Systémové prekážkyinkluzívneho vzdelávania v SR                Zuzana Zimenová         Inkluzívne vzdelávanie: od teórie a...
Inkluzívne vzdelávanie:               celospoločenská výzvaInkluzívne vzdelávanie nie je ornament, ktorým sa dá školský sy...
Inkluzívne vzdelávanie:                    zámery vládyStrednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Sloven...
Znepokojujúce otázkyDo akého školského systému chce vláda zaviesť inkluzívny vzdelávací model?Má vôbec v tomto systéme ink...
Reforma školstva:  cesta k akému modelu vzdelávania?Od tradičnej školy k modernej?Od memorovania k tvorivému mysleniu?Od j...
Ciele transformácie štátnej správy       vo vyspelých demokraciáchV 90. rokoch minulého storočia sa začali postupne meniť ...
Charakteristické črty                  transformačného pohybuDecentralizáciaDereguláciaPrivatizácia a outsourcingModernizá...
Dôvody na zmenu   tradičného byrokratického aparátuCentralizovaná štátna správa s monopolným postaveníma s vysokou mierou ...
Nová podoba inštitúcií                    verejnej správyPracujú v konkurenčnom prostredí a aktívne sa uchádzajú o kliento...
Naštartovanie systémových zmien    v postsocialistických krajináchVýnimočná spoločenská atmosféra, očakávanie zásadných zm...
Ohrozenia systémových reforiem      v postsocialistických krajináchChýbal základný kameň úspešnej transformácie – stabilná...
Dôvody zlyhávania systémových reforiem     v postsocialistických krajináchAbsencia širokej verejnej diskusie o potrebe zme...
Dôsledky nedôsledných reforiem          v postsocialistických krajináchDo praxe sa implementujú iba jednoduché, rýchlo usk...
Reforma školského systému v SRUcelené reformné koncepty na úrovni ministerstva školstva    Duch školy (1990)    Konštantín...
Priebeh reformy                  školského systému v SRAbsencia aktuálneho, detailne premysleného reformného konceptu s ja...
Aký máme školský systém?Decentralizačné črty                         Centralizačné prvky  Rozšírenie siete zriaďovateľov –...
Aký máme školský systém?Deregulačné impulzy                        Regulačné nástroje  Zavedenie dvojúrovňového modelu    ...
Aký máme školský systém?Nové princípy financovania                   Brzdy efektívneho financovania  Normatívne financovan...
Aký máme školský systém?Nový manažment                                Deformácie systému riadenia  Prenos riadiacich kompe...
Rozmenené na drobné:    systémové riziká pri zavádzaní inkluzívneho modeluV centre pozornosti nášho systému nestojí ŽIAK, ...
Ako to môže dopadnúť?                                           Nezamýšľané dôsledkyChaos v opatreniach     Rôzne reformné...
Čo môžeme urobiť?Prof. Linda M. McNeil:Nikdy predtým sme nemali tak rozsiahle informácie o vývoji dieťaťa ako máme dnes. N...
Ďakujem za pozornosť
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)

2,100 views
2,119 views

Published on

Prezentované dňa 4. decembra 2012 v rámci medzinárodného workshopu , ktorý na tému „Inkluzívne vzdelávanie: od teórie a politík k praxi“ v Bratislave organizovala OSF. Viac, vrátane videozáznamu, nájdete na www.noveskolstvo.sk.

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
2,100
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
1,583
Actions
Shares
0
Downloads
9
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide
  • Ďakujem za pozvanie Prvý referát – príležitosť na zasadenie ďalších príspevkov a diskusií na tému inkluzívneho vzdelávania do systémového rámca. Som presvedčená o tom, že : dobrý nápad a dobrá snaha o presadenie pozitívnych zmien v školskom prostredí môže prísť z ktorejkoľvek strany – zdola alebo zhora - a že dobré návrhy na zmeny a konkrétne inovácie treba ponúkať školám neustále - avšak ak narazia na sklenené steny zle nastaveného školského systému, nemusí sa im podariť prežiť. A práve na to sa snažím vo svojom príspevku upozorniť.
