9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE




        9                 ODPORÚČANÍ
                          PRE VIAC LEPŠEJ
    ...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE




2                                    Nové idey pre Slovensko
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE



                             Nové idey pre Slovensko




             9 odporúčaní p...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE




9 odporúčaní pre viac lepšej práce
Čo urobiť pre to, aby Slovensko tvorilo pracovné...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE


      OBSAH

      Úvod a zhrnutie .....................................................
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE




6                                    Nové idey pre Slovensko
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE

ÚVOD A ZHRNUTIE
Úspešné zvládnutie problematiky zamestnanosti považujeme za jednu z kľ...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
3.) Stabilizujme celkové daňové a odvodové zaťaženie v ekonomike, ale
    znížme zaťaže...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
zanikajúce miesta v priemyselných odvetviach, kde Slovensko bude strácať mzdovú
konkure...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE

ANALÝZA
1.) Trh práce sa nezastaví - staré povolania zanikajú, nové vznikajú

Pokrok v...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Slovensko centrálne riadenú ekonomiku, orientovanú na ťažký priemysel. Socialistická
ek...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
klinických štúdií, procesný inžinier, regulatory affairs manager, špecialista reporting...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Následkom tohto vývoja bolo, že Briti sa pýšili vynálezom vysoko konkurencieschopnej
po...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Zamestnanosť v tomto sektore môže zvyšovať priamo aj vláda, a to infraštruktúrnymi
proj...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Porovnanie zamestnanosti v stavebníctve v krajinách Európskej únie, 2008.
             ...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Toto rozdelenie je veľmi dôležité na pochopenie skutočného obsahu slovného spojenia
„mi...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Ešte v roku 1999 bola evidovaná najvyššia nezamestnanosť v krajinách ako Estónsko,
Špan...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Priamočiary, nepriamy vzťah narúša napríklad Maďarsko, ktorá má priemernú
nezamestnanos...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
budúceho vývoja politiky zamestnanosti, nie preto, že by sme chceli nálepkovať niektoré...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
c.) Stredomorský model

Ďalší je stredomorský model, ku ktorému môžeme zaradiť Grécko, ...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Odvtedy nezamestnanosť na Slovensku klesala až do roku 2008, keď slovenskú eko-
nomiku ...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Závažným problémom Slovenska je nízka úroveň zamestnanosti ľudí so základným
vzdelaním ...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE

ODPORÚČANIA
V tejto časti prezentujeme naše odporúčania, ako pomôcť rastu zamestnanost...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
s kvalitným vzdelávaním namiesto rozdávania diplomov s pochybnou hodnotou. Inými
slovam...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Druhou podmienkou je nezanedbať ani kvalitu a počet absolventov prírodných
a technickýc...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
nepostačuje väčšie prepojenie odborných škôl s praxou, o ktorom sa často (platonicky)
h...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Pomerne vysoké sú však odvodové sadzby. Dôvodom je neefektívnosť výberu odvodov. Ako
uv...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Slabé stránky predchádzajúceho návrhu by vyriešilo zavedenie tzv. odpočítateľnej položk...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Slovinsko má naopak najvyššiu mieru v EÚ, viac ako 74%, ale skôr nastavenie regulácie
a...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
5.) Zvýšme konkurenciu úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
    a posilnime postaveni...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Druhým krokom, ktorý s otvorenosťou siete úzko súvisí, je posilnenie postavenia a slobo...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
neznamená, že inovatívne a/alebo dobre manažované firmy v týchto odvetviach nedokážu
rás...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
8.) Podporme uspokojenie dopytu a rast zamestnanosti v službách
    sociálneho, zdravot...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE
Tvorba pracovných miest v službách často nebýva otázkou rozsiahlych investícií (na
rozd...
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE




Nové idey pre Slovensko                                  35
9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE




             Táto publikácia vznikla v rámci projektu Nové idey
             pre Sl...
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Deväť odporúčaní pre viac lepšej práce

3,150

Published on

Čo urobiť pre to, aby Slovensko tvorilo pracovné miesta

Published in: News & Politics
0 Comments
2 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

No Downloads
Views
Total Views
3,150
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
1
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
2
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Deväť odporúčaní pre viac lepšej práce

