• Share
  • Email
  • Embed
  • Like
  • Save
  • Private Content
Public Policy News 4/2009
 

Public Policy News 4/2009

on

  • 1,950 views

 

Statistics

Views

Total Views
1,950
Views on SlideShare
1,950
Embed Views
0

Actions

Likes
0
Downloads
1
Comments
0

0 Embeds 0

No embeds

Accessibility

Categories

Upload Details

Uploaded via as Adobe PDF

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

    Public Policy News 4/2009 Public Policy News 4/2009 Document Transcript

    • PPNublic olicy ews Štvrťročník Ústavu verejnej politiky FSEV UK, ročník 5, číslo 4/2009, ISSN 1337-7868 V čísle Milí naši čitatelia, Úvodník „ Hodnotenie vplyvov: Impact assesment v teórii a praxi opäť sa rok s rokom stretáva, Vianoce sa blížia a s nimi Slovenska a Európskej vám ako malý darček prinášame posledné tohoročné Pu- únie blic Policy News. PPN je plné úspechov, ktoré sa nášmu 2; ÚVP podarilo za tento rok dosiahnuť, avšak popri tom sme „ Nové publikácie ÚVP nezabudli ani na zaujímavý rozhovor s ďalším z radu akade- 10; mikov v oblasti verejnej politiky, konkrétne s prof. Jurajom „ Krátke správy z Nemcom a ani na ďalšiu príbuznú inštitúciu, a síce Kated- Ústavu verejnej ru politológie Fakulty politických vied a medzinárodných politiky vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 14; „ Z knižnice verejnej V rámci rubriky „štúdia“ začíname s predstavovaním habili- politiky: Úvod do tačných prác našich nových docentov a docentiek. Ako prvú policy ponúkame doc. Katarína Staroňovú a jej tému Hodnotenie 15; vplyvov, viac čítajte na stranách 2 - 10. Ďalšími novými do- „ Informácie o centmi sú Miroslav Beblavý a Emília Sičáková-Beblavá, ich konferenciách a práce predstavíme v nasledujúcich číslach. Ak hľadáte zau- publikáciách jímavé námety na darčeky, pozrite si strany 10 - 12, ktoré 17; predstavujú naše čerstvé publikácie. Dostanete ich kúpiť na „ Plánované ÚVP, ale aj v Artfore. konferencie 21; Inšpiráciou na akademickú nádielku môže byť aj recenzia knihy Úvod do Policy od H.K.Colebatch od našej novej „ Rozhovor: Prof. Ing. doktorandky Mgr. Dariny Ondrušovej. Novinky z ÚVP Juraj Nemec, CSc. 23; nájdete na strane 14, správy o konferenciách nájdete na stranách 17-22. „ Pracovisko verejnej politiky Katedra Za celú redakčnú radu a ÚVP vám želáme Veselé Vianoce politológie FPVMV a šťastný Nový rok 2010. UMB redakcia PPN 27;
    • Hodnotenie vplyvov: Impact assesment v teórii Public Policy News * 4/2009 a praxi Slovenska a Európskej únie doc. Katarína Staroňová, PhD. „ Noví docenti ÚVP zíciu a implementačnú stratégiu je minimálna alebo nízkej kvality. Z tohto dôvodu jedným V tomto roku úspešne habilitovali traja peda- z  nástrojov ako dosiahnuť väčšiu informova- gógovia Ústavu verejnej politiky. O habilitácii nosť a  strategické rozhodovanie založené na doc. Staroňovej sme informovali v minulom poznaní je hodnotenie vplyvov alebo tzv. im- čísle, 21. októbra úspešne habilitovali ďalší pact assessment (ďalej “ IA”). Rokovanie dvaja naši pedagógovia: Emília Sičáková – a  schvaľovanie na zasadnutiach vlády sa tak Beblavá a Miroslav Beblavý. Ich habilitačné môže riadiť nielen paragrafovým znením, ale prednášky spadali pod odbor Teória politiky, aj analytickými podkladmi, ktoré sprevádzajú pričom Emília Sičáková-Beblavá prednášala na jednotlivé návrhy v podobe dôvodovej správy tému Lobing vo verejnej politike a jeho regulácia alebo doložky vplyvov – pod podmienkou, že a Miroslav Beblavý vystúpil s prednáškou Roz- tie sú vypracované na analytickom základe. hodnutia slovenskej samosprávy o spôsobe zabez- Samotný termín impact assessment (IA) nie je pečenia verejných služieb - teoretické východiská ustálený ani v medzinárodnej literatúre, nie to a empirická analýza. ešte na Slovensku. Väčšinou sa s ním stretne- Rozhodli sme sa, že práce všetkých troch no- me v anglicky písaných materiáloch v podobe vých docentov postupne predstavíme na strán- impact assessment, impact analysis alebo impact kach PPN. Začíname doc. Staroňovou a v na- evaluation, prípadne so skoršie používaným sledujúcich číslach prinesieme i práce doc. Štúdia: Hodnotenie vplyvov termínom regulatory impact assessment (RIA). Beblavého a doc. Beblavej. Termín regulatory impact assessment sa však vzťahuje na hodnotenie vplyvov regulácií, teda „ Čo je hodnotenie vplyvov? väčšinou právnych úprav v legislatívnom pro- cese a v mnohých krajinách je chápaný ako Vláda sa môže rozhodnúť pre optimálnu užšie zamerané hodnotenie vplyvu regulácii formu a nástroj intervencie, ak si je vedomá na podnikateľský sektor, prípadne administra- jednotlivých vplyvov, či už finančných, ekono- tívne zaťaženie. Tento termín sa používa pre- mických, politických, právnych, sociálnych, dovšetkým v USA. Aby nedochádzalo k myl- zdravotných, environmentálnych, hodnotenie nej a úzkej interpretácii hodnotenia vplyvov rovného prístupu a rozvoja regiónov, atď., ich len na podnikateľský sektor, prikláňame sa vzájomnej prepojenosti a rôznych spôsobov k  používaniu modernejšieho a širšieho ter- implementácie svojho rozhodnutia. Strategic- mínu impact assessment (IA), ktorý zahŕňa aj ká kapacita vlády spočíva v schopnosti prijať širšiu procesnú stránku tvorby verejnej poli- rozhodnutie či zasiahnuť správne volenou tiky a teda, hodnotenie vplyvov aj materiálov intervenciou a voľbou vhodného nástroja in- nelegislatívnej povahy a hodnotenie vplyvov tervencie, aby zvýšila ekonomický potenciál na rôzne oblasti, vrátane sociálnych a environ- a/alebo vniesla sociálnu dimenziu do regulá- mentálnych. Tento širší termín – impact asse- cie. Bez tohto poznania (aj keď nepresného) ssment - sa používa aj v európskej akademickej schopnosť jednotlivých vlád efektívne a účin- literatúre.1 Navyše termín impact assessment ne zaujať stanovisko voči navrhovanej politi- zachytáva tak procesnú stránku (jednotlivé ke EÚ vo forme direktív a schopnosť obhájiť svoju pozíciu a včasne sa pripraviť na transpo- 1 Pozri kľúčových akademikov na danú oblasť, napríklad Renda, Radaelli, Kirkpatrick a iní. 2
    • Public Policy News * 4/2009 fázy ako sú opísané v tretej časti tejto publiká- zvýšiť kvalitu informácií a diskusiu o varian- cie), ale aj výstup jednej fázy – vplyvy jednotli- toch riešenia a tým zvýšiť aj kvalitu rozhodo- vých variantov riešenia. Tento dvojaký význam vacieho procesu. V užšom zmysle hodnotenie vnáša ďaší zmätok a nepochopenie systému vplyvov je výstupom v podobe doložky vply- hodnotenia vplyvov, keďže je nutné prejsť vov v dôvodovej správe, v širšom ponímaní všetkými fázami procesu (musíme analyzovať hodnotenia vplyvov hovoríme o celom procese problém, cieľ a  varianty riešenia), aby sme prípravy materiálov na rokovania vlády, t.j. de- dospeli k fáze vplyvov jednotlivých variantov finovanie cieľov, analýza kontextu, hľadanie riešenia a musíme v procese pokračovať ďalej, možných variantov riešenia, ich vyhodnotenie aby mal celý proces zmysel tak ako bolo uve- a následné hodnotenie vplyvov predkladaných dené vyššie, aby všetky výstupy tohto procesu variant. Dôvodom využitia nástroja hodnote- slúžili v rozhodovacom procese vlády. Niektorí nia vplyvov je umožniť decízorovi (člen vlády autori preto používajú na rozlíšenie celkového v  prípade ústredných orgánov štátnej správy procesu (impact assessment - hodnotenie vply- ako i parlament) vo verejnej politike hlbšie vov) od jednej fázy procesu (analýza vplyvov a  strategickejšie premýšľať o dôvodoch regu- jednotlivých variánt riešenia) zavedením iného lácie a legislatívy a následne zaviesť opatrenia, termínu pre túto fázu, ako napr. assessment of ktoré môžu vyvážiť prípadné negatívne vplyvy. impacts, analysis of impacts alebo len jednodu- Hodnotenie vplyvov je teda nástroj, ktorý skú- cho impacts, effects. ma a meria predpokladané prínosy, náklady Čo sa týka slovenskej terminológie, tá sa pou- a  dosahy nových a novelizovaných právnych žíva nekonzistentne (a to aj v samotných vlád- predpisov a verejnej politiky. Poskytuje decíso- nych dokumentoch a materiáloch) a môžeme rom cenné empirické informácie a komplexný Štúdia: hodnotenie vplyvov sa stretnúť s rôznymi kombináciami pojmov rámec, v ktorom môžu zhodnotiť možnosti assessment - hodnotenie/posudzovanie/analý- a dôsledky ich rozhodnutí. Nedostatočné chá- za a impacts-vplyvov/dopadov/dosahov/efektov/ panie existujúceho problému alebo nepria- účinkov, a to napríklad v nasledujúcich kom- mych vplyvov vládnych opatrení môže ohroziť bináciách: hodnotenie vplyvov, posudzovanie ich zámer alebo viesť k zlyhaniu. Hodnotenie vplyvov, hodnotenie dopadov, analýza dosa- vplyvov slúži na definovanie problému a za- hov, atď., ale aj s čisto pojmami opisujúcimi bezpečenie, aby kroky vlády boli opodstatnené výstupy tohto procesu ako sú doložka vplyvov a úmerné vynaloženým verejným financiám. alebo dopadová štúdia. Pre účely tejto publiká- Mimoriadne dôležitým aspektom je príprava cie budeme používať termín hodnotenie vply- hodnotenia vplyvov na externé skupiny spo- vov, hoci v praxi môže opisovať tak celú pro- ločnosti. Podľa tohto konzervatívneho chápa- cesnú stránku ako aj výstupy jednej fázy. Prax nia hodnotenia vplyvov, vplyv na štátny roz- ukáže, ktorý z týchto termínov sa ustáli, prí- počet nespĺňa kritérium hodnotenia vplyvov, padne či sa vytvorí zvláštny pojem pre jednu keďže ide o vnútorný záujem štátnej správy fázu – vplyv jednotlivých variantov riešenia. manažovať verejné financie a táto informácia má byť automaticky pripravovaná vo vzťahu „ Hodnotenie vplyvov - k  fiškálnym operáciám a súčasťou rozpočto- nástroj na uľahčenie vania. Ak tieto operácie nie sú automaticky pripravované (hodnotenie vplyvov na štátny rozhodovania exekutívy rozpočet, verejnú správu vo všeobecnosti, sa- Hodnotenie vplyvov je len jedným kompo- mosprávu), sú dôležitou súčasťou hodnotenia nentom z celkového procesu tvorby verejnej vplyvov, avšak nie jedinou. Vplyvy na externé politiky či regulačného procesu, ktorý sa snaží záujmy, napríklad zamestnanosť v spoločnosti 3
