• Like
Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Zhodnocení postavení „emerging economies“ ve světové ekonomice

  • 2,920 views
Uploaded on

 

  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Be the first to comment
    Be the first to like this
No Downloads

Views

Total Views
2,920
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0

Actions

Shares
Downloads
4
Comments
0
Likes
0

Embeds 0

No embeds

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
    No notes for slide

Transcript

  • 1. VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ Zhodnocení postavení (charakteristiky)„emerging economies“ ve světové ekonomice od 90. let 20. století až po vliv současné hospodářské krize Daniela Giľaková Mojmír Hloža2010/2011 Lenka Pošvařová
  • 2. ObsahObsah.........................................................................................................................................2Úvod...........................................................................................................................................41 Emerging economies................................................................................................................5 1.1 Všeobecná charakteristika „emerging economies“...........................................................5 1.2 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu MSCI................................................6 1.3 Klasifikácia „emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexu.................................8 1.4 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu FTSE Global Equity Index Series....92 Konkrétne príklady „emerging economies“ vo svete............................................................12 2.1 Južná Kórea.....................................................................................................................12 2.1.1 Obdobie 1960 - 1990...............................................................................................12 2.1.2 Obdobie 1990-2002 a Ázijská kríza........................................................................14 2.1.3 Obdobie 2002-2010 a finančná kríza.......................................................................16 2.2 Brazílie............................................................................................................................21 2.2.1 Vývoj brazilské ekonomiky 1990-2000 ..................................................................21 2.2.2 Ekonomický brazilský boom...................................................................................24 2.3 Pobaltské štáty................................................................................................................28 2.3.1 Ekonomický vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch 20. storočia..........................29 2.3.2 Ekonomika pobaltských štátov od roku 2000 až po obdobie finančnej krízy........323 „Emerging markets“ na ceste z krízy.....................................................................................37 3.1 Južná Kórea.....................................................................................................................37 3.2 Juhovýchodná Ázia.........................................................................................................38 3.3 Latinská Amerika............................................................................................................39 3.4 Pobaltské štáty................................................................................................................40 3.5 Súhrnný pohľad na jednotlivé regióny............................................................................41Záver........................................................................................................................................43Zdroje.......................................................................................................................................45 Knižné zdroje...................................................................................................................45 Internetové zdroje............................................................................................................45 Diplomová práca..............................................................................................................48 Týždenník........................................................................................................................48Zoznam tabuliek.......................................................................................................................49Zoznam obrázkov.....................................................................................................................49
  • 3. Zoznam grafov.........................................................................................................................49Zoznam príloh..........................................................................................................................50Prílohy......................................................................................................................................51
  • 4. Úvod Seminárna práca sa venuje vybraným rýchlo sa rozvíjajúcim krajinám, ktoré súvšeobecne označované ako „emerging markets“. Keďže tieto krajiny sú rozmiestnenéprakticky po celom svete, vybrali sme reprezentantov z troch najdôležitejších svetadielov,Ameriky, Európy a Ázie, pričom sme sa zaoberali hlavne ich vývojom za posledných20 rokov. Cieľom práce je podať informácie o hospodárskom vývoji krajín, ktoré v súčasnostikvalitou života a ekonomickej úrovne nie sú na prvých priečkach svetových rebríčkov, avšakuž niekoľko rokov či desaťročí zažívajú nadpriemerný ekonomický rozvoj. Tento rozvoj jepravdepodobne jedinou cestou, ako pozdvihnúť životnú úroveň obyvateľov hocakej krajiny,preto je dôležité vedieť, aké kroky treba podniknúť, aby krajina takýto rast zažívalaa dokázala z neho ťažiť. A práve z toho dôvodu sú „emerging markets“ v centre pozornostimnohých ekonómov a politikov, ktorí sa snažia pochopiť procesy vedúce k úspechu, akýv súčasnej dobe zažívajú, aby ich následne mohli aplikovať i vo svojich krajinách, prípadne savyhnúť chybám, ktoré boli rýchlym rastom zapríčinené. Prvá kapitola sa venuje vymedzeniu pojmu „emerging markets“, čo je pre tieto krajinycharakteristické a ktoré konkrétne štáty sa sem radia. Prekvapivým zistením bolo, že existujeviacero prístupov a rôzne inštitúcie používajú rôzne metodiky pre zaradenie krajín pod tentopojem, vybrali sme preto tri najpoužívanejšie. Druhá kapitola sa venuje konkrétnym príkladom „emerging markets“ vo svete. JužnáKórea ako zástupca ázijského kontinentu predstavuje podľa mnohých odborníkov typickýpríklad „emerging markets“, Brazília je so svojím hospodárstvom a potenciálom adeptom najedného zo svetových lídra multipolárneho usporiadania a krajiny pobaltského regiónupredstavujú malé otvorené ekonomiky, ktoré boli často dávané za vzor ostatným tranzitívnymekonomikám strednej a východnej Európy. Záverečná kapitola je venovaná zhrnutiu jednotlivých krajín a širšieho regiónu,a to juhovýchodnej Ázii, Latinskej Amerike a Pobaltiu, popisuje aktuálnu situáciua východiská z krízy vo vybraných krajinách, identifikuje spoločné rysy i odlišnosti, ktoré súpre krajiny rôznych kontinentov charakteristické. Prvú kapitolu spracovala Daniela Giľaková, na druhej kapitole pracovali MojmírHloža (Južná Kórea), Lenka Pošvařová (Brazília) a Daniela Giľaková (Pobaltské štáty), tretiukapitolu napísal Mojmír Hloža. 4
  • 5. 1 Emerging economies Pojem „emerging economies“ po prvýkrát použil ekonóm Svetovej banky Antoine vanAgtmael v 80. rokoch minulého storočia. V 90. rokoch 20. storočia sa tento termín začal užbežne používať v ekonomickej terminológii. Vymedzenie tohto pojmu nie je jednoznačné.Ani v súčasnosti neexistuje jednotná definícia, podľa ktorej by sa dalo jednoznačne určiť,ktoré krajiny do tejto skupiny ešte patria a ktoré už nie sú jej súčasťou. Navyše medzinárodnéorganizácie s celosvetovou pôsobnosťou majú svoje vlastné kritériá, podľa ktorých zaradzujújednotlivé krajiny do skupiny tzv. „emerging economies“.1.1 Všeobecná charakteristika „emerging economies“ Jedným z hlavných kritérií pre zaradenie k tzv. rozvíjajúcim sa ekonomikám patrípríjem na obyvateľa (hrubý národný produkt na obyvateľa). Pre „emerging economies“ jetypický nízky až stredný príjem na obyvateľa.1 Krajiny, ktoré spĺňajú príjmové kritériumpredstavujú približne 80 % svetovej populácie. Svetová banka ( World Bank – WB) rozdeľujepodľa príjmu všetky krajiny sveta do 4 skupín, tak ako to môžeme vidieť v tabuľke č. 1.2Tabuľka č. 1: Klasifikácia krajín podľa príjmu na obyvateľaKlasifikácia krajín podľa príjmu Príjem na obyvateľa Počet krajínNízky príjem ≤ 995 $ 40Nižší stredný príjem 996 $ - 3 945 $ 56Vyšší stredný príjem 3 945 $ - 12 195 $ 48Vysoký príjem ≥ 12 196 $ 69Zdroj: The World Bank: How we Classify Countries (vlastné spracovanie), 2010 Ďalším významným kritériom je ekonomický rast. Skupina tzv. „emergingeconomies“ sa vyznačuje relatívne vysokým rastom hrubého domáceho produktu. Právez tohto dôvodu sú „emerging economies“ považované za veľmi atraktívne. Ich ekonomickýrast sa pohybuje na takej úrovni ekonomického rastu, ako v priebehu 80. a 90. rokochminulého storočia dosahovali krajiny označované ako ázijské tigre.31 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW:<http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13].2 The World Bank [online]. How we classify countries. Dostupné z WWW:<http://data.worldbank.org/about/country-classifications> [cit. 2010-11-24].3 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW:<http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13]. 5
  • 6. Pri hodnotení krajín sa ako ďalší faktor používa dosiahnutá úroveň rozvoja. Do tohtokritéria sa radí otvorenosť ekonomiky, veľkosť ekonomiky a stav finančného trhu danejkrajiny. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa častokrát vyznačujú ekonomickou a politickounestabilitou a neistotou.4 Vo všeobecnosti za rozvíjajúce sa ekonomiky môžeme považovať práve tie krajiny,ktoré smerujú k tomu, aby sa začlenili medzi rozvinuté ekonomiky. Rozvíjajúce sa trhy súatraktívne pre investorov, najmä preto, že im poskytujú možnosť vysokých výnosovz investícií. Vysoká výnosnosť vyplýva predovšetkým z vysokej úrovne ekonomického rastu.Na druhej strane sa však s investovaním v „emerging economies“ spája vyššie riziko, ktorésúvisí s politickou nestabilitou, problémami s vnútornou infraštruktúrou, volatilitoumenového kurzu a obmedzenými možnosťami likvidity.5 Rozvíjajúce sa ekonomiky sa vyznačujú pomerne vysokou korupciu. S tým úzkosúvisí neschopnosť miestnej legislatívy túto korupciu efektívne odstrániť. V dôsledku tohomajú investície v „emerging economies“ prevažne krátkodobý a špekulačný charakter. Zlávymahateľnosť práva je jedným z faktorov, ktoré brzdia nárast dlhodobých investícií.61.2 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu MSCI Index MSCI bol vytvorený spoločnosťou Morgan Stanley Capital International. Tentoindex vyjadruje výkonnosť svetového akciového trhu.7 V prílohe č.1 sa nachádza obrázok,ktorý zobrazuje rozdelenie krajín podľa MSCI indexu do 3 hlavných kategórií – rozvinutéekonomiky (developed markets), rozvíjajúce sa ekonomiky (emerging markets) a hraničnétrhy (frontier markets). Index MSCI má viacero podkategórií, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým svetovýmregiónom a krajinám. Konkrétne MSCI Emerging Economies (EM) Index sa vzťahujek rozvíjajúcim sa ekonomikám a slúži na vyjadrenie výkonnosti kapitálových trhov narozvíjajúcich sa trhoch sveta. Podľa MSCI EM indexu patrí do skupiny rozvíjajúcich saekonomík 21 krajín.8 V rámci ázijského regiónu sa do tejto skupiny radí Čína, India,Indonézia, Kórea, Malajzia, Filipíny, Taiwan, Thajsko. Ďalej k rozvíjajúcim sa ekonomikám4 Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW:<http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361> [cit. 2010-11-13].5 Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI-ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html> [cit. 2010-11-13].6 Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI-ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html> [cit. 2010-11-13].7 MSCI [online]. MSCI Global Equity Indices. Dostupné z WWW: <http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/> [cit. 2010-11-14]. 6