  1. 1. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Čo urobiť pre to, aby Slovensko tvorilo pracovné miesta Nové idey pre Slovensko 1
  2. 2. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE 2 Nové idey pre Slovensko
  3. 3. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Nové idey pre Slovensko 9 odporúčaní pre viac lepšej práce Čo urobiť pre to, aby Slovensko tvorilo pracovné miesta Autori: Miroslav Beblavý, s pomocou Tomáša Meravého Cennými pripomienkami k obohateniu tohto dokument prispeli: Martin Filko Ivan Štefunko Michal Vašečka Robert Žitňanský Poznámka: Publikácia obsahuje časť textu z publikácie Beblavý, M.: Sociálna politika, Prešov, ADIN, s.r.o., 2009 Máj 2010 Nové idey pre Slovensko 3
  4. 4. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE 9 odporúčaní pre viac lepšej práce Čo urobiť pre to, aby Slovensko tvorilo pracovné miesta Autori: Miroslav Beblavý, s pomocou Tomáša Meravého Cennými pripomienkami k obohateniu tohto dokument prispeli: Martin Filko Ivan Štefunko Michal Vašečka Robert Žitňanský © SGI, Kalinčiakova 27, 831 04 Bratislava www.governance.sk, sgi@governance.sk www.noveidey.sk Pre SGI vydal ADIN, s.r.o. Máj 2010 ISBN 978-80-89244-66-9 OPEN SOCIETY INSTITUTE 4 Nové idey pre Slovensko
  5. 5. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE OBSAH Úvod a zhrnutie ............................................................ 5 Analýza ........................................................................ 8 1.) Trh práce sa nezastaví - staré povolania zanikajú, nové vznikajú................................................................................8 2.) Kde tvoria pracovné miesta iní – tri príklady ........................ 10 3.) Prečo sa zaoberať zamestnanosťou namiesto nezamestnanosti?...................................................................... 13 4.) Celková zamestnanosť – vzory a nevzory ............................ 16 5.) Ako je to na Slovensku? ........................................................... 18 Odporúčania................................................................21 1.) Nebráňme masifikácii vysokoškolského vzdelania, ale nástojme na kvalite .............................................................21 2.) Cez systémovú zmenu kombinovanú s cielenými projektami integrácie zabezpečme kvalitné stredoškolské vzdelanie pre všetkých..................................... 23 3.) Stabilizujme celkové daňové a odvodové zaťaženie v ekonomike, ale znížme zaťaženie práce a výrazne zefektívnime odvodový systém................................................ 24 4.) Umožnime aj rodičom malých detí reálne fungovanie modelu 1,5-2 pracovných uväzkov v rodine ......................... 26 5.) Zvýšme konkurenciu úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a posilnime postavenie nezamestnaných pri rozhodovaní o investíciách do ich zamestnateľnosti ............ 28 6.) Nespoliehajme sa na návrat pracovných príležitostí v pôdohospodárstve, baníctve a priemysle........................... 29 7.) Nespoliehajme sa ani na stavebníctvo ako na zdroj rastu zamestnanosti a netlačme umelo na jeho ďalší rast.... 30 8.) Podporme uspokojenie dopytu a rast zamestnanosti v službách sociálneho, zdravotníckeho a vzdelávacieho charakteru s dôrazom na obmedzenie dopadu na verejné financie........................................................................................31 9.) Odbúravajme systematicky bariéry, ktoré bránia tvorbe pracovných miest v službách ....................................................31 Nové idey pre Slovensko 5
  6. 6. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE 6 Nové idey pre Slovensko
  7. 7. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE ÚVOD A ZHRNUTIE Úspešné zvládnutie problematiky zamestnanosti považujeme za jednu z kľúčových výziev pre budúcu prosperitu Slovenska. Aby totiž slovenská ekonomika bola schopná dlhodobo dobiehať bohatšie ekonomiky západnej Európy, bola odolnejšia voči prudkým externým výkyvom a zabezpečila tvorbu nových a kvalitnejších pracovných miest, budú musieť tvorcovia verejnej politiky urobiť veľký kus práce. Navyše, jednorazové reformné vypätie v tomto prípade určite stačiť nebude, pretože trh práce sa neustále vyvíja, a reagovať na tieto zmeny – no nenapáchať pritom viac škody ako úžitku, nech už sú motívy politikov akokoľvek dobré – vyžaduje neustále úsilie a štúdium zahraničných vzorov aj odstrašujúcich skúseností. Táto publikácia prináša návrhy na konkrétne opatrenia, ktoré by podľa nášho presvedčenia v súčasnosti výrazne napomohli tvorbe nových, lepších pracovných miest na Slovensku. 1.) Nebráňme masifikácii vysokoškolského vzdelania, ale nástojme na kvalite Problémom Slovenska nie je priveľa študentov, ale kvalita ich vzdelávania, osobitne z hľadiska odovzdania vedomostí a zručností potrebných pre prácu v servisnej ekonomike. Preto súčasťou reformy vysokých škôl musí byť nielen všeobecný dôraz na kvalitu, ale aj zmena obsahu – tzv. kurikulárna zmena. Dôležité bude nezanedbať ani kvalitu a počet absolventov prírodných a technických vied. 2.) Cez systémovú zmenu kombinovanú s cielenými projektami integrácie zabezpečme kvalitné stredoškolské vzdelanie pre všetkých Slovensko má vysoký podiel ľudí so stredoškolským vzdelaním, problematická je však kvalita vzdelania v medzinárodnom porovnaní. Navyše, úspech slovenského žiaka nadmerne závisí od jeho socio-ekonomického postavenia a podľa OECD je dôvodom najmä príliš skoré inštitucionálne oddeľovanie lepších žiakov od horších. Preto navrhujeme napríklad zváženie existencie / tlaku na zmenu najslabších škôl z hľadiska výsledkov v celoštátnych testoch, oslabenie systému špeciálnych škôl, predĺženie školskej dochádzky zo 16 na 18 rokov, posilnenie prvkov zlepšujúcich šance detí z chudobných rodín (sociálne štipendiá a pod.). Nové idey pre Slovensko 7
  8. 8. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE 3.) Stabilizujme celkové daňové a odvodové zaťaženie v ekonomike, ale znížme zaťaženie práce a výrazne zefektívnime odvodový system Problém slovenskej zamestnanosti nespočíva v celkovom daňovo-odvodovom bremene, ale v daňovom a odvodovom zaťažení práce na rozdiel napríklad od kapitálu. Riešením môže byť kombinácia troch opatrení: Zjednotenie výberu daní a odvodov / obmedzenie výnimiek, zníženie sadzieb a zavedenie odpočítateľnej položky aj z odvodov (silnejší efekt na nízko platenú prácu). 4.) Umožnime aj rodičom malých detí reálne fungovanie modelu 1,5-2 pracovných uväzkov v rodine Každá rodina s malými deťmi musí riešiť otázku, ako spojiť starostlivosť o ne so zamestnaním. Zamestnanosť matiek malých detí na Slovensku však patrí medzi najnižšie v EÚ. Kľúčovým opatrením bude zabezpečiť dostupnú starostlivosť o malé deti a obmedziť demotivačné účinky súčasnej legislatívy na zamestnanosť rodičov malých detí. 5.) Zvýšme konkurenciu úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a posilni- me postavenie nezamestnaných pri rozhodovaní o investíciách do ich zamestnateľnosti Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny chýba konkurencia, ktorá by ich tlačila k lepšiemu výsledku, a motivácia ku klientsky orientovanému prostrediu. Preto navrhujeme zvýšenie konkurencie cez otvorenie siete služieb zamestnanosti a zavedenie platieb podľa výsledkov. Ďalej navrhujeme posilnenie postavenia a slobody voľby pre nezamestnaných pri rozhodovaní o tom, ako použiť prostriedky na ich zamestnávanie či zvýšenie zamestnateľnosti, a tiež presun dôrazu z financovania priamej tvorby pracovných miest na budovanie ľudského kapitálu, a to najmä na dlhodobé investície (dokončenie základného či stredného vzdelania). 6.) Nespoliehajme sa na návrat pracovných príležitostí v pôdohospodár- stve, baníctve a priemysle Vyspelé ekonomiky dlhodobo znižujú podiel zamestnanosti v tzv. primárnom a sekundárnom sektore – pôdohospodárstvo, baníctvo a priemysel. Slovensko sa vymyká nárastom priemyslu o viac ako 50 tisíc pracovných miest medzi rokmi 2000 a 2008. Investori aj domáci podnikatelia budú v prípade úspešného hospodárskeho vývoja naďalej tvoriť nové pracovné miesta v priemysle, tie však s najväčšou pravdepodobnosťou budú len mierne prevyšovať (ak vôbec) 8 Nové idey pre Slovensko
  9. 9. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE zanikajúce miesta v priemyselných odvetviach, kde Slovensko bude strácať mzdovú konkurencieschopnosť. 7.) Nespoliehajme sa ani na stavebníctvo ako na zdroj rastu zamestna- nosti a netlačme umelo na jeho ďalší rast Infraštruktúrne potreby Slovensku sú veľmi rozsiahle a stavebníctvo bude preto zohrávať aj v budúcnosti významnú úlohu v slovenskej ekonomike a zamestnanosti. To však neznamená, že sa má stať významným dodatočným impulzom rastu zamestnanosti. Príklady iných krajín ukazujú, že priveľký „tlak na pílu“ vedie k prasknutiu bubliny a následnému obrovskému pádu zamestnanosti. Neodporúčame preto tlačiť na prudký rozvoj verejných prác či podporovať umelo súkromné investície. 8.) Podporme uspokojenie dopytu a rast zamestnanosti v službách so- ciálneho, zdravotníckeho a vzdelávacieho charakteru s dôrazom na obmedzenie dopadu na verejné financie V slovenskej ekonomike existujú odvetvia s výrazným dopytom po ich službách, ktoré sú navyše náročné na ľudskú prácu (väčšinou kvalifikovanú). Sú teda ideálne na tvorbu pracovných miest. Ide o služby sociálneho, zdravotníckeho a vzdelávacieho charakteru. Aby zároveň boli financovateľné bez negatívnych dôsledkov na iné odvetvia, treba veľmi starostlivo nastaviť pravidlá pre tieto oblasti tak, aby umožňovali v čo najväčšej miere viaczdrojové financovanie, a to najmä tam, kde je priestor pre súkromné dofinancovanie. 9.) Odbúravajme systematicky bariéry, ktoré bránia tvorbe pracovných miest v službách Kľúčom k zamestnanosti v službách nie sú len vzdelávacie či sociálne služby, ale najmä ostatné sektory, siahajúce od sofistikovaných IT odvetví cez turizmus až po upratovačky. Tvorba pracovných miest v službách často nebýva otázkou rozsiahlych investícií (na rozdiel od priemyslu), ale skôr dostupnosti pracovnej sily, priateľskej regulácie a ceny práce. Nové idey pre Slovensko 9
