Koncepcia výchovy a vzdelavania
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Like this? Share it with your network

Share

Koncepcia výchovy a vzdelavania

  • 4,892 views
Uploaded on

 

More in: Travel , Business
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Be the first to comment
    Be the first to like this
No Downloads

Views

Total Views
4,892
On Slideshare
4,858
From Embeds
34
Number of Embeds
3

Actions

Shares
Downloads
14
Comments
0
Likes
0

Embeds 34

http://komoraucitelov.org 31
http://www.komoraucitelov.org 2
http://www.slideshare.net 1

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
    No notes for slide

Transcript

  • 1. NÁVRH Koncepcia výchovy a vzdelávania v materskýchškolách, v základných školách a v stredných školách
  • 2. Obsah1. Východiská koncepcie .................................................................................................. 11.1 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014.................... 11.2 Medzinárodný kontext .................................................................................................... 21.3 Štatistické ukazovatele materských škôl, základných škôl a stredných škôl, prognóza vývoja do roku 2025 ....................................................................................... 31.4 Súčasný právny stav vo vzťahu k materským školám, základným školám a stredným školám .......................................................................................................... 32. Koncepčné zámery ministerstva v oblasti materských škôl, základných škôl a stredných škôl ............................................................................................................ 52.1 Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva ................. 52.1.1 Zaviesť systém udržateľného financovania regionálneho školstva ................................ 52.1.2 Odstrániť zbytočnú byrokraciu v školách a voči školám ............................................... 72.1.3 Zvýšiť bezpečnosť v školách .......................................................................................... 82.1.4 Systematicky prijímať opatrenia na znižovanie informačnej nerovnosti v regionálnom školstve; zlepšiť podmienky v prístupe k informáciám ......................... 82.1.5 Zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov, s osobitným dôrazom na financovanie a hodnotenie; zabezpečiť rovnaké podmienky subjektom regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa ........................................................ 92.2 Kvalitná výchova a vzdelávanie ................................................................................... 102.2.1 Uskutočniť zmeny v systéme a obsahu vzdelávania .................................................... 102.2.2 Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania ................ 122.2.3 Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľov, ktoré zodpovedá významu ich práce...................................................................................... 132.2.4 Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám .......................................................... 152.2.5 Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania ............................................ 162.3 Regionálne školstvo dostupné pre všetkých ................................................................. 162.3.1 Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny ......................................................................................................................... 162.3.2 Podporovať vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok ......................... 192.4 Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu .............................................................................................................................. 212.4.1 Posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlu ....................................... 212.4.2 Skvalitniť školské stravovanie ..................................................................................... 21
  • 3. 2.5 Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce ............................................................. 222.5.1 Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach ........ 222.5.2 Zapojenie škôl do medzinárodných projektov ............................................................. 223. Návrhy opatrení legislatívneho charakteru ............................................................. 243.1 Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť ....... 243.2 Novelizáciou zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť ...................................................... 253.3 Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť ......................................................................................................... 263.4 Novelizáciou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov upraviť ............................... 263.5 Návrh na úpravu iných všeobecne záväzných právnych predpisov ............................. 274. Návrhy opatrení nelegislatívneho charakteru ......................................................... 28Záver ...................................................................................................................................... 31
  • 4. NÁVRH Koncepcia výchovy a vzdelávania v materskýchškolách, v základných školách a v stredných školáchÚvod V Programovom vyhlásení vlády na roky 2010 až 2014 sa kladie zvýšený dôraz napodporu vzdelania, vedy a výskumu, „najmä z hľadiska zlepšenia upadajúcej kvality v tejtooblasti (vláda Slovenskej republiky považuje túto oblasť za kľúčovú z hľadiska udržateľnostirastu ekonomiky a zamestnanosti v budúcnosti)“. V záujme naplnenia tohto zámeru v časti 3.4. Programového vyhlásenia vláda SRstanovila veľké množstvo úloh aj v oblasti regionálneho školstva. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len„ministerstvo“) považuje túto časť Programového vyhlásenia vlády na roky 2010 až 2014za svoju prioritu a Koncepciou výchovy a vzdelávania v materských školách, v základnýchškolách a v stredných školách (ďalej len „koncepcia“) navrhuje spôsob, rozsah a obsahplnenia jednotlivých úloh.1. Východiská koncepcie1.1 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre oblasť materských škôl,základných škôl a stredných škôl stanovilo konkrétne tézy. Mnohé sú spoločné pre všetkysubjekty regionálneho školstva. Ministerstvo rozpracovalo úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vládySlovenskej republiky a pre regionálne školstvo stanovilo strategický cieľ: „vyriešiťmomentálne problémy a nasmerovať celý školský systém k efektívnemu a na etickýchprincípoch postavenému fungujúcemu regionálnemu školstvu zabezpečujúcemu kvalitnúvýchovu a vzdelávanie, dostupnému pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúcemu základzdravého životného štýlu a postavenie učiteľom zodpovedajúce mimoriadnemu významu ichpráce.“Strategický cieľ sa premietol do piatich koncepčných zámerov:  Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva  Kvalitná výchova a vzdelávanie  Regionálne školstvo dostupné pre všetkých  Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu  Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce. Pri vypracúvaní koncepcie sa rešpektovalo aj Oznámenie Komisie EURÓPA 2020Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; Národnýprogram reforiem 2011 – 2014, Návrh materiálu – zrevidovaný Národný akčný plán Dekádyzačleňovania rómskej populácie 2005 – 2015, Návrh materiálu – Analýza činnostíMinisterstva školstva, vedy, výskumu a športu SR ako aj Návrh materiálu – Analýza činnostia efektívnosti verejnej správy. Dôležitými východiskovými materiálmi pri tvorbe koncepciesú aj aktuálne platné koncepcie pre rezort školstva schválené vládou SR presahujúce volebnéobdobie jednej vlády:a) Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov MILÉNIUM (UV č. 1193/2001) platný do roku 2015b) Koncepcia špeciálnopedagogického poradenstva (UV č. 282/2007) platná do roku 2015
  • 5. c) Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácie do praxe (UV č. 283/2007) platná do roku 2015d) Koncepcia dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike (UV č. 489/2007) platná do roku 2013.e) Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách (UV č. 767/2007) platná do roku 2016.f) Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín (UV č. 100/2007) platná do roku 2013g) Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania (UV č. 206/2008) platná do roku 2013.1.2 Medzinárodný kontext Pri vypracúvaní koncepcie sa rešpektujú nielen národné strategické dokumenty, ale ajstrategické dokumenty v oblasti vzdelávania, ktoré boli prijaté Európskou komisioua v ktorých sa odporúča členským krajinám, aby zdokonalili svoje vzdelávacie systémys cieľom dosiahnuť čo najlepšie stanovené nové výzvy a ciele Európskej únie.Vzdelávacia politika Európskej únie nesmeruje k vytvoreniu jednotného, unifikovanéhovzdelávacieho systému, ale rešpektujú sa kultúrne a vzdelávacie tradície vo všetkých štátochEurópskej únie. Cieľom zmien je skvalitniť vzdelávacie systémy tak, aby sa budovala Európaznalostí (Europe of Knowledge), ktorá by zabezpečila vysokú kvalitu vzdelania a vysokúúroveň zamestnanosti. EK SEC (2001) 526 v apríli 2011 vydala správu Progress towards the commonEuropean objectives in education and training 2010/2011. Takéto správy pravidelnemonitorujú a vyhodnocujú najdôležitejšie indikátory vzdelávania a odbornej prípravy, ktorésú sledované v Európskej únii. Aktuálna správa sa zameriava na hodnotenie referenčnýchkritérií, ktoré boli prijaté ministrami školstva členských štátov Európskej únie roku 2001a aktualizované v roku 2009. Tieto analýzy odrážajú hlavné strategické ciele Európskejúnie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020. Ministri pre vzdelávanie Európskej únie sa dohodli na piatich cieľoch výkonnostivzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2020 (zdroj: IP/11/488,Brussels, 19. apríl 2011): 1. podiel osôb s neukončeným vzdelaním a nedokončenou odbornou prípravou (predčasným odchodom zo vzdelávania) by nemal presiahnuť 10 % (súčasný podiel je 14,4 %, čo by malo byť menej o 1,7 milióna osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou), 2. aspoň 95 % detí vo veku medzi 4. rokom a začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky by sa malo zúčastniť predškolského vzdelávania (súčasný stav je 92,3 % detí, na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné o 250 000 detí viac v predškolskom vzdelávaní), 3. podiel osôb vo veku 30 – 34-ročných s ukončeným vysokoškolským vzdelaním by mal byť prinajmenšom 40 % (teraz je podiel 32,3 %, čo znamená dosiahnuť o 2,6 milióna viac absolventov), 4. podiel 15-ročných detí, ktoré majú nedostatočné schopnosti v oblasti porozumenia v čítaní, matematike a v prírodných vedách by nemal dosiahnuť viac ako 15 % (v súčasnosti je to asi 20 %, v každej z týchto oblastí, čo znamená o 250 00 detí s takýmito problémami menej), 5. v priemere aspoň 15 % dospelých vo veku 25 – 64-ročných by sa malo zúčastniť celoživotného vzdelávania (teraz je podiel 9,3 %, čo znamená, že na dosiahnutie tohto cieľa by malo o 15 miliónov viac dospelých participovať na celoživotnom vzdelávaní). 2
