Miloslava Zemková projekt riadenia

  • 2,889 views
Uploaded on

 

  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Be the first to comment
    Be the first to like this
No Downloads

Views

Total Views
2,889
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
1

Actions

Shares
Downloads
35
Comments
0
Likes
0

Embeds 0

No embeds

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
    No notes for slide

Transcript

  • 1. 1príloha a) ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA 2011 – 2015 PhDr. Miloslava Zemková Bratislava, január 2011
  • 2. 2ÚVODAsi očakávate, že nosnou časťou tohto projektu bude definovanie manažérskej stratégieriadenia, rozpočtové limity, zákonné rámce, ako aj proces nastavenia fúzie, a očakávatesamozrejme správne. Je to určite kľúčový predpoklad a v rámci obmedzených časovýcha informačných možností som sa v jednotlivých častiach projektu pokúsila tento predpokladnaplniť – načrtnúť postupnosť krokov, vďaka ktorým bude možné inštitúciureštrukturalizovať, revitalizovať a naštartovať proces fúzie. To, čo však zo všetkéhopovažujem za najdôležitejšie, je vízia rozvoja spojeného, veľkého vysielateľa verejnej službya odpoveď na otázku, v čom vidím jeho prínos v horizonte piatich rokov a prípadne za týmtohorizontom.Mediálne prostredie počas ostatných rokov zažíva takú akceleráciu dynamiky zmien, akázrejme v histórií nemá obdobu. Jej katalyzátorom je technologický rozvoj, ktorého hlavnýmdôsledkom je zlacnenie distribúcie obsahu a diverzifikácia médií. Prejavuje sa stále vyššímpočtom čoraz viac špecializovaných rozhlasových a televíznych staníc, ktoré oslovujú čorazmenšie špecifické skupiny recipientov, a tiež kontinuálnym poklesom sledovanosti"rozhlasových a televíznych dinosaurov", pretože ambícia "osloviť programom všetkých" jerealizovateľná stále ťažšie.Paradigma tradičného čierno-bieleho duálneho pohľadu, v ktorom sú na jednej stranenavzájom si konkurujúce komerčné médiá a na druhej strane nezávislý verejnoprávnysektor, tiež zaznamenala vývojové zmeny. Segmentácia komerčnej mediálnej ponukyznamená aj to, že práve komerčné médiá plynule prechádzajú do tých segmentov, ktoré boliešte nedávno doménou vysielateľov verejnej služby. Nezadržateľný nástup interneturovnako mení spôsob vnímania mediálneho obsahu. Práve vďaka on-line médiám sanávštevník dostane napríklad k spravodajskému obsahu okamžite a predovšetkým v čase,kedy to vyhovuje jemu, teda nie je viazaný na žiadnu stabilnú programovú štruktúru.Penetrácia internetu na Slovensku presiahla hodnotu 54% a jeho používanie zásadneovplyvňuje aj spôsob sledovania televízneho obsahu a počúvania rozhlasového vysielania.Dnes už je samozrejmé približovanie televízií, rádií a internetových médií, teda media typov,ktoré k sebe majú z technologických dôvodov najbližšie.Nie je v moci žiadneho vysielateľa verejnej služby meniť alebo zásadne ovplyvňovať tietotrendy, môže sa im len prispôsobiť, využiť ich na šírenie svojho obsahu a musí si hľadať stálenové a inovatívne spôsoby komunikácie so svojimi poslucháčmi a divákmi. Pre Rozhlasa televíziu Slovenska bude preto kľúčové, aby dokázala vnímať vývoj a zmeny mediálnehoprostredia a aby sa menila s ním, aby dokázala zachytiť zmeny v potrebách poslucháčaa diváka a aby sa menila preňho.Zásadnou axiómou je teda kontinuálna zmena, je to jeden z hlavných prírodných zákonov,platí pre živé organizmy a platí aj pre spoločenstvá, organizácie a inštitúcie. Len naplnenietejto, na prvý pohľad všeobecne znejúcej axiómy, umožní dlhodobo obhájiť opodstatnenieexistencie médií verejnej služby u významnej časti obyvateľstva.Pri spracovaní tohto projektu som vychádzala z niekoľkých ďalších základných východísk aaxióm, na ktoré som potom v analýzach a návrhoch primárne prihliadala. (Existujú aj ďalšievýchodiská a uhly pohľadu, ktorých sa v jednotlivých kapitolách okrajovo dotknem).
  • 3. 3Východiská, axiómy:1. Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej RTVS) je vysielateľom zo zákona. Legislatívny rámec (zákon o RTVS a ďalšie relevantné zákony a európske normy – v prílohe č. 1) treba rešpektovať, nie spochybňovať. Prípadná ďalšia legislatívna iniciatíva musí byť odôvodnená. Obhajovaniu potreby existencie médií verejnej služby sa v tomto projekte vôbec nevenujem, nespochybňujem ju: pokiaľ Slovenská republika bude umožňovať pluralitu názorov, diverzitu informačných zdrojov a tvorivých princípov, existenciu verejných záujmov popri záujmoch súkromných a podnikateľských, dovtedy bude potrebovať médiá verejnej služby ako protipól súkromných médií v duálnom systéme elektronických médií.2. Verejnoprávnosť rešpektujem v zmysle jej vymedzenia v § 3, § 4 a §5 zákona o RTVS, ale aj v zmysle špecifík, ktoré ju odlišujú od iných princípov tvorby programu. Médiá verejnej služby treba vnímať aj v historickom kontexte, celý diapazón jasne stanovených zákonných poslaní, úloh a povinností vychádza z pôvodného, desaťročiami overeného funkčného rámca, postaveného hierarchicky v pozitívnom vymedzení úloh: médiá verejnej služby majú 1) korektne informovať (nie zavádzať, ohovárať, vyvolávať nevraživosť), 2) zodpovedne vzdelávať (nie mentorovať, ani ohrozovať), 3) až potom zabávať (nie nudiť, urážať, degradovať). Majú slúžiť všetkým, prispievať k spoločenskej kohézii, k rozvoju znalostnej spoločnosti.3. Zákon č. 532/2010 Z. z. o RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zákonným predpokladom na fungovanie dvoch – do 31. 12. 2010 samostatných verejnoprávnych inštitúcií – Slovenského rozhlasu (ďalej SRo) a Slovenskej televízie (ďalej STV) v jednom, spoločnom právnom subjekte, ako dvoch zo zákona rovnocenných organizačných zložiek tohto subjektu. Tento projekt rieši spôsob ich spoločného fungovania, riadenia a rozvoja.4. Zákon, ktorý legislatívne spojil obe médiá do jednej verejnoprávnej inštitúcie, je predpokladom na uskutočnenie ich reálneho prepojenia a v niektorých paragrafoch stanovuje jeho kritériá, rozsah a obmedzenia. Tento projekt rieši realizáciu fúzie, uvádza nevyhnutné kroky v časovom slede a upozorňuje na kritické momenty – úskalia, ktoré vyplývajú zo súčasného stavu oboch médií. Napriek tomu, že pôjde o spojenie médií, ktoré majú nekompatibilné štruktúry, nerovnakú výkonnosť a nerovnakú pripravenosť, je fúzia uskutočniteľná.5. V takom zložitom a náročnom procese, akým je fúzia dvoch veľkých médií, zohrávajú kľúčovú rolu manažmenty. Tri súbežne fungujúce spôsoby riadenia, dve samostatné organizačné zložky, dva parciálne a jeden súborný rozpočet nemôže riadiť jeden človek (aj keď zo zákona má najvyššiu zodpovednosť). Nepôjde teda o úlohu pre jedného človeka, ale pre vysokovýkonné špecializované tímy.6. Na rozdiel od ostatných vysielateľov v Slovenskej republike, ktorých ciele sú komerčné (ide o podnikateľské zámery, ktorých cieľom je vytváranie zisku), je RTVS zákonom charakterizovaná ako médium verejnej služby, ako verejnoprávny vysielateľ s presne stanoveným rámcom hlavnej činnosti a vymedzenými úlohami. Jeho recipientom je
  • 4. 4 potenciálne každý obyvateľ (domácnosť) Slovenskej republiky, ktorý je zase zo zákona povinný za služby RTVS platiť. Výber úhrad za služby RTVS (v súčasnom systéme financovania) by mal saturovať všetky náklady na výrobu programov a chod inštitúcie, lebo táto nie je legislatívne stavaná ako podnikateľský subjekt, zostavuje (mala by zostavovať) vyrovnané rozpočty. Ostatné finančné zdroje majú komplementárny – doplnkový charakter.7. RTVS ako verejnoprávny vysielateľ však v komerčnom a teda aj konkurenčnom prostredí pôsobí, musí ho brať do úvahy, najmä ak mu ide o toho istého diváka a poslucháča, o ktorého pozornosť usiluje aj súkromný sektor. RTVS nie je izolovaným ostrovom, nemá zákonom zaručenú sledovanosť či počúvanosť, ani nedotknuteľnosť. O pozornosť diváka a poslucháča sa má neustále snažiť, súvisí to s jej povinnosťou poskytovať kvalitné služby všetkým obyvateľom SR. Tvorba kvalitného programu má teda byť prioritou, všetky ostatné činnosti v inštitúcii majú podporný, doplňujúci a servisný charakter.8. Rozhlasová a televízna tvorba a vysielanie programových služieb sú zložité dynamické procesy, nie je možné vnímať ich ako daný a nemenný stav. Ide o kontinuálnu tvorbu so špecifickými zákonitosťami. Spôsob komunikácie (programovými službami) takéhoto komplexného média, ak chce byť úspešné, musí odrážať potreby a želania poslucháča. Ide o tvorbu na spoločenskú objednávku. Obsah a forma programov si vyžadujú vysokú profesionalitu a flexibilitu na každom odbornom poste. Ak si médium, alebo niektorá jeho programová služba, zachováva “starú dobrú” osvedčenú prax a nevyvíja sa spolu s poslucháčom, skôr či neskôr vysiela len pre seba, je samoúčelná. Platí to pre všetky rádiá pôsobiace pod hlavičkou SRo a pre všetky televízne služby pod hlavičkou STV.9. Od počiatku svojho pôsobenia prešli SRo a STV rôznymi fázami vývoja, a v súčasnosti, rozhlas ako 85 ročný a televízia ako 55 ročná, patria k najstarším kontinuálne pôsobiacim médiám v Európe. Aj v spoločnej inštitúcii si teda zaslúžia úctu v každom prístupe: v analýzach, projektoch, zámeroch, rozhodovacích procesoch. Určite si nezaslúžia manipulácie, či už na základe mocenských (funkcionárskych), ekonomických alebo politických ambícií.10. Pri rešpektovaní všetkých prechádzajúcich axióm si RTVS vo finálnej podobe fúzie, po oddlžení, reštrukturalizácii a revitalizácii predstavujem ako súbor (holding) moderných programových služieb, primárne mienkotvorných a spravodajských, náučných a vzdelávacích, kultúrnych a umeleckých, hudobno-zábavných, a tiež regionálne špecializovaných, ktoré zaberajú významný segment na mediálnom trhu a v mediálnom priemysle, ako modernú flexibilnú organizáciu s logickou štruktúrou a s vyrovnaným rozpočtom, ako stabilný prvok slovenského duálneho mediálneho priestoru. I. ANALÝZY, NÁVRHY: 1. ZnačkyVysielateľ nemá v zákone kodifikovanú skratku a nemá ani vlastné logo. Ak v tomto projektepoužívam označenie RTVS, má to svoje dôvody: vysielateľ je aktívnym členom Európskej
  • 5. 5vysielacej únie (EBU), v únii preberá doterajšie samostatné fungovanie SRo a STV. ČlenmiEBU sú ďalšie inštitúcie s podobným názvom, ide o Rozhlas a televíziu Srbska, ktorá používaskratku RTS a Rozhlas a televíziu Slovinska, ktorá používa skratku RTV-SLO. Pri použití skratkyRTVS pre slovenského verejnoprávneho vysielateľa nedôjde k mimovoľnej zámene.Vysielateľ musel veľmi rýchlo založiť vlastnú vebovú stránku – sídlo www.rts.sk vlastnísúkromný subjekt a sídlo www.rtvs.sk, hoci ho vlastní verejnoprávny vysielateľ, nemoholokamžite použiť, keďže ho poskytol svojej dcérskej Rozhlasovej a televíznej spoločnosti,s.r.o., ktorá je vyberateľom úhrad zo zákona a používa špeciálny ochranný softvér naspracovanie osobných údajov. Preto použil sídlo www.rtvs.eu a keď to bude možné, otvoríaj sídlo s príponou sk. V tomto projekte, vo verejnej komunikácii a v hovorovej rečipoužívame teda označenie RTVS, ide o pracovnú skratku – jej logo je síce možné grafickyspracovať, ale považujem to za nadbytočné, lebo vysielateľ ako právny subjekt musí vúradnom styku používať plný názov.Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona o RTVS sú SRo a STV samostatne hospodáriacimivnútornými organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity. Ich doterajšie názvy súkodifikované v zákone, zaužívané skratky a značky navrhujem ponechať. Sémantika slovnýchspojení Slovenský rozhlas a Slovenská televízia je výnimočná, označuje význam a poslanie,žiaden iný rozhlas a žiadna iná televízia nemôžu mať označenie slovenský/á. (Vyjadrenieslužby celému národu). Značky zodpovedajú významu.Navonok sa prejavujú vysielaním programových služieb, ktoré majú vlastné označenie. Vprípade rozhlasových programových služieb ich názov vyjadruje význam, zameranie ačiastočne obsah rádií, v prípade televíznych programových služieb ich hierarchiu.Rozsah a zameranie tejto práce neumožňujú hlbšiu sémantickú a perceptívnu analýzuznačiek, ktorými verejnoprávny vysielateľ disponuje. A zatiaľ nemáme k dispozícii ani čísla,detailný prieskum znalosti značiek. (Ide o iný druh prieskumov ako sú prieskumypočúvanosti a sledovanosti). So značkami treba narábať uvážlivo a opatrne, nie nadarmo sa
  • 6. 6hovorí nomen omen. Akýkoľvek rebranding musí súvisieť so zásadnou zmenou obsahu atento projekt nerieši zmenu obsahu a zamerania, rieši možnosti skvalitnenia obsahu. Všetkydoterajšie názvy a značky sú zaužívané, osvedčené, preto ich navrhujem zachovať. Vnasledujúcom období treba komunikovať pokračovanie tvorby a vysielania, stavať nakontinuite vnímania. V období, keď vysielateľ vstupuje do kompletnej systémovejreštrukturalizácie, ktorá je sama osebe riziková, by značky mali ostať stabilné (psychologickýmoment pokračovania a stability). Ak by však malo dôjsť k úplne inému obsahuprogramových služieb niekedy v budúcnosti, bude možné uvažovať aj o zmene názvov aznačiek. Inak sú takéto úvahy nevhodné a samoúčelné.Komplexné vnímanie značky súvisí aj s vizuálnym aspektom, ktorý bol v grafickej, výtvarnejprezentácii jednotlivých programových služieb SRo pred piatimi rokmi problematický. V roku2007 došlo k vizuálnemu zjednoteniu značiek a dizajnmanuál je v súčasnosti vyhovujúci,rovnako ako dizajnmanuál značiek STV. Otázka korporátneho dizajnu značiek budepravdepodobne otvorená v budúcnosti, keď technické a technologické riešenia umožniavytvárať spoločné, hybridné programové služby. 2. ProgramPočúvanosť všetkých staníc SRo mala dlhodobo klesajúcu krivku počúvanosti. Od roku 2006došlo k riadeniu zmien v programovej štruktúre. Rozhlas čiastočne preformátoval tie služby,kde identifikoval najvýraznejšie prekrývanie, pokúsil sa o žánrové vyčistenie a vymedzeniejednotlivých programových služieb – špecializuje ich a tento proces ešte stále prebieha.V roku 2009 a 2010 nielenže nemusel žiadnu programovú službu obmedziť (v časovomrozsahu vysielania a v pokrytí), ale spustil tri nové stanice, ktorých projekt pripravoval rokvopred. Ide o Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior – prvé dve sú určené náročnémuposlucháčovi, jedna vysiela len klasickú hudbu, druhá len literárno-dramatické útvaryvšetkých žánrov, teda umelecké slovo. Rádio Junior patrí k ojedinelým projektov v rámcieurópskeho priestoru – vysiela výlučne pre deti a mládež. Všetky tri sú plne digitalizované,vysielajú sa družicou, internetom a retransmisiou. V roku 2009 rozhlas prestal nakupovaťdopravné spravodajstvo a spustil vlastný projekt Zelená vlna, ktorý vysiela na všetkýchterestriálnych staniciach dopravné spravodajstvo pre poslucháčov na cestách. Je súčasťou