    • (nie vo verejnej správe), konkurencieschop- velizovať, respektíve zrušiť existujúcu úpravu. Public Policy News * 4/2009 nosť, malé a stredné podniky, zdravie či život- Hodnotenie vplyvov je konštruované tak, aby ný štandard obyvateľstva, postavenie sociálne zlepšovalo kvalitu informácií, ktoré má decíz- ohrozených skupín atď. sú primárnym zá- na sféra k dispozícii a tým spôsobom funguje ujmom hodnotenia vplyvov. ako „nástroj v rozhodovacom procese, ktorý Dôležité je aj poukázať na informačnú hodno- však nenahrádza politický úsudok“3. Je zrejmé, tu a výpoveď, ktorú výstup hodnotenia vplyvov že politické rozhodnutia nie sú formované len musí obsahovať – na základe tejto informácie „odbornými a technickými“ informáciami. Je je možné, aby politickí predstavitelia vykonali však dôležité, aby politici plne chápali dôsled- rozhodnutie, ktorý predostretý variant rieše- ky - napríklad náklady, prínosy či distribučné nia je najoptimálnejší. V praxi to znamená, efekty - svojich rozhodnutí. že analytický postup, ktorý viedol k presved- čeniu štátnych zamestnancov, že navrhovaná „ Hodnotenie vplyvov verejná politika (ne)má vplyv, musí byť obsia- v  legislatívnom procese hnutý vo výstupe, t.j. v doložke vplyvov alebo SR v dôvodovej správe. Výpoveď na úrovni “nemá vplyv”, “má veľký vplyv”, atď. nie je chápaná V prípade Slovenska verejná politika na úrov- ako informačne hodnotná. V zásade pri hod- ni ústredných orgánov štátnej správy je for- notení vplyvov ide o informovanie rozhodova- malizovaná legislatívnym procesom a zvyčajne cieho procesu vlády - rozhodnutia o vhodnosti vyjadrená vo forme právnej normy rozličnej samotnej intervencie, výbere vhodných in- sily – zákon, nariadenie vlády, vyhláška, výnos, tervenčných nástrojov, rozhodnutia o  dizajne opatrenie. Ťažisko úpravy formalizovaného le- Štúdia: Hodnotenie vplyvov určitého nástroja alebo o potrebe reformy či gislatívneho procesu je v interných normatív- pozastavení už existujúcich opatrení. nych aktoch: Európska komisia nazýva hodnotenie vplyvov • na úrovni vlády, kde príprava a predkla- moderným spôsobom rozhodovania, ktoré je danie materiálov na rokovanie vlády SR založené na dôkazoch, a ktoré poskytuje analy- sa riadi predovšetkým dvomi právnymi tický rámec pre rozhodnutia na všetkých úrov- normami: Legislatívnymi pravidlami vlády niach tvorby verejnej politiky a rozhodovacích SR č. 241/19974 (ďalej „Legislatívne pravi- procesov. Hlavným dôvodom zavedenia hod- dlá“) a Smernicou na prípravu a predklada- notenia vplyvov v EK je: nie materiálov na rokovanie vlády SR5 (ďalej Nárvhy musia byť pripravené na základe „Smernica“), ďalej doplnenými Metodic- efektívnej analýzy či je vhodné intervenovať kým pokynom na prípravu a predkladanie na úrovni EÚ a či je vhodná intervencia materiálov na rokovanie vlády (ďalej „Me- v podobe regulácie [právnej úpravy, pozn. au- todika“) a od júna 2008 aj Jednotnou me- torky]. V prípade, že sa preukáže, že áno, todikou na posudzovanie vybraných vplyvov6 musí analýza obsahovať vyhodnotenie poten- (ďalej „Jednotná metodika“). ciálnych ekonomických, sociálnych a environ- • na úrovni parlamentu, kde príprava mentálnych vplyvov.2 3 Európska Komisia KOM(2002)276 final, s.3. Podklady získané v rámci procesu IA slúžia ako 4 Uznesenie vlády SR č. 241/1997 v platnom podklad pre politické rozhodovanie či pokra- znení (ostatná novelizácia z roku 2008). čovať v rozpracovaní a prijať, prípadne neprijať 5 Uznesenie vlády SR č. 512/2001 v platnom novú právnu úpravu alebo prehodnotiť a no- znení (ostatná novelizácia z roku 2008). 6 Uznesenie vlády SR č. 329/2008 z 28. mája 2 Európska Komisia KOM(2001)428 final. 2008, s účinnosťou od 1. júna 2008. 4
    • Public Policy News * 4/2009 a  predkladanie materiálov na rokovanie požiadavky na obsah Doložky vplyvov9. Le- NRSR sa riadi Legislatívnymi pravidlami gislatívne pravidlá hovorili o štyroch typoch tvorby zákonov7. hodnotenia vplyvov (finančné, ekonomické, Hodnotenie vplyvov sa stalo súčasťou inšti- environmentálne a vplyvy na zamestnanosť), tucionalizovaného legislatívneho procesu SR kdežto Smernica poznala okrem uvedených od novelizácie Legislatívnych pravidiel v roku štyroch typov aj vplyvy na podnikateľské 20018 a následným schválením Smernice. prostredie. Pritom nebolo zrejmé aký rozdiel Obidva dokumenty vyžadovali, aby každý je medzi ekonomickým vplyvom a vplyvom materiál predkladaný na rokovanie vlády spre- na podnikateľské prostredie, keďže Metodika vádzal dokument nazvaný Doložka finančných, bližšie určovala len ekonomické vplyvy (vply- ekonomických, environmentálnych vplyvov, vply- vy na podnikateľské prostredie nepoznala), vov na zamestnanosť a na podnikateľské prostre- a  to v  povinnosti bližšieho posúdenia utvá- die (ďalej „Doložka vplyvov“). Okrem zavede- rania podmienok na rozvoj podnikateľských nia povinnosti pre predkladateľa vypracovať aktivít z  hľadiska žiadúceho ekonomického k predkladanému materiálu nový sprevádza- rastu a posúdenia súladu s prioritami a cieľami júci dokument (popri tradičnej predkladacej hospodárskej politiky. správe, vlastnom materiáli, dôvodovej správe, Vo všeobecnosti veľmi často sa vplyvy v Dolož- vyhodnotenia pripomienkového konania a ná- ke vplyvov neuvádzali (vedome či nevedome), vrhu komuniké a uznesenia), sa na samotnom napriek tomu, že predkladané materiály taký- legislatívnom procese nič nezmenilo. To zna- to vplyv prinášali10. Výnimkou boli rozpoč- mená, že procesný postup pri tvorbe právnej tové vplyvy návrhov zákonov, keďže tieto bol úpravy sledoval jednotlivé fázy predprípravnej predkladateľ návrhu povinný ešte v prípravnej Štúdia: Hodnotenie vplyvov a prípravnej etapy, s najväčším dôrazom na fáze prerokovať s Ministerstvom financií SR. vypracovanie paragrafového znenia. To priná- Vyplýva to z § 33 zákona č. 523/2004 Z.Z. šalo problém v rozsahu hodnotenia vplyvov. o  rozpočtových pravidlách verejnej správy. Vzhľadom na to, že nová povinnosť sa vťaho- Stanovisko ministerstva financií k týmto fi- vala na nový sprievodný dokument, ale nie na nančným vplyvom návrhu zákona na štátny proces prípravy, chápanie systému hodnotenia rozpočet a na rozpočty samosprávnych krajov vplyvov sa sústredilo len na jednu fázu celého a obcí bolo potom súčasťou dôvodovej sprá- procesu - na vplyvy - ale nie na predchádzajú- vy. Ostatné vplyvy nebolo nutné prerokovať ce fázy, ako napríklad identifikáciu problému, s žiadnym koordinačným či odborno-posud- cieľov či hľadanie variantov riešenia. Navyše, zovacím orgánom, čo v praxi znamenalo, že každý dokument vyžadoval a definoval inak neexistovala žiadna páka, ktorá by mala dosah na to, či sa táto povinnosť vykonáva alebo nie. 7 Oznámenie č. 19/1997 Z.z. 8 Výnimkou je hodnotenie vplyvov na životné prostredie, kde Zákon o posudzovaní vplyvov na 9 Nedostatky systému spred roku 2008 rozobe- životné prostredie (tzv. EIA – Environmental Im- rá Staroňová, K. (2007): ‘The Quality of Impact pact Assessment) bol schválený už v roku 1994 Assessment in Slovakia,’ In: Clive George - Colin (127/1994) a novelizovaný v roku 2000, aby sa Kirkpatrick (Eds.) Impact Assessment and Sustaina- splnili EÚ kritériá, ako je napr. zavedenie Strate- ble Development: European Practice and Experience. gického hodnotenie vplyvov na životné prostredie Cheltenham: Edward Elgar Publishing. Str. 230- (tzv. SEA – Strategic Environmental Assessment). 255. V roku 2006 (24/2006) bola schválená ďalšia nove- 10 Návrh jednotnej metodiky na posudzovanie lizácia, ktorá zaviedla prvky efektívnej participácie vplyvov (2008). Pozri však aj výsledky analýzy Mi- verejnosti, ďalšej požiadavky EÚ. nisterstva spravodlivosti.. 5
    • Koncom mája 2008 bola schválená Jednotná o jednotlivých oblastiach; Public Policy News * 4/2009 metodika na posudzovanie vybraných vplyvov, • zavedenie konzultačného procesu, aj keď je ktorá má ambíciu viaceré vyššie spomenuté zatiaľ dobrovoľný a techniky a metódy nie nedostatky riešiť. V prvom rade sa podchytila sú zrejmé; aj procesná stránka prípravy hodnotenia vply- • metodicko-koordinačné orgány v podobe vov, a to zavedením tzv. dvojfázového prístu- gestorov metodík pre jednotlivé oblasti pu. Prvým krokom je tzv. rýchly test, ktorý sa vplyvu, na ktoré sa predkladatelia môžu vykonáva pri predkladaní akéhokoľvek materi- obrátiť v prípade potreby počas vypracova- álu na zasadnutie vlády, a v ktorom predklada- nia hodnotenia vplyvov; teľ stručne identifikuje problém, uvedie rôzne • kontrolné orgány pre jednotlivé oblasti varianty riešenia problému, naznačí očakávané vplyvu v podobe gestorov metodík, ktoré vplyvy a následne stanoví, či je nutné hodno- môžu počas medzirezortného pripomi- tiť vplyvy detailnejšie v ďalších krokoch11. enkového konania vzniesť pripomienku Nepochybne, vyššie uvedený postup vniesol ku kvalite vypracovania Doložky vplyvov; systém do inštitucionalizácie hodnotenia vply- • zjednotenie dôvodovej správy a doložky vov na Slovensku a zaviedol mnohé pozitívne vplyvov do jedného kompaktného súboru prvky: (doložka vplyvov sa stala súčasť dôvodovej • princíp proporcionality pri vypracovaní správy); hodnotenia vplyvov v závislosti od závaž- • v neposlednom rade aj zavedenie termínu nosti potenciálnych vplyvov pomocou Do- analýza vplyvov pre označenie jednej fázy ložky vybraných vplyvov; celkového procesu hodnotenia vplyvov, • dvojfázovosť procesu hodnotenia vplyvov, ktorá má dynamický charakter, a z ktorej štúdia: Hodnotenie vplyvov ktorá si vyžaduje sa neustále vracať a pre- sa čerpajú informácie pre samotnú Dolož- pracovať analytické podklady, t.j. nepripra- ku vplyvov. vuje sa len v konečnej fáze predkladania Napriek týmto mnohým pozitívam, je systém materiálov na rokovanie vlády; hodnotenia vplyvov na Slovensku stále nedo- • pokus o zavedenie fáz, ktoré predchádzajú statočne podchytený, predovšetkým z pohľadu nástroja pre rozhodovanie vlády. Nedostatky samotnej analýze vplyvu, t.j. problém, cieľ, pritom vidieť tak v procese ako aj vo výstu- dôvod intervencie, varianty riešenia, aj keď sú zatiaľ len v ranom štádiu vypracovania poch (obsahu). Z procesného hľadiska, Jednot- a neslúžia pre rozhodovanie vlády; ná metodika sa stále zaoberá predovšetkým jed- • zadefinovanie obsahu jednotlivých oblastí nou fázou hodnotenia vplyvov, a to samotnou vplyvu (fáza analýzy vplyvu) pomocou sú- analýzou vplyvov. Ďalšie prvky (pozri kapitolu boru otázok, na ktoré predkladateľ odpo- Metodologické usmernenia) nie sú vnímané vedá. Je tu však dôležité poznamenať, že byako súčasť systému hodnotenia vplyvov a ako také sú dobrovoľné, resp. sa vypracúvajú až nemalo ísť o rigidný systém, ale určitá mie- ra flexibilnosti musí byť zachovaná. V kaž-pri predkladaní paragrafového znenia. Pre- dom prípade pre začiatok je to vítanou dovšetkým uvažovanie v možných variantoch pomôckou pre vykonávateľov hodnotenia riešenia a hľadaní alternatív k regulácii ostá- vplyvov, predovšetkým preto, že Legilatív- va nepodchytené, keďže Doložka vybraných ne pravidlá a Smernica napriek novelizá- vplyvov len žiada informáciu v podobe odpo- ciam neposkytujú jednoznačné informácie vede áno-nie, či samotný predkladateľ uvažo- val o variantoch. Doložka vybraných vplyvov 11 Jednotná metodika pre posudzovanie vybraných vplyvov. (2008). Schválená 28.5.2008 Uznesením by však mala vyžadovať vypracované zvažované vlády č. 329/2008., s. 3. variantov, a to tak, aby decízor (vláda) moh- 6
