Zborník Š(umenie) II.

Literárna súťaž Š(UMENIE) 2. ročník ZBORNÍK SÚŤAŽNÝCH PRÁC ww w.u 7 vyhlasovateľom 200 l et. súťaže je sk ule t@ ule Občianske združenie ÚLET t.s k Kukučínova 23, 040 01 Košice

Poďakovanie Ďakujeme všetkým, ktorí nám poskytli ceny do súťaže a pomohli pri jej organizácii. Ceny do súťaže venovali: Regionálne centrum mládeže, Kukučínova 23, Košice eRko – REBRÍK – hnutie kresťanských spoločenstiev detí Ľubo Fedorčák Záštitu nad súťažou prevzala: Knižnica pre deti a mládež Košice, Tajovského 9 O program slávnostného vyhlásenia výsledkov sa pričinili: Študenti košického konzervatória gitara: Marcel Jurek Odborná porota: PhDr. Peter Halász - riaditeľ Knižnice pre deti a mládež Radovan Brenkus - básnik a prozaik Mgr. Miroslava Gregová - autorka básnickej zbierky Papierový princ A samozrejme, ďakujeme úplne všetkým tu nemenovaným jednotlivcom, ktorí nám akokoľvek pomohli, poradili a pričinili sa o bezproblémový chod celej literárnej súťaže Š(umenie). organizátori Vyhlasovateľ a organizátor súťaže: Vydalo Občianske združenie ÚLET Občianske združenie ÚLET www.ulet.sk Kukučínova 23, Košice www.ulet.sk Rok vydania: 2007 Náklad: 15 ks Kontakt: e-mail: ulet@ulet.sk tel. č. : 0902 227 145