  • 7. 7národného systému dopravných informácií, participuje na ňom sieť terénnychspolupracovníkov, vstupuje doňho polícia, záchranné systémy, požiarnici, národná diaľničnáspoločnosť. Všetky zmeny v programe (ale aj v pokrytí územia signálom) sa prejavili v krivkepočúvanosti, podarilo sa ju stabilizovať.Sledovanosť televíznych programových služieb je problematická, vykazuje výrazné odchýlkya celkový trend je stále klesajúci. Príčin tohto stavu je niekoľko: stavba televíznehoprogramu nereaguje na meniace sa potreby diváka, zmeny v štruktúre sú nekoncepčné(metóda pokus – omyl), spravodajstvo nie je stavané televízne (top témy nemajú čo hľadaťna záver blokov) a často nie je aktuálne (aktuality sa nedajú držať v zásobe dva, tri dni), navýbere filmov je cítiť dlhodobé zanedbávanie akvizičnej aktivity (druhé a tretie vysielaciepráva), renomé zachraňuje archív a reprízy. Spustenie a rozvysielanie športovej Trojkynemalo šancu tento trend zvrátiť, na takýto projekt, ak má byť kvalitný a naozaj má naplniť24 hodín vysielania, treba podstatne viac finančných prostriedkov, než aké mohla použiťSTV. (V ostatnom čase prebieha v niektorých krajinách diskusia, v ktorej sa priamospochybňuje atribút verejnoprávnosti športových kanálov, programy a prenosy súz externého prostredia stavané ako ziskové obchodné projekty, ku ktorým médiá verejnejslužby ťažko môžu postaviť príjmový pandant kvôli obmedzeným možnostiam priamehopredaja reklamného času. Na rozdiel od nákupu rozhlasových vysielacích práv, ktoré presvojich členov zabezpečuje EBU za mimoriadne výhodné ceny, televízne práva obchodujúsúkromné spoločnosti.) V dennom profile sledovanosti vykazuje STV pomerne stabilné čísla,má svojich stálych divákov, vo večerných prime timoch vykazuje prepad, diváci prepínajú nasúkromné televízne stanice.Prognóza: Ak nedôjde k zmene v konfigurácii programových štruktúr, rozhlasové služby sikrátku dobu udržia stabilnú počúvanosť, potom bude krivka klesať (zastaranie formátov,vyčerpanie obsahu, rutina), televízne služby budú naďalej klesať (zastaraná forma,vyčerpaný obsah, starnúce auditórium). Potenciál všetkých rozhlasových služieb v najbližšíchrokoch odhadujem na 25 až 30%, dvoch televíznych služieb na 15 až 20 %.Návrh: O rozvoji programových služieb je možné hovoriť výlučne v kategórii kvality,kategória kvantity – vyšší počet samostatných programových služieb – vôbec neprichádza doúvahy, disponibilné finančné zdroje bez reštrukturalizácie nepostačujú ani na udržanie
  • 8. 8jestvujúcich. Možno uvažovať o vyššom počte premiérových programov, ale len v prípade,že to umožní finančná situácia. Rozvoj teda nevnímam extenzívne. Ak má ísť o kvalitatívnyrast, obidve médiá budú musieť pracovať na obsahových zmenách.SLOVENSKÝ ROZHLASPodľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej 4 rozhlasovéprogramové služby. V súčasnosti ide o 9 programových služieb, diferencovaná ponuka ichformátov vytvára pre všetkých poslucháčov dostatočne pestrý výber všetkýchprogramových typov v rozsahu, ktorý vyžaduje legislatíva. Rozhlas by mal pokračovaťv nastúpenom trende – naďalej modernizovať svoje vysielanie tak, aby vyhovovalostúpajúcim požiadavkám poslucháčov na príjem jednotlivých programových služieba efektívnejšie využívať vnútorné aj vonkajšie ekonomické zdroje. Hlavné programové službyRádio Slovensko a Rádio Regina budú aj v ďalšom období pokračovať v precíznom odlišovanísvojich programových služieb. Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie budezamerané na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňujedynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy,Rádio Regina sa bude zameriavať na poslucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujúviac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. Dôležitébude udržať vysokú dôveru k obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciuposlucháčskej základne. Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovaťštvrtinový podiel na trhu rozhlasových staníc. Ďalšie terestriálne doplnkové programovéslužby – Rádio Devín, Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokochsústreďovať na unikátne programové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom,resp. z iných rádií. Na tejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát.Nevyhnutné však bude hľadať stále nové, atraktívnejšie formy spracovania programov a ichzoradenia do jednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa. Digitálne programové služby,ktorých program sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, RádioLitera a Rádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programovéprvky. Rádio Junior bude postupne participovať aj na premiérovom programe. V tomtoprojekte fakultatívne počítame s rozšírením ponuky monotematických streamov(nízkonákladové programové služby) – alternatívna hudba, ktorá doplní obsah Rádia_FMa programová služba zameraná výlučne na spravodajstvo a publicistiku. V rokoch 2011 –2015 budeme okrem internetovej ponuky klásť dôraz na využívanie nových médií, ktorérazantne vstupujú na mediálny trh aj u nás. Cieľom programových zmien bude obhájiťv čoraz dynamickejšie sa rozvíjajúcom svete informácií verejnoprávny priestor v oblastirozhlasového vysielania. Zachovať si súčasný podiel na trhu, byť solídnym článkom duálnehosystému. Stať sa lídrom v zavádzaní digitálneho vysielania, ktoré bude znamenať podstatnúzmenu v celom systéme prenosu informácií. Nerezignovať na náročnejší a alternatívnyobsah programov, ktoré iné rádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výberv ktorejkoľvek oblasti – spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Ponúkať kvalituv atraktívnom zvukovom spracovaní. V oblasti nových médií sprístupniť záujemcom naševysielanie nielen v on line podobe, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia novétechnologické platformy. Poslucháč si postupne bude sám vytvárať program, ktorého obsahmu v širokej škále budeme ponúkať. V budúcnosti bude úspešný ten vysielateľ, ktorý sanajviac priblíži k individuálnym požiadavkám poslucháčov. V tejto oblasti má práveverejnoprávny vysielateľ jedinečnú možnosť poskytnúť širokej verejnosti bohatý obsahsvojho archívu aj aktuálnych programov.
  • 9. 9Charakteristika zmien v jednotlivých programových službách Slovenského rozhlasu:Rádio Slovensko. V nasledujúcom období bude na tejto programovej službe nevyhnutnépodstatne zvýšiť aktuálnosť poskytovaných informácií vo forme spravodajských materiálovale aj publicistických relácií. V spravodajstve rozšíriť priestor pre vlastné témy a využívať ichumiestňovanie na webe. Spravodajstvo Slovenského rozhlasu by sa malo stať jednýmz najvýraznejších a samozrejme aj najdôveryhodnejších informačných zdrojov pre širokúverejnosť. Pokračovať v skvalitňovaní dopravného spravodajstva. Publicistika musí pracovaťs kratšími, atraktívnejšími formátmi (analytická a investigatívna publicistika), ktoré budúvyužívať rôzne formy rozhlasového spracovania. Hudobný formát bude potrebné upravovaťa rozširovať o osvedčené hity najmä z 80. a 90. rokov. Poslucháči musia získať potrebnéinformácie o hraných skladbách cez webovú stránku.Rádio Regina. Programový manažment Rádia Regina bude pokračovať v trendediferencovania programových prvkov programovej služby od Rádia Slovensko. Pôjde omenej dynamický program s pokojným a melodickým zvukovým obalom. Formát, v ktoromsa strieda prúdové a blokové vysielanie (klasický rozhlasový plnoformát). Autonómnespravodajstvo zamerané na udalosti v regiónoch Slovenska. Publicistika, ktorá reaguje naproblémy na regionálnej úrovni. Predstavenie osobností zo všetkých oblastí Slovenska.Hudba zameraná na 60 a 70 roky. Slovenská hudba s presahom do súčasnosti. Výraznousúčasťou programovej ponuky Rádia Regina ostane folklór v celom spektre jeho jednotlivýchžánrov. Súčasťou vysielania ostane aj špecializovaný program určený pre národnostnémenšiny.Rádio Devín. Programová služba, ktorá ostane zameraná predovšetkým na kultúrua umenie. Vysielanie sa musí stať pre poslucháča prehľadnejším, aby presne vedel, v ktoromčase nájde jednotlivé umelecké žánre. Dôležitou úlohou je predovšetkým v slovnej častizvýšiť aktívnu komunikáciu s poslucháčmi, a tak umožniť vnímanie obsahu náročnejšiehoformátu vysielania širšiemu spektru poslucháčov. Dôležitou úlohou bude podstatne zvýšiťspoluprácu medzi vysielaním a webom, aby sa poslucháči mohli zoznámiť s jednotlivýmiprogramami aj mimo on line vysielania. Rádio ostane platformou pre všetky formy klasickejhudby, treba podporiť jeho vzdelávací charakter v tejto oblasti.Rádio_FM. Vysielanie bude aj v ďalšom období zamerané na poslucháčov, ktoríuprednostňujú alternatívny spôsob života, vnímania, myslenia a iné než komerčné kultúrneprostredie. Jeho podstatnou úlohou bude rozšíriť ponuku podujatí v jednotlivých mestách aregiónoch Slovenska a tak „vyvážať“ alternatívu do miest, kde by sa inak s takouto kultúrouľudia nemohli zoznámiť. Rádio_FM ostane lídrom aj v oblasti využívania nových médií. Lentak sa dokáže prispôsobiť životnému štýlu mladších poslucháčov a ich spôsobu počúvaniaobsahu vysielania.Rádio Patria. Vysielanie pre národnostné menšiny ostane aj v ďalšom období dôležitousúčasťou verejnej služby Slovenského rozhlasu. Dôležitou úlohou programového
  • 10. 10manažmentu bude rozšíriť množstvo publicistických ale aj umeleckých žánrov, ktorépripravuje pre poslucháčov jednotlivých národnostných menšín. Dokrytím južnej častiúzemia Slovenska bude možné vytvoriť predpoklad pre ďalší rast počúvanosti tohto média.Radio Slovakia International. Predpokladám, že aj v budúcnosti bude mať štát záujem šíriťinformácie o Slovensku do zahraničia a službu RSI udrží. Táto programová služba je okreminformačnej funkcie koncipovaná aj na propagáciu spoločenského života, kultúry, prírody,pamätihodností na Slovensku v zahraničí v piatich jazykových magazínových programovýchštruktúrach. RSI bude môcť ďalej vysielať v takom rozsahu, aký umožní financovaniez rozpočtu Ministerstva kultúry. Možností kombinácie tvorby a rozsahu programov prezahraničie je viac, samotné riešenia budú súvisieť s dohodami vysielateľa so štátom o forme,obsahu a rozsahu takéhoto vysielania. RSI je významným vkladom do komunikácie materskejkrajiny so zahraničnými Slovákmi, túto funkcionalitu je možné v budúcnosti podporiť.Rádio Klasika, dvadsaťštyrihodinové vysielanie vážnej hudby a o vážnej hudbe jemonotematický kanál, ktorého autonómnu dramaturgiu je potrebné dobudovať. Má svojeopodstatnenie a vzhľadom k tomu, že náklady na jeho výrobu a vysielanie sú v celkovomrozpočte vysielateľa naozaj nízke, navrhujeme ho aj v budúcom období zachovať.Rádio Litera je jediným projektom v slovenskom rádiovom priestore, ktorý ponúkadvadsaťštyrihodinové slovné, umelecké a literárno-dramatické programy. Napriek tomu, ževzniklo len nedávno, získalo medzi poslucháčmi množstvo priaznivcov. V nasledujúcomobdobí bude dôležité vytvoriť mu väčší priestor pre vlastnú programovú dramaturgiu, ktorábude priamo pracovať s digitálnym archívnym systémom NOA.Rádio Junior. Najmladší člen z rodiny rozhlasových programových služieb. Tento projekt bolstavaný ako viacstupňový, v blízkej budúcnosti však naďalej predpokladáme zameraniehlavne na deti predškolského a ranného školského veku. Ak to finančná situácia vysielateľaumožní, tak v ďalšom období bude možné využitie nielen archívnych programov z tvorbySlovenského rozhlasu, ale aj aktívny nástup do tvorby kontaktného premiérového programua do vzdelávacích vysokošpecializovaných programov pre školské deti a mládež. Cez novémédiá bude možná on line komunikácia a individuálna skladba programu z ponúknutýchprogramových prvkov. Napriek tomu, že v prípade Rádia Klasika, Rádia Litera a Rádia Juniornejde zatiaľ o premiérové služby, je možné skladbu ich programu upravovať podľafinančných a technologických možností, týmito programovými službami bude môcťSlovenský rozhlas v budúcnosti vstúpiť do samostatného rozhlasového digitálnehomultiplexu (samozrejme aj do verejnoprávneho televízneho multiplexu).SLOVENSKÁ TELEVÍZIAPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej dve televízneprogramové služby. V súčasnosti vysiela STV1 (Jednotku), STV2 (Dvojku), STV3 (Trojku).Podľa zatiaľ dostupných rozpočtových a ostatných ekonomických údajov treba pracovať spredpokladom, že vysielanie Trojky nebude rozpočtovo udržateľné a už bývalý manažment
  • 11. 11STV pripravoval ukončenie jej vysielania. Do návrhu rozpočtu na rok 2011 už náklady na jejprevádzku a vysielanie nezahrnul. (Identifikovaný problém: podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákonao RTVS vysielateľ poskytuje vo verejnoprávnom terestriálnom multiplexe najmenej dvetelevízne služby. Kapacita verejnoprávneho MUXu sú štyri TV služby a na ich vysielanieuzatvorila STV zmluvu na 15 rokov s prevádzkovateľom MUXu, spoločnosťou Towercom, a.s.Aj keď sa v MUXe umiestnia všetky rozhlasové služby, jeho kapacita ostane nevyužitáa podľa zákona o digitálnom vysielaní je inak nedisponibilná, vysielateľ bude platiť zaprázdne dáta, bude porušovať pravidlo o hospodárnom používaní verejných zdrojov. Novýmanažment by sa mal pokúsiť buď zmeniť zmluvu, alebo iniciovať novelu zákonao digitálnom vysielaní.) Odhliadnuc od dopadov na rozpočet bude mať zrušenie vysielaniaTrojky dopad aj na programovú štruktúru zostávajúcich okruhov:Športového programu bude menej z hľadiska objemu odvysielaných hodín, avšakodvysielaný program bude dostupnejší väčšiemu počtu divákov. Aktuálna dostupnosť Trojkyje približne 65%, dostupnosť Jednotky a Dvojky sa blíži k hodnote 100%.Programové dôsledky – komplikovanejšie programovanie Jednotky a Dvojky. Šport je typickýtým, že nemá vo vysielaní pravidelný charakter, často sa z objektívnych dôvodov musíplánovať ad hoc, čím samozrejme trpí programová štruktúra a ťažšie sa budujú diváckenávyky na iný ako športový program.Dopady na programovú štruktúru pri veľkých športových podujatiach typu olympijskýchhier, prípadne MS v hokeji/futbale – počas podujatí takéhoto rozsahu (viac ako 150 hodínšportu mesačne) dôjde k redukcii alebo k časovému posunu niektorých formátov, ktoré sav štandardnej štruktúre pravidelne objavujú vo vysielaní Dvojky (prípadne Jednotky).V takomto prípade pôjde o dočasný a mimoriadny zásah do programu Dvojky prípadne ajJednotky s cieľom poskytnúť potrebný priestor športovému vysielaniu a so snahou zachovaťzákladnú vysielaciu kostru nešportového programu.Návrh na rozdelenie vysielania športu medzi Jednotku a Dvojku za predpokladu zrušeniavysielania Trojky (o jej zrušení môže rozhodnúť len rada):Na Jednotke sa budú vysielať tie športové podujatia, resp. ich časti, ktorých dosah nadivácku obec prekračuje rámec výlučne športových fanúšikov. Pôjde napríklad o zápasyslovenskej reprezentácie v rámci hokejových (alebo futbalových) Majstrovstiev sveta,prípadne o kľúčové športové vystúpenia slovenských reprezentantov v iných športoch.V istých mimoriadnych prípadoch je možné uvažovať o vysielaní športového podujatia naJednotke aj v situácií, kedy nie je účastníkom reprezentácia Slovenska, avšak v takomprípade musí ísť o výnimočné podujatie (s vysokým komerčným potenciálom), napríkladfinálový zápas futbalových MS, hokejového olympijského turnaja, hokejových MS a pod.Na Dvojke bude športová ponuka jedným zo základných programových pilierov. Samozrejmes prihliadnutím na ostatné programové priority Dvojky, rešpektujúce legislatívno-hodnotovýrámec. Je potrebné uviesť, že integrovanie športu zasiahne programovú stavbu Dvojky a doistej miery skomplikuje nešportovú časť jej štruktúry. Chrbtovú kosť športového vysielaniaDvojky v nedávnej minulosti predstavovali priame prenosy z najvyšších futbalovýcha hokejových súťaží. V súčasnosti však RTVS nemá na tieto súťaže vysielacie licencie.(Manažment bude musieť rokovať o sublicenciách alebo o inom riešení problému).Z pohľadu ostatných športov by bolo optimálne vytvorenie silného a pravidelného