    • Public Policy News * 4/2009 la na základe predbežných vplyvov zvoliť, či vybraných vplyvov posunula a spojila s vypra- vôbec intervenovať a v akej podobe, t.j. ktorý covaním legislatívneho zámeru. To všetko sa- variant má byť rozpracovaný do paragrafového mozrejme za predpokladu, že každý minimál- znenia. Tu však nastáva dvojitý problém, a to ne nový návrh právnej úpravy by musel mať i napriek tomu, že Jednotná metodika výrazne legislatívny zámer, čo je však ďalší problém, posunula začiatok prác zavedením rýchleho keďže vypracovanie legislatívneho zámeru testu a Doložky vybraných vplyvov. ostáva na rozhodnutí vlády. Tá síce obligatórne Prvý problém sa týka načasovania hodnote- poverí predkladateľa návrhu zákona vypraco- nia vplyvov. Prvá časová hranica spomenutá vaním legislatívneho zámeru „v prípade návr- v Jednotnej metodike je minimálna 30- dňová hu zákona s výrazným hospodárskym a finanč- lehota pred medzirezortným pripomienkovým ným dosahom“12, ale ostáva nejasné kto a ako konaním, kedy gestori musia zhodnotiť Do- určí výrazné hospodárske a finančné dosahy ložku vybraných vplyvov spolu s konceptom v tomto štádiu (hodnotenie vplyvov sa v  sú- materiálu. Hoci predkladateľ môže vypracovať častnosti vykonáva oveľa neskôr!). A z praxe je a zaslať Doložku vybraných vplyvov omnoho zrejmé, že legislatívne zámery sa vypracúvajú skôr, existuje vážne riziko, že mnohé minis- len minimálne, a to aj v prípadoch, kedy ich terstvá budú využívať túto minimálnu leho- vláda obligatórne uložila. Aj tento problém je tu. V  tomto štádiu sa však dá predpokladať, možné vyriešiť, ak by sa hodnotenie vplyvov že predkladateľ už má preferovaný variant, posunulo ešte viac do predprípravnej fázy, a to a  v  mnohých prípadoch i paragrafové znenie v čase prípravy samotného legislatívneho plá- a  využíva posledný mesiac na jeho dolaďova- nu práce vlády. Tu je totiž čas, kedy vláda uva- nie. žuje o tom, či vôbec intervenovať, a ak áno či štúdia: Hodnotenie vplyvov Druhý problém sa týka rozhodovania o vari- v podobe právnej úpravy, tak ako je tomu na antoch. Tak ako je v súčasnosti nastavený sys- úrovni Európskej komisie či v Českej republi- tém, prvýkrát kedy vláda vidí doložku vplyvov ke. Vyžadovalo by si to však zo strany predkla- (a má sa na jej základe rozhodovať) je v čase, dateľov dôslednú prípravu a vyhodnotenie či kedy je už predostreté paragrafové znenie jed- a prečo riešiť niečo legislatívne. V takejto po- ného variantu. Ak by aj existovali viaceré va- dobe by hodnotenie vplyvov skutočne slúžilo rianty, nerozhoduje o nich vláda, ale samotný na rozhodovanie vlády o nutnosti regulácie. predkladateľ, keďže Doložka vybraných vply- Z obsahového hľadiska je určite vítané, že vov predpokladá, že predkladateľ sa v určitom vznikli gestori metodík, ktorí nielenže me- štádiu prípravy medzi variantmi rozhodoval todicky usmerňujú vykonávanie hodnotenia a má gestora metodík o tom informovať (ostá- vplyvov, ale môžu aj kvalitatívne posúdiť ich va však nejasné z akého dôvodu, keďže gestor obsah. Nedostatkom je však roztrieštenosť nemá právomoc rozhodovať o variantoch). takéhoto kontrolného úradu – ide o štyri mi- Z  európskej praxe poznáme prípady, kedy nisterstvá, ktoré sú hierarchicky rovnocenné. o variantoch rozhoduje minister a nie kabinet, Hodnotenie vplyvov by totiž malo navzájom ide však o krajiny ako je napríklad Veľká Britá- zvážiť prínosy a náklady jednotlivých oblastí nia, kde kabinet tvorí jedna strana a nie koalič- a tak odporučiť variant riešenia. To čo je prí- ná vláda. Preto je nepravdepodobné, že by tak nosom v sociálnej oblasti či v životnom pro- dôležité rozhodnutie ako je rozhodnutie o in- stredí, môže byť nákladom v podnikateľskej tervencii a spôsobe intervencie bolo a malo byť oblasti (a určite v oblasti finančných zdrojov) ponechané na ministrovi. a naopak, a decízor by mal tieto náklady a prí- Obidva problémy sa dajú vyriešiť, ak by sa ča- sová lehota vypracovania a zasielania Doložiek 12 Legislatívne pravidlá, Čl. 8. 7
    • nosy navzájom zvažovať, resp. pri vysokých kých prvkov (predovšetkým variantov) v  sa- Public Policy News * 4/2009 negatívnych vplyvov na jednu oblasť zvážiť motnom procese hodnotenia vplyvov. prijatie dodatočných opatrení. Práve z tohto Z hľadiska výstupov – dokument, ktorý su- dôvodu Európska komisia zaviedla integro- marizuje výsledky procesu hodnotenia vply- vaný spôsob hodnotenia vplyvov. Integrovaný vov, na základe ktorého sa vláda rozhoduje spôsob naznačuje aj názov nového usmernenia – možno konštatovať, že nedostatočné ucho- na Slovensku Jednotná metodika, v skutočnos- penie celého procesu sa odzrkadľuje aj vo vý- ti však ide o päť rozličných metodík. Ak sa stupoch. Spolu so samotným materiálom sa aj predkladateľ rozhodne zvažovať jednotlivé na zasadnutie vlády predkladá množstvo ďal- prínosy a náklady navzájom, neexistuje gestor, ších sprievodných dokumentov, v ktorých sú resp. kontrolný orgán, ktorý by mohol tento roztrúsené relevantné informácie, týkajúce sa postup zhodnotiť. To isté platí aj o ďalších prv- systému hodnotenia vplyvov. Niektoré infor- koch hodnotenia vplyvov mimo spomínanej mácie chýbajú, iné sa nachádzajú aj niekoľko- jedinej fázy. Gestori metodík totiž sú gestormi krát v rôznych dokumentoch, celkovo je však len jedinej fázy – analýzy vplyvov. Absentuje orientácia a hľadanie relevantnej informácie však centrálny koordinačný kontrolný úrad časovo náročná, predovšetkým ak si uvedo- (gestor), ktorý by kontroloval úplnosť všet- míme, že v internetovom systéme je každý Tabuľka 1: Inštitucionálno-politické faktory zavedenia Hodnotenia vplyvov (zdroj: autorka) Aspekty Česká Estónsko Maďarsko Slovensko Slovinsko republika Schválená 2005 No 2008 2007 2005 stratégia štúdia: Hodnotenie vplyvov (vízia na „lepšej rok 2009) regulácie“ Orgán Min. vnútra - Ministerstvo Ministerstvo Min. verejnej zodpo- (presunuté z (vízia Úrad spravodlivosti hospodárstva správy vedný za ÚV 2006) vlády) „lepšiu reguláciu“ Systém 1998 (účin- 1999 1994 2001 2004 hodnote- nosť január nia vplyvov 2008) zavedený „hod- Úrad vlády Úrad vlády Ministerstvo 4 gestorské Ministerstvo notenie pripravil 2005, pripravil a spravodlivos- minister- hospodár- vplyvov“ schválené schválil 2005 ti 2003-4, stvá 2008, stva 2006, metodika, 2007 neschválené schválené neschválené tréningy Orgán do- Ministerstvo nie Min. spra- nie nie hliada na vnútra vodlivosti tvorbu IA Strategic- nie Úrad vlády nie nie nie ké koor- dinačné centrum Odbor Min. vnútra Každé nie nie nie IA na minister. minister. 8
    • Public Policy News * 4/2009 dokument publikovaný osobitne. Napríklad, ských krajinách - úloha Úradu vlády„) som informácie o podnete, na základe ktorého sa sa sústredila na vyhodnotenie nástroja „hod- materiál vypracoval a zdôvodnenie potreby notenia vplyvov“ (ďalej „IA“) v novopristúpe- a účelu materiálu možno nájsť v Predkladacejných členských krajín EÚ: Česká republika, správe. Zhodnotenie súčasného stavu môžeme Estónsko, Maďarsko, Slovensko a Slovinsko. Predstavila som tak empirický výskum, ktorý nájsť v Dôvodovej správe, ale nie je zrejmé na- koľko je toto odlišné od zdôvodnenia potrebyanalyzoval doložky vplyvov a dôvodové správy predkladaných návrhov zákonov a novelizácií v Predkladacej správe. Zhodnotenie vplyvov sa do vlády za rok 2007 v jednotlivých krajinách. musí uviesť v Predkladacej správe (predovšet- kým na štátny rozpočet), ale aj v Dôvodovej Išlo o obsahovú analýza podľa štandardov sta- správe a samozrejme v samotnej Doložke vply-novených v dokumente Európskej komisie vov. Naznačenie ďalších postupov si vyžaduje‘Impact Assessment: Next Steps’, ktorý bol pu- Predkladacia správa podľa Smernice, avšak užblikovaný v roku 2004 a predstavuje zavede- nie podľa Legislatívnych pravidiel. Jednotnánie určitého štandardu obsahového naplnenia metodika zaviedla aj novú oblasť hodnotenia hodnotenia vplyvov, a to nasledujúcimi prv- kami: zdôvodnenie intervencie, ciele, varianty vplyvov – vplyvy na informatizáciu spoločnos- riešenia, vplyvy, porovnanie variantov, moni- ti – Smernica ich spomína, avšak Legislatívne toring a evalvácia. Na základe tejto analýzy, pravidlá nie. Takáto nekonzistentnosť pri po- som sa snažila odpovedať na výskumnú otáz- žiadavkách a organizácii údajov a dát sťažuje ku akej kvality sú jednotlivé doložky vplyvov situáciu nielen predkladateľom, ale aj samot- nému decísorovi, ktorý má na základe týchto predkladané na zasadnutia vlády a či je mož- údajov rozhodovať. né na ich základe vytvoriť „informované roz- štúdia: Hodnotenie vplyvov hodnutie“ decísora. Hypotézou pritom je, že „ Habilitačná prednáška čím je exekutívne centrum (Úrad vlády v SR) silnejšie v danej krajine, tak tým kvalitnejšie Vo svojej habilitačnej prednáške („Kvalita výstupy hodnotenia vplyvov možno očaká- hodnotenia vplyvov v novopristúpených člen- vať, keďže takéto centrum poskytuje vedenie, Tabuľka 2: Výsledky výskumu (zdroj: autorka) RIA Prvky Vplyvy Konzultačný prístup proces Ciele Vari- Doložka Imple- Fi- iné Identifiká- Konzul- anty vplyvov mentácia nančné cia ovplyv- tácia nených skupín Inte- SL EST EST EST EST EST grova- ná IA Infor- SR ČR EST ČR ČR matív- EST SR SR na IA SL SL ČR Pro- MR EST ČR ČR MR ČR MR MR forma ČR MR SR SR SR SR IA SR SL SL SL SL SL MR MR MR ČR - Česká republika, EST - Estónsko, MR - Maďarsko, SL - Slovinsko, SR - Slovenská republika 9