zborník súťažných prác Literárna súťaž Š(umenie) UCTOROP ÁVOLS 2. ročník Keď umenie šumí ZŠ L. Novomeského ZŠ L. Novomeského ZŠ L. Novomeského ZŠ L. Novomeského ZŠ L. Novomeského ZŠ L. Novomeského ZŠ L. Novomeského ZŠ L. Novomeského ZŠ L. Novomeského ZŠ Košice – Šaca Občianske združenie Úlet pod záštitou Knižnice Lit. klub Vánok Lit. klub Vánok ZŠ Bukovecká pre deti a mládež v Košiciach zorganizovalo 2. ZŠ Polianska ZŠ Polianska ZŠ Polianska ročník literárnej súťaže Š(umenie), do ktorej mali možnosť zapojiť sa všetky košické základné školy. Súťažilo sa v dvoch kategóriách poézie a prózy – obidve kategórie sa týkali prvého a druhého stupňa základných škôl. Hoci na Slovensku je literárnych súťaží viac ako dosť, súťaž Š(umenie) splnila svoj základný cieľ: poskytla aktívny priestor pre literárnu 15 rokov 12 rokov 13 rokov 14 rokov 15 rokov 15 rokov 14 rokov 11 rokov 9 rokov 9 rokov 9 rokov 8 rokov 9 rokov 9 rokov tvorbu mladej generácie, ktorá sa pod ubíjajúcim 3.D tlakom masmédií nachádza v čoraz pasívnejších okolnostiach. No ľudská prirodzenosť chce byť kreatívna, má snahu objavovať neexistujúce. Keďže neustále zápasí s neaktívnym prístupom k životu, súťaž určite ponúkla príležitosť, ako mládež môže tráviť voľný Naša nezmyselná rodina Ako vznikajú dobrí ľudia čas. Ide o jednu z rozumných alternatív boja proti rozmáhajúcemu sa mentálnemu Aj vám sa to môže stať Krajina dobrodružstiev úpadku či deštrukcii osobnosti, proti vandalizmu alebo hrozbám drogovej Tajomstvo tuleňov závislosti. Môj tajuplný svet Môj tajuplný svet Olympionistka Matka príroda Ja a môj sen Sen o šťastí Biela zima Porota v zložení Peter Halász, Radovan Brenkus a Miroslava Gregová Les šumí nemala ľahkú úlohu, pretože práce na popredných miestach boli vyrovnané. Stále si Breza Sneh Zima treba uvedomiť, že literatúra nie je šport, nedá sa merať a jednoznačne rozhodnúť, kto je najlepší. Vo všeobecnosti sa dá skonštatovať, že viac sa ujala próza ako poézia čo do kvantity aj kvality. Rukolapne to súvisí s tým, že pre mladých ľudí je Dominika Dzubajová tvorba poézie náročnejšia, pokiaľ ide o invenčné nápady, dodržiavanie istej formy Simona Gašincová Zvláštne ocenenie: Andrea Hužvárová Ľudmila Kecerová Veronika Tkáčová a zmysel pre detail. Porota však pri rozhodovaní zohľadnila umelecké možnosti Marcela Skálová Nikola Brecková Anička Riníková Natália Dindová Viktória Ječová Paľo Šimoňak Jakub Dorčák Daniel Onduš Dávid Stráňai súťažiacich, schopnosti ich tvorby aj vzhľadom k veku. Mnohé práce dokonca Matúš Fecko Le Yen Hoa prevýšili vekovú primeranosť. Prevažne dominovala fantastika, zrejme ako dôsledok súčasného rozmachu fantasy literatúry. Tá niekedy môže byť samoúčelná. Najlepší Výsledková listina súťažiaci dokázali prekročiť jej nefunkčnosť, keď slúži ako prostriedok sám pre seba. Podarilo sa im do reality zasiahnuť natoľko, že napokon ich tvorivá fantázia dodala skutočnosti nové rozmery. Čestné uznanie: Čestné uznanie II. Kategória I. Kategória Radovan Brenkus 1. miesto 2. miesto 3. miesto 1. miesto 2. miesto 2. miesto 3. miesto 1. miesto 3. miesto 1. miesto 2.miesto 2.miesto 3.miesto Poézia : Poézia : Próza : Próza: 3 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác airógetak .II - AZÓRP Ó nie, zdá sa mi to. Áno, áno určite spím! Uštipnem sa a opäť bude všetko tak, ako doteraz. Au, to bolí. To ale znamená... že nespím. Prečo ich však počujem? A možno to nielen ja, možno aj iní. Áno, spýtam sa na to niekoho, veď prinajhoršom ma vyhlásia za blázna. Optimistka: Svet je nádherný! Prečo sú všetci takí smutní? Ále, ľudia úsmev, nó... s trochou úsmevu na perách a radosťou v srdci prekonáte všetko! (uvažuje): Smola, tak by som chcela mať vedľa seba niekoho, kto by mi rozumel. Eliška: Prepáš, asi sa ti to bude zdať čudné, ale aj ty počuješ tie „hlasy“? Optimistka: Hlasy? Prečo by som mala počuť hlasy? Alebo myslíš tie hlasy v našom vnútri? Ak tie, tak potom áno, aj ja ich počujem. Že je všetko kr...? Eliška: Nie! Nie! Ty nepočuješ?! Započúvaj sa! Napríklad... aha! Počuješ? Lavička chce, aby si ju natrela. Nevrav mi, že to nepočuješ. Optimistka: Prepáč, nič nepočujem. Je ti dobre? Nemám ti pomôcť? Eliška: Nie, nie. To je fajn. To bude fajn. Prepáč mi, ďakujem. Optimistka odchádza Eliška: Čo to má znamenať? Ja chcem pokoj! Minca: (leží na zemi) Pomôž mi, zdvihni ma, prosím! Eliška: Prestaňte! Kôš: Umy ma! Eliška: Počujete! Ja vás už nechcem počuť! Strom: Chcem piť, umieram! Eliška: Odíďte! Urobím všetko čo chcete! Bábika: Otvorte mi ústa! Eliška: Lavičku zajtra natriem, pokosím trávu okolo cesty, umyjem kôš... urobím všetko. Všetko, len prestaňte! (Ticho) Eliška: Je koniec. Všetci stíchli. Oh, aká som šťastná! Konečne! (Otvára denník a píše.) Eliška: Tak, je za mnou ďalší pekný deň. Zaujímavé, že každý na mňa pozeral tak čudne. Ako keby bolo zakázané konať dobro a usmievať sa. Keby len vedeli to, čo ja, aj oni by tak robili. Asi je to takto lepšie. Ktovie. Aj Natálii by sa to zišlo, aby počula... Rozprávač: A v tej istej chvíli, na druhom konci mesta, sa v Natáliinej izbe čosi stalo. Taška: Oh, nemohla by si byť opatrnejšia? Vyskúšaj si byť na chvíľu taškou. Nie je to príjemné. Au! Opatrne! Natália: Čo to bolo? Kto si?... Andrea Hužvárová, 14 rokov ZŠ Polianska 61 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác PRÓZA - II. kategória airógetak .I - AIZÉOP naopak. Každý nemá to, čo chce. Ale čo chcú ľudia? Čo zvieratá? Čo Olympionistka rastliny? Čo veci? Čo chcem ja? Chcem vedieť všetko. Pero: (namrzeno) Chcem, chcem, chcem... Čo si len o sebe myslí, Len čo príde biela zima keby ma len držala trochu opatrnejšie. Au! Ukľudni sa! vieš, čo je to Volá ocko na deti. písať? Vylezte už spod periny! Bábika: Oh, strašná nuda. Sedím a sedím, nemôžem nič robiť. Keby Do rána sneh prikryl pláne! len vedeli, aké je to strašné, hneď by mi otvorili v tej továrni, kde ma robili, ústa. Ale, čo už, hlavne, že som krásna. Berte čiapky, berte svetre, kýva na nás skriňa. Kvet: Oh, ach, uh... Umieram, polejte ma, polejte, prosím! Som Z Ivky je hneď športovkyňa, smädný, chcem piť! Hej! Nepozeraj sa tak na mňa a pomôž mi. Schytí lyže, ťahá sane. Prosím. Na sánkach sa smeje výska, Eliška: Čo to bolo? Ja počujem hlasy, ale prečo? Nie! Kto ste? Čo Pri ušiach jej vietor píska. ste? Na lyžiach zas frčí z kopca. Dušan: Čo ti je? Čo to vravíš? Mama na ňu z vrchu kričí, Eliška: Aj ty počuješ tie hlasy? Z teba je už olympionistka! Dušan: Čo?! Aha! Hahaha. Ak si myslíš, že je to vtipné. Radšej prestaň, lebo poviem mame, že ma provokuješ. (uvažuje pre seba): Prečo to stále robí? Veď chcem tak veľa, ak sa Jakub Dorčák, 9 rokov chcem v pokoje učiť? Čo som jej urobil? Ach, chcem vlastné izbu, aspoň by bol pokoj. Eliška: Ja tomu nerozumiem. Asi som sa zbláznila! Veď on neotvára ústa a ja ho počujem! Idem radšej von. Mama: (pre seba) Oh, ako ma bolia tie nohy, chcela by som ísť na masáž, len kedy? Čo už, najprv práca. Keby tu bol niekto, kto by mi Môj veľký sen ich pomasíroval. Eliška: Ahoj, mami! Idem von a zabudni na to, aby som ti masírovala Mojím veľkým snom je byť na Havaji, nohy! Ako si povedala, mala by si ísť na masáž, tu nie je nikto lebo sa tam cítim ako v raji. masérom. Je tam priezračná voda Mama: Čo? Čo to vravíš? Ja som nič také nepovedala! Si v poriadku? a je tam veľká móda. Nemáš horúčku? Nemáš. Je ti dobre? Na Havaji je hotel, Eliška: Mne áno, ale veď ty si vravela, že... ale aj motel. Mama: Ja som nič nepovedala. Teraz ťa určite nepustím von. Veď sa Pri mori je pláž, na seba pozri! zaprší tam dážď. Eliška: Ale mami, veď... nič mi nie je, ahoj! Nájdem si kamienok, (kričí): Potrebujem len trochu vzduchu, neboj sa. v obchode je prstienok. Mama: Dúfam, že sa jej nič nestalo. V ZOO bol rys, Vonku v parku na výlete som videl myš. Lavička: Chcem nový náter, alebo možno iba slušnejších ľudí, ale no! Neskáčte po mne. Ja som na sedenie. Čo nevidíte? Som už stará, nevládzem a čoskoro sa pod vami zlomím. Juraj Hajduček, 9 rokov Cesta: Fuj, blé, to je strašné. Óh! No ty si prasa. Títo dnešní ľudia sú jednoducho strašní. Pľujú sem, pľujú tam. Žuvačku v ústach, žuvačka mne. Čo si o sebe myslia? Neviem teda, ale zišlo by sa im na chvíľu so mnou vymeniť. Oh! Aspoň ten záhradník by si mohol pohnúť. Čo nevidí, že moje krásne línie miznú pod tou vrstvou trávy? Eliška: To nie je možné! Veci rozprávajú a ja ich počujem, ale prečo?! literárna súťaž Šumenie 60 5 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AZÓRP POÉZIA - I. kategória Pod zasneženou perinkou Rieku nikdy nestihne začarovať, lebo jej stále utečie. Po riekach sa naháňajú malé vlnky, ktoré svojimi zamrznutými rúčkami hladia Biela pani opatrne prichádza, studeným bielym páperím posypané brehy riek. V noci sa hviezdy vytúžené Vianoce nám prináša. trbliecu ako diamanty a vonku mrzne. Stromy si obliekajú biele Príroda je nedočkavá, otepľovačky, domy si navliekajú biele čiapky a sú na tú tuhú zimu zasneženú perinu očakáva. pripravené. Zo striech visia velikánske zamrznuté cencúle. Stromy Zvieratká z nej majú strach, už nevládzu držať sneh na svojich mohutných konároch, pretože pomôže im deti, ach! od toľkého držania ich konáre bolia a končeky ihličiek sú na kosť premrznuté. Na okná začína mráz vykresľovať obrázky plné kvetov. Niektoré zvieratá sa ukladajú na zimný spánok a iné zasa cestujú do Dominika Hricová, 9 rokov teplejších krajín. Čo však vystrájajú vianočné ryby, ktoré sa nechceli chytiť na udicu? Zbalili si svojich sedem šupín a odcestovali dole na dno. Tak, takto to vyzerá, keď Zima zakryje svojim snehovým telom našu krajinu a vytvorí na nej snehovú prikrývku. Zima Viktória Bilčáková, 13 rokov ZŠ Juhoslovanská 2 Končí jeseň, zima je tu. Prinesie nám kopu snehu. Radujú sa malé deti, zimné slnko všade svieti. Ako vznikajú dobrí ľudia Lyžovať sa ideme, (scénka) už sa veľmi tešíme. Keď však zima snehu nedá, Osoby a obsadenie: bude beda! Rozprávač Eliška – trinásťročné, dosť nepohodlné dievča Už tu stoja snežné delá, Dušan – Eliškin mladší brat chladný sniežik všade strieľa. Mama – pracujúca žena Korčule si obujeme, Eliškine veci - Pero na klzisko vyrazíme. Bábika Kvet Mikuláš a Vianoce, Veci v parku - Lavička darčekov je tisíce. Cesta To nebola celá zima, Minca veď medveď ešte v brlohu zíva. Kôš Strom Daniel Onduš Optimistka – vysokoškoláčka, ktorú nikto nevie pochopiť Natália – Eliškina namyslená a rozmaznaná spolužiačka Taška Rozprávač: Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa zo dňa na deň môže človek polepšiť? Možno neuveríte, ale niekedy na to stačí jediná túžba, alebo myšlienka... Eliška: (uvažuje) každý chce to, čo nemá. Áno presne tak, ale aj literárna súťaž Šumenie 6 59 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác PRÓZA - II. kategória airógetak .I - AIZÉOP Nazval ju piesňou mŕtvou. Biela zima Spievala ju svojou rečou, len útržky si preložiť dokázal. „...uver mi na chvíľu, len malinkú, potom uvidíš, že tvoj sen je Padá sniežik, padá sneh, životom... zasnežený celý breh. ...len dúfam, ešte neumieraš... Breh je biely, bielučký, ...ja sa ti za nič neospravedlním, ani iným, aj tak ťa ľúbim... zasnežilo aj lúčky. ... aj tak je čas jedinečne večný, tak krásne jedinečne čarovný... ...prosím, uver mi len na krátko, až potom mi vrav svoje zbohom... Na lúčke je zajac biely, ...len uver, že sa nám splnil sen, naša láska bude večná, len mi medveďa už nevideli. uver... Medveď išiel asi spať, ...len sa zadívaj na mračná búrlivé, len tak nachvíľu, len tak, krásne aby mohol na jar vstať. krátky čas... ...ach, ten čas a to tvoje zbohom... Na zime ma najviac láka, ...ja si čas s tebou veľmi vážim... postaviť si snehuliaka. ...ach, ten čas a to tvoje zbohom... Láka ma aj sánkovačka, ...čierne mračná sú môj smútok, nech zaprší môj čierny osud vložený veselá je guľovačka. do búrok...“ V tom zbadal, ako sa zmenila daždivá farba a všetky rastliny začali Dávid Stráňai, 9 rokov pomaly odumierať, jej spev silnel: „...veľmi nás všetko ničí, ten čas jedinečný... ...už ma nič nezaujíma, nechajme si ten kúsok našej lásky a nech zveční túto noc bez času... ...zajtra príde ráno, keď slnko rozsvieti a uvidí len kúsok večnej lásky našej...“ Sneh Zaklínadlo srdcom spevavým vytvorila. Chcela, aby sa zrodil ten kúsok miesta čistého odzrkadľujúci ten kúsok lásky čistej, čo k sebe Pod snehom je všetko biele, cítili. zima má tam svoje ciele. Lenže nebol to ten kúsok lásky a nevznikol ten kúsok čistého miesta. Sneh sa krásne trbliece, Z ich mŕtvej lásky vzniklo nekonečne rozsiahle miesto čistej duše. vločka sadá na líce. Veronika Zvaldová, 15. rokov, Zvieratká sú zimní umelci, Literárny klub Vánok do snehu nám kreslia všetci. Nohy sú ich ceruzky, kreslia nimi obrázky. Silnejší brat snehu, ľad, Pani Zima chce byť s deťmi kamarát. Urobí im klzisko, Jeseň, veľká umelkyňa, ofarbila stromom listy dozlata hoci aj na sídlisko. a dočervena, premaľovala celý svet. Popoludní sa nebo zatiahlo ťažkými mliečnosivými mrakmi. Obloha vyzerala tichá a nehybná, Rád sa v zime lyžujem, ako keby niečo skrývala. Jeseň sa skončila. korčule si obujem. A zrazu si na zem začínajú sadať drobné vločky snehu. Vybláznim sa dosýta, Postupne sa zväčšujú, až nakoniec vyzerajú ako kúsky potrhaného zimu vždy rád privítam. papiera. Rieky, jazerá a močiare ešte nezamrzli. Najprv sa otužujú, až neskôr ich pani Zima zaklína do priehľadnej ľadovej truhly. Paľko Šimoňak, 9 rokov literárna súťaž Šumenie 58 7 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AZÓRP PRÓZA - I. kategória Miško a zvieratká čarov a do vzduchu vyfúkla zopár slov liečivých. Vták zaštebotal vďakou a odletel nad výšinou. „Tak čo? Kedy už príde?“ spýtal sa smutne malý Miško. No Potom podišiel zozadu, od lesa, on. Nechal ju dospievať pieseň pre áno, je už 23. december, má dnes narodeniny a veľký sen, aby radosť a aj pre skrytú oddanosť. Sledoval ju cez rúško vlažného napadal sneh. „Konečne!“ skríkol, keď začalo snežiť. O 2-3 hodiny vzduchu, ktorý nik okom nevidí. prišiel za ockom a poprosil ho, aby išli dať zvieratkám do lesa Zbadala ho až neskôr, prekvapil ju vďačne a obdarovala ho úsmevom krmivo. „Aby neboli hladné,“ povedal. Keď ocko súhlasil, Miško sa nežne sladkým. no keď zbadala v jeho dlani zvierať ostrý meč, slzou tak rozbehol najprv po nejaké dobroty pre zvieratká, a potom von, až prehovorila cez túto scénu ticha. si zabudol zobrať kabát. Našťastie si to ocko všimol a priniesol mu aj Vášnivo zašumelo more a delfín zakvílil nad zvesťou. Tak to je ten, šál aj rukavice. čo zahubí šíru pláň. Chcel, aby nebolo vidieť jeho slzy, chcel, aby o ňu radšej prišiel, keď Na polceste sa ocko chcel vrátiť domov, ale Miško hovorí: ich smútok vidí každý. Bol to dážď, ktorý privolala pre jeho želané „Nie, nie oci, čoho sa bojíš? Sotva začalo snežiť.“ Tak šli ďalej. Prišli myšlienky ona. Všetky kvapky z jeho tváre zahalil. doprostred lesa, nasypali krmivo a odišli. Hneď potom sa zvieratká Jej oči nebeskou krásou vystavené, jej oči ich láskou naplnené, jej vďačne rozbehli k novým dobrotám. oči čítajúce jeho myšlienky. Jej oči prinútením zasľúbené pánovi inej strany. Jeho oči pre jej lásku oddané, jeho oči rytierskou smelosťou Na Vianoce dostal Miško klietku a v nej kanárika. Veľmi sa obdarené. Jeho oči životom vládcovi verne prisahané. tomu potešil. Keď mal 13 rokov, už mal doma plno zvieratiek, ale Spadol na kolená a radšej zahubil seba. Srdce jej zabúchalo a začula stále chodil dávať krmivo aj zvieratkám v lese. A keďže za nimi čajky zaškriekať ako keď supy poletujú nad mŕtvou korisťou. Bolo to chodieval už tak dlho, tak sa mu občas podarilo niektoré aj vidieť. On búšenie vĺ o jej hruď. Zasiahlo ju to viac ako smrť. Pomaly sa jej to si ich potom odfotil a mal peknú zbierku, s ktorou sa rád každému vyrývalo do pamäti a do spomienok. chválil. „Nechcem, aby si plakala a už vôbec, aby si trpela, len aby si zomrela,“ jeho pohľad sa vpíjal do jej so všetkou oddanou pokorou. Peter Daňko, 9 rokov „Len ty ma smieš láskou ľúbiť vrúcne, tvojim a aj mojim už želaním, ZŠ L. Novomeského mojim prianím, je len smrť moja pri tvojom boku.