  • 7. patrí Brazília, Chile, Kolumbia, Peru a Mexiko, ktoré predsatvujú región Latinskej Ameriky.Afrika má 3 zástupcov, ktoré sú podľa vyššie uvedeného indexu klasifikované ako „emergingeconomies“ a to Maroko, Egypt a Južná Afrika. Do tejto skupiny patrí taktiež Turecko,Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Rusko.9 Na nasledujúcom obrázku č. 1 môžeme vidieťštáty, ktoré patria do skupiny tzv. „emerging economies“.Obrázok č.1: „Emerging economies“ podľa indexu MSCI EMZdroj: Ferguson Oliver: Positive Market Performance, 20108 MSCI [online]. Index Definitions. Dostupné z WWW:<http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/definitions.html#EM> [cit.2010-11-14].9 Seeking alpha [online]. Investing in Non -U.S. Stock Markets . Dostupné z WWW:<http://seekingalpha.com/article/74384-investing-in-non-u-s-stock-markets> [cit. 2010-11-14]. 7
  • 8. 1.3 Klasifikácia „emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexu Dow Jones Index je „najznámejši a najpopulárnejší akciový index sveta.“10 Tentoindex informuje o aktivite na akciovom trhu a vypočítava sa každý deň. Základom prevýpočet jeho hodnoty je kurz akcií v ňom obsiahnutých.11 Spoločnosť Dow Jones vydáva okrem hlavného indexu - Dow Jones IndustrialAverage (DJIA) veľké množstvo ďalších indexov. Ďalším významným indexom, ktorýodráža vývoj na globálnej úrovni je tzv. Dow Jones Global Total Stock Market index. Tentoindex zahŕňa 12 000 cenných papierov zo 65 krajín sveta a tým pokrýva rozvinutý a ajrozvíjajúci sa trh. Týchto 65 krajín je rozdelených do 4 regiónov a na základe toho sa potomvypočítavajú štyri hlavné regionálne indexy.12Tabuľka č.2: „Emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexuZdroj: Dow Jones Indexes: Dow Jones Total Stock Market Indexes, 2010 Uvedených 65 krajín je okrem toho rozdelených do dvoch skupín a to na rozvintéekonomiky (developed markets) a rozvíjajúce sa ekonomiky (emerging economies).V tabuľke10 ČSOB [online]. ČSOB Slovník. Dostupné z WWW: <http://www.csob.sk/slovnik#D> [cit. 2010-11-14].11 TRIM Broker [online]. Dow Jones Industrial Average. Dostupné z WWW:<http://www.trimbroker.com/index.php/text/online-vzdelavanie/obchodujem-dow-jones-industrial-average> [cit.2010-11-14].12 Dow Jones Indexes [online]. Dow Jones Total Stock Market Indexes. Dostupné z WWW:<http://www.djindexes.com/mdsidx/downloads/brochure_info/Dow_Jones_Total_Stock_Market_Indexes_Brochure.pdf> [cit. 2010-11-14]. 8
  • 9. č. 2 sa nachádzajú tzv. „emerging economies“, ktoré sú do tejto kategórie zaradené na základeDow Jonsovho indexu. Podľa tohto kritéria sa za „emerging economies“ považuje 35 krajínsveta. Podľa Dow Jonesovho index patrí do kategórie „emerging economies“ o 14 krajín viacako podľa indexu MSCI Emerging Markets. Krajiny, ktoré sú zaradené do tejto skupinynavyše v porovnaní s predchádzajúcim typom klasifikácie sú Argentína, Pakistán, Srí Lanka,Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Maurícius. A okrem toho tútoskupinu tvoria aj štáty ako Jordánsko, Oman, Bahrajn, Katar, Kuvajt, Spojoné arabskéemiráty, ktoré reprezentujú región Stredného východu. Dow Jonesov index na rozdiel odMSCI EM indexu nezahŕňa do kategórie rozvíjajúcich sa ekonomík Kóreu.1.4 Klasifikácia „emerging economies“ podľa indexu FTSE Global Equity Index Series Ďalší z indexov, ktorý sa bežne používa na klasifikáciu krajín je FTSE Global EquityIndex Series ( FTSE = Financial Times Stock Exchange). Na základe tohto indexu sújednotlivé krajiny rozdelené do troch hlavných skupín. Prvú skupinu tvoria rozvinutéekonomiky ( developed economies). Druhá skupina pozostáva z krajín, ktoré patria dokategórie rozvíjajúcich sa ekonomík ( emerging economies). Poslednú tretiu skupinu tvoriatzv. hraničné ekonomiky ( frontier economies).13 Rozdelenie krajín do jednotlivých skupín sanachádza v prílohe č. 2. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch indexov, sa pri tomto členení skupina„emerging economies“ navyše delí na dve podskupiny. Jednotlivé krajiny sú rozdelené dopodskupín na základe rozvinutosti trhovej infraštruktúry a podľa výšky hrubého národnéhopríjmu.14 Rozdelenie do podskupín je nasledujúce: • Pokročilé rozvíjajúce sa ekonomiky ( advanced emerging) - do tejto kategórie patria krajiny s vyšším stredným príjmom, ktoré disponujú pokročilou trhovou infraštruktúrou a krajiny s vysokým príjmom a menej rozvinutou trhovou infraštruktúrou.13 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW:<http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14].14 FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW:<http://www.ftse.com/Research_and_Publications/FTSE_Glossary.jsp> [cit. 2010-12-05]. 9
  • 10. • Sekundárne (druhotné) rozvíjajúce sa ekonomiky (secondary emerging) – táto skupina pozostáva z krajín s nízkym a nižším stredným príjmom a súčasne primeranou trhovou infraštruktúrou a krajiny s vyšším stredným príjmom, ktoré majú menej rozvinutú trhovú infraštruktúru.15 V nasledujúcej tabuľke č. 3 môžeme vidieť rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík dovyššie uvedených podskupín.Tabuľka č. 3: Rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík na dve podskupiny podľa indexu FTSE Rozvíjajúce sa ekonomiky Pokročilé ( advanced emerging) Sekundárne ( secondary emerging) Brazília Chile Maďarsko Čína Mexiko Kolumbia Poľsko Česká republika Južná Afrika Egypt Taiwan India Indonézia Malajzia Maroko Pakistan Peru Filipíny Rusko Thajsko Turecko Spojené Arabské EmirátyZdroj: FTSE: FTSE Global Equity Index Series Country Classification (vlastné spracovanie),2010 Jednotlivé krajiny sú hodnotené pravidelne a v prípade potreby dochádza k zmenám vich zaradení do skupiny. Podľa poslednej správy, ktorá bola publikovaná v septembri 2010bude Česká republika, Malajzia a Turecko od júna 2011 zaradené do kategórie pokročilýchrozvíjajúcich sa ekonomík.1615 FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW:<http://www.ftse.com/Research_and_Publications/FTSE_Glossary.jsp> [cit. 2010-12-05].16 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW:<http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14]. 10
  • 11. Okrem toho je možné v budúcnosti očakávať zmeny v statusoch ďalších krajín, ktorésú v súčasnosti na tzv. pozorovacej listine. Grécko môže zaznamenať zníženie úrovne a posunz rozvinutej ekonomiky do pokročile sa rozvíjajúcej ekonomiky. Zhoršenie úrovne jepravdepodobné aj v prípade Kolumbie, ktorá by mohla očakávať posun zo sekundárne sarozvíjajúcej ekonomiky na úroveň hraničnej ekonomiky. Na druhej strane zlepšenie svojho statusu môže očakávať Ghana a Kazachstan, ktoréby sa mohli začleniť medzi hraničné ekonomiky. Zároveň je pravdepodobné, že si polepší ajKuvajt, ktorý by sa tak mohol zaradiť medzi sekundárne sa rozvíjajúce ekonomiky. Svojupozíciu môže zlepšiť aj Taiwan a Thajsko. Pričom Thajsko by sa začlenilo k pokročilýmrozvíjajúcim sa ekonomikám a Taiwan by sa posunul do kategórie rozvinutých ekonomík.17 Zo súhrnného hodnotenia jednotlivých typov klasifikácie vyplýva, že niektoré z krajínsú podľa všetkých troch typov klasifikácie považované za tzv. „emerging economies“.Konkrétne ide o tieto krajiny: Brazília, Chile, Kolumbia, Mexiko, Peru, Čína, India,Indonézia, Malajzia, Filipíny, Thajsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rusko, Turecko,Egypt, Južná Afrika a Maurícius. Zároveň môžeme pozorovať, že klasifikácia podľa DowJonesovho indexu zahŕňa do kategórie „emerging economies“ najväčší počet krajín a to 35štátov. Podľa MSCI indexu je za „emerging economies“ považovaných 21 krajín a podľaposledného uvedeného indexu FTSE to je 22 krajín.17 FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW:<http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Update_Mar10.pdf> [cit. 2010-11-14]. 11
  • 12. 2 Konkrétne príklady „emerging economies“ vo svete V druhej kapitole sa zameriame na konkrétne krajiny, ktoré patria do kategórie„emerging economies“. V rámci ázijského regiónu popíšeme Južnú Kóreu. Spomedzi krajínLatinskej Ameriky sme vybrali Argentínu a európsky región reprezentujú pobaltské štáty.V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať hlavne hospodárskemu vývoju týchto krajín od90. rokov 20. storočia.2.1 Južná Kórea V súčasnosti patrí Kórea s takmer 50 miliónmi obyvateľov medzi 20 hlavnýchekonomík sveta. Má pomerne vysoký príjem na obyvateľa ($29 790 PPP, 49. na svete)18, nostále sa radí medzi „emerging economies“ (podľa MSCI) s jedným z najrýchlejšie rastúcichHDP. Už v 60. rokoch sa rozhodla profilovať sa ako exportne založená ekonomika a dnespatrí medzi 10 najväčších svetových exportérov (aj importérov). Ako jedna z málarozvinutých krajín sa dokázala vyhnúť recesii počas globálnej finančnej krízy a pohospodárskych rastoch 2,3 % a 0,2 % v rokoch 2008 a 2009 jej pred pár mesiacmi MMFzvýšil predpoveď rastu HDP na 6,1 % v roku 2010.19 Poľnohospodárstvo tvorí 2,6 % HDP, priemysel 36,7 % a služby takmer 60,7 %.Hlavnými priemyselnými obormi sú elektronika, textil, telekomunikácie, výroba automobilov,chemický priemysel, výroba lodí a ocele. Je najväčším výrobcom polovodičov na svete.202.1.1 Obdobie 1960 - 1990 Od začiatku 60. rokov bol ekonomický rast podporovaný vládou, viac ako v Japonskualebo na Taiwane. Prvoradým cieľom bola maximalizácia hospodárskeho rastu, pretožeSeverná Kórea bola v 60. rokoch ekonomicky aj vojensky silnejšia a rast bol považovaný zanevyhnutný pre prežitie. Stratégia bola jasná – orientácia na zahraničie, na priemysel a na hospodársky rast.Slovné spojenia ako „export na prvom mieste“ a „budovanie krajiny cestou exportu“ boli18 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].19 Chosunilbo [online]. IMF Raises Growth Forecast for Korea to 6.1%.Dostupné z WWW: < http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2010/09/02/2010090200971.html> [cit.2010-11-23].20 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupnéz WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23]. 12
  • 13. súčasťou päťročných plánov. V histórii krajiny môžeme vysledovať niekoľko fázpriemyselnej politiky.21 Každá podpora bola viazaná na exportné výkony. V prípade Južnej Kórei odrážalarozvíjajúca sa exportná štruktúra komparatívnu výhodu oveľa bližšie, ako je tomu všeobecnev pri ochranárskych ekonomikách.Graf č. 1: Vývoj ekonomiky v rokoch 1962 -1991Zdroj: KAI-SUN, Kwong: Industrial Development in Singapore, Taiwan, and South Korea,2001 V 70. rokoch sa vláda zamerala na podporu 6 priemyselných odvetví (podporovali savšak už predtým), menovite strojársky, lodiarsky, elektrický, oceliarsky,petrochemický priemysel a priemysel farebných kovov.22 Posledné tri boli vybrané kvôlitomu, aby sa Kórea stala sebestačná, na týchto odvetviach bola totiž dovtedy nezvyčajneimportne závislá. Ostatné boli vybrané, pretože boli technologicky náročné. Mimoriadny hospodársky rast bol dôsledkom jedinečnej stratégie – podpory exportu.Keď bolo množstvo pracovnej sily veľké a platy nízke, rýchlo vybudovali exportneorientovaný ľahký priemysel. Keď zaznamenali strácajúcu konkurencieschopnosť oprotinovoindustrializovaným krajinám s ešte nižšími mzdami, presunuli sa k ťažkémua chemickému priemyslu začiatkom 70. rokov. Množstvo týchto odvetví sa stalomedzinárodne konkurencieschopnými v polovici 80. rokov a v tomto období sa už snažiliusmerňovať svoje snahy na zvýšenie technologickej úrovne v oblasti hi-tech produkcie.23V porovnaní s ostanými krajinami, medzi rokmi 1980 a 1993 klesal podiel priemyslu na HDPv Singapure, Hong Kongu i na Taiwane, v Kórei však pokračoval v raste.21 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s.22 Wikipedia [online]. South Korea. Dostupné z WWW: < http://en.wikipedia.org/wiki/South_Korea> [cit.2010-11-23].23 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s. 13