  10. 10. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE ANALÝZA 1.) Trh práce sa nezastaví - staré povolania zanikajú, nové vznikajú Pokrok v informačných technológiách a zdravotníctve, rastúca produktivita práce, premiestňovanie výroby a outsourcing služieb do krajín s lacnejšou pracovnou silou sú faktory, ktoré spolu so zmenou životného štýlu, starnutím populácie a vyšším zapojením žien do pracovného života viedli k zmene odvetvovej štruktúry ekonomiky a zamestnanosti v západnom svete. Na poľnohospodárstvo a priemysel pripadá čoraz menšia časť hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo výrazne vzrastá význam služieb. V dôsledku týchto zmien dnes už len zriedkavo narazíme na niekoho, kto vykonáva prácu baníka alebo výrobcu klobúkov, pričom povolania ako telefónna spojovateľka alebo operátor výťahov zmizli úplne. Výrobcovia písacích strojov sa buď preorientovali na modernejšie produkty, alebo skrachovali. Úplným protikladom sú povolania, ktoré v tomto období zaznamenali rozkvet, napríklad v oblasti zdravotných a sociálnych služieb alebo informačných technológií. Každopádne, typológia bežných povolaní sa vo vyspelých štátoch za niekoľko desaťročí zmenila na nepoznanie. V nasledujúcej tabuľke vidíme príklad momentálne najobľúbenejších povolaní z USA, teda takých, do ktorých vstupuje najviac ľudí. Desať najobľúbenejších povolaní v USA Analytik sieťových systémov Asistent lekára Zdravotný asistent Špecialista na zdravotné záznamy a informácie Softvérový inžinier Asistent fyzioterapeuta Tréner fitnes Správca databáz Veterinárny technik Zubnolekársky hygienik Zdroj: http://www.alec.co.uk/ Slovensko tiež prešlo v uplynulých desaťročiach prudkými zmenami. Zmeny v odvetvovej štruktúre zamestnanosti zasiahli našu krajinu v 20. storočí dokonca ešte o čosi silnejšie ako mnohé západné krajiny. V 20. rokoch minulého storočia bol pomer medzi zamestnanosťou v poľnohospodárstve a v priemysle na Slovensku 61:17. Ešte pred dvoma dekádami malo 10 Nové idey pre Slovensko
  11. 11. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Slovensko centrálne riadenú ekonomiku, orientovanú na ťažký priemysel. Socialistická ekonomika bola surovinovo a energeticky náročná, trh práce nebolo možné nazývať skutočným trhom, finančný sektor bol zredukovaný na systém štátnej monobanky, samozamestnávanie bolo vylúčené, komerčné služby sa zanedbávali, nezamestnanosť oficiálne neexistovala. Napriek tomu sa v ekonomike diali zmeny. Zamestnanosť v pôdohospodárstve na Slovensku klesla od roku 1961 do roku 1993 zo 420-tisíc na 253- tisíc. Minulý rok už bola len 85-tisíc ľudí, pracujúcich v pôdohospodárstve. Od pádu komunizmu prešlo Slovensko veľmi bolestivým procesom inštitucionálnej transformácie a odvetvovej reštrukturalizácie, ktorej výsledkom bolo vytvorenie trhovej ekonomiky a integrácia do západných štruktúr. Životná úroveň výrazne vzrástla, tento proces však bol (a stále je) poznačený zánikom starých pracovných miest a zvýšenou mierou nezamestnanosti. V roku 1993 pracovalo na Slovensku 41-tisíc baníkov. Dnes ich je menej ako 11-tisíc. Vzhľadom na nepriaznivú štartovaciu pozíciu a krátky časový horizont však môžeme označiť výkon obyvateľov Slovenska vo vytváraní nových pracovných miest za úctyhodný. Hoci aj dnes naša krajina v porovnaní s najvyspelejšími štátmi v hlavných trendoch trochu zaostáva, môžeme aj na Slovensku pozorovať rastúci význam sektoru služieb vo vytváraní nových pracovných miest. Najviac takýchto pozícií sa nachádza vo veľkých slovenských mestách, akými sú Bratislava a Košice. Ak vezmeme údaje z najväčšieho portálu pre trh práce (profesia.sk), medzi 10 najčastejšie sa objavujúcimi ponukami sú „klasické“ povolania, ako aj úplne nové typy profesií. Desať najčastejšie sa objavujúcich pozícií na portáli Profesia.sk Administratívny pracovník 379x Account manager 232x Obchodný zástupca 497x Obchodný manažér 395x IT konzultant 266x Účtovník 250x IT analytik 236x Softvérový inžinier 235x Technical Support Specialist 220x Projektový manažér 205x Zdroj: http://www.profesia.sk/ Pri pohľade na úplne nové typy pracovných miest uvidíme na portáli profesia.sk ponuky, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi na Slovensku neexistovali a ani dnes mnohým nič nehovoria: back-office špecialista, bezpečnostný manažér, databázový analytik, disponent, monitor Nové idey pre Slovensko 11
  12. 12. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE klinických štúdií, procesný inžinier, regulatory affairs manager, špecialista reportingu či upisovateľ poistného rizika. Ukazujú, ako rýchlo sa mení aj náš trh práce. 2.) Kde tvoria pracovné miesta iní – tri príklady Príklad č. 1: Zánik britského priemyslu a vznik ekonomiky služieb. Finančná bublina. Británia je kolískou kapitalizmu a priemyselnej revolúcie. Dlho bývala tradičnou priemyselnou krajinou. Po 2. svetovej vojne však boli po nástupe labouristov k moci znárodnené veľké priemyselné odvetvia ako ťažba uhlia, hutníctvo ocele, železnice, cestná hromadná doprava, letecká doprava a rozvod plynu či elektrickej energie. Následkom toho, že veľká časť britského priemyslu bola „vlastnená štátom, ale ovládaná odbormi“, sa behom druhej polovice 20. storočia postupne začalo prejavovať zaostávanie britského priemyslu a dramatický pokles konkurencieschopnosti. V roku 1950 bol podiel Spojeného kráľovstva na svetovom exporte 25%, na stavbe obchodných lodí 33%, a na exporte ocele 15%. Do roku 1973 klesol jej podiel na exporte na 9%, vo výrobe obchodných lodí na 4%, a na exporte ocele na 5%. Odklon od socialistických politík nastal počas 80. rokov. Vláda Margaret Thatcherovej sprivatizovala štátne podniky, znížila daňové zaťaženie, liberalizovala trh práce a deregulovala finančné trhy. V rámci týchto mantinelov hospodárskej politiky pokračovali aj nasledujúce britské vlády. Počas Thatcherovej vlády kleslo členstvo v odboroch v Británii z 12 miliónov na 6 miliónov. Vďaka týmto opatreniam sa britská ekonomika ozdravila. Nezamestnanosť klesla a produktivita práce vzrástla. Liberálne podnikateľské prostredie, dlhý pracovný čas, vzdelaná pracovná sila a príchod globalizácie priali rozvoju moderných odvetví, predovšetkým bankovníctvu, poisťovníctvu, obchodu s cennými papiermi, právnym službám, reklame, sociálnym službám a informačným technológiám. Cenou za ekonomický rast však bol úpadok klasického priemyslu, ktorý ani po odpojení od štátnej kasy nebol konkurencieschopný. Mnohé podniky nedokázali vymazať dedičstvo technologického zaostávania a zlého manažmentu, a preto skrachovali alebo boli rozštiepené. Nažive zostala hŕstka špecializovaných podnikov, najmä v automobilovom, leteckom a zbrojnom priemysle. Úplne zaniklo baníctvo, istý nárast zaznamenala ťažba ropy. Tento trend sa urýchlil po návrate labouristov, ktorí praktizovali hospodársku politiku ústretovú voči rozvoju služieb. V roku 1997 bol podiel priemyslu na zamestnanosti v Británii porovnateľný s Nemeckom. Dnes zamestnáva britský priemysel 12% pracovnej sily, nemecký 21%. 12 Nové idey pre Slovensko
  13. 13. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Následkom tohto vývoja bolo, že Briti sa pýšili vynálezom vysoko konkurencieschopnej postindustriálnej ekonomiky. Avšak ani jednostranná orientácia na služby sa neukázala byť zárukou dlhodobej prosperity. Vysoký podiel finančných služieb a ohromná veľkosť aktív britských bánk v porovnaní k hrubému domácemu produktu mali za následok, že finančná kríza v roku 2008 sa v Británii prejavila veľmi tvrdo. Recesia viedla v Británii nielen k nárastu nezamestnanosti a verejného dlhu, ale aj k pochybnostiam o vitálnosti britského ekonomického modelu. Briti sa začínajú odvracať od svojho modelu služieb, a hľadajú cestu k vytváraniu nových pracovných miest v priemysle. Krajina však stratila veľkú časť know-how, a konkurencia v odvetví na európskom kontinente je silná. Ako o riešení sa diskutuje o zelenej ekonomike a environmentálnych technológiách. Do akej miery je táto cesta reálna, je však otázne. Príklad č. 2: Stredoeurópsky priemysel je takmer nasýtený Pokles zamestnanosti v tradičných odvetviach primárneho a sekundárneho sektora nie je jav, ktorý by bol obmedzený len na Spojené kráľovstvo. Týmto vývojom prešli všetky industrializované krajiny, len v niektorých je tento trend rýchlejší, v iných je pomalší. V Nemecku zamestnáva priemysel stále viac než 20% pracovnej sily. V Spojených štátoch a Veľkej Británii je táto hodnota približne polovičná. Väčšina krajín Európskej únie sa nachádza niekde medzi týmito extrémami. Ťažba nerastných surovín má vo všetkých vyspelých krajín len zanedbateľný vplyv na zamestnanosť. Ďalším spoločným javom je celkový pokles významu pôdneho hospodárstva a rybolovu, ktoré zvyčajne zamestnávajú len niekoľko percent pracovnej sily. Výnimkou v tomto smere sú stredomorské štáty. V Grécku či v Portugalsku stále zamestnáva poľnohospodárstvo a rybolov asi desatinu pracovnej sily. Pred tridsiatimi rokmi bol však tento podiel viac než dvojnásobný. Výnimkou v trende oslabovania významu priemyslu pre tvorbu nových pracovných miest sú niektoré krajiny strednej a východnej Európy (menovite Česko a Slovensko), ktoré dokážu v tomto odvetví nahrádzať odchod pracovných miest do lacnejších krajín novými investícia- mi s vyššou pridanou hodnotou a udržiavať tak stabilnú úroveň zamestnanosti v priemysle. Ich zamestnanosť v priemysle patrí dokonca k najvyšším v rámci OECD aj vo svete. Na Slovensku dosahuje zamestnanosť v priemysle takmer 25%, v Česku takmer 30%. Príklad č. 3: Stavebná bublina v Írsku a Španielsku. Možno aj na Slovensku? Medzi odvetvia, ktoré v posledných rokoch prispievali k rastu zamestnanosti na Slovensku aj v iných krajinách, patrí stavebníctvo. Najvyšší nárast zaznamenali Írsko a Španielsko. Nové idey pre Slovensko 13