“ Od dlaní až po ramená do celého tela sa na zamatovo nádhernej pokožke zjavovalo tetovanie. Ako mladé tŕňom posiate ruže sa skrúcali po dievčininom tele. Až naraz, celá tá spŕška čierňavy z pod kože vystrelila ako lúč svetla preč, v podobe väčších zrniek pristála na mračnách. Matka príroda Zašumel vietor a obklopil ich vír lístia. Zahrmel blesk a všetky zvieratá svojím hlasom trpko zaplakali. Ale jej pleť bola opäť hodvábnou. Kedysi dávno žilo dievčatko menom Ema. Ema mala veľmi Už viac nechcela, nechcela vlastne nikdy nič. Ani len o pomoc krásne vlasy, hoci jej sa vôbec nepáčili. No tiež mala nádherné oči. nezavolala, len okom mihla nad bolesťou. nik jej na pomoc neprišiel. Boli ľadovo modré. Proste to bolo dokonalé dievča. Ema sa rada túlala Či vyslobodením bola smrť? Bola to láska a prišla smrť naivná. po rozkvitnutých lúkach, na ktorých cupkali zajačiky a pospevovali si Blížila sa do ríše neprezradených mŕtvych snov a vzďaľovala sa sýkorky či vrabce. Ema mala veľmi rada fialky a poznala miesto, na mu mysľou. Začul asi zvony, to oni bubnovali na pohreboch. Vrúcne ktorom ich bolo veľmi veľa. Rada sa tam chodievala pozerať nielen prosil, aby to tak nebolo. Chcel ju vidieť lietať v mori nežných úskalí pre fialky, ale aj pre ryby, ktoré vyskakovali z jazierka, na ktorom boli a chcel zbierať lekná pre jej krásnu tvár. Prečo nemohli snívať ďalej? lekná. Občas sa na leknách objavili veľké sivo-zelené ropuchy, ktoré Chcel, aby sa jej sen stal ich životom, ale to im osud žitím nepridelil. nahlas kvákali. Mala brata Toma, ktorý jej pomáhal pri domácich Prinútená inému, to nebolo po vôli jeho temným vládcom. Možno prácach. Tom bol aj veľmi poslušný a dobre sa učil. Chcel byť ich sny boli až príliš odvážne a ona tvrdohlavá. Tak si zvolili smrtiaci učiteľom, Ema zasa spisovateľkou. Bývali na ostrove Princa Eduarda blesk a k tomu hrom. Pred posledným klipnutím viečok ju jemne v Kanade. Chodili do školy. Sedeli spolu v druhej lavici, kde mala pohladil: „Tak si tu zomrieme spolu nežne.“ Jej hlas zachrapčal Ema výhľad na starú vŕbu. Na nej bola drevená hojdačka a vedľa nej spevom, zahmkala a pieseň zakliatu pre ich uši zrodila. Z posledných boli tri krásne ľalie. V jedno krásne ráno sa Ema prebudila a videla, síl, krásnu vrúcnu láskavú pieseň a on ju poškvrnil krvavým menom. literárna súťaž Šumenie 8 57 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác PRÓZA - II. kategória airógetak .I - AZÓRP Ako Indián aké je vonku krásne počasie. Hneď si obliekla svoje obľúbené šaty Tento príbeh z tajuplného sveta snenia hovorí o sne, ktorý a poprosila slečnu Rowlingovú, či jej nemôže urobiť šálku ovocného som sníval v nedávnej minulosti. Spomenul som si naň až dnes čaju. Slečna prikývla a už aj chystala šálku a cukor. Ema si zatiaľ a budem šťastný, ak sa o ňom dozviete aj vy. pripravila deku a kôš s ovocím a vybrala sa na piknik. Tiež si zabalila Píše sa rok 1346. Ja ako mladý, vzdelaný a odhodlaný papier a ceruzu. Keď dopila čaj, už bežala na svoje obľúbené miesto cestovateľ som sa rozhodol, že so svojimi priateľmi navštívim plné fialiek. Keď tam prišla, zľakla sa, lebo uvidela medveďa, ktorý vzdialenú Severnú Ameriku, konkrétne prímorské mestečko Veracruz. práve dojedol čerstvo ulovenú rybu. Keď zazrel z diaľky Emu, Tesne pred vytúženým cieľom sa stalo niečo neočakávané. V pohorí rozbehol sa k nej. Ema sa zľakla a pustila kôš s dekou a bežala Siera Madre pri vrchu Ceruo Tagarete nás prepadla zločinecká preč. Zrazu začula hlas, ktorý za ňou kričal. Obzrela sa, ale videla skupina. Zobrali nám všetko, čo mohli, jedlo, peniaze, ostalo nám len iba medveďa, a tak si pomyslela, že sa jej to iba zdalo. No hlas bol šatstvo, ktoré sme mali na sebe a uniesli aj mojich štyroch kamarátov. stále bližšie a bližšie. Približoval sa tak rýchlo, ako aj ten medveď. Po troch úmorných dňoch však prišla záchrana. Neveľká hŕstka ľudí, Zrazu Ema zastala. Medveď zastal tiež a prihovoril sa Eme nežným ktorí sa nápadne podobali na Indiánov, ma vzala pod svoje krídla. Na hlasom. Ema myslela, že sa jej to iba sníva. Tak sa zhlboka nadýchla druhý deň som sa zobudil v náramne mäkkej posteli poľnohospodár a otvorila oči. No pred ňou stál medveď, ktorý sa jej pýtal: „Čo si robila sko-loveckého kmeňa Apačov. Od náčelníka menom Geronimo som na mojom pozemku?“ Ema naňho zdesene pozrela a odpovedala sa dozvedel, že ma objavili pri love na pstruhy v rieke Rio Grande. Po mu, že ona nevedela o tom, že tá čistinka niekomu patrí. Vraj si išla výdatných raňajkách som sa rozhodol povedať náčelníkovi o mojich spraviť len piknik. Medveď jej povedal, aby sem viac nechodila, lebo unesených priateľoch. Apači mali dobré srdce a preto sa mi rozhodli by ju zožral. A tak sa vystrašená Ema rozbehla domov a nikomu pomôcť. Geronimo mi pridelil bojovníkov, strelcov, ale aj navigátorov, o medveďovi nepovedala. Bolo to jej malé tajomstvo. No v kútiku ktorí ma mali priviesť k úkrytu zločincov. Prešlo sedem dní a sedem duše bola smutná, lebo už nemohla chodiť na čistinku, ktorú tak nocí, tento dlhý čas sme strávili v pokoji. Jedného večera sa z tmy milovala. vynorilo opevnené hradisko. Neďaleko tohto opevnenia sme si rozložili stan. Počas noci sme vymysleli plán na dobytie pevnosti. Pomocou Ema sa už nikdy nepotešila z pohľadu cupkajúcich zajačikov, dynamitu a strelného prachu vyrazíme dvere, potom ovládneme zo spevu sýkoriek, či vrabcov, ba ani zo žblnkotu vody, keď vyskočí pevnosť a zachránime našich ľudí. Zavčasu sme si pripravili nálože ryba. Ema sa už nikdy neusmiala. No jedného dňa, keď išla na a vyčistili pušky. Všetko sa začalo okolo desiatej predpoludním. Po čučoriedky do lesa, zazrela pri čučoriedkach modrú fľaštičku. Napila bujarých oslavách stráže ešte spali, no vtom ich zobudil silný výbuch. sa z nej a zbadala medveďa, ktorého stretla v lese na čistinke. Prepad trval len niekoľko minút, všetko išlo podľa plánu. Po záchrane Medveď jej povedal, že tá čistinka patrí jej, Ema sa ho spýtala, prečo priateľov sme sa vrátili do osady, kde sme strávili niekoľko týždňov. na tej čistinke klamal. On povedal, že po celé tie mesiace jej klamal Potom sme sa s Indiánmi rozlúčili a odišli. preto, lebo ona je paňou ročných období. Ema sa veľmi potešila Toto bol jeden z mojich krásnych snov. Som šťastný, že mám a išla to povedať Tomovi a slečne Rowlingovej. Oni jej síce neverili, svoj svet, do ktorého sa dostávam vždy, keď zaspím. no pustili ju s medveďom. Všetci za ňou plakali, iba ona bola šťastná, ako nikdy predtým. A to prázdne smutné miesto v jej duši zaplnila Ladislav Perduk, 12 r. radosť, láska a večné šťastie. ZŠ Juhoslovanská 2 Natália Dindová ,9 rokov ZŠ L. Novomeského Ďaždivý meč Môj tajuplný svet Stála pri šírom mori, vlasy a jej šaty viali vetrom ako jasný závoj. Svojou rečou vlkom z neďalekého lesa a aj mláďatám delfínov Niekedy si predstavujem, že žijem v rozprávkovej krajine spievala oslobodzujúcu pieseň. a spolu s mojimi kamarátmi sa takto aj hráme. Sú z nás dobré Priletel k nej, či skôr spadol zranený sokol. Pohladila ho s bázňou čarodejnice, ktoré pomáhajú svetu zbaviť sa zla. Aj keby to mohlo literárna súťaž Šumenie 56 9 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AZÓRP PRÓZA - I. kategória byť naozaj, čarovala by som tak, aby som zmenila všetko zlo, vojny, choroby. Môj dopravný prostriedok by bol bezšnúrový vysávač, lebo jej vlastná krv. Dlhú, kedysi čiernu bradu mu prerývali sivé fúzy. moderné čarodejnice už nelietajú na metlách. Vždy, keď sa hráme, Zhrbený a oblečený v dlhom hrubom kabáte vyzeral ako veľká sivá máme akože raz do týždňa čarodejnícku poradu, aby sme sa dohodli guľa. Strýko Dave hovoril málo. „Nebol vždy taký tichý,“ vravievala jej na ďalších postupoch pri ničení zla. Máme dohodu, že nesmieme mama. Za ten čas, čo s ním strávila, si na to pomaly zvykla. vynechať ani jednu z nich, lebo potom by sme nevedeli, aké kúzla Pozorovali tuleňov. Malé biele guľôčky sa ťarbavo naháňali. máme použiť. Každé ráno sa nám potom samozrejme musí podariť. Ich matky lenivo vylihovali na studenom snehu. Občas niektorý tuleň vstal a nemotorne sa premiestnil na okraj ľadovej kryhy. Jeden skok Alexandra Ďorková, 9 rokov a už bol vo vode. ZŠ L. Novomeského Odrazu sa spoza ľadovej duny niečo vyrútilo. Muž s harpúnou v ruke sa náhlil priamo ku malým tuleňom. Sára muža ihneď spoznala. Bol to Bill Carter. „Ak niekedy uvidíš Billa, rýchlo uteč preč,“ spomenula si na fotku, ktorú jej prednedávnom ukazoval strýko. „Je to veľmi Môj tajuplný svet nebezpečný človek. Kedysi to bol môj spolupracovník. Vidina peňazí ho však zlákala a on začal loviť tulene.“ „Ahojte, volám sa Matúš. Budem vám rozprávať, ako si Dave okamžite vyskočil z úkrytu a bežal oproti Billovi. Sára sa predstavujem svoj tajuplný svet. Môj príbeh sa začína v meste ťarbavo postavila. Svaly mala príliš stuhnuté na to, aby sa rozbehla Bardostej. V tom krásnom meste Bardostej žila možno stovka za strýkom. Tak tam nedobrovoľne stála ako hnedý stĺp zapichnutý kúzelníkov. Bolo to mesto plné kúziel, čarov a zaklínadiel. Napríklad v ľadovej pustatine. Začal fúkať silný vietor. V tej chvíli bola rada, zaklínadlo „prinétus-voic“ znamenalo pražené vajcia. Alebo, že si vlasy zaplietla do vrkoča skôr, ako odišla zo stanice. Keď však zaklínadlo „zhaitan-caitran“ znamenalo zhnitý citrón. Páčil sa mi videla, čo sa deje len niekoľko metrov od nej, zabudla na vietor i na aj džin zo zázračnej lampy. Aj pani pavúčica bola moja obľúbená, celý okolitý svet. lebo dokázala vytvoriť pevnú sieť. Stále sa mi zdá o strašidelných Tulene spozorovali nebezpečenstvo. Staršie okamžite bytostiach, ako boli napríklad upíry, vlkodlaky, yeti a hrozivý naskákali do ľadových vôd oceánu. Matky s mláďatami sa odplazili prerodaktilusovia. Tých dávam do skupinky hororových strašidiel. do úkrytov. Aj ona sa chcela otočiť, ale jej telo, ochromené hrôzou, A teraz jackpot – lietajúce strigy. Vždy sa mi zdá, že ich z tých metiel odmietalo poslušnosť. zhodím a nasypem im za krk smeti. Tak to môj tajuplný svet vyzerá. Dvaja muži neďaleko nej zvádzali súboj na život a na smrť. Je strašidelný, kúzelný a smiešny.“ Muž s harpúnou v ruke odrazu vystrelil. Ostrý šíp sa zabodol do Davovej hrude. Strýko sa zatackal. Bill sa rozhodol doraziť ho dobre Matúš Ďurovič, 8 rokov smerovanými údermi. Dave sa snažil vyhnúť jeho útokom a ustupoval ZŠ L. Novomeského dozadu. Keď došiel až na okraj kryhy, stratil rovnováhu. Zachytil sa Billa, no ten ho neudržal a obaja sa zrútili priamo do ľadových vôd. Sára sa konečne premohla a rozbehla sa ku miestu, kde stáli muži pred tým, ako sa zrútili do mora. Keď tam celá zadychčaná dobehla, uvidela už len obrysy, ktoré pohlcoval studený živel. Krajina dobrodružstiev Ľudmila Kecerová, 15 rokov Raz ráno na mňa niečo zafúkalo, myslela som si, že je Literárny klub Vánok otvorené okno, schovala som sa pod paplón. Prebudil ma mamin čaj. Tak som si sadla na posteľ. Bola som ešte unavená, preto som si ani nevšimla, čo sa deje. Chcela som si zobrať papuče, ale niečo ma začalo štekliť. Hneď som dala nohy na posteľ. Na chvíľu som si ešte ľahla. Keď ma to začalo omŕzať, odvážila som si dať nohy dole z postele. Potom som nohami nahmatala trávu. Postavila som sa! Okolo mňa bolo veľa stromov a trávy, veľa kvetov a rastlín. Bola som tam úplne sama. Pozrela som sa, kde mám posteľ, ale moja posteľ literárna súťaž Šumenie 10 55 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .I - AZÓRP PRÓZA - II. kategória najviac potrebovať,“ prečítala som si lístok ešte trikrát a vrátila ho bola preč. Tak som sa vybrala do lesa. Keď som tam prišla, bola som s prútikom do obálky. O dva dni neskôr som dobehla do školy tesne hladná. Bol tam čudný biely krík, na ňom biele guľôčky. Ochutnala pred zazvonením a zvalila sa na stoličku. Kamarátka Lívia sa len som jednu. Chutila ako jahodový jogurt. Nazbierala som si ich plné pousmiala a popriala mi veľa šťastia. dlane. Potom som našla malý potok a pri ňom bol strom. Sadla som „Nerozumiem.“ Nechápavo som odpovedala. si pod neho. A ako som pozerala na nebo, uvidela som dúhového „Zabudla si, že píšeme test zo slovenčiny?“ spýtala sa ma. vtáka. Mal také dlhé pierka na chvoste a za ním sa ťahala dúha. „Ale nie, ak to pokazím, môžem sa rozlúčiť s jednotkou na Keď som si oddýchla, povedala som si, že pôjdem ďalej. Cestou vysvedčení!“ zabedákala som. Vošla pani učiteľka. ma povzbudzoval spev vtákov, šumenie vodopádov a stromov. „Sadnite si,“ povedala a začala rozdávať testy. Vytiahla Neviem, čo sa potom stalo, ale asi som zaspala. Na druhý deň som si z tašky peračník a vybrala si pero. Vtom mi z nej vypadla som sa zobudila v púšti. Bola som smädná. A potom, neviem akým obálka od pratety a vykotúľal sa z nej prútik. Zrazu sa vrch uvoľnil zázrakom sa urobila puklina na kaktuse. Chytro som začala piť. Malo a ja som si všimla, že je to vlastne ceruzka. Schmatla som ju to chuť ako pomarančový džús. Išla som veľmi pomaly, lebo slnko a pozrela sa na papier pred sebou. Začala som písať. Zo začiatku pripekalo, a to bolo vyčerpávajúce. Potom začal fúkať silný vietor. som úlohy ako-tak zvládla, ale potom to prišlo. Päť otázok, na ktoré Rozfúkaval piesok. Viem, že je to čudné, čo vám poviem, ale odrazu som nevedela odpovedať. A čo teraz? Niečo mi napadlo. Čo ak sa predo mnou objavila jaskyňa. Možno si budete myslieť, že som je tá ceruzka naozaj čarovná. Pevne som ju zovrela a prečítala si šialená, keď som vošla do tej jaskyne, ale nemala som veľmi na v duchu otázku. Cítila som, ako do mňa prúdi nejaká neopísateľná výber. Kamene v jaskyni sa sami od seba zahádzali. Bolo tam prútie, energia a naraz som vedela odpoveď. Zopakovala som to aj tak som si spravila oheň. Zo štrbiny v kameňoch som uvidela, ako sa s ostatnými a fungovalo to rovnako. na mňa niečo pozerá. Vytiahla som to. Bolo to veľmi studené a triaslo „To je zázrak,“ povedala som. O tri dni pani učiteľka doniesla sa to. Asi od zimy. Keď som sa na to zblízka pozrela, bola to biela opravené testy. Ku každému niečo povedala až došla ku mne. jašterička so zlatým fliačikom na chrbte. Keď sa zohriala, očká jej od Pozrela na mňa a usmiala sa. Podala mi ten môj a ja som si všimla šťastia žiarili ako iskričky. Odrazu mi niekam ušla, tak som utekala obrovskú červenú jednotku. Vtedy mi veľmi odľahlo. za ňou. Keď som prešla cez tunel v jaskyni, uvidela som ju! Sedela „Ten prútik vážne funguje,“ povedala som. na stole medzi kopou jedla. No, asi bola hladná. Potom som uvidela „Čože?