Newsletter 2010 03
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Newsletter 2010 03

on

  • 744 views

 

Statistics

Views

Total Views
744
Slideshare-icon Views on SlideShare
691
Embed Views
53

Actions

Likes
0
Downloads
4
Comments
0

2 Embeds 53

http://www.arra.sk 42
http://arra.sk 11

Accessibility

Upload Details

Uploaded via as Adobe PDF

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

    Newsletter 2010 03 Newsletter 2010 03 Document Transcript

    • newsletter december 2010 | číslo 3 | ročník 4 Editorial téma čísla V súčasnom vzrastajúcom globálnom Výsledky prieskumutrhovom prostredí využívanie a implemen-tácia vedeckých poznatkov do všetkýchsektorov spoločenského života predstavu- názorov špičkovýchjú mieru vyspelosti danej krajiny, regiónu,kontinentu. Sú neúprosným trvalým impe-ratívom pre mobilizáciu tvorivého ľudského vedcov na faktory,potenciálu inštitúcií vysokoškolského vzde-lávania, inštitúcií základného a aplikova-ného výskumu produkovať nové poznatky, ktoré ich motivovaliobjavovať nové technológie, materiály, ino-vovať existujúce postupy, pripravovať no-vých odborníkov a podporovať, či udržiavať pre vedeckú činnosťkomunikáciu s medzinárodnou vedeckoukomunitou. Podľa Miroslava Beblavého, ako uvie- a ktoré prispeli k ichdol na konferencii „Slovenské vysoké škol-stvo – úspech či tragédia“ v októbri 2009:„Vedecká produkcia na Slovensku, ktorá by kvalitnej prípravespĺňala kritériá pre medzinárodné uznaniestagnuje“. Je tomu skutočne tak? Slovenská his-tória kreovania a modernizácie terciárneho ARRA sa venuje proble-vzdelávania, a najmä budovania vedy a vý- matike vedeckej špičky opa-skumu, ako aj celkovej infraštruktúry ve- kovane od roku 2007 a po-domostnej spoločnosti má svoje objektívne kúsila sa identifikovať tútolimity a často sa vyznačuje väčšmi proklama- významnú skupinu vedcov,tívnou podobou v strategických národných či vedeckých pracovísk vomateriáloch, ako reálnymi krokmi v oblasti viacerých svojich výstupoch,financovania, inštitucionalizácie, sieťovania pozri napr. ARRA NewsLet-s domácimi a zahraničnými pracoviskami. ter 2009, No 2. Napriek vyššie uvedenému aj na Slo- V tomto čísle prinášamevensku existujú špičkoví vedeckí pracovníci prehľad názorov našich ve-s medzinárodným kreditom a napriek fi- deckých špičiek na podmien-nančnej podvýžive, nedostatočnému vyba- ky, ktoré pre vznik špičiek naveniu, zohrávajú kľúčovú úlohu pri napĺňa- Slovensku sú a boli potrebné.ní cieľov európskej konkurencieschopnosti. Ich myšlienky môžu byť uži-Nielenže vytvárajú nové poznatky, ale čo je točné aj pre výchovu mladýchdôležité pre budúcnosť – školia mladých vedeckých pracovníkov.vedeckých pracovníkov, organizujú vedeckýživot a zakladajú nové vedecké školy. Daniela Drobná a Ján Pišút
    • Výsledky prieskumu názorov Výsledky dotazníka Motivačné faktory na základnej a strednej školešpičkových vedcov na Z obr. 1 vidno, že respondenti najvyššie ocenili svoju účasť na súťažiach predmetových olympiád, len o niečo nižšie priemerné bodo-faktory, ktoré ich motivovali vé ohodnotenie získali učitelia na základných a stredných školách a za nimi nasleduje vplyv rodičov. Hodnotenie vplyvu rodičov bolo,pre vedeckú činnosť a ktoré celkom prirodzene, trocha rozkolísané. Vyso- ké hodnotenia dávali respondenti najmä vte- dy, keď nasledovali kariéru rodičov.prispeli k ich kvalitnej príprave Poučenie pre prípravu talentov, ktoré z tohto vyplýva je, že by bolo žiaduce pod- porovať súťaže ako predmetové olympiádyKatarína Tichá Hudecová1), Neva Pišútová a Ján Pišút1,2) a všemožne podporovať obetavých a schop- ných učiteľov. Najvyššie hodnotené faktory počas Úvod obdobia. V rokoch 1963 – 1969 bolo obdo- (bakalárskeho a magisterského) V roku 2007 ARRA pripravila a na zákla- bie istého „odmäku“, ktoré skončilo obdo- štúdia na vysokej školede scientometrických dát a podľa odborov bím normalizácie a v rokoch 1984 – 1989 Podľa obr. 2 boli respondentmi