Your SlideShare is downloading. ×
KPI
KPI
KPI
KPI
KPI
KPI
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Thanks for flagging this SlideShare!

Oops! An error has occurred.

×
Saving this for later? Get the SlideShare app to save on your phone or tablet. Read anywhere, anytime – even offline.
Text the download link to your phone
Standard text messaging rates apply

KPI

204

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
204
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

Report content
Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
No notes for slide

Transcript

  • 1. Argumentácia Práca bola pôvodne písaná ako ukončenie Audiovizuálneho seminára nazadanú tému John Cage a jeho open work. Pre potreby Kurzu práce s informáciamisom esej prepracovala a prispôsobila daným požiadavkám. V práci sa sústredím nakoncept otvoreného diela, ktorý Cage rozvíjal vo svojej tvorbe od 50. rokov.Presahmi medzi hudobným, vizuálnym a literárnym umením ovplyvnil celú ďalšiugeneráciu umelcov a popudil vznik nových umeleckých foriem, ktoré následneovplyvnili dnešnú podobu umenia nových médií, hlavný predmet môjho štúdia. Anotácia John Cage bol jednou z najvýznamnejších osobností experimentálnej hudbyminulého storočia. Vo svojich dielach rozvíjal koncept invenčne aplikovanýchnáhodných operácií, ktoré boli inšpirované starou čínskou vešteckou knihou I-tinga zen-budhistickou praxou, ťažiacou z paradoxov a absurdít. Práca sa zameriava na vplyv východnej filozofie na Cageove diela, ktorývyústil vo vytvorení umeleckej formy s otvorenou štruktúrou. Taktiež sa venujedôsledkom jeho prevratného myslenia vo sfére intermediálneho umenia a umenianových médií. Kľúčové slová John Cage, otvorené dielo, experimentálna hudba, aleatorika, náhoda,intermediálne umenie
  • 2. John Cage a jeho koncept otvoreného umeleckého diela John Cage je dnes považovaný za jedného z najvýznamnejších skladateľov20. storočia. Jeho hudba, ale predovšetkým jeho filozofia, odrážajúca sa v jehotextoch a pracovných postupoch, mali nemalý dopad na mnohých ďalšíchhudobníkov, skladateľov, ale aj vizuálnych umelcov 20. a 21. storočia. Cageaplikoval množstvo osobitých prvkov a vytvoril veľa prelomových diel, ktorézmenili chápanie hudby ako takej a vniesli ju do širšieho kontextu umeleckejtvorby. Experimentálna hudba Cageova tvorba je radená do oblasti experimentálnej hudby, v ktorej užpodľa neho nie je relevantné používať označenie „skladateľ“, ale omnohopríznačnejší je termín „organizátor zvukov“ (Cage 2010). Takýto „skladateľ“ si zametódu organizácie zvukov vyberá experiment, akciu, pri ktorej sám skladateľnepozná vopred výsledok: „Experimentálna akcia je taká, ktorej výsledok nie je vopred známy. Taká akcia nepotrebuje ospravedlnenie, pretože je nepredvídateľná. Nepotrebuje nikoho, rovnako ako zem alebo vzduch. Prevedenie takej neurčenej (indeterministickej) skladby je nutne jedinečné. Nemôže byť opakované. Keď sa hrá druhýkrát, výsledok je iný. Nič sa takým prevedením nezdokonaľuje, pretože prevedenie nemôže byť uchopené ako objekt v čase“ (Cage 2012, s. 39). Výber experimentu ako tvorivej metódy bol hlavný dôsledok konceptualeatoriky, ktorý začal Cage formovať v 50. rokoch. Aleatorická hudba operujes prvkami náhody, ráta s určitým náhodným výberom pri vytváraní skladieb, kdesú tóny, dynamika či trvanie tónov určované vrhom kocky alebo interpretáciouabstraktných kresieb. Takisto však ráta s určitou náhodilosťou pri interpretáciigrafických partitúr v podobe nefiguratívnych kresieb a schém, kde je interpretovi
  • 3. ponechaná nevídaná sloboda. Cage tak formuje koncept „open work“, konceptdiela, ktoré disponuje prvkom neurčitosti a otvorenou štruktúrou. Ticho Cageove diela môžeme chápať ako otvorené vzhľadom na všetky náhodnézvuky z okolia, ktoré pripúšťal ako súčasť svojho diela: „V tejto hudbe nie je nič lenzvuky: tie, ktoré notované sú a tie, ktoré notované nie sú. Tie nezapísane sav hudbe objavujú ako pauzy – ako ticho, ktoré otvára dvere náhodným zvukomz okolia“ (Cage 2012, s. 7). Náhodné zvuky sa stávajú plnohodnotnými prvkamidiela. Prevedenie diela tak nikdy nie je rovnaké a záleží od vstupu vonkajšíchfaktorov, na ktoré skladateľ nemá dopad. Tento princíp je najjasnejšie vidieť naskladbe 4´33. Cage chcel skladbou 4´33 dokázať, že