“ spýtala sa pani učiteľka. tunel z krištáľov. Kam by asi mohol viesť? Dala som si jašteričku do „Ale nič, len mám radosť z tej známky,“ odvetila som a sadla vrecka a vošla som doňho. Pomyslela som si, beda! Bol to tunel cez si na svoje miesto. more. Okolo mňa plávali obrovské ryby: žraloky, veľryby, kosatky Ten zázračný prútik mám dodnes a vždy mi pomohol, keď a podo mnou čierne hlboké more. Uvidela som, ako sa tunel ťahá som to najviac potrebovala. Neviem ako, ale to je mi jedno. Viem hore a v ňom rebrík, vyšla som po ňom. Ocitla som sa na ostrove len, že som zaň pratete Eve veľmi vďačná. a na skale bolo vytesané: KTO TAJOMSTVO MALEJ JAŠTERIČKY OBJAVÍ, DOSTANE SA DOMOV, ŽIVÝ A ZDRAVÝ. Siahla som do Dana Tilková, 14 r. vrecka a odrazu som sa vzniesla do vzduchu, z jašteričky sa stal ZŠ Trebišovská 10 obrovský jašter a narástli mu krídla. Leteli sme cez ľadové skaly, cez lávové more a mnohé iné veci. A odrazu akoby sme preleteli cez vlákno, spadla som do svojej postele. Zľakla som sa, že ma jašter zapučí, ale dole spadla malá jašterička. KONEČNE DOMA!!! Tajomstvo tuleňov Simonka Gašincová, 3.D Sára sa nepokojne zahniezdila. Bola jej zima. Veď akoby aj nie! ZŠ L. Novomeského Nachádzala sa na Antarktíde. Prišla na prázdniny ku svojmu strýkovi – vedcovi. Jej spolužiaci si užívali slniečko niekde na tropickej pláži a ona? Mrzla. Biela vločka jej pristála na nose. Strhla sa. Muž čupiaci vedľa nej na ňu skúmavo pozrel. Sáre vždy behal mráz po chrbte, keď videla zarasteného muža. U Davea jej to nevadilo. Bola to predsa literárna súťaž Šumenie 54 11 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AZÓRP PRÓZA - I. kategória Malá snežienka Príroda sníva Na lesnej lúke zakvitol raz biely kvietok. Učupenú v tráve Sniežik tíško padá na lúčku maličkú, trávička miestami ešte uprostred lúky ju zobudili posledné lúče neskorého jesenného slnka. presvitá, no mach i bylinka maličká je už čochvíľu snehom prikrytá. Bola to snežienka. Lupienky mala biele ako sniežik a uprostred Pod snehovou prikrývkou všetko tíško bude spať, stonky trávy, hlávky mala maličký žltý noštek. Očká mala veľké a modré ako aj kvietoček mrazom uspatý pod snehom na príkrej úvrati. obloha a rúčky tenké ako nitôčky. Bola malá a krásna. Mala päť Stromčeky vianočné príroda snehom obdarí, srdiečko poteší, lupeňov. V lesnej škôlke si čítali rozprávku o pyšnej zimnej kráľovnej, zvieratkám úkryt poskytne, keď snehová prikrývka v lese a na ktorá zamrazila všetko, čo videla. Bola zlá a chladná. Keď slnko lúčkach všetko živé na čas umlčí. Je ťažké v tomto krásnom zimnom zapadlo, opýtala sa pani učiteľky, čo je to zima. Pani učiteľka jej nečase nájsť si úkryt pred zimou a hladom. povedala, že zima je voči kvietkom a zvieratkám krutá! A povedala No príroda to tak zariadila, že čas je, keď všetko kvitne a rastie jej ešte, že o pár týždňov zavíta aj k nim. Snežienka sa znepokojila, a čas, keď všetko pod snehovou prikrývkou sníva. ale na druhej strane bola na zimu veľmi zvedavá. Raz ráno zima aj potichučky prišla, všetko bolo biele a ležalo pod snehovou perinou. René Herbert, 11 rokov Snežienka skoro ráno vstala a tešila sa do škôlky, pretože si mali ZŠ Košice-Šaca, Mládežnícka 3 dočítať rozprávku o Snehovej kráľovnej. Bola veľmi zvedavá. Vyšla von a začula šumenie nejakého ihličnatého stromu, ktorý sa prehýbal pod ťarchou snehu. Pozrela sa okolo seba, ale nič nevidela, len krajinu posypanú bielym páperím. A zrazu sa pred ňou zjavilo niečo hrdzavé, malo to veľký chlpatý chvost a špicaté uši. Pozdravilo sa...Ahoj! Ako Dostala som čarovný prútik sa voláš? Snežienka odpovedala: „Vollámmm sssa snežiennnka. A a a ttty?“ Ja som veverička, volajú ma Riška. Snežienka sa tak Sobota ráno. Ležím na posteli. Na skrini už visia moje čierne bála, že od strachu až koktala. Neboj sa snežienka, neublížim ti! šaty, pripravené na pohreb pratety Evy. Vôbec sa mi tam nechce. Povieš mi Riška, kedy bude zasa jar? To presne neviem. My všetci Pohreby neznášam. v lese po nej túžime, nielen ty. Ale musíme ešte počkať. Zima je „Dani, vstávaj! Musíme tam byť o desiatej!“ zakričala mamka užitočná, príroda si pod bielou perinou dobre oddýchne. Neostáva z kuchyne. Vyteperila som sa z postele a zamierila si to rovno do nám nič iné, len čakať a tešiť sa na prvé teplé slnečné lúče, ľahký kúpeľne. Po raňajšej hygiene som do seba napchala jeden rožok vánok a voňavý jarný vzduch. Jar je aj tak najkrajšia! a obliekla si deptajúce šaty. Ihneď sme vyrazili. Ujo Laco nás odviezol vo svojom novom aute. Ešte v ňom bolo cítiť pach novoty. Nela Gondová, 8 rokov „Prečo nič nehovoríš?“ spýtal sa ma. ZŠ L. Novomeského „Väčšinou bývaš ukecaná,“ povedal. Hodila som naňho pohľad, čo vraví za všetko a ďalej pozerala von oknom na okolitú prírodu. Pratetu Evu som mala veľmi rada a preto sa mi v tento smutný deň nechcelo smiať. O pol desiatej sme boli na mieste. Po pohrebe k nám prišiel pratetin právnik a oznámil nám čo a jak s jej majetkom. Ako malý dráčik Mráčik Keď dorozprával, obrátil sa ku mne a podal mi cyklámenovú obálku, po prvýkrát videl snehový závej ktorá po nej voňala. „Chcela, aby som ti to dal,“ povedal a s týmito slovami odišiel. Ahojte! Som starý drak Plameň. Možno si ma pamätáte z iných Sadla som si na príbehov o dráčikovi Mráčikovi. Teraz vám porozprávam ako Mráčik stoličku a pozrela sa, čo je v nej. Vytiahla som akési drievko. V obálke prvý krát uvidel sneh. Počúvajte! Malý dráčik Mráčik sa jedného bol aj malý papierik. teplého dňa zobudil a mama Plamenná ho čakala na jeho postieľke. „Tento prútik ti pomôže, keď to budeš najviac potrebovať. Povedala mu, pôjdeme do snežnej krajiny. Je tam veľa snehu. P. S. používaj ho s rozumom!“ čítala som nahlas. Čo to má Povedala mama Plamenná. Čo je to sneh? Spýtal sa dráčik Mráčik znamenať? Tetuška mala zmysel pre humor, ale toto. Vyšla som mamy Plamennej. To je zamrznutá voda, ktorá padá z neba. Tak vonku a nadýchla sa čerstvého vzduchu. poďme! Povedal Mráčik. Nie tak zhurta, najprv sa musíme pripraviť. „Čo mi tým chcela povedať? Pomôže ti, keď to budeš literárna súťaž Šumenie 12 53 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .I - AZÓRP PRÓZA - II. kategória „Večierok sa skončil,“ zakričala som na nich. Povedala mama Plamenná. Hneď sa idem pripraviť. O chvíľu. Máš „Prišla si neskoro Artemis,“ zlovestne sa zasmiala, „už si ju všetko pripravené?! Áno! Povedal Mráčik. Ukáž, pozriem sa. Výborne, nezachrániš.“ skoro sme pripravení. Čo ešte nemáme? Spýtal sa Mráčik. Musíme Mala som len mizivú šancu na úspech. Beznádej bola kedysi sa poriadne obliecť. Dobre! Keď sa poobliekali, mama Plamenná človekom. Vedela, ako má ľudí premôcť ich vlastným smútkom. povedala, môžeme letieť. Huráá!! Vykríkol Mráčik. Leteli veľmi dlho. V tom spočívala jej výhoda. Bola človekom. Ja nie. Keď doleteli na miesto, boli veľmi unavení. Ubytovali sa v ľadovom „Nechaj ju,“ zasyčala som a urobila som niekoľko krokov hoteli. Potom išli spať. Keď sa Mráčik zobudil a pozrel sa von, videl smerom k nim. Z očí mi vyšľahol biely pás svetla a zasiahol sneh. Keďže Mráčik ešte nevidel sneh, myslel si, že je to múka, preto poletujúcu potvoru. kričal. Mamííí, vonku padá múka. Mama Plamenná rýchlo vstala „Šetri si sily, vieš, že ma nezničíš!“ Niekoľko drobných rán sa a pozrela von oknom. Keď videla, že to nepadá múka, ale sneh, samo zahojilo. Pomaly mizla v tme. začala sa smiať a povedala. To nie je múka, ale sneh. Hurááá. Sneh! „Ešte sa po ňu vrátim.“ Ju i jej poskoka pohltila tma. Mami, môžem ísť von? Áno, môžeš. Mráčik sa obliekol a vyšiel von. „Miau,“ ozvala som sa k Lucii. Dievča sa prekvapene otočilo. Ide, ide, keď tu zrazu, bác! Mráčik sa šmykol a šup, do záveja. Keď Zaiste nevedelo, ako sa sem dostalo. Kľaklo si a natiahlo ku mne mama Plamenná vyšla von, počula kričať Mráčika. Mamííí, ja som ruku. Vzalo ma do a so zvrašteným čelom zamierilo domov. v nebíí!!! Nie si v nebi, si v záveji. Cítim sa tu, ako v mojej perinke. Keď mama Plamenná vyhrabala Mráčika, bolo už neskoro večer. Niekoľko dní som u nej pobudla, ale jedno ráno ma už Domov sa vrátili až nad ránom. Mráčik mal za sebou zaujímavý deň nenašla. Hľadala ma. Dlho. A keď už Lucia prestala dúfať, zjavila a pekné spomienky. No vidíte, že aj taký závej môže byť ako perinka. som sa pred dverami aj s malým darčekom. No dúfam, že nie je taká studená ako snehový závej. Teším sa, že „Cica, vrátila si sa!“ potešilo sa dievča a objalo ma. sa stretneme aj pri iných nezbedných príbehoch o malom dráčikovi „Volám sa Artemis,“ pomyslela som si. Vtom si všimla Mráčikovi. môj darček. Biele mača sedelo na zemi a upieralo na ňu veľké nezábudkové oči. Tadeáš Hrušovský, 9 rokov „Priniesla si nám mačiatko, Cica?“ pustila ma a pritúlila si ZŠ Laca Novomeského mačiatko. Ani nezbadala, že som sa začala vzďaľovať. „Kam ideš, mami?“ zapišťalo malé biele stvorenie. „To je tvoja nová pani. Staraj sa o ňu!“ poučila som naposledy biele klbko. „A kedy už budem tmavá? Nechcem ostať navždy biela!“ Ja a môj sen Pandora sa snažila vymaniť z Luciinho objatia. „Keď zachrániš veľa životov,“ trpezlivo som odpovedala. Minulého roku, keď boli Vianoce, som si priala byť mačkou. Na „A budem čierna ako ty?“ druhý deň som sa zobudila ako mačka a hádajte kde. V jednej krásnej „Raz možno áno,“ chvost sa mi mierne nadvihol na znak dedine v kráľovskom paláci. A mala som meno Afrodita. A vraj som pozdravu a stratila som sa za najbližším rohom. mala nejakú sestru, ktorá sa volala Aurélia a bola vraj veľmi pekná. No nepoznala som ju. Vravelo sa o nej, že bola okrádačka. Povedala „Vieš, čo som videl? Čiernu mačku, ktorá plakala,“ pribehol som si, že ju nájdem. Ale nebolo to ľahké, lebo stále niekde cestovala malý Samko k mame. na lodi. No lenže problém bol to, že som mala zlú mapu a zablúdila „To sa ti len zdalo. Mačky predsa neplačú. Veď nemajú som. A v tej džungli som stretla leguána. Povedal mi, že by som prečo. Celý deň len spia a občas chytia nejakú tú myšku. Ako náš mala utekať, keď to tu nepoznám. Pýtala som sa prečo. Pošepkal Murko...“ pohladila chlapca chlácholivo po hlave. mi, že v lese je veľké stádo tigrov a ich vodca je Širkan, ktorý zabije každého, kto sa mu postaví do cesty. Išla som ďalej, lebo moja túžba Ľudmila Kecerová, 15 rokov bola väčšia ako strach. Odrazu som počula, ako za mnou niečo Literárny klub Vánok šuští. Otočila som sa a odrazu na mňa skočil tiger. Začala som kričať o pomoc. A zrazu na neho skočila mačka s kopou kocúrov. Kričali na ňu Aurélia a mne v tú chvíľu došlo, že je to moja sestra. Kričali mi : poď mi pomôcť. A ja som skočila a začala som škriabať a hrýzť. literárna súťaž Šumenie 52 13 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AZÓRP PRÓZA - I. kategória Zrazu som si všimla, že má na prednej labe také isté znamienko ako v strede. A aby som nezabudla na tie chyby. On mi ich ustráži ja. Nevedela som, že Aurélia vie, že som jej sestra. Ona mi o chvíľu a v nezmenenej podobe mi ich potom ukáže. Dokáže poradiť, povedala, že som jej sestra. A ja jej na to vravím, že to viem. Aurélia neprevráti to, čo som raz povedala a ani to nevyzradí, neohovára prestala škriabať a pozrela na mňa s úsmevom a objala ma. Odrazu ma, má so mnou trpezlivosť, vyčká, ak sa neviem rozhodnúť, nenúti som sa cítila, ako v maminom náručí. Otvorila som oči a vidím tvár ma robiť unáhlené činy, aj stokrát sa ho môžem spýtať na tú istú mamky, ktorá sa na mňa usmieva. A až tak som zistila, že to celé bol vec a odpovie mi na ňu. Neurazí sa, ak nedám na jeho rady a vždy sen, môj najkrajší sen. mi odpustí. Vie byť dokonalou oporou v núdzi a znáša moje náreky. Nerobí toto priateľa priateľom? Niektorí ľudia sa s vami kamarátia, Viktória Ječová, 9 rokov no niekedy len dovtedy, kým budete robiť to, čo chcú a vy nebudete ZŠ L. Novomeského žiadať nič. Sú priateľmi dovtedy, kým to im vyhovuje. Existujú aj skutoční priatelia, no tých človek nemusí nikdy v živote stretnúť a ak ich stretne, môžu dať na názor iných a oni odídu a nikdy ich už neuvidíte. Denník taký nie je. Vy sami si ho nájdete, vytvoríte si ho, je vaším zrkadlom. Ideálneho priateľa si vytvoriť nemôžete..., veď ani Hrdinovia z mesta Kaktusovo by sa nedalo. Človek má svoju vlastnú vôľu, čo je samozrejme dobré, má však aj sklon túto svoju vôľu presadzovať u iných, áno. Človek Bolo raz jedno mesto, ktoré sa volalo Kaktusovo. Bolo to mesto by chcel vládnuť nad všetkým a nik nemôže s určitosťou povedať, v štáte LSR (Lesná súkromná republika) a bolo plné zvieratiek. Býval že mne sa to nestane, veď som dostatočne inteligentný. Avšak aj ten tam aj zajac Ron. Bol smutný, lebo mu zajali brata. najinteligentnejší človek môže padnúť do rúk túžby a stane sa len bábkou v rukách niekoho, o kom si naivne myslí, že je jeho priateľom. Stalo sa to v 90 – tých rokoch, vtedy keď bol zajo Ron a jeho Denník to neurobí. Ostáva mĺkvym svedkom mojich dní a činov. brat Rony ešte malí. Chceli byť veľkými agentmi a bojovníkmi Vyvaruje sa ľudských chýb. Nemýli sa, neovládne ma a nikdy ma zároveň. Tak cvičili, bojovali a špehovali, čo sa dalo. A keď vyrástli, neopustí. Bude so mnou dovtedy, dokiaľ budem doň písať. A píšem robili skúšky na agentov. Bojovníci boli už, keď mali 5 rokov doň veľa. Ale zároveň ma učí aj to, ako mám dať svoje myšlienky na a v 10-tich už majstri. Prvá misia ich ešte iba čakala, získať najmenší papier pre iných – formou príbehu, scénky či básničky. Pokúšam sa zlatý kaktus, ktorý vlastnil zlý zlodej vlk Alfréd, ktorý mal 100 vlčích o to raz úspešnejšie, inokedy menej. Ale pokúšam. vojakov a 50 medvedích stráží. No, ale pre Rona a Ronyho to nebol Písaniu ďakujem za tohto môjho najlepšieho priateľa. Je to žiaden problém. Zvládli to ľavou zadnou. A kaktus bol v múzeu... dar aj darovateľ. Vďaka nemu nebudem nikdy sama. Tu bolo UFO! A to bol problém, veď ufóni majú vyspelú Andrea Hužvárová, 14 rokov techniku. Ale to bola mačka Zora, ktorá chce ukradnúť všetky bohaté ZŠ Polianska 1 majetky sveta, ale naši zajačikovia ju zvládli. Tretia a posledná úloha. Premôcť silného kráľa banditov Šakala Rozefa. Jaj to bola ťažká úloha. Ten chcel ovládnuť svet, zničiť a vládnuť galaxii. No bojovali, špehovali, nerád to hovorím, ale aj zabíjali, keď bolo treba. Použili novú výstroj: laserový lúč, mini špionážny kútik v hodinkách, Príbeh čiernej mačky a to bola výhoda. Ale nepodarilo sa im to. Zlý Rozef zajal Ronyho a drží ho aj dnes. „A teraz ho idem zachrániť,“ povedal Ron a dodal, Ľudia občas riešia svoje problémy veľmi čudnými spôsobmi. a zničím Rozefa!!! A tak šiel s výbavou do mesta dokúpiť si svoj Ako napríklad Lucia. Poznám ju dobre. Tak, ako každého človeka arzenál dobrých vecí. Keď išiel v novom aute videl, že je sám žijúceho v mojom rajóne. Viem, kto má aké ťažkosti aj to, kedy pán a potrebuje partnerov, ale kde ich zohnať? Po ceste! povedal. Stretol Varga chodí do práce. všetkých starých zločincov, ktorí sú už na strane dobra. Ale stretol aj Luciin otec odišiel, keď bola ešte malá. Poslednú dobu sa leva Timona, vola Rasoram a myš Tamanat, ktorý bol taký malý, že čoraz častejšie hádala s mamou i s bratmi. A teraz to veselé dievča bol menší ako mandarínka. Všetci spolu si pripravili veci a arzenál s hravými modrými očami stálo na kraji mosta a pozeralo dolu. Okolo zbraní (tým sa myslí pomôcok) a išli na neho. Jedno bolo isté, že nej ako dravé supy poletovali Beznádej a mladší démon, ktorého Rozef má veľkú konkurenciu. Keď boli na mieste, rozlúčili sa podľa zaúčala do remesla. literárna súťaž Šumenie 14 51 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .I - AZÓRP PRÓZA - II. kategória zbadám, že cez snehovú bariéru si pomaly, ale o to tajuplnejšie plánu, Ron šiel na to. Najprv po brata, čo sa mu to aj vydarilo a teraz vykračuje čierna mačka so štyrmi mláďatami zanechávajúcimi za na Rozefa. Zaútočili na nich doslova všetkým, čo mali, ale použili aj sebou malý chodník v sypkej kráse. svoje schopnosti v boji. A ostatní??? Spolupracovali tiež...spoločne „Zatvor okno!“ kričí mama, „poď raňajkovať!“ ho porazili a vybojovali slobodu. Bratia zajkovia už žili spolu až do „Už idem,“ odpovedám a hlavou mi víria tisíce nápadov. Ktosi smrti. zvoní, utekám otvoriť dvere. Je to Nikola, moja kamarátka. „Poď, pôjdeme na prechádzku do lesa.