Newsletter 2011 01-02

Akademická rankingová a ratingová agentúra newsletter máj 2011 | ročník 5 | číslo 1 – 2EditorialPo dlhšom čase prichádzame s newsletterom, kto-rý sa okrem obsiahlej analýzy britského systému Téma dvojčíslahodnotenia výskumných a pedagogických inštitúcií(RAE) venuje možným špecifikám v hodnotení spo-ločenských a humanitných vied. Problémy a možnosti riešenia hodnotenia huma- Otázka hodnotenia spoločenskovedných a hu-manitných odborov, či už študijných alebo výskum-ných, sa v diskusiách objavuje často a opakovane,a to nielen na Slovensku. V prvej časti newsletterasme sa pokúsili na ňu pozrieť z viacerých uhlov. Na základe rozsiahlej analýzy odpovedá Miro- nitných a spoločensko-slav Medveď, analytik ARRA, na rôzne námietky protivyužívaniu medzinárodných vedeckých databáz na vedných odborovhodnotenie v týchto oblastiach. Ukazuje sa, že jepotrebné dôsledne rozlišovať medzi jednotlivýmivednými oblasťami. Kým v niektorých z nich nemožnoakceptovať výhrady a musíme konštatovať, že ichstav na Slovensku výrazne zaostáva za vyspelýmsvetom i za okolitými krajinami, sú bezpochyby také,kde so scientometrickou analýzou nevystačíme. Ján Pišút uvažuje o použití inej metódy – peerreview, teda expertného hodnotenia vedcami z toho-ktorého odboru – ktorá je bežná najmä v anglosas-kých krajinách. Určite má mnoho výhod, je však veľ-mi nákladná a pre veľkosť (resp. skôr malosť) slo-venského priestoru a jazykovú bariéru aplikovateľnáu nás len v obmedzenej miere. Ak by ju niekto urobildôkladne, iste by hodnotenie slovenských vysokýchškôl a výskumných inštitúcií obohatila a vylepšila. V článku Jany Ilavskej je viacero návrhov akosa s hodnotením vedeckej produkcie spoločenskýcha humanitných výskumníkov vyrovnať. Za veľmiužitočný a aj dobre realizovateľný pokladám návrh V dvojčísle nájdete:pracovne nazvaný „peer review vydavateľstiev a časo-pisov“ podľa nórskeho príkladu. Naozaj by bolo vhodné, Stručné zhrnutie problému hodnotenia humanitnýchak by sme aj v oblastiach, kde si nevystačíme so zabeh- a spoločenskovedných disciplínnutými medzinárodnými databázami, začali rozlišovať autori: Ján Pišút, Ivana Kullová strana 2kvalitné a menej kvalitné výstupy, a toto je prvý krok. Možnosti hodnotenia spoločenskovedných odborov Dôležitejšie však je iné – mnohé spoločenskéa niektoré humanitné vedy fungujú vo svete podľa prostredníctvom databázy Web of Knowledge.modelu, ktorý sa nijako nelíši od vied prírodných. Porovnanie Slovenska so svetomNiet najmenšieho dôvodu, aby na Slovensku fun- autor: Miroslav Medveď strana 4govali inak. Ukazuje sa, že v prípade ekonómieči psychológie je úplne relevantné a postačujúce Evaluácia publikačnej činnosti v humanitnýchhodnotiť slovenské vedecké výstupy rovnakým a spoločenskovedných odborochspôsobom, ako to robíme v chémii či vo fyzike; autorka: Jana Ilavská strana 16a čím ďalej viac to bude platiť zrejme aj v sociológii, Trendy hodnotenia výskumu vo svete ako príklad pre Slovenskopolitológii a iných spoločenských vedách. autor: Ján Pišút strana 19Juraj BartaPredseda Valného zhromaždenia ARRA

Stručné zhrnutie problému 1) Správy Hodnotenie ústavov SAV za roky 2006,2007 a 2008, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/hodnotenie- ustavov-sav-2006-2008hodnotenia humanitných 2) Moed, H.F; Niederhof, A.; Zuccala, A.; Illescas, C.F.; de Moya Aragón, F.(2009): Options for a comprehensive data- base for research outputs in Social Sciences and Humani-a spoločenskovedných ties, Madrid: Center for Science and Technology, University of Leiden and SCIMago Research Group. 3) Pišút, J., Pišútová, N. (2007): Návrh na hodnotenie spo-disciplín ločenskovedne a humanitne zameranej publikačnej čin- nosti. In: ARRA Newsletter č.2/2007, pp. 2 – 6, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter-v-roku-2007 4) Smernica č.13 /2008 – R zo 16. októbra 2008 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasu, Ministerstvo školstva SR.Ján Pišút1,2) • Ivana Kullová1)1) Akademická rankingová a ratingová Agentúra (ARRA) V niektorých nasledujúcich správach ARRA2) Univerzita Komenského v Bratislave; Fakulta matematiky, fyziky a informatiky o hodnotení vysokých škôl a ich fakúlt bola táto schéma použitá, používať ju budeme (pre humanitné vedy) aj pri hodnotení v roku 2011.Úvod dzajú spravidla k podobným záverom. Podľa jednej z prác2 medzi spoločenskými vedami 2. Pohľad do zahraničiaS problémom hodnotenia vedeckých výstupov a humanitami na jednej strane a prírodnýmiv humanitných (HUM) a spoločenských (SPOL) Problém s hodnotením výskumu v HUM vedami na druhej strane existuje niekoľkovedách sa Akademická rankingová a ratingová a SPOL odboroch nie je slovenským špecifi- podstatných rozdielov.agentúra (ARRA) stretáva od čias prípravy kom. V zahraničí je situácia často podobná.prvého hodnotenia verejných vysokých škôl V prírodných vedách: Britský systém „Research Assesmenta ich fakúlt (prvá správa bola publikovaná a.) najčastejším a hlavným typom publikácie Exercise“ (RAE) sa používa na hodnoteniev roku 2005). Problém vznikol najmä v dôsled- je článok v časopise, kvality a kvantity výskumu britských vyso-ku snahy hodnotiť všetky odbory „rovnakým kých škôl už 25 rokov. Je založený na peer b.) publikácie sú sústredené do malého počtumetrom“ – a teda hodnotiť vedecké výstupy review, pričom všetky disciplíny vrátane medzinárodných časopisov,aj v týchto disciplínach len s využitím biblio- HUM, SPOL a UMEL sú hodnotené na základemetrie pomocou medzinárodných databáz c.) bibliografické informácie sú sústredené do malého počtu veľkých medzinárodných rovnakej schémy.ako WoK (Web of Knowledge) firmy ThomsonReuters alebo SCOPUS firmy Elsevier. databáz. Každá vysoká škola predkladá svoje výstupy v danej oblasti výskumu (výber V spoločenských a humanitných vedách: výstupov je na základe vlastného uváženia1. Skúsenosť ARRA a.) publikácie sa nachádzajú vo veľmi diverzi- vysokej školy). Výstupy následne prídu k da-Ako sa ukázalo, slovenské vysoké školy v od- fikovaných zdrojoch, knihách, monografiách nému panelu odborníkov. Panel roztriedi výs-boroch HUM a SPOL publikujú v časopisoch a časopisoch, tupy každej vysokej školy v určitej vedeckejregistrovaných v medzinárodných databázach b.) nižšia koncentrácia publikácií v medziná- oblasti do niekoľkých skupín, pričom v naj-len menšie množstvo prác. Problém sa neob- rodných časopisoch, národné časopisy sú vyššej skupine sú výsledky, ktoré patriamedzuje len na vysoké školy – pri hodnotení tiež dôležité, k celosvetovej špičke – je to výskum, ktorýkvality výskumu pracovísk SAV, ktorý ARRA c.) bibliografické informácie sa nachádzajú určuje smery a metódy výskumu v danejrealizovala v roku 2006, riaditelia ústavov SAV v mnohých zdrojoch, vrátane národných oblasti. V skupine, ktorá nasleduje za úrov-v korešpondencii s ARRA kategoricky odmietli a špecializovaných katalógoch a biblio- ňou celosvetovej špičky sú práce, ktoré sú lenhodnotenie ich ústavov len na základe údajov grafiách. o niečo menej kvalitné ako práce v najvyššejv databáze WoK. Problém sme v ARRA ana- skupine. V ďalšej skupine sú práce, ktoré sú V roku 2007 sme zverejnili návrh3 na kvalitné na národnej úrovni a potom sú eštelyzovali a napokon sme sa rozhodli vôbec zaradenie publikácií mimo WoK do hodno- práce, ktoré majú menší vplyv na svetovúnehodnotiť tie ústavy SAV, kde existovala len tenia publikačnej činnosti vysokoškolských a európsku vedu. Hodnotenie panelu v ko-slabá korelácia medzi výsledkami evidovanými odborov HUM a SPOL. Návrh vychádzal z pri- nečnom dôsledku vedie k „profilu vedeckejv databáze WoK a celkovými výsledkami raďovania určitého počtu bodov za publikácie kvality výskumu“ – je to % prác v každejústavov1. mimo WoK (domáce a zahraničné monografie, skupine. Podľa tohto profilu sa potom vypo- Problém sa neobmedzuje len na Sloven- práce v zborníkoch a iných vedeckých a odbor- číta množstvo inštitucionálnych prostriedkovsko – na túto tému existuje pomerne bohatá ných časopisoch), pričom sa používala klasi- na vedu, ktoré získa daná vysoká škola zazahraničná literatúra, pričom autori prichá- fikácia publikácií podľa Ministerstva školstva4. výskum v určitej vedeckej oblasti.2 ARRA Newsletter | máj 2011

Každý panel na posudzovanie určitej ve- Záverečné poznámky rodných databázach sa takéto porovnaniedeckej disciplíny sa skladá z 12 členov, pri- dá uskutočniť aj v oblastiach HUM a SPOL.čom jeden z členov musí byť zo zahraničia. Od roku 2005, kedy sa ARRA začala zaoberať Pri publikáciách zahrnutých len do lokál-Výber členov panelov sa uskutočňuje tak, hodnotením vysokých škôl, a teda používať nych databáz sa takéto porovnanie dá lenaby konflikt záujmov bol minimálny alebo medzinárodnú databázu Web of Knowledge, veľmi ťažko uskutočniť. Isté porovnaniecelkom odstránený. V Británii je podstatné sme v súvislosti s databázou zaznamenali počtu citácií Slovenska s krajinami OECDto, že peer review je podstatnou súčasťou nasledovné zmeny: sa dá nájsť v práci.10britskej kultúry – a to nielen pri hodnote-ní výskumu. Dôležité je aj to, že v pomerne Do časopisov analyzovaných v databáze Ak sa v horizonte niekoľkých rokov,veľkom systéme sa dá uskutočniť objektívna WoK bolo počas šiestich rokov zaradených povedzme, troch až piatich, podarí zaviesť naanalýza výsledkov výskumu podstatne jed- viac než 1 200 nových časopisov z oblasti Slovensku hodnotenie výskumných inštitúciínoduchšie ako v malom systéme. (Viac po- HUM a SPOL, schémou inšpirovanou britským RAE, budedrobností o systéme RAE uvedieme v druhej to pravdepodobne hodnotenie informovanýmičasti tohto ARRA Newslettera.) Ukázalo sa, že aj v oblasti SPOL je možné panelmi expertov. Medzinárodné databázy úspešne publikovať v časopisoch zachyte- budú veľmi dôležité pri porovnávaní výsled- Dlhoročný predseda organizácie Higher ných v databáze WoK (príklad: Košice Insti- kov slovenských skupín so zahraničím. Skú-Education Funding Council of England, profe- tute for Society and Health7), senosti ARRA by pritom mohli byť užitočné.sor Thiranamachandran5, sa na odbornom se- Na základe porovnania so zahraničím sa Pri prijatí inej schémy hodnotenia bude po-minári v Bratislave dotkol problémov malých ukazuje, že v širokej skupine SPOL sú ve- trebné analyzovať podrobnosti danej schémy.krajín pri hodnotení výsledkov výskumu. decké disciplíny, ktoré je vhodné už dnes hodnotiť na základe publikácií vo WoK Oznámenie: Článok vznikol v rámci riešenia Prvým príkladom bolo Dánsko, kde ve- (napríklad ekonómia a sociológia). Zároveň projektu podporeného grantom APVV – 0384decká komunita prišla s návrhom, aby hod- však existujú disciplíny, v ktorých to je stále – 07. Práca odzrkadľuje názory prvého autora,notenie systému uskutočnili panely britských nereálne (napríklad etnografia Slovenska), ktoré nemusia byť zdieľané ostatnými pracov-expertov, ktoré hodnotili výsledky výskumu níkmi a členmi orgánov ARRA. Publikačné a citačné zvyklosti autorov sav Británii. Myšlienka zatiaľ nebola realizovaná. menia len veľmi pomaly8. Sme preto toho názoru, že pre SPOL a HUM disciplíny – Druhým príkladom malého výskumného možno s výnimkou ekonómie, sociológiesystému bol Hong Kong. Súčasný návrh na a čiastočne aj iných disciplín – je v najbliž-hodnotenie výskumu v Hong Kongu vychádza šom období praktickejšie realizovať hod-z toho, že všetci členovia hodnotiacich pane- notenie pomocou informed peer review.lov budú zo zahraničia. Vzhľadom na vysoké V dlhodobej perspektíve bude zrejme aj vocestovné náklady z Británie do Hong Kongu sa viacerých disciplínach v oblasti SPOL pou-skôr predpokladá, že veľká časť členov pane- 5) Thirunamachandra, R. (5. apríla 2011): Research Assess- žívané hodnotenie pomocou medzinárod- ment – a UK perspective, Bratislava: odborný seminárlov bude z Číny a/alebo z Japonska. ných databáz. Komplexná akreditácia vy- s podporou Ministerstva školstva SR a Predsedníctva SAV. sokých škôl hodnotila aj kvalitu a kvantitu 6) Ročné priemerné náklady na jednu britskú školu v sú- Berúc do úvahy špecifiká Slovenska, vislosti s hodnotením RAE sú viac než 87 000 libier. Viac výskumu na fakultách s prevažnýmv súvislosti s využitím hodnotenia zahraničných v dokumente RAE - 2008 Accountability Review, k dispozícii zameraním na disciplíny HUM a SPOL na stiahnutie: www.hefce.ac.uk/pubs/rdreports/2009/rd08_expertov treba spomenúť dva zásadné body, – a to prostredníctvom metódy inšpiro- 09/rd08_09.pdfresp. bariéry. Prvým z nich je nákladnosť ce- vanej britským systémom RAE založe- 7) Inštitútu sme sa venovali v ARRA Newsletteri č. 1/2009;lého procesu, pričom v britskom systéme RAE k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter- nom na peer review. V pripravovanej novejpovinnosť niesť náklady na realizáciu hodno- v-roku-2009 verzii RAE nazvanej REF („Research Excel-tenia znášajú konkrétne vysoké školy6. Tak- 8) Problémom však nie sú len publikačné zvyklosti, ale lence Framework“) si budú môcť hodnotiace najmä požiadavky na habilitácie docentov a inaugurácietiež treba spomenúť jazykovú bariéru, ktorá panely – ak sa tak rozhodnú – pomôcť profesorov, kde sú tiež uprednostnené publikácie v mono-pre slovenské podmienky predstavuje vážnu grafiách. Pozri Pišút, J., Pišútová, N. (2007): Návrh na hod- výsledkami z medzinárodných databáz,prekážku uskutočnenia hodnotenia pane- notenie spoločenskovedne a humanitne zameranej publi-lom zahraničných expertov. Zásadná väčšina V nedávnom materiáli vlády SR9 „Národný kačnej činnosti. In: ARRA Newsletter č.2/2007, pp. 2 – 6, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra-newsletter-vedeckých prác a publikácií (najmä) v odbo- program reforiem SR 2011 – 2014“ sa v-roku-2007roch HUM a SPOL je iba v slovenskom jazyku, v časti 6.1.2 uvádza, že jedným z cieľov do 9) Národný program reforiem SR 2011- 2014, časť 6.1čo by znamenalo buď prekladať materiály do roku 2020 v rámci oblasti vedy a výskumu materiál z 42. rokovania vlády SR z 20. apríla 2011, č.angličtiny (a zvýšiť tým nákladnosť celého bude dosiahnuť počet citácií na jedného uznesenia 256/2011, dostupné na www.rokovania.skprocesu) alebo prizvať do panelu expertov výskumníka 70% priemeru EÚ. Tento cieľ 10) Pišút, J.; Pišútová, N.: Porovnanie výstupov vedy a výskumu Slovenska s krajinami OECD, In: ARRAslovenského, resp. českého pôvodu, pôsobia- prinesie problémy v oblasti HUM a SPOL Newsletter č.4/2009, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.cich dlhú dobu v zahraničí. disciplín. Pomocou publikácií v medziná- sk/arra-newsletter-v-roku-20093 ARRA Newsletter | máj 2011

