Akademická rankingová a ratingová agentúra                                                          newsletter            ...
Stručné zhrnutie problému                                                                                1) Správy Hodnote...
Každý panel na posudzovanie určitej ve-       Záverečné poznámky                                     rodných databázach sa...
Možnosti hodnotenia                                                                                     1) Archambault, E....
V spoločenských vedách môže byť ten-          Citation Index) bol tento pomer v tom istom        najvýznamnejších časopiso...
majú vo veľa prípadoch silné regionálne           a v mnohých krajinách rozšíreným dôrazom            o špičkový výskum pí...
2. Porovnanie Slovenska so svetom                  porovnanie, najlepší článok z matematiky          2.2 Psychológiaa vybr...
2.3 Sociológia                                     pri aplikovaní jednotlivých kritérií je potrebné   Oznámenie: Článok vz...
Prílohy:(všetky údaje boli stiahnuté v mesiac máj 2011)    Tab.1: Priemerný počet autorov na článok Science field         ...
Tab.3: Jazykové pokrytie na Slovensku a v MaďarskuSlovakia                                    Art            Cit      Cit/...
Tab.5: Najcitovanejší článok v rokoch 2001 – 2010 podľa ESIWorld                                            Most Cited Art...
Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti                    Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti      ...
Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti                    Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti      ...
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Newsletter 2011 01-02
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Newsletter 2011 01-02

1,911 views
1,821 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
1,911
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
252
Actions
Shares
0
Downloads
9
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Newsletter 2011 01-02

  1. 1. Akademická rankingová a ratingová agentúra newsletter máj 2011 | ročník 5 | číslo 1 – 2EditorialPo dlhšom čase prichádzame s newsletterom, kto-rý sa okrem obsiahlej analýzy britského systému Téma dvojčíslahodnotenia výskumných a pedagogických inštitúcií(RAE) venuje možným špecifikám v hodnotení spo-ločenských a humanitných vied. Problémy a možnosti riešenia hodnotenia huma- Otázka hodnotenia spoločenskovedných a hu-manitných odborov, či už študijných alebo výskum-ných, sa v diskusiách objavuje často a opakovane,a to nielen na Slovensku. V prvej časti newsletterasme sa pokúsili na ňu pozrieť z viacerých uhlov. Na základe rozsiahlej analýzy odpovedá Miro- nitných a spoločensko-slav Medveď, analytik ARRA, na rôzne námietky protivyužívaniu medzinárodných vedeckých databáz na vedných odborovhodnotenie v týchto oblastiach. Ukazuje sa, že jepotrebné dôsledne rozlišovať medzi jednotlivýmivednými oblasťami. Kým v niektorých z nich nemožnoakceptovať výhrady a musíme konštatovať, že ichstav na Slovensku výrazne zaostáva za vyspelýmsvetom i za okolitými krajinami, sú bezpochyby také,kde so scientometrickou analýzou nevystačíme. Ján Pišút uvažuje o použití inej metódy – peerreview, teda expertného hodnotenia vedcami z toho-ktorého odboru – ktorá je bežná najmä v anglosas-kých krajinách. Určite má mnoho výhod, je však veľ-mi nákladná a pre veľkosť (resp. skôr malosť) slo-venského priestoru a jazykovú bariéru aplikovateľnáu nás len v obmedzenej miere. Ak by ju niekto urobildôkladne, iste by hodnotenie slovenských vysokýchškôl a výskumných inštitúcií obohatila a vylepšila. V článku Jany Ilavskej je viacero návrhov akosa s hodnotením vedeckej produkcie spoločenskýcha humanitných výskumníkov vyrovnať. Za veľmiužitočný a aj dobre realizovateľný pokladám návrh V dvojčísle nájdete:pracovne nazvaný „peer review vydavateľstiev a časo-pisov“ podľa nórskeho príkladu. Naozaj by bolo vhodné, Stručné zhrnutie problému hodnotenia humanitnýchak by sme aj v oblastiach, kde si nevystačíme so zabeh- a spoločenskovedných disciplínnutými medzinárodnými databázami, začali rozlišovať autori: Ján Pišút, Ivana Kullová strana 2kvalitné a menej kvalitné výstupy, a toto je prvý krok. Možnosti hodnotenia spoločenskovedných odborov Dôležitejšie však je iné – mnohé spoločenskéa niektoré humanitné vedy fungujú vo svete podľa prostredníctvom databázy Web of Knowledge.modelu, ktorý sa nijako nelíši od vied prírodných. Porovnanie Slovenska so svetomNiet najmenšieho dôvodu, aby na Slovensku fun- autor: Miroslav Medveď strana 4govali inak. Ukazuje sa, že v prípade ekonómieči psychológie je úplne relevantné a postačujúce Evaluácia publikačnej činnosti v humanitnýchhodnotiť slovenské vedecké výstupy rovnakým a spoločenskovedných odborochspôsobom, ako to robíme v chémii či vo fyzike; autorka: Jana Ilavská strana 16a čím ďalej viac to bude platiť zrejme aj v sociológii, Trendy hodnotenia výskumu vo svete ako príklad pre Slovenskopolitológii a iných spoločenských vedách. autor: Ján Pišút strana 19Juraj BartaPredseda Valného zhromaždenia ARRA
  2. 2. Stručné zhrnutie problému 1) Správy Hodnotenie ústavov SAV za roky 2006,2007 a 2008, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/hodnotenie- ustavov-sav-2006-2008hodnotenia humanitných 2) Moed, H.F; Niederhof, A.; Zuccala, A.; Illescas, C.F.; de Moya Aragón, F.(2009): Options for a comprehensive data- base for research outputs in Social Sciences and Humani-a spoločenskovedných ties, Madrid: Center for Science and Technology, University of Leiden and SCIMago Research Group. 3) Pišút, J., Pišútová, N. (2007): Návrh na hodnotenie spo-disciplín ločenskovedne a humanitne zameranej publikačnej čin- nosti. In: ARRA Newsletter č.2/2007, pp. 2 – 6, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter-v-roku-2007 4) Smernica č.13 /2008 – R zo 16. októbra 2008 o biblio- grafickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasu, Ministerstvo školstva SR.Ján Pišút1,2) • Ivana Kullová1)1) Akademická rankingová a ratingová Agentúra (ARRA) V niektorých nasledujúcich správach ARRA2) Univerzita Komenského v Bratislave; Fakulta matematiky, fyziky a informatiky o hodnotení vysokých škôl a ich fakúlt bola táto schéma použitá, používať ju budeme (pre humanitné vedy) aj pri hodnotení v roku 2011.