Successfully reported this slideshow.
We use your LinkedIn profile and activity data to personalize ads and to show you more relevant ads. You can change your ad preferences anytime.

Diplomova praca

431 views

Published on

  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

Diplomova praca

  1. 1. UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA Vybrané historicko-geografické črty vývoja slovensko- maďarskej národnostnej hranice na západnom Slovensku Diplomová práca Študijný program : Geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia Študijný odbor: 1316 geografia – regionálna geografia, rozvoj regiónov a európska integrácia. Školiace pracovisko: Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania a krajiny Školiteľ: doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD. Bratislava 2013 Bc. Daniel Dubravec
  2. 2. Abstrakt: DUBRAVEC, Daniel: Vybrané historicko-geografické črty vývoja slovensko-maďarskej národnostnej hranice na západnom Slovensku (Diplomová práca) Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká fakulta, Katedra regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny. Školiteľ: doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister. Bratislava: PRIF UK, 2013, Diplomová práca 81 strán, 8 grafov, 25 máp, 1 obrázok, 2013 Cieľom diplomovej práce je pokus o zhodnotenie historického vývoja, posunu etnickej hranice na západnom Slovensku zhodnotenie širších súvislostí, ktoré sa prejavili na zmene tejto etnickej hranice a vytvorenie kartografickej interpretácie týchto faktov. V prvej kapitole sa venujeme genéze maďarského osídlenia na predmetnom území až po prvé jozefínske sčítanie, ktoré možno vytýčiť ako hraničný bod. Druhá kapitola pojednáva od tohoto obdobia až po zánik Uhorska, pričom sú k dispozícii už aj kartografické interpretácie etnickej hranice na území. Tretia kapitola pojednáva búrlivom období od vzniku prvého Československa až po uzavretie medzištátnych výmen medzi Československom a Maďarskom po konci II. sv. vojny. Štvrtá kapitola sa nadväzne venuje problematike maďarskej menšiny na juhozápadnom Slovensku od roku 1950 až po súčastné obdobie a analyzuje trendy vývoja. Posledná kapitola je pokus o syntézu získaných dát a poznatkov, ako aj ich interpretáciu textom, mapami a grafmi. Kľúčové slová: národnostná menšina, maďari, Slovensko, etnická hranica, kartografické zobrazenie, cenzus
  3. 3. Abstract: DUBRAVEC, Daniel: Selected historical and geographical features of the development of Slovakia-Hungarian national borders in western Slovakia (Thesis) Comenius University in Bratislava. Faculty of Natural Sciences. Department of Regional Geography, Protection and Planning of the Landscape. Supervisor: doc. RNDr. Daniel Gurňák, PhD Qualification level: Master. Bratislava: PRIF UK, 2013; Master degree thesis, 81 pages, 8 graphs, 25 maps, 2013 The aim of this thesis is an attempt to evaluate the historical development, ethnic boundaries shift in western Slovakia, assess broader context of the ethnic boundaries and to create cartographic interpretation of these facts.First chapter is devoted to genesis of Hungarian settlements in territory of western Slovakia until the first Josephine census, which could be set as a milestone. Second chapter deals with the period after the end of Hungary as multiethnic state. There already are cartographic data available for this period. The third chapter deals with the turbulent period from the first Czechoslovakia to the conclusion of intergovernmental exchanges between Czechoslovakia and Hungary after the end of 2nd world war. The fourth chapter subsequently describes this topic of Hungarian minority in southwestern Slovakia from 1950 to present time and tries to analyze trends behind. The last chapter is an attempt to synthesize the acquired data and knowledge, as well as their interpretation in form of the text, charts and graphs. Key words: national minority, hungarians, Slovakia, ethnic Boundaries, cartography, census
  4. 4. Predhovor Cieľom predkladanej diplomovej práce je podať historicko-geografickú analýzu vývoja slovensko-maďarskej národnostnej hranice na území západného Slovenska s prihliadnutím na dobové reálie a pomery. Jadrom práce sú výsledky sčítaní, resp. cenzov od roku 1880 až po súčasnosť a analýza väzieb, ktoré viedli k posunu slovensko- maďarskej národnostnej hranice v priebehu tohto obdobia. Túto tému sme zvolili po dohode s vedúcim práce na základe toho, že táto problematika bola načrtnutá už aj v autorovej bakalárskej práci1 . Menšinová problematika a špeciálne slovensko-maďarská menšinová otázka je zaiste téma, ktorej sa už venovalo mnoho autorov ako slovenských, tak aj maďarských. Avšak veľakrát sa fakty interpretovali jednostranne a robili sa unáhlené závery. Aj dnes je preto táto problematika mimoriadne citlivá a domnievame sa, že stále je v tejto oblasti dostatočný priestor na výskum. Práca je čiastočne inšpirovaná dielom Kocsisa2 , ktorý predložil sériu etnických máp územia bývalého Uhorska. Rozhodli sme sa preto nadviazať na tento výskum a doplniť ho o aktualizované údaje. V prvom rade by som chcel vyjadriť moje poďakovanie doc. RNDr. Danielovi Gurňákovi, PhD. za ústretovosť, cenné rady a odborné vedenie pri tvorbe tejto práce. Ďalej by som chcel poďakovať Mgr. Jurajovi Majovi, PhD., ktorého práca na zdigitalizovaní výsledkov uhorských cenzov výrazne pomohla pri tvorbe práce a umožnila rozšírenie počtu pôvodných máp v práci. 1 DUBRAVEC, D: Maďarské menšiny na Slovensku, v Srbsku a v Rumunsku– politickogeografická analýza – bakalárska práca 2 KOCSIS, K. et al. Series Of Ethnic Maps Of The Carpatian Basin (1997 – 2005) [CD-ROM]
  5. 5. Obsah Úvod......................................................................................................................................7 Zhodnotenie literatúry a metodický postup práce.................................................................8 Základne fakty a vymedzenie sledovaného územia ..............................................................9 1. Vývoj maďarského osídlenia na území po prvé Jozefínske sčítanie...............................11 2. Obdobie od Jozefínskeho sčítania po zánik Uhorska......................................................17 2.1. Pozadie a historické súvislosti......................................................................................17 2.2. Národnostná hranica.....................................................................................................23 3. Obdobie od rozpadu Uhorska po rok 1950 ....................................................................28 3.1. Obdobie prvej ČSR ......................................................................................................28 3.2. Obdobie 1. Slovenskej republiky .................................................................................31 3.3. Obnova ČSR po druhej svetovej vojne ........................................................................35 3.3.1. Medzištátne presídľovanie ........................................................................................35 3.3.2. Vnútorná kolonizácia ................................................................................................38 3.3.3. Reslovakizácia...........................................................................................................39 3.4. Národnostná hranica.....................................................................................................40 4. Obdobie od roku 1950 po pád železnej opony................................................................42 4.1. Obdobie po vpád vojsk varšavskej zmluvy..................................................................42 4.2. Obdobie normalizácie...................................................................................................46 4.3. Národnostná hranica.....................................................................................................47 5. Obdobie po roku 1989.....................................................................................................47 5.1. Obdobie po vznik samostatnej Slovenskej republiky ..................................................48 5.2. Obdobie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ................................................48 5.3. Národnostná hranica.....................................................................................................53 6. Záverečné zhodnotenie vývoja........................................................................................54 Zoznam použitej literatúry a zdrojov ..................................................................................57 Prílohy.................................................................................................................................65
  6. 6. 7 Úvod Problematika etnickej hranice na Slovensku je veľmi komplexná a zaujímavá tematika. Z mnohých definícií etnickej hranice sa najviac zhodujem s definíciou: Etnická hranica „predstavuje prechodnú zónu medzi územiami obývanými prevažne jednou etnickou skupinou, v ktorej žijú príslušníci iných etnických skupín a vzájomná sociálna a kultúrna interakcia medzi nimi je v tejto oblasti najvýraznejšia, resp. má najväčšie predpoklady, aby bola práve v tomto území najvýraznejšia“3 . Práve Slovensko – Maďarská etnická hranica na Slovensku prešla jednoznačne najbúrlivejším vývojom a je preto pre výskum veľmi zaujímavá. Keďže maďarská menšina je najpočetnejšou menšinou na Slovensku, Slovensko – maďarské vzťahy patria na Slovensku stále medzi najcitlivejšie oblasti spoločenského života a problém etnickej hranice, dvojjazyčnosti a výučby v menšinovom jazyku, treba tejto problematike venovať aj náležitú pozornosť a upustiť od jednostranných urýchlených záverov. Maďarská menšina je výrazne špecifická vo viacerých oblastiach. So susediacim maďarským štátom má intenzívne hospodárske, kultúrne i duchovné väzby. Dôležitú úlohu zohráva materinský jazyk, ktorý je výrazne odlišný od slovenčiny. Zámerom tejto práce preto nie je vyvodzovanie jednostranných záverov, ale práve naopak – snaha o komplexný pohľad na problematiku. Národnostná hranica práve na juhozápadnom Slovensku prešla naozaj búrlivým a často protichodným vývojom. Bohužiaľ treba skonštatovať, že toto územie bolo na Slovensku veľmi často exponované mocenským a politickým tlakom, pričom práve národnostná hranica sa často menila veľmi búrlivo a prihlasovanie sa k národnosti bolo často viac otázkou politickou, ako slobodnou voľbou. Táto práca si preto kladie za cieľ podať historicko-geografickú analýzu vývoja tejto hranice na území západného Slovenska od stredoveku do súčasnosti so zameraním na modernú dobu. Jej cieľom je tiež pokúsiť sa identifikovať väzby vývoja tejto hranice s vývojom politicko-administratívnych štruktúr (oblastí s dvojjazyčným úradovaním, hraníc, administratívnych celkov, a pod.) a tiež analyzovať túto problematiku v širšom kontexte. 3 MAJO J, KUSENDOVA, D VYVOJ ETNICKEJ HRANICE V OKRESE GALANTA IN Geografický časopis
  7. 7. 8 Zhodnotenie literatúry a metodický postup práce Otázke Slovensko - maďarských vzťahov sa viac, čí menej obšírne venovala už pomerne veľká skupina autorov hlavne na Slovensku a v Maďarsku, ale aj v Česku. Táto práca čerpá z pomerne bohatého fondu zdrojov. Veľmi nápomocné sa však ukázali hlavne práce od KOCSISA, ŠUTAJA, ŠUTAJOVEJ, DEÁKA, MICHEĽU, IRMANOVEJ, diela ako DEJINY SLOVENSKA I - V. Keďže základom práce je kartografické zobrazenie etnickej kompozície územia najmä od posledných sčítaní urobených za čias Uhorska (od roku 1880), kľúčovými údajmi boli práve štatistické podklady. Tu treba špeciálne spomenúť ŠÚ SR, ktorý disponuje niektorými potrebnými údajmi – národnostné zloženie do úrovne obcí za sčítania 1960, 1980, 1991, 2001 a 2011. Osobitne treba vyzdvihnúť prácu Juraja Maja na digitalizácii historických sčítaní z rokov 1880 – 1910, ktoré by inak boli mimoriadne náročné na získanie relevantných a hodnoverných dát. Vďaka týmto zdrojom údajov sa podarilo utvoriť kartografickú reprezentáciu vývoja na sledovanom území za pomerne dlhé časové obdobie – obdobie medzi prvou mapou na základe sčítania a aktuálnou z roku 2011 je 132 rokov. Metodicky práca vznikala v niekoľkých základných krokoch. Prvý a zároveň najproblematickejší krok bolo získanie dostatočného počtu relevantných štatistických dát v použiteľnej forme, čo sa ukázalo ako pomerne náročná úloha. Kým štatistický úrad disponoval v digitálnej forme sčítaniami z rokov 2011, 2001, 1991, 1980, údaje z starších sčítaní už k dispozícii nemal. Aj keď existuje Retrospektívny Lexikón obcí SR práve až do roku 1850, údaje o obciach v ňom sa viažu iba k absolútnemu počtu obyvateľov a nie k národnostnej skladbe obcí. Tento údaj sa ukázal ako náročný pre získanie. Údaje z roku 1950 sa nakoniec podarilo získať ručným prepisom z listín zo sčítania. Údaje z roku 1930 sa podarilo získať vďaka pomoci vedúceho práce zo zdrojov Slovenského archívu sociálnych dát v Bratislave. Údaje zo starších sčítaní sa podarilo, ako je už spomenuté vyššie získať od Mgr. Juraja Maja, PhD. , ktorý dokončoval práve v dobe písania tejto práce svoje niekoľkoročné úsilie na digitalizáciu dát zo starších cenzov pre širšiu verejnosť. Aj napriek intenzívnemu úsiliu sa nepodarilo získať údaje o národnostnej skladbe územia za roky 1970, 1961, kde síce existuje veľký počet spracovaných štatistických údajov, nie však národnostné zloženie do úrovne obcí. Pre sčítanie 1941 platí,