  • 6. Niektoré vybrané medzinárodné komparácie materských škôl, základných škôl,stredných škôl sa nachádzajú v Prílohe č. 1.1.3 Štatistické ukazovatele materských škôl, základných škôl a stredných škôl, prognóza vývoja do roku 2025 Prílohy č. 2 až 18 obsahujú prehľad vývoja ukazovateľov od roku 2000 po súčasnosť.Podklady sú štruktúrované podľa druhu škôl a vecného zamerania. Spracované sú formoutabuliek, grafov a stručných komentárov. Zdrojmi údajov na spracovanie Príloh č. 2 až 18 sú:  Štatistická ročenka školstva SR. Bratislava : ÚIPŠ, 1990 až 2010  Databázy a údajové zdroje Oddelenia štatistiky a služieb ÚIPŠ  Herich, J.: Kvantitatívna prognóza vývoja ukazovateľov materských a základných škôl. Bratislava: ÚIPŠ, 2008  Herich, J.: Kvantitatívna prognóza vývoja ukazovateľov stredných škôl. Bratislava: ÚIPŠ, 2009  Herich, J.: Uplatnenie absolventov stredných škôl v praxi. Bratislava: ÚIPŠ, 2010  Slovíková M. Herich J.: Trendová analýza vývoja záškoláctva v ZŠ a SŠ. Bratislava: ÚIPŠ, 2011. Podklady obsahujú vývoj počtu detí a žiakov v jednotlivých druhoch škôl a školskýchzariadení, vývoj počtu jednotlivých druhov škôl vrátane škôl pre deti a žiakov so špeciálnymivýchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálnych škôl“), počtu tried v nich vrátanevývoja priemerného počtu detí a žiakov v triedach, vývoj počtu neospravedlnených hodínžiakov, vekové zloženie pedagogických a odborných zamestnancov a vývoj priemernej mzdypedagogických a odborných zamestnancov jednotlivých druhov škôl a školských zariadenía jej porovnanie so mzdou v národnom hospodárstve. Podklady o materských školách obsahujú aj vývoj zaškolenosti detí v materskýchškolách a podklady o základných školách, vývoj počtu neplnoorganizovaných základnýchškôl, zmennosť vyučovania, vývoj počtu špeciálnych tried v základných školách a vývojpočtu detí, ktoré mali odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky.Podklady o stredných školách obsahujú demografický vývoj populačných ročníkov strednýchškôl vrátane prognózy vývoja do roku 2024 ako aj vývoj nezamestnanosti absolventovstredných škôl.1.4 Súčasný právny stav vo vzťahu k materským školám, základným školám a stredným školám Komplexným zákonom o výchove a vzdelávaní je zákon č. 245/2008 Z. z. o výchovea vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „školský zákon“). Pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí,samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy a ich pôsobnosť v oblasti výkonuštátnej správy v školstve a školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl, školskýchzariadení, zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl 3
  • 7. a školských zariadení upravuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskejsamospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplneníniektorých zákonov (ďalej len „zákon o odbornom vzdelávaní a príprave“), účinnýod 1. septembra 2009, je právnou úpravou komplexne riešiacou problematiku odbornéhovzdelávania a prípravy v stredných školách a v školských zariadeniach. Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancocha o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje práva a povinnosti pedagogickéhozamestnanca a odborného zamestnanca; predpoklady na výkon pedagogickej činnostia na výkon odbornej činnosti, profesijný rozvoj, kariérové stupne, kariérové pozície, atestáciepedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, kvalifikačné predpokladypedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, pedagogickú činnosť pedagogickéhozamestnanca vrátane priamej výchovno-vzdelávacej činnosti a jej rozsahu; odborné činnostiodborného zamestnanca, rozsah, zameranie, organizáciu a ukončovanie jednotlivých druhovkontinuálneho vzdelávania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca,akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania, činnosť a postavenie Akreditačnej radyMinisterstva školstva Slovenskej republiky pre kontinuálne vzdelávanie pedagogickéhozamestnanca a odborného zamestnanca; výkon činnosti poskytovateľov kontinuálnehovzdelávania; získavanie kreditov za absolvované druhy kontinuálneho vzdelávania,sebavzdelávanie a tvorivé aktivity pedagogického zamestnanca a odborného zamestnancaa evidovanie kreditov, hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca,starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca a ich ochranu. Financovanie škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravuna povolanie, financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacímipotrebami a školských zariadení zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradenédo siete škôl a školských zariadení, financovanie nenormatívnych výdavkov (dopravné žiakovzákladných škôl (vrátane špeciálnych) v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a cirkví, asistentiučiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, mimoriadne výsledky žiakov, havarijnésituácie, rozvojové projekty), financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktorémajú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách, ktoré súzaradené do siete škôl a školských zariadení, príspevok na žiakov zo sociálneznevýhodneného prostredia a financovanie príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakovškôl, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení ustanovuje zákon č. 597/2003 Z. z.o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskoršíchpredpisov. Podrobnosti o súčasnom právnom stave vo vzťahu k materským školám, základnýmškolám a stredným školám sú v Prílohe č. 19. 4
  • 8. 2. Koncepčné zámery ministerstva v oblasti materských škôl, základných škôl a stredných škôl Koncepčné zámery uvedené v časti 1.1 sú v podmienkach ministerstva rozpracovanéna konkrétne úlohy (každá je ešte podrobnejšie rozpracovaná v snahe identifikovať a následneplniť opatrenia legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru súvisiace s konkrétnou úlohou),1ktorých plnenie a splnenie si vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných subjektov.Koncepčné zámery sú v koncepcii rozpracované tak, aby podporili:  Zavedenie systému udržateľného financovania regionálneho školstva  Odstránenie zbytočnej byrokracie v školách a voči školám  Zvýšenie bezpečnosti detí v školách  Systematické prijímanie opatrení na znižovanie informačnej nerovnosti v regionálnom školstve  Zabezpečenie trvalej transparentnosti všetkých procesov, s osobitným dôrazom na financovanie a hodnotenie  Zabezpečenie rovnakých podmienok subjektom regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľa  Uskutočnenie zmien v systéme a obsahu vzdelávania  Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania  Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľom zodpovedajúceho významu ich práce  Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciám  Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávania  Zabezpečenie prístupu ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny  Vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatok  Posilnenie výchovy detí a žiakov k zdravému životnému štýlu  Skvalitnenie školského stravovania  Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach.  Zapojenie škôl do medzinárodných projektov.Súčasťou koncepcie je: - identifikovanie najväčších problémov regionálneho školstva, - pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov, - zadefinovanie cieľového stavu, zmien, - navrhnutie riešení existujúcich problémov, - navrhnutie opatrení legislatívneho charakteru, - navrhnutie opatrení nelegislatívneho charakteru.2.1 Efektívny a na etických zásadách postavený systém regionálneho školstva2.1.1 Zaviesť systém udržateľného financovania regionálneho školstvaa) identifikovanie najväčších problémov - existencia rozdielov medzi zriaďovateľmi v účele použitia finančných prostriedkov (neštátni zriaďovatelia nemôžu použiť finančné prostriedky na reklamu, kapitálové výdavky, splácanie úverov použitých na kúpu nehnuteľného majetku), - existencia rozdielov medzi zriaďovateľmi pri uplatňovaní opatrení a sankcií,1 Zdroj: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=6596 5
  • 9. absencia vplyvu ukazovateľa kvality výchovy a vzdelávania na výšku normatívu - v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, - neefektívne, účelové vytváranie školských obvodov za účelom vyplácania dopravného okolitými obcami, - vysoká administratívna záťaž škôl spojená s vyplácaním dopravného, - neposkytovanie dopravného žiakom súkromných škôl, - nejednotné uplatňovanie mechanizmov na zmierňovanie dopadov zákona č. 597/2003 Z. z. (garantované minimum – len v školách zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, samosprávnych krajov a KŠÚ, a dohodovacie konanie – u všetkých zriaďovateľov škôl), - viacnásobné poskytovanie finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie v školských strediskách záujmovej činnosti a v centrách voľného času u rôznych zriaďovateľov (ak dieťa navštevuje viacej centier voľného času zriadených obcou, obec dostane finančné prostriedky len jedenkrát; ak dieťa navštevuje súčasne centrum voľného času zriadené obcou, inou právnickou alebo fyzickou osobou alebo cirkvou, každý zriaďovateľ dostane finančné prostriedky na toto dieťa, uvedené platí aj v prípade, ak dieťa navštevuje centrum voľného času vo viacerých obciach), - financovanie záujmového vzdelávania uskutočňovaného prostredníctvom vzdelávacích poukazov aj prostredníctvom výnosu z dane fyzických osôb v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti (duplicita, viacnásobné financovanie), - málo účelné a neefektívne financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, - nedostatočné mechanizmy optimalizácie siete škôl a školských zariadení,b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - právna úprava umožňujúca rozdielnosť použitia finančných prostriedkov u rôznych zriaďovateľov a vyňatie škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, vyšších územných celkov, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a KŠÚ z uplatňovania sankcií vo forme krátenia normatívnych finančných prostriedkov, - právna úprava neumožňuje vyplácanie cestovného žiakom súkromných škôl, - prevaha ponuky škôl nad dopytom uchádzačov spôsobuje, že stredné školy znižujú kritériá na prijímanie žiakov, čo priamo znižuje úroveň výstupu,2 - nedostatočná kontrola vykazovania počtu detí v školských strediskách záujmovej činnosti a v centrách voľného času kontrolnými orgánmi štátnej správy v školstve a ministerstva, - nevhodne nastavený mechanizmus vyplácania dopravného (napr. žiakov základných škôl), - existencia dvoch kompenzačných mechanizmov (garantované minimum a dohodovacie konanie), - nejednotný prístup k financovaniu nákladov na žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami (aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia patria do tejto kategórie, ale ich financovanie je zabezpečované prostredníctvom príspevku k normatívu a ostatné kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú financované zvýšeným normatívom), - právna úprava zaraďovania a vyraďovania škôl zo siete škôl a školských zariadení (nejednoznačné nástroje regulácie siete škôl a školských zariadení, možnosť nekontrolovateľného otvárania alokovaných pracovísk, absencia zákonnej povinnosti2 Zdroj: Príloha č. 20 – Porovnanie výsledkov externej časti maturitnej skúšky 6
  • 10. rešpektovať regionálne stratégie odborného vzdelávania a prípravy zo strany neštátnych zriaďovateľov atď.),c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - financovať náklady na výchovu a vzdelávanie v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, rovnako bez ohľadu na zriaďovateľa, - prideľovať normatívne finančné prostriedky zriaďovateľom škôl aj podľa kvality školy (pridanej hodnoty), - poskytovať náklady na dopravné žiakov zákonným zástupcom žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl bez ohľadu na zriaďovateľa školy s možnosťou financovať z týchto finančných prostriedkov prevádzku školských autobusov, - znížiť administratívne zaťaženie škôl súvisiace s vyplácaním finančných prostriedkov na dopravné, napr. na žiakov z tej istej obce poskytovať finančné prostriedky v rovnakej výške, - zachovať jeden z mechanizmov na zmierňovanie dopadov zákona č. 597/2003 Z. z. pre všetkých zriaďovateľov škôl (dohodovacie konanie), - zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov v oblasti poskytovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl napríklad aj v rámci rozvojových projektov, - financovať účelne a efektívne záujmové vzdelávanie s dôrazom na transparentnosť finančných tokov a efektívnosť ich využívania (znížiť administratívne zaťaženie škôl), - zabezpečiť zvyšovanie finančných zdrojov, - revidovať a stabilizovať systém financovania, - podporovať zavedenie a používanie nástrojov na monitorovanie hospodárenia škôl, - podporovať v spolupráci so zriaďovateľmi optimalizáciu siete škôl a školských zariadení s prihliadaním na možnosť využívania školských autobusov, - zjednotiť prístup k financovaniu nákladov na všetky kategórie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, - ustanoviť fungujúci a efektívny systém zaraďovania a vyraďovania škôl s jasnými kompetenciami všetkých zainteresovaných, decentralizovať niektoré kompetencie z ministerstva na KŠÚ, - zamedziť transparentnou legislatívnou normou možnosť dvojnásobného (možno aj viacnásobného) narátavania klientov v poradenských zariadeniach.2.1.2 Odstrániť zbytočnú byrokraciu v školách a voči školáma) identifikovanie najväčších problémov - prílišná zaťaženosť zamestnancov škôl vedením množstva pedagogickej a ďalšej dokumentácie, - duplicitné vykazovanie tých istých informácií v rôznych druhoch dokumentácie, - vyžadovanie informácií od škôl, ktorými disponujú príslušné orgány štátnej správy iného rezortu (napr. ÚPSVaR), - vedenie aj nepotrebných druhov pedagogickej a ďalšej dokumentácie (štatút, osobný spis žiaka atď.), - zaťaženosť škôl súvisiaca s evidenciou detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pre úrady práce v súvislosti s vyplácaním dotácií z MPSVaR (učebné pomôcky, stravné),b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nekoordinovaná administratíva ministerstva, KŠÚ, zriaďovateľov a iných ministerstiev smerom ku školám, - duplicitná, požadovanými údajmi podobná dokumentácia vyplývajúca z viacerých právnych predpisov, 7