  • 14. 2.1.2 Obdobie 1990-2002 a Ázijská kríza V 90. rokoch bola Kórea jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín za uplynulé tridesaťročia. HDP na hlavu zvýšila z 80 USD v roku 1960 nad 15.000 USD v roku 1997.24V roku 1994 bola druhá vo výrobe lodí s spotrebnej elektroniky, tretia vo výrobe polovodičova šiesta vo výrobe automobilov.25 Týmto ohromným úspechom bola Kórea vzorom pre ostatnérozvíjajúce sa krajiny.Tabuľka č. 426: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1990 - 1997Rok 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997Reálny rast HDP 9,155 9,393 5,876 6,134 8,537 9,169 6,999 4,651Nezamestnanosť 2,458 2,45 2,525 2,9 2,475 2,067 2,058 2,617Inflácia 8.573 9.334 6.212 4.801 6.266 4.481 4.925 4.439Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010 Ako ukazuje tabuľka č. 4, priemerný hospodársky rast v rokoch 1990 až 1997 bol7,5 %, nezamestnanosť dosahovala v priemere 2,5 %, čo indikovalo plnú zamestnanosť. Tietoukazovatele boli dlhodobo priaznivé a neexistovali významnejšie známky zmeny.Prinajhoršom sa dalo očakávať postupné spomalenie rastu, ktoré by kopírovalo rastrozvinutých ekonomík. Z tohto hľadiska bol náhli negatívny dopad Ázijskej krízy na kórejskúekonomiku absolútne nečakaný. Kríza v juhovýchodnej a východnej Ázii v roku 1997 bola pre väčšinu krajín regiónunajväčšou za posledných 50 rokov. Po desaťročiach hospodárskeho rastu a mnohýchnáznakoch nastávajúcej ázijskej ekonomickej dominancie znamenala kríza závažný šok preregión a firmy operujúce v ňom.27 Pre Kóreu bola kríza špecificky náročná. Štyri najviac postihnuté krajiny boli Thajsko,Indonézia, Malajzia a Kórea. Dopad na kórejskú ekonomiku sa významne líšil z toho dôvodu,že zvyšné tri krajiny boli členmi ASEANu, ktorý integroval ich trh s tovarom. Kórea členomnebola a jej ekonomika takisto nie je s týmito štátmi výrazne previazaná. Preto keď kríza24 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW:<http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].Wikipedia [online]. Asian financial Crisis. Dostupné z WWW:<http://en.wikipedia.org/wiki/1997_Asian_Financial_Crisis#South_Korea> [cit. 2010-11-23].25 LINSU, Kim. Technology policies and strategies for developing countries: Lessons from the Koreanexperience.1997. 324 s26 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW:<http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].27 K. Singh and G. Yip, Strategic lessons from the Asian crisis, Long Range Planning, 2000. 729 s. 14
  • 15. v júli 1997 udrela respektíve sa prvýkrát prejavili jej známky, dôvody očakávať ju aj v Kóreineboli veľké. Namiesto toho bola Kórea skôr prirovnávaná ku Hong-Kongu, Singapuru a Taiwanu(zvyšné tri niekdajšie ázijské tigre). Hoci v septembri 1997 sa určité známky ekonomickéhospomalenia ukázali, existovala všeobecne silná dôvera že nie sú závažné a že nebudú viesťk žiadnej veľkej kríze. Dôkazom je napríklad článok v Business Korea zo septembra 1997:„A slowdown, Yes… But not a crisis“. I údaje z roku 1997 tomu príliš nenasvedčovali.V roku 1998 boli však už efekty krízy viditeľné. Ekonomika za rok prepadla o 6,7 %, wonstratil približne 40 % a nezamestnanosť sa strojnásobila.28 Kórea sa však z krízy rýchlo dostala a na konci roka 1999 sa ekonomické oživenievalilo naprieč všetky očakávania, väčšiu hrozbu skôr predstavovala inflácia, tá sa však užkontrole nevymkla, ako ukazuje nasledujúca tabuľka.29Tabuľka č. 5: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1997 – 2002Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002Reálny rast HDP 4,651 -6,854 9,486 8,486 3,973 7,15Inflácia 4,439 7,513 0,813 2,259 4,067 2,762Nezamestnanosť 2,617 6,95 6,583 4,425 4,017 3,283Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010 Hospodársky rast takmer 9,5 % za rok 1999 bol najväčší za celé desaťročie,nezamestnanosť za november klesla na 4,6 %, čo bolo 21 mesačné minimum (pre porovnanie– vo februári bola 8,6 %) a kórejská centrálna banka dokonca dvakrát varovala predprehriatím ekonomiky. Standard & Poors zvýšila úverový rating pre Kóreu na úroveň spredkrízy. Svedectvom je opäť novinový článok - BusinessWeek. Korea: A supersonic recovery 30z 6. decembra 1999.28 ScienceDirect [online]. The value of real options investments under abnormal uncertainty: The case of theKorean economic crisis.Dostupné z WWW: <http://www.sciencedirect.com/science?_ob=ArticleURL&_udi=B6W5M-4RD3WKW-1&_user=362460&_coverDate=01/31/2008&_rdoc=1&_fmt=high&_orig=search&_origin=search&_sort=d&_docanchor=&view=c&_searchStrId=1553258020&_rerunOrigin=google&_acct=C000017718&_version=1&_urlVersion=0&_userid=362460&md5=ec840b0bfb6b76e5f030ec5fc51f2c0e&searchtype=a> [cit. 2010-11-23].29 OECD [online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW:<http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364> [cit. 2010-11-23].30 Businessweek [online]. Korea: A supersonic recovery. Dostupné z WWW:<http://www.businessweek.com/1999/99_49/b3658110.htm> [cit. 2010-11-23]. 15
  • 16. 2.1.3 Obdobie 2002-2010 a finančná kríza Od roku 2000 dosahovala Kórea reálny rast HDP v rozmedzí 2,2 % až 8,5 %, prvédôsledky krízy zaznamenala v štvrtom štvrťroku 2008, kedy HDP prepadlo o 17 %, čo boloviac než dvojnásobne v rámci krajín OECD. 31Graf č. 2: Reálny rast HDP v rokoch 2000 - 2010Zdroj: International Monetary Fund: World Economic Outlook, 2010Tabuľka č. 6: Vývoj zahraničného obchodu, medziročné zmenyRok Rast exportov (%) Rast importov (%) Saldo (mil. USD) 200 19.9 34.0 11 786 0 200 -12.7 -12.1 9 341 1 200 8 7.8 10 344 2 200 19.1 17.6 14 991 3 200 31.0 25.5 29 382 4 200 12.0 16.4 2 318 5 200 14.4 18.4 16 082 6 200 14.1 15.3 14 643 7 200 13.6 22.0 -13 267 8 200 -13.9 -25.8 40 449 9Zdroj: Korea International Trade Association: Trade Statistics, 2010 Prepad bol spôsobený hlavne poklesom zahraničného obchodu, hlavne kvôli strednea vysoko technologický náročným výrobkom.32 Ekonomický prepad bol ďalej sprevádzanýodlivom zahraničného kapitálu. Od roku 1998 sústavne vykazovala prebytky zahraničnéhoobchodu, v roku 2008 však kvôli kríze zaznamenala deficit vo výške 13 mld. USD.3331 IMD [online]. IMF Data Mapper.Dostupné z WWW: < http://www.imf.org/external/datamapper/index.php> [cit. 2010-11-23].32 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].33 KITA [online]. Korea International Trade Association. Dostupné z WWW: <http://global.kita.net>[cit. 2010-11-23]. 16
  • 17. V roku 2009 exporty klesli, avšak importy klesli ešte viac, v dôsledku čohozaznamenala krajina najvyšší obchodný prebytok za posledných 50 rokov. Pre rok 2010 je užpredpokladaný prudký 30% rast ako importov, tak exportov. Nasledujúca tabuľka ukazuje zmenu vybraných ekonomických ukazovateľov štvrtéhokvartálu 2008 a štvrtého kvartálu 2009. Kórejská mena, won, za toto obdobie stratil 31 % zosvojej hodnoty (druhý najväčší prepad po Islande). Táto výrazná depreciácia výrazne pomohlak zvýšeniu medzinárodnej konkurencieschopnosti, reálne exporty sa zvýšili o 10 % (opäťdruhé najvyššie číslo spomedzi sledovaných krajín) a v rebríčku svetových exportérov sakrajina posunula z 12. na 9. miesto. Napríklad pokiaľ ide o vývoz polovodičov a elektrickýchzariadení, objem exportov sa v tomto období zdvojnásobil. Kórea zaznamenala najrýchlejšírast reálneho HDP spomedzi sledovaných krajín za toto obdobie, 6,1 %.Tabuľka č. 7: Vývoj medzi prvým štvrťrokom 2008 a 2009Zdroj: Economic Survey of Korea Silný rast domáceho dopytu zohral taktiež dôležitú úlohu v ekonomickej obnove,odrážajúc tri faktory: • Rastúce exporty udržali zamestnanosť i úroveň investícií do strojov a zariadení. • Problémy na finančnom trhu boli relatívne malé vďaka dobrému stavu finančných inštitúcií. 17
  • 18. • Fiškálne výdaje explicitne stanovené na stimuláciu krízou zasiahnutej ekonomiky boli najväčšie spomedzi krajín OECD, čo malo pozitívny vplyv na vládne výdaje a investície (-> najrýchlejší rast fixných investícií v rámci OECD v roku 2009). Vplyv na zamestnanosť: + 250 tisíc nových pracovných miest pre zraniteľné skupiny,+ 99 tisíc internship programov pre absolventov, + 276 tisíc krátkodobých zamestnaných voverejnom sektore. Odhaduje sa, že bez týchto opatrení by miera nezamestnanosti bola naúrovni 4,3 %, namiesto 3,6 %, zmena tohto ukazovateľa tak bola najnižšia (menej ako 1 %) vOECD.Tabuľka č. 8: Rast domáceho dopytuZdroj: Economic Survey of KoreaSilné stránky • Silný exportný sektor Pravdepodobne najsilnejšou stránkou Kórei je jeho exportná sila. Ako bolo uvedené, krajina patrí v súčasnosti k desiatke najväčších exportérov, nachádza sa pred Ruskom, Kanadou i Britániou. Hlavnými vývoznými artiklami sú polovodiče, bezdrôtové 18
  • 19. telekomunikačné prístroje, motorové vozidlá, počítače, oceľ, lode a produkty petrochemického priemyslu.34 • Ekonomické reformy Najťažším obdobím bola pre Kóreu ázijská kríza. Vďaka ekonomickým reformám a reštrukturalizácii finančného sektoru sa však z tohto obdobia rýchlo dostala. Na jednej strane bolo mnoho bánk znárodnených, na strane druhej však došlo k liberalizácii na kapitálovom a devízovom trhu. Hlavným dôsledkom bolo získanie makroekonomickej stability. • Nové iniciatívy pre tvorbu pracovných miest V januári 2009 vláda identifikovala 5 odvetví služieb – zdravotníctvo, vzdelávanie, zelené investície, software a turizmus35 – pre ktoré vypracovala stratégie rozvoja. Jedna časť z nich bola zvolená kvôli vysokej pridanej hodnote a vysokému rastovému potenciálu, druhá časť kvôli podpore zamestnanosti. V ekonomike Kórei hrá štát významnú rolu a podobné stratégiu majú vyššiu váhu v porovnaní s tými českými alebo slovenskými. Dôkazom je hospodárska politika za posledných 50 rokov (napríklad keď v krajine zaznamenali strácajúcu konkurencieschopnosť, presunuli sa k ťažkému a chemickému priemyslu začiatkom 70. rokov. Množstvo týchto odvetví sa stalo medzinárodne konkurencieschopnými v polovici 80. rokov a v tomto období sa už snažili usmerňovať svoje snahy na zvýšenie technologickej úrovne v oblasti hi-tech produkcie.36) • Zóny voľného obchodu Ďalšie kroky vo zvyšovaní medzinárodnej konkurencieschopnosti sa odrážajú vo vytváraní obchodných partnerstiev a zón voľného obchodu (FTA). FTA v súčastnosti pokrýva 15 % medzinárodného obchodu (Čile, Singapur, EFTA, ASEAN)37, nedávno bola podpísaná FTA s EÚ (vôbec najrozsiahlejšia, akú kedy EÚ uzavrelo)38. FTA mala byť v tejto dobe uzavretá i s USA, k dohode však nedošlo a jednania stroskotali. Ďalej prebiehajú jednania s Austráliou, Kanadou, Kolumbiou, Japonskom, Mexikom, Novým Zélandom a GCC. Zvažujú sa FTA i s Čínou, Izraelom, Tureckom, Ruskom,34 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupnéz WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23].35 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].36 KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea 2001. 267 s.37 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].38 Zastoupení Evropské komise v ČR [online]. EU a Jižní Korea podepsaly dohodu o volném obchodu. Dostupnéz WWW: <http://ec.europa.eu/ceskarepublika/press/press_releases/10_1292_cs.htm> [cit. 2010-11-23]. 19
