Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR                                                                                          ...
GeografiaRedakčná radaRNDr. M. Bizubová                                                                                   ...
2/2012 GEOGRAFIA                                                               REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA                 ...
REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA                                                                                 2/2012 GEOGRAFI...
2/2012 GEOGRAFIA                                                                     REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA           ...
REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA                                                                              2/2012 GEOGRAFIA  ...
2/2012 GEOGRAFIA                                                                    REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA            ...
REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA                                                                           2/2012 GEOGRAFIA     ...
2/2012 GEOGRAFIA                                                                      REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA          ...
REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA                                                                                   2/2012 GEOGRA...
2/2012 GEOGRAFIA                                                                    REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETAza výraznú b...
REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA                                                                              2/2012 GEOGRAFIAVy...
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012

1,381 views

Published on

Prehľad článkov v časopise Geografia 2/2012:

Anna Mydlová: Stredný Ural
Daniel Gurňák: Rumunsko – päť rokov po vstupe do EÚ
Ema Mišúnová: Ostrov Bali – vyhľadávaná destinácia Indonézie
Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, Pavel Sadloň: Geografické testy pre stredné školy 1 – 2012
Magda Zaťková: Čiernohronskej železničke pribudli kilometre
Ján Lacika: Dolný Zemplín

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
1,381
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
6
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Časopis Geografia, ročník 20, číslo 2/2012

  1. 1. Múzejno-dokumentačné centrum ŽSR Foto Ján LacikaV priestoroch Starého depa železničnej stanice Bratislava-východ zriadili pozoruhodné dopravné múzeum. Každoro-čne v júni je dejiskom celoslovenského zrazu historických želeničných vozidiel RENDEZ. Podujatie, ktoré sa tečíobrovskému záujmu odbornej aj laickej verejnosti, je skvelou príležitosťou vidieť v akcii staré i novšie rušne a inéželezničné vozidlá s patričným výkladom odborníkov.
  2. 2. GeografiaRedakčná radaRNDr. M. Bizubová Ročník 20Doc. RNDr. K. Čižmárová, CSc.Doc. RNDr. A. Dubcová, CSc.RNDr. Štefan Karolčík, PhD. Číslo 2RNDr. F. Kele, CSc.RNDr. Peter Likavský, CSc. 2012Mgr. Ľ. MatouškováProf. RNDr. J. Mazúrek, CSc.Prof. RNDr. E. Michaeli, CSc. Časopis pre základné, stredné a vysoké školy cena 1,50 EURProf. RNDr. J. Mládek, DrSc.RNDr. M. NogováDoc. RNDr. R. Novodomec, CSc.Mgr. Miloslav OfúkanýProf. RNDr. J. Oťaheľ, CSc.RNDr. Pavel SadloňRNDr. M. Zaťková OBSAH Časopis vychádza v spolupráci s: Geografickým ústavom SAV a GEOINFORMATIKA.SK Redakcia 40/ Stredný UralDoc. RNDr. Ján Lacika, CSc. – šéfredaktorProf. RNDr. Ladislav Tolmáči, PhD. Anna Mydlová Adresa redakcie Časopis Geografia 45/ Rumunsko – päť rokov po vstupe do EÚ Štefánikova 49 814 73 Bratislava Daniel Gurňák Telefón: 02/524 927 51Časopis vychádza štvrťročne. Cena jedného 51/ Ostrov Bali – vyhľadávaná destinácia Indonéziečísla je 1,50 EUR.Vydáva: Ing. Eva Jankovičová, Ema MišúnováGeo-servis, Opletalova 54, 841 07 Bratislava,IČO: 32219059. 57/ Geografické testy pre stredné školy 1 – 2012Číslo 2 bolo odovzdané do tlače 30. 11. 2012a vydané 10. 12. 2012. Ladislav Tolmáči, Daniel Gurňák, František Križan, PavelEvidenčné číslo per. tlače: EV 504/08Na vydávanie časopisu prispieva finančnou Sadloňdotáciou Ministerstvo školstva, vedy, výsku-mu a športu Slovenskej republiky. 61/Čiernohronskej železničke pribudli kilometreObjednávky na predplatné prijíma každá poš-ta a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednáv- Magda Zaťkováky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta,a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie 67/ Dolný Zemplínslobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail:zahranicna.tlac @slposta.sk. Ján LacikaPríspevky sa honorujú. Nevyžiadané ruko-pisy sa nevracajú. Časopis Geografia si môžete objednať na adrese: Geo-servis P. O. Box 241 850 00 Bratislava 5 alebo e-mailom na adrese: geoservis@stonline.skObjednávku časopisu Geografia napíštečitateľne, uveďte plné meno a adresu s PSČa počet objednávaných výtlačkov. Uveďte,od ktorého čísla si časopis objednávate.Predplatné uhradíte na základe zaslanejfaktúry.Predplatné na rok: 10,- EUR/241,- SK (6,- Obr. na prvej strane obálky: Vinice v okolí Malej Tŕne. Foto J. LacikaEUR + 4,- EUR poštovné + balné). Platí sa zakalendárny rok, nie za školský rok. Ak si ča-sopis objednáte až od druhého, resp. tretiehoalebo štvrtého čísla, zaplaťte príslušnú časťpredplatného. Časopis Geografia nájdete na: ISSN 1335-9258 www.geoinformatika.sk 39
  3. 3. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Stredný Ural Anna Mydlová Rusko je štátom dvoch svetadielov – zaberá veľkú časť východnej a severovýchodnej Európy a Ázie. Hranicu medzi týmito dvoma svetadielmi tvorí pohorie Ural dlhé 2 500 km (KAŠPAROVSKÝ 2005). Úzke staré pohorie sa tiahne v poludníkovom smere od Severného ľadového oceánu naprieč celým Ruskom na juh takmer až po Kaspické more. Ural je v súčasnosti nevysoké pohorie, jeho najvyšší bod sa nachádza v jeho s  lipami, brezami a  borovicami. Nachá- severnej časti v Subpolárnom Urale. Je to vrch Narodnaja a meria 1 895 m dzajú sa tu dve chránené prírodné rezer- n. m. (TOLMÁČI a GAJDOŠ 2011). Z geografického hľadiska sa Ural delí vácie Visimski a Basegi a známa ľadová na päť celkov, a to Južný Ural, Stredný Ural, Severný Ural, Subpolárny Ural jaskyňa Kurgunskaja. Na území sa vy- a Polárny Ural. Na východ od tejto hranice sa rozprestiera obrovské územie skytujú bohaté ložiská vzácnych kame- Sibíri. Ural navyše predstavuje v krajine výraznú líniu oddeľujúcu dve ňov známe ako Murzinsko-Adujski pás. rozsiahle nížinaté oblasti a to Východoeurópsku rovinu a Západosibírsku Najväčšími a  