  • 11. - zvýšená administratíva spojená s prechodom škôl na samostatný právny subjekt, - prílišná iniciatíva niektorých škôl pri vytváraní novej, žiadnou právnou normou nepožadovanej dokumentácie,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - znížiť administratívnu záťaž škôl na minimálnu možnú mieru, - aktualizovať a využívať informácie o jednotlivých subjektoch regionálneho školstva v rezortnom informačnom systéme, - viesť nearchívnu dokumentáciu v digitalizovanej podobe, - zabezpečiť v spolupráci s MPSVaR, aby práce zamestnancov škôl vykonávané pre rezort práce boli vykonávané na základe pracovno-právneho vzťahu týchto zamestnancov s úradmi práce (napr. dohody o vykonaní práce – obdobne ako Ministerstvo kultúry SR kultúrne poukazy).2.1.3 Zvýšiť bezpečnosť v školácha) identifikovanie najväčších problémov - ohrozovanie bezpečnosti detí a žiakov, pedagogického a nepedagogického personálu v školách (šikanovanie žiakov, napádanie učiteľov zo strany žiakov alebo ich zákonných zástupcov),b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nedostatočné vzdelávanie a praktický nácvik riešenia akútnych krízových situácií, - narušené sociálne vzťahy v triedach, podceňovanie závažnosti náznakov agresívneho správania detí a žiakov, - minimálna dostupnosť služieb a odbornej pomoci (terapeuticko-výchovná činnosť zariadení výchovného poradenstva a prevencie) v konkrétnych prípadoch psychického zlyhania pre deti, žiakov a zamestnancov škôl (prípady zvýšenej agresivity, šikanovania, vyhrážania sa fyzickými útokmi), - neefektívny systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách, - nezáujem vedenia školy o včasné riešenie vzniknutých problémov, - nezáujem zákonných zástupcov o včasné riešenie vzniknutých problémov, - nárast požívania alkoholu a iných drog u žiakov nižších vekových kategórií,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - vytvoriť bezpečné prostredie škôl pre deti, žiakov a zamestnancov, - vypracovať kvalitné nástroje na zvýšenie bezpečnosti z pohľadu fyzickej a psychickej bezpečnosti detí, žiakov a zamestnancov škôl, - vytvoriť zdravé pracovné podmienky a pracovné prostredie, - prijať účinný systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách, - účinný manažment situácií ohrozujúcich bezpečnosť a zdravie v školách, - experimentálne overovať a priebežne zavádzať do praxe integrovaný systém prevencie agresívneho správania sa žiakov.2.1.4 Systematicky prijímať opatrenia na znižovanie informačnej nerovnosti v regionálnom školstve; zlepšiť podmienky v prístupe k informáciáma) identifikovanie najväčších problémov - informačná nerovnosť v školstve, - absencia informácií o školách, ktoré vypovedajú o ich kvalite a umožňujú ich porovnanie, - nedostatočné pripojenie škôl na internet (najmä materských škôl), 8
  • 12. b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - absentujúca snaha škôl zverejňovať objektívne informácie, ktoré by umožnili porovnávanie jednotlivých škôl, - nedostatočný systém zverejňovania relevantných informácií o kvalite škôl, - nezavedená povinnosť škôl v jednotnej forme zverejňovať údaje na jednom webovom sídle ľahko identifikovateľnom verejnosťou (napr. webové sídlo ministerstva, príp. Ústav informácií a prognóz školstva),c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - zverejňovať vybrané informácie o školách, ktoré umožnia ich porovnávanie a budú vypovedať o kvalite výchovy a vzdelávania a službách v nich poskytovaných.2.1.5 Zabezpečiť trvalú transparentnosť všetkých procesov, s osobitným dôrazom na financovanie a hodnotenie; zabezpečiť rovnaké podmienky subjektom regionálneho školstva bez ohľadu na zriaďovateľaa) identifikovanie najväčších problémov - zjednotiť metodiku prerozdeľovania rozvojových projektov s dotáciami, - uplatňovanie sankcií len vo vzťahu k niektorým zriaďovateľom vo forme krátenia normatívnych finančných prostriedkov za porušenie povinností ako sú dodržiavanie štátneho vzdelávacieho programu, maximálnych počtov žiakov v triedach a odbornosti vyučovania, - rozdielny spôsob vymenovania riaditeľa školy v štátnych a v neštátnych školách, - konštantná dĺžka funkčného obdobia u riaditeľa štátnej školy určená priamo zákonom; v neštátnych školách zákon dĺžku funkčného obdobia neurčuje, - možnosť vyberania „školného“ len v neštátnych školách napriek rovnakému normatívu na žiakov v štátnych aj v neštátnych školách, - schvaľovanie učebných plánov a učebných osnov neštátnych škôl ministerstvom, - nerovnosť zriaďovateľov pri určovaní počtu tried prvého ročníka vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k regionálnej stratégii odborného vzdelávania a prípravy, - maximálna výška príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s pobytom dieťaťa v materskej škole, v jazykovej škole, v základnej umeleckej škole a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov je určená zákonom, neštátne školy takéto obmedzenie nemajú,b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nerovnaký postup pri prideľovaní finančných prostriedkov na rozvojové projekty a dotácie, - rozdielny prístup existujúcich právnych úprav k štátnym – verejným školám a k neštátnym školám, - neprijímanie niektorých opatrení štátu alebo územnej samosprávy voči súkromným školám z obavy z obmedzovania slobody podnikania,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - ustanoviť rovnaké pravidlá a podmienky prideľovania rozvojových projektov a dotácií, - odstrániť diskriminačné opatrenia vo vzťahu k školám bez ohľadu na ich zriaďovateľa. 9
  • 13. 2.2 Kvalitná výchova a vzdelávanie2.2.1 Uskutočniť zmeny v systéme a obsahu vzdelávaniaa) identifikovanie najväčších problémov - dlhodobo nízka úspešnosť 15-ročných žiakov v medzinárodnom meraní PISA (2003 – 2009), 3 - nastavenie rámcových učebných plánov a vzdelávacích štandardov štátnych vzdelávacích programov, - preferovanie encyklopedických vedomostí pred rozvíjaním praktických zručností a postojov žiakov, - sústredenie sa na predmetové vzdelávanie, - absentujúca integrácia obsahu výchovy a vzdelávania, - nejednoznačný výklad povinných náležitostí štátnych vzdelávacích programov a školských vzdelávacích programov, - existencia skupiny žiakov, ktorí na vyučovanie druhého cudzieho jazyka (jeho ovládanie), nemajú dostatočný časový priestor alebo im chýbajú schopnosti na jeho zvládnutie, - vysoká stratifikácia vzdelávacieho systému,4 - veľký rozsah obsahových a nedostatočná špecifikácia výkonových štandardov štátnych vzdelávacích programov, - nejednoznačne stanovené rámcové učebné plány vo vzťahu ku školám s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, - nedostatočná činnosť a nejasné poslanie Kurikulárnej rady, - nejasný a zdĺhavý proces experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní a implementácia záverov experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní do praxe škôl, - nedostatočná kvalita odborného vzdelávania a prípravy; odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu, - predčasný odchod žiakov z odborného vzdelávania a prípravy,b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - veľké množstvo neplnoorganizovaných základných škôl (v školskom roku 2010/2011 ich je 752 z celkového počtu 2 216 základných škôl, čo je cca 34 %),5 - 80 % obcí v Slovenskej republike má menej ako 2 000 obyvateľov – väčšina základných škôl má sídlo v týchto obciach, - vysoký počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (ktorých kompetencie v oblasti komunikačných zručností sú výrazne limitujúce), - vysoký počet gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia (nárast počtu gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia;6 prvotný zámer vzdelávanie detí so zvýšenými schopnosťami a záujmom o štúdium, ktorý sa v zhode so zahraničnými zisteniami7 postupne mení na vzdelávanie detí s vyšším socioekonomickým statusom), - politický tlak spoločenských elít na zriaďovanie gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia,3 Zdroj: Príloha č. 21 – NÚCEM: Výsledky Slovenskej republiky v medzinárodných štúdiách OECD PISA 2009a IEA PIRLS 2006; Príloha č. 22 – ŠŠI: Stav rozvíjania kľúčových kompetencií detí a žiakov v materských,základných a stredných školách4 Zdroj: OECD; Education at a Glance 20105 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ6 Zdroj: Príloha č. 23 – ÚIPŠ, Kvantitatívny vývoj gymnázií7 Zdroj: Napr. Fenton Whelan: Lesson learned, 2009 10
  • 14. -nesprávne a nejednoznačné formulácie vzdelávacích štandardov, -vyučovanie predmetu ako vedy, -minimálna príprava pedagógov na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí, -absencia ucelených súborov učebníc a ostatných učebných pomôcok na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí, - štátne vzdelávacie programy pre oblasť všeobecného vzdelávania sú vytvorené pre jednotlivé predmety a ročníky, len minimálne sa akceptujú vzdelávacie oblasti ako celky, - nepochopenie podstaty dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov (zverejnenie viacerých štandardov vo forme učebných osnov), - pomerne nízky počet voliteľných/disponibilných hodín v oblasti všeobecného vzdelávania neumožňujúci školám dostatočnú profiláciu a rozšírenie ich vzdelávacej ponuky vo vybraných oblastiach, - nejednoznačná formulácia ustanovení školského zákona týkajúcich sa štátnych vzdelávacích programov a školských vzdelávacích programov, - duplicita niektorých súčastí školských vzdelávacích programov s niektorými druhmi pedagogickej dokumentácie, - prílišná byrokracia, formalizmus vypracúvania niektorých súčastí školských vzdelávacích programov, - pri výkone inšpekčnej činnosti vykonávanej Štátnou školskou inšpekciou požadovanie aj takých súčastí školských vzdelávacích programov, ktoré sú v zmysle platnej legislatívy len súčasťou štátnych vzdelávacích programov, - súčasná právna úprava týkajúca sa Kurikulárnej rady, - nedodržiavanie pravidiel experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní, nezvládnuté procesy zo strany realizátorov experimentálneho overovania ako aj ministerstva a jeho priamo riadených organizácií, - ukončovanie a implementácia záverov experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní, - absencia právnej úpravy uplatnenia záverov vyhodnotenia úspešného experimentálneho overenia inovácií vo výchove a vzdelávaní v školskej praxi, - rozdrobovanie personálnych a materiálnych kapacít do neaktuálnych, alebo duplicitných odborov vzdelávania, - nedostatočne formulovaná, alebo vôbec nepredložená požiadavka na profil absolventa zo strany zamestnávateľov, čím je znemožnená alebo sťažená tvorba školských vzdelávacích programoch v jednotlivých odboroch vzdelávania, - nekomplexný prístup k tvorbe školských vzdelávacích programov (nedostatočná pozornosť sa v nich venuje výchove k občianstvu, sociálnym kompetenciám, ľudským právam, podnikateľskému vzdelávaniu, spotrebiteľskej výchove, finančnej gramotnosti, environmentálnej výchove), - predčasné opúšťanie odborného vzdelávania a prípravy spôsobené prevažne nezáujmom žiakov (najmä dvojročných učebných odborov) o vzdelávanie a možnosťou ich zapojenia sa do aktivačných prác (ktoré prinášajú príjem rodine),8c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - zvýšiť úspešnosť 15-ročných žiakov v meraní PISA nad priemer EÚ a OECD, - vyučovať druhý cudzí jazyk povinne len vo vybraných druhoch a typoch škôl – napr. gymnáziá s 8-ročnou dĺžkou štúdia, gymnáziá, vybrané odbory vzdelávania, v ostatných školách dobrovoľne (v základných školách, v školách s vyučovacím8 Zdroj: Eurostat http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsisc060 11
