Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska                    a jej programovej služby                   ...
Obsah:1. Úvod ....................................................................................................... str....
1. Úvod    Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby sdôrazom na verejný záujem...
1.a. RiadenieOrganizmus inštitúcie, akou je RTVS, plnenie jej zákonných úloh, tvorivých, výrobných avysielacích procesov, ...
maximálne 15% štátnej dotácie, dodatok vôbec neuvažoval o otvorení titulu na novéinvestície do technického a technologické...
zamestnancov sa na zmenách spolupodieľa. Organizačná zložka bola v akútnej kríze. Preto jubolo potrebné krízovo riadiť.Prv...
plánovania, výroby, postprodukcie, vysielania. Tieto zmeny vyvolali ďalšie zmeny: najmä vpersonálnom obsadení, predpokladá...
Technika: Prepojiť je možné webové stránky (projekt spoločnej stránky – realizuje sa),intranet, nové médiá. Hlbšie bude ne...
budú vytvorené podmienky na uskutočnenie finálnej fázy. Ak nie, systém fungovania RTVSje možné udržiavať v tretej fáze aj ...
hráča na poli slovenského mediálneho priemyslu. Správne riadená má potenciál vytvoriťdobrú platformu pre iné než bulvárne ...
Hlavnou úlohou GR RTVS a manažmentu v procese fúzie bude vytvoriť dlhodobo udržateľnýsystém, ktorý bude schopný pružne abs...
2. Stratégia programového rozvoja    V Projekte riadenia a rozvoja RTVS na roky 2011 – 2015 je rozvoj poskytovanejprogramo...
ktoré zásadne zmenia mediálne prostredie v najbližšom období aj na Slovensku, musímereagovať pri príprave programovej štru...
internetovej ponuky klásť dôraz na využívanie nových médií, ktoré razantne vstupujú namediálny trh aj u nás. Cieľom progra...
že sa výrazne zmení kreatíva a spravodajstvo. Nové dynamickejšie, operatívnejšie a najmämodernejšie programové self promo ...
Slovensku. Dostupnosť v konzumácií on-line obsahu určuje aj jednu z priorít – ňou budev nasledujúcom období budovanie spol...
2.b. Programové službyRozhlasové         programové služby:Informačné programové služby – Rádio Slovensko, Rádio Regina a ...
Z hľadiska veku ide primárne o poslucháčov vo veku 30 až 50 rokov (s presahom k staršímročníkom).Koncepcia rozvoja program...
zostanú zachované umelecko-vzdelávacie programy (fíčre) a čítanie na pokračovanie.Tradičnou súčasťou nedeľného predpoludni...
(s presahom k starším ročníkom). Do cieľovej skupiny patria aj poslucháči národnostno-etnického vysielania, ktoré je pevno...
Svoju tradíciu si zachovajú zábavné programy, ktoré sa realizujú vo všetkých trochregionálnych štúdiách.Hudobné programy –...
Koncepcia rozvoja programovej služby – Radio Slovakia International bude vysielaťv takom rozsahu, aký umožní financovanie ...
•   vysielanie sa musí stať prehľadnejším, poslucháč musí presne vedieť, v ktorom čase       nájde jednotlivé umelecké žán...
Osobitná pozornosť sa bude aj naďalej venovať uvádzaniu pôvodnej básnickej, prozaickeja dramatickej tvorby, ale aj umenove...
Cieľová skupina poslucháčov – orientácia na skupinu vo veku od 14 do 29 rokov, s dôrazomna 25 ročných.Koncepcia rozvoja pr...
Deň otvorených dverí – po úspešnom pilotnom ročníku 2010 plánujeme túto iniciatívurealizovať pravidelne každý rok.Rádio Kl...
Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8Charakteristika programovej služby – ôsma rozhlasová programová služba, digitálnaumeleck...
Konkrétne informovať o vysielaní vybraných produktov na Rádiu Litera (dátumy,       časy); propagovať na vybraných akciách...
-   orientované na dôležité témy súčasnosti (životné prostredie, aktuálne              spoločenské otázky);           - ce...
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS

2,126

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
2,126
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
4
Actions
Shares
0
Downloads
15
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS

  1. 1. Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby Bratislava, september 2011Miloslava Zemkovágenerálna riaditeľkaRozhlasu a televízie SlovenskaSpoluautori:Ľuboš Machaj, Andrej Miklánek,Vincent Štofaník, Eva Reiselová, Mária Mikušová,Rastislav Andris, Dušan Vančo, Lovász Attila, Vladimír Burianek, Marta Gajdošíková,Anna Sámelová, Ivan Kočner, Karol Horváth, Rudolf Pepucha, Milan Prekop, MatúšMiklošík
  2. 2. Obsah:1. Úvod ....................................................................................................... str. 3 1.a. Riadenie .......................................................................................... str. 42. Stratégia programového rozvoja ......................................................... str. 11 2.a. Základná charakteristika zmien ................................................... str. 12 2.b. Programové služby ........................................................................ str. 16 2.c. Centrá tvorby pre rozhlasové a televízne vysielanie ................... str. 40 2.d. Štúdiá RTVS ................................................................................... str. 47 2.e. Zhrnutie ........................................................................................... str. 483. Záver ...................................................................................................... str. 49 Príloha: Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybavenia RTVS
  3. 3. 1. Úvod Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby sdôrazom na verejný záujem bola predložená podľa § 15 ods. 3 písm. a) zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej lenKoncepcia) na prerokovanie Rade Rozhlasu a televízie Slovenska. Koncepcia vychádza zProjektu riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska, vypracovaného v súlade s § 16ods. 2 písm. a), (ďalej len Projekt), na základe ktorého bola dňa 10. 2. 2011 Národnou radouSlovenskej republiky do funkcie zvolená generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska. Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávnou, národnou, nezávislou, informačnou,kultúrnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasovéhovysielania a televízneho vysielania. Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej tiež RTVS) bolazriadená zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplneníniektorých zákonov. Svoju činnosť vykonáva v súlade s citovaným zákonom, so všeobecnezáväznými právnymi predpismi a tiež Štatútom RTVS, a to prostredníctvom organizačnýchzložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas (ďalej tiež SRo) a Slovenská televízia (ďalej tiež STV),ktoré sú samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez právnejsubjektivity. Poslaním RTVS je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, t. j. poskytovaťprogramovú službu, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu,programovo rozmanitá, pripravovaná na základe redakčnej nezávislosti prostredníctvomkvalifikovanej pracovnej sily a s uvedomovaním si spoločenskej zodpovednosti. V súčasnosti,v druhom polroku 2011, RTVS zabezpečuje vysielanie deviatich rozhlasovýchprogramových služieb: Rádio Slovensko – Slovenský rozhlas 1, Rádio Regina – Slovenskýrozhlas 2, Rádio Devín – Slovenský rozhlas 3, Rádio_FM – Slovenský rozhlas 4, Rádio Patria– Slovenský rozhlas 5, Radio Slovakia International – Slovenský rozhlas 6, Rádio Klasika –Slovenský rozhlas 7, Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8, Rádio Junior – Slovenský rozhlas 9,a dvoch televíznych programových služieb: Jednotka – STV 1, Dvojka – STV 2. Táto Koncepcia rozpracúva programové tézy Projektu, stratégiu navrhovaných zmien,načrtli sme v nej aj nevyhnutný technický a technologický rozvoj. Preto na jej tvorbeparticipovali riaditelia Sekcie programu RTVS spolu s manažérmi programových služieb atvorivých centier, a tiež riaditeľ Sekcie strategického rozvoja a techniky spolu s manažérmi aodborníkmi v tejto oblasti. Ostatné oblasti činnosti RTVS majú voči programu výkonný alebopodporný charakter (sekcie výroby, ekonomiky, komunikácie, generálneho riaditeľa aľudských zdrojov). Spôsob riadenia samotnej inštitúcie, rozpracovanie etáp fúzie a kritickémomenty zlúčenia oboch inštitúcií sú komplexne pomenované a popísané priamo v Projekte(v nasledujúcej kapitole uvádzam odpočet, popisujem súčasný stav a plán krokov procesufúzie), ich realizácia je podmienená zákonnými predpokladmi – spôsob financovania,zostavovanie rozpočtov, nakladanie s majetkom verejnoprávnej inštitúcie – a podriadenápriamej schvaľovacej kompetencii Rady RTVS. Z tejto Koncepcie a jej prílohy budú následne vychádzať konkrétne projekty:programové štruktúry, akvizičné projekty a výrobné plány na jednotlivé kalendárne roky,projekty strategických technických a technologických riešení a plány verejných obstarávaní.
  4. 4. 1.a. RiadenieOrganizmus inštitúcie, akou je RTVS, plnenie jej zákonných úloh, tvorivých, výrobných avysielacích procesov, nemôže riadiť jeden človek. Ide o zložité viacvrstvové riadenie vlogicky nadväzujúcich časových úsekoch. Rozlišujeme tri druhy riadenia: riadenie krízy,riadenie zmien, riadenie fúzie, a v každom prípade pôjde o projektové riadenie (tímové).V STV musel manažment v prvej fáze fúzie zvládnuť krízové riadenie, keďže išlo o výraznézmeny na všetkých analyzovaných úrovniach – organizačná štruktúra, ekonomická štruktúra,rozpočet, program, vyčistenie právneho stavu, prepracovanie zmluvy so štátom, kapacitnéplánovanie, prekonfigurovanie a skvalitnenie riadenia procesov výroby a vysielania. V SRomusí manažment riadiť kontinuálne zmeny: v organizačnej štruktúre, v personálnomobsadení, v programe. Celkovo tu ide o udržanie a skvalitnenie systému.Nástroje riadenia, k akým patria najmä organizačné štruktúry, bude potrebné v jednotlivýchfázach upravovať, budú tranzitívne (nie je možné držať jednu kamennú štruktúru počasvšetkých fáz fúzie). Ekonomické štruktúry musia kopírovať organizačné štruktúry.Programové štruktúry sú koncipované výlučne v súvzťažnosti s ekonomickými,kapacitnými a technickými možnosťami, stavané sú v ročnej periodicite s možnosťouflexibilných úprav podľa možností rozpočtu. Technika a technológie musia prejsť výraznouzmenou, túto budú riadiť špecializované tímy.Operatívne bude nevyhnutné riadiť priestorové usporiadanie organizačných útvarov.V prípade zrušenia úhrad bude potrebné inštitúciu pripraviť na iný spôsob ekonomickéhoriadenia, než pri trojzložkovom financovaní.Riadenie fúzie RTVSKeďže v tejto fúzii ide o procesy, ktorých výstupy a časové etapy majú isté determinantya zákonné obmedzenia (verejnoprávna inštitúcia sa musí správať inak ako súkromnýpodnikateľský subjekt), nie je možné fúziu uskutočniť v jednom kroku. Fúziu som v Projektenavrhla v štyroch krokoch – v nasledujúcej časti popisujem ich základnú charakteristiku,špecifiká, predbežné časové horizonty a výstupy, úlohy pre manažment.Odpočet: V prvej fáze fúzie pôsobil v novej verejnoprávnej inštitúcii dočasný manažment –zástupkyňa štatutárneho orgánu, menovaná predsedom NR SR, a jej zástupcovia pre SRo aSTV. Základná štruktúra novej inštitúcie bola jednoduchá: samostatné organizačné jednotkySRo a STV, ktoré boli previazané len jediným prvkom – zástupkyňou štatutárneho orgánu.Úlohou dočasného manažmentu bola založenie verejnoprávnej inštitúcie: realizácia všetkýchadministratívnych a právnych úkonov potrebných na založenie nového právneho subjektu a najeho fungovanie v zákonnom režime, aktivovanie orgánov dcérskych spoločností navykonanie zmien vyplývajúcich zo zákona. (splnené)Ďalej to bola analýza zmluvných vzťahov – vrátane zmluvy so štátom a príprava novejzmluvy a dodatku na rok 2011 (splnené). Kritickým momentom pôvodnej zmluvy so štátombola možná interpretácia zmluvného vzťahu ako neoprávnenej štátnej pomoci: bolonevyhnutné prepracovať alebo vypustiť preambulu, prekonfigurovať titul štátnej dotácie astanoviť mu presný rámec. Kritickým momentom pôvodného dodatku na rok 2011 v STVbolo nastavenie výroby navrhnutých titulov tak, že sa predpokladalo “preliatie” štátnychfinancií do externého prostredia, ďalej – spôsob výberu titulov, cenové relácie a ďalšiesúvislosti boli prinajmenšom diskutabilné, interné výrobné kapacity mali spotrebovať