Možnosti hodnotenia 1) Archambault, E. & Vignola-Gagne E. (2004): The Use of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities, Science-Metrix Final Report, pp.10–11.spoločenskovedných 2) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science, In: Moed H.: Handbook of Quantitative Science and Tech- nology Research, Kluwer Academic, pp.7–8.odborov prostredníctvom 3) Príloha: Tab. 1 – Priemerný počet autorov na článokdatabázy Web of Knowledge. články vo vedeckých časopisoch, a aj pretoPorovnanie Slovenska so môžu ľahšie poslúžiť na získanie pozície i mimo prevládajúcich paradigiem.1 Nakoľko sa ale mnohé disciplíny spoločenských viedsvetom dostávajú na spoločné základy, je badateľný trend budovania silnejšej a stabilnejšej časo- piseckej produkcie a menšia potreba definovať odbor samotný pomocou knižných publikácií.Miroslav Medveď1)1) Akademická rankingová a ratingová Agentúra (ARRA) Publikácie v časopisoch takisto bývajú viac kompetitívne, zatiaľ čo knižné publikácie závisia skôr od statusu a známostí. VšeobecneÚvod V nasledujúcich častiach si jednotlivé prob- sú autori kníh skúsenejší a pomerne viac zas- lémy rozoberieme podrobnejšie, ponúkneme túpení na elitných univerzitách ako autoriProblém hodnotenia spoločenských vied protiargumenty a zhodnotíme validitu použí- článkov. Články sú tiež viac založené na kvan-pomocou Web of Knowledge (WoK) data- vania WoK databáz pre spoločenské vedy. titatívnych dátach a knihy skôr na kvalitatív-báz (ako napr. SSCI – Social Sciences Citation nych údajoch (aj keď knihy zamerané na kvan-Index a CPCI-SSH – Conference Proceedings titatívny výskum sú citované najviac z celejCitation Index-Social Science & Humanities) je 1.1 Publikačné zvyklosti literatúry).2 Ohľadom typového zameraniatémou nielen u nás, ale aj v zahraničí. Nasledu- Základnou odlišnosťou spoločenských vied od článkov je tu ale tiež zrejmá tendencia častej-júci článok sa venuje trendom a možnostiam vied prírodných je pomer knižných publikácií šieho skúmania čiastkových kvantitatívnychhodnotenia spoločenských vied prostredníc- a článkov v časopisoch. Kým drvivá väčšina cieľov, čo sa prejavuje aj vo zvýšenej časopi-tvom WoK databáz a potenciálu ich aplikácie výskumu v prírodných vedách je publikovaná seckej produkcii spoločenských vied.v slovenských podmienkach. Článok je roz- formou článkov, spoločenské vedy sa viacdelený na dve časti – prvá sa venuje všeo- zameriavajú na knižné publikácie. A keďže Taktiež je často argumentované, že spolo-becnej analýze najväčších predpokladaných knihy sa v databázach WoK zatiaľ neevidujú, čenské vedy majú nižšiu citovanosť ako vedyproblémov WoK databáz a druhá je zameraná viacerí argumentujú, že sledovanie WoK prírodné. Čo však vôbec nie je výnimoč-na následné porovnanie vedeckej produkcie databáz nezachytí dostatok dôležitých výstu- né ani pre niektoré odbory v rámci prírod-Slovenska so svetom (a podrobnejšie aj s vy- pov a skreslí celkové výsledky. ných vied (napr. matematika). Sú dva faktory,branými krajinami), sledujúc rozdiely medzi ktoré výrazne ovplyvňujú citovanosť prácekrajinami, zaradenie v celkových rebríčkoch Čiastočne sú rozdiely v publikačných – počet spoluautorov a priemerný vek refe-a tendencie v slovenskej vede. zvyklostiach spôsobené aj fundamentálnymi rencií. Spoločenské vedy sa od väčšiny prí- rozdielmi v spôsobe vedeckého výskumu. Kým rodných líšia aj tým, že pokiaľ priemerný1. Predpokladané problémy WoK prírodné vedy majú základné pojmy zadefi- počet autorov na článok je v prírodnýchdatabáz nované a výskum prebieha väčšinou v rámci vedách 4,7 a výrazne stúpa (viac ako 50% istých mantinelov, spoločenské vedy majú za 20 rokov), vo vedách spoločenskýchCelkovo sa v diskusiách o nedostatočnosti oveľa menej všeobecne uznávaných koncep- (okrem psychológie, ktorá má priemer 3,2WoK databáz pre hodnotenie spoločenských tov, prípadne rôzne názvoslovie pre rovna- a rast 60%), je priemerný počet spoluautorov ibavied aj v rozvinutých krajinách spomínajú šty- ké koncepty. Autori v spoločenských vedách 1,9 a aj keď postupne stúpa (36%), nedosahujeri hlavné okruhy: sú skôr členovia súperiacich paradigiem rast bežný u prírodných vied.3 Iba 50% článkov1) Odlišné publikačné zvyklosti, a nakoľko publikácie v časopisoch sú už v spoločenských vedách má viac ako jedného2) Slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK čiastočným vyjadrením konsenzu a spoločného autora. Toto všetko sa odráža nielen na počte databázach, základu, autori v spoločenských vedách rad- článkov každého autora, ale následne aj na3) Lokálnosť výskumu, šej publikujú knižne. Knihy totiž väčšinou nie citovanosti, ktorú je možné dosiahnuť (viac4) Preferencia angličtiny. sú podrobené peer review do takej miery ako spoluautorov = viac článkov = viac citácií).4 ARRA Newsletter | máj 2011

V spoločenských vedách môže byť ten- Citation Index) bol tento pomer v tom istom najvýznamnejších časopisov. Jedna z analýzto nepomer citovanosti spôsobený aj tým, období (2002) len 45%.6 Táto fragmentácia je potvrdila, že z takmer 8 000 impaktovanýchže autori sa v globále odvolávajú na menej úzko spojená s interdisciplinaritou spoločen- časopisov sa viac ako 50% citácií odvolávalopublikácií a jednotlivé referencie sú star- ských vied. Vo všeobecnosti platí, že čím menší na články publikované v 300 najdôležitej-šie (počet citácií tak rastie pomalšie ako presah do iných vedných disciplín, tým menšia ších časopisoch a až 90% citácií referovalo nau prírodných vied). Napríklad priemerný vek fragmentácia vnútri odboru, a tým vyššie články z najlepších 3 000 časopisov.9 Z tohtoreferencií v biomedicíne je 7–8 rokov, zatiaľ čo percento pokrytia odboru WoK databázami. dôvodu teoreticky nie je pre potreby hodno-v sociológii až 12,5 roka. Na druhej strane je Interdisciplinarita sa dá merať napríklad po- tenia nutné sledovať všetky časopisy v da-tento argument neplatný pre niektoré ďalšie merom referencií na publikácie mimo svojho nom odbore, ale len dostatočne veľký početodbory spoločenských vied, konkrétne psy- odboru – ak sú povedzme viac ako dve tretiny vybraných časopisov. Samozrejme, počet týchchológia (psychiatria) a ekonómia (biznis) majú referencií v sociologickom článku na prá- najdôležitejších časopisov sa v čase mení,rovnaký priemerný vek referencií ako mate- ce primárne sa zaoberajúce iným vedným preto je potrebné sledovať väčší počet aj po-matika a fyzika pevných látok (cca 10 rokov).4 odborom ako sociológiou, je daný článok pova- tenciálne kvalitných časopisov, zďaleka všakSpoločenské vedy teda zďaleka nie sú homo- žovaný za interdisciplinárny. Vo všeobecnosti nie je nevyhnutné pokrývať všetky vydávanégénne a niektoré odbory majú aj porovnateľný sú takéto články v databázach WoK menej za- periodiká. Najmä v tých najmenej fragmen-počet spoluautorov, aj podobný priemerný vek stúpené ako články jednoznačne reflektujúce tovaných odboroch spoločenských vied je užreferencií. svoj odbor. väčšina signifikantných časopisov relatívne ustálená a sledovaná databázami WoK. Preto Týmto sa dostávame k hlavnému proti- Samozrejme, fragmentácia je v rôznych v tomto ohľade nie je dôvod nepoužívaťargumentu ohľadne publikačných zvyklostí. odboroch spoločenských vied iná, a preto by databázy WoK na hodnotenie minimálne týchtoAj keď je pravda, že vo všeobecnosti tvoria nemalo prekvapiť, že existujú disciplíny, ktoré odborov (a treba dodať, že aj ostatné odboryčlánky len okolo polovice vedeckej produk- majú pokrytie v databázach WoK porovna- postupne získavajú relevantné pokrytie).cie v spoločenských vedách (celkovo 40–60% teľné s prírodnými vedami.7 Opäť ide najmäpublikácií a cca 50% citácií), v niektorých o ekonómiu a psychológiu, disciplíny, ktoré súodboroch spoločenských vied sú články asi najviac podchytené ako stabilné odbory, 1.3 Lokálnosť výskumujediným najdôležitejším médiom – konkrétne a preto väčšinou odkazujú na práce vnútriide opäť o behaviorálne vedy a ekonómiu, ale odboru, bez potreby výrazne ukotvovať Tretí okruh problémov ohľadne hodnotenianapríklad aj právo. Taktiež je už dlhé roky ba- poznatky v publikáciách mimo svoj odbor. spoločenských vied pomocou WoK databáz sadateľný trend čoraz častejšieho publikovania týka lokálnosti výskumu. Pokiaľ ide o prírodnév časopisoch (najmä v časopisoch vo WoK Ďalším argumentom proti používaniu vedy, výskum je zameraný takmer výluč-databázach) u všetkých odborov spoločen- WoK databáz na hodnotenie spoločenských ne medzinárodne, v zmysle dopadov na veduských vied. Rovnako aj pomer citácií na články vied býva počet časopisov obsiahnutých a spoločnosť. Tento faktor je ale značne oslabenýv časopisoch kontinuálne rastie, čo reflektu- v SSCI. Tu ale treba poznamenať, že naprí- u vied spoločenských, kde problémy, ktoréje zvýšený vedecký záujem o toto médium.5 klad od roku 2002 (štúdia uvedená vyššie), si výskum stavia a ktoré sa snaží vyriešiť,Celkovo sa teda dá povedať, že argument sa počet sledovaných časopisov v spoločen-o odlišných publikačných zvyklostiach je ne- ských vedách zvýšil o takmer 50% (z 1 700platný pre ekonómiu a psychológiu. A aj v roku 2002 na 2 500 v roku 2010). Celkovo jepre ostatné spoločenské vedy je platný len najmä v posledných rokoch citeľný nárast 4) Nederhof, A.J. et al: International benchmarking andčiastočne, so stále sa zmenšujúcou silou. bibliometric monitoring of UK research performance in the pokrytia aj v spoločenských vedách – každý social sciences, ESCR Report, Centre for Science and Tech- týždeň pribudne takmer 3 000 nových zázna- nology Studies, University of Leiden.1.2 Slabé pokrytie spoločenských vied vo mov a 60 000 nových referencií. Niektorí tiež 5) Archambault, E. & Vignola-Gagne, E. (2004): The UseWoK databázach hľadajú rozdiely medzi spoločenskými a prí- of Bibliometrics in the Social Sciences and Humanities, Science-Metrix Final Report, pp. 11–15. rodnými vedami v tom, že vedy prírodné majú 6) Leydesdorff, L. (2003): Can Networks of Journal-Ak už aj odporcovia hodnotenia spoločen- takmer trojnásobné pokrytie (7 000 časopi- Journal Citation be used as Indicators of Change in theských vied pomocou WoK databáz uznajú zvý- sov v databázach WoK). Tu však treba podo- Social Sciences?, Journal of Documentation, 59, pp. 90–91.šený trend časopiseckej produkcie v spolo- tknúť, že jednotlivých disciplín je u prírodných 7) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science,čenských vedách, následne sa snažia uviesť vied tiež trojnásobne viac ako disciplín u vied In: Moed, H.: Handbook of Quantitative Science and Techno- logy Research, Kluwer Academic, pp. 4–6.do hry okruh argumentov o nedostatočnom spoločenských (150 v. 50).8 Zabúdať by sa tiež 8) rôzne stránky Thomson|Reuters, napríklad: http://thom-pokrytí jednotlivých odborov v databázach nemalo na tzv. Bradfordovo pravidlo, ktoré sonreuters.com/products_services/science/science_pro-WoK. Napríklad až 79% citácií v prírodných hovorí, že pre akýkoľvek vedecký odbor je ducts/a-z/web_of_science/#tab2vedách v databáze SCI (Science Citation Index) základná a najdôležitejšia literatúra pokrytá 9) Hicks, D. (2004): The Four Literatures of Social Science,odkazuje na iné články nachádzajúce sa tiež v malom percente z celkového počtu časo- Testa, J.: The Thomson Reuters Journal Selection Pro- cess, In: http://thomsonreuters.com/products_services/v SCI. Na druhej strane, v spoločenských pisov. Inými slovami, takmer všetky dôležité science/free/essays/journal_selection_process/vedách, v databáze SSCI (Social Sciences publikácie sú vydané v relatívne malom počte prístup 16.5.2011.5 ARRA Newsletter | máj 2011

majú vo veľa prípadoch silné regionálne a v mnohých krajinách rozšíreným dôrazom o špičkový výskum písaný len v slovenčine,zameranie bez medzinárodných ašpirácií. na publikovanie vo vysoko impaktovaných nemôže mať celkový medzinárodný dopad po-Pokiaľ je aj medzinárodný výskum v spolo- časopisoch. Mnohé európske krajiny tak rovnateľný s rovnakým článkom v angličtine.čenských vedách v databázach WoK pokrytý výrazne zvýšili svoj podiel na medzinárodnom Len pre zaujímavosť treba uviesť, že anglickydostatočne, to isté sa nedá celkom tvrdiť o vý- výskume v spoločenských vedách. písané články sa na produkcii Slovenskaskume regionálnom, ktorý je na tom poznateľne zachytenej v databázach WoK podieľajúhoršie. Tým pádom pri hodnotení spoločen- menej ako 60%, zatiaľ čo v Maďarsku dosa-ských vied iba pomocou databáz WoK uniká 1.4 Preferencia angličtiny hujú takmer 95%.15 Aj toto môže byť jednýmz hodnotenia signifikantné percento publikácií. z faktorov podieľajúcich sa na relatívnom Posledným výrazným argumentom proti pou- úspechu maďarskej vedy oproti slovenskej. žívaniu WoK databáz na hodnotenie spoločen- Ale bližším informáciám a porovnávaniu Aj keď problém lokálnosti výskumu má ských vied je jasná prevaha publikácií v an- vybraných krajín sa budeme viac venovať ažsvoje rácio a je možné ho čiastočne uznať, glickom jazyku. Keďže sa neanglické články v nasledujúcej časti.zďaleka nejde o devastujúcu kritiku hodnote- objavujú vo WoK databázach zriedkavejšie, jenia pomocou WoK databáz. Ak si aj odmys- pravdepodobné, že významná časť vedeckej Na záver teda zhrnieme štyri hlavné témylíme radikálne tvrdenia, že skutočne akade- produkcie nebude pri hodnotení pokrytá. Ako odporcov hodnotenia spoločenských viedmický výskum jednoducho musí byť medziná- príklad sa obvykle uvádza, že v najväčšej da- pomocou databáz WoK:rodne relevantný a čisto regionálne zameranie tabáze periodík (Ulrich‘s Periodicals Directory)by nemalo byť ani posudzované, stále ostáva odlišné publikačné zvyklosti, je v spoločenských vedách v angličtine lenprijateľná menej striktná forma tohto argu- slabé pokrytie spoločenských vied vo WoK 75% článkov, zatiaľ čo v databázach WoKmentu. Tá tvrdí, že ozajstné vedecké bádanie, databázach, tvoria anglické články až 90%.12nezávisle od odboru a zamerania, by malo lokálnosť výskumu,viesť k výsledkom, ktoré sú relevantné aj Na strane druhej, je nepísaným pravi- preferencia angličtiny.mimo svojho regiónu. Inak povedané – aspoň dlom, že angličtina je svetový jazyk vedy – akniektoré výsledky výskumu, aj ak je tento vedcovi záleží na tom, aby mali jeho práce čo Prvé dva body sú čiastočne oprávnené,zameraný čisto regionálne, si zaslúžia byť najväčší dosah, mal by ich písať práve v tomto ale určite neplatia pre odbory ako psychológiaodkomunikované vedcom z iných krajín.10 jazyku. Celkovo je výrazná väčšina článkov a ekonómia a aj u ostatných disciplín so zlep-Neznamená to teda, že lokálny výskum by sa z neanglicky hovoriacich krajín, a predsa je aj šujúcim sa pokrytím a meniacimi sa publikač-vôbec nemal brať do úvahy, ale že aj výsledky v „Ulrich‘s“ podiel anglických článkov preva-lokálneho výskumu by mali byť sprístupnené nými zvyklosťami tieto argumenty postupne žujúci. A aj napriek tomu, že podiel článkov strácajú na sile. Čo sa týka regionálnehomedzinárodnej vedeckej komunite prostred- z európskych krajín citeľne stúpa, podiel člán-níctvom medzinárodných časopisov. Naprí- výskumu, aj keď tento je oprávnený a nevy- kov písaných v angličtine ostáva rovnaký. hnutný, vôbec to nemá znamenať, že výsledkyklad: štúdia miestneho problému X je síce Z toho vyplýva, že aj väčšina európskych ved-zameraná regionálne, ale ak je odkomuniko- nemajú prekročiť hranice daného regiónu. Aj cov publikuje radšej v angličtine ako vo svojom lokálne problémy a ich riešenie by mali byťvaná na medzinárodnom fóre, môže byť ďalším materinskom jazyku, aby dokázala osloviť šir-vedcom použitá pri prierezových či kompara- dostupné globálnej vedeckej komunite („act šie publikum.13 Preferencia angličtiny je tedatívnych štúdiách podobných problémov X, Y locally, teach globally“). Pre problém publiko- prirodzeným vyústením snahy o pokrytie týcha Z v iných krajinách a priniesť nové cenné vania v angličtine platia obdobné argumenty najlepších časopisov s najväčším dosahom napoznatky. Ak má ale aj kvalitná štúdia len ako pre lokálnosť výskumu – dobrý výskum si formovanie vedy. Ide o pokračovanie problémulokálnu cirkuláciu bez porovnávania so sve- zaslúži dobrú komunikáciu a čo najširší okruh regionality výskumu a opäť je odpoveďou jasnýtom, jej dosah je citeľne menší. poslucháčov. trend v internacionalizácii vedy spomenutý v predchádzajúcej časti. Trend poklesu čisto regionálne orientova-ného výskumu v rozvinutých západných kraji- Radi by sme uviedli malú poznámku 10) Moed, H. et al (2002): Towards Research Performancenách je badateľný už teraz – napríklad aj výs- k používaniu angličtiny v slovenských člán- in the Humanities, Library Trends, Vol. 50, No. 3 pp. 508-13.kum Fínskej akadémie vied ukázal, že práce koch – aj na príklade Slovenska jasne vidno, 11) Oksanen, T. et al, ed. (2003): Scientific Research in Fin- land, Reports by the Academy‘s Research Councils, Acade-sú viac publikované v medzinárodných časopi- aký dopad má publikovanie v angličtine na my of Finland, pp. 199-203.soch na úkor časopisov domácich.11 Je zjavné, citovanosť a celkový ohlas článkov. Slovenské 12) Príloha: Tab. 2 – Jazykové pokrytie databáz WoK a Ulrich‘sže publikačné modely sa v čase menia smerom práce v spoločenských vedách písané v ang- 13) Van Leeuwen, T. (2006): The Application of Bibliometrick väčšej homogenizácii v rámci spoločenských ličtine majú priemernú citovanosť 2,19, pokiaľ Analyses in the Evaluation of Social Science Research,vied. Je to spôsobené okrem iného najmä sú ale práce písané v slovenčine, majú prie- Scientometrics, Vol.66, No.1, pp. 135-152. 14) Príloha: Tab. 3 – Jazykové pokrytie na Slovenskupostupujúcou globalizáciou, rozširovaním inter- mernú citovanosť iba 0,62. Tiež treba dodať, že a v Maďarskunetu, nadnárodným financovaním výskumu všetkých 80 článkov s viac ako 10 citáciami 15) Príloha: Tab. 3 – Jazykové pokrytie na Slovenskuso zameraním na medzinárodnú spoluprácu je písaných výlučne v angličtine.14 Ak by aj išlo a v Maďarsku6 ARRA Newsletter | máj 2011