  • 15. jazykom národnostných menšín a vyučovaním jazyka národnostných menšín a v učebných odboroch stredných odborných škôl podľa rámcových učebných plánov), - upraviť existenciu gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia po vyhodnotení analýzy pozitív a negatív stratifikovaného vzdelávacieho systému, - upraviť vzdelávacie štandardy štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé stupne vzdelania, - definovať rámcové učebné plány globálne bez členenia na ročníky, - integrovať vyučovanie vzdelávacích oblastí v školách, ktoré o to budú mať záujem, - ustanoviť jednoznačne povinné náležitosti štátnych vzdelávacích programov rešpektujúce druh a stupeň školy, - minimalizovať povinné súčasti školských vzdelávacích programov (odstrániť tak čiastočnú duplicitu napr. s plánom práce školy, plánom kontinuálneho vzdelávania atď.), - vymenovať Kurikulárnu radu s jasnými kompetenciami odborného, apolitického orgánu, ktorý sa vyjadruje k zásadným otázkam výchovy a vzdelávania, pripravuje Národný program výchovy a vzdelávania a v pravidelných intervaloch ho inovuje, - ustanoviť jasné a transparentné pravidlá, smerujúce k zjednodušeniu procesu prípravy a realizácie experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní, - ustanoviť jasné a transparentné pravidlá smerujúce k zjednodušeniu implementácie záverov úspešného experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní, - zjednodušiť štruktúru sústavy odborov vzdelávania v stredných odborných školách, - upraviť obsah odborného vzdelávania a prípravy v súlade s kvalifikačnými štandardmi podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní, - podporovať zriaďovanie a rozvoj centier odborného vzdelávania a prípravy (s cieľom efektívnejšie využívať materiálno-technické a personálne kapacity), - znížiť počet žiakov, ktorí predčasne opustili odborné vzdelávanie a prípravu v dvojročných učebných odboroch a znížiť predčasný odchod žiakov ostatných odborov vzdelávania na 6 % z populácie vo vekovej skupine 18 – 24 rokov.92.2.2 Zabezpečenie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávaniaa) identifikovanie najväčších problémov - absentujúce externé testovanie žiakov po ukončení primárneho stupňa vzdelania, - absencia indikátorov kvality výchovy a vzdelávania, - nedostatočná a nesystematická autoevalvácia škôl, - absencia finančného zvýhodňovania škôl s pridanou hodnotou vo vzdelávaní, - absencia „špeciálneho dohľadu“ štátu nad školami s dlhodobo nedostatočnými vzdelávacími výsledkami žiakov, - právna úprava postavenia a kompetencií Štátnej školskej inšpekcie,b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nejednotný názor na termín konania testovania, či v 4. ročníku (ako Testovanie 9, keď testovaní žiaci ešte nezískali monitorovaný stupeň vzdelania), alebo v prvom polroku 5. ročníka (po získaní monitorovaného stupňa vzdelania), - nevyčlenenie finančných prostriedkov na zabezpečenie objektívneho dozoru pri externom testovaní, - neexistujúce požiadavky na vypracovanie objektívnych kritérií a indikátorov kvality výchovy a vzdelávania,9 Zdroj: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu EURÓPA 2020 EUROPA2020 12
  • 16. - indikátory kvality výchovy a vzdelávania používané pri externom hodnotení kvality škôl majú prevažne normatívny a len minimálne kriteriálny charakter, - kladenie zvýšeného dôrazu na externú evalváciu škôl prostredníctvom Štátnej školskej inšpekcie a Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, - nedocenenie významu autoevalvácie ako účinného nástroja na zlepšovanie dosahovania kvalitných výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu a klímy škôl, - právna úprava financovania neumožňujúca finančné zvýhodnenie pridanej hodnoty vo vzdelávaní, - sústredenosť Štátnej školskej inšpekcie prevažne na odhaľovanie menej závažných, formálnych nedostatkov vo výchove a vzdelávaní, podmienkach a riadení škôl, - uzavretosť Štátnej školskej inšpekcie, zotrvávanie na zastaranom chápaní cieľov a poslania externého evalvátora v školskom systéme, - absencia koncepcie výkonu inšpekčnej činnosti Štátnej školskej inšpekcie, - nedostatočná personálna a mzdová politika pri obsadzovaní miest školských inšpektorov a hlavného školského inšpektora,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - vytvoriť databázu umožňujúcu meranie pridanej hodnoty vo vzdelávaní každého žiaka (meranie po 4. a 9. ročníku základnej školy, maturita), - vypracovať indikátory kvality výchovy a vzdelávania jednoducho aplikovateľné v školskej praxi, - vytvoriť prostredie, v rámci ktorého po zhodnotení výsledkov v externých celoštátnych meraniach výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov dokážu školy identifikovať svoje silné a slabé stránky s motiváciou eliminovať vplyvy znižujúce aktuálne dosahovanú úroveň, - vypracovať model autoevalvácie škôl na základe oblastí a indikátorov kvality a prepojiť ich s externou evalváciou, - zvýšiť zodpovednosť zriaďovateľov škôl a kontrolných orgánov za úroveň škôl zistenú v externých meraniach výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov, pri odhaľovaní slabých stránok škôl a ich eliminácii, - zaviesť mechanizmus „špeciálneho dohľadu“ nad školami, ktoré nie sú schopné závažné nedostatky vo výchove a vzdelávaní, podmienkach a v riadení odstrániť, zvládnuť bez externej pomoci, - zadefinovať účinnejšie kompetencie kontroly štátu nad úrovňou výchovy a vzdelávania, vrátane poradenskej činnosti, s možnosťou prechodu kompetencií na ministerstvo a KŠÚ, - upraviť právne podmienky tak, aby sa post školského inšpektora považoval za vyvrcholenie profesijnej kariéry učiteľa, - zadefinovať pridanú hodnotu vzdelávania na základe indikátorov kvality a vytvoriť pravidlá na elimináciu výkonových rozdielov škôl.2.2.3 Zabezpečenie spoločenského a ekonomického postavenia učiteľov, ktoré zodpovedá významu ich prácea) identifikovanie najväčších problémov - „zbieranie“ kreditov bez ohľadu na obsah vzdelávania, - nedostatočná pregraduálna príprava učiteľov materských škôl na stredných odborných školách, - nedostatočná pregraduálna príprava učiteľov materských škôl, základných škôl a stredných škôl na vysokých školách, - absencia profesijných štandardov učiteľov, - zdĺhavý proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania, 13
  • 17. uzavretosť školského prostredia externým odborníkom, - požiadavka (najmä zo strany súkromných škôl) na vykonávanie funkcie vedúcich - zamestnancov v školstve bez požiadavky na pedagogické vzdelanie; rozhodujúcou kompetenciou má byť kompetencia manažér, - feminizácia pedagogických zborov, - veková štruktúra učiteľov, ktorá v budúcnosti (v horizonte cca. 20 rokov) spôsobí vyšší odchod učiteľov zo systému ako vstup učiteľov do systému,10 - nepružné pracovno-právne vzťahy učiteľov,b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - snaha o centrálne riadenie procesu kontinuálneho vzdelávania, - snaha o zvýšenie platov bez záujmu o získanie a skvalitnenie profesijných kompetencií, - spojené štúdium učiteľstva pre materské školy s vychovávateľstvom pre školské zariadenia (nedostatočná pripravenosť obidvoch kategórií pedagogických zamestnancov na reálnu prax), - absencia kvalitnej pedagogickej praxe v reálnych podmienkach materských škôl, základných škôl a stredných škôl, - stredoškolské (v prípade učiteľov materských škôl) ani vysokoškolské vzdelávanie učiteľov nezodpovedá požiadavkám reálnej praxe po zavedení dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov, - učitelia nie sú pripravovaní v rámci pregraduálnej prípravy na úlohu flexibilných tvorcov školského vzdelávacieho programu, - nedostatočné odborné kompetencie učiteľov prispôsobovať obsah a stratégie vyučovania vzdelávacím potrebám rôznorodých skupín detí a žiakov, - nereagovanie profilov absolventov jednotlivých študijných odborov na potreby aktuálnej praxe (absolventi sú nedostatočne uplatniteľní), - štruktúrované vysokoškolské štúdium (bakalárske a magisterské) nezodpovedá reálnym potrebám pedagogickej praxe, - absencia pozornosti tvorbe profesijných štandardov učiteľov, - nedostatočná činnosť a nejasné kompetencie Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie, - nezáujem škôl o externých odborníkov, snaha o ochranu pracovných miest vnútornými zamestnancami, - nezáujem externých odborníkov o získanie pedagogickej spôsobilosti, aby mohli pôsobiť v školách v podmienkach pre nich nízkeho odmeňovania, - absencia manažérskych kompetencií niektorých riadiacich zamestnancov v školstve, čo prispieva k znižovaniu kvality riadenia škôl, - nemotivujúce finančné ohodnotenie učiteľov a odborných zamestnancov škôl,11 - snaha o prílišnú stabilizáciu a zvýšenú istotu pracovných miest pedagogických zamestnancov ako kompenzácia za nízke príjmy,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - akreditovať len zmysluplné a na rozvoj profesijných kompetencií učiteľov zamerané programy kontinuálneho vzdelávania, - zaviesť pregraduálnu prípravu učiteľov materských škôl, základných škôl a stredných škôl, ktorá bude reflektovať aktuálny stav a potreby praxe (vrátane prípravy učiteľov na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí), - vypracovať profesijné štandardy učiteľov, ktoré budú akceptované v rámci pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov,10 Zdroj: Príloha č. 8 – ÚIPŠ11 Zdroj: Príloha č. 14, Príloha č. 15, Príloha č. 16 a Príloha č. 17 – ÚIPŠ 14
  • 18. - skvalitniť a urýchliť proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania nanovo ustanovenou Akreditačnou radou pre kontinuálne vzdelávanie, - umožniť externým odborníkom podieľať sa na vzdelávaní a príprave žiakov odborných škôl pre prax tak, aby sa pri legislatívou určenom rozsahu vyučovacej činnosti od týchto odborníkov nevyžadovalo získanie pedagogickej spôsobilosti, - ustanoviť, aby súčasťou výberového konania na post riaditeľa školy bolo aj overenie riadiacich (manažérskych) kompetencií, - identifikovať prostredníctvom merateľných kritérií najlepších učiteľov v najlepších školách a následne rozšíriť ich praktické skúsenosti prostredníctvom médií a internetu, - zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na finančné ohodnotenie pedagogických zamestnancov škôl; postupne vytvárať podmienky pre väčší objem financií na pohyblivé zložky ich platov, s cieľom dosiahnuť priemernú mzdu aká je to obvyklá v krajinách s úspešným vzdelávacím systémom.122.2.4 Zlepšenie podmienok v prístupe k informáciáma) identifikovanie najväčších problémov - pomalý a nedostatočne transparentný proces obstarávania, tvorby a posudzovania učebníc, pracovných zošitov, učebných textov v printovej, digitálnej a inej vhodnej forme, - nedostatočná tvorba a využívanie digitálneho obsahu vzdelávania,b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nedostatok finančných prostriedkov na učebnice, pracovné zošity, učebné texty, - zložité a príliš centralizované procesy obstarávania, tvorby, posudzovania a distribúcie učebníc, pracovných zošitov, učebných textov, - zdĺhavý proces tvorby učebníc, pracovných zošitov, učebných textov bez zodpovedajúcich ľudských, materiálnych a časových zdrojov, - nedostatočná ponuka alternatívnych učebníc (v ponuke pre školy v prevažnej miere maximálne jedna učebnica pre každý predmet), - nedostatok vhodného digitálneho obsahu lokalizovaného na národné podmienky, - nedostatok finančných prostriedkov na obstarávanie digitálneho obsahu vzdelávania, - nedostatočné zavádzanie digitálneho obsahu do školského systému, - materiálno-technická, personálna a metodická nepripravenosť niektorých škôl na zavádzanie digitálneho obsahu výchovy a vzdelávania,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - uvoľniť postupne trh s učebnicami a ponechať výber učebníc na školy (nákup učebníc v rámci možností rozpočtu školy) s dôrazom na efektívne využívanie pridelených finančných prostriedkov prostredníctvom normatívu (tzv. učebnicový normatív), alebo formou príspevku, - ponechať posudzovanie súladu učebníc so štátnymi vzdelávacími programami ministerstvu (prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, príp. pracoviskami Slovenskej akadémie vied, univerzitnými pracoviskami atď.), - zverejňovať zoznam odsúhlasených učebníc pre školy, - zlepšiť podmienky tvorby a využívania digitálneho obsahu, rozvoj digitálnych kompetencií potrebných na vyhľadávanie a účinné spracúvanie informácií.12 Zdroj: Education at a Glance 15
