Your SlideShare is downloading. ×
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Thanks for flagging this SlideShare!

Oops! An error has occurred.

×
Saving this for later? Get the SlideShare app to save on your phone or tablet. Read anywhere, anytime – even offline.
Text the download link to your phone
Standard text messaging rates apply

Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS

2,092

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
2,092
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
4
Actions
Shares
0
Downloads
15
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

Report content
Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
No notes for slide

Transcript

  • 1. Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby Bratislava, september 2011Miloslava Zemkovágenerálna riaditeľkaRozhlasu a televízie SlovenskaSpoluautori:Ľuboš Machaj, Andrej Miklánek,Vincent Štofaník, Eva Reiselová, Mária Mikušová,Rastislav Andris, Dušan Vančo, Lovász Attila, Vladimír Burianek, Marta Gajdošíková,Anna Sámelová, Ivan Kočner, Karol Horváth, Rudolf Pepucha, Milan Prekop, MatúšMiklošík
  • 2. Obsah:1. Úvod ....................................................................................................... str. 3 1.a. Riadenie .......................................................................................... str. 42. Stratégia programového rozvoja ......................................................... str. 11 2.a. Základná charakteristika zmien ................................................... str. 12 2.b. Programové služby ........................................................................ str. 16 2.c. Centrá tvorby pre rozhlasové a televízne vysielanie ................... str. 40 2.d. Štúdiá RTVS ................................................................................... str. 47 2.e. Zhrnutie ........................................................................................... str. 483. Záver ...................................................................................................... str. 49 Príloha: Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybavenia RTVS
  • 3. 1. Úvod Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby sdôrazom na verejný záujem bola predložená podľa § 15 ods. 3 písm. a) zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej lenKoncepcia) na prerokovanie Rade Rozhlasu a televízie Slovenska. Koncepcia vychádza zProjektu riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska, vypracovaného v súlade s § 16ods. 2 písm. a), (ďalej len Projekt), na základe ktorého bola dňa 10. 2. 2011 Národnou radouSlovenskej republiky do funkcie zvolená generálna riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska. Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávnou, národnou, nezávislou, informačnou,kultúrnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasovéhovysielania a televízneho vysielania. Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej tiež RTVS) bolazriadená zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplneníniektorých zákonov. Svoju činnosť vykonáva v súlade s citovaným zákonom, so všeobecnezáväznými právnymi predpismi a tiež Štatútom RTVS, a to prostredníctvom organizačnýchzložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas (ďalej tiež SRo) a Slovenská televízia (ďalej tiež STV),ktoré sú samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez právnejsubjektivity. Poslaním RTVS je poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, t. j. poskytovaťprogramovú službu, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu,programovo rozmanitá, pripravovaná na základe redakčnej nezávislosti prostredníctvomkvalifikovanej pracovnej sily a s uvedomovaním si spoločenskej zodpovednosti. V súčasnosti,v druhom polroku 2011, RTVS zabezpečuje vysielanie deviatich rozhlasovýchprogramových služieb: Rádio Slovensko – Slovenský rozhlas 1, Rádio Regina – Slovenskýrozhlas 2, Rádio Devín – Slovenský rozhlas 3, Rádio_FM – Slovenský rozhlas 4, Rádio Patria– Slovenský rozhlas 5, Radio Slovakia International – Slovenský rozhlas 6, Rádio Klasika –Slovenský rozhlas 7, Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8, Rádio Junior – Slovenský rozhlas 9,a dvoch televíznych programových služieb: Jednotka – STV 1, Dvojka – STV 2. Táto Koncepcia rozpracúva programové tézy Projektu, stratégiu navrhovaných zmien,načrtli sme v nej aj nevyhnutný technický a technologický rozvoj. Preto na jej tvorbeparticipovali riaditelia Sekcie programu RTVS spolu s manažérmi programových služieb atvorivých centier, a tiež riaditeľ Sekcie strategického rozvoja a techniky spolu s manažérmi aodborníkmi v tejto oblasti. Ostatné oblasti činnosti RTVS majú voči programu výkonný alebopodporný charakter (sekcie výroby, ekonomiky, komunikácie, generálneho riaditeľa aľudských zdrojov). Spôsob riadenia samotnej inštitúcie, rozpracovanie etáp fúzie a kritickémomenty zlúčenia oboch inštitúcií sú komplexne pomenované a popísané priamo v Projekte(v nasledujúcej kapitole uvádzam odpočet, popisujem súčasný stav a plán krokov procesufúzie), ich realizácia je podmienená zákonnými predpokladmi – spôsob financovania,zostavovanie rozpočtov, nakladanie s majetkom verejnoprávnej inštitúcie – a podriadenápriamej schvaľovacej kompetencii Rady RTVS. Z tejto Koncepcie a jej prílohy budú následne vychádzať konkrétne projekty:programové štruktúry, akvizičné projekty a výrobné plány na jednotlivé kalendárne roky,projekty strategických technických a technologických riešení a plány verejných obstarávaní.
  • 4. 1.a. RiadenieOrganizmus inštitúcie, akou je RTVS, plnenie jej zákonných úloh, tvorivých, výrobných avysielacích procesov, nemôže riadiť jeden človek. Ide o zložité viacvrstvové riadenie vlogicky nadväzujúcich časových úsekoch. Rozlišujeme tri druhy riadenia: riadenie krízy,riadenie zmien, riadenie fúzie, a v každom prípade pôjde o projektové riadenie (tímové).V STV musel manažment v prvej fáze fúzie zvládnuť krízové riadenie, keďže išlo o výraznézmeny na všetkých analyzovaných úrovniach – organizačná štruktúra, ekonomická štruktúra,rozpočet, program, vyčistenie právneho stavu, prepracovanie zmluvy so štátom, kapacitnéplánovanie, prekonfigurovanie a skvalitnenie riadenia procesov výroby a vysielania. V SRomusí manažment riadiť kontinuálne zmeny: v organizačnej štruktúre, v personálnomobsadení, v programe. Celkovo tu ide o udržanie a skvalitnenie systému.Nástroje riadenia, k akým patria najmä organizačné štruktúry, bude potrebné v jednotlivýchfázach upravovať, budú tranzitívne (nie je možné držať jednu kamennú štruktúru počasvšetkých fáz fúzie). Ekonomické štruktúry musia kopírovať organizačné štruktúry.Programové štruktúry sú koncipované výlučne v súvzťažnosti s ekonomickými,kapacitnými a technickými možnosťami, stavané sú v ročnej periodicite s možnosťouflexibilných úprav podľa možností rozpočtu. Technika a technológie musia prejsť výraznouzmenou, túto budú riadiť špecializované tímy.Operatívne bude nevyhnutné riadiť priestorové usporiadanie organizačných útvarov.V prípade zrušenia úhrad bude potrebné inštitúciu pripraviť na iný spôsob ekonomickéhoriadenia, než pri trojzložkovom financovaní.Riadenie fúzie RTVSKeďže v tejto fúzii ide o procesy, ktorých výstupy a časové etapy majú isté determinantya zákonné obmedzenia (verejnoprávna inštitúcia sa musí správať inak ako súkromnýpodnikateľský subjekt), nie je možné fúziu uskutočniť v jednom kroku. Fúziu som v Projektenavrhla v štyroch krokoch – v nasledujúcej časti popisujem ich základnú charakteristiku,špecifiká, predbežné časové horizonty a výstupy, úlohy pre manažment.Odpočet: V prvej fáze fúzie pôsobil v novej verejnoprávnej inštitúcii dočasný manažment –zástupkyňa štatutárneho orgánu, menovaná predsedom NR SR, a jej zástupcovia pre SRo aSTV. Základná štruktúra novej inštitúcie bola jednoduchá: samostatné organizačné jednotkySRo a STV, ktoré boli previazané len jediným prvkom – zástupkyňou štatutárneho orgánu.Úlohou dočasného manažmentu bola založenie verejnoprávnej inštitúcie: realizácia všetkýchadministratívnych a právnych úkonov potrebných na založenie nového právneho subjektu a najeho fungovanie v zákonnom režime, aktivovanie orgánov dcérskych spoločností navykonanie zmien vyplývajúcich zo zákona. (splnené)Ďalej to bola analýza zmluvných vzťahov – vrátane zmluvy so štátom a príprava novejzmluvy a dodatku na rok 2011 (splnené). Kritickým momentom pôvodnej zmluvy so štátombola možná interpretácia zmluvného vzťahu ako neoprávnenej štátnej pomoci: bolonevyhnutné prepracovať alebo vypustiť preambulu, prekonfigurovať titul štátnej dotácie astanoviť mu presný rámec. Kritickým momentom pôvodného dodatku na rok 2011 v STVbolo nastavenie výroby navrhnutých titulov tak, že sa predpokladalo “preliatie” štátnychfinancií do externého prostredia, ďalej – spôsob výberu titulov, cenové relácie a ďalšiesúvislosti boli prinajmenšom diskutabilné, interné výrobné kapacity mali spotrebovať
  • 5. maximálne 15% štátnej dotácie, dodatok vôbec neuvažoval o otvorení titulu na novéinvestície do technického a technologického zabezpečenia výroby in house. Bolo nevyhnutnéprepracovať dodatok tak, aby výroba vnútri STV spotrebovala viac financií a externé výkonymenej (obrátenie pomeru), aby bolo použitie štátnych financií presne vykázateľné na všetkypriame náklady, aby sa mohli dokončiť 3 tituly rozpracované v roku 2010 a aby nové termínyplatieb boli realizovateľné. Nový manažment, zostavený po zvolení GR SR, predložil zmluvua jej dodatok rade na vyjadrenie a MK SR na odsúhlasenie a na podpis (splnené, zmluva adodatok pre STV na rok 2011 sa realizujú). Ďalšou úlohou bolo zosúladenie ekonomickéhoriadenia, presné identifikovanie dlhovej služby a jej štruktúry, vytváranie prierezovýchpracovných tímov v programových, technických, ekonomických, administratívnych sekciách,v archívoch (splnené). Výstupy z prierezových tímov boli dôležité pre ďalšiu fázu zlúčenia –išlo o presnú špecifikáciu spoločných agend a návrhy na organizačné zlúčenie príslušnýchorganizačných útvarov (splnené).Bez schválených nástrojov riadenia a základných dokumentov sa RTVS riadila rozpočtovýmprovizóriom a v inštitúcii platili staré interné normy až do dňa prijatia nových. Ďalšieobmedzenia: nemožnosť výraznejších programových zmien v štruktúre televíznychprogramových služieb – programový koncept Jednotky a Dvojky je súčasťou až riadnehorozpočtu na rok 2011, dovtedy STV vysielala v starom režime, nebolo možné svojvoľnezrušiť Trojku. Ďalej – nebolo možné riešiť personálne obsadenie systemizovaných miest, kýmplatili staré organizačné štruktúry.Dočasný manažment a neskôr riadny manažment prebral agendy, riadiace kompetencie aprávomoci od bývalých štatutárnych zástupcov a v prípade STV aj od časti vrcholovéhomanažmentu.Nová verejnoprávna inštitúcia nevznikla na zelenej lúke – po zaniknutých právnychsubjektoch prebrala okrem aktív (hnuteľný a nehnuteľný majetok, majetkové práva,pohľadávky) aj pasíva – straty z hospodárenia minulých období, záväzky a dlhovú službu avšetky problémové prvky popísané vyššie.Obdobie bolo mimoriadne citlivé – samotné rozpočtové provizórium umožňovalo lennevyhnutné výdavky, bolo vysoko reštriktívne. Tímy v SRo, ktorý by v starom zákonnomrežime fungoval v riadne schválenom vyrovnanom rozpočte, vnímali toto opatrenie akodočasnú nevyhnutnosť, v STV ako obmedzenie doterajšieho spôsobu fungovania vkombinácii s neistotou vyvolanou avizovaným hromadným prepúšťaním. Navyše, nováinštitúcia mala zdedené nekompatibilné kolektívne zmluvy, ktoré spôsobovali nerovnakýprístup k zamestnancom RTVS v dvoch organizačných zložkách. Na podnet ZO OZM a podohode všetkých deviatich odborových organizácií (12. 1. 2011) vstúpil zamestnávateľ dokolektívneho vyjednávania, jeho výstupom je Kolektívna zmluva platná pre celú inštitúciu.Riadenie vykazovalo všetky znaky krízového riadenia v oboch organizačných zložkách, sobmedzenými možnosťami situáciu riešiť systémovo a systematicky (absencia nástrojovriadenia, ku ktorým má autorizovaný prístup GR až po schválení radou). Nadstavbováštruktúra RTVS ešte nejestvovala, nebolo možné ju vyčleniť a riadiť.Zmenový potenciál pre ďalšiu fázu: vrcholový manažment zmeny inicioval. V organizačnejzložke SRo bol zmenový potenciál vysoký, rozhlas prešiel významnými zmenami v každejoblasti svojej činnosti v uplynulom období, bol pripravený absorbovať ďalšie zmeny, sámzmeny inicioval (v oblastiach, na ktoré mal dosah – identifikoval spoločné agendy, požadovalvytváranie prierezových tímov). V organizačnej zložke STV bol zmenový potenciálneaktivovaný (brzdený dlhodobou skúsenosťou s nekompatibilnými víziami a realizáciamiveľkého množstva doterajších manažmentov), STV neprešla prípravou – zamestnanci sazmien obávali (čiastočne to pretrváva doteraz), bránili sa úvahám o fúzii. Avšak – a to jedôležité – nenaplnil sa predpoklad o vysokej rezistencii voči akejkoľvek zmene, čoraz viac
  • 6. zamestnancov sa na zmenách spolupodieľa. Organizačná zložka bola v akútnej kríze. Preto jubolo potrebné krízovo riadiť.Prvá fáza je ukončená.Súčasnosť: Druhá fáza – fúzia identických agend, činností a procesov (2011, druhýpolrok)Nová GR bola po zvolení zo zákona povinná do 60 dní predložiť rade všetky nástroje riadenia,ktoré podliehajú jej schváleniu: návrh rozpočtu RTVS na rok 2011, štatút RTVS,organizačný poriadok RTVS, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkovRTVS, podmienky poskytovania archívnych dokumentov (splnené). Manažment súbežnevytvára systém vnútorných smerníc (pôvodné sú nekompatibilné), tento proces by mal byťukončený koncom roka 2011. Dobiehajú procesy vyplývajúce zo vzniku novej inštitúcie aurčené v záväznom harmonograme postupu. Po vykonaní právnych analýz urobil manažmentniekoľko strategických právnych úkonov, ktoré odvrátili hrozbu exekúcií, ukončil alebovypovedal nevýhodné zmluvné vzťahy, podal jedno trestné oznámenie, otvoril rokovania omožnosti úprav zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy so štátom. Pripravil návrhnovej Zmluvy so štátom a dodatku na rok 2012 – oba tieto dokumenty vyplývajú z novéhozákona, potrieb novej inštitúcie a zo skúseností s plnením predchádzajúcich zmluvnýchvzťahov so štátom.RTVS je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zo zákona, ktorá musí zákonné úlohy aj plniť.Ekonomickú situáciu, v ktorej inštitúcia vznikla, nemôže sama riešiť – musela by niekoľkorokov vytvárať vysoký zisk, aby dlhy a celkovú stratu vyrovnala, nie je však vytvorená akoziskový projekt, takže takýto postup nie je možný. Nový manažment po zvolení GR RTVSvstúpil do rokovaní s MF SR a s MK SR o spôsobe vykrytia strát, pripravil kompletnúdokumentáciu na rokovanie Vlády SR (materiál prešiel medzirezortným pripomienkovacímkonaním, je pripravený na schválenie). K oddlženiu zatiaľ teda nedošlo, okrem reálnehoznefunkčnenia systému stále hrozí vysielateľovi strata kredibility. Je to nepriaznivávýchodisková pozícia na uzatváranie strategických zmlúv, znevýhodňuje fungovanieinštitúcie v konkurenčnom prostredí. Rozpočet, ktorý manažment predložil rade na schválenie, bol stavaný zhora. Aktivizoval priebežné kontrolné mechanizmy a osobnú zodpovednosť na úrovni N-1 a N-2. Je síce vysoko reštriktívny oproti roku 2010, no predpokladá stratu. (RTVS ju však pravdepodobne nevytvorí). Tvorba rozpočtu zhora si vyžiadala prísnu kontrolu, zmeny v riadení zdrojov, identifikáciu všetkých potenciálnych zdrojov šetrenia. Bolo nevyhnutné vykonať analýzu majetku a identifikáciu prebytočného alebo neproduktívneho majetku, ktorý nesúvisí s hlavnou činnosťou RTVS, vyhodnotenie fungovania rekreačných zariadení Zlatá Idka, Paučiná Lehota, Liptovský Ján, nasledovalo rozhodnutie o nadbytočnosti majetku a ďalšie právne úkony na jeho odpredaj (splnené). RTVS: V nadstavbovej spoločnej štruktúre vznikli spoločné zlúčené útvary a agendy, schválená organizačná štruktúra a organizačný poriadok sú vysoko šetriace (ľudské zdroje a financie). Prebehol prvý audit agend a na jeho základe bolo otvorené hromadné prepúšťanie, ukončené 30. 9. 2011, teda predčasne. Nový Zákonník práce umožní postupné znižovanie stavu zamestnancov mimo režimu hromadného prepúšťania. V súčasnosti prebieha následný audit agend a pracovného vyťaženia zamestnancov, prebiehajú administratívne úkony – úpravy pracovných zmlúv všetkých zamestnancov RTVS. Reštrukturalizácia STV: spočívala v zavedení novej organizačnej štruktúry s vypustením identických a spoločných útvarov (zlúčili sa s rozhlasovými do nadstavbovej štruktúry), došlo k prekonfigurovaniu fixných útvarov štruktúry. Zrevidovalo sa nastavenie procesov
  • 7. plánovania, výroby, postprodukcie, vysielania. Tieto zmeny vyvolali ďalšie zmeny: najmä vpersonálnom obsadení, predpokladáme ďalšie zlučovanie príbuzných agend.Manažment navrhol rade ukončenie činnosti dcérskych spoločností fúziou alebo likvidácioupre nadbytočnosť. V programovom projekte navrhol ukončenie vysielania jednej programovejslužby a úpravy programového konceptu Jednotky a Dvojky.SRo musel počítať s vyvolanými zmenami v organizačnej štruktúre – tak isto išlo ovypustenie identických a príbuzných útvarov (zlúčili sa s televíznymi do nadstavbovejštruktúry), pre budúcnosť musí počítať s autonómnymi zmenami v organizačnej štruktúre(budú súvisieť s ukončením implementácie digitálneho reťazca výroby, vysielania, archivácie,výkazníctva), počet a rozsah programových služieb tu ostal rovnaký ako v roku 2010. Zatiaľnebolo potrebné žiadnu rušiť.V tejto fáze je potrebné v programe a technike postupne vytipovať spoločné prvky – vspravodajstve, publicistike, národnostných redakciách, v technike – web, intranet, riadenieinvestícií (kompatibilné technologické a softwarové platformy).K tomu sú nevyhnutné analýzy kompatibility výrobných procesov, technického atechnologického vybavenia, prepojenie riadenia programových štruktúr, projektypriestorového a funkčného spojenia regionálnych štúdií v Banskej Bystrici a v Košiciach(fúzie regionálnych štúdií). Predpokladáme sústredenie spoločných administratívnych agend vsídle RTVS, aby bolo možné uvoľniť výškovú budovu STV (dôjde k šetreniu energií anákladov na čistenie, stráženie, údržbu, správu.) (prebieha)Riadenie: V celom RTVS uplatňuje manažment nadstavbové riadenie fúzie, v SRo riadeniekontinuálnych zmien, v STV krízové riadenie.Plán: Tretia fáza zlúčenia – fúzia programových prvkov, výrobných procesov (2012, 13)Počítame s fixnou štruktúrou spoločných podporných agend (po prípadnom spojení vjednom priestore, v takomto prípade bude možné ušetriť ďalšie ľudské zdroje) a technickyrealizovateľných programových prvkov po vyhodnotení účinnosti organizačnej štruktúry2011. Korporátne vrcholové riadenie.Program: Z fúzie sú a budú vylúčené autonómne produkty a s nimi spojené výrobné,vysielacie a archívne procesy, ktoré nie je možné spájať. Napríklad dramatická tvorba másvoje špecifiká v rozhlasových a televíznych výrobných postupoch ale aj v akvizíciách: nákuptakýchto produktov môže realizovať STV, rádiá nemôžu nakupovať dramatickú tvorbu,nemôžu dabovať, musia sami vyrábať. Alebo hudobno-slovná tvorba (relácie o hudbe),náučno-vzdelávacie programy, televízne dokumenty a rozhlasové fíčre – to všetko súautonómne prvky, pri ktorých nie je možné uvažovať o spájaní tvorby, výroby a vysielania.Rozhlas nie je zvuková stopa televíznych programov a naopak, televízia ako komplexnémédium nemôže pracovať s rozhlasovými výstupmi. Produkty ostanú autonómne, je všakmožné uvažovať o obsahovom, tematickom, informačnom prepojení, využití spoločnýchľudských zdrojov (fakultatívne) a o umiestnení produktov na webe a v MUXe. Organizačnáštruktúra je stavaná tak, aby rozhlasové a televízne tímy mohli spolupracovať avytvárať spoločné projektové a/alebo realizačné tímy.Jestvuje však väčšie množstvo programových prvkov, ktoré môžu využiť synergiu spojenia.Možné prepojenie prvkov v programe – spravodajstvo (editori, využitie regionálnych azahraničných spravodajcov, informačné prepojenie), Zelená vlna, národnostné redakcie(obsahové prepojenie, nie výrobné a produktové). Určite je možné spoločné využitieumeleckých telies: koncerty SOSR, využitie Detskej rozhlasovej družiny, Detskéhospeváckeho zboru, OĽUNu, prenosy z festivalov, omší, cross promo v programovýchštruktúrach.