najznámejšími mestami rovinu. Pohorie Ural, okrem toho, že je od dávna hranicou medzi Európou Stredného Uralu sú mestá Jekaterinburg, a Áziou, je známe hlavne bohatými ložiskami nerastných surovín Perm a Nižnij Tagil. V predhorí Uralu je a priemyselnou výrobou. Tá je charakteristická pre väčšinu miest na významným centrom aj mesto Ťumen. Urale, ktoré boli zväčša zakladané pri ložiskách nerastných surovín. Ťažba Zaujímavým historickým miestom je podmienila ich ďalší rozvoj. Následný rozmach v 20. storočí závisel od mestečko Nevjansk so svojou „šikmou umiestnenia spracovateľského a výrobného závodu. Mnohé priemyselné vežou“, kde boli ložiská železnej rudy závody dodnes zabezpečujú a výrazne podporujú fungovanie miest a život objavené už koncom 17. storočia. V mes- ich obyvateľov. Ural však môže okrem nerastov a priemyslu ponúknuť tách na Strednom Urale sa ťažba a ťažký oveľa viac. Príroda na Urale sa výrazne líši od okolitých rovinatých priemysel intenzívne rozvíja vyše 250 ro- regiónov. Malebné zalesnené kopce, skalnaté vrchy, rieky prerezávajúce kov. Ich prítomnosť má negatívny dopad odolné horniny, jazerá učupené v horách, bohatá fauna a flóra. na životné prostredie tejto oblasti. Sú to však významné ekonomické základne štátu. Napriek tomu má Stredný Ural väčšinou zachovalú a krásnu prírodu. Stredný Ural binsk. Rozprestiera sa na rozlohe 230 532 km², zo severu na juh meria 486 km a zo Stredný Ural je najužšia a  najniž- západu na východ v najširšom mieste 809 Jekaterinburgšia časť pohoria Ural. Nadmorská výš- km1. Je málo členitý, hladko modelova-ka siaha len do 1 000 m n. m. Najvyšší Jekaterinburg sa nachádza v  strede ný, okrem niekoľkých vrcholov takmervrch Stredného Uralu Basegi meria 994 euroázijského kontinentu, priamo na súvisle zalesnený. Vo vyšších poloháchm n. m. Stredný Ural sa tiahne takmer hranici Európy a  Ázie, podľa čoho sa aj ho pokrývajú smrekovo jedľové ihlična-od mesta Verchoturja až po mesto Čelja- nazýva „Okno do Ázie.“ Jekaterinburg je té lesy, nižšie rastú ihličnany zmiešané považovaný za neoficiálne hlavné mesto celého Uralu. Leží na východných sva- Foto A. Mydlová hoch pohoria na rieke Iset. Matematicko- geografickú polohu určujú súradnice 56° 50‘ severnej šírky a 60° 35‘ východnej dĺž- ky. Mesto zaberá plochu 491 km². S poč- tom obyvateľov 1  404  701 (apríl 2012) je štvrtým najväčším mestom Ruskej fe- derácie2. Je to jedno z  najdynamickejšie sa rozvíjajúcich a  prosperujúcich miest štátu. Je administratívnym centrom Sverdlovskej oblasti a Uralského federál- neho okruhu. V  súčasnosti je dôležitým priemyselným, dopravným, finančným, vzdelávacím, vedeckým a  kultúrnym centrom. Časový rozdiel medzi Moskvou a  Jekaterinburgom je 2 hodiny. Vzdia- lenosť medzi Moskvou a  Jekaterin- burgom je 1 667 km. Let z  Moskvy do Jekaterinburgu trvá 2 hodiny a  cesta Prírodné krásy Stredného Uralu vlakom takmer 30 hodín.40
  4. 4. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA Foto A. Mydlová prebieha stavebný boom a  jednotlivé štvrte sa zapĺňajú novými modernými budovami, počnúc biznis centrami, ná- kupnými strediskami až po moderné obytné domy. V  centre stojí vyše 40-po- schodový mrakodrap, ktorý návštevní- kom ponúka vyhliadku na mesto. Jekate- rinburg je oveľa modernejší a vyspelejší ako ostatné mestá za Uralom. V samotnej architektúre vidieť, že do mesta plynie veľa investícii a to aj od zahraničných in- vestorov. Celkový vzhľad mesta pôsobí oveľa európskejšie ako je tomu u  iných miest Uralu a  Sibíri. Je tu vidieť a  cítiť jasný zahraničný vplyv. Mesto udržiava intenzívne hospodárske vzťahy so 129 krajinami. Hlavnými obchodnými part- nermi podnikov sú Holandsko, Nemec- ko, Francúzsko, Taliansko, Čína a Kaza- chstan. V  súčasnosti v  Jekaterinburgu Centrum Jekaterinburgu pôsobí vyše 20 zahraničných konzulár- nych úradov2. Jekaterinburg bol založený v  roku a  zakladali sa nové závody (Uralmash Jekaterinburg je už vyše dve storočia1723 cárom Petrom I. Veľkým, ktorý tu a  iné). Začiatkom štyridsiatych rokov významným dopravným uzlom krajiny.dal vybudovať závod na spracovanie v  meste pôsobilo 85 štátnych podnikov V súčasnosti sa v ňom križuje 7 železnič-kovov a  postaviť osadu. Pomenovanie celonárodného a regionálneho význa- ných tratí, čo robí Jekaterinburg tretímzískal po cárovnej Kataríne I., manžel- mu. Strojársky priemysel a  kovovýroba najdôležitejším železničným centromke Petra I. V 18. storočí sa Jekaterinburg vyprodukovali až 40 % z  celkového ob- Ruska. Mestom prechádza Transsibírskastal hlavným administratívnym centrom jemu výroby. magistrála, ktorá spája európsku a  ázij-ťažobného priemyslu pre oblasť Uralu skú časť Ruska. Vedľajšie linky z hlavnej Ďalšia významná zmena v  priemy-a Sibíri. V roku 1781 mu cárovná Katarí- trasy zabezpečujú cez Kazachstan pria- selnom obraze mesta nastala v  rokochna II. udelila štatút mesta. V roku 1726 sa me spojenie s republikami strednej Ázie. Veľkej vlasteneckej vojny v  rokoch 1941v Jekaterinburgu začali raziť prvé mede- Po dobudovaní moderných dopravných až 1945. Viac ako 50 podnikov z celej kra-né mince v krajine. Jekaterinburská min- komplexov, ktoré výrazne skvalitnia jiny bolo presťahovaných do Jekaterin-covňa produkovala až 80 % všetkých me- dopravnú infraštruktúru, sa cez mesto burgu, zakladali sa nové podniky a starédených mincí v Rusku. Prevádzka bola prepraví až štvrtina objemu nákladnej stále viac a viac expandovali. Počas voj-zastavená v roku 1876. Priamo na území železničnej dopravy v  krajine. Medzi- nových rokov sa objem produkcie zvýšilmesta boli objavené aj ložiská zlata, dra- národné letisko Koltsovo je jedným z 20 šesťnásobne. V  povojnových rokoch sahokamov a polodrahokamov, ktoré zdo- najväčších tranzitných letísk v Rusku. Po výroba zamerala aj na spracovanie ropy,bili mnoho kráľovských komnát. V roku ukončení rekonštrukcie bude najväčším textilný priemysel a  stavbu veľkých pa-1807 mesto získalo titul tzv. „banícke- a  najmodernejším letiskom za Uralom. nelových obytných domov. Stále expan-ho mesta“, čo znamenalo, že malo svoje V  objeme osobnej a  nákladnej dopravy doval aj zbrojársky priemysel. V decem-vlastné zákony, súdnictvo a vojsko. ho dnes prekonajú len letiská v Moskve bri 1991 sa mesto vrátilo k svojmu pôvod- Koncom 19. storočia sa začali prudko nému názvu Jekaterinburg2. a Sankt Peterburgu2. V meste je vybudo-rozvíjať aj verejné služby, doprava a  fi- vaná aj jedna linka metra, ktoré sa po- Dnešný Jekaterinburg je moderné stupne dostavuje a rozširuje.nančný sektor. Sídlo tu mala prvá sibír- priemyselné, finančné a  obchodné cen-ska obchodná banka, jedna z  hlavných Jekaterinburg je jedným z  hlavných trum, najväčšie vo východnej časti Ruska.bánk v  Rusku. Prvý železničný