Ukážky a riešenie úloh v odbornom predmetovom kontexte, na ktorých je možné trénovať čitateľskú gramotnosť. Skúsenosti s tvorbou úloh a ich používaním vo vyučovaní. Prostredie a technológie sa neustále menia. Nevieme, čo budú naši žiaci potrebovať v praxi o desať rokov. Vieme však, že sa budú musieť neustále vzdelávať, čiže aj čítať a rozumieť odborným textom. Čo a ako môžeme pre to urobiť na prírodovedných predmetoch?

1. Trénovanie čitateľskej gramotnosti
konferencia Učíme pre život
marec 2016
Poprad
Peter Kučera, kucera@1sg.sk
1. súkromné gymnázium v Bratislave, www.1sg.sk

2. 1. súkromné gymnázium v Bratislave www.1sg.sk 2
Google využíva reCaptchu na rozpoznávanie čísiel domov zo Street View fotiek
zdroj: http://www.dsl.sk/article.php?article=12329
Spoločnosť Google začala využívať projekt reCaptcha, systém ochrany CAPTCHA efektívne využívaný
na rozpoznávanie zoskenovaných textov nerozpoznaných automatických OCR softvérom, na
rozpoznávanie čísiel domov z fotografií ulíc vytvorených pre službu Street View.
Potom ako sa takého obrázky začali zobrazovať viacerým užívateľom na to upozornil Techcrunch.
Softvér a projekt reCaptcha vytvorili v roku 2007 na Carnegie Mellon University v Pittsburghu. Jeho
úlohou rovnako ako ostatných systémov CAPTCHA, Completely Automatic Public Turing Test to Tell
Computers and Humans Apart, je odlíšiť automatických robotov od ľudí a zabrániť najmä
automatickému využívaniu webových služieb softvérovým robotom. reCaptcha využíva zaujímavý
nápad, keď užívateľovi zobrazuje dve ťažko čitateľné slová. Z týchto ale systém pozná len jedno a druhé
môže byť potenciálne ťažko rozpoznateľný text, ktorý reCaptcha necháva rozoznať užívateľa. Keď
užívateľ prepíše obe slová, reCaptcha ho overí testom správnosti známeho slova.
Projekt reCaptcha bol doteraz využívaný najmä na rozpoznávanie textov zo zoskenovaných kníh
nerozpoznateľných spoľahlivo OCR softvérom. Spoločnosť Google ho odkúpila na konci roku 2009.
Google v stanovisku pre Techcruch potvrdil, že systém začal v posledných týždňoch zatiaľ
experimentálne využívať na rozpoznávanie čísiel domov z fotografií ulíc vytvorených pre službu Street
View. Okrem čísiel domov je využívaný tiež na rozpoznávanie názvov ulíc a textov na značkách.
Potenciálnou slabinou takéhoto využívania systému je, že informovaný užívateľ vie ktoré slovo s
vysokou pravdepodobnosťou systém reCaptcha pozná a ktoré mu tak stačí prepísať správne.
Potenciálne tak pri takomto použití systém získava správne prepisy pomalšie ako pri ponuke dvoch
textov rovnakého typu, s vysokou pravdepodobnosťou takto postupuje ale len minimálne percento
užívateľov a vplyv na výsledky je minimálny. Na ktorých všetkých stránkach využívajúcich reCaptcha
Google nasadil rozpoznávanie čísiel a textov zo Street View nie je známe.
01 Vysvetlite bežnému používateľovi počítača, čo je CAPTCHA, z akého dôvodu sa používa,
a uveďte konkrétny príklad, kde sa s ňou môže stretnúť:
02 Pomocou označenia stĺpca (A..F) a riadku (1..6) vypíšte:
dvojicu obrázkov (dvoch ťažko čitateľných slov), ktoré nám reCaptcha môže zobraziť:
ktoré obrázky z vami uvedenej dvojice systém pozná (opäť uveďte súradnice)
03 Odkiaľ s vysokou pravdepodobnosťou pochádza obrázok na pozícii E2?
04 Čo si myslíte akú motiváciu má spoločnosť Google – s akým cieľom zavádza službu reCaptcha
(z hľadiska prínosu pre nich)?
05 Čo sa udeje, keď používateľ správne zadá len jednu časť dvojobrázku správne (aké to bude
mať dôsledky)?
Z hľadiska používateľa:
Z hľadiska prevádzkovateľa služby:

3. 1. súkromné gymnázium v Bratislave www.1sg.sk 3
Slovenská sporiteľňa eviduje podvodné e-maily
zdroj: http://www.zive.sk/clanok/102159/slovenska-sporitelna-eviduje-podvodne-e-maily
Hackeri sa snažia podvodom získať prístupové heslá k internetbankingu klientov.
Slovenská sporiteľňa opäť zaznamenala podvodné e-maily, ktorými sa hackeri snažia získať prístupové
heslá k internetbankingu klientov. Ide o novú vlnu phishingových útokov. Banka upozorňuje klientov,
aby boli obozretní a neklikali na linky v podozrivých e-mailoch. Banka nikdy nepožaduje informácie o
účtoch, telefónnych číslach, prihlasovacích údajoch, kódoch do služieb elektronického bankovníctva
alebo o platobných kartách.
Meno odosielateľa je síce Slovenská sporiteľňa, ale na prvý pohľad je zrejmé, že e-mail je odoslaný z
falošnej adresy phelan@midlandu.edu. Predmet správy: „Aktualizace účtu – Slovenská sporiteľňa
Internetbanking“, ako aj celá správa je písaná v češtine. Takýto e-mail odporúča banka bez otvorenia
vymazať. E-mailová adresa odosielateľa, ako aj predmet e-mailu sa však môžu meniť.
V tele správy sa nachádza linka, ktorá vyzýva príjemcu, aby klikol na aktualizáciu svojho on-line
bankového účtu. Ďalší postup je rovnaký, ako pri väčšine podobných podvodných e-mailov. Klient je
presmerovaný na podvodnú stránku, kde je vyzvaný na zadanie osobných údajov.
Podvodná stránka obsahuje aj políčka na vyplnenie, ktoré sa na stránke internetbankingu
nenachádzajú. „Všetky pokusy o podvod banka aktívne preveruje a v prípade, že zistí podozrivé
aktivity, podniká kroky vedúce k zabráneniu vzniku škody,“ hovorí Ján Adamovský, ktorý v banke
zodpovedá za IT bezpečnosť.
Vlastnými slovami popíšte udalosť, ktorú popisuje tento článok.
Akým spôsobom identifikujem tento podvodný mail?
Čo mám urobiť v prípade, keď dostanem takýto email?
Čo sa stane, ak kliknem na odkaz v správe?
Aké informácie sa snažia získať?
Popíšte spôsob, ktorým sa snažia získať informácie.
Ako môžu spôsobiť škody?
Čo je účelom tejto správy (tohto textu)?

4. 1. súkromné gymnázium v Bratislave www.1sg.sk 4
Hackeri poškodili nemeckým hutníkom vysokú pec
zdroj: http://tech.sme.sk/c/7560356/hackeri-poskodili-nemeckym-hutnikom-vysoku-pec.html
Útočníci získali heslá na vzdialený prístup a spustili procedúry, ktoré poškodili zariadenie.
BERLÍN, BRATISLAVA. Je to prípad, aký sa nestáva často. Hackerom sa podarilo poškodiť továrenské
zariadenie bez toho, aby museli prejsť bránou fabriky. Nabúrali sa do počítačových systémov a na
diaľku riadili chod vysokej pece.
Prípad, ktorý sa udial v bližšie neurčenom hutníckom závode, teraz vyšetruje nemecká BSI. Ako sa
ukázalo, hackerom sa podarilo prostredníctvom falošných e-mailov ukradnúť prihlasovacie mená a
heslá, ktoré im otvorili prístup k digitálnemu velínu.
Odtiaľ prevzali kontrolu nad vysokou pecou, v ktorej sa tavil materiál. Počas jej behu spustili procesy,
ktoré spôsobili jej poškodenie. Podniku tak vznikla vysoká škoda, ktorá bude vyžadovať opravu pece.
Je to, akoby ste sa pokúsili počas tavenia pec vypnúť, aby sa stala nepoužiteľnou. Ibaže omnoho
sofistikovanejšie a zručnejšie.
Podľa BBC sú vyšetrovatelia presvedčení o tom, že nejde o žiadny náhodný prienik hackera, ktorý by si
chcel dokazovať svoje zručnosti. Za útokom stoja ľudia, ktorí presne vedia, čo robia a ich cieľom malo
byť poškodenie továrenského vybavenia.
Osvedčený scenár s phishingom a zručné ovládanie pece poukazujú na to, že hackeri vedeli presne, za
akým cieľom idú.
Ide o jeden z mála prípadov, kedy sa záškodníkom podarilo zneužiť technológie na poškodenie
fyzického zariadenia s iným ako IT zameraním. Najznámejší je prípad škodlivého kódu Stuxnet, ktorý
zničil Iránu centrifúgy používané v ich jadrovom programe.
Analytici sa zhodujú na tom, že nepripadá do úvahy, aby takéto strategické zariadenia boli dostupné
cez internet.
Dnes sú to oceliarne, nabudúce to môže byť jadrová elektráreň, obslužná stanica plynovodu alebo
dispečing rozvodovej sústavy elektrickej energie. Firmy a organizácie by mali klásť vyšší dôraz na
bezpečnosť.
Odborné pojmy a neznáme slová: procedúry, velín, hacker, BSI, phishing, stuxnet, centrifúga.
Otázky k textu:
1. Čo sa podarilo urobiť hackerom?
2. Kde sa hackeri fyzicky nachádzali v čase udalosti?
3. Čo zapríčinilo poškodenie pece?
4. Podrobne popíšte, aký scenár použili hackeri.
5. Prečo je podľa vás v článku uvedené „osvedčený scenár s phisingom“?
6. Je časté, že sa záškodníkom podarí fyzické poškodenie zariadenia?
7. Prečo si podľa vás vyšetrovatelia myslia, že: „Za útokom stoja ľudia, ktorí presne vedia, čo robia
a ich cieľom malo byť poškodenie továrenského vybavenia.“
8. Čo by mali hutníci spraviť, aby sa podobný prípad neopakoval? Aké dôsledky by mali ich
opatrenia?