  • 8. Technika: Prepojiť je možné webové stránky (projekt spoločnej stránky – realizuje sa),intranet, nové médiá. Hlbšie bude nevyhnutné analyzovať ďalšie možnosti konsolidáciea vytvárania styčných plôch v oblasti dátových služieb (Internet, prepojenie SRo a STV)a hlasových služieb (mobil a pevné siete), (analýzy a prípravné projekty sú už v procese,niektoré prvky bolo už nevyhnutné realizovať). Fúzia môže znamenať aj zdieľanie aredundanciu prostriedkov IT (konsolidácia počtu potrebných SW licencií, potrebnéhohardware), (prebieha). Synergickým šetriacim prvkom bude určite spoločný parkprenosových vozov a automobilov, predpokladáme ich efektívnejšie využívanie prispoločných projektoch. Otvoria sa možnosti zdieľania ľudských a technologických zdrojov(najmä zvuková výroba pre STV), zdieľania kontribuč-ných, distribučných a príspevkovýchciest (satelitný uplink, dátové linky na štadiónoch, spoločné fixné kodeky – napr. NR SR, ÚVSR) a ďalšie synergické prvky. Nevyhnutné bude centrálne riadenie investícií (kompatibilnétechnologické a softwarové platformy).Horizontálna komunikácia výrobných centier a technickej podpory umožní využitie možnostívoľnej disponibility ľudských zdrojov medzi organizačnými útvarmi, v tejto fáze treba počítaťs prípravou na spoločne riadené kapacitné plánovanie (rozhodnutie o využití platformyPROVYS, projekt je v procese).Rozpočet: Stavba rozpočtu zhora. Ak bude možné zrealizovať navrhnuté reštrukturalizačnézmeny, bude možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet v štruktúre príjmov a výdavkov – v RTVS,rovnako aj v SRo a STV. Zostavenie takéhoto rozpočtu musí reflektovať nielen zákonnéspôsoby financovania, ale veľké množstvo súvisiacich faktorov a okolností. Základom ostanetrojzložkový zdroj príjmu (úhrady, príspevok zo štátneho rozpočtu, reklama), alebodvojzložkový v prípade zrušenia úhrad. Treba rátať s poklesom na 0,5% využitia vysielaciehočasu na reklamu v STV. Podľa nášho názoru bude potrebné aktivizovať všetky zo zákonapovolené a možné druhy reklamy a telenákupu, a v budúcnosti udržať hoci aj nízke percentona realizáciu reklamy ako minimálneho dodatočného zdroja financovania, na realizáciu crosspromo projektov a mediálnych spoluprác a na podporné reklamné projekty pre neziskovécharitatívne aktivity. Ostatné vlastné zdroje príjmov (nájmy, predaj licencií, produktov, dary,sponzorské plnenia) budú tvoriť skôr doplnkový zdroj. Celkovú príjmovú časťpredpokladáme vo výške okolo 96 mil.eur, výdavková časť ju nemôže prekročiť. Keďževýdavky oboch predchádzajúcich inštitúcií spolu boli na prelome rokov 2010 a 2011 naúrovni 115 – 117 mil. eur, pre dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu stála pred manažmentom prisúčasných podmienkach financovania úloha nájsť úspory zo zlúčenia a reštrukturalizácie vovýške 20 mil. eur. (v roku 2011 splnené a prekročené, úspory budú najmenej 23 mil. eur).Optimálne zdroje pre inštitúciu s takým rozsahom činností, ktoré vykonáva v roku 2011, bymali byť vo výške 106 mil. eur (optimálne pre technologický rozvoj, RTVS udrží všetkyprogramové služby). Rozpočet s príjmami vo výške 96 mil. eur bude znamenať pomalšiutechnologickú obnovu, ale RTVS udrží všetky programové služby len miernou reštrikciou. Akby príjem klesol pod 90 mil. eur, bude to znamenať žiadnu alebo len nevyhnutnú obnovupod úrovňou základnej reprodukcie, výraznú reštrikciu v programových službách: SRo budemusieť výrazne obmedziť rozsah vysielania do zahraničia, najmenej dve celoplošnéprogramové služby neudrží v terestriálnom vysielaní, SOSR bude musieť prejsť na externúspoluprácu a výrazne sa znížia jeho výkony pre vysielateľa, STV obmedzí vysielanie jednejzo svojich dvoch programových služieb, alebo ju zastaví, a systému bude hroziť degenerácia.V akomkoľvek režime financovania (z úhrad alebo zo štátneho rozpočtu) bude potrebnérešpektovať pomer 30:70, podľa ktorého sú zostavované rozpočty SRo a STV vovnútriinštitúcie. 30% z každej úhrady je určených na rozhlasovú tvorbu a vysielanie a 70% natelevíznu tvorbu a vysielanie, po odpočítaní nákladov na spoločné funkcionality.Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV riadenie kontinuálnych zmien. V RTVS budepotrebné udržať nadstavbové riadenie a fakultatívne aj projektové riadenie ďalšej fúzie, ak
  • 9. budú vytvorené podmienky na uskutočnenie finálnej fázy. Ak nie, systém fungovania RTVSje možné udržiavať v tretej fáze aj dlhšie obdobie.Plán: Štvrtá fáza zlúčenia – finálna: (najskôr 2014 – 15)Dôjde k ukončeniu fúzie technickej a priestorovej (ak pre ňu budú vytvorené podmienky).Okrem fixných nadstavbových riadiacich a koordinačných štruktúr bude možné využívaťvýhody spoločného riadenia kapacitného plánovania a výkazníctva, výroby a technickejpodpory, priamej koordinácie programových výstupov. Flexibilná organizačná štruktúra sdisponibilitou ľudských zdrojov medzi hlavnými organizačnými zložkami bude naplnouskutočniteľná po umiestnení oboch organizačných zložiek v spoločnom priestorovomusporiadaní.Rozpočet: Tvorba rozpočtu by v tomto období (nezávisle od priestorového usporiadania)mohla prejsť zo stavby zhora (direktívne ekonomické riadenie) na stavbu v prierezovejhorizontálnej komunikácii, avšak so striktnou požiadavkou na dodržiavanie záväznýchukazovateľov. Vyrovnaný rozpočet (nezávisle od druhu hlavného zdroja financovania).Riadenie: V RTVS, tiež v SRo a v STV riadenie kontinuálnych zmien. Projektové riadeniefúzie bude ukončené.Z popisu jednotlivých fáz je zrejmé, že ide o viacvrstvový proces, ktorý postupne zmenídoterajšie riadenie programu, techniky, ľudských zdrojov, ekonomiky, obchodu. Zasiahneteda všetky oblasti činnosti vysielateľa.Výstupy procesu fúzie: - jednotné ekonomické riadenie, - centralizovaná stavba rozpočtov, - kompatibilné výkazníctvo (výroba) a jednotné výkazníctvo (ekonomika), - riadená príprava na zmenu financovania, - koordinované programové riadenie a riadenie výrobných procesov, - spoločné programové prvky, - možnosť prepojenia ľudských zdrojov, - spoločný obchod, marketing, PR, promo aktivity (možnosť spoločného marketingového mixu), - zníženie počtu dcérskych spoločností, - pružná, efektívna štruktúra systému - úsporná štruktúra systému (oproti obom predchádzajúcim systémom dôjde k zníženiu prevádzkových nákladov o 20 až 30 mil. eur ročne (Projekt predpokladal 17 – 20 mil. eur).Prvých deväť mesiacov riadenia fúzie už preukázalo, že projekt fúzie je uskutočniteľnýa potrebný, inak by ostalo zlúčenie SRo a STV len na papieri a nevyužil by sa synergickýpotenciál oboch médií. Dá sa v nej skvalitniť program a všetky súvisiace procesy, veľkémédium verejnej služby má potenciál (informačný, tvorivý, výrobný, obchodný) významného
  • 10. hráča na poli slovenského mediálneho priemyslu. Správne riadená má potenciál vytvoriťdobrú platformu pre iné než bulvárne a masové programy – klasická hudobná produkcia,moderná hudobná alternatíva, filmové a špecifické televízne projekty domácej, slovenskejproveniencie môžu vytvoriť významný protipól súkromným televíziám a rádiám, diváka poslucháč musí mať možnosť voľby.Je šetriaca – vysielateľ v nej využije spoločné finančné zdroje, synergie (v investíciách,nákupoch, obstarávaniach, priestorovom usporiadaní...). Šetrí ľudské zdroje, počíta sospoločným technickým a priestorovým usporiadaním.Má isté riziká: - nerovnaký zmenový potenciál, - politické riziká – voľba jedného GR v parlamente, veľký súbor titulov na odvolanie GR, nestabilita/neistota vnútri systému, - ekonomické riziká (dlhová služba – systém je od začiatku ohrozený, po dlhodobejšom neriešení môže skolabovať, straty z hospodárenia predchodcov), - riziká vplyvu lobistických, producentských a tvorcovských záujmov (viac v televíznej ako rozhlasovej oblasti, čo súvisí s objemom financií, ktoré sa v tomto druhu priemyslu realizujú), - technický a technologický dlh, - riziko degradácie a neschopnosti konkurencie systému (podhodnotené odmeňovanie GR podľa § 16 ods. 6 a od neho odvodených subštruktúr ľudských zdrojov), - subjektívne – starnúce auditórium médií verejnej služby.Riziká sa však dajú eliminovať: - riadením, korektným hospodárením, správnym investovaním, - ochrannými mechanizmami, - správnym programovaním, - kontrolou, - spoluprácou so štátnymi orgánmi, oddlžením, - novelou zákona (o RTVS, o digitálnom vysielaní, o úhradách – ak ostanú).Úspešnosť realizácie fúzie závisí na reálnej možnosti vytvoriť a motivovať vysoko kreatívny,aktívny a profesionálny manažment, na možnosti aktivizovať a motivovať výkonné ľudskézdroje, na aktívnej a konštruktívnej spolupráci dvoch vrcholových orgánov RTVS – GRa rady (koncepcie, organizačné štruktúry, rozpočty, programové koncepty – toto sú premanažment nevyhnutné nástroje riadenia a niektoré podliehajú priamej schvaľovacejkompetencii rady), tiež na spolupráci GR a odborových organizácií. A samozrejme aj naprístupe štátnych orgánov k verejnoprávnej inštitúcii – nielen v druhej fáze fúzie, kedy pôjdeo riešenie cudzích zdrojov STV a strát z predchádzajúcich období, ale aj v tretej a štvrtej fáze– systém sám nebude schopný generovať zisk, potrebný na veľké investičné projekty(spoločné priestorové riešenie).
  • 11. Hlavnou úlohou GR RTVS a manažmentu v procese fúzie bude vytvoriť dlhodobo udržateľnýsystém, ktorý bude schopný pružne absorbovať zmeny legislatívneho prostredia, zmenyfinancovania systému a zmeny v nárokoch na programové výstupy.Verejnoprávny Rozhlas a televíziu Slovenska – vo finálnej podobe fúzie, po oddlžení,reštrukturalizácii a revitalizácii – si predstavujeme ako súbor moderných programovýchslužieb, primárne mienkotvorných a spravodajských, náučných a vzdelávacích, kultúrnych aumeleckých, hudobno-zábavných, a tiež regionálne špecializovaných, ktoré zaberajúvýznamný segment na mediálnom trhu a v mediálnom priemysle, ako modernú flexibilnúorganizáciu s logickou štruktúrou a s vyrovnaným rozpočtom, ako stabilný prvok slovenskéhoduálneho mediálneho priestoru.V oblasti riadenia zdôrazňujem aspekt zodpovednosti, kvalifikovanosti a osobnejangažovanosti manažérov na všetkých riadiacich pozíciách – realizácia fúzie je mimoriadnenáročný proces, v ktorého riadení by každá chyba rezonovala veľmi dlho.V programovej oblasti zdôrazňujem aspekt intenzifikácie (nepôjde o extenzívne rozširovanieslužieb) – rozvoj je možný len v kvalitatívnej dimenzii, v úcte k tým, pre ktorých tuverejnoprávna inštitúcia je, v pokore k hodnotám, ktoré im sprostredkúva a predstavuje.
  • 12. 2. Stratégia programového rozvoja V Projekte riadenia a rozvoja RTVS na roky 2011 – 2015 je rozvoj poskytovanejprogramovej služby viazaný na postupnú revitalizáciu všetkých oblastí činnosti RTVS a nauskutočnenie zásadných krokov fúzie. Programový rozvoj je možný len v kvalitatívnejdimenzii, z hľadiska riadenia pôjde o riadenie súboru kontinuálnych zmien (nie skokových čišokových). Pri definovaní základných kritérií rozvoja programovej služby vychádzame predovšetkýmz troch východísk:- rozvoj programu koncipujeme v súlade s vývojom ekonomickej situácie Rozhlasua televízie Slovenska, rešpektujeme finančné, technické a technologické podmienky tvorby avysielania programu;- jasne definujeme programové zameranie jednotlivých programových služieb (okruhov) tak,aby sa vzájomne neprelínali ale dopĺňali a zároveň garantovali plnenie úloh zo zákona,- nadväzujeme na všetko pozitívne, čo priniesli vo vývoji duálneho systému Slovenskýrozhlas a Slovenská televízia ako vysielatelia zo zákona a zároveň určujeme podmienky premodernizáciu obsahu aj formy vysielania všetkých ich programových služieb v spojenejinštitúcii. Keďže manažment RTVS nepozná v tomto období presné nastavenie systémufinancovania celej inštitúcie, vytvára sa obraz vývoja na ďalšie obdobie len s istýmiťažkosťami, rámcovo. Ak je základným predpokladom fungovania celej inštitúcie vyrovnanýrozpočet, v takomto prípade je realizácia programovej služby závislá od vytváraniadostatočných zdrojov v oblasti prímov. Program bude musieť v nasledujúcich rokoch veľmipružne reagovať na možnosti rozpočtu. Samozrejme i v tejto situácii garantujeme plneniezákonom stanovených úloh, ktoré predstavujú pre RTVS základné limity jednotlivýchprogramových služieb (financovanie ovplyvní ich rozsah). Základným cieľom rozvojaprogramovej služby RTVS ostáva aj na ďalšie obdobie zabezpečiť pre obyvateľovSlovenskej republiky spravodajské a publicistické informácie pre ich orientáciu a slobodnéutváranie názorov, v oblasti umeleckých programov vytvárať predpoklady na vznik a šíreniekvalitných umeleckých diel všetkých žánrov a tým sa spolupodieľať na rozvíjaní estetických aetických kritérií poslucháčov. Vývojový trend elektronických médií bude v nasledujúcich rokoch ovplyvnenýdynamickým rozvojom možností získavania jednotlivých informačných zdrojov. Mladšiagenerácia dnes akceptuje stále masívnejšie technologické novinky. Klasické programovénosiče budú v nasledujúcom období odsúvané do úzadia. Na túto skutočnosť musíme pripríprave programového obsahu neustále myslieť. Podľa odborníkov, ktorí sa zaoberajútechnologických rozvojom, sa dynamická krivka penetrácie nových spôsobov individuálnehoprijímania obsahu médií bude aj v najbližšom období neustále zvyšovať. Individuálny výberobsahu vysielania rozhlasu aj televízie sa bude prehlbovať. Dnešný trend stále väčšejakceptácie neplnoformátových programových služieb sa bude v najbližších rokoch eštedynamickejšie prehlbovať a doterajší vývoj naznačuje, že monotematické, resp. obsahovoužšie zamerané špecializované televízne kanály budú mať čoraz silnejšiu pozíciu. Tento trendje zrejmý aj u iných vysielateľov (nielen) na Slovensku - vplyvom digitalizácie a inýchfaktorov klesá podiel mainstreamových plnofomátových programových služieb, avšak tento jekompenzovaný nárastom podielu menších, užšie zameraných špecializovaných okruhov.Podobným smerom sa vyvíja napríklad aj Česká televízia, ktorá disponuje momentálne štyrmia uvažuje o piatom, prípadne šiestom okruhu. Takže aj keď podiel ČT 1 klesá, celkový podielČT je pomerne stabilný, resp. dokonca má tendenciu rásť. Na tieto nové okolnosti a možnosti,
  • 13. ktoré zásadne zmenia mediálne prostredie v najbližšom období aj na Slovensku, musímereagovať pri príprave programovej štruktúry na všetkých programových službách RTVS. Druhým dominantným vývojovým prúdom, ktorý zásadne ovplyvní postavenie televíziív rámci mediálneho mixu, bude pokračujúci rozvoj online médií a ich zvyšujúci sa vplyv.Aktuálna penetrácia internetu už prekročila úroveň 54% populácie, pričom penetráciav mladšej časti populácie dosahuje až 90% úroveň (napríklad u detí vo veku 10-12 rokov). Tomá samozrejme zásadný vplyv na ich konzumáciu klasického „konvenčného“ televíznehoobsahu ponúkaného v rámci klasických televíznych služieb: stúpa konzumácia obsahuponúkaného na on-line platformách. Aj na základe tejto prognózy je zrejmé, že mimoriadnupozornosť musí programový manažment venovať novým funkcionalitám webu. Práve web samusí stať novou samostatnou programovou službou s ponukou mnohých možností sledovaťprogramovú ponuku rozhlasu a televízie, no má tiež poskytovať aj nové možnosti využitiaspravodajských, publicistických a umeleckých programových žánrov. Web by sa mal pretov horizonte jedného roka stať plnohodnotným spravodajským médiom, kde si návštevníknájde aktuálne a neustále aktualizované spravodajstvo, publicistiku, archív relácií, priameprenosy a rôzne prvky interaktivity. Uvažujeme o reláciách a formátoch vyrábaných špeciálnepre web a práve týmto spôsobom chceme osloviť tú skupinu populácie, v ktorej máverejnoprávny vysielateľ tradične slabšiu pozíciu, a síce mladého dynamického diváka. 2.a. Základná charakteristika zmien  SLOVENSKÝ ROZHLASPodľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej 4 rozhlasovéprogramové služby. V súčasnosti ide o 9 programových služieb, diferencovaná ponuka ichformátov vytvára pre všetkých poslucháčov dostatočne pestrý výber všetkých programovýchtypov v rozsahu, ktorý vyžaduje legislatíva. Rozhlas by mal pokračovať v nastúpenom trende– naďalej modernizovať svoje vysielanie tak, aby vyhovovalo stúpajúcim požiadavkámposlucháčov na príjem jednotlivých programových služieb a efektívnejšie využívať vnútornéaj vonkajšie ekonomické zdroje. Hlavné programové služby Rádio Slovensko a Rádio Reginabudú aj v ďalšom období pokračovať v precíznom odlišovaní svojich programových služieb.Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie bude zamerané na väčšinovéhoposlucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje dynamickejší spôsob vnímania svojhookolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy, Rádio Regina sa bude zameriavať naposlucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolía zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. Dôležité bude udržať vysokú dôveruk obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciu poslucháčskej základne.Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovať štvrtinový podiel na trhurozhlasových staníc. Ďalšie terestriálne doplnkové programové služby – Rádio Devín,Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokoch sústreďovať na unikátneprogramové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom, resp. z iných rádií. Natejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát. Nevyhnutné však budehľadať stále nové, atraktívnejšie formy spracovania programov a ich zoradenia dojednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa. Digitálne programové služby, ktorýchprogram sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, Rádio Litera aRádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programové prvky.Rádio Junior bude postupne participovať aj na premiérovom programe. V tomto projektefakultatívne počítame s rozšírením ponuky monotematických streamov (nízkonákladovéprogramové služby) – alternatívna hudba, ktorá doplní obsah Rádia_FM a programová službazameraná výlučne na spravodajstvo a publicistiku. V rokoch 2011 – 2015 budeme okrem
  • 14. internetovej ponuky klásť dôraz na využívanie nových médií, ktoré razantne vstupujú namediálny trh aj u nás. Cieľom programových zmien bude obhájiť v čoraz dynamickejšie sarozvíjajúcom svete informácií verejnoprávny priestor v oblasti rozhlasového vysielania.Zachovať si súčasný podiel na trhu, byť solídnym článkom duálneho systému. Stať sa lídromv zavádzaní digitálneho vysielania, ktoré bude znamenať podstatnú zmenu v celom systémeprenosu informácií. Nerezignovať na náročnejší a alternatívny obsah programov, ktoré inérádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výber v ktorejkoľvek oblasti –spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Ponúkať kvalitu v atraktívnom zvukovomspracovaní. V oblasti nových médií sprístupniť záujemcom naše vysielanie nielen v on linepodobe, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia nové technologické platformy.Poslucháč si postupne bude sám vytvárať program, ktorého obsah mu v širokej škále budemeponúkať. V budúcnosti bude úspešný ten vysielateľ, ktorý sa najviac priblíži k individuálnympožiadavkám poslucháčov. V tejto oblasti má práve verejnoprávny vysielateľ jedinečnúmožnosť poskytnúť širokej verejnosti bohatý obsah svojho archívu aj aktuálnych programov.SLOVENSKÁ TELEVÍZIAPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS vysielateľ poskytuje najmenej dve televízneprogramové služby. V súčasnosti vysiela STV1 (Jednotku), STV2 (Dvojku). Najväčšouvýzvou pre programový manažment je stabilizácia programovej štruktúry najmä JednotkySlovenskej televízie. Je dôležité vrátiť vysielaniu Jednotky dôveru medzi divákmi a zostaviťprogramovú ponuku tak, aby počas celého dňa mal divák garanciu, že ponúkaný programdosahuje potrebné kvalitatívne parametre. Jednotka sa musí stať pre divákov dôležitoumožnosťou voľby v ponuke všetkých vysielateľov, pričom hlavným lákadlom sa musí staťpráve kvalita. Našou ambíciou je, aby programová ponuka Jednotky mala atraktívnosťa príťažlivosť, aby sa divácke portfólio v prvej fáze stabilizovalo, inak nemožno hovoriťo zvyšovaní diváckeho podielu. Vzhľadom na nesmiernu dynamiku rozvoja trhu ťažkohovoriť o konkrétnom čísle, no potenciál Jednotky je určite vyšší než ukazujú súčasné číslaa preto bude našou snahou zvýšiť trend diváckeho záujmu, pričom by sme radi stabilizovalipodiel Jednotky na úrovni 12% diváckeho podielu v kategórií 12+. Pri Dvojke je podstatnenáročnejšie stanoviť predikát podielu na trhu, keďže jej programová ponuka je fragmentovanáa zameraná na divácke minority a náročnejších divákov. Ideálne by bolo posudzovaťvýkonnosť ponúkanej programovej štruktúry vo vzťahu k cieľovým skupinám, ktoré má danýprogram ambíciu osloviť, pretože práve tento údaj nám dá, na rozdiel od údaja o sledovanostiv univerzálnej cieľovej skupine, relevantnú informáciu o výkonnosti daného programu. Tovšak aktuálny systém monitorovania televíznej sledovanosti v plnej miere neumožňuje. Pretosi dovoľujeme vysloviť ambíciu, že podiel Dvojky sa môže pohybovať v intervale 2 až 4%v závislosti od objemu športového vysielania. Dosiahnuť takýto cieľ v období dynamickéhonárastu konkurencie plnoformátových ale najmä monotematických programových služieb bude neľahká úloha. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa programové ponuky Jednotkya Dvojky vhodne dopĺňali a aj v rámci tohto programového súbehu ponúkali istú alternatívu:cieľom bude, aby divák mal vždy dôvod zostať na niektorej programovej službe STV.Programovú ponuku v rámci jednotlivých časových pásiem budeme na Jednotke a na Dvojkemodelovať tak, aby v tom istom čase neoslovovali rovnakú cieľovú skupinu, ale vytváralialternatívu. Napríklad ak na Dvojke budeme vysielať atraktívny futbal, o ktorom vieme, žeoslovuje predovšetkým mužov, tak program Jednotky by mohol ponúkať zaujímavúalternatívu pre ženy. V programovej ponuke chceme v najbližšom období dosiahnuť nielen vobsahu, ale aj v oblasti technológii podstatne vyšší štandard. RTVS, jej organizačná zložkaSlovenská televízia, musí prekonať zaostávanie v technologických možnostiach. Týka sa tovšetkých oblastí tvorby jednotlivých programových žánrov. Na prvom mieste počítame s tým,
  • 15. že sa výrazne zmení kreatíva a spravodajstvo. Nové dynamickejšie, operatívnejšie a najmämodernejšie programové self promo a celkovo nová grafika Jednotky a Dvojky budú predivákov prvým signálom celkovej zmeny programovej ponuky Slovenskej televízie. Tak istospravodajstvo musí vysielať už začiatkom roka 2012 z nového, moderného štúdia, ktoréumožní poskytnúť divákom modernejší a estetickejší obraz. Opustíme formát vysielania 4:3a nahradíme ho konečne moderným formátom 16:9. Samozrejme tieto formálne zmeny budúruka v ruke so zmenou obsahu. Programové upútavky musia ponúkať kvalitné programya spravodajstvo musí zabezpečovať nielen moderný obraz, ale aj objektívny, nezávislýa informačne bohatý obsah. Už v roku 2012 chceme zabezpečiť na Jednotke tri výraznéhodinové informačné bloky. Ráno od 7 do 8, na obed od 12 do 13 a večer od 19 do 20.Zachované budú aj krátke bloky správ o 16 a 22 hodine. Ranný blok bude zabezpečovať predivákov základný pohľad na udalosti, ktoré sa odohrali a na ich vývoj od poslednéhovysielania, výhľad na najbližšie obdobie a základný informačný servis, ktorý sa dotýkanasledujúceho dna. Na obed poskytneme okrem spravodajských blokov aj komentovanýpohľad na vývoj najdôležitejších tém a večer poskytneme divákom STV celkový súhrnudalostí z domova aj zo zahraničia. Prioritnou kvalitou - zadaním pre spravodajstvo jedôveryhodnosť, mienkotvornosť, vyváženosť a veríme, že s tým pôjde ruka v ruke aj nárastdiváckeho záujmu. Našou ambíciou je otvárať nové témy, ponúkať spravodajskú pridanúhodnotu v podobe analýz, historických, ekonomicko-právno-geopolitických súvislostí. Našímcieľom je, aby ostatné médiá čerpali témy a informácie práve zo spravodajstva STV.Ďalšou dôležitou osou tvorby programovej ponuky sa stane ponuka publicistickýchprogramov. Na televíznom trhu absentuje občianska a investigatívna publicistika a práve tietoprogramové typy sa musia stať stabilnými formátmi v programovej ponuke STV. Ale ajvíkendové magazíny a ľahšie programové typy, napr. cestovateľský magazín, musíme užv najbližšom období dostať do vysielania.V období nasledujúcich rokov by mala Slovenská televízia zohrať dôležitú úlohu ajv televíznej dramatickej tvorbe. Postupne na túto oblasť takmer úplne rezignovala. Je faktom,že ide o finančne najnáročnejšiu časť programovej ponuky, ale na druhej strane práve tvorbatelevíznych väčších seriálov, či minisérií ako aj televíznych filmov je vždy signálom stabilitya dynamického rozvoja televízneho vysielateľa. Slovenská televízia v spoluprácis koprodukčnými partnermi v prípade náročnejších projektov, alebo aj vlastnou výrobou musíkaždý rok zabezpečiť niekoľko výrazných titulov do vysielania.V období, kým sa nepodarí vytvoriť ekonomické podmienky na znovuobnovenie vysielaniaďalších monotematických programových služieb Slovenskej televízie, budeme vysielaťniektoré športové podujatia aj na Jednotke. Na tejto programovej službe sa budú vysielať tiešportové podujatia, resp. ich časti, ktorých dosah na divácku obec prekračuje rámec výlučnešportových fanúšikov. Pôjde napríklad o zápasy slovenskej reprezentácie v rámci hokejovýchalebo futbalových Majstrovstiev sveta, prípadne o kľúčové športové vystúpenia slovenskýchreprezentantov v iných športoch. V istých mimoriadnych prípadoch je možné vysielať ajšportové podujatia , na ktorých sa nezúčastňuje naša reprezentácia.Dôležitou súčasťou programingu je aj stabilita vysielacích časov. Budeme podporovať návyk,ktorý sa v divákoch už dlhšie vytvára v jednotlivých obdobiach toho ktorého dňa.Situácia vo vysielaní Dvojky je podstatne stabilnejšia, ale to neznamená, že by aj Dvojkanemala prejsť na nové štruktúry programu. Podrobnejšie tieto zmeny popisujeme v ďalšíchčastiach. WEBAktuálna penetrácia internetu na Slovensku je tesne nad 54%, v niektorých európskychkrajinách (Švédsko, Nórsko) dosahuje viac ako 90%, a to predznamenáva aj vývoj na
  • 16. Slovensku. Dostupnosť v konzumácií on-line obsahu určuje aj jednu z priorít – ňou budev nasledujúcom období budovanie spoločnej internetovej stránky RTVS. Jej predpokladom jerozsiahla revitalizácia portálov oboch organizačných zložiek verejnoprávneho vysielateľa.Základným východiskom pre zmenu je axióma, že www.rtvs.sk, koncipovaný podľazákonného rámca informatizácie verejnej správy, pre veľké verejnoprávne médium nestačí. Jenevyhnutné uvažovať o samostatnej webovej programovej službe – táto nemá slúžiť iba naprezentáciu inštitúcie a nemala by slúžiť primárne ani na jednoduché odkazovanie, čo právevysiela televízia či rozhlas. Online kanál oboch médií sa musí stať plnohodnotným médiomspojenej inštitúcie, ktoré efektívne využíva interné zdroje a používateľom poskytujeplnohodnotný zážitok z vysielania verejnoprávneho média – na internete. Plnohodnotnémédium znamená, že programový web RTVS neposkytne len archívny záznam odvysielanýchprogramov, ale rozvinuté témy zo spravodajstva či publicistiky, moderované diskusie, onlinechaty s odborníkmi, súvisiace a doplnkové spravodajstvo, rozhovory s tvorcami programuatď. V súčasnosti najsilnejšia zložka rozhlasu – spravodajstvo – nemá dôstojnú internetovúprezentáciu, televízia nemala internetovú spravodajskú sekciu vôbec, takže hoci sila médiíverejnej služby je vnímaná najčastejšie cez ich spravodajstvo, na internete táto zložka takmerneexistuje. V rámci poskytovania verejnej služby aj cez digitálne platformy by sav budúcnosti mala táto funkcionalita dostať do popredia. Pôjde o riešenie nielen v súvislostis obmedzenými finančnými prostriedkami (nemožnosť vybudovania samostatnejspravodajskej programovej služby) ale aj s preferenciami v prijímaní informácií u kľúčovejpotenciálnej cieľovej skupiny kvalitného verejnoprávneho spravodajstva (táto prijímainformácie priebežne počas dňa a primárne prostredníctvom internetu). Práca s obsahomv digitálnej ére neznamená len tvorbu obsahu pre internet, ale aj jeho sprístupnenie novýmidistribučnými cestami. Obsah médií verejnej služby (s výnimkou programovej službyRádio_FM) vôbec nie je prispôsobený napríklad mobilným platformám.Je tu aj možnosť riešenia dlhodobého problému vysielateľa verejnej služby, ktorým je nízkaatraktívnosť pre mladšieho diváka a slabá komunikácia s ním: okrem reálnej formya štruktúry ponúkaného obsahu je problém znásobený aj tým, že staré spôsoby vysielaniavzďaľujú vysielateľa od mladšieho diváka – ten už dávno vyhľadáva a konzumujeaudiovizuálny obsah inak ako tradičným lineárnym spôsobom. Využitie sociálnych sietí nazintenzívnenie komunikácie s časťou verejnosti bude ďalšou úlohou v tejto oblasti.Celkové riešenie vybudovania spoločného webu si vyžiada špeciálny realizačný projekt, naktorom už RTVS pracuje, technologické zázemie a vytvorenie realizačného tímu.Základné priority webu: ‐  Neustále aktualizovaný spravodajský obsah vrátane videoreportážií ‐  Budovanie synergie s konvenčným rozhlasovým a televíznym vysielaním, či už v oblasti proma alebo informačnej pridanej hodnoty (púšťanie častí relácií v predstihu a podobne) ‐  Vytváranie exkluzívneho kontentu špeciálne pre web, čo podčiarkuje ambíciu vytvoriť web ako samostatnú programovú službu zacielenú na mladších divákov.