ticho v skutočnosti nikdy nie jeabsolútnym tichom, ale je plné zvukov z okolia, ktoré ho síce narušujú, ale súhodné našej pozornosti. Pri jej premiére interpret nehral na žiadny nástroj anevydával žiadny zvuk. V sále tak malo byť absolútne ticho, no i tak bolo počuťhluk a rôzne zvuky, ktoré vychádzali prirodzene z prostredia alebo ich vydávalidiváci. Skladba tak predstavuje popretie existencie absolútneho ticha, čím dielospadá do oblasti medzi filozofiou a hudbou a zároveň predstavuje príkladotvoreného umeleckého diela. Dielo 4´33 je otvorené v zmysle neurčitostiinterpretácie a formy. Jediným striktne daným obmedzením je čas, ktorý je presnevyjadrený už v názve. Najdôležitejšiu úlohu tu zohráva náhoda, prostrediea samotní poslucháči, ktorých Cage stavia do centra pozornosti. Výsledná podobadiela tak závisí hlavne na aktivite poslucháčov. Audiovizuálne presahy V tvorbe Johna Cage sú značne viditeľné presahy medzi výtvarným umeníma hudbou. Cage využíval neobvyklé vizuálne partitúry a vytváral invenčné grafickénotácie, ktoré spájali „estetiku voľnej kresby s pragmatikou inštruktívnej hudobnejnotácie“ (Cage 2012, s. 101). V grafických notáciách reprezentovali zvuky rôzne
  • 4. vizuálne znaky, nositeľom informácie o hudobnej kompozícii sa stal obraz. Grafickénotácie boli zároveň dôležitým prvkom v koncepte otvoreného diela, pretožeposkytovali interpretovi slobodu v interpretácii znakov, ktoré mohli byťinterpretované vždy novými spôsobmi. V 50. rokoch sa stali grafické notácielegitímnym žánrom a zároveň najprogresívnejším vizuálnym umením svojej doby(Cage 2012). Intermediálne umenie Práve vďaka interdisciplinárnym fúziám a spomínaným presahom medzivizuálnym, hudobným a takisto literárnym umením je John Cage považovaný zaprvého intermediálneho umelca. Jeho podnety našli široké uplatnenie napriečrôznymi umeleckými druhmi a taktiež podnietil vznik nových umeleckých foriem.Už pri skladbe 4´33 môžeme badať tendenciu posilniť úlohu publikaprostredníctvom jeho participácie a kolaborácie, a naopak tendenciu spochybniťúlohu autora. Cageova snaha „teatralizovať“ hudbu, vytvárať ju priamo na javisku aspolupracovať s divákmi, predznamenala vznik happeningu ako novej vizuálnejakcie umenia (Arns 2004), ktorá búra hranice medzi umelcom a divákom a medzidivákom a samotným dielom. Koncept otvoreného diela si adaptovalo aj hnutieFluxus, ktorého sa Cage sám stal členom. Taktiež priamo ovplyvnil zakladateľa aotca videoartu, Nam June Paika, ktorý bol samotným žiakom Cagea a v jeho tvorbebadať vplyv zen-budhistickej filozofie. Zároveň Cageove texty nadobúdajú určitýintermediálny charakter. Prirodzene oscilujú medzi zvukovosťou, gestičnosťoua vizualitou a fungujú ako prototypy intertextovej a hypertextovej reprezentácie(Cage 2012), čím predznamenávajú vznik nových médií.
  • 5. Zdroje:ARNS, Inke. Interaction, Participation, Networking: Art and telecommunication.In: Media Art Net [online]. 2004 [cit. 2012-12-20]. Dostupné z:<http://www.medienkunstnetz.de/themes/overview_of_media_art/communication/scroll/>  uvedený autor + autor erudovaný v obore  text správny po formálnej stránke, gramatická správnosť  objektívne informácie  funkčné odkazy  referencie na iných autorov
  • 6. CAGE, John. Membra disjecta for John Cage: wanting to say something about John =Membra disjecta pro Johna Cage : chceme říct něco o Johnovi. Praha: DOX Prague,2012, 226 s. ISBN 978-80-87446-16-4x.  redigovaný a recenzovaný zdroj  aktuálnosť  objektívne informácie  erudovaní editori (Jozef Cseres, Georg Weckwerth)  dobrá reputácia vydavateľaCAGE, John. Silence: přednášky a texty. Vyd. 1. Praha: Tranzit, 2010, xii, 279 s. ISBN978-80-87259-07-8.  dobrá povesť vydavateľa  autorom samotný John Cage  redigovaný a recenzovaný zdroj  nové, originálne myšlienkyDEMPSEY, Amy. Umělecké styly, školy a hnutí: encyklopedický průvodce modernímuměním. 2. vyd. Praha: Slovart, 2005, 304 s. ISBN 80-7209-731-8.  recenzovaný a redigovaný zdrojPRITCHETT, James. What silence taught John Cage: The story of 4′ 33″. John Cageand Experimental Art: The Anarchy of Silence. 2009. Dostupné z:<http://www.rosewhitemusic.com/cage/texts/WhatSilenceTaughtCage.html>  objektívne informácie  uvedený autor + zároveň erudovaný v obore  aktuálnosť  gramatická správnosť  nové, originálne myšlienky

×