2. Porovnanie Slovenska so svetom porovnanie, najlepší článok z matematiky 2.2 Psychológiaa vybranými krajinami má za rovnaké obdobie 2 280 a stý najlep- ší 144 citácií, pre poľnohospodárske vedy je Pokiaľ ide o množstvo citácií na prácu, je na to 699/194. Za celý čas má najlepší článok tom v celkovom vyjadrení psychológia a psy-Základným argumentom, prečo by sa mini- chiatria na úrovni chémie, farmácie a geovied,málne niektoré odbory spoločenských vied v ekonómii až 1 944 citácií.17 Ak teda hod- notíme matematiku a poľnohospodárske lepšie ako fyzika a približne trojnásobne lepšiemali na Slovensku hodnotiť podľa databáz ako matematika.20 Najcitovanejší článok za po-WoK, je téza, že ak existujú nám podobné kra- vedy pomocou WoK databáz, nemal by byť ani s ekonómiou vážnejší problém. sledných 10 rokov má 2 037, stý najlepší 399jiny, ktoré dosahujú v danom odbore výsled- a najlepší článok v databázach WoK celkovoky, ktoré sú dobre hodnotiteľné, nie je dôvod až 3 366 ohlasov.21 Z globálneho hľadiska tedahodnotiť Slovensko podľa iných samostatných Je ale možné, že ekonómia nie je na- znova ide o jednoznačne hodnotiteľný odbor,kritérií. Inými slovami – ak sú databázy WoK príklad v postkomunistických krajinách hod- ktorý je dostatočne medzinárodne ukotvený.dostatočne výkonné na hodnotenie nám po- notiteľná, všetky dosahujú slabé výsledkydobných krajín, musia byť vhodné aj na hod- a môže to byť spôsobené rôznymi spoločný- Čo sa týka sledovanej skupiny prevažnenotenie Slovenska. A ak Slovensko nebude mi faktormi (napr. slabý výskum počas ko- postkomunistických štátov, je na tom Slo-dosahovať žiadané výsledky, nie je to chyba munizmu, chýbajúce elity, atď.). Tento argu- vensko s 1,92 citáciami na prácu iba o niečoWoK databáz, ale znak toho, že možno daný ment s postupujúcim časom síce stráca na lepšie ako Ukrajina (1,54), inak zhruba dvojná-odbor na Slovensku predsa len nie je dosta- sile, ale stále môže byť čiastočne relevantný. sobne zaostávajúce za Českom (3,52) a Slo-točne kvalitný. Ak ale majú aj ostatné sledované krajiny vinskom (4,06), takmer trojnásobne zaostá- ekonómiu na hodnotiteľnej úrovni, neexis- vajúce za Poľskom (5,01) a Tureckom (5,44) tuje ďalší dôvod proti hodnoteniu slovenskej a viac ako štvornásobne za Maďarskom (8,6). Na základe predchádzajúcej časti sme Najcitovanejšia práca, ktorá má 41 ohlasov, ekonómie pomocou WoK databáz.sa rozhodli overiť použiteľnosť WoK data- je najhoršia z celej sledovanej skupiny. Prebáz na hodnotenie najmenej kontroverzných porovnanie, desiata najcitovanejšia práca Priemerná citovanosť na práce zaobe-odborov – ekonómie a psychológie a skú- z malého Estónska je na tom lepšie ako rajúce sa ekonómiou, biznisom, financiamišobne do hodnotenia zaradiť aj ďalší najlepšia slovenská. Napríklad Česko a Ma- alebo manažmentom za roky 1994–2011 jeviac-menej tradičný odbor, ktorý radikálne ďarsko má približne desaťnásobne lepšie na Slovensku 0,61, zatiaľ čo napríklad v Ma-nevybočuje z okruhu všeobecných spoločen- citovanú najlepšiu prácu ako Slovensko (383 ďarsku 2,6, v Poľsku 3,32 a v Turecku 3,86.ských vied – sociológiu. Ako referenčné kra- resp. 466 ohlasov).22 Celkový H-index Slovenska je v ekonómii zajiny boli vybrané krajiny V4, „severná“, „južná“ 18 rokov len 9, kým v Česku 18, v Poľsku 30 Celkovo sú databázy WoK vhodné naa „východná“ postkomunistická krajina (Es- a v Turecku 36. Najviac citovaný článok zo hodnotenie Slovenska už aj priamo, nielentónsko, Slovinsko, Ukrajina). Na dokresle- Slovenska má znova málo, len 22 citácií, za- prostredníctvom porovnávania s vybranýminie obrazu bol vybraný aj tzv. „benchmark“ tiaľ čo najlepší poľský článok má 266, ma- krajinami, nakoľko pri hodnotení psycholó-– Švédsko a krajina mimo kresťanských tra- ďarský 230 a slovinský 149.18 (Už len treba gie už vychádzajú väčšie čísla ako pri hod-dícií – Turecko. V nasledujúcich častiach sú dodať, že z piatich najcitovanejších sloven- notení ekonómie. Stále však platí, že Sloven-bližšie rozobrané jednotlivé odbory a zhod- ských článkov v ekonómii majú až tri ako sko za danými krajinami výrazne zaostáva beznotená použiteľnosť databáz WoK na hodno- autora uvedeného J. Fidrmuca, pôsobiaceho zjavného systémového dôvodu. Ak sa znovatenie daného odboru. Ako smerodajné údaje skôr v zahraničí.) pozrieme na celkové poradie vo svete, taksú použité najmä počet citácií na prácu, podľa počtu ohlasov je Slovensko na úrovniH-index krajiny a počet ohlasov na najlepšiu Dá sa teda povedať, že na hodnotenie krajín ako Libanon, Thajsko, Kuvajt, Malajzia,prácu v danej kategórii. ekonómie sú WoK databázy vo väčšine sle- Uganda a Pakistan.23 Podľa pomeru citácií dovaných postkomunistických krajín (a nie- na prácu sme opäť na samom konci tabuľky,2.1 Ekonómia len v nich) použiteľné v plnej miere. Slovensko konkrétne tretí od konca. nemá radikálne iné podmienky na výskum 16) Príloha: Tab. 4 – Priemerná citovanosť na článok v da-V relatívnom porovnaní svetovej vedeckej ekonómie ako Maďarsko, Poľsko či Slovin- nom rokuprodukcie, vyjadrenej počtom citácií na jednu sko, a teda nelichotivé výsledky nie sú nedo- 17) Príloha: Tab. 5 – Najcitovanejší článok v rokoch 2001vedeckú prácu, je na tom ekonómia rovnako statkom WoK databáz, ale reálnym obrazom – 2010 podľa ESIdobre ako poľnohospodárske vedy či vedy slovenskej ekonomickej vedy. Celkový citačný 18) Príloha: Tab. 6 – Ekonómia - porovnanieo materiáloch, mierne horšie ako fyzika či výkon Slovenska je v ekonómii podľa ESI 19) Príloha: Tab. 7 – Ranking krajín podľa celkovej citovanosti„zelená“ biológia, ale takmer dvojnásobne (Essential Science Indicator) na úrovni Thaj- 20) Príloha: Tab. 4 – Priemerná citovanosť na článok v danom rokulepšie ako matematika, počítačové vedy ska, Malajzie, Kene, Filipín, Etiópie, Kolumbie 21) Príloha: Tab. 5 – Najcitovanejší článok v rokoch 2001a inžinierstvo.16 Najcitovanejší článok za po- a Indonézie. Čo sa týka priemernej citovanosti – 2010 podľa ESIsledných 10 rokov má 883 ohlasov a stý na prácu, tak je na tom Slovensko druhé naj- 22) Príloha: Tab. 8 – Psychológia – porovnanienajlepšie citovaný článok 239 ohlasov. Pre horšie zo všetkých krajín.19 23) Príloha: Tab. 7 – Ranking krajín podľa celkovej citovanosti7 ARRA Newsletter | máj 2011

2.3 Sociológia pri aplikovaní jednotlivých kritérií je potrebné Oznámenie: Článok vznikol v rámci riešenia byť trochu opatrnejší s vyhodnocovaním projektu podporeného grantom APVV – 0384Nakoľko sociológia nie je samostatná ESI a prihliadnuť najmä na vyššiu fragmentáciu – 07. Práca odzrkadľuje názory autora, ktorékategória, sú dostupné len odvodené dáta, odboru. nemusia byť zdieľané ostatnými pracovníkmiz ktorých vyplýva, že aj keď je na tom s prie- a členmi orgánov ARRA.mernou citovanosťou horšie ako dva pred- Záverchádzajúce odbory, stále je na sociologicképráce viac ohlasov ako na, povedzme, mate- Týmto článkom sme sa snažili na jednej stra-matiku či počítačové vedy a nachádza sa nie- ne zhodnotiť hlavné argumenty proti použí-kde na úrovni inžinierstva. Najcitovanejšia vaniu WoK databáz na hodnotenie spoločen-práca, aj celkovo, aj za posledných 10 rokov ských vied a na strane druhej zhodnotiť mož-má 1 274 ohlasov, stá najlepšia práca ale iba nosti použitia týchto databáz v slovenských9524. Už z týchto údajov je zrejmé, že prihliad- podmienkach. Z prvej časti vyplynulo, ženuc na vyššiu interdisciplinaritu a následnú minimálne na hodnotenie odborov, ktoré súfragmentáciu, ako aj na viac regionálne zame- najmenej fragmentované a majú samostatnúranie, bude sociológia pravdepodobne hodno- ESI kapitolu (ekonómia a psychológia), sú da-titeľná horšie ako predchádzajúce disciplíny. tabázy WoK dostačujúce. Rovnako je možnéStále sa však čísla držia vysoko nad úrovňou hodnotiť aj niektoré ďalšie odbory ako naprí-humanitných vied a je pravdepodobné, že ten- klad sociológiu, ale je potrebné brať do úva-to odbor už má položené isté konsenzuálne hy väčšiu fragmentáciu. V druhej časti sa zasezáklady, na ktorých sa dá stavať vedecké po- ukázalo, že aj väčšina krajín porovnateľnýchznanie, a preto sa dá očakávať nárast časopi- so Slovenskom má v spoločenských vedáchseckých publikácií v najbližšej dekáde. ľahko merateľnú a niekoľkonásobne lepšiu produktivitu, a teda ani na Slovensku nie je Porovnanie s vybranými krajinami prvý- silný dôvod nepoužívať WoK databázy na hod-krát prinieslo prekvapivejšie výsledky, keď notenie týchto vybraných odborov. Ak teda prihneď niekoľko krajín dosiahlo lepšie výsledky hodnotení nevyjdú za Slovensko žiadne solíd-v sociológii ako v ekonómii (Slovensko, Česko, ne výsledky, nie je to chybou WoK databáz, aleMaďarsko, Turecko) aj napriek tomu, že reálne slabším pokrytím týchto odborov nažiadna krajina nemá v priemere viac ako štyri Slovensku.citácie na prácu. Naviac má Turecko prvý-krát najvyššiu priemernú citovanosť z vy- Záverečná poznámka: aj keď za posled-braných krajín (viac ako „benchmark“ Švéd- ných 20 rokov počet študentov spoločen-sko). Čo sa týka najcitovanejších článkov, tu je ských vied na Slovensku niekoľkonásobnesituácia badateľne skromnejšia – okrem stúpol (1988=14 800 študentov, 31% podielŠvédska nemá žiadna krajina prácu s viac ako --> 2008=68 800 študentov a 52,5% podiel)29,100 ohlasmi. Aj H-indexy sa väčšinou pohy- vedecká produkcia vzrástla len nepatrnebujú v jednociferných číslach.25 Ale zatiaľ čo a žiadny slovenský vedec nie je zarade-najlepší český článok vyšiel v Nature26, ný do „Highly Cited Scientist“ databázy. Na-najlepší slovenský článok vyšiel v časopise príklad z Maďarska sa v tejto databázez dolnej tretiny sociologických časopisov a má v rámci „Social Sciences, General“ nachádzalen 9 ohlasov.27 Vzhľadom na to, že sociológia András P. Schubert, čo dokazuje že ani v na-nemá vlastnú ESI kategóriu a patrí pod všeo- šich končinách nie je nemožné dostať sabecné spoločenské vedy, nie je možné vypočí- v spoločenských vedách medzi svetovú elitu.tať relatívne postavenie slovenskej sociológie Pre budúcnosť spoločenských vied na Sloven-v medzinárodnom porovnaní. Čo ale možné sku je teda dôležité, či budeme naďalej vyna- 24) Príloha: Tab. 5 – Najlepší článokje, je aspoň porovnanie produkcie Slovenska chádzať vlastné a špecifické vnútro-sloven- 25) Príloha: Tab 9 – Sociológia – porovnanies vybranými krajinami. Tu sa v jednej skupine ské systémy hodnotenia, alebo sa otvoríme 26) Stopka, P. et al (2003): Sociology-The Puzzle of Humannachádzajú slabšie krajiny ako Slovensko, svetu a začneme sa porovnávať aj s tými naj- Cooperation, Nature, Vol. 421, Iss. 6926, pp. 911-12.Česko a Poľsko, s priemerom citovanos- lepšími. Toto porovnávanie nemusí byť nutne 27) Prokop, P. et al (2009): Cross-Cultural Comparison of Student Attitudes toward Snakes, Society&Animals, Vol. 17,ti od 0,63 po 1,09 a v druhej silnejšie kraji- s použitím WoK databáz, ale dané databázy Iss. 3, pp. 224-240.ny ako Estónsko, Slovinsko a Maďarsko (od momentálne tvoria najprepracovanejší sys- 28) Príloha: Tab 9 – Sociológia – porovnanie1,56 do 2,66).28 Celkovo sa dá odporučiť hod- tém hodnotenia prinajmenšom vo vybraných 29) Baláž, V. (2010): Social Sciences and Humanities innotenie sociológie pomocou WoK databáz, ale odboroch – ekonómii a psychológii. Slovak Republic, METRIS Country Report.8 ARRA Newsletter | máj 2011