  • 12. 12športového programového slotu v popoludňajších hodinách počas víkendových dní(prípadne jedného víkendového dňa), kam by sa koncentrovali priame prenosy, prípadnezostrihy. Pestrý a pravidelný programový slot predstavuje dobrú cestu smeromk vybudovaniu diváckeho návyku aj na iné športy ako futbal a hokej.Charakteristika zmien v jednotlivých programových službách Slovenskej televízie:Jednotka sa bude profilovať ako rodinný okruh, na ktorom dostane priestor programováponuka, ktorej ambíciou bude osloviť širší okruh divákov. Programovým zámerom je osloviťa zaujať diváka odlišnou formou komunikácie než aká je typická pre komerčnýchvysielateľov. Celková charakteristika Jednotky: rodinne zameraný televízny programs ambíciou zaujať, osloviť a ponúknuť alternatívu aj univerzálnemu divákovi. Programováponuka by mala primárne pozostávať z dramatických diel, seriálov, akvizícií a pôvodnejtvorby. Programové priority Jednotky: - spravodajstvo s programovou nadstavbou – publicistikou a diskusnými formátmi, - pôvodná dramatická tvorba vrátane zábavy – hrané filmy, seriály, dokumenty, zábavné formáty, - akvizičné dramatické tituly, - programová ponuka pre deti a mládež.Dominanty programovej ponuky Jednotky: Spravodajstvo, občianska publicistika, diskusnérelácie: Cieľom spravodajských relácií je vytvoriť pravidelnú vysielaciu os nezávislého,rešpektovaného a vyváženého spravodajstva opierajúceho sa o overené informácie. V rámcipublicistických formátov dostanú priestor občianske témy a vyhýbať sa netreba ani citlivýmotázkam (pre vysielateľa verejnej služby nemôže byť žiadna téma tabu). Momentálnadiskusná relácia reflektujúca domácu a zahraničnú politiku sa dá považovať za stabilizovanýformát z pohľadu zaradenia v programovej štruktúre, je možné skvalitniť ju väčšouflexibilitou pri výbere tém i hostí.Nosný sezónny projekt: Ako príklad možno uviesť projekt Hit storočia, ktorý STV odvysielala.V rámci hlavnej televíznej sezóny považujeme za dôležité mať v programovej štruktúreprojektovú programovú dominantu, pretože vďaka efektu nabaľovania vytvára diváckynávyk na celú stanicu, ktorý sa dá preniesť aj na jej iné programové formáty. Z pohľaduobsahu budú prioritou zábavné formáty s pridanou hodnotou v podobe istého hodnotnéhovýkonu, a teda užitočného vnemu pre televízneho diváka.Projekty v rámci pôvodnej televíznej tvorby: Hrané filmy, seriály, minisérie, dokumenty. Ichspoločným menovateľom je napĺňanie poslania televízie verejnej služby divácky atraktívnymspôsobom s potenciálom osloviť relevantnú časť diváckej populácie (kvantifikovateľnéukazovatele).Programová ponuka pre deti a mládež: Cieľom bude ponúknuť atraktívnu alternatívu vočibežne dostupným zahraničným programom určeným pre deti, ktorých jadro programovejponuky tvoria seriály, vychádzajúce z prostredia netypického pre slovenskú realitu.Alternatíva by mala spočívať v podobe tradičného spracovania typických námetov, ponukyrôznych súťaží a zábavno-vzdelávacích formátov s pridanou hodnotou zameranoupredovšetkým na znalostnú orientáciu. Vhodnou formou budujúcou interaktivitu dieťa –
  • 13. 13rodič sú aj rodinné celovečerné filmy určené práve pre rodičov s deťmi. Za dôležitépovažujeme aj detské publicistické formáty, pri ktorých predpokladáme aktívnu účasťdetských zástupcov v samotných programoch.Dvojka. Túto programovú službu navrhujem profilovať dominantne ako kvalitnú alternatívuzameranú na špecifické divácke skupiny, s pokiaľ možno fixným športovým programovýmslotom. Za špecifické skupiny považujem záujmové skupiny, národnostné a iné menšiny,rôznym spôsobom hendikepované skupiny a samozrejme náročného kultúrneorientovaného diváka. Aj v prípade Dvojky je však potrebné vyhodnocovať efektivitu zásahudanej cieľovej skupiny. Program určený pre menšinového diváka nesmie stratiť ambíciuosloviť čo najväčšiu časť danej cieľovej skupiny, a to bez ohľadu na to, aká robustná je tátocieľová skupina. Podstatný je share daného programu v konkrétnej cieľovej skupine. Istouobjektívnou komplikáciou pri programovaní Dvojky bude nemožnosť udržať nemennúprogramovú štruktúru, a to predovšetkým vzhľadom na športový program.Verejnoprávny charakter Dvojky podčiarknu tieto programové priority: - športový program (podrobnejšie o dopadoch zrušenia Trojky na programovú štruktúru Dvojky pozri vyššie), - programy pre špecifické divácke skupiny, - programy pre deti a mládež, tieto tvoria jednu z nosných línií programovej ponuky Dvojky. Ich ambíciou je zábavnou a atraktívnou, prípadne súťažnou formou prispieť k inteligentnej zábave, v ideálnom prípade rozšíriť vedomosti detí a mládeže. - programy pre národnostné menšiny rešpektujúce zákonný rámec a prirodzené hodnotové priority danej národnostnej menšiny, resp. etnickej skupiny. Uvažujeme o synergii s regionálne vysielanou rozhlasovou službou Rádio Patria, ktorá by spočívala v koordinácií práce jednotlivých regionálnych štúdií, v prepojení informačných zdrojov a tvorivých potenciálov. - vzdelávacie a súťažné programy s aktívnou účasťou jednotlivcov z radov divákov, - regionálne vysielanie (môže sa stať silným programovým prvkom Slovenskej televízie, ak využije synergie s regionálnymi štúdiami Slovenského rozhlasu), - spravodajstvo a aktuálna publicistika, - relácie pre postihnutých občanov, - relácie pre seniorov.Rovnako ako Jednotka, aj Dvojka by mala mať svoj sezónny nosný projekt, aj keďdiverzifikácia diváckeho portfólia a menšia stabilita programovej štruktúry vytvára pre nosnýprojekt mierne odlišnú východiskovú pozíciu. Charakter nosného projektu bude podobneako na Jednotke stavaný na efekte nabaľovania a gradácie, len téma musí samozrejme viaczapadať do kontextu programovej ponuky Dvojky. (V tejto súvislosti sa dá pozitívnevyzdvihnúť nedávno zrealizovaný projekt „Moja naj kniha“.) Dvojka v žiadnom prípadenemôže slúžiť ako programové odkladisko či reprízový kanál Jednotky: relácie, ktoréz rôznych dôvodov už nenájdu uplatnenie na Jednotke, nebude možné automaticky presúvaťna Dvojku a nebude možné ani recyklovať relácie z Jednotky na Dvojku v iných akoprogramovo opodstatnených prípadoch.Trojka. Ukončenie vysielania tejto programovej služby (po odsúhlasení radou) navrhujem poskončení Majstrovstiev sveta v hokeji. (Máj 2011). Na prechod športových programových
  • 14. 14prvkov treba Jednotku a Dvojku vopred pripraviť. Nemalo by ísť o definitívne, nezvratnérozhodnutie, ale o pozastavenie vysielania, aby bolo v budúcnosti možné jeho obnovenie.WEBAktuálna penetrácia internetu na Slovensku tesne nad 54%, v niektorých európskychkrajinách (Švédsko, Nórsko) dosahuje viac ako 90%, a to predznamenáva aj vývoj naSlovensku. Dostupnosť v konzumácií on-line obsahu určuje aj jednu z priorít – ňou budev nasledujúcom období budovanie spoločnej internetovej stránky RTVS. Jej predpokladom jerozsiahla revitalizácia portálov oboch organizačných zložiek verejnoprávneho vysielateľa.Základným východiskom pre zmenu je axióma, že www.rtvs.eu nemá slúžiť iba naprezentáciu inštitúcie a nemala by slúžiť primárne ani na jednoduché odkazovanie, čo právevysiela televízia či rozhlas. Online kanál oboch médií sa musí stať plnohodnotným médiomspojenej inštitúcie, ktoré efektívne využíva interné zdroje a používateľom poskytujeplnohodnotný zážitok z vysielania verejnoprávneho média – na internete. Plnohodnotnémédium znamená, že web RTVS neposkytne len archívny záznam odvysielaných relácií, alerozvinuté témy zo spravodajstva či publicistiky, moderované diskusie, online chatys odborníkmi, súvisiace a doplnkové spravodajstvo, rozhovory s tvorcami relácie atď.V súčasnosti najsilnejšia zložka rozhlasu – spravodajstvo – nemá dôstojnú internetovúprezentáciu, televízia nemala internetovú spravodajskú sekciu vôbec, takže hoci sila médiíverejnej služby je vnímaná najčastejšie cez ich spravodajstvo, na internete táto zložkatakmer neexistuje. V rámci poskytovania verejnej služby aj cez digitálne platformy by sav budúcnosti mala táto funkcionalita dostať do popredia. Pôjde o riešenie nielen v súvislostis obmedzenými finančnými prostriedkami (nemožnosť vybudovania samostatnejspravodajskej programovej služby) ale aj s preferenciami v prijímaní informácií u kľúčovejpotenciálnej cieľovej skupiny kvalitného verejnoprávneho spravodajstva (táto prijímainformácie priebežne počas dňa a primárne prostredníctvom internetu). Práca s obsahomv digitálnej ére neznamená len tvorbu obsahu pre internet, ale aj jeho sprístupnenie novýmidistribučnými cestami. Obsah médií verejnej služby (s výnimkou programovej službyRádio_FM) vôbec nie je prispôsobený napríklad mobilným platformám.V nasledujúcom roku sa očakáva, že takmer dve tretiny vyrobených TV prijímačov budú maťzabudovanú možnosť pripojenia na internet. RTVS môže už v súčasnosti otvoriť komunikácius IPTV operátormi o sprístupnení svojho obsahu prostredníctvom on-demand rozhraní.Výsledkom sprístupňovania obsahu rozhlasu a televízie na všetkých relevantnýchplatformách (okrem tradičného vysielania a internetu – mobilné telefóny, tablety,perspektívne TV prijímače s podporou internetu) by okrem zásadnej zmeny online podobymala byť aj nová spoločná mediatéka (príklad: BBC iPlayer), dostupná všade a na všetkýchplatformách. Sprístupnenie obsahu na rôznych platformách bude prínosom nielen predomácnosti, ale napríklad aj pre vzdelávacie inštitúcie. V rámci informatizáciea internetizácie škôl budú tieto môcť kedykoľvek využiť obsah médií verejnej služby preštudijné účely. Je tu aj možnosť riešenia dlhodobého problému vysielateľa verejnej služby,ktorým je nízka atraktívnosť pre mladšieho diváka a slabá komunikácia s ním: okrem reálnej
  • 15. 15 formy a štruktúry ponúkaného obsahu je problém znásobený aj tým, že staré spôsoby vysielania vzďaľujú vysielateľa od mladšieho diváka – ten už dávno vyhľadáva a konzumuje audiovizuálny obsah inak ako tradičným lineárnym spôsobom. Využitie sociálnych sietí na zintenzívnenie komunikácie s časťou verejnosti bude ďalšou úlohou v tejto oblasti. Celkové riešenie vybudovania spoločného webu si vyžiada špeciálny realizačný projekt. 3. Hospodárenie, ekonomické ukazovatelea) Príjmy z úhrad (v mil. eur) Vlastné finančné zdroje tvoria príjmy z úhrad (bývalých koncesií) a príjmy z reklamy. Poplatky od domácností tvorili a tvoria hlavný zdroj príjmu SRo a STV. Ako vidíme na grafe, zvýšili sa v roku 2008 v súvislosti s prijatím nového zákona, ktorý preklasifikoval platbu za držanie rádiopríjímača na platbu za službu verejnoprávnych médií. Nárast však zďaleka nedosahuje plánované výnosy – v procese prijímania zákona došlo k zavedeniu množstva úľav na báze sociálnych oslobodení. Nedošlo k zvýšeniu mesačného poplatku a zákon nemá ani inflačnú doložku. Prepočty výnosov v legislatívnom procese boli vysoko nadhodnotené. Na výber úhrad zriadili obe médiá spoločného vyberateľa (ukladá im to zákon), Rozhlasovú a televíznu spoločnosť, s.r.o. V roku 2010 sa spustila verejná celospoločenská diskusia o zrušení úhrad a ak NR SR príjme príslušný zákon, RTVS prejde od 1.1 2012 na štátny rozpočet.
  • 16. 16b) Príjmy z reklamy, obchod (v tis. eur) Príjem z predaja reklamného času tvorí významný doplnkový zdroj vlastných príjmov. Máme k dispozícii 3% vysielacieho času v rozhlasovom vysielaní (u súkromných médií je to 20%) a 1% v televíznom vysielaní. Na grafe vidíte trend výnosov z predaja reklamy v SRo – je jasne vzostupný, „superkrízový“ rok 2009 sa neprejavil výrazným znížením príjmov. Pravdepodobne to súvisí s tým, že inzerenti vo viacerých prípadoch dali prednosť rádiovej reklame pred televíznou reklamou, a určite to súvisí aj so zmenou obchodných praktík a komunikácie vlastnej rozhlasovej obchodnej spoločnosti Media SRo, s.r.o. s klientmi. Krivka výnosov z predaja televíznej reklamy dramaticky klesá. Dôvodov môže byť viac: pokles disponibilného vysielacieho času, nesprávne zvolený pomer finančných a bártrových obchodov, nemožnosť realizovať obchodné projekty kvôli nevhodne koncipovanému media mixu (programy sú málo atraktívne pre obchodných klientov), platba reklamným časom namiesto finančného plnenia v obchodoch, ktoré realizuje STV a nie STV Media (STV svoj reklamný čas rozdáva), nedostatočná alebo žiadna komunikácia programových útvarov s predajcom reklamného času. Demotivačným prvkom pre predaj reklamy mohol byť aj zle nastavený zákon o audiovizuálnom fonde: STV musela do fondu realizovať 5% odštep zo všetkých, aj nefinančných plnení. V zákone o RTVS došlo k úprave § 24 zák. 516/2008 a audiovizuálnom fonde: základom pre výpočet príspevku sú príjmy z reklamy a telenákupu vysielaných za odplatu – teda nie z bártrových obchodov a vlastnej propagácie, došlo k narovnaniu zákona, k zrovnoprávneniu povinnosti verejného vysielateľa a licencovaných vysielateľov. Návrh: Obchodný potenciál STV je aj pri zníženom disponibilnom percente výrazne vyšší, než sa v súčasnosti realizuje (potenciál na rok 2011 je zatiaľ využitý na 20-25%). V ďalšom období bude vhodné analyzovať výkonnosť spoločností Media SRo a STV Media, vypracovať
  • 17. 17 štúdiu možnosti fungovania spoločnej Medie RTVS (môže vzniknúť fúziou jestvujúcich, alebo zrušením jednej zo spoločností), ktorá by dokázala prevziať všetky obchodné, reklamné a promo agendy, a projektovať spoločný media mix spolu s programovými útvarmi vysielateľa. Obchodné a media representative zastúpenie RTVS bude môcť využiť synergiu oboch médií, ponúkať balíky produktov, cross promo a spoločné eventy. V PR a promo aktivitách v roku 2011 by sa popri dôležitých programových prvkoch mala sústrediť aj na 85. výročie vysielania rozhlasu a 55. výročie vysielania televízie.c) Príjmy zo štátneho rozpočtu (v mil. eur)
  • 18. 18 (V grafoch uvádzam dotácie na príslušné roky, aj keď ich skutočný transfer v niektorých prípadoch prebehol v nasledujúcom roku.) Do roku 2007 štát permanentne vykrýval rozhlasu a televízii straty z hospodárenia ex post. Rokovania o takýchto dotáciách boli mimoriadne náročné, pre každého GR ponižujúce, dotácie mohli byť podmienené rôznymi požiadavkami štátu a politikov. Verejnoprávni vysielatelia bol sústavne zadlžení, ustavične na pokraji absolútnej platobnej neschopnosti a vnútorného kolapsu. SRo ani STV rozhodne neboli ekonomicky nezávislé a to malo vplyv aj na iné druhy nezávislosti. V roku 2007 sa rozhlasu podarilo uzatvoriť prvú zmluvu so štátom na riadne financovanie služby Radio Slovakia International, ktorá sa u nás vníma ako štátna reprezentácia smerom do zahraničia – nie je určená poslucháčom na území Slovenska, ktorí platia úhrady. Po prijatí nového zákona o úhradách sa štát rozhodol kompenzovať sociálnu mäkkosť zákona a v roku 2008 a 2009 uhradil rozhlasu a televízii výpadky, ktoré súviseli so sociálnymi úľavami. Nebola to teda spätná dotácia na vykrytie strát z hospodárenia. V roku 2009 sa do oboch zákonov (o SRo, o STV) dostal inštitút zmluvy so štátom. Od tohto momentu štát odmieta vykrývať straty z hospodárenia, požaduje zostavovanie vyrovnaných rozpočtov (v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy).d) Zmluvy so štátom sú špeciálne dohody, ktoré štát uzatvoril s vysielateľmi a ktoré nahrádzajú výpadok z úhrad. V roku 2009 došlo k podpísaniu prvých takýchto zmlúv, ktoré garantujú rozhlasu na 5 rokov presné sumy na vysielanie do zahraničia, na niektoré investičné projekty a na vybrané programy vo verejnom záujme (4 mil. eur) a televízii na investičné projekty a na programy vo verejnom záujme (10 mil. eur). Ide najmä o umelecké programy, (teda nie o spravodajstvo a investigatívnu publicistiku). Je tu ale významný rozdiel: v zmluve so SRo štát tieto vybrané programy čiastočne spolufinancuje (správa sa ako spoluinvestor), o ich obsahu, dramaturgii, výrobe a vysielaní rozhoduje SRo, vyše 95% finančného objemu sa realizuje vnútri SRo. Zmluva začala platiť od januára 2010, vďaka nej rozhlas realizoval veľké množstvo programových prvkov, naplnil vyše 5000 hodín vysielania a štátu zdokladuje použitie finančných prostriedkov na priame náklady (presné výkazy). Použitím dotácie si uvoľnil vlastné finančné zdroje na tvorbu ďalších programov. V zmluve s STV štát financuje vybrané projekty. Veľká časť finančných prostriedkov (viac ako 85%) sa realizuje v externom prostredí, financie cez účty STV len pretečú, ceny produktov sú nastavené neštandardne vysoko, štát nemá žiadnu možnosť ovplyvniť výber dodávateľa ani cenotvorbu. Za takýchto okolností je možné pochybovať o korektnosti výberu externých dodávateľov (bez výberového konania) a o charaktere štátneho príspevku je možné uvažovať ako o nedovolenej štátnej pomoci. STV si realizáciou štátnych financií nielenže neuvoľnila žiadne vlastné zdroje, ale na samotnú realizáciu poskytuje externému prostrediu často vlastné výrobné zdroje a ľudské kapacity. 450 tisíc eur štátu vrátila, keďže ich nebola schopná kvôli nepružnému nastaveniu zmluvy realizovať a ďalšiu sumu vráti po ročnom zúčtovaní (niektoré faktúry z externého prostredia nebude môcť zdôvodniť).
