UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE             Prírodovedecká fakulta     Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ DISTRI...
Na vlastnú česť vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne na                          základe uvedenej lite...
Poďakovanie:Na tomto mieste vyslovujem poďakovanie všetkým, ktoríprispeli k vzniku tejto práce, predovšetkým diplomovémušk...
ABSTRAKT       Naňo, Jakub: Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí GEOWEB[Diplomová práca]. Univerzita Komenského v...
ABSTRACT       Naňo, Jakub: Distributed network analyses of GIS to GEOWEBenvironment [Diploma work]. Comenius University i...
OBSAH1. Úvod                                                12. Prehľad informačných zdrojov                        33. Te...
5.2.1   Požiadavky WFS                          36       5.2.2   DescribeFeatureType                     37       5.2.3   ...
Zoznam skratiek a termínovAK        –    Atribútový KatalógCEN       –    Comité Européen de NormalisationCSF       –    C...
Anglický               Slovenský                                                               Definícia    termín        ...
1.    Úvod        Logická kompilácia. Táto vlastnosť nás určite jediných na Zemi predurčujerásť vo vyspelosti po každej st...
geografických informačných systémov, založené na použitej literatúre. Časťnazvaná   GDF     vysvetľuje   štandard   doprav...
2.     Prehľad informačných zdrojov          Objektom tejto diplomovej práce sú siete dopravnej infraštruktúry, na ktorésa...
www.wikipedia.com, čo je stále rozrastajúcou sa encyklopédiou. Nemožnozabudnúť ani na Slovenskú Správu Ciest a on-line sof...
3.     Teoreticko-metodicko-principiálny základ GIS      3.1    Chápanie GIS      Už od názvu tejto diplomovej práce sa st...
hľadiska teda implementácia GIS nie je totožná s inštaláciou technológií vpočítačovom prostredí.      Na geoinformatiku a ...
aparátu a riešeniu úloh špecifických pre GIS, ktoré nie sú riešené, alebo súriešené len čiastočne v rámci iných vedných di...
SR     Obr. č. 2 Systém riadenia SR so subsystémami SRC, SRD, SINF a okolím systému (aO)R      Ak tieto pojmy prenesieme d...
Všetky prvky – subsystémy systému SINF = SGIS (Obr. č. 3) sú všakfunkčne   vzájomne         prepojené,         pretože   v...
3.3    Definícia subsystémov SGIS      Podľa (Boroš 2007) možno každý zo subsystémov SZ, SI, SA, SD bližšiecharakterizovať...
Zároveň je zabezpečená jednota údajovej základne a programovo-technického aparátu na prácu s údajmi. Prvkami bázy dát sú s...
3.3.4 Subsystém SD        Je subsystém za zabezpečenie distribúcie základných geografickýchinformácií, ako aj odvodených g...
lokalizačnú a atribútovú presnosť údajov, logickú konzistenciu a komplexnosťuložených objektov.Aktuálnosť bázy údajov vyho...
•   2-D – objekt s dvoma rozmermi (dĺžka a šírka), ohraničený najmenej tromi       1-D objektmi,   •   3-D – objekt s trom...
•   fyzický model je systém databázových prvkov usporiadaných do súborov,       fyzicky reprezentovaných v zvolenom softvé...
je nepružný. Prehľadávanie je možné len cez kľúčové položky, u atribútovýchpoložiek to spôsobuje problém. Na druhej strane...
dn}, kde d1 je prvok D1, ..., dn je prvok Dn. Polia sa nazývajú atribúty. Relácia(vzťah) R je množina tuples (záznamov) ak...
bázy údajov. Dopytovací jazyk preto nie je závislý na štruktúre údajov a takétojazyky sa označujú ako neprocedurálne. Najp...
•   polohové informácie   •   nepriestorové atribúty   •   topologické vzťahy   •   netopologické vzťahy   •   metódy (met...
•   V relačnom modeli sú entity identifikované ich atribútovými hodnotami,       zatiaľ čo v objektovo-orientovaných model...
Normalizačnom Inštitúte. Vývoj a vznik tohto štandardu podporilo viacerocelosvetovo známych a vývojovo významných firiem a...
Obr. č. 4          Kľúč k NIAM diagramom Kód kategórie                 Kategória                   Feature Theme (Category...
svoje meno, avšak pre dátovú výmenu sa nepoužíva meno, ale štvormiestnynumerický kód pre objekty a dvojmiestny kód pre kat...
4.2     Údajový model GDF       Obrázok č. 5 zobrazuje hierarchiu usporiadania všetkých súčastíúdajového modelu podľa GDF....
Level 2          –        Komplexné Objekty              napríklad: Cesty, Križovatky        Level 1          –        Jed...
4.3.3 Level 2 : Komplexné Objekty        Niektoré objekty môžu byť       považované za zložené zo skupinyjednoduchých obje...
charakteru. Križovatky, ktoré sú však samostatnou funkčnou jednotkou súv Leveli 2 prezentované len ako jedna križovatka.  ...
a cestné úseky tvoriace jednu križovatku, môžu byť generalizované             do jedného bodu s názvom „Križovatka“ (Cross...
a podobne. Hodnota atribútu môže byť vyjadrená aj intervalom. Kódovanie jemožné ukázať na príklade šírky cesty. Z atribúto...
Kód    Cestný            Cestný                                                                        Prípoj             ...
generovanej požiadavky skladať vlastné pohľady na mapu. Najväčším prínosomtýchto technológii je umožnenie zdieľania geopri...
oddelené bodkou v tvare “x.y.z”. Čísla “y” a “z” nikdy nemôžu prekročiť číslo 99.Každá služba je číslovaná nezávisle.   • ...
Request Parameter         Povinný/Voliteľný                Opis  VERSION=version                       P           Požaduj...
•   BBOX – Dovoľuje klientovi vyžiadať si príslušný hraničný rámecdefinovaný maximálnymi a minimálnymi súradnicami. Je to ...
Z priestorových informácii (BBOX, SRS, WIDTH, HEIGHT) poskytuje X,Y pozíciua ďalšie dedukovateľné údaje. Jeho parametre uv...
internete, avšak dovoľuje klientovi aj nahradiť a obnoviť priestorové dátakódované v Geography Markup Language (GML) jazyk...
5.2.2 DescribeFeatureType      Generuje opis schémy typov objektov použitých WFS implementáciou.Opis definuje ako WFS impl...
6. Aplikácia metodiky a diskusia      Cieľom tejto diplomovej práce je navrhnúť a realizovať geografickúdatabázu dopravnej...
39
1. Databázové vstupy         •   mdb (Microsoft DataBase) databáza cestnej siete SR – poskytnutá             Geodeticko-ka...
41     Tab. č. 5 Návrh bázy dát podľa štandardu GDF
3. času (vzťahujúce sa na dátum 1.1.2006, po aktualizácii)    Spolu tvoria prvky konceptuálneho modelu, východiskovou pojm...
•    LM Measured Length – dĺžka cesty         6.3   Import údajov do prostredia GeoMedia Professional                     ...
Obr. č. 13    Logický model DB      Pretože firma Intergraph sa pri vytvorení svojho produktu GeoMediadržala svetových šta...
aktuálna. Ako príklad stačí uviesť, že diaľnica D1, ktorá sa v dnešnej dobe tiahneod Bratislavy až po medzizastavenie pri ...
Obr. č. 14   Pôvodná vstupná vrstva ciest, Mapa cestnej siete(zdroj: Slovenská                      Správa Ciest) a DB ces...
6.5     Geometria a Konektivita      Sieť ako taká, ak má správne fungovať, musí byť geometricky dokonaláa spojitá. To zna...
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb

3,333 views

Published on

Jakub Naňo: Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb (diplomová práca)
vedúci: Mgr. Roman Boroš, PhD.
študijný odbor: 4.1.35 Geografia
škola: Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ
rok: 2008

Published in: Technology
1 Comment
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
3,333
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
132
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
1
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí Geoweb

  1. 1. UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Prírodovedecká fakulta Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ DISTRIBUOVANÉ SIEŤOVÉ ANALÝZY GIS V PROSTREDÍ GEOWEB Diplomová práca Jakub NAŇO Študijný odbor 4.1.35 Geografia Vedúci diplomovej práce: Mgr. Roman Boroš, PhD. BRATISLAVA 2008
  2. 2. Na vlastnú česť vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne na základe uvedenej literatúry.V Bratislave, dňa 27.4.2008 ………………………...…… autor
  3. 3. Poďakovanie:Na tomto mieste vyslovujem poďakovanie všetkým, ktoríprispeli k vzniku tejto práce, predovšetkým diplomovémuškoliteľovi Mgr. Romanovi Borošovi, PhD. za profesionálnyprístup a nenahraditeľné rady. V neposlednom rade taktiežďakujem pracovníkom Katedry kartografie, geoinformatikya DPZ za ochotu odpovedať na akúkoľvek otázku.
