škola kresťanskej viery   1
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Like this? Share it with your network

Share

škola kresťanskej viery 1

on

  • 786 views

 

Statistics

Views

Total Views
786
Views on SlideShare
757
Embed Views
29

Actions

Likes
0
Downloads
1
Comments
0

3 Embeds 29

http://www.mojakomunita.sk 23
http://mojakomunita.sk 4
http://shop1.godzone.sk 2

Accessibility

Upload Details

Uploaded via as Microsoft PowerPoint

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

škola kresťanskej viery 1 Presentation Transcript

  • 1. 0. Naša túžba po Bohu a schopnosť prijať ho
    • Otvorenosť človeka voči pravde a kráse, zmysel pre mravné dobro, slobodu, hlas svedomia, túžba po nekonečne a po šťastí provokujú otázky o Božej existencii (KKC 33)
    • Správa o stvorení človeka: Gn 1, 26-27.31
    • Človek – bytie túžiace po Bohu: Ž 42
  • 2.
    • “ Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba, i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“
    • A stvoril Boh človeka na svoj obraz,
    • na Boží obraz ho stvoril,
    • muža a ženu ich stvoril.
    • Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“… A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.” (Gn 1, 26-27.31)
    • Každý človek hľadá pravdu o sebe, o svete, o Bohu, lebo je stvorený k tomu, aby mal účasť na vzťahu s Bohom. On človeku ponúka pravú slobodu a šťastie.
    • “ Stvoril si nás pre seba a naše srdcia sú nespokojné, kým nespočinú v tebe, Bože.” (sv. Augustín z Hippa)
    naša túžba po Bohu a schopnosť prijať ho
  • 3. naša túžba po Bohu a schopnosť prijať ho
  • 4. 1. Fakt historickej existencie Ježiša z Nazaretu 1.1 SVEDECTVÁ MIMO – BIBLICKÉ “ rímsky cisársky dejepis” 1.2 SVEDECTVÁ BIBLICKÉ “ biblické – Nový Zákon”
  • 5. historická existencia Ježiša z Nazaretu 1.1 SVEDECTVÁ MIMO – BIBLICKÉ Od konca 1. stor. sa popri židovstve ukázala a neustále sa rozrastala iná náboženská skupina. Bolo to hnutie, ktoré dalo vznik jednému “náboženstvu”, ktoré sa rapídne a kapilárne rozširovalo. Meno dostali podľa ich zakladateľa: gr. Chrestós = Kristus
  • 6.
    • A) PLÍNIUS MLADŠÍ:
    • pôvodným meno Gaius Plinius Caecilius Secundus (61/63-113 po Kr. ). Bol rímsky štátnik a spisovateľ, blízsky priateľ cisára Trajána. Bol guvernérom v Bitínii (Malá Ázia). Z roku 112 máme od neho list, v ktorom píše cisárovi, že sa na svojom území stretá so skupinov kresťanov a nevie ako sa k nim správať.
          • Píše cisárovi Trajánovi, že prívrženci tohto hnutia
          • „ sa stretávajú v určený deň, pred východom slnka,
          • aby ospevovali Krista ako nejakého boha“ (Epist. X, 96)
          • Je to priama narážka na nedeľu, prvý deň po sobote (posvätný deň pre židov), ktorý sa stal posvätným dňom pre kresťanov, ako pamiatka na Ježišovo z mŕtvychvstanie.
    historická existencia Ježiša z Nazaretu
  • 7.
    • B) TACITUS:
    • celým menom Publius (tiež Gaius) Cornelius Tacitus (asi 55 – 117) bol rímsky senátor, právnik, predovšetkým historik, najvýznamnejší predstaviteľ senátorskej historiografie a jeden z najväčších rímskych dejepiscov vôbec.
    • V roku 116 po Kr. v o svojich Análoch opisuje známy požiar v Ríme. Tacitus hovorí, že Nero, ktorý dal podpáliť Rím, aby odviedol podozrenia obvinil tých, ktorých Tacitus nazýva krestiani . Hovoriac o tomto hnutí podotýka:
    • „ Meno si berú od Krista, ktorý bol na kríži umučený prokurátorom Ponciom Pilátom, za vlády Tibéria. Táto škodlivá povera, ktorá bola na chvíľu potlačená, sa začala rozširovať nielen v Judei, kde sa zrodila, ale i v Urbe [v Ríme], kde sa zbiehajú a vychvaľujú tie najvulgárnejšie a najohavnejšie veci“ (Annales , 15,44,2-5 )
    • Máme tu presný údaj, ktorý z hľadiska kresťanskej viery je základným faktom NZ: Ježišova smrť na kríži, a to za vlády Poncia Piláta (26-36 po Kr.). Historický údaj, ktorý potvrdzuje jadro rozprávania o Ježišovom umučení a smrti, ktoré nám podáva NZ.
    historická existencia Ježiša z Nazaretu
  • 8.
    • C) SUETÓNIUS:
    • Gaius Suetonius Tranquillus (okolo 70 – po 130 po Kr.), známy tiež ako Suetonius, bol rímsky historik a životopisec pôsobiaci za vlády cisárov Trajána a Hadriána.
    • V roku 120 po Kr. P íše, že niektorí kresťania a židia boli z Ríma vyhostení, pretože sa neustále medzi sebou tvrdo hádali. Židovská komunita, ktorá bola v Ríme mimoriadne veľká, sa totiž v jednej chvíli rozdelila na dve protichodné strany: na praktizujúcich židov a na kresťanov, ktoré sa medzi sebou hádali. Cisár dal preto tých najohnivejších vyhnať z Ríma. ( P orovnaj Claudius , 25)
    • Toto je správa, ktorá nám svedčí o ťažkostiach, ktoré kresťanskému hnutiu robila židovská tradícia.
    historická existencia Ježiša z Nazaretu
  • 9.
    • D) JOZEF FLÁVIUS:
    • Flavius Iosephus (37/38 Jeruzalem – okolo 100 Rím), pôvodným menom Jozef ben Mattijahú bol židovský kňaz, učenec a historik, ktorý zanechal významné pznámky o prvej židovskej vojne v rokoch 66 – 70. Meno Flavius prijal podľa rodového mena cisára Vespasiána. Bol tajomníkom cisára Títa a poradcom pre otázky Palestíny. Napísal dve diela, mimoriadne dôležité a známe: Židovské starožitnosti (Antiquitates judaicae) – dielo, ktoré opisuje židovské dejiny, Židovská vojna (De bello judaico) – dielo, ktoré opisuje vojnu palestínskych židov proti rímskej nadvláde, počas ktorej Jeruzalem bol r. 70 po Kr. cisárom Títom spustošený. Toto dielo prináša i dlhý a dôležitý úvod do Palestínskych dejín od r. 170 pred Kr.
    • V  Židovských starožitnostiach okrem Jána Krstiteľa spomína i Ježiša Krista v dosť dlhom úryvku, ktorý niekto považuje za neautentický, lebo kresťania mali doň vložiť slová zvýraznené hrubo:
    • „ V tomto čase žil Ježiš, človek múdry, ak ho môžeme nazvať človekom . Bol autorom podivuhodných činov a majstrom tých ľudí, ktorí s radosťou prijímajú pravdu a priťahoval k sebe mnohých Židov a mnohých Grékov. On bol Kristus . Po obvineniach od našich významných osobností bol Pilátom odsúdený na smrť ukrižovaním, ale tí, ktorí ho prv milovali, ho neprestali milovať a  znova sa zjavil, živý, na tretí deň . Boží proroci to o ňom predpovedali a mnoho iných podivuhodných vecí. Aj dnes žijú tí, ktorí podľa jeho mena sa nazývajú kresťania“. (Antiquitates , 18, 63-64 )
    historická existencia Ježiša z Nazaretu
  • 10.
    • ZHRNUTIE:
    • Zo všetkých mimo-biblických svedectiev nezískame veľa, lebo Ježiš z Nazaretu nebol pre vtedajší svet významnou osobnosťou. Začal ňou byť iba vďaka hnutiu, ktoré sa z neho zrodilo a vďaka dôsledkom, ktoré toto hnutie stále viac a viac spôsobovalo vo vtedajšej kultúre a sociálnom usporiadaní.
    historická existencia Ježiša z Nazaretu
  • 11.
    • 1.2 SVEDECTVÁ BIBLICKÉ
    • J edinou bránou ku poznaniu osoby Ježiša Krista zostáva Nový Zákon, a najmä tie spisy, ktoré v kresťanskej tradícií poznáme ako štyri evanjeliá podľa Matúša, Mareka, Lukáša a Jána. Oni nám z histrického hľadiska naširoko rozprávajú o ňom.