  • 19. 19 Návrh: zmluvu STV so štátom bude nevyhnutné prekonfigurovať a nastaviť tak, aby sa použitím štátnej dotácie uvoľnili vlastné zdroje STV, a aby ju bolo možné realizovať najmä vnútri STV, len výnimočne v externom prostredí (rozpracované projekty z roku 2010). Otázne ostáva, či v prípade prechodu financovania na štátny rozpočet bude mať inštitút zmluvy so štátom ešte opodstatnenie.e) Dlhová služba SRo v ostatnom období vykazuje mierny zisk, nemá žiadnu dlhovú službu. STV vykazuje hlbokú stratu a tlačí pred sebou vysoký dlh. Jeho štruktúra je rôznorodá, dlžné sumy sa pohybujú v rozpätí od 30 tisíc do 9 mil. eur. Najväčšími veriteľmi sú Towercom, a.s. (9 mil.), exekučný titul z prehratého sporu s Omega plus, s.r.o. (6 mil.), odmena advokátskej kancelárii za mimosúdne ukončený spor s Beta štúdiom (5 mil.). RTVS prebrala pohľadávky, záväzky a stratu po zaniknutých právnych subjektoch. Z vlastných zdrojov nie je schopná uhradiť dlhy a vykryť straty z hospodárenia. Návrh: Nový manažment by mal vstúpiť do rokovania so štátom o spôsobe riešenia tohto kľúčového problému. Návrh reštrukturalizácie a projekt vyrovnanej stavby rozpočtov bude pravdepodobne najvýznamnejšou podmienkou štátu, ak by mal pristúpiť na vykrytie dlhovej služby a strát vysielateľa.f) Výsledky hospodárenia SRo: Nižšie uvedený graf má najväčšiu výpovednú hodnotu o kondícii SRo v priebehu uplynulých rokov a teraz. Do roku 2006 sa inštitúcia trápila s takým vysoko stratovým hospodárením, že ho nebola schopná v starom systéme vlastnými silami stabilizovať. Ak by išlo o licencované súkromné médium, už dávno by neexistovalo. Akútna kríza si vyžadovala krízové postupy. Krízový manažment, ktorý začal pracovať v plnej zostave v júni 2006, uplatnil všetky postupy, spracované v projekte riadenia, rozpracoval čiastkové realizačné projekty a uskutočnil ich. Došlo k zásadnej zmene organizačnej štruktúry a ekonomickej štruktúry vo vnútri rozhlasu, k hromadnému prepúšťaniu, k revízii všetkých zmluvných vzťahov, k zrušeniu všetkých nevýhodných zmlúv, tiež k výrazným reštrikčným opatreniam vo všetkých oblastiach. Rozhlas zmenil organizáciu práce, nanovo nastavil pracovné a výrobné postupy, kompletne prepracoval systém vnútorných smerníc. Za odhaľovanie vnútorných zdrojov šetrenia vypísal motivačné odmeny. Do ozdravného procesu zapojil veľké množstvo ľudí vnútri rozhlasu, expertov a konzultantov. Výsledky sa začali prejavovať už koncom roka 2006 – znížil v rozpočte plánovanú stratu. V roku 2007 a 2008 inštitúciu ešte stále zaťažovali vysoké dlhy z predchádzajúcich období, ktoré mohol vyrovnať len postupne (rozpočty boli projektované ako vyrovnané, nie ako ziskové). Straty v týchto rokoch boli minimálne, v roku 2008 rozhlas ohlásil vyriešenie a ukončenie krízy, a systém za stabilizovaný. Postupne sa zmenil systém riadenia – z postupov krízového manažmentu prešiel na postupy manažmentu kontinuálnych zmien. Toto si vyžiadalo aj zmeny na niektorých riadiacich postoch – nie všetci krízoví manažéri vedia fungovať v stabilizovanom alebo rozvojovom prostredí. Výsledkom „superkrízového“ roka 2009 bolo hospodárenie so
  • 20. 20ziskom, roka 2010 vyrovnaný výsledok (mierny zisk). Napriek tomu, že došlo k istýmvýpadkom z úhrad kvôli nárastu nezamestnanosti – tá sa prejavila v menšom výbere najprvu právnických osôb, ktoré platia podľa počtu zamestnancov, potom u fyzických osôb, lebotie majú úľavu. Veľmi prísne protikrízové opatrenia sa realizovali na úrovni ekonomickéhoriadenia, v roku 2009 a 10 sa nedotkli nárokov zamestnancov, zmluvných partnerov, aniprogramu. Hospodárenie SRo v rokoch 2005 – 2010 (v tis. eur) Hospodárenie STV v rokoch 2005 – 2010. (v tis. eur)STV: Situácia v STV sa vyvíjala opačne. Kým vysielateľ ešte v roku 2005 vykazoval zisk takmerjeden milión eur a v roku 2006 zisk 460 tisíc eur, jeho hospodárenie v rokoch 2007 až 2010bolo stratové. A strata sa stále zvyšuje, v roku 2008 išlo skoro o 10 mil. eur, 2009 – skoro 6mil. eur, 2010 – vyše 25 mil. eur. Kumulovaná strata ku koncu roka 2010 dosahuje hodnotutakmer 43 mil. eur. Reštrukturalizácia, ktorá v STV prebehla v rokoch 2003 až 2006, nebola
  • 21. 21 ukončená, neprešla do stabilizačnej a revitalizačnej fázy. Naopak, systém začal od roku 2007 degenerovať. Príčin bolo niekoľko: nesprávne riadenie všetkých druhov zdrojov a procesov, spoliehanie sa na „povinnosť“ štátu vykryť stratové hospodárenie mimoriadnymi dotáciami, neschopnosť systému absorbovať legislatívne zmeny, zmeny v konkurenčnom prostredí, limitujúce determinanty prebiehajúcej hospodárskej krízy. STV neurobila žiadne protikrízové opatrenia – nemotivovala vrcholový manažment ani zamestnancov k šetreniu, k hľadaniu vnútorných rezerv, k hospodárnemu narábaniu s finančnými zdrojmi. Sama sa dostala do takej krízy, z ktorej sa bežnými ozdravnými postupmi nedostane. Napriek tomu, že vykazovala straty, nastavovala v každej výdavkovej kapitole (okrem investícií) stále vyššie čerpanie, povoľovala prečerpávanie, zvyšovala počet zamestnancov a zvyšovala mzdy. Nezodpovedné hospodárenie vyústilo do straty kreditu, do spochybňovania manažmentu, do neistoty vo vnútri média. Vlastné zdroje – úhrady stačia na zákonné platby zamestnancom a štátu, ostatné zmluvné záväzky sa plnia neskoro, alebo sa neplnia vôbec. Ak by išlo o súkromný subjekt, musel by vyhlásiť konkurz.g) Rozpočty Posledné tri rozpočty, po ukončení krízového riadenia a reštrukturalizácii, staval rozhlas ako vyrovnané, v štruktúre nákladov a výnosov. Na rok 2011 postavil rozpočet v štruktúre príjmov a výdavkov podľa odporúčanej metodiky MF SR a v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V rozpočte sa premietli požiadavky výrobných centier a vysielacích programových služieb tak, aby ich bolo možné financovať v plnom rozsahu z potvrdených zdrojov. Stavba rozpočtu (vykonávacieho plánu) STV je problematická: požiadavky zdola, od výrobných a programových zložiek vysoko prevyšujú možnosti príjmovej základne, napriek tomu nedošlo k ich redukcii. Rozpočet sa neprispôsobil novým okolnostiam a neabsorboval, nereflektoval závažné skutočnosti: - nižší než predpokladaný príjem zo zákona o úhradách, - znižovanie % reklamy (z pôvodných 3% postupne na 0,5%), - odštep do AV fondu (5% z objemu všetkého druhu reklamy), - odpočet DPH (nemožnosť uplatniť si v plnej výške odpočet DPH na vstupe), - zmluvu so štátom (nesprávne pochopenie jej účinnosti), - nemožnosť žiadať kompenzácie za mäkkosť zákona (nenárokovateľnosť), - nutnosť dotácie dcéry RTVS, s.r.o. (zlé nastavenie v zákone), - súbežné analógové a digitálne vysielanie. Výsledkom takto stavaného rozpočtu by bola aj v roku 2011 strata vo výške cca 15 mil. eur. Kumulatívna strata by ku koncu roka 2011 už bola vyššia ako ročný príjem z úhrad a z reklamy. Ak by sa tento trend nezastavil, tak inštitúcia nemôže prežiť a stiahne so sebou aj SRo. (!) Prognóza: Ak nedôjde k žiadnej zmene, ekonomická výkonnosť STV bude klesať naďalej. V tejto organizačnej zložke nie je rozpočet vnímaný ako nástroj riadenia, ale ako dokument deklarujúci vnútorné potreby bez ich reálneho krytia. Je len otázkou času, kedy dosiahne
  • 22. 22kritický bod a vysielateľ nebude môcť plniť zákonné úlohy (hroziaca exekúcia môže tentoproces urýchliť, nie je pravda, že v RTVS niet čo exekuovať). Najhoršie pri tejto predstave je,že takáto akútna kríza sa dotkne aj rozhlasu, ktorý sa na jej príčinách nijako nepodieľal.Návrh: Pri stavbe rozpočtov sa nedá hovoriť o rozvoji, ale o disciplíne, šetrení, zodpovednomhospodárení, flexibilnom reflektovaní všetkých externalít a vnútorných potrieb v obochorganizačných jednotkách a v nadstavbovej štruktúre vysielateľa. Vyrovnaný rozpočet RTVSje možné postaviť po oddlžení a reštrukturalizácii organizačnej zložky STV, najskôr v roku2012. 4. Organizačné štruktúry (v prílohe č. 2 a 3)Analyzované funkčné celky inštitúcie – program (tvorba a vysielanie), technika (bez ktorej bysa program nerealizoval a nevysielal), ekonomika a obchod, administratíva (agendy v úsekuGR) musia zmysluplným spôsobom koexistovať a kooperovať, ich vzťahy majú byť logickyusporiadané. Kostru im na to poskytujú organizačné štruktúry.SRo: V roku 2006 tu došlo k prekonfigurovaniu celej organizačnej štruktúry, ktorá v hlavnej,programovej sekcii zaviedla výrobné centrá, tieto vyrábajú programové prvky pre všetkyprogramové služby (rádiá). Systém funguje na báze intenzívnej horizontálnej komunikácienielen vo vnútri programovej sekcie, ale aj so sekciami techniky a IT, ekonomiky, sekciou GRa sekciou obchodu (jej agendy čiastočne zastupuje Media SRo). Neznamená to však, žeštruktúra je nemenná, treba v nej realizovať ďalšie úpravy, súvisiace so včlenením SRo donovej spoločnej inštitúcie a s reálnymi potrebami výroby a vysielania programov.STV: Súčasný systém je ťažkopádny, má tri základné stupne riadenia, no obsahuje rezíduápredchádzajúcich systémov. Dnešný stav vznikol v roku 2007, nabaľoval jednotlivé úseky onové agendy, je vysoko extenzívny (90 kamenných manažérskych postov), neumožňujepriamu horizontálnu komunikáciu a centrálne ekonomické riadenie. Sú v ňom priamoidentifikovateľné duplicitné agendy. Z hľadiska jednotlivých programových služieb saštruktúra javí ako zbytočne preexponovaná, je to plytvanie ľudskými zdrojmi a financiami.Ak štandardný vysielateľ hocikde v Európe, ale aj na Slovensku, prevádzkuje niekoľko médiípôsobiacich ako holding (nekonkurujú si, dopĺňajú sa, kooperujú pri tvorbe programu, súsúčasťou jednotnej marketingovej stratégie), tak sa za každú cenu snaží vyčleniť servisné,pomocné a sprievodné funkcie, ktoré potom obsluhujú všetky médiá, aby ušetril. STV tonerobí. Rovnako ťažkopádne a preexponované je aj Kolégium (raditeľská rada), má 18riaditeľov – takto veľký orgán nemôže byť operatívny, už vôbec nie poradný. Takéto orgányspravidla slúžia len na prezentáciu najvyššieho článku a jeho dôležitosti. Napriek tomu, žemám k dispozícii t.č. oficiálne platnú organizačnú štruktúru, nemožno z nej vyvodiť detailnézávery na základnej úrovni (prvotné agendy a jednotliví pracovníci, ktorí ich vykonávajú),lebo v tejto fáze projektu, bez súčinnosti s radou, nie je vhodné vstupovať do vnútornýchštruktúr. Analýzy a komparácie jednotlivých pracovných zaradení a konkrétnych pracovnýchnáplní budú základom pre úpravu organizačnej štruktúry.
  • 23. 23Návrh: Organizačnú štruktúru RTVS treba chápať ako nástroj riadenia, ako systémorganizačného a funkčného prepojenia spoločných agend a centrálneho riadenias autonómnymi organizačnými zložkami SRo a STV. V oboch zložkách je možné vyčleniťspoločné agendy a zlúčiť ich v nadstavbovom systéme. V štruktúre STV navrhujemsprehľadniť, zjednodušiť a logicky usporiadať úseky (sekcie) tak, aby bolo možné odstrániťduplicity, usporiadať odbory podľa charakteru tvorby a agend, jasne stanoviť línie riadeniaa zodpovednosti. Upozorňujem, že osobitne sa bude treba zaoberať organizačnýmzabezpečením televízneho vysielania pre národnostné menšiny (v súčasnej štruktúre takátoorganizačná jednotka absentuje), nakoľko § 5 ods. 1 písm. g) zákona o RTVS umožňuje rôznevýklady. Kompletná organizačná štruktúra presahuje rámec ideového zámeru, na ktorý jetento projekt zameraný. Je však pripravená pre realizačnú fázu, dokument (je súčasťouorganizačného poriadku) podlieha schváleniu radou. V procese zavedenia novej štruktúrybude nevyhnutná spolupráca s manažérmi na každej úrovni, štruktúra nemôže byťzavedená direktívne. Manažment má tvoriť tím. Aj vrcholový manažment budú tvoriť tímovéosobnosti, nie individualisti, od ich schopnosti realizovať celkovú reštrukturalizáciu arevitalizáciu STV a zároveň riadiť fúziu, závisí ich bezproblémový a hladký priebeh. 5. Ľudské zdroje Počet zamestnancov v SRo a STV
  • 24. 24 Vývoj priemernej mzdy v SRo a STV v eur/mesiacV roku 2005 mal rozhlas 881 zamestnancov. Dochádzalo k duplicite agend, kapacitnávyťaženosť ľudských zdrojov sa pohybovala okolo 60%. Pomerne radikálne riešenia –zníženie počtu zamestnancov, vyčistenie a následné združenie agend, zmena spôsobuodmeňovania, priniesli svoje výsledky: rozhlas má dnes 640 zamestnancov (vrátane ľudíštúdiách v Banskej Bystrici a v Košiciach a vrátane členov symfonického orchestra), ichkapacitné využitie sa pohybuje okolo 90% a sú lepšie platení (najväčší nárast paradoxnev „superkrízovom“ roku 2009), sú špeciálne školení v rámci jazykovej prípravy, legislatívnehorámca, technologických zmien. V roku 2008 až 2010 získali rekordný počet ocenenív medzinárodných a domácich novinárskych a tvorivých súťažiach.Ľudské zdroje v STV: počet zamestnancov od roku 2007 stúpal, rovnako ako mzdy, napriektomu, že inštitúcia bola (a je) vo vážnych ekonomických problémoch. Kým ku koncu roka2006 tu pracovalo 762 zamestnancov, v roku 2009 to bolo až 1030. V poslednom roku došlok zníženiu pod 1000. Aj napriek rozpočtovému provizóriu a úsporným opatreniam bude STVaj v roku 2011 vytvárať čistú stratu. Preto treba tiež v personálnej oblasti hľadať rezervy,manažéri si už uvedomujú predimenzovanosť v počte zamestnancov a vedia špecifikovaťmožnosti znižovania nákladov v tejto oblasti.Návrh: V personálnych rozhodnutiach bude nevyhnutné eliminovať prípadný prvoksubjektivizmu, preto navrhujem vykonať základný personálny audit, audit všetkýchpracovných náplní a funkčných agend. (Na túto úlohu netreba objednávať externéprostredie, ale vytvoriť špeciálny prierezový projektový tím.) Personálna práca askvalitňovanie tímov budú nevyhnutným predpokladom rozvoja inštitúcie v rokoch 2011 –2015. Znamená to na jednej strane školenia a podmienku vzdelávania (nestačí byťabsolventom vysokej školy a potom z toho 40 rokov žiť), sledovanie nových trendov v každejoblasti, a na druhej strane to znamená upraviť spôsob odmeňovania (menej za zásluhy vminulosti, viac za aktuálnu prácu a jej výsledky či kvalitu). Verejnoprávna inštitúcia by simala svoj odborný káder vychovávať, pripravovať a školiť. Nevyhnutné bude pretozintenzívniť jazykovú prípravu, školenia v oblasti nových technológií a IT, špeciálnemanažérske školenia v oblasti krízového riadenia a riadenia kontinuálnych zmien.