  8. 8. 9 že národnosti sa vôbec neuvádzali a uvádzala sa iba triedna (stavovská) príslušnosť. Pre sčítanie 1921 sa nám takisto nepodarilo nájsť vhodné dáta o národnostnej štruktúre do úrovne obcí. Po získaní vhodných dát bol ďalší krok ich spracovanie do vhodného formátu na ďalšie spracovanie. Najvhodnejším sa ukázal program Excel, kde bola postupne utvorená jednotná databáza a pomocou rôznych funkcií sa podarilo utvoriť konzistentné dáta s jednoznačným identifikátorom – číslom obce zo súčasného obdobia a jedným sledovaným faktorom – podielom obyvateľstva maďarskej národnosti v danom sčítaní. Následný krok bol import týchto dát do vhodného software na tvorbu mapových výstupov – najvhodnejšie sa ukázal Mapinfo, ich spojenie s priestorovými dátami pre obce Slovenska a vytvorenie tematických máp, ktoré zobrazovali jednak statický podiel maďarského obyvateľstva na sledovanom území v danom roku sčítania (napríklad 1950), jednak etnickú hranicu – pomyselné oddelenie maďarsky hovoriaceho územia od homogénneho slovenského osídlenia a jednak dynamický vývoj tohto podielu – indexy rastu, resp. poklesu pre sledované územie vypočítané z podielu sčítaní, napríklad 2011 /2001. Okrem máp boli z štatistického súboru spravené aj grafy vysvetľujúce jednotlivé faktory. Posledný krok bola tvorba textovej časti, ktorá má za úlohu objasniť historické a ďalšie súvislosti vplývajúce na vývoj etnickej hranice na juhozápadnom Slovensku. Základne fakty a vymedzenie sledovaného územia Pre účely diplomovej prace sa autor po dohode so školiteľom rozhodol zahrnúť územie juhozápadného Slovenska, ktoré pozostáva z dnešných okresov Zlate Moravce, Levice, Nové Zámky, Nitra, Komárno, Šala, Galanta, Dunajská Streda, Hlohovec, Trnava, Senec, Pezinok a Bratislava I – V. Na tomto území zžilo podľa SODB 2011 dokopy 1 537 084 obyvateľov, čo predstavuje 28,48% obyvateľstva, ktoré Slovensko podľa SODB 2011 malo – 5 397 036 obyvateľov Z toho bolo 1 121 438 obyvateľov slovenskej a 313 128 obyvateľov maďarskej národnosti Z celkového poctu 458 467 obyvateľov maďarskej národnosti na sledovanom území žije až 68,29%4 . Územie bolo zvolené s ohľadom na súčasnú, ako aj historickú situáciu osídlenia obyvateľstvom maďarskej národnosti. Toto územie bolo vybrane z dôvodu, že vymedzenie etnickej hranice na juhozápadnom 4 SODB 2011
  9. 9. 10 Slovensku je veľmi zložité a rozlišovaniu etník tu nebránili žiadne výrazné prírodné bariéry. Mapa č. 1 Vymedzenie sledovaného územia Zdroj: Vlastné vrstvy GIS
  10. 10. 11 1. Vývoj maďarského osídlenia na území po prvé Jozefínske sčítanie Podľa Wolfa5 je pravlasťou Maďarov povodie strednej Volgy a Kamy, odkiaľ spolu s ďalšími ugrofínskymi etnikami migrovali ako kočovní chovatelia dobytka na zapadne stepi. Povodne sa usadili za Dneprom na území Chazarov, odkiaľ však boli vytlačení kmeňmi Pečenehov na územie dnešnej Panónskej nížiny. Za všeobecný začiatok maďarského osídľovania stredoeurópskeho priestoru môžeme považovať obsadenie Potisia starými Maďarmi v roku 896. Novy fenomén – maďarskí nájazdníci však v prvej etape etnickú skladbu na území Slovenska výrazne neovplyvnil, keďže prvé prichádzali predovšetkým oddiely bojovníkov, ktoré zaberali strategické body – dôležité komunikačné ťahy, brody, blízkosti hradísk a podobne. Výsledky výskumu staromaďarských pohrebísk na juhozápadnom Slovensku dokazujú, že trvalejšia prítomnosť starých Maďarov v oblasti je až od polovice 10. storočia Podľa niektorých zdrojov prišli v staromaďarskom kmeňovom zväze v čase ich príchodu na územie Veľkej Moravy až 400 – 500 000 ľudí6 , iné zdroje hovoria o počte 200 – 250 000 ľudí7 . Ich prítomnosť sa dá doložiť na viacerých miestach juhozápadného Slovenska, ako uvádza Marek8 . Napríklad v oblasti dnešných Nových Zámkov a Bánove, predtým Bánov a Malá Kesa, ako aj severnejšie v oblasti Poľného Kesova. Toto naznačuje prítomnosť kmeňa Keszi. Tak isto mame doloženú prítomnosť kmeňa Kér v dnešnom Veľkom a Malom Kýre, ale aj v Kiarove a Malom Kiari, Dominantný kmeň Megyer mal osídlenia na území dnešných obci Zlate Klasy, Novy Život, Čalovec, Palárikovo a Veľký Meder. Kmeň Nyék mal dokázateľné sídla na území dnešných obci Čierna Voda, Nekyjce na Ostrove, Vrakúň a Jasova. Kmeň Kürt mal sídla v Dedinke, Mostovej, Pustých Sadoch, Zemianskych Sadoch a Ohradách. Kmeň Gyarmat sídlil v Golianove (Lapašské Ďarmoty), Hontianskej Vrbici, Kamennom Moste, Sikeničke, a Žitaviciach. Osada kmeňa Tarján bola na území juhozápadného Slovenska objavená napríklad v Štefanovičovej. Sídlo kmeňu Jen bolo objavené v chotári Kráľovej nad Váhom. Týmto sa zmenil nie len etnicky obraz Dunajskej kotliny (a s ňou aj 5 WOLF, J: Abeceda národů, Praha: Horizont 1984, str. 159, ISBN: 40-041-84 6 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 114-115 7 MARSINA, R.–MÉSÁROŠ, J.–DEÁK, L.–PÁSTOR, Z.–KRUŽLIAK, I.: Slováci a Maďari. (zost. M. Ferko), Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 1993. 8 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 120
  11. 11. 12 juhozápadného Slovenska), ale aj politické podmienky v nej9 a spôsobili narušenie kompaktného slovanského osídlenia, ktoré predtým na Zadunajsku bolo10 . Pri premietnutí do kartografického zobrazenia by sme mohli maximálnu líniu maďarského osídlenia na juhozápadnom Slovensku vidieť ako Senec – Hlohovec – Nitra – Starý Tekov – Lučenec – Rimavská Sobota11 . Starí Maďari postupne vyvíjali rad dobyvateľských akcií proti Veľkej Morave, Zadunajsku, Sedmohradsku a západne pramene spomínajú aj koristnícke akcie staromaďarských družín do Bavorska a Talianska12 .Kľúčovým momentom sa stal rok 907, kedy na území dnešnej Bratislavy starí Maďari porazili aj s pomocou Slovienov bavorské vojská. Geomorfologické podmienky Slovenska však spôsobili, že maďarské nájazdnícke družiny sa usádzali na roviny a pahorkatiny13 . Napriek tomu ale územie dnešného Slovenska pripadlo rodiacemu sa Uhorsku a postupnými nájazdmi maďarských kmeňov sa jeho hranica sa ustálila na hlavnom rozvodí Karpat14 (mimo krátkeho obdobia, kedy bolo územie pričlenené rodiacemu sa Poľsku, 1001 – 1030). Jeho úplná integrácia je však datovaná až do 11. – 12. a v niektorých prameňoch až 13. – 14. storočia15 . Porážka staromaďarských vojsk pri rieke Lech v roku 955 spôsobila, že starí Maďari stratili veľkú časť svojej vojenskej vrstvy a urýchlila zánik kmeňového zriadenia starých Maďarov, ako aj urýchlila ich usadenie. Od roku 1000, kedy Svätý Štefan, pokrstený pražským arcibiskupom Vojtechom v roku 99716 (ďalšie zdroje uvádzajú 995) založil štátny útvar Uhorsko, ktoré pretrvalo až do roku 1918. Svätoštefanská koruna tu mala pevné základy na pomerne vysokom stupni rozvoja spoločnosti, ktorý bol dosiahnutý za Veľkej Moravy, ako v náboženskej, tak aj svetskej oblasti (problematike Veľkej Moravy sa venuje viacero autorov a publikácií, preto ju do podrobna rozoberať nebudeme). Dôležité je skonštatovanie, že Nitrianske kniežatstvo si udržiavalo „autonómne“ postavenie až do roku 1108 a stalo sa sídlom 9 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 164 10 SLOSIARIK, J., POKORNÝ, O. 1967: KAPITOLY Z HISTORICKEJ GEOGRAFIE, Bratislava: Rektorát Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava., str. 56 11 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 121 12 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 165 13 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 180 14 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 56 15 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 58 16 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 168
  12. 12. 13 následníka trónu. Prvá založená Ostrihomská arcidiecéza niesla odkaz nitrianskej diecézy17 Väčšina usadených slovanských roľníkov na pahorkatinách a rovinách sa postupne naučila aj jazyk starých Maďarov, čo postupne pomohlo k ich asimilácii a tým pádom aj zväčšeniu poctu maďarského etnika18 . Toto oslabovalo slovanský element hlavne od Žitného ostrova po dolný tok Ipľa. Maďarské kmene pôvodne neprenikali do hornatých území Slovenska a usadzovali sa na rovinatých a pahorkatinách. Výnimkou boli kráľovské mesta. Arpádovci na južnom Slovensku tiež usadili aj Pečenehov, o čom svedčia názvy obcí, ako Pečenice, Pečeňady, Pečeň, Pečeňov19 . Tato etnická kompozícia juhozápadného Slovenska sa s istými zmenami udržala viac menej celý stredovek20 . Všeobecne možno konštatovať, že najhustejšie osídlené územie Slovenska ešte aj začiatkom 13. storočia bolo práve juhozápadné Slovensko až po Trenčín a Prievidzu21 . Existujú ale aspoň odhady o celkovom pocte obyvateľov na území Slovenska, ktoré sú založené na rôznych matematických metódach. Odhady sa líšia od čísla 150 00022 až 198 – 242 00023 Zmenou v národnostnej štruktúre sledovaného územia boli mongolské vpády do Uhorska v roku 1241, keď 11. apríla Mongolské vojska porazili Uhorsku armádu pri rieke Slaná otvorila sa im cesta na expanziu do Uhorska. Následkom tejto expanzie ostáva územie juhozápadného Slovenska úplne vyplienené. Toto územie utrpelo značné škody, keďže bolo na rozdiel od hornatých území Slovenska poskytujúcich ochranu obyvateľstvu značne prístupné kočovným nájazdnikom. Po odtiahnutí Mongolov (Tatárov)24 začal Belo IV. pozývať na uhorské územie hostí z cudziny na osídľovanie spustošených a vyľudnených majetkov, medzi nimi aj nemeckých osadníkov. Týmto sledoval jednak zaľudnenie vyplienených oblasti, ako aj povznesenie hospodárstva. Aj keď bol osídľovaný 17 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995. 21s, ISBN 80-88780-09-8 18 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 166 19 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 185 20 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 185 21 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 242 22 CHALOUPECKY, V.: Staré Slovensko. Bratislava 1923 IN KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 243 23 GYÖRFI, GY.: Az árpádkori Magyarország történeti földrajza. I. Budapest 1963 IN KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 243 24 ĎURKOVSKÁ, M: História nemeckého osídlenia na území Slovenska do začiatku 19. Storočia (dostupné online na: http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/durkovska.html)
  13. 13. 14 hlavne Spiš, banské mestá stredného Slovenska a východ Slovenska, boli dosídlené aj mnohé mestá a osady na západnom Slovensku, napríklad Bratislava, Trnava a malokarpatské vinohradnícke mestečká25 . Nemci však neboli jediní, ktorí prišli na územie Slovenska na pozvanie panovníka. Na naše územie prišli tiež skupiny osadníkov z Čiech, Moravy, Malopoľska a Haliča. Tieto skupiny však netvorili také kompaktné osídlenie, ako nemeckí osadníci, usadzovali sa rozptýlenejšie a následkom toho podľahli asimilácii26 . Po etnickej stránke väčšinu obyvateľov južných, nížinných časti Slovenska (aj sledovaného územia – juhozápadného Slovenska) tvorili Maďari, kým hornatejší zvyšok územia obývali prevažne Slováci27 . Drvivá väčšina obyvateľstva boli poddaní – až 90%28 . Z toho vyplýva aj fakt, že maďarský poddaný nemal v podstate žiadne výhody vďaka svojej príslušnosti k „vládnucemu národu“ Uhorska a národnostná otázka bola výrazne v úzadí. Skutočným nositeľom moci v feudálnom Uhorsku bol tzv. natio hungarica – uhorský šľachtický stav, bez ohľadu na národnosť29 Zásah do etnickej mapy Uhorska, ako aj sledovaného územia predstavovala turecká okupácia. Po katastrofálnej porážke uhorských vojsk v roku 1526 sa územie dnešného Slovenska dostalo pod habsburskú vládu a stalo sa centrom Uhorska. V podstate celé Maďarmi obývané územie Uhorska bolo obsadené Osmanmi30 a Uhorsko sa zúžilo na územie Slovenska a západného Maďarska. Severná hranica Osmanskej ríše prebiehala vtedy zhruba po dnešnej hranici medzi Maďarskom a Slovenskom31 . Táto historická hranica ako aj prírodné pomery (oblúk Karpát s povodím riek vlievajúcich sa do Dunaja) vytvorili hranicu medzi Horným Uhorskom a Dolným Uhorskom teda zhruba medzi Slovenskom a Maďarskom32 . Etnická kompozícia Uhorska sa týmto výrazne zmenila – územia dnešného Maďarska boli plienené a obyvatelia boli buď vyvraždení, alebo ušli. Následkom tohto začali na územie Slovenska prúdiť utečenci z území okupovaných Turkami a aj maďarská šľachta, hlavne do Bratislavy, ktorá sa stala korunovačným 25 http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2007/durkovska.html 26 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 247 27 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 246 28 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 274 29 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995. 144s, ISBN 80-88780-09-8 30 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 425 31 DUBCOVÁ, A. a kol. 2008. Geografia Slovenska. Nitra: Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, ISBN 978-80-8094-422-3. 32 DUBCOVÁ, A. a kol. 2008. Geografia Slovenska. Nitra: Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, ISBN 978-80-8094-422-3.
