplnený. Typicky cenová mapa je problematická v automatickom prístupe k údajom ISKN, lebonaplnenie atribútu cena je veľmi slabé a pojem cena nie je dostatočne v usmerneniach ÚGKKdefinovaný. 3.1.2 Dopyty medzi GBU ISKN, ZB GIS a KDMR.Tieto dopyty modelujú interoperabilitu rôznych údajových zdrojov upravených podľa pravidielharmonizácie a integrácie. 4. Výsledky a diskusiaCieľom dizertačnej práce je výskum a návrh riešenia štandardizácie, harmonizácie , distribúciea integrácie geografických informačných zdrojov topografických prvkov krajiny, katastranehnuteľností a informačného systému KDMR.Práca prináša návrhy a praktické ukážky: - štandardizácie a harmonizácie informačných zdrojov (údajov, nástrojov a informačných služieb) ISKN v prepojení ZB GIS a KDMR v prostredí priestorových informačných infraštruktúr v súlade so štandardmi DIGEST, OGC a INSPIRE. - informácie o existujúcich systémoch ISKN v Slovanskej republike - podhľad INSPIRE na problematiku katastrálnej parcely - riešenia integrácie a distribúcie informačných zdrojov ISKN, ZBGIS a KDMR 12
  13. 13. 4.1 DiskusiaV práci je popísaný existujúci stav programového vybavenia, uloženia údajov a ich spracovaniav systéme katastra nehnuteľnosti rezortu ÚGKK SR. Pozornosť je sústredená na parcelua požiadavky na ňu kladené či už s pohľadu INSPIRE, ale aj s pohľadu GIS a teda harmonizáciea integrácie. Spracovanie údajov v experimente a interpretácia niekoľkých možností ich použitiapri vytváraní nových informácií má za cieľ dokumentovať interoperačné možnosti geografickýchbáz údajov. Údaje katastra nehnuteľností práve preto, že ich hlavným poslaním je istotavlastníctva a história katastra je niekoľko násobne dlhšia než iných informačných systémov súrôznorodé a poplatné svojimi atribútmi obdobiu vzniku alebo aktualizácie. Množstvo energiea prostriedkov v spoločnosti sa venuje na skvalitnenie prípadne novo vytvorenie údajov katastranehnuteľností. Efektívnosť vynaloženia prostriedkov a zlepšenie kvality údajov sa dá posúdiť ajmožnosťou ich využitia pri procesoch riadenia, dostupnosti a aktuálnosti.Pri spracovaní údajov katastra nehnuteľností som nenarazil na výrazné problémy, ale postupspracovania do podoby geografickej bázy údajov nie je jednoduchý a rozhodne nie priamočiary.Zastavenie procesu nasadzovania programového vybavenia VUK v rezorte UGKK značneobmedzilo dostupnosť zaručenej informácie z katastra nehnuteľností pre širokú verejnosťa zastavilo premenu rozdelených údajových zdrojov do jednotného systému. Služby využívajúceštandardy WMS, WFS, CSW sú zatiaľ dostupné len v malom rozsahu územia a bez aktualizácievstupných údajov.Rezort ÚGKK pracuje na novom riešení centralizovaného katastra nehnuteľností s využitímvirtualizácie a distribúcie zdrojov so súčasným centralizovaní údajov, či už sú v tejto dobev digitálnej alebo analógovej podobe. Riešenie má byť realizované v roku 2013 a je realizovane spodporou fondov európskej únie. 5. Záver.Informácie o krajine v procese uskutočňovania rozhodnutí pri riadení štátu môžu výrazne zlepšiťkvalitu rozhodnutí. Bez sprístupnenia aktuálnych, správne interpretovaných a vyhodnotenýchinformácií je prijatie správneho rozhodnutia veľmi ťažké. Aby sa dali robiť dobré rozhodnutiav manažmente krajiny je potrebné vytvoriť ucelený model krajiny a funkčný systém aktuálnedostupných primárnych údajových štruktúr.Integrovaná databáza ISKN, ZB GIS a KDM je jednou z možností údajového modelu pre efektívnutvorbu plnohodnotných geografických informácií, na základe ktorých sa môžu prijímaťrozhodnutia.Výsledky práce môžu nájsť uplatnenie v rôznych oblastiach riadenia krajiny. Údajový modelposkytuje iný pohľad na model krajiny. Dovoľuje vytvárať dostatočne relevantné informácie prepotreby rozhodovania. Množstvo organizácií využíva údaje katastra nehnuteľností ako jeden zo 13