  4. 4. ABSTRAKT Naňo, Jakub: Distribuované sieťové analýzy GIS v prostredí GEOWEB[Diplomová práca]. Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká fakulta;Katedra kartografie, geoinformatiky a DPZ. Školiteľ: Mgr. Roman Boroš, PhD.Bratislava: Prírodovedecká fakulta UK, 2008. Diplomová práca sa zaoberá dopravnými sieťami, a to cestnoua železničnou sieťou, z hľadiska geografických informačných systémov odsamotného počiatku, kde sa stávajú objektom skúmania GISov, cez návrhkonceptuálneho údajového modelu, realizáciu logického a jeho implementáciu doHW a SW prostredia pre vznik fyzického databázového modelu. Samozrejme,tento proces vzniku bázy dát je postavený na základoch európskeho štandarduGeografic Data Files vyprodukovaného inštitútom CEN. Nad vytvorenou BD jezrealizovaných niekoľko typov analýz na čele so sieťovými analýzami, na ktorébol použitý špecializovaný softvér GeoMedia Transportation Manager. V práci jepreverená funkčnosť BD a rovnako je tu poskytnutý celý rad možností jejvyužitia, ale aj využitia používaných nástrojov pri podobných ale aj inýchpríležitostiach. Práca je distribuovaná a prezentovaná v prostredí WEB a to hneďniekoľkými spôsobmi. Prvým je webová mapová aplikácia, ďalej spôsobom WMSa WFS služieb pomocou SW GeoMedia WebMap Publisher a taktiež aj WMS cezmap súbor, ktorý je integračným framework-om vytvoreným v prostredí QuantumGIS a následne doeditovaný.URL adresa diplomovej práce: http://gis.fns.uniba.sk/?p=0&s=3&projekt=doprava Kľúčové slová: geografické informačné systémy (GIS), Geografic DataFiles (GDF), údajový model, dopravné siete, sieťové analýzy, webová mapováaplikácia, webová mapová služba (WMS), webová feature služba (WFS)
  5. 5. ABSTRACT Naňo, Jakub: Distributed network analyses of GIS to GEOWEBenvironment [Diploma work]. Comenius University in Bratislava, Faculty ofNatural Sciences, Department of Cartography, GIS and DPZ. Adviser: Mgr.Roman Boroš, PhD. Bratislava: Faculty of Natural Sciences, CU, 2008. Diploma work is engaged in transportation networks (road network andrailway network) in the part of geografic information systems from the begin,where they become an object of investigation of GIS, through scheme ofconceptual data model and realisation of logical model and his implementation toSW and HW environment. The reason is to make a physical database model.This process of creating DB is built on the basement of European standardGeografic Data Files produced by CEN institution. The DB is checked by manytypes of analyses at the head of network analyses, made by special networkanalyser Intergraph GeoMedia Transportation Manager. Diploma work isdistributed to GEOWEB environment in 4 different ways. The first way is webmap application, the second is web map service (WMS) and web feature service(WFS) produced by SW GeoMedia WebMap Publisher. The last way is WMSdistributing by map file, which is integration framework of SW Quantum GIS.URL address of diploma work: http://gis.fns.uniba.sk/?p=0&s=3&projekt=doprava Keywords: geografic information systems (GIS), Geografic Data Files(GDF), data model, transportation networks, network analyses, web mapapplication, web map service (WMS), web feature services (WFS)
  6. 6. OBSAH1. Úvod 12. Prehľad informačných zdrojov 33. Teoreticko-metodicko-principiálny základ GIS 5 3.1 Chápanie GIS 5 3.2 Kompozícia GIS 7 3.3 Definícia subsystémov SGIS 10 3.3.1 Subsystém SZP 10 3.3.2 Subsystém SDB 10 3.3.3 Subsystém SA 11 3.3.4 Subsystém SD 12 3.4 Databázy GIS 12 3.4.1 Základné prvky databázy GIS 13 3.4.2 Typy DB modelov 14 3.5 Údajové modely 15 3.5.1 Hierarchický údajový model 15 3.5.2 Sieťový údajový model 16 3.5.3 Relačný údajový model 16 3.5.4 Objektovo orientovaný údajový model 18 3.6 Interoperabilita GIS 204. GDF 20 4.1 Objektový katalóg 21 4.2 Údajový model GDF 24 4.3 Levely reprezentácie objektov 24 4.3.1 Level 0 24 4.3.2 Level 1 24 4.3.3 Level 2 26 4.4 Levely kategórie objektov „Roads and Ferries 26 4.5 Atribútový katalóg 28 4.6 Väzbový katalóg 295. Definícia vybraných OGC web map služieb 30 5.1 Web Map Service 30 5.1.1 GetCapabilities 31 5.1.2 GetMap 32 5.1.3 GetFeatureInfo 34 5.2 Web Feature Service 35
  7. 7. 5.2.1 Požiadavky WFS 36 5.2.2 DescribeFeatureType 37 5.2.3 GetFeature 37 5.2.4 GetCapabilities 376. Aplikácia metodiky a diskusia 38 6.1 Vstupné údaje 38 6.2 Návrh bázy dát podľa GDF 40 6.3 Import údajov do prostredia GeoMedia Prof 43 6.4 Úprava a editácia bázy dát 44 6.5 Geometria a Konektivita 47 6.6 GM Transportation Manager 47 6.7 Analytické sieťové nástroje 50 6.8 Ukážka analýz sieťových a priestorových analýz 527. GeoMedia WebMap (Distribúcia 54 7.1 Vytvorenie Publisher Webovej Aplikácie 55 7.1.1 WebMap Publisher Administrator 57 7.1.2 WebMap Publisher meta DB 59 7.1.3 WebMap Publisher Web Application 59 7.1.4 Editovanie mapového obsahu 61 7.2 Vytvorenie WMS a WFS 64 7.3 Route Service. 658. . Quantum GIS (Distribúcia) 669. Problémy s WMS 67 9.1 Problém KVALITY 67 9.2 Problém ČASU 68 9.3 Problém SYMBOLÓGIE 6810. Prehľad Internet GIS sieťových aplikácii 6911. Záver 7112. Literatúra 73Summary 76Prílohy 78
  8. 8. Zoznam skratiek a termínovAK – Atribútový KatalógCEN – Comité Européen de NormalisationCSF – Coordinate System FileEPSG – European Petroleum Survey GroupGDB – geografická databázaGDF – Geografic Data FilesGIF – Graphics Interchange FormatGIS – Geografický Informačný SystémGM – GeoMediaGMTM – GeoMedia Transportation ManagerGMWMP – GeoMedia WebMap PublisherGWS – GeoWorkspaceHW – HardWareIT – Information TechnologyJPEG – Joint Photographic Experts GroupNIAM – Nijsssen Information Analysis MethodOGC – Open GIS ConsortiumPNG – Portable Netvork GraphicsQGIS – Quantum GISRTTT – Road Transport and Traffic TelematicsSRS – Spatial Reference SystemSVG – Scalable Vector GraphicsSW – SoftWareTIFF – Tagged Image File FormatURL – Uniform Resource LocatorW3C – World Wide Web ConsortiumWA – Web ApplicationWCS – Web Coverage ServiceWebCGM – Web Computer Graphics MetafileWFS – Web Feature ServiceWH – WarehouseWMS – Web Map ServiceWWW – World Wide WebXML – Extensible Markup Language
  9. 9. Anglický Slovenský Definícia termín prekladAtribute Atribút Charakteristika objektu, ktorá je nezávislá od iných objektovEnclosed Traffic Uzavretá oblasť Každá obmedzená plocha v ktorej je povolená doprava lenArea so špeciálnym povolením.Entity Entita Fenomén skutočného sveta, ktorý nie je ďalej deliteľný.Edge Hrana Smerovaná časť nepretnutého líniového segmentu s uzlom na každom konci.Feature Objekt Databázová reprezentácia javu skutočného sveta.Feature Class Trieda Objektov Súbor objektov jedného druhu usporiadaných do jednej skupiny.Ferry Prievoz Množina spojení, ktorá predpisuje konkrétnu linku s možnosťou prepravovať dopravné prostriedky medzi dvoma pevnými bodmi cestnej siete a ktoré majú predpísanú možnosť transportu, napríklad loďou alebo vlakom.Ferry Connection Spojenie Prievozu Prostriedok prepravy medzi dvoma fixnými miestami na cestnej sieti, ktorý používa predpísaný spôsob transportu, napríklad vlak alebo loď.Intersection Križovatka Objekt úrovne LEVELU 2 križujúci spoje Ciest alebo Prievozov. Komplexný objekt zložený z jedného alebo viacej Prípojov, Cestných Úsekov a Uzavretých oblastí úrovne LEVELU 1.Junction Prípoj Objekt, ktorý tvorí spoj Cestných Úsekov a/alebo Prievozov. Cestný Úsek alebo Prievoz vždy vytvára spoj medzi dvoma prípojmi. Cestný Úsek alebo Prívoz je vždy ohraničený dvoma Prípojmi. Prípoj je reprezentovaný fyzickým spojením medzi Cestnými Úsekom a/alebo Prievozmi.Line Feature Líniový objekt Jednodimenzionálny objekt, ktorý definuje jedna alebo viac hrán.Node Uzol Nedimenzionálny objekt, ktorý je topologickým prepojením dvoch alebo viacerých hrán alebo koncový bod hrany.Road Cesta Objekt úrovne LEVELU 2 zložený z jedného alebo viac Cestných Úsekov a spojujúci dve križovatky. Je reprezentáciou najmenšej nezávislej jednotky cestnej siete úrovne LEVELU 2.Road Element Cestný Úsek Líniový úsek na zemskom povrchu, ktorý je projektovaný alebo používaný na pohyb vozidiel. Slúži ako najmenšia jednotka cestnej siete úrovne LEVELU 1, je nezávislý a na každom konci sa nachádza Prípoj.Path Trasa Konečná, striedajúca sa sekvencia uzlov a hrán.Segment Segment Priame prepojenie medzi presne dvoma medziľahlými bodmi.
  10. 10. 1. Úvod Logická kompilácia. Táto vlastnosť nás určite jediných na Zemi predurčujerásť vo vyspelosti po každej stránke najrýchlejšie zo všetkých našich živýchkonkurentov. Veď napríklad len nedávno sa “Slnko točilo okolo Zeme“, alebobola objavená Amerika a dnes sme svedkami prvých pokusov pristáť na Marse.Len prednedávnom lietali len vtáci, no dnes už aj ľudia. Najznámejšímdopravným prostriedkom bol kôň, a dnes ich počítame na stovky pod kapotou.Avšak nerastie len výkon, ale s pribúdaním počtu ľudí na našej planéte ajmnožstvo všetkého, nevynímajúc zväčšujúci sa počet dopravných vozidiel.S týmto faktom bezpodmienečne súvisí štandardizácia v každej oblasti a sférenášho pôsobenia. V riešení tejto diplomovej práce je do detailov rozobranýštandard cestnej siete, nazvaný Geografic Data Files, ktorého aplikácia doreálneho sveta je nevyhnutná pre optimalizáciu priebehu cestnej premávky,a teda všetkého, pretože cestná doprava bola, je a aj bude spätá s každýmodvetvím nášho života. Diplomová práca sa teda zaoberá železničnou, ale hlavne cestnou sieťou,pre ktorú je potrebné vytvoriť najskôr konceptuálny databázový model, aplikovaťho do vhodne zvoleného softvérového prostredia a naplniť ho údajmi. Základomtýchto krokov je vynikajúca znalosť teórie geografickej bázy dát a implementáciaštandardu GDF, ktoré si vyžadujú rozsiahlu geoinformačnú podporu. Taktovytvorená databáza je otestovaná viacerými druhmi analýz, ktoré poskytuje GMTransportation Manager. Vzhľadom na expanzívny rast možností využitiainternetu, je celý počítačový experiment distribuovaný do prostredia webu a tohneď štyrmi spôsobmi. Formou webovej mapovej aplikácie, webovej map služby,webovej feature (objektovej) služby a webovej mapovej služby pomocoukonfiguračného *.map súboru. Priestor na internete, ktorý poskytuje geografickéslužby budeme nazývať GEOWEB. Diplomová práca je rozdelená do 12 kapitol. Hneď po úvode nasledujeKapitola o informačných zdrojoch, ktoré poslúžili autorovi na vhĺbenie sa dodanej problematiky. Kapitola 3 rozoberá metodicko-principiálne fakty 1