Prílohy:(všetky údaje boli stiahnuté v mesiac máj 2011) Tab.1: Priemerný počet autorov na článok Science field Average number of authors per journal article % change 1988 1993 1998 2003 2008 88–08 Astronomy 2,5 3,2 3,6 4,5 5,9 136 Medical sciences 3,6 4,1 4,5 5 5,6 56 Biological sciences 3,3 3,7 4,2 4,6 5,3 61 Physics 3,3 3,8 4,2 4,7 5,3 61 Chemistry 3,1 3,3 3,6 3,9 4,3 39 Agricultural sciences 2,7 2,9 3,3 3,8 4,3 59 Geosciences 2,4 2,7 3,2 3,5 4 67 Engineering 2,5 2,8 3,1 3,4 3,8 52 Other life sciences 2 2,1 2,4 2,9 3,2 60 Psychology 2 2,2 2,5 2,8 3,2 60 Computer sciences 1,9 2 2,3 2,6 3 58 Mathematics 1,5 1,6 1,8 1,9 2 33 Social sciences 1,4 1,5 1,6 1,8 1,9 36 Average for all ‘science‘ 3,1 3,4 3,8 4,2 4,7 52 Zdroj: LSE – Impact of the Social Sciences Project Tab.2: Jazykové pokrytie databáz WoK a Ulrich‘s Journal coverage rates by Inštitúcia Natural Sciences Social Sciences and Humanities language of article WoK Ulrich‘s Difference WoK Ulrich‘s Difference English 89 % 78 % 13 % 90 % 75 % 20 % Czech 0,04 % 0,30 % -85 % 0,20 % 0,20 % 8% Russian 0,50 % 0,90 % -48 % 0,30 % 0,40 % -24 % French 3,30 % 3,40 % -3 % 3,20 % 4,40 % -26 % Multiple Languages 0,20 % 0,20 % -14 % 0,30 % 0,50 % -45 % Dutch 2,20 % 2,20 % 0% 1,30 % 2,60 % -48 % German 3,20 % 3,90 % -18 % 3,00 % 5,80 % -50 % Japanese 0,40 % 1,70 % -74 % 0,20 % 0,60 % -64 % Swedish 0,10 % -100 % 0,10 % 0,40 % -69 % Spanish 0,60 % 2,60 % -75 % 0,90 % 3,00 % -69 % Italian 0,10 % 0,80 % -83 % 0,20 % 1,10 % -80 % Danish 0,04 % 0,10 % -50 % 0,10 % 0,30 % -83 % Portuguese 0,10 % 0,70 % -85 % 0,10 % 1,00 % -86 % Chinese 0,30 % 2,40 % -88 % 0,04 % 1,20 % -96 % Polish 0,05 % 0,70 % -92 % 0,90 % -100 % Arabic 0,10 % -100 % 0,30 % -100 % Turkish 0,01 % 0,20 % -95 % 0,10 % -100 % Other Language 0,30 % 1,60 % - 80 % 0,30 % 2,40 % -87 % Zdroj: Science-Metrix9 ARRA Newsletter | máj 2011

Tab.3: Jazykové pokrytie na Slovensku a v MaďarskuSlovakia Art Cit Cit/Art UnCit UnCit% 2+Cit 10+CitSocial Sciences Articles (SS Art) 3366 5292 1,57 2177 65 433 80SS Art in SK 1025 635 0,62 697 68 68 0SS Art in ENG 1990 4367 2,19 1249 63 327 80Hungary ArtSS Art 5466SS Art in ENG 5190SS Art in HUN 103% SVK ENG Art 59,12% HUN ENG Art 94,95Zdroj: WoK 1994–2011 Tab.4: Priemerná citovanosť na článok v danom rokuFields 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 All yearsMolecular Biology & Genetics 46,34 42,79 37,83 33,71 27,86 22,34 16,94 11,1 5,81 0,9 24,56Immunology 36,57 33,47 30,32 28,27 23,77 18,99 15,01 9,88 5,18 0,74 20,22Neuroscience & Behavior 34,92 31,5 27,58 24,89 21,27 16,97 12,72 8,09 4,04 0,57 18,26Biology & Biochemistry 29,64 27,36 24,84 21,97 18,12 14,21 10,98 7,22 3,62 0,52 15,85Microbiology 27,99 25,74 23,58 21,44 18,91 14,28 10,59 6,84 3,29 0,5 15,32Space Science 23,8 19,22 20,65 18,21 16,73 13,82 12,07 7,31 5,1 1,1 13,80Clinical Medicine 22,28 21,31 19,77 17,97 15,51 12,29 9,42 5,8 2,8 0,55 12,77Pharmacology & Toxicology 21,41 20,92 18,26 17,57 14,13 12,42 9,21 6,02 2,67 0,36 12,30Environment / Ecology 20,53 19,44 17,76 15,82 13,15 10,45 8,09 4,93 2,33 0,35 11,29Psychiatry / Psychology 21,11 18,94 18,08 15,84 12,89 10,21 7,33 4,42 1,88 0,34 11,10Chemistry 17,62 17,61 16,07 14,88 13,09 10,57 8,35 5,79 2,98 0,44 10,74All Fields Avg 18,91 17,76 16,08 14,56 12,35 9,82 7,64 4,87 2,39 0,41 10,48Geosciences 17,88 15,62 14,47 12,82 10,79 9,21 6,24 4,07 2 0,43 9,35Physics 14,32 13,23 12,2 11,52 10 8,18 5,77 3,8 1,94 0,39 8,14Plant & Animal Science 13,85 12,99 11,74 10,65 8,7 6,92 5,18 3,27 1,51 0,26 7,51Agricultural Sciences 13,25 12,53 11,78 10,62 8,75 7,19 5,24 2,99 1,32 0,19 7,39Material Science 11,58 10,73 10,72 9,57 8,26 6,95 5,55 3,78 1,9 0,28 6,93Economics & Business 11,5 11,72 10,39 9,25 7,43 5,58 4,03 2,22 0,97 0,2 6,33Multidisciplinary 5,81 6,46 7,39 6,39 6,61 7,02 6,53 4,6 3,37 1,05 5,52Social Sciences, general 8,63 8,37 7,67 7,21 6,19 4,82 3,49 2,02 0,88 0,2 4,95Engineering 8,11 7,57 7,04 6,69 5,63 4,54 3,8 2,41 1,2 0,16 4,72Computer Science 7,66 7,93 5,35 3,99 3,51 2,51 3,26 2,13 0,98 0,15 3,75Mathematics 6,05 5,99 5,39 4,8 4,19 3,36 2,51 1,67 0,86 0,14 3,50Zdroj: ESI10 ARRA Newsletter | máj 2011

Tab.5: Najcitovanejší článok v rokoch 2001 – 2010 podľa ESIWorld Most Cited Article 100th ArtEconomics 883 239Social Sciences 620 214Psychology / Psychiatry 2037 399Mathematics 2280 144Agriculture 699 194Sociology 1274 95Zdroj: ESI Tab.5: Najlepší článok v databáze WoK celkovoAll Most Cited ArticleEconomics 1944Sociology 1274Psychology / Psychiatry 3366Politics 986Zdroj: WoK Tab.6: Ekonómia – porovnanieYears 1994 – 2011 Econ Art Cit Cit/Art Top1 Top10 H-indexSK 1262 770 0,61 22 9 9CZE 2927 2665 0,91 123 28 18HUN 1033 2682 2,60 230 45 23POL 1340 4448 3,32 266 92 30SLO 679 1603 2,36 149 30 17EST 223 444 1,99 40 10 10SWE 5938 45136 7,60 537 193 77TUR 2444 9433 3,86 100 54 36UKR 613 316 0,52 20 11 10Zdroj: WoK11 ARRA Newsletter | máj 2011

Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Economics & Business Economics & BusinessRank Country Art Cit Cit/Art Rank Country Art Cit Cit/Art 1 USA 65 946 573 662 8,7 45 MALAYSIA 334 667 2 2 ENGLAND 18 207 119 567 6,57 46 KENYA 123 546 4,44 3 CANADA 8 528 53 006 6,22 47 PHILIPPINES 135 400 3,56 4 NETHERLANDS 5 875 37 498 6,38 48 SLOVAKIA 631 471 0,75 5 GERMANY 8 378 36 153 4,32 49 ETHIOPIA 85 459 5,4 6 AUSTRALIA 7 072 30 889 4,37 50 COLOMBIA 154 394 2,56 7 FRANCE 5 722 29 574 5,17 51 INDONESIA 124 389 3,14 8 CHINA 4 788 24 850 5,19 52 LUXEMBOURG 98 346 3,53 9 SPAIN 5 536 22 058 3,98 53 UNITED ARAB EMIRATES 162 300 1,85 10 ITALY 4 272 19 802 4,64 54 ROMANIA 325 257 0,79 11 SWEDEN 2 703 16 207 6 55 KUWAIT 39 252 6,46 12 SWITZERLAND 2 357 14 226 6,04 56 IRAN 135 241 1,79 13 BELGIUM 2 298 12 904 5,62 57 ICELAND 58 230 3,97 14 ISRAEL 1 775 11 670 6,57 58 LEBANON 54 213 3,94 15 SCOTLAND 1 944 11 105 5,71 59 UKRAINE 432 199 0,46 16 SINGAPORE 1 530 9 884 6,46 60 NIGERIA 104 194 1,87 17 DENMARK 1 681 9 793 5,83 61 URUGUAY 44 187 4,25 18 SOUTH KOREA 2 326 9 512 4,09 62 ESTONIA 87 182 2,09 19 TAIWAN 2 940 8 928 3,04 63 CROATIA 118 178 1,51 20 NORWAY 1 675 8 423 5,03 64 VIETNAM 62 177 2,85 21 JAPAN 2 986 8 024 2,69 65 SRI LANKA 40 163 4,08 22 FINLAND 1 429 6 363 4,45 66 SAUDIA ARABIA 57 162 2,84 23 NEW ZEALAND 1 427 6 155 4,31 67 ZIMBABWE 26 160 6,15 24 AUSTRIA 1 314 5 917 4,5 68 BANGLADESH 42 150 3,57 25 WALES 934 4 960 5,31 69 TUNISIA 67 144 2,15 26 TURKEY 1 435 4 508 3,14 70 TANZANIA 42 126 3 27 GREECE 1 106 3 901 3,53 71 COSTA RICA 42 125 2,98 28 IRELAND 854 3 578 4,19 72 BOLIVIA 7 120 17,14 29 INDIA 1 033 3 380 3,27 73 EGYPT 50 120 2,4 30 PORTUGAL 926 3 111 3,36 74 BARBADOS 20 111 5,55 31 BRAZIL 849 2 494 2,94 75 LATVIA 40 107 2,67 32 SOUTH AFRICA 1 034 1 855 1,79 76 UGANDA 24 106 4,42 33 MEXICO 539 1 739 3,23 77 TRINIDAD & TOBAGO 28 101 3,61 34 CZECH REPUBLIC 1 149 1 491 1,3 78 BULGARIA 55 100 1,82 35 CHILE 483 1 482 3,07 79 GHANA 37 99 2,68 36 LITHUANIA 346 1 384 4 80 CAMEROON 35 96 2,74 37 RUSSIA 336 1 268 3,77 81 FIJI 54 94 1,74 38 NORTH IRELAND 336 1 256 3,74 82 MOROCCO 29 91 3,14 39 ARGENTINA 353 1 040 2,95 83 ZAMBIA 14 91 6,5 40 HUNGARY 292 989 3,39 84 ECUADOR 16 78 4,88 41 POLAND 460 957 2,08 Cit/Art je SVK druhé najhoršie po Ukrajine! 42 SLOVENIA 337 912 2,71 43 CYPRUS 197 909 4,61 Zdroj: ESI (2001–2010) 44 THAILAND 205 723 3,5312 ARRA Newsletter | máj 2011

Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Social Sciences (General) Social Sciences (General)Rank Country Art Cit Cit/Art Rank Country Art Cit Cit/Art 1 USA 194 215 1 092 757 5,63 53 ESTONIA 484 1 142 2,36 2 ENGLAND 45 593 243 956 5,35 54 MALAYSIA 597 1 066 1,79 3 CANADA 23 627 117 784 4,99 55 GHANA 288 1 033 3,59 4 AUSTRALIA 20 305 86 173 4,24 56 ETHIOPIA 284 1 026 3,61 5 NETHERLANDS 11 562 65 801 5,69 57 COLOMBIA 526 963 1,83 6 GERMANY 14 358 50 466 3,51 58 PHILIPPINES 325 952 2,93 7 SWEDEN 7 326 40 760 5,56 59 PAKISTAN 308 913 2,96 8 SCOTLAND 5 964 30 562 5,12 60 ZIMBABWE 186 855 4,6 9 CHINA 7 420 25 865 3,49 61 LEBANON 248 807 3,25 10 FRANCE 7 015 23 942 3,41 62 ZAMBIA 138 725 5,25 11 ITALY 4 833 20 942 4,33 63 EGYPT 295 699 2,37 12 SPAIN 7 823 20 581 2,63 64 PERU 217 668 3,08 13 NORWAY 4 081 20 311 4,98 65 CYPRUS 292 664 2,27 14 ISRAEL 5 100 20 068 3,93 66 SLOVAKIA 382 621 1,63 15 SWITZERLAND 3 818 19 405 5,08 67 BOTSWANA 248 601 2,42 16 BELGIUM 3 747 18 024 4,81 68 MALAWI 151 599 3,97 17 FINLAND 3 306 16 429 4,97 69 JORDAN 252 587 2,33 18 WALES 2 909 16 398 5,64 70 SAUDI ARABIA 170 568 3,34 19 SOUTH AFRICA 4 273 16 083 3,76 71 VENEZUELA 292 528 1,81 20 NEW ZEALAND 3 806 15 982 4,2 72 LITHUANIA 291 517 1,78 21 DENMARK 2 946 15 774 5,35 73 GEORGIA 66 510 7,73 22 BRAZIL 7 409 14 870 2,01 74 KUWAIT 153 499 3,26 23 TAIWAN 3 969 13 793 3,48 75 ROMANIA 589 492 0,84 24 JAPAN 3 843 13 053 3,4 76 NEPAL 131 458 3,5 25 SOUTH KOREA 3 486 9 158 2,63 77 UNITED ARAB EMIRATES 227 455 2 26 TURKEY 3 792 8 875 2,34 78 CUBA 190 448 2,36 27 IRELAND 2 222 8 694 3,91 79 SRI LANKA 158 360 2,26 28 INDIA 2 689 6 975 2,59 80 BURKINA FASO 77 357 4,64 29 GREECE 1 593 6 878 4,32 81 JAMAICA 109 351 3,22 30 MEXICO 2 164 6 325 2,92 82 TRINIDAD & TOBAGO 122 342 2,8 31 SINGAPORE 1 905 6 310 3,31 83 NICARAGUA 54 336 6,22 32 NORTH IRELAND 1 406 6 102 4,34 84 CAMBODIA 73 330 4,52 33 AUSTRIA 1 705 5 983 3,51 85 CAMEROON 97 314 3,24 34 CROATIA 2 375 3 567 1,5 86 MOROCCO 89 306 3,44 35 HUNGARY 808 3 212 3,98 87 BOLIVIA 73 304 4,16 36 THAILAND 1 017 3 023 2,97 88 COSTA RICA 96 301 3,14 37 KENYA 507 2 802 5,53 89 URUGUAY 76 295 3,88 38 PORTUGAL 962 2 800 2,91 90 FIJI 79 286 3,62 39 RUSSIA 2 604 2 756 1,06 91 GUATEMALA 56 269 4,8 40 IRAN 1 184 2 093 1,77 92 ECUADOR 60 244 4,07 41 CHILE 1 051 2 053 1,95 93 SENEGAL 91 243 2,67 42 INDONESIA 311 2 015 6,48 94 BULGARIA 108 238 2,2 43 POLAND 1 067 2 014 1,89 95 BOSNA & HERCEGOVINA 174 232 1,33 44 BANGLADESH 509 1 970 3,87 96 SERBIA 187 215 1,15 45 TANZANIA 353 1 807 5,12 97 SYRIA 32 215 6,72 46 NIGERIA 787 1 657 2,11 98 UKRAINE 142 205 1,44 47 UGANDA 337 1 624 4,82 99 YUGOSLAVIA 36 199 5,53 48 ARGENTINA 893 1 597 1,79 100 MOZAMBIQUE 56 192 3,43 49 SLOVENIA 1 175 1 350 1,15 101 GAMBIA 30 180 6 50 CZECH REPUBLIC 999 1 342 1,34 102 PANAMA 39 172 4,41 51 ICELAND 301 1 327 4,41 103 LUXEMBOURG 102 166 1,63 52 VIETNAM 300 1 200 4 104 MALTA 84 166 1,98 Cit/Art je SVK 9. od konca. Zdroj: ESI (2001–2010)13 ARRA Newsletter | máj 2011

Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Tab.7: Ranking krajín podľa celkovej citovanosti Psychology & Psychiatry Psychology & PsychiatryRank Country Art Cit Cit/Art Rank Country Art Cit Cit/Art 1 USA 117 688 1 497 061 12,72 45 NIGERIA 181 1156 6,39 2 ENGLAND 24 778 307 800 12,42 46 SLOVENIA 171 1091 6,38 3 CANADA 17 089 200 545 11,74 47 LEBANON 99 961 9,71 4 GERMANY 17 055 155 130 9,1 48 CROATIA 235 960 4,09 5 NETHERLANDS 10580 124 908 11,81 49 BULGARIA 79 917 11,61 6 AUSTRALIA 11 561 115 005 9,95 50 SLOVAKIA 291 829 2,85 7 ITALY 5 166 50 571 9,79 51 THAILAND 114 763 6,69 8 FRANCE 5 663 49 808 8,8 52 KUWAIT 169 715 4,23 9 SPAIN 6 559 40 334 6,15 53 ROMANIA 169 687 4,07 10 ISRAEL 4 121 40 253 9,77 54 MALAYSIA 113 682 6,04 11 BELGIUM 3 442 36 406 10,58 55 UGANDA 80 654 8,18 12 SWEDEN 3 366 34 749 10,32 56 PAKISTAN 84 575 6,85 13 SCOTLAND 2 971 34 545 11,63 57 EGYPT 87 535 6,15 14 SWITZERLAND 3 500 32 939 9,41 58 CYPRUS 110 498 4,53 15 NEW ZEALAND 2 361 26 915 11,4 59 PHILIPPINES 62 449 7,24 16 JAPAN 4 170 24 791 5,95 60 LITHUANIA 66 433 6,56 17 FINLAND 2 173 24 074 11,08 61 INDONESIA 58 428 7,38 18 CHINA 3 284 23 603 7,19 62 VENEZUELA 71 416 5,86 19 WALES 2 020 21 959 10,87 63 SAUDI ARABIA 46 393 8,54 20 NORWAY 2 250 20 790 9,24 64 YUGOSLAVIA 31 378 12,19 21 DENMARK 1 481 16 723 11,29 65 NEPAL 28 373 13,32 22 AUSTRIA 1 497 13 562 9,06 66 UNITED ARAB EMIRATES 104 363 3,49 23 BRAZIL 1 925 11 207 5,82 67 TRINIDAD & TOBAGO 33 354 10,73 24 IRELAND 1 061 9369 8,83 68 COSTA RICA 42 335 7,98 25 SOUTH KOREA 1 198 9099 7,6 69 KENYA 58 332 5,72 26 TAIWAN 1 643 9086 5,53 70 SRI LANKA 55 319 5,8 27 TURKEY 1 948 8504 4,37 71 UKRAINE 47 297 6,32 28 SOUTH AFRICA 1 375 7648 5,56 72 PERU 60 296 4,93 29 GREECE 956 5913 6,19 73 ETHIOPIA 41 280 6,83 30 HUNGARY 483 5162 10,69 74 BOSNIA & HERCEGOVINA 24 267 11,12 31 INDIA 712 5110 7,18 75 MALTA 22 238 10,82 32 SINGAPORE 717 4204 5,86 76 TANZANIA 29 229 7,9 33 POLAND 700 3948 5,64 77 BANGLADESH 24 227 9,46 34 MEXICO 1052 3706 3,52 78 MOROCCO 28 214 7,64 35 RUSSIA 1173 3086 2,63 79 LUXEMBOURG 57 211 3,7 36 PORTUGAL 622 3052 4,91 80 CUBA 37 205 5,54 37 NORTH IRELAND 458 2929 6,4 81 SERBIA 154 159 1,03 38 CZECH REPUBLIC 587 2338 3,98 82 VIETNAM 24 142 5,92 39 ICELAND 197 1988 10,09 83 ZIMBABWE 34 141 4,15 40 ARGENTINA 326 1785 5,48 84 LATVIA 10 140 14 41 IRAN 310 1685 5,44 85 BOTSWANA 25 138 5,52 42 COLOMBIA 288 1664 5,78 86 SERBIA & MONTENEGRO 14 125 8,93 43 CHILE 327 1635 5 Cit/Art je SVK tretie najhoršie po Rusku a Srbsku! 44 ESTONIA 192 1480 7,71 Zdroj: ESI (2001–2010)14 ARRA Newsletter | máj 2011

Tab.8: Psychológia – porovnanieYears 1994 – 2011 Psi Art Cit Cit/Art Top1 Top10 H-indexSK 836 1608 1,92 41 23 17CZE 1686 5941 3,52 383 72 33HUN 1447 12442 8,60 466 132 48POL 1750 8760 5,01 188 77 41SLO 515 2093 4,06 95 37 23EST 465 3287 7,07 158 49 30SWE 9998 104260 10,43 1530 273 106TUR 3112 16919 5,44 217 93 47UKR 468 722 1,54 103 18 13Zdroj: WoK Tab.9: Sociológia – porovnanieYears 1994 – 2011 Socio Art Cit Cit/Art Top1 Top10 H-indexSK 361 271 0,75 9 4 5CZE 660 720 1,09 32 8 8HUN 158 420 2,66 51 12 11POL 324 204 0,63 26 5 7SLO 142 325 2,29 35 11 10EST 55 86 1,56 12 3 5SWE 1342 3985 2,97 202 50 28TUR 214 850 3,97 68 16 12UKR 75 32 0,43 26 0 1Zdroj: WoK15 ARRA Newsletter | máj 2011

Evaluácia publikačnej 1) Garfield, E. (1980): Is information retrieval in the arts and humanities inherently different from that in science? The effect that ISI‘s citation index for the arts and humani-činnosti v humanitných ties is expected to have on future scholarship. In: Library Quarterly, pp. 40–57. 2) ISI Web of Knowledge. Licencované databázové produktya spoločenskovedných fy Thomson Reuters (Web of Science, Journal Citation Re- ports, Current Contents Connect, Essential Science Indica- tors). Dostupné na internete: http://isiknowledge.com 3) SCOPUS. Licencovaný databázový produkt fy Elsevierodboroch B.V. Dostupné na internete: www.scopus.com 4) Moed, H.F.; Nederhof, A.J.; Luwel, M. (2002): Towards performance in the humanities. In: Library Trends, pp. 498–520.Jana Ilavská1)1) Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, Katedra knižničnej a informačnej vedy Shakespeara zakaždým, keď spomenie Ham- leta. V spoločenských a humanitných disciplí- nach majú knihy – aj ako referenčné zdroje – oveľa významnejšiu rolu než časopiseckéÚvod následne zvoliť vhodné indikátory. Často sa články. Cieľová skupina používateľov v prí- to robí naopak – používajú (resp. zneužívajú) rodných a technických disciplínach je medzi-Napriek tomu, že neexistuje objektívny, sa tie indikátory, rankingy, ktoré sú dostupné národná. Naproti tomu, predmet skúmaniaširoko akceptovateľný spôsob evaluácie, je a výsledky takýchto hodnotení sú využité na v rámci spoločenských vied a humanít je častov rámci jednotlivých inštitúcií, na národnej rôzne ciele. Nezriedka sa hodnotenie redu- lokálne orientovaný a ako taký je určený pre-úrovni i v medzinárodnom kontexte bežnou kuje len na základné počty publikácií a citácií. dovšetkým cieľovej skupine z danej krajiny,praxou hodnotiť vedu a výskum prostredníc- Pritom normalizované indikátory (počet citácií regiónu. Vedci zo spoločenskovedných a hu-tvom publikačných výstupov. V zásade exis- na tvorivého pracovníka, normalizovaný počet manitných oblastí preukázateľne viac publi-tujú dva základné prístupy – byrokratický (vý- citácií v rámci disciplíny) alebo kontextuálne kujú v materinskom jazyku a v časopisochskum musí byť meraný a hodnotený tak ako indikátory (do úvahy sa berie celá publikačná s limitovanou distribúciou. Každá odlišnosťakýkoľvek iný druh výroby či produkcie v spo- a citačná sieť, napr. Eigenfactor), môžu po- ovplyvňuje spôsob aplikovania bibliometric-ločnosti, podľa možnosti s využitím kvantita- skytnúť objektívnejší a informatívnejší prístup kých metód.tívnych metód) a pozitivistický (závažný výs- k hodnoteniu, dajú počty do kontextu.kum by nemal byť kontrolovaný a meraný, Dve najznámejšie bibliometrické databázya už vôbec nie prostredníctvom počítania pu- Aplikácia bibliometrických metód v rámci (produkty Thomson Reuters na báze Web ofblikácií a citácií, mal by byť hodnotený výhradne spoločenskovedných a humanitných odborov Knowledge2 – WoK a SCOPUS3 od Elsevier)expertmi z daného odboru, prostredníctvom je komplikovaná vzhľadom na širokú škálu preferujú časopisecké články písané v anglič-tzv. peer review). a rôznorodosť disciplín. Špecifiká vidíme tine, takže ich použitie na hodnotenie publi- v predmete skúmania, spôsobe vedeckej kačných výstupov spoločenskovedných a hu- V článku bližšie rozoberieme možnosti komunikácie, metódach. Vedecké bádanie manitných odborov je limitované. Niektorívyužitia dostupných databáz na hodnotenie v oblasti spoločenskovedných a humanitných autori4 tvrdia, že skutočný akademický vedeckýpublikačnej činnosti s dôrazom na špecifiká disciplín je kumulatívne a menej náchylné výskum musí byť relevantný medzinárodnehumanitných a spoločenských vied. Predsta- k zastarávaniu, komunikačné prostriedky sú a pokiaľ tomu tak nie je, nemal by byť pred-víme aj návrh spôsobu kategorizácie a posu- rôznorodejšie než v prírodovedných disci- metom bibliometrických hodnotení. Z tohtodzovania publikačných výstupov aplikovateľný plínach, kde je nosným komunikačným pro- pohľadu by vedeckovýskumné výstupy ne-na národnej úrovni. striedkom časopisecký článok. V rámci spo- evidované v týchto databázach nemohli byť ločenskovedných odborov a humanít pozorujeme vôbec hodnotené. Takýto prístup ťažko pova-1.Použitie bibliometrie a sciento- významnejšiu úlohu knižných publikácií, kon- žovať za správny, keďže stavia komerčné spo-metrie v HUM a SPOL odboroch ferenčných príspevkov, zborníkov, nevedeckej ločnosti (Thomson Reuters, Elsevier) do pozí- a popularizačnej literatúry; problematické je cie rozhodcu, ktorý určuje, čo je a čo nie jePri hodnotení publikačnej činnosti je veľmi aj využitie citačnej analýzy. kvalitný vedecký výstup.dôležité v prvom rade určiť, čo chceme zistiť(Aký výskum a v akom rozsahu sa na univer- Tradícia citovania v humanitných disciplí- Neexistuje medzinárodná bibliometrickázite realizuje? Aký je jeho dopad/vplyv? Kto nach nie je taká silná v porovnaní s tzv. „tvr- databáza zameraná na knižné publikácie a inérobí špičkový výskum? Kto ho nerobí vôbec? dou“ vedou1. Historik umenia pravdepodobne typy dokumentov. V knižných publikáciách saAká je pozícia výskumníka/inštitúcie v porov- nebude formálne citovať diela, ako sú Guer- systematicky neuvádzajú adresy pracovísk,naní so zahraničím? Aká v rámci krajiny?) a až nica či Mona Lisa. Literárny kritik necituje takže by bolo veľmi komplikované jednoznačne16 ARRA Newsletter | máj 2011

identifikovať autora a určiť jeho príslušnosť SCOPUS). V súčasnosti sa pracuje na noveli- dosiahnuť relatívne bezproblémovo. Avšak anik inštitúcii, krajine. Zatiaľ ani nie je známa zácii danej smernice, ktorá by mala zabezpe- CREPČ nedisponuje priamymi bibliometric-platná metodika vzájomného porovnávania čiť aj sledovanie zviditeľnenia publikácie (resp. kými a scientometrickými funkciami (citačnékvality monografickej literatúry (ale určite zdrojového dokumentu) v ďalších renomova- analýzy, identifikácia spoluautorstva a pod.).je rozdiel medzi knižnou publikáciou vydanou ných databázach. Bolo by optimálne, ak bynapr. vydavateľstvom Oxford University Press sa na základe týchto lokálnych (v súčasnosti Nástroj, ktorý by uspokojivo zmeral kva-a distribuovanou celosvetovo a publiká- skôr bibliografických) inštitucionálnych data- litu, vplyv a dosah výskumu, neexistuje. Pra-ciou vydanou na náklady autora prakticky báz (v budúcnosti možno s ambíciou prepo- cujeme skôr s odhadmi než dôkazmi. Biblio-neznámym lokálnym vydavateľom v minimál- jenia na inštitucionálne repozitáre obsahujúce metrické nástroje zaznamenali veľký pokrok,nom náklade 50 ks). úplné texty) vybudoval národný bibliometrický ale predstavujú len nepriame spôsoby mera- a scientometrický systém. Teraz tieto databázy nia kvality výskumu prostredníctvom kvanti-2. Možnosti hodnotenia publikačnej môžu poskytnúť len vyhľadávanie publikácií tatívnych metód. Hodnotenie publikačnej čin- a generovanie prehľadov pre interné potreby nosti realizované predovšetkým za účelomčinnosti na Slovensku a hodnotenia. Knižničné systémy softvérovo rozdelenia finančných zdrojov, ktoré vychádza neumožňujú uskutočňovanie komplexných z kvantitatívnych bibliometrických údajov, pri-Aj keď uznávame kvality medzinárodných bib- sofistikovaných matematických výpočtov, náša riziko zvýšenej miery nadhodnocova-liometrických databáz (WoK, SCOPUS), nemô-žeme prehliadnuť viaceré ich negatívne stránky, ktoré bibliometria a scientometria zahŕňa. nia, fabulácie a plagiátorstva. Sústredenienajmä nerovnomerné zastúpenie disciplín Agregácia údajov do jednotného systému, sa na publikovanie v preferovaných typocha typov publikácií; rôzne formy názvov a mien zabezpečenie priebežnej aktualizácie a dedu- publikácií môže spôsobiť zníženie rôznorodostikomplikujúce spoľahlivosť vyhľadávania; auto- plikácie v prípade spoluautorstva medzi VŠ by a adresnosti výstupov, bokom ostane zveda-citácie a chybovosť údajov. Akademické kniž- priniesli mnohoúčelne využiteľný bibliomet- vosť, bádanie, fascinácia z objavov, akademickánice vysokých škôl, ktoré majú zo zákona5 po- rický a scientometrický nástroj. príprava mladých vedcov a pod. Evaluácia byvinnosť bibliografickej registrácie publikač- určite mala byť založená aj na kvalitatívnomnej činnosti vysokoškolských učiteľov, výs- Sústrediť informácie o publikačnej čin- posúdení vybraných prác (peer review). Kva-kumných zamestnancov a študentov denného nosti VŠ sa určitým spôsobom podarilo v rámci litatívne hodnotenie si vyžaduje sformovanie doktorandského štúdia, budujú informačne Centrálneho registra publikačnej činnosti SR skupiny expertov pre danú oblasť, ktorá určíveľmi cenné, kompatibilné, priebežne aktu- (CREPČ)7. Register vznikol v roku 2007 za úče- význam a hodnotu publikácií. Tento spôsobalizované a takmer úplné inštitucionálne da- lom transparentnosti prideľovania finančných hodnotenia je však ťažko v plnej miere reali-tabázy. Na registráciu publikačnej činnosti sa dotácií zo štátneho rozpočtu pre verejné vysoké zovateľný predovšetkým kvôli nedostatočnýmvyužívajú rôzne knižnično-informačné sys- školy. Akademické knižnice v dohodnutých kapacitným možnostiam (najmä časovýmtémy, spracovanie a kategorizácia publikácií intervaloch prenášajú do tohto registra záznamy a ľudským). Určitou náhradu za hodnoteniea ohlasov sa riadi Smernicou č. 13/2008-R6 o publikáciách autorov z daných VŠ, ktoré boli jednotlivých článkov, príspevkov, monografiío bibliografickej registrácii a kategorizácii publikované v sledovanom období. Informácie môže byť kvalitatívne posúdenie zdrojovýchpublikačnej činnosti, umeleckej činnosti o ohlasoch sa t.č. nesledujú, a teda ani syste- dokumentov, vydavateľstiev. Hodnota, reno-a ohlasov. Na základe smernice sa publikácie maticky do CREPČ nevkladajú. V súčasnej po- mé či prestíž časopisu, vydavateľstva môžedelia podľa originálnosti a druhovo-funkčnej dobe CREPČ nemôže slúžiť na iné účely než zastúpiť individuálne hodnotenie publikácií.charakteristiky (vedecké/odborné/prehľadové), na rozdeľovanie financií. Jednako pre krátku Bolo by vhodné vybudovať alternatívne indexybibliografickej úrovne (knižná publikácia/člá- časovú retrospektívu (rok vydania 2006 a ne- na národnej úrovni (voči Web of Science, SCO-nok/kapitola), teritoriality a hodnotenia doku- skôr), ale aj kvôli tomu, že dáta v CREPČ sa PUS), aj napriek tomu, že by neposkytovalimentu do 84 rôznych kategórií. Prílišná pod- spätne neaktualizujú – dopĺňajú sa len údaje možnosť úplne relevantného medzinárodnéhorobnosť delenia však spôsobuje problémy, o novo-vydaných publikáciách spadajúcich porovnania.pretože niektoré publikácie spĺňajú kritériá do obdobia sledovaného pre účely stano-viacerých kategórií. venia rozpočtu. Do CREPČ sa nenahrávajú záznamy, ktoré boli z rôznych dôvodov spra- 5) Zákon č. 183/2000, o doplnení zákona Slovenskej národ- Databázy publikačnej činnosti vysokých cované vysokou školou s oneskorením (napr. nej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivos-škôl (VŠ) obsahujú komplexné a spoľahlivé záznam s rokom vydania 2007 spracovaný do ti a o zmene a doplnení Zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.bibliografické informácie o publikáciách a ohla- lokálnej databázy v roku 2011 sa v súčasnosti 6) Smernica č. 13/2008-R zo 16. októbra 2008 o bibliogra-soch lokálneho i medzinárodného charak- do CREPČ nedostane). Súčasne sa ani neak- fickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, ume-teru, zahŕňajú všetky typy publikácií (články, tualizujú informácie o nových ohlasoch, ktoré leckej činnosti a ohlasov. Materiál Ministerstva školstva SR.knihy, zborníky, konferenčné príspevky, pa- medzičasom pribudli k záznamom ulože- Dostupné na internete: www.minedu.sk/data/USERDATA/ Legislativa/RezortnePredpisy/2008/13_2008_R_smerni-tenty a i.), zohľadňujú zviditeľnenie publikácií ným do CREPČ v uplynulých rokoch. Je pred- ca_bibliografia.zipv rámci databázy Current Contents Connect poklad, že doplnenie, aktualizáciu a dedupli- 7) Centrálny register publikačnej činnosti SR. Dostupné na(CCC/ WoK) či ohlasov (Web of Science/WoK, káciu dát by bolo možné v spolupráci s VŠ internete: www.crepc.sk17 ARRA Newsletter | máj 2011

