Mladez a media
Medialna gramotnost mladych ludi na Slovensku
                                                             ...
00

       obsah
       [obsah]

     uvodom                                                                          01
 ...
01




                                                                                                                  u...
02
uvodom
         ľudia musia mať možnosť poučeného výberu média, ktoré        Štátneho pedagogického ústavu). Po vyhodno...
03




                                                                                                                   ...
04
kapitola 1
                    Významným rysom mediálne gramotného mladého            používať mediálne technológie efe...
05




                                                                                                                   ...
06
kapitola 1
             mediálnych technológií, schopnosti preferovať                   a expresívne pohľady jednotlivc...
07




                                                            kapitola 1
  prijímať pozitívne mediálne podnety a odmi...
08
kapitola 1
               1.3 Súčasný stav výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti mladých ľudí
                   ýsku...
09




                                                                                                                   ...
10
kapitola 2
              Vyskum Mladez a media – Medialna
              gramotnost mladych ludi na Slovensku
          ...
11




                                                                                                                   ...
12
Kapitola 3
              Interpretacia vysledkov vyskumu
              [Interpretácia výsledkov výskumu]

             ...
13




                                                                                                                   ...
14
kapitola 3
             vysokoškolákov. Zhruba tretina opýtaných tak robí iba                                          ...
15




                                                                                                                   ...
16
kapitola 3
                                  obmedzenia zo strany rodičov už väčšinou príliš                           ...
17




                                                                                                                   ...
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Mládež a média
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Mládež a média

6,460 views

Published on

Stiahnite si publikáciu:
Norbert Vrabec: Mládež a médiá - Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku (2008)
ISBN: 978-80-8072-074-2

Published in: Education, News & Politics
0 Comments
2 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

No Downloads
Views
Total views
6,460
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
2
Actions
Shares
0
Downloads
66
Comments
0
Likes
2
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Mládež a média