  5. 5. maximálne 15% štátnej dotácie, dodatok vôbec neuvažoval o otvorení titulu na novéinvestície do technického a technologického zabezpečenia výroby in house. Bolo nevyhnutnéprepracovať dodatok tak, aby výroba vnútri STV spotrebovala viac financií a externé výkonymenej (obrátenie pomeru), aby bolo použitie štátnych financií presne vykázateľné na všetkypriame náklady, aby sa mohli dokončiť 3 tituly rozpracované v roku 2010 a aby nové termínyplatieb boli realizovateľné. Nový manažment, zostavený po zvolení GR SR, predložil zmluvua jej dodatok rade na vyjadrenie a MK SR na odsúhlasenie a na podpis (splnené, zmluva adodatok pre STV na rok 2011 sa realizujú). Ďalšou úlohou bolo zosúladenie ekonomickéhoriadenia, presné identifikovanie dlhovej služby a jej štruktúry, vytváranie prierezovýchpracovných tímov v programových, technických, ekonomických, administratívnych sekciách,v archívoch (splnené). Výstupy z prierezových tímov boli dôležité pre ďalšiu fázu zlúčenia –išlo o presnú špecifikáciu spoločných agend a návrhy na organizačné zlúčenie príslušnýchorganizačných útvarov (splnené).Bez schválených nástrojov riadenia a základných dokumentov sa RTVS riadila rozpočtovýmprovizóriom a v inštitúcii platili staré interné normy až do dňa prijatia nových. Ďalšieobmedzenia: nemožnosť výraznejších programových zmien v štruktúre televíznychprogramových služieb – programový koncept Jednotky a Dvojky je súčasťou až riadnehorozpočtu na rok 2011, dovtedy STV vysielala v starom režime, nebolo možné svojvoľnezrušiť Trojku. Ďalej – nebolo možné riešiť personálne obsadenie systemizovaných miest, kýmplatili staré organizačné štruktúry.Dočasný manažment a neskôr riadny manažment prebral agendy, riadiace kompetencie aprávomoci od bývalých štatutárnych zástupcov a v prípade STV aj od časti vrcholovéhomanažmentu.Nová verejnoprávna inštitúcia nevznikla na zelenej lúke – po zaniknutých právnychsubjektoch prebrala okrem aktív (hnuteľný a nehnuteľný majetok, majetkové práva,pohľadávky) aj pasíva – straty z hospodárenia minulých období, záväzky a dlhovú službu avšetky problémové prvky popísané vyššie.Obdobie bolo mimoriadne citlivé – samotné rozpočtové provizórium umožňovalo lennevyhnutné výdavky, bolo vysoko reštriktívne. Tímy v SRo, ktorý by v starom zákonnomrežime fungoval v riadne schválenom vyrovnanom rozpočte, vnímali toto opatrenie akodočasnú nevyhnutnosť, v STV ako obmedzenie doterajšieho spôsobu fungovania vkombinácii s neistotou vyvolanou avizovaným hromadným prepúšťaním. Navyše, nováinštitúcia mala zdedené nekompatibilné kolektívne zmluvy, ktoré spôsobovali nerovnakýprístup k zamestnancom RTVS v dvoch organizačných zložkách. Na podnet ZO OZM a podohode všetkých deviatich odborových organizácií (12. 1. 2011) vstúpil zamestnávateľ dokolektívneho vyjednávania, jeho výstupom je Kolektívna zmluva platná pre celú inštitúciu.Riadenie vykazovalo všetky znaky krízového riadenia v oboch organizačných zložkách, sobmedzenými možnosťami situáciu riešiť systémovo a systematicky (absencia nástrojovriadenia, ku ktorým má autorizovaný prístup GR až po schválení radou). Nadstavbováštruktúra RTVS ešte nejestvovala, nebolo možné ju vyčleniť a riadiť.Zmenový potenciál pre ďalšiu fázu: vrcholový manažment zmeny inicioval. V organizačnejzložke SRo bol zmenový potenciál vysoký, rozhlas prešiel významnými zmenami v každejoblasti svojej činnosti v uplynulom období, bol pripravený absorbovať ďalšie zmeny, sámzmeny inicioval (v oblastiach, na ktoré mal dosah – identifikoval spoločné agendy, požadovalvytváranie prierezových tímov). V organizačnej zložke STV bol zmenový potenciálneaktivovaný (brzdený dlhodobou skúsenosťou s nekompatibilnými víziami a realizáciamiveľkého množstva doterajších manažmentov), STV neprešla prípravou – zamestnanci sazmien obávali (čiastočne to pretrváva doteraz), bránili sa úvahám o fúzii. Avšak – a to jedôležité – nenaplnil sa predpoklad o vysokej rezistencii voči akejkoľvek zmene, čoraz viac
  6. 6. zamestnancov sa na zmenách spolupodieľa. Organizačná zložka bola v akútnej kríze. Preto jubolo potrebné krízovo riadiť.Prvá fáza je ukončená.Súčasnosť: Druhá fáza – fúzia identických agend, činností a procesov (2011, druhýpolrok)Nová GR bola po zvolení zo zákona povinná do 60 dní predložiť rade všetky nástroje riadenia,ktoré podliehajú jej schváleniu: návrh rozpočtu RTVS na rok 2011, štatút RTVS,organizačný poriadok RTVS, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkovRTVS, podmienky poskytovania archívnych dokumentov (splnené). Manažment súbežnevytvára systém vnútorných smerníc (pôvodné sú nekompatibilné), tento proces by mal byťukončený koncom roka 2011. Dobiehajú procesy vyplývajúce zo vzniku novej inštitúcie aurčené v záväznom harmonograme postupu. Po vykonaní právnych analýz urobil manažmentniekoľko strategických právnych úkonov, ktoré odvrátili hrozbu exekúcií, ukončil alebovypovedal nevýhodné zmluvné vzťahy, podal jedno trestné oznámenie, otvoril rokovania omožnosti úprav zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy so štátom. Pripravil návrhnovej Zmluvy so štátom a dodatku na rok 2012 – oba tieto dokumenty vyplývajú z novéhozákona, potrieb novej inštitúcie a zo skúseností s plnením predchádzajúcich zmluvnýchvzťahov so štátom.RTVS je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zo zákona, ktorá musí zákonné úlohy aj plniť.Ekonomickú situáciu, v ktorej inštitúcia vznikla, nemôže sama riešiť – musela by niekoľkorokov vytvárať vysoký zisk, aby dlhy a celkovú stratu vyrovnala, nie je však vytvorená akoziskový projekt, takže takýto postup nie je možný. Nový manažment po zvolení GR RTVSvstúpil do rokovaní s MF SR a s MK SR o spôsobe vykrytia strát, pripravil kompletnúdokumentáciu na rokovanie Vlády SR (materiál prešiel medzirezortným pripomienkovacímkonaním, je pripravený na schválenie). K oddlženiu zatiaľ teda nedošlo, okrem reálnehoznefunkčnenia systému stále hrozí vysielateľovi strata kredibility. Je to nepriaznivávýchodisková pozícia na uzatváranie strategických zmlúv, znevýhodňuje fungovanieinštitúcie v konkurenčnom prostredí. Rozpočet, ktorý manažment predložil rade na schválenie, bol stavaný zhora. Aktivizoval priebežné kontrolné mechanizmy a osobnú zodpovednosť na úrovni N-1 a N-2. Je síce vysoko reštriktívny oproti roku 2010, no predpokladá stratu. (RTVS ju však pravdepodobne nevytvorí). Tvorba rozpočtu zhora si vyžiadala prísnu kontrolu, zmeny v riadení zdrojov, identifikáciu všetkých potenciálnych zdrojov šetrenia. Bolo nevyhnutné vykonať analýzu majetku a identifikáciu prebytočného alebo neproduktívneho majetku, ktorý nesúvisí s hlavnou činnosťou RTVS, vyhodnotenie fungovania rekreačných zariadení Zlatá Idka, Paučiná Lehota, Liptovský Ján, nasledovalo rozhodnutie o nadbytočnosti majetku a ďalšie právne úkony na jeho odpredaj (splnené). RTVS: V nadstavbovej spoločnej štruktúre vznikli spoločné zlúčené útvary a agendy, schválená organizačná štruktúra a organizačný poriadok sú vysoko šetriace (ľudské zdroje a financie). Prebehol prvý audit agend a na jeho základe bolo otvorené hromadné prepúšťanie, ukončené 30. 9. 2011, teda predčasne. Nový Zákonník práce umožní postupné znižovanie stavu zamestnancov mimo režimu hromadného prepúšťania. V súčasnosti prebieha následný audit agend a pracovného vyťaženia zamestnancov, prebiehajú administratívne úkony – úpravy pracovných zmlúv všetkých zamestnancov RTVS. Reštrukturalizácia STV: spočívala v zavedení novej organizačnej štruktúry s vypustením identických a spoločných útvarov (zlúčili sa s rozhlasovými do nadstavbovej štruktúry), došlo k prekonfigurovaniu fixných útvarov štruktúry. Zrevidovalo sa nastavenie procesov
  7. 7. plánovania, výroby, postprodukcie, vysielania. Tieto zmeny vyvolali ďalšie zmeny: najmä vpersonálnom obsadení, predpokladáme ďalšie zlučovanie príbuzných agend.Manažment navrhol rade ukončenie činnosti dcérskych spoločností fúziou alebo likvidácioupre nadbytočnosť. V programovom projekte navrhol ukončenie vysielania jednej programovejslužby a úpravy programového konceptu Jednotky a Dvojky.SRo musel počítať s vyvolanými zmenami v organizačnej štruktúre – tak isto išlo ovypustenie identických a príbuzných útvarov (zlúčili sa s televíznymi do nadstavbovejštruktúry), pre budúcnosť musí počítať s autonómnymi zmenami v organizačnej štruktúre(budú súvisieť s ukončením implementácie digitálneho reťazca výroby, vysielania, archivácie,výkazníctva), počet a rozsah programových služieb tu ostal rovnaký ako v roku 2010. Zatiaľnebolo potrebné žiadnu rušiť.V tejto fáze je potrebné v programe a technike postupne vytipovať spoločné prvky – vspravodajstve, publicistike, národnostných redakciách, v technike – web, intranet, riadenieinvestícií (kompatibilné technologické a softwarové platformy).K tomu sú nevyhnutné analýzy kompatibility výrobných procesov, technického atechnologického vybavenia, prepojenie riadenia programových štruktúr, projektypriestorového a funkčného spojenia regionálnych štúdií v Banskej Bystrici a v Košiciach(fúzie regionálnych štúdií). Predpokladáme sústredenie spoločných administratívnych agend vsídle RTVS, aby bolo možné uvoľniť výškovú budovu STV (dôjde k šetreniu energií anákladov na čistenie, stráženie, údržbu, správu.) (prebieha)Riadenie: V celom RTVS uplatňuje manažment nadstavbové riadenie fúzie, v SRo riadeniekontinuálnych zmien, v STV krízové riadenie.Plán: Tretia fáza zlúčenia – fúzia programových prvkov, výrobných procesov (2012, 13)Počítame s fixnou štruktúrou spoločných podporných agend (po prípadnom spojení vjednom priestore, v takomto prípade bude možné ušetriť ďalšie ľudské zdroje) a technickyrealizovateľných programových prvkov po vyhodnotení účinnosti organizačnej štruktúry2011. Korporátne vrcholové riadenie.Program: Z fúzie sú a budú vylúčené autonómne produkty a s nimi spojené výrobné,vysielacie a archívne procesy, ktoré nie je možné spájať. Napríklad dramatická tvorba másvoje špecifiká v rozhlasových a televíznych výrobných postupoch ale aj v akvizíciách: nákuptakýchto produktov môže realizovať STV, rádiá nemôžu nakupovať dramatickú tvorbu,nemôžu dabovať, musia sami vyrábať. Alebo hudobno-slovná tvorba (relácie o hudbe),náučno-vzdelávacie programy, televízne dokumenty a rozhlasové fíčre – to všetko súautonómne prvky, pri ktorých nie je možné uvažovať o spájaní tvorby, výroby a vysielania.Rozhlas nie je zvuková stopa televíznych programov a naopak, televízia ako komplexnémédium nemôže pracovať s rozhlasovými výstupmi. Produkty ostanú autonómne, je všakmožné uvažovať o obsahovom, tematickom, informačnom prepojení, využití spoločnýchľudských zdrojov (fakultatívne) a o umiestnení produktov na webe a v MUXe. Organizačnáštruktúra je stavaná tak, aby rozhlasové a televízne tímy mohli spolupracovať avytvárať spoločné projektové a/alebo realizačné tímy.Jestvuje však väčšie množstvo programových prvkov, ktoré môžu využiť synergiu spojenia.Možné prepojenie prvkov v programe – spravodajstvo (editori, využitie regionálnych azahraničných spravodajcov, informačné prepojenie), Zelená vlna, národnostné redakcie(obsahové prepojenie, nie výrobné a produktové). Určite je možné spoločné využitieumeleckých telies: koncerty SOSR, využitie Detskej rozhlasovej družiny, Detskéhospeváckeho zboru, OĽUNu, prenosy z festivalov, omší, cross promo v programovýchštruktúrach.
