1. Piotr Iľjič Čajkovskij
a jeho rozprávkové balety

2. O skladateľovi
• Ruský hudobný skladateľ Piotr Iľjič
Čajkovskij žil v 19. storočí.
• Narodil sa ako tretí syn zo 6 detí (jeho
rodičia mali 5 synov a jednu dcérku).
• Bol skladateľom, učiteľom hudby a neskôr
dirigentom.
• Napísal 10 opier a mnohé ďalšie hudobné
diela.

3. Tri balety
Čajkovský napísal iba tri
balety:
Labutie jazero,
Spiaca krásavica
a
Luskáčik.

4. LABUTIE JAZERO

5. • jeden z najznámejších baletov na svete.
• napísaný v rokoch 1875 - 1876.
• Balet sa stal slávnym až po skladateľovej
smrti. Za jeho života bol neúspešný.
• Scenár bol inšpirovaný ruskými a
nemeckými ľudovými rozprávkami.
• Rozpráva príbeh princeznej Odette, ktorú
kliatba zlého čarodejníka zmenila na labuť.

7. Labutie jazero: dej
• Princ Siegfried oslavuje svoje narodeniny. Jeho matka mu povie, že si
musí vybrať nevestu na druhý deň na kráľovskom plese. Princ je smutný, že
sa musí oženiť. Jeho priateľ ho chce rozveseliť a pozve ho na lov labutí.
• Princ Siegfried príde na čistinku, kde vidí kŕdeľ labutí. Jedna z nich sa
premení na krásne dievča Odette. Dozvie sa, že ona a jej priatelia sú
obeťami prekliatia, ktoré zoslal na nich zlý čarodejník Rothbart („Červená
brada“). Cez deň sa menia na labute a až v noci sa na brehu čarovného
jazera vrátia do ľudskej podoby. Jazero bolo vytvorené zo sĺz Odettinej
matky.
• Kúzlo môže byť zlomené iba vtedy, ak ten, kto nikdy predtým nemiloval
prisahá, že bude navždy milovať Odette. Princ jej prisahá, že bude milovať
iba ju.
• Po rozlúčke sa princ vráti do paláca, kde je bál. Má si vybrať princeznú za
ženu zo šiestich princezien. Príde aj zlý čarodejník Rothbart v prestrojení.
Privedie svoju dcéru Odile, ktorá je premenená tak, aby vyzerala ako
Odette. Princ vyhlási, že si Odile vezme za ženu.
• Keď princ zistí, že bol oklamaný, ide sa ospravedlniť Odette. Ona mu
odpustí, ale jeho zrada sa nedá vrátiť späť. Odette nechce navždy zostať
labuťou, rozhodne sa zomrieť. Princ chce zomrieť s ňou. Obaja skočia do
jazera, aby zostali navždy spolu. To zlomí kúzlo čarodejníka a labute sú
oslobodené. Čarodejník zomiera.

8. SPIACA KRÁSAVICA

9. • Šípková Ruženka, fr. La Belle au bois dormant,
angl. The sleeping beauty
• Je druhým z troch baletov skladateľa.
• Dokončený v roku 1889
• Premiéra v roku 1890 v Petrohrade.
• Čajkovskij, ktorý zomrel v roku 1893, sa nedožil
obrovského úspechu svojho baletu na európskych
scénach.
• Jedno z najuznávanejších skladateľových diel.
• Čajkovského najdlhší balet, trvá štyri hodiny aj
s prestávkami, preto sa takmer vždy inscenuje jeho
skrátená verzia.

11. Inšpirácia
• Scenár (textovú predlohu so scénickými poznámkami –
poznámky v zátvorkách na opis scény) vytvoril riaditeľ
Petrohradského divadla Ivan Alexandrovič Vsevoložskij.
• Čerpá z diela Charlese Perraulta, francúzskeho
spisovateľa, ktorý napísal úspešnú zbierku rozprávok (z
jeho diela neskôr čerpali bratia Grimmovci a ďalší
rozprávkári).
• Vsevoložskij zapracoval do deja aj ďalšie Perraultove
rozprávkové postavy – Kocúra v čižmách, Červenú
Čiapočku alebo Popolušku.
• Choreografom baletu bol Francúz Marius Petipa
(Choreograf má na starosti tanečný prejav, nácvik
javiskového baletu).

13. Spiaca krásavica: dej
• Prológ – krst Aurory. Kráľovský pár musel dlho čakať na narodenie
dieťatka. Na oslavu pozvali aj víly. Zrazu príde búrka a s ňou zlá víla
Carabosse, ktorá sa hnevá, že nedostala pozvanie. Nahnevaná
prekľaje dieťa: Aurora sa na svoje 16. narodeniny pichne o vreteno
a smrteľne sa zraní. Posledná víla šťastia nedokáže kliatbu zrušiť, iba
ju zmierni: princezná nezomrie, iba upadne do storočného spánku.
• Prvé dejstvo – Narodeniny Aurory. Carabosse v prestrojení daruje
princeznej na jej oslave vreteno. Aurora s ním tancuje, rodičia si to
všimnú neskoro. Aurora sa zraní a upadne do spánku a s ňou celé
kráľovstvo.
• Druhé dejstvo – Lov a prebudenie Aurory. Uplynulo 100 rokov.
Neďaleko zakliateho zámku je na love princ Désiré. Víla šťastia mu
v sne ukáže spiacu Auroru. Mladý muž sa do dievčaťa zamiluje a víla
šťastia mu ukáže cestu do zámku. Princ nájde Auroru a zobudí ju
bozkom.
• Tretie dejstvo – Svadba. Na svadobnú hostinu sú pozvané víly
a mnoho ďalších rozprávkových postáv: Kocúr v čižmách, Červená
čiapočka a vlk, Popoluška s princom, Kráska a zviera..