  11. 11. geografických informačných systémov, založené na použitej literatúre. Časťnazvaná GDF vysvetľuje štandard dopravnej siete ciest. Distribujúcea publikujúce služby sú predvedené v nasledujúcej 4. kapitole. Aplikáciametodického základu je deklarovaná na počítačovom experimente rozobranomv kapitole 6. Webové služby, definované v kapitole 5., sú otestovanéa praktizované softvérom GeoMedia WebMap v kapitole 7. Taktiež je tupopísaná Publisher webová aplikácia. Distribúcia pomocou exportovaného *.mapsúboru zo SW Quantum GIS je rozobratá v kapitole 8. V kapitole 9 sa čitateľdozvie o problémoch WMS služieb. Desiata kapitola stručne oboznamujes najznámejšími sieťovými dopravnými službami na Internete a Záverzhodnocuje dosiahnuté výsledky. 2
  12. 12. 2. Prehľad informačných zdrojov Objektom tejto diplomovej práce sú siete dopravnej infraštruktúry, na ktorésa pozeráme z hľadiska geografických informačných systémov. Tieto siete súvytvorené podľa štandardu a sú aplikované do softvérov, kde sú testované.Nakoniec sú publikované do prostredia webu a podávajú istú informáciu naverejnom mieste. Presne podľa týchto okruhov sú špecifikované aj skupinyinformačných zdrojov pre tento postup použitých. V prvom rade je to skupina prác zaoberajúcich sa geografickýmiinformačnými systémami. GIS-om sa dnešných časoch venuje na celom svetepomerne veľký okruh autorov. V tomto smere sa pozornosť upriamila na doslovadomácich autorov (Mičietová 1998, 1999, 2001a, 2001b, Tuček 1998). Vo svojejpodstate nestarnúcimi dielami sú aj (Krcho, Mičietová 1989a, 1989b). Tieto dielapodávajú základnú charakteristiku, definície a funkcie GIS. GIS je chápanýpredovšetkým ako systém, ale aj subsystém. Na tomto základe je postavené ajdielo (Boroš 2006) kde je naviac spracovaná otázka interoperability, tak akonapríkklad aj v diele (Bishr 1998) Z trochu iného pohľadu sa na GIS pozerá(Hofierka 2003), ktorý rozoberá GIS ako interdisciplinárnu vedu. Definovaniu geografických ale aj všeobecne databázam sa vo svojichdielach venujú autori (Hofierka 2003, Mičietová 1999, Tang, Adams, Usery1996, Mennis Peuquet, Qian 2000). Hlavným objektom skúmania je objektovoorientovanej databázy, ktorá sa v posledných rokoch stáva viac a viacpoužívanou. Asociácia NCGIA publikovala v mene autorov (Yeung 1998, Meyer 1997)diela podrobne sledujúce a analyzujúce geografické bázy dát a v diele od (Foote,Kirvan 1998) autori podávajú aj informácie o publikácii geografickej databázy doprostredia webu. Meranie a hodnotenie kvality navrhnutia bázy dát ale aj kvalityspracovania geografických informácii v nich rozoberá dielo (Veregin 1998). Dopravnej infraštruktúre sa venuje predovšetkým štandard GDF, aletaktiež aj dielo (Martínek 2005). Zdrojom údajov bol iste aj portál 3
  13. 13. www.wikipedia.com, čo je stále rozrastajúcou sa encyklopédiou. Nemožnozabudnúť ani na Slovenskú Správu Ciest a on-line softvér Google Earth, ktoréposkytli hlavne tematické informácie o cestnej sieti.Informácie o distribúcii na web boli čerpané hlavne z (Foote, Kirvan 1998, Boroš2006, Mičietová, Čerňanský, Krcho 2006a). Viac špecifikované a tematickyvyhranené diela v oblasti distribúcie geografických informácii na WEB sú (Mitchel2005 a Zhong – Ren, Ming – Hsiang 2003) Druhí spomínaní sa okrem inéhovenujú aj distribúcii na web pomocou Geomedia WebMap. Veľmi dôležitouskupinou sú normatíva vydané konzorciom Open Geospatial Consortium. Tietodefinujú Web Map Službu a Web Feature Službu. Poslednou skupinou informačných zdrojov sú manuály a helpy priloženéku každému technologickému prostrediu. 4
  14. 14. 3. Teoreticko-metodicko-principiálny základ GIS 3.1 Chápanie GIS Už od názvu tejto diplomovej práce sa stretávame so skratkou GIS(Geografický informačný Systém) a preto je nevyhnutné tento pojem definovaťa zaradiť do globálneho systému celej našej planéty. Pojem geoinformačný a geografický informačný sa objavuje už od 70.rokov minulého storočia. Od tej doby sa objavilo množstvo definícii a pohľadovna túto disciplínu. Najskôr však vysvetlime informáciu ako takú a na jej základepostavíme geografickú informáciu. „Informácia je neenergetická veličina, ktorej hodnota je úmerná zmenšeniuentropie systému.“ (Habr, Vepřek, 1973) Geografia je veda, ktorej objektom skúmania je geografická sféra, ktoráobsahuje geografické informácie o krajine. Geografickú informáciu teda chápemeako trojdimenzionálnu veličinu, ktorej zložky sú poloha, téma a čas. V zmyslepráce (Mičietová, 2001a) sa takéto integrálne chápanie geografickej informácieprejavuje v štruktúre geografickej bázy GIS, kde sa nepreferuje polohová zložkaúdajov o geosfére, ale preferuje sa integrita tematickej, polohovej a časovejzložky geografickej informácie. Týmto chápaním sa aj presadila špecifikáciageografické v rámci domény geoinformačných systémov. Integrálne chápanie geografickej informácie na všetkých úrovniach jejspracovania podmieňuje údajový model informačného systému, jeho databázovýúdajový model, a teda štruktúru celého systému. Integritu systému teda možnošpecifikovať z hľadiska celostnosti geografickej informácie a z hľadiska metód,ktorými sa táto informácia generuje v prostredí informačného systému.Implementácia predstavuje zavedenie systému s takto chápanou štruktúrou vkonkrétnom technologickom prostredí, pretože práve v ňom pojem údajovýmodel a databázový údajový model nadobúdajú konkrétnu reprezentáciu. Z tohto 5
  15. 15. hľadiska teda implementácia GIS nie je totožná s inštaláciou technológií vpočítačovom prostredí. Na geoinformatiku a geografický informačný systém sa dá podľa(Hofierka, 2003) pozrieť aj z hľadiska vývoja vzhľadom na iné vedné disciplíny.Geografia bola od prvopočiatku GIS jeho materskou základňou. Pretože rástolobjem rôznych typov informácii, bolo potrebné ich ukladať ale aj spracovávať.Ďalšími najbližšími vednými disciplínami sú určite diaľkový prieskum Zeme,kartografia, informatika, geodézia a matematika, a preto môžeme hovoriťo geoinformatike ako o interdisciplinárnej vede (Obr. č. 1), ktorej rozvoj jepodmienený výsledkami rôznych iných vedných disciplín a na druhej stranegeoinformatika stimuluje svojim rozvojom ich vlastný rozvoj. (Hofierka 2003) Obr. č. 1 Geoinformatika – interdisciplinárna veda (Hofierka 2003) GIS sa dá tiež chápať ako tri rôzne oblasti – GIS ako technológia, GIS akoaplikačný nástroj a GIS ako vedný odbor (Tuček, 1998). Pod GIS akotechnológiou Tuček rozumie prostriedky nevyhnutné na realizáciua prevádzkovanie aplikácie: HW a SW vybavenie. GIS ako aplikácie predstavujeinformačný systém „geografického typu“, ktorý je súčasťou riadenia istejorganizačnej jednotky. Vedný odbor GIS by sa mal venovať riešeniu integráciepoznatkov špecializovaných vedných disciplín, vytváraniu jednotného pojmového 6
  16. 16. aparátu a riešeniu úloh špecifických pre GIS, ktoré nie sú riešené, alebo súriešené len čiastočne v rámci iných vedných disciplín. Vnímanie času v súvislosti s geografickým informačným systémomneodmysliteľnou súčasťou z hľadiska pokroku a vedy. Z globálneho pohľadu sanajviac zmien udialo v oblasti technologickej platformy geoinformačnýchsystémov, najmä vďaka pokroku v informačných a telekomunikačných vedách.Menej zmien sa už ale pozoruje v oblasti koncepcie geografických informačnýchsystémov a preto je kapitola o metodike, o princípe, o koncepcii a o definícii v jejsamotnej podstate nestarnúcou ale aj neobnovujúcou sa kapitolou. 3.2 Kompozícia GIS Ak uvažujeme informačný proces ako proces zberu, prenosu aspracovania informácie a riadenie ako rozhodovací proces, v ktorom na základespracovaných informácií vznikajú rozhodnutia o skúmanom riadenom objekte,možno potom rozlíšiť tri základné prvky rozhodovacieho procesu: prvok riadiaci,prvok riadený a prvok informačný. Na základe týchto informácii a aj fakte, ževšetky prvky sú spätno-väzobne prepojené (Obr. č. 2), možno definovať systémriadenia: SR=( SRC, SRD, SINF),kde: SRC – prvok riadiaci SRD – prvok riadený SINF – prvok informačný V tomto systéme riadenia sú všetky jeho prvky podsystémy, v zmysle(Kačír 1971), a teda subsystém riadený poskytuje údaje o stavoch pre dopyt zosubsystému riadiaceho, pričom subsystém informačný transformuje údaje nainformácie o subsystéme riadenom. Na základe tejto informácie dáva subsystémriadiaci dopyt, resp. rozhoduje (riadi). 7
  17. 17. SR Obr. č. 2 Systém riadenia SR so subsystémami SRC, SRD, SINF a okolím systému (aO)R Ak tieto pojmy prenesieme do reálneho sveta, potom riadiaci subsystémpredstavuje jednotlivé stratégie modelovania, výskumu, využitia a ochrany krajinya vlastný objekt riadenia je v najširšom zmysle slova krajina ako výrezz geografickej sféry. Geografické informačné systémy sú v tomto zmysleintegrujúcou zložkou v systéme riadenia krajiny (Krcho, Mičietová 1989a, 1989b,Mičietová 2001a) Podľa definície (Kačír 1971) je informačný systém taký systém, ktoréhoväzby sú definované informácie a prvky sú definované ako miesta transformácie(spracovania) informácie. V tomto zmysle vyjadríme ďalej informačný systém akomnožinu SINF = (TR, IR), kde TR je množina miest transformácií a IR je množinainformácií. Uvažujeme štyri úrovne transformácie informácie - zber, integrácia,analýza a distribúcia. Každú z úrovní informačného systému SINF budemev zmysle (Mičietová 2001a) považovať za samostatný subsystém SZP = (TZP, IZP)– subsystém zberu, SDB = (TDB , IDB) – subsystém integrácie, SA = (TA, IA) –subsystém analýzy, SD = (TD, ID) – subsystém distribúcie. Obr. č. 3 Štruktúra GIS, SINF = SGIS(Kačír 1971) 8
  18. 18. Všetky prvky – subsystémy systému SINF = SGIS (Obr. č. 3) sú všakfunkčne vzájomne prepojené, pretože výstupy z jedného subsystému–transformované prvotné ako aj odvodené informácie – sú súčasne vstupmi doiného subsystému (Obr. 2). Integrita geografického informačného systému jenevyhnutnou podmienkou fungovania celého informačného systému SINF = SGISa možno ju v zmysle práce (Habr, Vepřek, 1973, Krcho, Mičietová, 1989)uvažovať v troch rovinách: • Prvú rovinu tvorí vlastný predmet geografického informačného systému – geografická sféra v najširšom slova zmysle (SRD), ako aj aplikačné úlohy, riešené v procese riadenia na základe stratégie riadenia krajiny pomocou dostupných modelovacích nástrojov na odvodenie novej informácie o krajine. • Druhú rovinu integrity informačného systému predstavujú miesta transformácie informácie (zber, prenos, formálne zjednotenie, logické zjednotenie, uchovanie a distribúcia informácie). • Tretiu rovinu integrity predstavujú informatické, technologické a organizačné nástroje, ktorými GIS interaguje s ostatnými prvkami systému riadenia krajiny a s okolím tak, aby boli zabezpečené funkcie interoperability geografických informácií a nástrojov na ich spracovanie.Integrita systému SGIS je celostnosť systému, ktorá sa prejavuje tokom údajov,štruktúrovanou metodikou ich spracovania, generovaním kvalitnýchgeografických informácií a kompatibilnou technologickou platformou na všetkýchúrovniach v rámci geografického informačného systému.Interoperabilita systému SGIS je schopnosť systému zdieľať údaje, informácie,informatické a technologické nástroje v rámci systému riadenia ako aj s okolímsystémuSystémová integrácia SGIS je koncipovanie systému ako modelovacieho,informatického a technologického nástroja.Implementácia SGIS je realizácia systémovej integrácie. 9