  • 20. Mercosurom a Juhoafrickou colnou úniou. Zóny voľného obchodu môžu napomôcť rýchlejšiemu rastu PZI.Slabé stránky • Klesajúce toky PZI Regulácie pre PZI sú v porovnaní so susednými krajinami zastarané. Napriek vysokému hospodárskemu pokroku Kórea nepriťahuje odpovedajúce množstvá PZI a zaostáva za Japonskom i Singapurom. S tým, ako sa India stáva ďalším svetovým hráčom bude pre Kóreu priťahovanie PZI ešte ťažšie. Naopak, otvorené prejavy odporu, nedostatočná transparentnosť a prehnané regulácie spôsobili odliv niektorých PZI. Napriek vysokej otvorenosti je úroveň integrácie so svetovou ekonomikou stále na nízkej úrovni, hlavne pokiaľ ide o úroveň dovozov, podielu zahraničných pracovníkov a zásoby PZI.39 V roku 2008 tvorili PZI iba 8 % HDP – tretia najnižšia úroveň v OECD. Navyše, do sektoru služieb z nich smerovalo menej ako polovica (čo je druhý najnižší podiel). Aby Kórea dosiahla vyššiu úroveň, je nutné, aby znížila obmedzenia na pohyb PZI, vrátane napríklad stropu pre zahraničné podiely v kľúčových sektoroch. • Nízka úroveň konkurencie Po ázijskej kríze urobila Kórea veľké skoky v oblasti ekonomických reforiem. Krajina však stojí ešte pred druhou časťou trhovo orientovaných reforiem - urobiť domáci trh konkurencieschopnejším. Malé a stredné podniky zamestnávajú takmer 80 % ľudí a tvoria 40 % vývozu, ale sú stále pod vládnymi reguláciami a ochranou pred konkurentmi z iných rýchle sa rozvíjajúcich krajín. V tejto oblasti urobila v období rokov 2008 a 2009 krajina výrazný pokrok, keď sa podľa štúdie Svetovej banky „náklady na začatie podnikania“ posunula zo 126. na 53. miesto vo svete.40 • Nízka produktivita práce Produktivita práce je iba polovičná v porovnaní s prvou polovicou priemeru OECD a populácia starne rýchlejšie ako väčšina krajín OECD, podiel ľudí nad 65 rokov sa zvýši medzi rokmi 2000 a 2018 zo 7 % na 14 %.41 Udržanie rýchlosti zvyšovania úrovne HDP na hlavu závisí práve na zužovaní veľkej medzery medzi produktivitou práce a prepadom množstva pracovnej sily. Jedným zo zámerov vládnej politiky v dlhodobom hľadisku je39 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].40 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].41 MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupnéz WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp?SID=70775355-495661336-431801123> [cit. 2010-11-23]. 20
  • 21. zvýšenie produktivity práce v terciárnom sektore, resp. v sektore mimo spracovateľský priemysel. Sektor služieb je pomerne malý (60 % HDP, 67 % zamestnaných), druhý najnižší v OECD. Kórejská ekonomika tak výrazne závisí od spracovateľského priemyslu – z 30 najväčších podnikov pôsobia len 4 v sektore služieb (v USA 12). Kórejský výnimočný ekonomický rast za posledných 50 rokov bol aj dôsledkom úspešných inovácií v spracovateľskom priemysle. Pre udržanie dynamiky je potrebné rozšíriť inovácie i na ostatné sektory hospodárstva, hlavne služby. V roku 2007 vydala Kórea na vedu a výskum 3,2 % HDP (4. najvyššie výdaje z OECD), do sektoru služieb však šlo iba 7 %, čo je najmenej spomedzi OECD (priemer je 35 %).422.2 Brazílie Brazilská federativní republika představuje svou rozlohou (8 514 215 km2) a svýmpočtem obyvatel (201 mil. – rok 2010) pátou největší zemi světa. Z hospodářského hlediskase jedná o osmou největší ekonomiku, co se HDP týče a devátou největší svým výsledkemparity kupní síly a předpokládá se, že její síla bude stále růst.43 Svoji ekonomickou sílu upevňuje svým členstvím v mnoha mezinárodních aregionálních integracích. Jedná se například o Mezinárodní obchodní organizaci WTO,Mezinárodní měnový fond IMF, Světová banka WB, regionální uskupení MERCOSUR,Skupiny Rio, Amazonského paktu a další.2.2.1 Vývoj brazilské ekonomiky 1990-2000 Ekonomika Brazílie si prošla mnoha ekonomickými událostmi od nadvládyPortugalska v 16. století až po o dvě století později dosažením nezávislosti a zrušenímotroctví. V roce 1930 se začala Brazílie transformovat do moderní, industrializovanéekonomiky. V 80. letech 20. Století převažovala v Brazílii ochranářská politika až nástupprezidenta Fernanda Collora v roce 1990 znamenal pro Brazílii zlepšení efektivityprůmyslové výroby, rozvoj exportu a především řadu tržních reforem s cílem formovat nafungující tržní ekonomiku. Mezi lety 1989 a 1994 tak došlo k více než trojnásobnému sníženícelních sazeb z 45 % na 14 % (před rokem 1989 činily určité celní sazby ještě 85 %).Collorova vláda se snažila zvýšit konkurenceschopnost domácího trhu a přilákat do země42 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].43 CIA Factbook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/br.html> [cit. 2010-11-23]. 21
  • 22. potřebný zahraniční kapitál. Bohužel v této oblasti byl vidět pouze nepatrný výsledek. Většíhoúspěchu dosáhla vláda pod vedením Fernanda Henrique Cardosa, autora Plano Real.44Struktura HDP I přes fakt, že Brazílie je označována za zemědělskou velmoc díky výhodnýmklimatickým podmínkám (pravidelným srážkám, permanentnímu slunečnímu svitu adostatkem zásob vodních zdrojů) podíl primárního sektoru na hrubém národním produktu serok od roku snižuje. Podíl zemědělského sektoru na HNP klesl z 11% (1990) na 6% (2009).Ve stejném období vzrostl poměr průmyslu na HNP o téměř dvojnásobek. Světovoujedničkou je v produkci a vývozu cukrové třtiny, etanolu, tropických plodin, kávy a hovězíhomasa. Nejvíce přispívá do HDP sektor služeb se 68,5 % následovaný průmyslems 25,4 % (2009).45Graf č. 3: Struktura brazilského HDPZdroj: CIA World Fact Book: Brazil (vlastní zpracování), 201044 RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s.45 CIA Factbook[online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/docs/profileguide.html> [cit. 2010-11-23]. 22
  • 23. Inflace V období mezi lety 1990 a 1993 byla brazilská ekonomika pod vlivem hyperinflačníhodědictví let sedmdesátých a osmdesátých. Vláda pro záchranu ekonomiky představilastabilizační plán, který spočíval například v osmnáctiměsíčním zmrazení cen a finančníchaktiv v soukromém sektoru, zavedení prozatímní daně či redukci počtu státních zaměstnanců.Mimo jiné měl také odstranit omezení volného podnikání a privatizovat státní podniky.Nicméně tento plán zůstal pouze návrhem, neboť nezískal podpory mezi politiky.Makroekonomický ukazatel HDP tak v roce 1990 poklesl o 4%, o rok později se zvýšil o1,1% a v roce 1992 opět snížil o 0,9%. V roce 1993, kdy inflace dosáhla neuvěřitelných5000% , bylo jasné, že musí být učiněny určité kroky, které by vedly k oživení ekonomiky.Nová vláda pod vedením Itamara Franca sestrojila nový stabilizační plán (Plano Real)spočívající v bodech: • přijmutí měny „Real“, která byla zavěšena na americkém dolaru, místo tehdejšího „cruzeiro“. Centrální banka ho držela na nadhodnocené úrovni (docházelo ke zlevňování importovaných statků) • restriktivní fiskální a monetární politika • snížení výdajů veřejného rozpočtu o 2 %, zvýšení daňových sazeb o 5 % Tento nový stabilizační plán se dočkal úspěchu v podobě jednociferného procentainflace a růstu HDP avšak díky přílivu kapitálu v roce 1994 a 1995 nezabránil zhodnocováníreálného směnného kurzu, které znamenalo díky zvýšené domácí poptávky růst deficituběžného účtu.46Tabulka č. 9: Vývoj nezaměstnanosti a inflace v Brazílii v období 1990-2009 1990 1991 1994 1997 2002 2005 2007 2009 Nezaměst-nanost 11,70% 16% 13,80% 14% 13,80% 11,50% 9,60% 8%Inflace 1539% 2938% 2700% 7% 8% 7,50% 3% 6%Zdroj: Index mundi: Brazil unemployment rate, 2010Růst deficitu veřejného rozpočtu a běžného účtu Další problém, kterému musel Plano Real čelit, byla mexická krize v roce na přelomu1994-1995, asijská finanční krize v roce 1997 a o rok později finanční kolaps v Rusku.46 Eberhard Karls Universität Tubingen [online]. Der „Plano-Real“ Erfolgsstory ohne happyend. Dostupnéz WWW: <http://tiss.zdv.uni-tuebingen.de/webroot/sp/spsba01_S99_1/paper10b.htm> [cit. 2010-11-23]. 23
  • 24. Všechny uvedené události vyvolaly zvýšení znepokojení zahraničních investorů o udržitelnostmakroekonomického vývoje celého jihoamerického regionu. Po roce 1995 docházelo k postupné depreciaci, která v lednu v roce 1999 vyvrcholilabrazilskou měnovou krizí, při níž Real zažil svou nejvyšší devalvaci a prudce kolísal. Vesnaze zastavit pokles kurzu byly až dvojnásobně zvýšeny úrokové sazby. Vedle vysokého deficitu běžného účtu Brazílii nenahrával ani růst deficitu veřejnéhorozpočtu. Bylo nutné přijmout balíček vládních výdajových škrtů a zvýšit daňové sazby, kteréměly vygenerovat přebytek ve výši 2,6 % HDP. Pro zajištění dostatečné likvidity poskytlMezinárodní měnový fond společně s dalšími institucemi půjčku ve výši $41,5 mld. V listopadu 1999, oznámila brazilská centrální banka konec zavěšení měny Real naamerický dolar a následný přechod na plovoucí kurz realu vůči americkému dolaru. ZásahMMF snížil podíl zadlužení Brazílie vůči HDP na 48% a ujistil investory o dodržování přísnéfiskální a monetární politiky.47 Zajímavým faktem je růst brazilské ekonomiky o jedno procento v roce 2001 i přesprobíhající argentinskou ekonomickou krizi, která vyvolala spolu s obavami investorů prudkýpokles hodnoty realu.2.2.2 Ekonomický brazilský boom Ekonomický boom zažívá Brazílie za dob vládnutí Luise Inácio Lula da Silva, kterýbyl do čela vlády zvolen v roce 2002 a znovu zvolen roce 2006. V roce 2004 činil růst HDP5,7%, o rok později 3,2% a například v roce 2006 4%. Od 1.1.2011 ho má nahradit jeho praváruka Dilma Rousseff. Za vlády Luly docházelo především k makroekonomickým reformám, reformystrukturální se spíše opomíjely. Důvodem je stejně jako v ostatních zemích podstatně většívliv vlády na fiskální a monetární politiku nežli na strukturální reformy. K prosazenístrukturálních reforem je v případě Brazílie nutné schválení fragmentovaným a obtížněkontrolovatelným kongresem. Mikroekonomické reformy podněcují zájmové skupiny, kterénutí vládu přijmout určitý kompromis či reformní úmysl zcela zrušit.4847 RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s.48 Deutsche Bank [online]. Brasilien - Vorbild für Länder Lateinamerikas mit schlechter Wirtschaftspolitik?Dostupné z WWW: <http://www.dbresearch.de/servlet/reweb2.ReWEB?addmenu=false&document=PROD0000000000245891&rdLeftMargin=10&rdShowArchivedDocus=true&rwdspl=0&rwnode=DBR_INTERNET_DE-PROD$EM&rwobj=ReDisplay.Start.class&rwsite=DBR_INTERNET_DE-PROD> [cit. 2010-11-23]. 24
  • 25. Graf č 4: Změna HDP Brazílie v %Zdroj: Trading economics: Brazil Gross Domestic Product, 2010 Velký úspěch sklidil velkorysí vládní Program urychlení růstu (PAC), který bylspuštěn v roce 2007. „Jeho součástí jsou investice do dopravní infrastruktury, obnovy měst čina vodohospodářské projekty. Klasický keynesiánský přístup – s pomocí státních peněz serozhýbala kola hospodářství.“ V prvních čtyřech letech programu (2007-2010) se počítás projekty za 504 miliard realů (ca. 5 bilion Kč). Přestože část programů stále ještě nebyladokončena, rozjíždí Brazílie už další kolo investic. V další fázi má v plánu utratit ještě dvakráttolik. Juan Pinto Ribeiro z mexické vládní agentury pro podporu obchodu ProMéxico tvrdí, žepřevážná část peněz bude investována v oblasti dopravní infrastruktury, která stálekomplikuje působení některých investorů. Nezaměstnanost například klesla v na 6,2%,zatímco ještě v roce 2006 dosahovala dvojciferných čísel. Nyní dosahuje 8,1 %.Graf č. 5: Vývoj obchodní bilance BrazílieZdroj: UN Comtrade: Brazilian imports, Brazilian exports, Trade balance, 2010 25