  1. 1. Mladez a media Medialna gramotnost mladych ludi na Slovensku ` Mládež a médiá Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku norbert vrabec
  2. 2. 00 obsah [obsah] uvodom 01 Kapitola 1 03 Mediálna gramotnosť – kľúčová kompetencia pre 21.storočie 1.1 Mediálna gramotnosť v informačnej a znalostnej spoločnosti 3 1.2 Mediálna gramotnosť v kontexte kľúčových kompetencií 5 1.3 Súčasný stav výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti mladých ľudí 8 Kapitola 2 10 Výskum Mládež a médiá – Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku 2.1 Parametre výskumnej úlohy 10 2.2 Ciele a hypotézy výskumu 10 2.3 Metodológia výskumu 11 2.4 Zber dát 11 Kapitola 3 12 Interpretácia výsledkov výskumu 3.1 Prístup k médiám 12 3.2 Výber a analyzovanie mediálneho obsahu 19 3.3 Hodnotenie a tvorba mediálneho obsahu 25 Kapitola 4 33 Závery a odporúčania výskumu 4.1 Závery výskumu 33 4.2 Odporúčania výskumu 35
  3. 3. 01 uvodom uvodo uvodom [úvodom] édiá a mediálna komunikácia predstavujú veľmi osobný rozvoj, byť empatický, rešpektovať M významný zdroj skúseností, zážitkov a poznatkov pre čoraz širší okruh príjemcov, mladých ľudí nevynímajúc. Žijeme v mediálne saturovanej dobe, ktorá kultúrnu rôznorodosť, ľudské práva a podobne. Mladí ľudia si však tieto a ďalšie dôležité je doslova presiaknutá obrovským množstvom podnetov kompetencie určite neosvoja v prípade, ak valiacich sa na človeka z jednotlivých druhov tlačených zostanú len v pozícii pasívnych konzumentov i elektronických médií. médií, ak mediálnu produkciu a s ňou spojené Vplyv médií na celú spoločnosť je evidentný. Ich sofistikované marketingové stratégie budú pôsobenie je dôležitým nástrojom socializácie jednotlivca len automaticky prijímať a identifikovať sa od najútlejšieho veku, médiá vplývajú na formovanie s hodnotami a obrazom sveta, ktoré sú našich postojov, názorov, úsudkov i hodnotenia reality. v nich obsiahnuté. Stále významnejšiu pozíciu zaujímajú médiá Dospievajúci mladý človek hľadajúci v živote mladých ľudí. Tí na jednej strane patria vlastnú identitu vníma médiá ako prirodzenú k najpočetnejším a najaktívnejším užívateľom súčasť svojho života. Zväčša však nemá záujem, jednotlivých mediálnych technológií. Na strane aby sme ho od vplyvu médií chránili, prípadne druhej sú však zároveň jednou z najatraktívnejších autoritatívne určovali, čo z mediálnej produkcie cieľových skupín pre mediálny priemysel. Mladí ľudia sú je preňho vhodné a čo mu naopak škodí. primárnym publikom nielen pre predajcov počítačových Takéto násilne vnútené „cenzorské“ prístupy hier, ale aj pre veľkú časť tvorcov reklamy, televíznych sú už vopred odsúdené na neúspech, pretože programov, tínedžerských časopisov, rozhlasových nerešpektujú osobnosť mladého človeka a mnohé staníc či tzv. nových médií fungujúcich v prostredí špecifická súvisiace s procesom jeho internetu. Odolať tomuto obrovskému tlaku, ktorý dospievania a socializácie. navyše väčšina mladých ľudí vníma ako úplne Cieľom mediálnej prirodzenú a integrálnu súčasť svojich životov, je čoraz gramotnosti ako ťažšie. kľúčovej kompetencie Problémom dospievajúcich v súčasnej globálnej potrebnej pre život spoločnosti už vonkoncom nie je nedostatok informácií. v informačnej Tie majú možnosť získať skutočne z najrôznejších a znalostnej zdrojov, v najrôznejšej kvalite a v širokom spektre spoločnosti by preto formátov. Kľúčovou zručnosťou dneška je skôr mal byť skôr rozvoj schopnosť vyhľadávať a identifikovať v médiách tie schopnosti orientovať sa informácie, ktoré mladému človeku umožnia úspešne v najrôznejších mediálnych sa začleniť do spoločenského, študijného a neskôr obsahoch a faktoroch pracovného života, efektívne komunikovať s rovesníkmi ovplyvňujúcich ich vznik i dospelými členmi komunity, rozlišovať príležitosti pre a pôsobenie na publikum. Mladí
  4. 4. 02 uvodom ľudia musia mať možnosť poučeného výberu média, ktoré Štátneho pedagogického ústavu). Po vyhodnotení by najlepšie napĺňa ich individuálne a skupinové potreby – či sa projekt mal rozšíriť aj na ďalšie školy, čomu však musí už ide o získavanie informácií, formálne a neformálne predchádzať odborná príprava učiteľov a lektorov. vzdelávanie, voľnočasové aktivity alebo zábavu. V rámci tejto publikácie prezentujeme výsledky Pri každom z prijímaných mediálnych obsahov je pilotného výskumu Mládež a médiá, ktorý mapuje však dôležité uvedomovať si špecifický rámec mediálnej aktuálny stav mediálnej gramotnosti mladých ľudí na komunikácie, ktorej je mladý človek súčasťou a ktorá Slovensku. Výskum tohto zamerania sa u nás zatiaľ ovplyvňuje jeho reflexiu okolitého sveta. Schopnosť nerealizoval – k dispozícii sú len vyhľadávať, analyzovať, interpretovať a kriticky hodnotiť staršie čiastkové výskumné mediálne produkty v najrôznejších formátoch patrí do výstupy orientované na kategórie najdôležitejších životných zručností. V dobe niektoré parciálne problémy interaktívnych médií ju dopĺňa čoraz aktuálnejšia životná súvisiace so vzťahom človeka zručnosť spočívajúca v samostatnom vytváraní textových, a médií. zvukových či obrazových informácií, ktoré môžu zdieľať aj Dúfame, že predkladané ostatní ľudia. výsledky výskumu, ako aj Takto definovanej reflexie a aktívneho prístupu následne formulované ku komunikácií je schopný len človek s istým stupňom závery a odporúčania, mediálnej gramotnosti. Jej osvojenie vo forme poslúžia ako inšpiratívny formálneho i neformálneho vzdelávania je hlavným zdroj poznania a ďalšieho cieľom mediálnej výchovy, ktorá žiaľ na Slovensku nemá rozvoja tejto, zatiaľ málo takmer žiadnu tradíciu. prebádanej, problematiky. Veríme, že výstupy nášho Mediálna výchova, ako multidisciplinárny odbor projektu dobre poslúžia zasahujúci širokú škálu spoločenských vied, má za sebou už všetkým záujemcom o rozvoj niekoľko desiatok rokov trvajúcu históriu. Podľa viacerých mládežníckej politiky, ľuďom medzinárodných prieskumov1 sú však úroveň a podmienky pracujúcim s deťmi zavádzania tejto disciplíny do praxe v jednotlivých a mládežou na krajinách veľmi rozdielne. Existujú štáty, kde má mediálne profesionálnej či vzdelávanie dlhodobú tradíciu a adekvátnu podporu dobrovoľníckej báze, spoločnosti, ale aj krajiny, kde je mediálna výchova pre ako aj ďalším aktérom širšiu verejnosť prakticky neznámym pojmom. zainteresovaným Do druhej kategórie krajín jednoznačne patrí aj v tejto oblasti. Slovensko, kde systematické zavádzanie mediálneho vzdelávania do oficiálneho školského systému stále nepreniklo. Obdobná situácia je aj v oblasti neformálneho vzdelávania. K určitému posunu v tejto oblasti došlo až v školskom roku 2005/2006 v súvislosti so začiatkom experimentálneho overovania nepovinne voliteľného predmetu mediálna výchova niekoľkých vybraných základných školách a osemročných gymnáziách (projekt