  19. 19. 3.3 Definícia subsystémov SGIS Podľa (Boroš 2007) možno každý zo subsystémov SZ, SI, SA, SD bližšiecharakterizovať pomocou údajov, informácií, metód, informatických atechnologických nástrojov. Komplexné chápanie geografickej informácie navšetkých úrovniach jej spracovania podmieňuje vlastnosti údajového modeluinformačného systému, jeho databázového údajového modelu, ale aj štruktúrucelého systému. 3.3.1 Subsystém SZP Zabezpečuje zber a prvotné spracovanie údajov, ich formálnu a logickúkontrolu a transformáciu údajov do takej formy, ako požaduje komplexná bázadát. Prvotné údaje GIS sú z rôznych zdrojov, a preto sú rôznorodé z hľadiskaformy, polohového priradenia, územnej platnosti, formátu a informačnej hodnoty.Z hľadiska formy to môžu byť údaje analógové alebo digitálne. Automatizovanéspracovanie údajov vyžaduje jednotnú formu údajov. Zdrojom údajov sú napr.analógové mapy, ktoré sa následne vektorizujú a digitalizujú, ďalej literárnezdroje, štatistické pramene, údaje získané terénnym výskumom, priamonamerané hodnoty, údaje z DPZ, digitálne mapy, textové súbory, tabuľky a iné.Rôznorodosť údajov zapríčiňuje aj ich rôznu informačnú hodnotu. Niektoré zdrojemerania poskytujú údaje s nadbytočnou „hustotou“, iné zasa nedostatočne, apreto je potrebné stanoviť kritériá reprezentatívnosti. Okrem rozličnosti zdroja,existujú rozdiely v témach, ktoré napĺňajú informačný systém. V závislosti odtémy a od požiadaviek užívateľa sa v subsystéme SZP vykonáva aj transformáciavstupných údajov do údajových štruktúr podľa požiadaviek bázy dát s jednotnoupolohovou lokalizáciou v GIS. 3.3.2 Subsystém SDB Zabezpečuje zjednotenie prvotných údajov v komplexnej údajovejzákladni a ich uloženie na pamäťové médiá vo forme súborov. Uplatňuje saprincíp banky dát, ktorá pozostáva z bázy dát a systému riadenia bázy dát. 10
  20. 20. Zároveň je zabezpečená jednota údajovej základne a programovo-technického aparátu na prácu s údajmi. Prvkami bázy dát sú súbory údajov,ktorých logická organizácia zodpovedá vonkajším vlastnostiam predmetu GIS,ako aj aplikačných úloh. Tieto podmieňujú spôsoby výberu údajov o území,určujú tzv. prístupové cesty k údajom v báze dát. Logické súbory údajov, ako ajprístupové cesty k nim fyzicky zabezpečuje systém riadenia bázy dát (SRBD)ako špecifický programovo-technický aparát, nezávislý od konkrétnychaplikačných úloh. SRBD obhospodaruje a zdieľa údaje dohodnutým spôsob tak,aby bola zaistená integrita obhospodarovanej databázy. Pôsobí ako ústredné, centrálne riadenie nad všetkými interakciami medzidatabázou – údajmi a aplikačnými programami, cez ktoré ich užívateliapoužívajú. Nezávisí ani od formátu a miesta uložených údajov a rôzne aplikačnéprogramy tak nemusia vedieť, kde sú vlastne údaje fyzicky uložené.Meyer (1997) rozlišuje tri úrovne abstrakcie, z ktorých je zložený SRBD: • fyzická implementácia databázy do digitálneho prostredia, uloženie štruktúr, metódy prístupu k údajovým štruktúram, • koncepčná – vyjadrenie databázového modelu reálneho sveta v jazyku údajového modelu, • úroveň „pohľadu“ - rôzni užívatelia majú rôzny prístup k rôznym častiam databázy (svoj „pohľad“). 3.3.3 Subsystém SA Zabezpečuje odvodenie polohových, ale aj iných informácií o území nariadiace a rozhodovacie účely. Je to široko-spektrálny subsystém rôznychaplikačných programov, ktorých úlohou je zabezpečovať čo najširšie spektrumužívateľmi požadovaných funkcií – aplikačných úloh. K základným typomaplikačných úloh geografického informačného systému patria priestorové analýzyprvkov geografickej sféry, modelovanie zložitých priestorových štruktúr, ako ajkartografické modelovanie priestorových vzťahov v krajine. 11
  21. 21. 3.3.4 Subsystém SD Je subsystém za zabezpečenie distribúcie základných geografickýchinformácií, ako aj odvodených geografických informácií jednak v rámcigeografického informačného systému medzi jeho jednotlivými subsystémami, aleaj medzi rôznymi informačnými systémami navzájom. 3.4 Databázy GIS Ak chceme geografické údaje odlíšiť od iného typu údajov, musíme ichnajskôr správne definovať. Najdôležitejšou charakteristikou geografických údajovje, že ich vlastnosti sú tesne späté s geografickým priestorom. A teda môžemehovoriť o troch hlavných vlastnostiach: • Spojitosť – implikuje problémy reprezentácie geografického priestoru • Priestorová závislosť – podobnosť vlastností susedných oblastí • Lokalizácia údajov – k povrchu geoidu („geografické“) Týmito vlastnosťami ohraničené informácie sú geografické informácie. Podľa (Mičietová 2001) je geografická báza údajov definovaná ako súbordigitálnych údajov, ktoré sú logicky organizované v podobe databázy.Geografický aspekt krajiny predurčuje priestorovosť takýchto databáza špecifické charakteristiky stavov krajiny reprezentujú potom ich tematickýobsah. Geografická báza údajov GIS je súbor priestorovo referencovaných dáts definovanou časovou platnosťou, ktoré fungujú ako model reality. Databáza jemodel reality v tom zmysle, že reprezentuje vybraný súbor alebo aproximáciujavov. Tieto vybrané javy sú považované za dostatočne dôležité na to, aby bolireprezentované v digitálnej forme.Obsah bázy údajov vyjadruje najmä súlad jej definície a užívateľských potrieb.Vyjadruje väzby medzi reálnym a „modelovým“ svetom, teda objektamiuloženými v báze údajov.Technická kvalita bázy hodnotí kvalitu uložených údajov. Kritérium jekomplexné, pričom zahŕňa hodnotenie podkladov, metód a ich transformácie, 12
  22. 22. lokalizačnú a atribútovú presnosť údajov, logickú konzistenciu a komplexnosťuložených objektov.Aktuálnosť bázy údajov vyhodnocuje nakoľko je báza dát v danom časeaktuálna. Okrem aktuálnosti jednotlivých prvkov hodnotí aj aktuálnosť celej bázyúdajov a systém jej udržiavania. (Talhofer 2001 In.: Mičietová 2001) 3.4.1 Základné prvky databázy GIS Prvky reality – geografické objekty – modelované databázou GIS možnovyjadriť dvoma formami identifikácie: • entita – prvok, element reality • objekt – reprezentácia entity v databázeTreťou formou identifikácie prvkov reality môže byť kartografický symbol, ktorýmje entita/objekt znázornená do mapy. V zmysle štandardov DCDSTF (Digital Cartographic Data Standards TaskForce) sú ďalej používané nasledovné pojmy na vyjadrenie prvkov a štruktúrygeografickej databázy: Entita – fenomén objektívnej reality, ktorý je ďalej nedeliteľný Objekt – digitálna reprezentácia celej entity alebo jej časti, pričom metódadigitálnej reprezentácie závisí od mierky, účelu a ďalších faktorov Typ entity – zoskupenie podobných javov, ktoré môžu byťreprezentované a uložené jednotným spôsobom; prvým krokom pri vývojidatabázy je výber a definícia typov entít a druhým je výber vhodnej metódy napriestorovú reprezentáciu každého typu entity Typ priestorového objektu – digitálna reprezentácia typu entity. Ichklasifikácia je založená na definícii priestorových dimenzií : • 0-D – objekt, ktorý má polohu v priestore, ale nemá žiadny rozmer, • 1-D – objekt s jedným rozmerom (dĺžkou), zložený z dvoch alebo viacerých 0-D objektov, 13
  23. 23. • 2-D – objekt s dvoma rozmermi (dĺžka a šírka), ohraničený najmenej tromi 1-D objektmi, • 3-D – objekt s tromi rozmermi (dĺžka, šírka a výška/hĺbka), ohraničený aspoň štyrmi 2-D objektmi, Trieda objektov – množina objektov reprezentujúcich množinu entít Atribút – vlastnosť entity vybranej pre databázovú reprezentáciu,väčšinou je nepriestorová (i keď niektoré môžu byť spojené s priestorovýmcharakterom študovaného fenoménu, napr. výmera, obvod) Hodnota atribútu – skutočná hodnota atribútu, ktorá bola nameraná(získaná) a uložená do databázy; hodnoty atribútov sú často koncepčneorganizované do atribútových tabuliek, kde v riadkoch sú jednotlivé entity a vstĺpcoch atribúty Vrstva – priestorové zoskupenie objektov, ktoré reprezentujú jeden typentity alebo skupinu pojmovo príbuzných typov entít. 3.4.2 Typy DB modelov Databázový model sa považuje za koncepčný opis databázy definujúci typentity a priradené atribúty, pričom každý typ entity je reprezentovaný špecifickýmipriestorovými objektmi. Po zostrojení databázy jej model slúži ako prehľaddatabázy, ktorý systém prezentuje užívateľovi. Všeobecne sa rozlišujú tri úrovne implementácie databázového modelu: • konceptuálny (pojmový) model je systém pojmov reprezentovaných v budovanej databáze, • logický model je systém databázových prvkov a ich väzieb, zohľadňujúci konceptuálny model a vlastnosti softvéru – databázového systému a systému riadenia bázy dát; databázové systémy používajú rôzne údajové modely - hierarchický, sieťový, relačný, objektovo-orientovaný, ktoré predurčujú formu implementácie konceptuálneho modelu do zvoleného databázového prostredia, 14
  24. 24. • fyzický model je systém databázových prvkov usporiadaných do súborov, fyzicky reprezentovaných v zvolenom softvérovom a hardvérovom prostredí; prvky fyzického modelu riadi systém riadenia bázy dát (SRDB), ktorý zabezpečuje nasledovné funkcie : 1) definíciu typov údajov v databáze, 2) štandardné operácie nad údajmi v databáze, 3) DDL (data definition language) na popis obsahu databázy, 4) SQL (structured query language) na tvorbu dopytov na databázu a manipuláciu s údajmi v nej. 3.5 Údajové modely Konceptuálna, pojmová organizácia údajov databázy sa označuje akoúdajový model. Myslí sa tým štýl, spôsob popisu a manipulácie údajov vdatabáze. Ullman (1988 In.: Meyer 1997) definuje údajový model akomatematickú formalizáciu zloženú z dvoch častí, a to záznamu opisujúceho údaja množiny operácií používaných na manipuláciu s údajmi. Niektorí autoripoužívajú pojem údajová štruktúra. Existujú tri klasické údajové modely, ktoré sa používajú pri organizáciidatabáz: hierarchický, sieťový a relačný. Najnovšie sa v GIS začína uplatňovaťobjektovo-orientovaný údajový model. 3.5.1 Hierarchický údajový model Organizácia údajov v hierarchickom údajovom modeli pripomína stromovúštruktúru, ktorá je formovaná ako sústava spojení všetkých záznamov vo formestromu. Do koreňa, ktorý je vrcholom hierarchie sa napája jeden alebo viaceroelementov z nižšej úrovne, z ktorých každý môže mať opäť jeden alebo viacpodriadených elementov. Spojenia existujú len medzi nadriadenými apodriadenými elementmi. Najväčšou nevýhodou tohto modelu je, že neexistujúspojenia medzi elementmi na tej istej hierarchickej úrovni. Zamedzuje tovytváranie nových horizontálnych prepojení po vybudovaní databázy, čiže model 15