  8. 8. Technika: Prepojiť je možné webové stránky (projekt spoločnej stránky – realizuje sa),intranet, nové médiá. Hlbšie bude nevyhnutné analyzovať ďalšie možnosti konsolidáciea vytvárania styčných plôch v oblasti dátových služieb (Internet, prepojenie SRo a STV)a hlasových služieb (mobil a pevné siete), (analýzy a prípravné projekty sú už v procese,niektoré prvky bolo už nevyhnutné realizovať). Fúzia môže znamenať aj zdieľanie aredundanciu prostriedkov IT (konsolidácia počtu potrebných SW licencií, potrebnéhohardware), (prebieha). Synergickým šetriacim prvkom bude určite spoločný parkprenosových vozov a automobilov, predpokladáme ich efektívnejšie využívanie prispoločných projektoch. Otvoria sa možnosti zdieľania ľudských a technologických zdrojov(najmä zvuková výroba pre STV), zdieľania kontribuč-ných, distribučných a príspevkovýchciest (satelitný uplink, dátové linky na štadiónoch, spoločné fixné kodeky – napr. NR SR, ÚVSR) a ďalšie synergické prvky. Nevyhnutné bude centrálne riadenie investícií (kompatibilnétechnologické a softwarové platformy).Horizontálna komunikácia výrobných centier a technickej podpory umožní využitie možnostívoľnej disponibility ľudských zdrojov medzi organizačnými útvarmi, v tejto fáze treba počítaťs prípravou na spoločne riadené kapacitné plánovanie (rozhodnutie o využití platformyPROVYS, projekt je v procese).Rozpočet: Stavba rozpočtu zhora. Ak bude možné zrealizovať navrhnuté reštrukturalizačnézmeny, bude možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet v štruktúre príjmov a výdavkov – v RTVS,rovnako aj v SRo a STV. Zostavenie takéhoto rozpočtu musí reflektovať nielen zákonnéspôsoby financovania, ale veľké množstvo súvisiacich faktorov a okolností. Základom ostanetrojzložkový zdroj príjmu (úhrady, príspevok zo štátneho rozpočtu, reklama), alebodvojzložkový v prípade zrušenia úhrad. Treba rátať s poklesom na 0,5% využitia vysielaciehočasu na reklamu v STV. Podľa nášho názoru bude potrebné aktivizovať všetky zo zákonapovolené a možné druhy reklamy a telenákupu, a v budúcnosti udržať hoci aj nízke percentona realizáciu reklamy ako minimálneho dodatočného zdroja financovania, na realizáciu crosspromo projektov a mediálnych spoluprác a na podporné reklamné projekty pre neziskovécharitatívne aktivity. Ostatné vlastné zdroje príjmov (nájmy, predaj licencií, produktov, dary,sponzorské plnenia) budú tvoriť skôr doplnkový zdroj. Celkovú príjmovú časťpredpokladáme vo výške okolo 96 mil.eur, výdavková časť ju nemôže prekročiť. Keďževýdavky oboch predchádzajúcich inštitúcií spolu boli na prelome rokov 2010 a 2011 naúrovni 115 – 117 mil. eur, pre dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu stála pred manažmentom prisúčasných podmienkach financovania úloha nájsť úspory zo zlúčenia a reštrukturalizácie vovýške 20 mil. eur. (v roku 2011 splnené a prekročené, úspory budú najmenej 23 mil. eur).Optimálne zdroje pre inštitúciu s takým rozsahom činností, ktoré vykonáva v roku 2011, bymali byť vo výške 106 mil. eur (optimálne pre technologický rozvoj, RTVS udrží všetkyprogramové služby). Rozpočet s príjmami vo výške 96 mil. eur bude znamenať pomalšiutechnologickú obnovu, ale RTVS udrží všetky programové služby len miernou reštrikciou. Akby príjem klesol pod 90 mil. eur, bude to znamenať žiadnu alebo len nevyhnutnú obnovupod úrovňou základnej reprodukcie, výraznú reštrikciu v programových službách: SRo budemusieť výrazne obmedziť rozsah vysielania do zahraničia, najmenej dve celoplošnéprogramové služby neudrží v terestriálnom vysielaní, SOSR bude musieť prejsť na externúspoluprácu a výrazne sa znížia jeho výkony pre vysielateľa, STV obmedzí vysielanie jednejzo svojich dvoch programových služieb, alebo ju zastaví, a systému bude hroziť degenerácia.V akomkoľvek režime financovania (z úhrad alebo zo štátneho rozpočtu) bude potrebnérešpektovať pomer 30:70, podľa ktorého sú zostavované rozpočty SRo a STV vovnútriinštitúcie. 30% z každej úhrady je určených na rozhlasovú tvorbu a vysielanie a 70% natelevíznu tvorbu a vysielanie, po odpočítaní nákladov na spoločné funkcionality.Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV riadenie kontinuálnych zmien. V RTVS budepotrebné udržať nadstavbové riadenie a fakultatívne aj projektové riadenie ďalšej fúzie, ak
  9. 9. budú vytvorené podmienky na uskutočnenie finálnej fázy. Ak nie, systém fungovania RTVSje možné udržiavať v tretej fáze aj dlhšie obdobie.Plán: Štvrtá fáza zlúčenia – finálna: (najskôr 2014 – 15)Dôjde k ukončeniu fúzie technickej a priestorovej (ak pre ňu budú vytvorené podmienky).Okrem fixných nadstavbových riadiacich a koordinačných štruktúr bude možné využívaťvýhody spoločného riadenia kapacitného plánovania a výkazníctva, výroby a technickejpodpory, priamej koordinácie programových výstupov. Flexibilná organizačná štruktúra sdisponibilitou ľudských zdrojov medzi hlavnými organizačnými zložkami bude naplnouskutočniteľná po umiestnení oboch organizačných zložiek v spoločnom priestorovomusporiadaní.Rozpočet: Tvorba rozpočtu by v tomto období (nezávisle od priestorového usporiadania)mohla prejsť zo stavby zhora (direktívne ekonomické riadenie) na stavbu v prierezovejhorizontálnej komunikácii, avšak so striktnou požiadavkou na dodržiavanie záväznýchukazovateľov. Vyrovnaný rozpočet (nezávisle od druhu hlavného zdroja financovania).Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV riadenie kontinuálnych zmien. Projektové riadeniefúzie bude ukončené.Z popisu jednotlivých fáz je zrejmé, že ide o viacvrstvový proces, ktorý postupne zmenídoterajšie riadenie programu, techniky, ľudských zdrojov, ekonomiky, obchodu. Zasiahneteda všetky oblasti činnosti vysielateľa.Výstupy procesu fúzie: - jednotné ekonomické riadenie, - centralizovaná stavba rozpočtov, - kompatibilné výkazníctvo (výroba) a jednotné výkazníctvo (ekonomika), - riadená príprava na zmenu financovania, - koordinované programové riadenie a riadenie výrobných procesov, - spoločné programové prvky, - možnosť prepojenia ľudských zdrojov, - spoločný obchod, marketing, PR, promo aktivity (možnosť spoločného marketingového mixu), - zníženie počtu dcérskych spoločností, - pružná, efektívna štruktúra systému - úsporná štruktúra systému (oproti obom predchádzajúcim systémom dôjde k zníženiu prevádzkových nákladov o 20 až 30 mil. eur ročne (Projekt predpokladal 17 – 20 mil. eur).Prvých deväť mesiacov riadenia fúzie už preukázalo, že projekt fúzie je uskutočniteľnýa potrebný, inak by ostalo zlúčenie SRo a STV len na papieri a nevyužil by sa synergickýpotenciál oboch médií. Dá sa v nej skvalitniť program a všetky súvisiace procesy, veľkémédium verejnej služby má potenciál (informačný, tvorivý, výrobný, obchodný) významného
  10. 10. hráča na poli slovenského mediálneho priemyslu. Správne riadená má potenciál vytvoriťdobrú platformu pre iné než bulvárne a masové programy – klasická hudobná produkcia,moderná hudobná alternatíva, filmové a špecifické televízne projekty domácej, slovenskejproveniencie môžu vytvoriť významný protipól súkromným televíziám a rádiám, diváka poslucháč musí mať možnosť voľby.Je šetriaca – vysielateľ v nej využije spoločné finančné zdroje, synergie (v investíciách,nákupoch, obstarávaniach, priestorovom usporiadaní...). Šetrí ľudské zdroje, počíta sospoločným technickým a priestorovým usporiadaním.Má isté riziká: - nerovnaký zmenový potenciál, - politické riziká – voľba jedného GR v parlamente, veľký súbor titulov na odvolanie GR, nestabilita/neistota vnútri systému, - ekonomické riziká (dlhová služba – systém je od začiatku ohrozený, po dlhodobejšom neriešení môže skolabovať, straty z hospodárenia predchodcov), - riziká vplyvu lobistických, producentských a tvorcovských záujmov (viac v televíznej ako rozhlasovej oblasti, čo súvisí s objemom financií, ktoré sa v tomto druhu priemyslu realizujú), - technický a technologický dlh, - riziko degradácie a neschopnosti konkurencie systému (podhodnotené odmeňovanie GR podľa § 16 ods. 6 a od neho odvodených subštruktúr ľudských zdrojov), - subjektívne – starnúce auditórium médií verejnej služby.Riziká sa však dajú eliminovať: - riadením, korektným hospodárením, správnym investovaním, - ochrannými mechanizmami, - správnym programovaním, - kontrolou, - spoluprácou so štátnymi orgánmi, oddlžením, - novelou zákona (o RTVS, o digitálnom vysielaní, o úhradách – ak ostanú).Úspešnosť realizácie fúzie závisí na reálnej možnosti vytvoriť a motivovať vysoko kreatívny,aktívny a profesionálny manažment, na možnosti aktivizovať a motivovať výkonné ľudskézdroje, na aktívnej a konštruktívnej spolupráci dvoch vrcholových orgánov RTVS – GRa rady (koncepcie, organizačné štruktúry, rozpočty, programové koncepty – toto sú premanažment nevyhnutné nástroje riadenia a niektoré podliehajú priamej schvaľovacejkompetencii rady), tiež na spolupráci GR a odborových organizácií. A samozrejme aj naprístupe štátnych orgánov k verejnoprávnej inštitúcii – nielen v druhej fáze fúzie, kedy pôjdeo riešenie cudzích zdrojov STV a strát z predchádzajúcich období, ale aj v tretej a štvrtej fáze– systém sám nebude schopný generovať zisk, potrebný na veľké investičné projekty(spoločné priestorové riešenie).
  11. 11. Hlavnou úlohou GR RTVS a manažmentu v procese fúzie bude vytvoriť dlhodobo udržateľnýsystém, ktorý bude schopný pružne absorbovať zmeny legislatívneho prostredia, zmenyfinancovania systému a zmeny v nárokoch na programové výstupy.Verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska – vo finálnej podobe fúzie, po oddlžení,reštrukturalizácii a revitalizácii – si predstavujeme ako súbor moderných programovýchslužieb, primárne mienkotvorných a spravodajských, náučných a vzdelávacích, kultúrnych aumeleckých, hudobno-zábavných, a tiež regionálne špecializovaných, ktoré zaberajúvýznamný segment na mediálnom trhu a v mediálnom priemysle, ako modernú flexibilnúorganizáciu s logickou štruktúrou a s vyrovnaným rozpočtom, ako stabilný prvok slovenskéhoduálneho mediálneho priestoru.V oblasti riadenia zdôrazňujem aspekt zodpovednosti, kvalifikovanosti a osobnejangažovanosti manažérov na všetkých riadiacich pozíciách – realizácia fúzie je mimoriadnenáročný proces, v ktorého riadení by každá chyba rezonovala veľmi dlho.V programovej oblasti zdôrazňujem aspekt intenzifikácie (nepôjde o extenzívne rozširovanieslužieb) – rozvoj je možný len v kvalitatívnej dimenzii, v úcte k tým, pre ktorých tuverejnoprávna inštitúcia je, v pokore k hodnotám, ktoré im sprostredkúva a predstavuje.