úsek na vzdelávacích centier v  Rusku, ktoré sa V priemyselnej výrobe dominuje strojár-Urale spojil mestá Jekaterinburg a Perm môže v oblasti vzdelávania pochváliť bo- sky a  hutnícky priemysel, významný jev  roku 1878. V  nasledujúcich desaťro- hatou históriou. Už v 18. storočí študova- aj potravinársky priemysel. Vlajkovýmičiach sa Jekaterinburg stal dôležitým že- lo v  banských školách v Jekaterinburgu loďami strojárskeho priemyslu, ktorélezničným uzlom a boli dobudované spo- veľa vynikajúcich vynálezcov a ruských mestu vyslúžili povesť uznávaného cen-jenia na Čeljabinsk, Omsk cez Ťumen, štátnikov. V  roku 1853 bola v  Jekaterin- tra strojárstva, sú podniky Uralmaš, Ural-trať cez Kungur až do Sankt Peterburgu. burgu založená prvá technická odborná TransMaš, UralElektroMaš a ďalšie. V roku 1924 bol Jekaterinburg preme- škola – Uralská banská škola, a  v  roku Prudko sa rozvíja bankový sektor, 1917 prvá vysoká škola – Banský ústav.novaný na Sverdlovsk. Nové meno získal maloobchod a  veľkoobchod, verejné V  súčasnosti uralská pobočka Ruskejpo jednom z lídrov komunistickej strany služby a stavebníctvo. V  objeme malo- akadémie vied tu vedie 146 výskumnýchJakovi Sverdlovskom. obchodných tržieb je Jekaterinburg na a  vývojových ústavov. Uralská vedec- V  tridsiatych rokoch si mesto vy- treťom mieste v krajine a stal sa vyhľadá- ká škola má medzinárodné renomé, jejbudovalo imidž silného priemyselného vanou nákupnou destináciou pre obyva- výskum sa sústreďuje v  oblasti apliko-centra. Staré podniky sa modernizovali teľov iných miest Uralu a Sibíri. V meste vanej matematiky, fyziky kovov, chémie, 41
  5. 5. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Foto A. Mydlová baníctva a  hutníctva na Urale. Skutoč- né počiatky Nižného Tagilu sa však za- čínajú už v  roku 1696, kedy sa spustila ťažba železnej rudy vo  Vysokogorskom lome4. Ložiská boli skutočne veľké, ob- sahovali žily čistej železnej rudy. Zložitá geologická stavba tejto oblasti ponúka bohaté prírodné zdroje nerastných su- rovín. Existuje tu mnoho ložísk, ktoré obsahujú až 63 prvkov periodickej sú- stavy. Najznámejšie ložisko tejto oblasti je Mednorudnajskoje, objavené v  roku 1813. Odtiaľ bolo v  19. storočí extraho- vaného aj najviac uralského malachitu. Práve tu bol objavený obrovský nález okrasného malachitu, z ktorého sa vyťa- žilo až 480 ton, z toho jeden monolit vážil 40 ton4. Vďaka nerastnému bohatstvu sa celé nasledujúce desaťročia mesto vyví- jalo ako jedno z  prvých centier ruského Katedrála Krvi v Jekaterinburgu priemyslu a bolo hlavným producentom liatiny a  ocele. V  centre mesta dodnes stojí svetový unikát, ktorý dokumentu-nanotechnológii, ale aj histórie a  filozo- Jekaterinburg je aj centrom kultúr- je priemyselné počiatky mesta a  pred-fie. Ďalej tu funguje 43 vysokoškolských neho života. K dispozícii je 12 divadiel, 2 stavuje niekoľko generácii priemysluinštitútov, 40 odborných škôl a  prestíž- filharmónie, opera, 50 múzeí, 25 galérii, v  Rusku. Nižnotagilský závod založenýna Uralská štátna technická univerzita. cirkus2. Centrum mesta ponúka krásne dynastiou Demidovcov je jediným múze-Koncentrácia technických odborov úzko široké bulváre i  menšie uličky lemova- om priemyselnej kultúry v Rusku. Areálsúvisí s  priemyselným a  ťažobným za- né historickými budovami, romantickú závodu predstavuje kompletný cyklusmeraním mesta. promenádu popri rieke, množstvo barov spracovania kovov od tavenia železnej a  reštaurácii. Jekaterinburg je rozhodne Jekaterinburg nie je však len priemy- rudy, spaľovania dreveného uhlia, po mesto, ktoré má čo ukázať, poznať to ajselný. Ponúka aj bohaté kultúrne vyžitie, výrobu medi a železa. Podnik fungoval podľa toho, že na uliciach v oveľa väčšejzábavu, veľa pekných miest na oddych, neuveriteľných 262 rokov, definitívne ho miere počuť hlavne angličtinu a  vidieťkrásne architektonické pamiatky, ume- uzavreli v roku 19875. Dnes je v ňom ex- aj európskejšie tváre turistov. Atmosféranie a ako jedno z mála miest východného pozícia múzea banskej techniky. Pozor- mesta je atmosférou skutočnej metropoly.Ruska dýcha históriou. Hádam najsilnej- nosť vzbudzuje aj svojou majestátnosťou.ším historickým momentom, s  ktorým Rozlohou a veľkosťou je najväčší nie lensa dnes Jekaterinburg spája je fakt, že tu Nižnij Tagil v  Rusku ale i  v  celej Európe. Niektorév roku 1914 bola vyvraždená celá cárska zdroje dokonca udávajú, že meď, ktorá Nižnij Tagil je jedno z  najväčšíchrodina – cár Nikolaj II. s manželkou a pia- pokrýva Sochu Slobody v  New Yorku, a  najstarších baníckych miest Ruska.timi deťmi. Na mieste, kde boli zavražde- bola vyťažená a spracovaná práve v Niž- Leží na východnom úpätí pohoria Ural,ní, bola v roku 2003 vystavaná obrovská nom Tagile6. Ďalším významným mo- zhruba 20 km východne od geografickejpravoslávna Katedrála Krvi. Pravoslávna mentom starej priemyselnej éry mesta hranice Európy a  Ázie, v  doline riekycirkev všetkých členov vyvraždenej ro- bolo zostrojenie prvej ruskej parnej loko- Tagil. Je vybudovaný okolo vyhasnutejdiny vyhlásila za svätých. Cárska rodina motívy práve v Nižnom Tagile. Skonštru- sopky nazývanej Lisá hora, ktorá sa týčipatrí u  veriacich k  obľúbeným svätcom, oval ju v  roku 1833 inžinier Čerepanov uprostred mesta a  spolu s  vežou na jejku ktorým sa často utiekajú a modlia sa so synom. Na ich počesť bolo v  centre vrchole je symbolom mesta. Spolu s  Je-k  nim. Kult cárskej rodiny sa vyznáva na Divadelnom námestí postavené ich 8- katerinburgom, od ktorého je vzdialenýhlavne v neďalekom monastire, vzdiale- metrové bronzové súsošie. Štatút mesta 149 km na sever, patria do Sverdlovskejnom od mesta asi 6 km. Na tomto mieste získal Nižnij Tagil až v roku 1919. oblasti. Podľa sčítania ľudu v  roku 2010pred takmer 100 rokmi boľševici zlik- Nižnij Tagil pokračuje v tradícii a  aj žije v  Nižnom Tagile 361 tisíc obyvate-vidovali zavraždené telá členov cárskej v  súčasnosti je silným priemyselným ľov3. Od Moskvy je vzdialený 1 900 kmrodiny. Na ich pamiatku tu bolo vysta- centrom so zameraním na hutníctvo, a  časový rozdiel ich pásmových časovvaných 7 chrámov, každý je zasvätený strojárstvo a  chemický priemysel. Na činí 2 hodiny.jednému členovi. Toto pamätné pútnické Urale sa vyrába takmer polovica suro-miesto je hojne navštevované domácimi Mesto nemá veľmi bohatú históriu, vého železa, ocele a  valcovaných mate-veriacimi ale aj zahraničnými turistami. celá jeho minulosť je prakticky zviaza- riálov v krajine. Ural je jediným veľkýmKláštor podporujú bohatí občania Ruska ná s  ťažbou nerastných surovín a  bu- hutníckym komplexom. V  Nižnom Ta-i  politici, preto je veľmi dobre udržia- dovaním spracovateľských závodov. Aj gile sa aj dnes nachádza jeden z najväč-vaný a  okolie neustále upravované. Pre oficiálne založenie mesta – 8. október ších závodov s  úplným cyklom výrobynávštevníkov tam platia prísne pravidlá 1722 – je dátumom, kedy bola vyprodu- železa (SKOKAN 2009). Je ním podniknávštevy posvätného miesta (pokrývka kovaná prvá zliatina v  metalurgickom NTMK (Nižnetagilsky Metalurgičeskyhlavy, dlhá sukňa u žien). závode Nikitu Demidova – zakladateľa Kombinat) založený v  18. storočí, ktorý42