5. 1. súkromné gymnázium v Bratislave www.1sg.sk 5
Otázky, ktoré k textu pripravili študenti:
Čo bolo cieľom hackerov?
Ako získali hackeri potrebné údaje na ovládanie pece?
Akú chybu firma urobila?
Chytili hackerov?
Čo v minulosti spôsobil kód Stuxnet?
Podľa čoho BBC usudzuje, že toto napadnutie bolo úmyselné?

6. 1. súkromné gymnázium v Bratislave www.1sg.sk 6
Čo o vás vie Facebook, a vy to o sebe neviete (grafy a dáta)
zdroj: http://tech.sme.sk/c/20104451/co-o-vas-vie-facebook-a-vy-to-o-sebe-neviete.html#ixzz43FQ23DJy
Facebook denne otvorí vyše miliarda ľudí, ktorí označia symbolom “páči sa mi to” viac ako 4,5 miliárd
príspevkov. Každú sekundu vznikne na sociálnej sieti päť nových profilov a každú minútu pribudne v
priemere 510 komentárov a takmer 300-tisíc nových príspevkov.
V roku 2014 zverejnil Pew Research Center veľkú štúdiu o najväčšej sociálnej sieti so zaujímavými
závermi. Ľudí, napríklad, trápi, keď niekto zdieľa o sebe priveľa informácií.
Ženy a muži však používajú Facebook z rôznych dôvodov, no v hlavných bodoch sa zhodujú: za
najprínosnejšie považujú pozeranie fotiek a videí alebo možnosť oznámiť informáciu viacerým
priateľom naraz.
Ľudia majú priemerne 338 priateľov, medián je však dvesto. To znamená, že viac ako polovica
používateľov má cez 200 priateľov.
Čo ukazujú dáta?
Stephen Wolfram je britský vedec, ktorý sa dlhé roky zaoberá počítačovou vedou a stojí aj za projektom
vedomostného nástroja Wolfram Alpha.
Práve prostredníctvom Wolfram Alpha pre Facebook si môžu užívatelia o sebe vytvoriť správu založenú
na informáciách zo sociálnej siete. Výskumníci tieto údaje anonymizovali a z výsledkov sa dozvedeli o
užívateľoch sociálnej siete informácie, ktoré mohli vďaka veľkej vzorke zovšeobecniť.
Zistenia zhrnul Stephen Wolfram na svojom blogu. Aké sú teda jeho výsledky?
Priatelíme sa najmä s rovesníkmi
Asi nikoho neprekvapí zistenie, že čím mladší je používateľ, tým viac má priateľov - a s pribúdajúcim
vekom sa tento počet znižuje. Sociálna sieť tu ešte pred dvadsiatimi rokmi nebola, len nedávno oslávila
desiate výročie.
Ďalšie zistenia sú však zaujímavejšie.
Môžeme totiž predpokladať, že súčasní dvadsiatnici budú mať o štyridsať rokov niekoľkonásobne viac
facebookových priateľov ako dnešní šesťdesiatnici.
Pre užívateľov do štyridsať rokov platí pravidlo, že na Facebooku bývajú obklopení rovesníkmi. Pri
starších je vekové zloženie pestrejšie, pravdepodobne vplyvom prítomnosti dospievajúcich detí.
Sedemdesiatnici tak majú priateľov rozložených medzi jednotlivými vekovými kategóriami.
Facebook odráža skutočný život
Keď Wolfram porovnal, v akom veku vstupujú ľudia do manželstva, výsledky sa zhodovali s údajmi zo
štatistického úradu. Údaje Facebooku tak kopírujú reálny život.
S rastúcim vekom sa ľudia zároveň viac zaujímajú o politiku, počasie a zdravie, a klesá ich záujem o
módu, videohry či vzťahy.