Úvod dzajú spravidla k podobným záverom. Podľa jednej z prác2 medzi spoločenskými vedami 2. Pohľad do zahraničiaS problémom hodnotenia vedeckých výstupov a humanitami na jednej strane a prírodnýmiv humanitných (HUM) a spoločenských (SPOL) Problém s hodnotením výskumu v HUM vedami na druhej strane existuje niekoľkovedách sa Akademická rankingová a ratingová a SPOL odboroch nie je slovenským špecifi- podstatných rozdielov.agentúra (ARRA) stretáva od čias prípravy kom. V zahraničí je situácia často podobná.prvého hodnotenia verejných vysokých škôl V prírodných vedách: Britský systém „Research Assesmenta ich fakúlt (prvá správa bola publikovaná a.) najčastejším a hlavným typom publikácie Exercise“ (RAE) sa používa na hodnoteniev roku 2005). Problém vznikol najmä v dôsled- je článok v časopise, kvality a kvantity výskumu britských vyso-ku snahy hodnotiť všetky odbory „rovnakým kých škôl už 25 rokov. Je založený na peer b.) publikácie sú sústredené do malého počtumetrom“ – a teda hodnotiť vedecké výstupy review, pričom všetky disciplíny vrátane medzinárodných časopisov,aj v týchto disciplínach len s využitím biblio- HUM, SPOL a UMEL sú hodnotené na základemetrie pomocou medzinárodných databáz c.) bibliografické informácie sú sústredené do malého počtu veľkých medzinárodných rovnakej schémy.ako WoK (Web of Knowledge) firmy ThomsonReuters alebo SCOPUS firmy Elsevier. databáz. Každá vysoká škola predkladá svoje výstupy v danej oblasti výskumu (výber V spoločenských a humanitných vedách: výstupov je na základe vlastného uváženia1. Skúsenosť ARRA a.) publikácie sa nachádzajú vo veľmi diverzi- vysokej školy). Výstupy následne prídu k da-Ako sa ukázalo, slovenské vysoké školy v od- fikovaných zdrojoch, knihách, monografiách nému panelu odborníkov. Panel roztriedi výs-boroch HUM a SPOL publikujú v časopisoch a časopisoch, tupy každej vysokej školy v určitej vedeckejregistrovaných v medzinárodných databázach b.) nižšia koncentrácia publikácií v medziná- oblasti do niekoľkých skupín, pričom v naj-len menšie množstvo prác. Problém sa neob- rodných časopisoch, národné časopisy sú vyššej skupine sú výsledky, ktoré patriamedzuje len na vysoké školy – pri hodnotení tiež dôležité, k celosvetovej špičke – je to výskum, ktorýkvality výskumu pracovísk SAV, ktorý ARRA c.) bibliografické informácie sa nachádzajú určuje smery a metódy výskumu v danejrealizovala v roku 2006, riaditelia ústavov SAV v mnohých zdrojoch, vrátane národných oblasti. V skupine, ktorá nasleduje za úrov-v korešpondencii s ARRA kategoricky odmietli a špecializovaných katalógoch a biblio- ňou celosvetovej špičky sú práce, ktoré sú lenhodnotenie ich ústavov len na základe údajov grafiách. o niečo menej kvalitné ako práce v najvyššejv databáze WoK. Problém sme v ARRA ana- skupine. V ďalšej skupine sú práce, ktoré sú V roku 2007 sme zverejnili návrh3 na kvalitné na národnej úrovni a potom sú eštelyzovali a napokon sme sa rozhodli vôbec zaradenie publikácií mimo WoK do hodno- práce, ktoré majú menší vplyv na svetovúnehodnotiť tie ústavy SAV, kde existovala len tenia publikačnej činnosti vysokoškolských a európsku vedu. Hodnotenie panelu v ko-slabá korelácia medzi výsledkami evidovanými odborov HUM a SPOL. Návrh vychádzal z pri- nečnom dôsledku vedie k „profilu vedeckejv databáze WoK a celkovými výsledkami raďovania určitého počtu bodov za publikácie kvality výskumu“ – je to % prác v každejústavov1. mimo WoK (domáce a zahraničné monografie, skupine. Podľa tohto profilu sa potom vypo- Problém sa neobmedzuje len na Sloven- práce v zborníkoch a iných vedeckých a odbor- číta množstvo inštitucionálnych prostriedkovsko – na túto tému existuje pomerne bohatá ných časopisoch), pričom sa používala klasi- na vedu, ktoré získa daná vysoká škola zazahraničná literatúra, pričom autori prichá- fikácia publikácií podľa Ministerstva školstva4. výskum v určitej vedeckej oblasti.2 ARRA Newsletter | máj 2011
  3. 3. Každý panel na posudzovanie určitej ve- Záverečné poznámky rodných databázach sa takéto porovnaniedeckej disciplíny sa skladá z 12 členov, pri- dá uskutočniť aj v oblastiach HUM a SPOL.čom jeden z členov musí byť zo zahraničia. Od roku 2005, kedy sa ARRA začala zaoberať Pri publikáciách zahrnutých len do lokál-Výber členov panelov sa uskutočňuje tak, hodnotením vysokých škôl, a teda používať nych databáz sa takéto porovnanie dá lenaby konflikt záujmov bol minimálny alebo medzinárodnú databázu Web of Knowledge, veľmi ťažko uskutočniť. Isté porovnaniecelkom odstránený. V Británii je podstatné sme v súvislosti s databázou zaznamenali počtu citácií Slovenska s krajinami OECDto, že peer review je podstatnou súčasťou nasledovné zmeny: sa dá nájsť v práci.10britskej kultúry – a to nielen pri hodnote-ní výskumu. Dôležité je aj to, že v pomerne Do časopisov analyzovaných v databáze Ak sa v horizonte niekoľkých rokov,veľkom systéme sa dá uskutočniť objektívna WoK bolo počas šiestich rokov zaradených povedzme, troch až piatich, podarí zaviesť naanalýza výsledkov výskumu podstatne jed- viac než 1 200 nových časopisov z oblasti Slovensku hodnotenie výskumných inštitúciínoduchšie ako v malom systéme. (Viac po- HUM a SPOL, schémou inšpirovanou britským RAE, budedrobností o systéme RAE uvedieme v druhej to pravdepodobne hodnotenie informovanýmičasti tohto ARRA Newslettera.) Ukázalo sa, že aj v oblasti SPOL je možné panelmi expertov. Medzinárodné databázy úspešne publikovať v časopisoch zachyte- budú veľmi dôležité pri porovnávaní výsled- Dlhoročný predseda organizácie Higher ných v databáze WoK (príklad: Košice Insti- kov slovenských skupín so zahraničím. Skú-Education Funding Council of England, profe- tute for Society and Health7), senosti ARRA by pritom mohli byť užitočné.sor Thiranamachandran5, sa na odbornom se- Na základe porovnania so zahraničím sa Pri prijatí inej schémy hodnotenia bude po-minári v Bratislave dotkol problémov malých ukazuje, že v širokej skupine SPOL sú ve- trebné analyzovať podrobnosti danej schémy.krajín pri hodnotení výsledkov výskumu. decké disciplíny, ktoré je vhodné už dnes hodnotiť na základe publikácií vo WoK Oznámenie: Článok vznikol v rámci riešenia Prvým príkladom bolo Dánsko, kde ve- (napríklad ekonómia a sociológia). Zároveň projektu podporeného grantom APVV – 0384decká komunita prišla s návrhom, aby hod- však existujú disciplíny, v ktorých to je stále – 07. Práca odzrkadľuje názory prvého autora,notenie systému uskutočnili panely britských nereálne (napríklad etnografia Slovenska), ktoré nemusia byť zdieľané ostatnými pracov-expertov, ktoré hodnotili výsledky výskumu níkmi a členmi orgánov ARRA. Publikačné a citačné zvyklosti autorov sav Británii. Myšlienka zatiaľ nebola realizovaná. menia len veľmi pomaly8. Sme preto toho názoru, že pre SPOL a HUM disciplíny – Druhým príkladom malého výskumného možno s výnimkou ekonómie, sociológiesystému bol Hong Kong. Súčasný návrh na a čiastočne aj iných disciplín – je v najbliž-hodnotenie výskumu v Hong Kongu vychádza šom období praktickejšie realizovať hod-z toho, že všetci členovia hodnotiacich pane- notenie pomocou informed peer review.lov budú zo zahraničia. Vzhľadom na vysoké V dlhodobej perspektíve bude zrejme aj vocestovné náklady z Británie do Hong Kongu sa viacerých disciplínach v oblasti SPOL pou-skôr predpokladá, že veľká časť členov pane- 5) Thirunamachandra, R. (5. apríla 2011): Research Assess- žívané hodnotenie pomocou medzinárod- ment – a UK perspective, Bratislava: odborný seminárlov bude z Číny a/alebo z Japonska. ných databáz. Komplexná akreditácia vy- s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedníctva SAV. sokých škôl hodnotila aj kvalitu a kvantitu 6) Ročné priemerné náklady na jednu britskú školu v sú- Berúc