newsletter                                                                                      apríl 2010 | číslo 2 | roč...
Systém financovaniaSystém financovania                                                                                    ...
štátneho rozpočtu, teda „prepadli“ a vysoké     zamestnancov rozpisovať na základe výko-        najmä tým, ktoré nemajú sc...
nia boli uvedené existencia jasných a jedno-    Prehľad hlavných zmien systému financova-                                 ...
koncom – vo väčšine kritérií sa berie obdobie     nemali podstatnejší praktický dopad a ich            výkonových ukazovat...
Financovanie vedy                                                                               len VEGA) je vnútornou ved...
najväčším zdrojom financií operačné progra-      logická agentúra Českej republiky). Z tohto      nisterstva školstva SR, ...
Graf č. 2:                                 Graf č. 4:                              jednu publikáciu ako aj na jedného     ...
a Spolková republika Nemecko (2,51                                                                                  %HDP)....
sektory sa rýchlo rozvíjajú, naprík-       SR, MH SR a MF SR,                           akreditovaných študijných pro-lad ...
Newsletter 2010 02
Newsletter 2010 02
Newsletter 2010 02
Newsletter 2010 02
Newsletter 2010 02
Newsletter 2010 02
Newsletter 2010 02
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Newsletter 2010 02

1,228

Published on

Published in: Business, Economy & Finance
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
1,228
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0
Actions
Shares
0
Downloads
11
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Newsletter 2010 02

  1. 1. newsletter apríl 2010 | číslo 2 | ročník 4 EditorialFinancovanie vysokých škôl a vedy je - popri kvalitevzdelávania a samotnej výskumnej činnosti - v slo- téma číslavenskom akademickom prostredí zrejme najčastej-šie diskutovanou témou. Často sa spomína, a je tomožné veľmi presvedčivo dokázať, že vysoké školyna Slovensku sú finančne zabezpečené vý- Financovanie vysokých škôlrazne menej, ako vo vyspelých krajináchči dokonca u našich susedov. Platí to v abso-lútnych číslach i v ukazovateľoch vztiahnu-tých pomerne k výške HDP týchto krajín.Tento stav je chronický, vzťahuje sa aj na vedu(a na iné inštitúcie, ktoré sa výskumom zaobera-jú) a predstavuje bezpochyby významný limitujúcifaktor celkovej kvality i rozsahu vzdelávacej i vý-skumnej činnosti na Slovensku.Na druhej strane platí, že významným faktoromovplyvňujúcim vysoké školy a vedecké ustanoviz-ne nie je len výška finančných prostriedkov, kto-ré majú na svoju činnosť k dispozícii. Možno eštedôležitejší je spôsob, akým sú rozdeľované. Tentotiž vytvára motivácie - podnecuje preferovanésprávanie, menej žiaduce správanie potláča alebosa k nemu správa indiferentne. V článkoch tohtonewslettra sa zaoberáme práve systémom financo-vania verejných vysokých škôl a vedy na Slovensku,porovnávame ho s českým a venujeme sa dôsled-kom, ktoré mali zmeny v nastavení tohto systémuna správanie financovaných inštitúcií.Ukazuje sa, a nie je to nič prekvapivé, že finančnámotivácia je veľmi silná. Vysoké školy rýchlo rea-gujú na nové motivátory, ktoré financovateľ do sys-tému zahrnie. Rýchlo sa prispôsobujú zmenenémuprostrediu. Zostavovateľ systému má v rukách silný v čísle nájdetenástroj, ktorým dokáže správanie vysokých škôl avedeckých inštitúcií významne ovplyvňovať. O to Systém financovania verejných vysokýchväčšia je ale zodpovednosť, ktorá na nich leží. škôl a jeho zmeny od roku 2006Otázkou navyše zostáva, či takto formované vyso- autor: Peter Mederly strana 2ké školstvo je v súlade s potrebami a očakávaniamištudentov. Keď vidíme, ako finančné motivátoryfungujú, je stále zrejmejšie, že by fungovali aj v prí-pade zavedenia školného na vysokých školách (veľ- Financovanie vedy a výskumu v SR a ČRmi pravdepodobne oboma smermi - aj vo vzťahu autori: Katarína Tichá Hudecová, Michal Považan strana 6k študentom, z ktorých zatiaľ iba štvrtine záleží nakvalite vzdelávania, ktoré na vysokej škole získava-jú). V prospech zavedenia školného tak nehovorí Stav a trendy vo financovaní vedylen možnosť, ako získať na fungovanie škôl viac pe-ňazí, ale predovšetkým spôsob, akým by toto opat- a výskumu na slovenských verejnýchrenie ovplyvnilo správanie celého systému. vysokých školáchJuraj Barta autor: Ján Pišút strana 9
  2. 2. Systém financovaniaSystém financovania Zohľadňuje sa tiež kvalifikačná štruktúra kvalifi Zohľadňuje sa tiež učiteľov vysokej školy. učiteľov vysokej školy. Systém financovania Zohľadňuje sa tiež kvalifikač Koeficienty KPN pre jednotlivé študijné pre jedno Koeficienty KPN od- učiteľov vysokej školy.verejných vysokých škôl škôl verejných vysokých bory sú odvodené od bory sú odvodené od norm normatívneho počtu Koeficienty KPN pre jednotlivé verejných vysokých škôl študentov na vysokoškolsk študentov na vysokoškolského učiteľa a od bory sú odvodené od normatí normatívneho počtu neučiteľov na vysoko- neuči normatívneho počtua jeho zmeny zmeny od roku a jeho od roku študentov na vysokoškolského školského učiteľa v danom študijnom od-danom školského učiteľa v normatívneho počtu neučiteľo a jeho zmeny od roku bore. Pri prvom nastavení bore. Pri prvom nastavení hodnôt KPN v školského učiteľa v danom št roku 2001 sa vychádzalo z aktuálnej vychádzalo z a roku 2001 sa situácie2006 2006 bore. Pri prvom nastavení ho na Slovensku a z dostupných údajov a z dostupnýc na Slovensku z iných roku 2001 sa vychádzalo z aktu 2006 krajín. krajín. na Slovensku a z dostupných ú Koeficienty KEN preKoeficienty KEN pre jed krajín. jednotlivé študijné odbory sa štandardne odbory sa štandardne odv odvodzovali od prí- Koeficienty KEN pre jednot doc. Peter Mederlydoc. Peter Mederly slušného KPN podľa vzorca KEN = podľa vzorc slušného KPN 0,5 x odbory sa štandardne odvodz (KPN+1). (KPN+1). doc. Petermatematiky, fyziky Fakulta MederlyFakulta matematiky, fyziky a informatiky a informatiky slušného KPN podľa vzorca K Výkon vysokej školy vo výskume sa určuje vo vý Výkon vysokej školy (KPN+1).Univerzity Komenského, Komenského, a informatiky Fakulta matematiky, fyziky Bratislava Univerzity Bratislava na základe nasledovných kritérií: nasledovných kri na základe Výkon vysokej školy vo výsku a) objem prostriedkov získanýchprostriedkov zís a) objem na rieše- Univerzity Komenského, Bratislava na základe nasledovných kritéri nie výskumných projektovvýskumných projektov z nie zo zahraničia, a) objem prostriedkov získan b) objem prostriedkov b) objem prostriedkov zí získaných