  • 19. 2.2.5 Upravenie systému predškolskej výchovy a vzdelávaniaa) identifikovanie najväčších problémov - nedostatočné zapojenie 5 – 6-ročných detí do predškolského vzdelávania v materskej škole, s dôrazom na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (bezplatné zaškolenie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materskej škole zvýšilo zaškolenosť o necelé 2 %),13 - nedostatočná predškolská a školská diagnostika (zaraďovanie detí do nultých ročníkov, do špeciálnych škôl, neopodstatnené odkladanie začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, nedostatočná diagnostika nadania a talentu),14b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nedostatok kapacít v materských školách, - nízka motivácia rodičov pre zaškolenie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, - nerovnomerné rozmiestnenie materských škôl na území Slovenskej republiky, - vysoké náklady spojené s pobytom dieťaťa v materskej škole (najmä za stravné), - zastarané formy diagnostiky školskej spôsobilosti detí, - používanie zastaraných diagnostických nástrojov (testov) nedostatočne rešpektujúcich sociokultúrne rozdiely detí (napr. testy školskej spôsobilosti nie sú vypracované v rómčine), - absencia účinných nástrojov predškolskej a školskej pedagogickej diagnostiky (vykonávanej učiteľmi v materských a v základných školách),c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - priblížiť sa čo najbližšie k 100 %15 zaškolenosti detí v materskej škole jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky s využitím možnosti domáceho predprimárneho vzdelávania, - vytvoriť podmienky pre možnosť zavedenia bezplatného zaškolenia v materskej škole od 4. roku veku, t. j. bez príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy, - skvalitniť predškolskú a školskú diagnostiku, na základe ktorej bude možné objektívne rozhodovať o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky, zaraďovaní detí do nultých ročníkov, do špeciálnych škôl atď.).2.3 Regionálne školstvo dostupné pre všetkých2.3.1 Zabezpečiť prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupinya) identifikovanie najväčších problémov - neštandardizovaná forma a obsah zápisu detí do 1. ročníka základnej školy, - pretrvávajúci vysoký počet detí s odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočným odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky,16 - rozdielna dĺžka primárneho vzdelávania v základnej škole, - hodnotenie a klasifikácia žiakov v nultom ročníku základných škôl; opakovanie nultého ročníka v niektorých školách,1713 Zdroj: Príloha č. 2 – ÚIPŠ14 Zdroj: Zistenia ŠŠI; sťažnosti rodičov; Príloha č. 24 – VÚDPaP15 Zdroj: Národný akčný plán v rámci Dekády začleňovania rómskej populácie; Oznámenie Komisie EURÓPA2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu16 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ17 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ 16
  • 20. -málo účinná metodika vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín,18 - školská integrácia detí a žiakov so zdravotným postihnutím,19 - nedostatočné poskytovanie suportívnych (podporných) služieb príslušnými odbornými zamestnancami, - malý počet debariérizovaných škôl (nedostatočná integrácia osôb so zdravotným znevýhodnením do výchovno-vzdelávacieho procesu), - nesprávne zaraďovanie žiakov do špeciálnych tried, alebo do špeciálnych škôl (hlavne mentálne postihnutie), - nedoriešená problematika používania a kodifikácie posunkového jazyka; nízke podporné služby s tým spojené pre zdravotne postihnutých (nepočujúcich), - nízka inklúzia rómskych detí a žiakov vo vzdelávaní – nerovnaký prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu pre marginalizované skupiny obyvateľstva, - nedostatočná integrácia a inklúzia v bežných aj v špeciálnych školách, - snaha zaraďovať do špeciálnej základnej školy v obciach, kde nie je základná škola, aj intaktných žiakov, - nedostatočná priechodnosť školského systému (vo vzťahu k žiakom, ktorý predčasne ukončili základnú školu alebo strednú školu; naprieč školským systémom – základná škola – stredná škola; možnosť prijatia absolventov A variantu špeciálnej základnej školy do strednej odbornej školy na základ vykonania úspešných prijímacích skúšok),b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - každá základná škola si volí formu zápisu detí podľa vlastných predstáv (často bez rešpektovania osobitostí predškolského veku); požiadavky škôl z hľadiska obsahu sú často krát nad rámec požiadaviek Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie, - nejednoznačné vymedzenie odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky, - podliehanie zamestnancov zariadení výchovného poradenstva a prevencie tlaku rodičov na vydanie odporúčania o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj napriek tomu, že je dieťa školsky spôsobilé, - podliehanie riaditeľov základných škôl tlaku rodičov na vydanie rozhodnutia o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky aj napriek tomu, že je dieťa školsky spôsobilé, - niektoré školy využívajú inštitút odkladu začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky ako možnosť „zbaviť sa nepohodlných, alebo zdržiavajúcich detí“, - umožnenie predĺženia primárneho vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia ich zaradením do nultého ročníka (žiak, ktorý s ohľadom na jeho schopnosti získa primárne vzdelanie za 5 rokov a skončí povinnú školskú dochádzku v 9. ročníku základnej školy); žiaci, ktorým ich individuálne schopnosti umožnia získať primárne vzdelanie za kratšiu dobu, sú zaradení do prvého ročníka a skončia povinnú školskú dochádzku v 1. ročníku strednej školy), - možnosť klasifikácie žiakov v nultom ročníku, čo v nadväznosti na ustanovenia školského zákona umožňuje v prípade neúspechu opakovať aj nultý ročník, - metodika vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín je nastavená obdobne, ako metodika vyučovania materinského jazyka,18 Zdroj: Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2010 – 2014 („Vláda SR skvalitní výučbuslovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín zmenou metodiky“)19 Zdroj: Príloha č. 6 – ÚIPŠ 17
  • 21. - poddimenzované personálne zabezpečenie poskytovania odbornej intervencie a vykonávania odborných činností voči začleneným deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,20 - nedostatok finančných prostriedkov účelovo viazaných na debarierizáciu škôl, - nesprávna diagnostika, - na vykonávanie rediagnostiky nie je dostatočné finančné a personálne zabezpečenie, - neexistencia vykonávacieho predpisu k zákonu o posunkovej reči nepočujúcich osôb, - nejednotná metodika pri vzdelávaní nepočujúcich (orálny spôsob, pomocou posunkovej reči), - nedostatok zamestnancov škôl ovládajúcich posunkovú reč nepočujúcich, - nepriamy záujem o segregáciu zo strany Rómov; xenofóbia majoritnej spoločnosti, - prirodzená obrana majoritnej spoločnosti pred neprispôsobivými spoluobčanmi (zlá hygiena, krádeže, fyzické napádanie atď.), - vysoká náročnosť obsahu výchovy a vzdelávania, - nedostatočná personálna, materiálna a metodická podpora procesov integrácie a inklúzie v bežných aj v špeciálnych školách, - existencia obcí, v ktorých je zriadená len špeciálna základná škola, - v niektorých prípadoch snaha o udržanie špeciálnej základnej školy zvýšením počtu žiakov, - legislatívne prekážky návratu žiakov do „hlavného prúdu“ školského systému, - kritériá prijatia do stredných škôl neumožňujúce prijať absolventa špeciálnej základnej školy do strednej odbornej školy ani ak by úspešne vykonal prijímacie skúšky na základe skutočnosti, že nezískal nižšie stredné vzdelanie,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - ustanoviť formou aj obsahom štandardizovaný zápis do prvého ročníka základnej školy, - ustanoviť možnosť odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky len v zákonom vymedzených odôvodnených prípadoch, - vykonávať kontrolu (v sporných prípadoch) oprávnenosti odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky, - poskytovať výchovu a vzdelávanie v nultom ročníku všetkým deťom, ktoré dovŕšili 6. rokov veku, nezískali školskú spôsobilosť a nemajú odložené plnenie povinnej školskej dochádzky, - ustanoviť zákaz opakovať nultý ročník, - vyučovať štátny jazyk v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín ako cudzí jazyk, - posilniť personálne zabezpečenie výchovného poradenstva, špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie (s dôrazom na ich pôsobenie priamo v školách), - zvážiť integráciu centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie s centrami špeciálnopedagogického poradenstva - podporovať školy bez bariér, dostupné pre všetkých aj prostredníctvom rozvojového projektu (určiť okruh žiadateľov o pridelenie finančných prostriedkov na debariérizáciu), - zabezpečiť, aby rediagnostika po absolvovaní prvého roka vzdelávania žiaka bola vykonávaná inou osobou, ako diagnostika pred jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku20 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2010 – 2014 („Integráciu musí sprevádzať vytváranie podmienok nazvyšovanie počtu špeciálnych pedagógov, pedagogicko-psychologických poradcov a asistentov učiteľovna školách“) 18
  • 22. - vytvoriť podmienky na uplatňovanie metódy vyučovania nepočujúcich podľa výberu zákonného zástupcu a odporúčania príslušného odborníka, - vytvoriť podmienky, aby výchova a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami mohli byť v maximálnej možnej miere uskutočňované v bežných školách s výnimkou prípadov, kedy je výchova a vzdelávanie nevyhnutné zabezpečovať v špeciálnych školách, - zabezpečiť spravodlivý prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, v oblasti MŠ, ZŠ a SŠ pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva, s osobitným zreteľom na deti ohrozené chudobou, aby sa znížilo riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky a ďalšieho odborného vzdelávania pre trh práce, - transformovať v obciach, v ktorých je zriadená len špeciálna základná škola tieto školy na základné školy so špeciálnymi triedami, - umožniť prijať do strednej odbornej školy na učebný odbor poskytujúci nižšie stredné odborné vzdelanie aj absolventa špeciálnej základnej školy, ak úspešne vykoná prijímacie skúšky, - ustanoviť možnosť realizovať kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania (na dokončenie základnej školy) stredným školám, - používať slovné hodnotenie prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím formou slovného komentára.2.3.2 Podporovať vytváranie kapacít tam, kde sa prejavuje ich nedostatoka) identifikovanie najväčších problémov - nedostatočné kapacity materských škôl, - nedostatočné rešpektovanie práva rodičov na výber vyučovacieho jazyka na národnostne zmiešanom území (zvyšujúci sa počet rodičov, ktorí sú „donútení“ rešpektovať prijatie svojich detí do materskej školy alebo základnej školy s iným vyučovacím jazykom ako je materinský jazyk dieťaťa/žiaka), - dvojzmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných školách,21 - klesajúci záujem o odborné vzdelávanie a prípravu, - nedostatočný vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy, - nízky počet žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie u inej fyzickej alebo právnickej osoby (u budúceho zamestnávateľa),b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - demografická krivka (nárast počtu detí vo veku do 6 rokov do roku 2017), - zníženie maximálneho počtu detí v triede (školským zákonom), - masívna redukcia počtu materských škôl po decentralizácii (v školskom roku 2010/2011 oproti školskému roku 2000/2001 pokles o 487 materských škôl),22 - nedostatok kapacít základných škôl a špeciálnych základných škôl v niektorých regiónoch (napr. v Prešovskom a Košickom kraji), - nepremyslená redukcia siete základných škôl zo strany zriadovateľov po decentralizácii (bez ohľadu na demografické trendy v niektorých lokalitách SR), 23 - demografická krivka (nárast počtu žiakov základných škôl), - nerešpektovanie práv rodičov na výber vyučovacieho jazyka zo strany orgánov územnej samosprávy, v ktorej prevládajú zástupcovia národnostnej menšiny,2421 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ22 Zdroj: Príloha č. 2 – ÚIPŠ23 Zdroj: Príloha č. 3 – ÚIPŠ 19