“ Neodpovedám hneď, Erik Molnár, 9 rokov ale vopred v mysli súhlasím. ZŠ L. Novomeského Po chvíli sme sa vybrali na Líščí vrch. Príroda nám poskytla prekrásny výhľad. Slnko svojimi lúčmi zalievalo celú snehom zasypanú, neporušenú krajinu. Sniežik sa jagal, roztopašné vločky ľahučko skákali pred našimi nohami. Brodili sme sa ním s úžasným pocitom radosti a uvedomovali si výnimočnosť chvíle, ktorú možno Pod snehovou perinkou zažiť len v zimnom období, keď všetko zahalí snehová prikrývka. Nádhera prírody nám krátila dych a zmenila bežný deň na biely Pod snehovou perinou je zamrznutá zem. V nej majú svoj sviatok. úkryt zvieratká a hmyz. Všetci už majú pripravené zásoby na zimu. Krtko si nachystal hmyz a červíky. Ježko si nasušil ovocie. Medvede Amália Piegerová, 12 rokov spia v brlohoch pokrytých snehom. Diviaky svojimi rypákmi vyrývajú ZŠ Nám. L. Novomeského 2 spod snehu žalude a bukvice. Jelene a srnky si v snehu hľadajú lišajníky a korienky. Pod snehom je vysušená tráva a suché listy. Príroda sa pripravuje na zimný spánok. Ľuboš Novák, 9 rokov Čo mi prináša písanie ZŠ L. Novomeského alebo Denník môj najlepší priateľ Čo mi prináša písanie? Písanie mi prináša to, čo mnohým ľuďom, zaznamenanie určitého okamihu, možnosť dorozumievať sa nielen ústne... Malé dievčatko Okrem toho mi to dáva trošku viac než ostatným ľuďom – dáva mi spôsob komunikácie s priateľom. Porozprávam vám príbeh, je o malom dievčatku, ktorému sa Pozor, nie s priateľom živým, pretože nežije, nie mŕtvym, podarilo cestovať v čase. pretože nikdy nežil, nie dosiaľ narodeným, lebo žiť asi nebude, ale Bolo raz jedno dievčatko, volalo sa Katka. Jej mamka s priateľom, ktorý „by bol“ dokonalým človekom. Keďže dokonalý pracovala ako predavačka parochní oproti Katkinej škôlke. A ocko? človek neexistuje, tak tento môj priateľ nie je, nebol a nebude Ten bol vynálezca. Vymyslel napríklad: spievajúci roh, tancujúci človekom. Je to denník. Tento denník si zaslúži byť Denníkom batoh a iné skvelé veci. Raz šla Katka k nemu do roboty, lebo mali s veľkým „D“, pretože to nie je len denník, je to môj najlepší priateľ. v škôlke prázdniny a mamka mala veľa práce. Tam uvidela malú Nie taký priateľ ako plyšové zvieratko, lež ako skutočný, živý priateľ. škatuľku, ktorá sa jej zapáčila. Zobrala ju z malého stolíka a otvorila Poviete si: ju. Radšej to nemala robiť. Bol to totiž stroj, ktorý prenesie ľudí do „Jej asi preskočilo. Veď denník je len vec, nemôže hovoriť, budúcnosti. Keď došla a obzrela sa okolo seba - iba samý sneh. nemôže písať, nemá predsa rozum, ktorým by mohol uvažovať, Pomyslela si: „Kde to som?“ Už aj zmeravela od strachu. Mala ho až a tým ani správne poradiť.“ Áno. Máte pravdu. Denník nerozpráva, v žalúdku. Bola taká hladná a smädná, že by zjedla aj koňa a vypila nepíše a nemá ani rozum, no poradí mi aj tak. Nie hneď. Uschová aj celé jazero vody. Aspoň si to myslela. Potom si spomenula na moje otázky, moje slová, všetko, čo som mu zverila a v čase núdze krabičku. Spomenula si na to, čo sa stalo. A znova ju otvorila. Teraz mi poradí. Veď sa predsa tak často vraví: „Múdry človek sa učí sa ocitla v minulosti. Pred sebou uvidela obrovského živočícha. Bol na cudzích chybách, hlúpy na tých vlastných.“ Ja som tak niekde to dinosaurus. Až potom pochopila, že je to ten nový zábavný park literárna súťaž Šumenie 50 15 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác PRÓZA - I. kategória airógetak .II - AZÓRP s výťahom. Pod snehovou prikrývkou Ale ona sa chcela vrátiť do svojho sveta. Tak znova otvorila krabičku. Teraz sa ocitla na veľkom vrchu. Až potom zistila, že je to „Stále za oknom čosi chýba,“ hundrem si popod nos. Je koniec Mont Everest, najväčší kopec sveta, ktorý videla v telke. Na vrchole decembra a snehu niet. Okolie kričí zeleňou, ba na dolniakoch vraj aj kopca uvidelo dievčatko tanier s jedlom a obrovský krčah vody. Na kvety pučia. tanieri bol hrach, hrozno, jablko a iné ovocie. Ale čudné je, že tam „Mama, koľkého je dnes?“ volám z izby do kuchyne. našla aj kúsok tvarohu. A zatiaľ jej malá krabička vypadla z vrecka. Keď mi mama neodpovedá, idem sa pozrieť sama. Listujem Keď ju chcela zobrať, prievan vzduchu ju otvoril a preniesol do v kalendári. 26. december! minulosti. „Už je zima a snehu nikde,“ hovorím, a ani nezbadám, že za Tento krát sa Katka ocitla na brehu akéhosi ostrova, kde mnou stojí mama a s úsmevom na tvári ma pozoruje. na zemi uvidela batoh. Otvorila ho a tam ležal lístok: STANEŠ SA „Nesmej sa,“ pokračujem srdito, „je zima, tak má byť sneh, SLÁVNA. „Naozaj!“ vykríkla Katka, ale ja sa chcem vrátiť domov, chcem sa sánkovať, lyžovať, stavať snehuliaka...“ pokračujem povedala si. Otvorila krabičku a konečne ju priviedla do jej času, kde zápalisto. Mama, stojac vo dverách, len krúti neveriacky hlavou: ju jej rodičia videli živú a zdravú. Koniec! „Než sa nazdáš, bude sneh.“ „Ale kedy?“ nedám pokoj ako keby som bola malým dieťaťom, Soňka Vargová, 8 rokov ktoré túžobne chce nejakú vec a neustále žobroní a prosíka, kým ju ZŠ L. Novomeského nedostane. „Už čoskoro,“ ukončí mama rozhovor a odíde z izby. Jej sa povie, hmýria mi hlavou myšlienky a sú čoraz nástojčivejšie. Popoludní cestujeme na prázdniny do Krompách. Krajina sa mení a cez okno vlaku vidím, ako snežné delá rozosievajú umelý Môj tajuplný svet sneh na stráne lyžiarskych svahov na Plejsách. V pozadí modrej, slnkom zaliatej oblohy umelý sneh vytvára neopakovateľný krištáľový Vždy, keď som u babky, idem pod najvyšší orech, a tam závoj. Vločky snehu víria povetrím, poletujú, tančiac v skupinkách si sadnem na svoju snívajúcu hojdačku a snívam. Niekedy tam skupinka svoj nežný tanec a pomaly dopadajú na miesto určenia. aj zaspím. A viete čo sa mi sníva? Sníva sa mi o tomto: o mojom „Konečne sneh!“ otočím sa a volám na mamu. tajuplnom svete. „Vidíš, hovorila som ti, že bude sneh,“ odpovedá po chvíli Je tajuplný, tak neviem, či vám to môžem prezradiť. No, mama. Vlak vchádza do stanice. Vystupujeme. Počasie je tu drsnejšie prezradím to, ale nikomu ani muk! V tomto svete neexistuje smútok, než v Košiciach. Prituhuje a veru zaštípe nás aj mrázik. Jeho moc zlo, nenávisť...Je tu iba láska, šťastie, radosť, spravodlivosť a všetko víťazí nad slnečnými lúčmi. To asi pani Zima konečne rozprestiera dobré. Školský rok má iba dva mesiace. Nikto mi nehovorí: „Ty decko krídla svojho čarovného plášťa. Popoludnie zbehlo s kamarátkami hlúpe!“ ani „Kým si sa nenarodila, bolo všetko úžasné.“ A ja sa potom veľmi rýchlo, prešiel večer aj noc. necítim, akoby som sa narodila omylom. A to najlepšie, vrátila sa mi „Amálka, vstávaj!“ zobúdza ma mama. Izbu hladia lúče slnka moja naj, naj, najlepšia kamarátka Kristínka Vargová. Žije tu dokonca a pri pohľade cez okno ma až oči zabolia. Krajina je zasypaná bohatou môj dedo, pradedo, prababka i všetci z mojej rodiny, čo už zomreli. snehovou prikrývkou. Na stromoch, strechách, drôtoch pouličného Úžasné! osvetlenia, poliach trónia ľahučké nadýchané periny snehu iskriace Ale potom sa prebudím. To Vojto ma zobudil. Hádže tie svoje tisícimi farbami. Bežím do kuchyne neveriac vlastným očiam, petardy. Hrozné! Príde ku mne a pýta sa ma, či idem hrať futbal. Ja mu pozerám cez okno do záhrady. Adam – vlčiak od susedov, pobehuje odpoviem: „Zbláznil si sa? Som dievča, neviem hrať futbal!“ A potom hore-dole a zavše sa hodí do snehovej prikrývky na chrbát, aby sa nás volá mamka: „Tak poďte, ideme za babkou do nemocnice.“ A tak vyváľal a vyčistil si svoj huňatý kožuch. Jeho družka Sunny – pyšný ideme za babkou do nemocnice a moje snívanie sa končí. Dúfam, že pudlík, celý biely, len opodiaľ pozoruje radostné šantenie. Neodváži sa vám to páčilo. sa nasledovať svojho veľkého priateľa a tak iba šteká a poskakuje na jednom mieste. Otvorím okno a volám na nich, zároveň zberám Anička Riníková, 8 rokov sneh z okennej rímsy a nežne sa s ním pohrávam v rukách. Dlane mi ZŠ L. Novomeského mrazivo vlhnú. Zrazu sa z obsypanej čerešne valia nadol hrče snehu. To konáre opúšťajú sýkorky a straky, ktoré čosi vydesilo. Až po chvíli literárna súťaž Šumenie 16 49 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AIZÉOP PRÓZA - II. kategória „Tvoj žalúdok,“ odpovedal vyčítavo. Pod snehovou perinkou „Zjedla si toľko mastných hranolčekov, rezňov a čo ja viem ešte čoho. Ale bola to celá kopa nezdravých jedál. Tvoj žalúdok sa Nad krajinkou vznáša sa bielučké páperie, búri, nechce sa dať zničiť. VeĎ práve z toho vzniká plno iných chorôb. o chvíľu cesta aj chodník sa zabelie. Dokonca ti kvôli tomu budú musieť operovať aj iné orgány a bude to bolieť. Čo taký žlčníček, žalúdočné vredy alebo črevá? Chcela by si Na kopec vyletí zrazu kopa detí to? Héj?“ A to už hovoril veľmi ironicky až skoro výhražne. a každé v ústrety „Nie, nie, nie!“ ohromene sa bránim s prekvapením na tvári, pani Zime letí. ba až s neskrývaným strachom. „Marcelíno, prosím ťa, poďme sa pozrieť aj inde, do iných Vrchy sa belejú, orgánov, lebo z toho som celkom v šoku.“ deti sa sánkujú, Súhlasil. A šli sme. Boli sme možno všade. Dokonca aj mráz štípe, líca červenajú. v mozgu. Ale odtiaľ som chcela ísť hneď preč, lebo sa mi nepáčil. Boli tam všelijaké zákruty, prepadliská a kaňony. Nepracoval tak Prichádza noc tichá, presne ako srdce a to ma štvalo. Budem s tým musieť niečo urobiť. hurhaj už utícha. Nech sa lepšie rozhýbe. Keď sme boli v pľúcach, museli sme sa opäť sa nad krajinkou vznáša jemné páperie držať, pretože tam fúkal silný vietor. Ukazoval mi aj moje oči. Tak to a ráno sa celý kraj snehom zabelie. bolo naozaj zaujímavé! Všetci sa pohybovali sem a tam, zrýchľovali a spomaľovali a čosi nosili! Čo to je? Za chvíľu sa to dozvedám. Ivana Vargová, 14 rokov Sú tam dve kamery, za nimi dvaja mužíčkovia – kameramani ZŠ Bukovecká 17 Marceloočiaci 1 a 2. Filmujú a filmujú. A tí ostatní tie filmy odnášajú na príslušné pracovisko v mozgu. „Poď! Teraz sa ideme šmýkať,“ povedal Marcelíno a ja, Marcela, som súhlasila. Šmýkali sme sa cez krk až do žalúdka. Ale tam bol taký smrad a tak málo miesta, že sme radšej vyštartovali po črevách ďalej. Jarný sen „Chceš si pozrieť svoje obličky? Mala by si, aby si na vlastné oči videla, čo z nich robia tvoje hamburgery a to ostatné,“ povedal Pod snehovou perinkou prísne a vyčítavo krútiac hlavou sa na mňa pozrel. príroda sníva svoj sen. „Je to až také strašné?“ Sníva o hrejivom slniečku, „Katastrofálne ešte nie, ale horšie, ako si myslíš.“ o zelenej tráve, čo na jar I tam boli mužíčkovia – marceloobličkovia, ale títo sa tvárili pokryje polia, zem úplne ináč. Vyzerali veľmi unavení a utrápení. Bolo jasné, že sa a všade vôkol more zelene... veľmi namáhajú, Aby vylúčili všetky škodliviny. Od hrôzy mám až Sníva o kvetoch, ktoré farbou slzy v očiach. Ale čo sa to deje? Odrazu sa vzďaľujem, vzďaľujem a vôňou potešia ľudí. a vzďaľujem... O malom potôčiku, čo všetkých žblnkotom budí. Otváram oči a som späť v kuchyni. Oči mám plné sĺz a srdce O vtákoch, ktoré štebotom pomôžu, mi bije ako zvon. Mama práve dokončuje múčnik a láka ma na aby sa jej aj ľuďom po dlhej zime zmrzlinu so šľahačkou. Nie, nie, nie... Idem radšej do záhrady a na s radosťou prebúdzalo. večeru si urobím šalát. Možno mi sprvoti nebude až tak chutiť, A tešili sa spolu z jari. ale... mám pred očami tých stále unavených „žalúdočníkov“, tak im A to nie je málo! doprajem voľno. Nikola Jaleková, 12 rokov Marcela Skálová, 14 rokov ZŠ Polianska 1 ZŠ Polianska 1 literárna súťaž Šumenie 48 17 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác POÉZIA - II. kategória airógetak .II - AZÓRP Pod snehovou perinkou ale nikto mi doteraz nedokázal, že mu môžem veriť. Verím sama sebe. Preto keď som nešťastná, stále sa častejšie ocitám vo svojom Ja mám zimu veľmi rád, tajuplnom svete. Nikto nepozná moje tajomstvá preto, lebo ja ich som s ňou veľký kamarát. nikomu neprezradím. Keď zatvorím oči, vo svojom tajuplnom svete Ale je tu jedna chyba, rozmýšľam, čo by som mohla zmeniť. Vo svojom svete každému toho roku sneh nám chýba. pomáham, lebo mne nikto nikdy nepomohol. Pred dvoma rokmi som sa prvýkrát skutočne zamilovala. Je to zvláštny pocit, ktorý sa nedá Počasie je veru teplé, opísať slovami. To musíte zažiť. Bohužiaľ, s tou osobou nemôžeme potoky nám nemrznú. byť spolu. Čím viac po tom túžim, tým viac pri tom trpím. Utešujem A moje nové korčule, sa aspoň tým, že som s tou milou, dobrou osobou každý deň vo na ľade si nevrznú. svojom tajuplnom svete a sme v ňom veľmi šťastní. Dúfam však, že pani Zima Je to zatiaľ jedno moje veľké tajomstvo. Nikto o tom nevie. opäť príde k rozumu, Môj sen sa možno jedného dňa splní a ja už nebudem musieť tak zakryje sa blato, špina, veľmi túžiť po niečom, čo nemôžem mať. Po láske. Po skutočnej keď roztrhá perinu. láske... Radovan Tomčo,12 rokov Iveta Kusková, 15 rokov ZŠ Polianska 1 ZŠ Myslavská Pod snehovou perinkou Aj vám sa to môže stať Ráno, keď oči sotva otvorím, Jój, aké dobré hranolčeky! A tie rezne! Mňam, mňam... pozriem sa von a čo vidím!? Prejedla som sa. Nevládzem sa hýbať. Zaspala som v kresle „Snehová perinka zakryla zeleň, s prekrásne plným žalúdkom. aha, aký krásny jeleň!“ Preboha, čo sa to so mnou stalo? Kde to som? Okolo mňa Vonku si šantia deti, vážne chodia malí mužíčkovia a usilovne pracujú. Obskakujú niečo ja hovorím svojej mati: dosť veľké a veéľmi červené. Hýbe sa to hore-dolu a robí až prievan. „Mamka, pozri na tú krásu, Má to pravidelný rytmus: buch a buch, buch a buch. Veď je to rytmus na okne je veľa mrazu!“ srdca! Zmätene sa obzerám. Jeden bz mužíčkov to zbadá a hneď sa pristaví a tenkým hláskom hovorí: Snehuliak sa na mňa díva, jeho metla na mňa kýva. „Si vo svojom tele a toto je tvoje srdce. My sme srdcovníci, Krásny si snehuliak, krásny ja som Marcelíno a tamto je Marcelík, tamto zas Marcelček a iní. ako zo snežných básní. Staráme sa o chod tvojho srdca, aby si žila.“ Ostala som v nemom úžase hľadieť na svoje vlastné srdce. Páčilo sa mi. Michaela Piklová,11 rokov „Ale prečo som tu?“ ZŠ Košice-Šaca, Mládežnícka 3 Nestihol mi odpovedať, keď sa čosi stalo. Bolo to ako nejaké veľké zemetrasenie sprevádzané čudnými zvukmi. „Pre toto tu!“ povedal nahnevane. „Čo to bolo?“ spýtala som sa celá prestrašená. literárna súťaž Šumenie 18 47 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AIZÉOP PRÓZA - II. kategória Pod snehovou perinkou Pod snehovou perinkou Je 24. december. Štedrý deň. Spinká tráva, spinká kvietok, Už od rána mama vypeká, varí a vypráža. V kuchyni nervózne vtáčika už tuná nieto. pozerá do rúry na koláč. Môj otec je na rozdiel od nej oveľa pokojnejší. Prikryla ich biela perina, Hoci sa mu nedarí zapáliť v krbe oheň, nezúri. Pozerá na mňa, nech nikomu nie je zima. čo robím. Jednou rukou dozdobujem vianočný stromček, druhou Keď si v zime oddýchne, prepínam kanály. Hľadám predpoveď počasia na nasledujúce dni. jar im krásu naspäť vdýchne. No prosím! Ako celý december, len otepovanie! Dokonca vonku som už videla jednu malú púpavu. Čudné počasie! Tomáš Macík,11 rokov „Bude už niekedy sneh?“ pýtam sa sama seba. ZŠ Košice-Šaca, Mládežnícka 3 „Neboj sa, bude,“ ozve sa od krbu. Nechápem, odkiaľ berie otec tú istotu, ale už nad tým nepremýšľam, lebo mama zakričí z kuchyne: „Večera je hotová!“ Práve keď sme dojedali, zaznela zvučka Popolušky. Mama len povzdychla: „Aha, tam sú záveje snehu a tu nič.“ Otec ako večný optimista len povie: „Neboj, raz nasneží!