Spoločenstvo zvierat
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Spoločenstvo zvierat

on

  • 2,677 views

Prezentácia žiakov 4.A a.B EZŠ v rámci projektu Orange "5 naj nášho mesta" .

Prezentácia žiakov 4.A a.B EZŠ v rámci projektu Orange "5 naj nášho mesta" .

Statistics

Views

Total Views
2,677
Slideshare-icon Views on SlideShare
2,677
Embed Views
0

Actions

Likes
0
Downloads
2
Comments
0

0 Embeds 0

No embeds

Accessibility

Upload Details

Uploaded via as Microsoft PowerPoint

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

    Spoločenstvo zvierat Spoločenstvo zvierat Presentation Transcript

    • Spoločenstvo zvierat Kristián Staroň , 4.A
    • Jeleň lesný
      • Rozšírenie a biotop:  Jeleň sa vyskytuje nepravidelne po celej Európe okrem jej najsevernejších častí, v Ázií, severnej Afrike a v Amerike. 
      V minulosti boli naše pôvodné jelene takmer vyhubené, takže súčasné populácie sú z veľkej časti hybridným potomstvom viacerých poddruhov vrátane marala, jeleňa vapiti, ktoré boli využité pri opätovnom zazverovaní. Súčasné rozšírenie jelenej zveri sa u nás sústredilo predovšetkým do horských oblastí. Jelene majú najradšej listnaté a zmiešané lesy s otvorenými plochami, ako sú rúbaniská a lúky. Bežne sa však vyskytujú aj v rozsiahlych, často menej úživných ihličnatých lesoch, ale aj v agrárnej krajine, keď im plodiny poskytujú potrebný úkryt. 
      • Opis:  Dĺžka tela samcov dosahuje až 250 cm, chvosta 15 cm, výška na kohútiku 150 cm a hmotnosť 250 kg. Jelenice sú o tretinu menšie. Charakteristické je žltkasté zrkadlo. Letná srsť je prevažne červenohnedá, zimná sivohnedá. Nohy a plecia karpatských jeleňov sú takmer čierne. Na rozdiel od jeleníc majú jelene mohutné parožie a v čase ruje i v zime zreteľnú hrivu. Jelenčatá sú do veku 2-3 mesiace výrazne škvrnité. 
      • Potrava:  Potravu pre jeleňov tvoria najmä rôzne druhy tráv a bylín, pupene, výhonky, lístie a kôra drevín, rôzne plody a poľné kultúry. Pri vysokom počte spôsobujú svojou potravovou špecializáciou veľké škody lesnému hospodárstvu odhryzom drevín a lúpaním kôry, ale škodia aj v poľnohospodárstve.
    • Kamzik vrchovsky tatransky
      • VÝVOJ A VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA Pôvod kamzíka ako druhu je veľmi starý. Odvodzuje sa od vyhynutej antilopy Pachygazella grangeri známej z obdobia asi pred 12 miliónmi rokov z čínskeho Pliocenu (Blahout 1976). Až po veľmi dlhej dobe, v dôsledku pomalej adaptácie na podmienky, dostala sa táto vývojová vetva do najrozličnejšej podoby. Najstaršie kamzíky, ktoré sa podobali dnešným sa objavili sa vo vrstvách najstaršieho pliocenu v západnej Európe. Tento vyhynutý druh (Gallogorae meneghinii) je známy z vrstiev starých asi 600 000 rokov. Historicky doložené nálezy kamzíkov sú z posledného interglaciálu, t.j. asi spred 115 000 rokov, v ktorom žil neandertálsky človek. Z tohto obdobia sú známe nálezy kostí a zobrazení v jaskyniach v Rakúsku, Francúzsku, Španielsku a v Čechách. Zvyšky našich kamzíkov, ktoré dostali pomenovanie kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) sa našli vo vrstvách mladšieho pliocenu, t.j. z mladšej doby ľadovej.