  6. 6. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA Foto A. Mydlová Mestom sa tiahne veľké umelo vybudované jazero na rieke Tagil, dlhé až 16 km. Maximálnu šírku dosahuje 1,5 km. Hĺbka je miestami až 12 metrov. Jazero veľmi pekne dotvára centrum mesta a zmierňuje jeho priemyselný obraz. Budí dojem zeleného a  príjemného mesta. Jazero vytvára rekreačné a prechádzkové zóny, využívané domácimi obyvateľmi na oddych a vodné športy. Na rekreáciu je v  relatívne blízkom okolí mesta využívané hlavne lyžiarske stredisko Biela hora. Je vybavené moder- Závod Uralvagon nými lanovkami a dobre upraveným te- rénom. V stredisku je hotel, ktorý svojim návštevníkom ponúka všetky vymože-spracováva železnú rudu a  produkuje sa vojenská letecká základňa Salka trans- nosti súčasných lyžiarskych stredísk. Lá-výrobky zo železa a  ocele. Železorudné formovala na civilné letisko. kadlom môžu byť aj okolité lesy a jazerábane, ktoré továrni dodávajú železnú Ako už bolo viackrát spomenuté, Uralu vhodné na turistiku.rudu v súčasnosti, sú od Nižného Tagilu Nižnij Tagil je v  prvom rade priemy-vzdialené 140 km7. Pozostatky z  bývalej Za zmienku stoja pre našinca ne- selné centrum. Atrakcií pútajúcichťažby možno vidieť aj priamo v  meste zvyčajné ruské cintoríny. Naše hrobové pozornosť turistov je len veľmi málo,v podobe háld z vyťaženej hlušiny. Prie- miesta sa líšia od tých ruských veľkosťou napriek tomu, budí dojem celkom útul-myselným gigantom, najväčším zamest- i účelovosťou. V ruskej spoločnosti je tra- ného a  priateľského mesta so zeleňounávateľom a  najbohatším podnikom je dičné lúčiť sa s mŕtvymi hostinou a po- a  upravenými ulicami. V  centre je veľ-Uralvagon zavod, ktorý sa venuje výrobe sedením na cintoríne. Preto sú pri hro- ké dramatické divadlo, neďaleko centratankov (známe T-72, T-90, T-95), ťažkej boch, ktoré sú malými mohylami, posta- je cirkus, ktorý nesmie chýbať hádamvojenskej techniky, výrobe železničných vené aj stôl a lavičky. Po pohrebe si pozo- v  žiadnom ruskom meste, priamo privagónov a súprav, kovových kontajnerov, stalí ešte posedia na cintoríne, urobia si jazere zábavný park s  kolotočmi a  pre-cestnej stavebnej technike a  traktorom8. piknik a prinesú jedlo, ktoré mal mŕtvy chádzkovou zónou, po meste roztrú-Ročný obrat činí milióny dolárov. Finanč- najradšej. Takto sa tam zvyknú stretávať, sené parky a  stromové aleje. Veľkýmne podporuje aj časť mesta a sídlisko, kde posedieť si, porozprávať sa. Po návšteve investorom, ktorý priamo financuježije najviac jeho zamestnancov. nechávajú na stole pri hrobe jeho obľúbe- kultúru, školstvo, šport i infraštruktúru né dobroty. Cintoríny sa lokalizujú ďale- Nižnij Tagil je dôležitým dopravným časti mesta je Uralvagon závod. Vo svo- ko za mesto, preč od obytnej zóny.uzlom Stredného Uralu. Mesto je napo- jej blízkosti prevádzkuje ďalšie veľkéjené na hlavné železničné trate, neleží divadlo i  športový štadión, priamo vo Súčasťou návštevy Ruska by sa malavšak priamo na Transsibírskej magistrá- svojom areáli má otvorené jedno z mú- stať návšteva ruskej „bane“ – v prekladele. Existuje ale priame vlakové spojenie zeí. Na okraji mesta je novovybudovaný ruských horúcich kúpeľov. Je to obľúbenédo Moskvy. Je križovatkou piatich ciest športový olympijsky areál so špičkový- miesto pre všetky generácie a pre všetkynadregionálneho významu. V roku 1994 mi skokanskými mostíkmi. spoločenské vrstvy. Ísť do „bane“ zna- mená spoločenskú udalosť, ktorá sa môže Foto A. Mydlová natiahnuť aj na niekoľko hodín. Okrem vykonania hygieny je to v  prvom rade relax, odpočinok, stretnutie s  priateľmi či obchodnými partnermi a starostlivosť o zdravie. Po naparení a zahriatí v saune je dobre sa ošľahať vetvičkou z ihlična- tého alebo listnatého stromu a  celé telo prekrviť. Následne sa ochladiť v  stu- denej vode, v zime aj skokom do snehu. Medzi týmito etapami sa návštevníci posilňujú jedlom a  alkoholom, debatujú a zabávajú sa. Rieka Čusovaja Rieka Čusovaja je ľavostranným prí- tokom rieky Kama. Je to jedna z veľkých a rozhodne jedna z najkrajších riek celé- ho Uralu. Názov rieky vznikol pravde- podobne zo slov Chus-va, čo v preklade znamená rýchla rieka. Rieka Čusovaja Divadlo v Nižnom Tagile má jednu unikátnu vlastnosť a to, že te- 43
  7. 7. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Foto A. Mydlová noch. V  niektorých úsekoch tečie veľmi pomaly a  tak je dostatok času kochať sa mimoriadnymi krásami tohto kraja. Splav môže trvať aj niekoľko dní a preto sú pozdĺž toku upravené stanovištia na stanovanie. Loďky možno na brehu od- staviť a  vybehnúť na vyhliadky na ska- lách, zliezť kopce, objaviť jaskyne i  za- plávať si. Dovolenka na rieke Čusovaja je príjemne stráveným časom v divokej, čis- tej a prekrásnej prírode. Je to dobrodruž- stvo pre deti aj pred dospelých. Použitá literatúra KAŠPAROVSKÝ, K.: Zeměpis II. v  kost- ce. Regionálni geografie. Fragment, Praha 2005. 159 str. KOLEKTÍV AUTOROV: Ekonomičeskaja encyklopedija regionov Rossii. Sverdlovskaja oblasť. Ekonomika, Moskva 2003. 559 str. Rieka Čusovaja SKOKAN, L.: Reálie Ruska. Nakladatelst-čie dvoma kontinentmi. Pramení na vý- Na brehoch rieky možno pozorovať ví FORTUNA, Praha 2009. 223 str.chodnom svahu Uralu, križuje ho a pre- bohatú flóru i faunu. Svahy sú obrastené STEPANOV, P. N.: Ural.: Gosudarstven-teká na západný svah do Európy. Aj pre- jedľami, borovicami, smrekovcami, bre- noe izdateľstvo geografičeskoj literatury,to oddávna slúžila ako obchodná cesta zami i osikami. Lesy sú bohaté na rôzne Moskva 1957. 163 str.medzi Európou a  Áziou. Prvá písomná plody a huby. Možno tu vidieť losy, med-zmienka o rieke sa objavila v dokumen- vede, rysy, líšky, zajace, veveričky, vlkov, TOLMÁČI, L., GAJDOŠ, A.: Geografickýtoch z roku 1396. V časoch, keď ešte ne- lasice a  pod. Vyskytuje sa tu aj vodné atlas pre základné a stredné školy. VKÚ a.s.,existovala železnica, rieka Čusovaja bola vtáctvo, zvlášť na jeseň tu odpočívajú Harmanec 2011. 