  14. 14. základov svojich informačných systémov. Problém spracovania údajov katastra nehnuteľnostív kontexte ISPIRE a ich prepojenie s ďalšími údajovými zdrojmi vytvára zaujímavý a potrebnývstup pre proces informatizácie spoločnosti.Orientovať štruktúry rezortu UGKK z poskytovania údajov na poskytovanie služiebsprístupňujúcich aktuálne údaje vo forme otvorených štandardov a k takto poskytovanýmslužbám zaručiť ich dostupnosť je veľká výzva.Verím že táto práca pomôže k sprístupneniu, integrácii a harmonizácií údajov katastranehnuteľností a pomôže k ich ďalšiemu skvalitňovaniu. Rozhodnutie vytvoriť ukážku GIS systémunaplneného údajmi katastra nehnuteľnosti hodnotím ako veľkú výzvu a verím že bola aspoňčiastočne naplnená. 6. Zoznam citovanej literatúry 1 ABEL, D.J. et al.(1998): Towards integrated geographical information processing. Int. J. Geographical Information Science, Vol. 12, No. 4, s. 353. 2 BISHR, Y. (1998): Overcoming the semantic and other barriers to GIS interoperability. Int. J. Geographical Information Science, Vol. 12, No. 4, s. 299. 3 EVANS, I.S. (1972): General geomorphometry, derivatives of altitude and descriptive statistic. Spatial analysis in Geomorphology. Chorley, R. J.(ed), Spatial analysis in Geomorphology: New York, Harper and Row, p. 17-90. 4 EVANS, I.S. (1979): An integrated system of terrain analysis and slope mapping. (Final report on DA-ERO-591-73-G0040), Dep. of Geogr. Univ. of Durham, England, p.1-188. 5 GOODCHILD, M.F. (1997): What is Geographic Information Science?. NCGIA Core Curriculum in GIS Science. 6 HOFIERKA, J. (1995): Využitie modelovania reliéfu v prostredí GIS v environmentálnych aplikáciách. Geoinfo, č.2, s. 25-26. 7 HOFIERKA, J.; ŠÚRI, M. (1998): Rastrové digitálne modely reliéfu. Geoinfo, č.2, s. 48-50 8 CHRISMAN, N.R. (1990): Unit 45 - Accuracy of Spatial Databases. NCGIA Core Curriculum in GIS Science. 9 CHRISMAN, N. R. (1991): The error component in spatial data. In Maguire, D.J., Goodchild, M.F. and Rhind, D.W. (eds) Geographical information systems, New York, Wiley: 165-174. 10 JENČO, M. (1992, 1993): Morfometrická analýza georeliéfu z hľadiska teoretickej koncepcie Komplexného digitálneho modelu reliéfu ako integrálna súčasť GIS. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica, 33, s. 133-154. 11 KRCHO, J. (1973): Morphometric analysis of relief on the basis of geometric aspect of field theory. Acta Geographica Universitatis Comenianae, Geographica Physica, 1, s.11. 14
  15. 15. 12 KRCHO, J. (1979): Reliéf ako priestorový subsystém SRF geografickej krajiny a jeho komplexný digitálny model.. Geografický časopis č.3, 31, s.237-262.13 KRCHO, J. (1990): Morfometrická analýza a digitálne modely georeliéfu. VEDA, Bratislava, 432 s.14 KRCHO, J.; MIČIETOVÁ, E. (1989): Geoinformačný systém o geografickej sfére a komplexný digitálny model priestorovej štruktúry ako jeho integrálna súčasť. Geografický časopis č.3, s. 249-274.15 KRCHO, J. (2001): Modelovanie georeliéfu a jeho geometrickej štruktúry pomocou DTM; polohová a numerická presnosť. Q111, Bratislava, 336 s.16 LANDA, M. (2003): Úvod do GRASSu ver. 0.02.3. Zdroj: http://gama.fsv.cvut.cz/~landa, s.3117 LAURINI, R.