  25. 25. je nepružný. Prehľadávanie je možné len cez kľúčové položky, u atribútovýchpoložiek to spôsobuje problém. Na druhej strane, tieto modely sa vyznačujúvysokou rýchlosťou prehľadávania a údaje v nich sa ľahko modifikujú. Používajúsa pre oblasti, v ktorých existuje určitá hierarchia údajov (katalógy, riadiaceštruktúry, ...). 3.5.2 Sieťový údajový model Sieťový údajový model už prekonáva niektoré nedostatky hierarchickéhoúdajového modelu. Jedna entita môže mať viacero nadradených aj podriadenýchentít. Ale spojenie medzi entitami rovnakého druhu ešte stále nie je povolené.Záznam môže byť definovaný v ľubovoľnom počte súborov, čiže môže maťviacero majiteľov. Ide o tzv. krížový záznam. Hoci má sieťový model tendenciubyť menej redundantný, musia sa v ňom ukladať rozsiahlejšie informácie oprepojení medzi záznamami, čo zväčšuje veľkosť a zložitosť údajových súborov.Obhospodarovanie týchto pridaných údajov o prepojeniach je takisto časovonáročné. Pokiaľ ide o reprezentáciu údajov, v skutočnosti ide o jednoduchúhierarchiu. Avšak sieťový model môže reprezentovať komplexnejšie štruktúryúdajov z reálneho sveta. Podobne ako u hierarchického modelu, vzťahy medziúdajmi sú zakódované v báze údajov. To poskytuje vysokú rýchlosťprehľadávania, ale vzťahy sa ťažko modifikujú (Tuček 1998). Sieťový údajovýmodel používajú aj programovacie jazyky Pascal alebo C. 3.5.3 Relačný údajový model Relačný údajový model je tvorený relačnými tabuľkami, ktoré sú uloženéako osobitné súbory. Riadky týchto tabuliek tvoria záznamy označované akotuples. Každý záznam predstavuje skupina trvalo príbuzných súvisiacich faktov,ktorých hodnoty patria k určitým atribútom. Atribúty tvoria stĺpce relačnýchtabuliek. Tabuľka ako celok reprezentuje vzťahy medzi všetkými atribútmi, ktoréobsahuje a často sa teda označuje termínom „relácia“ – vzťah. Meyer (1997) podáva nasledovnú definíciu: „Nech D1, ..., Dn sú množinyhodnôt, ktoré tvoria n polí. Potom tuple (záznam) je množina hodnôt t = {d1, ..., 16
  26. 26. dn}, kde d1 je prvok D1, ..., dn je prvok Dn. Polia sa nazývajú atribúty. Relácia(vzťah) R je množina tuples (záznamov) ako výsledok karteziánskeho súčinu D1x ... x Dn.“ Pri použití relačného modelu sa môže robiť prehľadávanie každejjednoduchej tabuľky s použitím každého atribútového poľa jednotlivo alebo spolu.Prehľadanie súvisiacich, príbuzných atribútov, ktoré sú uložené v rôznychtabuľkách sa môže vykonať spojením dvoch alebo viacerých tabuliek s použitímktoréhokoľvek atribútu, ktorý majú spoločný, čiže obsahujú ho obidve tabuľky.Táto operácia sa označuje ako spojenie (join). Spoločný atribút pritom sámnemusí byť časťou vzťahu, ktorý sa analyzuje. Nazýva sa primárny kľúč.Primárny kľúč je stĺpec alebo kombinácia stĺpcov, ktoré v žiadnom prípadenemajú identické hodnoty v žiadnych dvoch riadkoch (Yeung 1998). Ak saprimárny kľúč v jednom vzťahu stáva atribútom v inom vzťahu, tak sa v tomvzťahu nazýva cudzí (foreign) kľúč (Meyer 1997). Aby bola zachovaná integrita databázy, vzťahy sú vždy normalizované.V zmysle (Yeung 1998) musia spĺňať podmienky prvej, druhej a tretej normálnejformy : • prvá normálna forma (1NF) – vzťah spĺňa podmienku 1NF, iba ak jeho záznamy obsahujú neopakujúce sa atribúty, • druhá normálna forma (2NF) – vzťah spĺňa podmienku 2NF, ak spĺňa podmienku 1NF a zároveň každý nekľúčový atribút je neobmedzene závislý od primárneho kľúča, • tretia normálna forma (3NF) - vzťah spĺňa podmienku 2NF, ak spĺňa podmienku 1NF a zároveň nekľúčové atribúty sú vzájomne nezávislé. Relačné databázy sa odbúraním hierarchie atribútov stávajú flexibilnejšie.Každý atribút môže byť použitý ako primárny kľúč a údaje v oddelenýchrelačných tabuľkách môžu byť spojené s využitím ktoréhokoľvek atribútovéhopoľa, ktoré majú spoločné. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma údajovýmimodelmi, v relačných vzťahy nie sú explicitne zakódované v databáze. Pretorelačný model neobmedzuje rozsah dopytov a užívateľ nemusí poznať štruktúru 17
  27. 27. bázy údajov. Dopytovací jazyk preto nie je závislý na štruktúre údajov a takétojazyky sa označujú ako neprocedurálne. Najpoužívanejším neprocedurálnymdopytovacím jazykom je Structured Query Language (SQL) vyvinutý firmou IBM. 3.5.4 Objektovo-orientovaný údajový model V posledných rokoch sa v oblasti informatiky stala téma objektov aobjektovej orientácie jednou z najfrekventovanejších a najdiskutovanejších.Objektovo-orientovaný GIS je fundamentálne nový prístup k modelovaniudatabázy. Takáto databáza by mala poskytnúť logický prehľad údajov a takisto znich odvodené informácie na vyššej úrovni, ktoré by boli v súlade s vlastnýmpoznávacím pohľadom ľudí. Jej úlohu je integrovať princípy skúmania dogeografickej databázy (Mennis et al. 2000). Základným komponentom objektovo-orientovaného údajového modelu je objekt. Objekt umožňuje jednotnúreprezentáciu reálnej entity z hľadiska jej vlastnosti a správania (dynamiky,pravidiel). S takýmto objektom sa v programovom prostredí narába ako s jedinýmprvkom, na rozdiel od oddeleného prístupu reprezentácie v duálnych systémoch(Mrázik 1995). Každý objekt v databáze musí obsahovať údaje o polohe, čase atéme, a to prostredníctvom atribútov a vzťahov medzi jeho priestorovými anepriestorovými zložkami. Atribútom je nejaká priestorová alebo nepriestorovácharakteristika. Priestorové zložky vyjadrujú polohu, a to pomocou atribútov(napr. súradnice, bod, čiara, areál, pixel) a vzťahov (topológia). Nepriestorovézložky, ktoré predstavujú tému objektu, sú tvorené atribútmi (napr. materiál, typ,stav) a nepriestorovými vzťahmi vyjadrenými operátormi (napr. is a kind of – jedruh, part of - časť niečoho, composed of – zložený z). A napokon časová zložkaje vyjadrená časovými atribútmi (napr. dátum, trvanie) a časovými vzťahmi (napr.was – bol, will be – bude). Tieto všetky zložky objektov, ktorých funkciou je okrem určenia polohy,času a témy objektu, zabezpečiť aj dostatok informácií na definovanie jedinečnejidentity objektu vrátane vzťahov s ostatnými objektmi a charakteristiky správania,možno v zmysle (Tang et al. 1996) rozdeliť do šiestich skupín: • originálny identifikátor 18
  28. 28. • polohové informácie • nepriestorové atribúty • topologické vzťahy • netopologické vzťahy • metódy (metódy správania sa objektu pri činnostiach ako vytváranie nových objektov, dopytov, výpočtov, zobrazení a pod.). Každý objekt patrí do nejakej triedy objektov. Trieda objektu jesystematické zoskupenie objektov, ktoré sú si nejakým spôsobom podobnéalebo sa s nimi podobne zaobchádza. Zahŕňajú v sebe všeobecné vlastnosti,ktoré tvoria charakteristiky danej triedy. Môžu byť usporiadané do rôznychhierarchických úrovní. Triedy objektov na tej istej hierarchickej úrovni majúrovnakú dôležitosť. Atribúty, ktoré sú charakteristické pre danú triedu objektov súuložené s touto triedou, a potom všetky podtriedy zdedia tieto atribúty. Toumožňuje uloženie informácií spoločných pre celú triedu s minimálnouredundanciou. Základnými vzťahmi medzi objektmi sú teda príslušnosť objektu k triede adedenie medzi triedami. Vzťahy medzi objektmi sú obojsmerné a spravidlanesymetrické, napr. jeden objekt je vo vzťahu k druhému jeho triedou a naopakdruhý objekt je inštanciou prvého. Označenie vzťahu na strane objektuoznačujeme úloha objektu v príslušnom vzťahu. Porovnanie objektovo-orientovaného a relačného údajového modelu Objektovo-orientovaný údajový model sa líši od relačného v nasledovnýchbodoch (Meyer 1997): • V objektovo-orientovaných modeloch môžu byť objekty atribútovými poliami, čo nie je možné v relačných modeloch. • V objektovo-orientovaných modeloch sú všetky entity objektmi, čo je oveľa všeobecnejšie poňatie než vzťah – relácia (vzťah môže byť objektom, ale nie všetky objekty sú vzťahmi). 19
  29. 29. • V relačnom modeli sú entity identifikované ich atribútovými hodnotami, zatiaľ čo v objektovo-orientovaných modeloch má každý objekt svoj identifikátor. • Objekty tvoria triedy a triedy tvoria hierarchiu objektovo-orientovaného modelu. V relačnom modeli neexistuje žiadna hierarchia, iba vzťahy. • Relačný model je jasne definovaný, korektný a kompletný. Na druhej strane, zatiaľ neexistuje všeobecne akceptovaný objektovo-orientovaný model a k dispozícii je málo dopytovacích jazykov v porovnaní s relačným modelom. 3.6 Interoperabilita GIS Interoperabilita je schopnosť systému alebo zložiek systému zabezpečiťprenositeľnosť informácií a kontrolu procesu interaplikačnej spolupráce. Dvegeografické databázy X a Y sú interoperabilné, ak databáza X môže vyslaťpožiadavku P na databázu Y pri obojstrannom pochopení požiadavky P obomadatabázami X aj Y a zároveň databáza Y môže vrátiť odpoveď O databáze X priobojstrannom pochopení odpovede O na požiadavku P oboma databázami X ajY (Bordie 1992 In.: Bishr 1998). Interoperabilita môže byť charakterizovaná ako forma inteligenciesystému, ktorá zvyšuje spoluprácu medzi informačnými systémami. Inteligenciaje požadovaná na zabezpečenie služieb, nájdenie zdrojov, spoluprácua vykonanie komplexných funkcií v rámci informačných systémov bez potrebyvopred presne poznať podstatu zdrojov a spôsob ich osvojenia. 4. GDF GDF je skratka štandardu Geografic Data Files. Tento CEN štandard,vyprodukovaný Pracovnou Skupinou 7.2 CEN Technickým Výborom 278 RoadTransport and Traffic Telematics, ktorej základňa je v Holandskom 20
  30. 30. Normalizačnom Inštitúte. Vývoj a vznik tohto štandardu podporilo viacerocelosvetovo známych a vývojovo významných firiem aj na poli GeografickýchInformačných Systémov ako napríklad Intergraph, European GeographicInstitute, Siemens, Volvo, Sagem, Philips Electronics, Daimler Benz a iné. Tento štandard bol vyvinutý potrebou profesionálov a organizáciizahrnutých vo vytváraní, aktualizácii, akomkoľvek prispievaní a používaníreferenčných a štruktúrovaných cestných sieťových dát. Jednou z hlavnýchmyšlienok vytvorenia štandardu bolo zlepšenie a zvýšenie efektívnostizachytenia, predvedenia a manipulácie s geografickými informáciami súvisiacimis cestnými komunikáciami. Tento štandard sa nepozerá na skupinu užívateľova skupinu producentov ako na dve distinktne rozdielne kompánie, pretože veľkouvýhodou je jednoduchosť referenčného modelu, kde na jednej strane môžuužívatelia jednoduchým spôsobom ukotviť svoje požiadavky a rovnako na stranedruhej aj producenti definíciu produktov. GDF obsahuje definíciu výmennéhoformátu a preto zabraňuje problémom kompatibility medzi producentskoua užívateľskou stranou. Základňa štandardu je postavená na všeobecnom, nieaplikačnom dátovom modeli. Na špici tohto modelu bol vybudovaný špecifickýmodel cestnej siete. Najlepšou cestou ako pochopiť GDF a takisto aj množstvo relevantnýchštandardov je vyjadriť ich pomocou NIAM (Nijssens Information AnalysisMethod) diagramov. Princíp vzťahov v takomto type diagramov je znázornený(Obr. č. 4) a poskytuje presný kľúč k pochopeniu dátových modelov obsiahnutýchv tejto práci. 4.1 Objektový katalóg Definuje objekty skutočného sveta, napríklad cesty, budovy,administratívne plochy atď., ktoré sú vyvodené z podmienok každodennéhoživota a ktoré majú význam v rozsiahlom rozmere aplikácie tohto štandardu.Všetky definované majú istý vzťah k okoliu ciest. 21