      • V Tatrách potvrdzuje autochtónnosť kamzíka okrem iných priamych a nepriamych historických údajov aj nalez fragmentu kamzíčej lebky pri výskume hniezd výra skalného z roku 1974 v oblasti Belianskych Tatier.(presnejšie v oblasti Muráňa) Rádiouhlíkovou analýzou bol vek tohoto kostného fragmentu stanovený na 10 610 rokov s presnosťou +- 110 rokov. V literatúre najstarší známy údaj o tatranských kamzíkoch sa vyskytuje v správe levočského richtára a kronikára Konrada Sperfolga z roku 1517. Najstaršie známe zobrazenie kamzíka v oblasti Vysokých Tatier sa nachádza na erbe Barzewiczovcov z Veľkej Lomnice, ktoré pochádza z roku 1559. Od tohto obdobia sú zmienky o výskyte kamzíkov v Tatrách vo viacerých písomných prameňoch. Pokiaľ ide o početnosť tatranskej populácie kamzíčej zveri, známe údaje pochádzajú prakticky iba z nášho storočia a z obdobia najmä posledných štyroch desaťročí. Kamzíčej zveri sa venovala zvýšená pozornosť hlavne po zriadení Tatranského národného parku. (TANAP) 
      • kamzík vrchovský tatranský pôvodne žije iba na území Tatier a nikde inde na svete. ( teda vo Vysokých Tatrách, ale aj v Nízkych, kde bol zámerne vypustený) Kamzík vrchovský váži 24 až 36 kilogramov. Jeho dĺžka tela je 100 až 136 cm a výška v kohútiku 78 až 90 cm. Kamzík vrchovský žije v diferencovaných skupinách, aktívny je cez deň. Jeho charakteristickým biotopom je horná hranica lesa- okolo 1700m nad morom. Ruja kamzíkov prebieha v októbri( väčšinou až koncom októbra) až v decembri, samice rodia jedno, zriedka dve mláďatá v máji alebo v júni. Mláďatá cicajú pol roka, už po dvoch mesiacoch žerú aj rastlinnú potravu. V prvom roku im začínajú rásť rožky, ktoré sa v druhom roku zahýnajú. Kamzíky sa živia hlavne bylinami a lišajníkmi. Jedince alpského pôvodu konzumujú aj zelené a drevnaté časti kríkov a stromov. Prirodzenými nepriateľmi kamzíkov sú u nás hlavne rys a orol skalný.
    • Rys ostrovid
      • Rys ostrovid je mäsožravec, ktorý patrí do čeľade mačkovitých. Vyskytuje sa najmä v horách stredného a severného Slovenska. Má mocné nohy, krátky chvost a sivožltú srsť s čiernymi škvrnami. Jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 35 kilogramov. Rysy žijú po väčšine roka samotársky, okrem krátkeho obdobia párenia. Rys v našich podmienkach loví najmä podvečer, v noci a nad ránom. Živý sa výlučne mäsom. Loví drobnú zver, ale aj väčšiu, než je on sám, napríklad: jeleňovité druhy, ovce, kozy a podobné kopytníky. V čase núdze loví aj králiky a pískľavky. Ku koristi sa prikráda prikrčený, takmer plazením na čo najbližšiu vzdialenosť a potom sa jej zmocňuje skokom. Často na korisť striehne aj z vopred vyhliadnutých vyvýšených miest, ako sú napríklad konáre stromov alebo skaly.
      • Ich dominantnými zmyslami sú sluch, zrak a čuch. Rysy sú veľmi ostražité. Ak je človekom od koristi vyrušený, zvyčajne sa zdráha vrátiť a prenecháva ju krkavcom a líškam. Za jednu noc prekoná sliediaci rys trasu vyše 20 kilometrov. Rysy sa pária vo februári alebo v marci. Rysyca kotí 2 - 3 slepé mláďatá, ktorým sa po 16 dňoch otvárajú oči. Po troch mesiacoch ich matka zaúča lovu. Mladé žijú s matkou do najbližšieho párenia. Z neznámych dôvodov sa rodí málo samcov. Rysy sú chránené a dobre splývajú s prostredím. Najviac sú rozšírený v Európe a Ázii. Pri poklese teploty sa im na celom tele predlžuje a zhusťuje srsť. Jeho široké laby mu umožňujú pohyb po snehu bez zapadania. Zadné nohy má o 20% dlhšie ako predné. 
    • Medveď hnedý