(1998): Spatial multi-database topological continuity and indexing: a step towards seamless GIS data interoperability. Int. J. Geographical Information Science, Vol. 12, No. 4, s. 373.18 MENNIS, J. L.; PEUQUET, D. J.; QIAN, L. (2000): A conceptual framework for incorporating cognitive principles into geographical database representation. Int. J. Geographical Information Science, 2000, Vol. 14, No. 6, p. 501.19 MEYER, T.H. (1997): Non-spatial Database Models. NCGIA Core Curriculum in GIS Science.20 KOREŇ, M. (1995): Svet priestorových informácií, tri pohľady na GIS: GIS ako technológia, GIS ako aplikácia, GIS ako veda.21 MIČIETOVÁ, E. (1999): Kvalita, funkcie a operačné možnosti databázy geografického informačného systému. Geografický časopis č.3, s.297-312.22 MIČIETOVÁ, E. (2001): Geografický informačný systém (GIS) - štruktúra, integrita, interoperabilita, implementácia. In: Sborník 14. Kartografická konference, Plzeň.23 MIČIETOVÁ, E.; ZAHN, O.; VALIŠ, J.; IVANIČ, J.; (2004): Štruktúra, integrita, interoperabilita a implementácia ZB GIS In: Geodetický a kartografický obzor č.6, s. 113-125.24 MRÁZIK, A. (1995): Objektovo orientovaná architektúra geografických informačných systémov. Geoinfo, 2, č.1, s. 32.25 MINÁR, J. (1999): Morfometrická analýza polí a jej využitie v geoekológii. Geografický časopis SAV, 51, č.3, s. 261-277.26 MITÁŠOVÁ, H.; MITÁŠ, L. (1993): Interpolation by Regularized Spline with Tension: I. Theory and Implementation. Mathematical Geology, Vol. 25, No. 6, p. 641-655.27 MITÁŠOVÁ, I.; IVÁNOVÁ, I.; CHALACHANOVÁ, J. (2001): Kvalita údajov v geoinformačných bázach. In: Úlohy geodézie a kartografie pri tvorbe a správe ZB- GIS. Bratislava, s.37.28 NETELER, M. (2003): GRASS-Handbuch. Praktická rukověť ke geografickému informačnímu systému GRASS. PDF by Latex, Trento, s.120 15
  16. 16. 29 NIKŠOVÁ, N.; VOJTIČKO, A. (2003): Budovanie ZB GIS ako prvku národnej priestorovej infraštruktúry. Geodetický a kartografický obzor 49/91, č.7-8, s. 124- 129.30 NYERGES, T.L.(1990): Spatial Databases As Models Of Reality. NCGIA Core Curriculum in GIS Science.31 ŠPAČEK, Š. (2000): Základná báza údajov o polohe prvkov a javov ako podklad pre štátny informačný systém. In: Aktivity v kartografii 2000. Bratislava, s. 115-125.32 ŠPAČEK, Š. et al. (2000): Základná báza údajov o polohe prvkov a javov pre štátny nformačný systém a ostatné geograficky orientované informačné systémy. In: Konferencia pri príležitosti 50. výročia vzniku Geodetického a kartografického ústavu Bratislava., s. 209-218.33 ŠÚRI, M.; HOFIERKA, J.; CEBECAUER, T. (1996): Digitálne modely georeliéfu: Využitie v globálnych a lokálnych štúdiách. Geoinfo, č.2, s. 25-2734 TANG, A.Y.; ADAMS, T.M.; USERY, E.L.(1996): A spatial data model design for feature-based geographical information systems. Int. J. Geographical Information Systems, Vol. 10, No. 5, s. 643.35 TUČEK, J. (1998): Geografické informačné systémy. Technická univerzita, Zvolen.36 VEREGIN, H.(1998): Data Quality Measurement and Assesment. NCGIA Core Curriculum in GIS Science.37 VEREGIN, H. (1999): Data quality parameters. In.: Longley, P. A.; Goodchild, M. F.; Maguire, D. J.; Rhind, D. W. (Eds): Geographical information systems, USA, New York, Wiley, s. 177.38 VOJTIČKO, A. (2001): Štátny informačný systém a nadväznosť na základnú bázu geografického informačného systému. In: Úlohy geodézie a kartografie pri tvorbe a správe ZB-GIS. Bratislava, s. 13-18.39 VYČICHLOVÁ, V.; ČADA, V. (2001): Hodnocení kvality a ptesnosti státní mapy 1:5000. In.: Kartografické listy, 9, s. 79.40 ZAHN, O. (2001): Výskumná podpora ZB GIS na Slovensku. In: Úlohy geodézie a kartografie pri tvorbe a správe ZB-GIS. Bratislava, s.19-25.41 ZAHN, O.