  31. 31. Obr. č. 4 Kľúč k NIAM diagramom Kód kategórie Kategória Feature Theme (Category) 11 Administratívne plochy Administrative Areas 31 Obývané a nazvané plochy Settlements and Named Areas 41 Cesty a prievozy Roads and Ferries 42 Železnice Railways 43 Vodné trasy Waterways 50 Verejná doprava Public Transport 71 Využitie Zeme Land Cover and Use 72 Cestné značenie Road Furniture 73 Služby Services 75 Tunely/Mosty Brunnels 80 Univerzálne objekty General Purpose Features 90 - 99 Užívateľom definované objekty User-defined Features Tab. č. 1 Kategórie objektového katalógu podľa GDF Dodávatelia dát, smerujúcich k navigačným systémom vozidiel, systémomobsluhujúcim cesty a iným aplikáciám, nájdu stručný, ale jasný opis a klasifikáciuobjektov v tomto katalógu (Príloha č. 14). Každý objekt má jasne stanovené 22
  32. 32. svoje meno, avšak pre dátovú výmenu sa nepoužíva meno, ale štvormiestnynumerický kód pre objekty a dvojmiestny kód pre kategóriu objektov. Schémakategórii je uvedená v Tab. č. 1. Obr. č. 5 Údajový model GDF a schéma reprezentácie objektov 23
  33. 33. 4.2 Údajový model GDF Obrázok č. 5 zobrazuje hierarchiu usporiadania všetkých súčastíúdajového modelu podľa GDF. Na najvyššom stupni je Kategória, ktorá obsahujeTriedy Objektov. V nich sú uložené Objekty s Atribútmi. Ďalší rozvoj smerom odObjektu je schéma reprezentácie objektov. Jej úlohou je špecifikovať, ako súsamotné objekty, bodové, líniové, areálové, reprezentované Uzlami, Hranamia Plochami. 4.3 Levely reprezentácie objektov (Obr. č. 6) 4.3.1 Level 0 : Topológia Level 0 opisuje geometriu mapy v podmienkach kartografickejjednoduchosti, to znamená, že ukazuje mapu v jej najzákladnejšej formereprezentácie. Všetky elementy mapy musia byť preto znázorňované v dvochdimenziách na jednej ploche. Oblé tvary musia byť zložené zo série rovnýchlineárnych segmentov. 4.3.2 Level 1 : Jednoduché Objekty Level 1 opisuje mapu v podmienkach jednoduchých základných objektov.Tieto môžu mať formu buď Bodu, Línie alebo Plochy. Príkladom môže byťCestný element ako jednoduchý líniový objekt. Dôležitým faktom je, že na Leveli1 získavajú elementy z Levelu 0 významovú hodnotu zo „skutočného sveta“.Reprezentácia Level 1 nemusí byť striktne rovinná. Nasledujúce relácie existujúmedzi Levelom 0 a Levelom 1: • každý Bod v Leveli 1 musí korešpondovať s jedným Uzlom z Levelu 0 a Uzol z Levelu 1 bude reprezentovaný 0, 1 alebo viac Bodmi z Levelu 1 • každá Línia v Leveli 1 musí korešpondovať s jednou Hranou z Levelu 0 avšak nie každá Hrana v Leveli 1 korešponduje s Líniou v Leveli 1 • každá Areál musí korešpondovať s jednou alebo viac Plochami z Levelu 1 • každá Hrana tiež korešponduje s (časťou) Línie alebo hranicou Plochy 24
  34. 34. Level 2 – Komplexné Objekty napríklad: Cesty, Križovatky Level 1 – Jednoduché Objekty • Bodové objekty • Líniové objekty • Areálové objekty napríklad: Prípoje, Cestné Elementy Level 0 – Topológia • Uzly • Hrany • Plochy Geometria • Segmenty • Body • Medziľahlé bodyObr. č. 6 Levely reprezentácie objektov 25
  35. 35. 4.3.3 Level 2 : Komplexné Objekty Niektoré objekty môžu byť považované za zložené zo skupinyjednoduchých objektov. Príkladom je Intersection (Križovatka), ktorá je skupinouCestných Elementov a Prípojov. Tieto zložené objekty sa nazývajú Komplexnéa formujú Level 2 štandardu GDF. Reprezentácia Levelu 2 nemusí byť plošná. 4.4 Levely kategórie objektov „Roads and Ferries“ (Cesty a Prievozy) Na cestnú sieť je primárne pozerané najmä z pohľadu transportua dopravy. Preto sú aj Prípoje prievozov umiestnené spolu s cestnou sieťou dojednej kategórie, aj keď tam na prvý pohľad nepatria. Cestná sieť môže byť a ajje reprezentovaná úrovňami dvoch rozdielnych levelov.Napríklad v navigačnom systéme vozidiel môže byť Level 1 použitý ako podkladpre kalkuláciu trasy a Level 2 môže byť použitý na podanie informáciía navigačných inštrukcií o vopred vypočítanej trase pre vodiča.Dátový model pre kategóriu Cesty a Prievozy (Obr. č. 7) opisuje a vzťahy medziobjektami navzájom a medzi Level 1 a Level 2. Úroveň Levelu 1 definuje v kategórií „Cesty a Prievozy“ všetky jednoduchécestné elementy (Cestný Úsek, Prípoj, Spojenie Prievozov, Uzavreté Oblastiatď.) tak, ako to zodpovedá reálnemu stavu, počítajúc geometriumimoúrovňových križovatiek a paralelných a pomocných ciest.Úroveň Levelu 2 sú v tejto kategórií komplexné objekty (Cesta, Križovatka,Prievoz atď), ktoré sú budované z rozličných kombinácií cestných elementov,prípojov a neprejazdných oblastí. V Leveli 2 je hlavným cieľom funkcionalita. Spojenie medzi dvoma blízkymi križovatkami je riešené iba jednýmprienikom ciest – teda výrazne zjednodušeným priebehom. Toto sa dá ilustrovaťna príklade (Obr. č. 8) na krížení diaľnic, kde celá križovatka má rozlohu až 1km2, avšak znázornením v úrovni Level 2 vznikne len jedno kríženie bodového 26
  36. 36. charakteru. Križovatky, ktoré sú však samostatnou funkčnou jednotkou súv Leveli 2 prezentované len ako jedna križovatka. Obr. č. 7 Dátový model kategórie Cesty a Prievozy Levelu 1 a 2 Vytvorenie úrovne Levelu 2 má tieto hlavné pravidlá: 1. Jednoúrovňová križovatka, kde sa stretávajú minimálne tri jednoduché alebo viacprúdové cesty dohromady, alebo prípoje 27
  37. 37. a cestné úseky tvoriace jednu križovatku, môžu byť generalizované do jedného bodu s názvom „Križovatka“ (Crossing). 2. Skupina nadjazdov a podjazdov, rovnako ako paralelné a pomocné cestné elementy, ktoré sú súčasťou zjazdov z rýchlostných komunikácií môžu byť generalizované do jedného bodu s názvom „Zjazd z diaľnice“ (Freeway Exit). 3. Skupina cestných elementov tvoriacich kruhový objazd so všetkými prípojmi môže byť generalizovaný do jedného bodu s názvom „Kruhový objazd“ (Roundabout). Obr. č. 8 Levelové úrovne kategórie „Cesty a Prievozy“ 4.5 Atribútový katalóg AK Definuje niekoľko charakteristík objektov a možnosti vzťahov. Niektoréatribúty môžu byť priradené práve jednej partikulárnej triede objektov a inéatribúty zas môžu byť aplikované všeobecne. Niektoré typy atribútov môžunadobúdať rôzne množstvo odlišných atribútov, napr. šírka, niektoré zas majúobmedzené množstvo hodnôt, napr. prejazdnosť ÁNO/NIE. GDF vyjadruje atribúty a hodnoty atribútov päťmiestnym alfanumerickýmkódom, kde prvé dva znaky sú alfabetické a vyjadrujú kód atribútu a ostávajúcetri znaky sú numerické a vyjadrujú buď skutočnú alebo kódovanú hodnotuatribútu, pričom za každým číslom stojí slovný popis hodnoty atribútu. Atribút mavopred stanovené hodnoty, ktoré môže nadobúdať, a to buď skutočné alebokódované. Skutočné hodnoty sú typické miery ako výška, dĺžka, váha, šírka 28
  38. 38. a podobne. Hodnota atribútu môže byť vyjadrená aj intervalom. Kódovanie jemožné ukázať na príklade šírky cesty. Z atribútového katalógu vyplýva, že kódpre šírku cesty je WI, pričom hodnoty atribútu sú skutočné hodnoty v metroch.Teda ceste širokej napr. 20 m pripadne kód WI 020. Spolu so zaradením dokategórie vyzerá kód nasledovne: 4110 WI 020, kde 4110 je hodnota triedyobjektov cestného elementu. 4.6 Väzbový katalóg Opisuje vzťahy medzi objektami, ktoré môžu poskytovať informácieo skutočnom stave. Príkladom tohto môže byť väzba existujúca medzi CestnýmElementom a Budovou, pretože Budova je pozdĺž Cestného Elementu. Totoponúka obohatenie modelu, ktorý reprezentuje reálny svet. Väzbový katalóg definuje spojenie medzi dvoma alebo viac objektami,ktoré musia byť nevyhnutne uvedené v objektovom katalógu. Väzbový katalóg sovšeobecnou štruktúrou (napr. spojenie objektu A a objektu B) a so všeobecnýmvýznamom je roztriedený v typoch vzájomných väzieb. Väzby sú vo väčšineprípadov binárne, napr. väzba dvoch objektov. Je však možné definovať vzťahyskladajúce sa z troch a viac prvkov, napr. väzby „Zakázané manévre“ (ProhibitedManoeuvre) sa skladá z cestného elementu (Road Element), prípoja (Junction)a aspoň jedného ďalšieho cestného elementu. Väzbový katalóg určuje vytváraniekomplexných objektov (napr. na základe dopytov na DB). Väzby sú vždyorientované k objektom – napr. k objektu prípoj sú pridané atribúty z cestnéhoelementu. Väzby ako také sú definované štvormiestnym numerickým kódom. Naobr. č. 9 je uvedený príklad väzby „Zakázané manévre“ (kód 2102). V obrázku sú líniové segmenty označené písmenom „L“ + číslo danéhosegmentu. Symbol „J“ + číslo symbolizujúce prípoj na cestnej sieti. 29
  39. 39. Kód Cestný Cestný Prípoj väzby úsek úsek 2102 L711 J1 L512 2102 L712 J4 L522 2102 L713 J3 L521 Obr. č. 9 Príklad väzby „Zakázané manévre“ 5. Definícia vybraných OGC web map služieb Open Geospatial Consortium je medzinárodné konzorcium 359organizácii, štátnych agentúr a univerzít účastných v procese vývoja verejneprístupných špecifikácii. OpenGIS® Špecifikácie podporujú interoperabilitnériešenia, ktoré „geo-sprístupňujú“ Web a miestne-založené služby s IT v hlavnomprúde. Zámerom je vyvinúť komplexné priestorové informácie, ktoré budúužitočné a službami prístupné pomocou všetkých druhov aplikácii. Okrem inýchdefinícii vyvinulo OGS aj špecifikáciu (štandard) pre webové služby, ktoré sújedným z objektov skúmania aj tejto práce. Na tomto základe sú stručne opísanédve z webových služieb, a to Web Map Service a Web Feature Service. 5.1 Web Map Service Je štandardnou webovou službou [OGC] založenou na protokole, jeslužba vyvinutá konzorciom OGC ako štandard pre prenášanie mápa georeferencovaných dát cez internet/intranet. Jedná sa pomerne o stálua vyzretú špecifikáciu (počiatky v rokoch 1998-1999), ktorá však dodnesnepostačuje novými požiadavkami kladenými na webové služby [Ružička, Šeliga2005]. Užívatelia (klienti) môžu prehliadať mapy a georeferencované dátapomocou prehliadačov vytvorených pre takýto typ webovej služby. Jednýmz takýchto prehliadačov je napríklad GAIA. Pomocou jednoduchej editácie 30