  • Zuzana Zimenová | Systémové prekážky inkluzívneho vzdelávania v SR (2012)

    1. 1. Systémové prekážkyinkluzívneho vzdelávania v SR Zuzana Zimenová Inkluzívne vzdelávanie: od teórie a politík k praxi Medzinárodný workshop OSF, 4.-5. december 2012, Bratislava
    2. 2. Inkluzívne vzdelávanie: celospoločenská výzvaInkluzívne vzdelávanie nie je ornament, ktorým sa dá školský systém kde-tu ozdobiť.Buď sa zavedie ako základný princíp do všetkých škôl, čím sa od základu zmení ichcharakter, alebo ostane iba na papieri.Sila inkluzívneho vzdelávania spočíva v tom, že mení školu z miesta, kde sa všetkýmdeťom pomyselne navlieka rovnaké číslo jednotnej školskej uniformy na miesto, kdesa rešpektuje rôznorodosť ich potrieb a kde im učitelia dokážu ušiť vzdelávanie namieru.
    3. 3. Inkluzívne vzdelávanie: zámery vládyStrednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny v Slovenskejrepublike Solidarita – Integrita – Inklúzia 2008 – 2015Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 -2015 na roky 2011 – 2015Správna cesta – Rómska reforma
    4. 4. Znepokojujúce otázkyDo akého školského systému chce vláda zaviesť inkluzívny vzdelávací model?Má vôbec v tomto systéme inklúzia šancu na úspech?Kde sú ukryté nástrahy a prekážky?Ako sa dá zavedeniu inkluzívneho vzdelávania pomôcť?
    5. 5. Reforma školstva: cesta k akému modelu vzdelávania?Od tradičnej školy k modernej?Od memorovania k tvorivému mysleniu?Od jednotného vzdelávania k alternatívnym modelom?Od centrálneho riadenia k autonómnym školám?Od masového vzdelávania k individualizácii?
    6. 6. Ciele transformácie štátnej správy vo vyspelých demokraciáchV 90. rokoch minulého storočia sa začali postupne meniť princípyzabezpečovania služieb vo verejnom sektore občan prestáva byť objektom v byrokratickej mašinérii a stáva sa klientom prioritou je efektívne financovanie a zastavenie plytvania narastá tlak na skvalitňovanie služieb hľadajú sa mechanizmy na posilnenie verejnej kontroly
    7. 7. Charakteristické črty transformačného pohybuDecentralizáciaDereguláciaPrivatizácia a outsourcingModernizácia manažmentu
    8. 8. Dôvody na zmenu tradičného byrokratického aparátuCentralizovaná štátna správa s monopolným postaveníma s vysokou mierou regulácie „vzdialenosť“ od konečných klientov, nedostatočná verejná kontrola, absencia spätnej väzbyDirektívne riadenie zhora nadol neúmerne vysoký počet byrokratických postupov a nízka miera flexibility prekrývanie úloh a duplicita činnostíHierarchické usporiadanie pozícií pracovníkov vo vnútri organizácií striktné vymedzenie právomocí a povinností pracovníkov demonštrovanie dôležitosti organizácií a motivácia k ich rozširovaniu orientácia pracovníkov na osobný kariérny postupFinancovanie organizácií na základe vopred stanoveného objemu finančnýchprostriedkov absencia verejnej kontroly, plytvanie verejnými zdrojmi
    9. 9. Nová podoba inštitúcií verejnej správyPracujú v konkurenčnom prostredí a aktívne sa uchádzajú o klientov, ktorí majú možnosťvoľbyKlientov vnímajú ako zákazníkov a ponuku služieb utvárajú na základe ich potrieb apreferenciíRozvoľňuje sa v nich prísna hierarchická štruktúra nadriadenosti a podriadenosti, direktívneriadenie ustupuje, cení sa samostatnosť, tvorivý prístup k riešeniu problémov a tímováspoluprácaZriaďujú sa samostatné, čiastočne alebo celkom autonómne pracoviská a agentúryNa zabezpečenie niektorých služieb sa využíva outsourcingDôraz sa kladie na výkon a hodnotí sa kvalita výstupovMiera financovania organizácií z verejných zdrojov závisí do značnej miery od konkrétnychvýstupovVytvárajú sa verejne dostupné rebríčky kvality jednotlivých poskytovateľov verejnýchslužieb