(2000): Analýza súčasných dostupných hardvérových a softvérových nástrojov na tvorbu základných máp (1:10 000, 1:25 000, 1:50 000) zo ZB GIS metódou digitálnej kartografie a fotogrametrie s možnosťou generalizácie. Vedecko-technický projekt: Rozvoj informačných technológií v oblasti geodézie, kartografie a katastra, Čiastková úloha č. 3, Digitálna kartografia a rozvoj ZB GIS, VÚGK Bratislava, s. 14.42 KARÁSEK. Ľ, (2006): Vývoj nástrojov a postupov na digitalizáciu údajov katastra nehnuteľností. Výskumná správa VUGK, UGKK Bratislava.43 IVANIČ, J. (2004): Informačná infraštruktúra rezortu Geodézie, kartografie a katastra “ Vybudovanie siete WAN v rezorte GKK “. Slovensko, Česko, Poľských geodetické dni, SSGK. Piešťany. 16
  17. 17. 44 ZAHN, O., IVANIČ, J., BUCHELOVÁ, L., JAVORNÍKOVÁ, A., MUŽÍKOVÁ, R., (2005): Správa o riešení vedecko-technického projektu "Rozvoj informačných technológií v oblasti geodézie, kartografie a katastra" za rok 2004, čiastková úlohač.1a č.3 Digitálna kartografia a rozvoj ZB GIS. Výskumná správa VUGK, UGKK Bratislava.45 KARÁSEK. Ľ, et al. (2005): Rozvoj viacúčelového katastra nehnuteľností. Výskumná správa VUGK, UGKK Bratislava.46 IVANIČ, J. (2004): Elektronické služby v rezorte ÚGKK SR In: Zborník 12. Slovenské geodetické dni. Bratislava, s. 69-73 200447 IVANIČ, J. (2004): Nové možnosti informačnydh technológií v rezorte UGKK SR, In: Seminár Košice, Banská Bystrica, SSGK, Bratislava,48 IVANIČ, J. (2004): Informácia o možnostiach komunikácie v rezorte UGKK. In: Seminár UGKK 6.10.2004 Tatranská Lomnica49 IVANIČ, J. (2003): Časť 3. Infraštruktúra. In. Prognóza budovania Informačného systému katastra nehnuteľností, UGKK, Bratislava,50 MAREK, J. (2002): Kataster – Historický prehľad. SSGK, GKU Bratislava, s.117-171.51 ŠUPOVÁ, I. (2004): Preberanie obvodu pozemkových úprav do vektorových katastrálnych máp. In: 12. Slovenské geodetické dni. Bratislava, s. 33-4152 HORŇANSKÝ, I. (1999): Kataster nehnuteľností, UGKK SR 1999. 264 s.53 UGKK SR, (2002): Koncepcia tvorby, aktualizácie a správy základnej bázy geografického informačného systému do roku 2005. Bratislava. UGKK.54 ÚGKK SR, (2001): Koncepcia digitalizácie máp katastra nehnuteľností. Bratislava. ÚGKK.55 ADAMJÁK, M., BUCHELOVÁ, Ľ., FAKO, K., HAMLÍKOVÁ, Ľ., IVANIČ, J., JAVORNÍKOVÁ, A., MARTINČÁKOVÁ, M., MICHALÍK, Ľ., MUŽÍKOVÁ, R., NAVRÁTILOVÁ, D., SMÉKALOVÁ, M., ZAHN, O., (2004): Katalóg objektov ZB GIS 10/2004. ÚGKK. Bratislava.56 Zákon č. 162/1995 Z. z., o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).57 Zákon č. 255/2001 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon) v znení zákona NR SR č. 222/1996 Z. z.58 Zákon č. 419/2002., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 180/1995 Z. z. a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.59 Zákon č. 172/2004., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 17
