0
Hodnotenie spoločenských vied pomocou WoK databáz<br />MiroslavMedveď<br />Analytik ARRA<br />
Predpokladané problémy WoK databáz<br />1) Odlišné publikačné zvyklosti<br />2) Slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK d...
Odlišné publikačné zvyklosti 1<br /><ul><li>Drvivá väčšina výskumu v PRIR je publikovaná formou článkov, ale SPOL sa zamer...
PRIR majú základné pojmy zadefinované, výskum prebieha v istých mantineloch (časopis ako vyjadrenie konsenzu)
v SPOL sú aj čiastočne súperiace paradigmy (kniha ako prostriedok na pretlačenie svojej pozície)
Články v SPOL tvoria 40-60% publikácií a cca 50% citácií
Ale v ekonómii, psychológii a práve sú články jednoznačne najdôležitejším médiom
Dlhoročný trend rastu článkov a citácií v SPOL časopisoch celkovo</li></li></ul><li>Odlišné publikačné zvyklosti 2<br /><u...
Menej spoluautorov -> menej článkov -> menej citácií
Priemer u PRIR je 4.7 a výrazne stúpa (50% za 20 rokov); priemer u SPOL (okrem psychológie) je 1.9 a stúpa len pozvoľne (3...
Psychológia má ale v priemere až 3.2 autora na prácu a 60% rast
Vyšší vek a menej referencií -> počet citácií rastie pomalšie
Priemerný vek referencií v biomedicíne je 7-8 rokov; v sociológii až 12.5 roka
Ale ekonómia a psychológia má rovnaký priemerný vek referencií ako napr. matematika či fyzika tuhých látok</li></li></ul><...
Len 45% referencií v SSCI bolo na iné články v SSCI (2002)
Fragmentácia ako výsledok interdisciplinarity: čím menší presah do iných disciplín v SPOL, tým menšia fragmentácia vnútri ...
Najmenej fragmentované a zároveň najstabilnejšie odbory SPOL sú ekonómia a psychológia, ktoré majú zároveň najvyššie pokrytie
Od roku danej štúdie (2002) sa počet sledovaných SPOL časopisov vo WoK databázach zvýšil o takmer 50%, týždenne pribúda 3 ...
Z takmer 8 000 impaktovaných časopisov sa cez 50% odvolávalo na články z top 300 časopisov
Až 90% citácií sa vzťahovalo na články z 3 000 časopisov
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Prezentácia_Miroslav Medveď

787

Published on

Published in: Business, Economy & Finance
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
787
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
2
Actions
Shares
0
Downloads
3
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Transcript of "Prezentácia_Miroslav Medveď"