    • školenie, konzultácie, koordináciu a môže konov), avšak ich kvalita je veľmi vysoká. Päť Public Policy News * 4/2009 mať i  právomoc vrátiť nekvalitné vypracova- z nich boli vykonané na Ministerstve vnútra, nie doložky vplyvov. Ďalšie testované faktory kam bola presunutá koordinačná jednotka IA boli doba od zavedenia hodnotenia vplyvov, z Úradu vlády, ktorá dohliada na výkon IA pilotovanie hodnotenia vplyvov a miera de- a päť z nich bolo vykonaných na Ministerstve tailnosti inštrukcií v metodike pre hodnotenie informácií a telekomunikácií, kde sa IA piloto- vplyvov. vala. Ide teda o akumulovanú vedomosť, ktorá Výsledky výskumu boli kategorizované podľa sa však nerozšírila na iné ministerstvá. odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu Sila exekučného centra má vplyv na kvalitu UK do troch skupín: vykonávaných IA. Slovensko a Slovinsko má • Pro-forma IA – žiaden vplyv na rozhodo- slabý Úrad vlády, na ktorom neexistuje koor- vací proces dinačný a strategický odbor, ktorý by sledoval • Informatívna IA – obmedzený vplyv na hĺbku analýz IA. Odbor vládnej legislatívy síce rozhodovací proces dokáže vynútiť konformitu s Legislatívnymi • Integrovaná IA – výzva a vplyv na rozho- pravidlami a každý návrh či novelizácia ob- dovací proces sahuje i doložku vplyvov, ale ich informačná Výskum poukázal na to, že dĺžka zavedenia hodnota je minimálna. Skúsenosti Českej re- systému hodnotenia vplyvov na jej kvalitu publiky a Maďarska poukazujú, že umiestnenie nemá vplyv, keďže prvými krajinami boli Es- koordinačného centra na úroveň ministerstva tónsko a Maďarsko, ktoré majú diametrálne oslabuje ich pozíciu vis a vis ostatným minis- odlišné výstupy v kvalite: Estónsko dosiahlo terstvám. Môžu mať zručnosti a skúsenosti, ale relatívne efektívny model IA, kdežto Maďar- nie silu prinútiť ministerstvá k zmene. Naproti štúdia/Noveé publikácie ÚVP sko zaostáva takmer vo všetkých aspektoch. tomu skúsenosť Estónska naznačuje, že silné Slovensko a Slovinsko oficiálne dodržujú svoje strategické a koordinačné centrum na úrovni usmernenia ohľadne IA a predkladajú doložky exekutívneho centra (State Chancellery) aj vplyvov, ale skutočná implementácia je mini- keď nie je primárne zamerané na IA, má aj tak málna a obsahové naplnenie je čisto formál- vplyv na dodržiavanie a kvalitu predkladaných ne pomocou fráz „nie je vplyv“, „minimálny doložiek vplyvov, keďže ich toto centrum me- vplyv“, „pozitívny vplyv“. Česká republika je todicky riadi a kontroluje ich obsah. oneskorencom v zavedení IA do svojho legis- doc. Katarína Staroňová, PhD. latívneho procesu a aj počet vykonaných IA je úryvok z habilitačnej práce a prednášky veľmi nízky (12 z celkových 113 návrhov zá- Nové publikácie ÚVP „ Techniky vedeckého šie texty – od umeleckých, publicistických, písania v  spoločenských administratívnych až po odborné a vedecké. vedách Ak hovoríme o zručnosti písať, znamená to, že táto zručnosť sa dá cvičiť a zdokonaľovať. Doc. Katarína Staroňová, PhD., Mag. Karol O to dôležitejšie je cvičiť a zdokonaľovať pí- Decsi sanie odborných a vedeckých textov, či už na Písanie je zručnosť, pomocou ktorej sa doká- úrovni stredoškolskej, vysokoškolskej alebo už žeme písomne vyjadriť a vytvárať najrôznej- priamo v praxi pri vytváraní takýchto textov. 10
    • Public Policy News * 4/2009 aj pripomienky z pohľadu metodiky, ar- gumentácie a výstavby textu. Tieto pri- pomienky sa odzrkadlili aj v diskusiách v rámci diplomového seminára na FSEV UK a viedli k zavedeniu nového predme- tu o akademickom písaní. Ukázalo sa, že v slovenskom kontexte je akútny nedosta- tok študijných textov, ktoré by v relatívne ucelenej podobe poskytli základné infor- mácie o výstavbe vedeckého argumentač- ného textu a spôsoboch citovania či para- frázovania. Techniky vedeckého písania v spoločen- ských vedách je publikácia, ktorá má am- bíciu pomôcť v cvičení a zdokonaľovaní sa v písaní vedeckých textov, konkrétne v oblasti spoločenských vied. Je určená pre- dovšetkým študentom spoločenskoved- ných odborov, ktorí pripravujú seminár- ne práce či kvalifikačné práce. Ale nielen pre nich. Je určená aj širokému okruhu odborníkov a vedcov, ktorí boli doteraz Nové publikácie ÚVP zvyknutí písať pre slovenských čitateľov. V neposlednom rade je publikácia vhod- Čím sa však odlišuje vedecké písanie od písa- ná pre všetkých, ktorí sa chcú zoznámiť nia umeleckého či publicistického? Predovšet- zo základnými aspektmi vedeckého textu a kým tým, že ide o argumentačný text, ktorý sa technikami vedeckého písania, inšpirovať sa odlišuje od bežných textov svojou výstavbou, a tvorivo ju využiť pri písaní argumentačného formovou štruktúrou a obsahovým naplne- textu. ním. To znamená, že vedecký text podlieha akýmsi princípom výstavby, s ktorými ak sa „ Sociálna politika oboznámime, môžeme oveľa profesionálnejšie pripravovať vlastné vedecké texty a obstáť tak Ing. Miroslav Beblavý, PhD. aj v medzinárodnom merítku. Porozumieť cieľom, nástrojom a dilemám so- Základným podnetom k napísaniu tejto pu- ciálnej politiky by malo byť cieľom každého blikácie bola niekoľkoročná skúsenosť autor- študenta verejnej politiky a verejnej správy, a ky so študentami ÚVP na Fakulte sociálnych to aj v prípade, ak nebude vo svojej praktic- a ekonomických vied Univerzity Komenského kej činnosti pôsobiť priamo na úrade práce v Bratislave a s vedeckými stážistami (policy či odbore sociálnych vecí magistrátu. Znalosť fellows) na Local Government and Public Ser- sociálnej politiky je však dôležitá aj pre jednot- vice Reform Initiative pri OSI v Budapešti. livcov pracujúcich pri praktickom uplatňovaní Hoci písanie argumentačných textov a citova- jej nástrojov, takže potreba poznať ju sa týka nie/odkazovanie nie je jej predmetom vedec- aj študentov sociálnej práce či špeciálnej pe- kého skúmania, vo svojej praxi bola nútená dagogiky. poskytovať okrem obsahových pripomienok, • Cieľom predkladanej učebnice je reagovať 11
    • tola skúma vplyv Európskej únie na sociál- Public Policy News * 4/2009 nu politiku. Súčasťou učebnice je aj bohatá údajová základňa najmä zo zdrojov Eurostatu a OECD umožňujúca porovnanie Slovenska s inými krajinami. „Záujmy ich presadzovanie a  korupcia verejnej politika Ing. Emília Sičáková-Beblavá, Ing. Miroslav Beblavý, PhD. Táto monografia je venovaná reakcií na para- dox, ktorým je konflikt záujmov, korupcia a lobing, ktoré síce navzájom súvisia, ale nie sú identické. Pýta sa – sú záujmy a ich presad- zovanie nevyhnutnou súčasťou demokratickej spoločnosti a za akých okolností vedú k pato- logickým javom? Aby sme na takúto otázku vedeli odpovedať, musíme najskôr zadefino- vať, čo sú záujmy a vniesť do analýzy rozlíše- nie individuálnych, skupinových a verejného Nové publikácie ÚVP na tieto potreby a ponúknuť študentom uvedených, prípadne ďalších disciplín, knihu spĺňajúca nasledovné kritériá: • interdisciplinárny prístup s dôrazom na využitie poznatkov ekonomickej vedy; • analytický, nielen deskriptívny prístup k jednotlivým témam; • spojenie opisu slovenskej reality s glo- bálnymi a európskymi trendmi vrátane zasadenia slovenskej situácie do medziná- rodného kontextu; • hutnosť, ktorá by ju sprístupnila aj širším vrstvám čitateľom, pre ktorých sociálna politika je dôležitou, ale nie najdôležitej- šou témou pri ich štúdiu. Učebnica pozostáva z ôsmich kapitol po- krývajúcich kľúčové témy. Začína celkovým pohľadom na sociálnu politiku, sociálny štát a  ich modely. Pokračuje postupne otázkami zamestnanosti, chudoby, zdravotného po- stihnutia, dôchodkovej politiky, rodinnej politiky a rodovej rovnosti. Záverečná kapi- 12
    • Public Policy News * 4/2009 záujmu. Z metodologického hľadiska ide v publikácií o interdisciplinárny spoločen- skovedný výskum v oblasti verejnej politi- ky, ale s dôrazom na ekonomický prístup. Pri definícií záujmov využívame aj pohľady politickej a právnej vedy. Monografia pred- stavuje syntézu nášho výskumu v priebehu posledných 9 rokov ako aj pôvodnej, pred- tým nepublikovanej výskumnej práce do novej, ucelenej monografie. Poukazujeme na zložitosť definovania verejného záujmu. Odlišne sa na koncept verejného záujmu pozerajú jednotlivé spoločenskovedné odbory a v rámci nich jednotlivé školy. Rovnako je nevyhnutné uchopiť aj presadzovanie záujmov – lobing. Čo ešte považujeme za lobing a čo nie? Ná- sledne sa pozeráme na konflikt osobného a verejného záujmu a na korupciu ako pa- tológie súvisiace s presadzovaním záujmov. Konflikt záujmov decizora je signálom toho, že môže dôjsť ku korupcií, preto je Nové publikácie ÚVP potrebné venovať pozornosť jednotlivým decizorom a situáciám, keď sú v konflikte záujmov. reflektovať pomerne obmedzenú teóriu ta- kýchto nezákonností. Každá prípadová štúdia sa opiera o rozsiahly zber dát nielen v podobe „ Bezprávny štát a verejná interview a dostupných štatistík, ale aj médií politika či súdnych spisov. Uvedené tri štúdie predkla- dáme čitateľovi zabalené do jednotného teore- kolektív autorov tického a metodologického rámca a so záver- Na Slovensku často dochádza k  porušovaniu mi zovšeobecňujúcimi ich zistenia. Autorsky zákona alebo minimálne jeho ducha. Takéto sa na publikácii podieľali Miroslav Beblavý porušenia sú okrem toho niekedy prítomné ako editor a tvorca metodológie, Renáta Krá- dlhodobo, verejne a  masovo – nejde teda o liková ako experta na problematiku vysokých individuálne deviácie. Z pohľadu verejnej po- škôl, Ivan Rončák ako expert na problematiku litiky vyvstáva niekoľko zaujímavých otázok verejného obstarávania a Ctibor Koštál a Ale- – ako môžu takéto situácie v inak právnom xandra Suchalová spracovali prípadovú štúdiu štáte nastať? Prečo pretrvávajú? Je ich existen- o katastri nehnuteľností. cia dôkazom zlyhania politických elít alebo niekoho iného? Či je to vlastne v poriadku? Je možné systémovo vysvetliť, kedy nastávajú? Všetky tieto publikácie, ako aj staršie publi- Aby sme boli schopní širokej verejnosti po- kácie pracovníkov ÚVP si môžete zakúpiť na skytnúť odpovede na tieto otázky, rozhodli sekretariáte ÚVP. Niektoré z publikácií nájdete sme sa zrealizovať tri prípadové štúdie takých- i v predajnej sieti kníhkupectva Artforum. to javov na Slovensku a na ich základe skúsiť 13