  • 17. 2.b. Programové službyRozhlasové programové služby:Informačné programové služby – Rádio Slovensko, Rádio Regina a Radio SlovakiaInternationalRádio Slovensko – Slovenský rozhlas 1Charakteristika programovej služby – Rádio Slovensko je vo svojom 24-hodinovomprograme prioritne zamerané na prúdové vysielanie s dominantnou orientáciou na aktuálnespravodajstvo a analytickú publicistiku doplnenú blokmi umeleckého programu.Poslanie – poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je univerzálna z hľadiskasvojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnejnezávislosti a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň poslucháčov, poskytuje priestor súčasnýmspoločenským a kultúrnym aktivitám, sprostredkúva hodnoty iných národov.Programové priority – mienkotvorné dôveryhodné spravodajstvo, silná pozícia zahraničnéhospravodajstva, bezkonkurenčné športové spravodajstvo (priame prenosy zo športovýchpodujatí), analytická publicistika. Informácie nestranné, overené, neskreslené, aktuálne,zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné. Prioritou Rádia Slovensko je v prvomrade korektne informovať, zaujímavo vzdelávať a popri tom aj zabávať.Programová služba je z časového hľadiska rozdelená na: • ranný blok – interaktívne prúdové vysielanie s dôrazom na aktuálne servisné informácie potrebné pre daný deň • predpoludňajší blok – prúdové vysielanie s dôrazom na aktuálne spravodajstvo a publicistiku, servisné informácie • popoludňajší blok – prúdové vysielanie zamerané na aktuálne spravodajstvo a analytickú publicistiku, servisné informácie • večerný blok – blokové vysielanie zamerané na živý kontakt s poslucháčmi, profilové rozhovory osobností, analytická publicistika, umelecké slovo, v novej vysielacej štruktúre 2012 prechod na prúdové vysielanieDodržiavaný pomer slova a hudby – 50 % : 50 %Hudobný formát – hudobný formát Rádia Slovensko vychádza z mapovacej štúdie, ktorápresne pomenúva, aké požiadavky má daná cieľová skupina na hudobnú skladbu pre nichideálneho rádia. Jadro tvoria osvedčené hity 80. a 90. rokov. Na objem súčasnej (aktuálnejhitparádovej) hudby nekladú poslucháči zásadný dôraz. Výnimkou je iba aktuálna domácaprodukcia. Tento formát je potrebné ďalej rozširovať. Poslucháči majú možnosť získaťpotrebné informácie o hraných skladbách cez webovú stránku.Cieľová skupina poslucháčov – okruh poslucháčov verejnoprávnej inštitúcie je rôznorodý,preto Rádio Slovensko zohľadňuje široké spektrum záujmov verejnosti, ponúka programatraktívny a užitočný, ktorý reaguje na potreby a záujmy spoločnosti. Pravidelné prieskumymediálneho trhu sú východiskovým materiálom pre operatívne rozhodnutia i strategickézmeny v strednodobom horizonte. Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie sazameriava na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňujedynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy.
  • 18. Z hľadiska veku ide primárne o poslucháčov vo veku 30 až 50 rokov (s presahom k staršímročníkom).Koncepcia rozvoja programovej služby – v nasledujúcom období bude na tejtoprogramovej službe nevyhnutné podstatne zvýšiť aktuálnosť poskytovaných informácií voforme spravodajských materiálov ale aj publicistických programov. Potrebná je jasnejšiaprofilácia programovej služby, čo si bude vyžadovať postupné zmeny v programovejštruktúre smerujúce k rozšíreniu prúdového vysielania s minimálnym počtom voprednahratých programov. Tak bude možné flexibilne reagovať na dianie „tu a teraz“. Prioritou jevytvoriť v programe čo najväčší priestor pre možnosť živého vstupovania. Pred akýmkoľveknaplánovaným programom musia mať prednosť aktuálne, rýchle a overené informácie vrátanespoľahlivého dopravného spravodajstva. • rozšírenie prúdového vysielania v pracovných dňoch do polnoci, cez víkend počas dňa • prehodnotenie tých programov, ktoré sú vysielané na Rádiu Slovensko a súčasne na inej programovej službe • vytipovanie programov, ktoré je možné realizovať v spolupráci s televíziou formou spoločného alebo podporného programu, tvorba spoločných námetov (priestor pre spoluprácu ponúkajú najmä významné spoločenské, kultúrne a športové podujatia) • skvalitnenie prezentácie programovej služby v nových podmienkach RTVS • rozvoj moderátorského prejavu • rozšírenie analytickej publicistiky v popoludňajšom a večernom prúdovom vysielaníSpravodajské programy – v spravodajstve je potrebné rozšíriť priestor pre vlastné témya využívať ich umiestňovanie na webe. Spravodajstvo RTVS by sa malo stať jednýmz najvýraznejších a samozrejme aj najdôveryhodnejších informačných zdrojov pre širokúverejnosť. Rovnako tak servis pre poslucháčov v podobe dopravného spravodajstva.Súčasné spravodajské programy zostanú zachované, plánujeme rozšíriť správy v tých časoch,v ktorých doteraz neboli a krátke správy o pol vo večernom prúdovom vysielaní.Spravodajské aktuality majú prednosť pred akýmkoľvek vopred naplánovaným programom.Publicistické programy – publicistika na Rádiu Slovensko bude pracovať s kratšími,atraktívnejšími formátmi (analytická a investigatívna publicistika), ktoré budú využívať rôzneformy rozhlasového spracovania. Mimoriadne dôležitý je vhodný výber poslucháčskyzaujímavých a užitočných tém, ktorý sa realizuje prostredníctvom pravidelnej komunikáciemedzi dramaturgom programovej služby a editormi výrobných centier. Určitými zmenamimusí prejsť náboženská publicistika a magazínové programy mapujúce dianie v kultúrnoma spoločenskom živote tak, aby viac reagovali na súčasné požiadavky poslucháčov.Je potrebné pokračovať v precíznom profilovaní blokov v prime-time a dôsledne dodržiavaťnastavený formát rádia (obsahový i pomer slova a hudby). Aj pred programami, ktoré sú dnesuž „ikonami“ Rádia Slovenska, stojí úloha zatraktívniť svoj formát a obsah, aby viacrešpektovali základnú koncepciu, filozofiu rádia.Športové programy – Rádio Slovensko bude naďalej podporovať silnú pozíciu kvalitnéhošportového spravodajstva. Priame prenosy zo športových podujatí zostanú súčasťouvysielania. Rádio Slovensko poskytuje priestor aj na prezentáciu menej známych netradičnýchšportov.Dramatické programy – v budúcnosti plánujeme v súlade s jasnejšom profiláciouprogramovej služby presunúť dramatické programy na Umelecké programové služby, určitúčasť aj na Rádio Regina. Príležitostne vo sviatočné alebo počas špeciálnych tematických dní
  • 19. zostanú zachované umelecko-vzdelávacie programy (fíčre) a čítanie na pokračovanie.Tradičnou súčasťou nedeľného predpoludnia zostane zábavný program.Hudobné programy – popri vyprofilovanom hudobnom formáte v prúdovom vysielaní RádioSlovensko nezanedbáva ani menšinové žánre v špecializovaných publicistických programoch.Osobitnú pozornosť venujeme súčasnej i staršej slovenskej hudbe. Rádio Slovensko vosvojom vysielaní podporuje aj nové hudobné talenty.Vzdelávacie programy – sú prirodzenou súčasťou denného vysielania v podobepublicistických príspevkov a programov. Zvlášť úspešný je pravidelný program, ktorý prinášaautentické reportáže z členských krajín Európskej únie (S Rádiom Slovensko po Európskejúnii). Rovnako pondelková zdravotnícka Nočná pyramída, v ktorej sa každý týždeň striedajúexperti z oblasti medicíny. V sobotnom večernom programe (Nočná pyramída) majúposlucháči možnosť diskutovať s odborníkmi z oblasti vedy, výskumu, teológie a podobne.Cieľom Rádia Slovensko je pokračovať v hľadaní nových atraktívnych foriem vzdelávaniaprostredníctvom rozhlasového vysielania.Rádio Regina – Slovenský rozhlas 2Charakteristika programovej služby – programová služba vytváraná tromi regionálnymištúdiami (Rádio Regina Bratislava, Štúdio RTVS Banská Bystrica a Štúdio RTVS Košice)s 24-hodinovým vysielaním, v ktorom sa strieda prúdové vysielanie s blokovými programami.Programový manažment Informačných programových služieb bude pokračovať v trendediferencovania programových prvkov Rádia Regina od Rádia Slovensko.Poslanie – programová služba napĺňa poslucháčsky záujem vedieť viac o svojom regiónev celom spektre spoločenského života. Poslucháčovi Rádia Regina neunikajú podstatnéinformácie týkajúce sa celého Slovenska a zahraničia, získava však aj detailnejší prehľado témach, ktoré sa dotýkajú regiónu, v ktorom žije. Táto programová služba zároveň ponúkainý pohľad na celospoločenské témy, presahujúce hranice regiónu, pre ktorý vysielas ohľadom na záujem poslucháča. V tom je pridaná hodnota Rádia Regina.Programové priority – formát, v ktorom sa strieda prúdové a blokové vysielanie (klasickýrozhlasový plnoformát). Autonómne spravodajstvo zamerané na udalosti v regiónochSlovenska. Publicistika, ktorá reaguje na problémy na regionálnej úrovni. Predstavenieosobností zo všetkých oblastí Slovenska. Živý kontakt s poslucháčom prostredníctvomtradičných (list, telefonát) i moderných foriem komunikácie (sms, mail, sociálne siete).Programová služba je z časového hľadiska rozdelená na ranný, predpoludňajší, popoludňajšía večerný blok.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 45 % : 55 %Hudobný formát – hudba zameraná na 60. a 70, roky. Slovenská hudba s presahom dosúčasnosti. Výraznou súčasťou programovej ponuky Rádia Regina nevyhnutne ostane ľudováhudba a folklór v celom spektre jeho jednotlivých žánrov.Cieľová skupina poslucháčov – Rádio Regina sa prioritne zameriava na poslucháčov, ktorípreferujú pokojnejší životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sao dianie v najbližších regiónoch. Z hľadiska veku ide o poslucháčov vo veku 40 až 60 rokov
  • 20. (s presahom k starším ročníkom). Do cieľovej skupiny patria aj poslucháči národnostno-etnického vysielania, ktoré je pevnou súčasťou programovej ponuky Rádia Regina.Koncepcia rozvoja programovej služby • obsahová profilácia Rádia Regina, zvýraznenie jej informačnej jedinečnosti najmä pokiaľ ide o spravodajstvo a publicistiku • Rádiá Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice zostanú rovnocennými tvorivými centrami s vlastným autonómnym programom v určených časových slotoch (niektoré majú spoločné) • zjednotenie vysielacích časov národnostno-etnického vysielania v pracovnom týždni a jeho rozšírenie cez víkend • spoločne sa budú vysielať len tie regionálne programy, ktoré majú potenciál osloviť poslucháčov na celom Slovensku • prezentácia folklóru bude vychádzať z faktu, že folklór je zaujímavý aj pre mladých ľudí, veď tí predovšetkým chodievajú na folklórne festivaly • vytipovanie programov, ktoré je možné realizovať v spolupráci s televíziou formou spoločného alebo podporného programu, tvorba spoločných námetov • skvalitnenie prezentácie programovej služby v nových podmienkach RTVSSpravodajské programy – prioritou je ďalšie posilňovanie samostatného regionálnehospravodajstva. V súčasnosti hlavný spravodajský program Žurnál Rádia Regina vysielajúrovnocenne Rádio Regina Bratislava, Banská Bystrica a Košice. Rozšírilo sa autonómnespravodajstvo, autonómne regionálne správy zo štúdií sa vysielajú o 9.00, 10.00, 11.00, 14.00a 15.00 hod.Publicistické programy – aktuálna publicistika má bohaté zastúpenie v prúdovom vysielaní,kde dynamickejšou formou spracovania reaguje na témy, ktoré rezonujú v spoločnostis dôrazom na regionálny charakter. Produkovaná je v každom regionálnom štúdiu samostatne.V budúcnosti musí dôjsť v tomto smere k výraznejšiemu odlíšeniu Rádia Regina Bratislavaod Rádia Slovensko.Zachované zostanú blokové publicistické programy (pravidelné analytické besedy, reportážezo života miest a obcí, programy určené pre občanov s telesným či mentálnymznevýhodnením, profilové rozhovory s osobnosťami spoločenského života a pod.), ktoréponúkajú detailnejší pohľad na bežný život.Stabilný priestor vo vysielaní budú mať priame prenosy bohoslužieb a programy určené preveriacich, ktoré budú reflektovať na aktuálne témy a nové otázky v náboženskoma cirkevnom živote. Osobitne to môže byť výzva pre banskobystrické Rádio Regina, ktorév prieskumoch počúvanosti v Žilinskom kraji zaostáva za Rádiom Lumen už od roku 2009.Dramatické, umelecké a zábavné programy – naďalej budú mať svoje významnézastúpenie vo vysielaní programovej služby. Počas pracovného týždňa najmä vo večernomvysielaní: rozhlasová hra, fíčer, čítanie na pokračovanie, poézia. Cez víkend aj počas dňa:zábavné programy, rozhlasová hra pre mládež, rozhlasové seriály. Do vysielania súpravidelne zaraďované premiérové tituly, programová služba však naďalej pracuje ajs bohatým archívom.Osobitné miesto v programovej štruktúre majú programy pre deti: každý večer rozprávka nadobrú noc, od roku 2012 plánujeme presunúť nedeľnú rannú rozprávku z Rádia Slovensko naRádio Regina.