  14. 14. 15 mestom Uhorska a do Trnavy, kam sa presunulo ostrihomské arcibiskupstvo. Toto zapríčinilo posilnenie maďarskej prítomnosti na území juhozápadného Slovenska. Významná migrácia nastala najmä po roku 1595, keď sa po opätovnom dobytí Ostrihomu veľká skupina Maďarov presídlila zo Zadunajska na územie dnešného Slovenska, kde osídľovali najmä vyľudnené oblasti Žitného ostrova33 . Tieto straty na obyvateľstve, spolu s imigráciou Srbov, Chorvátov a Rumunov z Balkánu aj s imigráciou Nemcov a západných kolonistov po prevzatí vlády Habsburgovcami spôsobili, že v roku 1720 bol podiel Maďarov v celom Uhorsku 35%34 .Významne sa posilnili počty Slovákov v mnohých, najmä menších mestách vplyvom pobytu husitských posádok, jiskrovcov a bratríkov na Slovensku. K postupnej slovakizácii miest prispievalo aj vzrastanie feudálneho majetku miest. V obciach, ktoré postupne mestá získali ako feudálne vlastníctvo, žili Slováci. Títo boli pre meštianstvo zdrojom lacných pracovných síl neviazaných inými feudálmi a mnohí sa postupne v mestách aj usadzovali35 . Dochádzalo aj k slovakizovaniu mestskej šľachty. Odhad počtu obyvateľov v tomto období hovorí že na Slovensku v tej dobe mohlo žiť 500 – 600 000 obyvateľov36 Po odtiahnutí Turkov v prvej polovici 18. storočia ostala Dolná zem vyplienená a vyprázdnená. Začala byť teda znova obsadzovaná obyvateľstvom zo severných hornouhorských stolíc. Takto sa do vnútra maďarského sídelného priestoru dostali obce so slovenskou väčšinou, napríklad Dulovce, Krátka Kesa, Lela, Bajtava, Chľaba, ale aj obce v dnešnom Maďarsku – Békešská Csaba, alebo Rumunsku – Nadlak37 . Na území Nitrianskej, Tekovskej, Ostrihomskej a Komárňanskej stolice sa utvoril sa pomerne veľký slovenský výbežok do maďarskej etnickej oblasti a zmenil slovensko - maďarskú jazykovú hranicu38 . Postupne sa však zväčšoval aj počet maďarského obyvateľstva a hlavne šľachty v mestách. Pod vplyvom zákonov o slobodnom usadzovaní sa uhorskej šľachty v mestách narastal jej počet, aj význam. Za šľachtou tiež postupne prichádzali remeselníci, služobníctvo a pod.39 Následkom týchto etnických zmien sa populácia 33 TAKÁTS, S.: Telepítések Esztergom vidékére a XVI–ik század végén. Századok 1903, s. 530–536 34 Hungary. (2013). In Encyclopædia Britannica., dostupné online na:http://www.britannica.com/EBchecked/topic/276730/Hungary/34803/The-nationalities 35 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 430 36 KOL. (1986): DEJINY SLOVENSKA I (Do roku 1526), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Bratislava, str. 427 37 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 127 38 MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str. 408 39 MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str 257
  15. 15. 16 Uhorska koncom 18. storočia skoro strojnásobila na skoro 10 miliónov obyvateľov oproti 3,5 miliónom v roku 172040 Na konci sledovaného obdobia bola situácia podľa jozefínskeho sčítania nasledovná: z celkových 11 379 obci Uhorska bolo obývaných Maďarmi 3668, 2762 bolo obývaných Slovákmi, 1849 Chorvátmi, 1029 Rumunmi, 890 Nemcami, 702 Rusínmi, 453 Dalmatíncami a 18 Srbmi41 .Z 21 žúp vymedzil Matej Bell rozsah Slovákmi obývaného územia na 13 severouhorských žúp42 , zvyšok bol národnostne zmiešaný, alebo väčšinovo obývaný inými etnikami. Pre ilustráciu, Bratislavská stolica mala v roku 1815 takmer 234 000 obyvateľov. Maďarské obyvateľstvo bolo zastúpené hlavne v mestách a jej južnej časti. Tekovská stolica mala 107 000 obyvateľov a maďarské obyvateľstvo žilo tiež v jej južnej časti. Významný podiel dosahovalo maďarské obyvateľstvo aj v Hontianskej stolici. Najväčšiu koncentráciu dosiahlo maďarské obyvateľstvo na juhovýchodnom a juhozápadnom Slovensku, na sledovanom území malo najväčšiu koncentráciu územie Komárňanskej (Slováci obývali iba väčšie územie okolo dolnej Žitavy), Rábskej a Ostrihomskej stolice (ostrov slovenského obyvateľstva – Diva, Šarkan, Belá)43 . 40 Hungary. (2013). In Encyclopædia Britannica., dostupné online na: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/276730/Hungary/34803/The-nationalities 41 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 128 42 MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str. 418 43 MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str. 404
  16. 16. 17 2. Obdobie od Jozefínskeho sčítania po zánik Uhorska 2.1. Pozadie a historické súvislosti Koncom 18. storočia sa situácia začína meniť a objavuje sa novy fenomén – nacionalizmus. V ideáloch francúzskej revolúcie začali národy objavovať svoju vlastnú národnostnú identitu. Ako odpoveď na stupňujúci sa útlak a germanizáciu zo strany Habsburgovcov sa maďarský nacionalizmus začal rýchlo rozširovať a naberať na sile44 . Dochovaný je známy prejav Michala Bencsíka na Trnavskej univerzite už v roku 1723. Jeho spis možno považovať za prvý písomne zachovaný prejav maďarského nacionalizmu usilujúceho sa za plnoprávnych občanov v Uhorsku považovať len ľudí maďarského pôvodu45 . Zároveň s týmto sa objavujú aj ďalšie výrazné zmeny organizácie spoločnosti, napríklad zrušenie nevoľníctva v Uhorsku – v roku 1785, alebo schválenie prvého maďarizačného zákona – na zasadnutí Uhorského snemu v rokoch 1790 – 1791. Tento zákon nahradil dovtedajšiu úradnú reč – latinčinu novou rečou - maďarčinou46 . V roku 1805 bol prijatý zákonný článok číslo 4, ktorý určoval spôsob použitia maďarčiny v úradnom styku – týmto sa otvoril priestor na uplatňovanie maďarčiny na úkor iných jazykov v Uhorsku. A. Chazar pri tejto príležitosti uviedol okrem iného „Prvoradú pozornosť bolo by treba venovať slovenským a nemeckým miestam, mládež od útleho veku učiť maďarčine, úspešne prosperujúcich nabádať nádejnými úradmi, všetkých karhať vylúčením a opovrhnutím.”47 Podľa Szechéniho mali Maďari v Uhorsku dominantnú kultúrnu a civilizačnú úlohu – mali sa stať sprostredkovateľmi dorozumenia medzi jednotlivými národmi Uhorska, ale odmietal rýchle a násilné sírenie maďarčiny a presadzoval rešpektovanie práv nemaďarských národov Uhorska48 . Uhorský snem v rokoch 1839 – 1840 prerokúval otázky ďalšieho upevnenia pozícií maďarčiny, predstavitelia maďarskej šľachtickej opozície presadili používanie maďarského jazyka nielen v štátnych inštitúciách, (predostretia panovníkovi, obežníky Miestodržiteľskej rady, 44 Hungary. (2013). In Encyclopædia Britannica., dostupné online na: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/276730/Hungary/34803/The-nationalities 45 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-470-9, str. 128 46 Kutnar, F., Bokes, F., Beran, J.: Naše národní minulost v dokumentech, II. diel, Nakladatelstvo CSAV, Praha 1962, s. 71. 47 Kutnar, F., Bokes, F., Beran, J.: Naše národní minulost v dokumentech, II. diel, Nakladatelstvo CSAV, Praha 1962, s. 123. 48 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8
  17. 17. 18 vzájomný styk svetských a cirkevných úradov), ale aj v cirkvi. Zákon tiež nariaďoval, aby sa do troch rokov zaviedla maďarčina aj v nemaďarských cirkevných obciach a aby sa za farárov, kazateľov a diakonov volili len osoby ovládajúce maďarský jazyk49 . Zároveň sa na tomto sneme odhlasoval dobrovoľný výkup z poddanstva, ktorý závisel od vôle zemepána. V tomto období sa slovenské národné hnutie prostredníctvom Jana Kollára prihlásilo k myšlienke všeslovanskej vzájomnosti, ktorá je najzrozumiteľnejšie vysvetlená v diele “O literárni vzájemnosti mezi kmeny a nárečími slavskými” z roku 183650 . Aj keď sám Kollár o všeslovanskej vzájomnosti povedal: “Ona nie je svetským vrchnostiam, zemepánom a kráľom nebezpečná…ona je s prítomným postavením veci spokojná”, všeslovanská vzájomnosť sa nevyhla podozrievaniu , že slúži politickému panslavizmu51 . Tak, ako v celej Európe, aj v Rakúsko - Uhorsku sa v rokoch 1848-1849 prehnala revolučná vlna. Začala v marci 1848 a hoci spočiatku bola úspešná – bola zrušená robotná povinnosť, deviatok a cirkevný desiatok a gróf Batthyanyi vymenoval prvú uhorskú vládu52 , avšak skončila neúspechom v bitke pri Világosi v auguste 1849, predstavitelia maďarskej revolúcie buď emigrovali, alebo boli väznení a popravovaní. Viedenská vláda odpovedala silnou centralizáciou53 a v habsburskej monarchii nastalo obdobie tzv. Bachovho absolutizmu. Bol vyhlásený výnimočný stav (až do roku 1854) a bola zrušená Uhorska ústava z roku 1848. Tento fakt sa prejavil aj v územnej reorganizácii územnosprávneho členenia. Ako prvé bolo prijaté tzv. Geringerovo provizórium, neskôr definitívum. V období provizória bolo v Uhorsku zriadených 5 dištriktov ktoré nenadväzovali na jozefínske dištrikty. Územie Slovenska bolo rozdelené do dvoch dištriktov; Bratislavského a Košického: Rusovce, Jarovce, Čunovo a časť predmostia Gy ru patrili do Šopronského dištriktu. Stolice boli zrušené a nahradené župami ako druhostupňovými inštitúciami ich kompetencie boli obmedzené na oblasť politickej a daňovej správy54 . V decembri 1867 bola prijatá ústava, ktorá rozdeľovala štát na princípoch dualizmu - Rakúsko (Predlitavsko) a Uhorsko (Zalitavsko). Obidva štáty boli na jej 49 MATULA V, VOZÁR J. (eds.). 1987 Dejiny Slovenska II. Bratislava: Veda, 1987 str. 69 50 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 51 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 52 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 53 http://www.historika.sk/obrodenie.htm 54 Dubcová A a kol. Geografia Slovenska pre regionalny rozvoj (http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/)