na nie výskumných projektov zo z riešenie výskumných projektovvýskumných projek riešenie z domácich b) objem prostriedkov získan CIEĽOM TOHTO PRÍSPEVKU JE CHARAKTERIZOVAŤCIEĽOM TOHTO PRÍSPEVKU JE CHARAKTERIZOVAŤ zdrojov, zdrojov, riešenie výskumných projektovSYSTÉM FINANCOVANIA VEREJNÝCH VYSOKÝCH CHARAKTERIZOVAŤ CIEĽOM TOHTO PRÍSPEVKU JE SYSTÉM FINANCOVANIA VEREJNÝCHŠKÔL VYSOKÝCH ŠKÔL zdrojov, počet absolventov dok c) c) počet absolventov doktorandského štúdia, štúdia,NA SLOVENSKU ZAVEDENÝ ZÁKONOM VEREJNÝCH Z. Č. O SYSTÉM FINANCOVANIA Č. 131/2002 VYSOKÝCH d)ŠKÔL O NA SLOVENSKU ZAVEDENÝ ZÁKONOM Z 131/2002 početZ Z. študentov c) počet absolventov doktora d) počet študentov dokto doktorandského štúdia, NA SLOVENSKU ZAVEDENÝ ZMENE A DOPLNENÍ štúdia v dennej VYSOKÝCH ŠKOLÁCH A O ZÁKONOM Č. 131/2002 Z. Z OVYSOKÝCH ŠKOLÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH NIEKTORÝCHforme,d) počet študentov doktoran štúdia v dennej forme,ZÁKONOV (ZÁKON O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH), JEHO VÝVOJ ANIEKTORÝCH druh publikácií, umeleckej publikác VYSOKÝCH ŠKOLÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ JEHO e) počet a A štúdia e) dennejaforme, v oblas ZÁKONOV (ZÁKON O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH), VÝVOJ v počet druh f ) počet výstupov f ) počet výstupov v oblasti e) počet a druh publikácií, ZÁKONOV (ZÁKON 2006. 1 ) ZMENY 1ZMENY PO ROKU 2006.PO) ROKUO VYSOKÝCH ŠKOLÁCH), JEHO VÝVOJ A tvorby, tvorby, f ) počet výstupov v oblasti u 1) g) výskumná kapacita. g) výskumná kapacita. ZMENY PO ROKU 2006. tvorby, Všeobecná schéma pri Všeobecná schéma pri určo určovaní rozpisu do- g) výskumná kapacita.Úvod Úvod c) dotácia na rozvoj vysokej školy, rozvoj vysokejje nasledovná: suma vyčlenená na dotá- c) dotácia na tácií školy, tácií je nasledovná: suma vy Všeobecná schéma pri určovanPod systémom financovania vysokýchfinancovania vysokých škôl c) dotácia naštuden-vysokej školy, študen- čiastkyje nasledovná: suma vyčlen d) dotácia na sociálnu podporu na sociálnu ciu sa rozdelí na d) dotácia podporu ciu sa rozdelí na čiastky zod zodpovedajúce jed- Úvod systémom škôl tov. Pod tov. rozvoj tácií notlivým oblastiam jej použitia oblastiam jej pou budeme v tomto príspevku rozumieť spôsob d) dotácia na sociálnu podporu študen-budeme v tomto príspevku rozumieť spôsob notlivým (napríklad Pod systémom financovania vysokých škôl ciu sa rozdelí na čiastky zodporozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu zo štátneho rozpočtu verej-tov.Základné kritériá na rozpis každej znáklady a nana osobné nákladypo-použit rozpisu dotácií verej- Základné kritériá na rozpis každej z uvede- na osobné uvede- vecné náklady) a a na vecn notlivým oblastiam jej budeme v tomto príspevku rozumieť spôsob ných dotácií ustanovuje zákon. Podrobnosti zákon. Podrobnosti rozpíšu sa tieto čiastky rozpíšu ných dotácií ustanovuje tom sa tieto čiastky tom vysokým školámným vysokým školámným vysokým školám uskutočňovaný Mi-Základné kritériá na rozpis každej z uvede- uskutočňovaný Mi- rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verej- na osobné náklady a na vecné n rozpisu obsahuje metodika, ktorú vypraco- nisterstvom školstva SR rozpisu obsahuje metodika, ktorú vypraco- na základe príslušných kr na základe príslušných kritérií (napríkladnisterstvom školstva SR (ministerstvo) podľa (ministerstvo) podľaných dotácií ustanovuje zákon. Podrobnosti ným vysokým školám uskutočňovaný Mi- tom sa tieto čiastky rozpíšu vyszákona o vysokých školách. o vysokých školách. a každoročne aktualizujekaždoročne aktualizuje ministerstvo. na osobné náklady sa roz-osobné zákona váva váva a ministerstvo. čiastka vyčlenená čiastka vyčlenená na nisterstvom školstva SR (ministerstvo) podľa rozpisu obsahuje metodika, ktorú vypraco- na základe príslušných kritérPríspevok sa v prvej časti venuje stručnej cha- venuje stručnej cha-váva a každoročne aktualizuje ministerstvo. lí- čiastka vyčlenenáprepočí- Príspevok sa v prvej časti Spôsoby rozpisu jednotlivých dotácií sajednotlivých podľa kritérií zohľadňujúcichkritérií zohľadň Spôsoby rozpisu lí- píše dotácií sa píše podľa na osobné ná zákona o vysokých školách. systému financovania šia. Používajú sa najmäšia. Používajú sa najmä dva postupy: rozpis píšetaný počet náročnosťrakteristike súčasného rakteristike súčasného systému financovaniaSpôsoby postupy:jednotlivých dotácií saštudentov, personálnu študentov, perso dva rozpisu rozpis taný počet lí- podľa kritérií zohľadňujúc Príspevok sa v prvej časti venuje stručnej cha-vysokých škôl. Druhá vysokých škôl. Druhá časť je venovaná vý-šia. založený na anajmä dva vzdelávaní a odborov a študijných odborov a kvali časť je venovaná vý- založený na výkone voPoužívajú sa výkone vo postupy: rozpis vzdelávaní rozpis študijných rozpis kvalifikačnú štruktú- taný počet študentov, personál rakteristike súčasného systému financovania založený na výkone vo výskume. výkone vo ru učiteľov). Na záver ru učiteľov). Na záver sa s založený na Okrem výskume. Okremvoju systému v obdobívoju systému až období rokov 2002 až 2009.založený na výkone vo vzdelávaní a rozpis rokov 2002 v 2009. sa sumy rozpísané z vysokých škôl. Druhá časť je venovaná vý- študijných odborov a kvalifika toho sa v systéme používajú aj postupy častí dotácie pre danúčastí dotácie p toho sa v systéme používajú aj postupy zalo-V tretej časti je stručnetretej časti je stručne charakterizovanýzaložený na výkone vo výskume. Okrem V charakterizovaný jednotlivých zalo- jednotlivých vysokú voju systému v období rokov 2002 až 2009. ru učiteľov). Na záver sa sumyprojekt OECD „Systémy financovania „Systémyžené na poskytnutí toho sa vna poskytnutí základnej dotácie, inde- jednotlivých dostane ako škola projekt OECD a ich žené dotácie, inde- financovania a ich základnejsystéme používajú aj postupy zalo- vysoká škola ich častí vysoká pre školu sčítajú a školu sčítajú a dotácie V tretej časti je stručne charakterizovaný systémy“, na ktorom xový prístup vychádzajúci prístup vychádzajúci dotácie, inde- xový rozpisu vvplyv na vysokoškolskévplyv na vysokoškolské systémy“, na ktoromžené nazposkytnutípred- základnejjednu sumu,pred- použitie sumu, od roz-použit z rozpisu v ktorej jednu závisí ktorej školu sčítajú a vysoká škola ich projekt OECD „Systémy financovania a ich participovalo ktorého chádzajúcom roku, rozpis na základe roku, rozpishodnutia vysokej jednu chádzajúcom kvality na základe kvalityparticipovalo aj Slovensko a v rámci aj Slovensko a v rámci ktoréhoxový prístup vychádzajúci z rozpisu v pred- školy. sumu, vysokej použitie z hodnutia ktorej školy. vplyv na vysokoškolské