    • Krátke správy z Ústavu verejnej politiky Public Policy News * 4/2009 „ Záverečný seminár štátnych príslušníkov tretích krajín. Medzi projektu „Kvalitný výskum zúčastnenými boli predstavitelia cudzineckej - podmienka úspešnej polície, EURES, mestských a krajských úra- integrácie“ dov, vzdelávacích inštitúcii a mládežníckych organizácií, pracovných agentúr a  zamestná- Projekt Kvalitný výskum – podmienka úspeš- vateľov z regiónu Košíc, Žilina, Ružomberku, nej integrácie sa zameral na výskum v oblasti, Martina, Popradu a Liptovského Mikuláša. ktorá bola doposiaľ málo prebádaná z pohľadu Účastníci sa zoznámili aj s dobrými praktikmi verejnej politiky. Integrácia legálnych migran- sieťovania aktérov v Rakúsku. tov je v 21.storočí dôležitým faktorom úspeš- Diskusia priniesla návrhy aby zastupiteľské nosti našej krajiny, keďže predstavuje potenci- úrady SR podávali komplexné informácie álny príliv kvalifikovanej pracovnej sily do SR. prichádzajúcim cudzincom, ďalej myšlienku Projekt obsahoval šesť výskumných úloh za- aby migranti mohli využiť služby odborného meraných na nasledovné oblasti – kompara- asistenta v jeho rodnom jazyku. Celkovo bolo tívna analýza štyroch krajín (ČR, Maďarsko, naznačené, že na riešenie problematiky chýba- Holandsko, Rakúsko), kvalitatívny výskum jú kapacity a systémové riešenia. Bola vyslo- prežívania integrácie v SR zo strany migrantov, vená požiadavka na zverejňovanie jednotlivých výskum úrovne integrácie jednotlivých skupín prípadov, chýba prípadová štúdia riešenia pro- migrantov, analýza aktérov integračných poli- blémov migrantov najmä v oblasti sociálnych Aktivity Ústavu verejnej politiky tík v SR, príprava nových indikátorov v oblasti a verejných služieb a zdravotníctva. Takisto sa integrácie, súvislosti medzi politikami sociál- očakáva aj od mimovládnych organizácii viac nej inklúzie a politikami integrácie. Projekt je súčinnosti v tejto oblasti. zakončený seminárom, ktorý sa uskutoční dňa Diskusia vyhľadávala nove riešenia, ako zapra- 14.12.2009 v Bratislave a publikáciou, ktorá covať agendu migračnej politiky do kompe- bude vydaná koncom roka 2009. tencie verejnej správy a samosprávy. Účastníci (ck) prejavili záujem o vytvorenie štruktúrovaného „ systému prepájania jednotlivých článkov verej- nej a štátnej správy, ktoré sa touto problemati- kou zaoberajú. „ Dobré praktiky sieťovania (gt) aktérov na Slovensku „ Nedostatok komunikácie medzi aktérmi migračnej agendy je na- jväčším problémom pri hľadaní systémového riešenia integrácie cudzincov a najmä migrantov z krajín mimo EÚ. Zhodli sa na tom účastníci troch seminárov organi- zovaných v  rámci projektu „Pra- covná banka pre migrantov“, ktorý bol podporený prostredníctvom Európskeho fondu pre integráciu 14
    • Public Policy News * 4/2009 H. K. Colebatch: Úvod do policy Mgr. Darina Ondrušová Kniha autora H. K. Colebatch Úvod do policy zbúrania a stavbu nových administratívnych ponúka v desiatich kapitolách 10 zaujímavých budov).“ (s. 9) otázok o politike, na ktoré sa snaží odpovedať V 2. kapitole pokračuje vo vymedzovaní poj- formou príťažlivou tak pre akademikov (odvo- mu v rôznych prostrediach (politika vlády, lávajúc sa na rôzne teoretické koncepty), poli- neziskových organizácií a zriedkavejšie v pod- tikov, ako aj všetkých ľudí, ktorí sa zaujímajú nikateľskom prostredí). Zároveň poukazuje na o túto tému. Ponúka pritom množstvo príkla- predpoklady a atribúty politiky (poriadok, au- dov z praxe, čo ju robí nielen pútavou, ale aj torita, odbornosť). Za povšimnutie zvlášť stojí zrozumiteľnou. časť, kde vysvetľuje, prečo je chápanie politiky Nejde teda o publikáciu, ktorá by bola prí- len ako výberu niektorej z možností príliš zú- nosom v teórii verejnej politiky ako takej. Jej žené. Takáto voľba totiž vždy stojí proti určitej výnimočnosť spočíva skôr v tom, že na pomer- štruktúre, napr. zotrvačnosti (zrušenie učňov- ne malom priestore ponúka ucelený prehľad ských škôl by možno bolo „správnou voľbou“, o tom, čo sa dnes rozumie pod pojmom (verej- ale stretlo by sa s nesúhlasom zamestnancov, ná) politika. Môže teda zvlášť osloviť všetkých, absolventov a muselo by viesť k riešeniu všet- ktorí hľadajú úvod do témy podaný príjem- kých ďalších dôsledkov). Po dvoch kapitolách ným spôsobom. Kniha je dostupná aj v  čes- veľmi čítavého, avšak pomerne hutného textu kom preklade. Na tomto mieste sa pokúsim si teda čitateľ môže byť istý, že neexistuje jedi- stručne priblížiť niektoré otázky predložené ná odpoveď na otázku „čo je to vlastne politi- Z knižnice verejnej politiky autorom v knihe Úvod do policy. ka“, práve naopak, bude poznať viaceré možné V prvej kapitole Colebatch predstavuje pojem perspektívy používané pri pokusoch o takúto politika ako taký. A hneď poukazuje na jeho odpoveď. viaceré významy. Politiku jednak možno chá- V nasledujúcej kapitole Colebatch kladie otáz- pať ako proces vládnutia (v tomto zmysle na- ku, kto vlastne tvorí politiku. Pýta sa napr.: ak hrádzaný pojmom riadenie, čo súvisí s uplat- by platilo, že „minister má posledné slovo“, ňovaním ekonomických postupov v prostredí kto má prvé slovo? (porov. S. 33) Samozrej- tvorby a implementácie politiky), resp. ako me, rozlišuje medzi vertikálnou (zhora nadol) adjektívne (sektorové) politiky, napr. zdravot- a horizontálnou dimenziou (založenou na par- ná a vzdelávacia. Z rôznych možných inter- ticipácii formálnych aj neformálnych kolekti- pretácií tohto pojmu si však nevyberá žiadnu vít, ktoré sa v literatúre inak nazývajú aj siete či čiastkovú, ale kladie si za cieľ zaoberať sa „sa- komunity), pri ktorej sa musí zohľadňovať nie- motným pojmom politika, ako aj spôsobom len to, „kto musí byť zahrnutý“, ale aj „kto ne- ako politika ovplyvňuje, vysvetľuje a hodnotí smie byť opomenutý“. (porov. S. 37) Pri tom proces vládnutia.“ (s. 11) Tiež na príkladoch treba brať do úvahy, že jeden problém môže odpovedá na otázku, prečo je vlastne dôleži- byť potrebné riešiť z viacerých uhlov pohľadu té zaoberať sa politikou: „Ak hovoríme napr. (alkoholizmus ako otázka verejného poriadku, o politike v oblasti kultúrneho dedičstva, nie prevencie vo vzdelávaní, liečby poskytovanej je to len neutrálna reč o niečom okolo nás, v  zdravotníckych zariadeniach...). (porov. s. ale spôsob, ako na hodnotu niektorých vecí, 35) Aj v ďalšej kapitole, odpovedajúcej na otáz- (napr. na hodnotu historických budov) sústre- ku, kde sa politika tvorí, sa Colebatch pridŕža diť pozornosť viac, ako na iné (na možnosť ich rozlíšenia medzi vertikálnou a horizontálnou dimenziou. V prípade vertikálnej zaujíma- 15
    • ach, napr. neziskové organizácie na- Public Policy News * 4/2009 miesto tvorby politiky hovoria skôr o strategickom plánovaní. Otázkou 7. kapitoly je, čo sa o politi- ke hovorí, sú tu teda predstavené vi- aceré analytické prístupy k politike, vrátane toho, ktorý v tejto knihe po- užíva Colebatch – analýzy sociálneho jednania, resp. sociálnej konštrukcie. Ako príklad uvádza životné prostre- die, ktoré nie je politickým problé- mom preto, že sa napr. v ovzduší nachádza smog, ale preto, že ľudia si tento problém všimli a dostal sa do centra pozornosti. Sociálni kon- štruktivisti sa teda budú pýtať nielen na samotnú povahu problému, ale najmä na to, ako ho vnímajú rôzne skupiny ľudí, a ako sa snažia presa- diť svoje postoje v politickom vyjed- návaní. (porov. S. 83) Táto kapitola súhrnne predstavuje mnohé možné Z knižnice verejnej politiky prístupy k analýze politiky, napr. komparáciu, teóriu verejnej voľby (uplatňujúcu spôsoby ekonomické- ho myslenia a rozhodovania v  otáz- vo poukazuje na to, že niektorí za „centrum kach verejného záujmu), či azda tvorby politiky“ považujú zákonodarný zbor menej známu teóriu inštitucionalizácie orga- (parlament), zatiaľčo vláda rozhodnutia pri- nizácií (DiMaggio a Powell), ktorá vychádza jaté v podobe zákonov implementuje. Okrem z predpokladu, že organizácie nie sú vo svojej toho, v krajinách so súdnym systémom založe- podstate nemenné. Práve naopak, ich 3 roz- ným na precedense tiež v niektorých prípad- mery (poznávací, normatívny – základné hod- och môžu byť miestom tvorby politiky súdy. noty a regulačný – použité organizačné formy Z hľadiska horizontálnej perspektívy je jasné, v rámci danej organizácie) a posuny v rámci že neexistuje jeden konkrétny bod, o ktorom týchto rozmerov môžu mať vplyv na interakcie by sa dalo povedať, že práve tam sa politika s inými organizáciami. (porov. S. 93) Zároveň tvorí – už aj preto, že napr. vláda ako kolektív- tu nie sú ani opomenutí mnohí autori dobre ny orgán rozhoduje o návrhoch pripravených známi študentom verejnej politiky – Bachrach jednotlivými ministerstvami a tie ďalej spo- a Baratz, Kingdon, Dye, či Howlett a Ramesh. lupracujú s  rôznymi inými aktérmi. Zároveň V poslednej, 10. kapitole sa Colebatch pýta, však netvrdí, že politika by sa tvorila všade kam smerujeme. Začína pritom úvahou, kde a stále ju chápe skôr v zmysle agendy vlád, hoci sa politika nachádzala v minulosti, poukazujúc aj na rôznych úrovniach (miestna, regionálna, najmä na rozdiel medzi teóriou (takto by sa centrálna). To sa odráža aj v iných pojmoch to malo robiť) a praxou (každý rezort na daný popisujúcich podobné procesy v iných oblasti- problém pozerá zo svojho hľadiska, čo má 16