      • Medveď hnedý (Ursus arctos) je najväčšia európska šelma, nekorunovaný kráľ našich lesov, na Slovensku sa pri prechádzkach prírodou môžeme stretnúť s medveďom hnedým eurosibírskym. Obýva hornaté oblasti vo výške približne 700 - 1 500 m so zmiešanými a ihličnatými lesmi. Žije samotársky v tichých a ťažko prístupných miestach, kde je dostatok vody a lesných plodov. Svoje teritórium si označuje pachovými značkami, výkalmi, ale najmä pazúrmi a záhryzmi na kmeňoch stromov a zaberá 20 - 60 km2. Dĺžka jeho tela je 1,7 - 2,2 m, výška v kohútiku 90 - 125 cm. Dospelé medvede sú v priemere ťažšie a väčšie ako medvedice: samce obyčajne vážia 140 – 320 kg, samice 100-200 kg a majú o čosi menšiu a plochejšiu hlavu. Farba srsti je hnedá s rôznymi odtieňmi od čiernohnedej až po svetlohnedú. Chrup má silný s veľkými očnými zubami. Prsty má zakončené dlhými pazúrmi a aj keď ich nemôže sťahovať do pošiev, vie sa dobre šplhať po stromoch. Veľmi dobre má vyvinutý čuch. Človeka alebo zviera dokáže zavetriť aj na 5 kilometrov. Aj jeho sluch je veľmi dobrý, no na druhej strane nemá až taký dobrý zrak ako iné šelmy a nehybné predmety rozozná iba na menšiu vzdialenosť. Pohybuje naraz obidvoma nohami z jednej strany a preto má kolísavú chôdzu.
      • Na rozdiel od iných šeliem medvede nemajú vyvinutú takmer žiadnu mimiku tváre a jej výraz sa nemení. Kvôli tomu je ťažké zistiť či je pokojný , alebo sa chystá zaútočiť. Aj keď vyzerá ťarbavo, na krátku vzdialenosť dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť a ani najrýchlejší bežec mu neutečie. S príchodom zimy, keď začne padať prvý sneh, sa medveď utiahne do svojho brloha, ktorý preňho nie je problém pripraviť. Postačia mu mladé smrečiny, zvalený strom, skalný previs. Do brlohu vchádza zadkom a dáva si pozor, aby zanechal po sebe čo najmenej stôp. Po napadnutí snehu je potom dôkladne utajený a ukladá sa na zimný spánok. Nie je to ale pravý spánok. Je to vlastne polospánok, určitá letargia, z ktorej sa občas preberie a poprechádza sa okolo svojho brloha. Jeho telesná hmotnosť môže počas zimy poklesnúť až o 20 %. Na jar vychádza zo svojho zimného brloha vychudnutý a vyhladnutý a prvým jeho počinom je, že sa ide napiť vody. Hľadá si akúkoľvek potravu, či už rastlinnú ( pasie sa na šťavnatej tráve, obžiera mladé výhonky stromov ) alebo živočíšnu v podobe uhynutej zveri. Orientuje sa čuchom. Neskôr sa zloženie potravy medveďa vylepšuje a výrazne sa zlepší aj jeho kondícia. 
      • Jedinou celodennou starosťou medveďa v tomto čase je poriadne sa najesť, t.j stráviť niekoľko hodín napr. v čučoriedníku, malinisku, potom si oddýchnuť a s plným bruchom poleňošiť, povyvaľovať spráchnivelé pne, vykúpať sa v potoku. Medvedice zostávajú v brlohu o čosi dlhšie, najmä ak sa im počas zimy narodili mláďatá. Postupne prichádza obdobie ruje. Medvede a medvedice sú spolu iba v období párenia od mája do júla. Obdobie gravidity u medvedice trvá 7 - 9 mesiacov , pričom zárodok sa vyvíja až posledných 8 - 10 týždňov. Niektoré samice sa pária až v jeseni , počas takzvanej nepravej ruje. V januári - februári prichádzajú na svet 2 - 3 ( výnimočne aj viac ) malé medvieďatá s váhou asi pol kilogramu. Sú veľmi slabo vyvinuté, slepé a prvé 3 - 4 mesiace sú odkázané iba na mlieko matky. Malé medvieďatá majú okolo krku svetlý hnedý pás. Z brlohov ich vyvádza až keď sú schopné ich nasledovať. Práve v tomto období sú medvedice najviac nervózne a pripravené zaútočiť aj na človeka. S matkou zostávajú takmer tri roky. Potom sa osamostatňujú a hľadajú si nové teritóriá. 