najvyššiezostavila skupiny špičkových vedeckých pra- prišlo k ďalšiemu odmäku. Podľa termínu hodnotené prednášky niektorých učiteľovcovníkov na Slovensku. Podrobnosti možno Milana Šimečku „veľká história“ ovplyvňo- (respondenti asi mali na mysli tie prednášky,nájsť na stránke www.arra.sk . O dva roky ne- vala „malú (osobnú) históriu“ a v obdobiach ktoré ich najviac ovplyvnili, teda tie najlep-skôr sme zostavili dotazník, ktorý sme zaslali „odmäku“ boli medzinárodné styky ľahšie. šie), tesne sledované osobným kontaktomvšetkým 85 pracovníkom vo vedeckej špičke Druhá skupina faktov súvisí s rozvojom s učiteľom. Ďalej nasledujú odborné semináres prosbou o vyplnenie. Odpovede sme získali vysokých škôl na Slovensku. Lekárska fa- a učebnice s ďalšími študijnými materiálmi.od 39 vedcov, čo predstavuje 46%. kulta Univerzity Komenského začala vzde- Možné poučenie z týchto výsledkov spo- Cieľom dotazníka bolo zistiť názor na to: lávanie svojich študentov v roku 1919 a do číva jednak v tom, že by fakulty mali čo naj- 1) ktoré faktory motivovali špičkových ve- roku 1939 na nej promovalo len niečo vyše viac pozornosti venovať kvalite prednášok (čo deckých pracovníkov na Slovensku k ve- 2000 absolventov. Postupne zahájili svoju je pomerne náročné a snáď aj preto sa tomu deckej dráhe počas rokov, ktoré strávili činnosť aj ďalšie fakulty Univerzity Komen- dosť pozornosti nevenuje) a jednak v tom, že na základnej a strednej škole, ského: Právnická a Filozofická fakulta v roku je žiaduce podporiť osobný styk študentov 2) ktoré faktory prispeli ku kvalite ich 1921, Prírodovedecká fakulta v roku 1940, s učiteľmi. prípravy pre vedeckú činnosť počas ich Pedagogická fakulta v roku 1946, samostat- (v dnešnej terminológii) bakalárskeho ná Farmaceutická fakulta v roku 1952, sa- Pozitívne faktory počas a magisterského štúdia na vysokej škole, mostatná Fakulta telesnej výchovy a športu doktorandského štúdia a po ňom 3) ktoré faktory prispeli k ich vedeckému v roku 1965 (predtým Inštitút telesnej vý- Najvyššie hodnotili respondenti tie fak- rastu počas ich doktorandského štúdia chovy a športu), Jesseniova lekárska fakulta tory, ktoré súvisia s ich prácou a štúdiom (v dnešnej terminológii) a po ňom. v Martine v roku 1969, Matematicko – fyzi- v zahraničí. Najvyšší priemer bodov získala V dotazníku boli aj otázky o názore res- kálna fakulta v roku 1980 (rozdelením Príro- práca v zahraničnej výskumnej skupine, po- pondentov na dovedeckej fakulty), Fakulta managementu tom dlhší pobyt v zahraničí, po ňom školiteľ 4) porovnanie kvality vedeckej práce v ich od roku 1991, atď. PhD. práce zo zahraničia a po ňom dlhodobá oblasti záujmu na Slovensku a vo svete, Intenzívnejšie vzdelávanie v oblasti prí- zahraničná spolupráca a pobyt vo vedeckej 5) podobné porovnanie s krajinami V4. rodných vied začalo až po druhej svetovej inštitúcii. vojne, koncom 40-tych a najmä v 50-tych Pomerne málo bodov získala účasť na Pri analýze výsledkov odpovedí responden- rokoch, pričom v počiatkoch podstatne po- domácich konferenciách a vplyv spoluprá-tov je užitočné si pripomenúť niektoré fakty. mohli profesori českých vysokých škôl. Po- ce s kolegami – doktorandmi. Prvé zistenieVäčšina pracovníkov vo vedeckej špičke na dobne tomu bolo aj s technickými vedami, naznačuje, že naši špičkoví vedci nemajú naj-Slovensku je vo vekovom rozmedzí 50 až 70 Slovenská vysoká škola technická vznikla vyššiu mienku o konferenciách organizova-rokov. Tí, ktorí majú dnes okolo 70 rokov, v 40-tych rokoch, ale jej intenzívna činnosť ných u nás doma, druhý fakt môže súvisieťukončili vysokoškolské (magisterské) štúdium začala až koncom 40-tych a najmä v 50-tych s tým, že pri príprave doktorandov sa málov rokoch 1961 – 1963 a doktorandské štúdium rokov. Toto platí aj o pracoviskách Sloven- stimulovala tímová spolupráca doktorandov(vtedy ašpirantúru) okolo roku 1968. Dnešní skej Akadémie Vied. S istým časovým skl- na riešených