systémy“, na ktorom prvému zhodnoteniu nového systé- základe individuálnychzáklade individuálnych hodnutia vysokej školy. projektov, rozpis na prišlo k nového systé- projektov, rozpis nachádzajúcom roku, rozpis na základe kvalityprišlo k prvému zhodnoteniu participovalo aj Slovensko a v rámci ktoréhomu financovania vysokýchfinancovania vysokých škôl po vysokých škôl, rozpis nana základe individuálnychvývoja 2. História vývoja syst 2. História mu škôl po piatich požiadaviek piatich požiadaviek vysokých škôl, rozpis na zákla- zákla- systému prišlo k prvému zhodnoteniu nového systé- projektov, rozpis de zákonných nárokovde rozpis na základe a financovania a zákonných nárokov rozpis na základerokoch jeho fungovania. Nasleduje fungovania. Nasleduje stručnýpožiadaviek vysokých škôl, rozpis na zákla- rokoch jeho stručný mu financovania vysokých škôl po piatich financovania systém 2. História vývoja niektorých iných výkonových ukazovateľov zmien a zhodnotenie niektorých iných výkonových ukazovateľov Rozpis prostriedkov Rozpis prostriedkov štáprehľad a zhodnotenie prehľadsystému finan- zmien systému finan-de zákonných nárokov a rozpis na základe rokoch jeho fungovania. Nasleduje stručný financovania rozpoč- štátnehocovania po roku 2006 a záver. po roku 2006 a záver. covania (napríklad počtu ubytovaných študentov). (napríklad počtu ubytovaných študentov). vysokým školám bol až do roku 2000 bol až tuukazovateľov tu vysokým školám prehľad a zhodnotenie zmien systému finan- niektorých iných výkonových Rozpis prostriedkov štátne Pri určovaní výkonu voPri určovanísa vychá-vo vzdelávaní sa vychá- výlučne na takmer výlučne vzdelávaní výkonu založený takmer založený indexovom covania po roku 2006 a záver. (napríklad počtu ubytovaných študentov). tu vysokým školám bol až do1. Charakteristika1. Charakteristika systému systému dza z prepočítaného počtuzštudentov a ab- počtu študentov a ab-princípe. Podľa výkonu dza prepočítaného („historickom“) Pri určovaní výkonu vo vzdelávaní sa vychá- („historickom“) princípe. založený takmer výlučne na financovania vysokých škôlfinancovania vysokých škôl 1. Charakteristika systému solventov, pričom sa zohľadňuje aj rozdielnazohľadňuje aj rozdielna počtu študentov a koefi- solventov, pričom sa odvodzovaného odvodzovaného od počtu št dza z prepočítaného počtu študentov a ab- od („historickom“) princípe. PoPodľa zákona o vysokých školách poskytuje personálna a vecná solventov, pričom sa zohľadňuje aj poskytovania odvodzovaného od počtu štude personálna a vecná náročnosť stanovovaných cientov stanovovaných na b Podľa zákona o vysokých školách poskytuje náročnosť poskytovania cientov na báze typu fakulty financovania vysokých škôl rozdielna rozpočtu v rôznych študijných odboroch študijných odboroch cientov stanovovaných na vzdelávania v rôznych a upravovanýchministerstvo zo štátneho rozpočtu zo štátnehovzdelávania verejnejpersonálna a vecná náročnosť poskytovania hlasovaním v orgánoch re- báze ministerstvo verejnej a upravovaných hlasovaním Podľa zákona o vysokých školách poskytuje vyjadrená koeficientom personálnej vysokých škôl sa rozpisovalo len škôl s prostriedky finančné vyjadrená koeficientom personálnej nároč- prezentácie nároč-vysokej škole finančné vysokej školevo forme prostriedky vo formevzdelávania v rôznych študijných odboroch prezentácie vysokých ministerstvo zo štátneho rozpočtu verejnej a upravovaných hlasovaním v nasledovných štyroch dotácií: KPN a koeficientom ekonomickej ná- personálnej nároč- ná- celkovej sumy poskytova- sa ronasledovných štyroch dotácií: nosti nosti KPN a koeficientom ekonomickej z niekoľko percent niekoľko percent z celkovej vysokej škole finančné prostriedky vo forme vyjadrená koeficientom prezentácie vysokých škôl ročnosti KEN (od roku 2008 saštátneho rozpočtu vysokým školám. ročnosti KEN (od roku 2008 sa koeficient nej zo a) dotácia na uskutočňovanie akreditova- nosti KPN a koeficientom ekonomickej ná- a) dotácia na uskutočňovanie akreditova- koeficient nej zo štátneho rozpočtu v nasledovných štyroch dotácií: niekoľko percent z celkovej sumných študijných programov, študijných programov, prestal používať KENKEN (od roku 2008 sanahradený ko- nej Vysoké školy rozpočtu vyso ných KEN a bol nahradený ko- a bol ročnosti prestal používať Vysoké školy nemali žiadnu motiváciu šetriť, koeficient zo štátneho nemali žiadnu a) dotácia na uskutočňovanie akreditova- b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo KEN prestal používaťna bol pretože jednak na nespotrebované finančné mo b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo eficientom KPN spolu eficientom KPN spolu so zmenou názvu sa so zmenou názvu a nahradený ko- pretože jednak sa nespotre Vysoké školy nemali žiadnu ných študijných programov, “koeficient nákladovosti”prostriedky na “koeficient nákladovosti” so skratkou KN). so skratkou KN).umeleckú činnosť, umeleckú činnosť, b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo eficientom KPN spolu so zmenou názvu na konci prostriedky sa nespotrebov roku stali príjmom roku pretože jednak na konci2 2 umeleckú činnosť, “koeficient nákladovosti” so skratkou KN). ARRA newsletternaapríl 2010 news ARRA prostriedky | konci roku st
  3. 3. štátneho rozpočtu, teda „prepadli“ a vysoké zamestnancov rozpisovať na základe výko- najmä tým, ktoré nemajú schopnosť aleboškoly ich v ďalšom roku nemohli využiť, a nu vysokej školy vo výskume. Ako kritériá možnosť získavania grantov, vznikať problé-jednak znížené čerpanie výdavkov napríklad na určenie výkonu vo výskume pre tento my s nedofinancovaním.na energie malo za následok znížený prídel rozpis sa v roku 2005 stanovili úspešnosť v Nasledujúce dva grafy dokumentujú na vy-na túto položku v ďalšom roku. získavaní zahraničných výskumných gran- braných skupinách študijných odborov vplyvSúčasťou prideľovania finančných prostried- tov, domácich výskumných grantov, počet postupného zvyšovania objemov z dotácie nakov zo štátneho rozpočtu boli aj tzv. záväzné absolventov doktorandského štúdia, počet uskutočňovanie akreditovaných študijnýchukazovatele, ktoré neumožňovali vysokým interných doktorandov po dizertačnej skúške programov rozpisovaných na základe výko-školám v ich kompetencii presúvať finančné a výsledky dosiahnuté v publikačnej činnosti. nu vo výskume a zavedenia rozlišovania 1. aprostriedky medzi jednotlivými kategória- Kritérium publikačnej činnosti sa uplatnilo z 2. stupňa štúdia pri určovaní prepočítanéhomi, napríklad medzi kategóriou mzdových technických dôvodov až od roku 2006. Ako počtu študentov na výšku dotácií prideľo-prostriedkov a kategóriou prostriedkov na hodnotiace obdobie sa stanovilo obdobie po- vaných na základe výkonu vo vzdelávaní natovary a služby. sledných dvoch kalendárnych rokov (okrem jedného študenta (normatívov).Ministerstvo v spolupráci s vysokými škola- kritéria počtu interných doktorandov po di-mi pracovalo od začiatku roku 1999 na vý- zertačnej skúške, kde sa bral stav ku koncu Zvyšovanie objemu dotácie rozpisovanejvoji nového systému financovania, ktorý by októbra predchádzajúceho roka). Od roku podľa výkonu vo výskume sa odrazilo aj naodstránil uvedené nedostatky. Pri vývoji sys- 2008 sa začal ako hodnotiace obdobie brať výške dotácie prideľovanej za jednotlivé vý-tému sa v podstatnej miere využili skúsenosti iba predchádzajúci rok. V roku 2009 sa do- kony vo výskumnej činnosti. Vývoj v rokochzo zahraničia, najmä z Česka, Portugalska, plnilo kritérium výstupov umeleckej tvorby. 