144 str.využívaná na prepravu materiálu a ľudí. početné kŕdle sťahovavých divých husí 1 http://peakbagger.com/range.aspxV tých časoch mala osobitne veľký trans- a kačíc. Samotná rieka je bohatá na rôzne ?rid=373portný význam. druhy rýb, je domovom pre šťuku, ostrie- ža, pleskáča, hrebenačku, jalca a iné. 2 http://www.ekburg.ru/english_ver Celková dĺžka toku je 777 km a plo- sion/about_Ekaterinburg/historycha jej povodia 42 tisíc km². Rieka Rieka Čusovaja je neobyčajne ma-preteká územím v  nadmorskej výške lebná rieka a  ročne sa pri nej rekreuje 3 http://www.ntagil.ru/120 až 250 m n. m. Doslova sa kľukatí množstvo turistov. Známy ruský spiso- 4 http:/welcome-ural.ru/urals/30/196/tromi krajmi – Čeljabinsk, Sverdlovsk vateľ z Uralu D. N. Mamin-Sibirjak o rie-a  Perm. Rieka ja splavná od apríla do ke Čusovaja napísal: „Najväčšou krásou 5 http://nashural.ru/Goroda_i_sela/za-novembra. Na jar, keď sa topí sneh, čusovajských brehov sú skaly, ktoré sa vod-muzei-nt.htmhladina rieky stúpne o  3 až 4 metre. s  menšími medzerami tiahnu ako sú- vislý skalnatý hrebeň. Niektoré z  nich 6 http://www.russianamericanbusinessV  letných mesiacoch je hladina veľmi .org/EN/web_CONTENT/articles/2005.nízka. Stáva sa, že koncom júla a  za- sa dvíhajú až do výšky 60 metrov, ako kolosálne steny gigantského stredove- 01.20/group_05/2_articl/articl.shtmlčiatkom augusta má výšku len 7 až 15cm. Na jeseň vďaka výdatným dažďom kého mesta, inokedy sa táto stena tiah- 7 http://ntmk.ru/en/manufacture/speciahladina výrazne stúpne. V  novembri ne pozdĺž brehu aj niekoľko kilometrov lization.phprieka zamŕza9. (STEPANOV 1957). Ten istý autor už v 19. storočí rieke predpovedal veľký záujem 8 http://uralvagonzavod.com/products/ Vápencové a  dolomitové skaly vy- ľudí o krásy a prírodné bohatstvo, ktoré special_products/tvárajú pozdĺž toku fascinujúce útvary. ponúka: „Rieka Čusovaja bude v krátkej 9 http://welcome-ural.ru/urals/91/440/Stredný tok rieky lemuje až okolo 200 dobe jedným z  najobľúbenejších miestrôznych skalných útvarov. Tento úsek pre ruských turistov, vedcov, umelcov... http://zemepis.com/fguralu.phpbol v minulosti pre lode veľmi nebezpeč- V budúcnosti budú v týchto horách a le- http://nashural.ru/Mesta/chusovaya.ný. Skaliská sa týčia do výšky 10 až 115 soch oddychovať turisti, umelci tu nájdu htmmetrov nad vodnou hladinou a vytvára- inšpiráciu pre ich diela a  vedci mnohojú úseky dlhé 30 až 1 500 metrov. Všetky zaujímavosti v  oblasti geológie, botani- http://vsenasplav.ru/index.php?op-horniny majú krasový pôvod a v niekto- ky, etnografie ...“ tion=com_content&view=article&id=18:-rých z nich môžeme nájsť malé jaskyne. 3-&catid=3:2011-03-03-08-17-21&Ite- V  skutočnosti, rieka je dnes cieľomViaceré zo skál sú chránenými prírodný- mid=18 mnohých turistov. Mimoriadne obľú-mi pamiatkami. bené je splavovanie rieky na katamara- http://nevyansk.org.ru/44
  8. 8. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIA Rumunsko päť rokov po vstupe do EÚ Daniel Gurňák la aj pomerne významný výskyt nerast- Prvého januára 2012 uplynulo presne päť rokov od oficiálneho ných surovín od rúd farebných kovov (už vstupu Rumunska (a spolu s ním aj Bulharska) do Európskej únie. od staroveku bola známa najmä ťažba Nie je to síce veľmi dlhá doba na bilancovanie, ale predsa len zlata) až po lokálne ložiská uhlia. Dobré dáva podnet na ohliadnutie sa, kam dospela táto krajina nielen od sedimentačné podmienky v Sedmohrad- tohto zlomového okamihu, ale za celé obdobie 22 rokov od pádu skej kotline zasa dali vzniknúť bohatým Ceauşeskovej diktatúry. ložiskám kamennej soli, ktoré až do 20. storočia tvorili veľmi významný export- ný artikel tejto krajiny. Dnes je hlavnou ťaženou surovinou Sedmohradska zem- Základné geografické Prírodné podmienky Rumunska sú pomerne pestré, spôsobuje to najmä čle- ný plyn. a fyzickogeografické nitosť reliéfu podmienená geologickou Hlavný hrebeň Karpát vo viacerých pohoriach (Retezat, Fogaraš, Bucegi charakteristiky stavbou. Krajina je oblúkom Karpát (Juž- Rodnei) prechádza až do reliéfu veľhôr ných a  Východných) rozdelená na dve Rumunsko je z rozlohou 238 391 km2 a vyčnieva nad hornú hranicu lesa, hoci základné časti. Západnú a centrálnu časťdeviatou najväčšou krajinou EÚ a s poč- celkovo najvyšší rumunský vrch Moldo- Rumunska tvorí Karpatmi z juhu, zápa-tom 19  043  767 obyvateľov (NÁRODNÝ veanu so svojimi 2 544 m n m. zaostáva du a  severu obklopené Sedmohradsko,ŠTATISTICKÝ INŠTITÚT 2012) dokonca za slovenským Gerlachom. Celé pásmo ktoré od okrajov Veľkej uhorskej nížinysiedmou v  EÚ. Krajina tak patrí medzi Karpát je mimoriadne bohaté na lesy, v  západnom pohraničí oddeľujú Apu-stredne veľké štáty Únie. Rumunsko sa ktoré už od čias Rakúsko-Uhorska boli senské vrchy (pre Rumunov Západnéčlení 41 žúp a  územie hlavného mesta intenzívne využívané, najmä vo Vý- Karpaty) dosahujúce výšku až 1 848 m n.Bukurešť. Župy sú zoskupené pre účely chodných Karpatoch. Od tejto časti Ru- m. (MÂNDRUT 2011).regionálnej politiky EÚ na 8 regiónov na munska sa ostro odlišuje zvyšok krajinyúrovni NUTS 2 (z nich jedným je opäť len Pestrá geologická stavba tohto poho- tvorený prevažne rovinami a pahorkati-mesto Bukurešť). ria, ale aj časti Južných Karpát podmieni- nami s  prevažne stepným charakterom. Južne od Karpát sa pozdĺž Dunaja tiah- Foto D. Gurňák ne Rumunská nížina z  veľkej časti tvo- rená akumulačnou rovinou pri Dunaji. Na styku nížiny a  Karpát sa vplyvom tektonických pohybov vytvorili vhod- né geologické podmienky na vznik po- merne významných ložísk ropy a  zem- ného plynu, ktoré do prvej polovice 20. storočia patrili v  rámci Európy medzi najintenzívnejšie využívané. Prevažne pahorkatinová krajina Moldavska na vý- chode krajiny má vhodné podmienky na rozvoj poľnohospodárstva a  najmä ovo- cinárstva a vinohradníctva, ktoré tu má dávne tradície. Na pohľad podobná, hoci geologicky odlišná, je prímorská časť Rumunska – historická Dobrudža tvore- ná zväčša plochou vápencovou tabuľou takmer bez vodných tokov. Špecifickým kútom Rumunska je delta Dunaja, ktorá patrí medzi najväčšie v  Európe a  pred- stavuje unikátny ekosystém, vďaka čomu bola ako jediná prírodná pamiatka Rumunské Karpaty sú mimoriadne atraktívne. Na obrázku je najvyššie rumunské v Rumunsku zapísaná na Zoznam sveto- pohorie Fogaraš s jazerom Lacul Bailea vo výške 2 034 m n. m. vého kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. 45