  • 23. - prevyšujúca ponuka kapacít všetkých druhov stredných škôl nad dopytom žiakov (racionalizácia počtu stredných škôl sa neuskutočňuje v súlade s regionálnymi stratégiami odborného vzdelávania a prípravy), - nedostatočná informovanosť žiakov základných škôl a ich zákonných zástupcov o odbornom vzdelávaní a príprave, - súčasná právna úprava zákona o odbornom vzdelávaní a príprave nedostatočne motivuje živnostníkov a malé a stredné firmy pre vstup do odborného vzdelávania a prípravy; nedostatočná informovanosť zamestnávateľov o „bonusoch“ vyplývajúcich z ich vstupu do odborného vzdelávania a prípravy, - nedostatočná motivácia zamestnávateľov organizovať praktické vyučovanie žiakov stredných odborných škôl na svojich pracoviskách (dôvodom je napr. zníženie motivácie od 1. januára 2011 zavedením povinnosti odvádzať zdravotné odvody z odmeny za produktívnu prácu žiakom stredných odborných škôl),c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - podporiť zvyšovanie kapacít materských škôl tak, aby sa Slovenská republika priblížila k 95 % zaškolenosti detí od 3 – 4 roku veku,25 - podporiť finančne vznik materských škôl a tried vo všetkých lokalitách s ich nedostatočnou kapacitou (napr. vypísaním projektov s dostatočnou alokáciou finančných prostriedkov), - využívať možnosť zriaďovania základnej školy s materskou školou (za jednoznačne legislatívne upravených podmienok), - ustanoviť motivačné mechanizmy pre zriaďovateľov na vytváranie miest v materských školách pre každé dieťa (ktorého rodičia o to požiadajú), - zriaďovať materské školy aj v zadaptovaných priestoroch pri dodržaní povinného hygienického minima, - zriaďovať materské školy priamo v osadách s marginalizovanými rómskymi komunitami alebo v ich blízkosti, - ustanoviť ďalšie formy výchovy a vzdelávania pružne reagujúce na zvýšený záujem rodičov o prijatie detí do materskej školy, - rozšíriť spektrum zriaďovateľov materských škôl o orgány miestnej štátnej správy (v prípade zmeny kompetencií KŠÚ sa táto kompetencia (povinnosť) presunie na územnú samosprávu), - ustanoviť podmienky na to, aby sa rešpektovalo právo rodičov na výber vyučovacieho jazyka, v ktorom chcú, aby ich dieťaťu bola poskytovaná výchova a vzdelávanie, - znížiť dvojzmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných školách na najnižšiu možnú mieru, - poskytnúť informácie žiakom základných škôl a ich zákonným zástupcom o odbornom vzdelávaní a príprave zavedením profesijného poradenstva, - zvýšiť motiváciu zamestnávateľov pre účasť na odbornom vzdelávaní a príprave, - zvýšiť vykonateľnosť práv a povinností všetkých subjektov koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, - zjednodušiť uplatnenie daňových výdavkov živnostníkov a malých a stredných firiem spojených s odborným vzdelávaním a prípravou na stredných odborných školách, - prehodnotiť povinnosť zamestnávateľa odvádzať zdravotné odvody za žiaka, ktorý počas praktického vyučovania dostáva odmenu za produktívnu prácu,24 Zdroj: Príloha č. 2 a Príloha č. 3 – ÚIPŠ (počet materských škôl a základných škôl s vyučovacím jazykomslovenským sa v školskom roku 2010/2011 oproti roku 2003/2004 znížil o 380 materských škôl a 190 základnýchškôl, pričom počet materských škôl a základných škôl s vyučovacím jazykom napr. maďarským je stabilizovaný)25 Zdroj: Oznámenie Komisie EURÓPA 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľnéhoa inkluzívneho rastu 20
  • 24. - zaviesť podporný mechanizmus na vykonávanie praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy u inej fyzickej alebo právnickej osoby formou odplaty za službu.2.4 Regionálne školstvo poskytujúce deťom a žiakom základ zdravého životného štýlu2.4.1 Posilniť výchovu detí a žiakov k zdravému životnému štýlua) identifikovanie najväčších problémov - pasívny, rizikový životný štýl detí (napr. neúmerne dlhé trávenie času pred počítačom a pred televízorom; v rizikových skupinách ponuka a užívanie cigariet, alkoholu a nelegálnych drog; konzumácia zdraviu škodlivých potravín, málo pohybu, kultúrnych aktivít a iných voľno časových aktivít),b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - vzor v rodine, - zaneprázdnenosť a nevšímavosť rodičov k prevencii ochorení (napr. chrípky), - vysoká finančná náročnosť voľno časových aktivít (napr. drahé športové vybavenie, poplatky v školských zariadeniach a pod.), - ponuka obsahovo zastaraných voľno časových aktivít, - mediálne vzory, propagovanie konzumného života, - nízka informovanosť detí a žiakov o zdravej výžive a zdravom životnom štýle,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - využívať priestory školy na pohybové, umelecké a iné tvorivé aktivity aj v čase mimo vyučovania (Škola dokorán), - zvýšiť ponuku pohybových aktivít žiakov podporou aktuálnych a atraktívnych športových aktivít (snoubording, baseball, golf atď.), - implementovať výchovu k zdravému životnému štýlu do školských vzdelávacích programov.2.4.2 Skvalitniť školské stravovaniea) identifikovanie najväčších problémov - nízky počet stravníkov (detí a žiakov) v zariadeniach školského stravovania (stravovanosť detí materských škôl je 99 %, čo je ovplyvnené celodenným pobytom detí; stravovanosť žiakov základných škôl je 66 %, zníženie počtu stravovaných žiakov je spôsobené stravníkmi z vyšších ročníkov, ktorí odmietajú poskytované jedlá vyrobené na základe nutričných dávok ministerstva zdravotníctva; stravovanosť žiakov stredných škôl je len na úrovni cca 30 %, lebo pre túto kategóriu žiakov nie je školské stravovanie atraktívne),b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - neatraktívnosť niektorých ponúkaných jedál pre žiakov, - nízka flexibilita času poskytovania stravovacích služieb, zotrvávanie na zastaraných, prekonaných stereotypoch, - nedostatok finančných prostriedkov na stravovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (príspevok MPSVaR SR), - nedostatočné kompetencie a kvalifikovanosť vedúcich zamestnancov a ďalších odborných zamestnancov zariadení školského stravovania, - absencia inšpekcie kvality školského stravovania s priamymi kompetenciami vo vzťahu ku zriaďovateľovi, 21
  • 25. neinformovanosť rodičov o spôsobe stravovania ich detí (žiaci vyšších ročníkov - nekonzumujú celé menu, ale iba jeho časť, nie je dostatočná ich motivácia k zdravej výžive),c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - zvýšiť podiel detí a žiakov na školskom stravovaní, - zvýšiť objem prideľovaných finančných prostriedkov na stravovanie pre detí žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (z kapitoly MPSVR SR), - vypracovať model školského stravovania na báze školského výživového programu v súlade výživovým trendmi, - zvýšiť informovanosť rodičov o školskom stravovaní.2.5 Školy zapojené do medzinárodnej spolupráce2.5.1 Účasť škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiacha) identifikovanie najväčších problémov - finančná podpora účasti škôl a ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach, - nedostatočná evidencia účasti žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach,26b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - objem zdrojov na financovanie účasti škôl na medzinárodných súťažiach a iných podujatiach, - absencia funkčného a jednotného informačného kanála na internete, dostupného pre všetky školy v oblasti zvýšenia informovanosti o existujúcich medzinárodných aktivitách (projekty, programy, mobility, stáže, súťaže a pod.), v súčasnosti sú informácie na rôznych dostupných/nedostupných miestach rôznych subjektov, - nedostatočné krytie nákladov individuálnych mobilít z grantov,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - zvyšovať medziročne počet škôl a ich žiakov a učiteľov zúčastnených na medzinárodných súťažiach a podujatiach, - zvýšiť objem finančných prostriedkov určených na podporu účasti škôl, ich žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach, - zaviesť nástroj na evidenciu účasti škôl, žiakov a učiteľov na medzinárodných súťažiach a podujatiach.2.5.2 Zapojenie škôl do medzinárodných projektova) identifikovanie najväčších problémov - finančná podpora účasti škôl v medzinárodných projektoch, - nedostatočná evidencia medzinárodnej spolupráce škôl (okrem vzdelávacieho programu EÚ – Programu celoživotného vzdelávania nie sú k dispozícii informácie o formách a intenzite spolupráce cez iné podporné programy/aktivity,27b) pomenovanie najvýraznejších príčin existujúcich problémov - nedostatočné národné a regionálne finančné zdroje na podporu medzinárodných aktivít a projektov (slovenskí účastníci sú nútení dofinancovať samostatne časť vzniknutých nákladov, čo ich znevýhodňuje oproti iným účastníkom),26 Príloha č. 2527 Príloha č. 26 22
  • 26. - absencia štátnej a regionálnych politík medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania (stratégia, ciele, štatistika, zodpovedné inštitúcie a personálne krytie, finančné zabezpečenie), - nedostatočné jazykové kompetencie niektorých učiteľov v cudzích jazykoch, - nedostatočná prezentácia slovenského školstva v zahraničí (na výstavách a konferenciách) za účelom vyhľadávania potenciálnych partnerov pre medzinárodnú spoluprácu, - školy preferujú multilaterálne projekty z dôvodu ich menšej finančnej náročnosti,c) zadefinovanie cieľového stavu, zmien - medziročne zvyšovať počet škôl zapojených do medzinárodných projektov, - vypracovať stratégiu medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania v spolupráci národných a regionálnych riadiacich inštitúcií, vrátane kvantifikovaných cieľov (počet škôl, učiteľov, žiakov atď.), - zaviesť nástroj na evidenciu medzinárodnej spolupráce (mimo Programu celoživotného vzdelávania), realizovanej na projektovej, bilaterálnej a družobnej báze, - rozvíjať možnosti elektronickej (virtuálnej) spolupráce škôl (e-Twinning), ako časovo i finančnej najefektívnejšej formy medzinárodnej spolupráce. 23