  12. 12. 2. Stratégia programového rozvoja V Projekte riadenia a rozvoja RTVS na roky 2011 – 2015 je rozvoj poskytovanejprogramovej služby viazaný na postupnú revitalizáciu všetkých oblastí činnosti RTVS a nauskutočnenie zásadných krokov fúzie. Programový rozvoj je možný len v kvalitatívnejdimenzii, z hľadiska riadenia pôjde o riadenie súboru kontinuálnych zmien (nie skokových čišokových). Pri definovaní základných kritérií rozvoja programovej služby vychádzame predovšetkýmz troch východísk:- rozvoj programu koncipujeme v súlade s vývojom ekonomickej situácie Rozhlasua televízie Slovenska, rešpektujeme finančné, technické a technologické podmienky tvorby avysielania programu;- jasne definujeme programové zameranie jednotlivých programových služieb (okruhov) tak,aby sa vzájomne neprelínali ale dopĺňali a zároveň garantovali plnenie úloh zo zákona,- nadväzujeme na všetko pozitívne, čo priniesli vo vývoji duálneho systému Slovenskýrozhlas a Slovenská televízia ako vysielatelia zo zákona a zároveň určujeme podmienky premodernizáciu obsahu aj formy vysielania všetkých ich programových služieb v spojenejinštitúcii. Keďže manažment RTVS nepozná v tomto období presné nastavenie systémufinancovania celej inštitúcie, vytvára sa obraz vývoja na ďalšie obdobie len s istýmiťažkosťami, rámcovo. Ak je základným predpokladom fungovania celej inštitúcie vyrovnanýrozpočet, v takomto prípade je realizácia programovej služby závislá od vytváraniadostatočných zdrojov v oblasti prímov. Program bude musieť v nasledujúcich rokoch veľmipružne reagovať na možnosti rozpočtu. Samozrejme i v tejto situácii garantujeme plneniezákonom stanovených úloh, ktoré predstavujú pre RTVS základné limity jednotlivýchprogramových služieb (financovanie ovplyvní ich rozsah). Základným cieľom rozvojaprogramovej služby RTVS ostáva aj na ďalšie obdobie zabezpečiť pre obyvateľovSlovenskej republiky spravodajské a publicistické informácie pre ich orientáciu a slobodnéutváranie názorov, v oblasti umeleckých programov vytvárať predpoklady na vznik a šíreniekvalitných umeleckých diel všetkých žánrov a tým sa spolupodieľať na rozvíjaní estetických aetických kritérií poslucháčov. Vývojový trend elektronických médií bude v nasledujúcich rokoch ovplyvnenýdynamickým rozvojom možností získavania jednotlivých informačných zdrojov. Mladšiagenerácia dnes akceptuje stále masívnejšie technologické novinky. Klasické programovénosiče budú v nasledujúcom období odsúvané do úzadia. Na túto skutočnosť musíme pripríprave programového obsahu neustále myslieť. Podľa odborníkov, ktorí sa zaoberajútechnologických rozvojom, sa dynamická krivka penetrácie nových spôsobov individuálnehoprijímania obsahu médií bude aj v najbližšom období neustále zvyšovať. Individuálny výberobsahu vysielania rozhlasu aj televízie sa bude prehlbovať. Dnešný trend stále väčšejakceptácie neplnoformátových programových služieb sa bude v najbližších rokoch eštedynamickejšie prehlbovať a doterajší vývoj naznačuje, že monotematické, resp. obsahovoužšie zamerané špecializované televízne kanály budú mať čoraz silnejšiu pozíciu. Tento trendje zrejmý aj u iných vysielateľov (nielen) na Slovensku - vplyvom digitalizácie a inýchfaktorov klesá podiel mainstreamových plnofomátových programových služieb, avšak tento jekompenzovaný nárastom podielu menších, užšie zameraných špecializovaných okruhov.Podobným smerom sa vyvíja napríklad aj Česká televízia, ktorá disponuje momentálne štyrmia uvažuje o piatom, prípadne šiestom okruhu. Takže aj keď podiel ČT 1 klesá, celkový podielČT je pomerne stabilný, resp. dokonca má tendenciu rásť. Na tieto nové okolnosti a možnosti,
  13. 13. ktoré zásadne zmenia mediálne prostredie v najbližšom období aj na Slovensku, musímereagovať pri príprave programovej štruktúry na všetkých programových službách RTVS. Druhým dominantným vývojovým prúdom, ktorý zásadne ovplyvní postavenie televíziív rámci mediálneho mixu, bude pokračujúci rozvoj online médií a ich zvyšujúci sa vplyv.Aktuálna penetrácia internetu už prekročila úroveň 54% populácie, pričom penetráciav mladšej časti populácie dosahuje až 90% úroveň (napríklad u detí vo veku 10-12 rokov). Tomá samozrejme zásadný vplyv na ich konzumáciu klasického „konvenčného“ televíznehoobsahu ponúkaného v rámci klasických televíznych služieb: stúpa konzumácia obsahuponúkaného na on-line platformách. Aj na základe tejto prognózy je zrejmé, že mimoriadnupozornosť musí programový manažment venovať novým funkcionalitám webu. Práve web samusí stať novou samostatnou programovou službou s ponukou mnohých možností sledovaťprogramovú ponuku rozhlasu a televízie, no má tiež poskytovať aj nové možnosti využitiaspravodajských, publicistických a umeleckých programových žánrov. Web by sa mal pretov horizonte jedného roka stať plnohodnotným spravodajským médiom, kde si návštevníknájde aktuálne a neustále aktualizované spravodajstvo, publicistiku, archív relácií, priameprenosy a rôzne prvky interaktivity. Uvažujeme o reláciách a formátoch vyrábaných špeciálnepre web a práve týmto spôsobom chceme osloviť tú skupinu populácie, v ktorej máverejnoprávny vysielateľ tradične slabšiu pozíciu, a síce mladého dynamického diváka. 2.a. Základná charakteristika zmien  SLOVENSKÝ ROZHLASPodľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej 4 rozhlasovéprogramové služby. V súčasnosti ide o 9 programových služieb, diferencovaná ponuka ichformátov vytvára pre všetkých poslucháčov dostatočne pestrý výber všetkých programovýchtypov v rozsahu, ktorý vyžaduje legislatíva. Rozhlas by mal pokračovať v nastúpenom trende– naďalej modernizovať svoje vysielanie tak, aby vyhovovalo stúpajúcim požiadavkámposlucháčov na príjem jednotlivých programových služieb a efektívnejšie využívať vnútornéaj vonkajšie ekonomické zdroje. Hlavné programové služby Rádio Slovensko a Rádio Reginabudú aj v ďalšom období pokračovať v precíznom odlišovaní svojich programových služieb.Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie bude zamerané na väčšinovéhoposlucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje dynamickejší spôsob vnímania svojhookolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy, Rádio Regina sa bude zameriavať naposlucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolía zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. Dôležité bude udržať vysokú dôveruk obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciu poslucháčskej základne.Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovať štvrtinový podiel na trhurozhlasových staníc. Ďalšie terestriálne doplnkové programové služby – Rádio Devín,Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokoch sústreďovať na unikátneprogramové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom, resp. z iných rádií. Natejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát. Nevyhnutné však budehľadať stále nové, atraktívnejšie formy spracovania programov a ich zoradenia dojednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa. Digitálne programové služby, ktorýchprogram sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, Rádio Litera aRádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programové prvky.Rádio Junior bude postupne participovať aj na premiérovom programe. V tomto projektefakultatívne počítame s rozšírením ponuky monotematických streamov (nízkonákladovéprogramové služby) – alternatívna hudba, ktorá doplní obsah Rádia_FM a programová službazameraná výlučne na spravodajstvo a publicistiku. V rokoch 2011 – 2015 budeme okrem
  14. 14. internetovej ponuky klásť dôraz na využívanie nových médií, ktoré razantne vstupujú namediálny trh aj u nás. Cieľom programových zmien bude obhájiť v čoraz dynamickejšie sarozvíjajúcom svete informácií verejnoprávny priestor v oblasti rozhlasového vysielania.Zachovať si súčasný podiel na trhu, byť solídnym článkom duálneho systému. Stať sa lídromv zavádzaní digitálneho vysielania, ktoré bude znamenať podstatnú zmenu v celom systémeprenosu informácií. Nerezignovať na náročnejší a alternatívny obsah programov, ktoré inérádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výber v ktorejkoľvek oblasti –spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Ponúkať kvalitu v atraktívnom zvukovomspracovaní. V oblasti nových médií sprístupniť záujemcom naše vysielanie nielen v on linepodobe, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia nové technologické platformy.Poslucháč si postupne bude sám vytvárať program, ktorého obsah mu v širokej škále budemeponúkať. V budúcnosti bude úspešný ten vysielateľ, ktorý sa najviac priblíži k individuálnympožiadavkám poslucháčov. V tejto oblasti má práve verejnoprávny vysielateľ jedinečnúmožnosť poskytnúť širokej verejnosti bohatý obsah svojho archívu aj aktuálnych programov.SLOVENSKÁ TELEVÍZIAPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej dve televízneprogramové služby. V súčasnosti vysiela STV1 (Jednotku), STV2 (Dvojku). Najväčšouvýzvou pre programový manažment je stabilizácia programovej štruktúry najmä JednotkySlovenskej televízie. Je dôležité vrátiť vysielaniu Jednotky dôveru medzi divákmi a zostaviťprogramovú ponuku tak, aby počas celého dňa mal divák garanciu, že ponúkaný programdosahuje potrebné kvalitatívne parametre. Jednotka sa musí stať pre divákov dôležitoumožnosťou voľby v ponuke všetkých vysielateľov, pričom hlavným lákadlom sa musí staťpráve kvalita. Našou ambíciou je, aby programová ponuka Jednotky mala atraktívnosťa príťažlivosť, aby sa divácke portfólio v prvej fáze stabilizovalo, inak nemožno hovoriťo zvyšovaní diváckeho podielu. Vzhľadom na nesmiernu dynamiku rozvoja trhu ťažkohovoriť o konkrétnom čísle, no potenciál Jednotky je určite vyšší než ukazujú súčasné číslaa preto bude našou snahou zvýšiť trend diváckeho záujmu, pričom by sme radi stabilizovalipodiel Jednotky na úrovni 12% diváckeho podielu v kategórií 12+. Pri Dvojke je podstatnenáročnejšie stanoviť predikát podielu na trhu, keďže jej programová ponuka je fragmentovanáa zameraná na divácke minority a náročnejších divákov. Ideálne by bolo posudzovaťvýkonnosť ponúkanej programovej štruktúry vo vzťahu k cieľovým skupinám, ktoré má danýprogram ambíciu osloviť, pretože práve tento údaj nám dá, na rozdiel od údaja o sledovanostiv univerzálnej cieľovej skupine, relevantnú informáciu o výkonnosti daného programu. Tovšak aktuálny systém monitorovania televíznej sledovanosti v plnej miere neumožňuje. Pretosi dovoľujeme vysloviť ambíciu, že podiel Dvojky sa môže pohybovať v intervale 2 až 4%v závislosti od objemu športového vysielania. Dosiahnuť takýto cieľ v období dynamickéhonárastu konkurencie plnoformátových ale najmä monotematických programových služieb bude neľahká úloha. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa programové ponuky Jednotkya Dvojky vhodne dopĺňali a aj v rámci tohto programového súbehu ponúkali istú alternatívu:cieľom bude, aby divák mal vždy dôvod zostať na niektorej programovej službe STV.Programovú ponuku v rámci jednotlivých časových pásiem budeme na Jednotke a na Dvojkemodelovať tak, aby v tom istom čase neoslovovali rovnakú cieľovú skupinu, ale vytváralialternatívu. Napríklad ak na Dvojke budeme vysielať atraktívny futbal, o ktorom vieme, žeoslovuje predovšetkým mužov, tak program Jednotky by mohol ponúkať zaujímavúalternatívu pre ženy. V programovej ponuke chceme v najbližšom období dosiahnuť nielen vobsahu, ale aj v oblasti technológii podstatne vyšší štandard. RTVS, jej organizačná zložkaSlovenská televízia, musí prekonať zaostávanie v technologických možnostiach. Týka sa tovšetkých oblastí tvorby jednotlivých programových žánrov. Na prvom mieste počítame s tým,