  18. 18. 19 základe spojené osobou panovníka a spoločným ministrom zahraničia, vojny a financií55 . Hneď v roku 1868 bol prijatý národnostný zákon, ktorý potvrdzoval štátnu ideu maďarských vládnucich kruhov. Podľa tohto zákona tvorili obyvatelia Uhorska jeden nedeliteľný uhorský národ a Slováci, Rusíni - Ukrajinci, Srbi, Nemci a Rumuni neboli národmi, ale len etnickými skupinami, teda iba súčasťou uhorského, t. j. maďarského národa. Štátnym a oficiálnym jazykom sa stala maďarčina. Národnostný zákon za istých okolností pripúšťal používanie nemaďarských jazykov a národnostiam umožňoval zriaďovať si spolky a inštitúcie. Ako celok však úplne popieral ich národnostnú samostatnosť56 . Nastalo obdobie maďarizácie, ktorej cieľom bolo doslova pomaďarčovanie nemaďarských národov Uhorska. Tomuto cieľu slúžili rôzne opatrenia a postupy, ako rušenie nemaďarských škôl, zavedenie maďarčiny už do škôlok, rušenie spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov (napr. FEMKE – Hornouhorsky maďarský vzdelávací spolok/ Felvidéki Magyar Kozmuvelodesi Egyesulet), založený v roku 1882 a sídliaci v Nitre,57 , neuplatňovanie národnostného zákona z roku 1868, zákaz Matice slovenskej, Černovský masaker, Apponyiho školské zákony. Pri Apponyiho školských zákonoch je vhodne sa pristaviť bližšie. Dva zákony z roku 1907 sú veľmi dobrou ilustráciou maďarizačného úsilia uhorskej vlády. Do všetkých ľudových škôl sa zaviedlo povinne vyučovanie maďarčiny. Každá škola učila deti, že patria k maďarskému národu. Ak počet žiakov hovoriacich maďarčinou, ako materinskou rečou presahoval 20% zapísaných žiakov, musela byť maďarčina zavedená ako vyučovacia reč. V ľudových školách s nemaďarským vyučovacím jazykom bol určený rozsah vyučovania maďarčiny tak, aby sa žiaci nemaďarskej národnosti naučili do konca štvrtého ročníka komunikovať zrozumiteľne po maďarský slovom i písmom58 . Výsledkom maďarizácie bolo postupné (ku koncu často len štatistické) zvyšovanie podielu obyvateľstva maďarskej národnosti v Uhorsku až na hodnotu 54,5% podľa sčítania v roku 191059 . Maďari takto získali dovtedy absentujúcu strednú vrstvu, vytvorenú hlavne z 55 FILIT - OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA - Vyrovanie rakúsko-uhorské (Dostupné online na: http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvv/vyrovanie_rakusko-uhorske.html) 56 KOVAČIČ, J: Maďarizácia (Dostupné online na: http://www.valka.cz/clanek_12918.html) 57 Nitra v druhej polovici 19. Storočia (dostupné online na: http://www.nitra-slovensko.eu/11.-19.- storocie/nitra-v-druhej-polovici-19.-storocia.html?Itemid=48) 58 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 59 http://sk.wikipedia.org/wiki/Ma%C4%8Fariz%C3%A1cia
  19. 19. 20 nemeckého a židovského obyvateľstva, ktoré však často sledovalo hlavne svoje vlastné záujmy60 . Tento fenomén je veľmi dobre čitateľný aj na mapách, ktoré sme skonštruovali. Dňa 28. júna 1914 v Sarajeve spáchali srbskí extrémisti atentát na vládnuci pár monarchie - Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu. Ani jeden tento atentát neprežil a v Európe sa rozhorel prvý svetový vojnový konflikt. Aj napriek tomu, že sa uhorským územiam rakúsko - uhorskej monarchie fronty 1. svetovej vojny takmer vyhli, vyžiadala si tato až 1 500 000 padlých, zranených a zajatých obyvateľov Uhorska61 . Historické udalosti a výrazná slovenská menšina v USA dali vzniknúť Česko-slovenskej dohode (známejšia aj ako Pittsburská dohoda) z 31. 5. 1918 – program spoločného štátu Čechov a Slovákov s výraznou autonómiou pre Slovákov. Predpokladom tejto koncepcie bola porážka Nemecka a Rakúsko - Uhorska. Po kapitulácii Bulharska v septembri 1918 bolo už len otázkou čašu, kedy sa začnú rokovania o skončení vojny. Táto sa skončila 11. novembra 1918 a priniesla so sebou veľké zmeny na politickej mape Európy, okrem iného aj vznik štátného útvaru – Československa. Toto vzniklo 28. októbra 1918 na troskách Rakúsko - Uhorska. Aj napriek výraznej zmene kurzu budapeštianskej vlády, na čele s Mihálym Karolym ktorá sa snažila negatívnym postojom k predchádzajúcej politike, posilnením práv nemaďarov a demokratizáciou udržať celistvosť Uhorska, predstavitelia SNR nemali dôveru, ani záujem o dohodu a zotrvanie v uhorskom štáte62 . Bolo to vnímané už len ako oneskorený pokus o záchranu integrity Uhorska. Pri pokusoch o zachovanie integrity Uhorska sa vyskytli aj zaujímavé koncepcie, ako napríklad “Keleti Švajc” – východné Švajčiarsko, ktoré malo myšlienku kantonálneho usporiadania krajiny s menšími regionálnymi autonómiami63 Tato koncepcia mala pretrvať až do rozhodnutia na mierovej konferencii v Paríži. László Szarka však upozorňuje, že bola už od 2. decembra 1918 odložená, pretože nepostihla požiadavky doby64 . Všeobecne možno povedať, že pokusy tandemu Károly – Jászi prišli oneskorene a nedostatočne reflektovali požiadavky predstaviteľov Slovenskej národnej rady a slovenského národa, ako takého65 60 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 61 LETZ, R. 1995. Náčrt dejín Uhorska a Maďarska. Bratislava: Polygrafia vedeckej literatúry a časopisov SAV, 1995., ISBN 80-88780-09-8 62 Michela, Miroslav: Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 -1921. Bratislava : Kalligram, 2009 63 Michela, Miroslav: Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 -1921. Bratislava : Kalligram, 2009 64 SZARKA, L: Duna-taju dilemmak. Budapest: Ister 1998, s 113 – 125, 281 – 284. 65 Michela, Miroslav: Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 -1921. Bratislava : Kalligram, 2009
  20. 20. 21 V prvých fázach rokovania na mierovej konferencii v Paríži (18.1.1919 – 20.1.1920) mala československá delegácia na vyhraničenie slovenského územia maximalistické požiadavky. Opierala sa o geografické hranice (v zmysle prírodných hraníc) ktoré mali viesť po Dunaji až po Vác chrbtami pohorí Cserhát, Bukové vrchy potom po toku Hornádu od Geszetely po Aszaló, po Zemplínskych vrchoch ďalej po toku Bodrogu od Sárospataku po Bereczki a odtiaľ juhovýchodným smerom k Tise až k styčnému bodu československo-maďarsko-rumunských hraníc. Slovensko si zároveň nárokovalo aj územie za Dunajom vrátane mesta Šoproň a časti Neziderského jazera66 . V protiklade k tejto koncepcii bol návrh Dr. Milana Hodžu, ktorý v snahe urýchlene zabezpečiť stiahnutie sa maďarskej administratívy a vojsk a zabezpečiť bezproblémový priebeh oddelenia územia Slovenska navrhol vlastnú koncepciu demarkačnej čiary. Táto obsahovala iba územia s prevahou Slovákov a bola označená československou vládou za nevyhovujúcu a bola zamietnutá. Obzvlášť zaujímavá bola otázka Bratislavy, o ktorú prejavilo záujem aj Rakúsko, aj Maďarsko. Pripojenie Bratislavy k ČSR bolo podporovane predovšetkým vojensko - strategickými záujmami a zvýrazňovalo prístup ČSR k Dunaju67 Žiadosti československej vlády na vytvorenie predmostia Bratislavy na pravom brehu Dunaja boli pod tlakom Maďarska a Rakúska zamietnuté a ostal jej len kataster Petržalky. Československo - maďarskú štátnu hranicu v jej dnešnej podobe určila Parížska mierová konferencia 12. júna 1919 a je súčasťou Trianonskej mierovej zmluvy z 4. júna 1920. Trianonskou mierovou zmluvou sa de iure potvrdilo začlenenie Slovenska do ČSR. Československu ostalo územie Žitného ostrova, kde malo obyvateľstvo maďarskej národnosti dominantné zastúpenie. Podľa Verešša bola snaha v najvyšších mocenských a politických kruhoch vhodne definovať štátnu hranicu a týmto čo najviac znížiť počet obyvateľov maďarskej národnosti v ČSR68 Maďarsko sa niekoľkokrát pokúšalo o revíziu tejto južnej hranice, napríklad tajnými rokovaniami s Francúzskom na jar 192069 . Tak isto sa pokúsili iniciovať plebiscit, ktorý bol zavrhnutý s zdôvodnením, že “národy strednej Európy už vyjadrili svoj postoj k Rakúsko-Uhorsku v októbri a novembri 1918”70 66 Dubcová A a kol. Geografia Slovenska pre regionalny rozvoj (http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/) 67 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 84 68 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 86 69 DEÁK, L. 1996. Trianon . Bratislava: Kubko-Goral, 1996. 70 DEÁK, L. 1996. Trianon . Bratislava: Kubko-Goral, 1996.