  • 21. Svoju tradíciu si zachovajú zábavné programy, ktoré sa realizujú vo všetkých trochregionálnych štúdiách.Hudobné programy – Rádio Regina bude naďalej poskytovať priestor všetkým hudobnýmžánrom. Bezkonkurenčné zastúpenie má autentický folklór prostredníctvom priamychprenosov z festivalových podujatí. V tomto trende budeme pokračovať. V spoluprácis Centrom hudby a špecializovaných programov plní Rádio Regina aj úlohu vzdelávania,v špecializovaných programoch sprostredkúva informácie a zaujímavosti o hudbe,interprétoch a hudobných skupinách.Každé štúdio bude samostatne pokračovať vo vysielaní populárnych „Hudobných pozdravov“v individuálnom rozsahu podľa požiadavky poslucháčov.Radio Slovakia International (RSI) – Slovenský rozhlas 6Charakteristika programovej služby – Radio Slovakia International je významnýmprostriedkom prezentácie spoločenského a kultúrneho života na Slovensku v zahraničí azároveň prostriedkom komunikácie s krajanmi. Denne vysiela v premiére magazín v jazykuanglickom, francúzskom, nemeckom, ruskom, slovenskom a španielskom v rozsahu 30 minútv každej jazykovej mutácii. RSI je významným vkladom do komunikácie materskej krajiny sozahraničnými Slovákmi.Štruktúra Informačných programov v jednotlivých jazykových mutáciách: • spravodajstvo (3 – 5 min.) • aktuálna publicistika (3 – 5 min.) • publicistické bloky – rubriky (3 – 7 min.)V rámci spravodajských blokov sa RSI zameria na aktuálne politicko-spoločenské dianie naSlovensku s dôrazom na pohotovosť prenosu informácii prostredníctvom rozhlasovéhovysielania a internetu.V rámci publicistických blokov bude dominovať: • ekonomika – možnosť investovania na Slovensku ako aj podnikateľské aktivity domácich a zahraničných investorov; verejné financie; stav hospodárstva; udalosti v EÚ a ich dopad na slovenskú ekonomiku; predstavovanie významných finančných inštitúcií • politika – udalosti na domácej politickej scéne; zahraničnopolitické otázky, najmä aktivity Slovenska vyplývajúce z členstva v OSN, EÚ, NATO a ďalších medzinárodných organizáciách • kultúra – osobnosti, hudba, festivaly, výstavy, kinematografia, kultúrne pamiatky vrátane pamiatok zaradených do fondu UNESCO, ľudové zvyky a tradície s dôrazom na osobitný prínos Slovenska do celoeurópskeho kultúrneho dedičstva • cestovný ruch – atraktivity Slovenska pre cestovný ruch; kúpeľníctvo, hrady a zámky, historické pamiatky, prírodné krásy; pripravenosť infraštruktúry pre cestovný ruch; rozvoj vidieckej turistiky • história – prezentovanie významných udalostí v dejinách Slovenska a ich európsky kontext • regióny – regionálny rozvoj a špecifiká jednotlivých oblastí Slovenska, rozvoj priemyselných parkov • sociálny život – reformy, ich hlavný cieľ, priebeh plnenia ako aj vplyv na obyvateľstvo • šport – osobnosti, úspechy, významné športové podujatia na Slovensku
  • 22. Koncepcia rozvoja programovej služby – Radio Slovakia International bude vysielaťv takom rozsahu, aký umožní financovanie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitolyMinisterstva kultúry SR. Možností kombinácie tvorby a rozsahu programov pre zahraničie jeviac, samotné riešenia budú súvisieť s dohodami vysielateľa so štátom o forme, obsahua rozsahu takéhoto vysielania. Dohody uzatvára vysielateľ so štátom každoročne dodatkom kpäťročnej Zmluve so štátom.RSI je dnes plnohodnotnou súčasťou Informačných programových služieb. Prejavuje sa tov podobe aktívneho zapojenia Radia Slovakia International do programovej skladby RádiaSlovensko a Rádia Regina v dvoch základných rovinách. Prvou sú podnety, tipy a záujmySlovákov žijúcich v zahraničí. Radio Slovakia International je s nimi v živom kontakte, títoposlucháči sú však prostredníctvom internetu aj poslucháčmi ostatných programových služiebSlovenského rozhlasu. Druhá základná rovina spolupráce sa prejavuje vo využívaníjazykových znalostí redaktorov RSI, ktoré im umožňujú nahrávať rozhovory so zaujímavýmiosobnosťami. Tie vo svojom programe využívajú ostatné programové služby. Ide o synergiušpeciálneho záujmu štátu a záujmu verejnoprávneho vysielateľa.Zmeny vo vysielacej štruktúre budú odrazom nových trendov. Obsahová stránka magazínovvysielaných v slovenčine a ďalších jazykových mutáciách bude reagovať na súčasnépožiadavky a potreby poslucháča a zároveň bude vytvárať nové formy prezentácie Slovenskav zahraničí.Umelecké programové služby – Rádio Devín, Rádio_FM, Rádio Klasika, Rádio Literaa Rádio JuniorRádio Devín – Slovenský rozhlas 3Charakteristika programovej služby – tretia rozhlasová, umelecko-kultúrna programováslužba s 24 hodinovým vysielaním a orientáciou na náročného, intelektuálnejšie zameranéhoposlucháča.Poslanie – programová služba zameraná na náročného poslucháča v oblasti hudby,umeleckého slova a kultúrnych informácií z domova i zo sveta. Rádio Devín akceptujeoverené kultúrne hodnoty a zároveň zachytáva a reflektuje súčasné najnovšie svetové trendy –podporuje experimenty hľadajúce nové témy a nové formy.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 25 % : 75 %Hudobný formát – je definovaný kvalifikovaným výberom hudby ustálených foriem ažánrov vyznávajúcou klasické hodnoty v širokom zmysle slova. Popri arteficiálnej hudbevytvára hudobná dramaturgia Rádia Devín významný priestor aj pre doplnkové hudobnéformy a žánre: tafelmusic, stará hudba, jazz, a hudbu menšinových žánrov.Cieľová skupina poslucháčov – špeciálna skupina poslucháčov, ktorých z viacerýchdôvodov neuspokojuje vysielanie štandardných programových služieb.Koncepcia rozvoja programovej služby
  • 23. • vysielanie sa musí stať prehľadnejším, poslucháč musí presne vedieť, v ktorom čase nájde jednotlivé umelecké žánre • zvýšiť aktívnu komunikáciu smerom von, umožniť tak vnímanie obsahu náročnejšieho formátu vysielania širšiemu spektru poslucháčov • podstatne zvýšiť spoluprácu medzi vysielaním a webom, poslucháči sa tak môžu zoznámiť s jednotlivými programami aj mimo on line vysielania • programová služba ostane platformou pre všetky formy klasickej hudby, treba podporiť jej vzdelávací charakter v tejto oblasti • Rádio Devín sa musí stať značkou kvality odvysielaných programov, ponúkať poslucháčovi najvýznamnejšie hudobné telesá a interpretov v danej oblasti, vytvoriť status „čo znie na Devíne je top“. Potreba obohatiť Archív RTVS o hudobné tituly tohto formátu je podmienkou. • dobudovať výrobné procesy s centrami RTVS, vytvorenie systému zadávania požiadaviek programovej služby smerom k centrám a ponuky centier smerom k programovej službe • ustáliť a spropagovať priame prenosy a živé vstupy do vysielania a fixovať profilové programy (koncert, rozhlasová hra, fíčer, priamy prenos) v pevných časoch • posilnenie prezentáciu vlastnej programovej ponuky (Rádio Devín dnes, Večery Rádia Devín, Rádio Devín pripravuje).Spravodajské programy – vo vysielacej štruktúre bude potrebné posilniť spravodajstvoprítomné v podobe krátkych správ, a to rovnomerne počas celého dňa, cez víkend so zníženoufrekvenciou. Dodáva ho Centrum spravodajstva.Publicistické a dokumentárne programy – bude nevyhnutné lepšie využiť možnosti centiertvorby a výrazne posilniť potenciál externých spolupracovníkov – špecialistov.Do vysielania budú publicistické a dokumentárne programy zaraďované v dvoch polohách: • aktuálna publicistika (pozvánky, príspevky, reportáže, rozhovory) začlenená do moderovaných blokov • nadčasová, analytická a umelecká publicistika z oblasti kultúry a spoločenského života, (film, divadlo, výtvarné umenie, architektúra, dizajn, história), predbežne vyrábaná a zaraďovaná do prúdu vysielania na základe dramaturgických plánov a programových porád. Tieto programové typy vznikajú v jednotlivých centrách tvorby (Centrum publicistiky, Centrum dramatickej tvorby a Centrum hudby a špecializovaných programov), a Sekcii výroby. Časť programov bude aj naďalej vysielaná v koncepčne riadenom reprízovom režime v spolupráci s Archívom RTVS.Slovo – bude prezentované v ustálených vysielacích časoch, vyvážene a počas celého dňa atýždňa, s dôrazom na večer a víkend, v celej škále žánrových a hodnotových možností. Takétoprogramy budú do vysielania zaraďované na základe prijatých dramaturgických plánov vspolupráci s Centrom dramatickej tvorby, Sekciou výroby a taktiež v spolupráci s ArchívomRTVS.Delenie:literatúra – poézia, próza, dráma, esej, vydavateľstvá a edície, literárne cenyumenie – film, divadlo, tanec, hudba, výstavy, architektúra a dizajndejiny – Slovenska, Európy, vied, ideí a umeniaveda – výskum, ekológia, geografia, medicína a prírodné vedyidey – filozofia, náboženstvo, sociológia, eseje a debaty
  • 24. Osobitná pozornosť sa bude aj naďalej venovať uvádzaniu pôvodnej básnickej, prozaickeja dramatickej tvorby, ale aj umenovedným štúdiám a recenziám.Hudba a hudobné programy – vo vysielaní programovej služby bude prítomná v dvochzákladných polohách. V prvom rade ide o hudbu ako program, a tu bude kladený dôraz nahudobný formát Rádia Devín. Hudobné programy budú vznikať v spolupráci s Centromhudby a špecializovaných programov, Sekciou výroby a Archívom RTVS.Druhú polohu hudobnej dramaturgie predstavuje hudba v prúdovom vysielaní a vpublicistických a dokumentárnych programoch. Zabezpečovaná bude prostredníctvomplánovacieho systému Sepia M. Aj tu sa dramaturgia bude riadiť kritériami autorskej ainterpretačnej kvality. Samozrejmosťou bude dodržiavanie zásady vyjadrenej výrokom: „naRádiu Devín hráme hudbu, ktorú by ste vo vysielaní iného rádia na Slovensku nenašli“.Programy pre deti a mládež – nakoľko pre detského poslucháča je určená programováslužba Rádio Junior, Rádio Devín bude vnímať mladého poslucháča rovnocenne, bezzbytočných pátosov a zdrobnenín. Programová ponuka pre mládež bude orientovanáedukačne, t. z. publicistickou formou pre mladých záujemcov hudby, vedy, technikya umenia.Koncerty – vo vysielaní Rádia Devín budeme klásť veľký dôraz na priame prenosy, reportážea záznamy z významných kultúrnych a spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí(koncerty SOSR, Slovenskej filharmónie, predstavenia Slovenského národného divadla, letnéfestivaly, významné súťaže, vernisáže, premiéry), a niektoré z takých podujatí budeme tiežiniciovať, organizovať a vysielať (Večery Rádia Devín).Rádio_FM – Slovenský rozhlas 4Charakteristika programovej služby – Rádio_FM je štvrtá rozhlasová, hudobno-kultúrnaprogramová služba s 24 hodinovým vysielaním, so záberom na náročnejšieho mladéhoposlucháča.Poslanie – Rádio_FM je hudobné rádio s presahom do kultúrneho priestoru orientovaného nanáročnejšieho mladšieho poslucháča. Rádio_FM plní funkciu v zmysle zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízií Slovenska – a to najmä rozvojom kultúrnej identity obyvateľovSlovenskej republiky, komplexným informovaním prostredníctvom hudobnej, športovej alebokultúrnej publicistiky a sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov s akcentom na oblasťEurópskeho spoločenstva. Zabáva, vzdeláva, informuje. Podstatou odlišnosti voči privátnymvysielateľom i voči ostatným programovým službám RTVS je hudobný formát preferujúcinovú, súčasnú hudbu mimo hlavného prúdu, signifikantné sprievodné slovo, obsah a jehospracovanie.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 20 % : 80 %Hudobný formát – Rádio _FM ponúka priestor žánrovej pestrosti, edukuje poslucháča onových trendoch v hudbe. Reflektuje na dianie na domácej scéne ale aj vo svete. Hudobnýformát je klasifikovaný ako Alternative – Urban Contemporary (A/UC). Vďaka nemu jejednoznačná identifikácia na trhu už pri prvom alebo náhodnom naladení. Domáca hudbatvorí 20 – 24 % z hudobnej zložky vysielania.
  • 25. Cieľová skupina poslucháčov – orientácia na skupinu vo veku od 14 do 29 rokov, s dôrazomna 25 ročných.Koncepcia rozvoja programovej služby – v súčasnosti je Rádio_FM zreteľnevyprofilované, vysielanie je radené do prúdových blokov. Program je vo väčšine odbavovanýsystémom one-man-show. Rubriky a publicistika sú ustálené a kopírujú dopyt cieľovejskupiny, ktorý permanentne mapujeme. Rádio_FM je vnímané najmä u mladých poslucháčovako pozitívny imidžový prvok SRo (prieskum Focus Group, agentúra AKO, 2007, face-to-face rozhovory). • posun súčasných celodenných tém smerom k atomizácii na takzvané autorské mikrotémy, ktoré posilnia identitu vysielajúcich denných DJov v zmysle autorstva a osobnej zainteresovanosti, v súlade so štatútom programových pracovníkov. Všetko, o čom sa hovorí, s potenciálom nastoľovania celospoločenskej diskusie. • dôraz na denné vysielanie. Posilňovanie tém a publicistiky pre cieľovú skupinu. Témy musia byť blízke mladému poslucháčovi a musia sa týkať jeho problémov. Zámerom je súčasne vyvolať diskusiu mapovaním zásadných káuz a ich vyhľadávaním (príklad: výber poplatkov SOZA za vkladanie video obsahu na weby, vďaka tlaku Rádia_FM bolo zastavené). Verejnoprávne témy nemusia byť nudné. • podporiť a rozšíriť dominanciu ranného vysielania. Ranná šou je dôležitým prvkom každej rozhlasovej stanice. • Zelená vlna v súčasnosti narušuje formátové hodiny vysielania Rádia_FM, no zároveň je poslucháčmi žiadaná. Dokáže byť suplovaná systémom EON, teda vysielaním napríklad v rámci servisu Rádia Slovensko. • výmena / aktualizácia zvukovej grafiky. V súčasnosti po takmer 5 ročnom používaní hlasu Martina Bidelnicu navrhujeme aktualizáciu zvukového obalu, nový station voice. • kontinuálne zlepšovať celkovú kvalitu jazykového a emočného prejavu moderátorov a dídžejov Rádia_FM. • príprava nových programov, rubrík a formátov, aktualizácia existujúcich večerných formátov, spolupráca a prezentácia vybraných formátov v televízii. • posilnenie marketingových aktivít a efektívne prepojenie s televíziou. Kontinuálna podpora kľúčových projektov (Radio_Head Awards, Festivalové Rádio_FM, SIGNALL_FM Festival, klubové noci Night_FM a pod.) • ambíciou je aj naďalej byť priekopníkom nových technológií a online služieb, komunikačná stratégia na sociálnych sieťach.Spravodajské programy – vo vysielacej štruktúre budeme naďalej skvalitňovať krátkespravodajské bloky a športové spravodajstvo.Publicistické programy – Rádio_FM má ambíciu spustiť poludňajší publicistický formáts využitím možností Centra publicistiky.Koncerty – dôležitou súčasťou vysielania Rádia_FM sú aj naďalej koncerty. Záznamyz významných kultúrnych a spoločenských podujatí na Slovensku i v zahraničí, konceptfestivalových vysielaní, ale aj pravidelné koncerty v štúdiách RTVS (Pohoda_FM LIVE, ŠouBaláž a Hubinák, Ráno na eFeMku a podobne).
  • 26. Deň otvorených dverí – po úspešnom pilotnom ročníku 2010 plánujeme túto iniciatívurealizovať pravidelne každý rok.Rádio Klasika – Slovenský rozhlas 7Charakteristika programovej služby – 24 hodinová rozhlasová programová službaprístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež retransmisiou,určená poslucháčom klasickej hudby.Poslanie – vysielanie klasickej hudby a o klasickej hudbe pre milovníkov tohto žánru navysokej umeleckej úrovni. Dramaturgicky sa zameriava na vyváženú ponuku hudobnýchprogramov z hľadiska hudobno-štýlových období a hudobných druhov, pričom okremdominantnej európskej i mimoeurópskej hudobnej tradície prezentuje aj slovenskú tvorbu.Vysielacia štruktúra vychádza z 10 hodinového pôdorysu piatich dvojhodinových blokovs odlišným dramaturgickým zámerom, s dôrazom na pestrosť a vyváženosť.Koncepcia rozvoja programovej služby – v súčasnosti reprízuje Rádio Klasika programz produkcie Centra hudby a špecializovaných programov, teda z ponuky, ktorá je určená prevysielanie Rádia Devín. Prvoradým zámerom Rádia Klasika je postupne vytvárať vlastnú,nezávislú dramaturgiu. To by znamenalo denne vyrobiť dve hodiny vysielania. Terajší spôsobvšak zaručuje spájanie pestrých dramaturgií, ktoré sa od seba navzájom dostatočne odlišujúa vnášajú do vysielania primeranú rozmanitosť.Možnosti sú aj v rámci jednoduchej vysielacej štruktúry pestré. Jednotlivé dvojhodinovébloky (v prípade zachovania danej 10 hodinovej vysielacej štruktúry) je možné dramaturgickyodlíšiť podľa najrôznejších kritérií: • z hudobného hľadiska – vyrovnané zastúpenie diel rôznych hudobno-historických období a hudobných druhov, orientácia na významné skladateľské osobnosti a interpretov, profily orchestrov, výročia skladateľov • z hľadiska aktuálnosti – prispôsobiť dramaturgiu hudobnému dianiu vo svete (výročia skladateľov, hudobné festivaly, upútavky na koncerty SOSR v rozhlase a pod.) • z hľadiska orientácie na rôzne typy poslucháčov: a) náročný program pre znalca klasickej hudby – menej známe hudobné diela, interpretačne zaujímavé nahrávky, percepčne náročnejšia hudba (avantgarda, hudba 20. a 21. storočia) b) menej náročný (vzdelávací) program pre „fanúšikov“ klasickej hudby – populárne diela, kľúčové skladateľské a interpretačné osobnosti atď.Kľúčové je zdokonalenie komunikácie prostredníctvom webovej stránky, ktorá by mala byťpreviazaná s Facebookom a slúžiť ako virtuálna kaviareň pre milovníkov klasickej hudby(profily skladateľov, aktuality z hudobného života, pozvánky na koncerty, zaujímavostiz hudobnej histórie). Interaktívnosť webu možno podporiť rôznymi rubrikami: „Tip týždňa“,„Hráme na želanie“, Podcast dňa a pod. To si však vyžaduje náročnejšiu administráciu.Okrem základných charakteristík pevných programových prvkov a tipov na aktuálny programprichádza do úvahy v budúcnosti aj možnosť samostatného vytvárania playlistu zo stranyposlucháča. K tejto forme by bolo potrebné vytvoriť schému databázy zvukov, ktoré by bolik dispozícii poslucháčovi na webe, ako aj zabezpečiť systém ich priebežnej obmeny.Všetky navrhnuté spôsoby rozvoja tejto programovej služby budú priamo závisieť namožnosti vytvoriť špecializovaný tím.
  • 27. Rádio Litera – Slovenský rozhlas 8Charakteristika programovej služby – ôsma rozhlasová programová služba, digitálnaumelecká programová služba s 24 hodinovým reprízovým vysielaním, prístupná cez interneta satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, tiež v retransmisii, zameraná naintelektuálnejších poslucháčov.Poslanie – programová služba orientovaná na náročnejších poslucháčov v oblasti umeleckéhoslova. Rádio Litera ponúka poéziu i prózu – rôznorodé žánre z oblasti literárnej tvorby.Vlastnou dramaturgiou zostavuje vysielanie výberom programov z archívu rozhlasu.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 95 % : 5 %.Slovný program: štruktúra Rádia Litera je pestrá a zahŕňa rozmanité žánre a typy programov,aby oslovila maximálne množstvo poslucháčov, ktorí sú aktívnymi užívateľmi internetu.Výberom jednotlivých programov zároveň reflektuje aktuálne ročné obdobie, významnésviatky, výročia alebo prebiehajúce udalosti literárneho a kultúrneho života, ku ktorým súdostupné programy v archíve.Program zahŕňa: čítania na pokračovanie, rozhlasové hry, monologické formy, eseje, verše,fíčre, portréty a medailóny, programy o teórii literatúry a umenia všeobecne, cestopisnéprogramy o Slovensku a zahraničí, humoristické pásma.Hudobný formát – hudba na Rádiu Litera plní funkciu príjemného, no nie banálneho pozadiak náročným slovným programom. Dramaturgia sa vyhýba príliš komerčným a zvukovoagresívnym žánrom, prevláda prirodzený akustický zvuk a relaxačný charakter. Hudbavychádza z prostredia rôznych žánrov, ako napr. folk, alternatívny pop a rock, soul, džez.Cieľová skupina – náročnejší poslucháči od 15 do 90 rokov, ktorí majú radi hovorenéumelecké slovo a literárno-dramatické programy rôzneho zamerania.Koncepcia rozvoja programovej služby • sprehľadniť vysielanie; nastaviť väčšiu flexibilitu programovej štruktúry – ak bude možnosť, obmedziť počet jednotlivých opakovaných segmentov • zinteraktívniť podstránku Rádia Litera na portáli RTVS, naplniť podrobnejšími informáciami o vysielaní a kontinuálne obohacovať o anotácie vysielaných programov a údaje o autoroch, videoblog, fotografie a ďalšie. • sfunkčniť služby na internete – program vysielania na niekoľko dní dopredu, playlist, aktívna komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí – zvýšiť spoluprácu medzi vysielaním a webom • organizovať propagačné kampane (na ostatných programových službách RTVS, v printových médiách, na školách, v knižniciach, kníhkupectvách...) • organizovať súťaže (pre poslucháčov, ale aj pre začínajúcich tvorcov s možnosťou posúdenia odborníkmi a prípadného spracovania do rozhlasovej podoby • poskytovať „literárne spravodajstvo“ (udržiavať krok s aktuálnym literárnym dianím na Slovensku či v zahraničí; informovať poslucháčov o novinkách či zaujímavých tipoch; recenzie literárnych diel... ) • vysielať aktuálne autorské programy (zábavného či náučno-vzdelávacieho charakteru) • realizovať spoluprácu s vydavateľstvami audiokníh (reklama Rádia Litera na webe vydavateľstva a jeho sociálnych sieťach + prelink na web Rádia Litera; zdieľať novinky, programových tipov, súťaží či akcií Rádia Litera na webe vydavateľstva; zdieľať odkazy Rádia Litera na Facebooku (novinky, program, tipy dna, súťaže,...);
  • 28. Konkrétne informovať o vysielaní vybraných produktov na Rádiu Litera (dátumy, časy); propagovať na vybraných akciách, workshopoch, podujatiach, ktorých sa vydavateľstvo zúčastňuje alebo ich samo organizuje; poskytovať produkty do súťaží organizovaných Rádiom Litera...) • postupne spracovávať do audio podoby povinné čítanie pre školy (s podporou Ministerstva školstva SR) • pokrývať účasť / spoluprácu na festivaloch, akciách, eventoch (literárnych, kultúrnych, mládežníckych, artových, alternatívnych, v knižniciach, kníhkupectvách...) • zverejniť na webe spoplatnené podcasty programov (na stiahnutie)Rádio Junior – Slovenský rozhlas 9Charakteristika programovej služby – 24 hodinová rozhlasová programová službaprístupná cez internet a satelitný príjem SkyLink na družici Astra 3A, určená špeciálne predetského poslucháča, hlavnou cieľovou skupinou sú deti predškolského a ranného školskéhoveku.Poslanie – prístupným spôsobom vytvárať u detí blízky vzťah k umeniu, predovšetkýmk literatúre a hudbe (prostredníctvom ľudovej i autorskej tvorby).Dodržiavaný pomer slova a hudby – 60 % : 40 %.Slovo – hlavnou náplňou sú v súlade s vyššie uvedením poslaním ľudové i autorskémonologické rozprávky, rozhlasové hry a špecializované programy o hudbe. Vysielaciaštruktúra vychádza z pôdorysu piatich dvojhodinových blokov s odlišným dramaturgickýmzámerom. Forma jednotlivých blokov je stála: 1. monologická rozprávka (5-10 min.); 2. flexibilný programový prvok (čítanie na pokračovanie, detská publicistika, vzdelávací program o hudbe) (cca 30 min.); 3. rozhlasová hra (30-60 min.). Z hľadiska konkrétneho obsahu sú jednotlivé bloky od seba odlíšené a vnútorne (v rámcimožností) spájajú trojicu programových prvkov do jedného žánrového celku: slovenskáľudová tvorba, zahraničná ľudová tvorba, slovenská autorská tvorba, zahraničná autorskátvorba, dobrodružný žáner a pod.Hudba – podobne ako v prípade slovného programu ide o hudobnú tvorbu určenú výlučnepre deti. Žánrovo pokrýva staršiu i súčasnú slovenskú (čiastočne aj českú) populárnu tvorbupre deti, slovenské detské ľudové piesne, náučné pesničky v angličtine, zahraničnú hudbuz detských filmov. Hudobná dramaturgia sa pokiaľ možno prispôsobuje slovnému programuv zmysle tematických blokov (ľudová rozprávka v kontexte ľudových pesničiek)a prirodzeného denného režimu poslucháča (uspávanky v neskorších večerných hodinách).Koncepcia rozvoja programovej služby – vzhľadom na to, že Rádio Junior momentálnečerpá programy iba z archívu Slovenského rozhlasu, je zámerom vytvárať v budúcnosti ajpremiérové programy, publicistické a vzdelávacie: • Publicistické programy – sprostredkovanie „detských“ aktualít doma i vo svete, informovanie o zaujímavých prebiehajúcich podujatiach pre deti na Slovensku a pod. • Špecializované vzdelávacie programy: - umelecké (literatúra, hudba);
  • 29. - orientované na dôležité témy súčasnosti (životné prostredie, aktuálne spoločenské otázky); - cestovateľské. Nevyhnutné je nadviazanie komunikácie s poslucháčom vo vysielaní a na internete: • prostredníctvom vysielania – usporadúvanie detských poslucháčskych súťaží (napr. literárnych, výtvarných), ankiet (napr. o najobľúbenejšiu rozprávku) a pod. • prostredníctvom internetu – v ideálnom prípade vytvorenie samostatnej, interaktívnej internetovej stránky (príp. podstránky rozhlasového webu). Tu by sa okrem základných charakteristík pevných programových prvkov objavovali aj textové a obrazové upútavky (fotogalérie) na aktuálne programy, internetové odkazy na podujatia spomenuté v aktualitách, výsledky prebiehajúcich súťaží, ankiet, diskusné detské fórum a pod. Podpornou propagáciou na internete je aj rozvíjanie profilu na Facebooku (príp. iných sieťach). Pre realizáciu interaktívnej časti projektu Rádio Junior je nevyhnutné vytvoriť špecializovaný tím.Rádio Patria – Slovenský rozhlas 5 a Centrum pre národnostné vysielanieCharakteristika programovej služby – rozhlasová programová služba Rádio Patria vysielav maďarskom jazyku na samostatnej programovej službe denne 12 hodín a v ukrajinskom,rusínskom, rómskom, nemeckom, poľskom a českom jazyku vysiela 14 hodín týždenne naprogramovej službe Rádio Regina. Program maďarského vysielania tvorí Redakciamaďarského vysielania a program v ostatných jazykoch Redakcia národnostného vysielaniav Košiciach.Národnostné vysielanie v televízii sa realizuje na programovej službe Dvojka, a tov pravidelných časoch. Maďarská redakcia pripravuje denné správy v maďarčine, týždennýmaďarský magazín a raz mesačne diskusný program. Redakcia národnostného vysielaniav Košiciach pripravuje týždenne národnostné správy vo viacerých jazykoch súčasne, týždennejeden národnostný magazín a jeden rómsky magazín.Poslanie – národnostného vysielania je udržanie národnej identity príslušníkov menšín,poskytnutie priestoru pre reflexiu menšinových spoločenstiev na Slovensku a v nemalej miereaj informovanie väčšinového obyvateľstva o menšinách, k čomu prispieva slovenskétitulkovanie televíznych programov. Priestor pre reflexiu menšinových spoločenstievzachytáva spoločenské dianie, vrátane politického, poskytuje vyčerpávajúce informácie zoživota národnostných spoločenstiev a prispieva k pestovaniu tradičnej aj modernej kultúrytýchto komunít. Je dominantným nástrojom pestovania jazykovej kultúry poskytovanímpriestoru pre kvalitný jazykový prejav a pre správne používanie menšinových ekvivalentovstále sa meniaceho slovenského hovorového a spisovného jazyka.Dodržiavaný pomer slova a hudby – 60 % : 40 %Hudobné formáty v rozhlase – v maďarskom vysielaní dominuje v prúdovom vysielanímainstreamová ale kvalitnejšia hudba z popu a rocku s vyšším pomerom old-pop a old-rockskladieb, v blokových programoch sa objavuje autentická ľudová hudba a spev, tradičnézábavné a vážne hudobné žánre a zľudovená zábavná hudba, ktorú slovenská verejnosť poznáako maďarskú cigánsku muziku (ekvivalent cimbálky). V národnostnom vysielaní dominujefolklór a regionálne charakteristické hudobné prejavy.