  • 27. 3. Návrhy opatrení legislatívneho charakteru3.1 Novelizáciou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť 3.1.1 možnosť zriaďovať materské školy aj orgánom miestnej štátnej správy (KŠÚ) v osobitných prípadoch (v prípade zmeny kompetencií KŠÚ sa táto kompetencia (povinnosť) presunie na miestne samosprávne orgány, 3.1.2 formy výchovy a vzdelávania v materskej škole, v základnej škole a v strednej škole, 3.1.3 podmienky odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky a dodatočného odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky, 3.1.4 zriaďovanie a riadenie základnej školy s materskou školou, 3.1.5 plnenie povinnej školskej dochádzky v zahraničí (komisionálne preskúšanie, trvalý pobyt atď.), 3.1.6 podmienky zaraďovania detí do nultého ročníka základnej školy, 3.1.7 absolvovanie odbornej psychologickej diagnostiky po absolvovaní povinného posledného ročníka v materskej škole pre deti, u ktorých sa buď na základe predškolskej pedagogickej diagnostiky alebo na základe zistení počas obsahovo a formálne štandardizovaného zápisu do prvého ročníka preukáže táto potreba, v záujme rozhodnutia o optimálnom spôsobe/forme plnenia povinnej školskej dochádzky, 3.1.8 postup po ukončení nultého ročníka, 3.1.9 podmienky, po splnení ktorých možno považovať dieťa a žiaka za dieťa a žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia, 3.1.10 vykonávanie rediagnostiky u žiakov zaradených ako žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, 3.1.11 poskytovanie výchovy a vzdelávania detí a žiakov v štátnom jazyku, 3.1.12 externé testovanie žiakov po skončení primárneho vzdelávania; nanovo sformulovať cieľ testovaní po skončení jednotlivých stupňov vzdelávania, 3.1.13 vykonávanie externého dozoru pri externom testovaní žiakov základnej školy, 3.1.14 prijímanie žiakov do gymnázií s 8-ročnou dĺžkou štúdia, 3.1.15 systém schvaľovania štátnych vzdelávacích programov, 3.1.16 súčasti štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy škôl (vrátane zapracovania normatívov priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti), 3.1.17 povinné súčasti školských vzdelávacích programov pre jednotlivé druhy škôl, 3.1.18 podmienky na možnosť uplatňovať aj alternatívne vzdelávacie programy schválené ministerstvom, 3.1.19 definíciu podmienok a postupu schvaľovania medzinárodných programov vzdelávania, 3.1.20 časť zákona, ktorá rieši pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu (vrátane vypustenia procesu schvaľovania, učebných osnov a učebných plánov pre neštátne školy), 3.1.21 časť zákona, ktorá rieši problematiku učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, 3.1.22 podmienky prípravy a realizácie experimentálneho overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní ako aj implementácie záverov úspešného ukončenia overovania inovácií vo výchove a vzdelávaní do školskej praxe, 3.1.23 možnosť realizovať kurzy na získanie nižšieho stredného vzdelania (na dokončenie základnej školy) stredným školám, 3.1.24 povinnú účasť zamestnávateľov na ukončovaní štúdia v strednej odbornej škole, 24
  • 28. 3.1.25 umožnenie pre zástupcov stavovských alebo profesijných organizácií aby boli stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, ak ich stavovská alebo profesijná organizácia deleguje, 3.1.26 zrovnoprávnenie postavenia strediska praktického vyučovania a strediska odbornej praxe ustanovením jedného druhu školského zariadenia, 3.1.27 pre školu ako právnickú osobu jej formu hospodárenia podľa právnej formy zriaďovateľa, 3.1.28 podmienky prijímania žiakov na stredné školy, 3.1.29 podmienky a pravidlá štúdia jednotlivých predmetov, 3.1.30 prijímanie absolventov A variantu špeciálnej základnej školy do učebných odborov stredných odborných škôl poskytujúcich nižšie stredné odborné vzdelanie na základe úspešného vykonania prijímacích skúšok, 3.1.31 podmienky ukončovania štúdia na stredných školách (zrušiť náhrady, upraviť externú časť, písomnú a ústnu formu internej časti maturitnej skúšky), 3.1.32 kompetencie KŠÚ, NÚCEM a ŠŠI vo vzťahu k externým testovaniam (nepovolenie vykonať skúšku, možnosť nezaslať výsledky škole, ak sa zistí porušenie zákona pri prihlasovaní žiakov a pod.), 3.1.33 podmienky, za ktorých bude môcť riaditeľ školy prekročiť najvyšší počet detí a žiakov v triede a pri delení žiakov na skupiny pri vyučovaní jednotlivých predmetov, 3.1.34 vytváranie pracovných miest odborných zamestnancov (školského špeciálneho pedagóga, školského psychológa) v základných školách, ktoré vzdelávajú viac ako 30 žiakov so zdravotným znevýhodnením v školskej integrácii (individuálne začlenených), 3.1.35 dikciu ustanovenia o Kurikulárnej rade (postavenie, kompetencie, členstvo, zloženie a pod.), 3.1.36 tvorbu Národného programu výchovy a vzdelávania a jeho pravidelnej aktualizácie, 3.1.37 počet druhov školských zariadení, ktoré sa venujú voľnému času detí do jedného druhu školského zariadenia, 3.1.38 používanie kamerových systémov v školách, 3.1.39 ponímanie zariadení školského stravovania (s dôrazom aj na realizáciu celospoločenských programov ozdravovania výživy); modelu školského výživového programu ako základného piliera kvalitatívnej existencie zariadení školského stravovania s účinnosťou pre všetky zariadenia školského stravovania bez rozdielu zriaďovateľa, 3.1.40 problematiku slovného hodnotenia žiakov v základnej škole a v špeciálnej základnej škole, 3.1.41 konkrétnosti súvisiace s odmeňovaním externých pedagógov a zástupcov stavovských alebo profesijných organizácií, ktorí sa zúčastňujú na maturitných a záverečných skúškach, 3.1.42 termíny maturitných skúšok, za ktoré sa poskytuje odmeňovanie pedagógov“ (vypadli opravné termíny okrem septembra).3.2 Novelizáciou zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov upraviť 3.2.1 zvýšenie vykonateľnosti práv a povinností všetkých subjektov koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, 25
  • 29. 3.2.2 systém prognózovania potrieb trhu práce vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu a príprave na výkon povolaní a odborných činností, 3.2.3 štruktúru poradných orgánov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, jeho zjednodušením, 3.2.4 existenciu Fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, 3.2.5 podporný mechanizmus na vykonávanie praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy u inej fyzickej alebo právnickej osoby formou odplaty za službu.3.3 Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upraviť 3.3.1 pre obce zriaďovanie tried, ak sa v obci nachádza 15 – 20 detí predškolského veku alebo žiakov mladšieho školského veku (patriacich na 1. stupeň základnej školy) s požiadavkou na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v požadovanom jazyku, 3.3.2 pre obce, aby pri určovaní školských obvodov boli povinné prihliadať na celkové etnické a sociálne zloženie obyvateľstva tak, aby jednotlivé školské obvody zohľadňovali okrem polohy školy aj požiadavku rovnomerného zastúpenia jednotlivých sociálnych a etnických skupín obyvateľov a nekopírovali prípadnú existujúcu priestorovú segregáciu, príp. rigorózne určiť školské obvody, aby ich nebolo možné svojvoľne meniť, 3.3.3 kompetencie školských úradov a krajských školských úradov na základe výsledkov Analýzy činnosti a efektívnosti verejnej správy, 3.3.4 kompetencie Štátnej školskej inšpekcie s dôrazom na zmenu koncepcie inšpekčnej činnosti, spôsobu vykonávania inšpekčnej činnosti a obsadzovania miest školských inšpektorov; menovanie hlavného školského inšpektora, s možnosťou prechodu kompetencií Štátnej školskej inšpekcie na ministerstvo a KŠÚ, 3.3.5 mechanizmus zaraďovania a vyraďovania škôl do a zo siete škôl a školských zariadení, vrátane alokovaných pracovísk, detašovaných tried a pobočiek škôl a školských zariadení, 3.3.6 činnosť zariadení školského stravovania na základe školského výživového programu a odbornej spôsobilosti na výkon danej činnosti a účinného kontrolného systému, podporovať také podmienky stravovania, aby bolo dostupné pre všetky skupiny detí a žiakov, 3.3.7 spôsob použitia a financovania voľno časových poukazov v školských zariadeniach pre voľný čas detí.3.4 Novelizáciou zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov upraviť 3.4.1 účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materskej škole, 3.4.2 financovanie tak, aby zohľadňovalo aj náklady na odborných zamestnancov školy, 3.4.3 financovanie nákladov na vykonávanie externého dozoru externom testovaní žiakov základných škôl, 3.4.4 tzv. učebnicový normatív, alebo príspevok na učebnice, 26
  • 30. 3.4.5 podporu výkonu praktického vyučovania žiakov stredných odborných škôl u iných fyzických alebo právnických osôb, 3.4.6 podporu vzniku a rozvoja centier odborného vzdelávania a prípravy, 3.4.7 spôsob financovania debarierizácie materských, základných a stredných škôl, ktoré vzdelávajú aj deti a žiakov s príslušným zdravotným postihnutím, 3.4.8 rovnaké pravidlá financovania škôl bez ohľadu na zriaďovateľov, 3.4.9 financovanie aj so zohľadnením kvality výchovy a vzdelávania v školách, 3.4.10 financovanie na vytváranie zdrojových centier a úsekov raného poradenstva v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva prostredníctvom rozvojových projektov.3.5 Návrh na úpravu iných všeobecne záväzných právnych predpisov 3.5.1 V zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nanovo ustanoviť kompetencie a zloženie Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie a proces akreditácie vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania. 3.5.2 Ustanoviť oblasti a indikátory kvality prostredníctvom novely vyhlášky MŠ SR č. 9/2006 Z. z. o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení. 3.5.3 Zjednodušiť štruktúru odborov vzdelávania novelizáciou vyhlášky MŠ SR č. 282/2009 Z. z. o stredných školách. 3.5.4 Iniciovať v zákone č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon zadefinovanie pojmu segregácia. 3.5.5 Iniciovať v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení prehodnotenie povinnosti zamestnávateľa odvádzať zdravotné odvody za žiaka, ktorý počas praktického vyučovania dostáva odmenu za produktívnu prácu. 3.5.6 V nariadení vlády SR č. 630/2008 Z. z. prehodnotiť a znížiť počet normatívov pre SOŠ z dôvodu toho, že medzi niektorými kategóriami sú malé finančné rozdiely a v niektorých kategóriách SOŠ je zaradených málo žiakov. 3.5.7 Vo vyhláške č. 306/2009 Z. z. o ŠKD, ŠSZČ, CVČ, ŠH a SOP (oddeliť záujmovo - vzdelávacie zariadenia od zariadení, ktoré zabezpečujú praktické vyučovanie; stanoviť minimálny počet hodín, ktoré musí poskytnúť zariadenie dieťaťu; špecifikovať spôsob, ako sa deti prihlasujú do školského zariadenia (čo musí predložiť rodič pri zápise, čo musí obsahovať rozhodnutie o prijatí, dokedy ho riaditeľ musí vydať atď.); stanoviť vek detí, ktoré môžu navštevovať ŠKD, CVČ a ŠSZČ). 27
  • 31. 4. Návrhy opatrení nelegislatívneho charakteru 4.1 Skvalitniť poradenskú činnosť učiteliek materských škôl prostredníctvom prehĺbenia spolupráce s miestnou samosprávou, rôznymi inštitúciami ako aj neziskovými organizáciami a publikovaním príkladov dobrej praxe v rôznych médiách z hľadiska pozitívneho prínosu predškolského vzdelávania pre osobnostný rozvoj dieťaťa. 4.2 Vypracovať originálne a zakúpiť nové metodiky posudzovania školskej spôsobilosti detí a psychologických metodík zameraných na posúdenie inteligenčných schopností detí a žiakov. 4.3 Vypracovať metodiku vykonávania školskej pedagogickej diagnostiky detí predškolského veku v materských školách a žiakov v základných školách prostredníctvom výskumne overeného súboru nástrojov (ŠPÚ, VÚDPaP, MPC). 4.4 Vypracovať metodiku k obsahu a forme zápisu detí do prvého ročníka základnej školy. 4.5 Prepracovať systém vyhľadávania, diagnostikovania a rozvoja detí a žiakov s nadaním (vrátane detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením). 4.6 Prehodnotiť vzdelávacie štandardy štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé stupne vzdelávania (ŠPÚ a ŠIOV). V štátnych vzdelávacích programoch: - zosúladiť terminológiu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, - definovať základné učivo, zredukovať obsah výchovy a vzdelávania, - upraviť časové dotácie v rámcových učebných plánoch (vrátane vyučovania jazyka národnostných menšín), prehodnotiť počet voliteľných hodín pre každý vzdelávací stupeň, - prehodnotiť vzdelávacie oblasti, - čo najpresnejšie špecifikovať výkonový štandard pre výstup zo stupňov vzdelania, - zavedenie prierezového predmetu/témy podporujúceho/podporujúcej profesijnú orientáciu a poradenstvo v základných školách - aktualizovať problematiku občianstva, sociálnych kompetencií, ľudských práv, podnikateľského vzdelávania, spotrebiteľskej výchovy, finančnej gramotnosti a environmentálnej výchovy. 4.7 Vypracovať štátny vzdelávací program pre gymnáziá s 8-ročnou dĺžkou štúdia. 4.8 Realizovať z prostriedkov Európskej únie národný projekt na podporu vytvárania a využitia digitálneho obsahu. 4.9 Upraviť metodiku vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín ako vyučovania cudzieho jazyka. 4.10 Ustanoviť celoslovenské komisie pre vzdelávacie oblasti (namiesto predmetových). 4.11 Kontrolovať a ďalej špecifikovať úroveň komunikačných kompetencií, stratégií a zručností žiakov v cudzích jazykoch; pripraviť vhodné podmienky na zavedenie testovania jazykovej gramotnosti z cudzích jazykov. 4.12 Vypracovať a v praxi odskúšať oblasti a indikátory kvality výchovy a vzdelávania (ŠŠI, ŠPÚ, ŠIOV, NÚCEM). 4.13 Vypracovať model autoevalvácie škôl na základe oblastí a indikátorov kvality a prepojiť ho s externou evalváciou (ŠŠI, ŠIOV, NÚCEM, ŠPÚ). 4.14 Implementovať výchovu a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju do výchovy a vzdelávania vo všetkých druhoch a typoch škôl prostredníctvom programov kontinuálneho vzdelávania učiteľov. 4.15 Monitorovať, vyhodnocovať a publikovať segregačné/desegregačné postupy zriaďovateľov a riaditeľov materských, základných škôl a školských zariadení. 28