    • Public Policy News * 4/2009 určitý vplyv na hľadanie efektívneho spoloč- za, že v  krajinách tzv. západnej civilizácie sa ného riešenia). Ďalej sa autor pýta, kam sme v súčasnosti viac-menej očakáva, že politika sa dostali, t.j. kde sa politika v tom najširšom má byť v maximálnej možnej miere racionál- slova zmysle nachádza v súčasnosti. Hovorí na a toto úsilie je svojím spôsobom kľúčové o potrebe definície, ktorá by zodpovedala roz- pre jej smerovanie. V tejto súvislosti spomína dielnemu chápaniu politiky medzi vedcami tiež zaujímavý fenomén tzv. prenosu politiky, – analytikmi na jednej strane a tými, ktorí sa teda akéhosi kopírovania best-practice riešení podieľajú na tvorbe politiky na strane druhej a z iných krajín. o takúto definíciu sa aj pokúša: „Politika je vý- Celkovo teda túto knihu najlepšie vystihuje raz odkazujúci na štruktúrovanie kolektívneho zrejme jej názov – Úvod do policy. Zároveň to vyjednávania pomocou mobilizácie modelu však vôbec neznamená, že by bol takýto úvod vládnutia ako autority.“ (s. 125) len akýmsi povrchným predstavením témy. A opäť zdôrazňuje, že dnes sa už pod pojmom Práve naopak, všetkým vám ju dávame do po- politika môže rozumieť tak proces (politics), zornosti ako informačne bohatý a príjemnou ako aj artefakt, resp. výstup (policy). Napo- formou spracovaný prehľad toho, o čom dnes kon teda odpovedá na pôvodnú otázku kapi- verejná politika je. toly – v čom by sa mohlo takéto ponímanie Mgr. Darina Ondrušová politiky ďalej posúvať. Tu okrem iného uvád- Informácie o konferenciách a publikáciách Z knižnice verejnej politiky/Infoservis „ Výročný kongres Medzi najsvetlejšie momenty určite patrila európskych regionalistov účasť viacerých akademických hviezd, z kto- v Lodži rých možno spomenúť napr. Robertu Capel- lo, Joukeho van Dijka, Gillesa Durantona, V závere augusta tohto roku sa v poľskej Lodži Gunthera Maiera, Philipa McCannu, Petra uskutočnil kongres nazvaný „Territorial Co- Nijkampa atď. Celkovo bolo na kongrese pre- hesion of Europe and Integrative Planning“, zentovaných približne 440 príspevkov, ktoré na ktorom sa stretlo takmer 450 regionalistov, boli zaradené do takmer 130 rôznych sekcií. ekonómov a politológov z 38 krajín sveta. Tieto sa kvalitou prezentovaných príspevkov Tento kongres organizovalo ako svoj 49. eu- od seba navzájom líšili, no ich úroveň aj tak rópsky kongres Medzinárodné združenie pre prekračovala „štandard“ bežných slovenských regionálnu vedu (Regional Science Associa- vedeckých konferencií. tion International – RSAI) a to v spolupráci Ako pozitívum z hľadiska rozvoja vedy v slo- s Univerzitou v Lodži, Spoločnosťou projek- venských podmienkach možno vnímať fakt, tantov a plánovačov poľských miest a Poľskou že Slovensko nechýbalo na tomto kongrese. sekciou Európskeho združenia pre regionálnu O  jeho zastúpenie sa postarali dvaja zástup- vedu). V role hostiteľskej inštitúcie vystupova- covia Ekonomickej univerzity v Bratislave la Fakulta manažmentu Univerzity v Lodži. (Štefan Rehák a Miroslav Šipikal) a zástupca I keď dôležitosť tomuto kongresu uprieť ne- Technickej univerzity v Košiciach (Daniel možno, samotný kongres z hľadiska jeho Klimovský). A práve dvojica zástupcov Eko- priebehu možno hodnotiť len ako priemerný. nomickej univerzity v Bratislave zaznamenala 17
    • na tomto kongrese aj významný diplomatický úrovni niekoľkých stoviek Eur, takmer každý Public Policy News * 4/2009 úspech. Ich univerzite a zároveň Slovenskej siedmy prihlásený účastník do Lodže nedora- sekcii Európskeho združenia pre regionálnu zil. To sa prejavilo tak, že v rámci niekoľkých vedu bola totiž odhlasovaná výsada organizá- sekcií bol prezentovaný iba jeden či dva prí- cie 52. ročníku tohto kongresu, čo znamená, spevky. Súvisiacim problémom bol aj nízky že európska (a v určitom zmysle i svetová) počet poslucháčov v jednotlivých sekciách. regionalistická špička sa v roku 2012 stretne Mnoho zahraničných účastníkov totiž využilo v Bratislave. Zaujímavým faktom je nesporne miesto konania kongresu (Lodž sa nachádza to, že v danom roku sa uskutoční aj svetový v strede Poľska) pre výlety do iných poľských kongres RSAI (tento sa koná raz za štyri roky), miest. Veľa z nich si išlo obzrieť napr. neďa- pričom miestom jeho konania bude rumun- lekú Varšavu, ale našli sa aj takí, ktorí cestovali ský Temešvár. To znamená, že i slovenskí vedci počas kongresu do Krakova, Poznane alebo a výskumníci budú mať v roku 2012 možnosť Gdaňsku. To poznačilo nielen počet osôb za- zúčastniť sa dvoch najvýznamnejších regiona- pájajúcich sa do diskusií v sekciách, ale aj tých, listických podujatí, kde vzdialenosť konaného ktorí sa zapájali do neformálnych diskusií podujatia nebude môcť byť vnímaná ako pro- v priebehu rôznych prestávok a spoločenských blém. podujatí. V neposlednom rade možno pozitívne hodno- Ako už bolo spomenuté, celkovo možno 49. tiť aj organizáciu podujatia a to predovšetkým ročník európskeho kongresu RSAI hodnotiť z hľadiska personálneho. Veľký počet asistuj- iba ako priemerný a v tejto súvislosti nám ostá- úcich domácich študentov, ktorí disponovali va dúfať, že nasledujúce ročníky tohto kongre- výbornými komunikačnými a jazykovými su naplnia očakávania účastníkov vo  vyššej Informácie o konferenciách schopnosťami, spôsobil, že každý problém bol miere. Bez ohľadu na túto skutočnosť však riešený veľmi promptne a ústretovo. aj pre tento kongres platí to, čo pre väčšinu Pri hodnotení tohto kongresu ale nemožno veľkých medzinárodných konferencií – na vynechať ani jeho tienisté momenty. Jedno- konferencie sa chodí predovšetkým kvôli nad- značnou slabinou kongresu bol výber miesta viazaniu nových kontaktov, prípadne kvôli po- jeho konania. Lodž rozhodne nepatrí medzi silneniu či rozvinutiu existujúcich kontaktov. poľské turistické lákadlá a aj dopravné spo- A z tohto pohľadu hodnotím moju účasť na jenie cez Varšavu nie je úplne najideálnejšie. tomto kongrese pozitívne. S tým súvisia dva závažné problémy. Tým jed- Daniel Klimovský noznačne najväčším bola pomerne veľká neú- (Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická časť prihlásených účastníkov. I keď účastnícke fakulta, Katedra regionálnych vied a manažmentu) poplatky sa pri takomto kongrese pohybujú na „ @ Fandíte kvalitnému vzdelaniu? Aj my. Zaujímate sa o veci verejné? Aj my. Ste na Facebooku? Aj my! Staňte sa našim fanúšikom na http://www.facebook.com/ustavverejnejpolitiky 18
    • Public Policy News * 4/2009 „ Jesenná škola občianskej Na konferencii ponúkli sociológovia na disku- participácie (30. 9. - 3. 10. siu svoj pohľad na vývoj a transformáciu spo- 2009) ločnosti v ČR po roku 1989. Téma bola jediná – porovnanie vtedajších očakávaní a predstáv V dňoch 30. septembra - 3. októbra 2009 so súčasnou realitou. sa v Modre - Harmónii uskutočnila Jesenná „ škola občianskej participácie pre študentov a študentky vysokých škôl (i postgraduálneho a doktorandského štúdia) najmä tých študuj- „M e d z i n á r o d n á úcich odbory ako právo, žurnalistika, verejná vedecká konferencia: správa, politológia, sociológia, psychológia, Decentralizácia a pedagogika (občianska náuka) či sociálna prá- efektívnosť verejnej ca. správy (1. a 2. október 2009) Školu organizovalo združenie Občan a demo- kracia v spolupráci s ďalšími partnermi z Cen- Organizátorom konferencie bola Univerzita tra excelentnosti SAV pre výskum a rozvoj Hradec Králové - Fakulta informatiky a mana- občianstva a participácie - najmä PDCS, IVO gementu a Fakulta politických vied a medziná- a Kabinetom výskumu sociálnej a biologickej rodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici, kde komunikácie SAV. sa konferencia aj uskutočnila. Cieľom konfe- „ rencie je identifikácia prekážok, s ktorými sa musia regióny, mestá, obce vyrovnať pri refor- mách verejnej správy na Slovensku, v Českej Informácie o konferenciách „ Konferencia Úloha republike, Maďarsku a Poľsku a ďalších regió- univerzít v regionálnom noch EÚ. Špecifikovať konkrétne procesy úloh rozvoji (30.11.2009) verejnej správy, územnej samosprávy, ktoré sú prekážkou zvyšovania efektivity vo  vzťahu V rámci záverečnej etapy riešenia projektu k verejnej politike. VEGA kolektív riešiteľov Fakulty verejnej sprá- „ vy UPJŠ v Košiciach organizoval konferenciu s názvom „Úloha univerzít v regionálnom roz- voji“ s cieľom umožniť diskusiu o možnostiach „ Konferencia „Bezpečnost angažovanosti sa univerzít v regionálnom roz- Evropské unie a České voji. Tematické zameranie konferencie malo republiky v multipolárním ambíciu vytvoriť priestor pre výmenu poznat- světě na začátku druhé kov, skúseností a názorov na úlohu univerzít dekády 21. Století“ v regionálnom rozvoji z pohľadu rôznych rele- (20.11.2009, Praha) vantných aktérov regionálneho rozvoja. Konferenciu usporiadali Stredisko bezpečnost- „ Na začátku a teď: česká nej politiky CESES FSV Univerzity Karlovej společnost po 20 letech a Inštitút ochrany obyvateľstva Lázně Boh- (10.11.2009, Praha) daneč, MV GŘ HZS. Účastníci sa venovali témam ako EU a ČR v multipolárnom svete, Konferenciu zorganizovalo Centrum pre soci- energetická bezpečnosť EU a ČR a nové bez- álne a ekonomické stratégie (CESES) Fakulty pečnostné hrozby. sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. 19
    • „ Publikácia: Česká republika hu ke kritériu kvality a udržitelnosti života. Public Policy News * 4/2009 – trendy, ohrožení, Závěr nabízí stručnou metaúvahu o aktuální příležitosti i potenciální sociální dynamice a o tom, jak se promítá do formulace strategických úloh pro českou společnost. „ „ Publikácia: Strategic Governance and the Czech Republic Potůček, M. – Mašková, M. a kol. Nakladatelství Karolinum, Praha 2009 Publikace identifikuje důležité, empiricky za- Informácie o publikáciách chytitelné vývojové trendy české společnosti i  jejího vnějšího prostředí. V první části je identifikace trendů zasazena do širšího me- todologického rámce tvorby vizí a strategií Autor: Martin Potůček at al. pro český stát. Je zde představen modulární Vydavateľstvo: Nakladatelství Karolinum přístup, v němž poznatky o těchto trendech This book discusses the conceptual foundati- vystupují jako předpoklady uplatnění ostat- ons of strategic governance and the possibi- ních prvků prognostického postupu. Násle- lities of analysing it through the use of indi- duje rozbor čtyř důležitých globálních trendů cators. The book summarises the history of s  dlouhodobým působením. Degradace ži- attempts to apply strategic governance within votního prostředí, nezápadní tvář globalizace, the contexts of globalisation and European globální nerovnost jako globální hrozba a nová integration in the Czech Republic after 1989. multipolarita, to jsou hlavní vnější trendy, kte- Furthermore, the roles of elites, the general ré budou výrazně ovlivňovat i budoucnost public, political parties, the media, and public České republiky. Vnitřní trendy jsou rozděle- budgets in strategic governance are examined. ny do deseti oblastí, které byly identifikovány The final chapter contains brief exhibits of jako důležité součásti výkladu společenského selected strategic documents that were reali- pohybu. Publikace se zaměřuje na vývojovou sed at the national, regional, and local levels. dynamiku práva, ekonomiky, politického sys- Avenues of initiating and/or improving the tému, vzdělávání, inovací, dále na populační processes of strategic governance have been vývoj, přírodu a životní prostředí, suroviny, identified, in particular, for the central level of bezpečnost a hodnoty v české společnosti public administration. z hlediska výhledu vývoje v dané oblasti i vzta- 20