  • 30. Televízne formáty v národnostnom vysielaní – na prvom mieste sú správy čítanéa redigované, zostavované z príspevkov redaktorov a regionálnych spravodajských štábov,magazíny z príspevkov redaktorov a spravodajských štábov, a diskusie s viacerýmiúčastníkmi.Koncepcia rozvoja programovej služby Rádio Patria a Centra národnostného vysielaniaRádio Patria – Redakcia maďarského vysielania • Ranný prúd má byť budovaný ako silný informačný prúd s množstvom spravodajstva, servisných správ, vrátane servisných správ z prihraničných oblastí Maďarska, kam denne cestuje a ešte istý čas pravidelne bude cestovať niekoľko tisíc obyvateľov južného Slovenska. Ranný informačný prúd poskytne informácie aj o dopravnej situácii v okolí aglomerácií s početným zastúpením Maďarov – suburbánne prostredie Bratislavy a Košíc, okresné mestá na juhu Slovenska, hlavné ťahy na juhu Slovenska, diaľničná sieť a príjazdy do Maďarska. Ranný informačný prúd má byť absolútnou programovou dominantou maďarského vysielania od pondelka do soboty. • Predpoludňajší prúd má za cieľ poskytnúť možnosť počúvania programov, ktoré cez víkendové dni poslucháč nestihol. V tomto prúde má dominovať kvalitná mainstreamová popová hudba, headline-news každú pol hodinu až po kvalitnejšie a dlhšie spravodajstvo na poludnie. Vzhľadom k tomu, že aj menšinový poslucháč má záujem o kvalitné všeobecné spravodajstvo, hodina po 12.00 hod. bude považovaná za súčasť predpoludňajšieho prúdu a na 12.00 hod. sa zaradia len reprízy. Takto poslucháč dostáva možnosť vypočuť si hlavné spravodajstvo Rádia Slovensko. • Popoludňajší prúd bude charakterizovaný silným spravodajský programom o 13.00 hod., ktorý je špecializovaný na menšinového poslucháča, ale obsahuje aj všeobecné spravodajstvo najmä na báze vysielania Centra spravodajstva RTVS. Z hľadiska rozhlasu útlmové obdobie do 16.00 hod. prináša redigované a moderované hudobné pásma v tematickom radení, niektoré z nich pripravované v spolupráci s Centrom hudby špecializovaných programov a v spolupráci s hudobným archívom Maďarského rozhlasu na základe bilaterálnej zmluvy verejnoprávnych vysielateľov. Popoludňajší prúd vyvrcholí informačnou hodinou od 16.00 hod. a v závislosti od formátovania televízneho programu pre menšiny sa ukončí hlavným večerným spravodajstvom alebo od 17.00 alebo od 17.30 hod. • V spojitosti s postupným odchodom zo stredných vĺn získava cenu aj čas medzi 18.00 a 6.00 hod. (v súčasnosti vypĺňaný relé programom Rádia Devín). Obe rozhlasové redakcie sa budú snažiť v spolupráci s Centrom hudby a špeciálnych programov vytvoriť bloky s vopred nahranou, identami a moderovaním pripravenou skladbou hudby národností, ktorých cieľová skupina bude okrem menšinového poslucháča aj poslucháč, hľadajúci zaujímavé a kvalitné hudobné formáty. Hodinové bloky môžu obsahovať pravidelne sa meniace hodiny s hudbou národností z celej Európy (využitie siete EBU), etno hudbou, world-music, folkovou a folklorizujúcou tvorbou, a menšinovými hudobnými formátmi mimo popu, rocku a klasickej hudby. Tento vysielací čas môže využívať možnosť automatického vysielania. • V strednodobom horizonte sa musí Rádio Patria stať hodnoverným nosičom vycibreného spisovného hovoreného slova, na Slovensku totiž zostáva posledným priestorom kultivujúcim menšinový jazyk, tak hovorový, ako aj pre úradný styk. Tento cieľ nemá dosiahnuť jazykovými poradňami (ktoré však vo vysielaní majú miesto), ale samotným jazykovým prejavom všetkých spolupracovníkov rádia. Na tento cieľ
  • 31. vytvorí RTVS ad hoc mikrofónovú komisiu, ktorá bude posudzovať jazykovú zdatnosť redaktorov v pracovnom pomere. Ku kultivovaniu hovoreného slova musia prispieť aj literárne žánre, v ktorých má Rádio Patria poskytnúť šancu na prezentáciu najmä umelcom z dvoch maďarských činoherných scén na Slovensku a to tak formou čítania literatúry a prednesu poézie, ako aj záznamami vybraných divadelných predstavení. • Rádio Patria má poskytnúť priestor pre kultúrne a hudobné aktivity mladej maďarskej populácie, pre ktorú je rádio jediným priestorom verejnej mediálnej prezentácie moderných kultúrnych hodnôt. Preto sa Centrum hudby bude snažiť vyberať a nahrávať mladých maďarských interpretov v populárnych ale nielen zábavných žánroch, ich nahrávky zaraďovať do rotácie hudby v prúdoch. Tieto nahrávky poskytne aj Hudobnému centru maďarského verejnoprávneho rozhlasu ako výmenný formát za kvalitné nové nahrávky z maďarskej populárnej tvorby. • Počas víkendov (od 12.00 hod. v sobotu do nedele večera) bude Rádio Patria uprednostňovať kvalitné blokové programy z vedy, techniky, histórie, umenia a hudby. Tieto formáty bude Patria vysielať premiérovo počas víkendov a v reprízach v predpoludňajších prúdoch v pracovných dňoch.Rádio Patria – Redakcia národnostno-etnického vysielania • Národnostno-etnické vysielanie je potrebné posilniť najmä v jeho rusínskom a ukrajinskom vysielaní. V rusínskom vysielaní je potrebné klásť dôraz na jazykový prejav už len preto, že Slovensko je jediná krajina s kodifikovaným rusínskym jazykom. K tomu je potrebné využiť kapacity Prešovskej univerzity. • Ukrajinské a rusínske vysielanie budeme reformovať tak, aby sa pripravovalo viac formátov pre mladších poslucháčov. K tomu chceme ponechať overené kvalitné literárne a dramatické formáty. Ukrajinské a rusínske vysielanie bude potrebné postupne rozšíriť aj časovo. • Národnostno-etnické bloky budeme formátovať v závislosti s formátovaním programovej služby Rádio Regina. V pracovných dňoch posilníme prúdy vo večerných hodinách, preformátovať bude potrebné víkendové bloky a to v závislosti od času vysielania. • K overeným a medzi poslucháčmi populárnym folklórnym žánrom budeme pridávať aj modernú pop-rockovú tvorbu v menšinových jazykoch, s dôrazom na ich kvalitu. V spolupráci s Centrom hudby a špecializovaných programov a Ukrajinským verejnoprávnym rozhlasom vytvoríme pre národnostné prúdy rotáciu modernej hudby do vysielania. • V rómskom vysielaní sa osvedčila výroba nespravodajských formátov v externom prostredí – v špecializovanej rómskej neziskovej organizácii. Program, pripravovaný s pocitom „pre seba“ je v prípade rómskej komunity hodnotou samou o sebe, bude prínosom, ak sa Centrum bude zaoberať ekvivalentnými možnosťami aj v prípade iných národností. • Rómsky program obsahuje populárnu rómsku hudbu, málo však je zastúpená rómska autentická hudba s čistým vokálnym alebo len jednoduchým inštrumentálnym prejavom. Populárna rómska hudba obsahuje mnohé hudobné formáty, ktoré vychádzajú skôr zo stereotypov, ktoré o Rómoch pretrvávajú, než zo skutočných hodnôt, ktorých nositeľmi sú. Spolupráca s etnológmi, muzikológmi v tomto smere sa javí ako nevyhnutná.
  • 32. Centrum národnostného vysielaniaVýsledkom hospodárenia a hľadania identity verejnoprávnej televízie v ostatných rokoch je ajskutočnosť, že vysielanie pre národnostné menšiny v STV bolo na chvoste záujmu a to saprejavilo na jej personálnom, technickom a programovom zabezpečení.Registrujeme spoločenskú objednávka, definovanú zákonom, aby sa program pre národnostnémenšiny rozšíril, a aby bol aj k pomeru zastúpenia menšinového obyvateľstva vyvážený.Najdôležitejšou úlohou v strednodobom horizonte je teda nájsť rozumnú mieru zvýšeniamnožstva programov pre národnostné menšiny a v tejto súvislosti aj definovať formáty,ktorých príprava a vysielanie má najväčší dosah a čo najviac vyhovuje kritériám službyverejnosti.Informačná a dokumentárna funkcia národnostného vysielania je nenahraditeľná – nik iný nasvete nebude dokumentovať dianie v malých národnostných spoločenstvách, ak to neurobiaony samé. A preto v národnostnom vysielaní má byť charakteristickým formátomspravodajstvo, magazínové formáty a dokument. Zo strednodobého hľadiska bude potrebnénájsť zdroje (aj mimo RTVS) na výrobu dokumentárnych programov maloformátových (8-10minút), stredných (cca. 30 min.) prípadne aj ich cyklov.Pre zvýšenie atraktivity a tým aj sledovanosti národnostného vysielania je potrebné nájsťzdroje a spolupracovníkov na výrobu a vysielanie televízneho sitcomu. Tento diváckyobľúbený formát dáva možnosť televízii formovať verejnú diskusiu v dôležitých oblastiachživota menšín tak, ako iný formát nie. Vkusné a aktuálne spracovanie nízkonákladovéhositcomu môže zvýšiť sledovanosť už v roku 2012. Vzhľadom na veľkosť trhového segmentumaďarských divákov je možné začať s realizáciou maďarského sitcomu už v prvom rokustrednodobého programovania, pokračovať je možné rómskym sitcomom, ktorý by bol okreminého aj jedinečným na kontinente.Umiestnenie národnostných programov je potrebné definovať v súvislosti s formátovanímDvojky. Umiestnenie národnostných programov v podvečer, v čase pred primetime by okremrozumného oslovenia národnostného diváka zväčšilo aj trhový podiel sledovanosti Dvojkyv týchto časoch – tento predpoklad súvisí práve so spoločenskou objednávkou na posilneniea zvýšenie času národnostných formátov.Správy v maďarskom jazyku sú denným formátom – túto prax je potrebné ponechať.Správy ostatných menšín sa pripravujú ako mix na sobotu – táto prax nie je najvhodnejšia,rozumné bude zaviesť malé spravodajské formáty pred menšinové magazíny zvlášťv ukrajinskom, rusínskom a rómskom jazyku. Tým by sa počet spravodajských formátovautomaticky zvýšil. Magazíny sú týždenné formáty. V prípade maďarského a rómskehomagazínu je vhodné ich počet zvýšiť.Diskusný program je prítomný len v maďarskom vysielaní. Diskusie – pokiaľ sú vedenédobrým moderátorom a majú zaujímavú tému – sú atraktívne, pritom pomerne ľahko a lacnovyrábané formáty. Preto je vhodné ich zaradiť častejšie a zaviesť aj v ukrajinskom, rusínskoma rómskom jazyku.Zaradenie menšinového vysielania je závislé od formátovania Dvojky. Je však vhodné hozaradiť ako súvislé časové pásmo, s dennou a týždennou periodicitou formátov a vynechanímneperiodických formátov – výnimku tvoria ad hoc programy, prenosy z divadiel, kultúrnychpodujatí.Národnostné programy by sa mali vyrábať denne na podvečer na Dvojku ale nevysielať ichpočas víkendu. Aj Dvojka tým dostane šancu vyčistiť svoj víkendový čas a viac hoprispôsobiť víkendovým požiadavkám iných menšinových žánrov.Vzhľadom na množstvo vysielaného programu a na regionálnu rôznorodosť menšinovýchspoločenstiev je vhodné spolupracovať s čo najväčším počtom externých spolupracovníkovv teréne. Spolupráca s regionálnymi a mestskými televíziami, spravodajcami, umožňuje
  • 33. národnostnému vysielaniu zostať pestrým, regionálne rovnomerným a pritom z hľadiskafinancovania efektívnym vysielaním.Tímy, pracujúce s výrobou a vysielaním národnostných programov sú schopné obnovy,reflexie vlastnej práce. V nasledujúcich rokoch sú schopné vytvoriť aj novú kvalitu programua to len s nepatrným zvýšením kapacít v závislosti od meniaceho sa vysielacieho času.Súčasný tím je schopný • v Redakcii maďarského vysielania Rádia Patria udržať celodenné vysielanie a pripraviť večerné a nočné hudobné formáty na automatické vysielanie • v Redakcii národnostno-etnického vysielania Rádia Patria udržať a približne o hodinu rozšíriť vysielanie v ukrajinskom, rusínskom a rómskom jazyku, udržať poľské, české a nemecké formáty a pripraviť hudobné formáty na večerné a nočné automatické vysielanie • v Centre národnostného vysielania STV, v maďarskej redakcii: udržať denné spravodajstvo, zdvojnásobiť výrobu magazínových formátov, pripraviť redakciu na rozšírenie vysielacieho času. Televízny tím bude potrebné dobudovať., • v Tíme NEV v Štúdiu RTVS Košice udržať doterajšie magazínové formáty, pripraviť sa na zavedenie spravodajských formátov pre „veľké“ menšiny (ukrajinskú, rusínsku a rómsku).Postupným rozvojom národnostného vysielania je možné v súčasných kapacitách a v súčasnejtechnickej podpore, s využitím externých kapacít dosiahnuť strednodobo cieľ: • 148 hodín týždenného vysielania na programovej službe Rádio Patria • 15 hodín týždenného vysielania Redakcie národnostno-etnického vysielania Rádia Patria na programovej službe Rádio Regina • 5 – 7,5 hodín týždenného vysielania na programovej službe Dvojka.
  • 34. Televízne programové služby:Jednotka STVCharakteristika okruhu – prvá televízna programová služba RTVS, s 24 hodinovýmvysielaním audiovizuálnych programov šírených v digitálnej kvalite.Poslanie - poskytovanie služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania programovouslužbou, ktorú tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, hudobné,športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a iné programyv súlade so znením zákona č.532 / 2010 Z.z. pre všetky vekové a sociálne skupinyobyvateľov Slovenskej republiky.Programové priority: • spravodajstvo s programovou nadstavbou – publicistikou a diskusnými formátmi, • pôvodná domáca tvorba – seriály, dokumenty, zábavné formáty, • akvizičné dramatické tituly, • programová ponuka pre deti a mládež. • zvyšovanie podielu premiér domácich programov vo vysielaní Jednotky namiesto vysielania archívnych programovCieľová skupina divákov – televízne vysielanie Jednotky musí byť zamerané nauniverzálnych divákov, t.j. pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľov. Zámeromprogramovej štruktúry je udržať záujem doterajších divákov, medzi ktorými prevažuje strednáa staršia generácia a vzbudiť záujem aj u mladších divákov vysielaním takých programov,ktoré dokážu poskytnúť inú programovú variantu v porovnaní s programami komerčnýchtelevízií.Cieľom Jednotky je vybudovať prívetivú programovú ponuku rodinného typu, osloviťväčšinových televíznych divákov takou programovou ponukou a jej obsahom, ktorá absentujevo vysielaní komerčných staníc a získať si ich výhodami, ktoré komerčné televízie nemôžuposkytnúť, ako napr. menší počet reklamy, neprerušovanie programov reklamou, pravidelnédodržiavanie zverejneného vysielacieho času, prípadne vysielanie atraktívnych športovýchprenosov.Programová štruktúra a skladba bude zameraná v hlavnom vysielacom čase predovšetkým narodinných divákov a mimo hlavného vysielacieho času budú vysielané programy s obsahomzameraným na tie skupiny divákov, u ktorých je predpoklad, že z časového hľadiska majúmožnosť a záujem sledovať televízne vysielanie.Koncepcia rozvoja programovej služby • dobudovanie vzťahov s jednotlivými centrami tvorby programu a Sekciou výroby programov • vytvorenie systému zadávania požiadaviek programovej služby smerom k centrám a ponuky centier smerom k programovej službe • získanie diváckeho návyku na vysielanie Jednotky vytvorením pevných časových osí vo vysielacej štruktúre • prispôsobenie obsahu vysielania požiadavkám a očakávaniam divákov • vytvorenie a dodržiavanie nemenných časov pre vysielanie spravodajských programov • dodržiavanie pravidelného bloku programov vysielaných pre deti a mládež a tvorba takýchto programov v domácej produkcii
  • 35. • podpora slovenskej dramatickej tvorby, vrátane tvorby nezávislých producentov • využitie synergického efektu a spolupráca s rozhlasovými programovými službami • vytváranie interaktivity v rámci komunikácie s divákmi • pri poskytnutí 20 % vysielacieho času európskej nezávislej tvorby vybrať také programy, ktoré nielen splnia túto legislatívnu povinnosť, ale aj zaujmú divákov • možnosť nadviazania spolupráce s Českou televíziou a možnosťou vysielania spoločných programov vo verejnom záujme pri nižších výrobných nákladoch • zabezpečenie vysielania audiovizuálnych programov na Jednotke v technických parametroch zodpovedajúcich európskemu štandardu • vysielanie len takých programov, pri ktorých sú výrobné náklady primerané očakávanému záujmu divákov, prípadne tej vekovej kategórie, ktorej sú určenéSpravodajské programy – ich vysielanie je jednou z priorít programovej služby.Z obsahového hľadiska musí byť ambíciou spravodajstva televíznej Jednotky stať sa hlavnýmzdrojom aktuálnych informácií pre širokú verejnosť.Aktuálne spravodajstvo je vysielané v pravidelných vysielacích časoch v rôznej dĺžkeniekoľkokrát denne. Začiatok vysielania spravodajských programov je každé ráno reprízouaktuálnych udalostí z predchádzajúceho dňa a potom nasledujú spravodajské blokys aktuálnymi správami naživo na poludnie o 12.00 hod., o 16.00 hod., večerné správy odzačiatku roku 2012 od 19.00 hod.a nočné správy o cca 22.00 hod., pričom počas pracovnýchdní dopĺňajú aktuálne spravodajské vstupy aj denný info magazín popoludní.Súčasťou programov vyrábaných Centrom spravodajstva sú aj politické diskusné programy naaktuálne témy v nedeľu O 5 minút 12 a informačné magazíny zo zaujímavosťami a novinkamizo sveta a z domova, vysielanými od jesene 2011 pod názvami Svet v obrazoch a Slovenskov obrazoch.Dôležitou úlohou bude aj zvýšenie už doteraz vysokej úrovne športového spravodajstva, ktorépatrí k najsledovanejším aj v porovnaní s komerčnými televíziami.Práve pri spravodajstve bude možné aplikovať v najvyššej miere synergický efekt prispolupráci s organizačnou zložkou Slovenský rozhlas a využiť redaktorov na spoločné vstupyz aktuálnych udalostí.Zvýšenie prestíže spravodajstva na Jednotke sa bude dať dosiahnuť divácky dôveryhodnýmimoderátormi, redaktormi a odborníkmi na jednotlivé oblasti, vystupujúcimi na obrazovkea využitím kapacít regionálnych štúdií i zahraničných spravodajcov a aj doterajšej možnostivyužitia kvalitného agentúrneho obrazového spravodajstva.Publicistické a dokumentárne programy – majú dôležité miesto vo vysielaní Jednotky.Z časového hľadiska vysielania sú rozdelené na publicistiku v neskoršom prime-time, ktorá sazaoberá aktuálnymi spoločenskými témami. Investigatívnu publicistiku zastupuje na Jednotkeprogram Reportéri, ktorý prináša zaujímavé kauzy a ich pozadia. Od januára 2012 sapripravuje na živo štúdiová publicistika – vždy na občiansku tému, ktorá je aktuálne najviacv záujme verejnosti s možnosťou vyjadrenia zástancov a občianskych odporcov k danej témea s možnosťou interaktívneho zapojenia televíznych divákov s názvom Aréna.V rovnakom časovom horizonte sa uvažuje s poskytnutím večerného vysielacieho času počaspracovného týždňa pre zaujímavo obsahovo spracovaný dokumentárny cyklus vysielanýpočas jednej vysielacej sezóny vždy na určitú tému, ktorá spracovaním a obsahom by malazaujať široké divácke spektrum.Povinnosťou vo verejnom záujme je aj vysielanie denného informačného magazínu nielen preženy s odpoveďami na zaujímavé témy a so zaujímavými hosťami a dôveryhodnýmia obľúbenými moderátorkami (Dámsky klub).