  14. 14. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Zamestnanosť v tomto sektore môže zvyšovať priamo aj vláda, a to infraštruktúrnymi projektami, akými sú napríklad programy stavby diaľnic, mostov a tunelov, obnovy železničnej infraštruktúry, alebo výstavby sociálnych bytov. Vývoj zamestnanosti v stavebníctve v Írsku a Španielsku 14 13 12 11 10 9 8 7 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 Írsko Španielsko Zdroj: Eurostat Cenou za nárast zamestnanosti v týchto krajinách však bolo následné spľasnutie stavebnej bubliny, spôsobenej prílivom lacných peňazí z krajín dosahujúcich trvalé prebytky bežného účtu platobnej bilancie (typickým príkladom je exportne zamerané Nemecko). K ozrejmeniu príčin vzniku bubliny: Oba štáty sú členom eurozóny, v ktorej pre štáty v rôznom štádiu ekonomického cyklu platí vždy len jedna úroková sadzba. Úroky prispôsobené ekonomickej situácii najväčších európskych ekonomík môžu v iných krajinách pôsobiť procyklicky. To sa stalo aj v prípade Španielska, ktoré od prijatia do EHS v roku 1986 zažívalo až donedávna enormný ekonomický boom. Táto situácia by si bola vyžadovala reštriktívnejšiu menovú politiku, k čomu však v potrebnej miere nedošlo, keďže Európska centrálna banka sa sústreďovala na povzbudenie stagnujúcich ekonomík Nemecka a Francúzska. Prehrievanie španielskej ekonomiky, vysoká inflácia a spľasnutie bubliny na trhu nehnuteľností mali za následok, že Španielsko patrí medzi krajiny najhoršie zasiahnuté nezamestnanosťou. Tá sa na konci roka 2009 vyšplhala až na úroveň 18,9%. 14 Nové idey pre Slovensko
  15. 15. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Porovnanie zamestnanosti v stavebníctve v krajinách Európskej únie, 2008. Belgicko Británia Bulharsko Cyprus ýeská republika Dánsko Estónsko Fínsko Francúzsko Grécko Holandsko Írsko Italy Litva Lotyšsko Luxembursko Ma arsko Malta Nemecko Po sko Portugalsko Rakúsko Rumunsko Slovensko Slovinsko Španielsko Švédsko 5 6 7 8 9 10 11 12 Zdroj: Eurostat Tento graf ukazuje, že v roku 2008 patrilo Slovensko ku krajinám s najvyššou zamestnanosťou v stavebníctve v Európskej únii a veľký priestor pre ďalšie zvyšovanie, ktoré by zrejme bolo aj tak neudržateľné, neexistuje. 3.) Prečo sa zaoberať zamestnanosťou namiesto nezamestnanosti? S „mierou nezamestnanosti“ sa vo verejnej debate stretávame veľmi často. Hovoria o nej politici i médiá a jej vývoj je všeobecne považovaný za dôležitý ukazovateľ vývoja krajiny. Menej sa hovorí o „miere zamestnanosti“, ktorá je pre vývoj krajiny prinajmenšom rovnako dôležitá. Čo tieto pojmy znamenajú a prečo je dôležité vedieť, v čom sa líšia? Ak uvažujeme o nezamestnanosti, je dôležité rozdeliť ľudí na základe toho, či majú záujem pracovať, na dve skupiny: a.) ekonomicky aktívne obyvateľstvo (tí, ktorí pracujú alebo sa snažia získať pracovné miesto), b.) neaktívne obyvateľstvo (ľudia bez záujmu o zamestnanie, mimo trhu práce, s inými zdrojmi na život než práca). Nové idey pre Slovensko 15
  16. 16. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Toto rozdelenie je veľmi dôležité na pochopenie skutočného obsahu slovného spojenia „miera nezamestnanosti“. Tá totiž vyjadruje pomer počtu nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Ak hovoríme o zamestnanosti, máme na mysli pomer počtu zamestnaných obyvateľov k počtu všetkých obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov. Je veľmi dôležité rozlišovať obsah pojmov zamestnanosť a nezamestnanosť. Okrem iného aj preto, že z korektného rozlišovania vyplývajú dôležité konzekvencie pre verejnú politiku. Napríklad tá, že cieľom každej zodpovednej sociálnej politiky by viac než úsilie o znižovanie miery nezamestnanosti malo byť zvyšovanie miery zamestnanosti. Na základe rastu zamestnanosti potom môže klesať aj miera nezamestnanosti s tým, že nepôjde len o štatistickú „hru s číslami“ (ktorá je podmienená napríklad metodológiou). Snahou štátu by totiž malo byť, aby čo najviac ľudí pracovalo a odvádzalo štátu dane, a nie aby bol opticky čo najmenší počet ľudí, ktorí si „aktívne“ hľadajú prácu. Prečo je to tak, ukazuje dobre nasledujúca tabuľka, zobrazujúca mieru zamestnanosti a nezamestnanosti vo vybraných krajinách Európskej únie. Ako vidíme, medzi oboma veličinami existuje len slabý vzťah. Tabuľka 1: Miera zamestnanosti verzus miera nezamestanosti. Krajina Miera nezamestnanosti Miera zamestnanosti 1999 2004 2007 Jún 2009 1999 2004 2007 Jún 2009 Bulharsko ... 12,1 6,9 6,8 ... 54,2 61,7 64 Česká rep. 8,6 8,3 5,3 6,3 65,6 64,2 66,1 66,6 Dánsko 5,2 4,6 4,6 6,2 76 75,7 77,1 78,1 Nemecko 8,2 9,8 8,4 7,7 65,2 65 69,4 70,7 Estónsko 11,3 9,7 4,7 17 61,5 63 69,4 69,8 Írsko 5,7 4,6 4,6 12,2 63,3 66,3 69,1 67,6 Španielsko 12,5 10,6 8,3 18,1 53,8 61,1 65,6 64,3 Maďarsko 6,9 6,1 7,4 10,3 55,6 56,8 57,3 56,7 Rakúsko 3,9 4,9 4,4 4,4 68,6 67,8 71,4 72,1 Poľsko 13,4 19 9,6 8,2 57,6 51,7 57 59,2 Slovensko 16,4 18,2 11,1 11,7 58,1 57 60,7 62,3 Slovinsko 7,3 6,3 6,1 6,1 62,2 65,3 67,8 68,6 Fínsko 10,2 8,8 6,9 8,5 66,4 67,6 70,3 71,1 Spojené 5,9 4,7 5,3 ... 71 71,7 71,5 71,5 kráľovstvo Priemer EÚ ... 9 7,1 8,9 61,8 63 65,4 65,9 Zdroj: Eurostat 16 Nové idey pre Slovensko
  17. 17. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Ešte v roku 1999 bola evidovaná najvyššia nezamestnanosť v krajinách ako Estónsko, Španielsko, Poľsko či Fínsko (10,2-13,4%). Tieto krajiny však boli schopné znížiť svoju nezamestnanosť do roku 2007 významným spôsobom a to o 3,3-6,6%. Svedčí to o schopnosti pracovných trhov v týchto krajinách generovať pracovné miesta a zamestnávať nezamestnaných. Najnižšiu nezamestnanosť v roku 1999 dosahovali krajiny ako Rakúsko, Írsko či Dánsko, pričom si tieto krajiny s výnimkou Írska udržiavajú nízku nezamestnanosť aj počas súčasnej svetovej ekonomickej a finančnej krízy. V Írsku spôsobila finančná kríza výrazný nárast nezamestnanosti v rokoch 2007 až 2009 (o 7,6%). Írsky pracovný trh sa tak ukázal byť zraniteľnejší voči výkyvom vo svetovej ekonomike než pracovné trhy v Rakúsku či Dánsku, kde finančná kríza nespôsobila nárast nezamestnanosti, alebo ju zvýšila len málo. Pri zamestnanosti sa najúspešnejšie krajiny prekrývajú s krajinami, ktoré dosahujú najnižšiu nezamestnanosť – ako sú Dánsko či Rakúsko (78,1% respektíve 72,1%). Zaujímavým príkladom sú krajiny ako Fínsko, Írsko či Estónsko, v ktorých spôsobila ekonomická kríza prudký nárast nezamestnanosti (o 1,6-12,3%), ale zamestnanosť v týchto krajinách počas krízového obdobia medzi rokmi 2007 a súčasnosťou rástla o 0,4% v prípade Estónska, mierne klesla v prípade Írska (o 1,5% v roku 2009) alebo rástla o 0,8% v prípade Fínska. Príklady týchto krajín popierajú súvis medzi nezamestnanosťou a zamestnanosťou v krajine a oba údaje majú svoj vlastný vývoj. Najhoršiu mieru zamestnanosti dosahujú krajiny ako Maďarsko či Poľsko (56,7% respektíve 59,2%). Súčasná finančná kríza však mala len slabý vplyv na pokles zamestnanosti v týchto krajinách – zamestnanosť klesla v Maďarsku len o 0,6% medzi rokmi 2007 a 2009, pričom v tomto sledovanom období rástla zamestnanosť v Poľsku o 2,2%. Tieto krajiny dosahujú dlhodobo najhoršie čísla zamestnanosti, čo poukazuje na nedostatočnú schopnosť pracovného trhu generovať pracovné miesta alebo príliš štedrý sociálny systém, ktorý nedostatočne motivuje hľadať si prácu a znižuje tým mieru zamestnanosti v krajine. Slovensko bolo ešte v roku 1999 krajinou s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci skúmaných krajín. Po roku 2004 sa vývoj radikálne zmenil a implementované štrukturálne reformy v krajine spolu s prívalom zahraničných investícií mali za následok pokles nezamestnanosti o 7,1% v roku 2007. Finančná kríza však zvýšila nezamestnanosť. Slovensko tak aj v súčasnosti opäť patrí medzi krajiny s najvyššou nezamestnanosťou, aj keď nedosahuje hodnoty Španielska alebo Lotyšska. Pri otázke zamestnanosti patrí Slovensko krajiny s vyššiou mierou zamestnanosti, ktorá vzrástla od roku 1999 o 4,2%. Prepad zamestnanosti sme mohli zaznamenať až v roku 2009 ako dôsledok hospodárskej krízy. Nové idey pre Slovensko 17
  18. 18. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Priamočiary, nepriamy vzťah narúša napríklad Maďarsko, ktorá má priemernú nezamestnanosť, ale veľmi nízku zamestnanosť, pretože rozsiahle vrstvy obyvateľstva boli z trhu práce vytesnené cez sociálny systém (predčasné dôchodky, invalidné dôchodky). Takéto prístupy však neboli obmedzené len na postkomunistické krajiny – naopak, boli prevzaté zo Západu. Zjednodušene povedané, môžeme rozoznať štyri spôsoby uvažovania spojené s rôznymi obdobiami: V povojnových desaťročiach bola nezamestnanosť spájaná najmä s celkovým agregátnym dopytom a stavom ekonomiky. Hospodárska politika sa snažila o plnú zamestnanosť, ale primárne cez makroekonomické nástroje vysokého hospodárskeho rastu cez stimuláciu dopytu. V 70. a 80. rokoch, keď snaha riešiť dôsledky ropných šokov tradičnými metódami zlyhali, zamerali sa mnohé západné vlády na znižovania nezamestnanosti cez odčerpávanie pracovnej sily z trhu prostredníctovm predčasných dôchodkov či uľahčeného prístupu k invalidite. V 90. rokoch sa pohľad verejnej politiky začal meniť, a to z dvoch dôvodov. Prvým bolo uvedomenie, že vzhľadom na demografickú krízu je znižovanie nezamestnanosti cez vytesňovanie produktívnych zamestnancov z trhu práce úplne kontraproduktívne a dlho- dobo nevedie ani k vyššej zamestnanosti, ani k nižšej nezamestnanosti. Druhým bolo to, že miera zamestnanosti sa prestala považovať za zrkadlo národných špecifík – tradície zamestnanosti žien a starších ľudí – a začala sa stávať kľúčovým indikátorom. S tým súvisí aj nový dôraz na dlhodobú nezamestnanosť a sociálne vylúčenie. V 90. rokoch minulého storočia sa prvýkrát objavil problém dlhodobej nezamestnanosti ako jedna z hlavných tém sociálnej politiky. Dlhodobá nezamestnanosť začala rásť po tom, ako skončili ropné šoky (v 70. rokoch), kedy veľa ľudí prišlo o prácu a neskôr si (aj kvôli zmene štuktúry ekonomiky, spôsobenej napríklad aj ropnými šokmi a nástupom počítačov) napriek zlepšeniu situácie a rastu ekonomiky nevedeli nájsť novú. Objavil sa tiež problém zamestnávania invalidov a žien v domácnostiach. 4.) Celková zamestnanosť – vzory a nevzory Ak teraz našu analýzu európskych trhov práce zjednodušíme, zistíme, že v rámci Európskej únie môžeme pozorovať niekoľko ekonomických modelov zamestnanosti, ktoré sa od seba odlišujú jednak celkovou mierou zamestnanosti, a tiež odvetvovou štruktúrou zamestnanosti.1 Rozdelenie na modely použijeme preto, aby sme načrtli možné alternatívy 1 Miera nezamestnanosti vyjadruje pomer počtu nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Miera zamestnanosti vyjadruje pomer počtu zamestnaných obyvateľov k počtu všetkých obyvateľov v pracov- nom veku (na Slovensku 15 až 64 rokov). Základňa, ku ktorej sa prirovnáva miera zamestnanosti, a základňa, ku ktorej sa porovnáva miera nezamestnanosti, sú teda dve odlišné veličiny. Vývoj miery zamestnanosti kore- luje s vývojom miery nezamestnanosti, čo však neznamená, že ich súčet je 100%. Rozdiely medzi krajinami v miere zamestnanosti sú zvyčajne ešte väčšie ako rozdiely v miere nezamestnanosti. 18 Nové idey pre Slovensko