    10. 10. Naštartovanie systémových zmien v postsocialistických krajináchVýnimočná spoločenská atmosféra, očakávanie zásadných zmien vo všetkýchoblastiach verejného životaOdhodlanie vládnych elít uskutočniť systémové reformy (reforma vzdelávania jejednou z priorít)Inšpirácia zahraničnými skúsenosťamiPriama podpora spoločenskej transformácie zo strany vyspelých demokratickýchkrajín
    11. 11. Ohrozenia systémových reforiem v postsocialistických krajináchChýbal základný kameň úspešnej transformácie – stabilná a rozvinutá štruktúraštátnej správy s kvalifikovanými úradníkmiNedostatok skúseností s komplexnými systémovými zmenamiČastá zmena politických reprezentácií – nestabilita, chaosAbsencia mechanizmov spätnej väzby za účelom potrebných korekciíMentálne uviaznutie ľudí v tradícii dominantnej úlohy centrálne regulovanejštátnej správyNedôvera verejnosti voči zmenám, ktoré sa od tejto tradície odchyľujú
    12. 12. Dôvody zlyhávania systémových reforiem v postsocialistických krajináchAbsencia širokej verejnej diskusie o potrebe zmeny a všeobecnej spoločenskej zhody nahlavných reformných cieľochAbsencia podnetnej odbornej diskusie o konkrétnych návrhoch na zmenyAbsencia premysleného uceleného strategického konceptu, v ktorom jednotlivé kroky naseba nadväzujú a vytvárajú synergický efektNáhodný výber jednotlivých reformných prvkov, pri ktorom prevládajú ideologickéargumenty nad racionálnymiInšpirácia zahraničnými skúsenosťami bez porozumenia kontextu krajiny, z ktorejpochádzajú a bez rešpektovania kontextu krajiny, do ktorej sa zavádzajúNevhodná kombinácia navzájom nekompatibilných reformných opatreníRezignácia na procesy spätnej väzby a následných korekcií
    13. 13. Dôsledky nedôsledných reforiem v postsocialistických krajináchDo praxe sa implementujú iba jednoduché, rýchlo uskutočniteľné opatrenia, nakomplexné prístupy spoločnosť rezignujeProblémy sa riešia kumulovaním nových problémovNamiesto zoštíhlenia byrokratického aparátu a zjednodušenia byrokratickýchčinností sa na staré byrokratické postupy vrstvia novéV krízových momentoch nastáva regresia a volanie po návrate tradičných,známych štruktúr
    14. 14. Reforma školského systému v SRUcelené reformné koncepty na úrovni ministerstva školstva Duch školy (1990) Konštantín (1994) Milénium (1999)Čiastkové koncepcie na úrovni ministerstva školstva, riešiace jednotlivésegmenty školského systémuAkčné plány na úrovni vlády, reagujúce na aktuálne politické výzvy (sociálnainklúzia, rómska otázka, rodová rovnosť, multikulturalizmus, atď.)Návrhy na systémové zmeny na úrovni nezávislých expertov Návrh nového školského zákona (2006) Reformná stratégia Nové školstvo (2007) Reformná koncepcia Štart k novej kvalite vzdelávania (2011)Rozmanité reformné aktivity škôl, projektových tímov, mimovládnych organizáciía ďalších iniciátorov, zamerané na konkrétne oblasti vzdelávacieho procesu