  21. 21. 22 Po všetkých pokusoch nakoniec Maďarsko vyslalo svoju delegáciu do Paríža a v zámku Trianon bola podpísaná mierová zmluva, ktorá vstúpila do dejín, ako Trianonská. Tento akt bol viac-menej iba symbolický, pretože Československo bolo už 2 roky uznávané veľmocami Dohody, ako spojenecky štát. Tak isto už bolo rozhodnuté o hraniciach a chýbal len podpis Maďarska, aby sa medzinárodne potvrdil zánik uhorského štátu. Toto na jednej strane potvrdilo vznik maďarského národného štátu, na druhej strane zbavila maďarské vládne kruhy nadvlády nad nemaďarskými národmi mimo hraníc nového národného štátu. Tu sa žiada dodať, že zbavila maďarský štát aj nadvlády a vplyvu nad pomerne veľkým počtom maďarských obyvateľov, ktorí sa ocitli mimo hraníc nového maďarského štátu. Podľa Kocsisa to bola až tretina Maďarov, ktorí sa ocitli ako menšina v okolitých štátoch71 . Celkovo brala maďarská spoločnosť mierovú zmluvu ako “národnú katastrofu”, “krivdu” a nie ako komplex faktorov, ktoré tomuto rozpadu pomohli. Známe sú tvrdenia, že Maďarsko týmto stratilo až 64% obyvateľstva a 74% územia72 a známe sú takzvané “trianonské mapy” rôznych štátov (Francúzsko, Taliansko, USA), ktoré ukazujú, ako by vyzerali, ak by boli oklieštené o rovnaký podiel územia. Aj keď maďarská vláda podpisom trianonskej mierovej zmluvy „uznala zjednotenie Slovenska s českými krajinami”73 , uznanie maďarskej strany bolo viac – menej formálne a v nasledujúcich 2 desaťročiach predstavovala snaha o revíziu primárny strategický záujem Maďarska. Revizionizmus bol určujúci prvok pre zahraničnú politiku Maďarska voči susedným krajinám v nasledujúcich desaťročiach74 . Vďaka jednostrannej interpretácii faktov bola zmluva vnímaná ako diktát víťazov zvonka a všetky okolnosti, ktoré k rozpadu viedli boli účelovo zamlčané, alebo nechané bez povšimnutia. Rozpadom mnohonárodnej rakusko-uhorskej monarchie sa bezpochyby končí veľmi významná epocha nie len slovenských, ale aj stredoeurópskych dejín. 71 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto: 72 DEÁK, L. 1996. Trianon . Bratislava: Kubko-Goral, 1996. 73 KLIMKO, J: Politické a právne dejiny hraníc predmníchovskej republiky (1918 – 1938). Bratislava: Veda, 1986, str. 91 74 DEÁK, L: Geopolitické postavenie Slovenska medzi dvoma svetovými vojnami. In: PEKNÍK, M: a kol. Pohľady na slovenskú politiku: Geopolitika – Slovenské národné rady – Čechoslovakizmus. Bratislava: Veda, 2000, str. 154 - 156
  22. 22. 23 2.2. Národnostná hranica Zároveň pre toto obdobie už mame k dispozícii prvé štatistické dáta. Sú z roku 1880 a zachytávajú okrem iného aj národnostné zloženie obcí. Podľa Kocsisa sa v tomto sčítaní prihlásilo k maďarskému jazyku ako materinskému 23,1% obyvateľov územia Slovenska v pocte 574 862 osôb a národnostná hranica sa stabilizovala na línii Bratislava- Galanta-Nové Zámky-Nitra-Levice-Lučenec-Rožňava-Jasov-Sátoraljaújhely(Nové Mesto pod Šiatrom)-Užhorod, spolu s výrazným trojuholníkom Komárno-Nitra-Levice75 Na kartografickej reprezentácii údajov vidno pomerne konzistentne územie s výskytom maďarskej menšiny. Národnostná hranica (bola zvolená jednotne ako 20% obyvateľstva maďarskej národnosti v sledovaných obciach) ma nasledovný priebeh: Od západu ju tvoria katastre obci Podunajské Biskupice, Hamuliakovo, Kalinkovo, Most pri Bratislave a dnešná Vrakuňa. Od Bernolákova zasahuje na sever až po Veľký Grob a Čataj. Prerušuje ju kataster obce Kráľova pri Senci. Na Považí zasahuje maďarské osídlenie súvisle až po obec Šintavu („ostrovček“ maďarského osídlenia sa dá nájsť aj v Leopoldove). Na východ od Trnovca nad Váhom preniká do tohto územia pomerne súvislý pas „slovenských“ obci bez výraznej maďarskej prítomnosti – napríklad Bánov, Šurany, Hul, Radava, Trávnica, Podhájska, Mojzesovo, Lipová, Kmeťovo až po Patu, Báb, Veľké Zálužie a Lehotu. Proti toku Nitry je na východnej strane pomerne dlhy výbežok obci s obyvateľstvom maďarskej národnosti na sever, až po obce Šurianky a Výčapy-Opatovce. Východnejšie od Vrábiel je tvorená hranica obcami Kalná nad Hronom, Male Kozmálovce, kde sa posúva južnejšie na úroveň obce Horná Seč, odkiaľ relatívne s malými výkyvmi ide až po Levice. Tu sa opäť mierne zväzuje na juh a na sledovanom území je na východnom konci na úrovni obce Plášťovce. Zároveň sú veľmi zaujímavé „ostrovčeky“ v inak kompaktnom maďarskom osídlení. Od západu na východ sú to obce: Dunajská Lužná, Miloslavov, Hviezdoslavov, Hurbanova Ves, Bellova Ves, Blahova, Vieska, Dolný Chotár, Lipové, Bodzianske Luky, Vrbová nad Váhom, Patince, Dulovce, Šrobárová, Mudroňovo, Malý Lapáš, Veľký Lapáš, Čeľadice, Šrobárová, Mudroňovo, Veľký Dur, Plavé Vozokany a Čaka. Na údajoch z roku 1890 vidno, že hranica sa pozvoľné posunula severnejšie. Zahrnula teda aj obce, ako je Sereď, Močenok, Horná Kráľova, Nová Ves nad Žitavou, Nemčiňany a Drženice. Naopak pod hranicu 20% sa dostali obce Čataj, Šintava, Neverice, Beladice a Čeľadice. 75 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto
  23. 23. 24 Na mape s údajmi z roku 1900 vidíme nasledovné: Hranica ostáva viac menej vo svojej pôvodnej úrovni až na drobné zmeny. Do území s podielom maďarsky hovoriaceho obyvateľstva nad 20% pribudla okrem iného aj Trnava, zvýšil sa podiel maďarského obyvateľstva v Bratislave, ale klesol v Seredi. Až na tieto menšie zmeny ostáva v podstate podiel maďarského obyvateľstva mierne stúpajúci a národnostná hranica zachovaná v predchádzajúcej úrovni. Zaujímavý je fakt, že podiel maďarského obyvateľstva kulminuje práve v údajoch z roku 1900 a nie 1910, ako by sa logicky mohlo zdať. Pre rok 1900 je podiel maďarského obyvateľstva na území 55%, čo je najvyššia hodnota zo všetkých 4 súpisov. Je to 5% nárast za 20 rokov od roku 1880, čo je naozaj vysoká relatívna rýchlosť rastu. Podľa dostupných údajov žilo na sledovanom území 731 452 obyvateľov, z toho 404 061 obyvateľov maďarskej národnosti. Podľa mapy z roku 1910 vidno, že sa národnostná hranica posunula ešte ďalej na sever. Podľa 20% kritéria sa do územia s významným podielom maďarskej menšiny dostali aj obce ako Dolná Streda, ale aj Komjatice, Lipová, Šurany, Machulince a Topoľčianky. Zároveň možno skonštatovať, že tato národnostná hranica bola najsevernejšie za všetky sledovane cenzy, keď dosiahla až do obci Hruboňovo a Topoľčianky a reflektuje politicko-spoločenské reálie obdobia maďarizácie. Kocsis uvádza, že sa od roku 1880 do roku 1910 zvýšil absolútny počet maďarského obyvateľstva na Slovensku o 306 000 ľudí a jeho podiel dosiahol 30%. Zároveň to však pripisuje maďarizácii a najvyššie prírastky pripisuje najväčší nárast mestám, ako Bratislava, Žilina, Nitra, Košice76 . Pri pohľade na indexy rastu za jednotlivé obce územia v súhrnnom období 1880 – 1910 si možeme všimnúť viacero zaujímavostí. Drvivá väčšina obcí vykazovala za obdobie 1880 – 1890 kladný index rastu podielu obyvatelov hlásiacich sa k maďarskému materinskému jazyku Najviac z nich sa pohybovalo v intervale 1 – 1,5, avšak našli sa aj také, ktoré rástli dokonca s indexom rastu nad 3. Všeobecne ale možno konštatovať, že v rámci sledovaného časového úseku bol v období 1880 – 1890 rast najvýraznejší a najrýchlejší. Index rastu pre celé vymedzené územie za toto obdobie bol iba 1,072511. Pre obdobie 1890 – 1900 platí, z rast sa mierne spomalil a viacero obcí sa ocitlo dokonca pod hodnotou 1, čo znamená zmenšenie podielu obyvateľov maďarskej národnosti. Avšak stále platí, že väčšina obcí sa pohybovala v „červenom spektre“, čo znamená kladne prírastky – zvyšovanie podielu obyvateľov maďarskej národnosti a opäť 76 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto
  24. 24. 25 boli obce, kde sa tento podiel zväčšoval s indexom viac, ako 3. Index rastu pre cele vymedzene územie za toto obdobie sa pritom znížil na hodnotu 1,019771. V období 1900 – 1910 dokonca nastala napriek maďarizácii a spoločensko- politickým okolnostiam zvláštna situácia – celkový podiel obyvateľstva hlásiaceho sa k maďarskému jazyku na sledovanom území sa znížil a nie zvýšil a index rastu bol len 0,918383. Tento zaujímavý fenomén je veľmi dobre viditeľný na mape indexov rastov 1910/1900, kde sa viacero obci dostalo do poklesu, resp. stagnácie. Opäť však boli aj obce, ktoré rástli extrémne, ako aj obce, ktoré stagnovali a zaznamenávali úbytok podielu maďarského obyvateľstva. Zhodnotenie celkového vývoja za 40 rokov sme zhotovili mapu indexov rastov 1910 – 1880, ktorá vyhodnocuje pohyb podielu maďarského obyvateľstva na sledovanom území za cele obdobie, t.j počas 40 rokov. Kartografické zobrazenie jednoznačne ukazuje, že drvivá väčšina obci na sledovanom území vykazuje súhrnne za toto obdobie rast, t.j pozitívny index rastu – zvyšovanie podielu maďarského obyvateľstva. Z mapy jednoznačne vyplýva, že najväčší index rastu je viditeľný v obciach a mestách, ktoré mali predtým veľmi nízky, alebo žiadny maďarský element – napríklad Modra, Pezinok, Budmerice, Záhorská Bystrica, Sereď, Hostie, Topoľčianky, Šurany, Komjatice, Vlkas alebo Naháč a Trstín. Bohužiaľ, sú aj obce za ktoré nie sú k dispozícii presne údaje, preto môžu spôsobovať v kartografickom zobrazení mierne nejasnosti. Podľa mapy tiež možno potvrdiť jav, s ktorým sa stotožňuje aj Kocsis, že najväčšia rýchlosť rastu maďarského obyvateľstva bola v mestských sídlach. Najvyšší rast podielu maďarského obyvateľstva je možné vidieť v intervale rokov 1880 – 1890, keď sa jeho podiel zdvihol z 50,5% na hodnotu 54,2% (hodnoty sú zaokrúhlené) Zaujímavosť však vyvstáva pri pohľade na absolútne počty obyvateľstva na sledovanom území. Kým po sčítanie 1900 rástli absolútne pocty všetkého obyvateľstva územia a maďarského obyvateľstva relatívne podobne, v intervale 1900 – 1910 vykazuje maďarské obyvateľstvo pokles rastu, až stagnáciu, pričom celkový počet obyvateľov svoj rast nespomalil. Kocsis upozorňuje na to, že výrazné zmeny v týchto štatistikách sú spôsobené metodikou sčítania, kde sa prihliadalo na materinsky jazyk, ako aj faktom, že pomerne vysoké množstvo obyvateľstva bolo bi, alebo multi-lingualne77 . Pre lepšiu ilustráciu prikladáme okrem máp aj sériu grafov, ktoré znázorňujú časový priebeh niekoľkých základných ukazovateľov sledovaného územia počas 77 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto
  25. 25. 26 sledovaného obdobia, ktoré tiež poukazujú na zaujímavé fakty a súvislosti. Zaujímavý je hlavne pokles indexu rastu, ktorý poklesol v období 1900 – 1910 až pod hodnotu 1, ktorá znamená hranicu medzi prírastkom, stagnáciou a ubúdaním podielu maďarského obyvateľstva. Pre index rastu pozri Graf 1, pre percentuálne podiely pozri Graf 2, pre porovnanie vývoja absolútneho počtu celkového obyvateľstva a obyvateľstva maďarskej národnosti pozri Graf 3. Graf 1 Index rastu podielu maďarského obyvateľstva na sledovanom území počas obdobia maďarizácie Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910
  26. 26. 27 Graf 2 Podiel obyvateľstva maďarskej populácie na sledovanom území počas obdobia maďarizácie Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910 Graf 3 Absolútne počty obyvateľstva na sledovanom území počas obsobia maďarizácie Zdroj: MAJO, J: Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 - 1910