  • 25. 25 6. Investície (v tis. eur)Rozhlas v uplynulom období zvýšil investície a to najmä do technického a technologickéhozabezpečenia výroby a vysielania rozhlasových programov. Táto sekcia prešlanajvýraznejšími zmenami. Od preorganizovania frekvenčného spektra, skoordinovaniaa rozvysielania 17 nových frekvencií (ďalších 16 je v procese koordinácie), cez zvýšeniepokrytia všetkých programových služieb, zavedenie nových digitálnych technológiív príprave, výrobe a vo vysielaní, zavedenie plánovacích systémov a kapacitného plánovania,až po obnovu technologického vybavenia štúdií, novú techniku pre spravodajcova redaktorov, nákup dvoch nových prenosových vozov, a ďalšie.Stav investícií v STV poukazuje na hlbokú poddimenzovanosť, inštitúcia neinvestuje ani dovýšky základnej reprodukcie, stav v technickom a technologickom zabezpečení výroby jealarmujúci. Vedenie sa k inštitúcii od roku 2006 začalo správať tak, akoby šlo o organizmusurčený na dožitie. Výrobný, vysielací a archívny reťazec je nekompatibilný, produkt trebaniekoľkokrát konvertovať (strata technickej kvality obrazu). Manažment úseku techniky a ITmá pripravené parciálne projekty na riešenie tohto stavu, no pre nedostatok disponibilnýchfinančných zdrojov ich nemôže realizovať.Návrh: Ak máme hovoriť o rozvoji, nie je možné zastaviť investície do technickéhoa technologického vybavenia STV. Navrhujem prehodnotiť a dopracovať jestvujúcetechnické projekty tak, aby operačné platformy garantovali súvislý výrobný, vysielacía archívny reťazec a aby boli (selektívne) kompatibilné s rozhlasovým reťazcom. Len takbude možné v budúcnosti uvažovať o hybridných formách tvorby, vysielaniaa sprístupňovania programu. 7. Technika a technológieSTV: Momentálny stav techniky v televízii je na najnižšej úrovni zo všetkých okolitých krajín.Väčšina pracovísk je analógových, morálne zastaraných, poruchových a v mnohých
  • 26. 26prípadoch starších ako 10 až 15 rokov. Súčasný trend televízií – vysielanie a výrobaprogramov vo vysokom rozlíšení a formáte 16:9, sa s terajším technickým vybavením nedárealizovať. V blízkej budúcnosti bude nevyhnutná obmena celých technologických reťazcov,s použitím nových technológii, umožňujúcich moderné pracovné automatizované postupy.STV má v súčasnosti pre výrobu k dispozícii 1 virtuálne štúdio, využívane najmä pre potrebyspravodajstva, dve štúdiá využívane pre športovú redakciu a cyklické formáty a 4 štúdiáurčené pre scénické výroby. Z jedného štúdia bola demontovaná technológia, je pripravenéna rekonštrukciu. Jedno štúdio bolo modernizované asi v roku 1996, kamerové reťazce sú zrokov 1992 – 94 a hydraulické statívy z rokov 1978 – 82.Väčšina technológie, vrátane kamerových statívov, je teda dávno po dobe životnosti.Prenosová technika z rokov 1972 – 1997 je z hľadiska súčasných programových atechnických požiadaviek zastaraná a v mnohých prípadoch pre súčasnú výrobu užnepoužiteľná. Pre výrobu dabingu má STV k dispozícii 5 zvukových štúdií, v niektorýchprebehla drobná rekonštrukcia, ale kapacita ani technológie nepostačujú požiadavkám navýrobu. Ostatné zvukové štúdia majú technologické vybavenie staršie ako 10 rokov.Hudobné štúdio (bez technológie) je využiteľné len ako akustický priestor.V období od roku 2006 prebehla modernizácia iba na dvoch vysielacích pracoviskách,momentálne využívaných pre programy Dvojky a Trojky a na pracovisku hlavnej technickejkontroly (HTK), ktorá zabezpečuje prepojenie jednotlivých celkov a kontrolu prichádzajúcicha odchádzajúcich signálov.Návrh: Počas nasledujúcich štyroch rokov bude nevyhnutná výmena technikya technologických reťazcov v takmer kompletnom rozsahu: Predpokladaná suma všetkýchinvestícii na takúto obnovu a modernizáciu techniky predstavuje sumu okolo 40 mil. eur.Túto skutočnosť bude nevyhnutné zohľadniť pri stavbe rozpočtov RTVS. Zároveň, keďže ideo pomerne veľké investície a budú sa realizovať paralelne za normálneho chodu vysielania,treba takúto obmenu plánovať na obdobie 3 až 4 rokov v závislosti od finančných zdrojov,ktoré bude môcť RTVS na investície vyčleniť. Výmena technologických reťazcov umožníRTVS: výrobu a vysielanie programov vo vysokom rozlíšení, odstránenie degradácieobrazového signálu počas procesu výroby a jeho spracovania, automatizáciu a bezpáskovéspracovanie a vysielanie spravodajstva, rýchly prístup a jednoduchú archiváciu materiálov.S nasadením nových technológii sa zmenia aj pracovné postupy. Z tohto dôvodu bude trebašpeciálne preškoliť zamestnancov. (Realizácia projektu obnovy techniky a technológií budemať výrazne šetriaci výstup do ľudských zdrojov).SRo: Keďže situácia v rozhlase je v oblasti techniky a technológií momentálne podstatnelepšia ako v televízii, v tejto organizačnej zložke prebiehajú už odborné diskusieo možnostiach technického, technologického a priestorového prepojenia s televíziou.V návrhu preto nepôjde o záchranu holej existencie, ale o systémové, rozvojové kroky:
  • 27. 27Vzhľadom na dlhodobé neriešenie investícií do budov bude potrebné v horizonte niekoľkýchrokov urobiť zásadné rozhodnutie ohľadom presťahovania technológií a zamestnancov dojedného areálu a následne realizovať projekt spoločného technologického rozvoja.Z pohľadu veku a opotrebenia autonómnych areálov je dôležité uviesť tieto skutočnosti:Areál na Mýtnej 1 bol uvedený do prevádzky v roku 1985. Budova nemá zásadné staticképoruchy. Bude potrebné vymeniť inžinierske siete, interiérové prvky, vybudovať druhý plášťbudovy (tepelné straty) a strechy budov. Je tu aj potreba obnovy energetického centra (VNrozvodne, trafostanice, záložný dieselagregát). Budova je v prevádzkyschopnom stave,nutnosť postupnej rekonštrukcie vidíme v horizonte do 5 rokov.Areál v Mlynskej doline bol uvedený do prevádzky v prvej polovici sedemdesiatych rokov.Výšková budova je po hranici životnosti, je iba čiastočne využívaná, nie je bezpečneprevádzkyschopná (chýbajúce inžinierske siete od 14. nadzemného podlažia, nefunkčnýpožiarny a evakuačný systém, tepelné straty, schátraný stav). Výrobný trakt bol ibačiastočne rekonštruovaný a v súčasnosti je neefektívne využívaný opäť z dôvoduzastaranosti technológií a priestorov.V prvej fáze navrhujeme presťahovať administratívnych pracovníkov z výškovej budovy STVdo priľahlých objektov, resp. do budovy na Mýtnej 1. V strednodobom časovom horizontetreba rozhodnúť, či sa RTVS spojí do jedného areálu na Mýtnej 1 či v Mlynskej doline (voboch prípadoch bude nevyhnutná rekonštrukcia a dostavba), alebo či sa začne urýchlenebudovať nový mediálny komplex. Je možné uvažovať o zámennej zmluve pri odpredajijedného z areálov (výmena za rekonštrukciu a dostavbu druhého areálu, ktorý ostane), taktoby nebolo potrebné žiadať o účelové, investičné finančné prostriedky štát, ani investíciuriešiť pôžičkou (zákon ju ani neumožňuje). Po rekonštrukcii bude nevyhnutné zabezpečiťsystém pravidelnej údržby a obnovy budovy, aby sa v budúcnosti nezopakovala súčasnásituácia.V oblasti informačných technológií navrhujeme: - zachovať systém cyklickej obnovy technológií IT (4 roky), - obnoviť sieťovú infraštruktúru (záložný centrálny switch) napríklad CISCO, z dôvodu prechodu na system LiveWire/AXIA pre vysielacie pracoviská, - vybudovať záložné dátové centrum z dôvodu ochrany dát. Možnosť synergie s potrebami STV, - realizovať dátové prepojenie SRo a STV pre potreby vzájomného prepojenia infraštruktúry, - vypracovať a realizovať projekt budovania, zbližovania, konsolidácie a rozvoja spoločnej IT infraštruktúry (ekonomický riadici a výkazný systém, redakčné systémy, kapacitné plánovanie, Exchange Server, a ďalšie).V oblasti vysielania a výrobných štúdií, centrálneho dispečingu bude potrebné:
  • 28. 28 - rekonštruovať akustické prvky výrobných štúdií, - zjednotiť výrobné prostriedky a postupy, - rekonštruovať výrobné technologické zariadenia, - rekonštruovať vysielacie pracoviská, vrátane inžinierskych sietí a akustických interiérových prvkov. Pokračovať v rozvoji technológie AXIA LiveWire, - obnoviť prepojovač na báze digitálnych technológií a protokolu IP. Tu vidíme nutnosť koordinácie spolu s STV, z dôvodu možného vybudovania jedného centrálneho dispečingu. Centrálny dispečing zjednotí postupy, sprehľadní použitie a organizáciu zdrojov v exteriéri (prenosy), - vybudovať Content Managemet System / Media Asset Management, spoločne pre SRo a STV, - zaviesť digitálny vysielací systém na rovnakej báze pre SRo a STV.V oblasti prenosov: - pri obnove bude treba klásť dôraz na IP technológiu a synergiu pri spoločných prenosoch SRo a STV, - obstaranie digitálneho zvukového prenosového vozu s ohľadom na spoločné prenosy SRo a STV. (Park prenosových vozov STV je výrazne po životnosti.) - pri prenosoch koordinovať postupy medzi SRo a STV, - vybudovať centrálny dispečing pre SRo a STV. 8. ArchívPodľa § 5 ods. 1 písm. n) zákona o RTVS vysielateľ zabezpečuje činnosť archívu Rozhlasua televízie Slovenska, riadi sa pritom zákonom o archívoch a registratúrach. Pôjde tedao jeden centrálne riadený archív, pozostávajúci zatiaľ z dvoch autonómnych celkov (nie jemožné ich okamžité prepojenie). Fondy SRo sú od apríla 2010 systematicky digitalizované,k 15.1.2010 bolo zdigitalizovaných 43.000 nosičov. Fondy STV sú digitalizované v minimálnejmiere, inštitúcia očakávala prostriedky z eurofondov (OPIS2), ktorých čerpanie je zatiaľnegarantované.Návrh: - fondy hudby a zvukov STV treba presunúť na digitalizáciu do SRo a pre STV sprístupniť celú digitálnu fonotéku SRo cez rozhranie NOA-web, - v budúcnosti bude potrebné vybudovať centrálne archívne depozity s požadovanými technickými parametrami, - nevyhnutne treba urýchlene naštartovať digitalizáciu audiovizuálnych fondov s ohľadom na zmenu technologických postupov z analógových na digitálne (Content Management System / Media Asset Management) a na povinnosť digitálneho vysielania STV. Z tejto povinnosti vyplynie zmena technologických a pracovných postupov pri výrobe a vysielaní programov v STV. - digitálne procesy v SRo boli vo veľkej miere implementované v roku 2010, bude ich treba doladiť,
  • 29. 29 - digitálna stratégia Rozhlasu a televízie Slovenska sa zásadne zmení – pre zásah novej generácie konzumentov médií nie je dôležité iba vyrábať kvalitný obsah resp. digitalizovať archív, ale aj využívať nové cesty distribúcie obsahu, pri ktorých je zároveň aj odlišná práca s ním. Urýchlenie digitalizácie umožní spustenie monotematických programových služieb RTVS, ktoré by potenciálne mohli naplniť nevyužitú kapacitu multiplexu DVB-T. Registratúra a podateľňa RTVS: sa stane logickou súčasťou archívu, v nej predpokladáme tieto zmeny: - urýchlené zavedenie elektronickej podateľne a obehu spisov, s tým súvisiacich štandardizovaných postupov schvaľovania, pripomienkovania a evidencie dokumentov. (Nadväznosť na povinnosti vyplývajúce z novely zákona o sprístupňovaní informácií.) - spustenie elektronizácie „bez ceruzky a bez papiera“ od podateľne cez pripomienko- vanie, spracovanie, až po archiváciu. 9. Dcérske spoločnostiVysielateľ prevzal sedem dcérskych spoločností, ktoré založila STV a SRo. Jednu z nich, RTVS,s.r.o. založili spolu, je to vyberateľ úhrad zo zákona. Spoločnosť je v permanentnej strate,zriaďovatelia ju museli dotovať a pokiaľ nedôjde k zrušeniu úhrad, bude ju musieť dotovať ajnová inštitúcia.Na predaj reklamného času boli zriadené Media SRo, s.r.o. a STV Media, s.r.o. , fungujúzároveň ako media representative rozhlasu a televízie. Majú nerovnakú ekonomickúvýkonnosť, pre novú inštitúciu bude jedna z nich pravdepodobne nadbytočná.Ďalšie dcérske spoločnosti: Koncesia, s.r.o. – v likvidácii, STV Broadcasting, s.r.o, STVProduction & Technology, s.r.o., PMT, s.r.o. založila STV, poslednú spolu s vlastníkmisúkromných televízií. Každá zo spoločností vykonáva vysokošpecializované činnosti, ktorévšak (až na výnimky) môže vykonávať aj sama vlastnými kapacitami.Návrh: Po vyhodnotení konsolidovaných účtovných závierok a po vykonaní komparatívnychanalýz bude nevyhnutné ukončiť činnosť niektorých dcérskych spoločností. 10. ZáverVerejnoprávna inštitúcia RTVS, vysielateľ zo zákona a jeho organizačná zložka STV sanachádzajú v kríze v niektorých relevantných (analyzovaných) oblastiach. Identifikovala somtieto pasíva: - právnická osoba ako vysielateľ zo zákona je problematická, nemôže vytvárať nové spoločenské hodnoty, hrozí jej niekoľko súdnych sporov a exekúcií, je zadlžená, zdedila niekoľko nevýhodných nevypovedateľných zmlúv, s ktorými sa bude trápiť dlhšie obdobie, - v organizačnej zložke STV: celková sledovanosť STV sa ocitla na historickom minime za posledných desať rokov, súčasný trend predstavuje klesajúca krivka,
  • 30. 30 - programová štruktúra televíznych staníc nezodpovedá požiadavkám diváka na moderné televízne vysielanie, nereflektuje jeho potreby, - technologické vybavenie STV je v zlom stave, zastarané, nekompatibilné s modernými digitálnymi systémami, absentuje systémová koncepcia technického rozvoja, problémy rieši ad hoc, už nie je lídrom ani v technickej oblasti, neprináša inovatívne, vzorové riešenia, - organizačná štruktúra exekutívy je nepružná, špecializované úseky pôsobia v organizácii izolovane, horizontálna komunikácia je brzdená, neaktivovaná, vzhľadom na negarantované príjmy je v STV vysoká prezamestnanosť, - STV vytvára niekoľko rokov stratu a v súčasnom stave nemôže projektovať vyrovnaný rozpočet, stráca príjmy z reklamy, - STV nikto koncepčne neriadil, manažment je nejednotný v názoroch a v prezentácii nevyhnutných krokov.Pre akékoľvek uvažovanie o ďalšom osude RTVS ako inštitúcie, ako vysielateľa zo zákona ajeho organizačných zložiek je nevyhnutné uviesť tieto aktíva: - situácia v SRo je stabilizovaná (rovnováha príjmov a výdavkov, výkonov a odmeňo- vania, zákonných úloh a možností ich realizácie), aj keď nie je ideálna ani rozvojová, no organizačná zložka je stabilným prvkom spoločnej štruktúry, - STV a SRo dlhodobo vykazujú vysokú mieru dôveryhodnosti (75 až 79%), je to devíza, ktorá sa dá o.i. využiť v tvorbe programu, v kampani, obchodnej stratégii, je to nosná téma celkovej revitalizácie, - vysielateľ disponuje dobrým pokrytím územia a obyvateľstva rozhlasovým aj televíznym vysielaním, koordináciou ďalších rozhlasových frekvencií, prechodom na televízne digitálne terestriálne vysielanie a zrealizovaním projektu spoločného webu môže bonitu tohto aktíva ešte zvýšiť, - v prípade zrealizovania reštrukturalizácie a revitalizácie, postavenej na identifikovaní a využití vnútorných rezerv, na ozdravení, je vysielateľ potenciálne schopný fungovať s vyrovnaným rozpočtom, bez mimoriadnych dotácií štátu, - nemusí vytvárať zisk, - disponuje (selektívne) kvalitným ľudským a tvorivým potenciálom.Krízu v organizačnej zložke STV, ktorá sa prenáša na celú inštitúciu a ovplyvňuje jej chod, jemožné riešiť viacerými spôsobmi a v rôznych časových horizontoch. Navrhujem riešenierýchlou a profesionálne riadenou reštrukturalizáciou STV, jej revitalizáciou a využitímsynergií v spojení so SRo. Charakter tohto projektu neumožňuje zaoberať sa parciálnymiriešeniami (tie budú ako samostatné projekty predkladané na rokovanie, resp. schvaľovanierade). Čo znamená kompletná revitalizácia – eliminovanie identifikovaných pasív, využitievšetkých aktív, práca s novými formami programu (rozvoj, modernizácia, kvalita) a sprojektom nového marketingového mixu. Určite pôjde o reštrikciu servisnýcha neproduktívnych zložiek organizačnej štruktúry, o zrušenie nelogických, duplicitných,nadbytočných, neproduktívnych, predražených a reliktných prvkov. Postup je podrobnejšiepopísaný v návrhových častiach predchádzajúcej kapitoly. Predpokladám počiatočný ťažšínástup (do procesu potrebujeme zainteresovať celú televíziu, nielen manažment), promobude náročnejšie na čas. Projekt nie je rizikový voči recipientovi programu a vočiobchodným partnerom, naopak – navrhuje skvalitnenie služby verejnosti a korektné vzťahy s
  • 31. 31partnermi. Diváci a klienti ostanú. Niektoré zmeny môžu vyvolať miernu nestabilitu aleboneistotu vnútri STV, treba ich zodpovedajúco a vážne komunikovať smerom dovnútra, kdefunguje o.i. pomerne silná štruktúra odborového zväzu, ale aj navonok. Týka sa to tak zmienv top manažmente, ako aj zmien v štruktúre exekutívy (najcitlivejšia oblasť) a programu.Zmeny, ktoré bude treba vykonať v organizačnej zložke SRo (program, organizačnáštruktúra), nebudú také náročné a vzhľadom k tomu, že rozhlas je na zmeny pripravený,nepredpokladám výraznejšie problémy.Legislatívne zmeny projekt sám nevyvolá. (Legislatívna iniciatíva bude dôležitá z inéhodôvodu).Som presvedčená, že fungovanie a prevádzka RTVS po vykonaní navrhnutých zmien budúfinančne podstatne menej náročné než prevádzka v súčasnom stave (kvantifikované vkapitole II.). RTVS môže prestať vytvárať stratu v roku 2012. V súčasnej situácii RTVS jereštrukturalizácia a revitalizácia STV riešením logickým, zdôvodniteľným a realizovateľným.Realizačné fázy sa budú časovo odvíjať od momentu zvolenia GR, resp. od zostaveniarealizačného tímu. II. PROJEKT RIADENIAPôjde o zložité viacvrstvové riadenie v logicky nadväzujúcich časových úsekoch. Úloha, predktorou vysielateľ stojí, sa nedá porovnať s ničím, čím médiá prešli v minulosti, ide okomplexnejšiu problematiku, než akú predstavovala situácia v SRo pred piatimi rokmi. Kým vpredchádzajúcej kapitole som sa pokúsila rozkryť vrstvy v základných oblastiach činnostiRTVS a popísať návrhy riešení vždy s ohľadom na aspekt rozvoja, v kapitole II. popíšemprojekt riadenia s ohľadom na samostatné organizačné zložky a na celú inštitúciu.V projekte rozlišujem tri druhy riadenia (riadenie krízy, riadenie zmien, riadenie fúzie), vkaždom prípade pôjde o projektové riadenie (tímové). V STV musí manažment v prvej fázezvládnuť krízové riadenie, keďže pôjde o zmeny na všetkých analyzovaných úrovniach –organizačná štruktúra, ekonomická štruktúra, rozpočet, program (kvalitatívne zmenya zmeny v programovej štruktúre), vyčistenie právneho stavu, prepracovanie zmluvy soštátom, kapacitné plánovanie, prekonfigurovanie a skvalitnenie riadenia procesov výrobya vysielania. V SRo bude manažment riadiť kontinuálne zmeny, pôjde o nevyhnutné zmenyv organizačnej štruktúre, zmeny v personálnom obsadení, v programe o kvalitatívne zmenya zmeny v programovej štruktúre. Celkovo pôjde o udržanie a skvalitnenie systému.Nástroje riadenia, k akým patria najmä organizačné štruktúry, bude potrebné v jednotlivýchfázach upravovať, budú tranzitívne (nie je možné držať jednu kamennú štruktúru počasvšetkých fáz fúzie).