7. 1. súkromné gymnázium v Bratislave www.1sg.sk 7
“Muži hovoria viac o športe a technológiách ako ženy, a, na moje prekvapenie, viac ich zaujímajú filmy,
televízia a hudba,” píše Wolfram na svojom blogu.
Zo zozbieraných údajov z Facebooku vyplývajú aj ďalšie stereotypné zistenia: ženy hovoria viac o
domácich zvieratách, rodine, priateľoch či vzťahoch.
Tri a pol stupňa odlúčenia
V roku 1990 mala premiéru hra Johna Guare s názvom Šesť stupňov odlúčenia. Bola založená na teórií,
že akýkoľvek dvaja ľudia na svete sú prepojení vzťahmi šiestich ľudí.
Znamená to, že, napríklad, medzi prezidentom Spojených štátov a učiteľom v Bratislave je vzťahová
vzdialenosť šiestich jednotlivcov, cez ktorých by sa mohli spojiť.
Facebook ešte v roku 2011, keď mal 711 miliónov registrovaných užívateľov, prišiel so zistením, že
medzi užívateľmi je 3,74 stupňov odlúčenia. Začiatkom februára, už s dvojnásobným počtom užívateľov
oznámila sociálna sieť, že číslo sa znížilo na tri a pol (3,57).
Na stránke projektu si môžete pozrieť, aký je váš stupeň odlúčenia, musíte byť ale prihlásení.
Facebook zmenšuje svet
“Zistili sme, že svet je viac pospájaný, ako by ste si mysleli,” píšu výskumníci z Facebooku, ktorí nové
číslo vypočítali. Svoj výsledok si môžete porovnať napríklad so zakladateľom Facebooku Markom
Zuckerbergom.
Ak si myslíte, že jeho index bude určite najnižší, mýlite sa. Po zverejnení sa na sociálnych sieťach rýchlo
objavili príspevky, kde sa ľudia chválili, že majú nižší stupeň odlúčenia ako Zuckerberg.
Ak sa však bude Facebook ďalej rozrastať, môžeme očakávať, že číslo, ktoré nás delí od hocikoho na
svete sa ešte zníži a údaje, ktorým bude sociálna sieť disponovať budú úplne dokonale kopírovať náš
reálny život.
Ako vyzerá podľa sociálnej siete migrácia

8. 1. súkromné gymnázium v Bratislave www.1sg.sk 8
Čím večer vyťažujeme internet?
zdroj: http://www.zive.sk/clanok/100328/cim-vecer-vytazujeme-internet-v-usa-netflixom-v-europe-warezom
Spoločnosť Sandvine, ktorá dodáva systémy pre telekomunikačných operátorov, vydala novú štatistiku
vyťaženosti internetu najrôznejšími službami. Americkej sieti tak v dobe špičky (19:00 až 21:00) vládnu
BitTorrent a Netflix. Zatiaľ čo BitTorrent z 25,5 percenta vyťažuje nahrávanie (upload), Netflix v týchto
hodinách tvorí celých 34,9 percenta sťahovania (download). Až za ním je YouTube, bežný protokol
HTTP a BitTorrent.
Netflix ale v Amerike tvorí aj veľkú časť uploadu. S 9,45 percentami je dokonca druhý za spomenutým
P2P BitTorrentom. To znamená, že diváci populárnej VOD služby dáta nielen prijímajú, ale veľa dát
taktiež odosielajú.
V Európe je situácia trocha odlišná, keďže tu nehrá prím Netflix, ktorý sa tunajší trh snaží pomaly
dobývať, downloadu vládne YouTube (22,4 %) a HTTP (17,3 %). Tretí je potom BitTorrent. Upload
ovláda taktiež BitTorrent (36,6 %) a HTTP (10,6 %).
1.
Ktorá zo služieb najviac vyťažuje internet v Americkej sieti medzi 19:00 – 21:00 hodinou v množstve
celkovo prenesených dát?
a) BitTorrent b) Netflix c) YouTube d) HTTP e) Facebook
2. V sledovanom období som si vytvoril selfie pred Eifelovou vežou v Paríži a hneď som ju zverejnil ako
profilovú fotografiu cez aplikáciu Facebooku, ktorú mám vo svojom telefóne. V ktorom čísle
vyťaženosti siete budú zahrnuté údaje aktivity, ktorú som práve vykonal?
a) 7,18% b) 8,62% c) 5,48% d) 7,84% e) 10,6%
3.
Rozhodnite o pravdivosti nasledujúcich tvrdení:
 V Európe sa služba Netflix nepoužíva PRAVDA NEPRAVDA
 V rebríčkovom porovnaní cez Dropbox nahrávame do internetu viac informácii ako cez Flash
Video
PRAVDA NEPRAVDA
 Pri využívaní webu je relatívne vyrovnaná vyťaženosť nahrávania a sťahovania informácií
PRAVDA NEPRAVDA
 Pri využívaní Facebooku si viac pozeráme zverejnené informácie, ako zverejňujeme ďalšie
PRAVDA NEPRAVDA