Národný index, resp. databázu relevant- Kritériá na zaradenie do vyššej úrovne by sa môže byť kombinácia peer review s vlastnýmných časopisov a vydavateľstiev možno vy- líšili v závislosti od vednej disciplíny. Zodpo- (národným) systémom hodnotenia publikač-tvoriť analýzou súčasnej publikačnej činnosti. vednosť za voľbu kritérií, resp. kategorizáciu ných výstupov. Odborníci z jednotlivých ved-Na základe dát z databáz VŠ by bolo možné publikácií, by mala byť na odborníkoch z da- ných oblastí by si sami mali určiť, ktoré pu-vytvoriť zoznam časopisov/vydavateľstiev, kde ných vedných disciplín. Otázkou však je, kto by blikačné kanály sú pre nich najdôležitejšie,autori z tej-ktorej vednej oblasti najčastejšie mal byť zodpovedný za vytvorenie a prevádz najhodnotnejšie, najvýznamnejšie. Databázypublikujú. Následne by sa uskutočnil rozsiahly kovanie takejto databázy (Ministerstvo škol- publikačnej činnosti slovenských VŠ sú z hľa-prieskum (napríklad formou online hodnote- stva, vedy, výskumu a športu, Centrum ve- diska pokrytia disciplín i typov publikáciínia), v rámci ktorého by jednotliví vedecko- decko-technických informácií SR, Ústav infor- takmer úplné, obsahujú spoľahlivé bibliogra-výskumní pracovníci hodnotili „vedeckosť“, mácií a prognóz školstva, niektorá z vysokých fické údaje, jednoznačne identifikujú autoravýznam, renomé daných publikačných kaná- škôl, komerčná firma)? i pracovisko. Po obsahovej stránke môžu slú-lov (škálované otázky typu Považujete tento žiť na hodnotenie publikačnej činnosti, avšakčasopis za vedecký/odborný/populárno-náučný? Návrh rozdelenia publikačných výstupov podľa dáta sú spracovávané v systémoch, ktoréJe pre Váš odbor smerodajný/určujúci/ dôležitosti: neumožňujú rozsiahlejšie scientometrickémienkotvorný?). Výsledky prieskumu by sa analýzy a hodnotenia. Bolo by vhodné nájsťvyužili pri tvorbe prehľadávateľnej databázy 1. karentované publikácie (WoK – Current vhodnejší, softvérovo funkčne silnejší systém.obsahujúcej autorizované údaje o časopisoch Contents Connect),8a vydavateľstvách a ich dôležitosti a relevancii 2. publikácie (monografie, články, zborníky) Oznámenie: Článok vznikol v rámci riešeniapre jednotlivé vedné disciplíny (konečne by klasifikované podľa národného indexu, projektu podporeného grantom APVV – 0384sme vedeli konkrétnejšie povedať, ktoré databázy – A/ mienkotvorné, významné, – 07. Práca odzrkadľuje názory autorky, kto-vydavateľstvá/časopisy sú renomované, uzná- zviditeľnené; B/ ostatné, ré nemusia byť zdieľané pracovníkmi a členmivané). Takáto databáza by nielenže prispela orgánov ARRA. 3. učebnice, skriptá,k objektívnejšiemu hodnoteniu výstupov, ale 4. pozvané konferenčné príspevky,aj pomohla autorom identifikovať komuni- 5. ostatné konferenčné príspevky,kačné kanály relevantné pre danú komunitu,disciplínu, výskum. Navrhovaný spôsob 6. abstrakty,vytvorenia databázy by mal zabezpečiť trans- 7. ostatné publikácie.parentnosť, objektivitu, overiteľnosť, aktuál-nosť i udržateľnosť. Súčasne by bolo vhodné Publikácie by sa pravdepodobne dali roz-vytvoriť určitý kompenzačný koeficient dáva- deliť aj podrobnejšie, avšak prílišná granu-júci do pomeru hodnotenie prostredníctvom larita môže situáciu zbytočne komplikovať.WoK, SCOPUS s touto národnou (diverzitu dis- Súčasťou hodnotenia publikácií aj v spoločen-ciplín rešpektujúcou) databázou. skovedných a humanitných disciplínach by sa mohli stať aj ohlasy. Nemalo by sa však vy- chádzať len z citačných databáz Web of SciencePri váhovaní publikačných kanálov (časopis, či SCOPUS, ale mali by sa brať do úvahyvydavateľstvo) odporúčame zohľadniť: aj iné typy ohlasov – citácie neregistrované v citačných indexoch, recenzie, kritiky. nakoľko jazyk, náklad a distribúcia garan- tuje prístup relevantnej cieľovej skupiny k týmto publikáciám, Záver peer review proces alebo iné kvalitatívne hodnotenie, Bibliometrická analýza využívajúca databázy WoK a SCOPUS na hodnotenie spoločensko- mieru zastúpenia autorov jednej inštitúcie vedných disciplín a humanít je aplikovateľná (komunikačný kanál s viac ako 2/3 autorov až po preskúmaní nosných typov publikácií z jednej inštitúcie by mal mať nižšiu váhu, v rámci danej disciplíny a po zhodnotení resp. by nemal byť vôbec braný do úvahy). významu zahraničných, medzinárodných ča- sopisov. Pokiaľ sú pre danú vednú disciplí- 5) V prípade prírodovedných a niektorých spoločenskoved- Kvantifikácia váh (bodov) je témou na nu medzinárodné časopisy dominujúcou ale- ných disciplín, kde sa dajú bibliometrické a scientometric-ďalšiu diskusiu. Je možné sa inšpirovať nór- bo aspoň prevažujúcou formou vedeckej ko- ké metódy aplikovať, by bolo vhodné karentovanosť publi- munikácie, tak vo väčšine prípadov je hodno- kácií skombinovať s pozíciou zdrojového dokumentu podľaskou 2-úrovňovou klasifikáciu – 20% pub- impakt faktoru (rozdelené kvartálne: 1Q – 80, 2Q – 60, 3Qlikácií zaradiť do vyššie bodovanej úrovne, tenie s využitím WoK, SCOPUS možné, inak – 40, 4Q - 20). Pre humanity sa toto nedá aplikovať, Journal80% publikácií do nižšie hodnotenej úrovne. je potrebné hľadať iné spôsoby. Riešením Citation Index nemá relevantnú edíciu.18 ARRA Newsletter | máj 2011

Trendy hodnotenia výskumu 1) Slovenská akadémia vied (SAV), pod záštitou ministra školstva a predsedu SAV, zorganizovala 30. novembra 2010 k tejto téme medzinárodný seminár.vo svete ako príklad pre programy (čo vyžaduje hodnotenie jedno-Slovensko tlivých pracovných skupín). Hlavnými kri- tériami sú: kvalita (medzinárodné uznanie a inovačnýJán Pišút 1,2) potenciál),1) Akademická rankingová a ratingová Agentúra (ARRA) produktivita (vedecký výstup, scientome-2) Univerzita Komenského v Bratislave; Fakulta matematiky, fyziky a informatiky tria, technometria, sociometria), relevantnosť (vedecký a socio-ekonomický dopad výsledkov)Úvod V Holandskom kráľovstve sa v roku 2002 životaschopnosť a uskutočniteľnosť pro- vytvorila pracovná skupina „Quality obliges“ jektov (flexibilita, manažment, vedenie).V článku sa venujeme vybraným zahranič- „Standard Evaluation Protocol 2003-2009 For Public Research Organizations“. Pracovná Hodnotiaca správa komisie hodnotíným postupom pri hodnotení kvality a kvan- skupina zastupovala tri organizácie, ktoré inštitúciu ako celok aj jednotlivé výskumnétity výskumu vedeckých tímov. Zameriame združujú inštitúcie štátom podporovaného programy, teda výskumné skupiny, ktorésa pritom najmä na model hodnotenia a ná- výskumu: Asociácia univerzít (www.vsnn.nl), budú jednotlivé programy riešiť. Na základesledného financovania vedy a výskumu na Holandská organizácia vedeckého výskumu hodnotenia sa výskum v jednotlivých in-vysokých školách vo Veľkej Británii. Výber (www.nwo.nl) a Kráľovská Holandská Akadé- štitúciách môže pohybovať na 5-stupňovejbritského príkladu vychádza z toho, že ide mia Vied (www.knaw.nl). škále: excellent, very good, good, satisfac-o dobre známy a prepracovaný systém, kto- tory, insatisfactory.rý v nedávnej minulosti prevzalo s istýmiobmenami viacero krajín. V práci venujeme Každá z hodnotených inštitúcií pripraví Po skončení evaluácie sa ešte uskutoč-osobitnú pozornosť vývoju hodnotenia výs- raz za tri roky samo-hodnotiacu správu a raz ňuje „metaevaluácia“, ktorá hodnotí jednotlivékumu na Slovensku. Jednou zo súčastí kom- za šesť rokov sa podrobí externému hodnote- hodnotiace správy.plexnej akreditácie vysokých škôl na Sloven- niu. Cieľom hodnotenia je:sku bol aj systém, ktorý prevzal podstatné zlepšenie kvality výskumu, Používanie jednotného protokolu premyšlienky z britskej metodiky. zlepšenie manažmentu, hodnotenie výskumných inštitúcií aspoň v krajinách Európskej únie by určite prispelo zvýšenie zodpovednosti (accountability). k zlepšeniu možností porovnania inštitúcií1. Jednotné protokoly – príklad v rôznych krajinách. Problémom však zostávaHolandska Externé hodnotenie uskutočňuje panel náročnosť panelov v jednotlivých krajinách. expertov metódou peer review. PredseduJedným zo súčasných svetových trendov hod- a členov hodnotiacej komisie vyberá samot-notenia výsledkov výskumu je používanie ná hodnotená inštitúcia, pričom však musí 2. Systém hodnotenia vedyjednotných protokolov pre hodnotenie. Idea byť zabezpečená úplná nezávislosť predsedu a výskumu vo Veľkej Britániispočíva v tom, že v určitej krajine sa o vzácne a členov komisie od hodnotenej inštitúcieprostriedky z verejných zdrojov pridelené na a komisia musí získať adekvátnu legitimitu 2.1 Duálny systém podporyvýskum uchádza viacero inštitúcií. Ak sa majú u vedeckej komunity aj spoločnosti.tieto prostriedky prideľovať podľa kvality výs- Základná myšlienka britského „Researchkumu, mali by sa jednotlivé inštitúcie posud- Snahou je aj čo najnižšia administratívna Assesment Exercise“ (RAE) 2008 a jehozovať podľa rovnakých alebo aspoň podob- záťaž pre hodnotené inštitúcie. Evaluácia predchodcov od roku 1992 spočíva v tom,ných kritérií. Na to je ale potrebný jednotný je kombináciou retrospektívneho hodnote- že inštitucionálne financovanie výskumu napostup popísaný v určitom „protokole“. Myš- nia (výsledky dosiahnuté v minulom období) vysokých školách má byť závislé od kvalitylienka vznikla v Holandsku, kde sa jednotný a prospektívneho hodnotenia (možnosti výskumu, pričom najkvalitnejší výskum máprotokol používa už niekoľko rokov. V súčas- v budúcnosti). Spojenie obidvoch sa chápe získať najviac prostriedkov. Najviac pros-nosti sa pracuje na príprave jednotného eu- v zmysle: diskusia o budúcnosti vyžaduje zna- triedkov majú pritom získať tie oblasti výs-rópskeho protokolu (iniciatíva ALLEA). Idea sa losť minulosti. Pri evaluácii sa hodnotí jednak kumu, ktoré majú výsledky porovnateľné souž udomácňuje aj na Slovensku1. inštitúcia ako celok a jednak jej výskumné svetovou špičkou.19 ARRA Newsletter | máj 2011

Tzv. duálny systém grantovej podpory vý- alebo procesov ako napríklad udržiavanie ná- V poslednom kroku HEFCE vypočítaloskumu a vývoja, ktorý sa pôvodne rozvinul rodných štandardov (pozn. JP: napríklad mier inštitucionálne finančné prostriedky, ktorév Británii (UK), bol neskôr s istými obmenami a váh), čím sa odlišuje od vývoja nových ana- získala daná univerzita za práce vo svojichprijatý aj v iných krajinách. Jednou súčasťou lytických techník. Z výskumu je tiež vylúčená podkladoch. Výpočet je jednoduchý. Celkovýtohto systému sú granty udeľované grantovými tvorba vzdelávacích materiálov, ktoré neobsa- počet pracovníkov, ktorí sú zahrnutí v pod-agentúrami na základe výberu spomedzi hujú originálny výskum.“ kladoch, sa vynásobí % výsledkov, ktoré zís-predložených projektov. Schéma je v princípe kali hodnotenie 4* a to sa vynásobí prostried-podobná slovenskej schéme APVV, rozdiel je Ďalším krokom pri príprave RAE 2008 kami pripadajúcimi na jedného pracovníkav tom, že v Británii existuje viacero Výskum- bol výber vedeckých oblastí, v ktorých mali v triede 4*. Rovnako sa postupuje s % pra-ných rád („Research Councils“), ktoré granty byť práce hodnotené. Ku každej oblasti bola covníkov s menšími počtami hviezdičiek.udeľujú. Druhou súčasťou duálneho systému vytvorená hodnotiaca „veľká komisia“ (pa-sú inštitucionálne prostriedky, ktoré sa pri- Podstata schémy spočíva v tom, že malé nel), ktorá mala ako svoje súčasti „malédeľujú inštitúciám (univerzitám) najmä na zá- počty hviezdičiek znamenajú malé pridelené komisie“ (sub-panely alebo „UOA – Unit Ofklade hodnotenia kvality a kvantity výskumu prostriedky a vysoké počty hviezdičiek vedú Assessment“). Veľkých komisií bolo spoluuskutočneného tímami pracujúcimi na jed- k vysokým prideleným prostriedkom. Závis- 15, malých (UOA) 67.notlivých vysokých školách. Hodnotenie kva- losť pritom nie je lineárna, takže za 4* pribudnelity a kvantity výskumu sa uskutočňuje na zá- na konto univerzity podstatne viac prostried- Pri komplexnej akreditácii vysokýchklade peer review. V posledných rokoch ba- kov ako za 3*. škôl na Slovensku pracovalo 24 „malýchdať snahu využiť viac medzinárodné databázy komisií“ (UOA) pre jednotlivé odbory. Do- V roku 2007 podalo 159 vysokoškolskýchv tých vedeckých oblastiach, kde je to mož- mnievame sa, že pri veľkosti Slovenska je inštitúcií spolu 2 344 podkladov (submissions),né a zjednodušiť administratívu. Takže sme- tento počet dostatočný. čo je približne 16 podkladov na jednu inštitú-rovanie je tu od peer review k informed peer ciu. V priemere to tiež zodpovedá asi 35 poda-review, pričom informácie obsahujú najmä Výzva na podávanie návrhov na predse- niam na jednu malú komisiu. Na práci komisiívýsledky scientometrickej analýzy. dov a členov komisií bola zaslaná na vedecké sa v RAE 2008 podieľalo približne 1 000 ľudí. a výskumné inštitúcie v UK – s výnimkou vy- sokých škôl. Potom organizácie ako HEFCE Príspevok z RAE na výskum na vysokých2.2 Jednotlivé kroky RAE 2008 školách je pomerne vysoký. V akademickom (Higher Education Funding Council of England) uskutočnili výber a zverejnili mená predsedov roku 2010 – 2011 to bolo 1603 libier, čo pred-V rámci systému bola stanovená pomerne stavuje asi 70% celkovej podpory výskumu a členov komisií. Každá malá komisia malaširoká definícia výskumu, ktorá zahrňuje nie- z verejných zdrojov. Zvyšných 30% verejných aspoň jedného zahraničného člena.len humanitné a spoločenské vedy, ale aj ume- zdrojov prichádza z grantov Vedeckých Rádnie. Ponúkame voľný preklad definície výskumu2: (Research Councils). Za tým nasledovala výzva pre vysoké „Výskum pre účely RAE chápeme ako školy na zasielanie podkladov (submissi- V Anglicku navrhuje rozpis štátnej dotá-originálne skúmanie (investigation) za úče- ons). Spravidla jedna vysokoškolská inšti- cie vysokým školám HEFCE (Higher Educationlom získania poznatkov (knowledge) a po- túcia podáva z danej oblasti výskumu len Funding Council for England). Celý proces jerozumenia. Výskum zahŕňa aj prácu, ktorá jedny podklady. pomerne komplikovaný a viacerí akademicije priamo dôležitá (of direct relevance) pre sa na to aj sťažujú. Ako uvádzame vyššie, zá-obchod, priemysel, verejný a dobrovoľný Napríklad všetky podklady z oblasti kladnou myšlienkou je financovať prednostnesektor a pre „scholarship“. „Scholarship“ je fyziky za roky 2001 – 2007 z Univerzity v Bir- excelentný výskum.definovaný ako tvorba, vývoj a udržiavanie minghame prišli do veľkej komisie E. Táto komisia obsahovala tri malé komisie: č. 17 V Británii má HEFCE špecifické postavenieintelektuálnej infraštruktúry inštitúcií a disciplín, Geovedy a Environmentálne vedy, č. 18 Ché- a je otázne, či by ho mohla mať obdobná inštitú-napríklad tvorba slovníkov, vydania diel mia a č. 19 Fyzika. Všetky podklady z fyzi- cia na Slovensku. HEFCE sa nachádza „medzi“s vedeckými vysvetleniami, katalógy a hlavné ky postúpili do malej komisie č.19. Komi- ministerstvom školstva a vysokými školami.vedecké databázy. (pozn. autora: pojem sia UOA č. 19. – Fyzika, potom zanalyzovala Riaditeľom HEFCE je osoba so skúsenosťami„scholarship“ je blízky pojmu „sledovateľský všetky podklady, ktoré prišli z jednotlivých z akademického prostredia (často bývalý rek-výskum“, ktorý sa u nás často používa.) vysokých škôl. Každý podklad obsahoval tor, dekan alebo prodekan). Je menovaný mi- Ďalej k výskumu patrí vytváranie ideí, informáciu o počte pracovníkov, počte dok- nistrom školstva, ale nie je to politická funkcia,obrazov, predstavení (performance), artefak- torandov a najmä dokumenty, ktoré mali ktorej obsadenie sa mení po každých voľbách.tov, vrátane dizajnu tam, kde to vedie k nové- dokázať kvalitu prác v podkladoch. Po kon- HEFCE obdrží z vlády prostriedky na financo-mu pohľadu (insight), využívanie existujúcich zultáciách s veľkou komisiou UOA č. 19 roz- vanie vysokých škôl a tieto prostriedky potompoznatkov na tvorbu nových materiálov, hodla, koľko % z prác v podkladoch od Uni- rozdeľuje vysokým školám.prístrojov, produktov a procesov vrátane di- verzity v Birminghame patrí do triedy 4*,zajnu a konštrukcie. K výskumu nepatrí rutinné koľko % do triedy 3*, koľko do 2*, koľko do 1) Research Assessment Exercise (2008): The Outcome,testovanie a analýza materiálov, komponentov 1* a koľko prác nebude hodnotených vôbec. dostupné na www.rae.ac.uk v časti Publikácie.20 ARRA Newsletter | máj 2011