  5. 5. 03 kapitola 1 itola Medialna gramotnost – klucova kompetencia pre 21. storocie [Mediálna gramotnosť – kľúčová kompetencia pre 21. storočie] 1.1 Mediálna gramotnosť v informačnej a znalostnej spoločnosti ominantnou požiadavkou umožňujúcou úspešné médií, akceptovať ich významný dopad a vplyv D začlenenie sa mladého človeka do globálnej spoločnosti je čo najefektívnejšie osvojenie si komplexnej sady vedomostí, zručností a postojov. na súčasnú kultúru a človeka. Mediálna gramotnosť by preto nemala byť odsúvaná na okraj záujmu ako parciálna záležitosť, ale Prostredie čoraz viac saturované informáciami, široko rešpektovaná ako základné ľudské právo. Tento médiami a novými technológiami podporuje snahy aspekt zdôrazňuje aj Dohovor o právach dieťaťa3. jednotlivých štátov rozvíjať u mladých ľudí také životné V dokumente prijatom v roku 1989 Valným zhromaždením zručnosti, ktoré im umožnia veľmi flexibilne reagovať Spojených národov (OSN) sa v Článku 13 uplatňuje a vyrovnávať sa s rýchlymi a častými zmenami právo detí a mládeže na slobodu vyjadrovania. „Toto v osobnom, spoločenskom i pracovnom živote. právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať Tieto zručnosti by mali zároveň podporovať informácie každého druhu bez ohľadu na hranice, či už kultúrnu rôznorodosť, pluralizmus, demokratický ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom umenia dialóg, kritické myslenie, samostatné vyjadrovanie sa alebo inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.“ a prezentáciu vlastných postojov, ako i ďalšie dôležité Článok 17 proklamuje právo detí a mládeže mať zručnosti charakteristické pre život v 21. storočí. Jednou prístup k širokej škále médií a zdrojov informácií. Malo z týchto kľúčových kompetencií, ktoré majú veľmi by ísť najmä o informácie a materiály „...z rôznych praktický význam pre každého jednotlivca i spoločnosť národných a medzinárodných zdrojov, predovšetkým ako celok, je jednoznačne mediálna gramotnosť. takých, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho Význam a rastúca dôležitosť tohto fenoménu sa telesného a duševného zdravia.“ plasticky odráža i v aktuálnych dokumentoch Článok 31 identifikuje právo na voľný čas a súvisiacej legislatívne prijatých na národnej a participáciu na kultúrnom živote, ktorých i medzinárodnej úrovni. Jednou z prvých inštitúcii, ktorá súčasťou je aj slobodné vytváranie a distribúcia pochopila význam kontinuálnej prípravy na spolužitie textových, obrazových a zvukových diel. s médiami, bolo UNESCO, ktoré už v roku 1982 prijalo Všetky atribúty začlenené v Dohovore tzv. Grünwaldskú deklaráciu2. Dokument zdôrazňuje o právach dieťaťa sú integrálnou súčasťou jednotlivých zodpovednosť celej spoločnosti za prípravu mladých ľudí komponentov mediálnej gramotnosti. Tá navyše na život vo svete silných obrazov, slov a zvukov. Deti nezabezpečuje len jednoduchý prístup mladých a mládež potrebujú byť gramotné vo všetkých týchto ľudí k informáciám, ale vytvára aj dôležité zručnosti troch symbolických systémoch. Vlády a zainteresované a predpoklady na aktívne hodnotenie a kritickú inštitúcie by preto podľa deklarácie mali, namiesto interpretáciu obsahovej i vizuálnej stránky mediálnych odsudzovania alebo jednoznačného schvaľovania sily produktov.
  6. 6. 04 kapitola 1 Významným rysom mediálne gramotného mladého používať mediálne technológie efektívne k prístupu, človeka je tiež schopnosť rozoznávať v mediálnych zhromažďovaniu, obnovovaniu a zdieľaniu obsahu posolstvách manipulatívne prvky, odhaľovať rodové tak, aby uspokojil svoje individuálne a skupinové stereotypy, rasové predsudky, intoleranciu voči násilným potreby a záujmy, prejavom a podobne. Mediálna gramotnosť ich učí ako nadobúdať prístup a realizovať informovaný výber sa vyrovnávať s informačným preťažením a neustále zo širokej škály mediálnych foriem a obsahov rastúcou komercializáciou mediálneho prostredia. z rozdielnych kultúrnych a inštitucionálnych zdrojov, V rámci európskej dimenzie rozvoja mediálnej porozumieť tomu, ako a prečo sú mediálne obsahy gramotnosti nemožno opomenúť ani dôležitý dokument vytvárané, ako aj s nimi súvisiaci technický, právny, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy4, ktoré už ekonomický a politický kontext, pred ôsmimi rokmi prijalo nasledovné stanovisko: kriticky analyzovať techniky, jazyk a konvencie „Mediálnu výchovu možno definovať ako používané v médiách a význam ich posolstiev, praktické vyučovanie zacielené na budovanie mediálnej používať média tvorivo na vyjadrenie kompetencie, chápanej ako kritický a rozlišujúci postoj a komunikovanie myšlienok, informácií a názorov, voči médiám s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov, identifikovať, zabrániť, alebo odmietnuť mediálne schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných obsahy a služby, ktoré môžu byť nežiadúce, urážlivé, informácií. Umožňuje im to prístup k potrebným pohoršujúce a škodlivé, informáciám, ich analýzu a schopnosť identifikovať efektívne používať média na upevňovanie ekonomické, politické, sociálne a/alebo kultúrne záujmy, demokratických práv a občianskych slobôd. ktoré za nimi stoja. Mediálna výchova učí jednotlivcov interpretovať Mladí ľudia požadujú informácie, ktoré spĺňajú ich a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre súčasné potreby, ale zároveň neobsahujú predsudky, komunikáciu a prípadne vyslovovať názory k ponuke alebo urážlivé poznámky voči dospievajúcej generácii. médií a ich výstupom. Zdôrazňujú tiež široké spektrum informácií, ktoré sú Mediálna výchova umožňuje ľuďom vykonávať cielené, menej centralizované a sú súčasťou stratégie svoje právo slobody vyjadrovania a právo na akceptujúcej myslenie a postoje mladých ľudí. Vyplýva informácie. Je prínosom nielen pre ich osobný rozvoj, to z konzultácií vedených pri príprave dokumentu Nový ale posilňuje účasť a interaktivitu v spoločnosti. impulz pre európsku mládež – Biela kniha Európskej V tomto zmysle ich pripravuje na demokratické únie6. V súvislosti so vzťahom mládeže a mediálneho občianstvo a politickú uvedomelosť.“ prostredia sa v dokumente zdôrazňuje aktívne Čoraz väčšiu pozornosť mediálnemu využívanie nových komunikačných technológií, ktoré vzdelávaniu a mediálnej gramotnosti venuje „lepšie vyhovujú požiadavkám na participáciu, ktorej i Európska komisia, podľa ktorej je táto charakter sa postupne presúva od kolektívnej participácie kompetencia dôležitá pre správne porozumenie k viac individuálnym formám.“(s.35) spoločnosti, v ktorej žijeme, a umožňuje Aplikáciu všetkých foriem práce s informáciami občanom efektívnejšie participovať pre mládež a garanciu ich dostupnosti vo všetkých na demokratickom živote. formátoch (tlačené i elektronické médiá) zdôrazňuje Podľa Európskej charty mediálnej aj Európska charta informácií pre mládež 7, ktorá bola gramotnosti5 by mediálne gramotný človek mal byť prijatá v novembri 2004 v Bratislave. schopný:
  7. 7. 05 kapitola 1 1.2 Mediálna gramotnosť v kontexte kľúčových kompetencií ediálna gramotnosť znamená vlastne rozšírenú Ako vhodný príklad možno uviesť komunikáciu M informačnú a komunikačnú zručnosť, ktorá zároveň spôsobuje zmenu charakteru informácií v spoločnosti. Nadobudnutie zručností s ňou spojených v materinskom jazyku, ktorá zahŕňa „schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a písomnou formou (počúvanie, posilňuje v ľuďoch kritické myslenie, ale zároveň hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska podporuje kreatívne schopnosti, v prostredí stále interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym sa rozširujúceho množstva mediálnych posolstiev spôsobom v rôznych spoločenských a kultúrnych používajúcich obraz, slovo a zvuk. Práve z tohto súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, dôvodu možno mediálnu gramotnosť zaradiť medzi doma a vo voľnom čase.“ Ide aj „...o schopnosť rozlišovať najzákladnejšie životné zručnosti pre 21. storočie. a používať rôzne typy textov, vyhľadávať, zhromažďovať V tejto súvislosti je potrebné analyzovať, aké miesto a spracovávať informácie, používať pomôcky, formulovať zaujíma tento druh gramotnosti v kontexte jednotlivých a vyjadrovať svoje ústne a písomné argumenty kľúčových kompetencií. Pri objasnení tohto problému presvedčivým spôsobom, primeraným danému kontextu.“ je nevyhnutné spomenúť, že mediálna gramotnosť má Podobne digitálna kompetencia je multidimenzionálny charakter. Vo vzťahu k štruktúre charakteristická mnohými vedomosťami a zručnosťami, a definícii jednotlivých kompetencií to znamená, že ktoré sú bezpodmienečne nutné aj pre zvládnutie vedomosti, zručnosti a postoje charakteristické pre mediálnej gramotnosti. Jej základné parametre mediálnu gramotnosť možno identifikovať vo veľmi totiž tvorí „sebaisté a kritické používanie technológií širokom rámci kľúčových kompetencií. informačnej spoločnosti na pracovné účely, vo voľnom Vyššie uvedenú premisu budeme ilustrovať čase a na komunikáciu. Je založená na základných na referenčnom rámci kľúčových kompetencií, ktorý zručnostiach v IKT: používanie počítača na získavanie, prijal Európsky parlament a Rada 18. decembra 2006 posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu (Odporúčanie č.2006/962/ES)8 informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu.“ Dokument podrobne špecifikuje nasledovných osem kľúčových kompetencií: Mladí ľudia by mali nadobudnúť aj zručnosť 1) Komunikácia v materinskom jazyku naučiť sa samostatne a efektívne učiť, čoho 2) Komunikácia v cudzích jazykoch základnou podmienkou je schopnosť vyhľadávania, 3) Kompetencie v oblasti matematiky, vedy a techniky triedenia a spracovávania širokej škály informácií. 4) Digitálna kompetencia Veľká časť z nich je dostupná práve prostredníctvom 5) Schopnosť naučiť sa učiť klasických, ale najmä interaktívnych médií. „Naučiť sa 6) Spoločenské a občianske kompetencie učiť sa“ je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa, 7) Iniciatívnosť a podnikavosť organizovať si ho pomocou efektívneho manažmentu 8) Kultúrne povedomie a vyjadrovanie času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách. Zdrojom čoraz väčšieho objemu poznatkov o svete sú Jednotlivé prvky mediálnej gramotnosti sú práve médiá. Schopnosť efektívneho učenia preto obsiahnuté vo väčšine vyššie uvedených kompetencií. do veľkej miery závisí od využívania jednotlivých
  8. 8. 06 kapitola 1 mediálnych technológií, schopnosti preferovať a expresívne pohľady jednotlivca s názormi ostatných v médiách informácie, ktoré sú pre učenie novým a určovať a uvedomovať si spoločenské a hospodárske impulzom či obohatením. Na druhej strane táto príležitosti v kultúrnych aktivitách. spôsobilosť umožňuje mediálne gramotnému človeku Podobné súvislosti a spoločné styčné body medzi „filtrovať“ tie mediálne podnety, ktoré k procesu kľúčovými kompetenciami a mediálnou gramotnosťou efektívneho učenia sa vôbec neprispievajú, prípadne ho nájdeme aj v ostatných medzinárodných dokumentoch i brzdia. a legislatíve, ktoré s touto problematikou súvisia. Veľmi široké zastúpenie majú zručnosti spojené Vhodným príkladom môže byť prístup Organizácie pre s mediálnou gramotnosťou aj v rámci spoločenských hospodársku spoluprácu a rozvoj v Európe (OECD). a občianskych kompetencií. Občianska kompetencia V roku 2001 publikovala dokument The Definition and umožňuje jednotlivcom zúčastňovať sa na občianskom Selection of Key Competencies9 rozlišujúci tri základné živote založenom na znalosti spoločenských kategórie kompetencií: a politických konceptov a štruktúr, ako i prijatí záväzku 1) Interaktívne využívanie nástrojov aktívnej a demokratickej účasti. Reflexia a hľadanie 2) Interakcia v rámci heterogénnych skupín týchto súvislostí je veľmi efektívna a zasadená 3) Autonómne správanie do praktického kontextu práve prostredníctvom mediálneho vzdelávania. Každá z týchto kompetencií obsahuje viacero Základné zručnosti v rámci tejto kompetencie podrobne štruktúrovaných podkategórií, vrátane navyše zahŕňajú „schopnosť konštruktívne komunikovať takzvaných indikátorov prejavu. Jedným z ústredných v rozličných prostrediach, byť tolerantný, vyjadrovať odlišné posolstiev tohto materiálu je, že kľúčové kompetencie stanoviská a porozumieť im, vyjednávať so schopnosťou nemožno vnímať autonómne, ale skôr ako vzájomne sa vytvárať dôveru a cítiť empatiu.“ Tieto ciele je možné ovplyvňujúce a prelínajúce fenomény uplatniteľné dosiahnuť práve prostredníctvom mediálnej výchovy, v najrozličnejších kontextoch. ktorej dôležitou súčasťou je správne identifikovanie Tento multidimenzionálny prístup je a prekonávanie stereotypov prezentovaných v médiách. najvhodnejšie ilustrovať na základnej kategórii Ide predovšetkým o rodové, etnické, rasové a ďalšie kompetencií nazvanej Interaktívne využívanie predsudky, ktorých zjednodušená prezentácia nástrojov. K najdôležitejším indikátorom, ktoré ju a stereotypné posudzovanie sú typické napríklad pre charakterizujú, patria nasledovné: televízne spravodajstvo, ale aj iné mediáne formáty. vedieť vyhľadávať, zatrieďovať a využívať informácie V kontexte mediálnej gramotnosti zohráva z rôznych informačných prameňov, dôležitú úlohu tiež produkčná zložka – teda schopnosť nachádzať súvislosti medzi informačnými zdrojmi, človeka samostatne vytvárať textové, obrazové či rozlišovať podstatné informácie od nepodstatných, zvukové informácie a sprostredkovávať ich ostatným používať informácie v nových kontextoch, záujemcom. Tento aspekt sa naplno prejavuje v ôsmej kriticky myslieť a vyjadrovať svoj názor, kompetencii nazvanej – kultúrne povedomie vedieť formulovať otázky, a vyjadrovanie. Jej dôležitou súčasťou je „uvedomovanie vyberať si najvhodnejšie médiá, využívať ich ako si dôležitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, nástroj komunikácie, sebarealizácie a prostriedok skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií vrátane učenia sa, hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných umení.“ orientovať sa v širokej škále mediálnych produktov Tieto zručnosti zahŕňajú tiež schopnosť spájať kreatívne a kriticky ich hodnotiť,