  18. 18. 60 ÚGKK SR, (2000): Smernice na spravovanie katastra nehnuteľností. Bratislava. ÚGKK.61 ÚGKK SR, (2003): Smernice na obnovu katastrálneho aparátu. Bratislava. ÚGKK.62 ÚGKK SR, (2003): Metodický návod na vyhotovovanie identifikácie parciel. Bratislava. ÚGKK.63 ÚGKK SR, (1995): Metodický návod na tvorbu vektorovej katastrálnej mapy. Bratislava. ÚGKK.64 HORŇANSKÝ, I. (2004): K vybraným aspektom prepijiteľnosti bázy údajov katastra nehnuteľností a základnej bázy údajov geografického informačného systému. In: Pedagogické listy. STU Bratislava, s. 73-83 200465 Vyhláška č. 157/1996 Z. z. ÚGKK SR, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.66 Vyhláška č. 79/1996 Z. z. ÚGKK SR, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných vyhláškou č. 72/1997 Z. z., vyhláškou č.533/2001 Z. z. a vyhláškou č. 647/2004 Z. z.67 MIČIETOVÁ, E., ČULEN, O., (2006): Návrh modelu interoperabilnej geografickej bázy údajov komplexného digitálneho modelu reliéfu. In: Zber, integrácia, modelovanie a distribúcia geografických informácií. VEDA. Bratislava.68 Smernica európskeho parlamentu a rady 2007/2/ES, zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire), vydané: Úradný vestník Európskej únie; L 108/1; 25.4.200769 Zákon č. 3/2010 Z. z. z 2. decembra 2009 o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie.70 Nariadenie komisie (ES) č. 1205/2008 z 3. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o metaúdaje.71 Korigendum k nariadeniu Komisie (ES) č. 1205/2008 z 3. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o metaúdaje.72 Nariadenie komisie (EÚ) č. 268/2010 z 29. marca 2010, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o prístup inštitúcií a orgánov Spoločenstva k súborom a službám priestorových údajov členských štátov za harmonizovaných podmienok73 Nariadenie komisie (ES) č. 976/2009 z 19. októbra 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o sieťové služby74 D2.8.I.6 INSPIRE Data Specification on Cadastral Parcels – Guidelines 18
  19. 19. 75 Nariadenie komisie (EÚ) č. 268/2010 z 29. marca 2010, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o prístup inštitúcií a orgánov Spoločenstva k súborom a službám priestorových údajov členských štátov za harmonizovaných podmienok 76 Rozhodnutie komisie z 5. júna 2009, ktorým sa vykonáva smernica európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o monitorovanie a podávanie správ *oznámené pod číslom K(2009) 4199+ 77 KUBALA, M.,(2007): Štandardizácia, modelovanie a distribúcia geografickej bázy údajov*Diplomová práca+, Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta 78 RÁZUS, M.,(2008): Geografický projekt GIS: Integrovaná geografická databáza KN, ZBGIS, KDMR *Diplomová práca+, Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta 79 Usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P- 7371/2009, zo dňa 09. 11. 2009, ktorým sa ustanovuje spôsob vyznačenia rozsahu vecného bremena vo vektorovej katastrálnej mape.Prezentácie z konferencií 80 Ivanič, Navrátilová, Mužíková (2008): Geoportál ÚGKK SR; Pilotná implementácia nového geoportálu v rezorte ÚGKK SR. GEOFORUM CS 2008 81 Svatý (2009): INSPIRE a další legislativní rámce geoinformatiky. GEOFORUM CS 2009 82 Vališ , Mičietová(2006): Národná infraštruktúra priestorových informácií v Slovenskej republike. ESF školenie VUGK, BRATISLAVA, Apríl 2006Internetové informačné zdroje. 83 http://www.iso.ch 84 http://www.opengeospatial.org 85 http://geonet.fns.uniba.sk 86 http://www.ec-gis.org/inspire/home.html 87 (http://www.ncgia.ucsb.edu/giscc/units/u002/u002.html). 88 http://joe.fns.uniba.sk 89 www.intergraph.com 90 www.geodesy.gov.sk 91 www.digest.org/html/gp16.htm 92 topu.army.sk 93 www.geonet.sk 94 grass.itc.ithttp://www.iso.ch 19