  • 26. Významný podíl na vzestupu této jihoamerické ekonomiky hraje vysoká čínskápoptávka, která v roce 2009 poprvé předčila poptávku USA. Čína má největší zájem obrazilské nerostné suroviny, především pak železné rudy (1/3 veškerého exportu do Číny).Objem vývozu železné rudy se ve srovnání s minulým rokem zvýšil až o trojnásobek. Druhounejčastější vývozní surovinou do Číny se stala sója se třiceti procenty následovaná ropou(14%). Saldo zahraničního obchodu je od roku 2001 kladné a v roce 2009 činilo $25 mld, cožpředstavuje pouze jedno procentní meziroční růst oproti roku 2008. Hlavním důvodempoklesu je globální finanční krize, díky níž se snížily světové ceny nerostných azemědělských surovin a zároveň poklesla poptávka po komoditách.49Tradičními obchodnímipartnery Brazílie kromě Číny je USA, Argentina, Německo a Nizozemí. V posledních letechdochází také k expanzi na netradiční trhy (Afrika, Východní Evropa).50 V roce 2008 se Brazílie stala čistým věřitelem a její hospodářská stabilita přesvědčilaratingové agentury Moody´s, Fitch a S&P o udělení statusu „investment grade“. Brazílie jepovažována za největšího příjemce PZI v Latinské Americe. Největším zahraničníminvestorem jsou pro Brazílii Spojené státy americké.51 Překážkou pro rozvoj investic jeoznačován vedle vysoké korupce a kriminality také stav byrokracie, která se podle poslednízprávy z Doing Business (Světová banka) umístila až na 129. místě z celkových 183zúčastněných zemí. Jako příklad „zkostnatělé“ byrokracie může posloužit procedura založenífirmy, která trvá 120 dní (průměr OECD 12 dní).52 Rezervy Brazílie V roce 2008 se až 28 % obyvatelstva Brazílie nacházelo v chudobě, na což se Brazíliesnaží reagovat zvýšením sociálních výdajů. V roce 2005 bylo investováno brazilskou vládoudo oblasti sociální podpory 21,9 % HDP, zatímco ještě v roce 1990 toto číslo činilo 19% zHDP. Co se sociální politiky Brazílie týče, je vůči obyvatelům velice štědrá. Existuje mnohorůzných programů podporující například rodiny farmářů, poptávku po statcích, komunálnísprávy v nejchudších regionech či rodiny se školou povinnými dětmi, které obdrží v přepočtu2500 Kč.53 Oblast vzdělání, je dalším okruhem, na který by Brazílie měla zapracovat.49 Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti, číslo 43, str. 48-4950 Businessinfo [online]. Brazílie: Zahraniční obchod země. Dostupné z WWW: <http://www.businessinfo.cz/cz/sti/brazilie-zahranicni-obchod-zeme/6/1000631/> [cit. 2010-11-23].51 US department of state [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/35640.htm>[cit. 2010-11-23].52 Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti. číslo 43, str. 4953 Latin American Studies Association [online]. Social Policies and Statehood in Argentina and Brazil. Dostupnéz WWW: <http://lasa.international.pitt.edu/members/congress-papers/lasa2009/files/LeuboltBernhard.pdf> [cit.2010-11-23]. 26
  • 27. Průměrně činí školní docházka v Brazílii sedm let a podle výsledku PISA studie se místní žáciumístili na nezáviděhodném 54. místě ze 57. zúčastněných zemí. Dalším negativnímukazatelem Brazílie je hodnota negramotnosti místních obyvatel, kterých v zemi žije až 12%z celkového obyvatelstva (2004), přičemž například v Rusku nebo v Jižní Korey toto číslodosahuje mnohonásobně menších hodnot (0,3% a 2,1%).54Brazílie versus BRIC Srovnáme-li růst HDP rozvíjejících se zemí BRIC, je možné zpozorovat určitýzaostávání Brazílie za ostatními členskými zeměmi tohoto uskupení. Například ukazatel růstuHDP Indie v roce 2005 byl čtyři krát vyšší (8,4%), ukazatel Číny dokonce pět krát vyšší(9,9%) než brazilský (2,3 %). Brazílie dle mého názoru by mohla dosáhnout lepších výsledkůsoustředěním se na oblast snižování chudoby a snížením svého zadlužení.55Tabulka č. 10: Reálný růst HDP ekonomik BRIC v období 1991-2009 1991 1998 2001 2003 2005 2007 2009Indie 6% 5% 5,2% 8,6% 8,4% 9,0% 7,4%Čína 3,80% 6,80% 8,3% 10,0% 9,9% 13,0% 9,1%Rusko -3,30% -3,20% 5,1% 7,3% 6,4% 8,1% -7,9%Brazílie 5,10% -1,84% 1,3% 0,5% 2,3% 2,4% -0,2%Zdroj: Trading economics: BRIC Gross Domestic Product (vlastní zpracování), 2010Výzvy pro Brazílii Velkou výzvu pro Brazílii představuje mistrovství ve fotbale v roce 2014 a olympijskéhry o dva roky později, které si vyžádají ohromné výdaje. Experti avšak varují přednekontrolovatelným nárůstem výdajů vlády, stejně jako na rostoucí závislosti exportu surovindo Číny. Při splasknutí čínské bubliny, by Brazílie mohla být vážně ohrožena. Nevýhodupředstavuje pro brazilské exportéry oslabující dolar, jež vůči brazilské měně, real, oslabil odčervna tohoto roku o dvanáct procent a snižuje tak konkurenceschopnost domácího zboží nazahraničním trhu. „Vláda se nyní zvyšováním daní na finanční operace ze zahraničí snažíomezit příliv peněz, které jdou za vysokými brazilskými úrokovými mírami. A tímzpevňování realu zastavit“.54 CIA Factobook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ks.html, https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/rs.html> [cit.2010-11-23].55 IHS GLobal Insight [online]. President of Brazil Launches Programme to Boost Economic Growth. Dostupnéz WWW: <http://www.ihsglobalinsight.com/SDA/SDADetail8123.htm> [cit. 2010-11-23]. 27
  • 28. Vedle sportovních událostí se je možné očekávat povýšení energetického koncernuPetrobas na čtvrtého největšího ropného producenta. V podmořských hlubinách u brazilskéhopobřeží „čeká“ na Brazílii přibližně 8000-12 000 mld. litrů ropy.562.3 Pobaltské štáty Názov Pobaltské štáty dnes označuje tri krajiny – Estónsko, Lotyšsko, Litva, ktoréležia na severovýchode Európy a na východnom pobreží Baltského mora. Ich geografickéumiestnenie môžeme vidieť na obrázku č. 2. Všetky tri krajiny sa svojou rozlohou radiamedzi relatívne malé štáty. Spoločne zaberajú plochu o rozlohe 175 000 km2. Rovnako ajpočtom obyvateľov patria medzi pomerne malé krajiny. Všetky tri pobaltské štáty majúspoločne takmer 6 914 000 obyvateľov.57Obrázok č. 2 : Mapa Pobalstkých štátovZdroj: Encyclopaedia Britannica: Baltic states, 1994 Pobaltské krajiny spája okrem geografickej blízkosti aj spoločná kultúra, históriaa ekonomický vývoj. Z toho vyplývajú veľmi blízke vzťahy a väzby medzi jednotlivýmištátmi navzájom. Na základe paktu Ribbentrop – Molotov, ktorý bol uzavretý medziNemeckom a Sovietskym zväzom, boli všetky tri pobaltské štáty v roku 1940 obsadené56 Týdeník Ekonom. Brazílie, země budoucnosti. číslo 43, str. 4957 Foreign and Commonwealth Office [online]. Europe. Dostupné z WWW: <http://www.fco.gov.uk/en/travel-and-living-abroad/travel-advice-by-country/europe/> [cit. 2010-11-18]. 28
  • 29. Sovietskym zväzom. V rokoch 1941 – 1944 došlo k zmene a krajiny boli okupovanéNemcami. Rok 1944 v histórii Estónska, Lotyšska a Litvy znamenal opäť návrat podsovietsku okupáciu, ktorá trvala nasledujúcich štyridsaťšesť rokov. V tomto obdobídochádzalo k rusifikácií obyvateľstva. Rusifikácia je jednou z príčin, ktorá stojí za napätýmivzťahmi s Ruskom ešte aj dnes. V 80. rokoch sa začal formovať boj pobaltských štátov zanezávislosť. Tento boj za nezávislosť bol koordinovaný v rámci Baltského zhromaždenia.58 Na začiatku 90. rokov, po rozpade Zväzu sovietskych socialistických republík, získalipobaltské krajiny nezávislosť. Ako prvá získalo nezávislosť Litva a to hneď 11. marca 1990.Potom nasledovalo Estónsko 20. augusta 1990 a o deň neskôr aj Lotyšsko. Po tom, čo bolauznaná nezávislosť všetkých troch krajín, stali sa súčasťou Organizácie spojených národov(OSN).59 Prvým krokom ku spolupráci medzi novo vzbiknutými pobaltskými krajinami sastala Zmuva o hospodárkej spolupráci medzi Estónskom, Lotyšskom a Litvou.602.3.1 Ekonomický vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch 20. storočia V nasledujúcej podkapitole zhodnotím ekonomiku všetkých troch pobaltských štátovod roku 1990 až do začiatku nového tisícročia. Pri hodnotení ekonomiky vychádzam zoštatistických údajov publikovaných OECD, UNCTAD a Eurostat.Litva Po získaní nezávislosti prebehlo v krajine niekoľko ekonomických reforiem.Ekonomické reformy na začiatku 90. rokov sa týkali predovšetkým privatizácie, podporydomáceho obchodu a možnosti kumulácie kapitálu v rukách domácich subjektov.61 V tabuľkeč. 11 vidíme vývoj makroekonomických ukazovateľov Litvy v tomto období.Tabuľka č. 11: Vývoj ekonomických ukazovateľov Litvy v rokoch 1990 - 2000 199 0 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000HDP (medziročná zmena v %) -3,3 -5,7 -21,3 -16,2 -9,8 3,3 4,7 7,3 5,1 -4,1 3,3Nezamestnanosť (v %) 0,3 1,1 1,6 4,5 7,3 6,2 6,7 6,4 8,4 11,558 Česko-lotyšský klub [online]. Historie Lotyšska. Dostupné z WWW:<http://www.lotyssko.unas.cz/clk/informace_o_lotyssku/historie.htm> [cit. 2010-11-18].59 EuroInfo [online]. Estónska republika. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/estonska-republika-7df.html> [cit. 2010-11-18].60 StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z WWW:<http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224> [cit. 2010-11-18].61 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze. 29
  • 30. 188,Inflácia (v %) 9 383 1163 7 45,1 35,7 13,1 8,4 6,9 1,1 1,4Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010 Z tabuľky je evidentné, že ekonomika Litvy po získaní nezávislosti zaznamenalaprudký prepad. V roku 1992 dosiahol prepad svoje maximum a pokles reálneho HDP bol naúrovni takmer – 21%. Od roku 1995 sa situácia vo vývoji HDP začala postupne zlepšovaťa rast HDP sa pohyboval v kladných číslach. Od roku 1995 zaznamenáva litovská ekonomikarast priemyslu.62 V prípade nezamestnanosti bola situácia na začiatku 90. rokoch pomernepriaznivá. Nezamestnanosť bola relatívne nízka, ale dochádzalo k jej nárastu v priebehucelých 90. rokov. Rast nezamestnanosti bol spôsobený najmä úpadkom neefektívnych výrob.Začiatkom 90. rokov Litva realizovala cenovú reformu, ktorá viedla k rýchlemu prechodu natržne stanovené ceny.63 Jedným z dôsledkov rýchleho prechodu na trhové ceny bola vysokáinflácia., ktorá dosahovala trojciferné čísla a v roku 1992 dosahovala hodnotu 1163 %.V nasledujúcich rokoch sa rast cenovej hladiny významne zmenšoval a v roku 1997 poprvýkrát inflácia nadobudla jednocifernú hodnotu a to na úrovni 8,4 %.Estónsko Estónska republika, ako znie oficiálny názov Estónska, je najmenší štát spomedzipobaltských krajín. V období pred druhou svetovou vojnou bolo Estónsko agrárneorientovanou krajinou. Pod vplyvom ruskej nadvlády došlo k zmene a hlavný význam sazačal klásť na priemyselnú výrobu. V roku 1990 mal priemysel šesťdesiatpercentný podiel naHDP.64 Tabuľka č. 12 poskytuje informácie o vývoji základných ukazovateľov v Estónskuv priebehu 90. rokov.Tabuľka č. 12: Vývoj ekonomických ukazovateľov Estónska v rokoch 1990 - 2000 199 199 199 199 199 0 1991 1992 1993 1994 1995 6 7 8 9 2000HDP (medziročná zmena v %) -6,5 -13,1 -14,2 -8,5 -2 4,3 4 10,4 5 -0,7 6,962 EuroInfo [online]. Litva. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/litva-725.html> [cit. 2010-11-18].63 Latvijas Banka [online]. Price Dynamics in Latvia. Dostupné z WWW:<http://www.bank.lv/images/img_lb/izdevumi/english/citas/cenu_dinamika-eng.pdf> [cit. 2010-11-18].64 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze. 30
  • 31. Nezamestnanosť (v %) 0,1 1,7 1,85 5 5 10 9,7 9,9 12,3 13,7Inflácia (v %) 32,8 304 954 36 41,7 28,9 16,5 9,9 10,2 3,3 4Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010 Po získaní nezávislosti sa ekonomika Estónska na začiatku 90. rokov vyvíjalanegatívne. V niekoľkých rokoch za sebou dochádzalo k poklesu HDP, čo môžeme vidieťv tabuľke č. 12. Jednou z príčin poklesu ekonomického rastu bolo zhoršenie vzťahovs bývalými sovietskymi štátmi. Po prvýkrát až v roku 1995 dosahoval rast HDP kladnéhodnoty, konkrétne v roku 1995 bol na úrovni 4,3 %. V prvých rokoch po získaní nezávislostibola úroveň nezamestnanosti veľmi nízka. Zhoršenie väzieb s Ruskom sa negatívne prejaviloaj v nezamestnanosti a to jej nárastom. Nárast nezamestnanosti bol zaznamenaný najmä medziruskou menšinou. Začiatkom 90. rokov sa nepriaznivo vyvíjala aj inflácia, ktorá dosiahlasvoje maximum v roku 1992. Trojciferné hodnoty inflácie, rovnako ako v prípade Litvy,súviseli s rýchlou liberalizáciu cien.65 Od roku 1997 bola už situácia výrazne lepšia a infláciadosahovala prevažne jednociferné hodnoty.Lotyšsko Lotyšská republika bola v období medzi dvoma svetovými vojnami agrárnouveľmocou a svoje produkty exportovala do rôznych krajín. S príchodom sovietskej okupáciebolo poľnohospodárstvo utláčané a do popredia sa dostaval rozvoj priemyslu, najmä ťažkýpriemysel.66 Prvé roky po zmene režimu a získaní nezávislosti neboli pre Lotyšsko a lotyšskúekonomiku jednoduché, čo je evidentné z nasledujúcej tabuľky.65 VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze.66 EuroInfo [online]. Lotyšsko. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske-krajiny/lotyssko-723.html> [cit. 2010-11-18]. 31