do úvahy špecifiká Slovenska, vislosti s hodnotením RAE sú viac než 87 000 libier. Viac výskumu na fakultách s prevažnýmv súvislosti s využitím hodnotenia zahraničných v dokumente RAE - 2008 Accountability Review, k dispozícii zameraním na disciplíny HUM a SPOL na stiahnutie: www.hefce.ac.uk/pubs/rdreports/2009/rd08_expertov treba spomenúť dva zásadné body, – a to prostredníctvom metódy inšpiro- 09/rd08_09.pdfresp. bariéry. Prvým z nich je nákladnosť ce- vanej britským systémom RAE založe- 7) Inštitútu sme sa venovali v ARRA Newsletteri č. 1/2009;lého procesu, pričom v britskom systéme RAE k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter- nom na peer review. V pripravovanej novejpovinnosť niesť náklady na realizáciu hodno- v-roku-2009 verzii RAE nazvanej REF („Research Excel-tenia znášajú konkrétne vysoké školy6. Tak- 8) Problémom však nie sú len publikačné zvyklosti, ale lence Framework“) si budú môcť hodnotiace najmä požiadavky na habilitácie docentov a inaugurácietiež treba spomenúť jazykovú bariéru, ktorá panely – ak sa tak rozhodnú – pomôcť profesorov, kde sú tiež uprednostnené publikácie v mono-pre slovenské podmienky predstavuje vážnu grafiách. Pozri Pišút, J., Pišútová, N. (2007): Návrh na hod- výsledkami z medzinárodných databáz,prekážku uskutočnenia hodnotenia pane- notenie spoločenskovedne a humanitne zameranej publi-lom zahraničných expertov. Zásadná väčšina V nedávnom materiáli vlády SR9 „Národný kačnej činnosti. In: ARRA Newsletter č.2/2007, pp. 2 – 6, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter-vedeckých prác a publikácií (najmä) v odbo- program reforiem SR 2011 – 2014“ sa v-roku-2007roch HUM a SPOL je iba v slovenskom jazyku, v časti 6.1.2 uvádza, že jedným z cieľov do 9) Národný program reforiem SR 2011- 2014, časť 6.1čo by znamenalo buď prekladať materiály do roku 2020 v rámci oblasti vedy a výskumu materiál z 42. rokovania vlády SR z 20. apríla 2011, č.angličtiny (a zvýšiť tým nákladnosť celého bude dosiahnuť počet citácií na jedného uznesenia 256/2011, dostupné na www.rokovania.skprocesu) alebo prizvať do panelu expertov výskumníka 70% priemeru EÚ. Tento cieľ 10) Pišút, J.; Pišútová, N.: Porovnanie výstupov vedy a výskumu Slovenska s krajinami OECD, In: ARRAslovenského, resp. českého pôvodu, pôsobia- prinesie problémy v oblasti HUM a SPOL Newsletter č.4/2009, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.cich dlhú dobu v zahraničí. disciplín. Pomocou publikácií v medziná- sk/arra-newsletter-v-roku-20093 ARRA Newsletter | máj 2011
  4. 4. Možnosti hodnotenia 1) Archambault, E. & Vignola-Gagne E. (2004): The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities, Science-Metrix Final Report, pp.10–11.spoločenskovedných 2) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science, In: Moed H.: Handbook of Quantitative Science and Tech- nology Research, Kluwer Academic, pp.7–8.odborov prostredníctvom 3) Príloha: Tab. 1 – Priemerný počet autorov na článokdatabázy Web of Knowledge. články vo vedeckých časopisoch, a aj pretoPorovnanie Slovenska so môžu ľahšie poslúžiť na získanie pozície i mimo prevládajúcich paradigiem.1 Nakoľko sa ale mnohé disciplíny spoločenských viedsvetom dostávajú na spoločné základy, je badateľný trend budovania silnejšej a stabilnejšej časo- piseckej produkcie a menšia potreba definovať odbor samotný pomocou knižných publikácií.Miroslav Medveď1)1) Akademická rankingová a ratingová Agentúra (ARRA) Publikácie v časopisoch takisto bývajú viac kompetitívne, zatiaľ čo knižné publikácie závisia skôr od statusu a známostí. VšeobecneÚvod V nasledujúcich častiach si jednotlivé prob- sú autori kníh skúsenejší a pomerne viac zas- lémy rozoberieme podrobnejšie, ponúkneme túpení na elitných univerzitách ako autoriProblém hodnotenia spoločenských vied protiargumenty a zhodnotíme validitu použí- článkov. Články sú tiež viac založené na kvan-pomocou Web of Knowledge (WoK) data- vania WoK databáz pre spoločenské vedy. titatívnych dátach a knihy skôr na kvalitatív-báz (ako napr. SSCI – Social Sciences Citation nych údajoch (aj keď knihy zamerané na kvan-Index a CPCI-SSH – Conference Proceedings titatívny výskum sú citované najviac z celejCitation Index-Social Science & Humanities) je 1.1 Publikačné zvyklosti literatúry).2 Ohľadom typového zameraniatémou nielen u nás, ale aj v zahraničí. Nasledu- Základnou odlišnosťou spoločenských vied od článkov je tu ale tiež zrejmá tendencia častej-júci článok sa venuje trendom a možnostiam vied prírodných je pomer knižných publikácií šieho skúmania čiastkových kvantitatívnychhodnotenia spoločenských vied prostredníc- a článkov v časopisoch. Kým drvivá väčšina cieľov, čo sa prejavuje aj vo zvýšenej časopi-tvom WoK databáz a potenciálu ich aplikácie výskumu v prírodných vedách je publikovaná seckej produkcii spoločenských vied.v slovenských podmienkach. Článok je roz- formou článkov, spoločenské vedy sa viacdelený na dve časti – prvá sa venuje všeo- zameriavajú na knižné publikácie. A keďže Taktiež je často argumentované, že spolo-becnej analýze najväčších predpokladaných knihy sa v databázach WoK zatiaľ neevidujú, čenské vedy majú nižšiu citovanosť ako vedyproblémov WoK databáz a druhá je zameraná viacerí argumentujú, že sledovanie WoK prírodné. Čo však vôbec nie je výnimoč-na následné porovnanie vedeckej produkcie databáz nezachytí dostatok dôležitých výstu- né ani pre niektoré odbory v rámci prírod-Slovenska so svetom (a podrobnejšie aj s vy- pov a skreslí celkové výsledky. ných vied (napr. matematika). Sú dva faktory,branými krajinami), sledujúc rozdiely medzi ktoré výrazne ovplyvňujú citovanosť prácekrajinami, zaradenie v celkových rebríčkoch Čiastočne sú rozdiely v publikačných – počet spoluautorov a priemerný vek refe-a tendencie v slovenskej vede. zvyklostiach spôsobené aj fundamentálnymi rencií. Spoločenské vedy sa od väčšiny prí- rozdielmi v spôsobe vedeckého výskumu. Kým rodných líšia aj tým, že pokiaľ priemerný1. Predpokladané problémy WoK prírodné vedy majú základné pojmy zadefi- počet autorov na článok je v prírodnýchdatabáz nované a výskum prebieha väčšinou v rámci vedách 4,7 a výrazne stúpa (viac ako 50% istých mantinelov, spoločenské vedy majú za 20 rokov), vo vedách spoločenskýchCelkovo sa v diskusiách o nedostatočnosti oveľa menej všeobecne uznávaných koncep- (okrem psychológie, ktorá má priemer 3,2WoK databáz pre hodnotenie spoločenských tov, prípadne rôzne názvoslovie pre rovna- a rast 60%), je priemerný počet spoluautorov ibavied aj v rozvinutých krajinách spomínajú šty- ké koncepty. Autori v spoločenských vedách 1,9 a aj keď postupne stúpa (36%), nedosahujeri hlavné okruhy: sú skôr členovia súperiacich paradigiem rast bežný u prírodných vied.3 Iba 50% článkov1) Odlišné publikačné zvyklosti, a nakoľko publikácie v časopisoch sú už v spoločenských vedách má viac ako jedného2) Slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK čiastočným vyjadrením konsenzu a spoločného autora. Toto všetko sa odráža nielen na počte databázach, základu, autori v spoločenských vedách rad- článkov každého autora, ale následne aj na3) Lokálnosť výskumu, šej publikujú knižne. Knihy totiž väčšinou nie citovanosti, ktorú je možné dosiahnuť (viac4) Preferencia angličtiny. sú podrobené peer review do takej miery ako spoluautorov = viac článkov = viac citácií).4 ARRA Newsletter | máj 2011