  27. 27. 28 3. Obdobie od rozpadu Uhorska po rok 1950 3.1. Obdobie prvej ČSR Po prvej svetovej vojne nastala v celom stredoeurópskom priestore veľká zmena. Rakúsko-Uhorska monarchia sa rozpadla a na jej troskách vznikli nove národné štáty. Tieto sa odvolávali na známy prejav amerického prezidenta Woodrowa Wilsona z 8. januára 1918, ktorý predniesol prejav nazvaný "Štrnásť bodov," ktorý sa týkal mieru a povojnového usporiadania v Európe. V bode 10, ktorý žiadal vytvorenie predpokladov pre samostatný vývoj národov bývalého Rakúsko-Uhorska sa jasne hovorí: “The peoples of Austria-Hungary, whose place among the nations we wish to see safeguarded and assured, should be accorded the freest opportunity of autonomous development.” 78 Tieto body mali samozrejme aj mocenské pozadie a dôvody, avšak boli výrazné kľúčové pre vznik nového spoločného štátu Cechov a Slovákov – Československa. Vznikla nová koncepcia – Čechoslovakizmus. Podľa ústavy nového štátu, prijatej dňa 29. februára 1920, boli Česi a Slováci jedným národom s jednou rečou československou, s rovnakými právami a povinnosťami79 . Týmto faktom sa situácia výrazne zmenila aj pre maďarské obyvateľstvo na území Slovenska. Z pozície panského a vládnuceho národa sa stali Maďari na území Slovenska menšinou. Po prvýkrát sa ocitli za hranicami vlastného štátu, a po prvýkrát vystupovali ako menšina. Navyše, ocitli sa v štáte, ktorý bol založený na diametrálne odlišných historicko-politických základoch a podľa Tótha bol založený na základe a dedičstve českého štátu, ktoré boli pre maďarskú menšinu sociokultúrne cudzie80 . Časť obyvateľstva rozhodnutie mocností o tom, že sa stali menšinou, chápala ako krivdu a ich názory sa stotožňovali s požiadavkami na revíziu hraníc, a tak sa ako jedna z reakcií na zmeny hraníc presadzovala iredentistická koncepcia vzťahu k republike81 .Kropilák uvádza, že z populácie novovzniknutého štátu – Československa tvorili 5,6% s celkovým počtom 761 823 obyvateľov82 . Z toho 637 183 na území Slovenska. Napriek tomu, že mali v novom 78 The Fourteen Points (Dostupné online na: http://www.u-s-history.com/pages/h1324.html) 79 MRVA, I: Dlhá cesta k čechoslovakizmu. (Dostupné online na: http://pansu.sk/katerorie- obsahu/konferencie/cechoslovakizacia/352-dlha-cesta-k-cechoslovakizmu.html) 80 Politika československých vlád vůči národnostním menšinám 1918–1938 (Dostupné online na: http://www.mzv.cz/file/637455/NAR_MENS_MONOGR_20_stran.pdf) 81 GRENDEL, L.: Moja vlasť, Absurdistan. Bratislava 1998, s. 100 – 101. 82 KOL. (1985): Dejiny Slovenska V (1918-1945), VEDA, Vydavatelstvo Slovenskej akademie vied v Bratislave, Bratislava, str. 31
  28. 28. 29 štáte zabezpečené všestranné práva, viacerí sa s touto situáciou vyrovnávali len veľmi ťažko vyrovnávali. Už prvý prejav poslancov maďarskej (ale aj nemeckej) menšiny na parlamentnej pôde sa niesol v duchu odmietnutia vzniku Československa, nesúhlasu prijatia základných zákonov štátu bez účasti národnostných menšín (a to aj napriek tomu, že sa odmietli zúčastniť na Revolučnom Národnom Zhromaždení, lebo odmietali existenciu nového štátu a účasť v jeho orgánoch) a kritikou práv, ktoré ako menšina dostali83 . Následkom týchto zmien sa udiali aj presuny obyvateľstva. Kocsis uvádza, že do Maďarska sa presunulo do roku 1924 až 88 000 etnických Maďarov, prevažne úradníkov, vojenského personálu, statkárov a podobne. Udáva tiež, že za toto isté obdobie sa na územie Slovenska prisťahovalo až 72 000 obyvateľov českej národnosti – tiež prevažne vojensky personál, úradníci a podnikatelia84 Veľa z nich sa na Slovensko prisťahovalo vďaka pozemkovej reforme, ktorá výrazne upravila osobné vlastníctvo pôdy v ČSR.. Úprava pozemkového vlastníctva smerovala k vytvoreniu samostatných a sebestačných poľnohospodárskych jednotiek. Takéto hospodárstva mali vzniknúť práve na základe likvidácie veľkostatkov a následného prerozdelenia ich pôdy a majetku medzi obyvateľstvo. Sebestačné hospodárstvo malo uživiť hospodára a členov jeho rodiny. Zabraná pôda bola pridelená novým vlastníkom vo forme nájmu alebo predaja. Cieľovou skupinou boli malí poľnohospodári, živnostníci a bezzemkovia. Pri prideľovaní pôdy zákon nezabudol ani na osoby, ktoré sa priamo v bojoch zúčastnili na vzniku ČSR, alebo boli príslušníkmi ozbrojených síl ČSR85 . Samozrejme, veľká časť takejto pôdy bola aj na juhozápadnom Slovensku a takýmto “kolonizovaním” sa menila etnická kompozícia tohto územia. Typické kolonistické obce boli napríklad Šrobárová, Hviezdoslavov, Lipové a iné86 . Okrem toho, na Slovensko prišlo niekoľko skupín roľníkov, hlavne z oblasti Slovenského Komloša87 . Rozdiel v menšinovej politike oproti predchádzajúcemu obdobiu bola 29. februára 192088 zriadená ústava, ktorá utvorila právny základ demokratického zriadenia v Československej republike. Ústava definovala garancie práv menšín v politickej, 83 Politika československých vlád vůči národnostním menšinám 1918–1938 (Dostupné online na: http://www.mzv.cz/file/637455/NAR_MENS_MONOGR_20_stran.pdf) 84 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto 85 HREHOR, H: Úprava pozemkového vlastníctva v rokoch 1918 – 1919 v Československu 86 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom 87 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom 88 Sbírka zákonů a nařízení státu československého. Částka XXVI. Vydána dne 6. března 1920. 121/1920 Zb. z. a n. Zákon ze dne 29. února, kterým se uvozuje Ústavní listina Československé republiky.
  29. 29. 30 kultúrnej, jazykovej a občianskej rovine. Občania tiež mohli bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť zakladať politické strany, náboženské spolky a podieľať sa na ich aktivite, pokiaľ to nebolo v rozpore so zákonom89 . V piatej hlave tejto ústavy sa doslova píše: “Všichni obyvatelé republiky Československé požívají v stejných mezích jako státní občané této republiky na jejím území plné a naprosté ochrany svého života i své svobody nehledíc k tomu, jakého jsou původu, státní příslušnosti, jazyka, rasy nebo náboženství. Úchylky od této zásady jsou přípustny jen, pokud právo mezinárodní dovoluje.”90 . V ČSR bola stanovená hodnota tzv. "proportion considérable" – hodnota, ktorá určuje používanie jazyka národnostnej menšiny na 20%91 . Ústava kodifikovala československý národ zložený z českej a slovenskej vetvy a nachádzame tu istú podobnosť s “maďarským politickým národom” zo zákona v roku 186892 . Čo sa týka politického zastúpenia maďarskej menšiny, dve najvýznamnejšie politické zoskupenia zastupujúce maďarskú menšinu na území Slovenska boli Országos Keresztény Szocialista Párt (Krajinská kresťansko-socialistická strana - KKSS) a Magyar Nemzeti Párt (Maďarská národná strana – MNS)93 . Strana KKSS bola podrobovaná kritike za svoje aktivity a okrem iného sa usilovala aj o autonómiu. Príkladom je aj “Ohlas voličom Slovenska” , ktorý vydalo Ústredie Slovenského oddielu Krajinskej kresťansko- socialistickej strany a doslova sa v ňom hovorí: “..My nečiníme rozdielu Slováka, Maďara, Nemca, Žida atď. My len to chceme, aby náš slovenský národ či doma, či za hranicami, mal čím menej nepriateľov a čím viacej dobroprajníkov, aby nadovšetko pri vydobýjaní autonómie nebol ponechaný sám na seba, lež mal po boku i pomoc Maďarov, Nemcov, čo sú na Slovensku, ba i po celej republike...“94 . V školstve bolo na Slovensku v roku 1926 695 škôl s maďarským vyučovacím jazykom (66 260 žiakov) a 17 meštianskych škôl95 . V maďarskom jazyku vychádzalo v tom čase 70 novín a časopisov, existovalo viac ako 400 kultúrnych spolkov96 . 89 OLEJNIK, M - POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ AKTIVITY MAĎARSKEJ MINORITY V PRIZME ŠTÁTNYCH ORGÁNOV A DOBOVEJ SLOVENSKEJ TLAČE (1918 - 1929), Košice 90 Zákon 121/1920 Sb 91 BROKLOVÁ, E: Národní menšiny v Československu 92 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 90 93 OLEJNIK, M - POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ AKTIVITY MAĎARSKEJ MINORITY V PRIZME ŠTÁTNYCH ORGÁNOV A DOBOVEJ SLOVENSKEJ TLAČE (1918 - 1929), Košice 94 Vôľa ľudu. 2. IX. 1923. Ohlas k voličom Slovenska. 95 FÁBRY, V.: Kultúra maďarskej menšiny na Slovensku. Bratislava 1998, s. 9; PURGAT, J.: Od Trianonu po Košice. Bratislava 1970, s. 40 – 43. 96 ŠUTAJ, Š et kol: Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov: UNIVERSUM, str. 12
  30. 30. 31 3.2. Obdobie 1. Slovenskej republiky Historickým okamihom bol vznik 1. Slovenského štátu, ktorý vznikol 14. marca 1939. Jeho existencia bola silno podmienená Hitlerovými snahami o rozbitie Československa. V dôsledku mníchovskej dohody prišlo Slovensko len o Petržalku a Devin, čo územne nepredstavovalo výraznú stratu. Oveľa väčšie územne straty utrpelo Slovensko v dôsledku viedenskej arbitráže z novembra 1938. V dňoch 9. až 13. októbra 1938 sa v Komárne uskutočnili rokovania predstaviteľov ČSR (pod vedením predsedu autonómnej vlády Jozefa Tisu) s maďarskou delegáciou, ktorú viedol minister zahraničných vecí Kálmán Kánya. Ten žiadal, aby sa za základ záboru vzali výsledky sčítania obyvateľstva z roku 1910 uskutočneného za silného maďarizačného tlaku97 . Toto bolo odmietnuté, na čo reagovala maďarská strana ukončením rokovaní a poukázaním na zásadnú odlišnosť stanovísk. Kultúrna jednota Slovákov z Maďarska pod vedením prof. Ľudovíta Jaroslava Hrdličku protestovala v mene Slovákov v Maďarsku. Delegácia súhlasila s odstúpením Žitného ostrova a z ostatného územia obývaného Maďarmi navrhla výmenu obyvateľstva, čo maďarská strana kategoricky odmietla vo viere, že sa jej podarí získať oveľa väčšie územia98 . O našej južnej hranici nakoniec nerozhodli štatistiky, hospodárske a historické argumenty, ale záujmy veľmocí, pričom Francúzsko a Anglicko prenechali pole Nemecku a Taliansku99 . Na územie Maďarská sa dostal pas južného Slovenska, ktorý bol v najväčšej ploche na juhozápadnom Slovensku a teda na nami sledovanom území. Okrem Bratislavy, Trnavy a Nitry boli odčlenené od územia Slovenska všetky väčšie mestá na tomto území (Senec, Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Galanta, Šaľa, Levice). Okrem toho, Bratislava ostala takmer úplne odrezaná od zvyšku Slovenska. Verešš uvádza, že cieľom maďarskej zahraničnej politiky determinovanej revizionizmom bolo “restituo in integrum” – číže obnovenie poľsko- maďarskej hranice na hrebeňoch Karpát100 . Maďarsko sa preto neuspokojilo len s územiami získanými viedenskou arbitrážou, ale využilo situáciu, že arbitráž sa netýkala východných hraníc Slovenska a v tzv. Malej vojne obsadilo na východe Slovenska ďalších 97 HEYDUK, M., CHALUPA, A., KVAČEK, R (1988): Československý rok 1938. Praha : Panorama, str. 241 98 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno 99 LIPTÁK, Ľ (2000): Slovensko v 20. storočí. Bratislava : Kalligram str. 166. 100 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 94