  40. 40. generovanej požiadavky skladať vlastné pohľady na mapu. Najväčším prínosomtýchto technológii je umožnenie zdieľania geopriestorových dát v distribuovanomprostredí internetu, odbúranie neustáleho kopírovania dát a manipulácies nosičmi a rýchlejšie načítavanie mapového podkladu v aplikácii a prístupk najaktuálnejším dátam. Klienti tak môžu zdieľať mapy rastrovej (PNG, JPEG,TIFF a GIF) a vektorovej (SVG a WebCGM) podoby a aplikácie bez nutnosti ichfyzického ukladania a prenášania cez pamäťové zariadenia. Rastrový obrázokmôže byť plne vyplnený pixlami s nejakou farbou, ale v obrázku sa môžuvyskytovať aj pixely priehľadné alebo čiastočne priehľadné, čo umožňuje narazprehliadať a naskladať mapy rôznych tém na seba z rôznych zdrojov. Podľa [OGC] sú definované dva nevyhnutné parametre (GetCapabilities,GetMap) a jeden voliteľný (GetFeatureInfo) pre WMS. Nasledujúca kapitolanačrtne ich opis a stručnú štruktúru. 5.1.1 GetCapabilities Je povinným parametrom pri Webovej Mapovej Službe. Jehozodpovednosťou je požadovať hlavné informácie o službe samotneja špecifikovať informácie o dostupných mapách. Špecifikácia parametraGetCapabilities je uvedená v Tab. č. 2. Request Parameter Povinný/Voliteľný Opis VERSION=version V Požaduje verziu. SERVICE=WMS P Typ služby. REQUEST=GetCapabilities P Požaduje meno. FORMAT=MIME_type V Výstupný format metadáta služieb. UPDATESEQUENCE=string V Postupnosť čísiel pre cache kontrolu. Tab. č. 2 Parametre GetCapabilities • VERSION – Tento údaj je voliteľný, čo znamená, že nemusí byť zadaný.špecifikuje číselnú verziu protokolu a obsahuje tri pozitívne celé čísla, ktoré sú 31
  41. 41. oddelené bodkou v tvare “x.y.z”. Čísla “y” a “z” nikdy nemôžu prekročiť číslo 99.Každá služba je číslovaná nezávisle. • SERVICE – Je povinný údaj a indikuje, ktorá z prístupných typov služiebje volaná. Pri invokovaní GetCapabilities na WMS, ktorá má implementovanúverziu 1.0.6 alebo skoršiu, parameter SERVICE by nemal byť použitý Klientomalebo môže byť serverom ignorovaný, pretože v skorších verziách nebol vôbecdefinovaný. • REQUEST – Tento údaj je taktiež povinný a indikuje, ktorá operácie jevolaná. Jeho hodnota musí byť menom operácie. • FORMAT – Definuje výstupný formát metadátových služieb. Každý serverpodporuje text/xml formát. Podpora iných formátov nie je povinná. • UPDATESEQUENCE – Je nepovinným údajom. Slúži na udržovaniecache konzistencie počítača. Môže nadobúdať hodnotu integera alebo formátčasu alebo akékoľvek číslo. Server môže obsahovať tento parameter v jehoCapabilities XML súbore. Jeho hodnota by mala byť zvýšená v prípade, keďnastávajú zmeny, napr. pri pridávaní nových mapových vrstiev do WMS. Serverje výhradný rozhodovateľ veľkosti tohto parametra. 5.1.2 GetMap Tento základný a povinný parameter je vytvorený na produkciu mapy,ktorá je definovaná byť ilustrovaným obrázkom alebo súborom grafickýchelementov. Po prijatí požiadavky na mapu, by mal Mapový Server buď vyhovieťpožiadavke, alebo odoslať námietku na formát požiadavky. Povinnými údajmitohto parametra sú (Tab. č. 3): • VERSION – Jeho nastavenia sú rovnaké ako u GetCapabilities. Vo WMSverzii 1.0.0 bolo meno tohto údaja „WMTVER“ a už nie je schválené, avšak predôvod kompatibility by mal server akceptovať obe formy. 32
  42. 42. Request Parameter Povinný/Voliteľný Opis VERSION=version P Požaduje verziu. REQUEST=GetMap P Požaduje meno. LAYERS=layer_list P List mapových vrstiev. STYLES=style_list P List štýlov pre vrstvy. SRS=namespace:identifier P Súradnicový systém. BBOX=minx,miny,maxx,maxy P Hraničné súradnice mapy v SS WIDTH=output_width P Šírka mapy v pixeloch. HEIGHT=output_height P Výska mapy v pixeloch. FORMAT=output_format P Výstupný formát mapy. Tab. č. 3 Povinné parametre GetMap-u • REQUEST – Jeho nastavenia sú rovnaké ako u GetCapabilities. Jehohodnota by mala byť „GetMap“. Vo WMS verzii 1.0.0 bola jeho hodnota „map“.Táto hodnota je už neschválená, ale pre dôvod kompatibility by mal serverakceptovať obe formy. • LAYERS – Tento parameter zostavuje mapové vrstvy získané toutoGetMap požiadavkou. Hodnoty parametra LAYERS sú oddelené čiarkoua povolené mená vrstiev majú charakter dátového obsahu <Vrstva> a <Meno>ktoréhokoľvek elementu v Capabilities XML súbore. • STYLES – Slúži na zostavovanie štýlov ktorých je každá vrstvapredložená. Hodnota tohto parametra je čiarkou oddelený list jedného alebo viacplatných mien štýlov. Je tu „jedna k jednej“ korešpondencia medzi hodnotouv LAYERS parametri a hodnotou v STYLES parametri. Každá mapa v listeLAYERS je kreslená na základe tejto korešpondencie. • SRS – Tento parameter definuje, ktorý súradnicový referenčný systémaplikuje hodnoty v BBOX parametri. Hodnota názvu obsahuje predponu mena,dvojbodku a číselný identifikátor súradnicového systému. Táto špecifikáciadefinuje dve možné predpony, EPSG a AUTO. EPSG používa EuropeanPetroleum Survey Group tabuľky, ktoré definujú číselné identifikátory pre mnohéprojekcie, napr. „EPSG:2065“, čo definuje Systém Jednotnej TrigonometrickejSiete Katastrálnej (S-JTSK). Ak požiadavka obsahuje súradnicový systém, ktorýserverom nie je podporovaný, tak server vypíše chybu (code = “InvalidSRS”). 33
  43. 43. • BBOX – Dovoľuje klientovi vyžiadať si príslušný hraničný rámecdefinovaný maximálnymi a minimálnymi súradnicami. Je to súbor štyroch čiarkouoddelených číselných hodnôt. Tieto hodnoty špecifikujú minimálne X a Ya maximálne X a Y hodnoty rámca v súradnicovom systéme špecifikovanomv SRS parametri (Obr. č. 10). Obr. č. 10 Príklad BBOX-u s min a max súradnicami • FORMAT – Definuje požadovaný formát odpovede požiadavky. WMSpodporuje rastrový (obrázkový) alebo vektorový formát. Rastrový zahŕňa GIF,PNG a JPEG a vektorový SVG a WebCGM formáty. • WIDTH, HEIGHT – Špecifikujú veľkosť produkovaného mapovéhoobrázku. WIDTH (ŠÍRKA) určuje počet pixlov použitých medzi minimálnym Xa maximálnym X (vrátane) a HEIGHT (VÝŠKA) medzi min a max Y hodnotami.V prípade, že pomer medzi WIDTH a HEIGHT je odlišný ako v BBOX-e, takWMS pretiahne výsledný obrázok a prispôsobí ho k veľkosti strán v BBOX-e. 5.1.3 GetFeatureInfo Táto operácia je voliteľná a teda nemusí byť definovaná. Je podporovanálen pre tie vrstvy, ktoré majú definované atribúty. Je navrhnutý na poskytnutieklientovi informácii o objektoch na mapách, ktoré boli zobrazené na základepožiadavky na mapy. Všeobecne rozširuje možnosti ponúkane Web MapSlužbou. Základná operácia ponúka schopnosť pre Klienta špecifikovať pixel,ktorý je dopytovaný, v ktorej vrstve je zahrnutý a aký má formát. Taktiež indikuje,ktorú mapu práve Klient prezerá, zahŕňajúc parametre VERSION a REQUEST. 34
  44. 44. Z priestorových informácii (BBOX, SRS, WIDTH, HEIGHT) poskytuje X,Y pozíciua ďalšie dedukovateľné údaje. Jeho parametre uvádza Tab. č. 4. Request Parameter Povinný/Voliteľný OpisVERSION=version P Požaduje verziu.REQUEST=GetFeatureInfo P Požaduje meno.<map_request_copy> Čiastočná kópia parametrov mapy, P ktoré generovali mapu, pre ktorú sú informácie požadované.QUERY_LAYERS=layer_list P List požadovaných vrstiev.INFO_FORMAT=output_format P Formát informácii.FEATURE_COUNT=number Počet objektovo o ktorých má byť O informácia (default=1).X=pixel_column P X súradnica v pixeloch objektuY=pixel_row P Y súradnica v pixeloch objektuEXCEPTIONS=exception_fotmat Formát námietky odpovedanej O WMS. Tab. č. 4 Parametre GetFeatureInfo • VERSION – Nastavenia rovnaké ako u vyššie uvedených. • REQUEST – Nastavenia rovnaké ako u vyššie uvedených. • QUERY_LAYERS – Jeho hodnotou je list s jednou alebo viacerými čiarkou oddelenými mapovými vrstvami. Ak akákoľvek mapa v tomto liste nie je obsiahnutá v Capabilities XML súbore, WMS vyprodukuje námietkovú odpoveď. • INFO_FORMÁT – Indikuje, ktorý formát sa má použiť na posielanie požadovaných informácii. • FEATURE_COUNT – Definuje maximálny počet objektov, pre ktoré môžu byť informácie odoslané. Pôvodná hodnota je 1 a môže nadobúdať kladné a celé čísla. • X, Y – Indikujú a identifikujú miesto záujmu na mape. 5.2 Web Feature Service WFS je štandardnou webovou službou [OGC], ktorá podobne ako WMSumožňuje klientovi prekrývať obrázky máp ponúkaných z rôznych miest na 35
  45. 45. internete, avšak dovoľuje klientovi aj nahradiť a obnoviť priestorové dátakódované v Geography Markup Language (GML) jazyku. 5.2.1 Požiadavky WFS: 1. Rozhranie musí byť definované v XML súbore. 2. GML musí byť použité na vyjadrenie objektov v rozhraní. 3. WFS musí byť minimálne schopné prezentovať objekty pomocou GML 4. Vlastnosť jazykového filtra bude definovaná v XML. 5. Údajový sklad geografických informácii by mal byť nepriehľadný pre klientove aplikácie a jediný nadhľad na údajový sklad by mal byť cez WFS rozhranie. 6. Používanie XPath podmnožiny pre referenčné vlastnosti. Obr. č. 11 Schéma WFS WFS operácie podporujú INSERT (VKLADACIE), UPDATE(AKTUALIZOVACIE), DELETE (VYMAZÁVACIE), LOCK (ZAMYKACIE), QUERY(DOPYTOVACIE) a DISCOVERY (OBJAVOVACIE) operácie na geografickéobjekty používaním HTTP ako distribuovanú počítačovú platformu. Sú definované nasledovné povinné WFS operácie: 36
  46. 46. 5.2.2 DescribeFeatureType Generuje opis schémy typov objektov použitých WFS implementáciou.Opis definuje ako WFS implementácia očakáva kódovanie pri impute a ako budúobjekty generované pri output-e. Každý element operácie pozostáva z jednéhoalebo viac TypeName elementov, ktoré kódujú mená typov objektov, ktoré súopisované. 5.2.3 GetFeature Dovoľuje získavať objekty z WFS. GetFeature je spracovávaná WebFeature Službou a keď je hodnota outputFormat nastavená na text/gml, takžiadaný GML dokument, obsahujúci výsledky, je odoslaný klientovi. 5.2.4 GetCapabilities Definuje XML súbor v požiadavkách na hlavné informácie o službesamotnej a špecifikuje informácie o dostupných mapách a metadáta službách. Ostatné operácie sú nepovinné: • GetGmlObject • Transaction • LockFeature Na základe uvedených operácii sú definované tri triedy Web FeatureSlužieb: 1. Basic WFS – Implementuje GetCapabilities, GetFeature a DescribeFeatureType a vytvára READ-ONLY Webovú Feature Službu. 2. XLink WFS – Podporuje všetky operácie z Basic WFS ale implementuje aj GetGmlObject operáciu pre lokálne a vzdialené XLinky a ponúka možnosť uskutočniť GetGmlObject operáciu počas GetFeature. 3. Transaction WFS – Implementuje všetky povinné aj voliteľné operácie. 37
  47. 47. 6. Aplikácia metodiky a diskusia Cieľom tejto diplomovej práce je navrhnúť a realizovať geografickúdatabázu dopravnej infraštruktúry, túto databázu otestovať pomocou sieťovýchanalýz na integrovanej infraštruktúre, publikovať geografickú databázu vo formemapových služieb a webovej aplikácie a nakoniec zhodnotiť možnosti a využitiedistribuovaných sieťových analýz v prostredí GEOWEB. Tieto ciele budúpostupne predvedené a popísané v tejto kapitole, ktorá je postavená nateoreticko – metodicko – principiálnom základe geografických informačnýchsystémov, ďalej na štandarde GDF, ktorý definuje a normuje cestné komunikáciea na štandardoch publikácie a distribúcie geografických databáz do prostrediawebu. Rovnako aj vynikajúca znalosť a praktické skúsenosti s vybranými GISsoftvérmi predurčujú riešiteľa dospieť k požadovaným výsledkom. Vývojový diagram celého počítačového experimentu je uvedený na obr. č.12. 6.1 Vstupné údaje Vstupné údaje slúžia na aplikáciu metodiky. Po ich úprave, počítajúcrôzne typy dopytov, meraní, transformácii, sumarizácii, optimalizácii alebovytvorení hypotéz, dostávame buď požadované alebo nepožadované výstupy.Kvalita vstupných databáz sa hodnotí z hľadiska presnosti, rozlišovacej úrovne,logickej konzistentnosti a kompletnosti údajov uvažovaných v dimenziách poloha,téma a čas a predpovedá kvalitu výsledkov a taktiež množstvo času strávenéhopri úpravách alebo editácii DB. Charakteristika vstupných údajov Vstupné údaje možno v prípade tejto diplomovej práce selektovať naniekoľko typov: 38