  • 32. Tabuľka č. 13: Vývoj ekonomických ukazovateľov Lotyšska v rokoch 1990 - 2000 199 199 199 199 199 199 199 0 1991 1992 1993 4 5 6 7 8 9 2000HDP (medziročná zmenav %) 2,9 -10,45 -34,87 -14,84 0,6 -0,8 3,3 8,6 3,9 1,1 6,8Nezamestnanosť (v %) - - 2,3 5,8 6,5 6,6 7,2 7 9,2 8 7,8Inflácia (v %) 11 262 959 35 26,3 23,1 13,1 7 2,8 3,2 1,8Zdroj: OECD iLibrary: OECD Factbook, 2010 Lotyšsko, rovnako ako ostatné dve pobaltské krajiny, zaznamenalo po získanínezávislosti prepad ekonomiky. Najväčší pokles dosiahlo Lotyšsko v roku 1992, vtedy poklesHDP dosiahol úroveň –35 %. Tento pokles bol najväčší spomedzi pobaltských krajín.Odvtedy sa situácia začala postupne zlepšovať a v roku 1996 už ekonomika zaznamenala rast3,3 %. Aj nezamestnanosť prešla podobným vývojom ako v ostatných dvoch pobaltskýchštátoch. Spočiatku dosahovala veľmi nízke hodnoty, čo môžeme sledovať v tabuľke č. 13.A od roku 1993 dochádzalo k jej miernemu nárastu. Aj v prípade Lotyšska dosahovalainflácie vysoké hodnoty - v roku 1992 sa priblížila k hranici 1000 %, zastavila sa na úrovni959 %. Liberalizácia cien bola jedným z faktorov, ktoré spôsobili obrovský nárast inflácie.Avšak v roku 1997 sa situácia stabilizovala a inflácia sa ustálila na jednocifernej hodnote. Celkovo vývoj pobaltských štátov v 90. rokoch možno rozdeliť na dve etapy. V prvejpolovici 90. rokov sa museli všetky tri štáty vysporiadať s negatívnym vývojom ekonomikya prekonať množstvo problémov, aby mohli nastúpiť na cestu ekonomického rastua prosperity. V druhej polovici 90. rokov už bola situácia priaznivejšia, čo sa prejavovalo ajv ekonomických výsledkoch jednotlivých krajín, tak ako to ukazujú vyššie uvedené tabuľky.2.3.2 Ekonomika pobaltských štátov od roku 2000 až po obdobie finančnej krízy Pobaltské ekonomiky vstupovali do nového tisícročia s kladnými číslamiekonomického rastu. V období tesne pred krízou prekonali hranicu desaťpercentného rastuHDP. Vývoj HDP od roku 2000 pre lepšiu prehľadnosť zobrazuje graf č. 6. Zmenav pozitívnom vývoji HDP nastala až v období, keď sa začala prejavovať hospodárska kríza.Vtedy všetky tri ekonomiky zaznamenali prudký prepad. 32
  • 33. Graf č. 6: Vývoj HDP v Pobaltských štátoch v období 2000 - 2009Zdroj: UnctadStat: Real GDP growth rate (vlastné spracovanie), 2009 Až do nástupu hospodárskej krízy vykazovali pobaltské krajiny nadpriemerný rastHDP v porovnaní s krajinami EÚ 15 (tzv. staré členské krajiny Európskej únie). V tom časesa priemerný hospodársky rast v EÚ 15 pohyboval na úrovni 2,3 %.67 Práve vďakadlhodobému nadpriemernému ekonomickému rastu začali byť tieto tri krajiny súhrnneoznačované ako tzv. európske tigre. V roku 2004 sa všetky tri štáty stali členmi EÚ, čím sazačlenili medzi vyspelé krajiny Európskej únie. V novom tisícročí sa pozitívne vyvíjala aj nezamestnanosť. Od roku 2000 dochádzalok jej postupnému znižovaniu vo všetkých troch krajinách. Najväčší pokles nezamestnanostizaznamenala Litva, ktorá znížila nezamestnanosť zo 16,4 % v roku 2000 až na úroveň 4,3 %v roku 2007. Na nasledujúcom grafe je zachytená nezamestnanosť v pobaltských štátochv porovnaní s nezamestnanosťou v EÚ 15. Aj napriek klesajúcemu trendu v úrovninezamestnanosti, bola nezamestnanosť v Pobaltí stále vyššia ako v EÚ 15. V roku 2005 sanezamestnanosť vyrovnala európskemu priemeru a až do nástupu hospodárskej krízy boladokonca nižšia ako v krajinách EÚ 15. Pobaltské štáty týmto potvrdili pozitívny ekonomickývývoj a svoje miesto medzi vyspelými ekonomikami Európy.Graf č. 7: Vývoj nezamestnanosti v pobaltských štátoch a EÚ 15 v rokoch 2000 - 200967 Eurostat [online]. Real GDP growth rate. Dostupné z WWW: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020> [cit. 2010-11-19]. 33
  • 34. Zdroj: Eurostat: Unemployment rate by gender (vlastné spracovanie), 201068 Pobaltské krajiny patria v Európe medzi jeden z regiónov, ktorému sa podarilopritiahnuť obrovské množstvo priamych zahraničných investícií ( PZI). Pobaltie sa radímedzi krajiny, ktoré dosiahli absolútne najväčšie objemy investícií v prepočte k HDP. Vysokýpríliv zahraničných investícií sa prejavil aj silným ekonomickým rastom (viz graf č.8).69Hlavnými faktormi, ktoré prispeli k investíciam v tomo regióne boli predovšetkým: • startegická poloha Pobaltia ( akoby brána k ruskému trhu) a existujúca infraštruktúra (najmä prístavy v Baltskom mori), • lacná a zároveň schopná pracovná sila.70 Všetky tri pobaltské štáty prijali relatívne aktívnu politiku za účelom prilákať, čo najviacPZI. Hlavní investori, ktorí prichádzajú do tejto oblasti sú predovšetkým severské štáty.Výhodou severských štátov je geografická blízskosť s regiónom Pobalita. PZI prichádzajú doEstónska najmä zo Švédska, Fínska a Veľkej Británie a smerujú do oblasti finančnéhosprostredkovateľstva. Estónsko nie je len pasívnym príjemcom investícií, ale taktiež sa snažíinvestovať v zahraničí, konkrétne v Lotyšsku a Litve.71 V prípade Lotyšska najviac investíciípochádza z Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka. Prevažná časť investícii smeruje do výroby,68 Eurostat [online]. Unemployment rate. Dostupné z WWW: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem110&plugin=1> [cit. 2010-11-19].69 HNonline.sk [online]. Skrotenie divokého východu. Dostupné z WWW:<http://hnonline.sk/ekonomika/c1-20942335-skrotenie-divokeho-vychodu>[cit. 2010-11-19].70 StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z WWW:<http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224> [cit. 2010-11-18].71 Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál akonkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW:<http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf > [cit. 2010-11-19]. 34
  • 35. finančníctva, obchodu a komunikačných služieb.72 V Litve investuje najmä Švédsko, Dánskoa Poľsko a investície smerujú do spracovateľského priemyslu.73 „Faktor, ktorý môžev pobaltských štátoch v budúcnosti pôsobiť na pokles prílivu PZI ( či ich presun do Rumunskaa Bulharska), sú okrem makroekonomických rizík i náklady práce. Tie v pobaltskýchkrajinách vzrástli medzi rokmi 2000 a 2006 o viac než 100 %.“74 Ako vidíme z nasledujúceho grafu č. 8, spomedzi pobaltských krajín to bolo práveEstónsko, ktoré zaznamenalo rekordný nárast priamych zahraničných investícií. Estónskozískalo výrazný náskok v PZI už v roku 2005, zatiaľ čo Litva a Lotyšsko prijali najviacinvestícií až v roku 2007. Navyše Estónsko si udržalo relatívne vysokú hodnotu zahraničnýchinvestícií aj v roku 2009, keď sa už naplno prejavovala hospodárska kríza v celom svete. Nadruhej strane Litva a Lotyšsko zaznamenali v roku 2009 výrazný prepad investíciív porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, keď vykazovali hospodársky rast.Graf č. 8: Vývoj priamych zahraničných investícií v rokoch 2000 – 2009 v Pobaltí (tis. USD)Zdroj: The World Bank: Foreign direct investment (vlastné spracovanie), 2010 V súčasnosti sú v rámci Európy pobaltské krajiny spolu s Írskom a Islandompovažované za štáty, ktoré zasiahla hospodárska kríza najciteľnejšie. Práve tieto krajiny pred72 Latvijas Banka [online]. Latvia´s balance of payments . Dostupné z WWW:<http://www.bank.lv/LMB/LMB_en.php> [cit. 2010-11-19].73 Bank of Lithuania [online]. Foreign Direct Invesment in Lithuania by countries . Dostupné z WWW: <http://www.lb.lt/stat_pub/statbrowser.aspx?group=8006&lang=en> [cit. 2010-11-19].74 Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál akonkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW:<http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf > [cit. 2010-11-19]. 35
  • 36. začiatkom krízy vykazovali najsilnejší ekonomický rast, ktorý vystriedal veľký pokles. PoklesHDP v roku 2009 prekonal vo všetkých troch krajinách úroveň 10 %.75 Aj napriek nepriaznivému vývoju ekonomiky sa Estónsko stane sedemnástym členomeurozóny. Estónsko je prvá z pobaltských krajín, ktorá príjme spoločnú európsku menu.Európsky komisár pre hospodárske a menové otázky sa vyjadril, že Estónsko dosiahlo vysokúmieru udržateľnej hospodárskej konvergencie a je pripravené od začiatku roka 2011 používaťeuro ako svoju národnú menu.7675 E15 FinExpert.cz [online]. Které vyspělé země zasáhla krize nejcitelněji. Dostupné z WWW:<http://finexpert.e15.cz/ktere-vyspele-zeme-zasahla-krize-nejcitelneji> [cit. 2010-11-19].76 EurActiv.sk [online]. Estónsko môže mať euro v 2011. Dostupné z WWW:<http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/estonsko-moze-mat-euro-v-2011-015108> [cit. 2010-11-19]. 36
  • 37. 3 „Emerging markets“ na ceste z krízy Táto kapitola je venovaná aktuálnej hospodárskej situácii v jednotlivých krajinácha v regiónoch, v ktorých sa tieto krajiny nachádzajú. Vo všetkých štátoch sa pochopiteľneodzrkadlila kríza, avšak krajiny boli zasiahnuté rôznou silou a jednotlivé regióny sa líšiahĺbkou ale aj pružnosťou, s akou dokázali na túto situáciu zareagovať.3.1 Južná Kórea V Južnej Kórei sa v druhom štvrťroku 2010 zvýšil produkt o 7,2 % (oproti 2. štvrťroku2009), čo bol šiesty po sebe idúci rastúci kvartál. V júli vzrástli exporty medziročne o 29,6 %,importy o 28,9 %, (v máji o 40,5 resp. 49,4 %)77 prebytok predstavoval 5,67 mld. USD.78 Precelý rok 2010 je očakávaný reálny rast 6,1 %, ktorý bol zvýšený len nedávno - vďakapresvedčivému vývoju ekonomiky. Na rok 2011 je očakávaný rast na úrovni 4,5 %. Exportzostane riadiacou silou rastu, pretože exportný trh Kórei zostáva silný a firmy profitujú zoslabého wonu, ktorý je stále ešte 15 % pod úrovňou zo začiatku roku 2008, oproti japonskémujenu dokonca o 25 % (Japonsko je po Nemecku 4. najväčším exportným partneroms podielom 6 %).79 Krátkodobo má Kórea dobré postavenie pre zvýšenie svojho podielu nasvetovom obchode. Ekonomika bude čeliť pribrzďujúcim silám kvôli končiacim vládnym stimulom(vládne výdaje v roku 2010 klesnú medziročne o 4,2 %). Počet zamestnaných vo verejnýchprogramoch má klesnúť z 504 tisíc v roku 2009 na 389 tisíc v roku 2010. Nezamestnanosť bytak mala vzrásť o 0,3 percentuálneho bodu, avšak tento vplyv už bol viac ako vyváženýrastom voľných miest v spracovateľskom priemysle o 1,6 % v prvom kvartáli 2010. Následnesa očakáva zvýšenie miezd v súkromnom sektore, ktoré v rokoch 2008-9 stagnovali. Zvýšenemzdy by mali podporiť spotrebu o 4 % v roku 2011, napriek končiacemu programu podporynákupu áut.8077 Middle East North Africa [online]. South Korea’s trade surplus expands in May. Dostupné z WWW:<http://www.menafn.com/qn_news_story_s.asp?StoryId=1093347472> [cit. 2010-11-23].78 France 24 [online]. S.Korea trade surplus widens in July. Dostupné z WWW:<http://www.france24.com/en/20100801-skorea-trade-surplus-widens-july> [cit. 2010-11-23].79 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23].80 OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW:<www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf> [cit. 2010-11-23]. 37
