Hriňová2

691 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
691
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
4
Actions
Shares
0
Downloads
2
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Hriňová2

  1. 1. Hriňová Dominika Výbošťoková 7.A
  2. 2. Vznik <ul><li>Hriňová vznikla v 18. storočí ako laz v chotári Detvy na Vígľašskom panstve, samostatnou obcou je od roku 1850. Názov obce sa postupne menil z Hrinyová (1863) až na dnešný názov Hriňová; maďarsky Herencsv ölgy. </li></ul>
  3. 3. Osídlenie <ul><li>Osídlenie hriňovského chotára bolo riedke, nepravidelné. Na lazoch sa vytvárali samostatné poľnohospodárske jednotky, ktoré boli od seba značne vzdialené. </li></ul>
  4. 4. Spôsob obživy <ul><li>Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle.     </li></ul><ul><li>Pôda na horských svahoch bola málo výnosná. Na vyklčovaných pozemkoch sa pestovali obilniny ( jačmeň, ovos, pšenica ), zemiaky, kapusta, z technických plodín ľan, a konope. Veľký význam mal chov hovädzieho dobytka a oviec, ktoré sa pásli salašníckym spôsobom. </li></ul>
  5. 5. <ul><li>V 1. polovici 19. storočia tu Esterházyovci založili skláreň, ktorá prešla neskôr do vlastníctva 1.uhorskej sklárskej akciovej spoločnosti. Jej výroba stúpala do konca 19. storočia, pracovalo sa i pre vývoz (Balkán, Turecko). Za odbytovej krízy v roku 1904 prevádzku sklárne zastavili. </li></ul>
  6. 6. <ul><li>Pokusy o obnovenie výroby po 1. svetovej vojne neboli úspešné. Ako zaujímavosť spomeňme, že majiteľ huty vydal v roku 1879 vlastné peniaze, ktorými vyplácal zamestnancov, a ktoré platili iba v jeho obchode. </li></ul>
  7. 7. <ul><li>Pokojný život obce narušila 1. svetová vojna. Zánikom sklárne ubúdalo pracovných príležitostí. </li></ul><ul><li>V činnosti zostala iba parná píla. Mnohí Hriňovčania sa zamestnali pri výstavbe ciest Kriváň - Kokava nad Rimavicou a Hriňová - Brezno. </li></ul><ul><li>V rokoch hospodárskej krízy tu bolo viac ako 2000 nezamestnaných, </li></ul>
  8. 8. <ul><li>Do roku 1918 boli v Hriňovej dve štátne školy s maďarským vyučovacím jazykom. </li></ul><ul><li>Na lazoch boli tzv. gazdovské školy, v ktorých skúsenejší gazdovia vyučovali deti po slovensky. </li></ul><ul><li>Učilo sa iba počas zimných mesiacov so zameraním na čítanie a písanie. </li></ul>
  9. 9. <ul><li>Po roku 1918 vybudovali nové štátne školy v Krivci, Slanci, na Blate, Bielych Vodách, v Dolnej Riečke a na Priehaline. Školy boli aj strediskami kultúrno-osvetovej práce ( bývala v nich knižnica, organizovali sa rôzne kurzy, divadelné krúžky a pod. ). </li></ul>
  10. 10. <ul><li>Obdobie Slovenského štátu sa prejavilo čiastočným zvýšením životnej úrovne, preto že mnoho nezamestnaných našlo pracovné príležitosti pri výstavbe komunikácií . </li></ul>
  11. 11. <ul><li>Tienistou stránkou bola vojna, do ktorej muselo narukovať mnoho Hriňovčanov. </li></ul><ul><li>Počas SNP, na jeseň 1944, bolo rušno najmä v horách Poľany, kde sa sústredilo okolo 6000 partizánov, povstaleckých vojakov a rasovo prenasledovaných. </li></ul>
  12. 12. <ul><li>Za pomoc partizánom zastrelili Nemci 9 občanov Hriňovej. Napriek silným nemeckým opevneniam na Jaseňove a Javorinke už 31. januára 1945 sa objavili na okraji Hriňovej prvé hliadky Červenej armády a 11. februára Nemci Hriňovú opúšťajú. </li></ul>
  13. 13. Koniec

×