      • Konečnú veľkosť dosiahnu až v desiatom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú 30 rokov. Po ruji s ústupom leta a začiatkom jari je najdôležitejšou úlohou medveďa sa dobre vypásť, pretože bez dostatočných tukových zásob by zimu neprežil. Hoci medveď je naša najväčšia šelma, neživí sa iba mäsom. Je všežravec aktívny vo dne aj v noci. Žerie lesné ovocie, väčší hmyz, larvy mravcov, huby , korienky, trávu a rád si pochutná na mede lesných včiel. Je prirodzeným likvidátorom zdochlín, ktoré požiera a vyhľadáva najmä na jar. Občas strhne aj srnu, alebo ovcu na holiach. Mäso, ktoré neskonzumuje si zakrýva raždím a lístim. Neskôr, keď je hladný, to miesto nájde veľmi ľahko. Na posedenie zožerie až dvanásť kilogramov poživne. Do októbra alebo novembra, keď zalezie do brloha, priberie asi štvrtinu svojej hmotnosti, pričom vrstva tuku na chrbte môže narásť do pätnásťcentimetrovej hrúbky. 
      • ediným nepriateľom medveďa je človek. Lovom, ničením prírodného prostredia, urbanizáciou a zúrodňovaním lesných plôch sa spôsobilo, že medveď skoro v našich lesoch vyhynul. V západnej Európe bol už takmer vyhubený a žije už len ostrovčekovite v Pyrenéjach, Abbruzách a Julských Alpách. Súvislejšie je rozšírený v Karpatoch a na Balkáne a najmä v Škandinávii a v Rusku. U nás podarilo zabrániť jeho vyhynutiu, lebo sa po 2. svetovej vojne stal chráneným druhom s celoročnou ochranou. Súčasný počet u nás sa odhaduje na 650 - 700 kusov. 
      • nštinktívne sa vyhýba miestam, kde sa často vyskytujú ľudia. Ak sa aj nechtiac dostane do ich blízkosti, vo väčšine prípadov sa o tom človek ani nedozvie a medveď sa v tichosti stratí. Agresívne správanie sa môže vyskytnúť najmä ak je :  -zranený, postrelený  -chorý (zriedkavá besnota)  -synantropný – naučený na blízkosť ľudí, vynucujúci si potravu  -nemá kam utiecť (napríklad v teréne sa stretnú tri rodiny hlučných hubárov a medveď sa nachádza uprostred )  -pri koristi (veľmi zriedka, väčšinou ujde)  -medvedica s mladými (zväčša, keď sú medvieďatá veľmi mladé - do 8 mesiacov) 
      • Ako sa správať pri stretnutí s medveďom:   1, V žiadnom prípade sa k nemu nepribližovať, i keď vyzerá mierumilovne. Je to šelma, ktorá na rozdiel od psa, nemá vyvinutú mimiku tváre, takže je ťažké odhadnúť jeho reakciu  2, Ak natrafíte na medveďa ktorý neútočí a nejaví známky agresivity, pomaly sa vráťte naspäť, odkiaľ ste prišli. Majte ho vždy na dohľad, ale vyhýbajte sa priamemu očnému kontaktu, považuje to za výzvu  3, Medveď má slabý zrak. Ak vietor fúka nesprávnym smerom, teda od neho k vám, nezaňuchá nebezpečenstvo a dobrovoľne neujde. Aby ste na seba včas upozornili, robte hluk, zamávajte rukami nad hlavou. Ak sa medveď vzdiali, nepokračujte v ceste, radšej sa vráťte späť  4, Ak sa ocitnete zoči-voči medveďovi (čiže ak prekonáte tzv. útekovú vzdialenosť), ohrozené zviera sa pravdepodobne začne brániť. Najlepšou obranou je aj v prípade medveďa útok, ktorý býva prudký, ale krátky. V takejto situácii sa zviňte na zemi tak, že si stehná pritisnete k bruchu a šiju si kryte rukami. V tejto polohe zotrvajte ešte niekoľko minút po tom, čo sa medveď vzdiali. Útok sa môže vzápätí zopakovať 
      • 5, Strom ako útočisko pomôže len vtedy, ak sa vám rýchlo podarí vyškriabať aspoň do výšky štyroch až piatich metrov a medveď vás medzitým nestiahne za nohy  6, Veľmi nebezpečné bývajú stretnutia s medvedicou, vodiacou mláďatá, najmä ak sa človek dostane medzi ne. V takomto prípade na seba neupozorňujte, nerobte hluk, ale čo najrýchlejšie zmiznite zo scény. Miestu stretnutia sa pri ďalšej túre radšej vyhnite  7, Ak sa zviera rozbehne oproti vám, rozbehnite sa šikmo dolu prudkým svahom. Medveď je v takejto situácii nemotorný, spád ho núti prenášať takmer celú váhu na jednu prednú labu, preto napreduje pomalšie 
      • Ďakujem za pozornosť 