  1. 1. Hodnotenie spoločenských vied pomocou WoK databáz<br />MiroslavMedveď<br />Analytik ARRA<br />
  2. 2. Predpokladané problémy WoK databáz<br />1) Odlišné publikačné zvyklosti<br />2) Slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK databázach<br />3) Lokálnosť výskumu<br />4) Preferencia angličtiny <br />
  3. 3. Odlišné publikačné zvyklosti 1<br /><ul><li>Drvivá väčšina výskumu v PRIR je publikovaná formou článkov, ale SPOL sa zameriavajú viac na knižné publikácie
  4. 4. PRIR majú základné pojmy zadefinované, výskum prebieha v istých mantineloch (časopis ako vyjadrenie konsenzu)
  5. 5. v SPOL sú aj čiastočne súperiace paradigmy (kniha ako prostriedok na pretlačenie svojej pozície)
  6. 6. Články v SPOL tvoria 40-60% publikácií a cca 50% citácií
  7. 7. Ale v ekonómii, psychológii a práve sú články jednoznačne najdôležitejším médiom
  8. 8. Dlhoročný trend rastu článkov a citácií v SPOL časopisoch celkovo</li></li></ul><li>Odlišné publikačné zvyklosti 2<br /><ul><li>Spoločenské vedy majú menší počet citácií
  9. 9. Menej spoluautorov -> menej článkov -> menej citácií
  10. 10. Priemer u PRIR je 4.7 a výrazne stúpa (50% za 20 rokov); priemer u SPOL (okrem psychológie) je 1.9 a stúpa len pozvoľne (36%) a iba polovica článkov má viac ako jedného autora
  11. 11. Psychológia má ale v priemere až 3.2 autora na prácu a 60% rast
  12. 12. Vyšší vek a menej referencií -> počet citácií rastie pomalšie
  13. 13. Priemerný vek referencií v biomedicíne je 7-8 rokov; v sociológii až 12.5 roka
  14. 14. Ale ekonómia a psychológia má rovnaký priemerný vek referencií ako napr. matematika či fyzika tuhých látok</li></li></ul><li>Pokrytie SPOL vo WoK databázach 1<br /><ul><li>79% referencií v SCI bolo na iné články v SCI
  15. 15. Len 45% referencií v SSCI bolo na iné články v SSCI (2002)
  16. 16. Fragmentácia ako výsledok interdisciplinarity: čím menší presah do iných disciplín v SPOL, tým menšia fragmentácia vnútri odboru a tým väčšie pokrytie WoK databázami
  17. 17. Najmenej fragmentované a zároveň najstabilnejšie odbory SPOL sú ekonómia a psychológia, ktoré majú zároveň najvyššie pokrytie
  18. 18. Od roku danej štúdie (2002) sa počet sledovaných SPOL časopisov vo WoK databázach zvýšil o takmer 50%, týždenne pribúda 3 000 nových záznamov a 60 000 nových referencií</li></li></ul><li>Pokrytie SPOL vo WoK databázach 2<br /><ul><li>Bradfordovo pravidlo: v každom vedeckom odbore je ‘core’ literatúra obsiahnutá v malom počte publikácií
  19. 19. Z takmer 8 000 impaktovaných časopisov sa cez 50% odvolávalo na články z top 300 časopisov
  20. 20. Až 90% citácií sa vzťahovalo na články z 3 000 časopisov
  21. 21. Teoreticky pre sledovanie väčšiny vedeckej produkcie stačí sledovať malé množstvo najvýznamnejších časopisov
  22. 22. Z najmenej fragmentovaných odborov je väčšina signifikantných časopisov sledovaná WoK dat.</li></li></ul><li>Lokálnosť výskumu<br /><ul><li>PRIR zamerané medzinárodne; SPOL majú aj silné regionálne zameranie bez medzinárodnej ašpirácie
  23. 23. Aj výsledky lokálneho výskumu by mali byť dostupné medzinárodnej vedeckej komunite
  24. 24. Badateľný trend odklonu od čisto regionálneho výskumu – práce sú viac publikované v medzinárodných časopisoch na úkor domácich
  25. 25. Postupná homogenizácia v SPOL: globalizácia, rozširovanie internetu, nadnárodné financovanie so zameraním na medzinárodnú spoluprácu, dôraz na publikácie vo vysoko impaktovaných časopisoch</li></li></ul><li>Preferencia angličtiny<br /><ul><li>Jasná prevaha anglických článkov (WoK 90%) – môžu uniknúť niektoré publikácie
  26. 26. Angličtina je svetový jazyk vedy – ak vedcovi záleží na tom aby jeho práce mali dosah, musí písať v angličtine
  27. 27. Internacionalizácia vedy – väčšina vedcov je z neanglicky hovoriacich krajín, a predsa aj podľa najväčšej databázy periodík (Ulrich’s) je až 75% SPOL článkov v angličtine
  28. 28. Väčšina európskych vedcov publikuje radšej v angličtine
  29. 29. Preferencia angličtiny – prirodzená snaha o pokrytie najlepších časopisov</li></li></ul><li>Angličtina na Slovensku<br /><ul><li>Slovenské SPOL články písané v angličtine majú priemernú citovanosť 2.19; SPOL články v slovenčine majú priemernú citovanosť len 0.62
  30. 30. Všetkých 80 článkov s viac ako 10 citáciami je výlučne v angličtine
  31. 31. Slovenská produkcia v angličtine je menej ako 60%, zatiaľ čo v Maďarsku je to až 95%</li></li></ul><li>Porovnanie Slovenska so svetom a vybranými krajinami<br /><ul><li>Ak existujú Slovensku podobné krajiny v ktorých je hodnotenie pomocou WoK databáz použiteľné, nie je dôvod hodnotiť Slovensko podľa iných kritérií