  5. 5. V spoločenských vedách môže byť ten- Citation Index) bol tento pomer v tom istom najvýznamnejších časopisov. Jedna z analýzto nepomer citovanosti spôsobený aj tým, období (2002) len 45%.6 Táto fragmentácia je potvrdila, že z takmer 8 000 impaktovanýchže autori sa v globále odvolávajú na menej úzko spojená s interdisciplinaritou spoločen- časopisov sa viac ako 50% citácií odvolávalopublikácií a jednotlivé referencie sú star- ských vied. Vo všeobecnosti platí, že čím menší na články publikované v 300 najdôležitej-šie (počet citácií tak rastie pomalšie ako presah do iných vedných disciplín, tým menšia ších časopisoch a až 90% citácií referovalo nau prírodných vied). Napríklad priemerný vek fragmentácia vnútri odboru, a tým vyššie články z najlepších 3 000 časopisov.9 Z tohtoreferencií v biomedicíne je 7–8 rokov, zatiaľ čo percento pokrytia odboru WoK databázami. dôvodu teoreticky nie je pre potreby hodno-v sociológii až 12,5 roka. Na druhej strane je Interdisciplinarita sa dá merať napríklad po- tenia nutné sledovať všetky časopisy v da-tento argument neplatný pre niektoré ďalšie merom referencií na publikácie mimo svojho nom odbore, ale len dostatočne veľký početodbory spoločenských vied, konkrétne psy- odboru – ak sú povedzme viac ako dve tretiny vybraných časopisov. Samozrejme, počet týchchológia (psychiatria) a ekonómia (biznis) majú referencií v sociologickom článku na prá- najdôležitejších časopisov sa v čase mení,rovnaký priemerný vek referencií ako mate- ce primárne sa zaoberajúce iným vedným preto je potrebné sledovať väčší počet aj po-matika a fyzika pevných látok (cca 10 rokov).4 odborom ako sociológiou, je daný článok pova- tenciálne kvalitných časopisov, zďaleka všakSpoločenské vedy teda zďaleka nie sú homo- žovaný za interdisciplinárny. Vo všeobecnosti nie je nevyhnutné pokrývať všetky vydávanégénne a niektoré odbory majú aj porovnateľný sú takéto články v databázach WoK menej za- periodiká. Najmä v tých najmenej fragmen-počet spoluautorov, aj podobný priemerný vek stúpené ako články jednoznačne reflektujúce tovaných odboroch spoločenských vied je užreferencií. svoj odbor. väčšina signifikantných časopisov relatívne ustálená a sledovaná databázami WoK. Preto Týmto sa dostávame k hlavnému proti- Samozrejme, fragmentácia je v rôznych v tomto ohľade nie je dôvod nepoužívaťargumentu ohľadne publikačných zvyklostí. odboroch spoločenských vied iná, a preto by databázy WoK na hodnotenie minimálne týchtoAj keď je pravda, že vo všeobecnosti tvoria nemalo prekvapiť, že existujú disciplíny, ktoré odborov (a treba dodať, že aj ostatné odboryčlánky len okolo polovice vedeckej produk- majú pokrytie v databázach WoK porovna- postupne získavajú relevantné pokrytie).cie v spoločenských vedách (celkovo 40–60% teľné s prírodnými vedami.7 Opäť ide najmäpublikácií a cca 50% citácií), v niektorých o ekonómiu a psychológiu, disciplíny, ktoré súodboroch spoločenských vied sú články asi najviac podchytené ako stabilné odbory, 1.3 Lokálnosť výskumujediným najdôležitejším médiom – konkrétne a preto väčšinou odkazujú na práce vnútriide opäť o behaviorálne vedy a ekonómiu, ale odboru, bez potreby výrazne ukotvovať Tretí okruh problémov ohľadne hodnotenianapríklad aj právo. Taktiež je už dlhé roky ba- poznatky v publikáciách mimo svoj odbor. spoločenských vied pomocou WoK databáz sadateľný trend čoraz častejšieho publikovania týka lokálnosti výskumu. Pokiaľ ide o prírodnév časopisoch (najmä v časopisoch vo WoK Ďalším argumentom proti používaniu vedy, výskum je zameraný takmer výluč-databázach) u všetkých odborov spoločen- WoK databáz na hodnotenie spoločenských ne medzinárodne, v zmysle dopadov na veduských vied. Rovnako aj pomer citácií na články vied býva počet časopisov obsiahnutých a spoločnosť. Tento faktor je ale značne oslabenýv časopisoch kontinuálne rastie, čo reflektu- v SSCI. Tu ale treba poznamenať, že naprí- u vied spoločenských, kde problémy, ktoréje zvýšený vedecký záujem o toto médium.5 klad od roku 2002 (štúdia uvedená vyššie), si výskum stavia a ktoré sa snaží vyriešiť,Celkovo sa teda dá povedať, že argument sa počet sledovaných časopisov v spoločen-o odlišných publikačných zvyklostiach je ne- ských vedách zvýšil o takmer 50% (z 1 700platný pre ekonómiu a psychológiu. A aj v roku 2002 na 2 500 v roku 2010). Celkovo jepre ostatné spoločenské vedy je platný len najmä v posledných rokoch citeľný nárast 4) Nederhof, A.J. et al: International benchmarking andčiastočne, so stále sa zmenšujúcou silou. bibliometric monitoring of UK research performance in the pokrytia aj v spoločenských vedách – každý social sciences, ESCR Report, Centre for Science and Tech- týždeň pribudne takmer 3 000 nových zázna- nology Studies, University of Leiden.1.2 Slabé pokrytie spoločenských vied vo mov a 60 000 nových referencií. Niektorí tiež 5) Archambault, E. & Vignola-Gagne, E. (2004): The UseWoK databázach hľadajú rozdiely medzi spoločenskými a prí- of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities, Science-Metrix Final Report, pp. 11–15. rodnými vedami v tom, že vedy prírodné majú 6) Leydesdorff, L. (2003): Can Networks of Journal-Ak už aj odporcovia hodnotenia spoločen- takmer trojnásobné pokrytie (7 000 časopi- Journal Citation be used as Indicators of Change in theských vied pomocou WoK databáz uznajú zvý- sov v databázach WoK). Tu však treba podo- Social Sciences?, Journal of Documentation, 59, pp. 90–91.šený trend časopiseckej produkcie v spolo- tknúť, že jednotlivých disciplín je u prírodných 7) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science,čenských vedách, následne sa snažia uviesť vied tiež trojnásobne viac ako disciplín u vied In: Moed, H.: Handbook of Quantitative Science and Techno- logy Research, Kluwer Academic, pp. 4–6.do hry okruh argumentov o nedostatočnom spoločenských (150 v. 50).8 Zabúdať by sa tiež 8) rôzne stránky Thomson|Reuters, napríklad: http://thom-pokrytí jednotlivých odborov v databázach nemalo na tzv. Bradfordovo pravidlo, ktoré sonreuters.com/products_services/science/science_pro-WoK. Napríklad až 79% citácií v prírodných hovorí, že pre akýkoľvek vedecký odbor je ducts/a-z/web_of_science/#tab2vedách v databáze SCI (Science Citation Index) základná a najdôležitejšia literatúra pokrytá 9) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science,odkazuje na iné články nachádzajúce sa tiež v malom percente z celkového počtu časo- Testa, J.: The Thomson Reuters Journal Selection Pro- cess, In: http://thomsonreuters.com/products_services/v SCI. Na druhej strane, v spoločenských pisov. Inými slovami, takmer všetky dôležité science/free/essays/journal_selection_process/vedách, v databáze SSCI (Social Sciences publikácie sú vydané v relatívne malom počte prístup 16.5.2011.5 ARRA Newsletter | máj 2011
