workshop  Európa 2020 a platforma na boj proti chudobe    Panel 2  Bratislava 10. 10. 2011   Východiská politík boja proti...
Faktory ovplyvňujúce tvorbu verejnej politiky v oblasti boja proti chudobe <ul><ul><li>Disponibilné zdroje </li></ul></ul>...
Definície chudoby <ul><li>Opreté o filozofiu </li></ul><ul><li>Chudobní sú tí, ktorých materiálne, kultúrne a sociálne zdr...
Veľkosť problému: Integrovaný indikátor chudoby (E2020 ) Ivančíková – Vlačuha 2011
1. Veľkosť a charakter problému – príjmová chudoba ?? 25,5 20,8 15,7 14,6 Jednotlivci nad 65  r 25 24,6 21 26 29 Jednorodi...
Relatívna miera chudoby: Počet osôb pod hranicou chudoby podľa počtu závislých detí (EU-SILC 2009)
Riziko príjmovej chudoby (60% mediánu) a chudoba podľa NIBUD rozpočtových štandardov Zdroj: Bradshaw – Mayhew 2010
Podiel detí v riziku chudoby v domácnostiach s nízkou intenzitou práce (v%) Zdroj: EUROSTAT 56.7 61.8 65.1 63.4 61.7 EU27 ...
Schopnosť platiť zvyčajné výdavky podľa počtu detí v domácnosti (%) EU-SILC 2009, ŠÚ SR 2010:55
Podiel ľudí žijúcich v domácnostiach s nízkou intenzitou práce (%) Zdroj: Eurostat 5,8 2,1 2,6 1,7 2,8 2,2   Iceland : 12,...
Skorý odchod zo vzdelávania   (% podiel 18 – 24 ročných s nie vyšším ako základným vzdelaním, ktorí už ďalej nepokračujú v...
Zamestnanosť v kategórii osôb so základným vzdelaním  a nižším ako základným 70,9 71,2 79,2 80,8 80,4 79,3   Iceland 52,3 ...
Počet disponibilných uchádzačov o prácu a počet voľných pracovných miest v jednotlivých rokoch/štvrťrokoch Zdroj: ŠÚ SR, Ú...
Počet voľných pracovných miest   Zdroj: Eurostat 464   000 470   000 450   000 : United Kingdom 77961 48283 27505 : Sweden...
„ Do akej miery vás znepokojujú životné podmienky nezamestnaných ?“ Zdroj: European Values Study - Slovensko
Podiel respondentov z danej kategórie domácnosti,  ktorí sú ochotní  „ rozhodne áno a skôr áno “  urobiť niečo konkrétne p...
Verejná politika v SR <ul><li>K sociálnej ochrane pristupuje najmä ako k fiškálnemu bremenu  </li></ul><ul><li>Podporuje d...
Aktívna inklúzia je zúžená na podporu zamestnanosti   <ul><li>Aktívna inklúzia </li></ul><ul><li>Dostatočný príjem pre slu...
Adekvátnosť príjmu nie je posudzovaná vo vzťahu k životným nákladom <ul><li>Životné minimum   </li></ul><ul><li>nebolo 15 ...
Ex ante posudzovanie vplyvov <ul><li>Od 1. júna 2010 v platnosti jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov  </li...
Záverečné dilemy <ul><li>Je záväzok znižovať chudobu vyjadrený absolútnou početnosťou ambiciózny? </li></ul><ul><li>Môžeme...