2003 až 2009 zachytávajú nasledujúce grafy.Veľkej Británie, Izraela, Holandska a Dánska. Pokiaľ ide o pomerný objem časti rozpisova- Znázornené hodnoty zahŕňajú súčet dotáciíNový systém financovania bol prvýkrát pou- nej podľa výkonu vo výskume, z počiatoč- za jednotlivé výkony v rámci rozpisu osob-žitý v roku 2001 a bol založený prevažne na ných 15% v roku 2005 a 20% v rokoch 2006 ných nákladov z časti dotácie na vzdelávanievýkonovom princípe. Systém z roku 2001 sa a 2007, stúpol v roku 2008 na 30% a v roku a v rámci rozpisu osobných nákladov a vec-stal základom, na ktorom bol po prijatí no- 2009 na 35%. Pri takomto objeme začínajú ných nákladov z dotácie na výskum. Vzhľa-vého zákona o vysokých školách v roku 2002 niektorým vysokým školám resp. fakultám, dom na to, že v rôznych rokoch sa používalipostavený súčasný systém financovania vyso- rôzne hodnotiace obdobia pre jednotlivékých škôl. parametre, bolo na účely porovnávania po-Počas používania systému financovania v trebné hodnoty dotácií vhodným spôsobomrokoch 2002 až 2009 zostali jeho základné normalizovať. Napríklad, za roky, v ktorýchprincípy nezmenené. V rámci týchto princí- sa uplatňovalo 2-ročné hodnotiace obdobie,pov sa však systém ďalej vyvíjal. Hlavné zme- sa pre účely porovnania uvádzajú dvojnásob-ny sa uskutočnili v nasledovných oblastiach: né výšky dotácií. a) zohľadňovanie počtov študentov 1.ročníka, b) koeficienty pre určovanie prepočítané-ho počtu študentov, c) percento objemu dotácií na osob-né náklady rozpisované podľa výkonu vovýskume, d) aktualizácia rozpočtu podľa počtuštudentov v novom akademickom roku, e) koeficient ekonomickej náročnostiKEN, f ) financovania umeleckých vysokýchškôl, g) rozlišovanie vecných nákladov na vzde-lávanie a na prevádzku, h) špecifiká, i) rozpis dotácie na výskumnú, vývojovúalebo umeleckú činnosť, j) dotácia na rozvoj vysokej školy, k) rozpis dotácie na sociálnu podporuštudentov.Všimnime si bližšie zmeny súvisiace s rozpi-som časti dotácií na základe výkonu vo vý-skume a ich dopad na výšku dotácie prideľo-vanej na študenta.Od roku 2005 sa začala časť dotácie na osob-né náklady vysokoškolských učiteľov, od-borných zamestnancov a administratívnychARRA newsletter | apríl 2010 3
  4. 4. nia boli uvedené existencia jasných a jedno- Prehľad hlavných zmien systému financova- značne definovaných pravidiel rozpisu dotá- nia v rokoch 2007 až 2009 je nasledovný: cií, konkrétne opatrenia motivujúce vysoké a) zvýšenie podielu objemu dotácie na školy na zvyšovanie ich aktivít vo vzdeláva- osobné náklady rozpisovaného podľa výko- cej aj výskumnej činnosti, pravidelné zvyšo- nu vo výskume z 20% v roku 2006 na 35% vanie dotácií zo štátneho rozpočtu do vyso- v roku 2009, kého školstva, adresná podpora pre rozvoj b) skrátenie hodnotiaceho obdobia vo vo vybraných oblastiach a mechanizmus väčšine kritérií na určenie výkonu vo vý- centrálnych rozvojových projektov, podpo- skume z 2 rokov na 1 rok, ra prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu c) skončenie rozlišovania doktorandov systémom sociálnych štipendií a existencia pred a po dizertačnej skúške na účely urče- motivačných štipendií. nia dotácie výšky dotácie, Ako slabé stránky systému financovania z d) zavedenie príspevku na informačné hľadiska jeho princípov a pravidiel boli uve- systémy, dené nasledovné: e) zavedenie príspevku na laboratórnu a) napriek pravidelnému zvyšovaniu činnosť v technických, prírodovedných a dotácií zo štátneho rozpočtu do vysokého informatických odboroch, školstva v posledných rokoch je ich celkový f ) stotožnenie koeficientu KEN a koefi- objem stále nedostatočný, cientom KPN, b) systém neobsahuje účinnú možnosť g) zrušenie aktualizácie rozpočtu podľa zabrániť tendenciám na znižovanie kvality počtu študentov v novom akademickom v oblastiach, ktoré tvoria vstupy do systé- roku, mu (motivácia k znižovaniu nárokov na h) zmena váhy študentov prvého ročníka študentov od prijímacieho konania, počas v prvom stupni štúdia na výpočet prepočíta- štúdia aj v jeho závere, motivácia k znižova- ného počtu študentov, niu nárokov pri habilitáciách a vymenúva- i) zavedenie koeficientu uplatniteľnosti cích konaniach), absolventov v praxi, c) počiatočné nastavenie KPN a KEN j) zmena financovania umeleckých vyso- v roku 2001 bolo odôvodnené; vysoko- kých škôl. školský systém odvtedy prešiel vývojom, Zmenou s najväčším praktickým vplyvom na základe ktorého je potrebné uvedené na systém bolo rýchle zvyšovanie podielu koeficienty prehodnotiť, zatiaľ nie je k dotácií na osobné náklady rozpisovaných3. Hodnotenie stavu systému finan- dispozícii spôsob, ako to urobiť; chýba aj podľa výkonu vo výskume, ktoré z 20 % cel-covania vysokých škôl v roku 2006 odôvodnenie veľkosti koeficientov, ktorými kových výdavkov rozpočtovaných na osobnéV rokoch 2004 – 2006 sa Slovensko spolu sa rozlišuje váha študenta v jednotlivých náklady v roku 2006 stúplo na 35 % v rokus ďalšími 8 krajinami zúčastnilo projektu stupňoch vysokoškolského vzdelávania, 2009. Na jednej strane tento nástroj podpo-OECD s názvom “Systémy financovania a d) systém indikátorov používaných pre ruje vysoké školy, ktoré dosahujú vyšší výkonich vplyv na vysokoškolské systémy” (Fun- hodnotenie výskumu čiastočne zvýhodňuje vo výskumnej činnosti, čo je pozitívne. Nading Systems and their Effects on Higher ekonomicky náročné oblasti, v ktorých sa druhej strane rýchlosť zvyšovania objemuEducation Systems). Cieľom projektu bolo na riešenie výskumných projektov prideľu- dotácií rozpisovaných podľa výkonu vo vý-formou národných štúdií o systémoch finan- jú v rámci grantov vyššie objemy finanč- skume v rokoch 2007 – 2009 podstatne pre-covania vysokého školstva zúčastnených kra- ných prostriedkov. kračovala rýchlosť rastu celkových dotácií, čojín charakterizovať tieto systémy