  6. 6. majú vo veľa prípadoch silné regionálne a v mnohých krajinách rozšíreným dôrazom o špičkový výskum písaný len v slovenčine,zameranie bez medzinárodných ašpirácií. na publikovanie vo vysoko impaktovaných nemôže mať celkový medzinárodný dopad po-Pokiaľ je aj medzinárodný výskum v spolo- časopisoch. Mnohé európske krajiny tak rovnateľný s rovnakým článkom v angličtine.čenských vedách v databázach WoK pokrytý výrazne zvýšili svoj podiel na medzinárodnom Len pre zaujímavosť treba uviesť, že anglickydostatočne, to isté sa nedá celkom tvrdiť o vý- výskume v spoločenských vedách. písané články sa na produkcii Slovenskaskume regionálnom, ktorý je na tom poznateľne zachytenej v databázach WoK podieľajúhoršie. Tým pádom pri hodnotení spoločen- menej ako 60%, zatiaľ čo v Maďarsku dosa-ských vied iba pomocou databáz WoK uniká 1.4 Preferencia angličtiny hujú takmer 95%.15 Aj toto môže byť jednýmz hodnotenia signifikantné percento publikácií. z faktorov podieľajúcich sa na relatívnom Posledným výrazným argumentom proti pou- úspechu maďarskej vedy oproti slovenskej. žívaniu WoK databáz na hodnotenie spoločen- Ale bližším informáciám a porovnávaniu Aj keď problém lokálnosti výskumu má ských vied je jasná prevaha publikácií v an- vybraných krajín sa budeme viac venovať ažsvoje rácio a je možné ho čiastočne uznať, glickom jazyku. Keďže sa neanglické články v nasledujúcej časti.zďaleka nejde o devastujúcu kritiku hodnote- objavujú vo WoK databázach zriedkavejšie, jenia pomocou WoK databáz. Ak si aj odmys- pravdepodobné, že významná časť vedeckej Na záver teda zhrnieme štyri hlavné témylíme radikálne tvrdenia, že skutočne akade- produkcie nebude pri hodnotení pokrytá. Ako odporcov hodnotenia spoločenských viedmický výskum jednoducho musí byť medziná- príklad sa obvykle uvádza, že v najväčšej da- pomocou databáz WoK:rodne relevantný a čisto regionálne zameranie tabáze periodík (Ulrich‘s Periodicals Directory)by nemalo byť ani posudzované, stále ostáva odlišné publikačné zvyklosti, je v spoločenských vedách v angličtine lenprijateľná menej striktná forma tohto argu- slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK 75% článkov, zatiaľ čo v databázach WoKmentu. Tá tvrdí, že ozajstné vedecké bádanie, databázach, tvoria anglické články až 90%.12nezávisle od odboru a zamerania, by malo lokálnosť výskumu,viesť k výsledkom, ktoré sú relevantné aj Na strane druhej, je nepísaným pravi- preferencia angličtiny.mimo svojho regiónu. Inak povedané – aspoň dlom, že angličtina je svetový jazyk vedy – akniektoré výsledky výskumu, aj ak je tento vedcovi záleží na tom, aby mali jeho práce čo Prvé dva body sú čiastočne oprávnené,zameraný čisto regionálne, si zaslúžia byť najväčší dosah, mal by ich písať práve v tomto ale určite neplatia pre odbory ako psychológiaodkomunikované vedcom z iných krajín.10 jazyku. Celkovo je výrazná väčšina článkov a ekonómia a aj u ostatných disciplín so zlep-Neznamená to teda, že lokálny výskum by sa z neanglicky hovoriacich krajín, a predsa je aj šujúcim sa pokrytím a meniacimi sa publikač-vôbec nemal brať do úvahy, ale že aj výsledky v „Ulrich‘s“ podiel anglických článkov preva-lokálneho výskumu by mali byť sprístupnené nými zvyklosťami tieto argumenty postupne žujúci. A aj napriek tomu, že podiel článkov strácajú na sile. Čo sa týka regionálnehomedzinárodnej vedeckej komunite prostred- z európskych krajín citeľne stúpa, podiel člán-níctvom medzinárodných časopisov. Naprí- výskumu, aj keď tento je oprávnený a nevy- kov písaných v angličtine ostáva rovnaký. hnutný, vôbec to nemá znamenať, že výsledkyklad: štúdia miestneho problému X je síce Z toho vyplýva, že aj väčšina európskych ved-zameraná regionálne, ale ak je odkomuniko- nemajú prekročiť hranice daného regiónu. Aj cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom lokálne problémy a ich riešenie by mali byťvaná na medzinárodnom fóre, môže byť ďalším materinskom jazyku, aby dokázala osloviť šir-vedcom použitá pri prierezových či kompara- dostupné globálnej vedeckej komunite („act šie publikum.13 Preferencia angličtiny je tedatívnych štúdiách podobných problémov X, Y locally, teach globally“). Pre problém publiko- prirodzeným vyústením snahy o pokrytie týcha Z v iných krajinách a priniesť nové cenné vania v angličtine platia obdobné argumenty najlepších časopisov s najväčším dosahom napoznatky. Ak má ale aj kvalitná štúdia len ako pre lokálnosť výskumu – dobrý výskum si formovanie vedy. Ide o pokračovanie problémulokálnu cirkuláciu bez porovnávania so sve- zaslúži dobrú komunikáciu a čo najširší okruh regionality výskumu a opäť je odpoveďou jasnýtom, jej dosah je citeľne menší. poslucháčov. trend v internacionalizácii vedy spomenutý v predchádzajúcej časti. Trend poklesu čisto regionálne orientova-ného výskumu v rozvinutých západných kraji- Radi by sme uviedli malú poznámku 10) Moed, H. et al (2002): Towards Research Performancenách je badateľný už teraz – napríklad aj výs- k používaniu angličtiny v slovenských člán- in the Humanities, Library Trends, Vol. 50, No. 3 pp. 508-13.kum Fínskej akadémie vied ukázal, že práce koch – aj na príklade Slovenska jasne vidno, 11) Oksanen, T. et al, ed. (2003): Scientific Research in Fin- land, Reports by the Academy‘s Research Councils, Acade-sú viac publikované v medzinárodných časopi- aký dopad má publikovanie v angličtine na my of Finland, pp. 199-203.soch na úkor časopisov domácich.11 Je zjavné, citovanosť a celkový ohlas článkov. Slovenské 12) Príloha: Tab. 2 – Jazykové pokrytie databáz WoK a Ulrich‘sže publikačné modely sa v čase menia smerom práce v spoločenských vedách písané v ang- 13) Van Leeuwen, T. (2006): The Application of Bibliometrick väčšej homogenizácii v rámci spoločenských ličtine majú priemernú citovanosť 2,19, pokiaľ Analyses in the Evaluation of Social Science Research,vied. Je to spôsobené okrem iného najmä sú ale práce písané v slovenčine, majú prie- Scientometrics, Vol.66, No.1, pp. 135-152. 14) Príloha: Tab. 3 – Jazykové pokrytie na Slovenskupostupujúcou globalizáciou, rozširovaním inter- mernú citovanosť iba 0,62. Tiež treba dodať, že a v Maďarskunetu, nadnárodným financovaním výskumu všetkých 80 článkov s viac ako 10 citáciami 15) Príloha: Tab. 3 – Jazykové pokrytie na Slovenskuso zameraním na medzinárodnú spoluprácu je písaných výlučne v angličtine.14 Ak by aj išlo a v Maďarsku6 ARRA Newsletter | máj 2011