  9. 9. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA Foto D. Gurňák ekonomickej situácie sa z  Rumunska vy- sťahovalo legálne až 170  tisíc obyvateľov, prevažne menšín (Nemcov a  Maďarov), následne prevládli vyslovene ekonomickí migranti. K  roku 2007 sa odhadovalo, že v  krajinách západnej Európy dlhodobo žije a pracuje asi 3,2 mil. Rumunov, z nich len asi tretina legálne (FOCUS MIGRA- TION 2012). Aj  dnes emigráciu občanov Rumunska v  rámci EÚ sťažujú reštrikč- né opatrenia väčšiny západoeurópskych členov Únie, ktorí im ešte neotvorili svo- je trhy práce (až do začiatku roka 2014). Zvlášť medializované sú prípady násilnej repatriácie rumunských Rómov z  Fran- cúzska a Talianska. Špecifikom rumunských sčítaní je aj  existencia dvojitého občianstva zame- raného predovšetkým na Moldavanov. Rumunsko tak čiastočne vyriešilo svoj problém s opätovným zjednotením sa Delta Dunaja je biosférickou rezerváciou pod patronátom UNESCO, je rajom pre s  historickou Besarábiou, o  ktorú ho pri- ornitológov a športových rybárov. pravil v rokoch 1940 až 1944 Stalin. Keďže pre odpor Ruska reálne zjednotenie Ru- Hoci klimaticky sa zaraďuje Rumun- zmenami (MÂNDRUT 2011), kým v roku munska a Moldavska po roku 1991 nebo-sko do mierneho pásma, existujú tu veľké 1930 žilo na jeho území 14,3 mil. obyva- lo možné, Rumunsko postupne uvoľnilorozdiely podmienené výškovou členitos- teľov a  ročný prirodzený prírastok dosa- legislatívu tak, že pre občanov Moldavskaťou. Najmä vo východnej časti krajiny sa už hoval 14,8 ‰, do roku 1966, teda praktic- rumunského (moldavského) pôvodu nienapriek blízkosti Čierneho mora prejavuje ky do začiatku Ceauşeskovej diktatúry je ťažké získať rumunské občianstvo. Užsilná kontinentalita podnebia podmieňu- stúpol počet obyvateľov napriek stratám po páde komunizmu získalo rumunskéjúca pomerne vysoké tepelné amplitúdy v  2. svetovej vojne na 19,1  mil., no ročný občianstvo asi 250 tisíc Moldavanov. Predpočas roka. Táto časť Rumunska je často prirodzený prírastok už vtedy klesol na vstupom Rumunska do EÚ v rokoch 2000postihovaná nedostatkom zrážok, keďže 6,1  ‰. Počas Ceauşeskovej diktatúry sa až 2005 oficiálne imigrovalo do Rumunskavplyvom prevládajúceho západného prú- síce podarilo zákazom potratov a antikon- ročne asi 10 občanov Moldavska, ale k rokudenia leží v zrážkovom tieni Karpát. Tieto cepcie zvýšiť dočasne prirodzený ročný 2006 asi 800 tisíc obyvateľov Moldavskapodmienky, spolu s reliéfom spôsobujú, že prírastok na 10‰, takže krátko po páde už malo aj rumunské občianstvo a títo saprietoky rumunských riek prameniacich diktátora v  roku 1990 kulminoval počet ako imigranti v  rumunských štatistikáchv Karpatoch sú veľmi kolísavé, čo spolu so obyvateľov Rumunska až na úrovni 23,2 neevidovali a neevidujú. Odhaduje sa, žeznačným spádom znemožnilo ich využitie mil. obyvateľov, ale súčasne už prudko počet rumunských občanov v Moldavskupre dopravu, no ich hydroenergetické vy- poklesol prirodzený ročný prírastok oby- sa už do konca roka 2007 zvýšil až na 1,8užitie je tiež obmedzené. Toto samozrejme vateľstva na 3‰ ročne. Nepriaznivé tren- mil. osôb, čo je pri celkovom počte 3,8 mil.neplatí pre Dunaj, ktorý má v Rumunsku dy vývoja obyvateľstva sa rýchlo prehlbo- obyvateľov Moldavska enormný nárast.charakter európskeho veľtoku (s priemer- vali a  od roku 1995 sa ročný prirodzený Je teda vysoko pravdepodobné, že prí-ným prietokom 6 480  m3/s) a  je splavný prírastok dostal na hodnoty mínus 1,6 ‰, lev obyvateľstva z  Moldavska významnei pre pomerne veľké lode. Na druhú stra- resp. mínus 1,7 ‰ ročne. Ak tomu zapo- zmiernil dopady skutočnej emigrácie Ru-nu však predstavuje tento veľtok aj výraz- čítame výrazne záporné migračné saldo, munov z  Rumunska a  znížil tak úbytoknú dopravnú bariéru, pri celkovej dĺžke tak neprekvapuje, že počet obyvateľov obyvateľstva Rumunska (HUMAN DEVE-rumunského úseku 1 075 km ho možno krajiny začal pomerne rýchlo klesať. Už LOPMENT REPORT 2009).prekonať dodnes len po jednom moste do pri sčítaní v  roku 2002 dosahoval len ne-Bulharska (druhý je až teraz vo výstavbe) celých 21,7 mil. a  podľa posledného sčí- Špecifikom Rumunska je jeho národ-a po dvoch k rumunskému pobrežiu, kým tania v  roku 2011 klesol na iba 19,04 mil. nostné zloženie (NÁRODNÝ ŠTATISTIC-so Srbskom je možné spojenie cez rieku iba obyvateľov (NÁRODNÝ ŠTATISTICKÝ KÝ INŠTITÚT 2012). Ako sme už naznači-po priehradnom múre v  Železných vrá- INŠTITÚT 2012). Dá sa tak povedať, že vo li, časť rumunských menšín najskôr z po-tach, všetky ostatné spojenia zabezpečujú vývoji obyvateľstva sa situácia v Rumun- litických a  potom najmä z  ekonomickýchprievozy. sku vrátila takmer o  polstoročia späť (za dôvodov zvolila radšej emigráciu, týkalo 20 rokov stratilo takmer pätina obyvateľ- sa to čiastočne maďarskej, ale najmä ne- meckej menšiny. Kým ešte počas Ceauşes- Aktuálne špecifiká stva), ale s tým rozdielom, že nepriaznivé kovej diktatúry sa za peniaze nemeckej trendy budú naďalej pokračovať a zrejme vo vývoji a zložení sa aj prehlbovať. Treba totiž povedať, že vlády vysťahovalo 226 tisíc Nemcov, hneďobyvateľstva Rumunska za celkovým poklesom populácie Rumun- po jej páde odišlo do Nemecka ďalších 111 tisíc rumunských Nemcov. Pri sčítaní ska sa skrývajú ešte turbulentnejšie javy. Vývoj obyvateľstva Rumunska prešiel Najmä v rokoch 1990 až 1992 sa v dôsled- v  roku 2002 sa v  Rumunsku udávala užod začiatku 20. storočia dramatickými ku politickej nestability a  katastrofálnej iba 50-tisícová nemecká menšina, ktorá46
  10. 10. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIApodľa posledného sčítania obyvateľstva depresívnejší. Podobne sú na tom aj  iné dujú protestanti (prevažne reformovaní)poklesla na hodnotu iba 36 tisíc obyvate- menšiny v  Rumunsku, z  nich sú pre nás 5,2 %, rímski katolíci 4,7 % a ostatní. 0,3 %ľov, čo predstavuje len 0,19 % obyvateľstva najzaujímavejší Slováci. Aj ich počet za obyvateľov Rumunska sú moslimovia, ideRumunska (a to sa k nej pred 2. svetovou posledné desaťročia pomaly klesá. Podľa najmä o  príslušníkov tureckej a  tatárskejvojnou hlásilo až 760 tisíc ľudí, teda 3,8 % sčítania z roku 2002 žilo v Rumunsku už menšiny (NÁRODNÝ ŠTATISTICKÝ IN-obyvateľov Rumunska). len 17  222 Slovákov, pričom obcou s  ich ŠTITÚT 2012). najväčším absolútnym počtom bol Nad- Síce nie až tak dramaticky, ale i  takvýrazne sa znížil jednak absolútny počet, lak v Banáte, kde však 3 844 Slovákov už Niektoré špecifiká tvorilo iba 47,2  % obyvateľstva. Jedinouako aj relatívny podiel maďarskej menši- rumunskou občinou s  prevládajúcou slo- súčasnej ekonomickejny v Rumunsku. Pred 2. svetovou vojnou1,425 mil. Maďarov tvorilo 7,9 % obyvate- venskou národnosťou tak zostala Nová situácie Rumunska Huta (Şïnteu) v Bihore, kde 1 264 Slovákovľov krajiny. Pri sčítaní v  roku 1977, pred Export Rumunska bol v minulosti za- tvorilo 98 % jej obyvateľov (Slováci v Ru-začiatkom Ceauşeskovho prenasledova- ložený vzhľadom k  málo kvalitnej prie- munsku, 2012). Presné výsledky posled-nia maďarskej menšiny, kulminoval počet myselnej produkcii najmä na exporte buď ného sčítania v prípade rumunských Slo-jej príslušníkov hodnotou 1,713 mil. ľudí, niektorých nerastných surovín, alebo poľ- vákov a  ostatných menšín s  početnosťoupri udržaní zhruba rovnakého podielu nohospodárskych produktov. Pokiaľ ide menšou ako 20 tisíc neboli