Your SlideShare is downloading. ×
Ján hollý
Ján hollý
Ján hollý
Ján hollý
Ján hollý
Ján hollý
Ján hollý
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Thanks for flagging this SlideShare!

Oops! An error has occurred.

×
Saving this for later? Get the SlideShare app to save on your phone or tablet. Read anywhere, anytime – even offline.
Text the download link to your phone
Standard text messaging rates apply

Ján hollý

209

Published on

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
209
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

Report content
Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
No notes for slide

Transcript

  • 1. Masarykova univerzita Filozofická fakultaJán Hollý a česko-slovenské prostredie Pavel Valouch 384038
  • 2. Argumentácia V mojej odbornej práci som sa rozhodol rozobrať vzťah Jána Hollého s českýmprostredím, literatúrou a niektorými významnými osobnosťami českého literárneho života.Nakoľko som sa v knihe od Karola Rosenbauma dozvedel, aká uznávaná kapacita bol Ján Hollýmedzi českými spisovateľmi aj napriek tomu, že nechcel svoje diela prekládať do češtinya naďalej písal v bernolákovej češtine.11 ROSENBAUM, Karol. Vzťahy slovenskej a českej literatúry 19. a 20. storočia: koncepcie a riešenia. 1. vyd.Bratislava: Obzor, 1989, s. 30-31
  • 3. Ján Hollý so svojou celou tvorbou, či už prekladovou alebo pôvodnou, silno zapísalv kruhoh slovenskej mládeže2,ktorá ho recitovala popri dielach Mickiewicza a Kollára,ale aj dočeského povedomia a stal sa uznávaným a uctievaným slovenským spisovateľom aj napriektomu, že písal v rodnej reči (aj keď brilantne ovládal latinský jazyk a gramatiku). Z dochovanejkorešponencie medzi Hollým a Jurajom Palkovičom z roku 1812 sa dozvedáme o jehoprekladoch Vergíliovej Eneidy a Bukoliky, čím vzbudil ešte väčší rešpekt a apeláciu na svojuosobu, aby preložil svoje diela do češtiny, prípadne písal priamo v českom jazyku, najmäodmietol 3 , tak ako odmietol neskôr Štúrovu slovenčinu a až do svojej smrti písalv bernolákovčine, čo niekedy spôsobovalo problémy, lebo Bernolák neuviedol slovenskýekvivalent nevšedných a „vyšších“ slov, a tak „bernolákovci sami k češtine sa utiekať a slováľudu svojmu neznáme používať musia“4. Niektorí, ako Josef Jungmann, namiesto hanenia Bernolákovčiny, podporoval úsilieHollého a „našich bratov na Slovensku“ a je unesený okrem Hollého prekladateľskej práce ajschopnosťou udržať Horatiovu lýru v pôvodných ódach vo svojich básňach a epose Svatopluk.Jungmann taktiež hovorí o vzájomnom poznávaní literatúr a vzájomneho čerpania a inšpirácie,keďže tieto dva národy majú k sebe najblizšie, no neodpúšťa si poznámku, čo keby… Akozástanca českého jednotného jazyka pre kmene Čechov, Moravanov a Slovákov by bolo lepšiea prínosnejšie a hlavne by mali viacej čitateľov tieto diela. Ak by sa upustilo od niektorýchpravidiel z českého jazyka, viac by sa priblížil moravčine a slovenčine a nič by nebránilo češtineako spoločnému jazyku. 5 Za najväčšieho českého ctiteľa a obdivovateľa musíme považovať Karla AloisaVinařického, ktorý svojou činnosťou a prácou sa snažil o sprístupnenie Hollého diel a prekladovčeskými prekladmi. Dovolím si tvrdiť, že nebyť jeho, tak markantný úspech Hollého v českomprostredí by nenastal a bol by len ďalším slovenským spisovateľom, ktorý tvorí v bernolákovčinea je niekde na okraji záujmov českého literárneho kruhu. Hollého Svatopluka zrecenzoval akoúčelne napísané dielo o založení slovanskej ríše v deviatom storočí. V recenzii dopodrobna opísal obsah diela, postavy, no nezabudol sa posťažovať na jazyk,v ktorom bolo dielo napísané. Ako hovorí: „Žiaľ iba, že pán skladateľ napísal túto báseň2 Ktorá mu poslala v roku 1835 list podpísaný Ľudovítom Štúrom a Ctibohom Czochiusom3 Karel Alois Vinařický sa snažil presvedčiť J. Hollého o preklad, ale po neúspechu preložil preklad Bukolikyv roku 1828, čo je doložené v liste Jána Hollého Jurajovi Palkovičovi písaného 8.júna 1828. Následne v roku 1834prekladal spevy Svatopluka, zatiaľ čo prvý český preklad celej Eneidy vyšiel až v roku 1851. Niektorí Vinařickéhočeskí súčastníci, ako J. Kamarýt, pokladali jeho preklad za oveľa lepší ako Hollého hlavne preto, že je český.4 František Palacký v AMBRUŠ, Jozef. Ján Hollý očami svojich súčasníkov. 1. vyd. Bratislava: Slovenskévydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, 404 s., il. príl., s.1325 Jungmann tento problem rozoberá v ťažkom období vzájomného odlúčenia Čechov a Slovákov vo svojej kniheO různění českého písemního jazyka, V Prahe: [s.n.], 1832, 1 zv.