  7. 7. 2. Porovnanie Slovenska so svetom porovnanie, najlepší článok z matematiky 2.2 Psychológiaa vybranými krajinami má za rovnaké obdobie 2 280 a stý najlep- ší 144 citácií, pre poľnohospodárske vedy je Pokiaľ ide o množstvo citácií na prácu, je na to 699/194. Za celý čas má najlepší článok tom v celkovom vyjadrení psychológia a psy-Základným argumentom, prečo by sa mini- chiatria na úrovni chémie, farmácie a geovied,málne niektoré odbory spoločenských vied v ekonómii až 1 944 citácií.17 Ak teda hod- notíme matematiku a poľnohospodárske lepšie ako fyzika a približne trojnásobne lepšiemali na Slovensku hodnotiť podľa databáz ako matematika.20 Najcitovanejší článok za po-WoK, je téza, že ak existujú nám podobné kra- vedy pomocou WoK databáz, nemal by byť ani s ekonómiou vážnejší problém. sledných 10 rokov má 2 037, stý najlepší 399jiny, ktoré dosahujú v danom odbore výsled- a najlepší článok v databázach WoK celkovoky, ktoré sú dobre hodnotiteľné, nie je dôvod až 3 366 ohlasov.21 Z globálneho hľadiska tedahodnotiť Slovensko podľa iných samostatných Je ale možné, že ekonómia nie je na- znova ide o jednoznačne hodnotiteľný odbor,kritérií. Inými slovami – ak sú databázy WoK príklad v postkomunistických krajinách hod- ktorý je dostatočne medzinárodne ukotvený.dostatočne výkonné na hodnotenie nám po- notiteľná, všetky dosahujú slabé výsledkydobných krajín, musia byť vhodné aj na hod- a môže to byť spôsobené rôznymi spoločný- Čo sa týka sledovanej skupiny prevažnenotenie Slovenska. A ak Slovensko nebude mi faktormi (napr. slabý výskum počas ko- postkomunistických štátov, je na tom Slo-dosahovať žiadané výsledky, nie je to chyba munizmu, chýbajúce elity, atď.). Tento argu- vensko s 1,92 citáciami na prácu iba o niečoWoK databáz, ale znak toho, že možno daný ment s postupujúcim časom síce stráca na lepšie ako Ukrajina (1,54), inak zhruba dvojná-odbor na Slovensku predsa len nie je dosta- sile, ale stále môže byť čiastočne relevantný. sobne zaostávajúce za Českom (3,52) a Slo-točne kvalitný. Ak ale majú aj ostatné sledované krajiny vinskom (4,06), takmer trojnásobne zaostá- ekonómiu na hodnotiteľnej úrovni, neexis- vajúce za Poľskom (5,01) a Tureckom (5,44) tuje ďalší dôvod proti hodnoteniu slovenskej a viac ako štvornásobne za Maďarskom (8,6). Na základe predchádzajúcej časti sme Najcitovanejšia práca, ktorá má 41 ohlasov, ekonómie pomocou WoK databáz.sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data- je najhoršia z celej sledovanej skupiny. Prebáz na hodnotenie najmenej kontroverzných porovnanie, desiata najcitovanejšia práca Priemerná citovanosť na práce zaobe-odborov – ekonómie a psychológie a skú- z malého Estónska je na tom lepšie ako rajúce sa ekonómiou, biznisom, financiamišobne do hodnotenia zaradiť aj ďalší najlepšia slovenská. Napríklad Česko a Ma- alebo manažmentom za roky 1994–2011 jeviac-menej tradičný odbor, ktorý radikálne ďarsko má približne desaťnásobne lepšie na Slovensku 0,61, zatiaľ čo napríklad v Ma-nevybočuje z okruhu všeobecných spoločen- citovanú najlepšiu prácu ako Slovensko (383 ďarsku 2,6, v Poľsku 3,32 a v Turecku 3,86.ských vied – sociológiu. Ako referenčné kra- resp. 466 ohlasov).22 Celkový H-index Slovenska je v ekonómii zajiny boli vybrané krajiny V4, „severná“, „južná“ 18 rokov len 9, kým v Česku 18, v Poľsku 30 Celkovo sú databázy WoK vhodné naa „východná“ postkomunistická krajina (Es- a v Turecku 36. Najviac citovaný článok zo hodnotenie Slovenska už aj priamo, nielentónsko, Slovinsko, Ukrajina). Na dokresle- Slovenska má znova málo, len 22 citácií, za- prostredníctvom porovnávania s vybranýminie obrazu bol vybraný aj tzv. „benchmark“ tiaľ čo najlepší poľský článok má 266, ma- krajinami, nakoľko pri hodnotení psycholó-– Švédsko a krajina mimo kresťanských tra- ďarský 230 a slovinský 149.18 (Už len treba gie už vychádzajú väčšie čísla ako pri hod-dícií – Turecko. V nasledujúcich častiach sú dodať, že z piatich najcitovanejších sloven- notení ekonómie. Stále však platí, že Sloven-bližšie rozobrané jednotlivé odbory a zhod- ských článkov v ekonómii majú až tri ako sko za danými krajinami výrazne zaostáva beznotená použiteľnosť databáz WoK na hodno- autora uvedeného J. Fidrmuca, pôsobiaceho zjavného systémového dôvodu. Ak sa znovatenie daného odboru. Ako smerodajné údaje skôr v zahraničí.) pozrieme na celkové poradie vo svete, taksú použité najmä počet citácií na prácu, podľa počtu ohlasov je Slovensko na úrovniH-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu Dá sa teda povedať, že na hodnotenie krajín ako Libanon, Thajsko, Kuvajt, Malajzia,prácu v danej kategórii. ekonómie sú WoK databázy vo väčšine sle- Uganda a Pakistan.23 Podľa pomeru citácií dovaných postkomunistických krajín (a nie- na prácu sme opäť na samom konci tabuľky,2.1 Ekonómia len v nich) použiteľné v plnej miere. Slovensko konkrétne tretí od konca. nemá radikálne iné podmienky na výskum 16) Príloha: Tab. 4 – Priemerná citovanosť na článok v da-V relatívnom porovnaní svetovej vedeckej ekonómie ako Maďarsko, Poľsko či Slovin- nom rokuprodukcie, vyjadrenej počtom citácií na jednu sko, a teda nelichotivé výsledky nie sú nedo- 17) Príloha: Tab. 5 – Najcitovanejší článok v rokoch 2001vedeckú prácu, je na tom ekonómia rovnako statkom WoK databáz, ale reálnym obrazom – 2010 podľa ESIdobre ako poľnohospodárske vedy či vedy slovenskej ekonomickej vedy. Celkový citačný 18) Príloha: Tab. 6 – Ekonómia - porovnanieo materiáloch, mierne horšie ako fyzika či výkon Slovenska je v ekonómii podľa ESI 19) Príloha: Tab. 7 – Ranking krajín podľa celkovej citovanosti„zelená“ biológia, ale takmer dvojnásobne (Essential Science Indicator) na úrovni Thaj- 20) Príloha: Tab. 4 – Priemerná citovanosť na článok v da- nom rokulepšie ako matematika, počítačové vedy ska, Malajzie, Kene, Filipín, Etiópie, Kolumbie 21) Príloha: Tab. 5 – Najcitovanejší článok v rokoch 2001a inžinierstvo.16 Najcitovanejší článok za po- a Indonézie. Čo sa týka priemernej citovanosti – 2010 podľa ESIsledných 10 rokov má 883 ohlasov a stý na prácu, tak je na tom Slovensko druhé naj- 22) Príloha: Tab. 8 – Psychológia – porovnanienajlepšie citovaný článok 239 ohlasov. Pre horšie zo všetkých krajín.19 23) Príloha: Tab. 7 – Ranking krajín podľa celkovej citovanosti7 ARRA Newsletter | máj 2011
  8. 8. 2.3 Sociológia pri aplikovaní jednotlivých kritérií je potrebné Oznámenie: Článok vznikol v rámci riešenia byť trochu opatrnejší s vyhodnocovaním projektu podporeného grantom APVV – 0384Nakoľko sociológia nie je samostatná ESI a prihliadnuť najmä na vyššiu fragmentáciu – 07. Práca odzrkadľuje názory autora, ktorékategória, sú dostupné len odvodené dáta, odboru. nemusia byť zdieľané ostatnými pracovníkmiz ktorých vyplýva, že aj keď je na tom s prie- a členmi orgánov ARRA.mernou citovanosťou horšie ako dva pred- Záverchádzajúce odbory, stále je na sociologicképráce viac ohlasov ako na, povedzme, mate- Týmto článkom sme sa snažili na jednej stra-matiku či počítačové vedy a nachádza sa nie- ne zhodnotiť hlavné argumenty proti použí-kde na úrovni inžinierstva. Najcitovanejšia vaniu WoK databáz na hodnotenie spoločen-práca, aj celkovo, aj za posledných 10 rokov ských vied a na strane druhej zhodnotiť mož-má 1 274 ohlasov, stá najlepšia práca ale iba nosti použitia týchto databáz v slovenských9524. Už z týchto údajov je zrejmé, že prihliad- podmienkach. Z prvej časti vyplynulo, ženuc na vyššiu interdisciplinaritu a následnú minimálne na hodnotenie odborov, ktoré súfragmentáciu, ako aj na viac regionálne zame- najmenej fragmentované a majú samostatnúranie, bude sociológia pravdepodobne hodno- ESI