V ostatných niekoľkých rokoch sa zača- ktoré tento priemer dosahujú. A presne tie si Pri evalvácii výskumu bude vytvorenýchlo v Británii diskutovať o tom, že systém by sa podľa anglickej filozofie zasluhujú aj špičkové okolo 30 sub-panelov, pričom každý z nichmohol zjednodušiť a aspoň v prírodných ve- financovanie. Toto odpovedá aj návrhom bude posudzovať práce v jednej výskumnejdách by sa peer review mohol opierať o scien- financovania v jednotlivých skupinách 0*, 1*, oblasti (UOA – Unit Of Assessment). Zníži satometriu. Z vývoja diskusie sa zdá, že v Ang- 2*, 3*, 4*. počet hlavných panelov na štyri: Lekárskelicku peer review systém zostane a sciento- vedy a vedy o živote, Fyzikálne vedy, Spolo-metriu môžu niektoré panely využívať, ak sa Schéma REF ako nový proces evalvovania vý- čenské vedy, Umenie a Humanity.tak rozhodnú. skumu na vysokoškolských inštitúciách v UK: Posudzovanie kvality výstupov bude podstat- poskytne ohodnotenie (rating) výskumnej2.3 Research Excellence Framework (REF) nou súčasťou hodnotenia: excelencie vo všetkých disciplínach výsku- mu na vysokých školách, vysoká škola si sama určí, ktoré výstupyHEFCE od roku 2008 na základe povere- predloží na hodnotenie,nia vlády vypracúva novú metodiku hodnote- poskytne informáciu pre všetky inštitúcie v UK, ktoré podporujú vedu a výskum, kritéria pre posudzovanie výstupov budú: origi-nia REF („Research Excellence Framework“)3. nálnosť, dôkladnosť (rigour) a význam, pričomMetodika REF sa má používať od roku 2013 umožní posúdiť zodpovednosť (accounta- význam je chápaný ako schopnosť ovplyvniťa má znížiť administratívnu záťaž hodnotených bility) pri verejných výdavkoch na výskum akademickú sféru alebo iné oblasti, za jednuinštitúcií. Je založená na posúdení kvality vý- na vysokých školách, osobu je možné predložiť len tri výstupy,skumu jednotlivých vedeckých skupín (alebo vyhodnotí excelenciu vo výskume pomo- niektoré sub-panely využijú pri hodnoteníväčších celkov) na základe niekoľkých para- cou posúdenia výsledkov a projektov pa- výstupov aj informáciu o citáciách a to naj-metrov ako: nelmi expertov, mä v tých oblastiach, kde citácie poskytujú získané grantové prostriedky, východiskom budú materiály, ktoré vysoké spoľahlivú informáciu o kvalite výstupov výchova doktorandov, školy pripravia o svojej výskumnej aktivite (očakáva sa, že tomu tak bude v lekárskych, normalizovaný priemerný počet citácií c/ a o jej výsledkoch. Tieto materiály posúdia prírodných a inžinierskych vedách, ale nie cf, pričom c je priemerný počet citácií na panely expertov. v oblasti umenia či humanít). HEFCE pripraví jednu prácu danej skupiny a cf je priemerný pre tie sub-panely, ktoré budú citácie použí- Ciele REF sú: počet citácií (celosvetovo) na jednu prácu vať, informáciu o počtoch citácií a o medzi- v oblasti f (pole – field), v ktorej skupina zvýšiť kvalitu výskumu na vysokých ško- národných štandardoch v citovaní. pracuje. lách vo všetkých oblastiach výskumu, odmeniť a povzbudiť spoluprácu a výmenu 3. Systém hodnotenia vedy a výsku-HEFCE navrhuje hodnotiť kvalitu výstupu da- výskumníkov medzi vysokými školami,nej výskumnej skupiny nasledovne: priemyslom, verejnosťou a mimovládnymi mu na slovenských vysokých školách organizáciami, 3.1. Podpora vedy a výskumu v nedávnej0*) c/cf < 0,8 – pod medzinárodným prieme- odmeniť a povzbudiť vysoké školy, ktoré minulostirom,1*) 0,8 < c/cf < 1,2 – približne medzinárodná prinášajú úžitok priemyslu, ekonomike a spo- Financovanie verejných vysokých škôl5 (VVŠ)priemerná úroveň, ločnosti na základe excelentného výskumu, na Slovensku od roku 2000 postupne rástlo2*) 1,2 < c/cf < 2,0 – signifikantne vyššie ako identifikovať excelentný výskum na vyso- a to aj v stálych cenách roku 2000, čo umož-priemerná medzinárodná úroveň, kých školách porovnaním s medzinárod- nilo postupne vyčleniť väčšie časti rozpočtu na3*) 2,0 < c/cf < 3,0 – veľmi dobrá úroveň nými štandardmi, výskum a vývoj na VVŠ. Zároveň rástli aj počtyv medzinárodnom porovnaní, podporiť lepší manažment a udržateľnosť4*) 3,0 < c/cf – excelentný výkon v medziná- výskumnej základne. 3) The Research Excellence Framework (2009): A brief guide to proposals, dostupné na www.hefce.ac.ukrodnom porovnaní. 4) Podrobnosti sú v dvoch základných materiáloch HEFCE: Pri identifikácii excelentnosti výskumu sa HEFCE (2007a): Research Excellence Framework,Hodnotenie podľa indikátora c/cf je potom REF zameria na tri prvky: November 2007/34, dostupné na www.hefce.ac.ukvstupom pre diskusiu (peer review) panelu.4 výstupy – kvalita výskumných publikácií a HEFCE (2007b): Scoping study on the use of bibliometric analysis to measure the quality of research in UK Ukážme si teraz na jednoduchom príklade, a iných výstupov, higher education institutions, Report to HEFCE by the Cen-čo tento návrh hovorí. Podľa medzinárodných vplyvy – dodatočné uznanie získajú tí výs- tre for Science and Technology Studies, Leiden University, November 2007, dostupné na www.hefce.ac.uk.databáz je celosvetový priemer počtu citácií kumníci a ich tímy, ktorí na základe svojho Hodnotenia odborov HUM a SPOL sa týkajú materiály Bri-na jednu prácu vo fyzike cf = 8,82. Odtiaľ 3cf excelentného výskumu priniesli dokázateľ- tish Academy (2009a): Research Excellence Framework, ný úžitok pre ekonomiku, spoločnosť, ve- 26. nov. 2009, dostupné na www.britac.ac.uk/reports/= 26,46. Pohľad na informácie o citáciách prác a British Academy (2009b): Peer review, The challengesšpičkových univerzít ukáže, že ani jedna – a to rejnú politiku, kultúru alebo kvalitu života, for the humanities and social sciences, dostupné na www.ani tá najšpičkovejšia univerzita – nedosahuje prostredie (environment): REF ocení aj to, britac.ac.uk/reports/26,46 ako priemerný počet citácií na svoje ako výskumné prostredie kontinuálne pri- 5) Systém financovania vysokých škôl popisuje výborná štúdia Mederly, P. (2010): Systém financovania vysokých škôl a jehopráce vo fyzike. Ale v niektorých z týchto uni- spieva k aplikáciám výsledkov excelentného zmeny od roku 2006, In: ARRA Newsletter č.2/2010, pp. 2 – 5,verzít môžu existovať menšie pracovné tímy, výskumu. dostupné na stránke www.arra.sk/arra-newslettter21 ARRA Newsletter | máj 2011

študentov na dennom aj externom štúdiu. Na- mierne menili podmienky pre získanie tejto schéme RAE s istými rozdielmi vyplývajúcimipriek rastu financií v rozpočte sú VVŠ a výs- „výskumnej“ dotácie, napríklad namiesto dok- zväčša z podstatne väčšieho počtu obyvateľovkum a vývoj na nich podfinancované6. Podfi- torandov po dizertačnej skúške sa započítavali UK voči Slovensku a tým pádom aj podstatnenancovanie je veľmi vysoké v porovnaní so všetci interní doktorandi, ale podstata schémy väčšieho množstva hodnotených podkladov.staršími krajinami EÚ a s USA a viditeľné v po- sa nemenila. Podľa Mederlyho to v roku 2009 Jeden z rozdielov spočíval v tom, že v RAErovnaní s Českou republikou a Slovinskom. prakticky znamenalo, že na 1 000 Sk zahranič- boli výskumné oblasti rozdelené do 15 väč-Podobne ako na Slovensku sú financované ného grantu získala vysoká škola dodatočnú ších skupín, ktoré mali spolu 67 podskupín,vysoké školy a výskum a vývoj na nich dotáciu 3 711 Sk, pričom z toho bolo 698 Sk na Slovensku boli výskumné oblasti rozdelenév Poľsku a v Maďarsku. z IP1 a 3 013 z IP3. Podobne na 1 000 Sk do- do 24 skupín. máceho grantu získala VVŠ dodatočne 528 Sk Na Slovensku máme duálny systém pod- Obidve hodnotenia mali mnoho spoloč- (súčet z IP1 a IP3), za interného doktorandapory výskumu a vývoja na verejných vysokých ného. Každá fakulta predložila svoje podklady 131 945 Sk (okrem štipendií a odvodov), za ab-školách. Jednou súčasťou sú granty v rámci v určitej oblasti výskumu, pričom Akreditačná solventa doktorandského štúdia 504 555 Sk, zagrantových agentúr. Grantové schémy VEGA komisia rozdelila práce v danej vedeckej ob- každého učiteľa alebo vedeckého pracovníkaa KEGA sa na Slovensku zahrňujú tiež do in- lasti do 4 skupín – každá skupina zodpovedala 10 048 Sk, za publikáciu typu A1 (knižné publi-štitucionálneho financovania vedy a výskumu jednému z atribútov: kácie charakteru vedeckej monografie) 240 200 Sk,na vysokých školách. Je to zdôvodnené tým, a) výstupy výskumu (atribút výstupov), za publikáciu typu A2 (ostatné knižné publikácie)že príslušné prostriedky sú pridelené v rám- b) prostredie pre výskum (atribút prostredia), 73 273 Sk, za publikáciu typu B (publikácie voci dotácie zo štátneho rozpočtu vysokým ško- c) ocenenie výsledkov výskumu (atribút ocenenia). vedeckých časopisoch, autorské osvedčenia,lám. Z hľadiska tímov riešiteľov sú to však patenty a objavy) 19 385 Sk, za článok v zahra- Pracovná skupina Akreditačnej komisieprostriedky z iných ako grantových schém. ničnom karentovanom časopise 96 926 Sk,Ďalšou súčasťou je inštitucionálne financova- zhodnotila na základe podkladov predlože- v domácom karentovanom časopise 38 711 Sk,nie, podrobne špecifikované v Metodike roz- ných vysokou školou výskumnú činnosť po za článok v recenzovanom časopise alebopisu štátnej dotácie pre verejné vysoké školy. jednotlivých atribútoch a pre každý atribút v zborníku v zahraničí 11 931 Sk. vypracovala hodnotenie atribútu a profil kvality. Inštitucionálna podpora výskumu na vy- Podstatný rozdiel medzi slovenským V profile kvality pre daný atribút pracovnásokých školách sa takto skladá z troch častí. a britským (RAE) systémom spočíva v tom, že skupina určila percentuálne zaradenie posud-Prvú z nich označíme IP1 (inštitucionálna pod- slovenský systém vypočítava príslušnú časť zovaných činností resp. ukazovateľov do kate-pora, časť 1), prostriedky sú vyčlenené z pro- dotácie podľa určitého vzorca (špeciálny prí- górií A, B, C a D. V systéme RAE2008 je takétogramu 077. V roku 2009 sa 35% prostried- pad je uvedený vyššie), zatiaľ čo britský sys- hodnotenie veľmi podobné, rozdiel je v tom,kov rozpísalo podľa výsledkov výskumu. Dru- tém je založený na peer review, ktorý je síce že namiesto označenia A, B, C a D sú skupinyhá časť inštitucionálnych prostriedkov (IP2) časovo aj finančne náročnejší, na druhej strane podľa kvality označené ako 4*, 3*, 2*, 1* a 0*.z hľadiska Ministerstva školstva, vedy, výsku- sa však nedá tak ľahko oklamať ako systémmu a športu predstavujú prostriedky na inter- Pre atribút výstupov a atribút ocenenia založený na určitom vzorci.né grantové schémy (ako VEGA, KEGA). Tre- majú písmenká nasledujúci význam:tia časť (IP3) je rozpis časti dotácie na vzdelá- Vzorec napríklad pridelí rovnaké pro- A – špičková medzinárodná kvalita,vanie. Podľa práce Petra Mederlyho, časť 2.3, striedky na každú monografiu, ale nemôže roz- B – medzinárodne uznávaná kvalita,odsek 55: „Od roku 2005 sa začala časť dotácie líšiť medzi vynikajúcou a slabou monografiou. C – národne uznávaná kvalita,na osobné náklady vysokoškolských učiteľov, Podobne vzorec pridelí rovnaké prostriedky na D – kvalita, ktorá nie je národne uznávaná,odborných zamestnancov a administratívnych každého skončeného doktoranda, ale neroz- alebo príslušné činnosti nespĺňajú pod-zamestnancov v rámci dotácie na uskutočňo- líši medzi slabým a špičkovým doktorandom. mienky určené pre výskum v danejvanie akreditovaných študijných programov Domnievame sa tiež, že vzorec znevýhodňuje oblasti hodnotenia.rozpisovať na základe výkonu vysokej školy spoločenské a humanitné vedy, ktorých autorivo výskume. ...Ako kritériá na určenie výkonu publikujú zriedkavejšie v zahraničných karen- 6) Beblavý,M.; Králiková, R.; Pišút, J. (2008): Znalostná spo-vo výskume pre tento rozpis sa v roku 2005 tovaných časopisoch vzhľadom k prírodným ločnosť, vysoké školy, veda a výskum, In: Slovensko 2008,stanovili úspešnosť v získavaní zahraničných a lekárskym vedám. editori M. Kollár, G. Mesežnikov a M. Bútora, Bratislava:výskumných grantov, domácich výskumných Inštitút pre verejné otázky.grantov, počet absolventov doktorandského 3.2 Komplexná akreditácia verejných vy- 7) Mederly, P. (2010): Systém financovania vysokých škôl a jeho zmeny od roku 2006, In: ARRA Newsletter č.2/2010,štúdia, počet interných doktorandov po dizer- sokých škôl na Slovensku a jej príbuznosť pp. 2 – 5, dostupné na stránke www.arra.sk/arra-newsletttertačnej skúške a výsledky dosiahnuté v publi- so schémou RAE2008 8) Ministerstvo školstva SR: Kritériá na hodnotenie úrovnekačnej činnosti a v umeleckej tvorbe.“ 7 výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti Súčasťou komplexnej akreditácie vysokých v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy. V roku 2005 bolo rozpísaných na základe škôl v SR a ich fakúlt bolo aj hodnotenie úrovne Dostupné na stránke Akreditačnej komisie www.akredkom.skvýkonu vo výskume vysokej školy 15% dotácií ich výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej Na str. 1. tohto materiálu je pozn. p. čiarou 2), v ktorej sa konštatuje, že „pri návrhu týchto kritérií boli použité aj nie-na osobné náklady. V rokoch 2006 a 2007 to tvorivej činnosti. Toto hodnotenie uskutočnila ktoré princípy britského systému Research Assessmentbolo 20%, v roku 2008 to bolo 30%, v roku 2009 Akreditačná komisia podľa vopred stanove- Exercise používaného na hodnotenie výskumu vo Veľkej35% a v roku 2010 až 40%. Po roku 2006 sa ných kritérií.8 Použitá metodika bola blízka Británii od roku 1992.“22 ARRA Newsletter | máj 2011