  15. 15. že sa výrazne zmení kreatíva a spravodajstvo. Nové dynamickejšie, operatívnejšie a najmämodernejšie programové self promo a celkovo nová grafika Jednotky a Dvojky budú predivákov prvým signálom celkovej zmeny programovej ponuky Slovenskej televízie. Tak istospravodajstvo musí vysielať už začiatkom roka 2012 z nového, moderného štúdia, ktoréumožní poskytnúť divákom modernejší a estetickejší obraz. Opustíme formát vysielania 4:3a nahradíme ho konečne moderným formátom 16:9. Samozrejme tieto formálne zmeny budúruka v ruke so zmenou obsahu. Programové upútavky musia ponúkať kvalitné programya spravodajstvo musí zabezpečovať nielen moderný obraz, ale aj objektívny, nezávislýa informačne bohatý obsah. Už v roku 2012 chceme zabezpečiť na Jednotke tri výraznéhodinové informačné bloky. Ráno od 7 do 8, na obed od 12 do 13 a večer od 19 do 20.Zachované budú aj krátke bloky správ o 16 a 22 hodine. Ranný blok bude zabezpečovať predivákov základný pohľad na udalosti, ktoré sa odohrali a na ich vývoj od poslednéhovysielania, výhľad na najbližšie obdobie a základný informačný servis, ktorý sa dotýkanasledujúceho dna. Na obed poskytneme okrem spravodajských blokov aj komentovanýpohľad na vývoj najdôležitejších tém a večer poskytneme divákom STV celkový súhrnudalostí z domova aj zo zahraničia. Prioritnou kvalitou - zadaním pre spravodajstvo jedôveryhodnosť, mienkotvornosť, vyváženosť a veríme, že s tým pôjde ruka v ruke aj nárastdiváckeho záujmu. Našou ambíciou je otvárať nové témy, ponúkať spravodajskú pridanúhodnotu v podobe analýz, historických, ekonomicko-právno-geopolitických súvislostí. Našímcieľom je, aby ostatné médiá čerpali témy a informácie práve zo spravodajstva STV.Ďalšou dôležitou osou tvorby programovej ponuky sa stane ponuka publicistickýchprogramov. Na televíznom trhu absentuje občianska a investigatívna publicistika a práve tietoprogramové typy sa musia stať stabilnými formátmi v programovej ponuke STV. Ale ajvíkendové magazíny a ľahšie programové typy, napr. cestovateľský magazín, musíme užv najbližšom období dostať do vysielania.V období nasledujúcich rokov by mala Slovenská televízia zohrať dôležitú úlohu ajv televíznej dramatickej tvorbe. Postupne na túto oblasť takmer úplne rezignovala. Je faktom,že ide o finančne najnáročnejšiu časť programovej ponuky, ale na druhej strane práve tvorbatelevíznych väčších seriálov, či minisérií ako aj televíznych filmov je vždy signálom stabilitya dynamického rozvoja televízneho vysielateľa. Slovenská televízia v spoluprácis koprodukčnými partnermi v prípade náročnejších projektov, alebo aj vlastnou výrobou musíkaždý rok zabezpečiť niekoľko výrazných titulov do vysielania.V období, kým sa nepodarí vytvoriť ekonomické podmienky na znovuobnovenie vysielaniaďalších monotematických programových služieb Slovenskej televízie, budeme vysielaťniektoré športové podujatia aj na Jednotke. Na tejto programovej službe sa budú vysielať tiešportové podujatia, resp. ich časti, ktorých dosah na divácku obec prekračuje rámec výlučnešportových fanúšikov. Pôjde napríklad o zápasy slovenskej reprezentácie v rámci hokejovýchalebo futbalových Majstrovstiev sveta, prípadne o kľúčové športové vystúpenia slovenskýchreprezentantov v iných športoch. V istých mimoriadnych prípadoch je možné vysielať ajšportové podujatia , na ktorých sa nezúčastňuje naša reprezentácia.Dôležitou súčasťou programingu je aj stabilita vysielacích časov. Budeme podporovať návyk,ktorý sa v divákoch už dlhšie vytvára v jednotlivých obdobiach toho ktorého dňa.Situácia vo vysielaní Dvojky je podstatne stabilnejšia, ale to neznamená, že by aj Dvojkanemala prejsť na nové štruktúry programu. Podrobnejšie tieto zmeny popisujeme v ďalšíchčastiach. WEBAktuálna penetrácia internetu na Slovensku je tesne nad 54%, v niektorých európskychkrajinách (Švédsko, Nórsko) dosahuje viac ako 90%, a to predznamenáva aj vývoj na
  16. 16. Slovensku. Dostupnosť v konzumácií on-line obsahu určuje aj jednu z priorít – ňou budev nasledujúcom období budovanie spoločnej internetovej stránky RTVS. Jej predpokladom jerozsiahla revitalizácia portálov oboch organizačných zložiek verejnoprávneho vysielateľa.Základným východiskom pre zmenu je axióma, že www.rtvs.sk, koncipovaný podľazákonného rámca informatizácie verejnej správy, pre veľké verejnoprávne médium nestačí. Jenevyhnutné uvažovať o samostatnej webovej programovej službe – táto nemá slúžiť iba naprezentáciu inštitúcie a nemala by slúžiť primárne ani na jednoduché odkazovanie, čo právevysiela televízia či rozhlas. Online kanál oboch médií sa musí stať plnohodnotným médiomspojenej inštitúcie, ktoré efektívne využíva interné zdroje a používateľom poskytujeplnohodnotný zážitok z vysielania verejnoprávneho média – na internete. Plnohodnotnémédium znamená, že programový web RTVS neposkytne len archívny záznam odvysielanýchprogramov, ale rozvinuté témy zo spravodajstva či publicistiky, moderované diskusie, onlinechaty s odborníkmi, súvisiace a doplnkové spravodajstvo, rozhovory s tvorcami programuatď. V súčasnosti najsilnejšia zložka rozhlasu – spravodajstvo – nemá dôstojnú internetovúprezentáciu, televízia nemala internetovú spravodajskú sekciu vôbec, takže hoci sila médiíverejnej služby je vnímaná najčastejšie cez ich spravodajstvo, na internete táto zložka takmerneexistuje. V rámci poskytovania verejnej služby aj cez digitálne platformy by sav budúcnosti mala táto funkcionalita dostať do popredia. Pôjde o riešenie nielen v súvislostis obmedzenými finančnými prostriedkami (nemožnosť vybudovania samostatnejspravodajskej programovej služby) ale aj s preferenciami v prijímaní informácií u kľúčovejpotenciálnej cieľovej skupiny kvalitného verejnoprávneho spravodajstva (táto prijímainformácie priebežne počas dňa a primárne prostredníctvom internetu). Práca s obsahomv digitálnej ére neznamená len tvorbu obsahu pre internet, ale aj jeho sprístupnenie novýmidistribučnými cestami. Obsah médií verejnej služby (s výnimkou programovej službyRádio_FM) vôbec nie je prispôsobený napríklad mobilným platformám.Je tu aj možnosť riešenia dlhodobého problému vysielateľa verejnej služby, ktorým je nízkaatraktívnosť pre mladšieho diváka a slabá komunikácia s ním: okrem reálnej formya štruktúry ponúkaného obsahu je problém znásobený aj tým, že staré spôsoby vysielaniavzďaľujú vysielateľa od mladšieho diváka – ten už dávno vyhľadáva a konzumujeaudiovizuálny obsah inak ako tradičným lineárnym spôsobom. Využitie sociálnych sietí nazintenzívnenie komunikácie s časťou verejnosti bude ďalšou úlohou v tejto oblasti.Celkové riešenie vybudovania spoločného webu si vyžiada špeciálny realizačný projekt, naktorom už RTVS pracuje, technologické zázemie a vytvorenie realizačného tímu.Základné priority webu: ‐  Neustále aktualizovaný spravodajský obsah vrátane videoreportážií ‐  Budovanie synergie s konvenčným rozhlasovým a televíznym vysielaním, či už v oblasti proma alebo informačnej pridanej hodnoty (púšťanie častí relácií v predstihu a podobne) ‐  Vytváranie exkluzívneho kontentu špeciálne pre web, čo podčiarkuje ambíciu vytvoriť web ako samostatnú programovú službu zacielenú na mladších divákov.
  17. 17. 2.b. Programové službyRozhlasové programové služby:Informačné programové služby – Rádio Slovensko, Rádio Regina a Radio SlovakiaInternationalRádio Slovensko – Slovenský rozhlas 1Charakteristika programovej služby – Rádio Slovensko je vo svojom 24-hodinovomprograme prioritne zamerané na prúdové vysielanie s dominantnou orientáciou na aktuálnespravodajstvo a analytickú publicistiku doplnenú blokmi umeleckého programu.Poslanie – poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je univerzálna z hľadiskasvojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnejnezávislosti a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov, poskytuje priestor súčasnýmspoločenským a kultúrnym aktivitám, sprostredkúva hodnoty iných národov.Programové priority – mienkotvorné dôveryhodné spravodajstvo, silná pozícia zahraničnéhospravodajstva, bezkonkurenčné športové spravodajstvo (priame prenosy zo športovýchpodujatí), analytická publicistika. Informácie nestranné, overené, neskreslené, aktuálne,zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné. Prioritou Rádia Slovensko je v prvomrade korektne informovať, zaujímavo vzdelávať a popri tom aj zabávať.Programová služba je z časového hľadiska rozdelená na: • ranný blok – interaktívne prúdové vysielanie s dôrazom na aktuálne servisné informácie potrebné pre daný deň • predpoludňajší blok – prúdové vysielanie s dôrazom na aktuálne spravodajstvo a publicistiku, servisné informácie • popoludňajší blok – prúdové vysielanie zamerané na aktuálne spravodajstvo a analytickú publicistiku, servisné informácie • večerný blok – blokové vysielanie zamerané na živý kontakt s poslucháčmi, profilové rozhovory osobností, analytická publicistika, umelecké slovo, v novej vysielacej štruktúre 2012 prechod na prúdové vysielanieDodržiavaný pomer slova a hudby – 50 % : 50 %Hudobný formát – hudobný formát Rádia Slovensko vychádza z mapovacej štúdie, ktorápresne pomenúva, aké požiadavky má daná cieľová skupina na hudobnú skladbu pre nichideálneho rádia. Jadro tvoria osvedčené hity 80. a 90. rokov. Na objem súčasnej (aktuálnejhitparádovej) hudby nekladú poslucháči zásadný dôraz. Výnimkou je iba aktuálna domácaprodukcia. Tento formát je potrebné ďalej rozširovať. Poslucháči majú možnosť získaťpotrebné informácie o hraných skladbách cez webovú stránku.Cieľová skupina poslucháčov – okruh poslucháčov verejnoprávnej inštitúcie je rôznorodý,preto Rádio Slovensko zohľadňuje široké spektrum záujmov verejnosti, ponúka programatraktívny a užitočný, ktorý reaguje na potreby a záujmy spoločnosti. Pravidelné prieskumymediálneho trhu sú východiskovým materiálom pre operatívne rozhodnutia i strategickézmeny v strednodobom horizonte. Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie sazameriava na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňujedynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy.