  19. 19. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE budúceho vývoja politiky zamestnanosti, nie preto, že by sme chceli nálepkovať niektoré európske krajiny. Použijeme tri modely – škandinávsky, nemecký a stredomorský – pretože práve tieto tri sú na Slovensku najviac diskutované a z hľadiska budúceho vývoja najviac pravdepodobné. Anglosaský model, charakteristický nízkym podielom priemyslu a vysokým podielom služieb (80% a viac) je zatiaľ ekonomicky i kultúrne príliš vzdialený slovenskej realite, než aby sme ho považovali za reálnu alternatívu, čo však neznamená, že sa ňou vo veľmi dlhodobom horizonte nemôže stať. a.) Škandinávsky model Pre tento model je charakteristická vysoká úroveň celkovej zamestnanosti (Švédsko – 72%) a exportne orientovaná ekonomika zameraná na technologicky vyspelú produkciu. Veľmi vysoký je podiel zdravotníctva, vzdelávania, sociálnych služieb a verejného sektora na celkovej zamestnanosti, ktorý vo Švédsku aj Fínsku prekračuje 30%, vo Švédsku dokonca výrazne. Severské štáty sú charakteristické veľmi nízkou mierou korupcie (v rebríčkoch korupcie sa pravidelne umiestňujú na najlepších miestach) a veľmi vysokým podielom výdavkov na vzde- lávanie (vo Švédsku vyše 7% HDP, v Dánsku vyše 8% HDP – najvyšší podiel v EÚ). Tradične bol pojem „škandinávsky model“ synonymom silného sociálneho štátu s vysokým daňovým a odvodovým zaťažením, od 90. rokov však môžeme v škandinávskych krajinách (ktoré sú od seba v tomto smere už tak odlišné) pozorovať odklon od tohto modelu, ktorý sa prejavuje znižovaním úlohy štátu v ekonomike a privatizáciou štátom vlastnených podnikov. b.) Nemecký priemyselný model Druhým modelom, a do ktorého by sme mohli zahrnúť stredoeurópske ekonomiky ako Nemecko, Rakúsko, Česká republika, a ktorému je podobné aj Slovensko, je charakteristický vysokým podielom priemyselnej výroby na HDP i zamestnanosti (v Česku až 30%). Krajiny sa od seba odlišujú úrovňou celkovej zamestnanosti, majú však spoločný moderný, exportne zameraný priemysel, napríklad výrobu dopravných prostriedkov. Nemecká ekonomika trpela od 80. rokov trvalým nárastom nezamestnanosti, ktorý kulminoval v roku 2004, keď počet nezamestnaných dosiahol 4,5 milióna (vyše 11%). Tento problém nemecká vláda riešila dereguláciou rigidnej pracovnej legislatívy (liberalizácia reťazenia pracovných zmlúv, samozamestnávania, práce na čiastočný úväzok, prenájmu pracovnej sily) a znížením odvodov, čo viedlo ku vzniku miliónov pracovných miest v priemysle, ale aj v službách, a ku vzrastu celkovej zamestnanosti. Nové idey pre Slovensko 19
  20. 20. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE c.) Stredomorský model Ďalší je stredomorský model, ku ktorému môžeme zaradiť Grécko, Portugalsko, a čiastočne aj Španielsko a Taliansko (lepšie povedané, štrukturálne slabšie španielske a talianske regióny). Charakteristickou črtou stredomorského modelu je menší podiel priemyslu a moderných služieb a prílišné spoliehanie sa na turizmus, poľnohospodárstvo a rybolov ako zdroj zamestnanosti. Grécka ekonomika stojí na troch pilieroch: 1. poľnohospodárstvo a rybolov, 2. stavba lodí a námorná preprava, 3. turizmus. Problémom je, že najmä prvý a druhý pilier patrí z hľadiska zamestnanosti k úpadkovým odvetviam. V Španielsku a Portugalsku malo až do spľasnutia realitnej bubliny v roku 2008 veľký význam aj stavebníctvo. Všetky krajiny sú poznačené nie veľmi utešeným stavom verejných financií, ktorý v Grécku vyvrcholil do faktického štátneho bankrotu v roku 2010. 5.) Ako je to na Slovensku? Odvetvová štruktúra zamestnanosti na Slovensku je poznamenaná zaostávaním za hlavnými európskymi trendmi. Industrializácia poľnohospodárskej krajiny sa naplno rozbehla až po nastolení komunistickej diktatúry. Dnes je odvetvová štruktúra zamestnanosti charakteristická vysokým podielom priemyslu a slabým podielom služieb. Vývoj odvetvovej štruktúry zamestnanosti samostatnej Slovenskej republiky 100% Nezamestnaní Armáda 80% Zdravostníctvo a sociálne služby, vzdelávanie, verejný sektor Finanþníctvo a pois ovníctvo, nehnute nosti, obchodné služby 60% Preprava, skladovanie a komunikácia Ve ko- a maloobchod, reštauraþné a hotelové služby 40% Stavebníctvo Rozvod elektriny, vody a plynu 20% Priemyselná výroba ažba nerastných surovín 0% 1993 1996 2000 2004 2008 Po nohodpodárstvo, lesníctvo, rybolov Zdroj: ŠÚ SR Počas 90. rokov bola v niektorých podnikoch prostredníctvom bankových úverov udr- žiavaná umelá zamestnanosť, iné boli úspešne reštrukturalizované. Charakteristickým pre toto obdobie bol prudký nárast nezamestnanosti, ktorý kulminoval v roku 1999. 20 Nové idey pre Slovensko
  21. 21. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Odvtedy nezamestnanosť na Slovensku klesala až do roku 2008, keď slovenskú eko- nomiku zasiahla svetová ekonomická kríza. Nedoceniteľný význam pri reštrukturalizá- cii slovenskej ekonomiky môžeme pripísať ekonomickým reformám Dzurindových vlád a prílivu priamych zahraničných investícií. Od roku 1999 do roku 2008 klesla miera nezamestnanosti z 18,9% na 7,4%. Od roku 2009 môžeme aj na Slovensku pozorovať prejavy svetovej finančnej a ekonomickej krízy, ktorá sa síce oproti vyspelým krajinám Európskej únie prejavila s oneskorením, vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky (tretia najvyššia v EÚ, až 80% HDP smeruje na export) však zasiahla krajinu veľmi tvrdo. Evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku sa vyšplhala až na 13 percent. Najvýznamnejším zamestnávateľom na Slovensku je priemyselná výroba, ktorá v roku 2008 zamestnávala takmer 25% pracovnej sily. Rezervy môžeme vidieť v sektore služieb, ktorý má len 55% podiel na zamestnanosti. Z hľadiska kvalifikačnej štruktúry možno povedať, že máme jeden z najvyšších podielov stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva v Európe, ale medzinárodne porovnateľné testy (najmä PISA realizovaná OECD) ukazujú, že kvalita základného a stredného vzdelávania je v rámci EÚ skôr podpriemerná. Slovensko však zaostáva v podiele vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, ktorý dosahuje len 14,8% oproti 24,3% priemeru Európskej únie. Tento rozdiel sa však časom zmenšuje, pretože podiel súčasných študentov vysokých škôl na celkovej populácii (3,35%) je porovnateľný s európskym priemerom (3,30%), a vyšší ako v štátoch Eurozóny (2,83%). Problémom dnes nie je počet študentov vysokých škôl, ale kvalita vzdelávania. Problémom tiež nie je podiel študentov humanitných a sociálnych smerov (33,3%), ktorý bol v roku 2005 pomerne výrazne pod európskym priemerom (45,9%). Ako vyplýva z tabuľky, Slovensko mierne zaostáva v podiele študentov prírodných vied a matematiky, a naopak mierne prevyšuje európsky priemer v podiele študentov techniky a stavebníctva, zdravotníctva a sociálnej práce. Rozloženie študentov VŠ podľa odborov, 2005 Odbor Slovensko EÚ-27 Eurozóna Humanitné smery 5,7% 12,4% 13,1% Spoločenské vedy 27,5% 33,5% 32,1% Prírodné vedy matematika 9,1% 10,5% 11,3% Technika, stavebníctvo 17,4% 14,4% 15,9% Poľnohospodárstvo, veterinárstvo 3,2% 2,1% 2,3% Zdravotníctvo, sociálna práca 14,0% 11,9% 12,6% Iné 6,8% 3,7% 3,5% Zdroj: Eurostat Nové idey pre Slovensko 21
  22. 22. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Závažným problémom Slovenska je nízka úroveň zamestnanosti ľudí so základným vzdelaním (14,5% oproti 47,5% priemeru EÚ-27), kým zamestnanosť ľudí so stredoškolským (67,5%) a vysokoškolským vzdelaním (83,9%) je porovnateľná s európskym priemerom (69,3%, resp. 83,1%). Výraznejšie než v počte vysokoškolákov Slovensko zaostáva za vyspelou Európou v zamestnanosti starších (39,5% oproti 45,6% priemeru EÚ-27) a zamestnanosti žien (52,8% oproti 58,6% priemeru EÚ-27). Pri ženách je toto zaostávanie spôsobené najmä neštandardne nízkou zamestnanosťou žien s malými deťmi. 22 Nové idey pre Slovensko
  23. 23. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE ODPORÚČANIA V tejto časti prezentujeme naše odporúčania, ako pomôcť rastu zamestnanosti a čo pre to považujeme za potrebné urobiť. Venujeme sa najmä prierezovým otázkam, ale dotýkame sa aj kľúčových sektorov ekonomiky, od ktorých sa dá (a nedá) očakávať pomoc pri tvorbe nových pracovných miest. Ešte skôr, než sa pustíme, do konkrétnych odporúčaní, by sme však stručne chceli vysvetliť ich filozofiu vo vzťahu k predvídaniu a plánovaniu budúcnosti. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vo vzťahu k trhu práce platia nasledovné východiská: Plánovanie nefunguje. Inými slovami, v trhovej ekonomike žiadna vláda nedokáže priamo určovať štruktúru hospodárstva ani pracovných miest, ktoré sa budú tvoriť či zanikať. Priame zásahy vlád – podporné alebo zamerané na zabráneniu zániku miest – sú väčšinou veľmi drahé a nakoniec neúčinné. Na Slovensku s tým už máme skúsenosť z ostatných 20 rokov, keď Mečiarove vlády premrhali desiatky miliárd na udržiavanie zamestnanosti, ktoré následne chýbali pri budovaní infraštruktúry a priťahovaní nových zamestnávateľov. Predvídanie funguje len obmedzene. Má význam snažiť sa pozerať do budúcnosti trhu práce – ak sme si vedomí obmedzení a rizík tohto kroku. Ako ukazujeme aj v tejto publikácii, existujú širšie trendy, o ktoré sa dá oprieť (napr. dlhodobý pokles zamestnanosti v pôdohospodárstve či rast sociálnych služieb), ich podoba, rozsah a časovanie sa však v konkrétnych vyspelých krajinách veľmi líšia. Inými slovami, vieme určiť, ktorým smerom leží sever, ale rýchlosť a presný smer našej cesty pre nás zostanú do určitej miery neznáme. Má väčší význam predvídať potrebné zručnosti ako vývoj odvetví. Nikomu sa veľmi nedarí predvídať presne budúcu štruktúru hospodárstva a podiel jednotlivých odvetví, keďže podliehajú mnohým nepredvídateľným šokom. Lepšie sa dá odhadnúť (ako to robí napríklad európska agentúra CEDEFOP), ako sa bude vyvíjať dopyt a ponuka práce z hľadiska potrebných zručností. Tu sú teda naše odporúčania pre tvorbu nových a lepších pracovných miest. 1.) Nebráňme masifikácii vysokoškolského vzdelania, ale nástojme na kvalite Stav vo vysokom školstve podrobne rozoberáme v inej publikácii projektu Nové idey pre Slovensko (12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy), ale vzhľadom na dôležitosť ľudského kapitálu ju nemožno obísť ani tu. V prvom rade treba zdôrazniť, že výrazný rast počtu študentov a absolventov (tzv. masifikácia) vysokých škôl je prirodzený a prospešný jav – ak ho dokážeme spojiť Nové idey pre Slovensko 23