  9. 9. 07 kapitola 1 prijímať pozitívne mediálne podnety a odmietať tie, ktoré nás ohrozujú. Vyššie uvedené spôsobilosti sú veľmi typické pre mediálnu gramotnosť, ale uplatnenie nachádzajú aj širokej škále ďalších životných zručností potrebných pre život globálnej spoločnosti. Mediálnu gramotnosť preto treba vnímať predovšetkým ako kritický a rozlišujúci postoj voči médiám s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov, schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných informácií, interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu, ako aj identifikovať ekonomické, politické, sociálne a ďalšie záujmy, ktoré za nimi stoja.
  10. 10. 08 kapitola 1 1.3 Súčasný stav výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti mladých ľudí ýskum mediálnej gramotnosti mladých c) interpretácia a integrácia myšlienok a informácií, V ľudí, ale ani dospelých členov populácie, nemá v našich podmienkach takmer žiadnu tradíciu. V uplynulých rokoch sa síce zrealizovalo d) skúmanie a hodnotenie obsahu, jazyka a prvkov textu. Čitateľská gramotnosť (medzinárodný prieskum PISA)12 niekoľko výskumných projektov, ktoré čiastočne Ide o prieskum OECD zameraný na prieskum túto problematiku pokrývali, avšak samostatný vedomostí žiakov v oblasti čitateľských kompetencií, výskum úrovne všeobecnej mediálnej gramotnosti matematiky a prírodných vied. Čitateľská gramotnosť je sa doteraz neuskutočnil. V nasledujúcom prehľade definovaná ako „porozumenie, používanie a uvažovanie uvádzame stručnú charakteristiku tých výskumných o písomných textoch, aby jedinec dosiahol svoje ciele, úloh realizovaných v SR, ktoré svojím obsahovým rozšíril si vedomosti a potenciál a aby sa zúčastňoval zameraním pokrývali aspoň niektoré aspekty mediálnej života spoločnosti.“ gramotnosti. Pre orientáciu uvádzame aj základné PISA rozlišuje tieto tri čitateľské kompetencie: informácie o niektorých najčerstvejších zahraničných a) získavanie informácií, b)interpretácia textov, výskumoch zaoberajúcich mediálnou gramotnosťou, c) uvažovanie a hodnotenie. Z výsledkov slovenskej časti alebo niektorými jej aspektmi. prieskumu vyplynulo, že žiaci majú skôr faktografické a encyklopedické vedomosti, ako schopnosti z oblasti Digitálna gramotnosť na Slovensku (2007)10 interpretačných zručností. Inštitút pre verejné otázky zverejnil výskumnú správu Digitálna gramotnosť na Slovensku 2007. Čitateľské a občianske kompetencie študentov13 Výskum bol realizovaný prostredníctvom empirického Témou čitateľských kompetencií sa zaoberal kvantitatívneho výskumu na výberovej vzorke druhý blok otázok sociologického prieskumu s názvom 1 149 respondentov vo veku od 14 rokov až po občanov „Participácia študentov na samospráve stredných dôchodkového veku. Je to už druhý zo série výstupov a vysokých škôl Slovenska“. Výskum kládol primeraný projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorý dôraz aj na preskúmanie vedomostí a kompetencií mapuje od roku 2005 jeden z kľúčových predpokladov dôležitých pre občiansku a politickú participáciu úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť mladých ľudí. a znalostnú ekonomiku. Občianska gramotnosť 14 Čitateľská gramotnosť (medzinárodný prieskum PIRLS)11 Medzinárodný výskum CIVED (Civic Education Medzinárodný prieskum PIRLS testuje žiakov Study) skúmal úroveň občianskych vedomostí, vo veku 15 rokov. Predmetom výskumu je aj čitateľská zručností a postojov u 14-ročných žiakov. Popri gramotnosť definovaná ako „schopnosť porozumieť faktografických vedomostiach sa zaoberal aj tým, ako a používať také písomné a jazykové formy, ktoré dokážu žiaci interpretovať dokumenty s občianskym spoločnosť vyžaduje a/alebo ktoré majú hodnotu pre a politickým obsahom. Projekt CIVED vytvoril testovacie jednotlivca.“ Výskum používa literárne aj informačné nástroje, ktoré hodnotili päť občianskych kompetencií. texty. PIRLS skúma tieto štyri čitateľské kompetencie: Jednou zo sledovaných kompetencií boli „interpretačné a) porozumenie explicitne vyjadreným informáciám zručnosti v oblasti materiálov s občianskym a politickým a ich vyhľadávanie, b) vyvodenie priamych záverov, obsahom“.
  11. 11. 09 kapitola 1 Charakteristika tejto kompetencie: interpretovať produkty populárnej kultúry, média a nové technológie vyjadrenia s politickým obsahom, rozlíšiť medzi faktom v domácom prostredí. Výskumná vzorka: 1852 rodičov a názorom, interpretovať krátky článok z novín a pod. a opatrovateľov detí. Kľúčovým zistením bolo, že deti a mládež sú v kontakte s médiami a novými Mladý človek a televízne spravodajstvo15 technológiami prakticky od narodenia a zohrávajú v ich Starší výskum z roku 2001 sa zaoberal vzťahom životoch čoraz dôležitejšiu úlohu. stredoškolákov k obsahu televízneho spravodajstva. Výskumnú vzorku tvorilo 875 študentov stredných Médiá v živote mladých ľudí 19 škôl. Cieľom bolo zmapovať frekvenciu využívania Výskum Generation M - Media in the lives jednotlivých elektronických spravodajských médií ako of 8-18 year-olds sa uskutočnil v USA v roku 2005. zdrojov relevantných informácií o dianí na Slovensku Poskytuje údaje dokumentujúce charakteristiku a vo svete. a trendy používania médií mladými ľuďmi. Dáta boli získané v rámci rozsiahleho výskumu na vzorke Mládež a voľný čas 16 2032 respondentov vo veku od 8 do 18 rokov, V septembri roku 1999 uskutočnila Rada mládeže prostredníctvom anonymných dotazníkov zameraných Slovenska spolu s Agentúrou sociálnych analýz ASA najmä na zvyklosti súvisiace s používaním médií. sociologický prieskum o predstavách mladých ľudí o trávení voľného času. Jedna časť výskumnej úlohu Mladí ľudia a Internet 20 sa zamerala aj na vzťah mladých ľudí k získavaniu Britský výskum z roku 2004 sa zaoberal informácií prostredníctvom počítačov a internetu. skúsenosťami detí, mladých ľudí a ich rodičov s používaním internetu a mobilných technológií. Bezpečný internet17 Skúmal prostredia, v ktorých sa na internet pripájajú, Respondentmi v rámci kvalitatívneho prieskumu aké obsahy vyhľadávajú, zručnosti pri používaní Eurobarometra boli deti vo vekovej kategórii 9 – 10 vyhľadávacích nástrojov, ako aj ich reakcie na a 12 – 14 rokov zo všetkých členských štátov EÚ, ako aj nevyžiadaný a škodlivý obsah. Nórska a Islandu. Oslovených bolo 28 340 respondentov z 28 európskych krajín. Otázky boli veľmi podrobne EIAA Mediascope Europe 200721 zamerané na to, ako používajú on-line technológie Prieskum uskutočnila v októbri 2007 Európska a ako by reagovali na problémy a riziká, ktorým môžu asociácia interaktívnej reklamy EIAA. Skupinu byť vystavení pri používaní internetu a mobilných respondentov tvorili mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov. telefónov. Z výsledkov prieskumu je taktiež jasné, že EÚ Na telefonickom prieskume sa zúčastnilo sedemtisíc potrebuje proaktívne vzdelávanie v on-line médiách, ako ľudí z Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Španielska, aj informovať rodičov o možnostiach a rizikách nových Talianska, troch škandinávskych krajín, Belgicka médií. a Holandska. Používanie produktov populárnej kultúry 18 Výskum Digital beginnings: Young children‘s use of popular culture, media and new technologies sa uskutočnil od septembra 2004 do júla 2005 vo Veľkej Británii. Zaoberal sa tým, ako deti používajú