“ Pod snehovou perinkou Po niekoľkých dňoch ma ráno zobudí ťukaním bielych vločiek na okno. Hurá! Sneh! Letím dolu schodmi ako raketa, vhupnem Konečne už napadlo ešte do čižiem a len v pyžame behám po záhrade. V návale radosti aspoň trocha snehu, si neuvedomujem, že rukavice ani šuštiaky nemám, ale mne to lyžovať sa nedá neprekáža. Som šťastná. na Červenom brehu. Asi po pol hodine bláznenia v snehu vchádzam do domu celá od uší po päty premočená ako myš. Sneh už všetko pocukroval Snehová perinka vydržala až do konca prázdnin a potom zrazu chodníky aj domy, zmizla. Verím, že jej krásu a mäkkosť pocítim aj na budúci rok. do snehu sa pozerajú čipkované stromy. Lucia Balonová, 13 rokov ZŠ Nám. L. Novomeského 2 Pod perinkou zvieratká spia už tvrdým spánkom, zatiaľ čo sa my chladíme jemným zimným vánkom. Pred školou je guľovačka, Môj tajuplný svet zasiahli ma práve. Nehnevám sa, máme radosť, Ten názov mi je veľmi blízky. Je to svet plný tajomstiev, že vločky sú pravé. nekonečných túžob a nesplnených snov. Niekedy, keď som sama a smutná, vtedy zatvorím oči a vojdem do svojho tajuplného sveta. František Lami, 13 rokov ZŠ Nám. L. Novomeského 2 Nikto nemôže vedieť, kto aké tajomstvá skrýva, kto má aké túžby a sny. Nechávame si ich pre seba. Ak však niekto má po boku priateľa, vtedy to má ľahšie. Nájde uňho pochopenie a radu. Môže sa od srdca vyrozprávať. Na svete sú aj jednotlivci, ktorí sú uzavretí do seba a nikomu nedôverujú. Postavia okolo seba múr, cez ktorý sa druhý človek nedostane. Ja patrím k tým ľuďom. Mám veľa priateľov, literárna súťaž Šumenie 46 19 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AZÓRP POÉZIA - II. kategória Snehové snenie Kevina potiahol za nohavice. Bol to lesný mužíček. Kevin sa zohol k tomu malému stvoreniu a než sa nazdal, ten mužíček ho držal za Pri okne už dievčatko dlho čaká ruku a ťahalo ho k ostatným oslavujúcim bytostiam. Zdalo sa, že tá na snehovú vločku z bieleho oblaka. oslava bola na jeho počesť. Ako keby oslavovali to, že prišiel. Ako Na snehovú perinku, čo pokryje kraje tam stál a pozoroval šťastné a oslavujúce bytosti, zjavila sa pred a prinesie každému, čo si práve praje. ním nádherná čiernovlasá dievčina s modrými očami. Niečo také prekrásne ešte nikdy nevidel. Dievča sa naňho usmialo a začalo Smiech detí na saniach, okolo neho tancovať. Kevin tam nechcel ten tak stáť, tak začal snehové lopty v dlaniach. tancovať s dievčaťom. Spýtal sa jej, ako sa volá, ona odpovedala: „Sarah“. Užívali si tak až do zotmenia. Po dlhom čase Kevin pocítil, Bieleho pána s vetvičkou v ruke, že je konečne šťastný a možno aj zaľúbený. Na druhý deň išiel Kevin vyváľaného v hladkej zimnej múke. hľadať Sáru. Keď ju neúspešne hľadal, podišiel k nemu ten istý lesný mužíček, čo vtedy a ten ho zaviedol do nádherného lesa. O chvíľu Lyžiarov pestrých brehy, k nemu pricválal jednorožec so Sárou na chrbte. Sarah z neho večerné prechádzky ľudí plných pokoja a nehy. zoskočila a pohladkala jednorožca po jeho nádhernej striebornej hrive. Natiahla sa za Kevinovou rukou, roztvorila mu dlaň a vložila Zasnežený stromček v meste mu do nej vetvičku jahôd, ktoré mal dať jednorožcovi na znak a hrubú vrstvu šťastia na šmykľavej ceste. priateľstva. Lesný mužíček sa zachichotal a zmizol. Sarah chytila Kevinovu ruku a pohladkala ňou jednorožca po jeho chrbte, ten Simona Čabiňáková,13 rokov zaerdžal a odcválal hlbšie do lesa. Po chvíli ticha priletel nádherný ZŠ Nám. L. Novomeského 2 vták. Bol veľký a mal červeno-zlaté perie. Ten vták začal spievať, mal nádherný hlas. Ten zo seba zhodil jedno zo svojich pierok priamo do Kevinovej ruky a povedal mu, že ak veľmi bude chcieť a bude si veriť, podarí sa mu všetko, o čo sa bude snažiť. Sarah pobozkala Kevina, zložila si retiazku z krku a obmotala ju okolo vtáčieho pierka. Povedala mu: „ Musíš už ísť“ a vyronila slzu. Chcel sa jej spýtať, či ju Pod snehovou perinkou ešte niekedy uvidí, ale už bolo neskoro. Koruny stromov stíchli. Z ničoho nič sa ocitol vo svojej posteli, zobúdzajúci sa na Neskôr sa rozvidnieva a skôr stmieva. otcove slová „Kevin, raňajky sú na stole.“ Uvedomil si, že to všetko bol len sen. Bol z toho veľmi nešťastný a smutný. Keď vstal z postele, Za oknom sem-tam drozd zaspieva. že si ju ustelie, zbadal pierko s retiazkou okolo ležkajúce na posteli. Jeseň svoj pestrý šat odložila, Zistil, že to nie je sen. Bol radosťou celý bez seba, keď pomyslel na to, že by mohol ešte niekedy stretnúť to nádherné dievča. Vtedy si k spánku sa ukladá spomenul na slová vtáka a rozhodol sa, že sa nimi bude riadiť a aj sa stočená do bieleho rúcha. tak stalo. Začalo sa mu dariť. Jana Kováčová,12 rokov Našiel si opäť priateľov. V škole patril medzi najlepších žiakov ZŠ Nám. L. Novomeského 2 a otec sa už nechcel sťahovať. O pár dní neskôr, ako šiel zo školy domov, zrazu začul známy hlas, volajúci jeho meno. Otočil sa a stála tam Sarah. Pobozkala ho a povedala mu, že bez neho nemôže žiť. Od tej doby boli vždy spolu. On sa každý deň vracal domov a ona do svojho zázračného sveta. A takto žili až kým nedospeli a nevzali sa. The end!!! Lé Yén Hoa, 15 rokov, ZŠ L. Novomestského 2 literárna súťaž Šumenie 20 45 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AIZÉOP PRÓZA - II. kategória milujem basketbal a že hrám za klub, ktorý vyhral Majstrovstvá Slovenska a stále sa nám darí. Keď som dorozprával, T-Mac sa Úžasná zima potešil a ponúkol mi ubytovať sa v jeho veľkom dome. Šiel som do obchodu a zobral som si dres, topánky značky AND1 a jedlo. Viete, Ráno keď sa zobudím v týchto mimozemských obchodoch bolo všetko zadarmo. Prezliekol a z okna pozriem, som sa a šile na ihrisko. Poprosil som hráčov NBA, či by som si všade plno snehu vidím, s nimi mohol zahrať. Carmelo Anthony mi ponúkol svoje miesto na dvor rýchlo bežím. v tíme spolu s T-Macom, O´Nealom, Jamesom a Pierceom. Carmelo bol rozhodca. Začali sme hrať s úsmevom, s radosťou ako starí Pod naším oknom kamaráti. Aj mne sem-tam padla lopta do koša. Nevadilo mi, že sa mi veľký snehuliak stojí. niekedy nedarilo, pretože som bol šťastný, že môžem hrať s takými Zapichnutú metlu má, osobnosťami. každý sa ho bojí. Prebudil ma zapnutý televízor a v ňom komentátor, ktorý sa Kopce plné detí lúčil s divákmi. Mrzelo ma, že som nevidel zápas s mojím obľúbeným ako v kontajneri smetí. klubom Houston Rockets, ale zato som mal najkrajší sen v mojom Sánkujú sa, lyžujú, živote. Prajem vám dobrú noc a ja utekám do postele. Dúfam, že sen medzi sebou guľujú. bude pokračovať. Jazierko nám zamŕza, Michal Kupper, 13 r. na oknách je námraza. ZŠ Juhoslovanská 2 Doniesli nám stromček na ňom vzácny zvonček. Zima, zima, zimička, vyštípaj mi moje líčka, chcem ich pekné mať Môj tajuplný svet ako červené jabĺčka. Začalo sa to tým, keď jeho matka umrela. Hnedooký blondiak Na jar sa sneh roztopí, Kevin si dával za vinu matkinu smrť. Zo žiaľu sa mu zrútil celý jeho plné sú potoky. svet. V škole sa zhoršil, začal sa biť a jeho poznámkový zošit bol Snežienky smelo vykukujú, najčastejšie otváraný. I jeho najlepší kamaráti sa s ním prestali príchod jari oslavujú. priateliť, pretože sa ho začali báť. Išlo to tak veľmi dlho. Jeho otec si s ním už nevedel dať rady. Preto navrhol, že sa presťahujú. Knapová Dominika, 13 rokov Kevin sťahovanie nechcel. Bol zvyknutý na mestečko, v ktorom ZŠ Nám. L. Novomeského 2 žil a vyrastal, mal tu svoju školu, stratených priateľov a svoje tajné miestečka, o ktorých nikto nevedel a mohol tam v pokoji rozmýšľať. Povedal si, že sa zlepší a možno sa odtiaľ nebudú musieť odsťahovať, ale bohužiaľ sa mu to nedarilo. V jeden zvláštny deň sa diali čudné veci. Kevin si to nevedel vysvetliť, ale ani sa o to nestaral, zaujímal sa iba o seba, tak ako je to zvykom u tínedžerov. Večer, keď už šiel spať, zdalo sa mu, že počuje hlas dievčiny, ako spieva. Keď pomaly zaspával, začalo sa mu snívať o nádhernej krajine, plnej zvláštnych bytostí. V tom sne bola velikánska lúka, na ktorej oddychovali. Vyzeralo to, ako keby niečo oslavovali. Zrazu ku Kevinovi podišiel malý človiečik, ktorý literárna súťaž Šumenie 44 21 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác POÉZIA - II. kategória airógetak .II - AZÓRP Sneh priamo do hrude. Je neskoro. Vie, že umiera. Tela sa zmocní kŕč. Z posledných síl odtiahne chlopňu na bruchu, vytiahne z nej červa Sneh padá pomaly, potichu. a uloží ho do záchranného letúnu. Keď stláča štartovací gombík na Ty pod rúškom noci spíš. palubnej doske, ruka sa jej trasie. Potom bezvládne padne na kovovú Vo svojom sne sa zobudíš. podlahu. Príklop sa zatvára. Modul vzlieta a opúšťa materskú loď. Prvé, čo uvidíš, je sneh. „Leť! Leť! Do teba vkladám budúcnosť nás všetkých. Je na Zavoláš: Sneží! A radosť opantá ťa. tebe, či prežije náš druh.“ Si šťastný, lebo sneh miluješ. Jej ťažký dych sa zrýchli a... naveky zatvorí oči. Chceš von, Materská loď sa v oslepujúcom záblesku rozletela na tisícky chceš vidieť každý zasnežený strom. kúskov. No potom nastane tá chvíľa. Keď Íví precitla, bola pri nej učiteľka. Prudko sa posadila, S ľahkosťou letného motýľa zmätene sa obzerajúc vôkol seba. Nejakí muži práve zakrývali poberieš sa. A pozrieš von. Alexino mŕtve telo. Rýchlo vstala a zúfalá sa rozbehla preč. Ani jeden zasnežený strom. „Ja som ju zabila! Zabila som ju!“ Padla na kolená. „Nepatrím Len blato či kaluž. sem! Moja matka je... A ja nie som človek!“ Zaborila prsty do svojich A ty, studenému vetrisku, hustých ryšavých vlasov. čo preháňa sa po sídlisku, Povieš: Dobré ráno! Dominika Sýkorová, 15 r. Rozmýšľaš, čo sa stalo. Literárny klub Vánok Zrazu, akoby ťa osvietil slnečný lúč. Presne vtedy , keď si myslíš, že dobrý pocit je zo sna fuč. Ten lúč osvietil myseľ tvoju. Ty zahodil si pochabú myšlienku svoju na bluf zo školy. Najkrajší sen Čo nevieš, to ťa nebolí. To si si myslel? V sobotu večer som pozeral priamy prenos basketbalového Kašľal si na školu, na známky,... zápasu americkej ligy NBA medzi klubmi Houston Rockets A poznámky? a Philadelphia 76ers. Počas neho som však nechtiac tvrdo zaspal. Každodenný tvoj chlieb. Zrazu vieš, že to nebolo vždy tak. Ocitol som sa na čudnej planéte, na ktorej každý človek hral Predtým nebol si voľný ako vták. basketbal. V tej chvíli som pocítil trochu strach, pretože som tu nikoho Vtedy, keď bol sneh. A všetko bolo nepoznal a absolútne som nevedel, kde sa to vôbec nachádzam. Ale pod snehovou perinkou. bol som statočný a hodil som všetky starosti za hlavu. Už keď som Učil si sa rád. tu, predsa si ju obzriem. Planéta, malá asi ako Košice, sa Košiciam Teraz počúvaj, kamarát: vôbec nepodobala. Bolo to veľmi moderné mesto. Na každom Ver, že Vianoce dajú ti nehu. rohu a na každej budove primontovaný basketbalový kôš. A všade A keď nebude toľko snehu, basketbalové ihriská. Na jednom z nich som sa zastavil a pozeral, nezúfaj. O pár dní, ver ako sa tam hrajú dospelí. Ale keď som sa pozrel lepšie, videl som zobudíš sa s výkrikom: Sneží! najväčšie hviezdy NBA, ako proti sebe hrajú priateľský zápas piati proti piatim. Všetkých som poznal. Allen Iverson, Paul Pierce, Shaq Alžbeta Hrušovská, 13 rokov O´Neal, Dwyane Wade, Kobe Bryant, Carmelo Anthony, Yao Ming, ZŠ Nám. L. Novomeského 2 LeBron James, Kevin Garnett a môj najobľúbenejší basketbalista Tracy McGrady alias T-Mac. Práve T-Mac za mnou prišiel. Neveril som vlastným očiam. Predstavil sa mi, a čo ma ešte viac zarazilo, rozprával po slovensky. Aj ja som mu o sebe porozprával. Že literárna súťaž Šumenie 22 43 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác PRÓZA - II. kategória airógetak .II - AIZÉOP správne, bez najmenšej chybičky. Je to jej danosť. Zarážajúci Snežná krajina intelekt. Íví nemá rada ľudí. Je chladná ako kameň. Nedáva najavo Zasa sneží sa okienkom, nijaké pocity. Akoby ich vôbec nemala, či nepatrila do tohto sveta, mamka na mňa žmurká očkom. času, priestoru a vnímania. Počuje zvuky, ktoré nik iný nepočuje. Sniežik padá, usadá, Málokedy prehovorí. Väčšinou mlčí. A jednostaj ten zarmútený opäť všetko prikrýva. pohľad. Alebo skôr tupý, bez života, odmeraný, desivý. No zároveň ostrý ako dýka vnikajúca do mysle, duše toho druhého... No neprikrýva iba domy, pozakrýva on aj stromy. V noci hovorila zo sna v cudzej reči. Stromy, cesty, ba aj auto, „Karaní, karanó anéma minat. Nautí a korana nea onomá krajšej veci asi nieto. minat.“ Mnohokrát i tancovala podivný tanec, pri ktorom mala oči otvorené, no pri vedomí nebola. Ráno si však nepamätala nič. Za oknom je všetko biele, Do stien svojej izby vyryla verše, ozdobila ich maľbami bytostí, je po vôli pani Zime. krajín a úkazov, ktoré sú zemi úplne neznáme. Často si spievala Aj keď často sa nám stáva, piesne, ktorým rozumela len ona. ža city nám sneh poprikrýva. „Niqué a, niqué a, a háe ne háe ea. To je trochu nepekné, Niqué a, niqué a, no čo s tým my urobíme? a háe ne háe ea...“ Musíme sa posnažiť, pani zimu poraziť. V škole je veľká prestávka. Íví sa prechádza po školskom dvore. Z diaľky k nej doliehajú posmešky. Po chvíli jej zastane cestu Pekný úsmev rozdávať, Alex. Keď ju chce obísť, Alex do nej sotí. Vtedy sa ich pohľady ľuďom v núdzi pomáhať, stretnú. V očiach Íví sa zablysne akási iskra a... lásku deťom ukázať, Alex akoby skamenela. Na tvári sa jej zjavil des a hrôza. to všetko máme dokázať. Svoj zrak nevedela odrhnúť od spolužiačkiných očí. Zrazu sa zdali byť celé čierne, temné, blčiace ako plamene. Zvíjajúc sa do bolesti, Martin Podlubný, 14 rokov zvalila sa na zem. ZŠ Nám. L. Novomeského 2 Íví, nechápajúc, čo sa stalo, kráča pomaly k Alex, ktorej nehybné spálené telo leží v tráve. Zastane. Premýšľa. Snaží sa porozumieť tomu, čo sa práve udialo. Náhle jku však oslepí silný záblesk svetla, akejsi pamäti či zašlej spomienky a padne na zem. Vidí tvora kráčajúceho dlhou chodbou. Počuť praskot. Je vydesený. Chce sa niekam zúfalo dostať. Už nekráča, ale beží. Beží, Zimná radosť čo mu sily stačia. Rozozvučí sa siréna, ostré svetlo sa rozbliká. Tvor sa vrhne sa dvere. Usiluje sa ich za každú cenu otvoriť. No nejde Zima k nám už zavítala, to. Steny sa začnú triasť, podlaha sa chveje a objavujú sa trhliny. vonku padá sneh. Vtom tvor schytí akúsi tyč. Snaží sa ňou vypáčiť dvere. Podarí sa Slniečko sa za mrak skrylo, mu to. Vbehne dnu. Bezradne sa rozhliada po miestnosti. Niečo aby nás všetkých prekvapilo. hľadá. Zrazu sa ozve obrovský rachot. Nastal výbuch. Plamene sa šíria a pohlcujú vesmírnu loď. Vtedy zrak bytosti spočinie na kovovej Zimný mrázik vyštípe nás, skrinke. Vyberie nezvyčajný kryštál. Vtlačí ho do ovládacieho panelu. domov sa nik nenáhli. V stene sa zjaví otvor a za ním malý letún či skôr len modul. Vlezie Zimné hry má každý rád, dnu. Ohnivé jazyky sa už zmocnili skoro celej lode. Keď bytosť otvára hneď je s každým kamarát. príklop modulu, pod veľkým tlakom sa rozletí stena. Kus z nej jej vrazí literárna súťaž Šumenie 42 23 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AZÓRP POÉZIA - II. kategória Jazero už zamrzlo, perinka. Žalude takto prečkajú zimu, vyklíčia a na jar z nich vyrastú bude skvelá zábava. malé stromčeky. V tomto prípade duby,“ odvetila Martina. Aha, hlúčik rýchlych chlapcov „A my sa prečo tiež neprikrývame snehom?“ spýtal sa s pukom sa už pohráva. nechápavo. „Asi by nám nebolo práve najteplejšie,“ povedala. S korčuľami na nohách „Lebo nás neprikrývajú ani teplé listové prikrývky a nemáme dievčatá na seba žmurkáme ani tvrdý obal, ktorý by nás udržiaval v teple. Ale teraz si môžeš a pritom do takejto perinky urobiť anjela. Čo ty na to?“ opýtala sa a veselo tanečné kreácie zvládame. sa usmiala. Danko sa celý rozradostený hodil do snehu a vytvoril anjelika. Za oknom sneží, „Ach, už sa začína stmievať,“ všimla si Martina. biely sneh tíško padá. „Poď už,“ zodvihla ho, „musíme ísť domov.