  24. 24. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE s kvalitným vzdelávaním namiesto rozdávania diplomov s pochybnou hodnotou. Inými slovami, najväčším rizikom nie je viac ľudí so vzdelaním, ale nekvalita samotného systému vysokého školstva (detailné návrhy na zlepšenie kvality obsahuje už spomínaná publikácia). Slovensko má stále vysoko podpriemerný počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí (14,8% v porovnaní s priemerom EÚ 24,3%). Zároveň je vhodné si uvedomiť, pre aké typy sektorov a pozícií dnes pripravujú mladých ľudí vysoké školy. To, že väčšina študentov je v tzv. mäkkých odboroch spoločenských a humanitných vied (a príbuzných odborov), nie je samo o sebe problém, keďže takto získané zručnosti umožnia Slovensku vyrovnať sa s budúcnosťou, kde rast zamestnanosti je primárne v službách. Vzhľadom na prispôsobivosť a nižšie náklady vzdelávania mladých ľudí nie je prekvapujúce, že práve cez nich prebieha veľká časť reštrukturalizácie ekonomiky. Aby to však fungovalo, má to dve podmienky. Prvou je už spomínaná kvalita vzdelania z hľadiska odovzdania vedomostí a zručností potrebných pre prácu v servisnej ekonomike. Inými slovami, problém nie je v tom, či priveľa ľudí študuje marketing, manažment alebo hoci aj sociálnu prácu, ale čo sa v rámci týchto odborov naučia. Ak by z nich vychádzali absolventi s dobrými komunikačnými schopnosťami, vybavení jazykovo a z hľadiska ovládania informačných technológii, schopní spracovávať informácie a fungovať v tíme, predstavovali by pre budúcnosť slovenského trhu práce prínos, nie záťaž. Smutné je, že vysoké školy im namiesto takýchto trhom požadovaných zručností často odovzdávajú len nekvalitné spracované zhluky často zastaralých informácií. Preto súčasťou reformy vysokých škôl musí byť nielen všeobecný dôraz na kvalitu, ale aj zmena obsahu – tzv. kurikulárna zmena.2 2 Odporúčanie č. 8 v našej publikácii o vysokých školách (12 riešení) hovorí: „Hodnota vysokoškolského vzde- lávania sa v súčasnosti aj na Slovensku presúva od výberu budúcej úzkej špičky spoločnosti a transferu sumy špecializovaných poznatkov v danom odbore skôr k rozvoju všeobecných zručností. Existuje, samozrejme, nemálo odborov, kde špecializované zručnosti / vedomosti a schopnosť ich aplikovať budú naďalej kľúčom (napr. medicína), väčšina študentov je však dnes už vo všeobecnejšie orientovaných odboroch (ekonomické odbory, verejná správa a pod.). Okrem toho, bez ohľadu na študijný odbor má význam rozvíjať tvorivosť, logické uvažovanie, analytické a kritické myslenie, vnímanie súvislostí, získavanie a interpretáciu informácií, schopnosť pochopiť, využiť a uvažovať o prečítanom texte. Zároveň však doteraz neexistoval systematický pokus posunúť vysoškolské vzdelávanie a jeho kurikulá uvedeným smerom – naopak, akreditácia postupuje čisto sektorovo. Zachytili sme ojedinelé pokusy zdôvodniť tento stav tým, že študent vysokej školy má nastúpiť už s uvedenými zručnosťami a na vysokej škole už má prebiehať výhradne špecializácia. Uvedený stav nikdy v skutočnosti neexistoval a v súvislosti s masifikáciou vzdelávania je úplne nereálny. Naopak, môžme sa spýtať – aký ma zmysel produkovať absolventov s rozsiahlou sumou konkrétnych informácií, ak ich nevedia používať na úrovni vysokoškolsky vzdelaného jednotlivca? Navrhujeme preto aj vo vysokom školstve zrealizovať ob- sahovú reformu, aj keď inými metódami než pri školstve základnom a strednom. V prostredí vysokých škôl by malo ísť o kombináciu zavádzania nových predmetov (napr. akademické písanie) so zmenou prebiehajúcou 24 Nové idey pre Slovensko
  25. 25. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Druhou podmienkou je nezanedbať ani kvalitu a počet absolventov prírodných a technických vied. Z hľadiska počtu absolventov v týchto oblastiach na 1000 obyvateľov sme spolu s Českou republikou pod priemerom EÚ (28,1 vs. 40,5), ale počet absolventov rýchlo rastie (o 50% za posledné desaťročie) a keď sa pozrieme na krajiny úspešné v tejto oblasti (Dánsko, Írsko, Poľsko, Veľká Británia), zistíme, že sú to práve krajiny, ktoré rozšírili dostupnosť vysokých škôl pre všetkých, a tak získali aj viac absolventov v týchto oblastiach, čo je stratégia, ktorou sa vydalo aj Slovensko. 2.) Cez systémovú zmenu kombinovanú s cielenými projektami integrácie zabezpečme kvalitné stredoškolské vzdelanie pre všetkých Slovensko (spolu s Českou republikou) majú tradíciu vysokej miery stredoškolského vzdelania. Až 95% práceschopného obyvateľstva na Slovensku malo ukončené aspoň tzv. vyššie stredné vzdelanie, teda to, čo u nás nazývame strednou školou (či už s maturitou alebo s výučným listom). Tento stav sa, žiaľ, zhoršuje po kvantitatívnej aj kvalitatívnej stránke a predstavuje dnes veľmi vážny, aj keď pred verejnosťou takmer úplne skrytý problém z hľadiska ľudského kapitálu a trhu práce. Z hľadiska počtu musíme konštatovať, že medzi mladými ľuďmi sa percento tých, ktorí ukončia strednú školu, znížilo z takmer 95% pred desiatimi rokmi na 91-92%. Zároveň je však kvalita vzdelania v medzinárodnom porovnaní problematická. Z testov PISA, ktoré sú zamerané práve na reálne výsledky vzdelávania a schopnosť 15-ročných používať ich v praxi, vyplýva, že v roku 2006 sa Slovensko v teste PISA spomedzi 30 krajín OECD umiestnilo v prírodných vedách na 20.-25. mieste, v čítaní na 23.-26. mieste, a v matematike na 17.-23. mieste. Zarážajúce je, že Česká republika, s ktorou sme ešte pred niekoľkými rokmi zdieľali rovnaký vzdelávací systém, nás v teste PISA deklasovala. Česi skončili na 8.-14. mieste vo vedách, na 16.-22. mieste v čítaní, a na 10.-14. mieste v matematike. Podľa zistenia testu žiaci na Slovensku dosahujú nadpriemerné vedomosti, majú však veľké problémy využívať tieto vedomosti pri riešení problémov, a ich vedecké myslenie je slabo rozvinuté. PISA ďalej ukázala, že úspech slovenského žiaka nadmerne závisí od jeho socio- ekonomického postavenia. Podľa OECD je dôvodom najmä príliš skoré inštitucionálne oddeľovanie lepších žiakov od horších. Inými slovami, žiaci, ktorí sa nedostanú na „lepšie“ školy (gymnáziá, priemyslovky...), sú následne výrazne znevýhodnení. Z tohto hľadiska v rámci jednotlivých predmetov. V prvých 2-3 rokoch je potrebné prijať koncepčný dokument v tejto oblasti a finančne podporiť pilotné programy jednotlivých vysokých škôl, ktoré by mali záujem byť pioniermi v tomto smere. Po ich zavedení a vyhodnotení by malo nastúpiť ich všeobecné zavedenie, podporené najmä zakom- ponovaním postupne rastúcich nárokov v tejto oblasti do akreditačného procesu.“ Nové idey pre Slovensko 25
  26. 26. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE nepostačuje väčšie prepojenie odborných škôl s praxou, o ktorom sa často (platonicky) hovorí. Rovnako dôležité je posilniť aj kvalitu vzdelávania na školách, pretože v službách, ale aj v priemysle sú tieto všeobecné zručnosti a univerzálnosť absolventov rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie ako konkrétne informácie z odboru. Z toho pohľadu sa môžeme riadiť napríklad vzorom Poľska, ktoré oslabilo skoré oddeľovanie žiakov a posilnilo všeobecné vzdelávanie v prvých rokoch strednej školy. Výsledkom (nielen) týchto reforiem je zlepšovanie výsledkov v rámci PISA. Ďalšími odporúčanými krokmi sú: zváženie existencie / tlaku na zmenu najslabších škôl z hľadiska výsledkov v celoštátnych testoch (merané nie cez absolútne výsledky, ale cez „pridanú hodnotu“), oslabenie systému špeciálnych škôl, osobitne pre deti s tzv. ľahším mentálnym postihnutím, ktoré dnes nemajú ani zákonnú šancu získať normálne stredoškolské vzdelanie, a ich maximálna integrácia do štandardného systému, ale so špeciálnou podporou, predĺženie školskej dochádzky zo 16 na 18 rokov s tým, že práve tento krok by umožnil posilnenie všeobecného vzdelávania v prvých rokoch strednej školy a následnú prax / spoluprácu so zamestnávateľmi v neskorších rokoch, posilnenie prvkov zlepšujúcich šance detí z chudobných rodín (sociálne štipendiá a pod.), aby príjmové nerovnosti neboli prekážkou rovnosti šancí. 3.) Stabilizujme celkové daňové a odvodové zaťaženie v ekonomike, ale znížme zaťaženie práce a výrazne zefektívnime odvodový systém Slovensko dnes patrí v rámci Európskej únie ku krajinám s absolútne najnižším celkovým daňovým a odvodovým zaťažením ekonomiky. Problém slovenskej zamestnanosti preto nespočíva v celkovom daňovo-odvodovom bremene, ale v daňovom a odvodovom zaťažení práce na rozdiel napríklad od kapitálu. Vysoké daňové a odvodové zaťaženie práce je spôsobené dvoma faktormi. Prvým je vedomá hospodárska stratégia troch slovenských vlád počas ostatného desaťročia (2 Dzurindove a Ficova vláda), ktorou bolo podporovať investície a podnikanie prostredníctvom nízkeho zdanenia kapitálu. To sa prejavilo v postupnom znížení sadzby dane z príjmu právnickych osôb zo 40% v roku 1998 na 19% v roku 2004 a zrušení dane z dividend v roku 2004. Nízke zdanenie kapitálu vedie k väčšiemu spoliehaniu sa daňového systému na zdanenie práce a spotreby. Táto stratégia bola úspešná a napomohla zamestnanosti vďaka výraznému prílevu zahraničných investícií, aj stimulácii domácich investícií. Treba však zdôrazniť, že zdanenie práce merané cez skutočne vybrané prostriedky nie je v rámci EÚ vysoké. 26 Nové idey pre Slovensko