  • 38. Na vývoj kórejskej ekonomiky bude mať ďalej vplyv vývoj svetového obchodu,ktorého rast je OECD odhadovaný na 8 až 11 %, keďže Kórea je výrazne exportneorientovaná. Význam zohrá i vývoj wonu.3.2 Juhovýchodná Ázia Celý región juhovýchodnej Ázie sa z krízy dostáva veľmi dôrazne. Priemernýhospodársky rast Indonézie, Malajzie, Filipín a Thajska je na rok 2010 odhadovaný na 6,4 %,v porovnaní s 1,1% rastom v roku 2009. Exportne založené krajiny Malajzia a Thajsko výrazne ťažili z rastu Čínyprostredníctvom tesných obchodných väzieb. Indonézia a Filipíny s pomerne veľkýmdomácim trhom taktiež preukázali pružnosť voči kríze, keď boli schopné uvoľniť efektívnefiškálne stimuly. Dôležité však bude vrátiť verejný dlh na predkrízovú úroveň a ďalej hoznižovať. Ešte väčšie riziko však môže vzplanúť z vonka regiónu v tom zmysle, že dopytv rozvinutých krajinách bude nižší než očakávaný. Ďalším faktorom je Čína. Centrálna bankasprísňuje monetárnu politiku aby zamedzila prílišnému rastu domácich úverov, čo mátendenciou spomaliť reálny ekonomický rast. A práve ekonomiky, ktoré ťažia zo silnýchobchodných väzieb na Čínu môžu z takého spomalenia pocítiť spätnú väzbu. Použitý fiškálny stimul dosiahol bezprecedentných rozmerov (v priemere 4 % HDP)a výrazne pomohol reálnemu rastu HDP medzi rokmi 2009 a 2010. S ozdravovanímekonomiky by mal teraz región smerovať k menej expanzívnemu postoju, ovládaťinfláciu, udržať zdravé verejné financie avšak byť pripravený reagovať na prípadné otrasy,ktoré sa môžu objaviť. Štúdia OECD kladie dôraz hlavne na flexibilné menové kurzya efektívnejšie riadenie kapitálových tokov.Tabuľka č. 14: Reálny rast HDP (%) 2010 2015 priemer 2003-07 priemer 2011-15Indonézia 6,1 7,1 5,5 6,6Malajzia 6,5 5,0 6,0 5,5Filipíny 6,0 3,0 5,7 4,6Thajsko 7,0 5,1 5,6 5,2priemer 6,4 5,1 5,7 5,5Zdroj: OECD Development Centre: Real GDP growth rate, 2010 38
  • 39. Reálny rast HDP Indonézie, Malajzie, Filipín a Thajska by mal v rokoch 2011 - 2015dosiahnuť 5,5 %, čo je viac menej zhodné s predkrízovým vývojom. Za strednodobýmekonomickým výhľadom stoja tri hlavné rysy:81 Proces reštrukturalizácie rastu v juhovýchodnej Ázii bude pravdepodobne počasnasledujúcich 5 rokov postupný. Novými motormi rastu sa stanú domáca spotreba spolus investíciami, export i naďalej bude zohrávať dôležitú úlohu. Prebytok bežného účtuv pomere ku HDP sa bude znižovať vzhľadom k dynamickému rastu importov, ktorý by malprevýšiť rast exportov. Bežné účty v jednotlivých krajinách sa budú vyvíjať rôzne: v prípade Filipín a Thajskaby sa mali prebytky vrátiť na predkrízovú úroveň, zatiaľ čo v Malajzii by mal klesnúť zo 14na 12 % HDP. Indonézia sa v rokoch 2011-2015 dostane do deficitu 0,8 % HDP. Deficityverejných financií sa v týchto rokoch majú pohybovať v rozmedzí 1,2-2,4 % HDP, podstatnenižšie než sú optimistické výhľady pre väčšinou krajín EÚ.3.3 Latinská Amerika82 Po pěti letech nadprůměrně vysokého hospodářského růstu byl v roce 2009 poprvé odroku 2002 registrován v latinsko-amerických státech pokles ekonomiky. Začátek krize (2007)se LA zemí sotva týkal, neboť LA banky, především komerční banky, neinvestovaly mnohodo „toxických“ finančních produktů. V porovnání s USA nebo Evropou nedocházelo v LAzhroucení významných bank (jako důvod je uváděn neprivatizování státních bank).K omezení negativních dopadů finanční krize přispěly také flexibilní měnové kurzy aKeynesem inspirované anticyklické finanční politiky. V roce 2009 bylo možné pozorovat pokles příjmu na LA obyvatele o 3%, sníženíexportu zboží o pětinu a úbytek zahraničních PZI o 30 % oproti minulému roku. Mimo jinétaké kumulované zahraniční zadlužení stouply o 23,3 mld. USD na 766 mld. USD. Odhadujese, že globální krize zvýšila počet chudé vrstvy obyvatelstva o 9 milionů. Nejvíce postiženou zemí z LA je Mexiko, kde došlo v roce 2009 k 22% poklesuvývozu zboží a až 42% poklesu PZI. V centrálně položených ekonomikách a Karibiku sekromě klesajících exportů do USA také promítly poklesy příjezdu turistů.81 OECD [online]. Southeast Asian Economic Outlook 2010. Dostupné z WWW: <http:// http://www.oecd-ilibrary.org/development/southeast-asian-economic-outlook-2010_9789264096004-en> [cit. 2010-11-23].82 German Institute of Global and Area Studies [online]. Lateinamerikanische Wirtschaft 2010 aufErholungskurs. Dostupné z WWW: <http://www.giga-hamburg.de/dl/download.php?d=/content/publikationen/pdf/gf_lateinamerika_1001.pdf> [cit. 2010-11-23]. 39
  • 40. Účast latinskoamerických států na globálním pádu je především ovlivněna úrovnizapojení do světového a finančního trhu a dále na hospodářské závislosti na USA. O tom jakrychle se opět LA postaví na nohy, bude záviset také na vývoji světových cen významnýchnerostných surovin a protekčních opatřeních LA a zbytku světa.3.4 Pobaltské štáty Pobaltské krajiny boli posledných päť rokov pred krízou označované ako „baltskétigre“. Zažívali nevídané úrovne ekonomického rastu i najväčšie tempá prílivu zahraničnéhokapitálu v Európe. Napriek zdravej rozpočtovej politike a nízkej zadlženosti však zaznamenaliprudký hospodársky pokles. HDP Lotyšska v roku 2009 kleslo o 18 %, Litvy o 15 %a Estónska o 14 %.83 Prioritou ekonomického modelu pobaltských krajín bola ichmakroekonomická stabilita a dôveryhodnosť na finančných trhoch. Z tohto dôvodu naviazalivšetky tri krajiny svoje meny na euro už na začiatku 90. rokov. Cieľom bolo čo najskôr prijať„kultúru stability“ EU.84 Nezávislosť centrálnych bánk zároveň zamedzila politickémuovplyvňovaniu ústredných ukazovateľov vývoja hospodárstva a depolitizáciou menovejpolitiky. Táto stratégia sa však vyznačuje niekoľkými nedostatkami, ktoré sa prejavujúv zraniteľnosti voči náhlym finančným šokom. V pobaltských krajinách nedošlok diverzifikácii ekonomiky – tá je príliš závislá na službách a stavebníctve, chýba silnýpriemyselný sektor, ktorý by mohol byť exportne orientovaný. Služby v Litve tvoria 60 %, vEstónsku 70 % a v Lotyšsku dokonca 75 %. Ďalšou príčinou tak hlbokého prepadu bol rýchlyrast úverov vo všetkých troch krajinách – 64 % litevských, 85 % estónských a 89 %lotyšských úverov je vystavených v zahraničných menách. Tento rast poháňal realitný boom,v dôsledku ktorého vzrástli ceny nehnuteľnosti v Lotyšsku medzi rokmi 2004 a 2006 o viacako 300 %, podobný trend je možné vysledovať i v susedných štátoch.85 Kríza spôsobilakolaps realitného trhu. V prípade, že sa krajinám nepodarí udržať svoje meny naviazané naeuro, tak v dôsledku vysokého podielu úverov v zahraničných menách dôjde k raketovémunárastu splátok a tým pádom k bankrotom, ktoré by vyvolali ďalšie prepady a mohli byspôsobiť dlhotrvajúcu recesiu.83 IMF [online]. IMF Data Mapper. Dostupné z WWW: <http://www.imf.org/external/datamapper/index.php>[cit. 2010-11-23].84 Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW: <http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni> [cit. 2010-11-23].85 Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW: <http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni> [cit. 2010-11-23]. 40
  • 41. Pozoruhodným rysom Estónska je jeho nízka zadlženosť – v roku 2007 dosahoval iba4,6 % HDP a v rokoch 2003-2007 bol rozpočet vždy prebytkový, v rokoch 2006 a 2007 viacako 6,5 resp. 7 %. V dôsledku hospodárskej krízy sa celkový dlh zvýšil na 7,2 % HDP v roku2009, jednak preto, lebo že vláda vykázala dvakrát po sebe deficit štátneho rozpočtu a jednakpreto, lebo HDP Estónska pokleslo v roku 2008 o 5 % a o rok nato o 14 % HDP.86 DlhEstónska však zostáva jednoznačne najnižším spomedzi 27 krajín EÚ. Príčina tkvie v jednomz kľúčových cieľov hospodárskej politiky krajiny – v čo najskoršom prijatí eura. Všetkymaastrichtské kritéria sa Estónsku v časoch veľkej nestability podarilo splniť a krajina takzačiatkom roka 2011 vstúpi do eurozóny.3.5 Súhrnný pohľad na jednotlivé regióny Asi najväčšie rozdiely v zasiahnutí krízou vykazuje juhovýchodná Ázia. Malajzia aThajsko sa v zmysle rastu HDP prepadli o 1,7 resp. 2,2 %, Kórea sa 0,2% rastom udržalav čiernych číslach, Filipíny vykázali mierny rast 1,1 % avšak Indonéziu akoby kríza ibaofúkla a svoj hospodársky rast iba mierne spomalila na 4,5 %. I nasledujúcich 5 rokov bymala Indonézia zažívať nadpriemerný rast v hodnotách 6-7 %, zvyšok regiónu by maldosahovať 4-5% rast. Latinskej Ameriky sa kríza taktiež dotkla, avšak podobne ako v juhovýchodnej Ázii siniektoré krajiny udržali reálny rast HDP, konkrétne Argentína, Kolumbia a Peru (na úrovni0,8-0,9 %). Brazília zaznamenala pokles HDP o 0,2 %, Chile o 1,5 %, mimoriadne negatívnyvplyv mala kríza hlavne na Mexiko, ktoré sa prepadlo o 6,5 %. V roku 2010 však tento regióndokázal nadviazať a v niektorých prípadoch i prekonať rast z predkrízového obdobia Európske krajiny zažívali v predkrízovom období na európske pomery mimoriadnevysoký rast, ktorý sa s blížiacou krízou ešte zväčšoval a presahoval i úrovne ázijských tigrov.Následný ekonomický prepad bol však enormne hlboký, prekračujúci vo všetkých trochkrajinách 10 %, čo je jednoznačne najviac zo všetkých regiónov. Meny všetkých troch krajínprudko devalvovali (medzi júlom a novembrom 2008 stratili všetky voči USD viac ako20 %)87 čo veľmi zasiahlo kúpnu silu obyvateľov, avšak na druhej strane podporilo export.Ekonomika začala mierne rásť v roku 2010 a ešte viac v roku 2011, počas nasledujúcich86 Businessinfo.cz [online]. Estonsko: Finanční a daňový sektor. Dostupné z WWW:<http://www.businessinfo.cz/cz/sti/estonsko-financni-a-danovy-sektor/5/1000907/#sec1> [cit. 2010-11-23].87 Google finance [online]. Google finance. Dostupné z WWW: <http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:EEK, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LVL, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LTL> [cit. 2010-11-23]. 41
  • 42. 5 rokov však krajiny podľa odhadov MMF dosiahnu len tretinové až polovičné tempopredkrízového rastu.Graf č. 9: Reálne rasty HDP (%)Zdroj: International Monetary Fund: World Economic Outlook, 2010 42
  • 43. Záver V práci sme sa zaoberali vymedzením pojmu „emerging markets“, konkrétnymipríkladmi takýchto ekonomík vo svete a na záver sme tieto príklady zasadili do ich širšíchgeograficko-ekonomických regiónov. Prvá kapitola ako úvod do problematiky objasňuje, že „emerging economies“ definujúniektoré medzinárodné inštitúcie podľa svojich vlastných metodík. Zvyšok sveta sa potompodľa týchto definícií riadi a používa postupy niektorej z týchto svetových organizácií. Vosvete sa používajú 3 hlavné metodiky, vypracované veľkými finančnými korporáciami -MSCI Emerging Markets Index, Dow Jones Global Total Stock Market index a FTSE GlobalEquity Index Series. Vo všeobecnosti je pre tieto krajiny typický nízky príjem na obyvateľaa relatívne vysoký rast HDP. Druhá kapitola sa venuje hlavnému cieľu tejto práce, ktorým bolo opísať hospodárskyvývoj týchto krajín. Konkrétne rozoberá ekonomické a politické súvislosti v Južnej Kórei,Brazílii a súhrnne v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Snaží sa vysvetliť príčiny, ktoré stáli a stojaza tým, že tieto krajiny zvyšok sveta označuje ako „emerging markets“, teda prečo zaposledné desaťročia zažívajú taký prudký hospodársky vzostup. Hlavnými dôvodmi sú vovšeobecnosti rastúce zapojenie do medzinárodného obchodu a ekonomické a politickéreformy. Tretia kapitola sa venuje ekonomickým dôsledkom globálnej finančnej a hospodárskejkrízy a naznačuje, akým smerom sa budú štáty uberať ďalej, aké sú východiská z krízy pretieto krajiny i celé regióny. Všetkých oblastí sa kríza dotkla najviac v roku 2009, Estónskaa Lotyšska už v roku 2008 (a nijak zvlášť opatrne, HDP Estónska kleslo o 5 %, HDP Lotyšskao viac ako 4 %) a v záporných číslach zostalo Lotyšsko i v roku 2010. Latinská Amerikai juhovýchodná Ázia boli schopné dostať sa viac-menej na predkrízové úrovne rastu, európske„emerging markets“ však nedosiahnu ani polovičné tempo. V porovnaní s ostatnými dvomaregiónmi však nedopadajú až tak zle, pretože predkrízové rasty v Pobaltí dosahovali nezriedkadvojciferné sumy (ktoré je ťažšie zopakovať). V Ázie i Latinskej Amerike sa oživenieprejavilo veľmi prudko, čím potvrdili svoj štatút „emerging markets“, keď oba regióny hneďv prvý rok oživenia zrýchlili v priemere na viac ako 6 %. Nasledujúce roky však oba regiónyspomalia o zhruba 1,5 %, z priemeru sa výrazne vymyká hlavne Indonézia, ktorej rast HDP samá pohybovať medzi 6 až 7 % po celé obdobie rokov 2011-2015. 43