  • 36. Podvečerné vysielanie by mali vyplniť atraktívne spracované vedomostné a zábavno-vedomostné súťaže, v ktorých si môžu diváci porovnávať svoje vedomosti so súťažiacimia prípadne rozširovať svoj vedomostný obzor.Vo vysielaní na Jednotke by nemal chýbať ani program, v ktorom sú predstavené zaujímavéslovenské a prípadne aj zahraničné osobnosti.Počas víkendového vysielania je z hľadiska divákov a zamerania verejnej televízie potrebnéposkytnúť pútavou formou aj informácie z rôznych oblastí života pre rôzne skupiny divákov(magazín pre motoristov, pre milovníkov domácich zvierat, záujemcov o bývanie a životnýštýl, varenie a podobne).Po finančnej stabilizácii inštitúcie je možné uvažovať o zaradení do vysielania počas každéhopracovného dňa ráno aj informačný magazín prúdového vysielania s aktuálnymi dennýmiinformáciami a zaujímavými hosťami.Pri splnení rovnakej podmienky sa uvažuje aj nad zaradením slovenskej verzie v zahraničíobľúbeného informačno-vedmostného programu na každý pracovný podvečer.Dramatické programyPôvodné: Podpora výroby a vysielanie domácej tvorby je jednou zo základných priorítvysielania Jednotky. Pre každú sezónu by mal byť pripravený jeden hraný seriál s vysielanímv hlavnom vysielacom čase raz týždenne, ktorý spĺňa základné požiadavky divákov nazaujímavé príbehy a atraktívne prevedenie.Okrem seriálu je priestor vo vysielaní aj pre ďalšiu dramatickú televíznu tvorbu, napr. cyklusadaptovaných diváckych námetov, alebo televíznych poviedok renomovaných slovenskýchtvorcov, vo vysielaní doplnená slovenskou a českou filmovou tvorbou, pričom podmienkoumusí byť predchádzajúci výrazný záujem divákov v kinách.Akvizičné: Podmienkou poskytnutia hlavného vysielacieho času musia byť kvalitnéa divácky obľúbené akvizičné filmy, kultové seriály a minisérie. Po výpadku v ich nákupea obsadení trhu inými televíziami je to časovo a finančne náročná úloha.K vysielaniu pôvodnej dramatickej tvorby možno pripočítať vysielanie kvalitných archívnychfilmov v cykle Film pre pamätníkov, ktorých podmienkou zaradenia do vysielania musí byťpredchádzajúci záujem divákov o ich sledovanie, rovnako aj pri vysielaní archívnych hranýchfilmov a seriálov pre deti a mládež, ktoré by mali spĺňať podmienku obľúbenostiu predchádzajúcich mladých generácií, ktoré sa v tejto vekovej kategórii obmieňajú častejšie.Hudobné a zábavné programyVo vysielaní Jednotky je dôležité mať sezónnu programovú dominantu okrem dramatickejtvorby aj z tohto žánru. Samozrejme musí ísť o spracovanie, ktoré zaujme vysoký početdivákov a prináša aj z obsahovej stránky určitú pridanú hodnotu ako službu verejnosti, nielenjednoduchú zábavu. K tejto programovej dominante je možné akumulovať mediálnu podporucelého spektra programových služieb RTVS, ako sú rozhlasové programové služby a webRTVS. Program by mal byť koncipovaný tak, aby mal prvky interaktivity a zapojiltelevíznych divákov do možnosti rozhodovania o jeho obsahu počas celého obdobia jehovysielania.Hlavný event sezóny by mal byť doplnený ďalším programom v hlavnom vysielacom čase naprincípe účinkovania obľúbených hercov, ktorí dokážu zaujať televíznych divákov.Priestor vo vysielaní by mal mať aj naďalej program, ktorý citlivou a inteligentnou formouprezentuje rozmanité životné príbehy a ktorý poskytuje nielen divákom, ale aj účinkujúcimmožnosť riešenia svojej situácie s pomocou Rozhlasu a televízie Slovenska.K mimoriadnym jednorázovým eventom by na Jednotke mali aj v budúcnosti patriť vovysielaní vybrané programy s dlhoročnou tradíciou na podporu sociálneho cítenia a charity
  • 37. a hudobné programy venované výročiam udalostí na podporu slobody a ľudských práv bezpolitického podtextu.Športové programyVo vysielaní Jednotky majú svoje miesto aj športové prenosy, ak svojím vysielanímnenarušujú divácky návyk a kontinuitu vysielania. K takýmto programom by mali patriťvýlučne významné športové eventy ako sú Olympijské hry a zápasy slovenskej reprezentáciena Majstrovstvách sveta v najsledovanejších športoch (futbal, hokej).Programy pre deti a mládež.Majú svoje pravidelné miesto vo vysielaní Jednotky počas víkendových predpoludní a počaszimných prázdnin, keď vzhľadom k počasiu je väčší predpoklad k sledovaniu televízie ajmladou generáciou. Okrem akvizičných titulov je dôležitá aj výroba a vysielanie programovz domácej tvorby, ktoré musia byť realizované spôsobom blízkym a akceptovaným toutovekovou skupinou. Okrem súťažných a vedomostných programov, ktoré v prípade atraktívnejrealizácie bývajú najobľúbenejším žánrom je dôležité venovať pozornosť aj produkciia vysielaniu dramatickej tvorby, ktorej vysielanie poskytuje možnosť stretnutia celej rodinypred televíznou obrazovkou.Vzhľadom na vyrovnané pokrytie signálom oboch televíznych programových okruhov,pravidelné vysielanie večernej rozprávky pre deti bolo predovšetkým z dôvodu možnostiposkytnutia lepšieho a pravidelného vysielacieho času presunuté na Dvojku, čo bolokompenzované na Jednotke zvýšením počtu programov vysielaných pre deti a mládež.Náboženské programyIch vysielanie na Jednotke podobne ako vysielanie športových programov je obmedzené lenna významné cirkevné sviatky a mimoriadne príležitosti, keď je v tieto dni mimoriadnavysielacia štruktúra. K náboženským programom vlastnej produkcie patria na živo vysielanébohoslužby a príhovor pápeža.Dvojka STVCharakteristika programovej služby – druhá televízna programová služba RTVS –organizačnej zložky STV, v súčasnosti s vysielaním 16 – 17 hodín denne, perspektívne s 24hodinovým vysielaním.Poslanie – prinášať informácie, prispieť k obohateniu vedomostí o rôznych oblastiach životavrátane národností žijúcich na Slovensku a poznania regiónov a regionálnych osobitostí,vytvárať priestor pre dialóg a diskusiu o témach rezonujúcich v spoločnosti, sprostredkovaťduchovné hodnoty, kultúrne dedičstvo, vzdelávanie, kultivovanú zábavu a oddycha v neposlednom rade aj športové dianie doma a vo svete.Programové priority – programová služba Dvojka je koncipovaná ako program prešpecifického diváka a zároveň alternatíva k univerzálnejšej Jednotke a ďalším televíziám naslovenskom mediálnom trhu. Vo večernom čase je program Dvojky orientovaný na kvalitnýdokument, filmy s náročnejšou dramaturgiou a programy s hlbším posolstvom, približujúceosudy rodín i príbehy osobností. Zároveň Dvojka vytvára priestor aj na diskusieo spoločensky závažných témach.Zo zamerania Dvojky jednoznačne vyplýva dominancia publicistiky a dokumentu. Vovysielaní prevažujú publicistické programy občianskeho zamerania, kontaktné poradenské
  • 38. programy, ktoré majú vzdelávací a osvetový charakter. Priestor vo vysielaní Dvojky má všakaj dramatika, kultivovaná zábava a hudba.Značnú časť vysielania napĺňajú po pozastavení vysielania špecializovanej programovejslužby Trojka – prenosy zo športových podujatí.Podiel programov vo verejnom záujme vo vysielaní Dvojky tvorí 90 %.Cieľová skupina divákov – Dvojka svojím programom oslovuje v priebehu dňa špecifické,záujmové, národnostné, regionálne a spoločenské skupiny divákov.Osobitnou diváckou skupinou sú diváci náboženských programov, milovníci folklórua ľudových tradícií, umelecky založená skupina divákov a športoví fanúšikovia.Vo večernom čase je program orientovaný na intelektuálneho diváka, ktorý uprednostňuje vovysielaní kvalitný dokument, diskusiu na celospoločenské témy, či filmy a programy s hlbšímposolstvom. Z hľadiska veku Dvojka oslovuje skôr divákov stredného a staršieho vekua mužského diváka. Perspektívne má ambíciu viac oslovovať aj mladých ľudí, predovšetkýmštudentov.Koncepcia rozvoja programovej služby • dobudovanie vzťahov s centrami tvorby programu • vytvorenie systému zadávania požiadaviek programovej služby smerom k centrám a ponuky centier smerom k programovej službe • vytvorenie pevných časových osí vo vysielacej štruktúre • začlenenie športových programov do vysielacej štruktúry • systematické posilňovanie občianskej publicistiky • podpora slovenskej dokumentárnej tvorby vrátane tvorby nezávislých producentov • vytvorenie spoločnej programovej platformy s rozhlasovými programovými službami • vytváranie interaktivity v rámci komunikácie s divákmi • koncipované využívanie archívu STV s pridanou hodnotou v nových programoch • aktívna spolupráca s medzinárodnými organizáciami vysielateľovSpravodajstvo – Dvojka prináša súbežne s Jednotkou hlavné Správy STV tlmočené doposunkovej reči pre nepočujúcich divákov. Túto službu zachováme aj v nasledujúcich rokoch.V rámci národnostného vysielania popri správach v maďarskom jazyku bude Dvojka naďalejprinášať Národnostné správy – zo života ostatných národnostných menšín žijúcich naSlovensku. Regionálne správy sú súčasťou vysielania Regionálnych denníkov zo štúdií RTVSv Banskej Bystrici a v Košiciach.K lepšej informovanosti občanov o činnosti nášho najvyššieho zákonodarného zboruprispievajú prenosy z parlamentu.Informačným servisom pre divákov je aj Živá panoráma – vysielanie záberovz panoramatických kamier z jednotlivých stredísk cestovného ruchu s aktuálnou textovouponukou pozvánok na športové a kultúrne podujatia, (má priestor aj na spoluprácu srozhlasovou Zelenou vlnou). Podobným spôsobom bude Dvojka prinášať aj denné informácieo kultúrnych podujatiach zo slovenských miest.Aktuálna publicistika musí reagovať na horúce spoločensko-politické, ekonomickéa sociálne témy v diskusných programoch, analýzach a komentároch, aj v regionálnomvysielaní.Publicistika – má vo vysielaní Dvojky dominantné postavenie, čo prirodzene vyplývaz napĺňania verejnoprávneho poslania Slovenskej televízie a uspokojovania potrieb našich
  • 39. divákov v celej škále jednotlivých spoločenských a záujmových skupín. Treba zdôrazniť, žeznačná časť publicistiky má vzdelávací a osvetový charakter.Dôležité bude postupné vyprofilovanie kvalitnej občianskej publicistiky, ktorá pomôžeobčanom pri riešení problémov. Publicistika na Dvojke sa bude čoraz viac zameriavať aj našpecifického diváka. V jednotlivých cykloch je potrebné obsiahnuť všetky potreby diváka –od národnostného vysielania, hendikepovaných občanov, starších občanov, rodinných tém,cez informačný magazín a rady občanom, informácie o EÚ, zdraví a kultúre. Tematickézameranie má podvečerný blok občianskej publicistiky. Naďalej sa systematicky budemevenovať problematike zdravia a problematike seniorov a rodiny. Osobitnou kapitolou jekultúrna publicistika. Naďalej počítame s nedeľným cyklom programov o umení.Počas víkendov Dvojka prinesie užitočné praktické rady pre farmárov aj pohľad na život naslovenskom vidieku.Národnostné vysielanie dôsledne publicisticky pokrýva najdôležitejšie momenty zo životanárodnostných menšín a etník na Slovensku v magazínoch a proporčne sa venuje jednotlivýmnárodnostiam a etnikám.Vzdelávanie – musí mať vo vysielaní Dvojky svoje stabilné miesto vo forme vzdelávacíchprogramov, či programov vzdelávaco-zábavného charakteru, motivujúcich divákov či už napr.k učeniu sa správnej slovenčiny alebo pomáhajúcich zorientovať sa v rôznych oblastiachnášho života. Preto bude dôležité v komunikácii s centrami tvorby programu prinášať novépútavé typy programov vzdelávacieho a poradenského charakteru, vrátane vedomostnýchsúťaží, či programov zameraných na deti a mládež. Vo vysielaní Dvojky naďalej počítame sozaraďovaním programov popularizujúcich najnovšie poznatky svetovej aj slovenskej vedy atechniky.Dokument – Pôvodná dokumentárna tvorba je prioritou Dvojky. Musí reflektovať historickévýročia, ale aj názory a postoje súčasnej generácie, portrétovať osobnosti vedy, kultúrya spoločenského života a zároveň prinášať ďalšie nadčasové dokumenty o slovenskej prírodedo série do Zlatého fondu STV.Aj v budúcnosti bude Dvojka podporovať viaceré náročné dokumentárne projektyo slovenskej prírode, osobnostiach, histórii, mestách i obciach, ale aj dokumentárnu tvorbumladých o mladých, sociálny dokument a tak ďalej. Predpokladá to koncepčnú spoluprácu soširším autorským zázemím a vytvorenie dlhodobej vízie. Dramaturgia STV (Centrumpublicistiky) musí systematicky vyhľadávať koprodukčných partnerov a zároveň podporovaťaj nezávislých tvorcov.Samostatnou kapitolou v programovom type dokument sú krátko a dlhometrážnedokumentárne série aj sólo tituly zo zahraničnej produkcie, tematicky zamerané na rôzneoblasti (vedu a techniku, prírodu, historické udalosti a osobnosti...). Vyhľadávanímzaujímavých titulov v ponuke zahraničnej aj domácej nezávislej tvorby sa vyprofilovalDokumentárny klub.Obohatením vysielania na Dvojke je aktívna práca s archívom. Chceme pokračovať vovysielaní programov, ktoré si získali aj mladých divákov a sú svojskou reflexiou nedávnominulej doby.Náboženstvo – dominantou vysielania pre veriacich zostávajú prenosy bohoslužieba kresťanský magazín. Zaujímavá aj pre širšiu skupinu divákov je kontaktný diskusnýprogram, ktorý sa venuje otázkam, dotýkajúcim sa problémov života cirkví a náboženskýchspoločenstiev na Slovensku z oblasti morálky, etiky, sociálnych vecí a ekumenického dialógu.Súčasťou náboženského vysielania je aj nedeľné zamyslenie na aktuálnu tému s dôrazom nakresťanský hodnotový svetonázor. Náboženské vysielanie obohatia duchovné dokumenty.
  • 40. Tvorba pre deti a mládež – je dôležitou programovou dominantou Jednotky. Na Dvojke jesúčasťou každodenného ranného bloku vysielanie pre materské školy. Aj do budúcna sa nazáklade diváckych ohlasov ukazuje potreba zachovať túto štruktúru vysielania a zároveňdoplniť ponuku programov z archívneho fondu STV o nové projekty. Dvojka vytvorí priestoraj na pravidelné diskusné programy s tínedžermi a pre nich. Programovou objednávkousmerom k dramaturgii centier tvorby programu je v najbližšej budúcnosti vytvoriť zaujímavýformát pre mládež vzdelávaco-zábavného charakteru.Pre najmenšie deti má Dvojka vytvorený priestor pre každodenný Večerníček v pravidelnomčase.Dramatická tvorba – sa vo vysielaní Dvojky rozdeľuje na pôvodnú a zahraničnú dramatickútvorbu.Pôvodnú reprezentujú záznamy divadelných predstavení v ústretovej dramaturgii soslovenskými divadlami. Televízne filmy a inscenácie z archívu STV obohacujú ponukuDvojky. Čoraz viac však vystupuje do popredia potreba obnovenia pôvodnej tvorbya aktuálneho zaradenia aj na programovú službu Dvojka. Archív možno využiť pripripomínaní si jubileí tvorcov a osobností TV obrazovky, či historických výročí osobnostíkultúry, vedy, techniky, literatúry a pod. Dvojka svojou pružnou vysielacou štruktúrou dokážereagovať vytváraním tematických večerov, či dní. Pokračovať chceme aj v špecifickompríležitostnom vysielaní Nocí s archívom STV – napr. k výročiu SNP, či Novembra 89.Dôležité je vhodné zaradenie a cielené vytváranie štruktúrnych okien tak, aby si divák tietoprogramy nenachádzal len náhodne, ale aby mali istý dramaturgický kontext. Chceli by smesa sústrediť aj na tvorivé využitie archívov v strihových programoch s nenáročnýmidokrútkami. Osobitne vystupuje tento cieľ do popredia v súvislosti s 55. výročím vznikuSlovenskej televízie.Zahraničnú dramatickú tvorbu reprezentujú filmové okná. Neskorší večer na Dvojke patrízahraničným filmom pre náročného diváka, ktoré zvýrazňujú „artovú“ dramaturgiua profiláciu večerného vysielania Dvojky. Profilové výbery z tvorby významných európskychfilmových tvorcov, či dramaturgia klubových filmov a filmov pre „Kino na Dvojke“ mádlhodobo vysokú úroveň. Budeme pokračovať aj vo vysielaní slovenských a českých filmovpod titulkom “Na križovatke SK-CZ“, resp. výberom z filmov SFÚ.Hudba a zábava – K programovej ponuke Dvojky patrí aj kultivovaná zábava a hudobnéprogramy v celej škále. Popri zábavných programoch z archívu je dominantou Dvojkykultivovaná talk show s osobnosťami kultúrneho života, rôzne eventy či už benefičného alebokultúrne obohacujúceho charakteru. Vo vysielaní by mali v budúcnosti dostať priestor ajmenšinové zábavné žánre typu kabaret a pod.V oblasti hudby sa Dvojka zameriava prioritne na folklórnu hudbu – mapuje folklórnefestivaly a zaznamenáva slovenské ľudové dedičstvo.Ponuku vážnej hudby na Dvojke reprezentujú Bratislavské hudobné slávnosti, ale aj záznamykoncertov vážnej hudby v rámci spolupráce s EBU. V tomto smere je Slovenská televíziabezkonkurenčná, pretože vážnu hudbu divák nemá možnosť vidieť v žiadnej inej zoslovenských televízii. Chceme pokračovať v začatej tradícii – na začiatku roka Novoročnýkoncert, v závere roka adventné koncerty. Ostatné hudobné žánre reprezentuje na Dvojkenapr. jazzová hudba v záznamoch z Bratislavských jazzových dní. Dvojka si bude všímať ajďalšie hudobné žánre – od bigbítu po súčasnú modernú hudbu, ktorá zatiaľ na obrazovke STVchýba.Perspektívne bude zaujímavá spolupráca na hudobných programoch, ktoré majú spoločnúprogramovú platformu pre rozhlas aj televíziu.
  • 41. Šport – návrat športu na programovú službu Dvojka si vyžaduje aktualizáciu programovejskladby v jednotlivých mesiacoch podľa ponuky športových podujatí. Dominantoušportového vysielania na Dvojke budú predovšetkým Letné a Zimné Olympijské hry, ME vofutbale, MS v hokeji, Do programovej ponuky zaradíme aj prenosy z ďalších významnýchmedzinárodných športových podujatí – napr. ME v basketbale mužov i žien, MS vo vodnomslalome, MS v športovej gymnastike, Tour de France, Davis cup, Fed cup a pod. Tradične naDvojke pokračujeme vo vysielaní prenosov z Formuly 1 a z futbalovej Ligy majstrov. Rozsahšportu na Dvojke je na jednej strane limitovaný finančnými nákladmi na licencie a výrobuprenosov a záznamov, na druhej strane pri zaraďovaní do vysielania musíme brať do úvahy,že Dvojka nie je prioritne športovou programovou službou a má zákonom stanovenépovinnosti v rámci plnenia verejnej služby, ktoré musia byť uprednostnené. 2.c. Centrá tvorby pre rozhlasové a televízne vysielanieKoncepcia rozvoja – spravodajstvo a športové programyCentrum spravodajstva – východiskový stav: • Spravodajstvo RTVS má dve zložky v dvoch nerovnakých úrovniach svojho vývoja. Spravodajstvo Slovenského rozhlasu je moderným, dynamickým, životaschopným organizmom a prostredím na dôstojnú profesionálnu sebarealizáciu jednotlivých profesií, ktoré sa na príprave a vysielaní podieľajú. Je založené na princípe editorskej redakčnej zodpovednosti, ktorá efektívne eliminuje prípadné pokusy o zásahy vonkajšieho prostredia na obsah a formu spravodajských formátov. Je pružné, využíva moderné technológie a teda je aj akcieschopné okamžite informovať o aktuálnom dianí z akéhokoľvek územia v ktorejkoľvek dennej či nočnej hodine. Má širokospektrálne portfólio spravodajských a nadstavbových programov, preto dokáže realizovať a vhodne dramaturgicky umiestniť všetky typy informácií a žánrov. • Spravodajstvo Slovenskej televízie prežíva vážnu krízu. Časté striedanie šéfredaktorov prinieslo len personálne výmeny redaktorov, ale nie systémovú zmenu profesionálnych zásad tvorby programov a editorskú redakčnú zodpovednosť. Základnou vlastnosťou spravodajstva Slovenskej televízie je alibizmus: vyváženosť a nestrannosť dlhodobo realizuje na základe aritmetických kritérií, čo prináša servilnosť. Okrem toho vysiela spoločensky nekonfliktné témy občianskej publicistiky, ktoré prinášajú sterilnosť. Spravodajstvo STV je pomalé, systém výroby je ťažkopádny, funguje na princípe digitál – analóg – digitál. Spravodajstvo STV potrebuje urýchlenú zmenu tak systémovú, ako aj programovú (krátkodobý cieľ). Až potom bude možné začať funkčnú integráciu spravodajstva STV so spravodajstvom SRo (dlhodobý cieľ). Krátkodobý cieľ: • nastaviť moderné = flexibilné programové portfólio v Centre spravodajstva STV s možnosťou okamžitej zmeny programu Jednotky; • zaviesť v Centre spravodajstva STV striktný systém editorskej zodpovednosti v súlade so Štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS; • zosúladiť systém organizácie a riadenia rozhlasového a televízneho spravodajstva tak, aby sa všetky kontinuálne zmeny dlhodobého cieľa dali realizovať paralelne; Rozšírenie programového portfólia televízneho spravodajstva:
  • 42. • hlavné spravodajstvo (Jednotka) od 19:00 do 19:55 hod. umožní sprostredkovať divákom širokospektrálne a vnútorne obsahovo, formálne aj žánrovo pestro rozčlenené správy z veľkej politiky, regionálneho diania, kultúry a umenia, a športu • denné spravodajstvo v časovej osi (Jednotka) 7:00 – 8:00 hod., 12:00 – 12:25 hod., 16:00 – 16:25 hod., 22:00 – 22:25 hod. • autonómne regionálne spravodajstvo (Dvojka) 17:00 – 17:25 resp. 17:30 – 17:55 hod. – zmenou vnútornej dramaturgie z publicistického magazínu na aktuálne spravodajstvo z regiónov a o regiónoch Slovenska / výrazné posilnenie významu a vplyvu regionálneho spravodajstva • rozdeliť programový hybrid Správy a komentáre na samostatné Správy (Jednotka) a Analýzy a komentáre (Dvojka) / nastaviť programový zámer, že Jednotka prináša spravodajstvo a aktuálnu nadstavbu, Dvojka vysiela analytické formáty • Večer na tému intenzívne dramaturgicky spájať s tematickými večermi Dvojky do uceleného celovečerného programu / (Dvojka) • využitie existujúcich rozhlasových diskusných a analytických formátov jednoduchým a finančne nenáročným statickým prenosom z rozhlasového štúdia na televíznu obrazovku umožní poskytnúť televíznym divákom kvalitný program prakticky okamžite ‐  pondelok – piatok: Z prvej ruky / téma dňa (rozhlasový diskusný formát na obrazovke z rozhlasového štúdia) / Rádio Slovensko + Jednotka ‐  sobota: Sobotné dialógy / politická diskusia k udalostiam týždňa (profilový diskusný formát RTVS) / Jednotka + Rádio Slovensko ‐  nedeľa: O 5 minút 12 / (analyticko-komentátorský pohľad na udalosti uplynulého týždňa) / Jednotka ‐  víkend: Kreslo pre hosťa / profilový rozhovor Jarmily Hargašovej s osobnosťou aktuálneho verejného a spoločenského diania (obrazové dvojča Veci verejnej s Michalom Tvarožkom) / Jednotka ‐  víkend: Slovensko v obrazoch / reportážny magazín o zaujímavostiach života na Slovensku (programové dvojča k obľúbenému formátu Svet v obrazoch) ‐  víkend: Artmix / formálne odčlenený samostatný formát hlavného spravodajstva o umení a kultúreRozšírenie portfólia nadstavbových formátov Jednotky účinne a nárazovo zlepší obsahovúi formálnu kvalitu, ale aj veľmi slabý imidž spravodajstva STV. Dobré spravodajstvo musíbyť nielen aktuálne a obsahovo pestré, ale aj svieže a dynamické = moderné vo všetkýchaspektoch: redakčne, logisticky, technicky i technologicky, s dostatočne širokým spektromprogramových typov.Dlhodobý cieľ: Integrované spravodajstvo RTVS • programová integrácia paralelných spravodajstiev: spoločná organizácia, logistika, výroba, realizácia a vysielanie spoločne zostavených a vzájomne sa dopĺňajúcich resp. podporujúcich programov v samostatnej zvukovej a zvukovoobrazovej podobe; • funkčná integrácia spravodajstiev: odstránenie vnútornej konkurencie na platforme programového využitia operatívnosti a akčnosti zvukového spravodajstva a diváckej príťažlivosti zvukovoobrazového spravodajstva; • integrované spravodajstvo RTVS vo zvuku, obraze a nových médiách:
  • 43. využitie predností jednotlivých zložiek Centra spravodajstva RTVS na rýchly a pestrý obsah nových médií RTVS – textové spravodajstvo na webe a interaktívne sociálne siete;Integrované spravodajstvo RTVS prinesie synergiu akčnosti zvukového spravodajstva,konzumentskej príťažlivosti zvukovoobrazového spravodajstva a dynamiky on-linespravodajstva v textovej, zvukovej a zvukovoobrazovej podobe.Koncepcia rozvoja– publicistické programyCentrum publicistiky SRo – východiskový stav:Centrum publicistiky SRo definovala nová organizačná štruktúra ako spojenie 4 rôznychkolektívov redaktorov: • aktuálna publicistika • analytická publicistika • armádna redakcia • náboženská redakciaZameranie jednotlivých redaktorov na dominantné oblasti ich záujmu sú zárukou hlbšiehoanalytického ponoru pri väčších publicistických formátoch. Menšie publicistiky do prúdovéhovysielania pripravujú redaktori podľa zadania tímlídra alebo editoriek aj bez ohľadu narezortné zameranie ale vždy s prihliadnutím na skúsenosť a osobný záujem o tému.Koncepcia rozvoja riadenia Centra publicistiky SRoRiadenie spočíva v koordinovaní a zadeľovaní pozícií do vysielania a dramaturgiijednotlivých príspevkov, z ktorých všetky prechádzajú výstupnou editorskou kontrolou.V období jesene 2011 pripravíme systém perspektívneho zadelenia redaktorov do tímov, ktorébudú mať pod svojou gesciou jednotlivé rozhlasové publicistické formáty. Znamená to, žečlenovia tímu budú buď sami vykonávať realizáciu príspevku, alebo zabezpečia jehoprípravu. Zodpovednosť za dodávku jednotlivých formátov prejde na samotných redaktorovuž v momente vzniku požiadavky od programovej služby.Efektívnejšia organizácia práce: • Vytvoriť novú vnútornú organizačnú štruktúru, pretože sa stupňuje tlak na maximálnu operatívnosť, čo sa vylučuje s analytickou publicistikou, ktorá potrebuje adekvátny čas na prípravu a spracovanie; • Vytvoriť priestor – denný newsroom s oddelenými kójami spoločný pre rozhlasových aj televíznych redaktorov – spojenie na jednom mieste znamená perspektívu spojenia na témach; • Centrum publicistiky bude v krátkom čase nútené doplniť personálny stav. Analytická zložka publicistiky počíta so skúsenosťami a rozhľadom „starých rozhlasákov“, pretože práve tá formuje verejnú mienku, predpokladá určité kvantum vlastných skúseností, postojov a názorov, práve pri nej sa prezentuje vyzretá novinárska osobnosť;Koncepcia rozvoja programovej služby v oblasti publicistiky SRoDôraz na analytickú a publicistiku, ktorá je mienkotvorná – témy, ktoré sú vhodné prerozhlasové spracovanie bude tím televízneho cyklu FOKUS poskytovať na spracovanierozhlasovému tímu. Občianske témy – aby poslucháči opäť nadobudli pocit, že sme na ichstrane, že pomenovávame skutočné príčiny problémov, hľadáme súvislosti a pomáhamenachádzať východiská.