  12. 12. 10 kapitola 2 Vyskum Mladez a media – Medialna gramotnost mladych ludi na Slovensku [Výskum Mládež a médiá – Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku] ediálnu gramotnosť vnímame ako jednu z kľúčových spoločnosti. Tieto zručnosti sa najintenzívnejšie rozvíjajú M kompetencií, ktorá sa musí stať nevyhnutnou výbavou pre život detí a mládeže v globálnej predovšetkým v období detstva a dospievania – zasahujú pritom kognitívnu, emocionálnu i etickú dimenziu človeka. 2.1 Parametre výskumnej úlohy ri koncipovaní parametrov výskumnej úlohy sme prístup k informáciám z médií, analyzovať ich, podrobiť P vychádzali z definície mediálnej gramotnosti, ktorá patrí v odborných kruhoch k najrozšírenejším a najviac citovaným. Ide o nasledovnú všeobecnú definíciu, ich hodnoteniu a byť schopný samostatne informácie vytvárať. Uvedené štyri prvky tvoria zároveň podstatu najdôležitejších kompetencií, ktoré by si mal mediálne na ktorej sa v roku 1992 zhodli účastníci medzinárodnej gramotný človek osvojiť. Z vyššie uvedených dôvodov sa konferencie v americkom The Aspen Institute Wye Center: preto v našej výskumnej úlohe venujeme predovšetkým „Mediálna gramotnosť je schopnosť prístupu, zisťovaniu toho, aká je u mladých ľudí kvalitatívna úroveň analyzovania, hodnotenia a vytvárania informácií základných mediálnych kompetencií – teda schopnosť so špecifickými výstupmi a v rôznych formátoch.“ 22 vyhľadávať, analyzovať, kriticky hodnotiť a produkovať V tejto formulácii sa rozlišujú štyri základné informácie v rôznych formátoch. parametre mediálnej gramotnosti: schopnosť získať 2.2 Ciele a hypotézy výskumu ieľmi výskumného projektu Mládež a médiá - obsahu diskutujú s rovesníkmi, rodičmi, učiteľmi C Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku bolo predovšetkým: 1)Zmapovať koľko času mladí ľudia trávia sledovaním/ a ďalšími skupinami osôb. 4)Objasniť či a akým spôsobom dospievajúca generácia používa mediálne technológie na kreatívne vyjadrenie používaním jednotlivých druhov médií a aká je kvalita a komunikovanie vlastných myšlienok, informácií ich „styku“ s médiami. a názorov. 2)Preskúmať o aké typy mediálneho obsahu sa mládež 5)Preskúmať či mladí ľudia správne rozumejú tomu, prečo zaujíma, ako ich vníma a či dokáže z mediálnej sú jednotlivé mediálne obsahy vytvárané, či v nich produkcie selektovať informácie, ktoré rozvíjajú jej dokážu identifikovať prípadné manipulatívne prvky, individuálne a skupinové potreby a záujmy. správne identifikovať významy jednotlivých posolstiev 3)Zistiť či mladí ľudia v rodinnom prostredí zdieľajú a rozlíšiť názor od názorovo nezaťaženej informácie. pri používaní médií nejaké pravidlá, či o mediálnom 6)Preskúmať do akej miery sú mladí ľudia schopní
  13. 13. 11 kapitola 2 rozlíšiť mediálne obsahy informačne takmer Hypotéza 2 bezcenné, od informácií, ktoré majú pre ich život Intenzita používania jednotlivých druhov médií sa praktický význam. u mladých ľudí postupne presúva od „pasívnych“ foriem (sledovanie TV, čítanie tlačených časopisov ap.) Hypotézy, ktoré by mal výskum potvrdiť, k interaktívnym formám fungujúcim v prostredí alebo vyvrátiť, sme sformulovali do nasledovných internetu (fenomén Web 2.0 – sociálne siete, problémových okruhov: komunitné portály, zdieľanie obsahu ap.) Hypotéza 1 Hypotéza 3 Mladí ľudia majú a v plnej miere využívajú Mladí ľudia majú vybudovanú istú mieru neobyčajne široké možnosti, ktoré im mediálna prirodzenej odolnosti voči manipulatívnym prvkom komunikácia prináša, na druhej strane sú však používaným v prostredí mediálnej komunikácie, relatívne slabo pripravení na zvládnutie informačného vzhľadom k absencii mediálneho vzdelávania však „preťaženia“ a selektovania obsahov prispievajúcich k ich v plnej miere nedokážu kriticky analyzovať techniky, individuálnemu rozvoju a plnohodnotnej participácii na jazyk a konvencie používané v médiách a význam ich živote spoločnosti. posolstiev. 2.3 Metodológia výskumu ýskumná technika: V rámci projektu sme využili relatívneho veľkého počtu respondentov, v pomerne V kvantitatívne empirické metódy výskumu – kombináciu dotazníka a písomných testov a ich obsahovú analýzu a vyhodnocovanie. Tieto podklady krátkom čase a s vysokou výpovednou hodnotou. Veľkosť a konštrukcia výskumnej vzorky: boli vytvorené v prípravnej fáze výskumnej úlohy. Pre Celkový počet respondentov bol 674, z toho každú z cieľových skupín boli vytvorené samostatné testy 206 respondentov – vysokoškolských študentov, a dotazníky. Veľká časť otázok a úloh je však zhodná 188 respondentov z radov stredoškolákov pre všetky tri cieľové skupiny. Dôvodom je najmä snaha a 180 respondentov z radov starších žiakov základných o to, aby boli výstupy z jednotlivých kategórií testov škôl (7. až 9.ročník). Sledované znaky: vek, pohlavie, a dotazníkov obsahovo kompatibilné a aby jednotlivé kraj, veľkosť trvalého bydliska, typ školy, navštevovaný zistenia bolo možné navzájom porovnávať. Takto zvolená ročník. Výberové vzorky boli konštruované ako kvótne výskumná technika umožňuje získať informácie od podľa výberových znakov. Vzorky sú na sebe nezávislé. 2.4 Zber dát erénny zber dát uskutočnila Agentúra sociálnych a testu a následne elektronicky spracovaný do dátovej T analýz ASA, s.r.o., prostredníctvom siete vyškolených anketárov metódou osobného rozhovoru (štandardizovaný rozhovor školeného anketára matice. Zber dát sa uskutočnil v termíne od 22. 10. do 6.11. 2007. Získané údaje sme následne spracovali a ďalej analyzovali štandardnými štatistickými postupmi s respondentom), ktorý bol zaznamenávaný do dotazníka a metódami prostredníctvom programu SPSS.