a zhodnotiť Štúdia pomenovala aj viaceré slabé stránky malo za následok znižovanie resp. stagnáciuich vplyvy na vysoké školstvo. Vychádzajúc z systému z hľadiska jeho implementácie. príspevku na jedného študenta určovanéhonárodných štúdií záverečná správa projektu podľa výkonu vo vzdelávaní, a tak prišlo kzhrnula všeobecné závery k problematike sys- 4. Vývoj systému financovania paradoxnej situácii, že ministerstvo poskytu-témov financovania. po roku 2006 je podstatne vyššie dotácie na žiaka základnejZhodou okolností sa záver projektu časovo Pri posudzovaní vývoja systému financova- a strednej školy ako na vysokoškolského štu-zhodoval s ukončením činnosti predchádza- nia po roku 2006, teda zmien uskutočne- denta vo väčšine študijných odborov, hlavnejúceho vedenia ministerstva a národná štúdia ných novým vedením ministerstva, mož- prvého stupňa. Napríklad, v roku 2009 jeza Slovensko 2 ) tak obsahuje zhodnotenie no všeobecne konštatovať, že sa celková priemerný normatív na žiaka základnej ško-stavu systému financovania a jeho dôsledkov filozofia systému v podstate nezmenila. ly 32 161 Sk, zatiaľ čo priemerný normatív 3 ) Neuskutočnila sa však žiadna podrobnej- na študenta učiteľstva v prvom stupni vyso-na vysokoškolský systém za obdobie rokov2002 – 2006, teda po piatich rokoch jeho šia analýza systému potrebná pre jeho ďal- koškolského vzdelávania je 24 823 Sk. Tátofungovania. V rámci vypracovávania štúdie ší vývoj v smere posilňovania jeho silných situácia negatívne ovplyvňuje na vysokýchsa uskutočnil aj prieskum názorov predstavi- stránok a odstraňovania slabých. Naopak, školách s nižším výkonom vo výskume kva-teľov vysokých škôl na systém financovania, niektoré zmeny uskutočnené v tomto ob- litu vzdelávania.takže hodnotenie systému zahŕňa okrem ná- dobí čiastočne narušili konzistentnosť azorov ministerstva aj charakteristiku silných prehľadnosť systému. Slabé stránky systému Druhou vážnou zmenou bolo skrátenie ob-a slabých stránok systému poskytnutú pred- identifikované v roku 2006 neboli odstrá- dobia pre hodnotenie výkonu vo výskume ustaviteľmi vysokých škôl. nené a predstavujú aktuálny problém aj v väčšiny kritérií z 2 rokov na 1 rok (navyšeMedzi silnými stránkami systému financova- súčasnosti. ešte s problematicky zvoleným začiatkom a4 ARRA newsletter | apríl 2010
  5. 5. koncom – vo väčšine kritérií sa berie obdobie nemali podstatnejší praktický dopad a ich výkonových ukazovateľov. Zároveň je všakod 1. novembra roku pred predchádzajúcim vzťah k základnej filozofii systému možno potrebné mať neustále na zreteli nutnosť eli-do 31. októbra predchádzajúceho roka – väč- chápať skôr ako indiferentný. Spomeňme minácie rizík, ktoré výber každej konkrétnejšina výstupov vo výskume sa však prirodzene konkrétne dva príklady. Koeficient KAP vy- skupiny výkonových ukazovateľov so sebouviaže na kalendárne roky). Skrátenie hodno- jadrený zložitým vzťahom bez zdôvodnenia prináša. A to je náročná úloha, ktorej riešenietiaceho obdobia má negatívny vplyv na sta- je nastavený tak, že ovplyvňuje rozpočet v si vyžaduje mať v prvom rade jasno v otázke,bilitu financovania, a to najmä v situácii, keď zlomkoch percenta (jeho vplyv v roku 2009 kam má vysokoškolský systém smerovať. Od-sa na základe výkonu vo výskume rozpisuje bol u väčšiny vysokých škôl menej ako 200 poveď na túto otázku je základom, od ktoré-čoraz väčší objem prostriedkov. 000 Sk). Je teda prakticky bezvýznamný. ho sa musí odvíjať voľba a nastavenie výko-Výraznejší praktický dopad spojený aj s istým Druhým príkladom je financovanie umelec- nových indikátorov a ich úpravy na základeústupom od podpory kvality malo zrušenie kých vysokých škôl. Tento problém bol akút- monitorovania ich pôsobenia. Tento procesrozlišovania doktorandov pred dizertačnou ny od začiatku fungovania nového systému si však vyžaduje sústredené kvalifikovanéskúškou a po dizertačnej skúške na účely ur- financovania, pretože umelecké vysoké školy spoločné úsilie ministerstva a relevantnýchčenia výšky dotácie. Toto sa udialo jednak pri sa objektívne odlišujú niektorými charakte- orgánov vysokých škôl. Úsilie zamerané nieurčovaní prepočítaného počtu študentov, a ristikami od ostatných vysokých škôl. Rie- na uspokojovanie individuálnych záujmov,jednak pri kritériu „počet študentov dokto- šenie, ku ktorému sa v priebehu vývoja do- ale na skutočný rozvoj vysokého školstva.randského štúdia” používanom na hodnote- spelo, a ktoré bolo používané v rokoch 2006nie výkonu vo výskume. V rámci tohto krité- a 2007, bolo v roku 2008 bez odôvodneniaria sa pôvodne brali do úvahy len doktorandi zrušené a v každom z rokov 2008 a 2009 na-po dizertačnej skúške, teda tí, ktorí už vyko- hradené iným ad hoc pravidlom.návajú v zmysle zákona najmä vedeckú časť Pozitívnym prvkom vývoja systému financo- 1 ) Príspevok vychádza z výskumnej práceštúdia. Po zmene od roku 2007 sa v rámci vania po roku 2006 z hľadiska implementá- autora Transparentnosť a motivačnosť finan-tohto kritéria berú do úvahy všetci doktoran- cie systému je sfunkčnenie centrálnych regis- covania vysokých škôl na Slovensku realizo-di denného štúdia. trov, z ktorých sa čerpajú vstupné údaje do vanej v rámci projektu APVV-99-019005.Za negatívnu zmenu treba považovať aj pod- systému. Príspevok bol skrátený pre potreby ARRAstatné zníženie financovania rozvojových Newsletter. Širšia verzia príspevku je uverej-projektov podávaných jednotlivými vysoký- 5. Záver nená na stránke ARRA.mi školami. Súčasný systém financovania slovenských ve- rejných vysokých škôl je založený v prevažnej 2) Mederly P.: Systém financovania vysokéhoĎalšia skupina zmien nemala veľký praktický miere na výkone vysokej školy meranom vy- školstva na Slovensku a jeho vplyv na vysoko-dopad, ale sú problematické zo systémového branou skupinou výkonových ukazovateľov. školský systém. Národná štúdia vypracovanáhľadiska. Sem patrí v prvom rade porušenie Preto je vo svojej rozhodujúcej časti trans- v rámci OECD – IMHE projektu Systémy fi-filozofie v oblasti špecifík. Zavedenie prí- parentný, čo patrí k jeho silným stránkam. nancovania a ich vplyv na vysokoškolské sys-spevku na praktickú výučbu v technických, Zároveň motivuje vysoké školy k zvyšovaniu témy. Anglická verzia je dostupná na http://prírodovedných a informatických odboroch výkonov v oblastiach, ktoré sú predmetom www.oecd.org/dataoecd/20/61/38308094.nebolo podložené žiadnou kalkuláciou (na merania. Aj táto vlastnosť má viaceré pozi- pdfrozdiel od iných špecifík, ako sú napríklad tívne dôsledky na vysokoškolský systém, zá-pedagogické praxe alebo klinické pracovis- roveň je však zdrojom nežiaducich trendov, 3 ) Toto