problémoch.päťdesiatnici ukončili vysokoškolské štúdium zom zahájili svoju činnosť aj vysoké školy Vysoko hodnotené faktory súvisiace sov rokoch 1981 – 1983 a doktorandské štú- v Košiciach a v Žiline. zahraničnou spoluprácou sú prirodzené, akdium okolo roku 1988. V oboch prípadoch Z týchto údajov vidno, že dnešní vedec- si uvedomíme, že v ktorom období dnešnísa ich štúdium ukončilo v období socializmu. kí pracovníci vo veku 50 – 70 rokoch patria vedci a vysokoškolskí učitelia študovali a ab-Medzinárodné styky boli za socializmu dosť najmä k druhej generácii vysokoškolských solvovali doktorandské štúdium. Zatiaľ čo naobmedzené, hoci sa vyskytovali lepšie a horšie učiteľov a vedeckých pracovníkov. Slovensku sa ich disciplíny zväčša len pomaly1) ARRA, 2) FMFI UK2 ARRA newsletter | december 2010
    • rozvíjali v situácii systematického nedostatku možná. V týchto oblastiach boli aj výskumné Porovnanie kvality práce v našichčasopisov (internet ešte nebol) a nedostatku otázky u nás a v zahraničí formulované rov- pracovných skupinách a vo svetezdrojov (ani grantové systémy u nás neboli) nako. V oblastiach spoločenských a huma- Ako vidno z obr. 4 a z obr. 5 respondentibolo štúdium v zahraničí podstatne efektív- nitných vied zahraničná spolupráca možná hodnotia kvalitu práce v svojich oblastiach nanejšie. Asi to súvisí aj s tým, aj keď sme tento nebola o výskumné otázky nebolo ani možné Slovensku v porovnaní so svetom (respektíveefekt neštudovali, že viacerí vedci, ktorí emi- rovnako formulovať (napríklad kvôli rozdie- s krajinami V4) pomerne vysoko. Tieto vý-grovali majú dnes za sebou veľmi úspešnú ka- lom vo filozofií tak ako sa chápala v zahraničí sledky tu nebudeme komentovať.riéru, ktorá by sa im doma nemusela vydariť. a ako sa v rámci marxistickej filozofie chápala Väčšina špičkových vedcov podľa zaradenia u nás). Toto sú pravdepodobne príčiny pre- Záverečné poznámkyARRA pracuje v oblasti matematiky a prírod- čo sa ešte aj dnes na niektorých pracoviskách Tento prieskum názorov vedeckých špičiekných vied (fyzika, chémia, biológia). V týchto v oblasti spoločenských a humanitných vied na Slovensku bol u nás prvým svojho druhu.oblastiach, v časových obdobiach „odmäku“, spolupráca so zahraničím rozvíja len ťažko V takejto situácii sme sa asi nemohli vyhnúťbola predsa len medzinárodná spolupráca a pomaly. niektorým nejednoznačnostiam pri formu-ARRA newsletter | december 2010 3
    • lovaní otázok. V niečom sme sa už poučili a v niečom sa, dúfame, poučíme pri disku- siách s kolegami a s čitateľmi. Súčasťou dotazníku boli aj otvorené otáz- ky, v ktorých sa respondenti mohli vyjadriť k stavu vedy na Slovensku a ku krokom, ktoré by tento stav mohli zlepšiť. Táto časť dotaz- níkov je zhrnutá v samostatnom materiály, ktorý nájdete na stránke www.arra.sk. Odpo- vede sú uvedené spolu s plným menom, ak s tým autori súhlasili, inak sú anonymné. Pri menách sme neuvádzali žiadne tituly, pretože meno v „špičke“ je podľa nášho názoru viac ako tituly. Ďakujeme všetkým respondentom za ich vzácny čas, ktorí venovali odpovediam na otázky v dotazníku. Sme presvedčení o tom, že vytvorili veľmi podnetný materiál, s kto- rým sa ešte budeme zaoberať. ARRA newsletter www.arra.sk číslo 3, ročník 4, rok 2010 ISSN 1337-3471 šéfredaktor: Ján Pišút vydáva: © Akademická rankingová a ratingová agentúra I. Bukovčana 16, Bratislava (korešpondenčná adresa: ARRA, Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava 1) ARRA newsletter je recenzovaný. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0384-07. Informácia pre prispievateľov: Svoje príspevky, námety a komentáre môžete zasielať e-mailom na adresu arra@arra.sk (v predmete správy uveďte „newsletter“). Akceptujeme príspevky vo formáte MS Word, resp. kompatibil- nom formáte. Nevyžiadané príspevky sa nevracajú. Články prezentujú názory autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať názory redakcie.4 ARRA newsletter | december 2010