    15. 15. Priebeh reformy školského systému v SRAbsencia aktuálneho, detailne premysleného reformného konceptu s jasne zadefinovanýmcieľovým stavom (princípy a charakter nového školského systému)Absencia reformnej stratégie, ktorá k vytvoreniu nového školského systému povedie(konkrétne opatrenia, zachytené vo vzájomných súvislostiach a zoradené v časovejnáslednosti)Časová tieseň pri prijímaní nového školského zákona a ďalších právnych predpisov,nezvládnutý manažment prechodného obdobiaNepripravenosť hlavných aktérov (učitelia, zriaďovatelia škôl, žiaci, rodičia, ale aj pracovnícijednotlivých sekcií ministerstva školstva a rezortných priamo riadených organizácií) narealizáciu reformných opatreníIgnorovanie reformných priorít, rezignácia na kontextové ukotvenie jednotlivých opatrení,kumulácia neriešených problémov, nárast byrokracieAbsencia spätnej väzby a korekčných mechanizmovReformný chaos odchyľuje reformné snahy od pôvodne deklarovaných reformnýchzámerov
    16. 16. Aký máme školský systém?Decentralizačné črty Centralizačné prvky Rozšírenie siete zriaďovateľov – vznik Sieť škôl ostáva v kompetencii verejných, súkromných a cirkevných škôl ministerstva školstva Právna subjektivita škôl Krajské školské úrady Verejné školy prešli do kompetencie Vysoký počet inštitúcií, priamo riadených miestnej a regionálnej samosprávy, ministerstvom školstva vznikajú obecné školské úrady Regulácia školského prostredia Zriaďujú sa obecné školské rady prostredníctvom narastajúceho (kompetencia obcí) a územné školské množstva vykonávacích predpisov, rady (kompetencia VÚC) metodických pokynov a byrokratických V školách sa zriaďuje školská samospráva úkonov (rada školy, rada rodičov, žiacka rada) Zachovaný model štátnej školskej Demokratická voľba riaditeľa školy inšpekcie
    17. 17. Aký máme školský systém?Deregulačné impulzy Regulačné nástroje Zavedenie dvojúrovňového modelu Príliš rozsiahle a podrobné štátne štátnych a školských výchovno- vzdelávacie programy vzdelávacích programov Experimentálne overovanie inovácií Samostatná tvorba školských Centrálne regulovaný trh s učebnicami vzdelávacích programov na pôde školy Centrálne regulovaná metodická pomoc Vznik konkurenčného prostredia pre školy Slobodný výber školy rodičmi Centrálne akreditované programy Podporné aktivity tretieho sektora pre kontinuálneho vzdelávania učiteľov školy, žiakov a učiteľov Výlučne externá kontrola kvality Autonómia vysokých škôl v príprave vzdelávania (absencia autoevalvačných budúcich učiteľov mechanizmov) Celoplošné Testovanie 9 (5) Externá maturitná skúška
    18. 18. Aký máme školský systém?Nové princípy financovania Brzdy efektívneho financovania Normatívne financovanie na žiaka Fixné tarifné platy pedagogických a Školy hospodária s vlastným rozpočtom odborných zamestnancov Neštátne školy môžu vyberať školné Súbor kvalifikačných predpokladov a kariérnych stupňov pedagogických a Verejné školy môžu vyvíjať podnikateľské odborných pracovníkov bez naplnenia aktivity základnými profesijnými štandardami Riaditeľ rozhoduje o osobnom Regulovaný systém kontinuálneho ohodnotení učiteľov vzdelávania učiteľov a kreditových príplatkov Centrálna regulácia organizácie vyučovania (počty detí v triede, delenie tried, dĺžka vyučovacej hodiny a pod.) Limitujúce možnosti škôl zabezpečovať žiakom so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami podporné služby