  18. 18. Z hľadiska veku ide primárne o poslucháčov vo veku 30 až 50 rokov (s presahom k staršímročníkom).Koncepcia rozvoja programovej služby – v nasledujúcom období bude na tejtoprogramovej službe nevyhnutné podstatne zvýšiť aktuálnosť poskytovaných informácií voforme spravodajských materiálov ale aj publicistických programov. Potrebná je jasnejšiaprofilácia programovej služby, čo si bude vyžadovať postupné zmeny v programovejštruktúre smerujúce k rozšíreniu prúdového vysielania s minimálnym počtom voprednahratých programov. Tak bude možné flexibilne reagovať na dianie „tu a teraz“. Prioritou jevytvoriť v programe čo najväčší priestor pre možnosť živého vstupovania. Pred akýmkoľveknaplánovaným programom musia mať prednosť aktuálne, rýchle a overené informácie vrátanespoľahlivého dopravného spravodajstva. • rozšírenie prúdového vysielania v pracovných dňoch do polnoci, cez víkend počas dňa • prehodnotenie tých programov, ktoré sú vysielané na Rádiu Slovensko a súčasne na inej programovej službe • vytipovanie programov, ktoré je možné realizovať v spolupráci s televíziou formou spoločného alebo podporného programu, tvorba spoločných námetov (priestor pre spoluprácu ponúkajú najmä významné spoločenské, kultúrne a športové podujatia) • skvalitnenie prezentácie programovej služby v nových podmienkach RTVS • rozvoj moderátorského prejavu • rozšírenie analytickej publicistiky v popoludňajšom a večernom prúdovom vysielaníSpravodajské programy – v spravodajstve je potrebné rozšíriť priestor pre vlastné témya využívať ich umiestňovanie na webe. Spravodajstvo RTVS by sa malo stať jednýmz najvýraznejších a samozrejme aj najdôveryhodnejších informačných zdrojov pre širokúverejnosť. Rovnako tak servis pre poslucháčov v podobe dopravného spravodajstva.Súčasné spravodajské programy zostanú zachované, plánujeme rozšíriť správy v tých časoch,v ktorých doteraz neboli a krátke správy o pol vo večernom prúdovom vysielaní.Spravodajské aktuality majú prednosť pred akýmkoľvek vopred naplánovaným programom.Publicistické programy – publicistika na Rádiu Slovensko bude pracovať s kratšími,atraktívnejšími formátmi (analytická a investigatívna publicistika), ktoré budú využívať rôzneformy rozhlasového spracovania. Mimoriadne dôležitý je vhodný výber poslucháčskyzaujímavých a užitočných tém, ktorý sa realizuje prostredníctvom pravidelnej komunikáciemedzi dramaturgom programovej služby a editormi výrobných centier. Určitými zmenamimusí prejsť náboženská publicistika a magazínové programy mapujúce dianie v kultúrnoma spoločenskom živote tak, aby viac reagovali na súčasné požiadavky poslucháčov.Je potrebné pokračovať v precíznom profilovaní blokov v prime-time a dôsledne dodržiavaťnastavený formát rádia (obsahový i pomer slova a hudby). Aj pred programami, ktoré sú dnesuž „ikonami“ Rádia Slovenska, stojí úloha zatraktívniť svoj formát a obsah, aby viacrešpektovali základnú koncepciu, filozofiu rádia.Športové programy – Rádio Slovensko bude naďalej podporovať silnú pozíciu kvalitnéhošportového spravodajstva. Priame prenosy zo športových podujatí zostanú súčasťouvysielania. Rádio Slovensko poskytuje priestor aj na prezentáciu menej známych netradičnýchšportov.Dramatické programy – v budúcnosti plánujeme v súlade s jasnejšom profiláciouprogramovej služby presunúť dramatické programy na Umelecké programové služby, určitúčasť aj na Rádio Regina. Príležitostne vo sviatočné alebo počas špeciálnych tematických dní
  19. 19. zostanú zachované umelecko-vzdelávacie programy (fíčre) a čítanie na pokračovanie.Tradičnou súčasťou nedeľného predpoludnia zostane zábavný program.Hudobné programy – popri vyprofilovanom hudobnom formáte v prúdovom vysielaní RádioSlovensko nezanedbáva ani menšinové žánre v špecializovaných publicistických programoch.Osobitnú pozornosť venujeme súčasnej i staršej slovenskej hudbe. Rádio Slovensko vosvojom vysielaní podporuje aj nové hudobné talenty.Vzdelávacie programy – sú prirodzenou súčasťou denného vysielania v podobepublicistických príspevkov a programov. Zvlášť úspešný je pravidelný program, ktorý prinášaautentické reportáže z členských krajín Európskej únie (S Rádiom Slovensko po Európskejúnii). Rovnako pondelková zdravotnícka Nočná pyramída, v ktorej sa každý týždeň striedajúexperti z oblasti medicíny. V sobotnom večernom programe (Nočná pyramída) majúposlucháči možnosť diskutovať s odborníkmi z oblasti vedy, výskumu, teológie a podobne.Cieľom Rádia Slovensko je pokračovať v hľadaní nových atraktívnych foriem vzdelávaniaprostredníctvom rozhlasového vysielania.Rádio Regina – Slovenský rozhlas 2Charakteristika programovej služby – programová služba vytváraná tromi regionálnymištúdiami (Rádio Regina Bratislava, Štúdio RTVS Banská Bystrica a Štúdio RTVS Košice)s 24-hodinovým vysielaním, v ktorom sa strieda prúdové vysielanie s blokovými programami.Programový manažment Informačných programových služieb bude pokračovať v trendediferencovania programových prvkov Rádia Regina od Rádia Slovensko.Poslanie – programová služba napĺňa poslucháčsky záujem vedieť viac o svojom regiónev celom spektre spoločenského života. Poslucháčovi Rádia Regina neunikajú podstatnéinformácie týkajúce sa celého Slovenska a zahraničia, získava však aj detailnejší prehľado témach, ktoré sa dotýkajú regiónu, v ktorom žije. Táto programová služba zároveň ponúkainý pohľad na celospoločenské témy, presahujúce hranice regiónu, pre ktorý vysielas ohľadom na záujem poslucháča. V tom je pridaná hodnota Rádia Regina.Programové priority – formát, v ktorom sa strieda prúdové a blokové vysielanie (klasickýrozhlasový plnoformát). Autonómne spravodajstvo zamerané na udalosti v regiónochSlovenska. Publicistika, ktorá reaguje na problémy na regionálnej úrovni. Predstavenieosobností zo všetkých oblastí Slovenska. Živý kontakt s poslucháčom prostredníctvomtradičných (list, telefonát) i moderných foriem komunikácie (sms, mail, sociálne siete).Programová služba je z časového hľadiska rozdelená na ranný, predpoludňajší, popoludňajšía večerný blok.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 45 % : 55 %Hudobný formát – hudba zameraná na 60. a 70, roky. Slovenská hudba s presahom dosúčasnosti. Výraznou súčasťou programovej ponuky Rádia Regina nevyhnutne ostane ľudováhudba a folklór v celom spektre jeho jednotlivých žánrov.Cieľová skupina poslucháčov – Rádio Regina sa prioritne zameriava na poslucháčov, ktorípreferujú pokojnejší životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sao dianie v najbližších regiónoch. Z hľadiska veku ide o poslucháčov vo veku 40 až 60 rokov
  20. 20. (s presahom k starším ročníkom). Do cieľovej skupiny patria aj poslucháči národnostno-etnického vysielania, ktoré je pevnou súčasťou programovej ponuky Rádia Regina.Koncepcia rozvoja programovej služby • obsahová profilácia Rádia Regina, zvýraznenie jej informačnej jedinečnosti najmä pokiaľ ide o spravodajstvo a publicistiku • Rádiá Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice zostanú rovnocennými tvorivými centrami s vlastným autonómnym programom v určených časových slotoch (niektoré majú spoločné) • zjednotenie vysielacích časov národnostno-etnického vysielania v pracovnom týždni a jeho rozšírenie cez víkend • spoločne sa budú vysielať len tie regionálne programy, ktoré majú potenciál osloviť poslucháčov na celom Slovensku • prezentácia folklóru bude vychádzať z faktu, že folklór je zaujímavý aj pre mladých ľudí, veď tí predovšetkým chodievajú na folklórne festivaly • vytipovanie programov, ktoré je možné realizovať v spolupráci s televíziou formou spoločného alebo podporného programu, tvorba spoločných námetov • skvalitnenie prezentácie programovej služby v nových podmienkach RTVSSpravodajské programy – prioritou je ďalšie posilňovanie samostatného regionálnehospravodajstva. V súčasnosti hlavný spravodajský program Žurnál Rádia Regina vysielajúrovnocenne Rádio Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Rozšírilo sa autonómnespravodajstvo, autonómne regionálne správy zo štúdií sa vysielajú o 9.00, 10.00, 11.00, 14.00a 15.00 hod.Publicistické programy – aktuálna publicistika má bohaté zastúpenie v prúdovom vysielaní,kde dynamickejšou formou spracovania reaguje na témy, ktoré rezonujú v spoločnostis dôrazom na regionálny charakter. Produkovaná je v každom regionálnom štúdiu samostatne.V budúcnosti musí dôjsť v tomto smere k výraznejšiemu odlíšeniu Rádia Regina Bratislavaod Rádia Slovensko.Zachované zostanú blokové publicistické programy (pravidelné analytické besedy, reportážezo života miest a obcí, programy určené pre občanov s telesným či mentálnymznevýhodnením, profilové rozhovory s osobnosťami spoločenského života a pod.), ktoréponúkajú detailnejší pohľad na bežný život.Stabilný priestor vo vysielaní budú mať priame prenosy bohoslužieb a programy určené preveriacich, ktoré budú reflektovať na aktuálne témy a nové otázky v náboženskoma cirkevnom živote. Osobitne to môže byť výzva pre banskobystrické Rádio Regina, ktorév prieskumoch počúvanosti v Žilinskom kraji zaostáva za Rádiom Lumen už od roku 2009.Dramatické, umelecké a zábavné programy – naďalej budú mať svoje významnézastúpenie vo vysielaní programovej služby. Počas pracovného týždňa najmä vo večernomvysielaní: rozhlasová hra, fíčer, čítanie na pokračovanie, poézia. Cez víkend aj počas dňa:zábavné programy, rozhlasová hra pre mládež, rozhlasové seriály. Do vysielania súpravidelne zaraďované premiérové tituly, programová služba však naďalej pracuje ajs bohatým archívom.Osobitné miesto v programovej štruktúre majú programy pre deti: každý večer rozprávka nadobrú noc, od roku 2012 plánujeme presunúť nedeľnú rannú rozprávku z Rádia Slovensko naRádio Regina.
  21. 21. Svoju tradíciu si zachovajú zábavné programy, ktoré sa realizujú vo všetkých trochregionálnych štúdiách.Hudobné programy – Rádio Regina bude naďalej poskytovať priestor všetkým hudobnýmžánrom. Bezkonkurenčné zastúpenie má autentický folklór prostredníctvom priamychprenosov z festivalových podujatí. V tomto trende budeme pokračovať. V spoluprácis Centrom hudby a špecializovaných programov plní Rádio Regina aj úlohu vzdelávania,v špecializovaných programoch sprostredkúva informácie a zaujímavosti o hudbe,interprétoch a hudobných skupinách.Každé štúdio bude samostatne pokračovať vo vysielaní populárnych „Hudobných pozdravov“v individuálnom rozsahu podľa požiadavky poslucháčov.Radio Slovakia International (RSI) – Slovenský rozhlas 6Charakteristika programovej služby – Radio Slovakia International je významnýmprostriedkom prezentácie spoločenského a kultúrneho života na Slovensku v zahraničí azároveň prostriedkom komunikácie s krajanmi. Denne vysiela v premiére magazín v jazykuanglickom, francúzskom, nemeckom, ruskom, slovenskom a španielskom v rozsahu 30 minútv každej jazykovej mutácii. RSI je významným vkladom do komunikácie materskej krajiny sozahraničnými Slovákmi.Štruktúra Informačných programov v jednotlivých jazykových mutáciách: • spravodajstvo (3 – 5 min.) • aktuálna publicistika (3 – 5 min.) • publicistické bloky – rubriky (3 – 7 min.)V rámci spravodajských blokov sa RSI zameria na aktuálne politicko-spoločenské dianie naSlovensku s dôrazom na pohotovosť prenosu informácii prostredníctvom rozhlasovéhovysielania a internetu.V rámci publicistických blokov bude dominovať: • ekonomika – možnosť investovania na Slovensku ako aj podnikateľské aktivity domácich a zahraničných investorov; verejné financie; stav hospodárstva; udalosti v EÚ a ich dopad na slovenskú ekonomiku; predstavovanie významných finančných inštitúcií • politika – udalosti na domácej politickej scéne; zahraničnopolitické otázky, najmä aktivity Slovenska vyplývajúce z členstva v OSN, EÚ, NATO a ďalších medzinárodných organizáciách • kultúra – osobnosti, hudba, festivaly, výstavy, kinematografia, kultúrne pamiatky vrátane pamiatok zaradených do fondu UNESCO, ľudové zvyky a tradície s dôrazom na osobitný prínos Slovenska do celoeurópskeho kultúrneho dedičstva • cestovný ruch – atraktivity Slovenska pre cestovný ruch; kúpeľníctvo, hrady a zámky, historické pamiatky, prírodné krásy; pripravenosť infraštruktúry pre cestovný ruch; rozvoj vidieckej turistiky • história – prezentovanie významných udalostí v dejinách Slovenska a ich európsky kontext • regióny – regionálny rozvoj a špecifiká jednotlivých oblastí Slovenska, rozvoj priemyselných parkov • sociálny život – reformy, ich hlavný cieľ, priebeh plnenia ako aj vplyv na obyvateľstvo • šport – osobnosti, úspechy, významné športové podujatia na Slovensku