  • 32. 32Ekonomické štruktúry budú musieť kopírovať organizačné štruktúry, inak nebudú nástrojomekonomického riadenia, ale len štatistom ekonomických aktivít v jednotlivých organizačnýchútvaroch.Programové štruktúry budú koncipované výlučne v súvzťažnosti s ekonomickými,kapacitnými a technickými možnosťami, stavané budú v ročnej periodicite s možnosťouflexibilných úprav podľa možností rozpočtu.Technika a technológie by mali prejsť výraznou zmenou, túto budú riadiť špecializovanétímy.Operatívne bude nevyhnutné riadiť priestorové usporiadanie organizačných útvarov.V prípade zrušenia úhrad bude potrebné inštitúciu pripraviť na iný spôsob ekonomickéhoriadenia, než pri trojzložkovom financovaní.Riadenie fúzie RTVSKeďže v tejto fúzii pôjde o procesy, ktorých výstupy a časové etapy majú isté determinantya zákonné obmedzenia (verejnoprávna inštitúcia sa musí správať inak ako súkromnýpodnikateľský subjekt), nie je možné fúziu uskutočniť v jednom kroku. Šokové, razantnériešenie by vyvolalo krízu v niekoľkých oblastiach činnosti naraz a mohlo by spôsobiť kolapssystému, navyše – na takéto riešenie je potrebný dostatočný okamžite disponibilný kapitál.Všetky koncepty, ktoré uvažujú so skokovým riešením, sú vysoko rizikové a preto sa niminebudem zaoberať. Fúziu navrhujem v štyroch krokoch – v nasledujúcej časti popisujem ichzákladnú charakteristiku, špecifiká, predbežné časové horizonty a výstupy, úlohy premanažment. a) Stav pred zlúčením (do 31.12.2010):V popise nejde o historický exkurz (neriešim tu vývojové odlišnosti oboch médií, ani ich vtomto zmysle neporovnávam), ide výlučne o manažérsky pohľad na systém fungovaniaelektronických médií verejnej služby na Slovensku.STV a SRo so svojimi dvanástimi programovými službami tvorili systém, fungujúci vzrkadlovo vybudovanom špeciálnom legislatívnom prostredí, v jednej hospodárskej,politickej a konkurenčnej realite. Išlo o samostatné inštitúcie, v ktorých pracovalo a stálepracuje 1600 zamestnancov, najmä tvorcov programov a technických pracovníkov. Vsystéme fungovalo šesť dcérskych spoločností, RTVS, s.r.o. je jediná dcérska spoločnosť,ktorej vznik bol nevyhnutný zo zákona o úhradách a ktorú obe inštitúcie založili spoločne.Spoločne ju aj dotovali a dotujú – zákon nastavil ekonomické podmienky na výkon činnostiRTVS absolútne nedostatočne. Zriaďovatelia museli navýšiť základné imanie spoločnosti na1 327 000 eur (40 miliónov Sk), aby vôbec mohla fungovať. Ostatné dcérske spoločnosti bolizaložené na výkon špecializovaných činností (predaj reklamného času, prevádzka vysielačov,výber koncesií) a ich ďalšia existencia v pôvodnom rozsahu bude nadbytočná.
  • 33. 33Výkonnosť prvkov systému v hospodárskej oblasti je popísaná vyššie v analytickej anávrhovej časti tohto projektu: SRo hospodáril vyrovnane – mal vyrovnané rozpočty, ktoréboli optimálne nastavené, nemal žiadnu dlhovú službu. Mal tri hlavné zdroje financovania,rovnako ako STV. Táto však niekoľko rokov kumulovala stratu, strata v roku 2010 dosiahlasumu 25,3 mil. eur a dlh takmer 17 mil. eur, cudzie zdroje vykazuje vo výške 31,6 mil.Dlhodobé zadlženie, neuhrádzanie záväzkov z obchodného styku, neschopnosť doržiavaťtermíny platieb spôsobili, že STV stratila kredit seriózneho obchodného a zmluvnéhopartnera. Zmena takéhoto negatívneho obrazu nie je možná naraz, kredit sa budujedlhodobo. Treba ale povedať, že pred piatimi rokmi bola situácia opačná, rozhlas mal dlhy,televízia zisk. Stav hospodárenia bol teda nerovnovážny.Vzťahy: Hlavný zákonný rámec na fungovanie oboch inštitúcií vytvorila NR SR dvomazrkadlovo vytvorenými špeciálnymi zákonmi. NR SR ďalej volila dohľadové a kontrolnéorgány – rady a dozorné komisie (spolu 36 členov). Rady volili generálnych riaditeľov,interaktivita medzi nimi bola stanovená zákonom. Komunikáciu medzi zriaďovateľominštitúcií a ich vrcholovým výkonným orgánom zákon nepredpokladal. Ďalšie významnézákonné vzťahy, kontrolné: MK SR – ako držiteľ kapitoly štátneho rozpočtu pre médiáverejnej služby čerpanie týchto zdrojov administroval a kontroloval, MH SR držalo kapitolupre zvláštne činnosti a kontrolovalo jej čerpanie. NBÚ mal priamy kontrolný prístup kvrcholovým orgánom podľa špeciálneho zákona. Finančné operácie, rozpočtovanie avýkazníctvo oboch inštitúcií kontrolovala finančná kontrola MF SR, ich hospodárenie NKÚpodľa oboch lex specialis. Správnym a kontrolným orgánom pre plnenie zákonných úloh apovinností v programovej oblasti bola RVR opäť podľa špeciálneho zákona. A boli tu ajvzťahy s ochrannými autorskými organizáciami a s Audiovizuálnym fondom, tiežs odborovými organizáciami a zväzmi. Išlo o mimoriadne zložitý systém, ak si ho predstavímev priestorových, časových a ekonomických súvislostiach a v celej interaktivite. Veľkémnožstvo ďalších vzťahov vznikalo na báze Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníkaa ďalších špeciálnych zákonov. Jeden vzťah ale absentoval. A to bol vzťah medzi dvomiprvkami systému, medzi SRo a STV – medzi ich vrcholovými výkonnými, dohľadovými akontrolnými orgánmi, medzi ich odbornými sekciami, medzi ich dcérskymi spoločnosťami.Bol síce možný, ale závislý na tom, kto momentálne médiá kontroloval a riadil. Obe médiázažili aj obdobia vzájomného ignorovania a nevraživosti. V ostatnom období médiákooperovali, ale len ad hoc na vybraných programových a selfpromo projektoch. Hľadaniehlbších vzájomných synergií v hospodárskej a programovej (obsahovej) oblasti brzdiliuzavreté a izolované štruktúry, a tiež zákony, nejestvovala motivácia na spoluprácu.Systémová nespolupráca a nespolupatričnosť spôsobovala o.i. kuriózne situácie napríklad vrôznej interpretácii niektorých zákonných ustanovení, alebo v rôznom prístupe kzamestnancom oboch médií. Zákon č. 532/2010 o RTVS otvoril možnosť na postupnélogické usporiadanie všetkých vyššie popísaných vzťahov, na odstránenie duplicít, nahľadanie úspor a synergií.
  • 34. 34Zhrnutie celkového stavu v systéme VPM (nie v jednotlivých médiách):. systém bol nestabilný, vykazoval veľké výkyvy hospodárenia v krátkodobom astrednodobom horizonte. Vývojové krivky boli v niektorých oblastiach činnosti alarmujúce.. systém bol nerovnovážny, nastavenie financovania nezodpovedalo nastaveniu úloha povinností,. rámec systému bol ťažkopádny, neumožňoval rýchle ozdravné riešenia ani vo vnútornýchmožnostiach (zmena spôsobu riadenia), ani v externých súvislostiach (vykrytie dlhovej službya strát),. systém bol akútne ohrozený: výkonnosť systému je determinovaná výkonnosťounajslabšieho prvku a tiež udržateľnosť systému je determinovaná udržateľnosťounajslabšieho prvku („reťaz je len taká silná aké je silné jej najslabšie oko“),. slabé miesta systému: vo vnútri jedného z prvkov systému to bolo nesprávne riadeniezdrojov (všetky druhy), nesprávne nastavenie nástrojov riadenia, rigidné, nepružnéštruktúry, rezistencia voči zásadným zmenám, pasivita, čakanie na riešenia zvonka, hľadanie„vinníkov“ mimo systému, absencia motivácie k hľadaniu rezerv a k šetreniu. V externomprostredí, v ktorom ale systém fungoval: očakávania zriaďovateľa, dozorných orgánov averejnosti boli vyššie ako skutočné ekonomické možnosti na ich naplnenie, legislatíva aštátna exekutíva dlhodobo nereagovali (alebo reagovali nesprávne) na upozornenia a dôkazyo podfinancovaní systému. Hospodárska kríza a stav financií SR neumožňovali (a stáleneumožňujú) riešiť problémy hospodárenia médií verejnej služby tak ako donedávna –permanentným vykrývaním rastúcich dlhov zo štátneho rozpočtu.. ďalšia existencia systému bola spochybnená: imidž SRo ako spoľahlivého subjektu (vprograme a v hospodárení) nedokázal eliminovať či aspoň vyrovnať imidž STV ako málospoľahlivého subjektu, nedokázal zastaviť pochybnosti o potrebnosti médií verejnej služby,o ich prípadnom zrušení či privatizácii.Médiá verejnej služby boli teda zrelé na vnútorné zmeny (selektívne) a na zmenyvonkajšieho rámca a vzťahov. Keďže systém bol legislatívne budovaný ako zrkadlový, aj keďprvky – SRo a STV v ňom neboli nijako previazané, tak akékoľvek legislatívne riešeniejedného prvku by sa veľmi pravdepodobne skôr či neskôr zrkadlovo odrazilo v riešenídruhého prvku. Preto vonkajšie zmeny nemali byť účelové, ale systémové.V októbri 2010 MK SR pripravilo návrh zákona o RTVS, začala pracovať odborná skupina,prebehlo pripomienkové konanie, NR SR zákon schválila s pripomienkami 30. novembra2010 a opäť 15. decembra s niektorými zmenami, ktoré požadoval prezident SR. Vlegislatívnom procese akceptovalo MK SR 90% z veľkého súboru pripomienok, ktorépredložil SRo a niekoľko pripomenok STV.