  • 32. Sledovať ich dopady na úspešnosť detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, dochádzku, socializáciu a pod.4.16 Posilniť kontrolu dodržiavania postupov prijímania žiakov do špeciálnych škôl (ŠŠI a KŠÚ).4.17 Vypracovať metodiku pre oblasť monitoringu a kontroly segregačných praktík a pomoci pri desegregácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.4.18 Rozvíjať čitateľskú gramotnosť žiakov základných a stredných škôl (s dôrazom na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia) aj prostredníctvom rozvojových projektov.4.19 Využívať rôznorodé prístupy a postupy zvyšujúce efektivitu a úspešnosť detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (vstup etnicky rôznorodých učiteľov, koncept celodenného vzdelávania, prístup k predškolskému vzdelávaniu, práca s rodičmi).4.20 Zabezpečiť manažment bezpečnosti pre školy a školské zariadenia; vypracovať metodiku manažmentu krízových situácií.4.21 Podporovať bezpečnosť, zdravý životný štýl, prevenciu nežiaducich sociálno- patologických javov, dopravnú výchovu detí a žiakov a pod. napr. prostredníctvom rozvojových projektov.4.22 Zabezpečiť súbory učebníc a ostatných učebných pomôcok na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí.4.23 Priebežne aktualizovať materiálne didaktické prostriedky (učebnice, učebné texty, učebné pomôcky atď.) podľa obsahu upravených štátnych vzdelávacích programov.4.24 Prijať a implementovať opatrenia na zlepšenie podmienok tvorby a využívania digitálneho obsahu.4.25 Zakúpiť licencie na učebnice (akceptovať učebnice v digitálnej podobe tak, aby boli prístupné škole, učiteľom a žiakom), digitálne rozmnoženiny učebníc a digitálneho vzdelávacieho obsahu a umožniť sprístupnenie učebníc učiteľom aj žiakom prostredníctvom internetu.4.26 Realizovať Projekt znižovania administratívnej záťaže učiteľov a riadiacich zamestnancov základných a stredných škôl.4.27 Zvýšiť objem finančných prostriedkov (na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku do poisťovní) na asistentov učiteľa pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním.4.28 Zvýšiť objem finančných prostriedkov na personálne a materiálno-technické dobudovanie školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie (napr. v záujme vytvárania pracovných miest terénnych odborných zamestnancov, s cieľom zvýšiť dostupnosť psychologických služieb a odbornej pomoci v konkrétnych prípadoch psychického zlyhania deťom, žiakom a zamestnancom škôl a školských zariadení).4.29 Realizovať kontinuálne vzdelávanie, umožňujúce získanie odborných kompetencií potrebných na integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí.4.30 V rámci kontinuálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov pripraviť ponuky foriem vzdelávania najmä z oblasti integrácie, inklúzie, zvládania detí a žiakov s poruchami správania, riešenia konfliktov a zvládania stresu.4.31 Realizovať pravidelné vzdelávanie pedagogických zamestnancov zabezpečujúcich vyučovanie štátneho jazyka detí cudzincov.4.32 Iniciovať vytvorenie vzdelávacieho programu kontinuálneho vzdelávania s problematikou podpory zdravia. 29
  • 33. 4.33 Iniciovať vytvorenie vzdelávacieho programu kontinuálneho vzdelávania pre učiteľov informatiky so zameraním na bezpečné a zodpovedné používanie nových technológií, poznanie ich rizík a aj spôsobov, ako im čeliť.4.34 Iniciovať diskusiu s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra SAV o posunkovom jazyku. V prípade realizácie, resp. kodifikácie /štandardizácie posunkového jazyka vytvoriť pracovnú skupinu zloženú z odborníkov z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, Pedagogickej fakulty UK, Štátneho pedagogického ústavu, škôl pre deti, žiakov so sluchovým postihnutím; zabezpečiť realizáciu výskumov pre potreby kodifikácie/štandardizácie posunkového jazyka; iniciovať vypracovanie potrebných jazykových príručiek; pri kodifikácii/štandardizácii posunkového jazyka spolupracovať aj s nepočujúcimi odborníkmi.4.35 Vypracovať profesijné štandardy pedagogických aj odborných zamestnancov.4.36 Zmeniť spôsob pregraduálnej prípravy učiteľov s dôrazom na rozvíjanie profesijných kompetencií napomáhajúcich integrované vyučovanie vzdelávacích oblastí.4.37 Iniciovať zaradenie odbornej prípravy pedagogických zamestnancov na prácu s rómskymi deťmi, žiakmi a deťmi, žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia počas pregraduálnej prípravy aj po vstupe do praxe (tréningy bilingválnych metód výučby, na dieťa/žiaka zameraných pedagogických prístupov; vypracúvanie individuálnych vzdelávacích programov; vzdelávanie v problematike sociálneho vylúčenia atď.).4.38 Prijať účinný systém preventívnych opatrení na zabezpečenie bezpečnosti v školách. 30
  • 34. ZáverNa základe opatrení prijatých a realizovaných na dosiahnutie cieľového stavu pomenovanéhov koncepcii, sa:- vykonajú zmeny v štruktúre aj obsahu štátnych vzdelávacích programov s využitím princípu rozložiteľnosti vzdelávacích štandardov (obsahových a výkonových) tak, aby podporovali výchovu k sebestačnosti, zodpovednosti za vlastné konanie, šetrnosti a ohľaduplnosti, kritickému mysleniu a mysleniu v súvislostiach, k občianskemu aktivizmu, obhajobe vlastného názoru a rešpektu k názorom druhých ľudí. Dôraz sa v nich bude klásť aj na rozvíjanie sociálnych kompetencií, podporí sa výchova k dodržiavaniu ľudských práv, podporí sa podnikateľské vzdelávanie, spotrebiteľská výchova, finančná gramotnosť a environment,- jasne určí povinný, kmeňový základ obsahu výchovy a vzdelávania,- posilní a zvýši autonómia škôl v rozhodovaní o obsahu výchovy a vzdelávania,- prijmú v obsahu výchovy a vzdelávania a v metodike vyučovania účinné opatrenia na skvalitnenie vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín,- zavedie angličtina ako povinný cudzí jazyk tak, aby každý absolvent strednej školy vedel plynule rozprávať po anglicky; zároveň sa legislatívnymi aj nelegislatívnymi opatreniami podporí výučba ďalších cudzích jazykov; výučba cudzích jazykov sa bude orientovať na ich lepšie ovládanie a praktické používanie,- posilní predškolské vzdelávanie, zákonným zástupcom detí, ktoré preukázali rok pred vstupom do základnej školy výbornú úroveň spôsobilostí vzhľadom na ich fyzický a mentálny vek, sa umožní slobodné rozhodnutie o účasti ich detí na predprimárnom vzdelávaní v materskej škole alebo na domácom predprimárnom vzdelávaní,- umožní deťom z rôzneho sociokultúrneho a socioekonomického prostredia včasný prístup ku vzdelaniu, ktorý je dôležitý vzhľadom na dosiahnutie významného vývinového medzníka – školskej spôsobilosti,- systematicky, s oporou o právnu úpravu podporí vznik materských škôl a ďalších tried v lokalitách s ich nedostatočnou kapacitou, rozšíri sa aktuálna sieť materských škôl, zvýši sa počet tried; vytvorí sa príležitosť na vyrovnanie rozdielov medzi deťmi s nerovnomerným vývinom v jednotlivých oblastiach rozvoja osobnosti, zvýšia sa predpoklady na školskú úspešnosť prevažnej väčšiny detí v prvom ročníku základnej školy,- budú rešpektovať oprávnené požiadavky rodičov na vzdelávanie ich detí v materinskom jazyku,- prijmú účinné opatrenia na zlepšenie predškolskej a školskej pedagogickej diagnostiky,- zabezpečí priepustnosť školského systému,- zníži sa na minimálnu možnú mieru zmennosť vyučovania v základných školách a v špeciálnych základných školách,- vytvoria legislatívne podmienky na nový systém povinného interného a externého hodnotenia kvality vzdelávania, ktorého cieľom bude nastaviť komplexné objektívne zrkadlo škole, ale aj zvýšenie dostupnosti informácií o výstupoch a výsledkoch škôl pre verejnosť,- ustanoví ukončovanie jednotlivých stupňov vzdelávania, posilní sa nezávislé externé testovanie garantované štátom; vymedzí sa to, čo sa bude testovať – dôraz sa bude klásť nielen na testovanie vedomostí ale aj zručností, merať sa bude nielen výsledok ale aj pridaná hodnota školy; odstráni sa exkluzívnosť testovania ako jediného nástroja merania kvality školy,- vykonajú nápravné opatrenia smerujúce k používaniu takých stratégií výchovy a vzdelávania, aby sa v školách posilnilo rozvíjanie kľúčových kompetencií detí a žiakov 31
  • 35. a všeobecnej gramotnosti (vrátane čitateľskej, prírodovednej, matematickej) a obmedzilo sa memorovanie,- prijmú účinné, systémové opatrenia na odstránenie nadmernej byrokracie v školách a voči školám tak, aby sa učitelia mohli sústrediť na čo najlepší výkon pedagogickej činnosti,- vytvoria legislatívne podmienky na lepšie využívanie digitálneho vzdelávacieho obsahu,- vytvoria legislatívne podmienky na rozširovanie prijímania na stredné školy bez prijímacích skúšok na základe objektívneho hodnotenia schopností žiakov a zjednotí sa systému štátnych maturitných skúšok na stredných školách,- vytvoria legislatívne podmienky a prijmú účinné opatrenia (na základe analýzy trhu práce a zamestnávateľských združení) na zjednodušenie štruktúry študijných odborov stredných odborných škôl a podporí rozvoj odborného vzdelávania smerom k posilneniu generických zručností, ale aj prepojenie na prax,- navrhnú a budú realizovať účinné opatrenia na zabránenie segregácie na základe etnickej príslušnosti (vrátane testov školskej spôsobilosti v rómčine),- podporí čo najvyššia integrácia detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a prijmú opatrenia na zlepšenie podmienok na výchovu a vzdelávanie detí, ktorých individuálne začlenenie nie je možné, alebo prospešné;- prehodnotí význam špeciálnych škôl,- vytvoria personálne podmienky na integráciu, individuálne začleňovanie detí a žiakov zvýšením počtu špeciálnych pedagógov, poradenských zamestnancov a pedagogických asistentov v školách,- zharmonizujú právne predpisy platné pre školy bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom, pokiaľ to charakter riešenej problematiky dovolí,- prijmú legislatívne opatrenia v oblasti financovania škôl, ktorých cieľom bude zvýšiť rovnosť šancí všetkých detí a žiakov debarierizáciou škôl a zvýšením hygienických štandardov,- legislatívne nastavia systémové motivačné opatrenia tak, aby deti z extrémne chudobných rodín mohli pokračovať v štúdiu aj na strednej škole (štipendiá pokrývajúce všetky náklady),- bude iniciovať odborná diskusia o kodifikácii posunkového jazyka a rozšíria podporné služby pre zdravotne postihnutých,- prijmú opatrenia podporujúce konkurenciu medzi školami a vyššiu efektívnosť využívania zdrojov v školstve prostredníctvom podpory fyzickej mobility žiakov potenciálne aj vo forme „školských autobusov“,- otvoria školy ponukou záujmových a doplnkových aktivít na celé dni a odstránia bariéry brániace tomu, aby boli školy využívané na šport a umenie aj v čase po vyučovaní,- posilnia v obsahu výchovy a vzdelávania základy zdravého životného štýlu a prijmú legislatívne opatrenia na zlepšenie kvality školského stravovania,- prijmú účinné legislatívne aj nelegislatívne opatrenia smerujúce k zaisteniu vyššej bezpečnosti v školách,- zavedie do procesu výchovy a vzdelávania medzinárodný rozmer tak, aby vzdelávacie a výskumné inštitúcie komunikovali, súťažili a boli konkurencieschopné nielen v rámci Slovenska, ale aj medzinárodne,- zainteresujú do procesu zmien vo výchove a vzdelávaní všetci aktéri – deti, žiaci, rodičia, učitelia, zriaďovatelia, zamestnávatelia atď. 32