  22. 22. Koncepcia rozvoja programovej služby – Radio Slovakia International bude vysielaťv takom rozsahu, aký umožní financovanie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitolyMinisterstva kultúry SR. Možností kombinácie tvorby a rozsahu programov pre zahraničie jeviac, samotné riešenia budú súvisieť s dohodami vysielateľa so štátom o forme, obsahua rozsahu takéhoto vysielania. Dohody uzatvára vysielateľ so štátom každoročne dodatkom kpäťročnej Zmluve so štátom.RSI je dnes plnohodnotnou súčasťou Informačných programových služieb. Prejavuje sa tov podobe aktívneho zapojenia Radia Slovakia International do programovej skladby RádiaSlovensko a Rádia Regina v dvoch základných rovinách. Prvou sú podnety, tipy a záujmySlovákov žijúcich v zahraničí. Radio Slovakia International je s nimi v živom kontakte, títoposlucháči sú však prostredníctvom internetu aj poslucháčmi ostatných programových služiebSlovenského rozhlasu. Druhá základná rovina spolupráce sa prejavuje vo využívaníjazykových znalostí redaktorov RSI, ktoré im umožňujú nahrávať rozhovory so zaujímavýmiosobnosťami. Tie vo svojom programe využívajú ostatné programové služby. Ide o synergiušpeciálneho záujmu štátu a záujmu verejnoprávneho vysielateľa.Zmeny vo vysielacej štruktúre budú odrazom nových trendov. Obsahová stránka magazínovvysielaných v slovenčine a ďalších jazykových mutáciách bude reagovať na súčasnépožiadavky a potreby poslucháča a zároveň bude vytvárať nové formy prezentácie Slovenskav zahraničí.Umelecké programové služby – Rádio Devín, Rádio_FM, Rádio Klasika, Rádio Literaa Rádio JuniorRádio Devín – Slovenský rozhlas 3Charakteristika programovej služby – tretia rozhlasová, umelecko-kultúrna programováslužba s 24 hodinovým vysielaním a orientáciou na náročného, intelektuálnejšie zameranéhoposlucháča.Poslanie – programová služba zameraná na náročného poslucháča v oblasti hudby,umeleckého slova a kultúrnych informácií z domova i zo sveta. Rádio Devín akceptujeoverené kultúrne hodnoty a zároveň zachytáva a reflektuje súčasné najnovšie svetové trendy –podporuje experimenty hľadajúce nové témy a nové formy.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 25 % : 75 %Hudobný formát – je definovaný kvalifikovaným výberom hudby ustálených foriem ažánrov vyznávajúcou klasické hodnoty v širokom zmysle slova. Popri arteficiálnej hudbevytvára hudobná dramaturgia Rádia Devín významný priestor aj pre doplnkové hudobnéformy a žánre: tafelmusic, stará hudba, jazz, a hudbu menšinových žánrov.Cieľová skupina poslucháčov – špeciálna skupina poslucháčov, ktorých z viacerýchdôvodov neuspokojuje vysielanie štandardných programových služieb.Koncepcia rozvoja programovej služby
  23. 23. • vysielanie sa musí stať prehľadnejším, poslucháč musí presne vedieť, v ktorom čase nájde jednotlivé umelecké žánre • zvýšiť aktívnu komunikáciu smerom von, umožniť tak vnímanie obsahu náročnejšieho formátu vysielania širšiemu spektru poslucháčov • podstatne zvýšiť spoluprácu medzi vysielaním a webom, poslucháči sa tak môžu zoznámiť s jednotlivými programami aj mimo on line vysielania • programová služba ostane platformou pre všetky formy klasickej hudby, treba podporiť jej vzdelávací charakter v tejto oblasti • Rádio Devín sa musí stať značkou kvality odvysielaných programov, ponúkať poslucháčovi najvýznamnejšie hudobné telesá a interpretov v danej oblasti, vytvoriť status „čo znie na Devíne je top“. Potreba obohatiť Archív RTVS o hudobné tituly tohto formátu je podmienkou. • dobudovať výrobné procesy s centrami RTVS, vytvorenie systému zadávania požiadaviek programovej služby smerom k centrám a ponuky centier smerom k programovej službe • ustáliť a spropagovať priame prenosy a živé vstupy do vysielania a fixovať profilové programy (koncert, rozhlasová hra, fíčer, priamy prenos) v pevných časoch • posilnenie prezentáciu vlastnej programovej ponuky (Rádio Devín dnes, Večery Rádia Devín, Rádio Devín pripravuje).Spravodajské programy – vo vysielacej štruktúre bude potrebné posilniť spravodajstvoprítomné v podobe krátkych správ, a to rovnomerne počas celého dňa, cez víkend so zníženoufrekvenciou. Dodáva ho Centrum spravodajstva.Publicistické a dokumentárne programy – bude nevyhnutné lepšie využiť možnosti centiertvorby a výrazne posilniť potenciál externých spolupracovníkov – špecialistov.Do vysielania budú publicistické a dokumentárne programy zaraďované v dvoch polohách: • aktuálna publicistika (pozvánky, príspevky, reportáže, rozhovory) začlenená do moderovaných blokov • nadčasová, analytická a umelecká publicistika z oblasti kultúry a spoločenského života, (film, divadlo, výtvarné umenie, architektúra, dizajn, história), predbežne vyrábaná a zaraďovaná do prúdu vysielania na základe dramaturgických plánov a programových porád. Tieto programové typy vznikajú v jednotlivých centrách tvorby (Centrum publicistiky, Centrum dramatickej tvorby a Centrum hudby a špecializovaných programov), a Sekcii výroby. Časť programov bude aj naďalej vysielaná v koncepčne riadenom reprízovom režime v spolupráci s Archívom RTVS.Slovo – bude prezentované v ustálených vysielacích časoch, vyvážene a počas celého dňa atýždňa, s dôrazom na večer a víkend, v celej škále žánrových a hodnotových možností. Takétoprogramy budú do vysielania zaraďované na základe prijatých dramaturgických plánov vspolupráci s Centrom dramatickej tvorby, Sekciou výroby a taktiež v spolupráci s ArchívomRTVS.Delenie:literatúra – poézia, próza, dráma, esej, vydavateľstvá a edície, literárne cenyumenie – film, divadlo, tanec, hudba, výstavy, architektúra a dizajndejiny – Slovenska, Európy, vied, ideí a umeniaveda – výskum, ekológia, geografia, medicína a prírodné vedyidey – filozofia, náboženstvo, sociológia, eseje a debaty
  24. 24. Osobitná pozornosť sa bude aj naďalej venovať uvádzaniu pôvodnej básnickej, prozaickeja dramatickej tvorby, ale aj umenovedným štúdiám a recenziám.Hudba a hudobné programy – vo vysielaní programovej služby bude prítomná v dvochzákladných polohách. V prvom rade ide o hudbu ako program, a tu bude kladený dôraz nahudobný formát Rádia Devín. Hudobné programy budú vznikať v spolupráci s Centromhudby a špecializovaných programov, Sekciou výroby a Archívom RTVS.Druhú polohu hudobnej dramaturgie predstavuje hudba v prúdovom vysielaní a vpublicistických a dokumentárnych programoch. Zabezpečovaná bude prostredníctvomplánovacieho systému Sepia M. Aj tu sa dramaturgia bude riadiť kritériami autorskej ainterpretačnej kvality. Samozrejmosťou bude dodržiavanie zásady vyjadrenej výrokom: „naRádiu Devín hráme hudbu, ktorú by ste vo vysielaní iného rádia na Slovensku nenašli“.Programy pre deti a mládež – nakoľko pre detského poslucháča je určená programováslužba Rádio Junior, Rádio Devín bude vnímať mladého poslucháča rovnocenne, bezzbytočných pátosov a zdrobnenín. Programová ponuka pre mládež bude orientovanáedukačne, t. z. publicistickou formou pre mladých záujemcov hudby, vedy, technikya umenia.Koncerty – vo vysielaní Rádia Devín budeme klásť veľký dôraz na priame prenosy, reportážea záznamy z významných kultúrnych a spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí(koncerty SOSR, Slovenskej filharmónie, predstavenia Slovenského národného divadla, letnéfestivaly, významné súťaže, vernisáže, premiéry), a niektoré z takých podujatí budeme tiežiniciovať, organizovať a vysielať (Večery Rádia Devín).Rádio_FM – Slovenský rozhlas 4Charakteristika programovej služby – Rádio_FM je štvrtá rozhlasová, hudobno-kultúrnaprogramová služba s 24 hodinovým vysielaním, so záberom na náročnejšieho mladéhoposlucháča.Poslanie – Rádio_FM je hudobné rádio s presahom do kultúrneho priestoru orientovaného nanáročnejšieho mladšieho poslucháča. Rádio_FM plní funkciu v zmysle zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízií Slovenska – a to najmä rozvojom kultúrnej identity obyvateľovSlovenskej republiky, komplexným informovaním prostredníctvom hudobnej, športovej alebokultúrnej publicistiky a sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov s akcentom na oblasťEurópskeho spoločenstva. Zabáva, vzdeláva, informuje. Podstatou odlišnosti voči privátnymvysielateľom i voči ostatným programovým službám RTVS je hudobný formát preferujúcinovú, súčasnú hudbu mimo hlavného prúdu, signifikantné sprievodné slovo, obsah a jehospracovanie.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 20 % : 80 %Hudobný formát – Rádio _FM ponúka priestor žánrovej pestrosti, edukuje poslucháča onových trendoch v hudbe. Reflektuje na dianie na domácej scéne ale aj vo svete. Hudobnýformát je klasifikovaný ako Alternative – Urban Contemporary (A/UC). Vďaka nemu jejednoznačná identifikácia na trhu už pri prvom alebo náhodnom naladení. Domáca hudbatvorí 20 – 24 % z hudobnej zložky vysielania.
  25. 25. Cieľová skupina poslucháčov – orientácia na skupinu vo veku od 14 do 29 rokov, s dôrazomna 25 ročných.Koncepcia rozvoja programovej služby – v súčasnosti je Rádio_FM zreteľnevyprofilované, vysielanie je radené do prúdových blokov. Program je vo väčšine odbavovanýsystémom one-man-show. Rubriky a publicistika sú ustálené a kopírujú dopyt cieľovejskupiny, ktorý permanentne mapujeme. Rádio_FM je vnímané najmä u mladých poslucháčovako pozitívny imidžový prvok SRo (prieskum Focus Group, agentúra AKO, 2007, face-to-face rozhovory). • posun súčasných celodenných tém smerom k atomizácii na takzvané autorské mikrotémy, ktoré posilnia identitu vysielajúcich denných DJov v zmysle autorstva a osobnej zainteresovanosti, v súlade so štatútom programových pracovníkov. Všetko, o čom sa hovorí, s potenciálom nastoľovania celospoločenskej diskusie. • dôraz na denné vysielanie. Posilňovanie tém a publicistiky pre cieľovú skupinu. Témy musia byť blízke mladému poslucháčovi a musia sa týkať jeho problémov. Zámerom je súčasne vyvolať diskusiu mapovaním zásadných káuz a ich vyhľadávaním (príklad: výber poplatkov SOZA za vkladanie video obsahu na weby, vďaka tlaku Rádia_FM bolo zastavené). Verejnoprávne témy nemusia byť nudné. • podporiť a rozšíriť dominanciu ranného vysielania. Ranná šou je dôležitým prvkom každej rozhlasovej stanice. • Zelená vlna v súčasnosti narušuje formátové hodiny vysielania Rádia_FM, no zároveň je poslucháčmi žiadaná. Dokáže byť suplovaná systémom EON, teda vysielaním napríklad v rámci servisu Rádia Slovensko. • výmena / aktualizácia zvukovej grafiky. V súčasnosti po takmer 5 ročnom používaní hlasu Martina Bidelnicu navrhujeme aktualizáciu zvukového obalu, nový station voice. • kontinuálne zlepšovať celkovú kvalitu jazykového a emočného prejavu moderátorov a dídžejov Rádia_FM. • príprava nových programov, rubrík a formátov, aktualizácia existujúcich večerných formátov, spolupráca a prezentácia vybraných formátov v televízii. • posilnenie marketingových aktivít a efektívne prepojenie s televíziou. Kontinuálna podpora kľúčových projektov (Radio_Head Awards, Festivalové Rádio_FM, SIGNALL_FM Festival, klubové noci Night_FM a pod.) • ambíciou je aj naďalej byť priekopníkom nových technológií a online služieb, komunikačná stratégia na sociálnych sieťach.Spravodajské programy – vo vysielacej štruktúre budeme naďalej skvalitňovať krátkespravodajské bloky a športové spravodajstvo.Publicistické programy – Rádio_FM má ambíciu spustiť poludňajší publicistický formáts využitím možností Centra publicistiky.Koncerty – dôležitou súčasťou vysielania Rádia_FM sú aj naďalej koncerty. Záznamyz významných kultúrnych a spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí, konceptfestivalových vysielaní, ale aj pravidelné koncerty v štúdiách RTVS (Pohoda_FM LIVE, ŠouBaláž a Hubinák, Ráno na eFeMku a podobne).