  • 44. Počet ľudí žijúcich v rýchlo rastúcich ekonomikách alebo v ekonomikách s HDP naobyvateľa na úrovni OECD sa za posledných 30 rokov zvýšil štyrikrát – z 1 mld. v roku 1980na súčasné 4 mld. Rýchla integrácia týchto ekonomík do svetového trhu bola dôležitousúčasťou globalizácie za posledných 20 rokov. Firmy získali prístup na väčšie trhy,spotrebitelia zasa prístup k širšej palete lacnejších produktov. V posledných mesiacoch arokoch sa však z mnohých strán ozývajú názory hlasy obviňujúce zo zapríčinenia krízy trhovézlyhania a voľný obchod. Takéto predstavy vedú k odporu voči trhovým silám a volajú poprotekcionizme. Dejiny nás však učia, že obdobie krízy je zároveň obdobím príležitostí.Snahy odolať protekcionizmu a uskutočňovať včasné a adekvátne reformy môžu napomôcť„emerging markets“ dostať sa z krízy posilnený tesnejšími obchodnými väzbami. 44
  • 45. Zdroje Knižné zdroje• KAI-SUNG, Kwong. Industrial Development in Singapore, Taiwan and South Korea. 2001. 267 s.• KULWANT, Singh. Strategic lessons from the Asian crisis, Long Range Planning, 2000. 729 s.• LINSU, Kim. Technology policies and strategies for developing countries: Lessons from the Korean experience.1997. 324 s• RIPPEL, Milan. Hospodářský vývoj Brazílie v 90. Letech 20. Století. 2006. 61 s. Internetové zdroje• Ardeus [online]. Rozvíjející se trhy. Dostupné z WWW: <http://www.e-podnikani.cz/SITUACNI- ANALYZA-ONLINE/Rozvijejici-se-trhy.html>• Bank of Lithuania [online]. Foreign Direct Invesment in Lithuania by countries . Dostupné z WWW: <http://www.lb.lt/stat_pub/statbrowser.aspx?group=8006&lang=en>• Businessinfo [online]. Brazílie: Zahraniční obchod země. Dostupné z WWW: <http://www.businessinfo.cz/cz/sti/brazilie-zahranicni-obchod-zeme/6/1000631/>• Businessinfo.cz [online]. Estonsko: Finanční a daňový sektor. Dostupné z WWW: <http://www.businessinfo.cz/cz/sti/estonsko-financni-a-danovy-sektor/5/1000907/#sec1>• Businessweek [online]. Korea: A supersonic recovery. Dostupné z WWW: <http://www.businessweek.com/1999/99_49/b3658110.htm>• Centrum výzkumu konkurenční schpnosti české ekonomiky [online]. Zahraniční kapitál a konkurenceschopnost vybraných zemí EU . Dostupné z WWW: <http://is.muni.cz/do/1456/soubory/oddeleni/centrum/papers/wp2008-11.pdf >• CIA Factbook [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <https://www.cia.gov/library/publications/the- world-factbook/geos/br.html>• Česko-lotyšský klub [online]. Historie Lotyšska. Dostupné z WWW: <http://www.lotyssko.unas.cz/clk/ informace_o_lotyssku/historie.htm>• ČSOB [online]. ČSOB Slovník. Dostupné z WWW: <http://www.csob.sk/slovnik#D>• Deutsche Bank [online]. Brasilien - Vorbild für Länder Lateinamerikas mit schlechter Wirtschaftspolitik? Dostupné z WWW: <http://www.dbresearch.de/servlet/reweb2.ReWEB? addmenu=false&document=PROD0000000000245891&rdLeftMargin=10&rdShowArchivedDocus=tru e&rwdspl=0&rwnode=DBR_INTERNET_DE- PROD$EM&rwobj=ReDisplay.Start.class&rwsite=DBR_INTERNET_DE-PROD>• EurActiv.sk [online]. Estónsko môže mať euro v 2011. Dostupné z WWW: <http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/estonsko-moze-mat-euro-v-2011-015108> 45
  • 46. • Chosunilbo [online]. IMF Raises Growth Forecast for Korea to 6.1%. Dostupné z WWW: < http://english.chosun.com/site/data/html_dir/2010/09/02/2010090200971.html>• Dow Jones Indexes [online]. Dow Jones Total Stock Market Indexes. Dostupné z WWW: <http://www.djindexes.com/mdsidx/downloads/brochure_info/Dow_Jones_Total_Stock_Market_Index es_Brochure.pdf>• E15 FinExpert.cz [online]. Které vyspělé země zasáhla krize nejcitelněji. Dostupné z WWW: <http://finexpert.e15.cz/ktere-vyspele-zeme-zasahla-krize-nejcitelneji>• Eberhard Karls Universität Tubingen [online]. Der „Plano-Real“ Erfolgsstory ohne happyend. Dostupné z WWW: <http://tiss.zdv.uni-tuebingen.de/webroot/sp/spsba01_S99_1/paper10b.htm>• EuroInfo [online]. Estónska republika. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske- krajiny/estonska-republika-7df.html>• EuroInfo [online]. Litva. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske- krajiny/litva-725.html>• EuroInfo [online]. Lotyšsko. Dostupné z WWW: <http://euroinfo.gov.sk/eurokrajiny/clenske- krajiny/lotyssko-723.html>• Eurostat [online]. Real GDP growth rate. Dostupné z WWW: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do? tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>• Eurostat [online]. Unemployment rate. Dostupné z WWW: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do? tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem110&plugin=1>• Foreign and Commonwealth Office [online]. Europe. Dostupné z WWW: <http://www.fco.gov.uk/en/travel-and-living-abroad/travel-advice-by-country/europe/>• France 24 [online]. S.Korea trade surplus widens in July. Dostupné z WWW: <http://www.france24.com/en/20100801-skorea-trade-surplus-widens-july>• FTSE [online]. FTSE Global Equity Index Series Country Classification. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Indices/Country_Classification/Downloads/FTSE_Country_Classification_Updat e_Mar10.pdf>• FTSE [online]. FTSE Glossary. Dostupné z WWW: <http://www.ftse.com/Research_and_Publications/ FTSE_Glossary.jsp>• German Institute of Global and Area Studies [online]. Lateinamerikanische Wirtschaft 2010 auf Erholungskurs. Dostupné z WWW: <http://www.giga-hamburg.de/dl/download.php? d=/content/publikationen/pdf/gf_lateinamerika_1001.pdf>• Google finance [online]. Google finance. Dostupné z WWW: <http://www.google.com/finance? q=CURRENCY:EEK, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LVL, http://www.google.com/finance?q=CURRENCY:LTL>• HNonline.sk [online]. Skrotenie divokého východu. Dostupné z WWW: <http://hnonline.sk/ekonomika/ c1-20942335-skrotenie-divokeho-vychodu> 46
  • 47. • IHS GLobal Insight [online]. President of Brazil Launches Programme to Boost Economic Growth. Dostupné z WWW: <http://www.ihsglobalinsight.com/SDA/SDADetail8123.htm>• IMF [online]. IMF Data Mapper. Dostupné z WWW: <http://www.imf.org/external/datamapper/index.php>• KITA [online]. Korea International Trade Association. Dostupné z WWW: <http://global.kita.net>• Latin American Studies Association [online]. Social Policies and Statehood in Argentina and Brazil. Dostupné z WWW: <http://lasa.international.pitt.edu/members/congress- papers/lasa2009/files/LeuboltBernhard.pdf>• Latvijas Banka [online]. Latvia´s balance of payments . Dostupné z WWW: <http://www.bank.lv/LMB/ LMB_en.php>• Latvijas Banka [online]. Price Dynamics in Latvia. Dostupné z WWW: <http://www.bank.lv/images/img_lb/izdevumi/english/citas/cenu_dinamika-eng.pdf>• MarketResearch.com [online]. South Korea: Country Analysis Report – In-depth PESTLE Insight. Dostupné z WWW: <http://www.marketresearch.com/corporate/aboutus/default.asp? SID=70775355-495661336-431801123>• Middle East North Africa [online]. South Korea’s trade surplus expands in May. Dostupné z WWW: <http://www.menafn.com/qn_news_story_s.asp?StoryId=1093347472>• MSCI [online]. Index Definitions. Dostupné z WWW: <http://www.mscibarra.com/products/indices/international_equity_indices/definitions.html#EM>• MSCI [online]. MSCI Global Equity Indices. Dostupné z WWW: <http://www.mscibarra.com/products/ indices/international_equity_indices/>• OECD [online]. Economic Survey of Korea 2010. Dostupné z WWW: <www.oecd.org/dataoecd/9/48/40417668.pdf>• OECD [online]. Southeast Asian Economic Outlook 2010. Dostupné z WWW: <http:// http://www.oecd-ilibrary.org/development/southeast-asian-economic-outlook-2010_9789264096004- en>• OECD[online]. OECD Factbook 2010: Economic, Environmental and Social Statistics. Dostupné z WWW: <http://www.oecd-ilibrary.org/economics/oecd-factbook_18147364>• Pearson [online]. Emerging markets defined. Dostupné z WWW: <http://www.pearsoned.co.uk/Bookshop/article.asp?item=361>• Revuepolitika [online]. Od krize k zotavení. Dostupné z WWW: <http://www.revuepolitika.cz/clanky/1290/od-krize-k-zotaveni>• ScienceDirect [online]. The value of real options investments under abnormal uncertainty: The case of the Korean economic crisis. Dostupné z WWW: <http://www.sciencedirect.com/science? _ob=ArticleURL&_udi=B6W5M-4RD3WKW-1&_user=362460&_coverDate=01/31/2008&_rdoc=1& _fmt=high&_orig=search&_origin=search&_sort=d&_docanchor=&view=c&_searchStrId=155325802 0&_rerunOrigin=google&_acct=C000017718&_version=1&_urlVersion=0&_userid=362460&md5=ec 840b0bfb6b76e5f030ec5fc51f2c0e&searchtype=a> 47
  • 48. • Seeking alpha [online]. Investing in Non -U.S. Stock Markets . Dostupné z WWW: <http://seekingalpha.com/article/74384-investing-in-non-u-s-stock-markets>• StředoEvropskéPolitickéStudie [online]. Spolupráce pobaltských a severských statů. Dostupné z WWW: <http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=224>• The World Bank [online]. How we classify countries. Dostupné z WWW: <http://data.worldbank.org/about/country-classifications>• TRIM Broker [online]. Dow Jones Industrial Average. Dostupné z WWW: <http://www.trimbroker.com/index.php/text/online-vzdelavanie/obchodujem-dow-jones-industrial- average>• US department of state [online]. Brazil. Dostupné z WWW: <http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/35640.htm>• Wikipedia [online]. South Korea. Dostupné z WWW: < http://en.wikipedia.org/wiki/South_Korea>• Zastoupení Evropské komise v ČR [online]. EU a Jižní Korea podepsaly dohodu o volném obchodu. Dostupné z WWW: <http://ec.europa.eu/ceskarepublika/press/press_releases/10_1292_cs.htm> Diplomová práca• VAŇKOVÁ, Kateřina. Analýza hospodářských vztahu České republiky s pobaltskými zeměmi. Praha, 2008. 88 s. Diplomová práce. Vysoká škola ekonomická v Praze. Týždenník• Týdeník Ekonom . Brazílie, země budoucnosti, číslo 43, str. 48-49 48
  • 49. Zoznam tabuliekTabuľka č. 1: Klasifikácia krajín podľa príjmu na obyvateľaTabuľka č.2: „Emerging economies“ podľa Dow Jonesovho indexuTabuľka č. 3: Rozdelenie rozvíjajúcich sa ekonomík na dve podskupiny podľa indexu FTSETabuľka č. 4: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1990 – 1997Tabuľka č. 5: Vybrané makroekonomické údaje za roky 1997 – 2002Tabuľka č. 6: Vývoj zahraničného obchodu, medziročné zmenyTabuľka č. 7: Vývoj medzi prvým štvrťrokom 2008 a 2009Tabuľka č. 8: Rast domáceho dopytuTabulka č. 9: Vývoj nezaměstnanosti a inflace v Brazílii v období 1990-2009Tabulka č. 10: Reálný růst HDP ekonomik BRIC v období 1991-2009Tabuľka č. 11: Vývoj ekonomických ukazovateľov Litvy v rokoch 1990 – 2000Tabuľka č. 12: Vývoj ekonomických ukazovateľov Estónska v rokoch 1990 – 2000Tabuľka č. 13: Vývoj ekonomických ukazovateľov Lotyšska v rokoch 1990 – 2000Tabuľka č. 14: Reálny rast HDP (%) Zoznam obrázkovObrázok č.1: „Emerging economies“ podľa indexu MSCI EMObrázok č. 2 : Mapa Pobalstkých štátov Zoznam grafovGraf č. 1: Vývoj ekonomiky v rokoch 1962 –1991Graf č. 2: Reálny rast HDP v rokoch 2000 – 2010Graf č. 3: Struktura brazilského HDPGraf č 4: Změna HDP Brazílie v %Graf č. 5: Vývoj obchodní bilance BrazílieGraf č. 6: Vývoj HDP v Pobaltských štátoch v období 2000 – 2009Graf č. 7: Vývoj nezamestnanosti v pobaltských štátoch a EÚ 15 v rokoch 2000 - 2009Graf č. 8: Vývoj priamych zahraničných investícií v rokoch 2000 – 2009 v Pobaltí (tis. USD)Graf č. 9: Reálne rasty HDP (%) 49
  • 50. Zoznam prílohPríloha č.1: Rozdelenie krajín podľa indexov – MSCI World Index, MSCI Emerging Markets(EM) Index, MSCI Frontier Markets (FM) IndexPríloha č.2: Rozdelenie krajín podľa FTSE Global Equity Index Series 50
  • 51. PrílohyPríloha č.1: Rozdelenie krajín podľa indexov – MSCI World Index, MSCI Emerging Markets(EM) Index, MSCI Frontier Markets (FM) IndexZdroj: MSCI: MSCI Global Equity Indices, 2009Príloha č.2: Rozdelenie krajín podľa FTSE Global Equity Index Series 51
  • 52. Zdroj: FTSE: FTSE Global Equity Index Series Country Classification, 2010 52