  31. 31. 32 1 697 km2 územia s takmer 70 tis. obyvateľmi101 . Napriek tomu, že Malá vojna sa nedotýkala priamo sledovaného územia, je vhodné aspoň ju spomenúť. Pre lepšie pochopenie prístupu maďarských vládnych kruhov k tejto otázke uvádzame ilustračný výrok: “My sme tu v dunajskej kotline jediným národom, ostatní sú iba ‘ľud’”102 . Slovenska autonómna vláda bola v zmysle arbitrážneho rozhodnutia povinná odstúpiť 10 390 Km2 (čo je viac, ako 1/5 celkového územia Slovenska, presne 21,8%), vrátane prevažnej časti poľnohospodárskej pôdy a mesta Košice. Na tomto území žilo podľa sčítania v roku 1930 859 885 obyvateľov, z toho 503 980 maďarskej a 276 278 československej, resp. českej a slovenskej národnosti. Toto odstúpené územie však bolo stále menej, ako boli pôvodné požiadavky maďarskej vlády, ktorá požadovala územie, ktoré by zahŕňalo aj Bratislavu a Nitru103 . Tato nová slovensko-maďarská štátna hranica definovaná arbitrážou výrazne presahovala etnický princíp, ktorý bol oficiálne deklarovaný ako maďarská požiadavka. Do Maďarska sa začlenilo nie len takmer celé národnostne zmiešané územie aj so všetkými slovenskými etnickými ostrovmi, ale aj niektoré časti kompaktného slovenského etnického územia. Verešš uvádza nasledovné územia: v oblasti Nových Zámkov, Vrábiel a Hurbanova Slovensko stratilo až 62 slovenských obci s 72 000 obyvateľmi104 . Pre spresnenie pozri obrázok 1. Po obsadení južných oblastí, ktoré prebehlo medzi 5. a 10. novembrom, opustili arbitrážne územie pod tlakom násilných opatrení tisícky obyvateľov slovenskej, židovskej, rusínskej a českej národnosti105 . Sťažené podmienky a maďarizačné akcie maďarských vojenských a správnych orgánov na obsadenom teritóriu tvrdo zasiahli do ľudských práv najmä obyvateľov nemaďarských národností106 . Na druhej strane 60 tisíc občanov maďarskej národnosti zostalo rukojemníkmi slovenskej vlády107 . Gurňák uvádza, že na novom území Maďarska sa ocitlo 88% Maďarov z pôvodného územia Slovenska, avšak z odstúpeného územia tvorili Maďari len 59% obyvateľstva108 . Podľa Kocsisa, ktorý vychádzal z 101 GURŇÁK, D: Formovanie územia Slovenska a jeho vnútorného administratívneho členenia od najstarších čias do súčasnosti v rôznych súvislostiach 102 JOO, T (1939): Nemzetnevelés és szociálpolitika. A mai magyar szociálpolitika. Budapešť, str. 188. 103 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 94 104 VEREŠŠ, M. 2005: Slovensko formovanie sa územia a národa., Bratislava - Univerzita Komenského, str. 94 105 HETÉNYI, M (2008): SLOVENSKO-MAĎARSKÉ POMEDZIE V ROKOCH 1938 – 1945, Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Filozoická fakulta 106 VIETOR, M (1968) : Dejiny okupácie južného Slovenska. Bratislava, str. 42. 107 HETÉNYI, M: Postavenie maďarskej menšiny na Slovensku v rokoch 1939 – 1940. In: PEKÁR, Martin – PAVLOVIČ, Richard (ed.) (2007): Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VI. Slovenská republika medzi 14. marcom 1939 a salzburskými rokovaniami. Prešov : FF PU, 108 GURNAK, D GEOGRAFIA AKO NÁSTROJ POLITIKY – NÁRODNOSTNÉ ŠTATISTIKY A ZMENY SLOVENSKO-MAĎARSKÝCH HRANÍC V R. 1938-1939
  32. 32. 33 maďarského sčítania v roku 1941 sa pomery zmenili. Kým počet obyvateľov zabratých území stúpol len minimálne – zvýšil sa na 857 529, počet Maďarov stúpol až na 728 904 , čo je 85% (to znamená prírastok + 44%). Počet Slovákov naopak klesol na 113 619 (13,2%) čo znamenalo úbytok – 60,8% (Gurňák). Kocsis uvádza v inej publikácií podiel Maďarov na tomto území na 84,4% podľa cenzusu v roku 1938109 Priamo v znení viedenskej arbitráže sa uvádza: “Maďarsko-československý výbor sa tiež dohodne na podrobnejších ustanoveniach na ochranu osôb maďarskej národnosti, ktoré ostanú na území Československa, a osôb nemaďarskej národnosti nachádzajúcich sa na odstúpených územiach. Tento výbor sa postará najmä o to, aby maďarská národná skupina v Bratislave získala rovnaké postavenie ako ostatné tamojšie národné skupiny.”110 čo je priamo v kontraste s tým, čo uvádzajú niektorí slovenskí autori (Hetenyi). Oproti situácii, keď sa toto územie dostalo do nového statného útvaru – Československa a Maďarom ostali školy aj menšinové práva bola situácia slovenskej menšiny, ktorá sa ocitla v Maďarskú oveľa horšia – už koncom roku 1938 bola zrušená väčšina slovenských základných a stredných škôl.111 Marek tiež uvádza, že napriek tomu, že sa Maďari dostali do svojej vlasti, boli nespokojní s ekonomickou situáciou, o čom svedčí aj heslo „Mindent draga, vissza Praga!“.112 Tato situácia trvala de facto až do skončenia druhej svetovej vojny. Postavenie Maďarov v politickom systéme Slovenskej republiky (1939 – 1945) vymedzovali dve základné právne normy – Ústava Slovenskej republiky prijatá 21. júla 1939 a zákon č. 121/1940 Sl. z. o politických stranách národnostných skupín, ktorý bol prijatý 15. mája 1940113 . 109 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto 110 VIEDENSKA ARBITRÁŽ (http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/videnska-arbitraz-2-11-1938) 111 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno 112 MAREK, MILOŠ. 2011: Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 113 ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov: UNIVERSUM
  33. 33. 34 Obrázok 1 Obrázok prevzatý z: ATLAS KRAJINY SR.
  34. 34. 35 3.3. Obnova ČSR po druhej svetovej vojne Po skončení vojny sa hranice reštituovali do svojej pôvodnej podoby a Slovensko sa opäť začlenilo do Československa. Okrem toho Slovensko ešte dostalo po podpise mierovej zmluvy s Maďarskom obce Jarovce, Rusovce a Čunovo. Aj keď sa Maďarsko snažilo o revíziu trianonských hraníc, neuspelo a narazilo na odpor zo všetkých strán. Otázka postavenia neslovanských menšín po skončení druhej svetovej vojny sa odvíjala od zahraničnej a vnútropolitickej koncepcie československej exilovej vlády v Londýne a zároveň od postoja veľmocí k otázke ďalšieho osudu národnostných menšín114 . Československá exilová vláda v Londýne aj prvé povojnové vlády sa usilovali po skúsenostiach z roku 1938 a vojny, o vytvorenie národného štátu Čechov a Slovákov bez nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny, resp. bez neslovanských menšín. Počítali s vysťahovaním väčšiny občanov oboch národností a s odnárodnením ich zvyšku115 . Po prijatí Košického vládneho programu vydala SNR nariadenie č. 44 z 25. mája 1945, na jeho základe boli štátni a verejní zamestnanci maďarskej národnosti do 31. júla 1945 prepustení zo služobného pomeru bez akýchkoľvek nárokov116 .Riešenie maďarskej problematiky po druhej svetovej vojne na našom území môžeme rozdeliť na uplatnené riešenia: medzištátne presídľovanie, vnútorná kolonizácia a reslovakizácia. 3.3.1. Medzištátne presídľovanie Obdobie po skončení druhej svetovej vojny bolo v celej Európe obdobím mohutného sťahovania ľudí, ktoré bolo často (aj keď nie vždy) nedobrovoľné. Príkladom bol odsun Nemcov z Poľska, Maďarska a Československa, ktorý bol najväčšou nedobrovoľnou migráciou obyvateľstva v rokoch po II. svetovej vojne a jeho pravidlá boli stanovené rozhodnutím Postupimskej konferencie117 . Prvú oficiálnu požiadavku na transfer vzniesla československá exilová vláda na konci augusta 1944 v memorande zaslanom Európskej poradnej komisii. Požiadavka na transfer sa týkala osôb nemeckej aj 114 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice: 115 ŠUTAJ, Š. (1993): Akcia Juh - odsun Maďarov zo Slovenska do Čiech. Praha: Sešity Ústavu pro soudobé dejiny, Svazek 8, 116 ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov: UNIVERSUM, str 15 117 KUKLÍK, J. ( 2002): Mýty a realita takzvaných Benešových dekrétů. Praha: Linde, s. 252 – 277.
  35. 35. 36 maďarskej národnosti118 . Z územia Slovenska boli jednostranne na základe dohody o prímerí s Maďarskom z 20. januára 1945 vysídlení štátni občania Maďarska, ktorí sa po viedenskej arbitráži presťahovali na územie južného Slovenska119 . Okrem tohto bol na presídľovanie na území Slovenska na základe dekrétu prezidenta republiky č. 27/1945 Zb. z 19. júla 1945 (dokument III/1) zriadený Osídľovací úrad pre Slovensko a neskôr na základe dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Zb. z 25. októbra 1945 bol vytvorený Fond národnej obnovy. V jeho kompetencii boli majetkovo-právne otázky, spravoval napr. majetok osôb maďarskej národnosti vysídlených do Maďarska, zabezpečoval rekonštrukcie stavieb a iné. Osídľovaní úrad pre Slovensko so sídlom v Bratislave mal významný podiel na organizácii a realizácii československej politiky voči neslovanským menšinám (venoval sa presídľovaniu na území Slovenska, deportáciám Maďarov do Čiech aj reslovakizácii)120 . Právny rámec medzištátnych výmen obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom dal Predpis č. 145/1946 Zb. Dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva, ktorý hovorí: „Článok I. Všetky osoby národnosti slovenskej a českej, ktoré majú stále bydlisko na území Maďarska a ktoré za podmienok niže vymedzených prejavily svoj úmysel, aby boly presťahované na územie Československa, budú tam presťahované a maďarská vláda nebude v tom prekážať.“ A v článku V toho istého zákona sa uvádza: „V počte rovnajúcom sa počtu osôb slovenskej a českej národnosti, presťahovaných z územia Maďarska na územie Československa, budú presťahované na územie Maďarska osoby maďarskej národnosti, ktoré majú bydlisko na území Československa a stratily podľa dekretu prezidenta Československej republiky zo dňa 2. augusta 1945 o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti (č. 33/1945 Sb.), československé štátne občianstvo.Československá vláda bude mať právo presťahovať na územie Maďarska i nad počet uvedený v predošlom odstavci osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále bydlisko na území Československa a o ktorých je reč v článku VIII. tejto Dohody. V lehote 6 mesiacov počítaných odo dňa podpisu tejto Dohody československá vláda oznámi maďarskej vláde soznam osôb určených k presťahovaniu. 118 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 119 ČIERNA-LANTAYOVÁ, D. (1992): Podoby česko-slovensko-maďarského vzťahu 1938 – 1949. Bratislava: Veda 120 GABDZILOVÁ – OLEJNÍKOVÁ, S. – ŠUTAJ, Š. – OLEJNÍK, M. (2005): Nemci a Maďari na Slovensku v rokoch 1945-1953 v dokumentoch I. Prešov: Universum, str. 25