  26. 26. Deň otvorených dverí – po úspešnom pilotnom ročníku 2010 plánujeme túto iniciatívurealizovať pravidelne každý rok.Rádio Klasika – Slovenský rozhlas 7Charakteristika programovej služby – 24 hodinová rozhlasová programová službaprístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež retransmisiou,určená poslucháčom klasickej hudby.Poslanie – vysielanie klasickej hudby a o klasickej hudbe pre milovníkov tohto žánru navysokej umeleckej úrovni. Dramaturgicky sa zameriava na vyváženú ponuku hudobnýchprogramov z hľadiska hudobno-štýlových období a hudobných druhov, pričom okremdominantnej európskej i mimoeurópskej hudobnej tradície prezentuje aj slovenskú tvorbu.Vysielacia štruktúra vychádza z 10 hodinového pôdorysu piatich dvojhodinových blokovs odlišným dramaturgickým zámerom, s dôrazom na pestrosť a vyváženosť.Koncepcia rozvoja programovej služby – v súčasnosti reprízuje Rádio Klasika programz produkcie Centra hudby a špecializovaných programov, teda z ponuky, ktorá je určená prevysielanie Rádia Devín. Prvoradým zámerom Rádia Klasika je postupne vytvárať vlastnú,nezávislú dramaturgiu. To by znamenalo denne vyrobiť dve hodiny vysielania. Terajší spôsobvšak zaručuje spájanie pestrých dramaturgií, ktoré sa od seba navzájom dostatočne odlišujúa vnášajú do vysielania primeranú rozmanitosť.Možnosti sú aj v rámci jednoduchej vysielacej štruktúry pestré. Jednotlivé dvojhodinovébloky (v prípade zachovania danej 10 hodinovej vysielacej štruktúry) je možné dramaturgickyodlíšiť podľa najrôznejších kritérií: • z hudobného hľadiska – vyrovnané zastúpenie diel rôznych hudobno-historických období a hudobných druhov, orientácia na významné skladateľské osobnosti a interpretov, profily orchestrov, výročia skladateľov • z hľadiska aktuálnosti – prispôsobiť dramaturgiu hudobnému dianiu vo svete (výročia skladateľov, hudobné festivaly, upútavky na koncerty SOSR v rozhlase a pod.) • z hľadiska orientácie na rôzne typy poslucháčov: a) náročný program pre znalca klasickej hudby – menej známe hudobné diela, interpretačne zaujímavé nahrávky, percepčne náročnejšia hudba (avantgarda, hudba 20. a 21. storočia) b) menej náročný (vzdelávací) program pre „fanúšikov“ klasickej hudby – populárne diela, kľúčové skladateľské a interpretačné osobnosti atď.Kľúčové je zdokonalenie komunikácie prostredníctvom webovej stránky, ktorá by mala byťpreviazaná s Facebookom a slúžiť ako virtuálna kaviareň pre milovníkov klasickej hudby(profily skladateľov, aktuality z hudobného života, pozvánky na koncerty, zaujímavostiz hudobnej histórie). Interaktívnosť webu možno podporiť rôznymi rubrikami: „Tip týždňa“,„Hráme na želanie“, Podcast dňa a pod. To si však vyžaduje náročnejšiu administráciu.Okrem základných charakteristík pevných programových prvkov a tipov na aktuálny programprichádza do úvahy v budúcnosti aj možnosť samostatného vytvárania playlistu zo stranyposlucháča. K tejto forme by bolo potrebné vytvoriť schému databázy zvukov, ktoré by bolik dispozícii poslucháčovi na webe, ako aj zabezpečiť systém ich priebežnej obmeny.Všetky navrhnuté spôsoby rozvoja tejto programovej služby budú priamo závisieť namožnosti vytvoriť špecializovaný tím.
  27. 27. Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8Charakteristika programovej služby – ôsma rozhlasová programová služba, digitálnaumelecká programová služba s 24 hodinovým reprízovým vysielaním, prístupná cez interneta satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež v retransmisii, zameraná naintelektuálnejších poslucháčov.Poslanie – programová služba orientovaná na náročnejších poslucháčov v oblasti umeleckéhoslova. Rádio Litera ponúka poéziu i prózu – rôznorodé žánre z oblasti literárnej tvorby.Vlastnou dramaturgiou zostavuje vysielanie výberom programov z archívu rozhlasu.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 95 % : 5 %.Slovný program: štruktúra Rádia Litera je pestrá a zahŕňa rozmanité žánre a typy programov,aby oslovila maximálne množstvo poslucháčov, ktorí sú aktívnymi užívateľmi internetu.Výberom jednotlivých programov zároveň reflektuje aktuálne ročné obdobie, významnésviatky, výročia alebo prebiehajúce udalosti literárneho a kultúrneho života, ku ktorým súdostupné programy v archíve.Program zahŕňa: čítania na pokračovanie, rozhlasové hry, monologické formy, eseje, verše,fíčre, portréty a medailóny, programy o teórii literatúry a umenia všeobecne, cestopisnéprogramy o Slovensku a zahraničí, humoristické pásma.Hudobný formát – hudba na Rádiu Litera plní funkciu príjemného, no nie banálneho pozadiak náročným slovným programom. Dramaturgia sa vyhýba príliš komerčným a zvukovoagresívnym žánrom, prevláda prirodzený akustický zvuk a relaxačný charakter. Hudbavychádza z prostredia rôznych žánrov, ako napr. folk, alternatívny pop a rock, soul, džez.Cieľová skupina – náročnejší poslucháči od 15 do 90 rokov, ktorí majú radi hovorenéumelecké slovo a literárno-dramatické programy rôzneho zamerania.Koncepcia rozvoja programovej služby • sprehľadniť vysielanie; nastaviť väčšiu flexibilitu programovej štruktúry – ak bude možnosť, obmedziť počet jednotlivých opakovaných segmentov • zinteraktívniť podstránku Rádia Litera na portáli RTVS, naplniť podrobnejšími informáciami o vysielaní a kontinuálne obohacovať o anotácie vysielaných programov a údaje o autoroch, videoblog, fotografie a ďalšie. • sfunkčniť služby na internete – program vysielania na niekoľko dní dopredu, playlist, aktívna komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí – zvýšiť spoluprácu medzi vysielaním a webom • organizovať propagačné kampane (na ostatných programových službách RTVS, v printových médiách, na školách, v knižniciach, kníhkupectvách...) • organizovať súťaže (pre poslucháčov, ale aj pre začínajúcich tvorcov s možnosťou posúdenia odborníkmi a prípadného spracovania do rozhlasovej podoby • poskytovať „literárne spravodajstvo“ (udržiavať krok s aktuálnym literárnym dianím na Slovensku či v zahraničí; informovať poslucháčov o novinkách či zaujímavých tipoch; recenzie literárnych diel... ) • vysielať aktuálne autorské programy (zábavného či náučno-vzdelávacieho charakteru) • realizovať spoluprácu s vydavateľstvami audiokníh (reklama Rádia Litera na webe vydavateľstva a jeho sociálnych sieťach + prelink na web Rádia Litera; zdieľať novinky, programových tipov, súťaží či akcií Rádia Litera na webe vydavateľstva; zdieľať odkazy Rádia Litera na Facebooku (novinky, program, tipy dna, súťaže,...);
  28. 28. Konkrétne informovať o vysielaní vybraných produktov na Rádiu Litera (dátumy, časy); propagovať na vybraných akciách, workshopoch, podujatiach, ktorých sa vydavateľstvo zúčastňuje alebo ich samo organizuje; poskytovať produkty do súťaží organizovaných Rádiom Litera...) • postupne spracovávať do audio podoby povinné čítanie pre školy (s podporou Ministerstva školstva SR) • pokrývať účasť / spoluprácu na festivaloch, akciách, eventoch (literárnych, kultúrnych, mládežníckych, artových, alternatívnych, v knižniciach, kníhkupectvách...) • zverejniť na webe spoplatnené podcasty programov (na stiahnutie)Rádio Junior – Slovenský rozhlas 9Charakteristika programovej služby – 24 hodinová rozhlasová programová službaprístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, určená špeciálne predetského poslucháča, hlavnou cieľovou skupinou sú deti predškolského a ranného školskéhoveku.Poslanie – prístupným spôsobom vytvárať u detí blízky vzťah k umeniu, predovšetkýmk literatúre a hudbe (prostredníctvom ľudovej i autorskej tvorby).Dodržiavaný pomer slova a hudby – 60 % : 40 %.Slovo – hlavnou náplňou sú v súlade s vyššie uvedením poslaním ľudové i autorskémonologické rozprávky, rozhlasové hry a špecializované programy o hudbe. Vysielaciaštruktúra vychádza z pôdorysu piatich dvojhodinových blokov s odlišným dramaturgickýmzámerom. Forma jednotlivých blokov je stála: 1. monologická rozprávka (5-10 min.); 2. flexibilný programový prvok (čítanie na pokračovanie, detská publicistika, vzdelávací program o hudbe) (cca 30 min.); 3. rozhlasová hra (30-60 min.). Z hľadiska konkrétneho obsahu sú jednotlivé bloky od seba odlíšené a vnútorne (v rámcimožností) spájajú trojicu programových prvkov do jedného žánrového celku: slovenskáľudová tvorba, zahraničná ľudová tvorba, slovenská autorská tvorba, zahraničná autorskátvorba, dobrodružný žáner a pod.Hudba – podobne ako v prípade slovného programu ide o hudobnú tvorbu určenú výlučnepre deti. Žánrovo pokrýva staršiu i súčasnú slovenskú (čiastočne aj českú) populárnu tvorbupre deti, slovenské detské ľudové piesne, náučné pesničky v angličtine, zahraničnú hudbuz detských filmov. Hudobná dramaturgia sa pokiaľ možno prispôsobuje slovnému programuv zmysle tematických blokov (ľudová rozprávka v kontexte ľudových pesničiek)a prirodzeného denného režimu poslucháča (uspávanky v neskorších večerných hodinách).Koncepcia rozvoja programovej služby – vzhľadom na to, že Rádio Junior momentálnečerpá programy iba z archívu Slovenského rozhlasu, je zámerom vytvárať v budúcnosti ajpremiérové programy, publicistické a vzdelávacie: • Publicistické programy – sprostredkovanie „detských“ aktualít doma i vo svete, informovanie o zaujímavých prebiehajúcich podujatiach pre deti na Slovensku a pod. • Špecializované vzdelávacie programy: - umelecké (literatúra, hudba);
  29. 29. - orientované na dôležité témy súčasnosti (životné prostredie, aktuálne spoločenské otázky); - cestovateľské. Nevyhnutné je nadviazanie komunikácie s poslucháčom vo vysielaní a na internete: • prostredníctvom vysielania – usporadúvanie detských poslucháčskych súťaží (napr. literárnych, výtvarných), ankiet (napr. o najobľúbenejšiu rozprávku) a pod. • prostredníctvom internetu – v ideálnom prípade vytvorenie samostatnej, interaktívnej internetovej stránky (príp. podstránky rozhlasového webu). Tu by sa okrem základných charakteristík pevných programových prvkov objavovali aj textové a obrazové upútavky (fotogalérie) na aktuálne programy, internetové odkazy na podujatia spomenuté v aktualitách, výsledky prebiehajúcich súťaží, ankiet, diskusné detské fórum a pod. Podpornou propagáciou na internete je aj rozvíjanie profilu na Facebooku (príp. iných sieťach). Pre realizáciu interaktívnej časti projektu Rádio Junior je nevyhnutné vytvoriť špecializovaný tím.Rádio Patria – Slovenský rozhlas 5 a Centrum pre národnostné vysielanieCharakteristika programovej služby – rozhlasová programová služba Rádio Patria vysielav maďarskom jazyku na samostatnej programovej službe denne 12 hodín a v ukrajinskom,rusínskom, rómskom, nemeckom, poľskom a českom jazyku vysiela 14 hodín týždenne naprogramovej službe Rádio Regina. Program maďarského vysielania tvorí Redakciamaďarského vysielania a program v ostatných jazykoch Redakcia národnostného vysielaniav Košiciach.Národnostné vysielanie v televízii sa realizuje na programovej službe Dvojka, a tov pravidelných časoch. Maďarská redakcia pripravuje denné správy v maďarčine, týždennýmaďarský magazín a raz mesačne diskusný program. Redakcia národnostného vysielaniav Košiciach pripravuje týždenne národnostné správy vo viacerých jazykoch súčasne, týždennejeden národnostný magazín a jeden rómsky magazín.Poslanie – národnostného vysielania je udržanie národnej identity príslušníkov menšín,poskytnutie priestoru pre reflexiu menšinových spoločenstiev na Slovensku a v nemalej miereaj informovanie väčšinového obyvateľstva o menšinách, k čomu prispieva slovenskétitulkovanie televíznych programov. Priestor pre reflexiu menšinových spoločenstievzachytáva spoločenské dianie, vrátane politického, poskytuje vyčerpávajúce informácie zoživota národnostných spoločenstiev a prispieva k pestovaniu tradičnej aj modernej kultúrytýchto komunít. Je dominantným nástrojom pestovania jazykovej kultúry poskytovanímpriestoru pre kvalitný jazykový prejav a pre správne používanie menšinových ekvivalentovstále sa meniaceho slovenského hovorového a spisovného jazyka.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 60 % : 40 %Hudobné formáty v rozhlase – v maďarskom vysielaní dominuje v prúdovom vysielanímainstreamová ale kvalitnejšia hudba z popu a rocku s vyšším pomerom old-pop a old-rockskladieb, v blokových programoch sa objavuje autentická ľudová hudba a spev, tradičnézábavné a vážne hudobné žánre a zľudovená zábavná hudba, ktorú slovenská verejnosť poznáako maďarskú cigánsku muziku (ekvivalent cimbálky). V národnostnom vysielaní dominujefolklór a regionálne charakteristické hudobné prejavy.

×