tvrdenie platí pre doterajší vývoj,ká). Navyše, kritériá, podľa ktorých sa tieto najmä ohrozenia kvality v niektorých oblas- teda pre roky 2007 – 2009. Prvé zverejnenéprostriedky rozpisujú, sú v podstate založené tiach. návrhy ministerstva na metodiku rozpisu do-na počtoch študentov, a preto zo systémové- tácií na rok 2010 (pozri napríklad www.ra-ho hľadiska by bolo primeranejšie modelovať Problémy spojené s výkonovými ukazovateľ- davs.sk) obsahujú prvky, ktoré sa nezhodujúich v rámci ekonomickej náročnosti študijné- mi výstižne charakterizuje nasledovný citát s princípmi, na ktorých je systém postavený.ho odboru ako v rámci špecifík (čo by bolo 4 ) : Výber výkonových ukazovateľov je vždyuskutočniteľné, keby sa nebol zrušil osobitný diskutabilný ... len zriedka merajú priamo vý- 4) Burke, J.C.: Funding Public Colleges andkoeficient ekonomickej náročnosti študijné- konnosť vysokej školy v prioritných oblastiach Universities for Performance, The Rockefel-ho odboru KEN). vysokého školstva alebo jej skutočný vplyv na ler Institute Press, Albany, New York, 2002 študentov ... Kvalita, čo je punc vysokého škol-Do tejto skupiny zmien patrí aj stotožnenie stva, je veľmi prchavý a subjektívny atribút, ...koeficientu KEN s koeficientom KPN, ktoré ktorý je veľmi ťažké kvantitatívne merať. ...znevýhodnilo „lacné” študijné odbory, ako ajzrušenie aktualizácie rozpočtu vzhľadom na Ak teda výkonové ukazovatele spôsobujú toľkonové počty študentov zavedenej do systému problémov, prečo sa s nimi vôbec trápime? Od-v roku 2006. Aktualizácia rozpočtu je plne poveď je jednoduchá: problémy s výkonovýmiv súlade s celkovou filozofiou systému. Na ukazovateľmi sú veľké, ale nevyhnutnosť pou-druhej strane treba uviesť, že implementácia žívať ich je ešte väčšia. Je to ako s demokraciou,tohto opatrenia nebola v čase jeho zavedenia je akceptovateľná len keď sa porovná s inými al-technicky dotiahnutá. Namiesto doriešenia ternatívami, ktoré prichádzajú do úvahy. Nechtohto problému bolo opatrenie od roku 2007 sú výkonové ukazovatele akokoľvek nedokonalé,zrušené. predstavujú jediný racionálny prostriedok na hodnotenie výkonnosti.Zvyšné zmeny z hore uvedeného zoznamu Efektívny systém financovania sa neobíde bezARRA newsletter | apríl 2010 5
  6. 6. Financovanie vedy len VEGA) je vnútornou vedeckou agentú- rou Ministerstva školstva Slovenskej repub- liky (ďalej len MŠ SR) a SAV. Zabezpečujea výskumu v SR a ČR vzájomne koordinovaný postup pri výbere a hodnotení projektov základného výskumu riešených na pracoviskách vysokých škôl aKatarína Tichá Hudecová vedeckých ústavov SAV. Kultúrna a edukač- ná grantová agentúra MŠ SR (KEGA) je tak-Akademická rankingová a ratingová agentúra, Bratislava tiež vnútornou grantovou agentúrou MŠ SR zameranou na finančnú podporu projektovMichal Považan aplikovaného výskumu v oblasti školstva aAkademická rankingová a ratingová agentúra, Bratislava tvorivého umenia, iniciovaných riešiteľmi z verejných vysokých škôl alebo MŠ SR v sta-Právnicka fakulta Univerzity Komenského, Bratislava novených tematických oblastiach z inštituci- onálnych finančných prostriedkov verejných vysokých škôl. Grantová agentúra MŠ SR pre aplikovaný výskum (GAAV) bola zriade-SLOVENSKO A ČESKÁ REPUBLIKA TVORILI DO ZAČIATKU ná na základe zákona o vysokých školách aROKA 1993 JEDEN ŠTÁT, TAKŽE MALI AJ PODOBNÝ SYSTÉM je rovnako ako VEGA a KEGA vnútornou grantovou agentúrou MŠ SR zameraná naVEDECKÝCH INŠTITÚCIÍ A ICH FINANCOVANIA. V OBIDVOCH finančnú podporu projektov výskumu a vý-SÚČASTIACH SPOLOČNÉHO ŠTÁTU SA VEDA REALIZOVALA voja z oblasti aplikovaného výskumu.PROSTREDNÍCTVOM VYSOKÝCH ŠKÔL, AKADÉMIÍ VIED A Zaujímavejším ako inštitucionálne je finan-REZORTNÝCH VEDECKÝCH ÚSTAVOV. covanie účelové, ktoré vo svojej podstate ob- sahuje evidentný súťažný prvok. Znamená to, že sa je o tieto financie potrebné uchá-Najvýznamnejším miestom rozvoja vedy na menej jednotný. dzať s projektmi, ktoré sú potom hodnotenéúzemí bývalého Československa boli akadé- V tomto článku sa sústredíme na obdobie v interakcií s ostatnými súťažiteľmi. Účelovémie vied. Slovenská akadémia vied a umení po roku 1993, teda po rozdelení systému na financovanie zahŕňa granty z Agentúry nabola založená v roku 1942 a v roku 1953 sa dva nezávislé a samostatne fungujúce systé- podporu výskumu a vývoja (APVV), štátnepretransformovala na Slovenskú akadémiu my. programy financované MŠ SR, štrukturál-vied (ďalej len SAV). V roku 1953 vznikla ne fondy Európskej únie a možné dotácieČeskoslovenská akadémia vied. Obidve in- Príspevok poukáže rozdiely v systéme gran- z iných ministerstiev ako je MŠ SR. Postupštitúcie vznikli zo zákona, ktorý upravoval tového financovania vedy a výskumu v prideľovania financií sa líši v závislosti odsamotný vznik akadémie vied, jej vedeckých Slovenskej republike a v Českej republike toho, či štát definuje oblasti, ktoré sú preústavov, ako aj začleňovanie vedeckých spo- a jeho dôsledky na výstupy vedeckej čin- spoločnosť kľúčové a ktoré majú šancu sa oločností do systému s jednotnou organizá- nosti. Za výstupmi vedeckej činnosti budú peniaze uchádzať alebo či ide o tzv. otvorenéciou. Kľúčovou úlohou bolo aj ustanovenie považované publikácie a citácie indexované výzvy bez striktného určenia oblasti výsku-spolupráce novovzniknutých ústavov s vyso- v databáze firmy Thomson Reuters Web of mu – vývoja. Financie možno získavať aj vkými školami. Knowledge. rámci medzinárodných bilaterálnych alebo multilaterálnych spoluprác.Vysoké školy vznikali a zanikali na našich Publikácie a citácie boli získane z tejto da-územiach od 14. storočia. Základy moder- tabázy za roky 1998 až 2007. Grantové fi- Z dosiaľ napísaného jednoznačne vyplýva,ného vysokého školstva na Slovensku boli nančné prostriedky za rok 2007. že systém financovania vedy a výskumu vpoložené až po roku 1918 a po demontáži Slovenskej republike je veľmi komplikovaný,uhorského vysokého školstva. Vysoké školy Grantové financovanie vedy neprehľadný a najmä rozdrobený. Existu-tiež vznikli zo zákona a ten upravoval aj ich na Slovensku je veľké množstvo agentúr, z ktorých každápostavenie ako centier výskumu a vzdeláva- Financovanie vedy a výskumu v Slovenskej spravuje určitý obnos finančných prostried-nia. republike je upravené a realizuje sa pod- kov (ktorý je zvyčajne nedostatočný) a týmto ľa zákona č. 172/2005 Z.z. o organizácií drobením sa len umenšuje. Navyše nákladyPoslednú súčasť organizácie vedeckého života štátnej podpory výskumu a vývoja. Tento na distribúciu finančných prostriedkov sa sona Slovensku, resp. v bývalom Českosloven- zákon rozdeľuje štátne financie určené na vznikom každej ďalšej grantovej