STRLS literatúra

305 views
169 views

Published on

Published in: Education
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
305
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
5
Actions
Shares
0
Downloads
1
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

STRLS literatúra

  1. 1. Staroslovienska literárna tvorba od 9. do 11. StoročiaKľúčové slová: staroslovienčina, literatúra, Konštantín, Metod, Veľká Morava, SlovaniaArgumentácia: Tému tejto práce som si zvolila, pretože študujem staroslovienčinu, ako jazyknašich predkov a predchodcu nášho jazyka. Je preto pre mňa dôležité, aby som poznala ajnaše najstaršie literárne pamiatky, písané práve v tomto jazyku, ako aj stručné dejiny VeľkejMoravy súvisiace s príchodom a činnosťou solúnskych bratov. Keďže sa táto literatúra začalarozvíjať po ich príchode a po vzniku Uhorského štátu ju vytlačila latinčina, ohraničila somtoto obdobie aj v názve – od 9. do 11. storočia.Anotácia: Text pojednáva o najstarších zachovaných literárnych pamiatkach písanýchv staroslovienčine. Autor v práci popisuje význam príchodu Konštantína a Metoda na VeľkúMoravu, ako aj ich jazyka. Zameriava sa na diela prekladové, ale aj na pôvodnú tvorbu bratova podáva stručný prehľad ich najvýznamnejších textov, ako aj to o čom pojednávajú.Hoci už pred príchodom vierozvestcov Konštantína a Metoda sa na našom území šírilokresťanstvo a cudzí – najmä talianskí a nemeckí misionári museli prekladať základnénáboženské texty, ako Otčenáš, alebo Desatoro, do reči ľudu, z tohto obdobia sa nám ničnezachovalo. Nezachovalo sa nič ani z ľudovej slovesnosti. Práve preto budeme za 9. storočie,ako za začiatok literárnej tradície na slovanskom území, považovať prevažne jeho druhúpolovicu. Kľúčový rok 9. storočia je rok 863, kedy prišli známi solúnski bratia na VeľkúMoravu. Začiatky staroslovienskej literatúry sa teda viažu na toto územie a na tieto dveosobnosti a ľudí v ich okolí. V lete roku 863 prišli na Veľkú Moravu aj s listom cisáraMichala III., v ktorom Rastislavovi písal, že Slovieni budú môcť vďaka vyslaným učencom„sláviť Boha svojim rodným jazykom“. „Príchod Konštantína a Metoda mal význam prepokračujúci proces kristianizácie a mal aj politické poslanie. Tým sa dotvárali podmienky navznik samostatnej cirkevnej provincie, kodifikácie cirkevného staroslovienského jazykaa jeho uplatnenia v lyturgickej praxi.“1 Existencia slovanského písma, prekladateľská činnosťbratov a vznik cirkevných učilíšť, malo závažné dôsledky pre rozvoj slovanskej a európskejkultúry. Okrem toho, že solúnski bratia pokračovali v kristianizačnom procese svojichpredchodcov, urobili odvážny krok, ktorý ovplyvnil celé slovanské dejiny. Popri používanejhebrejčine, gréčtine a latinčine začali používať cirkevnú staroslovienčinu.1 ČAPLOVIČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Bratislava: Academia Electronic Press, 2000, s. 83
  2. 2. Keďže najväčšiu časť veľkomoravskej spisby predstavovali náboženské knihy,prostredníctvom ktorých sa kresťanstvo mohlo šíriť, zachovali sa najmä ich preklady.Medzi takéto diela, preložené Konštantínom, patrí napríklad Sinajské euchológium. Je tomodlitebná knižka, kde sú zapísané rozmanité obrady aj príležitostné modlitby a zariekania.V niektorých sú prvky pohanských ľudových zariekaní.Zachovali sa tiež jeho preklady štvoroevanjelia v Zografskom kódexe (z prvej polovice 11.storočia), v Mariánskom kódexe z rovnakého obdobia, a tiež žaltár v Sinajskom žaltári.