Ďakujem za pozornosť [email_address] Slovenská sieť proti chudobe www.sapn.sk
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Zuzana Kusá: Európa 2020 a platforma na boj proti chudobe

784 views

Published on

Prezentácia Zuzany Kusej zo Sociologického ústavu SAV na workshope Európska platforma na boj proti chudobe, ktorý sa uskutočnil 10. októbra 2011 v Európskom informačnom centre v Bratislave

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
784
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
189
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Zuzana Kusá: Európa 2020 a platforma na boj proti chudobe

  1. 1. workshop Európa 2020 a platforma na boj proti chudobe Panel 2 Bratislava 10. 10. 2011 Východiská politík boja proti chudobe – Slovensko Zuzana Kusá Sociologický ústav SAV Slovenská sieť proti chudobe
  2. 2. Faktory ovplyvňujúce tvorbu verejnej politiky v oblasti boja proti chudobe <ul><ul><li>Disponibilné zdroje </li></ul></ul><ul><ul><li>Veľkosť a charakter problému </li></ul></ul><ul><ul><li>Spoločenská atmosféra </li></ul></ul><ul><ul><li>„ Politická vôľa“ a charakter politickej vízie </li></ul></ul><ul><ul><li>Výkon verejnej politiky, zaradenie ext ante a ex post posudzovania účinkov zavádzaných opatrení a hodnotenia sociálnej situácie </li></ul></ul>
  3. 3. Definície chudoby <ul><li>Opreté o filozofiu </li></ul><ul><li>Chudobní sú tí, ktorých materiálne, kultúrne a sociálne zdroje sú natoľko obmedzené, že im nedovoľujú žiť spôsobom, ktorý sa v krajine, v ktorej žijú, považuje za prijateľný </li></ul><ul><ul><ul><ul><ul><li>Rada Európy </li></ul></ul></ul></ul></ul><ul><li>Arbitrárne, politicky motivované </li></ul><ul><li>Pritvrdenie merania materiálnej deprivácie (z troch na štyri položky z deviatich nutností bežného štandardu) </li></ul>
  4. 4. Veľkosť problému: Integrovaný indikátor chudoby (E2020 ) Ivančíková – Vlačuha 2011
  5. 5. 1. Veľkosť a charakter problému – príjmová chudoba ?? 25,5 20,8 15,7 14,6 Jednotlivci nad 65 r 25 24,6 21 26 29 Jednorodič. domácnosti 29,8 36 33 26 24 Domácnosti s 3 + deťmi 41,1 48,9 43 45 41 Domácnosti nezamestn. 12,0 11,0 10,8 10,5 11,7 Všetky domácnosti EU-SILC 2010 EU-SILC 2009 EU-SILC 2008 EU-SILC 2007 EU-SILC 2006 skupiny
  6. 6. Relatívna miera chudoby: Počet osôb pod hranicou chudoby podľa počtu závislých detí (EU-SILC 2009)
  7. 7. Riziko príjmovej chudoby (60% mediánu) a chudoba podľa NIBUD rozpočtových štandardov Zdroj: Bradshaw – Mayhew 2010
  8. 8. Podiel detí v riziku chudoby v domácnostiach s nízkou intenzitou práce (v%) Zdroj: EUROSTAT 56.7 61.8 65.1 63.4 61.7 EU27 77.9 71.8 77.5 74 75.9 SK 2009 2008 2007 2006 2005
  9. 9. Schopnosť platiť zvyčajné výdavky podľa počtu detí v domácnosti (%) EU-SILC 2009, ŠÚ SR 2010:55