agentúry lo-sku, tvoria rezortné výskumné ústavy, ktoré vedu na inštitucionálne a účelové. Inštituci- gicky stále zvyšujú.vznikali v období socializmu. Po jeho páde aj onálne financovanie smeruje do Slovenskejmnohé zanikli, resp. boli sprivatizované. Na- akadémie vied a na vysoké školy. Jeho úlo- Špecifické postavenie v systéme financovaniapriek tomu niektoré ústavy zostali súčasťou hou je zabezpečiť fungovanie a prevádzku vedy a výskumu majú na Slovensku, ale ajjednotlivých rezortov. Slovenskej akadémie vied a inštitucionál- v Českej republike štrukturálne fondy Eu- ne podporiť vedu a techniku na vysokých rópskej únie. V súčasnosti prebiehajúcomVývoj systému vedy a výskumu, spolu so sys- školách. Medzi inštitucionálne zdroje mô- programovom období 2007-2013 si vládatémom ich financovania bol teda na území žeme zaradiť aj financie z grantov VEGA a Slovenskej republiky stanovila za jednu zbývalého Československa po roku 1918 viac- KEGA.2 Vedecká grantová agentúra (ďalej priorít vedu a výskum. Aj preto sú a budú6 ARRA newsletter | apríl 2010
  7. 7. najväčším zdrojom financií operačné progra- logická agentúra Českej republiky). Z tohto nisterstva školstva SR, ktoré obsahujú získa-my Výskum a vývoj, Vzdelávanie a Konku- vyplýva, že Grantová agentúra Akadémie né prostriedky v rámci programov KEGA,rencieschopnosť a hospodársky rast. vied ČR v roku 2009 nevyhlásila žiadnu ve- VEGA, APVV, projekty aplikovaného vý-Na Slovensku je tiež veľká časť finančných rejnú súťaž o grantové projekty. skumu, budovania unikátnych pracovísk,prostriedkov na vedu alokovaná zo štruk- projekty rozvoja IT a štátne projekty výsku-turálnych fondov. Pretrvávajúcim problé- Grantová agentúra Českej republiky so síd- mu. V prípade Českej republiky boli všetkymom je nedostatočné čerpanie finančných lom v Prahe bola zriadená na základe zákona dáta získane z oficiálneho portálu Minister-prostriedkov z štrukturálnych fondov. Uchá- č. 130/2002 Sb. o podpore výskumu a vývoja stva školstva, mládeže a telovýchovy Českejdzači o finančné prostriedky často uvádzajú z verejných prostriedkov. Jej hlavnou úlohou republiky www.vyzkum.cz. Pre potreby štú-neúmernú byrokratickú záťaž pri uchádzaní sa má stať vyhlasovanie verejných výziev na die boli použité informácie týkajúce sa pro-sa o tieto finančné prostriedky ako aj pri ich podporu projektov základného výskumu. jektov a výskumných zámerov pre rok 2007.administrovaní. Agentúra je samostatnou rozpočtovou jed- Jedná sa o všetky financie získané z verejných notkou hospodáriacou samostatne s účelový- zdrojov, neboli zahrnuté súkromné zdroje fi-Napriek nominálnemu rastu verejných vý- mi a inštitucionálnymi prostriedkami pride- nancovania ani financovanie zo zahraničia –davkov na vedu a techniku v Slovenskej re- lenými zákonom o štátnom rozpočte Českej napr. fondy EÚ.publike ich podiel na HDP od roku 2006 republiky.klesol a to z 0,47% HDP v roku 2006 na Do roku 2008 boli oba systémy financo-0,38% HDP v rokoch 2007 a na 0,43% Nový grantový systém v Českej republike iba vania výrazne podobné a teda veľmi dobreHDP v roku 2008. Až v roku 2009 (0,65% nabieha a tak ešte nie je možné konkrétne sa porovnateľné čo sa týka vzťahu finančnýchHDP) došlo k nárastu financií v pomere k vyjadriť k jeho štruktúre a dopadu na celko- prostriedkov ako vstupov a publikácií a ci-HDP k roku 2006, čo mohlo byť spôsobené vé fungovanie a financovanie vedy u našich tácií ako výstupov. V nasledujúcej časti prí-prepadom HDP, ale aj významným náras- západných susedov. Pre porovnanie je možné spevku bude vychádzať z predpokladu, žetom financovania zo štrukturálnych fondov uviesť, že v roku 2007 predstavovali výdavky systémy boli natoľko podobné, že samotnýEurópskej únie.3 Celkový objem finančných na vedu a výskum v Českej republike 1,54% výkon vedy a výskumu ovplyvnili v minimál-prostriedkov napriek tomu v roku 2009 HDP oproti už spomínaným 0,38% HDP nej miere. Do súvzťažnosti budú dané gran-nedosiahol plánovaných 0,8% HDP. Lisa- na Slovensku. tové financie, počet tvorivých pracovníkov abonská stratégia predpokladá, že do vedy, výstupy vedy a výskumu.výskumu a vzdelávania by mali štáty Eu- Rovnako ako na Slovensku, aj v Českej re-rópskej únie investovať až 3 percentá HDP. publike sa pri financovaní vedy a výskumu Počet tvorivých pracovníkov chápe ako súčetPráve toto percento by malo Európskej únií spolieha na štrukturálne fondy Európskej pracovných úväzkov pedagogických a vedec-dopomôcť ku porovnateľnej konkurencie- únie. Situácia je teda podobná, najviac fi- kých pracovníkov.schopnosti vo svetovom merítku. Lisabonská nancií je v českej republike alokovaných vstratégia odporúča, aby členské štáty diverzi- operačných programoch v programovom ob- Graf č. 1:fikovali celkový objem financií určených na dobí 2007-2013 Vzdelávanie pre konkuren-vedu a výskum tak, aby jedna tretina išla zo cieschopnosť a Výskum a vývoj pre inovácie.štátneho rozpočtu a dve tretiny z ostatnýchzdrojov. Slovenská republika má vážne prob- Vedecké granty a vedecká produk-lémy hlavne s investíciami z neštátnych zdro- cia: Prípad SR a ČRjov do vedy a výskumu. Zlepšiť tento stav by Akademická rankingová a ratingová agentúramal zákon o stimuloch pre vedu a výskum, s (ďalej len ARRA) v roku 2009 v spolupráciúčinnosťou od augusta 2009, ktorý firmám s českým portálom Navigátorka.cz pripravi-umožňuje získať dotácie i daňové úľavy pri la štúdiu s názvom „Porovnanie objemu fi-investovaní najmä do aplikovaného výsku- nančných prostriedkov určených na vedu amu. výstupov vedy v SR a ČR“.4 Autori štúdie Z prvého grafu vidíme, že v Českej republi- skúmali dáta získané v roku 2008 za pred- ke priemerne vyprodukoval tvorivý pracov-Grantové financovanie vedy chádzajúce 10 ročné obdobie. Na jednej ník vysokej školy 2,11 publikácie vo Web ofv Českej republike strane boli analyzované počty publikácií a ci- Knowledge (WoK) za obdobie poslednýchV Českej republike do roku 2008 kedy bola tácií v renomovaných vedeckých časopisoch 10 rokov.schválená Reforma systému výskumu, vý- a vo Web of Knowledge (WoK), na druhejvoja a inovácií v Českej republike, existoval strane granty zo všetkých kompetitívnych Na Slovensku je to 1,27 publikácie na tvori-podobný systém rozdrobenosti grantových otvorených grantových schém na Slovensku vého pracovníka. Z toho vidíme, že efektivitaagentúr ako na Slovensku. Zvedená reforma i v Českej republike (neboli zahrnuté finanč- tvorivých pracovníkov v Českej republike prisi za cieľ zobrala zjednodušenie a zefektív- né prostriedky pre Centrá výskumu ČR - na publikovaní vedeckých publikácií je na vyššejnenie podpory výskumu a vývoja a hlavne jedno také