Ďalším dielom sú Kyjevské listy. Obsahujú 38 základných omšových modlitieb s moravskýmijazykovými prvkami. Modlitby sa nevyhýbajú ani aktuálnym občianskym a politickýmmotívom. Badať v nich umelecké tendencie. Tieto diela sa podľa písma, akým boli napísanézaraďujú medzi hlaholské pamiatky.Konštantín bol v literárnej tvorbe ten aktívnejší z bratov. Metod prekladal skôr menšie dielkaako Penitenciál (návod na ukladanie pokánia), alebo Nomokanón (zbierka ustanoveníbyzantských cisárov a cirkevných otcov). V preklade Nomokanónu sú síce odborné chyby,ktoré by „právnik“ Metod nemohol urobiť, ale najstarší zachovaný text pochádza až z 13.storočia a nie je vylúčené, že chyby mohli vzniknúť pri odpisovaní. Jeho najvýznamnejšípreklad bol asi preklad Starého zákona.Mali aj pár spoločných počinov a to všetky štyri evanjeliá Nového zákona, či Skutkyapoštolské (knihy Nového zákona okrem evanjelií).Okrem prekladov liturgických a cirkevnoprávnych kníh tu po nich a ich najbližšíchspolupracovníkoch ostala aj pôvodná tvorba.Konštantínovi sa pripisuje Proglas. Nie je to len básnický predhovor k prekladu Štyrochevanjelií, s čím súvisí jeho traktátovo-výkladový charakter, ale je to aj literárne vyspelá báseň.Oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk ako základ a sprostredkovateľaknižnej vzdelanosti. Sú tu rozvinuté nábožensko-didaktické motívy (vzťah božieho slovaa vzdelanosti) ale aj demokratické (vzťah vzdelanosti a širších spoločenských vrstiev).Proglas predstavuje prvú slovanskú báseň. Obsahuje parafrázované aj doslovné biblické citáty.Po Konštantínovej smrti sa musel do písania pustiť aj jeho brat Metod. Veľa sa nám z jehočinnosti nezachovalo, ale to čo ostalo je veľmi zaujímavé a poučné.Napríklad práca Napomenutie vladárom. Mnohí si myslia, že Metod v nej mieril najmä naSvätopluka, s ktorým mal nezhody, vraj pre jeho nemravný život. Skôr však bude pravda, žeMetod adresoval spis všetkým, čo vládnu ľudu. Nabáda ich, aby nikdy nikoho neodsúdili bez
  3. 3. vypočutia dostatočného počtu svedkov. Napomína, aby nedopúšťali rozvody manželstieva aby sa neuzatvárali sobáše medzi príbuznými len preto, aby boháči rozmnožovali čizachraňovali svoje majetky manželstvami. Spis je opäť popretkávaný výrokmi z Biblie, nonapriek tomu slúžil svetským potrebám veľkomoravského štátu. Odráža sa to aj v jazykutohto diela: je to jazyk práva, súdneho rokovania. A to je dôkaz, že staroslovienčina prestalabyť čisto liturgickým jazykom a stala sa spisovným a svetským jazykom Veľkej Moravy.Vzdialila sa tak od bulharsko-macedónskeho nárečia, z ktorého vzišla a do ktorého solúnskibratia prekladali svoje prvé práce, a nabrala toľko jazykových prvkov, slov a slovných spojeníz veľkomoravského prostredia, že sa veľmi priblížila domácemu jazyku a stala sazrozumiteľnou aj pre široké vrstvy pospolitého ľudu.„Po Metodovej smrti boli jeho žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy a vyvíjali svoju činnosť najužnoslovanskom či východoslovanskom teritóriu.“22 KROŠLÁKOVÁ, Ema. K teoretickým problémom prekladu staroslovienskych textov. Slavica tergestina. 1997,roč. 1997, č. 5.
  4. 4. Použitá literatúra1. ČAPLOVIČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Bratislava: Academia Electronic Press, 2000, 309 s.ISBN 80-888-8039-4.2. KROŠLÁKOVÁ, Ema. K teoretickým problémom prekladu staroslovienskych textov.Slavica tergestina. 1997, roč. 1997, č. 5.Hodnotenie zdrojov:1. Autor je známy a kvalifikovaný v obore; kniha je napísaná odborným jazykom; aktuálnapublikácia z roku 2000; vydavateľstvo, ktoré sa zameriava na vydávanie odbornýchpublikácií; dosť obšírne opísanie problematiky2. Známy autor textu; známy zdroj, kde nájdeme celý text v tlačenej podobe – odbornýčasopis; text obsahuje objektívne informácie; text je napísaný odborným jazykom; v závere jeuvedená použitá literatúra

×