  14. 14. 12 Kapitola 3 Interpretacia vysledkov vyskumu [Interpretácia výsledkov výskumu] 3.1 Prístup k médiám ychádzajúc zo základných parametrov, cieľov vlastníctvo príp. používanie. Zistili sme, že 58 % žiakov V a hypotéz výskumnej úlohy sme sa v prvej časti zamerali na charakter a kvalitu prístupu k informáciám z médií. V úvodnej fáze sme skúmali, ZŠ a až 57 % stredoškolákov má vo svojej izbe televízor. Viac ako polovica respondentov z radov študentov SŠ uviedla, že majú v individuálnom vlastníctve, resp. aká je dostupnosť jednotlivých médií v domácnostiach výlučnom používaní, osobný počítač, alebo notebook. mladých ľudí. Získané údaje (Graf 1) potvrdili náš Veľmi zaujímavé výsledky priniesol prieskum predpoklad, že penetrácia jednotlivých technológií toho, ako často mladí ľudia sledujú jednotlivé médiá. určených na sledovanie/používanie médií je na Ako ukazuje Graf 2, pre žiakov základných škôl je Slovensku relatívne vysoká. Je zaujímavé, že najfrekventovanejšie sledovaným médiom televízia. nadpolovičná väčšina domácností, v ktorých žijú Jednu až dve hodiny denne sleduje jej vysielanie 36 % mladí ľudia, disponuje minimálne jednou „pasívnou“ respondentov a 33 % oslovených dokonca uviedlo, že pred mediálnou technológiou (napríklad televízny televízorom denne presedí tri až štyri hodiny. Obdobná a rozhlasový prijímač, DVD, CD a MP3 prehrávač ap). situácia je aj v kategórii stredoškolákov, z ktorých 35 % Naopak, zastúpenie zariadení vyžadujúcich aktívny trávi pred obrazovkou každý deň jednu až dve hodiny. So prístup k ich používaniu (PC/notebook, videokamera, stúpajúcim vekom respondentov však záujem o televízne fotoaparát ap.) nie je zatiaľ až na tak vysokej úrovni. programy výrazne klesá a presúva sa smerom k internetu. Osobitnú kategóriu tvoria mobilné telefóny, ktorých Hodinu až dve pred televízorom strávi už len 16 % výskyt v slovenských domácnostiach je mimoriadne oslovených vysokoškolákov a 35 % respondentov dokonca vysoký. Osobitne to platí pre domácnosti študentov uviedlo, že televíziu zapína iba raz až dva krát týždenne. jednotlivých typov škôl, kde približne polovica Naopak, až 44 % vysokoškolákov používa internet denne, respondentov uviedla výskyt až štyroch telefónov hoci v rozličnom časovom rozpätí (počet respondentov na domácnosť. , ktorí strávia pri internete čas od 5 minút do 4 hodín). V takmer 60 % sledovaných domácností, Podobný trend možno pozorovať aj u stredoškolákov, kde v ktorých žijú mladí ľudia, nájdeme až dva televízne 20 % oslovených strávi internetovými aktivitami každý prijímače. Ešte výraznejší bol počet televízorov deň 3 a 4 hodiny a 18 % dokonca tvrdí, že tento čas u nich v rodinách vysokoškolákov (78%). Približne polovica dosahuje viac ako 4 hodiny denne. mladých ľudí žijúcich v monitorovaných domácnostiach Tieto zistenia korešpondujú s nedávnym má k dispozícii aspoň jeden osobný počítač, príp. výskumom EIAA Mediascope Europe 2007, podľa ktorého notebook. Ďalšími aktívnymi médiami na prípadnú sa pre európsku mládež vo veku 16 až 24 rokov stal tvorbu vlastného obsahu (napr. videokamera) však internet prioritným médiom používaním častejšie ako nedisponuje až 60 percent respondentov. donedávna prevládajúce pasívne sledovanie televízie. V rámci sledovania možností prístupu mladých Zaujímavým zistením je, že so stúpajúcim vekom ľudí k technológiám sme zisťovali aj ich individuálne mierne klesá i záujem mladých o počítačové hry. Pri
  15. 15. 13 kapitola 3 graf 1 Dostupnosť médií v domácnostiach mladých ľudí 80,0 70,0 71,3 60,0 59,0 59,6 55,0 54,8 56,9 50,0 51,8 46,9 43,2 40,0 37,9 37,1 36,5 % respondentov 30,0 32,6 23,7 23,1 24,2 22,6 20,0 16,8 20,4 18,7 17,5 23,7 20,5 18,720,9 17,3 12,2 13,4 10,0 9,6 3,6 3,4 3,0 1,3 6,9 5,3 1,5 3,21,0 3,40,4 5,21,8 3,1 5,4 0,2 2,1 0,6 2,5 0,0 0,4 0,2 televízor rádio DVD/video PC/notebook CD prehrávač MP3 prehrávač herná konz. videokamera fotoaparát mobil 1 2 3 4 5 porovnávaní odpovedí sme zistili, že PC hry vôbec internetu v školskom prostredí. Napriek tomu, že na nehrá iba 25 % žiakov ZŠ, 32 % stredoškolákov, ale až Slovensku už zrejme nenájdeme žiadnu školu bez 55 % študentov VŠ. Stúpajúci záujem naopak možno prístupu do siete, jej plné využívanie sa v mnohých pozorovať pri rozhlase, ktorý jednu až dve hodiny denne z nich ešte príliš neudomácnilo. Školu ako miesto veľmi počúva 13 % žiakov ZŠ, 17 % študentov stredných škôl, častého používania internetu označilo len 13 až 20 % ale až 42 % vysokoškolákov. oslovených respondentov. Indikuje to, že potenciál Prekvapujúce zistenie prinieslo zisťovanie záujmu využívanie internetu v rámci vyučovania na školách mladých ľudí o printové médiá, ktoré dosť kontrastuje zrejme ešte nie je naplno využitý. so všeobecne prevládajúcim názorom o nezáujme V kategórii vysokoškolských študentov je internát mládeže o tlač. Až 36 % žiakov ZŠ a 42 % oslovených jedným z najfrekventovanejších miest pripojenia stredoškolákov tvrdí, že si denne prezrie noviny, na internet, pomerne nízke hodnoty dosiahlo prípadne časopisy (ZŠ – 36 %, SŠ – 38 %). S týmto využívanie internetu v knižnici, ale i v internetovej zistením dosť kontrastujú odpovede vysokoškolákov, kaviarni a u priateľov a známych. Predpoklad, že z ktorých približne 40 % si noviny prečíta iba 3- až 4-krát využívanie internetu stúpa úmerne s vekom, potvrdili do týždňa. Vysvetľujeme si to tým, že v rámci prieskumu údaje o respondentoch, ktorí internet skoro vôbec sme nerozlišovali čítanie novín/časopisov v klasickej nepoužívajú. Takúto odpoveď si zvolili iba 6 % tlačenej podobe a ich verzií umiestnených na internete. vysokoškolákov, ale až 13 % starších žiakov ZŠ. Niektorí z respondentov preto zrejme zaradili čítanie Niektoré zahraničné empirické výskumy internetových verzií periodík do kategórie internet. preukázali, že mladí ľudia veľmi často používajú médiá Ako dokumentujú získané údaje (Graf 3), mladí ako kulisu pri vykonávaní iných aktivít (napríklad učenie ľudia najčastejšie používajú internet v domácom sa, komunikácia s priateľmi, rodičmi ap.). V rámci prostredí. Tento typ prístupu ako najfrekventovanejší nášho výskumu sme sa pokúsili zistiť podrobnosti označili stredoškoláci (56 %) a vysokoškoláci (45 %). o simultánnom sledovaní/používaní médií (Graf 4). Z hľadiska priestorovej dostupnosti internetového Viacero druhov médií súčasne takmer vždy sleduje pripojenia sú relatívne prekvapujúce údaje o používaní 18 % žiakov ZŠ, 21 % študentov SŠ a 25 %