  48. 48. 39
  49. 49. 1. Databázové vstupy • mdb (Microsoft DataBase) databáza cestnej siete SR – poskytnutá Geodeticko-kartografickým ústavom SR, obsahovala segmenty cestnej siete a nepotrebné atribúty • mdb databáza železničnej siete SR – vyprodukovaná ako výstup práce (Kolaja, 2007) • mdb administratívnych hraníc SR – poskytnutá Katedrou kartografie, geoinformatiky a DPZ • mdb riečnej siete SR – taktiež poskytnutá katedrou 2. Rastrové mapy • Mapa cestnej siete SR, mierka 1:175 000, rozdelená podľa krajov, stav cestnej siete k dátumu 1.1.2006, poskytnutá štátnou organizáciou Slovenská Správa Ciest Bratislava a vytvorená Ústavom Geodézie, Kartografie a Katastra Slovenskej Republiky a ArcSlovakia s.r.o. • Satelitné obrázky diaľničných križovatiek SR – zdroj: SW Google Earth • Ortofotomapa SR – poskytnutá Katedrou kartografie, geoinformatiky a DPZ. 6.2 Návrh bázy dát podľa GDF Tvorba geografickej DB zo štruktúrovaných vstupných údajov predstavujeproces, pri ktorom transformujeme vstupné grafické štruktúry do komplexnýchobjektov a databázových údajových štruktúr. Štruktúra vytváranej databázy (Tab.č. 5) vychádza z katalógu objektov a katalógu atribútov, pričom do databázy boliimplementované len tie objekty, ktoré definoval štandard GDF a ktoré mali pretúto prácu zmyselné miesto. Uvedené objekty sú špecifikované na základe ich: 1. polohy (súradnicový systém S-JTSK, bod, línia, polygón) 2. témy (atribútová hodnota, symbol) 40
  50. 50. 41 Tab. č. 5 Návrh bázy dát podľa štandardu GDF
  51. 51. 3. času (vzťahujúce sa na dátum 1.1.2006, po aktualizácii) Spolu tvoria prvky konceptuálneho modelu, východiskovou pojmovouzákladňou pre tvorbu geografickej databázy. Kompletná DB dopravnej infraštruktúry vytvorená podľa štandardu GDFobsahuje 7 kategórii (11, 31, 41, 42, 43, 90 a 91). V rámci kategórieAdministrative Areas sa nachádza 5 tried objektov: Krajina (1111) Hranica_Kraja (1112) Hranica_Okresu (1113) Hranica_Katastra_Obce (1114) Mesto (1115) Všetky obsahujú atribút Oficiálne Meno (hodnota text) a Oficiálny Kód(hodnota číslo). Pre nás je však najzaujímavejšia kategória 41 Roads andFerries. Obsahuje len dve triedy objektov, a to: Cestný_Element (4110) Prepojenie (4145)Podľa DB obsahuje každý úsek cesty nasledovné atribúty: • RN Road Number – oficiálne označenie cesty, napr. D1 alebo 425, hodnota atribútu je text • FC Functional Road Class – klasifikácia ciest podľa ich nadradenosti, V SR rozoznávame: rýchlostné komunikácie – označenie 0 cesty 1. triedy – označenie 1 cesty 2. triedy – označenie 2 cesty 3. triedy – označenie 3 • AS Average Speed – priemerná rýchlosť, v tejto práci je uvedená maximálna povolená pre každú triedu v rámci FC, keďže na území SR sa väčšinou priemerná a maximálne povolená skoro vôbec nelíši • OW Ownership – vlastník komunikácie, rýchlostné a cesty 1. triedy vlastní štát cesty 2. a 3. triedy vlastní VÚC • WI Width – šírka cesty 42
  52. 52. • LM Measured Length – dĺžka cesty 6.3 Import údajov do prostredia GeoMedia Professional Tento produkt firmy Intergraph, GeoMedia Professional, je komplexná priestorová dátaeditujúca aplikácia vytvorená pre budovanie a udržiavanie geopriestorovýchinformácii používajúc štandardné relačné databázy. Prináša vysokoproduktívnenástroje na editovanie objektov, ktoré zrýchľujú implementáciu databáz.Platforma GeoMedia ponúka flexibilitu, interoperabilitu a otvorenú architektúrua dodržiava najnovšie svetové štandardy. Obsahuje komplexný rad nástrojov naprácu s rastrom ale aj vektorom. Podporuje všetky štandardizované rastrovéa vektorové formáty nevynímajúc OGC Web Map Service, Web Feature Servicea Geography Markup Language (GML). Dáta je schopný exportovať do formátovMicroStation, AutoCad, ShapeFile, Oracle, Microsoft Access a Microsoft SQLServer. Pred samotným importom mdb databáz do GeoMedie Prof. je najskôrpotrebné vytvoriť pracovné prostredie. Bola použitá predvolená šablóna normalĎalej bolo potrebné definovať súradnicový systém. Vzhľadom na vstupné údajeje voľba jasná: Projekcia: Krovak Geodetický dátum: S-JTSK Referenčný elipsoid : Bessel 1841 Vertikálny dátum: Elipsoid Takto prednastavené prostredie je pripravené pre vstup údajov. Pomocounového pripojenia sme postupne pridali všetky triedy objektov zo vstupných mdbdatabáz a vytvorili sme tak logický údajový model (Obr. č. 13). 43
  53. 53. Obr. č. 13 Logický model DB Pretože firma Intergraph sa pri vytvorení svojho produktu GeoMediadržala svetových štandardov, implementovanie konceptuálneho modelu bázy dátprebiehalo bez problémov. Všetky informácie sú v tomto prostredí uloženév údajových skladoch (Warehouse).Preto na najvyššej hierarchickej úrovni,úrovni Warehouse-u, bol situovaný KÓD KATEGÓRIE a NÁZOV. O úroveňnižšie sa nachádzajú objekty (Features), čo v našom prípade predstavujeNÁZOV aj s KÓDOM TRIEDY OBJEKTOV. Charakteristikou objektov sú atribúty,a teda KÓD ATRIBÚTU a NÁZOV a najnižšie je hodnota atribútu a teda aj KÓDHODNOTY ATRIBÚTU a jej názov. Nasledovali kroky úprav a editácie jednotlivých vrstiev. 6.4 Úprava a editácia bázy dát Na hodnotenie priestorovej presnosti geografických údajov sa používaniekoľko metód, napríklad metóda RMSE. Táto metóda však vyžaduje existenciuetalónových údajov (napr. geodeticky zamerané body), ktoré však nebolik dispozícii a preto hodnotenie priestorovej presnosti nebolo možné vykonať. Z hľadiska času je možné hodnotiť kvalitu vstupných údajov z pohľadupravidelnej aktualizácie mapy. V porovnaní vektorovej vrstvy cestnej siete SRa nedávno vytvorenej ortofotomapy SR bolo zistených niekoľko nedostatkov.Niektoré objekty neboli správne uchytené („snapnuté“) a cestná sieť nebola 44
  54. 54. aktuálna. Ako príklad stačí uviesť, že diaľnica D1, ktorá sa v dnešnej dobe tiahneod Bratislavy až po medzizastavenie pri Považskej Bystrici, pri obci Sverepec,končila vo vstupnej databáze pri Piešťanoch, pri obci Horná Streda, čo jevzdialenosť približne 80 km. Z tohto dôvodu bolo potrebné databázu editovať. Do prostredia GeoMedia bol nainštalovaný užitočný Plug-in s názvomWMS Connector. Je to nástroj rozširujúci toto prostredie v oblasti pripájaniaWMS vrstiev. Týmto spôsobom bola pripojená ortofotomapa SR, ktorá slúžila akopodklad pre editovanie chýbajúcich úsekov ciest. S istotou časovo najnáročnejšou prácou pri upravovaní databázy bolaklasifikácia ciest podľa atribútu FC (Functional Road Class) – klasifikácia ciestpodľa tried (rýchlostné, 1., 2., 3. triedy). Pretože celá trieda objektov cestná sieťsa pôvodne skladala z približne 7 000 samostatných elementov, bolo potrebnékaždý element osobitne označiť a zaradiť do jednej zo 4 kategórii (Obr. č. 14).Šedá farba reprezentuje diaľnice, červená farba cesty I. triedy, tyrkysová cesty II.triedy a oranžová farba cesty III. triedy. Pretože cestná (Roads and Ferries) a železničná (Railways) sieť súsamostatné siete, ale v skutočnosti sú prakticky prepojené a spolu tvoriav podstate tiež komunikačnú sieť, boli tieto dve siete spojené a vytvorili novúkategóriu v rámci navrhnutej bázy dát. Kód tejto kategórie je 91. Štandard GDFponúka tzv. User Defined Categories presne pre takýto typ prípadu. Ichoznačovanie začína číslom kategórie 90. Tento je tiež v DB obsadený a tokategóriou Queries (Dopyty). Kategórie Roads and Ferries a Railways sú v jednej kategórii, alevytvorenie ich prienikov nemôže byť nekontrolovateľné. Tento proces sa nemôžezautomatizovať. Z toho dôvodu bola vytvorená nová trieda objektov a obsahujeiba priesečníky cestnej a železničnej siete vo všetkých mestách SR. 45
  55. 55. Obr. č. 14 Pôvodná vstupná vrstva ciest, Mapa cestnej siete(zdroj: Slovenská Správa Ciest) a DB cestnej siete po úprave. Ako vstupná vrstva bola dodaná aj vrstva miest SR. Aby však mohla byťvyužiteľná pre naše potreby, tak každý bod reprezentujúci jedno mesto musíležať na cestnej sieti. Ako štandardný nástroj GeoMedie je k dispozícii funkcia,ktorá priradí nejaký prvok, napr. bod mesta, k inému najbližšiemu prvku. Tentonástroj je však pre naše potreby nevyužiteľný, pretože pre potreby SWGeoMedia Transportation Manager (vysvetlený v ďalšej kapitole) musí takýto bodležať priamo v priesečníku nejakých cestných segmentov. 46
  56. 56. 6.5 Geometria a Konektivita Sieť ako taká, ak má správne fungovať, musí byť geometricky dokonaláa spojitá. To znamená, že ak je geografická báza dát modelom reality, potomv súvislosti so sieťami musí byť križovatka na mieste križovatky, prípoj v miesteprípoja, zastávka v mieste zastávky a na mieste nespojitosti nespojené miesto.Nástrojov na deklarovanie, validáciu a opravovanie geometricky neprávnychelementov poskytuje GeoMedia niekoľko. Medzi ne patria Validate Geometry,Validate Connetivity, Fix Geometry a Fix Connetivity. Po zbehnutí analyzovaniabolo nájdených viac ako 100 geometricky nesprávne konfigurovaných elementov.Niektoré boli opravené automaticky, no našli sa aj také, ktorým bolo trebavenovať osobitnú pozornosť. Takto upravená sieť je pripravená na ďalšiu editáciu a následné vykonaniedatabáz, ale už v prostredí GeoMedia Transportation Manager. 6.6 GM Transportation Manager GeoMedia Transportation Manager je programovou nadstavbou programuGeoMedia Professional rozširujúci funkčnosť tohto technologického prostrediav oblasti generovania a správy dátového modelu pre analytickú činnosťv aplikačnom smere dopravného inžinierstva. Poskytuje možnosti dynamickejsegmentácie a trasovania s cieľom zabezpečenia možnosti realizácieefektívnych analýz pre dopravné siete (diaľnice, cesty, železnice, letecké trasy,vodné cesty, produktovody). GeoMedia Transportation Manager umožňuje rýchlooverovať správnosť generovaného dátového modelu a v prípade zistenýchnedostatkov vykonávať v nástroji programového prostredia t.j. v nástrojiGeoMedia Professional, potrebné korekcie a generovať tak model cestných sietí. GeoMedia Transportation Manager pracuje na základe lineárnehoreferenčného systému (linear referencing system, LRS). Ten umožňuje nazáklade siete a lineárnych referenčných metód jednoznačne identifikovať každýbod špecifikovaním smeru vzdialenosti od akéhokoľvek iného bodu na tejto sieti. 47

×