  32. 32. Ak v porovnávaní Slovensko nebude dosahovať dostatočné výsledky ale ostatné krajiny áno, nie je to chyba databáz, ale znak toho, že možno daný odbor na Slovensku nie je kvalitný
  33. 33. Vybrané krajiny: V4, Estónsko, Slovinsko, Ukrajina, Švédsko a Turecko
  34. 34. Sledované údaje: priemerný počet citácií na prácu, H-index krajiny, top1, top10 a top100 článok</li></li></ul><li>Základné tabuľky<br />(svet)<br />
  35. 35. Ekonómia 1<br /><ul><li>Svetovo porovnateľná napr. s vedami o materiáloch, mierne horšia citovanosť ako fyzika, ale takmer dvojnásobne lepšia ako matematika – ak hodnotíme matematiku bibliometricky, nemal by byť problém ani s ekonómiou
  36. 36. Môže ale existovať problém špecifický pre post-komunistické krajiny (slabý výskum za komunizmu, chýbajúce elity) – ak sa dá väčšina postkomunistických krajín hodnotiť cez databázy WoK, musí to byť aplikovateľné aj na Slovensko (nemáme radikálne iné podmienky ako Maďarsko, Poľsko či Slovinsko)
  37. 37. Výsledok – všetky sledované parametre – priemerná citovanosť, H-index, aj najlepšie články sú na tom niekoľkonásobne horšie ako vo väčšine sledovaných krajín
  38. 38. Ostatné krajiny (až na dve) sa dajú hodnotiť pomocou WoK d. </li></li></ul><li>Ekonómia 2<br /><ul><li>CelkovýcitačnývýkonSlovenskav ekonómii jenaúrovniThajska, Malajzie, Kene, Filipín, Etiópie, Kolumbie a Indonézie
  39. 39. Čosatýkapriemernejcitovanostinaprácu, tak je na tom Slovenskodruhénajhoršiezovšetkýchkrajín</li></li></ul><li>Psychológia 1<br /><ul><li>Celkovo je psychológianaúrovnichémie, farmácie a geovied, lepšieakofyzika a približnetrojnásobnelepšieakomatematika– zo svetového hľadiska žiadny problém
  40. 40. Zo sledovaných krajín sme len tesne pred Ukrajinou, zhruba dvojnásobne zaostávame za Českom a Slovinskom, trojnásobne za Tureckom a Poľskom, a viac ako štvornásobne za Maďarskom
  41. 41. Česko a Maďarsko majú cca desaťnásobne viac citované najlepšie práce
  42. 42. Psychológia je pomocou databáz WoK hodnotiteľná úplne bez problémov
  43. 43. Slovensko je vo svete na úrovni krajín ako Libanon, Thajsko, Kuvajt, Malajzia, Uganda a Pakistan</li></li></ul><li>Psychológia 2<br />
  44. 44. Sociológia 1<br /><ul><li>Keďže sociológia nemá vlastnú ESI kategóriu, je porovnanie s ostatnými odbormi možné len odvodene – vychádza na tom horšie ako ekonómia, ale stále lepšie ako matematika či počítačové vedy
  45. 45. Aj stá najlepšia práca svedčí o väčšej fragmentácii a menšom zastúpení sociológie ako odboru
  46. 46. Čísla sa ale stále držia vysoko nad úrovňou humanitných vied a je zrejmé, že už boli položené isté konsenzuálne základy sociológie ako vedy
  47. 47. Celkovo sa H-indexy krajín držia na jednociferných číslach a iba Švédsko dosiahlo viac ako 100 citácií na článok
  48. 48. Je teda prekvapivé, že viacero sledovaných krajín dosahuje v sociológii lepšie priemerné výsledky ako v ekonómii</li></li></ul><li>Sociológia 2<br /><ul><li>Slovensko sa opäť medzi sledovanými krajinami drží v spodnej tretine, tesne pred Ukrajinou a Poľskom, viac ako trikrát horšie ako Slovinsko a Maďarsko
  49. 49. Celkovo sa hodnotenie sociológie pomocou WoK databáz dá odporučiť, ale je potrebné prihliadnuť na vyššiu fragmentáciu odboru</li></li></ul><li>Zhrnutie<br /><ul><li>Po zvážení hlavných argumentov sa dá povedať, že minimálne na hodnotenie najmenej fragmentovaných SPOL odborov ktoré majú vlastnú ESI kategóriu (psychológia a ekonómia) je používanie databáz WoK bez väčších výhrad
  50. 50. S istou dávkou opatrnosti by sa dali hodnotiť aj ďalšie vybrané odbory SPOL, napríklad sociológia
  51. 51. Tiež sa ukázalo, že väčšina krajín podobných Slovensku má v sledovaných odboroch relatívne dobre merateľnú výkonnosť a nie je dôvod neaplikovať rovnaké hodnotenie aj na slovenskú vedu
  52. 52. Ak pri hodnotení nevyšli za Slovensko žiadne solídne výsledky, nejedná sa o chybu WoK databáz, ale o reálne slabšie pokrytie týchto odborov na Slovensku</li></li></ul><li>Poznámka na záver<br /> Aj keď zaposledných 20 rokovpočetštudentovSPOL<br />naSlovenskuniekoľkonásobnestúpol (1988=14 800<br />študentov, 31% podiel --> 2008=68 800 študentov a 52,5%<br />podiel), vedecká produkcia vzrástla len nepatrne a žiadny<br />slovenský vedec nie je zaradený do 'Highly Cited Scientist’<br />Databázy. Napríklad z Maďarskasa v tejtodatabázev<br />rámci'Social Sciences, General' nachádzaAndrasP.<br />Schubert, čodokazuježeani v našichkončináchnieje<br />nemožnédostaťsa v spoločenskýchvedáchmedzisvetovú<br />elitu. <br />
  53. 53. Ďakujem<br />
  1. A particular slide catching your eye?

    Clipping is a handy way to collect important slides you want to go back to later.

×