  • 35. 35Úloha manažmentov SRo a STV v období do konca roka, ktorú si stanovili sami –koordinovaná príprava inštitúcií na zlúčenie, vytvorenie prierezových pracovných tímov,vypracovanie harmonogramu veľkého množstva administratívnych a právnych úkonovnevyhnutných na založenie novej verejnoprávnej inštitúcie, bola splnená. SRo ukončil rok2010 s vyrovnanou bilanciou, schváleným vyrovnaným rozpočtom na rok 2011, STV ukončilarok 2010 so stratou, bez schváleného rozpočtu na rok 2011 (Rada STV neschválila návrhstratového rozpočtu). b) Prvá fáza zlúčenia – príprava na fúziuOd 1. 1. 2011 (dátum účinnosti zákona o RTVS) pôsobí v novej verejnoprávnej inštitúciidočasný manažment – zástupca štatutárneho orgánu, menovaný predsedom NR SR, a jehozástupcovia pre SRo a STV. Základná štruktúra novej inštitúcie je jednoduchá: samostatnéorganizačné jednotky SRo a STV, ktoré sú previazané len jediným prvkom – zástupcomštatutárneho orgánu.Úlohou dočasného manažmentu je založenie verejnoprávnej inštitúcie: realizácia všetkýchadministratívnych a právnych úkonov potrebných na založenie nového právneho subjektu ana jeho fungovanie v zákonnom režime, aktivovanie orgánov dcérskych spoločností navykonanie zmien vyplývajúcich zo zákona.Ďalej to bude analýza zmluvných vzťahov – vrátanie zmluvy so štátom a príprava novejzmluvy a dodatku na rok 2011. Kritickým momentom pôvodnej zmluvy so štátom je možnáinterpretácia zmluvného vzťahu ako neoprávnenej štátnej pomoci: bude nevyhnutnéprepracovať alebo vypustiť preambulu, prekonfigurovať titul štátnej dotácie a stanoviť mupresný rámec. Kritickým momentom pôvodného dodatku na rok 2011 je nastavenie výrobynavrhnutých titulov tak, že sa predpokladá “preliatie” štátnych financií do externéhoprostredia, ďalej – spôsob výberu titulov, cenové relácie a ďalšie súvislosti sú prinajmenšomdiskutabilné (cena na výrobu hodiny programu niekoľkonásobne prevyšuje ceny obvyklé vsúkromnom sektore), interné výrobné kapacity spotrebujú maximálne 15% štátnej dotácie,dodatok vôbec neuvažuje o otvorení titulu na nové investície do technického atechnologického zabezpečenia výroby in house. Bude nevyhnutné prepracovať dodatok tak,aby výroba vnútri STV spotrebovala 85% financií a externé výkony 15% (obrátenie pomeru),aby bolo použitie štátnych financií presne vykázateľné na všetky priame náklady, aby samohli dokončiť 3 tituly rozpracované v roku 2010 a aby nové termíny platieb bolirealizovateľné. Ak to bude možné – základným predpokladom pre realizáciu je okremprepracovanej zmluvy a dodatku najmä existencia uznášaniaschopnej rady – manažmentpredloží zmluvu a jej dodatok rade na vyjadrenie a MK SR na odsúhlasenie a na podpis, abybolo možné čerpať štátnu dotáciu na vybrané projekty.Ďalšou úlohou je zosúladenie ekonomického riadenia, presné identifikovanie dlhovej službya jej štruktúry, vytváranie prierezových pracovných tímov v programových, technických,ekonomických, administratívnych sekciách, v archívoch. Výstupy z prierezových tímov budú
  • 36. 36dôležité pre ďalšiu fázu zlúčenia – pôjde o presnú špecifikáciu spoločných agend a návrhy naorganizačné zlúčenie príslušných organizačných útvarov.Zástupca štatutárneho orgánu disponuje rovnakými právomocami ako GR RTVS, ale len zaistých okolností (dlhodobejšie zotrvanie vo funkcii v prípade nezvolenia GR) bude môcťpredložiť rade na schválenie návrh rozpočtu RTVS na rok 2011, štatút RTVS, organizačnýporiadok RTVS, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS, podmienkyposkytovania archívnych dokumentov a vstúpiť do rokovania so zástupcami zamestnancovza účelom prehodnotenia obsahu uzavretých kolektívnych zmlúv. Bez schválených nástrojovriadenia a základných dokumentov sa RTVS riadi rozpočtovým provizóriom a v inštitúciiplatia staré interné normy až do dňa prijatia nových. Ďalšie obmedzenia: nemožnosťvýraznejších programových zmien v štruktúre televíznych programových služieb –programový koncept Jednotky a Dvojky bude súčasťou riadneho rozpočtu na rok 2011,dovtedy bude STV vysielať v starom režime, nie je možné svojvoľne zrušiť Trojku (zrušenieprogramovej služby podlieha schváleniu radou). Ďalej – nie je možné riešiť personálneobsadenie systemizovaných miest, kým platia staré organizačné štruktúry.Dočasný manažment – zástupca štatutárneho orgánu a jeho zástupcovia pre organizačnézložky SRo a STV prebrali agendy, riadiace kompetencie a právomoci od bývalýchštatutárnych zástupcov a v prípade STV aj od časti vrcholového manažmentu.Nová verejnoprávna inštitúcia nevznikla na zelenej lúke – po zaniknutých právnychsubjektoch prebrala okrem aktív (hnuteľný a nehnuteľný majetok, majetkové práva,pohľadávky) aj pasíva – straty z hospodárenia minulých období, záväzky a dlhovú službu avšetky problémové prvky popísané vyššie.Kumulovaná strata k 1. 1. 2011: 43 mil. eur, cudzie zdroje vo výške 31,6 mil. eur. Akútne jejhrozí exekúcia vo výške 6 mil. eur z prehratého súdneho sporu s Omega plus, s.r.o. (Ďalšiestraty predpokladáme z hospodárenia dcérskych spoločností).RTVS je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zo zákona, ktorá musí zákonné úlohy aj plniť.Ekonomickú situáciu, v ktorej inštitúcia vznikla, nemôže sama riešiť – musela by niekoľkorokov vytvárať vysoký zisk, aby dlhy a celkovú stratu vyrovnala, nie je však vytvorená akoziskový projekt, takže takýto postup nie je možný. Nový manažment po zvolení prvého GRRTVS bude musieť vstúpiť do rokovaní s MF SR a s MK SR o spôsobe vykrytia strát. Šetrenie vjestvujúcom organizačnom usporiadaní a v situácii, keď nie je možné aktivovať základnénástroje korporátneho riadenia, je iluzórne – rozpočtové provizórium je len krízový, niesystémový nástroj.Obdobie je mimoriadne citlivé – samotné rozpočtové provizórium umožňuje len nevyhnutnévýdavky, je vysoko reštriktívne. Tímy v SRo, ktorý by v starom zákonnom režime fungoval vriadne schválenom vyrovnanom rozpočte, vnímajú toto opatrenie ako dočasnúnevyhnutnosť, v STV ako obmedzenie doterajšieho spôsobu fungovania v kombinácii s
  • 37. 37neistotou vyvolanou prebiehajúcim hromadným prepúšťaním. Navyše, nová inštitúcia mázdedené nekompatibilné kolektívne zmluvy, z ktorých jedna uplatňuje nároky zamestnancovvysoko nad rámec zákona a vôbec nereflektuje krízu v inštitúcii. Kým SRo nemôže vyplácaťžiadne druhy odmien a náhrad nad rámec zákona, STV automaticky vypláca k aj takpodstatne vyššej základnej mzde ešte 20% dodatkovej mzdy, ide o akýsi druhnárokovateľnej odmeny bez ohľadu na kvantifikáciu výkonu alebo jeho kvalitu. Prístup kzamestnancom RTVS je teda nerovnaký a voči zamestnancom v SRo je rozhodne ajdiskriminačný. Takýto stav nemôže trvať dlho. Na podnet ZO OZM a po dohode všetkýchdeviatich odborových organizácií (12. 1. 2011) vstupuje zamestnávateľ do kolektívnehovyjednávania, jeho výstupom bude Kolektívna zmluva platná pre celú inštitúciu.Riadenie: Vykazuje všetky znaky krízového riadenia v oboch organizačných jednotkách, sobmedzenými možnosťami situáciu riešiť systémovo a systematicky (absencia nástrojovriadenia, ku ktorým bude mať autorizovaný prístup až riadne zvolený GR). Nadstavbováštruktúra RTVS ešte nejestvuje, nie je možné ju zatiaľ vyčleniť a riadiť.Identifikovanie zmenového potenciálu pre ďalšiu fázu: Vrcholový dočasný manažmentzmeny iniciuje (autorka tohto projektu a konzultanti). V organizačnej zložke SRo je zmenovýpotenciál vysoký, rozhlas prešiel významnými zmenami v každej oblasti svojej činnosti vuplynulom období, je pripravený absorbovať ďalšie zmeny, sám zmeny iniciuje (voblastiach, na ktoré má dosah – identifikuje spoločné agendy, požaduje vytváranieprierezových tímov). Organizačná zložka je stabilizovaná. V nasledujúcom období budepotrebné štandardné riadenie kontinuálnych zmien. V organizačnej zložke STV je zmenovýpotenciál neaktivovaný (brzdený dlhodobou skúsenosťou s nekompatibilnými víziamia realizáciami veľkého množstva doterajších manažmentov), STV neprešla prípravou –zamestnanci sa zmien obávajú, bránia sa úvahám o fúzii, predpokladám vysokú rezistenciuvoči akejkoľvek zmene. Organizačná zložka je v akútnej kríze a v štruktúre RTVS je stáleslabším, rizikovým prvkom. V nasledujúcom období bude naďalej potrebné krízové riadenie,rýchle a odborné. c) Druhá fáza – fúzia identických agend, činností a procesov (2011, druhý polrok)Nový GR a manažment: Po zvolení musí do 60 dní predložiť rade všetky nástroje riadenia,ktoré podliehajú jej schváleniu. Súbežne bude vytvárať systém vnútorných smerníc(doterajšie sú nekompatibilné a niektoré v STV úplne absentujú). Ešte stále budú dobiehaťprocesy vyplývajúce zo vzniku novej inštitúcie a určené v záväznom harmonograme postupu.Rozpočet: Pôjde o stavbu rozpočtu zhora, nevyhnutné bude aktivizovať priebežné kontrolnémechanizmy a osobnú zodpovednosť na úrovni N-1 a N-2. Rozpočet v SRo sa dá projektovaťako vyrovnaný, v STV veľmi pravdepodobne v provizóriu (bez realizácie výstupov zozákladných nástrojov riadenia nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, aj v rozpočtovomprovizóriu vytvára STV stratu), alebo – ak to bude možné – vyrovnaný, no vysoko reštriktívnyoproti roku 2010, v RTVS zložený, s programovým konceptom pre obe organizačné zložky.
  • 38. 38Tvorba rozpočtu zhora si vyžiada prísnu kontrolu, zmeny v riadení zdrojov, identifikáciuvšetkých potenciálnych zdrojov šetrenia. Bude nevyhnutné vykonať analýzu majetku(identifikácia prebytočného alebo neproduktívneho majetku, ktorý nesúvisí s hlavnoučinnosťou RTVS, vyhodnotenie fungovania rekreačných zariadení Zlatá Idka, Paučiná Lehota,Liptovský Ján, nasledovať môže návrh na odpredaj prebytočného majetku). V tejto etapebude bezpodmienečne potrebné dospieť k dohode so štátom o oddlžení a vykrytí strát zpredchádzajúcich období po zaniknutých subjektoch – inak okrem reálneho znefunkčneniasystému hrozí vysielateľovi strata kredibility. Bola by to veľmi zlá východisková pozícia nauzatváranie strategických zmlúv, imidž nezodpovedného zmluvného partnera neumožňujeriadne fungovanie v konkurenčnom prostredí. Došlo by k úplnému zmareniu úsilia SRo, kstrate mena, na ktorom niekoľko rokov postupne pracoval.RTVS: V nadstavbovej spoločnej štruktúre vzniknú spoločné zlúčené útvary a agendy:Administratívna sekcia: ľudské zdroje, zvláštne činnosti, právne služby, vnútorný audit,správa budov, majetku. Obchodná sekcia: obchod, promo, marketing, reklama (fakultatívnezastúpená agendami Media RTVS, s.r.o.). Sekcia archív: archív, podateľňa a spisový archív.Ďalej ekonomická riadiaca sekcia, programová riadiaca sekcia, technická a výrobnástrategická sekcia (štruktúra je pripravená na realizačnú fázu). Manažment: GR, VR SRo(zástupca GR zo zákona), VR STV (zástupca GR zo zákona), programový riaditeľ (spoločnýpre SRo a STV), ekonomický riaditeľ (spoločný pre SRo a STV), výrobný a technický riaditeľ(spoločný pre SRo a STV). Riaditeľ alebo konateľ spojenej Medie RTVS bude členomVýkonnej rady RTVS, rovnako aj riaditeľ archívu.Reštrukturalizácia STV: Bude spočívať v zavedení novej organizačnej štruktúry s vypustenímidentických a spoločných útvarov (zlúčia sa s rozhlasovými do nadstavbovej štruktúry), dôjdek prekonfigurovaniu fixných útvarov štruktúry (v súčasnosti ich je 90, s riadiacimipracovníkmi na úrovni N-1, N-2), návrh na logickú redukciu predloží manažment naschválenie rade. Zreviduje sa nastavenie procesov plánovania, výroby, postprodukcie,vysielania. Tieto zmeny vyvolajú ďalšie zmeny: v personálnom obsadení, predpokladámezlučovanie príbuzných agend. Manažment navrhne ukončenie činnosti dcérskychspoločností fúziou alebo likvidáciou pre nadbytočnosť. V programovom projekte navrhneukončenie vysielania jednej programovej služby a úpravy programového konceptu Jednotkya Dvojky (pozri v kapitole I.). Ak to bude nevyhnutné, je možné pripraviť najprv novúsamostatnú organizačnú štruktúru STV, kompatibilnú so štruktúrou SRo, bez vypusteniaspoločných agend a až v druhom kroku pripraviť spoločnú štruktúru RTVS. (Dvojkrokovériešenie však bude pomalšie a drahšie).SRo musí počítať s vyvolanými zmenami v organizačnej štruktúre – tak isto pôjde ovypustenie identických a príbuzných útvarov (zlúčia sa s televíznymi do nadstavbovejštruktúry), s autonómnymi zmenami v organizačnej štruktúre (súvisia s ukončenímimplementácie digitálneho reťazca výroby, vysielania, archivácie, výkazníctva), počet arozsah programových služieb predpokladám rovnaký ako v roku 2010 (nie je potrebné
  • 39. 39žiadnu rušiť – zákonný prídel z úhrad, príjem z reklamy a zo štátneho rozpočtu saturujepotreby organizačnej jednotky).Dcérske spoločnosti: Po detailnom vyhodnotení výkonnosti a náplne činnostipredpokladáme fúziu Medie SRo a STV Medie, dcéra RTVS, s.r.o. sa pripraví na ukončeniečinnosti len v prípade prechodu financovania na štátny rozpočet, ostatné dcéry ukončiačinnosť.Fakultatívne: Už v tejto fáze bude potrebné v programe a technike postupne vytipovaťspoločné prvky – v spravodajstve, publicistike, národnostných redakciách, v technike – web,intranet, riadenie investícií (kompatibilné technologické a softwarové platformy).K tomu budú nevyhnutné analýzy kompatibility výrobných procesov, technického atechnologického vybavenia, prepojenie riadenia programových štruktúr, štúdiapriestorového a funkčného spojenia regionálnych štúdií v Banskej Bystrici a v Košiciach (fúzieregionálnych štúdií). Predpokladáme sústredenie spoločných administratívnych agend vsídle RTVS (pravdepodobne bude možné uvoľniť výškovú budovu STV, dôjde k šetreniuenergií a nákladov na čistenie, údržbu, správu.)Riadenie: V celom RTVS nadstavbové riadenie fúzie, v SRo riadenie kontinuálnych zmien, vSTV krízové riadenie. d) Tretia fáza zlúčenia – fúzia programových prvkov, výrobných procesov (2012, 13)Počítame s fixnou štruktúrou spoločných podporných agend (po spojení v jednompriestore, v takomto prípade bude možné ušetriť ďalšie ľudské zdroje) a technickyrealizovateľných programových prvkov po vyhodnotení účinnosti organizačnej štruktúry2011. Korporátne vrcholové riadenie (GR, spoločný riaditeľ sekcie ekonomiky, programu,výroby a techniky).Program: Z fúzie budú vylúčené autonómne produkty a s nimi spojené výrobné, vysielacie aarchívne procesy, ktoré nie je možné spájať. Napríklad dramatická tvorba má svoje špecifikáv rozhlasových a televíznych výrobných postupoch ale aj v akvizíciách: nákup takýchtoproduktov môže realizovať STV, rádiá nemôžu nakupovať dramatickú tvorbu, nemôžudabovať, musia sami vyrábať. Alebo hudobno-slovná tvorba (relácie o hudbe), náučno-vzdelávacie programy, televízne dokumenty a rozhlasové fíčre – to všetko sú autonómneprvky, pri ktorých nie je možné uvažovať o spájaní tvorby, výroby a vysielania. Rozhlas nie jezvuková stopa televíznych programov a naopak, televízia ako komplexné médium nemôžepracovať s rozhlasovými výstupmi. Produkty ostanú autonómne, je však možné uvažovať oobsahovom, tematickom, informačnom prepojení, využití spoločných ľudských zdrojov(fakultatívne) a o umiestnení produktov na webe a v MUXe.Jestvuje však väčšie množstvo programových prvkov, ktoré môžu využiť synergiu spojenia.Možné prepojenie prvkov v programe – spravodajstvo (editori, využitie regionálnych a
  • 40. 40zahraničných spravodajcov, informačné prepojenie), Zelená vlna, národnostné redakcie(obsahové prepojenie, nie výrobné a produktové). Určite je možné spoločné využitieumeleckých telies: koncerty SOSR, využitie Detskej rozhlasovej družiny, Detskéhospeváckeho zboru, OĽUNu, prenosy z festivalov, omší, cross promo v programovýchštruktúrach.Technika: Prepojiť je možné webové stránky (projekt spoločnej stránky), intranet, novémédiá. Hlbšie bude nevyhnutné analyzovať ďalšie možnosti konsolidácie a vytváraniastyčných plôch v oblasti dátových služieb (Internet, prepojenie SRo a STV) a hlasovýchslužieb (mobil a pevné siete). Fúzia môže znamenať aj zdieľanie a redundanciu prostriedkovIT (konsolidácia počtu potrebných SW licencií, potrebného hardware). Synergickýmšetriacim prvkom bude určite spoločný park prenosových vozov a automobilov,predpokladáme ich efektívnejšie využívanie pri spoločných projektoch. Otvoria sa možnostizdieľania ľudských a technologických zdrojov (najmä zvuková výroba pre STV), zdieľaniakontribučných, distribučných a príspevkových ciest (satelitný uplink, dátové linky naštadiónoch, spoločné fixné kodeky – napr. NR SR, ÚV SR) a ďalšie synergické prvky.Nevyhnutné bude centrálne riadenie investícií (kompatibilné technologické a softwarovéplatformy).Horizontálna komunikácia výrobných centier a technickej podpory umožní využitie možnostívoľnej disponibility ľudských zdrojov medzi organizačnými útvarmi, v tejto fáze treba počítaťs prípravou na spoločne riadené kapacitné plánovanie (štruktúra je pripravená na realizačnúfázu).Rozpočet: Stavba rozpočtu zhora. Ak bude možné zrealizovať navrhnuté reštrukturalizačnézmeny, bude možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet v štruktúre príjmov a výdavkov – v RTVS, ajv SRo a STV. Sú dve možnosti zostavenia takéhoto rozpočtu:V starom, trojzložkovom systéme financovania: Úhrady, predpoklad celkového výberu:75,1 mil. eur, zmluva so štátom 14 mil. eur, reklama pravdepodobne 4 – 5 mil. eur, tu trebarátať s poklesom na 0,5% využitia vysielacieho času na reklamu v STV. Podľa nášho názorubude potrebné aktivizovať všetky zo zákona možné druhy reklamy a telenákupu, a vbudúcnosti udržať hoci aj nízke percento na realizáciu reklamy ako minimálnehododatočného zdroja financovania, na realizáciu cross promo projektov a mediálnychspoluprác a na podporné reklamné projekty pre neziskové charitatívne aktivity (návrhy nazrušenie reklamy v STV a SRo považujeme za neodôvodnené). Ostatné vlastné zdrojepríjmov (nájmy, predaj licencií, produktov, dary, sponzorské plnenia) odhadujeme na 1,8mil. eur. Celkovú príjmovú časť predpokladáme vo výške okolo 96 mil.eur, výdavková časť junemôže prekročiť. Keďže výdavky sú momentálne na úrovni 115 – 117 mil. eur, predosiahnutie vyrovnaného rozpočtu stojí pred manažmentom pri súčasných podmienkachfinancovania úloha nájsť úspory zo zlúčenia a reštrukturalizácie vo výške 20 mil. eur. (!)