kapitolu (ekonómia a psychológia), sú da-titeľná horšie ako predchádzajúce disciplíny. tabázy WoK dostačujúce. Rovnako je možnéStále sa však čísla držia vysoko nad úrovňou hodnotiť aj niektoré ďalšie odbory ako naprí-humanitných vied a je pravdepodobné, že ten- klad sociológiu, ale je potrebné brať do úva-to odbor už má položené isté konsenzuálne hy väčšiu fragmentáciu. V druhej časti sa zasezáklady, na ktorých sa dá stavať vedecké po- ukázalo, že aj väčšina krajín porovnateľnýchznanie, a preto sa dá očakávať nárast časopi- so Slovenskom má v spoločenských vedáchseckých publikácií v najbližšej dekáde. ľahko merateľnú a niekoľkonásobne lepšiu produktivitu, a teda ani na Slovensku nie je Porovnanie s vybranými krajinami prvý- silný dôvod nepoužívať WoK databázy na hod-krát prinieslo prekvapivejšie výsledky, keď notenie týchto vybraných odborov. Ak teda prihneď niekoľko krajín dosiahlo lepšie výsledky hodnotení nevyjdú za Slovensko žiadne solíd-v sociológii ako v ekonómii (Slovensko, Česko, ne výsledky, nie je to chybou WoK databáz, aleMaďarsko, Turecko) aj napriek tomu, že reálne slabším pokrytím týchto odborov nažiadna krajina nemá v priemere viac ako štyri Slovensku.citácie na prácu. Naviac má Turecko prvý-krát najvyššiu priemernú citovanosť z vy- Záverečná poznámka: aj keď za posled-braných krajín (viac ako „benchmark“ Švéd- ných 20 rokov počet študentov spoločen-sko). Čo sa týka najcitovanejších článkov, tu je ských vied na Slovensku niekoľkonásobnesituácia badateľne skromnejšia – okrem stúpol (1988=14 800 študentov, 31% podielŠvédska nemá žiadna krajina prácu s viac ako --> 2008=68 800 študentov a 52,5% podiel)29,100 ohlasmi. Aj H-indexy sa väčšinou pohy- vedecká produkcia vzrástla len nepatrnebujú v jednociferných číslach.25 Ale zatiaľ čo a žiadny slovenský vedec nie je zarade-najlepší český článok vyšiel v Nature26, ný do „Highly Cited Scientist“ databázy. Na-najlepší slovenský článok vyšiel v časopise príklad z Maďarska sa v tejto databázez dolnej tretiny sociologických časopisov a má v rámci „Social Sciences, General“ nachádzalen 9 ohlasov.27 Vzhľadom na to, že sociológia András P. Schubert, čo dokazuje že ani v na-nemá vlastnú ESI kategóriu a patrí pod všeo- šich končinách nie je nemožné dostať sabecné spoločenské vedy, nie je možné vypočí- v spoločenských vedách medzi svetovú elitu.tať relatívne postavenie slovenskej sociológie Pre budúcnosť spoločenských vied na Sloven-v medzinárodnom porovnaní. Čo ale možné sku je teda dôležité, či budeme naďalej vyna- 24) Príloha: Tab. 5 – Najlepší článokje, je aspoň porovnanie produkcie Slovenska chádzať vlastné a špecifické vnútro-sloven- 25) Príloha: Tab 9 – Sociológia – porovnanies vybranými krajinami. Tu sa v jednej skupine ské systémy hodnotenia, alebo sa otvoríme 26) Stopka, P. et al (2003): Sociology-The Puzzle of Humannachádzajú slabšie krajiny ako Slovensko, svetu a začneme sa porovnávať aj s tými naj- Cooperation, Nature, Vol. 421, Iss. 6926, pp. 911-12.Česko a Poľsko, s priemerom citovanos- lepšími. Toto porovnávanie nemusí byť nutne 27) Prokop, P. et al (2009): Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes, Society&Animals, Vol. 17,ti od 0,63 po 1,09 a v druhej silnejšie kraji- s použitím WoK databáz, ale dané databázy Iss. 3, pp. 224-240.ny ako Estónsko, Slovinsko a Maďarsko (od momentálne tvoria najprepracovanejší sys- 28) Príloha: Tab 9 – Sociológia – porovnanie1,56 do 2,66).28 Celkovo sa dá odporučiť hod- tém hodnotenia prinajmenšom vo vybraných 29) Baláž, V. (2010): Social Sciences and Humanities innotenie sociológie pomocou WoK databáz, ale odboroch – ekonómii a psychológii. Slovak Republic, METRIS Country Report.8 ARRA Newsletter | máj 2011
  9. 9. Prílohy:(všetky údaje boli stiahnuté v mesiac máj 2011) Tab.1: Priemerný počet autorov na článok Science field Average number of authors per journal article % change 1988 1993 1998 2003 2008 88–08 Astronomy 2,5 3,2 3,6 4,5 5,9 136 Medical sciences 3,6 4,1 4,5 5 5,6 56 Biological sciences 3,3 3,7 4,2 4,6 5,3 61 Physics 3,3 3,8 4,2 4,7 5,3 61 Chemistry 3,1 3,3 3,6 3,9 4,3 39 Agricultural sciences 2,7 2,9 3,3 3,8 4,3 59 Geosciences 2,4 2,7 3,2 3,5 4 67 Engineering 2,5 2,8 3,1 3,4 3,8 52 Other life sciences 2 2,1 2,4 2,9 3,2 60 Psychology 2 2,2 2,5 2,8 3,2 60 Computer sciences 1,9 2 2,3 2,6 3 58 Mathematics 1,5 1,6 1,8 1,9 2 33 Social sciences 1,4 1,5 1,6 1,8 1,9 36 Average for all ‘science‘ 3,1 3,4 3,8 4,2 4,7 52 Zdroj: LSE – Impact of the Social Sciences Project Tab.2: Jazykové pokrytie databáz WoK a Ulrich‘s Journal coverage rates by Inštitúcia Natural Sciences Social Sciences and Humanities language of article WoK Ulrich‘s Difference WoK Ulrich‘s Difference English 89 % 78 % 13 % 90 % 75 % 20 % Czech 0,04 % 0,30 % -85 % 0,20 % 0,20 % 8% Russian 0,50 % 0,90 % -48 % 0,30 % 0,40 % -24 % French 3,30 % 3,40 % -3 % 3,20 % 4,40 % -26 % Multiple Languages 0,20 % 0,20 % -14 % 0,30 % 0,50 % -45 % Dutch 2,20 % 2,20 % 0% 1,30 % 2,60 % -48 % German 3,20 % 3,90 % -18 % 3,00 % 5,80 % -50 % Japanese 0,40 % 1,70 % -74 % 0,20 % 0,60 % -64 % Swedish 0,10 % -100 % 0,10 % 0,40 % -69 % Spanish 0,60 % 2,60 % -75 % 0,90 % 3,00 % -69 % Italian 0,10 % 0,80 % -83 % 0,20 % 1,10 % -80 % Danish 0,04 % 0,10 % -50 % 0,10 % 0,30 % -83 % Portuguese 0,10 % 0,70 % -85 % 0,10 % 1,00 % -86 % Chinese 0,30 % 2,40 % -88 % 0,04 % 1,20 % -96 % Polish 0,05 % 0,70 % -92 % 0,90 % -100 % Arabic 0,10 % -100 % 0,30 % -100 % Turkish 0,01 % 0,20 % -95 % 0,10 % -100 % Other Language 0,30 % 1,60 % - 80 % 0,30 % 2,40 % -87 % Zdroj: Science-Metrix9 ARRA Newsletter | máj 2011
  10. 10. Tab.3: Jazykové pokrytie na Slovensku a v MaďarskuSlovakia Art Cit Cit/Art UnCit UnCit% 2+Cit 10+CitSocial Sciences Articles (SS Art) 3366 5292 1,57 2177 65 433 80SS Art in SK 1025 635 0,62 697 68 68 0SS Art in ENG 1990 4367 2,19 1249 63 327 80Hungary ArtSS Art 5466SS Art in ENG 5190SS Art in HUN 103% SVK ENG Art 59,12% HUN ENG Art 94,95Zdroj: WoK 1994–2011 Tab.4: Priemerná citovanosť na článok v danom rokuFields 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 All yearsMolecular Biology & Genetics 46,34 42,79 37,83 33,71 27,86 22,34 16,94 11,1 5,81 0,9 24,56Immunology 36,57 33,47 30,32 28,27 23,77 18,99 15,01 9,88 5,18 0,74 20,22Neuroscience & Behavior 34,92 31,5 27,58 24,89 21,27 16,97 12,72 8,09 4,04 0,57 18,26Biology & Biochemistry 29,64 27,36 24,84 21,97 18,12 14,21 10,98 7,22 3,62 0,52 15,85Microbiology 27,99 25,74 23,58 21,44 18,91 14,28 10,59 6,84 3,29 0,5 15,32Space Science 23,8 19,22 20,65 18,21 16,73 13,82 12,07 7,31 5,1 1,1 13,80Clinical Medicine 22,28 21,31 19,77 17,97 15,51 12,29 9,42 5,8 2,8 0,55 12,77Pharmacology & Toxicology 21,41 20,92 18,26 17,57 14,13 12,42 9,21 6,02 2,67 0,36 12,30Environment / Ecology 20,53 19,44 17,76 15,82 13,15 10,45 8,09 4,93 2,33 0,35 11,29Psychiatry / Psychology 21,11 18,94 18,08 15,84 12,89 10,21 7,33 4,42 1,88 0,34 11,10Chemistry 17,62 17,61 16,07 14,88 13,09 10,57 8,35 5,79 2,98 0,44 10,74All Fields Avg 18,91 17,76 16,08 14,56 12,35 9,82 7,64 4,87 2,39 0,41 10,48Geosciences 17,88 15,62 14,47 12,82 10,79 9,21 6,24 4,07 2 0,43 9,35Physics 14,32 13,23 12,2 11,52 10 8,18 5,77 3,8 1,94 0,39 8,14Plant & Animal Science 13,85 12,99 11,74 10,65 8,7 6,92 5,18 3,27 1,51 0,26 7,51Agricultural Sciences 13,25 12,53 11,78 10,62 8,75 7,19 5,24 2,99 1,32 0,19 7,39Material Science 11,58 10,73 10,72 9,57 8,26 6,95 5,55 3,78 1,9 0,28 6,93Economics & Business 11,5 11,72 10,39 9,25 7,43 5,58 4,03 2,22 0,97 0,2 6,33Multidisciplinary 5,81 6,46 7,39 6,39 6,61 7,02 6,53 4,6 3,37 1,05 5,52Social Sciences, general 8,63 8,37 7,67 7,21 6,19 4,82 3,49 2,02 0,88 0,2 4,95Engineering 8,11 7,57 7,04 6,69 5,63 4,54 3,8 2,41 1,2 0,16 4,72Computer Science 7,66 7,93 5,35 3,99 3,51 2,51 3,26 2,13 0,98 0,15 3,75Mathematics 6,05 5,99 5,39 4,8 4,19 3,36 2,51 1,67 0,86 0,14 3,50Zdroj: ESI10 ARRA Newsletter | máj 2011