doposiaľ publi-na obyvateľstve. Následne nastal úbytok o  nerastné bohatstvo, Rumunsko bolo od kované. Špecifickou menšinou Rumunskatejto menšiny, umocnený najmä čoraz ma- konca 19. storočia známe najmä produk- sú Rómovia. Podľa posledného sčítania sasovejšou emigráciou. V  roku 1992 sa tak ciou ropy. V  súčasnosti však už ložiská k tejto národnosti prihlásilo 619 tisíc oby-početnosť maďarskej menšiny znížila na rumunskej ropy výrazne stratili svoj eko- vateľov, čo predstavuje 3,25 % obyvateľov1,620 mil. a  podiel klesol na 7,1  %. V  po- nomický význam, hoci ešte stále sú tretie Rumunska. Treba podotknúť, že podobneslednom sčítaní obyvateľstva z roku 2011 najväčšie v  rámci EÚ (po Veľkej Británii ako na Slovensku, je to len časť skutočnejsa k  maďarskej národnosti prihlásilo už a  Dánsku). Ťažba ropy v  Rumunsku ne- rómskej populácie. Nezávislé odhady uvá-len 1,238 mil. obyvateľov Rumunska a ich ustále klesá (za posledných 30 rokov zhru- dzajú celkový počet rumunských Rómovpodiel klesol na 6,5 % (Národný štatistický ba o  polovicu) a pokrýva už len asi 45 % medzi 1,2 až 1,8 mil. osôb. (MIGRATIONinštitút 2012). Teda i  pri celkovo nepriaz- jej spotreby v  krajine. Pokiaľ ide o  ťažbu INFORMATION SOURCE 2005).nivom demografickom vývoji rumunskej zemného plynu (najmä v Sedmohradsku),populácie ako celku, je demografický vý- Z hľadiska náboženského zloženia do- tá pokrýva domácu spotrebu asi zo 70  %voj hlavných menšín v  Rumunsku ešte minujú pravoslávni veriaci (86,7 %), nasle- (EUROSTAT 2012). Aj ďalšie nerastné su- roviny v  Rumunsku už pokrývajú sotva Foto D. Gurňák domácu spotrebu a  tiež dochádza k  po- klesu ich ťažby. Kým v produkcii uhlia je krajina takmer sebestačná, tradičná ťažba rúd železa a najmä farebných kovov pokle- sáva a  v  niektorých prípadoch prakticky zaniká. Z  prírodných zdrojov si význam udržiava najmä produkcia dreva. Rumunské poľnohospodárstvo patrí v EÚ medzi najproblematickejšie, napriek nepochybne dobrým prírodným pod- mienkam a  značnej rozlohe ornej pôdy (cca 10 mil. ha), podľa prieskumov pod záštitou EÚ sa však ukázalo, že až dve tre- tiny z nej neboli v posledných rokoch sú- stavne obrábané. Podiel poľnohospodár- stva na tvorbe HDP Rumunska po vstu- pe do EÚ spočiatku výrazne klesol, kým v roku 2004 tvorilo až 12,6 % HDP v roku 2008 len 6,7 %, no v poslednom roku opäť dosiahol pôvodnú úroveň 12,3 % HDP. Hlavnými problémami rumunského poľ- nohospodárstva boli, a  ešte do značnej miery sú, často nízka kvalita produkcie, najmä potravinárskych výrobkov, slabá a  zastaraná mechanizácia, ktorá vo via- cerých parametroch dosahuje sotva štvr- tinové hodnoty oproti západoeurópskym krajinám (EUROSTAT 2012). Špecifikom Rumunska je najvyšší podiel zamestna- Niektoré národnosti v Rumunsku sa viditeľne líšia od ostatných, najmä tým, že ných v primárnom sektore, a najmä v poľ- nosenie krojov ešte nie je mŕtvy folklór. nohospodárstve, v rámci EÚ, ktorý dosa- huje až takmer 30 %, čo možno považovať 47
  11. 11. 2/2012 GEOGRAFIA REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETAza výraznú brzdu rozvoja ekonomiky Ru- Foto D. Gurňákmunska. Napriek všetkým negatívam savšak darí zatiaľ rumunským poľnohospo-dárom udržiavať si produkciu hlavnýchkomodít na približne vyrovnanej úrovnipred a po vstupe do EÚ, hoci jej množstvovýrazne podlieha ročným výkyvom pod-ľa konkrétnych klimatických podmienok.Dovtedy najhoršie sucho za poslednýchtakmer 70 rokov zničilo napríklad v roku2007 až 60 % úrody obilnín, ale ďalšie ka-tastrofálne sucho postihlo krajinu opäťv tomto roku. Rumunské poľnohospodár-stvo by malo v rokoch 2007 – 2013 dostaťv rámci spoločnej poľnohospodárskej po-litiky finančnú pomoc vo výške 14 miliárd€ (GLOBAL FINANCE 2012). Po šoku z  pádu plánovanej ekono-miky sa postupne od konca deväťdesia-tych rokov oživila produkcia niektorýchodvetví rumunského priemyslu, najmästrojárstva, výroby elektroniky, ale i che- Po sedmohradských Nemcoch (Sasoch) zostali väčšinou už len malebné historickémický priemysel a hutníctvo. Pokiaľ ide dedinky, v ktorých ale dominujú Rumuni a Rómovia.najmä o všeobecne u nás známy automo-bilový priemysel, v počte vyrobených au- ktorú v  nasledujúcom desaťročí nijako roku (2012) dobudovať diaľničné spojenietomobilov je Rumunsko až na 25. mieste nezlepšila. „Kvalita“ rumunských ciest Bukurešti s  pobrežím, teda s prístavomvo svete (oproti Slovensku na 20. mieste sa stala pojmom, ktorá spolu s vysokou Konstanca, ktorý hrá tiež dôležitú úlo-má však len niečo vyše tretinovú pro- kriminalitou a  korupciou bezpečnost- hu v  rozvojových projektoch ako jedendukciu). Celkovo rumunský priemysel ných zložiek (cestnej polície a  hraničnej z perspektívnych vstupných prístavov dovo svetových štatistikách vyniká bohu- polície) pomáhala odkláňať význam- Európy z východu, najmä pre lode s tova-žiaľ iba v  parametroch indikujúcich mi- nú časť tranzitnej dopravy cez susedné rom z východnej Ázie. V tomto ohľade jemoriadne negatívne dopady na životné krajiny. Situácia sa však postupne za- hlavným konkurentom Rumunska Bul-prostredie (NATIONMASTER 2012). Za čala zlepšovať vďaka zmene domácich harsko.čias Ceauşeskovho režimu bol tento prie- i  zahraničných podmienok. Už v  rámci Ak by sme mali zhrnúť celkovýmysel priam povestný prakticky nulovou predvstupovej pomoci do EÚ sa začali as- vývoj rumunskej ekonomiky v  posled-snahou o zmierňovanie svojich vplyvov poň rekonštruovať hlavné tranzitné ťahy, nom období, tak musíme skonštatovaťna životné prostredie, ktoré v niektorých navyše vojny v  bývalej Juhoslávii a  naj- viaceré výkyvy. V  období, keď vstupo-lokalitách dosahovali extrémne hodnoty mä bombardovanie Srbska silami NATO valo Rumunsko do EÚ dosahovala jeho(napr. v Copşa Mică, Zlatna a  i.), „vďa- poškodili a na čas prerušili dovtedy hlav- ekonomika jeden z  najvyšších ročnýchka“ čomu sa dostali ako extrémne prí- né tranzitné trasy cez Balkán. Naopak rastov HDP v Európe, ktorý dosahovalklady devastácie krajiny i  do odbornej vstupom Rumunska a  Bulharska do EÚ až mieru 8 – 8,9  % na prelome rokovliteratúry. Ekonomický kolaps znamenal sa výrazne odbúrala korupcia na hrani- 2007 – 2008 (ZUBRICZKÝ 2009). Nástupukončenie prevádzky niektorých z  tých- ciach krajiny, prakticky sa skončili často finančnej krízy však znamenal výraznýto často aj ekonomicky nerentabilných neúmerne dlhé čakacie doby na hranič- prepad rumunskej ekonomiky o  7,1 %prevádzok. Žiaľ veľmi deravá rumunská ných priechodoch, zlepšila za všeobecná v roku 2009 a o ďalších 1,3 % v nasledu-environmentálna legislatíva sa zároveň bezpečnosť na cestách. Rumunsko sa aj júcom roku. Od roku 2011 sa podarilostala lákadlom pre niektoré zahraničné vďaka výdatnej pomoci z  EÚ pustilo do opäť oživiť