  • 44. Prepojíme tím s reportérmi občianskej publicistiky STV a témy vhodné pre rozhlasovéspracovanie budeme poskytovať rozhlasovému tímu.Do budúcnosti sa bude musieť dobudovať kolektív autorov, ktorí budú pracovať nainvestigatíve, to si však zo strany SRo vyžiada nové formy spolupráce a „krytia“ vlastnýchredaktorov. Publicistické pásma, fíčre, reportáže, fejtóny, recenzie, ktorých cieľom je nieleninformovať, ale aj vysvetľovať, komentovať a motivovať – televízne cykly budú mať svojerozhlasové pokračovania. Pri nakrúcaní dokumentárnych filmov vzniká množstvonepoužitého, ale užitočného materiálu, ktorý budeme poskytovať na ďalšie spracovanie tímurozhlasovej publicistiky.Centrum publicistiky – východiskový stav:Centrum publicistiky STV definovala nová organizačná štruktúra ako spojenie konkrétnychkolektívov redaktorov: • tím pre investigatívnu a občiansku publicistiku • tím pre analytickú publicistiku a dokumentárne filmy • jeden redaktor publicistiky z oblasti silových rezortov • tím pre náboženské programy pripravujúci priame prenosy, publicistiku a dokumentárne filmy v danej oblastiProgramy spadajúce do pôsobnosti centra vznikajú: • vo vlastnej produkcii STV, v redakčnom vedení Centra publicistiky a vo vlastnej dramaturgii centra a v spolupráci s externými umeleckými zložkami (scenár, réžia); • ako koprodukčné programy, na ktorých sa centrum podieľa dramaturgicky; • ako prevzaté bezodplatné akvizície. Dramaturgická supervízia centra prakticky pri týchto programoch zlyháva. Pri týchto programoch je v krátkodobom horizonte nutné prehodnotiť prioritne vhodnosť programu z hľadiska verejnoprávneho poslania RTVS. Pri programoch, na ktoré je možné získať sponzoring, je vhodné uvažovať nad modelom, kde RTVS bude priamym producentom.Koncepcia rozvoja riadenia Centra publicistiky STVNová vnútorná organizačná štruktúra zabezpečí stabilizáciu a prerozdelenie funkcií vo vnútricelého tímu centra i v jeho jednotlivých častiach (investigatíva, aktuálna a analytickápublicistika, dokumenty). S tým je spojená väčšia efektivita práce.Centrum publicistiky musí začať programovo vyhľadávať novú generáciu budúcich novýchtelevíznych pracovníkov i externých spolupracovníkov – ako audiovizuálnych tvorcov, taki odborných spolupracovníkov a konzultantov v rôznych problematikách. V krátkodobomhorizonte budeme dobudovávať kolektív spoluautorov, ktorí budú pracovať na investigatívea občianskej publicistike, to si však zo strany RTVS vyžiada nové formy spolupráce.Neoddeliteľnou súčasťou rozvoja ľudských zdrojov je systematické doškoľovanie všetkýchprogramových pracovníkov v nasledovných oblastiach: • tímbildingové stretnutia na podporu práce v jednom tíme centra – medzi rozhlasovými a televíznymi pracovníkmi pretrváva vzájomná antipatia a je potrebné čo najskôr ju prekonať, inak sa zo zvyku stane “železná košeľa“ • autorský zákon a právne normy súvisiace s prácou programového pracovníka • IT technológie a zvládanie softvérov na obsluhu strihu audiovizuálnych dielKoncepcia rozvoja programovej služby v oblasti televíznej publicistiky • v krátkodobom horizonte vytvoriť nový program zameraný na občiansku publicistiku
  • 45. • vytvoriť štandardy pre literárnu prípravu audiovizuálnych diel v pôsobnosti centra – pôjde o modelové príklady námetu, treatmentu, scénosledu a scenára pre všetky typy publicistických programov, publicistických dokumentov a dokumentárnych filmov • od jesene 2011 pripravovať nové, divácky atraktívne formáty s verejnoprávnym poslaním pre Jednotku a Dvojku (vysielanie od 1. 1. 2012) so zreteľom na potreby a možnosti Štúdií RTVS v Banskej Bystrici a Košiciach. Malo by ísť o publicistiku, ktorá reaguje na problémy na regionálnej úrovni a predstavuje osobnosti zo všetkých oblastí Slovenska • pripraviť živý publicistický program z oblasti alternatívneho života pre alternatívne žijúce skupiny obyvateľstva, program by mal mať atribúty alternatívne tvoreného programu. • na jeseň 2011 vypísať súbeh námetov na konkrétne špecifikované programy podľa požiadavky riadenia programu Jednotky a Dvojky • september – október 2011 navrhnúť a pripraviť konkrétne tituly do zmluvy so štátom na rok 2012 • venovať väčší dôraz na investigatívnu publicistiku, a oddeliť ju od občianskej publicistiky a to aj s ohľadom na mimobratislavské regióny • v rámci reštrukturalizácie a v nadväznosti na výsledky personálneho auditu riaditeľa centra rozdeliť pracovníkov centra do tímov s jasnou programovou koncepciou • interpersonálne prepájanie medzi jednotlivými dramaturgmi rozhlasovej a televíznej publicistiky pre lepšiu výmenu informácií o programe • zapojenie sa do systematického crossproma na báze vzájomného avizovania programov medzi SRo a STV, ale aj vo vnútri samotných programových služieb. Spolupráca na tvorbe náročného programu na báze „tematického reťazenia“ (príklad: ROK PO - tematický deň). • prehodnotenie obsahu, vhodnosti a dramaturgického zamerania bezodplatne preberaných programov • nastavenie funkčného modelu dosahu internej dramaturgie nad prevzatými programami • v súčinnosti s Odborom akvizícii a riadením programu vytvoriť účinný a funkčný mechanizmus pre nákup zahraničných a domácich publicistických a dokumentárnych programov tak, aby centrum malo praktický dramaturgický dosah na výber titulov a ich zladenie s vlastnou produkciou a nasadením do vysielania • v spolupráci s Odborom akvizícii vytvoriť operatívny a ekonomicky zabezpečený mechanizmus pre nákup dokumentárnych a publicistických programov od domácich nezávislých producentov (v strednodobom horizonte – jeseň 2011).Koncepcia rozvoja – Dramatické, umelecké a vzdelávacie programy, programy pre detia mládežCentrum dramatickej tvorby – východiskový stavPrimárnou úlohou Centra dramatickej tvorby je v oblasti televíznej aj rozhlasovej umeleckejtvorby pripravovať v úzkej spolupráci so Sekciou výroby, na základe požiadaviekjednotlivých programových služieb, programy z oblasti literárnych a dramatických žánrov,umeleckých dokumentov a tvorby pre deti.Centrum dramatickej tvorby – televízne programové služby
  • 46. V prvom rade sa mienime zamerať na tvorbu, ktorá pri naplnení verejnoprávneho poslaniaRTVS pritiahne k vysielaniu televíznych programových služieb divákov a vyvolá v nichpozitívny návyk. Budú to predovšetkým seriály romantického a zábavného charakteru (seriálpre ženy a sitkom), sitkom pre mládež, animovaný seriál pre dospelých a večerníčky. Dôrazbudeme klásť na pôvodnú slovenskú tvorbu.Mienime zachovať širokú škálu programov pre deti, ako aj koprodukčnú spoluprácu navybraných filmových projektoch.Počas roka 2012 pripraví centrum veľký pôvodný seriál zo slovenskej histórie, tak, aby bolpripravený do vysielania v prvom štvrťroku 2013.Centrum dramatickej tvorby – rozhlasové programové službyOkrem odskúšaných a obľúbených rozhlasových formátov (rozhlasový sitkom, Dobrú noc,deti!, literárne pásma, Čítanie dnes letí, Verše, Metamorfózy, Rozhlasové minidrámy, esejeatď.) sa bude centrum zameriavať na formáty pohybujúce sa na pomedzí dramatickej tvorbya publicistiky, ktoré budú vychádzať jednak z doteraz málo zmapovaných oblastí našejhistórie (obdobie „vojnovej“ Slovenskej republiky, obdobie komunizmu, rozpadČeskoslovenska), ako aj z nových atraktívnych pohľadov na svetovú históriu a rôznespoločenské fenomény (drogové závislosti, osudy slávnych atď.).Bude posilnená poslucháčsky atraktívna forma pri zachovaní faktografie, vzdelávaceja výchovnej zložky; predovšetkým využívaním nových foriem vyhľadávania tém,koncipovania scenárov a následnej bezprostrednej výroby.Koncepcia rozvoja – hudobné a špecializované programyCentrum hudby a špecializovaných programov – východiskový stavCentrum hudby a špecializovaných programov pripravuje do vysielania jednotlivýchtelevíznych a rozhlasových programových služieb rozmanité televízne a rozhlasové žánre,napr. špecializované audiovizuálne programy a zábavné programy z verejnýchpodujatí, hudobný umelecký dokument – fíčer, hudobno-publicistický a hudobno-náučnýprogram pre deti a mládež, popularizačno-náučný program o hudobnom umení pre dospelých,či tradičné hudobno-slovné programy. Dôraz je kladený na atmosféru live vysielania apriameho kontaktu s poslucháčom. Úsilím Centra hudby a špecializovaných programov budeposilniť aktuálnu reflexiu súčasného hudobného umenia, a to aktuálnou publicistikou o dianív slovenskej i svetovej hudobnej kultúre, ale aj zaznamenávaním a následným redakčnýmspracovaním a odvysielaním kompletných koncertov, festivalov a iných významnýchhudobných podujatí. Posilnenie hudobnej publicistiky prebieha aj na úrovni rozpracovaniarôznorodosti žánrov rozhlasovej publicistiky. Posilňujeme doteraz menej frekventovanépublicistické žánre – akými sú recenzia, poznámka, glosa, úvaha a reportáž. Náročnejšie žánre– rozhlasová kompozícia, pásmo, či umelecký dokument, objavujú nové zázemie vprogresívnej audiotechnológii.Koncepcia rozvoja v oblasti hudobných programov • príprava a realizácia audio a audiovizuálnych programových typov v súlade s dramaturgickým konceptom a požiadavkami jednotlivých programových služieb RTVS. • dramaturgia a zostava špecializovaných audiovizuálnych programov a verejných podujatí – Zábavné programy; Reprezentačné programy podčiarkujúce vlastné spoločensky významné kultúrne aktivity RTVS; multižánrové programové formáty
  • 47. presahujúce tradičné druhové a žánrové vymedzenie, dynamicky reagujúce na potreby doby a kultúrno-spoločenské dianie na Slovensku, experimentálne audiovizuálne projekty zamerané na nové technologicko-umelecké trendy. • dramaturgická príprava prvovýroby a redakčná realizácia hudobných a hudobno- slovných programových typov z oblasti vážnej, súčasnej, experimentálnej, jazzovej, folklórnej a populárnej hudby. • príprava a realizácia vyšších hudobno-publicistických programových typov, mapovanie a podpora súčasného hudobného a kultúrneho diania na Slovensku. • príprava a realizácia programových typov z oblasti vážnej hudby, metodicky zameraných na výchovu mladého poslucháča. • dramaturgia hudobnej prvovýroby s dôrazom na súčasnú slovenskú hudbu, vokálno- inštrumentálnu hudbu, autentickú folklórnu hudbu a alternatívne hudobné žánre na Slovensku. • medzinárodná výmena hudobných audio a audiovizuálnych programov v rámci EBU – súčasná (vážna) slovenská hudba, autentická folklórna hudba a experimentálna hudba. Výmena záznamov a priamych prenosov výnimočných koncertov, koncertných cyklov a festivalových koncertov z oblasti symfonickej, komornej, vokálno-inštrumentálnej hudby, súčasnej a experimentálnej hudby a iných hudobných žánrov zachytávajúcich súčasné hudobné dianie na Slovensku. • dramaturgická príprava prvovýroby účelovej a scénickej hudby na základe požiadaviek iných produkčných centier a programových služieb RTVS. • dramaturgia koncertov a koncertných cyklov umeleckých telies RTVS. • metodická spolupráca s Archívom RTVS na systematickom spracovaní a verifikovaní informácie (metadát) v procese digitalizácie v hudobných audio a audiovizuálnych materiálov pochádzajúcich predovšetkým z prvovýroby RTVS. • zvýšenie požiadaviek hudobnej prvovýroby prostredníctvom nových platforiem zaznamenávania zvuku ako sú – 5.1, 7.1 princípy snímania a reprodukcie zvuku. • dramaturgická spolupráca na príprave edičných plánov Vydavateľstiev RTVS (CD, DVD) • mapovanie a podpora spolupráca s externým prostredím autorskej a redaktorskej základne. Spolupráca s vysokými školami (VŠMU v Bratislave, AMU v Banskej Bystrici, UK v Bratislave).Koncepcia rozvoja kreatívy zvukuCentrum kreatívy – východiskový stavCentrum kreatívy slúži ako servis pre podporu rozhlasových a televíznych programovýchslužieb RTVS v oblasti kreatívnych riešení zvukového a grafického obalu, špecializovanýchčinností zvukovej a grafickej výroby, vysielania a umeleckej tvorby. Centrum kreatívypripravuje programové a komerčné upútavky na koncerty, podujatia a aktivity programovýchslužieb RTVS, ako aj upútavky o vysielanom programe jednotlivých programových služieb,inzercie, reklamy a reklamné rozhovory.Koncepcia rozvoja programovej služby v oblasti kreatívy zvuku:ON-LINE PROGRAMOVÝ SERVIS: • tvorba programových a komerčných upútaviek pre rozhlas a televíziu (koncerty, podujatia, aktivity SRo a STV) • tvorba programov o vysielanom programe jednotlivých programových služieb
  • 48. • realizácia inzercie, reklamy a reklamných rozhovorov • návrhy vizuálnych konceptov a realizácia animovaných a točených zvučiek a kampaní • výroba sezónnych imidžových jinglov, predelov a doplnkových segmentov televíznej komunikácie.OFF-LINE SERVIS: • Experimentálne štúdio SRo – podpora ON-LINE servisu a tvorba špeciálnych realizácií a programov pre SRo • realizácie programov zvukovej tvorby – hudba, slovo, • realizácie projektov a verejných produkcií (pre Rádio Devín) • realizácie špecializovaných činností zvukovej výroby • spolupráca so Sekciou komunikácie na marketingovej komunikácii • spolupráca a nastavenie realizačnej praxe s Vysokou školou múzických umení, konkrétne s katedrou animácie a vizuálnej komunikácie a katedrou obrazového strihu. • personálne doplniť zložku kreatívnej grafiky, ktorá v sebe zahŕňa animačnú grafiku a grafický dizajn a DTP grafiku pre podporu printových médií a zložku selfpromo, ktoré v sebe zahŕňa copywrriterov a strihačov upútaviek. • technologicky podporiť hardvérový a softvérový park za účelom skvalitnenia operatívnosti a flexibility profesionálneho servisu. Vytvorenie štúdiového newsroom systému práce v nových priestoroch bývalých ateliérov STV. 2.d. Štúdiá RTVS Banská Bystrica a KošiceV zmysle novej organizačnej štruktúry RTVS sú regionálne štúdia RTVS v Banskej Bystrici av Košiciach priamo podriadené generálnej riaditeľke RTVS a vzhľadom k prierezovémucharakteru ich činností sú maticovo riadené (metodické a odborné riadenie) cez výkonnýchriaditeľov štúdií. V oblasti rozhlasového vysielania majú vlastnú programovú službu – plnianajmä úlohy pre Rádio Regina – samostatné vysielanie a bloky spoločného vysielania, naktorom sa spolu podieľajú, tiež úlohy národnostno etnického vysielania (RŠ RTVS vKošiciach) a pokrývajú časť úloh centier dramatickej tvorby a hudobnej tvorby, spravodajstvaa publicistiky. V oblasti televízneho vysielania nemajú vlastnú programovú službu,spolupodieľajú sa na tvorbe a výrobe programov pre Jednotku a Dvojku podľadramaturgických a výrobných plánov jednotlivých tvorivých centier a Sekcie výroby.V apríli 2011 bol zahájený projekt zdrojovej a priestorovej fúzie rozhlasovej a televíznej častiregionálnych štúdii RTVS (ďalej len „projekt fúzie“). Postupne boli realizované analýzyvýrobno-realizačných procesov a kapacitného vyťaženia ľudských a priestorových zdrojov,z ktorých vyplynulo presťahovanie regionálneho rozhlasového štúdia v Košiciach dokomplexu regionálneho televízneho štúdia a regionálneho televízneho štúdia v BanskejBystrici do budovy regionálneho rozhlasového štúdia. Následne prebehla prvá etapaoptimalizácie ľudských zdrojov a bolo nastavené nové vnútorné organizačné usporiadaniev regionálnych štúdiách. Vznikli tri základné skupiny tímov, ktoré sú v kontexte maticovejorganizačnej štruktúry metodicky riadené Sekciou programu, Sekciou výroby a Sekciouekonomiky. V rámci realizácie projektu fúzie vznikla tiež štúdia dislokácie ľudských zdrojova v súčasnosti prebieha príprava a návrh projektu stavebných a technických úprav vovybraných priestoroch regionálnych štúdii RTVS.S obomi regionálnymi štúdiami počítame aj v nasledujúcom období – nielen kvôli plneniuzákonných úloh v (§5 ods. 1 písm. f) a g) zákona o RTVS), ale aj pre ich autonómny tvorivý avýrobný potenciál.