  20. 20. 95 http://www.opengeospatial.org 96 http://geonet.fns.uniba.sk 97 www.kataster.skgeodesy.sk 98 www.vugk.sk 99 inspire.enviroportal.sk 100 http://www.inspire-geoportal.eu/index.cfm/pageid/342 101 http://www.inspire-geoportal.eu/index.cfm/pageid/48 102 http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=396 7. Publikované práce autora súvisiace s problematikou.Ivanič, J.: Fotogrametria a DPZ, Vydanie 2.2; 2.3; 2.4Banská Štiavnica: Katedra krajinnej ekológie, UMB BB 2004,2005,2006Učebný text pre vysokoškolské štúdium a informačné CDIvanič, J., Navrátilová, D., Vališ, J., Zahn, O., : Nové prístupy v zbere a poskytovaní priestorovýchinformácií v kontexte INSPIRE. Zborník z medzinárodnej konferencie „Geodetické sietea priestorové informácie“, Podbanské, 24.-26. október 2005Zahn, O. a kol., : ZÁVEREČNÁ SÚHRNNÁ SPRÁVA O RIEŠENÍ Štátnej objednávky výskumu a vývoja„Vývoj nástrojov geografického informačného systému na poskytovanie jednotnýchlokalizačných informácií s rešpektovaním európskych štandardov“ za roky 2004 a 2005.Bratislava, VÚGK 2006. 20 s.Mičietová, E. et al.: Štruktúra, integrita, interoperabilita a implementácia ZB GIS, Geodetický akartografický obzor 6,2004Praha: Český útad zeměmětický a katastrální, Úrad geodézie kartografie a katastra Sloveskejrepubliky, 6, 2004, ISSN 0016-7096Ivanič, J.: Prognóza budovania Informačného systému katastra nehnuteľností, Časť 3.Infraštruktúra (WAN), Bratislava, UGKK, 2003IVANIČ, J.: Informačná infraštruktúra rezortu Geodézie, kartografie a katastra “ Vybudovaniesiete WAN v rezorte GKK “. Slovensko, Česko, Poľských geodetické dni, SSGK. Piešťany. 2004ZAHN, O., a kol., : Správa o riešení vedecko-technického projektu "Rozvoj informačnýchtechnológií v oblasti geodézie, kartografie a katastra" za rok 2004, čiastková úlohač.1a č.3Digitálna kartografia a rozvoj ZB GIS. Výskumná správa VUGK, UGKK Bratislava. 2005 20
  21. 21. IVANIČ, J. :Nové možnosti informačných technológií v rezorte UGKK SR, In: Seminár Košice,Banská Bystrica, SSGK, Bratislava, 2004ADAMJÁK, M., a kol., :, Katalóg objektov ZB GIS 10/2004. ÚGKK. Bratislava. 2004Ivanič, Navrátilová, Mužíková: Geoportál ÚGKK SR; Pilotná implementácia nového geoportálu vrezorte ÚGKK SR. GEOFORUM CS, BRNO, 2008IVANIČ, J.,: Integrácia metód harmonizácie a integráciepriestorových údajov o území. *Práca k dizertačnej skúške+.Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta. s. 50., 2006IVANIČ, J.,: Integrácia metód harmonizácie a integráciepriestorových údajov o území. *Práca k dizertačnej skúške+.Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta. s. 50.,2006 8. Ohlasy na práce autoraPráca:IVANIČ, J.,: Integrácia metód harmonizácie a integráciepriestorových údajov o území. *Práca k dizertačnej skúške+.Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta. s. 50.,2006Citovaná v:RÁZUS, M.,: Geografický projekt GIS: Integrovaná geografická databáza KN, ZBGIS, KDMR*Diplomová práca+, Bratislava, UK, Prírodovedecká fakulta, 2008 9. SummaryThe necessity of co-ordinating the creation of spatial information at the regional, national as wellas international level generates pressure for it to be harmonised and made as easily accessibleto the user as possible. The trend is towards integration of information sources, analyses,displaying and accessibility of the information on a common internet browser, in the formincident to this environment. This requirement inevitably leads to open communicationstandards and the creation of robust analytical tools on the part of the server. It is, however,necessary to harmonise storage of the primary information itself and access to it.The creation of spatial information infrastructures requires standardisation, harmonisation andcontent integration of geographic information, geographic information systems and geographicinformation services.A significant component of geographic information is information about topographic elementsof the landscape and units of property rights. This information is managed in the Slovak Republicby the Geodesy, Cartography and Cadastre Authority of the Slovak Republic, which administersthe Geodetic Bases Information System (ISGZ), the Primary Base for Geographic Information 21