  27. 27. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Pomerne vysoké sú však odvodové sadzby. Dôvodom je neefektívnosť výberu odvodov. Ako uvádzajú Filko a kol. (2010)3, Slovensko dosahuje najhoršie výsledky v pomere daňových a odvodových sadzieb a skutočne vybraných daní a odvodov. Daňová reforma v roku 2004 túto situáciu dokonca mierne zhoršila, keďže výrazne znížila zdanenie kapitálu, čo spolu s existujúcimi dierami v odvodovom systéme pre jednotlivcov s príjmami z kapitálovej činnosti (SZČO, spoločníci s.r.o. a pod.) viedlo k výraznému zvýšeniu atraktívnosti týchto foriem pre ľudí so strednými a vyššími príjmami (Beblavý a Prousková 2010).4 Ako tento problem vyriešiť? Navrhujeme kombináciu troch opatrení: Zjednodenie výberu / obmedzenie výnimiek Zníženia sadzieb Odpočítateľná položka (silnejší efekt na nízko platenú prácu) Zjednotenie výberu daní a odvodov do jednej inštitúcie by znamenalo nielen efektívnejší výber a obmedzenie možností porušovania zákonov, ale hlavne by vytvorilo priestor na zjednotenie pravidiel určujúcich platenie daní z príjmu a odvodov, teda konkrétne pravidiel pre určenie daňového / odvodového základu, umožnilo by odstránenie výnimiek a rôznych uľahčovacích koeficientov bez reálneho základu. Samo o sebe by však zapchávanie dier v systéme zvýšilo výnosy verejných financií, ale nepodporilo zamestnanosť. Na to je potrebné znížiť bremeno daňovo-odvodových sadzieb na jednotlivca financované práve zapchatím dier, prípadne zvýšením iných daní. Jeden z návrhov je znížiť odvodové zaťaženie o 14% prostredníctvom zrušenia zdravotného „poistenia“ a jeho prenesením do iných daní (prípadne menej radikálne verzie, vedúce k čiastočnému zníženiu). To by vyžadovalo zvýšenie iných daní – DPH, spotrebných daní či rovnej dane. Aj keď tento návrh má niekoľko pozitív, jeho najväčšou slabinou je slabý dopad na nízko platenú prácu. Inými slovami, zníženie odvodovej sadzby o 14% znamená pri minimálnej mzde úsporu cca 45 EUR mesačne, ale pre jednotlivca s priemernou mzdou úsporu viac ako 100 EUR mesačne. Z ekonomického výskumu aj slovenskej praxe je pritom známe, že negatívny dopad zdanenia práce na tvorbu pracovných miest je najvyšší pri nízkoplatenej práci. Naopak, silnou stránkou návrhu je, že obmedzuje motiváciu úplne uniknúť daniam a odvodom do šedej ekonomiky tým, že znižuje výrazne odvodové zaťaženie pre všetkých. 3 Martin Filko, Štefan Kišš, Ľudovít Ódor, Matej Šiškovič (2010): Ako sa najesť z grafov: 10 receptov pre sloven- skú ekonomiku. Diskusná štúdia NBS. Bratislava. 4 Miroslav Beblavý, Eva Prousková (2010) Rovná daň a zdanenie práce - česká a slovenská skúsenosť. In: Bílá místa teorie a černé díry reforem ve veřejném sektoru II (CD ROM), Brno : Tribun EU, 2010 S. 10-11 Nové idey pre Slovensko 27
  28. 28. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Slabé stránky predchádzajúceho návrhu by vyriešilo zavedenie tzv. odpočítateľnej položky aj pre odvody (ako je to napríklad vo Veľkej Británii). Odvody sa dnes platia od prvého eura príjmu, zatiaľ čo dane sa platia až po prekročení prahu daného odpočítateľnou položkou. Takýto návrh by znížil odvody o rovnakú sumu pre všetkých, ako percento mzdy by však mal najvyšší dopad práve na nízko platených – napríklad zavedenie odpočítateľnej položky z odvodov o 80 EUR mesačne by znamenalo zníženie odvodovej sadzby pre človeka na minimálnej mzde o viac ako 20%. Aj pre človeka s priemerným príjmom by to stale bolo významná úspora. Preto si myslíme, že optimálnou by bola kombinácia uvedených krokov. 4.) Umožnime aj rodičom malých detí reálne fungovanie modelu 1,5-2 pracovných uväzkov v rodine Každá rodina s malými deťmi musí riešiť otázku, ako spojiť starostlivosť o ne so zamestnaním. Tradičný model (aj keď zavedený v rámci 20. storočia, nie historicky) predpokladal, že v rodine je len 1 pracovný úväzok – otcov, kým matka sa stará o domácnosť a deti. Tento „tradičný“ model stále funguje najmä na juhu Európy alebo v západnej časti Nemecka, aj keď je čoraz viac redukovaný len na obdobie predškolského veku detí. Od začiatku 70. rokov sa však vzhľadom na rastúci význam rodovej rovnosti presadzujú ďalšie modely. Spomeňme dva najčastejšie: Model 1,5 pracovného miesta, kde buď jeden rodič pracuje na plný úväzok a druhý na čiastkový / polovičný, alebo obaja partneri pracujú na čiastkový úväzok, aby sa mohli spoločne starať o deti. Príkladom tohto modelu je Holandsko, ktorý odborníci nazvali prvou skutočne 1,5-úväzkovou ekonomikou na svete. Model 2 pracovných miest, kde matka zostáva doma len počas pomerne krátkeho obdobia po narodení (do 1 roka, ale často len 6 týždňov) a potom sa vracia do práce na plný alebo takmer plný úväzok. Príkladom tohto modelu, ktorý vyžaduje rozsiahle služby starostlivosti o deti od najmenšieho veku (napríklad vo Švédsku je škôlka otvorená, dostupná a reálne navštevovaná deťmi od 1. roku), sú škandinávske krajiny a Francúzsko. Slovenský model by sme mohli charakterizovat ako: 1 miesto do 3. roku veku dieťaťa (podľa údajov OECD len 22% matiek s takýmto dieťaťom pracuje), 1,5-2 miesta od 3. roku veku dieťaťa (podľa údajov OECD 53,4% matiek s deťmi vo veku 3-5 rokov pracuje a 71,5% matiek so 6- a viacročnými deťmi má zamestnanie). Spolu s Maďarskom a Českou republikou ide v rámci Únie o najnižšie miery zamestnanosti matiek malých detí. To však neodráža kultúrne rozdiely – nám kultúrne podobné 28 Nové idey pre Slovensko
  29. 29. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Slovinsko má naopak najvyššiu mieru v EÚ, viac ako 74%, ale skôr nastavenie regulácie a dostupnosť starostlivosti. Inými slovami, ak legislativne pravidlá rodičovského príspevku bránia zamestnávaniu na čiastočný úväzok a zároveň rodičia zažívajú nedostupnosť starostlivosti o malé deti alebo platia za ňu vysoké náklady, nie je prekvapujúce, že to vzdajú. Uvedený stav je problemom z hľadiska zamestnanosti priamo aj nepriamo. Priamo zni- žuje zamestnanosť tým, že vyraďuje z pracovného procesu aj tých rodičov malých detí, ktorí sú na trhu práce úspešní. Zároveň bráni vytváraniu nových pracovných miest v sta- rostlivosti o malé deti. Nepriamy, rovnako vážny dopad je na dlhodobú zamestnateľnosť rodičov malých detí, keďže niekoľkoročná neprítomnosť na trhu práce, väčšinou v mla- dom veku, podľa výskumov znižuje dlhodobú až celoživotnú zamestnateľnosť a poten- ciálnu mzdu. V tejto súvislosti je kľúčovým opatrením zabezpečiť dostupnú starostlivosť o malé deti a obmedziť demotivačné účinky súčasnej legislatívy na zamestnanosť rodičov malých detí. To je možné dosiahnuť kombináciou troch krokov: Zaviesť právo rodičov na starostlivosť Zmeniť regulatórne prostredie pre mikrozariadenia Zrovnoprávniť rodičov pri poberaní rodičovského príspevku a zjednodušiť proces jeho využívania na platby za služby starostlivosti Predškolská starostlivosť je dnes v kompetencii obcí, ktoré ju zabezpečujú v drvivej väčšine prostredníctvom materských škôl. Problémy s dostupnosťou starostlivosti sú najmä nasledovné: Neexistuje sieť pre deti do 2 rokov a v realite do 3 rokov. Materské školy môžu akceptovať deti od 2 rokov veku, ale v praxi to robia len nerady a preferujú až deti od 3 rokov, na ktoré je nastavený ich model fungovania. Neexistuje dostupná starostlivosť pre obmedzenú sieť zariadení (nedostatok počtu miest, prípadne úplná absencia v menších obciach). Zavedenie práva rodičov na poskytnutie starostlivosti zo strany obce by vytvorilo tlak na vedenie obce, aby riešilo ponukovú stránku veci. Má svoj ekvivalent nielen v riešení povinnej školskej dochádzky, ale aj v práve starších ľudí na starostlivosť, ktoré tiež musí zabezpečiť obec. Ak však majú byť menšie obce byť schopné toto právo naplniť bez neprimeraných finančných nákladov, je rovnako nevyhnutné zmeniť reguláciu tak, aby nebránila vzniku mikrozariadení, ktoré sú zaraditeľné do siete poskytovateľov financovaných prostredníctvom výnosu z dane z príjmu fyzických osôb. Dnešná regulácia je postavená na predpoklade existencie väčších zariadení s primeraným personálným aj materiálno- technickým vybavením. Nové idey pre Slovensko 29
  30. 30. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE 5.) Zvýšme konkurenciu úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a posilnime postavenie nezamestnaných pri rozhodovaní o investíciách do ich zamestnateľnosti Štátom poskytované či aspoň financované služby zamestnanosti existujú vo všetkých vyspelých štátoch. Sprostredkovanie zamestnania, poradenstvo či vzdelávanie pre nezamestnaných, ako aj podpora tvorby pracovných miest sú ich štandardnou náplňou. Aj keď služby zamestnanosti nikdy nemôžu niesť hlavné bremeno riešenia nezamestnanosti (za to zodpovedajú iné politiky rozoberané v tejto publikácii), ich fungovanie má na trh práce nezanedbateľný vplyv. Dobre organizované a úspešné služby zamestnanosti znamenajú, že mnoho nezamestnaných získa kvalifikáciu, ktorá im otvorí dvere k ďalšej práci, že dostupná práca je ľuďom sprostredkovaná rýchlejšie a lepšie a že nezamestnaní sa pri hľadaní práce dočkajú účinnej pomoci, ale aj pošťuchnutia. Naopak, priama finančná podpora tvorby pracovných miest vo verejnom aj súkromnom sektore má mať skôr doplnkový charakter, pretože dočasne pomáha ľuďom bez práce, ale podľa výskumov neprispieva významne k čistej tvorbe nových pracovných miest. Verejné služby zamestnanosti – úrady práce, sociálnych vecí a rodiny – nepredstavujú dnes na Slovensku pružné, klientsky a výsledkovo orientované organizácie. Problémom nie je ich veľkosť, ale to, že im chýba konkurencia, ktorá by ich tlačila k lepšiemu výsledku, a motivácia ku klientsky orientovanému prostrediu. V prostredí obrovských finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a politického a často korupčného riadenia aktívnej politiky trhu práce pôsobí neprítomnosť konkurencie obzvlášť zhubne, keďže zvyšuje motiváciu míňať čo najviac a najrýchlejšie a vnímať nezamestnaných len ako telá, ktoré treba dostať do niektorého z programov aktivácie bez ohľadu na potreby a záujmy. Z týchto dôvodov možno odporúčať tri konkrétne kroky. Prvým a najdôležitejším je zvýšenie konkurencie cez otvorenie siete služieb zamestnanosti a zavedenie platieb podľa výsledkov. V praxi by to znamenalo, že rovnako ako pri školách, sociálnych zariadeniach či nemocniciach by existovala aj sieť poskytovateľov služieb zamestnanosti, v ktorej by boli dnešné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj súkromní či neziskoví poskytovatelia, ktorí získali licenciu. Štát by im za ich prácu platil, ale výhradne na princípe platby za výsledok – umiestnenie nezamestnaného do práce. Platby sa dajú nastaviť tak, aby motivovali k starostlivosti o ohrozené skupiny (napr. platba za nezamestnaného 50-ročného vyučeného muža v Bardejove by bola výrazne vyššia ako platba za vysokoškolsky vzdelaného človeka v Bratislave). Platba za výsledky a prítomnosť veľkého počtu malých poskytovateľov by umožnili konkurenciu a zásadne obmedzila korupciu pri využívaní prostriedkov aktívnej politiky trhu práce. Uvedený systém zaviedla s veľkým úspechom napríklad Austrália a čiastočne ho zaviedli aj viaceré európske krajiny (napríklad Holandsko). 30 Nové idey pre Slovensko