“ Danko sa oprášil Deti robia snehuliaka, od snehu. Spoločne sa vybrali von z lesa. mamička ich domov láka. Aj pomocou takéhoto príbehu sa dokážeme preniesť o pár kilometrov severnejšie, spoznať lesy, tajomstvá prírody, zvieratká. Naďa Homzová, 14 rokov No lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť. ZŠ Nám. L. Novomeského 2 Zuzana Onderková, 13 rokov ZŠ Juhoslovanská 2 Snehová perina Snehová perinka hreje, Môj tajuplný svet no nie ako tá, kde sa narodilo práve Mladé dievča pomaly kráčalo ulicou. S dlhými ryšavými vlasmi dieťa maličké. sa jej pohrával vietor. Veľké mandľové tmavé oči upieralo tupo pred seba. Zrkadlila sa v nich skrytá túžba, nádej i zúfalstvo, samota, Hreje nás pocitom šťastia, skľúčenosť a akýsi záhadný smútok. Jemná slza, ktorá ich neustále keď na zem padá, halila, odrážala niečo nám tak cudzie – neznáme, a tak nekonečne možno nás všetkých pohladia vzdialené. Nami vôbec nepoznané a nikdy ani nepochopené. No bola vločky hrejivé. to mŕtva slza. Chladná, mrazivá, ale predsa len páliaca ako oheň. Nevšímala si nikoho. Nič. Nereagovala na oslovenie, Keď nám sniežik poletuje, neotočila sa. Žiadny podnet ju nedonútil zareagovať. Len kráčala každý má radosť, ďalej, blúdiac bezcieľne spleťou mestských uličiek. Nepotešil ju spev v zime vždy sa každý smeje, vtákov. Nestrhla sa na nečakaný štekot psov, ba ani na škripot bŕzd malí i veľkí. blížiaceho sa auta. Nikdy sa neusmiala. Neprejavila čo i len kúsok citu, žiadny strach, plač či bolesť. Len stále ten tajomný smútok Snehu sa radujú malí, v očiach. môžu sa s nimi hrať, Sediac na zemi v kúte triedy si kreslí na zdrap papiera. šťastie sa im z neba valí, Na otázky spolužiakov neodpovedá. Keď jej vytrhnú kresbu z rúk hreje srdiečka. a roztrhajú na kusy, ticho, bez slov si zoberie ďalší papier a začne odznova. Večne napomínaná učiteľmi naďalej čmára do zošita cudzie Dospelí sneh majú radi, znaky – texty v nezrozumiteľnom jazyku alebo obrázky strašidelných sneh – prírody dar, tvorov. Aj keď nepočúva výklady vyučujúcich, odpovede má vždy literárna súťaž Šumenie 24 41 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác PRÓZA - II. kategória airógetak .II - AIZÉOP Les pod snehovou perinkou pre športy i pre záhrady i pre umenie. Pod pohorím Javorníky sa rozprestiera maličké mestečko Štiavnik. V okolí je veľa lesov, hôr, v ktorých zurčí mnoho potôčikov. Zakuťanská Katarína, 13 rokov A práve tu sa odohráva náš príbeh. ZŠ Juhoslovanská 2 V noci nasnežilo pár centimetrov čerstvého snehu. Na druhý deň ráno sa všetky deti zobudili do krásneho dňa. Martina sa vybrala so svojim malým bračekom Dankom do lesa. „Sľúbila som ti, že ťa vezmem do lesa a svoj sľub aj dodržím,“ povedala, keď zapínala bratovi kabátik. „A môžem si vziať aj sane?“ opýtal sa Danko a spýtavo sa na Martinu zahľadel. „Ešte nie je dosť veľa snehu,“ odvetila. No keď zbadala smutný Pod snehovou perinkou výraz bratovej tváre, dodala: (alebo tragický skon ovečky) „Ale aj prechádzka môže byť pekná alebo nie?“ Danko sa usmial. Na ďalekých horách na zelenej tráve „Tak už môžeme vyraziť,“ povedal a otvoril dvere. Martina ovce sa pasú denno- denne. sa usmiala tiež. Svojho brata mala nadovšetko rada. Nikdy by mu No na jeseň ich pastieri zháňajú dole, nedokázala ublížiť, zraniť jeho detskú dušičku. Chytila ho za malú aby prežili zimy ťažúce. rúčku a spolu vykročili na ulicu. „A uvidíme v lese aj zvieratká?“ opýtal sa Danko, keď Však smolu mala jedna ovečka prechádzali popri futbalovom ihrisku. a zatúlala sa od stáda. „Keď budeš tíško, tak myslím, že áno,“ odvetila Martina Pri najlepšej vôli vedieť nemohla, a zahľadela sa dohora. Na oblohe bolo veľa tmavých mrakov. že ju čaká pohroma. „Možno nám aj zasneží,“ uvažovala nahlas. Danko od radosti až poskočil. Mal veľmi rád sneh i zimu a všetko, čo s tým súvisí. Keď sneh začal na trávu padať „Hurá!“ pokrikoval veselo, zatiaľ čo míňali domy a zasnežené a ovečkinu potravu pochovávať, záhrady a sady. Konečne zavítali do lesa. Danko od samej radosti bolo ťažké jedlo zháňať priam lietal. a ovečka sa rozhodla domov bežať. „Poď, povedala Martina, „pôjdeme týmto chodníčkom.“ Danko natešene prikývol. Osud sa s ňou zahral spôsobom nedobrým, „Aha!“ skríkol. Martina sa pozrela tým smerom, ktorým lebo prebehla pod svahom nestálym. ukazoval. V nízkom snehu stáli a obhrýzali konáriky dve krásne Sneh bol tým posledným. hnedé srnky. po ovečke nezostal ani dym. „Vidíš, aké sú pekné a štíhle?“ zašepkala. Prikývol. Odrazu sa však srnky strhli a odbehli preč. Už nikdy neuvidí mamičku svoju, „To je škoda,“ povedal, keď po srnkách zostali len obhryzené už nikdy neochutná trávičku, konáre a stopy v snehu. už nikdy sa neprikryje prikrývkou, „Zrejme sa vyľakali, nie sú zvyknuté na prítomnosť ľudí,“ lebo sa stratila pod snehovou perinou. povedala Martina, „ale aspoň si ich videl naživo.“ Danko sa pobral ďalej. Po chvíli však zastal. Michaela Mihalíková, 13 rokov „Čo sa stane so žaluďmi?“ opýtal sa. Došla k nemu. Až potom ZŠ Juhoslovanská 2 pochopila, prečo sa na to pýtal. Pozeral na rozhrabaný sneh. Na zamrznutej zemi ležali dubové listy aj primrznuté žalude. „Na jeseň dozrejú a opadajú. Ostanú na zemi a postupne ich poprikrývajú listy zo stromov. No a keď nasneží, sneh je akoby literárna súťaž Šumenie 40 25 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AIZÉOP POÉZIA - II. kategória Šumenie (Š)umenie Keď oheň horí a vietor fúka, Originál je vždy jeden, letnými kvetmi rozváňa lúka. To vie každý z nás. V diaľke je počuť šumenie. No niektorí „vraj umelci“ Keď svetlo žiari a voda žblnká, Ho prerobia zas. A letné slnko na lúčoch brnká. Príroda je prekrásne umenie. Kto si takú hudbu Či obrazy snáď, Lienka nám vyjaví prírodné čaro, Bude doma želať, Aj čo sa dávno vo svete stalo. Počúvať či mať? Prečo je počuť šumenie. Príroda je preveľké umenie. Ak si vlastnú pieseň, Obraz vytvoríš, Aj každá malá rastlina to vie. Tak si do umenia Prečo je sladké šumenie. Bránu otvoríš. Prečo je ťažké lúčenie. Prečo je šťastie umenie. Toto je tá krása, To je umenie! Lenže v reáli je toho málo. Prerobené diela Každý by klamal, keby sa dalo, Sú len šumenie. Jeden by druhému povedal nie. Preto je vzácne umenie. Dávid Kuruc, 13 rokov No keď už počuť šumenie, Každý si ihneď spomenie. Marián Hudák, 14 rokov ZŠ Juhoslovanská 2 Šum mora Keď počujem šum mora, vždy je to pre mňa nočná mora. Pri tom brehu severnom, kde vlny bijú bezo slov, kde kvapky vody padajú do vlasov, tam každý odchádza s radosťou. A tá nočná mora nie je mora, je to len šum Arendala, literárna súťaž Šumenie 26 39 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AIZÉOP POÉZIA - II. kategória CD ktorý som navštívila v lete vďaka skvelej tete. Rozbila som svoje obľúbené CD. Ani jedna pieseň mi už na ňom nejde. Boli tam aj ostré vlny, Tak vyšla som von pri ktorých sa more dlho pení, a všetky zvuky z okolia pozbierala doň. na ten šum spomínam stále, Lepila som notu za notou, veď som mala namále. celý deň zabila som robotou. Prečo ľudia nežijú v mori? Aby som CD mohla počúvať, Veď ono sa krásne vlní, musela som ho žehličkou vyrovnať. spenené je od soli. Pod žehličkou kvílili noty, Ach rata, naša loď sa ponorí! že pália ich a bolia z toho nohy. Žeby to bol Titanic? Keď už malo CD aj tvar kruhu, Kdeže, je to dobrá loďka. mohla som sa započúvať do piesní rôzneho druhu. No na brehu sa každý pristaví, Tokio Hotel spievalo folklór keď na vlnkách divoko hopká. a James Blunt zasa rock and roll. Aneta vyšívala na husliach klasiku Za to môžu morské vlny, a Cmoro rapoval piatackú matiku. tam, pri Severnom mori, ktoré mocne a prudko bijú. Odvtedy počúvam toto CD, Každú ľudskú dušu v ňom zabijú. pretože sú tam celkom poučné piesne. večer dávali v TV správy, Martina Kollárová, 11 rokov že more ľudí vábi, ZŠ Polianska že sa stali obeťami búrlivej morskej vody s vlnami. Júlia Rudíková, 13 rokov ZŠ Juhoslovanská 2 Otázka V hlave plno otázok. Čo to bude? Domček, stromček, sestra, braček? A či radšej ocko, mamka, a či moja kamarátka? Môže to byť kvietok plavý, ba aj vtáčik štebotavý. literárna súťaž Šumenie 38 27 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác POÉZIA - II. kategória airógetak .II - AIZÉOP Čo tak radšej slniečko? Štyri ročné obdobia V mysli sa mi vynára, potok, mesiac, aj chmára, Na jar, keď za oknom zašteboce vtáča, aj červené jabĺčko, bez kabáta sa do školy lepšie kráča. aha, aj autíčko! Keď mama plánuje dovolenku s hlavou rodiny, Čo si vybrať, čo nakresliť? my so sestrou vieme, že sa blížia letné prázdniny. Ale čo, veď výkres veľký. Pestrofarebné sú aj pastelky. Čo pre žiakov značí mesiac september? A zobrazím tam všetky myšlienky. Je tu jeseň, do školy sa preto ber! A už kreslím. Lúku, kvet... Len čo na chodníku mláky začnú zamŕzať, Celý môj tajuplný svet. všetky deti vedia, že sa budú chvíľočku kĺzať. Lenka Boháčiková,13 rokov Či je zima, dážď, či slnko svieti, ZŠ Bukovecká 17 tento kolotoč sa takto točí od nepamäti. Petra Haringová, 12 rokov ZŠ Polianska Naša nezmyselná rodina Život Otec často brechá, brechá, pes mu na to kecá, kecá. Detstvo je let na obláčiku na obláčiku z cukrovej vaty V kuchyni nám mačka auká, naučí sa jemnému dotyku na dvore zas mamka mňauká. nemusí pociťovať straty Potom mačka kotkodáka, Puberta je jazda na mraku lebo sliepka zjedla vtáka. niekedy zachmúrená inokedy žiari rozozná život a rozprávku Mamička zas múka, múka, naučí sa dávať dary že kravičku bolí ruka. Dospelosť je jazda na koni Tu zas koza babku dojí, na ktorom môže meniť rýchlosť klusu hus nám z koláča odkrojí. jazdec sa skúsenostiam pokloní pomohli mu prejsť životom kusu Zrazu počuť: Vstávaj dedo! To ho budí prasiak Edo. Staroba je let na mesiaci na oblohe pokoje svieti V telke bučia opäť kravy, prizerá sa osudom kresliacim po dvore behajú správy. pomáha poúčať deti Do hlavy mi vrazil vták, Veronika Tkáčová, 13 rokov kotkodáka kotkodák. Literárny klub Vánok literárna súťaž Šumenie 28 37 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AIZÉOP POÉZIA - II. kategória Jednotka v žiackej knižke. Sestra na to odpovedá: Plyšový macík od priateľky k sviatku. mé, mé na zemi je krieda. Aj pekný sveter od babičky. Či vôňa šíriaca sa z kuchyne? tak to je naša rodina, Je toho toľko, že zapĺňa ma šťastím, k spánku už odbila hodina. rozmýšľam nad tým, kým večer zaspím. Už to je šťastie, že som na svete, Keď zaspíme, bude sa už dať, rozdávam radosť, prijímam ju. konečne i medzi sebou zhovárať. Vedieť sa tešiť z maličkostí je pre človeka šťastím. Matúš Fecko, 12 rokov Vari to všetci neviete? ZŠ Polianska 1 Nikola Brecková, 15 r. ZŠ Bukovecká 17 Kolobeh Svitá. Les šumí Slnko s námahou rozráža mraky, vietor mu pomáha, robí divné skoky, Veverička na strome šepká, hundre, kričí: každý deň sa čuduje: Odstúpte lúčom z cesty, Ako to, že les šumí? nech teplo dajú, Nemá ústa, ruky, nohy, nech ľudí pohladkajú, Či sa s niekým rozpráva? nech deťom líčka sčervenajú. zasmeje sa zvedavá. A už je na oblohe, Priletí k nej sivá sova jagavé čerstvé, usmievavé, a tá povie múdre slová: a už deň sa práve začína, „Les sa s nikým nerozpráva, a vstáva celá rodina. svoju múdrosť všetkým dáva. Otecko ide do práce, Lesný príbeh ukrýva, mamička pečie koláče, šepotom ho rozdáva. deťom sa brána školy otvorí Nech si každý do srdca a takto, každý deň sa zazorí. Kúsok lesa pripúta.“ V tomto našom krásnom svete, záhrada je celá v kvete. Dominika Dzubajová, 11 rokov Slnko brázdi krajinu, ZŠ Košice – Šaca nazrie v každú dolinu. Zmráka sa. Slnko stráca svoju silu, oddýchnuť si, aspoň chvíľu. Ešte predtým, než sa stratí, literárna súťaž Šumenie 36 29 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác POÉZIA - II. kategória airógetak .II - AIZÉOP posvieti na všetky svety. Poseje ich krásou čistou, Riešiš denne rôzne veci, Potom zmizne nôckou hmlistou. Čo má v hlave každý človek. Takto je to každodenne. Či si už nedostal dosť pätiek? Ráno vstane, večer ľahne. Či ťa vôbec majú radi? Či si prvý na tejto trati? Dominika Pisková, 15 rokov Veľa vecí víri hlavou. ZŠ Bukovecká 17 Ktoré dievča je tou pravou? Každý človek má iné problémy, Vy máte iné, ako máme my. No každý má svoje pre a proti. raz si dobrý, inokedy zlostíš. Sen o pravde Toto máš denne na tanieri. Z neba chladné hviezdy hľadia, Preto si tu, na pranieri, ako vládnu zemi ľudia, Kde si každému na posmech. kruto ba až ľahostajne, Proste to nie je v tvoj prospech. neúcta a zloba vládne. Zrazu ťa trápi všeličo možné. Každý chce sám veľa mať, Vyrieš to raz, a viackrát už nie! druhému nič nenechať, A čo sa nedá, tak to nerieš, peniazmi a silou vládnuť, Zbytočne si hlavu derieš! cit a láska musia padnúť. Život je aj tak dosť krutý, Za oblôčkom vločky snehu, Preto si skráť jeho zákruty. prinášajú krásu, nehu, Proste si život humorom odlaď, a ja schúlená v tme vďačne, Takto sa k šťastiu môžeš dostať. verím v čistú lásku, v šťastie. Jaroslav Lippárt, 14 rokov V mojom čistom svete ZŠ Juhoslovanská 2 pár priateľov a lásku stačí mať. teplo domova svojho navždy chcem uchovať. Čisté svedomie, otvorené srdce pre iných mať. Sen o šťastí Zlým ľuďom a hlúposti sa vyhýbať. Čo je to šťastie? Pre každého niečo iné. Pre chorého je najväčším šťastím, keď vyzdravie, pre chudobného majetok, pre hladného Miroslava Hermelyová,13 rokov jedlo... ZŠ Nám. Novomeského 2 Čo je šťastím pre mňa? Sú to moji drahí rodičia, ktorí ma ľúbia a ja ich tiež. Môj braček v kolíske. Lavička pod čerešňou v našej záhrade. Pekný deň, keď svieti slnko, vtáci spievajú. literárna súťaž Šumenie 30 35 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AIZÉOP POÉZIA - II. kategória Keď sa jarné slnko spoza hôr ozvalo, Môj tajuplný svet Všetko vôkol plesalo, Jak by sa zástup boží z nebies vrátil, Šero sa tlačí do izby A všetko zlé zas okabátil. a na sviečke sa láme. Že v polotme snívam sníčky potajme, Letné noci plné vánku nik neviem, iba ja. Boli jak dar z lásky stánku. A každú noc sa túlam. Keď raz v noci prišiel víchor, Vždy v inom čase, inom sne. Každý v dome náhle stíchol. Raz ako princezná som. Raz múdrou vedmou s tvárou prastarou Predstavila sa pani Jeseň, alebo radca bedárov. Dodnes poznám tú prenádhernú pieseň, Vo svojich snoch pomáham a liečim, Ona mi tak uši hladí, nespravodlivosť trestám, Čarokrásne farby ladí. bohatým beriem a chudobným dávam. A snívam o tom, že v živote už biedy niet. Mamička moja jediná, Nik nehladuje a netrpí, Pred spánkom chvíle krátila, nikoho nestihne trest krutý Nádherným jej hlasu zvukom za činy, čo nespáchal Preniesla ma k letným sníkom. Že spravodlivosť vládne svetu, že zbojník len bohatým zoberie, Ale všetko nádherné končí sa, zasa že každý využije múdrosť vedmy. Zima prišla, jeseň obracia sa. A oči budú slziť iba radosťou. Zas všetko naspäť prišlo, Ten chlad a zima, Jana Kováčová, 12 rokov Len mojej mamy srdce ZŠ Nám. L. Novomeského 2 Poteší ma. Tak to chodí dookola. Jeseň bude, jar už bola, Lež zvuk piesne mojej mamy Opäť silu navracia mi. Môj tajuplný svet Katarína Kurillová, 13 rokov Je taký svet, ZŠ Juhoslovanská 2 v ktorom veľa dospelých niet. Iba veľa detí, je ich tam jak smetí. V tomto svete detí, láska, radosť medzi nimi letí. Cesta životom Mnohému sa priučia, ale nikdy sa neučia. Na tomto veľkom svete Má každý aj ten svoj, Stále sa len zabávajú, Kde sám so sebou a s inými veselo sa hrajú. Zvádza denne boj. Nič im tu nechýba, Má ho každý, ja i ty. choroba sa im vyhýba. Triezvy a či opitý, Zdravý a či zdravý nie si, literárna súťaž Šumenie 34 31 literárna súťaž Šumenie