  22. 22. Systems (ZBGIS) and the Cadastral Information System (ISKN). The Geodetic Bases InformationSystem is the system managing the record-keeping and publication of information about pointfields and co-ordinate systems. The Primary Base for Geographic Information Systems is ageographic database of topographic information serving as the primary basis for informationsystems. Its properties are determined by the catalogue of entities that was created inaccordance with the DIGEST principles and harmonised in co-operation between potential users.The Cadastral Information System is the system of registration of ownership rights to realestates and the system of change in these rights. It consists of a system of geodetic information,descriptive information and the part relating to cadastre proceedings. Interconnection ofsystems divided by the form of data storage and application software is ensured by means ofattributes and single-purpose linkages. The Real Estate Cadastre’s main mission is to ensuresecurity and certainty of execution of the ownership right to real estates.The presented work contains analysis and proposals for methods aimed at standardisation,harmonisation, distribution and integration of data of the Primary Base for GeographicInformation Systems and the Cadastral Information System and the data structures derived fromit – the Comprehensive Digital Relief Model (KDMR) in accordance with [67].The methodology for the creation of the data model of the Real Estate Cadastre’s interoperablegeographic database derives from comprehensive analysis of the Real Estate Cadastre’s data,specification of its comprehensive digital model. At the same time, this thesis sets forth theprinciples of harmonising the Cadastral Information System with the Primary Base forGeographic Information Systems and other data structures derived from ZBGIS and ISKNinformation sources. This work focuses on research and development of the principles ofinteroperability of data, tools and information services pertaining to the systems of the PrimaryBase for Geographic Information Systems, the geographic database of the Comprehensive DigitalRelief Model and the Real Estate Cadastre’s information system. The work presents the currentstatus of the ISKN data models, the proposal for the data model, modelling of comprehensivespatial landscape structures generated from entities of topographic elements, units of propertyrights and the geographic relief.The work links up to the information and knowledge in the area of the methodology of creationof information infrastructures, drawing up of geographic information systems (GIS), processingof Real Estate Cadastre information, compiling of geographic databases, distribution ofdatabases within the internet environment and the use of data on proprietary relations to realestates while modelling the social, economic, regional and natural systems of landscape.Data harmonisation and integration is overarched at the level of European Union by the INSPIREinitiative, which defines the rules. The respective Directive of the European Parliament and ofthe Council (2007/2/ES) came into force on 14 March 2007 [68] with the aim to create aEuropean legislative framework necessary for the building up of a European spatial informationinfrastructure. It sets the general rules for establishing an infrastructure for spatial informationin Europe to primarily support Community environmental policies, and policies or activitieswhich may have an impact on the environment. The main objective of INSPIRE is to makeaccessible a large quantity of high-quality and standardised spatial information at theCommunity level and at all levels of the member states. 22
  23. 23. To attain the aforementioned objectives, the defined legislative procedure for fulfilling the tasksthat are divided into Annexes I, II and III is in place. At the same time, a “roadmap” was defined. To ensure the rules set by INSPIRE, an infrastructure is defined which can be divided into Spatial data sources Interconnection GIS services StandardsThis work proposes an integrated ISKN data model within which the geometry of the Real EstateCadastre’s entities is interconnected with the textual attributes. The definition of such a datamodel requires a new view of the elements’ specification. Definitions of the elements of theISKN data model – classes of entities – contain spatial and thematic attributes. The set ofelements of the ISKN data model is defined by means of a catalogue of entities in compliancewith the DIGEST definition.The computerised experiment documents the implementation of the Real Estate Cadastrecatalogue in the form of a geographic database with a relational data model. We have filled thedata model with real data. The ISKN database is interconnected with the ZB GIS geographicdatabase and the KDMR geographic database. Comprehensive spatial structures are modelledfrom KN, ZBGIS and KDMR elements. The operational possibilities of integrated geographicdatabases are evaluated. Mutual interaction of the geographic information generated from theshared data warehouses of the mentioned systems creates new information.This work sets forth proposals and presents practical examples of: - Standardisation and harmonisation of ISKN information sources (data, tools and information services) in interconnection with ZBGIS and KDMR within the environment of information infrastructures in compliance with OGC and INSPIRE standards; - Information on the existing ISKN systems; - The INSPIRE view on the issue of the cadastral parcel; - Solutions aimed at the integration and distribution of ISKN, ZBGIS and KDMR information sources.This thesis contains a description of the current status of software, data storage and dataprocessing in the Real Estate Cadastre system of the Geodesy, Cartography and CadastreAuthority of the Slovak Republic. The attention is focused on the parcel and the requirementsplaced upon it, either from the view of INSPIRE or the view of the GIS; accordingly,harmonisation and integration. Data processing in the experiment and interpretation of severalpossibilities of their use when generating new information is aimed at documenting theinteroperable possibilities of geographic databases.The data model provides a different view of landscape. It makes it possible to create informationsufficiently relevant for the needs of decision-making. The problem of processing the Real EstateCadastre data within the INSPIRE context and their interconnection with other data sourcesconstitutes an interesting and necessary input for the process of informisation of society. 23

×