mierny ekonomický rast.investície, ktoré videli príležitosť ušetriť ambiciózneho projektovania a  výstavby Miera nezamestnanosti sa po nástupena pomerne ekonomicky náročných eko- diaľničnej siete a pokračuje v rekonštruk- krízy pohybuje od roku 2010 do súčas-logických opatreniach, ktoré zaťažovali cii hlavných ciest. Nástup finančnej krízy, nosti v  intervale 7 – 8 % (TRADINGich prevádzky vo vyspelejších krajinách. ale aj všadeprítomná korupcia však reali- ECONOMICS 2012). Z hľadiska celkovejV ostatných rokoch sa v Rumunsku búrli- záciu, resp. včasné dokončenie viacerých ekonomickej úrovne dosahuje Rumun-vo rozvíjal najmä terciárny sektor. V kra- projektov brzdia, najmä otvorenie dlh- sko len 46 % priemernej úrovne HDPjine sa postupne rozvinuli obchodné siete ších úsekov strategicky dôležitého diaľ- na obyvateľa v  EÚ a priemerná čistáviacerých nadnárodných obchodných re- ničného ťahu A3 (od maďarských hraníc mesačná mzda v krajine je len na úrovniťazcov. Prakticky voľné pole pôsobnosti pri Oradei do vnútrozemia Sedmohrad- cca 320 €, čo predstavuje tiež významnúpredstavovali možnosti budovania mo- ska a  ďalej smerom na Bukurešť) už te- motiváciu pre niektoré zahraničné in-derných infraštruktúr a podobne. raz mešká oproti pôvodným plánom 1,5 vestície. Viaceré ukazovatele tak dokla- Doprava predstavuje v  jednu z  ďal- roka (HIGHWAYMAPS 2012). Je to o  to dajú, že napriek významnému pokrokuších slabých stránok Rumunska. Do roku závažnejšie, že práve touto diaľnicou by v  posledných rokoch sa nič nemení na1990 si krajina oprávnene získala veľmi sa Rumunsko napojilo na európsku diaľ- skutočnosti, že krajina patrí stále medzizlú povesť v  medzinárodnej doprave, ničnú sieť. Naopak sa podarilo v  tomto ekonomicky najslabšie články EÚ.48
  12. 12. REGIONÁLNA GEOGRAFIA SVETA 2/2012 GEOGRAFIAVybrané vnútropolitické dobia rokov 1994 a 1995 pomaly nastal obrat k  miernemu rastu ekonomiky, ale Bushovi v jeho ťažení proti terorizmu po roku 2001 v podobe poskytnutí leteckých špecifiká súčasného ten brzdila podľa zahraničných pozo- základní pre americké akcie proti Afga- Rumunska rovateľov najmä odkladaná privatizácia nistanu a  následne proti Iraku, výraz- štátnych podnikov a  regulované ceny. ne uľahčili vstup Rumunska do NATO Po násilnom zvrhnutí diktatúry sa Rôzne korupčné kauzy a  lavírovanie v  roku 2004. Táto úzka rumunsko-ame-Rumunsko pomerne rýchlo dostalo do prezidenta Iliesca medzi nacionalistami rická spolupráca sa stala napokon ter-značnej medzinárodnej izolácie, kto- a umiernenými viedli v roku 1996 k jeho čom kritiky európskych politikov, najmärá výrazne prehĺbila jeho ekonomické volebnej porážke. V kresle prezidenta ho v kauze nelegálnych tajných väzníc CIA,ťažkosti a  posilnila masovú emigráciu vystriedal jeho odporca E. Constantine- ktoré sa mali nachádzať aj na území Ru-z  krajiny. Nové „porevolučné“ vedenie scu, ktorý presadil urýchlené ekonomic- munska. Ani to však nezabrzdilo rýchlekrajiny sa z objektívnych príčin nemohlo ké reformy, bez ohľadu na ich dopady smerovanie Rumunska do EÚ. V  rokuzbaviť stigmy ťažko skrývanej previa- na obyvateľstvo. A tak v roku 1997 bola 2004 vystriedal v  úrade Iliesca novýzanosti s  minulým režimom. Rumuni, rumunská ekonomika „liečená“ radi- prezident Traian Băsescu, ktorý si získalktorí nezažili nikdy demokraciu, ľahko kálnou šokovou terapiou, ceny palív sympatie Rumunov znechutených ne-podliehali populizmu a politická kultúra vzrástli zo dňa na deň dvojnásobne, ceny ustálymi korupčnými aférami Iliescovejsa blížila skôr vybavovaniu si osobných elektrickej energie dokonca päťnásobne administratívy a  najmä svojím úspeš-účtov medzi jednotlivými záujmovými a zvyšovanie všetkých cien pokračova- ným pôsobením na poste starostu Buku-skupinami. Sporadicky sa objavovalo lo ďalej, pričom reálne mzdy sa prudko rešti. Nový prezident sa rozhodol začaťpoliticky motivované násilie či už indivi- znižovali. Samozrejme v ďalších voľbách ťaženie proti korupcii a najmä proti pre-duálne, alebo pri masových demonštrá- sa tak v roku 2000 vrátil do prezidentské- pojeniam vplyvných podnikateľov a po-ciách. Postkomunistická garnitúra na ho kresla I. Iliescu na čele sociálnej de- litikov z Iliescovej sociálnej demokracie.čele s prezidentom Iliescom sa vyhýbala mokracie. Zároveň sa ale zvýšil aj vplyv Predložené reformy justície však zablo-ekonomickým reformám a nespokojnosť nacionalistov. Sociálne napätie znížilo koval ústavný súd ovládaný Iliescovýmiobyvateľstva „liečila“ príklonom k nacio- otvorenie hraníc pre rumunských obča- stúpencami. Ďalšie korupčné škandálynalizmu. Hrozila „balkanizácia“ krajiny, nov, ktorí ho masovo využili k  migrácii odhalili nové prepojenia medzi politic-čo pri vojnách v  susednej rozpadajúcej za prácou najmä do Talianska a  ďalších kými špičkami a hlavnými privatizérmi,sa Juhoslávii a  podobnom napätí v  su- krajín. Napriek politickým turbulenci- v  tej dobe sa však Rumunsko stalo užsednom Bulharsku tvorilo veľmi nebez- ám pokračovalo prozápadné a  integrač- členom EÚ a  pribudli tak možnosti pri-pečnú situáciu. Problémom bola tiež sku- né smerovanie Rumunska. Najmä úzky jímania a  najmä rozdeľovania pomernetočnosť, že príslušníci bývalej Ceauşes- príklon k  USA a  bezvýhradná podpora štedrej finančnej pomoci (BURFORD akovej tajnej polície Securitate ovládli aj Rumunska americkému prezidentovi LONGLEY 2009). Prezident sa dostávalnovobudované bezpečnostné a  spravo- Foto D. Gurňákdajské zložky a tiež významnou mierouparticipovali pri rozvíjaní súkromnéhopodnikania. To všetko sa podpísalo podskutočnosť, že po poprave Ceauşeskaa jeho manželky už reálne neboli stíhaníďalší exponenti jeho režimu, resp. ich stí-hanie bolo vedené „do stratena“ (TREP-TOW 1997). Po páde diktatúry síce novávláda okamžite uvoľnila spotrebiteľskýtrh a  otvorila krajinu importu potravína  spotrebného tovaru, lenže zároveň saprudko znižovala kúpyschopnosť oby-vateľstva stratou zamestnania a  najmävysokou infláciou, ktorá dosiahla užv  roku 1993 hodnotu 300 %. Medzitýmsi prezident Iliescu posilňoval osobnúmoc rozširovaním svojich kompetencií.Napriek tomu prezidentova obava z me-dzinárodnej izolácie ho viedla k podporeniektorých reforiem a  od polovice de-väťdesiatych rokov Rumunsko pomalynastúpilo aj na cestu európskej integrá-cie. Pomerne úspešne sa podarilo stabi-lizovať finančníctvo a  znížiť infláciu naprijateľnejšiu úroveň (28 % v roku 1995).Radikálne boli znížené dane na jednuz najnižších úrovní v strednej a východ-nej Európe. Postupne prebehol prechodvlastníctva väčšiny poľnohospodárskej Takéto výjavy sú na rumunských horských cestách ráno a podvečer bežné, autápôdy späť do súkromných rúk. Od ob- sa o ne delia s húfmi oviec, kráv, kôz či oslov. 49

×