  31. 31. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Druhým krokom, ktorý s otvorenosťou siete úzko súvisí, je posilnenie postavenia a slobody voľby pre nezamestnaných (prípadne aj ohrozených zamestnaných) pri rozhodovaní o tom, ako použiť prostriedky na ich zamestnávanie či zvýšenie zamestnateľnosti. Keďže by na nájdenie práce pre konkrétneho nezamestnaného bola vyčlenená konkrétna suma, mohol by si nezamestnaný hľadať poskytovateľa, ktorý by mu najlepšie vedel za ňu pomôcť a získať tak väčšiu kontrolu nad svojim osudom. Do platby by sa totiž mohli zahrnúť nielen prostriedky, ktoré štát vynakladá na sprostredkovanie práce úradmi, ale aj náklady na poradenstvo, rekvalifikácie a podobné aktivity v prospech nezamestnaných. Tretím krokom, dôležitým najmä v prípade nezamestnaných, ktorí by takéto služby nevyužívali, je presun dôrazu z financovania priamej tvorby pracovných miest na budovanie ľudského kapitálu, a to najmä na dlhodobé investície (dokončenie základného či stredného vzdelania), keďže zmysluplnosť krátkych kurzov je pomerne obmedzená. Z hľadiska slovenských verejných financií veľkou výhodou tohto prístupu je, že okrem lepšieho umiestňovania nezamestnaných na trh práce by umožnil dominantné financovanie zo Štrukturálnych fondov. 6.) Nespoliehajme sa na návrat pracovných príležitostí v pôdohospodárstve, baníctve a priemysle Ako vidno z analytickej časti, vyspelé ekonomiky dlhodobo znižujú podiel zamestnanosti v tzv. primárnom a sekundárnom sektore – pôdohospodárstvo, baníctvo a priemysel. Tento vývoj vyplýva z kombinácie dvoch faktorov: Rastie produktivita práce v týchto odvetviach, najmä v poľnohospodárstve a priemysle, čo umožňuje vyrobiť rovnaký alebo rastúci objem výroby so stagnujúcim až klesajúcim počtom zamestnancov. V odvetviach náročných na ľudskú prácu, kde však jej výsledky (potraviny, tovar) možno exportovať a dopravovať, klesá konkurencieschopnosť bohatých krajín vzhľadom na vysokú cenu práce natoľko, že ani o niečo vyššia produktivita práce ju nedokáže kompenzovať. Slovensko sa v ostatnom desaťročí v jednom ohľade vymykalo tomuto trendu. Aj keď zamestnanosť v pôdohospodárstve a baníctve klesala pomerne rýchlo, priemysel zaznamenal nárast o viac ako 50 tisíc pracovných miest medzi rokmi 2000 a 2008. V prípade pôdohospodárstva a baníctva sú pracovné miesta do veľkej miery závislé na verejných dotáciách, pričom ani rozsiahle dotačné programy nezabránili postupnému poklesu počtu pracovných miest v týchto odvetviach. Na druhej strane má Slovensko šťastie, že sa s odchodom týchto pracovných miest už do veľkej miery vyrovnalo a na rozdiel napríklad od Grécka, Poľska či Portugalska ho už nečaká bolestná reštrukturalizácia. To Nové idey pre Slovensko 31
  32. 32. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE neznamená, že inovatívne a/alebo dobre manažované firmy v týchto odvetviach nedokážu rásť, nestačí to však na zvrat v celkovom osude odvetví. Podiel priemyslu na HDP a zamestnanosti na Slovensku dosiahol spolu s Českou republikou a Slovinskom najvyššie hodnoty v EÚ. Uvedený nárast však svetová hospodárska a finančná kríza úplne vymazala a nie je pravdepodobné, že priemysel bude odvetvím, ktoré z dlhodobého hľadiska prinesie významný čistý nárast nových pracovných miest. Inými slovami, investori aj domáci podnikatelia budú v prípade úspešného hospodárskeho vývoja tvoriť nové pracovné miesta v priemysle, tie však s najväčšou pravdepodobnosťou budú len mierne prevyšovať (ak vôbec) zanikajúce miesta v priemyselných odvetviach, kde Slovensko bude strácať mzdovú konkurencieschopnosť. Z toho zároveň vyplýva, že doterajšia hospodárska stratégia dvoch Dzurindových a Ficovej vlády podporovať príchod významných investorov v priemyselných odvetviach s vyššou pridanou hodnotou (automobilový, elektrotechnický priemysel) mala zmysel z hľadiska podpory zamestnanosti a celkovej konkurencieschopnosti ekonomiky, sama o sebe však v budúcnosti nebude stačiť na dosiahnutie vysokej zamestnanosti. 7.) Nespoliehajme sa ani na stavebníctvo ako na zdroj rastu zamestnanosti a netlačme umelo na jeho ďalší rast Infraštruktúrne potreby Slovensku sú veľmi rozsiahle. Štandardy v oblasti bývania aj dopravnej infraštruktúry sú pod úrovňou priemeru krajín Európskej únie. Možno preto predpokladať, že stavebníctvo bude zohrávať aj v budúcnosti významnú úlohu v slovenskej ekonomike a zamestnanosti. To však neznamená, že stavebníctvo sa môže a má stať významným dodatočným impulzom rastu zamestnanosti. Ako sme ukázali už v analytickej časti, podiel zamestnanosti v stavebníctve je na Slovensku už dnes druhý najvyšší v EÚ (po Cypre), je o niečo vyšší ako v Českej republike a výrazne vyšší ako v Maďarsku. Španielsko a Írsko sú jasným príkladom, že priveľký „tlak na pílu“ v oblasti infraštruktúry a stavebníctva môže dočasne výrazne zvýšiť zamestnanosť, ale za cenu: vysokej zadĺženosti – verejnej aj súkromnej, neudržateľných pracovných miest, neefektívneho / drahého odvetvia. V oboch krajinách dosiahol na vrchole realitného boomu podiel stavebníctva viac ako 13%, po prasknutí bubliny však nastal brutálny pád zamestnanosti o 40-50%. Neodporúčame preto tlačiť na prudký rozvoj verejných prác či podporovať umelo súkromné investície nad rámec už zakontrahovaného objemu, respektíve existujúcich motivačných nástrojov. 32 Nové idey pre Slovensko
  33. 33. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE 8.) Podporme uspokojenie dopytu a rast zamestnanosti v službách sociálneho, zdravotníckeho a vzdelávacieho charakteru s dôrazom na obmedzenie dopadu na verejné financie V slovenskej ekonomike existujú odvetvia s výrazným dopytom po ich službách, ktoré sú navyše náročné na ľudskú prácu. Sú teda ideálne na tvorbu pracovných miest, osobitne vzhľadom na fakt, že dnes často nestíhajú uspokojiť dopyt a ten bude v mnohých prípadoch len rásť. Ide o služby sociálneho, zdravotníckeho a vzdelávacieho charakteru. Je teda zrejmé, že práve v týchto odvetviach sa ukrýva časť nádeje na budúci rast pracovných miest na Slovensku. Celá vec má však jeden háčik – dopad na verejné rozpočty. Rovnako ako vo väčšine vyspelých krajín, verejné rozpočty kryjú dominantnú časť nákladov v týchto odvetviach. Druhou stranou uspokojenia dopytu preto je zvyšovanie verejných výdavkov a následný tlak na rast daní, ktoré kumulatívne môžu mať negatívny vplyv na rast zamestnanosti v iných odvetiach. Inými slovami, kľúčom k úspechu je nastaviť pravidlá tak, aby vznik pracovných príležitostí v zdravotníckych, sociálnych a vzdelávacích službách neznamenal len presun práce z iných oblastí ekonomiky. Riešením je veľmi starostlivo nastaviť pravidlá pre tieto oblasti tak, aby umožňovali v čo najväčšej miere viaczdrojové financovanie, a to najmä tam, kde je priestor pre súkromné dofinancovanie. Dnešný prístup štátu k financovaniu týchto oblastí je kombinácia plného alebo takmer plného financovania pre určité skupiny (napr. verejné vysoké školy, rekvalifikácie nezamestnaných) a nulové alebo veľmi nízke financovanie pre všetkých ostatných. Aj keď ide zdanlivo o úspornú možnosť, v skutočnosti to tak byť nemusí. Napríklad pri dlhodobej starostlivosti to znamená, že desaťtisíce ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť starostlivosť v súkromných zariadeniach s plnou úhradou, aj keď určité prostriedky majú, čakajú v poradovníku na verejné zariadenia – to škodí zamestnanosti aj rozvoju ekonomiky a keď sa do zariadenia nakoniec dostanú, aj verejným financiám. Ak by existujúce pravidla umožňovali čiastočné spolufinancovanie verejným sektorom aj v súkromných zariadeniach, mohli by stimulovať uspokojenie dopytu a vznik pracovných miest bez výrazne vyšších celkových nákladov pre verejné financie. Týka sa to najmä oblastí vysokoškolského a celoživotného vzdelávania a sociálnych služieb s dôrazom na dlhodobú starostlivosť. 9.) Odbúravajme systematicky bariéry, ktoré bránia tvorbe pracovných miest v službách Kľúčom k zamestnanosti v službách nie sú len vzdelávacie či sociálne služby, ale najmä ostatné sektory, siahajúce od sofistikovaných IT odvetví cez turizmus až po upratovačky. Nové idey pre Slovensko 33
  34. 34. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Tvorba pracovných miest v službách často nebýva otázkou rozsiahlych investícií (na rozdiel od priemyslu), ale skôr dostupnosti pracovnej sily, priateľskej regulácie a ceny práce. O viacerých zásadných opatreniach sme už hovorili v súvislosti so vzdelávaním, zdanením práce či flexibilitou trhu práce. K nim možno priradiť ešte uvoľnenie regulácie, ktoré v mnohých krajinách zväzuje rozvoj zamestnanosti v službách. Legislatíva obmedzujúca vstup do odvetvia (živnostenský zákon), možnosti poskytovania služieb pre zahraničie (napríklad jazykový zákon, podmienky zamestnávania cudzincov) či samotné poskytovanie služieb (regulácia otváracích hodín) môže mať negatívne dôsledky na tvorbu pracovných miest, osobitne ak nemyslí aj na potreby dnes neštandardných, ale pre budúcnosť typických odvetví, podnikov či pracovných miest. 34 Nové idey pre Slovensko
  35. 35. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Nové idey pre Slovensko 35
  36. 36. 9 ODPORÚČANÍ PRE VIAC LEPŠEJ PRÁCE Táto publikácia vznikla v rámci projektu Nové idey pre Slovensko, ktorý realizuje SGI – Inštitútu pre dob- re spravovanú spoločnosť s podporou Open Society Institute. Cieľom tohto projektu je spájať ľudí rôzneho politického a ideologického presvedčenia, ktorých spája presvedčenie, že Slovensko potrebuje nové rie- šenia pre svoju ďalšiu modernizáciu a pre vytvorenie alternatívy voči populizmu. Problematika zamestnanosti patrí medzi najväčšie výzvy, ktoré pred súčasným Slovenskom stoja. Ak tu totiž nebudú pribúdať nové pracovné miesta a ne- bude sa zvyšovať ich „kvalita“, potom len ťažko mô- žeme dúfať v dlhodobé zvyšovanie životnej úrovne a dobiehanie ekonomickej úrovne bohatších krajín v Európskej únii. Aj keď na tvorbu nových pracovných miest existuje mnoho „zaručených riešení“ a na prvý pohľad ide o problém, na ktorý sa skoro každý cíti byť expertom, skutočne fungujúce riešenia nie sú triviálne a vyžadujú veľmi rozsiahle vedomosti, otvorenosť no- vým nápadom a zahraničným skúsenostiam, odvahu. To všetko autori tejto publikácie majú, čo dokazuje tento výsledok ich snaženia. ISBN 978-80-89244-66-9 36 Nové idey pre Slovensko

×