    • Public Policy News * 4/2009 Plánované konferencie „ 18th annual NISPAcee versity of Essex in 2006. Further conferences conference, Warsaw, May are at the following venues: 12-14, 2010 Universitat Autònoma de Barcelona 2008 Dublin City University 2010 Organised in co-operation with The National The academic programme takes the standard School of Public Administration, Warsaw, Po- conference format of sections, which have wi- land, the main theme of the conference is „Pu- thin them between 4 and 10 panels. These se- blic Administration in Times of Crisis.„ The ctions are organized around a common theme annual conferences of NISPAcee focus upon and major research questions. a significant theme, which facilitates a better Sections are not workshops. Rather, they pro- understanding of important issues regarding vide the opportunity to present recent research the administrative development and policy- to a larger audience and to expose it to the cri- making capacity in Central and Eastern Euro- ticism, suggestions, and support of peers. The pe and Central Asia. The conferences include purpose of the conference is to further scien- experts, scholars and practitioners who work tific discussion and research across all national in the field of public administration in Cen- scientific communities and across all areas of tral and Eastern Europe (including all coun- political science. tries covered by the NISPAcee membership, In addition to sections and panels, there are the Russian Federation, Caucasus and Central round tables, symposia, a plenary lecture and Informácie o konferenciách Asia), as well as from many other regions and an interesting social programme. This is an countries of the world. excellent opportunity for graduate students to Papers have bee invited on the Main Confe- come together from all over Europe to share rence Theme, for the General Session, for the their work and experience by presenting pa- Panel on Health and on the themes of the va- pers or by simply observing. rious Working Groups, which are announced for the conference. „ ECPR Summer School in The Calls for Papers and Online application Methods and Techniques, link are available on the NISPA page: University of Ljubljana, 30 http://www.nispa.sk/ Deadline for applications: October 15, 2009 July - 14 August 2010 (extended) The Fifth ECPR Summer School in Methods and Techniques will take place at the Facul- „ The 3rd ECPR Graduate ty of Social Sciences, University of Ljubljana, Conference, Dublin City from 30 July - 14 August 2010. The academic University, August 30 - programme includes 7 refresher courses and September 1, 2010. 21 main courses. For further details please visit the ECPR website (http://www.ecprnet.eu/) The ECPR Graduate Conference is held in al- which is continually being updated, or contact ternate years to the General Conference. The Sarah Goodman at scgood@essex.ac.uk. first Graduate Conference was held at the Uni- 21
    • 22 PROMO Public Policy News * 4/2009
    • Public Policy News * 4/2009 Prof. Ing. Juraj Nemec, CSc.: Voľný čas? Voľný čas si nájdem vždy Mgr. Juraj Mišina Profesor Juraj Nemec pôsobí na Katedre fi- nancií a účtovníctva Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jeho výskumné záujmy sa s verejnou politikou prekrývajú v témach poskytovania verejných služieb, verejného manažmentu a verejného obstarávania. Tieto témy sú hlavnou obsaho- vou náplňou mnohých jeho publikácií, z kto- rých viaceré vyšli v NISPAcee a spolupodieľali sa na nich aj iní známi výskumníci z viacerých krajín. V NISPAcee profesor Nemec aktívne pôsobí od jej vzniku. Hoci býva v Banskej Bystrici, do Bratislavy cestuje pomerne čas- to. Na rozhovor nám poskytol hneď niekoľko možných termínov. Chvíľu času nám venoval počas svojej účasti na konferencii Financie a riziko. ného pohľadu. Nebol priestor na špecializáciu, ako je to vo vyspelých krajinách. Rozhovor s... JM: Pôsobíte v oblasti verejnej politiky, ale pritom pôsobíte na Katedre financií a účtov- JM: Okrem zdravotníctva, ktoré ste spomenu- níctva Ekonomickej fakulty. Ako ste sa dostali li, sa venujete aj vyššiemu vzdelávaniu, akým k téme verejného manažmentu? témam sa ešte venujete? JN: Je to dlhodobá história. Po skončení JN: Do určitej miery aj vzdelávacej politike, štúdií na vysokej škole som nastúpil vtedy ešte ale samozrejme viem sa vyjadriť svojím spôso- na Fakultu ekonomiky služieb a cestovného bom aj k oblasti sociálnej politiky, lebo to je ruchu VŠE v Banskej Bystrici a zaradili ma na všetko prepojený systém – poskytovanie po- Katedru služieb, z ktorej sa neskôr vyčlenila lotrhových verejných služieb. Čokoľvek, čo ide Katedra nevýrobných odvetví služieb. Čiže ja z verejných financií je ovplyvňované verejnou v podstate od začiatku pôsobím v oblasti ma- politikou a realizuje sa za verejné peniaze. Čiže nažmentu verejných služieb, a tým aj verejnej nemôžem tieto aspekty od seba oddeľovať. politiky, lebo nemôžeme robiť napríklad ma- nažment zdravotníctva bez toho, aby sme ro- JM: Vaším sesterským pracoviskom na fakulte zumeli zdravotníckej politike. Tieto oblasti sú je Katedra verejnej ekonomiky a Katedra regi- to veľmi prepojené, kto sa chce k zdravotníc- onálneho rozvoja a verejnej správy. Spolupra- tvu vyjadriť, musí vedieť o jeho manažmente, cujete aj s nimi? o ekonomickej podstate, ekonomických pro- JN: Ja som bol pôvodne na Katedre verejnej cesoch, ktoré tam prebiehajú a samozrejme ekonomiky, ktorá vznikla ako nasledovníčka politickom rámci, v ktorom sa celý systém Katedry nevýrobných odvetví služieb. Potom realizuje. Moje zameranie ma teda donútilo, so vznikom Fakulty financií som dostal za aby som verejné odvetvia uchopil z komplex- úlohu pomôcť novej fakulte a po zániku fa- kulty financií som sa už nevrátil na pôvodnú 23
    • katedru, ale ostali sme rozvíjať verejné finan- venciami, alebo nie? Na to nám dá odpoveď Public Policy News * 4/2009 cie priamo na Katedre financií. Či je to dobre, až budúcnosť. Ak štát naleje obrovské peniaze alebo je to zle, ťažko povedať. Samozrejme, do toho, aby sanoval zlyhávajúce mechaniz- spolupracujeme a podľa trhových zákonov je my, zároveň bráni trhu, aby tieto nefunkčné možno lepšie, keď je vo vnútri fakulty určitá mechanizmy odstránil. Úplne pragmatická konkurencia pracovísk a konkurencia myšlie- otázka – bolo dobre, že Slovensko prijalo euro nok. Takže, možno to, že sme až tri pracoviská, alebo to nebolo správne? Nedá sa odpovedať. ktoré sa zaoberajú do určitej miery rovnakou Ja ako ekonóm musím rešpektovať, že pojem problematikou, môže byť prínosom. Možno „správny“ je subjektívny alebo normatívny sa niekedy niečo stratí, ale život nie je ideálny. a hľadám nejaké riešenie, ktoré by čo najlepšie mohlo zabezpečiť fungovanie tej-ktorej služby JM: Ste veľmi aktívny v organizácii NISPA, z hľadiska kritérií efektívnosti, ktoré poznáme. ako ste sa k nim dostali? Ako sa Vám s nimi To znamená, že v Bratislave to môže byť sú- spolupracuje? kromná firma, v Banskej Bystrici to môže byť JN: Život je do určitej miery vždy o náhode. mestský podnik a v Košiciach to môže byť roz- NISPA sa začala formovať hneď po roku 1989 počtová organizácia. To posledné je dosť ne- a Iveta Radičová a ďalší, ktorí stáli za organi- pravdepodobné, ale teoreticky možné. záciou, hľadali ľudí, ktorí by v tom procese mohli pomôcť. Nejakým spôsobom sa dostali JM: Čiže vlastne v slovenských podmienkach aj k mojej adrese. Dostal som prvé pozvanie alebo v podmienkach decentralizovanej kraji- a potom som si už tú šancu nenechal utiecť. ny to „správne“ rozhodnutie môže byť až na Niekedy je ten prvotný impulz o tom, kde úrovni regiónov. Rozhovor s... spočinie prst toho, kto zvoláva prvú schôdzu. JN: Aj na úrovni obce alebo na úrovni občana. Každý sa rozhoduje a to správne rozhodnutie JM: V jednom z Vašich textov o public manaž- je relatívne správne vzhľadom na konkrétny mente, ktorý vyšiel v NISPA, hovoríte, že vždy čas a konkrétne podmienky v danom mieste, je potrebné nájsť ten správny mix verejného kde sa človek rozhoduje. Neexistujú uniform- a súkromného pri poskytovaní verejných slu- né modely. Kto nám ich ponúka, to je buď žieb. Ako tento mix hľadať? Dá sa vôbec nájsť politik alebo človek, ktorý nerozumie podstate ten správny? ekonomickej teórie. JN: Odpoveď je jednoduchá. Hoci som nemal kvalitnú filozofiu viem, že nevieme objektívne JM: Robíte veľmi veľa výskumu. Čo si mys- povedať, čo je to „správny“. Naznačujeme to líte o presune vedomostí od výskumníkov aj v jednej učebnici verejných financií. Pojem k tvorcom verejnej politiky. Je na Slovensku „pravda“, „správny“ je najmä pre ekonóma dostatočný? Inšpirujú sa tvorcovia politiky vý- len normatívny pojem. Možno pre človeka, skumom, dátami, ktoré by inak museli sami ktorý je priamo vo verejnej politike, je to jed- zbierať, aby robili lepšiu politiku. noduchšie – čo je verejný záujem, to je dob- JN: V tomto smere som veľký skeptik. Skôr by ré. O chápaní verejného záujmu veľmi často som povedal, že otázka je nerelevantná, lebo diskutujeme napr. s Martinom Potůčkom, ale ten presun prakticky neexistuje. Vo vyspelých musím len znovu zdôrazniť, že ako ekonóm krajinách funguje minimálne tá formálna hra: niekedy ani neviem povedať, čo je správne ale- keď štát chce niečo rozhodnúť, tak sa opýta bo čo je to optimálne. univerzít a ostatných subjektov, ktoré k tomu Zoberme si súčasnú krízu, je dobre, že vypuk- majú čo povedať. Budem veľmi tvrdý, ale u nás la? Je dobre, že sa lieči veľkými štátnymi inter- sa stále prejavuje dedičstvo minulého režimu. 24