  16. 16. 14 kapitola 3 vysokoškolákov. Zhruba tretina opýtaných tak robí iba týkajúcich sa sledovania televízie a videa, kde len zriedkavo a v priemere 14 % mladých ľudí tvrdí, že nikdy približne 20 % oslovených priznalo výskyt obmedzení, nesleduje príp. nepoužíva viacero médií zároveň. aj to len zriedkavých. Najmenej regulovanou oblasťou je Jedným z dôležitých parametrov vypovedajúcich počúvanie hudby. o možnostiach a kvalite prístupu detí a mládeže Tieto zistenia plne korešpondujú s výsledkami k médiám, je regulácia ich používania zo strany rodičov. celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer – Illegal and Respondentom sme preto položili otázku, či im rodičia Harmful Content on the Internet , ktorý sa uskutočnil stanovujú nejaké pravidlá týkajúce sa používania médií. v roku 2004 na vzorke 28 340 respondentov. V priemere Polovica žiakov ZŠ a viac ako 70 percent stredoškolákov 45 % respondentov z krajín EÚ – 25 uvádza, že vo svojej tvrdí, že jednotlivé médiá môže využívať bez akejkoľvek rodine s dospievajúcimi členmi používa nejaké pravidlá kontroly a obmedzení. Približne 21 percentám starších súvisiace s používaním internetu a televízie. Približne žiakov ZŠ a 17 % stredoškolákov rodičia regulujú čas 32 % udáva obmedzenia týkajúce sa mobilov a 27 % strávený s médiami, ale o sledovaný/používaný obsah počítačových hier. V rámci tohto rozsiahleho prieskumu sa nezaujímajú. Takmer 30 percent žiakov ZŠ a iba 9 % bol zostavený aj rebríček krajín podľa miery rodičovskej študentov SŠ uviedlo, že sa ich rodičia zaujímajú o čas, regulácie médií. Na prvých priečkach sa umiestnili ale i obsah programov, ktoré sledujú. Fínsko a Švédsko (61 %). Slovensko sa spomedzi Okrem povahy a rozsahu regulácie sme sledovali 25 monitorovaných krajín zaradilo na 17. miesto aj o to, ktoré z médií rodičia svojim deťom najviac s mierou regulácie na úrovni 36 %. Tieto čísla sa veľmi obmedzujú stanovovaním nejakých pravidiel. Na približujú aj výsledkom nášho výskumu prezentovaných prvej priečke médií s najčastejším, príp. častým v súbore (Graf 5 a 6). obmedzením sa umiestnilo hranie hier na PC/konzole Pre vytvorenie plastickejšieho obrazu o tejto a tesne za ním používanie internetu a mobilu. Na problematike sme s otázkou o rodičovskej regulácii úplne minimálnej úrovni je stanovovanie pravidiel médií oslovili aj vysokoškolákov. Tých sa síce graf 3 Kto najčastejšie používa internet? 60,0 56,3 55,0 50,0 45,0 45,2 42,5 40,0 35,0 30,0 29,6 25,0 20,0 20,1 % respondentov 15,0 13,0 13,1 11,2 10,0 7,8 5,5 5,9 5,0 5,2 4,1 4,5 4,1 2,8 5,1 4,3 1,7 1,9 2,3 1,2 0,0 doma v škole u priateľov/príbuzných v internetovej kaviarni v knižnici na inom mieste internet väčšinou (napr. internát) nepoužívam žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci
  17. 17. 15 kapitola 3 graf 2 Používanie médií (žiaci ZŠ) 40,0 35,0 36,1 35,6 36,1 32,8 30,0 30,6 26,7 26,8 25,0 24,4 25,0 26,1 23,3 20,0 18,3 20,0 20,0 17,8 % respondentov 16,7 17,2 15,0 14,4 14,4 15,0 15,6 14,5 13,3 12,8 13,3 11,7 11,7 10,6 12,8 12,3 10,0 10,0 10,0 11,1 10,6 10,6 9,4 8,3 9,4 8,0 8,3 7,2 8,4 9,5 6,7 7,8 6,7 5,0 4,4 4,4 6,1 5,6 4,4 5,0 2,2 3,5 3,5 3,9 1,7 2,2 1,7 0,0 0,6 0,6 0,6 televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče Používanie médií (stredoškoláci) 45,0 40,0 42,2 38,0 35,0 34,8 30,0 31,9 25,0 25,1 21,4 20,0 21,2 22,3 19,6 20,1 19,5 19,5 19,0 18,5 18,2 17,9 % respondentov 17,6 17,4 16,8 16,3 15,0 15,8 14,7 14,7 13,5 13,0 13,5 13,9 11,8 12,0 12,0 12,5 10,0 11,2 10,5 10,9 9,2 11,4 10,9 10,2 8,2 7,6 8,6 8,6 9,1 7,6 7,0 5,0 5,4 4,9 4,5 6,0 6,5 5,4 4,9 6,4 3,8 3,82,7 2,2 0,0 1,1 1,60,5 0,5 0,5 1,6 1,6 televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče Používanie médií (vysokoškoláci) 60,0 62,1 55,0 54,9 50,0 45,0 45,6 42,3 40,0 40,3 37,8 35,0 34,8 30,0 30,4 29,6 27,7 27,7 25,0 25,0 23,3 20,0 % respondentov 17,0 15,0 15,7 15,0 12,7 12,4 13,8 11,9 10,5 10,0 8,3 10,8 10,8 8,5 9,7 7,8 8,9 10,0 10,0 7,4 6,4 7,3 6,0 6,1 5,0 6,1 5,0 4,4 5,9 5,0 5,3 3,9 5,8 5,3 5,9 4,5 3,9 2,51,7 3,4 1,0 3,0 1,5 2,4 2,9 2,9 3,43,9 1,9 1,00,5 3,0 2,2 0,0 0,6 televízia DVD/video Rádio internet (nie hry) počítačové hry noviny časopisy hudobné nosiče denne 5 - 10 min. denne 30 - 60 min. denne 1 - 2 hodiny denne 3 - 4 hodiny denne 4 a viac hodín 3- až 4-krát za týždeň 1- až 2-krát za týždeň vôbec nie
  18. 18. 16 kapitola 3 obmedzenia zo strany rodičov už väčšinou príliš naozaj používa. Ďalších 15 % respondentov využíva netýkajú, avšak nás zaujímal ich názor na to, či by autoreguláciu času, ktorý rodičia takéto pravidlá mali používať. Vysokoškoláci sledovaním/používaním za najdôležitejšie považujú stanovovanie pravidiel médií strávia. Pravidlá v súvislosti s používaním internetu (36 %) a hraním v súvislosti s časom počítačových hier (14 %). Získané výsledky (Graf 7 i obsahom aplikuje a 8) vypovedajú o vyššom stupni zrelosti tejto skupiny necelých 6 % mladých ľudí, nakoľko charakter pravidiel a obmedzení opýtaných. je podobný ako používajú skutoční rodičia starších žiakov ZŠ a stredoškolákov. Pre vytvorenie zdravého vzťahu k stále silnejúcemu mediálnemu toku je dôležité, aby človek dokázal z vlastnej vôle filtrovať informácie a vyberať si len tie, ktoré ho naozaj zaujímajú a zároveň môžu prispieť k jeho osobnému rozvoju, lepšej informovanosti, začleneniu do skupiny a pod. Vysokoškolákov sme sa preto spýtali, či majú nejaké vlastné pravidlá týkajúce sa používania médií. K takýmto „osobným“ pravidlám možno zaradiť rôzne predsavzatia typu: budem si korigovať čas strávený pred televízorom či pri internete, snažím sa vyhýbať bulvárnym novinám, tento typ relácií mi vyhovuje a preto ich sledujem pravidelne ap. Zaujímavým zistením je, že viac ako tretina vysokoškolákov takéto pravidlá týkajúce sa mediálneho obsahu graf 5 médií zo strany rodičov - Regulácia používania graf 4 Simultánne sledovanie/používanie médií charakter obmedzení 45,0 Používate/sledujete viacero druhov 41,1 80 74,6 Stanovujú vám rodičia nejaké médií súčasne (napr. sledujete pravidlá týkajúce sa používania 40,0 televíziu, zároveň chatujete alebo 70 jednotlivých médií (napr. TV, 35,0 popri tom hráte počítačovú hru)? 60 internet, hry a p.)? 32,3 32,2 33,9 50 50,0 30,0 30,0 25,0 25,3 24,6 40 % respondentov 20,0 20,6 30 28,9 % respondentov 17,7 16,6 17,2 21,1 15,0 20 16,6 10,0 10 8,8 8,6 1,7 5,0 0 1,7 0,0 žiaci ZŠ môžem používať rodičia kontrolujú rodičia stanovujú čas, bez akýchkoľvek čas, ale nie obsah, ale zaujímajú sa aj takmer vždy pomerne často zriedkavo nikdy stredo- obmedzení a kontroly ktorý sledujem/ o sledovaný/ žiaci ZŠ stredoškoláci vysokoškoláci školáci používam používaný obsah
  19. 19. 17 kapitola 3 graf 6 Regulácia používania médií zo strany rodičov - regulované médiá (žiaci ZŠ) 80,0 78,2 Používanie ktorého z médií vám rodičia obmedzujú 70,0 stanovením nejakých pravidiel? 60,0 60,4 56,1 50,0 51,4 47,6 40,0 39,9 % respondentov 30,0 27,5 25,1 21,4 22,0 20,0 17,9 20,1 13,4 12,5 12,8 11,0 12,8 10,0 10,5 10,1 6,7 6,1 5,6 3,4 8,3 3,9 3,5 2,3 2,8 3,7 3,0 0,0 sledovanie televízie sledovanie videa počúvanie hudby hranie hier na PC/konzole používanie internetu iné médiá (napr. mobil) 2 3 4 5 Regulácia používania médií zo strany rodičov - regulované médiá (stredoškoláci) 80,0 Používanie ktorého z médií vám rodičia 79,9 76,8 78,1 obmedzujú stanovením nejakých pravidiel? 70,0 71,1 59,9 63,8 60,0 50,0 40,0 % respondentov 30,0 20,0 20,3 19,8 14,1 12,8 15,4 13,8 10,0 10,2 9,6 7,8 7,8 5,3 5,4 2,7 1,1 6,4 1,1 5,9 3,4 0,0 1,6 1,6 1,6 0,5 1,1 1,1 sledovanie televízie sledovanie videa počúvanie hudby hranie hier na PC/konzole používanie internetu iné médiá (napr. mobil) žiadne obmedzenia zriedkavé obmedzenia občasné obmedzenia časté obmedzenia najčastejšie obmedzenia

×