14. LUSKÁČIK

15. Symbol Vianoc
• Luskáčik je jedným z najpopulárnejších
rozprávkových baletov, ktorý sa v čase Vianoc
uvádza vo všetkých divadlách sveta.

16. Luskáčik: dej
• V príbehu o Luskáčikovi dostane malá Klárka na
Vianoce luskáčik na orechy, ktorý vyzerá ako
cínový vojačik.
• Je to však mladý muž, ktorého do tejto podoby
zakliala zlá Myšia kráľovná. Luskáčik sa spolu s
ostatnými Klárkinými hračkami ocitne v boji proti
sedemhlavému Myšiemu kráľovi, až ho nakoniec
porazí a kliatba je zlomená.
• Luskáčik a Klárka sa do seba zaľúbia a šťastne
žijú v kráľovstve bábik.

18. Za vznikom baletu stojí choreograf:
• Marius Ivanovič Petipa, hlavný choreograf
imperátorských divadiel v Rusku si u
Čajkovského titul objednal v roku 1891.
• Literárnou predlohou bola Dumasova
adaptácia Hoffmanovej rozprávky
Luskáčik a kráľ myší.

20. Príliš temný príbeh:
• Príbeh o chlapcovi, ktorého zlá Myšia kráľovná
zakliala do podoby vojačika Luskáčika, vznikol
pred viac ako 200 rokmi. Rozprávkovú novelu
Luskáčik a Myší kráľ napísal v roku 1816
nemecký spisovateľ E. T. A. Hoffmann.
• Hoffmanova verzia však bola podľa Petipu príliš
temná a poukazovala na zlo v ľuďoch. Preto si
zvoli romantickejšiu verziu z pera Alexandra
Dumasa, ktorý pôvodne temnejšiu novelu
preložil do francúzštiny a prepísal do detskej
podoby.

22. Klára na západe, Máša na
východe:
• Meno hlavnej predstaviteľky je odlišné v
závislosti od krajiny, kde sa balet uvádza.
• Pritom sa originálneho mena skôr držia práve na
západe, pretože dievčatko Clara vystupuje aj v
originálnom príbehu od Hoffmana.
• U Dumasa je to Marie.
• V Rusku sa hrdinku rozhodla „premenovať“
sovietska vláda. Máša teda vznikla až v 20.
storočí.

24. Hviezdami na premiére boli deti:
• Súčasťou baletu bolo množstvo študentov
Cárskej baletnej školy. Čajkovského ich
výkon na premiére oslnil natoľko, že
každému venoval veľký kôš plný sladkostí.

25. Neúspešná premiéra:
• Premiéra baletu Luskáčik bola 18. decembra
1892 v Petrohrade. Publikum z predstavenia
nebolo obzvlášť nadšené. Samotný Čajkovskij
sa úspechu Luskáčika nedožil, zomrel necelý
rok po premiére.
• Napriek svojmu prvotnému neúspechu sa
Luskáčik stal jedným z najkrajších symbolov
Vianoc po celom svete. Je príbehom o tom, ako
dobro a láska zvíťazia nad zlom, a pre množstvo
detí je to zároveň prvý kontakt s klasickou
hudbou.

27. Zaujímavosti zo života skladateľa
• Mal iba 4 roky, keď zložil svoju prvú skladbu –
bola to pieseň pre mamu, ktorú napísal spolu so
sestrou Alexandrou (Sašou, ona mala vtedy 3
roky) . Pieseň sa volala „Naša mama
v Petrohrade“.
• Od 5 rokov hrával na klavír.
• 2 hodiny denne chodil na prechádzku (podobne
ako aj skladatelia Beethoven a Mahler)
• Rád zbieral huby.

28. • Bol veľkým fanúšikom Shakespeara, napísal
mnoho diel inšpirovaných jeho hrami Hamlet,
Rómeo a Júlia, Búrka..
• Navštívil mnoho krajín - Nemecko, Francúzsko,
Monaco, Taliansko, Fínsko, Belgicko, Turecko,
Veľkú Britániu..
• Dirigoval v slávnej koncertnej sále Carnegie Hall
v New Yorku. Za svoje vystúpenia počas 5-
dňového festivalu zarobil približne 5.000 dolárov,
čo je dnes v prepočte 140.000 dolárov. – v tom
čase to bol celoročný plat pre dirigenta.
• 13 rokov si písal s milionárkou Nadeždou von
Meck, ktorá ho finančne podporovala. Vymenili
si 1200 listov, ale stretli sa iba raz v živote.