  • 41. 41A v režime financovania zo štátneho rozpočtu: 106 mil. eur (optimálne pre technologickýrozvoj, RTVS udrží všetky programové služby), 96 mil. eur (pomalšia technologická obnova –RTVS udrží programové služby s miernou reštrikciou), 80 mil. eur (žiadna alebo lennevyhnutná obnova pod úrovňou základnej reprodukcie, výrazná reštrikcia v programovýchslužbách: SRo bude musieť výrazne obmedziť rozsah vysielania do zahraničia, dve celoplošnéprogramové služby RD, R_FM neudrží v terestriálnom vysielaní, SOSR bude musieť prejsť naexternú spoluprácu a výrazne sa znížia jeho výkony pre vysielateľa, STV obmedzí vysielaniejednej zo svojich dvoch programových služieb, alebo ju zastaví, systém degeneruje – podúroveň základných zákonných očakávaní zriaďovateľa). Doterajší návrh MF SR – dotovaťmédiá verejnej služby fixnou sumou 80 mil. eur v rokoch 2012 a 2013 nie je systémový: tátosuma, okrem toho, že je nedostatočná na financovanie celého komplexu úloh zo zákona aRTVS sa dostane opäť do stratového hospodárenia dovtedy, kým ďalšími reštrikciami zmenuneabsorbuje, je aj nestabilná – pri tvorbe štátneho rozpočtu bude v akejkoľvek politickejzostave predmetom politických rokovaní, nie je ničím garantovaná. Ak dôjde k zrušeniuúhrad, bude nevyhnutné stanoviť fixný rámec financovania médií verejnej služby – buďpresným percentuálnym vyjadrením z HDP, alebo z priamych daní (tento model je naozajsolidárny – išlo by o odštep z daní od ekonomicky činných PO a FO), alebo použitím vzorca,ktorý bude systému garantovať dlhodobú udržateľnosť (má obsahovať inflačný koeficient) aktorý bude kodifikovaný v zákone o RTVS. Inak bude príspevok zo štátneho rozpočtunestabilný, nenárokovateľný a nevymáhateľný. Dôrazne upozorňujem na skutočnosť, že vrežime financovania zo štátneho rozpočtu bude vnútri zákona o RTVS absentovať kodifikáciapomeru 30:70, podľa ktorého sú zostavované rozpočty SRo a STV vovnútri inštitúcie – 30% zkaždej úhrady je určených na rozhlasovú tvorbu a vysielanie a 70% na televíznu tvorbu avysielanie (rieši to len zákon o úhradách a tento bude pri prechode na štátny rozpočetzrušený). Ak súčasne s prechodom na štátny rozpočet nedôjde aj k riešeniu fixného pomeruzákladu tvorby rozpočtov v zákone o RTVS, v krátkej dobe dôjde k zmene pomeru(rozhodovanie o pomere bude v subjektívnej právomoci GR a manažmentu a televízia akodominantné médium si takýto posun vynúti), k degenerácii rozhlasového vysielania a rozhlasostane len chvostíkom televízie, aj keď bude mať samostatnú organizačnú jednotku.Rozhodnutie o spôsobe financovania RTVS prináleží NR SR, no bude predmetom politických,odborných a verejných diskusií. Pre oba spôsoby – úhrady alebo štátny rozpočet – jemnožstvo agumentov pre a proti. Samotná argumentácia (ak nepôjde len o subjektívnepostoje) si bude vyžadovať komparatívne analýzy s riešeniami v európskom kontexte,analýzy ekonomického dopadu a zmien v charaktere inštitúcie v domácom kontexte asamozrejme notifikáciu EK. Rozsah takýchto analýz presahuje rámec tohto projektu, preto sanimi nebudem ďalej zaoberať.Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV kontinuálne zmeny. V RTVS bude potrebné udržaťnadstavbové riadenie a fakultatívne aj projektové riadenie ďalšej fúzie, ak budú vytvorenépodmienky na uskutočnenie finálnej fázy. Ak nie, systém fungovania RTVS je možnéudržiavať v tretej fáze aj dlhšie obdobie.
  • 42. 42 e) Štvrtá fáza zlúčenia – finálna: (najskôr 2014 – 15)Dôjde k ukončeniu fúzie technickej a priestorovej (ak pre ňu budú vytvorené podmienky).Okrem fixných nadstavbových riadiacich a koordinačných štruktúr bude možné zaviesťspoločné riadenie kapacitného plánovania a výkazníctva, výroby a technickej podpory,priamu koordináciu programových výstupov. Flexibilná organizačná štruktúra sdisponibilitou ľudských zdrojov medzi hlavnými organizačnými zložkami bude uskutočniteľnápo umiestnení oboch organizačných zložiek v spoločnom priestorovom usporiadaní.Rozpočet: Tvorba rozpočtu by v tomto období (nezávisle od priestorového usporiadania)mohla prejsť zo stavby zhora (direktívne ekonomické riadenie) na stavbu v prierezovejhorizontálnej komunikácii, avšak so striktnou požiadavkou na dodržiavanie záväznýchukazovateľov. Vyrovnaný rozpočet (nezávisle od druhu hlavného zdroja financovania).Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV kontinuálne zmeny. Projektové riadenie fúzie budeukončené. f) Charakteristika fúzie:Z popisu jednotlivých fáz je zrejmé, že pôjde o viacvrstvový proces, ktorý zmení doterajšieriadenie programu, techniky, ľudských zdrojov, ekonomiky, obchodu. Zasiahne teda všetkyoblasti činnosti vysielateľa.Výstupy procesu fúzie: - jednotné ekonomické riadenie, - centralizovaná stavba rozpočtov, - kompatibilné výkazníctvo (výroba) a jednotné výkazníctvo (ekonomika), - riadená príprava na zmenu financovania, - koordinované programové riadenie, - spoločné programové prvky, - možnosť prepojenia ľudských zdrojov, - spoločný obchod, marketing, PR, promo aktivity (možnosť spoločného marketingového mixu), - zníženie počtu dcérskych spoločností, - pružná, efektívna štruktúra systému, úsporná štruktúra systému (17 - 20 mil. eur/600 mil. Sk ročne), pôjde o šetrenie v prevádzkových rozpočtoch, stavaných v štruktúre príjmy a výdavky: - zmluva so štátom, šetrenie vlastných zdrojov 8,5 mil. (zmena pomeru 85 : 15 na 15 : 85 v prospech výroby in house, v neprospech externého prostredia), - zrušenie Trojky 4 mil., - stredné články riadenia 1,3 mil. (preorganizovaním môže dôjsť k redukcii počtu stredných článkov z 90 na 50 len v STV), - spoločné obstarávanie a nákupy (hrubý odhad 1 mil.),
  • 43. 43 - štruktúra – programové a organizačné zmeny 1,2 mil., (úspora ľudských zdrojov pri odchode min. 80 zamestnancov), - výrobné postupy 1,5 mil. (digitálne systémy a prenosové vozy – zníženie nákladov na prenájmy, optimalizované kapacitné plánovanie, zrušenie krížových honorárov), - v prípade odchodu z úhrad 4 mil. (SIPO, prevádzka RTVS, s.r.o.), - ďalšie úspory (priestorové, energie, ľudské zdroje – stráženie, správa, upratovanie.....) v prípade fungovania v novej budove, najmenej 2 mil., - pravdepodobne ďalších 3 až 5 mil. v prípade, že RTVS bude môcť obchodovať voľnú kapacitu VP MUXu. III. ZÁVERFúzia je uskutočniteľná a potrebná (nielen kvôli prechodu na ŠR), inak ostane zlúčenie len napapieri a nevyužije sa synergický potenciál, je to možno posledná šanca a možnosť akodokázať opodstatnenosť existencie médií verejnej služby.Dá sa v nej skvalitniť program a všetky súvisiace procesy, veľké médium verejnej služby mápotenciál (informačný, výrobný, obchodný) silného hráča na poli slovenského mediálnehopriemyslu.Správne riadená má potenciál vytvoriť významnú platformu pre iné než bulvárne a masovéprogramy – klasická hudobná produkcia, moderná hudobná alternatíva, filmové a špecifickételevízne projekty domácej, slovenskej proveniencie môžu vytvoriť významný protipólsúkromným televíziám a rádiám, divák a poslucháč musí mať možnosť voľby.Je šetriaca – vysielateľ v nej využije spoločné finančné zdroje, synergie (v investíciách,nákupoch, obstarávaniach, priestorovom usporiadaní, menších nákladoch na dohľadovýorgán). Šetrí ľudské zdroje, počíta so spoločnými technickým a priestorovým usporiadaním.Má riziká: - nerovnaký zmenový potenciál, - politické riziká – voľba jedného GR v parlamente, veľký súbor titulov na odvolanie GR, nestabilita/neistota vnútri systému. Spolu s GR bude zvolený aj smer a spôsob fúzie – riziko nekompetentných a nezvratných zásahov do štruktúr, rozpočtov, programov, - ekonomické riziká (dlhová služba – systém je od začiatku ohrozený, po dlhodobejšom neriešení môže skolabovať, straty z hospodárenia, zo štátneho rozpočtu plánované nižšie než potrebné zdroje – teraz, pred reštrukturalizáciou potrebuje 126 mil., navrhuje sa 80 mil., hoci nevyhnutné zdroje sú 96 mil. eur – aj to po reštrukturalizácii a revitalizácii), - riziká vplyvu lobistických, producentských a tvorcovských záujmov (viac v televíznej ako rozhlasovej oblasti, čo súvisí s objemom financií, ktoré sa v tomto druhu priemyslu realizujú), - technický a technologický dlh, - riziko degradácie a neschopnosti konkurencie systému (hlboko podhodnotené odmeňovanie GR podľa § 16 ods. 6 a od neho odvodených subštruktúr ľudských zdrojov),
  • 44. 44 - subjektívne – starnúce auditórium médií verejnej služby.Riziká sa dajú eliminovať: - riadením, korektným hospodárením, správnym investovaním, - ochrannými mechanizmami, - správnym programovaním, - kontrolou, - spoluprácou so štátnymi orgánmi, oddlžením, - novelou zákona (o RTVS, o digitálnom vysielaní, o úhradách – ak ostanú).Úspešnosť projektu bude závisieť na reálnej možnosti vytvoriť a motivovať vysoko kreatívny,aktívny a profesionálny manažment, na možnosti aktivizovať a motivovať výkonné ľudskézdroje, na aktívnej a konštruktívnej spolupráci dvoch vrcholových orgánov RTVS – GR a rady(koncepcie, organizačné štruktúry, rozpočty, programové koncepty – toto sú premanažment nevyhnutné nástroje riadenia a podliehajú priamej schvaľovacej kompetenciirady), tiež na spolupráci GR a odborových organizácií. A samozrejme aj na prístupe štátnychorgánov k verejnoprávnej inštitúcii – nielen v druhej fáze fúzie, kedy pôjde o riešenie cudzíchzdrojov STV a strát z predchádzajúcich období, ale aj v tretej a štvrtej fáze – systém sámnebude schopný generovať zisk, potrebný na veľké investičné projekty (spoločnépriestorové riešenie).Úlohou nového GR a manažmentu bude vytvoriť dlhodobo udržateľný systém, ktorý budeschopný pružne absorbovať zmeny legislatívneho prostredia, zmeny financovania systému azmeny v nárokoch na programové výstupy.V úvode som ako jednu z axióm opísala predstavu – víziu: Verejnoprávny Rozhlas a televíziuSlovenska si vo finálnej podobe fúzie, po oddlžení, reštrukturalizácii a revitalizáciipredstavujem ako súbor moderných programových služieb, primárne mienkotvorných aspravodajských, náučných a vzdelávacích, kultúrnych a umeleckých, hudobno-zábavných, atiež regionálne špecializovaných, ktoré zaberajú významný segment na mediálnom trhu a vmediálnom priemysle, ako modernú flexibilnú organizáciu s logickou štruktúrou a svyrovnaným rozpočtom, ako stabilný prvok slovenského duálneho mediálneho priestoru.Prvú kapitolu projektu spája jedna niť – rozvoj je možný len v kvalitatívnej dimenzii, v úcte ktým, pre ktorých tu verejnoprávna inštitúcia je, v pokore k hodnotám, ktoré imsprostredkúva a predstavuje. Druhú kapitolu viaže niť zodpovednosti – vo všetkýchoblastiach, ktorých sa realizácia tohto projektu dotkne. Úloha, pred ktorou vysielateľverejnej služby stojí, je historicky jedinečná, neopakovateľná, ale je aj mimoriadne náročnáa ťažká – má zmeniť stagnáciu na dynamiku, má zmeniť postoje, prístupy, vzťahy, má sa sámzmeniť z trpeného na chceného. A zmenu musí sám aj chcieť – nie jeden človek, ktorý budechvíľu na čele a po ňom príde iný, musí to chcieť veľký tím rozhlasákov a televízákovSlovenska. Teším sa na spoluprácu. ............................................... PhDr. Miloslava ZemkováPrehlásenie: Projekt som spracovala po konzultáciách s odborníkmi v oblasti rozhlasovej a televíznej tvorby,v oblasti ekonómie, krízového riadenia a riadenia fúzií, v oblasti techniky a technológií, výskumov a prognóz.Títo odborníci budú súčasťou riadiaceho tímu v prípade, že projekt získa podporu, nevyhnutnú na jehorealizáciu.
  • 45. 45Príloha č. 1.Najdôležitejšie zákony a normy, ktorými sa RTVS riadi, resp. ktoré ovplyvňujú fungovanie RTVS : • zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, • zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov, • zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • vyhláška MV SR č. 628/2002 Z. z. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, • zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov, • zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov, • zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zákon o slobode informácií ) v znení neskorších predpisov, • zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, • zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( tlačový zákon), • zákon č. 275/2006 Z z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, • zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, • zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene i doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, • zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, • zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, • zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, • zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • 46. 46Všeobecne platné zákony : • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, • zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, • zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.Európske dokumenty:1996: Odporúčanie č. R (96) 10 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania (Výborministrov členských štátov Rady Európy odporučil vládam členských štátov zahrnúť do svojejnárodnej legislatívy alebo regulačných pravidiel ustanovenia garantujúce nezávislosťa inštitucionálnu autonómiu verejnoprávnych vysielateľov, založenú na pevnom právnoma finančnom rámci ich činnosti.)1997: Protokol o verejnoprávnom vysielaní, súčasť Amsterdamskej zmluvy. (V súlade s ním má každýčlenský štát právo ustanoviť vysielanie verejnej služby, vymedziť jeho poslanie a zabezpečiťfinancovanie, lebo verejnoprávne vysielanie je nezastupiteľné vzhľadom na demokratické, sociálnea kultúrne potreby spoločnosti a zachovanie plurality médií. Financovanie sa má riadiť zásadamiproporcionality a transparentnosti).2001: Oznámenie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (dokumentvydaný Komisiou EU), ktorým sa detailne stanovujú pravidlá poskytovania štátnej pomocivysielateľom verejnej služby. Základ pre rozhodovaciu prax Komisie.2004: Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1641, aby európske štáty vypracovalivšeobecné štandardy a profesionálne normy verejnoprávneho vysielania, ktoré by sa mohli staťvýchodiskom pre národné politiky v tejto oblasti. Navrhuje prijať nový programový dokumento verejnoprávnom vysielaní. (Konštatuje o.i. krízu identity verejnoprávneho vysielania, ktoré sapokúša spájať svoje poslanie so snahou o vysokú sledovanosť, a snaží sa udržať si publikum v záujmepotvrdenia svojej spoločenskej úlohy a získania príjmov z reklamy.)2007: Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy 2007/65/ES o audiovizuálnych mediálnychslužbách, ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti pôvodnej smernice “Televízia bez hraníc“.2009: Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie,obsahuje zásady, ktorými sa Komisia riadi pri uplatňovaní článkov 87 a 86 ods. 2 Zmluvy o ES naverejné financovanie audiovizuálnych mediálnych služieb v podmienkach súčasného vysielaniaa rozvoja audiovizuálneho trhu.
  • 47. 47Príloha č.2.Organizačná štruktúra Slovenského rozhlasu, platná do 31. 12. 2010
  • 48. 48Príloha č.3.Organizačná štruktúra Slovenskej televízie, platná do 31. 12. 2010