  • 49. 2.e. ZhrnutieZákladnou východiskovou axiómou tejto koncepcie je zvýšenie kvality programovejslužby verejnoprávneho vysielania, cieľom jej realizácie je udržanie a zvýšeniedôveryhodnosti súboru verejnoprávnych médií a celej inštitúcie.Rozhlasové programové služby v nasledujúcom období čaká: ‐  Pokračovanie v precíznom odlišovaní svojich hlavných staníc, aby sa ich programy neprekrývali: Rádio Slovensko ako informačné prúdové vysielanie bude zamerané na väčšinového poslucháča v produktívnom veku, ktorý uprednostňuje dynamickejší spôsob vnímania svojho okolia a zaujímajú ho globálnejšie témy a problémy, Rádio Regina sa bude zameriavať na poslucháčov, ktorí preferujú iný životný štýl, akceptujú viac svet vo svojom blízkom okolí a zaujímajú sa o dianie v najbližších regiónoch. ‐  Dôležité bude udržať vysokú dôveru k obsahu ich vysielania, táto má potenciál pre ďalšiu stabilizáciu poslucháčskej základne. Rádio Slovensko aj Regina by mali aj v budúcnosti spolu dosahovať štvrtinový podiel na trhu rozhlasových staníc. ‐  Ďalšie, špecializované programové služby – Rádio Devín, Rádio_FM a Rádio Patria sa budú aj v nasledujúcich rokoch sústreďovať na unikátne programové typy, ktoré poslucháči nemôžu získať iným spôsobom, resp. z iných rádií. Na tejto jedinečnosti bude aj naďalej stavaný ich programový formát. Nevyhnutné však bude hľadať stále nové formy spracovania programov a ich zoradenia do jednotlivých blokov vysielania v priebehu dňa. ‐  Digitálne programové služby, ktorých program sa vysiela satelitom, internetom a retransmisiou – Rádio Klasika, Rádio Litera a Rádio Junior, budú do svojho programu zaraďovať nové autonómne programové prvky, čaká ich úprava programových štruktúr a interaktivita. ‐  Rozhlasové služby nesmú rezignovať na náročnejší a alternatívny obsah programov, ktoré iné rádiá neposkytujú, aby mal poslucháč rovnocenný výber v ktorejkoľvek oblasti – spravodajskej, publicistickej, umeleckej. Musia ponúkať kvalitu v atraktívnom zvukovom spracovaní. V oblasti nových médií sprístupnia záujemcom vysielanie nielen on line, ale všetkými spôsobmi, aké umožňujú a umožnia nové technologické platformy.V televíznych programových službách bude nevyhnutné:
  • 50. ‐  Jasné obsahové vyprofilovanie Jednotky ako prívetivého rodinného okruhu a Dvojky ako okruhu pre náročnejšieho diváka s motiváciou rozšíriť obzor poznania. Ambíciou je dosiahnuť sumárny podiel na trhu na úrovni 15% v kategórií 12+ v závislosti od vývoja trhu. ‐  Silné spravodajstvo, ktoré stojí na troch pilieroch: mienkotvornosť (vyjadrená indexom citácií STV v ostatných médiách), dôveryhodnosť a atraktívne spracovanie tém. Ambíciou je zastabilizovať klesajúci podiel na trhu a nastaviť spravodajstvo tak, aby dosahovalo vyšší ako priemerný výkon Jednotky. Na spravodajstvo chceme nadviazať viacerými publicistickými formátmi. ‐  Oslovenie mladšej generácie prostredníctvom webu, ktorý v dohľadnom čase bude možné vnímať ako samostatnú programovú službu. Základnými obsahovými piliermi webu budú aktuálne a neustále aktualizované spravodajstvo, ďalej archív vysielaných relácií a v krátkom čase aj samostatné formáty vyrábané len pre web. Ambíciou webu je dostať sa do Top 20 stránok slovenského internetu.Základné priority Jednotky: ‐  Vytvoriť silný, mienkotvorný, dôveryhodný večerný spravodajský blok s výkonnosťou nad úrovňou priemeru celej stanice. Zostaviť logickú vysielaciu os spravodajských formátov počas celého dňa. ‐  Vytvoriť silnú a stabilnú primetimovú ponuku pre diváka rodinného typu s ambíciou dostať sa nad úroveň 12% podielu na trhu v kategórií 12+. Dôležité je, aby divák už intuitívne vedel, čo ktorý deň môže od primetimu STV očakávať, napomáhať tak zosilneniu diváckeho návyku. ‐  Nebáť sa priniesť nové formáty aj za cenu rizika, že sa bude na ne ešte len vytvárať divácky návyk. Malo by sa jednať o atraktívne formáty s edukatívnou pridanou hodnotou. Týmto spôsobom by mala byť Jednotka istou platformou a „trend seter“ televízneho trhu, kde by diváci mali možnosť skúsiť a otestovať to, čo predstavuje pre iné stanice príliš veľké obchodné riziko. ‐  Akcentovať ponuku slovenských tvorcov v akejkoľvek podobe (seriály, dokumenty, ...), ak táto má predpoklady dosiahnuť očakávanú výkonnosť u divákov Jednotky.Základné priority Dvojky: ‐  Vytvoriť alternatívu pre náročného diváka a špecifické divácke menšiny. Snažiť sa o špecifický zásah - nie v univerzálnej cieľovej skupine, ale v špecifických diváckych skupinách, predpokladaných konzumentoch programovej ponuky. Ponúkať v pravidelných a silne promovaných vysielacích oknách kvalitné dokumenty, publicistiku, či súťažno-vzdelávacie formáty so snahou o maximálnu možnú pravidelnosť. ‐  Silná ponuka publicistických formátov zameraných na kľúčové celospoločenské témy. ‐  Športové vysielanie zamerané na mapovanie vystúpení na úrovni slovenskej reprezentácie a najvýznamnejšie svetové podujatia.3. ZáverAko som už vyššie uviedla, táto Koncepcia slúži ako základný strategický materiál, z ktoréhosa budú následne odvíjať konkrétne projekty – programové štruktúry na jednotlivé
  • 51. kalendárne roky, akvizičné projekty a výrobné plány. Tieto budú podkladom pre podrobnýrozpis rozpočtových kapitol na jednotlivé rozpočtové strediská, projekty a programové prvky.Programové zámery a štruktúry nie sú realizovateľné bez zodpovedajúceho technickéhoa technologického vybavenia. Preto som sa rozhodla priložiť k tejto Koncepcii samostatnúprílohu Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybaveniaRTVS. Materiál v prílohe bude slúžiť ako základný dokument, z ktorého budú vychádzaťčiastkové projekty strategických technických a technologických riešení a plány verejnýchobstarávaní. Koncepcia strategického rozvoja technického a technologického vybavenia RTVS. Vytvorená Posledná zmena Schválená Dokument Kedy Kým Kedy Kým Kedy Kým 13.10.2011 Oravec 21. 10. 2011 Koncepcia strategického rozvoja a kolektív PhDr. M. Zemková technického a technologického GR RTVS vybavenia RTVS_V1.2_20111013.docx
  • 52. 1. Obsah : 1.  Obsah : .................................................................................................................53  2.  Ciele a východiská koncepcie rozvoja.................................................................54  2.1  Strategické zámery a ciele rozvoja....................................................................................... 54  2.2  Východiská .......................................................................................................................... 54  3.  Cieľový koncept HW infraštruktúry....................................................................55  3.1  Architektúra ......................................................................................................................... 55  3.2  Technologická obmena výrobných a vysielacích prostriedkov............................................ 56  3.3  Sieť ...................................................................................................................................... 56  4.  Cieľový koncept SW infraštruktúry.....................................................................56  4.1  Software............................................................................................................................... 56  4.2  Hlavné SW projekty............................................................................................................. 56  4.3  Bezpečnosť .......................................................................................................................... 56  4.4  WEB .................................................................................................................................... 57  5.  Projekty ďalšieho rozvoja IS ...............................................................................57  6.  Rozvoj infraštruktúry zlúčených útvarov ............................................................57  6.1  Centrum spravodajstva......................................................................................................... 57  6.2  Centrum kreatívy ................................................................................................................. 58  6.3  Digitalizácia archívu RTVS ................................................................................................. 58  6.4  Odbavovacie pracoviská ...................................................................................................... 58  6.5  Výrobné štúdiá..................................................................................................................... 59  6.6  Hlavná technická kontrola ................................................................................................... 59  7.  Závery ..................................................................................................................60  7.1  Predpokladaná finančná náročnosť, priority ........................................................................ 60  7.2  Riziká................................................................................................................................... 60  7.3  Strategické zadanie .............................................................................................................. 60  7.4  Revízie dokumentu .............................................................................................................. 61  8.  Spracovatelia........................................................................................................62 
  • 53. 2. Ciele a východiská koncepcie rozvojaKoncepcia rozvoja vychádza z troch východísk: - Programová koncepcia a jej priority určujú technologické požiadavky a časovú os realizácie technologického rozvoja - Proces fúzie dvoch veľkých médií (s nekompatibilnými technologickými reťazcami) nie je možné realizovať bez vzájomnej integrácie technologických celkov - Trendy technologického rozvoja a možností moderného multimediálneho média, viazané na rozpočtové možnosti RTVS .Východiskovým rámcom tejto koncepcie je Projekt riadenia a rozvoja RTVS 2011 – 2015, s ktorýmbola GR RTVS zvolená do funkcie.2.1 Strategické zámery a ciele rozvojaStrategický cieľom a základným zámerom rozvoja je trvalá udržateľnosť technologického a procesnéhozabezpečenia a bezpečnosť výrobných a vysielacích procesov.Strategické zámery a projekty priamo súvisia zo zabezpečením ďalších projektov, ktoré majú dopadna IT. Preto je nevyhnutné v každom projekte alebo zámere riešiť trvalú udržateľnosť projektu.Ďalším dôležitým krokom je podpora procesu a nie prispôsobovanie procesov aplikáciám, načo by sa pri projektoch nemalo zabúdať. Určitá miera obmedzení je ale prípustná.2.2 Východiská2.2.1 Spoločné východiskáRozhlas a televízia Slovenska v súčasnosti realizuje vysielanie 2 televíznych a 9 rozhlasovýchprogramových služieb a jednu plánovanú internetovú programovú službu (www.rtweb.sk) a prislúchajúcuvýrobu programov, tiež ich vysielanie.Tento materiál vzhľadom na nejasnosti ohľadom priestorového usporiadania RTVS nerieši konkrétnedispozície. Budú dopracované ako revízia tohto materiálu po ukončení štúdie uskutočniteľnostia finálnom rozhodnutí o priestorovom usporiadaní RTVS.Obe organizačné zložky musia riešiť obnovu priestorov, a to najmä inžinierskych sietí, energetickéhozabezpečenia (obnova VN a NN rozvodní, záložné zdroje elektrickej energie), vzduchotechniky,interiérových stavebných prvkov a mobiliáru.2.2.2 Organizačná zložka (o.z.) Slovenská televízia.Momentálny stav techniky o.z. STV je na najnižšej úrovni zo všetkých okolitých krajín. Do technickéhovybavenia pracovísk neboli v predchádzajúcich rokoch investované požadované zdroje, potrebné premodernizáciu a pravidelnú obmenu zastaraných technológii. Väčšina pracovísk je analógových,morálne zastaraných, poruchových a v mnohých prípadoch starších ako 10 až 15 rokov. Momentálnytrend televízii, t.j. vysielanie a výroba programov vo vysokom rozlíšení a formáte 16:9, sa sosúčasným technickým vybavením nedá realizovať.Z týchto dôvodov je nevyhnutná obmena celých technologických reťazcov, s použitím novýchtechnológii umožňujúcich moderné pracovné automatizované postupy. Zároveň z dôvodov, že sajedná o pomerne veľké investície, ktoré budú uskutočňované paralelne za normálneho choduvysielania, je nutné túto obmenu plánovať na obdobie najmenej 5 rokov v závislosti od finančnýchzdrojov, ktoré bude mať RTVS k dispozícii v kapitole investícií. Súčasne s obmenou technológii budeprebiehať čiastočná (vynútená) obnova budov a modernizácia priestorov.STV má momentálne pre výrobu k dispozícii 1 virtuálne štúdio využívane hlavne pre potrebyspravodajstva, dve štúdiá ( MD-A a MD-B) využívane pre športovú redakciu a cyklické formáty a 4štúdia (MD1 – MD4) s rozmermi od 200 m2 do 700 m2, určené pre scénické výroby. Zo štúdia MD1bola technológia demontovaná a je pripravené na rekonštrukciu. Štúdio MD2 bolo modernizované ccav roku 1996, pričom kamerové reťazce sú z rokov 1992-94 a hydraulické statívy z roku 1978-82.Väčšina technológie, vrátane kamerových statívov, je po dobe životnosti. Prenosová technika z rokov1972 – 1997 je z hľadiska súčasných programových a technických požiadaviek zastaraná
  • 54. a v mnohých prípadoch pre súčasnú výrobu nepoužiteľná. Je nevyhnutné obnoviť televízny produkčnýa prenosový park pre zabezpečenie výroby v exteriéri, obnoviť DSNG park s ohľadom podporusúčasných signálových formátov a na kompatibilitu s technologickými požiadavkami o.z. SRo. Prevýrobu dabingu je k dispozícii 5 zvukových štúdií, kde v niektorých prebehla drobná rekonštrukcia, alekapacita, ani technológie nepostačujú požiadavkám na výrobu. Ostatné zvukové štúdia majútechnologické vybavenie staršie ako 10 rokov. Hudobné štúdio (bez technológie) je využiteľné len akoakustický priestor.V období od roku 2006 prebehla modernizácia iba na dvoch vysielacích pracoviskách momentálnevyužívaných pre programy STV1 a STV2 a na pracovisku hlavnej technickej kontroly (HTK), ktorázabezpečuje prepojenie jednotlivých celkov a kontrolu prichádzajúcich a odchádzajúcich signálov.2.2.3 Organizačná zložka Slovenský rozhlasTechnika používaná v o.z. Slovenský rozhlas bola v rokoch 2009 a 2010 čiastočne obnovená. Medzihlavné časti obnovy patria najmä: • NOA Audio – digitalizačná linka pre digitalizáciu archívnych fondov spustená do prevádzky v marci 2010 • Výmena vysielacieho systému – NETIA, ktorá je integrovaná s NOA a Systemom Sepia • Obnova serverovej infraštruktúry a pracovných staníc • Obnova SAN infraštruktúry • Dva stredné zvukové prenosovo/záznamové vozy Časti, ktoré je potrebné nevyhnutne obnoviť: • Digitálny prepojovač – hlavná technická kontrola • Nové/záložné dátové centrum • Vysielacie štúdiá VP1 – VP8, R12 – R14, R17, R18 • Výrobné štúdiá R1 – R11, R15, R16, R19, R20, MG1 MG2 a dve strihové pracoviská, najmä zjednotenie výrobných prostriedkov • Prechod prenosových prostriedkov na platformu IP • Digitálny zvukový prenosový voz spolu s vozidlom na prepravu ozvučovacej technológie na kompatibilnej báze s o.z. STV3. Cieľový koncept HW infraštruktúry3.1 ArchitektúraTechnologická architektúra vychádza z najnovších poznatkov a možností pre zabezpečenie nonstopprevádzky kritických aplikácií. Využíva sa zjednotená, optimalizovaná kompletne virtualizovanáinfraštruktúra, ktorá plne vyhovuje požiadavkám a trendom IT.Technologická architektúra a jej plánovaná obmena bude riadená podľa ITIL štandardov. Na PCtechniku je plánovaná obmena 25% ročne, na servery a diskové polia 33% ročne, na diskové polia,workstations pre kritické aplikácie a nonstop prevádzku systémov 50% ročne.V STV bude potrebné doplnenie infraštruktúry podľa požiadaviek jednotlivých systémov. Nakoľkov STV bola zanedbaná pravidelná obmena, budú nutné zvýšené investície do technologickej obmeny.V tejto o.z. pôjde v nasledujúcich rokoch najmä o riešenie akútnych a havarijných stavov, avšak súbežnea v súvislosti so systémovými riešeniami.
  • 55. 3.2 Technologická obmena výrobných a vysielacích prostriedkov,nakoľko výrobné prostriedky je nevyhnutné spravovať ako samostatné celky. Spravidla ide o riešenia namieru, preto musia byť riešené samostatnými projektmi. Pôjde o riešenia na báze systémov Mackintosh,prípadne PC s komponentmi výrobnej technológie.3.3 SieťSieťová infraštruktúra je nehomogénna, (Cisco a 3COM).Vzhľadom na prechod SRo na technológiu Cisco (STV funguje na báze CISCO), konsolidácia budeprebiehať postupnou výmenou. Správa siete bude zabezpečená dodávateľsky formou SLA.4. Cieľový koncept SW infraštruktúry4.1 SoftwareKonsolidácia licencií operačných systémov a Office systémov prebehla v priebehu druhého polroka 2011,kedy sa prešlo na jednotné licencie Microsft Enterprise Agreement a Microsoft Select.Ostatné licencie, ako napríklad Oracle prípadne ďalšie, budú riešené v súvislosti s postupným auditom.4.2 Hlavné SW projektyProjekty konsolidácie aplikácií, ktoré vychádzajú z potrieb podpory procesov budú riešené ako samostatnéprojekty. (napríklad PROVYS, NUNTIO, HELIOS).4.2.1 DoménaPrechod na jednotnú doménu RTVS je samostatný projekt, nakoľko zasahuje do všetkých systémov, ktorévyužívajú autentifikáciu pomocou domény. V SRo to je 99 % aplikácií. V STV je stav overovania nadoménový účet iba v spravodajskom systéme Octopus.Tento stav nezodpovedá bezpečnostným požiadavkám na správu systémov.Projekt jednotnej domény bude pravdepodobne ukončený do konca roku 2011.4.2.2 MailSkonsolidovaním mailovej komunikácie na jednotnú platformu Microsoft Exchange získa STV množstvofunkcionalít, ktoré zlepšia komunikačné možnosti. Ukončenie konsolidácie predpokladáme koncomroku 2011.Projekt jednotného mailového servera nadväzuje na riešenie jednotnej domény.Projekt sa nachádza v záverečnej fáze testovania, ktoré je dôležité z dôvodu eliminovaniabezpečnostných rizík.Existujúce riešenia mailu v STV budú kompletne nahradené, nakoľko nezodpovedajú bezpečnostnýma prevádzkovým požiadavkám na mailovú komunikáciu.4.2.3 TlačOblasť tlačových služieb je zatiaľ konsolidovaná len v o.z. SRo – táto zložka má centralizované sieťovétlačiarne / multifunkčné stroje s kontrolou tlače systémom MyQ (follow me printing).Tlač v o.z. STV je výrazne atomizovaná (veľké množstvo lokálnych, neprepojených tlačiarní rôznychtypov), nekonsolidovaná a neriadená.V súčasnosti prebieha spracovanie štúdie na konsolidáciu tlačiarní v o.z. STV a pripravuje sa projekt nazjednotenie riešenia (optimalizácia, follow me printing, kontrola tlače na základe osobnýchprechodových kariet). Štúdia (porovnanie nákladov na obstaranie alebo na outsourcing) bude spracovaná najeseň 2011, realizáciu predpokladáme v prvom štvrťroku 2012.4.3 Bezpečnosť4.3.1 Fyzická bezpečnosť sieteKompletná dokumentácia je uložená v OZČ, nakoľko ide o súčasť kritickej infraštruktúry, údaje o nejsú klasifikované a musia byť chránené z bezpečnostných dôvodov.
  • 56. 4.3.2 Virus scan ochranaJestvujúci systém: System NOD32 Enterprise pre 500 užívateľov SRo a 700 užívateľov STV, plánujemepokračovať vo využívaní tohto systému, ide o globálne akceptované riešenie slovenského výrobcu.Na budúci rok bude potrebné skonsolidovať počet a typ licencií, nakoľko jedna zo zmlúv (v STV)expiruje.4.3.3 Spam-scanRiešenie bude konsolidované na jednotnú platformu pre celú RTVS. V súčasnosti si každá o.z. rieši tentodruh ochrany samostatne.4.4 WEB4.4.1 WebserveryWeb servery budú skonsolidované na báze jednotnej technológie. Nakoľko STV má zastarané serverovétechnologické vybavenie, ktoré bude nevyhnutné obnoviť, najmä pre potreby projektu rtweb, bude sanové riešenie odvíjať práve od technologickej často projektu rtweb. Kompletné riešenie budemerealizovať postupne v priebehu roku 2012.4.4.2 Web AplikácieAplikácie pre chod webových sídiel budú skonsolidované novým projektom, nakoľko technologickárôznorodosť existujúcich riešení je nezlučiteľná s požiadavkami na nové sídlo.V pláne je riešenie inštitucionálneho webového sídla www.rtvs.sk, ktoré zabezpečí informácie o inštitúciia bude obsahovať všetky náležitosti ktoré nám ukladá zákon o informačných systémoch verejnejsprávy a ďalšie zákony.Na vytvorenie mediálneho portálu www.rtvweb.sk pripravujeme samostatný projekt, ktorý bude obsahovoriešený ako programová služba RTVS. V zmysle zákona o vysielaní a retransmisii pôjde o audiovizuálnumediálnu službu a vysielanie prostredníctvom internetu. Súčasťou tohto projektu je aj projekttechnologického zabezpečenia rtweb.5. Projekty ďalšieho rozvoja ISDo budúcna je potrebné dobudovanie záložného dátového centra pre zabezpečenie požiadaviek sekciíprogramu a výroby. Neustále zvyšovanie kapacity zdieľaných informácií zvyšuje potrebu zabezpečeniadátového centra.Takisto aj digitalizácia vysielania zvyšuje nároky na technologické zabezpečenie infraštruktúry. Prioritnouúlohou preto bude vybudovanie záložného dátového centra.6. Rozvoj infraštruktúry zlúčených útvarov6.1 Centrum spravodajstvaV o.z. SRo je využívaný systém NewsCodex (Sepia), ktorý bol implementovaný v septembri 2009.Tento systém má pravidelnú údržbu a podporu. Je plne bezpáskový a nevyžaduje zásadnú zmenu.Pre o.z. STV je potrebné vybudovať v súvislosti s požiadavkami výroby a CS moderné HDspravodajské štúdia s podporou plnej automatizácie spravodajskej výroby a vysielania, vrátanepotrebných NLE strižní pre potreby CS, zabezpečiť prechod na bezpáskovú výrobu spravodajstva avymeniť ENG kamery.Hlavné projekty a súvisiace projekty: • rekonštrukcia komplexu spravodajských štúdií, • rekonštrukcia a unifikácia spravodajských strižní na báze NLE, obnova technologického parku • newsroom • obnova a implementácia nových technológií pre spravodajské aplikácie v exteriéri
  • 57. • spravodajský MAM a prepojenie na MAM RTVS • prepojenie so systémom Centra kreatívy • priestorové vybavenie • súvisiaca a stavebná infraštruktúra (sieť, energie, vzduchotechnika)6.2 Centrum kreatívyV o.z. SRo je potrebné zjednotiť a obnoviť výrobné prostriedky, sú zastarané.V o.z. STV je potrebné zjednotiť a obnoviť výrobné prostriedky a zabezpečiť najmä prepojenie nasystém CS a PlayOut systému vysielacích pracovísk. (V súčasnosti sú nekompatibilnéa neprepojiteľné).Hlavné projekty a súvisiace projekty: • grafický systém, jeho unifikácia • obnova riešenia • aplikácie spravodajstvo, výroba a vysielanie – implementácia • prepojenie na MAM RTVS • priestory a infraštruktúra (riešenie bude vhodné vybudovať v blízkosti newroomu CS).6.3 Digitalizácia archívu RTVSV o.z. SRo je implementovaná digitalizačná technológia NOA Audio, ktorá bola uvedená do prevádzkyv marci 2010. Od 1. 10. 2010 bolo v o.z. SRo ukončené fyzické vypožičiavanie nosičov, výrobadodáva do archívu výlučne digitálne objekty.V o.z. STV úplne absentuje digitalizačný systém. Z dôvodu potreby bezpáskovej technológie prevýrobu, vysielanie a archiváciu bude potrebné zabezpečiť rozšírenie systému NOA o časť video a film.Hlavné projekty a súvisiace projekty: • NOA Audio, rozšírenie o video a film • Súvislosti s NP2, OPIS2 – Digitálna audiovízia • MAM RTVS • Sieťová infraštruktúra • SAN, záložné dátové úložisko • zabezpečenie a realizácia technologických a priestorových požiadaviek pre archiváciu zdigitalizovaných nosičov a čítacích zariadení6.4 Odbavovacie pracoviskáV o.z. SRo je implementovaný PlayOut systém NETIA (jeseň 2010), systém zatiaľ nemá zazmluvnenúúdržbu a podporu. Obnovu odbavovacích pracovísk bude potrebné zabezpečiť na platforme IPAudio.V súčasnosti prebieha výstavba pilotného štúdia VP3 na báze AxiaAudio.Hlavné projekty a súvisiace projekty: • Sieťová infraštruktúra na báze IPAUDIO (Cisco) • Dorozumievací systém IP AUDIO, rozhranie pre zabezpečenie kompatibility s dorozumievacím systémom o.z. STV na báze telekomunikačných štandardov • MAM RTVS
  • 58. V o.z. STV sú v súčasnosti obnovené dve OP. Je potrebné zabezpečiť redundanciu N + 1 a nadstavbové služby, tiež obnovu playout systému.Hlavné projekty a súvisiace projekty: • prechod na HDTV 1080i50 • sprievodný zvuk pre slabovidiacich • viackanálový zvuk • MAM RTVS6.5 Výrobné štúdiáV o.z. SRo je potrebné zjednotiť a obnoviť výrobné prostriedky.Hlavné projekty a súvisiace projekty: • Zjednotenie výrobných prostriedkov • Obnova technologických reťazcov • produkčný systém MAM, integrácia s MAM RTVS V o.z. STV je potrebné zjednotiť výrobné prostriedky a prechod na HDTV1080i50. Jedná sanajmä o zaobstaranie HD prenosových vozov, modernizáciu a zaobstaranie D-SNG vozov (jedenvyhradený výlučne pre CS), rekonštrukcia zvukovýroby, modernizácia pracovísk obrazovej výroby,výmena monitorov (obrazových a zvukových), priestorové usporiadanie a modernizácia techniky v RŠBB a KE. Hlavné projekty a súvisiace projekty: • Prechod na HD 1080i50 • obnova technológie • unifikácia zvukovej a obrazovej technológie • obnova a unifikácia dabingových pracovísk • prenosová výroba • DSNG, implementácia nových prenosových technológií pre spravodajské aplikácie v exteriéri • kamerové reťazce • produkčný systém MAM, integrácia s MAM RTVS6.6 Hlavná technická kontrolaV HTK o.z. SRo je používaný hlavný prepojovač na báze technológie z 80 tych rokov minuléhostoročia. Je potrebné zabezpečiť jeho úplnú systémovú obnovu a implementácie nových systémov prezabezpečenie doplnkových služieb.V o.z. STV je HTK po modernizácii. Bude potrebné zabezpečiť cyklickú obnovu používaných zariadenía implementáciu nových systémov pre zabezpečenie doplnkových služieb.
  • 59. S ohľadom na zlúčenie SRo a STV do RTVS, vznik spoločných centier, prechod na DVB-T a prípravudigitalizácie vysielania SRo je vhodné v najbližších rokoch zabezpečiť implementáciu a unifikáciudistribučných, kontribučných a ostatných doplnkových služieb:Súvisiace projekty a podprojekty: • centralizácia HTK • inovácia a unifikácia dorozumievacích systémov v technologických priestoroch RTVS • unifikácia a konsolidácia kontribučných a distribučných technológií • unifikácia distribúcie programových služieb RTVS, streaming, MUX • doplnkové služby EPG, RDS, skryté titulky, implementácia nových služieb • centralizovaný manažment a dispečing technológií a systémov (výrobných, spravodajských, vysielacích), monitoring kontribučných a distribučných poskytovateľov, terestriálnych, satelitných, káblových operátorov.7. ZáveryMateriál vychádza z analýzy technických a technologických systémov a ich stavu v septembri 2011.Popisuje a v návrhoch aj rieši potreby budúceho rozvoja technologických a technických celkovs ohľadom na výrobné a programové potreby RTVS. Navrhnuté riešenia zvýšia kvalitu výrobnýchprocesov, vysielania programov RTVS a umožnia recipientovi (divák, poslucháč) prijímať programy vovyššej kvalite a s možnosťou využitia nových doplnkových služieb.7.1 Predpokladaná finančná náročnosť, priorityNa realizáciu komplexného navrhovaného riešenia rozvoja technológií RTVS budú potrebné značnéinvestičné prostriedky. Kvalifikovaný odhad finančnej náročnosti sa pohybuje v rozpätí od 80 do 100miliónov EUR bez DPH. Vzhľadom na finančnú náročnosť a obmedzené finančné zdroje budenevyhnutné určiť záväzné priority rozhodnutím GR RTVS, na základe ktorých je možné určiť časovú arealizačnú postupnosť spracovávania a implementácie jednotlivých projektov. Okrem finančnejnáročnosti treba brať do úvahy aj možnosti ľudských zdrojov a trvalú udržateľnosť technológie, najmäjej systematickú obnovu a podporu.7.2 Riziká • Zatiaľ nejasná dislokácia (dislokačné riešenie obmedzí duplicitu). • Neistota financovania a rozpočtového krytia. Na komplexné riešenie v horizonte 5 rokov sú potrebné zdroje 16 až 20 miliónov EUR bez DPH/rok, pri investovaní cca 7 mil. EUR ročne (predpokladaná výška odpisov) sa projekt bude realizovať podstatne dlhšie. • Personálne poddimenzovanie pre prípravu projektov (absencia samostatného projekčného tímu) • Komplikovaný, administratívne a časovo náročný proces verejného obstarávania. • Mnohé technologické celky sú tak morálne a fyzicky opotrebované, že už nie je vhodné investovať do ich obnovy. Pri ich prevádzke dochádza k haváriám – z tohto hľadiska treba počítať s operatívnou zmenou priorít.7.3 Strategické zadanie • Bude potrebné záväzne určiť priority na základe: požiadaviek Sekcie programu a Sekcie výroby na obdobie 4-6 rokov (kvalifikovaný odhad) • Pripraviť projekčné tímy (interní pracovníci, externí spolupracovníci, dodávatelia)
  • 60. • Určiť dislokáciu na obdobie najmenej 5 rokov • Pripraviť podrobné projekty a súťažné podklady pre VO • Projekt reflektovať v stavbe ročných rozpočtov (prevádzkových a investičných) tak, aby bolo garantované krytie nevyhnutných prioritných fáz a trvalo udržateľný chod celého systému7.4 Revízie dokumentu • V prípade nových skutočností bude potrebné vykonať operatívnu aktualizáciu tohto dokumentu, jeho pravidelnú revíziu predpokladáme raz ročne.
  • 61. 8. SpracovateliaIng. Róbert OravecIng. Bystrík ŠirokýIng. Roman SkřivánekIng. Milan BudskýIng. Jozef KrátkySlavomír ŠalkaDaniel MorvayExterní konzultanti

×