    • Public Policy News * 4/2009 Niekto si uzurpuje právo na absolútny rozum že si ich má uplatňovať. Náš občan – príklad a ešte sú za tým lobistické a ekonomické zá- z bežného života – podpíše úverovú zmluvu ujmy, takže aj keby by sa náhodou opýtal, a neprečíta si ani čo je tam malými písmena- nakoniec rozhodne podľa svojho a nie podľa mi napísané. Čiže nie je schopný si uplatňovať toho, čo by sa dalo poradiť. Ak budem subjek- ani svoje majetkové práva, nieto ešte politické tívny, čo by som nemal byť a možno to nie je práva a ďalšie práva. ani vhodné, môžem ísť do Rumunska, môžem JM: Ako toto zmeniť? To je tiež historickou ísť do Macedónska, do ďalších krajín a tam vecou. Neboli sme zatiaľ vychovaní na zodpo- pomáhať robiť systém verejného obstarávania, vedný život na svoje vlastné „triko“, vždy sa na Slovensku o mne ale nikto v decíznej sfére o nás štát postaral. nechce v tejto oblasti, kde som medzinárodne JN: Ak môžem provokovať, Lenin povedal: uznávaným expertom, ani počuť. „Učiť sa, učiť sa, učiť sa“. Je to provokatívna odpoveď, ale je to jediná odpoveď, ktorú mám JM: Hypotetická otázka – kedy si myslíte, že k dispozícii. Problém je ale v tom, že naša vzde- sa to zlepší? lávacia sústava ide skôr smerom dole ako hore JN: To je úplne jasné. Myšlienky po roku a nedokáže reagovať na požiadavku a potrebu 1989 boli také, že transformáciu štruktúr uro- vysvetliť ľuďom, na čom je založený kapitalis- bíme za pár rokov a za nejakých 20-30 rokov tický systém. Ten je založený na tom, že ľudia urobíme transformáciu ľudského myslenia. 20 si musia svoju individuálnu zodpovednosť za rokov prešlo a v transformácii ľudského mys- seba (tam kde je to možné) prevziať. Toto im lenia sme na začiatku. Takže vzniká otázka, či dnes spoločenský systém ako celok, včítane mladí ľudia, ktorí získajú vzdelanie, a najmä vzdelávacej sústavy, nedokáže vysvetliť. Rozhovor s... ľudia, ktorí dostanú vzdelanie vo vyspelých krajinách, sa vrátia do tohto systému a budú JM: Trošku zľahčíme. Čo by ste poradili dok- schopní nastaviť iné normy a iné zrkadlo. To je torandom alebo diplomantom, keď píšu záve- vyslovene problém myslenia ľudí. V najnovšej rečné práce? Aký je najlepší spôsob ako si po- knihe, ktorú sme napísali k problematike daní, staviť výskum, pripraviť sa a napísať tú prácu som vsunul jednu kapitolku „Daňová ilúzia dobre, aby spĺňala kritériá? občanov ako príčina zlyhania zdravotníckej JN: Dobrá práca znamená, že autor uchopil reformy“. Občan momentálne nie je schop- nejaké analytické údaje, dokázal ich spraco- ný pochopiť, že štát má len jeho peniaze. Štát vať, pochopiť, „prežuť“ a na základe týchto nemá žiadne vlastné peniaze. Štát musí za tie analytických údajov vie niečo navrhnúť, niečo peniaze poskytovať kvalitné služby, občan má zhodnotiť, niečo postaviť. Aby to dokázal štu- na ne právo a nemá sa o ne čo prosiť. Toto dent, musí sa najprv zoznámiť s prostredím, chýba. kde tú prácu spracováva. Pokiaľ mu nerozu- mie, automaticky tam prekopíruje čokoľvek. JM: Čiže je to aj v tom, že občan nechápe ale- Bez ohľadu na to, že stále platí, že papier znesie bo si neuvedomuje, že sú to jeho peniaze a ne- veľa, pokiaľ má autor šancu sa s prostredím dožaduje sa kvalitných služieb? riešeného problému oboznámiť, tak je to ob- JN: Áno. Občan je z hľadiska neoklasickej rovská výhoda. Pokiaľ sa mu podarí sformu- ekonomickej teórie (ktorú v značnej miere lovať vlastný názor, to znamená, že sa nám akceptujem) a aj mnohých iných prúdov eko- podarilo vychovať človeka, ktorý sa za tých 5 nomického myslenia rozhodujúcim faktorom. rokov naučil spracovať informáciu a interpre- Pokiaľ si občan neuplatňuje svoje práva, tak tovať informáciu. Nie naučil naspamäť skriptá. nebudú realizované. A náš občan nevie o tom, Takých už nepotrebujeme. Spracovanie každej 25
    • JM: Na záver obligátna Public Policy News * 4/2009 otázka všetkých našich roz- hovorov: ak si nájdete voľ- ný čas, čo najradšej robíte? JN: Ja si voľný čas vždy nájdem, možno na rozdiel od mojich iných kolegov. Keďže učím v ekonómii, že sa substituuje práca voľ- ným časom podľa toho, ako si hodnotím voľný čas a ako si hodnotím pracov- ný príjem, tak si voľný čas vždy nájdem. Napríklad v  zime to o jednej zaba- lím v kancelárii a idem na bežky. A aby sme to príliš nezľahčovali, o šiestej si znova za ten počítač sad- nem, čiže nie som naruši- teľom 7 a pol hodinového pracovného času, ktorý Rozhovor s... odo mňa vyžaduje zákon. Jedine, že ten zákon vy- žaduje, aby som si 7,5 hodiny formálne odsedel v kancelárii. To je tá prepo- jenosť teórie a praxe. Tvo- rivý pracovník sa hodnotí tým, či sedí v  kancelárii. Ja to nerešpektujem, je to nesprávne, pretože zákony by sme mali rešpektovať, kvalifikačnej práce je štandardný proces, ak ale keď sú natoľko zlé, že sa študent (doktorand, či diplomant a do určitej nedajú rešpektovať, tak sa nedá nič robiť. Keď miery aj bakalár) približne vie už na začiatku, sú dobré podmienky, idem si ešte za svetla i za- čo môže od svojej témy očakávať, a čo ňou lyžovať. V lete keď rastú hríby, idem na hríby, môže priniesť, potom by nemal mať problém preto aj nechcem odísť z Banskej Bystrice, lebo naplniť systém teória-analýza-syntéza s vlast- sú tam všade naokolo. Knižka počká, neutečie. ným prínosom formou spracovaniaím údajov Plus nejaké tie relaxačné pobyty v zahraničí pri a s vlastným prínosom v ich interpretácii. Ak teplom koralovom mori. A tiež športy – ori- je reálne absolvent vysokej školy, tak by to mal entačný beh. Je to ideálny šport pre človeka, bez problémov zvládnuť. ktorý už má svoj vek, svoje kilá a dobrú hlavu. Mgr. Juraj Mišina 26
    • Public Policy News * 4/2009 Katedra politológie Fakulty politických vied a med- zinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici Mgr. Ivan Rončák Katedra politológie jednou z piatich katedier kej činnosti Katedry politológie je poskytnúť Fakulty politických vied a medzinárodných poslucháčom základnú vedeckú informačnú vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Fakulta bázu a formovať rozvoj ich intelektuálnych vznikla rozhodnutím Univerzitného senátu schopností a zručností pre samostatnú politic- UMB 14. júla 1995. V súčasnosti zabezpečuje kú analýzu a praktickú politickú činnosť. výučbu v bakalárskom, magisterskom, dokto- Vo vedeckom výskume katedra rozvíja kontak- randskom štúdiu v dennej a externej forme. ty s kľúčovými pracoviskami v SR, ale aj s vi- Vedúcim katedry je prof. PhDr. Peter Kula- acerými zahraničnými partnermi z Nemecka, šik, CSc.. Členovia katedry sa špecializujú na Francúzska, Belgicka, Fínska, Talianska, Rus- problematiku teórie politiky, dejín politického ka, obzvlášť s Filozofickou fakultou Univerzity myslenia, teórie politických systémov, osobit- v Miškovci, Inštitútom politológie Varšavskej ne politického systému Slovenskej republiky, univerzity a Inštitútom politologických štúdií teórie politických strán, politickej filozofie, Karlovej univerzity v Prahe. Spolupráca sa porovnávacej politológie, politickej sociológie uskutočňuje predovšetkým v rámci programu a metód politologického výskumu. Erasmus a Socrates v nadväznosti na aktivity Katedra participuje na výučbe vo všetkých spojené s realizáciou rôznych programov EÚ. akreditovaných odboroch v rámci fakulty. Ide Na pôde fakulty vychádza od roku 1998 ča- o odborné zabezpečenie týchto predmetov: sopis Politické vedy. Obsahovo je špecificky Pracoviská verejnej politiky Úvod do teórie politiky, Dejiny politických zameraný na politológiu, najnovšie dejiny teórií, Dejiny politického myslenia na Slo- a medzinárodné vzťahy. V rámci pravidelných vensku, Teória politických systémov, Moderné rubrík – štúdia, diskusia, informácia a recen- teórie demokracie, Politický systém SR, Te- zia – časopis ponúka príspevky slovenských ória politických strán a straníckych systémov, a  zahraničných autorov. Časopis vychádza Súčasná politická filozofia, Európska právna štvrťročne, je recenzovaný a má ambíciu stať kultúra, Masmediálna politika, Politická so- karentovaným časopisom. ciológia, Metódy politologického výskumu, Mgr. Ivan Rončák Sociológia volebného správania, Sociálna psy- (príspevok je spracovaný na základe chológia, Metódy porovnávacej politológie, interných materiálov FPVMV UMB) Porovnávacia politológia, Aplikovaná polito- lógia a Politická analýza. Cieľom pedagogic- 27
    • „ Public Policy News „ Redakcia Public Policy News * 4/2009 Public Policy News je štvťročník vydávaný Ústav verejnej politiky FSEV UK Ústavom verejnej politiky FSEV UK. Odbojárov 10/a, P. O. Box 129 Ročník: 5, číslo: 4/2009 820 05 Bratislava 25 ISSN: 1337-7868 publicpolicynews@gmail.com Ak chcete PPN dostávať emailom, napíšte Tel.: 02/501 17 660 nám na publicpolicynews@gmail.com a bude- me vám ho pravielne posielať. „ Kontakty na autorov Elektronickú verziu si môžete stiahnuť na http://www.fses.uniba.sk/ PhDr. Daniel Klimovský daniel.klimovsky@tuke.sk Mgr. Ctibor Košťál „ Redakčná rada kostal@governance.sk Mgr. Darina Ondrušová Predsedníčka: ondrusova@fses.uniba.sk Mgr. Alexandra Suchalová Mgr. Miroslava Pagáčová Členovia: pagacova@transparency.sk prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD. Mgr. Ivan Rončák doc. Katarína Staroňová, PhD. roncak@transparency.sk Mag. Phil. Karol Decsi doc. Katarína Staroňová, PhD. Mgr. Juraj Mišina staronova@governance.sk Tiráž Mgr. Zuzana Očenášová, M.A. Mgr. Alexandra Suchalová Mgr. Darina Ondrušová suchalova@fses.uniba.sk Mgr. Miroslava Pagáčová Galya Terzieva Mgr. Ivan Rončák galya@migration.sk „ Grafická úprava Mgr. Juraj Mišina Toto číslo vychádza s láskavou podporou Nadácie otvorenej spo- ločnosti. 28