    19. 19. Aký máme školský systém?Nový manažment Deformácie systému riadenia Prenos riadiacich kompetencií z centra na Nedostatočne kvalifikovaná samospráva samosprávne štruktúry Nedostatočne kvalifikovaní riaditelia škôl Školská samospráva v oblasti riadenia ľudských zdrojov Demokratická voľba riaditeľa školy (prioritou je pedagogické vzdelanie) Centrálne regulované funkčné vzdelávanie učiteľov (vedúce pozície) Nedostatočne kvalifikovaní pedagógovia v oblasti koncepčných činností a tímovej spolupráce Absencia verejnej kontroly (žiadne indikátory hodnotenia kvality na pôde školy)
    20. 20. Rozmenené na drobné: systémové riziká pri zavádzaní inkluzívneho modeluV centre pozornosti nášho systému nestojí ŽIAK, ale ŠKOLAŠkola funguje ako samostatná uzavretá jednotka bez živých väzieb na lokálnu komunituNeexistujú zmysluplné stratégie lokálnej vzdelávacej politikySlabá pripravenosť učiteľov na koncepčnú prácu (školský vzdelávací program) a narôznorodé potreby žiakov (individuálny vzdelávací plán)Slabá pripravenosť budúcich učiteľov na školskú praxNedostatočná odborná podpora (špeciálni pedagógovia, psychológovia, asistenti)Príliš zväzujúce štátne vzdelávacie programySlabá variabilita učebníc, absencia reformných učebnícLimitujúca regulácia organizácie vyučovania (obmedzuje variabilitu pedagogickýchprístupov a individuálne tempo výučby)Nepružný systém financovania (nepokrýva rôznorodé potreby žiakov)Rigidná externá kontrola štátnou školskou inšpekciouŽiadne hodnotenie kvality vzdelávacieho procesu na úrovni školskej komunityPosadnutosť celoplošným testovaním za účelom hľadania „dobrej školy“Zámery zostavovať „rebríčky kvality“ na základe výsledkov v Testovaní 9 (5)
    21. 21. Ako to môže dopadnúť? Nezamýšľané dôsledkyChaos v opatreniach Rôzne reformné očakávania a rôzne Namiesto vytvorenia otvoreného, návrhy na riešenia problémov, ktoré flexibilného, inkluzívne nastaveného spolu spolu neladia, menia školský systém na nepojazdný kolos. školského prostredia, ktoré prispôsobíme potrebám detí, (autor obrázku: Ondřej Šteffl, Scio) zvyšujeme tlak na deti, aby sa prispôsobili škole.
    22. 22. Čo môžeme urobiť?Prof. Linda M. McNeil:Nikdy predtým sme nemali tak rozsiahle informácie o vývoji dieťaťa ako máme dnes. Nikdypredtým sme nevedeli toľko o poznávacích procesoch, o fungovaní mozgu, ako aj o vplyvecielenej starostlivosti prostredia na zdravý rast a rozvoj detí, ako dnes. Nikdy predtým smedeťom nemohli toľko ponúknuť.Ako je potom možné, že rozvíjame a podporujeme také školské systémy, ktoré výrazneobmedzujú učebné a poznávacie možnosti detí, ktoré stále potvrdzujú prekonané formydiskriminácie a obmedzujú prístup ku vzdelaniu? Ako môžeme považovať takéto štruktúry za„normálne“, keď minimalizujú vplyv rodičov a širšej komunity na školu a na jej učebné ciele?Práve naopak, musíme podporovať tie spôsoby učenia, také školy a takých učiteľov, ktorídokážu deťom sprostredkovať to najlepšie z nášho kultúrneho bohatstva, ktorí u detí rozvinúvšetky ich schopnosti a zároveň uznajú ich rôznorodosť a odlišnosť.To je výrazom sily nášho pedagogického snaženia.
    23. 23. Ďakujem za pozornosť

    ×