  • 4. v nárečí, ktorým len malá časť Slovákov hovorí a ešte menšia píše.“6Nadôvažok používa príkladSvätoplukových prútov ako prirovnanie k národom Čechov, Moravanov a Slovákov a vyzývak jednote reči. No aj napriek tomu prekladá Hollého a všetky jeho diela čiastkovo, ale postupne. 7 Na druhej strane Kuzmány ako Slovák kritizoval pokusy o samostatnú literatúrua všetkých iniciátorov a spisovateľov v inom, ako českom jazyku. Ostro kritizuje Jungmannoveteórie o umelom upravení českého jazyka a jeho pravidiel v prospech Slovákov. TaktiežBernolákovu kodifikáciu a Hollého použitie bernolákovčiny. Aj napriek tomu, že odmietabernolákovčinu, kvôli obsahu si prečítal Hollého spisy, kde vyzdvihuje znamenitosť ducha, nokritizuje použitie slovenčiny a podľa neho čitatelia skôr budú čítať po španielsky písané knihynež v slovenčine. No nazdáva sa, že by počet čitateľov rapídne stúplo, ak by to bolo písané aspoňv česko-slovenčine. 8 Kuzmány argumentuje stratou kontaktu s vyspelejším českým národom,ktorá je podľa neho viac dôležitá ako vlastné národné obrodenie Ľudovít Štúr aj napriek tomu, že Ján Hollý ostal verný písaniu v bernolákovčine,vyzdvihol Hollého a jemu podobných spisovateľov, ktorí sa „ odlúčili“ od českého jazykaa podujali sa používať, tvoriť a písať v jazyku ešte bližšiemu Slovákom než je čeština. Obdivujepoužívanie reči rodiska a jeho okolia, čo by malo viesť k obrodeniu slovenského národa. V Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí kritizuje konštatovanie, žeexistujú len štyri slovanské literatúry, míňajúc slovenskú a jej najvýznamnejšieho spisovateľaJána Hollého a kritizuje žiadne zmienky o ňom a zaslepenosť prehnaného nacionalizmu autorovjednotlivých literatúr a vzdáva hold autorom, ktorí sa obrátili od českého jazyka a píšuv slovenčine. Ako Štúr poukazuje na túto skutočnosť, tak aj Ján Kollár poukazuje naJungmannovu inšpiráciu slovenskými dielami a autormi9.Zhrnutie Ján Hollý ako prekladateľ, básnik, kňaz, učiteľ zaznamenal nemalý úspech na Slovenskua v Česku. Jeho veľhlas je temer totožný s velikánmi ako P.J. Šafárik, J. Kollár, Ľ. Štúr či AntonBernolák. Svojími prekladmi urobil antické diela velikánov bližšími pre ľudí, či už v jehopôvodnom preklade, alebo následnom Vinařického preklade i keď bez pôvodnéj Hollého aktivity6 AMBRUŠ, Jozef. Ján Hollý očami svojich súčasníkov. 1. vyd. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnejliteratúry, 1964, 404 s., il. príl., s.727 Viď poznámka 48 AMBRUŠ, Jozef. Ján Hollý očami svojich súčasníkov. 1. vyd. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnejliteratúry, 1964, 404 s., il. príl., s.1349 AMBRUŠ, Jozef. Ján Hollý očami svojich súčasníkov. 1. vyd. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnejliteratúry, 1964, 404 s., il. príl., s.137-141
  • 5. a snahy by sme možno nemali také preklady do 20. storočia a vôbec, byť úspešným slovenskýmspisovateľom v českom prostredí bez vlastného prekladu je viac ako úctyhodné. Som rád, že somsi zvolil takú tému a mohol som sa oboznámiť s postojom autorov českých a slovenských k jehotvorbe, jazyku a životu.Národ bez jazyka je národ bez srdca – Velšské príslove
  • 6. BibliografiaAMBRUŠ, Jozef. Ján Hollý očami svojich súčasníkov. 1. vyd. Bratislava: Slovenskévydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, 404 s., il. príl.-autentickosť-dobové záznamy-rôzne názory rôznych českých a slovenských spisovateľov-Ambruš ako odborník na Jána Hollého vedel, o čom píše-kapitoly týkajúce sa nielen jazyka, ale aj obsahu, spôsobu písania Hollého očami spisovateľovAMBRUŠ, Jozef. Korešpondencia Jána Hollého. Martin: Matica slovenská, 1967.-autentickosť-osobná korešpondencia-potvrdzuje obsah odbornej práce, ktorú vhodne dopĺňa-faktografické údaje-listy sú písané dobovým jazykom – obraz vtedajšej gramatiky a jazykaROSENBAUM, Karol. Vzťahy slovenskej a českej literatúry 19. a 20. storočia: koncepcie ariešenia. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1989-všeobecné informácie-odbornosť-faktografické údaje-autor úzkostlivo zameraný odborník na spisovateľov a vzťahy v literature
  • 7. -základná kniha, ktorá bola použitá pre tvorbu odbornej, pôvodne seminárnej, práceŠMATLÁK, Stanislav. Dejiny slovenskej literatúry: od stredoveku po súčasnosť. Bratislava:Tatran, 1988.( http://www.litcentrum.sk/dejinyslovliteratury2)-všeobecné dejiny slovenskej literatúry-hĺbkovosť a obsiahlosť informácií-dostupnosť na internete-najkomplexnejšie dielo o slovenskej literatúre-základný „pomocník“ pri učení u slovakistov nielen na MUNI, ale aj na Slovensku

×