Tab. 1: Ukážka výsledkov RAE2008 – Chémia(V tabuľke uvádzame celkový profil kvality vo výskume, teda percentá v jednotlivých stupňoch pre danú univerzitu a danú oblasť vied (UOA18 – Chemistry).)Pracovisko 4* 3* 2* 1* 0*University Birmingham 10 50 35 5 0University Cambridge 40 40 20 20 0University Oxford 30 45 25 0 0Zdroj: Research Assessment Exercise: The Oucome, Dec. 2008, dostupné na www.hefce.ac.ukTab. 2: Ukážka výsledkov Komplexnej akreditácie Univerzity Komenského v oblasti výskumu 12 – Chémia, chemická technológiaa biotechnológie(V tabuľke uvádzame celkový profil kvality pre jednu fakultu, ktorá pre túto oblasť výskumu predložili doklady.)Pracovisko A B C DPrírodovedecká fakulta 10 50 35 5Zdroj: Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení Univerzity Komenského v Bratislave, dostupné na www.akredkom.sk v časti SprávyTab. 3: Ukážka výsledkov RAE2008 – Fyzika(V tabuľke uvádzame celkový profil kvality vo výskume, teda percentá v jednotlivých stupňoch pre danú univerzitu a danú oblasť vied (UOA 19 – Physics).)Pracovisko 4* 3* 2* 1* 0*University Birmingham 20 40 30 10 0University Cambridge 25 40 30 5 0University Oxford 20 35 35 10 0Zdroj: Research Assessment Exercise: The Oucome, Dec. 2008, dostupné na www.hefce.ac.ukTab. 4: Ukážka výsledkov Komplexnej akreditácie Univerzity Komenského v oblasti výskumu 9 – Fyzika a vedy o Zemi a vesmíre(V tabuľke uvádzame celkový profil kvality pre dve fakulty, ktoré pre túto oblasť výskumu predložili doklady.)Pracovisko A B C DFakulta matem., fyziky a inform. UK 90 10 0 0Prírodovedecká fakulta UK 85 15 0 0Zdroj: Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení Univerzity Komenského v Bratislave, dostupné na www.akredkom.sk v časti SprávyTab. 5: Ukážka výsledkov RAE2008 – Právo(V tabuľke uvádzame celkový profil kvality vo výskume, teda percentá v jednotlivých stupňoch pre danú univerzitu a danú oblasť vied (UOA 38 – Law).Pracovisko 4* 3* 2* 1* 0*University of Cambridge 25 35 35 5 0Zdroj: Research Assessment Exercise: The Oucome, Dec. 2008, dostupné na www.hefce.ac.ukTab. 6: Ukážka výsledkov Komplexnej akreditácie Univerzity Komenského v oblasti výskumu 7 – Právo(V tabuľke uvádzame celkový profil kvality pre jednu fakultu, ktorá pre túto oblasť výskumu predložili doklady.)Pracovisko A B C DPrávnická fakulta UK 30 70 0 0Zdroj: Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení Univerzity Komenského v Bratislave, dostupné na www.akredkom.sk v časti Správy23 ARRA Newsletter | máj 2011

Aj keď, striktne vzaté, nie je možné tabuľky Vo Veľkej Británii sa výsledky RAE2008 Podrobnosti k výpočtu výšky finančnýchz RAE2008 a z Komplexnej akreditácie v SR používajú pri rozpise inštitucionálnych prostried- prostriedkov pridelených univerzite za výsledkyporovnať, pretože škály zodpovedajú inému kov pre jednotlivé vysoké školy. Na Slovensku vo vede sú v článku 57 Metodiky. Podľa nehopočtu stupňov, dá sa očakávať, že stupne by to v princípe bolo tiež možné, ale bolo by sa tento príspevok vypočíta nasledovne:4*, 3* a 2* zodpovedajú stupňom A, B a C. užitočné predtým uskutočniť podrobnú meta- a) výskumné granty zo zahraničia 14%Ak je to tak, potom tabuľky naznačujú, že evalváciu Komplexnej akreditácie a možno aj b) výskumné granty domáce 14%panely v britskom RAE2008 a Akreditačná preškálovať hodnotenie v budúcnosti s prihliad- c) počet denných doktorandov 14%komisia používali pri hodnotení iné kritériá. nutím na porovnanie so zahraničím. d) počet absolventov doktorandského štúdia 14% e) počet učiteľov a vedeckých pracovníkov 14%Poznámka k porovnaniu profilov kvality 3.3 Súčasný systém financovania verej- f) publikačná činnosť 27%výskumu na niektorých britských a sloven- ných vysokých škôl podľa výsledkov vo g) umelecká tvorba 3%ských vysokých školách: Slovenské vysoké výskume a otázka koncepcie financovaniaškoly odovzdávali v podkladoch z určitej ob- výskumu na Slovensku V texte sa hovorí o tom, že Minister-lasti 50 výstupov, zatiaľ čo britské odovzdá- stvo školstva bude prideľovať doktorandskévali až 4 výstupy za každého pracovníka. Podľa Metodiky rozpisu dotácií zo štátneho roz- miesta najmä na tie fakulty, na ktorých jePri britských inštitúciách bolo odovzda- počtu verejným vysokým školám na rok 2010, intenzívny výskum. Čo sa chápe pod inten-ných viac podkladov na jedného pracovníka čl. 6, písm. a) „v rámci výkonového delenia zívnym výskumom však nebolo v materiália mohlo sa stať, že pri menších počtoch finančných prostriedkov na mzdy sa zvyšuje špecifikované.podkladov na slovenskej inštitúcii bol fak- podiel finančných prostriedkov delených podľaticky urobený výber podľa kvality. výkonu vo vede na 40%“. Podľa písm. b) „v peda- gogickom výkone vysokých škôl sa zohľadňuje 9) Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2010, MŠ SR – 2010 – 719/1332 – 1:071, uplatniteľnosť absolventov v odbore“.9 dostupné na stránke Ministerstva školstva www.minedu.sk Tab.7: Porovnanie počtov publikácií a citácií na práce z oblasti fyziky a chémie pre niekoľko vybraných domácich a zahraničných akademických inštitúcií V tabuľke 7 uvádzame pri každej z dvoch vybraných vedeckých oblastí celkový počet publikácií za obdobie posledných desať a pol roka a v nasledujúcom stĺpci priemerný počet citácií na jednu prácu ako indikátor (aspoň proxy) priemernej kvality prác. Aj tu však treba pripo- menúť, že tak ako na Slovensku, aj v zahraničí sú priemerné hodnoty inštitúcií dané priemerom z jednotlivých pracovných skupín rôznej kvality. V posledných troch riadkoch tabuľky sú Univerzita Cambridge, Harvardova univerzita a CALTECH, ktoré sa pravidelne umiestňujú na prvých miestach svetových tabuliek. Univerzita Cambridge je podľa týchto tabuliek v oblastiach fyzika a chémia evidentne úspešnej- šia ako najlepšie vysoké školy na Slovensku v týchto disciplínach. Inštitúcia Fyzika Fyzika Chémia Chémia počet publikácií citácie / publikácia počet publikácií citácie / publikácia UK Bratislava 741 11,13 1 068 7,29 SAV 1 831 7,66 1 209 8,05 STU Bratislava 1 217 7,31 KU Praha 1 609 9,88 1 488 10,36 MU Brno 766 7,74 LE Uni Budapest 876 12,41 1 249 10,34 University of Helsinki 1 550 21,05 1 941 13,37 Uni Lund 2 715 17,57 2 973 15,89 ETH Zürich 4 151 17,75 4 822 19,05 Uni Cambridge 7 491 14,55 4 774 15,31 Uni Harvard 4 135 22,14 2 713 31,69 Uni CALTECH 4 369 20,62 2 160 31,69 Svet 833 345 8,82 117 6594 10,61 Zdroj: Research Assessment Exercise: The Oucome, Dec. 2008, dostupné na www.hefce.ac.uk24 ARRA Newsletter | máj 2011

Pri hodnotení publikačnej činnosti sa pu- Viaceré nedostatky v Metodike rozdele- s 3* získala 3 body, práca s 2* už len 1blikácie v karentovaných časopisoch hodnotia nia prostriedkov pre rok 2010 boli odstránené bod a práca s 1* nič. Strmosť a selektivitavyššie ako v nekarentovaných, pri domácom v Metodike pre rok 2011. ale rástla s časom, takže ak by sa systémkarentovanom časopise sa počet publikácií zavádzal aj u nás, parametre by sa tiežnásobí dvomi a pri zahraničnom karentova- Zavedenie jednotného evalvačného pro- s časom menili.nom časopise piatimi. tokolu pre všetky výskumné inštitúcie na Slo- vensku, financované zo štátneho rozpočtu, by Skúsenosti s RAE a s jeho zavádzanímZáver – zhrnutie a odporúčania pre bolo podstatným krokom vpred. Nie je to ale v iných krajinách by mohli byť pre Slovenskoslovenský systém jednoduchá úloha, vyžaduje si to vytvorenie veľmi užitočné. V RAE s 12 členmi v jednom metodiky hodnotenia, ktorá bude „nastavená“ paneli majú spravidla len jedného zahraničnéhoV kontexte dlhodobého podfinancovania slo- na medzinárodnú úroveň výskumu a úplne člena. V oveľa menšom Hong Kongu, kde –venskej vedy bolo oficiálne oznámených vylúči konflikt záujmov. Ak odmietneme podobne ako na Slovensku – každý každéhoviacero stratégií o podpore vedy, výskumu porovnanie so svetovou špičkou, skončíme pozná, nedávno zvažovali možnosť, že bya vývoja, vrátane projektu MINERVA (Mobili- spravidla pri tom, že všetky naše pracoviská sú všetci členovia panelov boli zo zahraničia.zácia Inovácií v Národnej Ekonomike a Rozvoj excelentné a zaslúžia si najvyššie možné finan-Vedecko- vzdelávacích Aktivít), Projektu spo- covanie – ktoré bude veľmi skromné a bude Briti sú presvedčení, že používanie sys-ločnosti založenej na vedomostiach i Progra- veľmi málo súvisieť s kvalitou výskumu. tému RAE podstatne prispelo ku kvalitemového vyhlásenia súčasnej vlády.10 V oveľa výskumu u nich13. Cesta k dobrému systémumenšej miere sú rozpracované konkrétne Aj s prihliadnutím na všetky problémy financovania výskumu podľa kvality a kvantitykroky na podporu špičkového výskumu. spojené s procesom Komplexnej akreditácie u nás je určite dlhá a namáhavá, ale výsledok vysokých škôl treba vyzdvihnúť, že sa v slo- by rozhodne stál zato. V minulosti vznikli nástroje, ktoré by po venských podmienkach podarila výnimoč-určitom dopracovaní mohli podstatne pomôcť Oznámenie: Článok vznikol v rámci riešenia ná vec. Uskutočnila sa verzia britského sys-pri vytváraní schém pre financovanie špičko- projektu podporeného grantom APVV – 0384 tému RAE2008. Táto naša verzia nebola až takvého výskumu. Patrí k nim: – 07. Práca odzrkadľuje názory autora, ktoré úspešná v tom, na čo mala byť aplikovaná, Agentúra na podporu výskumu a vývoja teda pri začleňovaní vysokých škôl k univer- nemusia byť zdieľané ostatnými pracovníkmi (APVV). APVV je často kritizovaná, ale na- zitným či neuniverzitným vysokým školám12, a členmi orgánov ARRA. priek tomu je tým najlepším, čo v súčasnosti bola ale úspešným pokusom implemento- na Slovensku máme. Špičkový výskum hodný vať britský systém RAE2008 na naše pod- podpory tu definujú panely expertov výberom mienky. Keď používame spojenie „úspešný projektov navrhnutých na udelenie grantov. pokus“, nemáme na mysli to, že je možné Inštitucionálna podpora vedy v rámci me- schému hneď a bezo zmien použiť na inštitu- todiky rozpisu dotácií pre vysoké školy.11 cionálne financovanie výskumu na vysokých Schéma použitá v roku 2010 sa však nedá školách na Slovensku. Skôr máme na mysli nazvať inštitucionálnou podporou špičko- to, že po dopracovaní podrobností by sa sché- 10) „Vláda chce potiahnuť dopredu slovenskú vedu, aby sa stala medzinárodne konkurencieschopnou. Jurzyca podot- vej vedy. Kritériá pre rozpis 40% mzdových ma dala použiť aj u nás – a to by bol mimo- kol, že treba rozlišovať medzi špičkovou vedou, vedou a pave- prostriedkov nezodpovedajú špičkovému riadny úspech. Pred jej použitím by určite dou. Nový grantový systém podľa neho bude prioritne najviac výskumu. Je to zrejmé už z toho, že ob- bolo potrebné urobiť viacero analýz (či meta- peňazí dávať do špičkovej vedy.“ Zdroj: Jurzyca: Chceme po- hnúť školstvom dopredu. In: www.webnoviny.sk, 30. júla 2010 sahujú počty doktorandov (bez analýzy ich analýz), a to najmä porovnať náročnosť „V rámci podpory vedy a výskumu plánuje rezort viac prihlia- kvality), počty absolventov doktorandského oboch schém, napríklad pomocou priemernej dať na kvalitu vedeckých projektov a vytvoriť nový grantový štúdia (bez analýzy kvality), počty publikácií citovanosti prác v prírodných a lekárskych systém.“ Zdroj: Tlačová konferencia 30. júla 2010, stránka Ministerstva školstva www.minedu.sk (bez analýzy ich kvality, napríklad počtami vedách ako aj doriešiť otázky možného konfliktu „Vláda transformuje Agentúru na podporu výskumu a vývoja citácií alebo pomocou peer review) a počty záujmov v britskej a v slovenskej verzii. (APVV) na nezávislú organizáciu a podporí jej rastúci význam učiteľov a vedeckých pracovníkov (tiež bez pri financovaní výskumu a vývoja na Slovensku.“ Zdroj: Pro- analýzy ich kvality). Ak sa má táto schéma Na to, aby sme dosiahli parametre brit- gramové vyhlásenie vlády SR na roky 2010 – 2014. zachovať považujeme za potrebné analy- ského RAE, ktorý sa vyvíja už 25 rokov, bude 11) Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vy- sokým školám na rok 2010, MŠ SR – 2010 – 719/1332 – 1:071, zovať jej viaceré aspekty: potrebná dlhoročná systematická práca. Týka dostupné na stránke Ministerstva školstva www.minedu.sk Rozdeľuje schéma prostriedky rovno- sa to napríklad nasledujúcich bodov: 12) Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným merne alebo podľa kvality? Britský systém RAE je veľmi selektívny, vysokým školám na rok 2011, dostupné na stránke Minis- terstva školstva www.minedu.sk a Ostrovský, I. (2010): Kla- Ako sa prostriedky re-distribuujú na 75% inštitucionálnej podpory získa len 16% sifikácia vysokých škôl 2009 (prehľad), In: ARRA Newsletter univerzitách a na fakultách? inštitúcií. č.1/ 2010, k dispozícii na stiahnutie: www.arra.sk/arra- newsletter. Pozri aj Editoriál F. Devínskeho. Nie je 40% mzdových prostriedkov prí- Prideľovanie množstva prostriedkov rastie 13) Thirunamachandra, R. (5. apríl 2011): Research Assessment liš veľa na to, aby sa dalo politicky ustáť strmo s počtom hviezdičiek. Napríklad prá- – a UK perspective, odborný seminár s podporou Ministerstva ich rozdelenie podľa skutočnej kvality? ca s 4* získala v roku 2008 7 bodov, práca školstva SR a Predsedníctva SAV, Bratislava.25 ARRA Newsletter | máj 2011

ARRA Newsletterwww.arra.skročník 5, číslo 1–2, rok 2011šéfredaktor: Ján Pišútvydáva:© Akademická rankingováa ratingová agentúraBárdošova 2/A831 01 Bratislava 3ARRA Newsletter je recenzovaný.Táto práca bola podporenáAgentúrou na podporu výskumua vývoja na základe zmluvyč. APVV-0384-07.Informácia pre prispievateľov:Svoje príspevky, námety a komentáremôžete zasielať e-mailom na adresuarra@arra.sk (v predmete správyuveďte „newsletter“). Akceptujemepríspevky vo formáte MS Word,resp. kompatibilnom formáte.Nevyžiadané príspevky nevraciame.

http://www.arra.sk	172
http://arra.sk	34
http://www.slideshare.net	1
http://www.arra.sk:80	1

Newsletter 2011 01-02

by arraweb

Accessibility

Upload Details

Usage Rights

4 Embeds 208

Statistics

Newsletter 2011 01-02 Document Transcript