  36. 36. 37 Maďarská vláda sa zaväzuje prijať na svoje územie osoby takto presťahované. Tieto osoby stanú sa - pokiaľ ešte nie sú - maďarskými štátnymi občanmi samým skutkom presťahovania. Tým istým skutkom budú sprostené všetkých občianskych povinností voči Československu a Československo bude sprostené všetkých záväzkov voči nim.“121 Podľa Irmanovej bola pôvodná požiadavka Československa na Spojencov pred konferenciou v Postupime presídlenie až 400 000 Slovákov z Maďarska a taký istý počet Maďarov zo Slovenska122 . Následne vstúpila do platnosti medzištátna zmluva z 27. februára 1946, podľa ktorej sa mal presídliť taký istý počet obyvateľov z Maďarska do Československa, ako z Československa do Maďarska123 . Konkrétne o tom hovoril článok V. Článok VIII ho dopĺňal a podľa neho mali byť do Maďarska jednostranne presťahované osoby, ktoré sa dopustili trestných činov podľa § 1-4 SNRc.33 z 13. mája 1945 a podľa § 5 tohto nariadenia. Počet týchto osôb nemal byt vyšší, ako 1000124 . Nakoniec sa v rokoch 1945-1948 presídlilo z Československa do Maďarska celkom 89 660 osôb maďarskej národnosti a z Maďarska do Československa sa presídlilo 73 273 osôb125 . Podľa iného zdroja (Zborník….) sa však na presťahovanie do ČSR z Maďarská prihlásilo priebežne až 90 090 Slovákov a dodatočne ďalších 7520. Súčasne s náborom sa začalo aj ich overovanie, najmä národné povedomie, politická činnosť, bezúhonnosť a morálne povedomie. Týmito previerkami neprešlo 4600 osôb126 . To je aj po odčítaní osôb, čo neprešli 93 019 osôb, čo je viac, ako uvádza Sáposová. Celkovo komisia rátala, že na Slovensko sa presídli cca 100 000 ľudí, z čoho odhadom malo byť 75% roľníkov, 15% robotníkov, 5% živnostníkov a 5% v inej kategórii127 . Štátne občianstvo reemigrantov bolo riešené osobitným spôsobom. Túto otázku riešil zákon č. 74/1946 Zb. z 12. apríla 1946 o udeľovaní štátneho občianstva krajanom vracajúcim sa do vlasti128 .Spätne malo byť 121 Predpis č. 145/1946 Zb. Dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva. (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1946-145) 122 IRMANOVÁ, E: Postavení maďarské menšiny na Slovensku po roce 1945. In: Česko-Slovenská historická ročenka 2002, Brno : Masarykova univerzita, 2002, str.. 26. 123 SÁPOSOVÁ, Z. a ŠUTAJ, Š. (ed). (2010): Povojnové migrácie a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Prešov: Universum, str. 221 124 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 8 125 SÁPOSOVÁ, Z. a ŠUTAJ, Š. (ed). (2010): Povojnové migrácie a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Prešov: Universum, str. 221 126 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 9 127 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 9 128 GABDZILOVÁ – OLEJNÍKOVÁ, S. – ŠUTAJ, Š. – OLEJNÍK, M. (2005): Nemci a Maďari na Slovensku v rokoch 1945-1953 v dokumentoch I. Prešov: Universum, str. 26
  37. 37. 38 konkrétne z okresu Komárno presídlených 13 760 osôb a z okresu Hurbanovo 12 809 obyvateľov. 3.3.2. Vnútorná kolonizácia Podpísanie dohody o výmene obyvateľstva však vnímalo Maďarsko ako svoj neúspech a krivdu zo strany Československa. To spôsobovalo, že maďarská strana sa snažila všemožne presuny obyvateľstva oddialiť a zaujímala pasívny postoj. Tato neochota a naťahovanie času donútili pražskú vládu k novým krokom – koncom roku 1946 sa pristúpilo k tzv. vnútornému riešeniu maďarskej otázky. Začal sa nábor Maďarov žijúcich na Slovensku na práce do Čiech129 . Akcia sa zdôvodňovala potrebou pracovných síl v Čechách a pracovnej mobilizácie. V tejto etape prebiehajúcej od júla 1946 do februára 1947 bolo zo Slovenska do Čiech vysídlených 44 153 osôb maďarskej národnosti. Jej politickým cieľom bolo rozdrobiť územnú kompaktnosť maďarskej menšiny a presunúť aspoň časť obyvateľstva ďalej od hraníc s Maďarskom a zároveň toto obyvateľstvo využiť ako pracovnú silu. Akcia bola zastavená po súhlase maďarskej strany s realizáciou dohody o výmene obyvateľstva130 .Toto sa samozrejme stretlo s veľkým odporom maďarskej vlády a bohužiaľ aj represiami na Slovákoch určených na presídlenie. Toto malo za následok, že ďalší Slováci ilegálne prekračovali hranice a prúdili na územie Slovenska. Konkrétne čísla hovoria o viac, ako 12 000 Slovákov, ktorí nedobrovoľné opustili Maďarsko131 129 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 11 130 ŠUTAJOVÁ, J: Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, str. 21 131 REŠKO, A., LEHOTSKÁ, H (1997): Z dolnej zeme do krajiny predkov – Zborník k 50. Výročiu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, Komárno: Dom matice Slovenskej Komárno, str. 12
  38. 38. 39 3.3.3. Reslovakizácia Okrem odsunov a deportácií obyvateľstva bolo ďalšie opatrenie, ktorým sa československá vláda snažila riešiť maďarskú otázku, - tzv. reslovakizácia. Jej podstatou bola predstava, že mnohí Maďari na Slovensku nie sú vlastne nič iné len pomaďarčení Slováci. A tak bola daná možnosť tým, ktorí mali aspoň 1 predka slovenského pôvodu, prihlásiť sa za Slovákov a získať tým účasť na upieraných občianskych právach132 . Prijatý Predpis č. 245/1948 Zb.- Zákon o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti hovorí nasledovné: „(1) Osoby maďarskej národnosti, ktoré dňa 1. novembra 1938 boly československými štátnymi občanmi, majú bydlisko na území Československej republiky a nie sú príslušníkmi cudzieho štátu, nadobúdajú bez ďalšieho československé štátne občianstvo dňom, kedy tento zákon nadobúda účinnosť, ak složia do 90 dní od tohto dňa sľub vernosti Československej republike (§ 2, ods. 2). (2) Spolu s manželom, prípadne spolu s otcom alebo matkou, nadobúdajú československé štátne občianstvo nerozvedená manželka a maloleté deti, pokiaľ ho už nenadobúdajú podľa odseku 1, ak majú bydlisko na území Československej republiky. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia pre osoby, ktoré sa ťažko previnily proti Československej republike alebo jej ľudovodemokratickému zriadeniu. Ministerstvo vnútra sostaví do 30 dní od vyhlásenia tohto zákona soznam týchto osôb a dodá ho príslušným okresným národným výborom. Ďalej ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia pre osoby určené na výmenu podľa Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva zo dňa 27. februára 1946, č. 145 Sb..Čiže formálne znamenala reslovakizácia prijateľnú alternatívu pre obyvateľstvo maďarskej národnosti“133 Kocsis uvádza, že tuto možnosť využilo až 282 594 Maďarov134 , Balassa uvádza, že sa prihlásilo až 352 038 osôb135 . Naproti tomu, Šutajová uvádza, že žiadosť o reslovakizáciu podalo viac ako 400 tisíc obyvateľov maďarskej národnosti136 a Šutaj a kol. uvádzajú, že sa na reslovakizáciu prihlásilo do roku 1948 452 089 osôb. Z nich bolo na reslovakizáciu prijatých 326 679 132 MAREK, M.( 2011): Národnosti Uhorska - Vysokoškolské učebné texty. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, str. 129 133 Predpis č. 245/1948 Zb. Zákon o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti. (Dostupné online na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1948-245) 134 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto, kapitola “The Hungarians of Slovakia” 135 BALASSA, Z. (2004): Dva národy v jednej domovine, Toronto: Editura Matthias Corvinus, str. 96 136 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice, str. 20
  39. 39. 40 osôb137 .Treba podotknúť, že reslovakizácia je krajne rozporuplná a bola často vynucovaná a obdobne, ako pri maďarizácii sa osoby prihlasovali viac z pragmatických, ako národných dôvodov. Väčšinový dôvod bola obava pred represiami. Konkrétnu podobu dostala reslovakizácia až v júni 1946 a počet tých, ktorým mala byť slovenská národnosť vrátená, sa menil. Riadil sa predpokladaným počtom Maďarov, určených k odsunu. Keď pominula hrozba odsunu, zvýšil sa počet reslovakizovaných. Rozhodovali sa pod tlakom, pretože sa chceli zachrániť pred odsunom, pred stratou majetku a získať aspoň časť občianskych práv. Ako náhle však tento tlak pominul, hlásili sa znovu k svojej národnosti138 Dohoda o výmene obyvateľstva aj tak celkovo neriešila maďarskú otázku v Československu, preto v apríli 1946 námestník generálneho tajomníka OSN Dalibor Krno, odovzdal v Londýne 1946 námestníkovi ministra zahraničných vecí Gladwinovi Jobbovi tri nóty, ktoré sa týkali získania bratislavského predmostia pre Československo, reslovakizácie 450 tisíc a núteného vysídlenia 200 tisíc slovenských Maďarov a hospodárskych požiadaviek voči Maďarsku139 . Dôležité je dodať, že ak bola občanovi priznaná slovenská národnosť, bol vyňatý z pôsobnosti benešových dekrétov a nehrozila mu ani výmena obyvateľstva. 3.4. Národnostná hranica Za toto obdobie máme k dispozícii bohužiaľ iba 2 sčítania – za rok 1930 ( mapa 6) a za rok 1950 (mapa 7). Dôvod je, že za sčítanie 1921 sa nepodarilo získať relevantne údaje o národnostnom zložení do úrovne obci. Do úrovne obcí možno nájsť iba súhrnný počet obyvateľov napríklad v Retrospektívnom lexikóne obcí140 , avšak s dáta s národnostným zložením z tohto sčítania sa nám nepodarilo získať. Zaujímavá je aj situácia pre sčítanie z roku 1940, kde sa jednak neuvádzali národnosti, ale len príslušnosť podľa tried povolania141 a väčšina územia pre ktoré robíme výskum bola anektovaná hortyovskym Maďarskom. Na sčítaní z roku 1930 vidíme jednoznačný posun etnickej hranice smerom na juh. Maďarský podiel sa pri tomto sčítaní výrazne znížil. Kocsis napríklad uvádza zníženie 137 ŠUTAJ, Š et kol (2006): Maďarská menšina na Slovensku v procesoch transformácie po roku 1989 (Identita a politika), Prešov str. 16 138 ŠUTAJ, Š. (1993): Maďarská menšina na Slovensku v rokoch 1945 – 1948, Bratislava: Veda 139 ŠUTAJOVÁ, J (2012): Problematika neslovanských menšín v ČSR po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, Košice po druhej svetovej vojne v slovenskej politike po roku 1989, str. 20 140 Retrospektívny lexikon obcí ČSSR 1850-1970. Praha : Federální statistický uřad, 1978. 141 Sčítanie l̕udu na Slovensku zo dňa 15, XII. 1940
  40. 40. 41 podielu v absolútnych číslach až o 300 000142 a ich podiel v Československu sa znížil na 17,6%, čo predstavuje pokles až o 12,6%. Kocsis tento pokles pripisuje štatistickej asimilácii obyvateľov s nejednoznačnou národnostnou identitou, asimilácii predchádzajúco pomaďarčených obyvateľov (nie len z radov Slovákov, ale aj Židov a Nemcov, poznámka autora), štatistickej manipulácii a tlaku na Maďarov. Uvádza tiež, že zhruba 47 000 z nich si pod tlakom zvolilo za národnosť “cudzinec”143 . Toto spôsobilo “pretrhnutie” kompaktného maďarského osídlenia na juhozápadnom Slovensku a Maďari v okolí Nitry sa stali enklávou144 . Tak isto, ako už bolo spomenuté, ako následok pozemkovej reformy sa dostali inak kompaktného maďarského územia ďalšie ostrovčeky Slovenského (respektíve československého) elementu. Ako príklad môžeme uviesť obce Hviezdoslavov, Miloslavov, Lipové, Šrobárová, Lipovany a Bottovo. Na sčítaní za rok 1950 vidieť veľký posun národnostnej hranice. Jednak sa navrátili obyvatelia kolonizačných obcí a vznikli aj nové slovenské obce, ako napríklad Jatov a Rastislavice. Veľký posun na juh je zaznamenaný medzi Sencom a Sládkovičovom, kde sa mimo 20% hranice dostali obce ako Pusté Úľany, Veľké Úľany, Kostolná pri Dunaji, Jelka a Zlaté Klasy. Výrazný úbytok možno vidieť v širšom okolí Bratislavy. Jedná sa o obce ako Dunajská Lužná, Hviezdoslavov, ale aj Rovinka. Pod hranicu 20% sa dostali aj obce v okolí Levíc a Želiezoviec. Tieto úbytkové trendy sú viditelné na mape 20, ktorá zobrazuje indexy rastu, resp. úbytku populácie maďarskej národnosti medzi cenzom z roku 1910 a sčítaním ľudu v roku 1930 a na mape 21, ktorá zobrazuje indexy rastu medzi sčítaniami v rokoch 1930 a 1950. V oboch vidiet, že najväčśie úbytky zaznamenali práve tie obce a mestá, ktoré v predchádzajúcom období maďarizácie zaznamenali najväčšie prírastky. 142 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto, kapitola “The Hungarians of Slovakia” 143 POPÉLY, G. (1991): Népfogyatkozás. A csehszlovákiai magyarság a népszámlálások tükrében 1918- 1945 144 KOCSIS, K – KOCSIS-HODOSI, E. 1995. HUNGARIAN MINORITIES IN THE CARPATHIAN BASIN, A study in Ethnic Geography, Toronto, kapitola “The Hungarians of Slovakia”

×