  10. 10. Podiel ľudí žijúcich v domácnostiach s nízkou intenzitou práce (%) Zdroj: Eurostat 5,8 2,1 2,6 1,7 2,8 2,2   Iceland : 12,5 10,4 10,5 12 12,8 United Kingdom : 6,2 5,4 5,9 6,6 7,5 Sweden 9,1 8,2 7,3 8,7 8,9 9,8 Finland : 5,6 5,2 6,4 6,2 6,6   Slovakia 11,8 11,3 12 11,3 13 9,5 Hungary : 10,8 11,6 11,4 13,5 11,9 Germany : 8,5 8,3 9,9 9,3 9,9 Denmark 6,4 6 7,2 8,6 8,9 8,8 Czech Republic r2010 r2009 r2008 r2007 r2006 r2005
  11. 11. Skorý odchod zo vzdelávania (% podiel 18 – 24 ročných s nie vyšším ako základným vzdelaním, ktorí už ďalej nepokračujú vo vzdelávaní) Zdroj: Eurostat 22,6 21,3 24,4 23,2 25,6 24,9 24,9 20,3 28,8 Iceland 14,9 15,7 17 16,6 11,3 11,6 12,1 : 17,6 United Kingdom 9,7 10,7 12,2 12,2 13 10,8 9,2 9,2 10 Sweden 10,3 9,9 9,8 9,1 9,7 10,3 10 10,1 9,7 Finland 4,7 4,9 6 6,5 6,6 6,3 6,8 5,3 6,7 Slovakia 10,5 11,2 11,7 11,4 12,6 12,5 12,6 12 12,2 Hungary 11,9 11,1 11,8 12,5 13,6 13,5 12,1 12,8 12,5 Germany 10,7 10,6 11,3 12,5 9,1 8,7 8,8 10,4 9 Denmark 4,9 5,4 5,6 5,2 5,1 6,2 6,3 6,5 5,7 Czech Republic r2010 r2009 r2008 r2007 r2006 r2005 r2004 r2003 r2002
  12. 12. Zamestnanosť v kategórii osôb so základným vzdelaním a nižším ako základným 70,9 71,2 79,2 80,8 80,4 79,3   Iceland 52,3 54,1 56,2 60,1 60,5 61,5 United Kingdom 46,6 50,1 55,9 56,8 56,5 52,5 Sweden 41,1 43,0 46,4 46,4 46,0 45,8 Finland 14,3 14,3 15,9 14,7 14,5 13,3   Slovakia 25,9 25,7 27,2 27,3 27,6 28,0 Hungary 45,4 45,6 45,9 44,9 44,3 42,5 Germany 58,3 62,3 65,6 64,2 61,1 59,4 Denmark 22,0 22,8 24,1 24,2 23,2 21,8 Czech Republic r2010 r2009 r2008 r2007 r2006 r2005
  13. 13. Počet disponibilných uchádzačov o prácu a počet voľných pracovných miest v jednotlivých rokoch/štvrťrokoch Zdroj: ŠÚ SR, ÚPSVAR
  14. 14. Počet voľných pracovných miest Zdroj: Eurostat 464 000 470 000 450 000 : United Kingdom 77961 48283 27505 : Sweden 49083 36521 30802 : Finland 14305 13821 16249 24791 Slovakia   27520 25449 :   : Hungary 36309 34 032 39574 143 415 Czech Republic 2011 Q2 2010 Q3 2009 Q3 2008 Q3
  15. 15. „ Do akej miery vás znepokojujú životné podmienky nezamestnaných ?“ Zdroj: European Values Study - Slovensko
  16. 16. Podiel respondentov z danej kategórie domácnosti, ktorí sú ochotní „ rozhodne áno a skôr áno “ urobiť niečo konkrétne pre zlepšenie životných podmienok Rómov ( % ) Zdroj: Kolektívne identity 2004
  17. 17. Verejná politika v SR <ul><li>K sociálnej ochrane pristupuje najmä ako k fiškálnemu bremenu </li></ul><ul><li>Podporuje diskurz podozrievania zo zneužívania, ktorý kompromituje zraniteľné skupiny </li></ul><ul><li>Prístup aktívnej inklúzie je redukovaný len na podporu zamestnanosti </li></ul><ul><li>Adekvátnosť životného minima, minimálnej mzdy a dávok v hmotnej núdzi nie sú pravidelne posudzované </li></ul><ul><li>Procedúry zaisťujúce inteligentnú tvorbu verejnej politiky sú v sociálnej oblasti málo využívané (ex ante posudzovanie) </li></ul>