    • NZ tvoria aj iné spisy: Sk, listy sv. Pavla, sv. Petra, sv. Jána, sv. Jakuba, sv. Júdu, Hebr a Ap . Tieto sa priamo nedotýkajú historickej osoby Ježiša z Nazaretu, ale hnutia, ktorému dal on počiatok. Rôznymi spôsobmi svedčia o živote, problémoch, náuke a presvedčení tohto hnutia – Cirkvi.
    historická existencia Ježiša z Nazaretu
  • 12. historická existencia Ježiša z Nazaretu
    • PROBLÉM: problém prístupu ku životu Ježiša z Nazaretu cez evanjeliá.
    • Sú pravdivé alebo zmanipulované tieto spisy? Veď ich písali veriaci, ktorí už rozpoznali v tejto osobnosti Mesiáša, ba dokonca Syna Božieho!
    • Moderná kritika historickosti evanjelií
    • Do 18. stor. sa v západoeurópskej tradícií verilo v jednoznačnú historickosť evanjeliových textov, tak ako sú napísané.
    • V 18. stor. sa začali objavo vať vážne otázniky týkajúce sa historickosti evanjelií:
    • - nejednotnosť evanjelistov pri opisovaní tých istých udalostí
    • - rekonštrukcia života Ježiša Krista, ktorú nám predkladajú evanjeliá, nemá pôvod v predsudku o jeho mesiáškosti a božskosti?
    • Vychádzajúc z týchto pozícií, autori sa snažili zrekonštruovať historicky a vedecky objektívny Ježišov život, oslobodiac ho od predsudkov, ktoré vplývali na autorov evanjelií. Toto znamenalo skutočnú „historickú revolúciu“ v poznávaní Ježiša z Nazaretu.
    • Ako na túto ťažkú výzvu reagovali kresťanský teológovia a exegéti?
  • 13.
    • V skutočnosti táto výzva bola pre kresťanskú vieru užitočná a obohacujúca. Kresťanský teológovia a exegéti si všimli, že keď sa chceme naozaj priblížiť ku JK, okrem poznania viery je nám potrebné i  seriózne a metodologicky jasné poznanie historické .
    • Je možné zrekonštruovať historické fázy, ktorými prešlo písanie evanjelií. Vedci hovoria, že boli potrebné aspoň 3 fázy :
        • 1. Historické obdobie Ježišovho života
        • 2. Zrod prvej kresťanskej komunity vďaka viery v Ježišovo zmŕtvychvstanie
        • a odovzdávanie jeho náuky v
          • - kontexte liturgického kultu, najmä Eucharistie
          • - kontexte kázania
          • - kontexte katechézy
        • 3. Obdobie redakcie (spísania) evanjelií
        • Historické charakteristiky tej doby jasne hovoria, že nesmieme zabúdať na 2 kritériá, podľa ktorých boli napísané evanjeliá:
        • - k aždé evanjelium bolo a je určené konkrétnej komunite
        • - každý evanjelista interpretoval Ježišov život a posolstvo podľa svojho progresívneho zrenia vo viere a skúsenosti života
    historická existencia Ježiša z Nazaretu
  • 14.
    • Odtiaľto pochádza teda diverzifikácia evanjelií: je tu jeden spoločný menovateľ, nemenný, vnútorná spoločná štruktúra, ktorá ale nesie v sebe odlišnosti v rozdelení matérie a v teologickej interpretácii.
    • Napr.: „Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova . Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili“ ( Lk 1,1-4)
    • A práve preto, že evanjeliá prešli týmito 3 fázami - navrstvovaním, je fundované povedať, že sa môžeme s istotou priblížiť ku historickej existencii Ježiša z Nazaretu.
    • O krem toho, t ýmto spôsobom je možné naživo sledovať genézu a „púť“ viery Ježišových učeníkov : ako oni progresívne objavovali identitu a význam Ježišovho posolstva podľa tej pedagógie, ktorou ich On sám vychovával. Až potom, keď prenikneme do tohto zrodenia sa a vývoja viery učeníkov, budeme môcť aj my prejsť genézou a prehlbovaním viery , ktorú mala Cirkev po Veľkej noci.
    historická existencia Ježiša z Nazaretu