  11. 11. Tab.5: Najcitovanejší článok v rokoch 2001 – 2010 podľa ESIWorld Most Cited Article 100th ArtEconomics 883 239Social Sciences 620 214Psychology / Psychiatry 2037 399Mathematics 2280 144Agriculture 699 194Sociology 1274 95Zdroj: ESI Tab.5: Najlepší článok v databáze WoK celkovoAll Most Cited ArticleEconomics 1944Sociology 1274Psychology / Psychiatry 3366Politics 986Zdroj: WoK Tab.6: Ekonómia – porovnanieYears 1994 – 2011 Econ Art Cit Cit/Art Top1 Top10 H-indexSK 1262 770 0,61 22 9 9CZE 2927 2665 0,91 123 28 18HUN 1033 2682 2,60 230 45 23POL 1340 4448 3,32 266 92 30SLO 679 1603 2,36 149 30 17EST 223 444 1,99 40 10 10SWE 5938 45136 7,60 537 193 77TUR 2444 9433 3,86 100 54 36UKR 613 316 0,52 20 11 10Zdroj: WoK11 ARRA Newsletter | máj 2011
  12. 12. Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Economics & Business Economics & BusinessRank Country Art Cit Cit/Art Rank Country Art Cit Cit/Art 1 USA 65 946 573 662 8,7 45 MALAYSIA 334 667 2 2 ENGLAND 18 207 119 567 6,57 46 KENYA 123 546 4,44 3 CANADA 8 528 53 006 6,22 47 PHILIPPINES 135 400 3,56 4 NETHERLANDS 5 875 37 498 6,38 48 SLOVAKIA 631 471 0,75 5 GERMANY 8 378 36 153 4,32 49 ETHIOPIA 85 459 5,4 6 AUSTRALIA 7 072 30 889 4,37 50 COLOMBIA 154 394 2,56 7 FRANCE 5 722 29 574 5,17 51 INDONESIA 124 389 3,14 8 CHINA 4 788 24 850 5,19 52 LUXEMBOURG 98 346 3,53 9 SPAIN 5 536 22 058 3,98 53 UNITED ARAB EMIRATES 162 300 1,85 10 ITALY 4 272 19 802 4,64 54 ROMANIA 325 257 0,79 11 SWEDEN 2 703 16 207 6 55 KUWAIT 39 252 6,46 12 SWITZERLAND 2 357 14 226 6,04 56 IRAN 135 241 1,79 13 BELGIUM 2 298 12 904 5,62 57 ICELAND 58 230 3,97 14 ISRAEL 1 775 11 670 6,57 58 LEBANON 54 213 3,94 15 SCOTLAND 1 944 11 105 5,71 59 UKRAINE 432 199 0,46 16 SINGAPORE 1 530 9 884 6,46 60 NIGERIA 104 194 1,87 17 DENMARK 1 681 9 793 5,83 61 URUGUAY 44 187 4,25 18 SOUTH KOREA 2 326 9 512 4,09 62 ESTONIA 87 182 2,09 19 TAIWAN 2 940 8 928 3,04 63 CROATIA 118 178 1,51 20 NORWAY 1 675 8 423 5,03 64 VIETNAM 62 177 2,85 21 JAPAN 2 986 8 024 2,69 65 SRI LANKA 40 163 4,08 22 FINLAND 1 429 6 363 4,45 66 SAUDIA ARABIA 57 162 2,84 23 NEW ZEALAND 1 427 6 155 4,31 67 ZIMBABWE 26 160 6,15 24 AUSTRIA 1 314 5 917 4,5 68 BANGLADESH 42 150 3,57 25 WALES 934 4 960 5,31 69 TUNISIA 67 144 2,15 26 TURKEY 1 435 4 508 3,14 70 TANZANIA 42 126 3 27 GREECE 1 106 3 901 3,53 71 COSTA RICA 42 125 2,98 28 IRELAND 854 3 578 4,19 72 BOLIVIA 7 120 17,14 29 INDIA 1 033 3 380 3,27 73 EGYPT 50 120 2,4 30 PORTUGAL 926 3 111 3,36 74 BARBADOS 20 111 5,55 31 BRAZIL 849 2 494 2,94 75 LATVIA 40 107 2,67 32 SOUTH AFRICA 1 034 1 855 1,79 76 UGANDA 24 106 4,42 33 MEXICO 539 1 739 3,23 77 TRINIDAD & TOBAGO 28 101 3,61 34 CZECH REPUBLIC 1 149 1 491 1,3 78 BULGARIA 55 100 1,82 35 CHILE 483 1 482 3,07 79 GHANA 37 99 2,68 36 LITHUANIA 346 1 384 4 80 CAMEROON 35 96 2,74 37 RUSSIA 336 1 268 3,77 81 FIJI 54 94 1,74 38 NORTH IRELAND 336 1 256 3,74 82 MOROCCO 29 91 3,14 39 ARGENTINA 353 1 040 2,95 83 ZAMBIA 14 91 6,5 40 HUNGARY 292 989 3,39 84 ECUADOR 16 78 4,88 41 POLAND 460 957 2,08 Cit/Art je SVK druhé najhoršie po Ukrajine! 42 SLOVENIA 337 912 2,71 43 CYPRUS 197 909 4,61 Zdroj: ESI (2001–2010) 44 THAILAND 205 723 3,5312 ARRA Newsletter | máj 2011
  13. 13. Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Social Sciences (General) Social Sciences (General)Rank Country Art Cit Cit/Art Rank Country Art Cit Cit/Art 1 USA 194 215 1 092 757 5,63 53 ESTONIA 484 1 142 2,36 2 ENGLAND 45 593 243 956 5,35 54 MALAYSIA 597 1 066 1,79 3 CANADA 23 627 117 784 4,99 55 GHANA 288 1 033 3,59 4 AUSTRALIA 20 305 86 173 4,24 56 ETHIOPIA 284 1 026 3,61 5 NETHERLANDS 11 562 65 801 5,69 57 COLOMBIA 526 963 1,83 6 GERMANY 14 358 50 466 3,51 58 PHILIPPINES 325 952 2,93 7 SWEDEN 7 326 40 760 5,56 59 PAKISTAN 308 913 2,96 8 SCOTLAND 5 964 30 562 5,12 60 ZIMBABWE 186 855 4,6 9 CHINA 7 420 25 865 3,49 61 LEBANON 248 807 3,25 10 FRANCE 7 015 23 942 3,41 62 ZAMBIA 138 725 5,25 11 ITALY 4 833 20 942 4,33 63 EGYPT 295 699 2,37 12 SPAIN 7 823 20 581 2,63 64 PERU 217 668 3,08 13 NORWAY 4 081 20 311 4,98 65 CYPRUS 292 664 2,27 14 ISRAEL 5 100 20 068 3,93 66 SLOVAKIA 382 621 1,63 15 SWITZERLAND 3 818 19 405 5,08 67 BOTSWANA 248 601 2,42 16 BELGIUM 3 747 18 024 4,81 68 MALAWI 151 599 3,97 17 FINLAND 3 306 16 429 4,97 69 JORDAN 252 587 2,33 18 WALES 2 909 16 398 5,64 70 SAUDI ARABIA 170 568 3,34 19 SOUTH AFRICA 4 273 16 083 3,76 71 VENEZUELA 292 528 1,81 20 NEW ZEALAND 3 806 15 982 4,2 72 LITHUANIA 291 517 1,78 21 DENMARK 2 946 15 774 5,35 73 GEORGIA 66 510 7,73 22 BRAZIL 7 409 14 870 2,01 74 KUWAIT 153 499 3,26 23 TAIWAN 3 969 13 793 3,48 75 ROMANIA 589 492 0,84 24 JAPAN 3 843 13 053 3,4 76 NEPAL 131 458 3,5 25 SOUTH KOREA 3 486 9 158 2,63 77 UNITED ARAB EMIRATES 227 455 2 26 TURKEY 3 792 8 875 2,34 78 CUBA 190 448 2,36 27 IRELAND 2 222 8 694 3,91 79 SRI LANKA 158 360 2,26 28 INDIA 2 689 6 975 2,59 80 BURKINA FASO 77 357 4,64 29 GREECE 1 593 6 878 4,32 81 JAMAICA 109 351 3,22 30 MEXICO 2 164 6 325 2,92 82 TRINIDAD & TOBAGO 122 342 2,8 31 SINGAPORE 1 905 6 310 3,31 83 NICARAGUA 54 336 6,22 32 NORTH IRELAND 1 406 6 102 4,34 84 CAMBODIA 73 330 4,52 33 AUSTRIA 1 705 5 983 3,51 85 CAMEROON 97 314 3,24 34 CROATIA 2 375 3 567 1,5 86 MOROCCO 89 306 3,44 35 HUNGARY 808 3 212 3,98 87 BOLIVIA 73 304 4,16 36 THAILAND 1 017 3 023 2,97 88 COSTA RICA 96 301 3,14 37 KENYA 507 2 802 5,53 89 URUGUAY 76 295 3,88 38 PORTUGAL 962 2 800 2,91 90 FIJI 79 286 3,62 39 RUSSIA 2 604 2 756 1,06 91 GUATEMALA 56 269 4,8 40 IRAN 1 184 2 093 1,77 92 ECUADOR 60 244 4,07 41 CHILE 1 051 2 053 1,95 93 SENEGAL 91 243 2,67 42 INDONESIA 311 2 015 6,48 94 BULGARIA 108 238 2,2 43 POLAND 1 067 2 014 1,89 95 BOSNA & HERCEGOVINA 174 232 1,33 44 BANGLADESH 509 1 970 3,87 96 SERBIA 187 215 1,15 45 TANZANIA 353 1 807 5,12 97 SYRIA 32 215 6,72 46 NIGERIA 787 1 657 2,11 98 UKRAINE 142 205 1,44 47 UGANDA 337 1 624 4,82 99 YUGOSLAVIA 36 199 5,53 48 ARGENTINA 893 1 597 1,79 100 MOZAMBIQUE 56 192 3,43 49 SLOVENIA 1 175 1 350 1,15 101 GAMBIA 30 180 6 50 CZECH REPUBLIC 999 1 342 1,34 102 PANAMA 39 172 4,41 51 ICELAND 301 1 327 4,41 103 LUXEMBOURG 102 166 1,63 52 VIETNAM 300 1 200 4 104 MALTA 84 166 1,98 Cit/Art je SVK 9. od konca. Zdroj: ESI (2001–2010)13 ARRA Newsletter | máj 2011

×