  18. 18. Aktívna inklúzia je zúžená na podporu zamestnanosti <ul><li>Aktívna inklúzia </li></ul><ul><li>Dostatočný príjem pre slušný život </li></ul><ul><li>Prístup k slušnej a istej práci </li></ul><ul><li>Uľahčený prístup k verejným a sociálnym službám, vrátane bývania </li></ul><ul><li>www.peer-review_socialinclusion.eu </li></ul><ul><li>Bariéry na Slovensku </li></ul><ul><li>Nízke sociálne výdavky (na sociálnu ochranu 16% z HDP (EU27: 26,4%); z celku sociálnych výdavkov len 2,4% na sociálnu inklúziu a bývanie) </li></ul><ul><li>Diskurz podozrievania a morálneho vylučovania </li></ul><ul><li>Prebytok voľnej pracovnej sily zoslabuje vyjednávaciu schopnosť o pracovných a mzdových podmienkach </li></ul><ul><li>Úzka fiškálna perspektíva neuvažujúca o dôsledkoch; chýba investičný a ľudskoprávny prístup k sociálnej politike </li></ul>
  19. 19. Adekvátnosť príjmu nie je posudzovaná vo vzťahu k životným nákladom <ul><li>Životné minimum </li></ul><ul><li>nebolo 15 rokov posudzované a upravované vo </li></ul><ul><li>vzťahu </li></ul><ul><li>k meniacej sa </li></ul><ul><li>štruktúre </li></ul><ul><li>životných </li></ul><ul><li>nákladov </li></ul>274,00 274,00 minimálna mzda po zaplatení povin. odvodov s infláciou cca 271 eur (min. 60 eur „kalorické minimum“) – 60,50 185,19 317,00 284,00 2009 38 eur? Návrh reformnej zákl.dávky HM pre 1 osobu 60,50 Základná dávka pomoci v hmotnej núdzi 185,38 Životné minimum 1 os Výpočet absolútnej chudoby pre SR (L. Carraro 2004) 317,00 Minimálna mzda 306,00 Národná hranica chudoby (60% mediánu) 1 osoba 2010 rok
  20. 20. Ex ante posudzovanie vplyvov <ul><li>Od 1. júna 2010 v platnosti jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov </li></ul><ul><li>V časti sociálne vplyvy má posudzovanie zistiť „ potenciálne sociálne vplyvy predkladaných materiálov ešte pred ich schválením a zavedením do praxe. Zlepšenie rozhodovacieho procesu môže prispieť k tomu, že predkladané materiály nepovedú k zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva , osobitne u tých skupín obyvateľstva, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnou exklúziou“. </li></ul><ul><li>Ako je zabezpečený dostatok údajov o situácii najzraniteľnejších skupín bez ktorého je obtiažne dobré rozhodovanie? </li></ul><ul><li>Kedy (ak vôbec) sa vytvoria podmienky, aby sa dotknutá verejnosť mohla zúčastňovať na posudzovaní? </li></ul><ul><li>Prestala sa slovenská vláda o ex ante procedúry v sociálnej oblasti zaujímať? (Nezáujem o účasť na peer-review) Alé to má riziká? </li></ul>
  21. 21. Záverečné dilemy <ul><li>Je záväzok znižovať chudobu vyjadrený absolútnou početnosťou ambiciózny? </li></ul><ul><li>Môžeme byť spokojní so štatistickým zahrnutím oblastí koncentrovanej chudoby do hlavných štatistických zisťovaní? </li></ul><ul><li>Má slovenská politika šancu vymeniť krátkodobú fiškálnu perspektívu za sociálne investičný a ľudskoprávny prístup? </li></ul><ul><li>Môže sa národná hranica chudoby stať skutočne národnou hranicou chudoby? </li></ul><ul><li>Vráti sa do hry normatívny prístup k výpočtu životného minima (rozpočtové štandardy)? </li></ul>
  22. 22. Ďakujem za pozornosť [email_address] Slovenská sieť proti chudobe www.sapn.sk

×