zborník súťažných prác zborník súťažných prác airógetak .II - AIZÉOP POÉZIA - II. kategória Všetci majú kamarátov, Tajuplný svet hrajú sa na svojich bratov. Vo všetkom si pomáhajú, Tajomný je celý svet ale v ničom nezaháľajú. ako malý nočný kvet ľudia v ňom sú strašne zlí V tomto svete zloby nie je, akoby sa pomiatli každý ti v ňom vyhoveje. tak toto je ten detský svet, Po meste si rýchlo fičí v ktorom mnoho tajov jest. čo uvidí to aj zničí Deti fajčia cigarety Peter Vajda ktoré niečia všetky svety ZŠ L. Novomeského ba pijú aj alkohol ktorý im nepomohol pre ničenie prírody hádžu odpad do vody Môj tajuplný svet v pivnici si drogy berú myslia pri tom na neveru Krajšieho prostredia dneska už niet, Mnohým život rozbije ako môj krásny tajuplný svet. Mnohých to zas zabije V ňom mi je sladká každučká lúka, Celý svet je tajomný v ňom mi aj ranný vetrík fúka, ľudia v ňom sú strašne zlí v ňom mi moje šťastie uteká vpred. na ostatných nemyslia Veď je to môj krásny tajuplný svet. Čo si ešte vymyslia? Bojuj proti všetkému Vietor má silu, ktorú mi dáva, bude dobre každému jak ja rukami konármi máva. Lístočkom máva červený kvet. Tomáš Brázda, 13 r. veľmi mám rada svoj tajuplný svet. ZŠ Juhoslovanská 2 V krajine detstva som veľmi rada, ale môj svet sa rýchlo rozpadá. Každý človek tajuplný svet mal, doň sa pred zvyškom sveta ukrýval. Mama Ja v ňom doteraz tajne bývam, na ľudí sa dívam, z okna im kývam. Keď sa svet zrodil z hĺbky duše, Nik netušil, že bude taký, Ivana Forraiová, 14 rokov Cez srdca vláken mojej mamy, ZŠ Juhoslovanská 2 Láskou prepletaný. Keď sa začala budúcnosť črtať pred očami, Zima do nej prišla a písala čáry-máry, Všetko sa zničilo, Ostali sme samy, Bez ilúzií. literárna súťaž Šumenie 32 33 literárna súťaž Šumenie

Zborník Š(umenie) II.

by Občianske združenie ÚLET on Feb 28, 2010

Accessibility

Categories

Tags

Upload Details

Usage Rights

2 Embeds 48

Statistics

Zborník Š(umenie) II. — Presentation Transcript

http://sumenie.ulet.sk	40
http://www.slideshare.net	8