centrum s približne 50 tvorivými úrovni ako u nás. Pre zaujímavosť uvádzamezabránenie deľbe finančných prostriedkov do pracovníkmi je alokovaných okolo 25 milió- aj absolútne čísla počtu publikácií vo WoKmalých a ešte menších kapitol a výziev. Čes- nov Kč ročne). Pri porovnávaní ako vstupy za posledných 10 rokov; na Slovensku ichkej republike bude okrem vybraných rezort- do systému vedy a výskumu boli použité vyprodukovali 13.194, v Českej republike toných poskytovateľov účelových prostriedkov grantové financie, základom hodnotenia vý- bolo 37.743 vedeckých publikácií. Porovna-(aj ich počet by sa mal zmenšiť) iba jedna stupov boli publikácie a citácie. nie nám skompletizujú počty úväzkov tvori-grantová agentúra pre základný výskum vých pracovníkov, na Slovensku ich máme(Grantová agentúra Českej republiky), a jed- Zdrojom informácií pre Slovenskú republiku 10.370,5 a v Českej republike 17.846,3.na agentúra pre aplikovaný výskum (Techno- boli každoročne zverejňované tabuľky Mi-ARRA newsletter | apríl 2010 7
  8. 8. Graf č. 2: Graf č. 4: jednu publikáciu ako aj na jedného tvorivého pracovníka. V tomto ohľade by sa dalo konštatovať, že základným problémom slovenskej vedy sú pe- niaze. Iný uhol pohľadu nastavuje prepočet financií na jednu citáciu. Na Slovensku je potrebné na jednu citáciu viac peňazí ako v Českej republike, t.j. slovenské vedecké práce sú menej citované ako české a majú menší “im-Ďalším zaujímavým indikátorom hod- Ak si finančné prostriedky predelíme pakt” na vedeckú komunitu.notiacim nielen výkonnosť vedeckej počtom publikácií, dostaneme zau- Keď sa zamyslíme nad publiká-práce, ale aj jeho ohlas (impact faktor) jímavý indikátor, ktorý odzrkadľuje ciami a citáciami prídeme k záveru,vo vedeckej komunite, je porovnanie množstvo financií potrebných že skutočným výstupom vedeckejpočtu citácií na tvorivého pracovníka. vynaložiť na 1 publikáciu reálne pub- činnosti, ktorý dokáže aj opísať kval-Z grafu vidíme, že dopad vedeckých likovanú vo WoK. V tomto kritériu itu publikácie sú citácie. V tomto par-publikácií na odbornú verejnosť je v sme s Českou republikou v podobnej ametre Slovensko zaostáva.Čechách približne dvakrát vyšší ako situácií. Ďalším záverom štúdie je poznanie, žena Slovensku. Celkové počty citácií vo tak na Slovensku ani v Čechách pri-WoK za obdobie posledných 10 rokov Graf č. 5: padá menej ako jedna “karentovaná”v absolútnych číslach boli v Slovenskej publikácia na jedného tvorivého pra-republike 53.549 a v Českej republike covníka, čo je alarmujúce zistenie a179.760. poukazuje na celkovú nízku efektivitu vedy v oboch krajinách.Graf č. 3: 1) V tomto príspevku sa nebudeme zaoberať systémom rezortných výskumných ústavov a Jediným parametrom, kde sme sa jeho financovaním. Obmedzíme sa iba na po- ocitli pred Českou republikou je rovnanie financovania vedy cez akadémie vied kritérium vynaložených finančných a vysoké školy v obidvoch krajinách. prostriedkov na jednu citáciu. Zna- mená to, že na Slovensku je potrebné 2) http://www.euractiv.sk/fileadmin/images/Problémom Slovenskej republiky vynaložiť viac financií, aby pub- analyza_financovania_vedy_a_vyskumu_fi- nal.pdfzostáva objem finančných prostriedk- likácia zverejnená vo WoK bolaov. Z grafu opäť jednoznačne vyplýva, odborníkmi aj rozoznaná a teda 3) http://www.ineko.sk/file_download/470že na jedného tvorivého pracovníka v citovaná v ich ďalších prácach. ČižeČeskej republike, čiže pedagogického i keď v počtoch publikácií vzhľadom 4 ) Filip Karel, Jano Pišút, Michal Považan:alebo vedeckého zamestnanca vysokej na financie môžeme Českej repub- Porovnanie vedeckej a výskumnej práceškoly, pripadá 1,7- násobku financií like konkurovať, reálny impact factor českých a slovenských vysokých škôl, Výsled- ky pilotného projektu ARRA a Navigatorka.viac ako na tvorivého pracovníka na slovenských prác je nižší. cz, 2009Slovensku. Táto skutočnosť sa zákonitepremieta aj do výkonnosti, pretože Závertam, kde nie je finančné ohodnotenie Do roku 2008 bolo financovaniea podmienky, tam sa stráca aj mo- vedy na Slovensku a v Českej re-tivácia. A práve motivácia a nadšenie publike inštitucionálne podobné.zohrávajú pri publikovaní dôležitú Vyznačovalo sa rozdrobenosťou naúlohu. Nedostatok finančných pros- väčšie množstvo grantových agentúr,triedkov obmedzuje možnosti ved- ktoré prerozdeľovali menšie objemycov venovať sa výskumu, limituje ich peňazí.počet a najmä demotivuje mladých od Z porovnania oboch krajín vyplýva,vedeckej kariéry. že finančné prostriedky na vedu sú v Českej republike približne 1,7 - krát vyššie ako na Slovensku tak na8 ARRA newsletter | apríl 2010
  9. 9. a Spolková republika Nemecko (2,51 %HDP).Stav a trendy vo financovaní Za Slovenskom sa nachádza už len Bulharsko (0,50 %HDP), Cyprus (0,40 %HDP) a Rumunsko (0,39vedy a výskumu na sloven- %HDP). Česká republika je na ro- zdiel od Slovenska asi v strede tabuľkyských verejných vysokých (1,42 %HDP). Pri porovnaní trendov financovania VaV sa ukázalo, že Slovensko patrí kškolách 1 6 krajinám (Grécko, Bulharsko, Pol- sko, Slovinsko, Malta a Slovensko),Ján Pišút ktorých zaostávanie za ostanými kra- jinami EU-27 sa zvyšuje.Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Výdavky na VVŠ v období 2000 –Komenského, Akademická rankingová a ratingová 2008 rástli podstatne pomalšie ako rast HDP. Pre VVŠ boli v roku 2006agentúra výdavky na úrovni 0,75 %HDP, zatiaľ čo v rámci OECD to bolo 1,5 % HDP. V časti 4.2.3 Správy EUA sa uvádza, že podpora systému VaV na VVŠ1.Úvod potrebuje súrne zvýšenie financovania. programu Výskum a vývoj (podporaFinancovanie vedy a výskumu na vere- Okrem nedostatočnej výšky finan- výskumu, vývoja a infraštruktúry vys-jných vysokých školách (VVŠ) pod- covania má Slovensko v podpore vedy okých škôl) na roky 2007 – 2013 a zstatne ovplyvňuje kvantitu a kvalitu aj problém s veľmi fragmentovaným Operačného programu Vzdelávanieich vedeckej a výskumnej práce. Pod- grantovým systémom a s nedostatočne na roky 2007 – 2013. Podrobnejšie sapora vysokoškolskej vedy a výskum kompetitívnymi kritériami. prvému z nich budeme venovať nižšie.sú na Slovensku do vysokej mieryzávislé od zdrojov štátneho rozpočtu. 2. Financovanie vedy a výskumu V Správe EUA sa konštatuje tiež, že:Podpora z podnikateľských zdrojov je na VVŠ z pohľadu Správy Asociácie - väčšina prostriedkov pre univerzi-pomerne nízka. európskych univerzít (EUA) ty sa rozdeľuje podľa počtu študentov,Cieľom tohto príspevku je podať V roku 2008 bola ukončená Akreditá- - len 20% prostriedkov z rozpočtuprehľad o trendoch financovanie cia verejných vysokých škôl European univerzít sa rozdeľuje podľa výsled-vedy a výskumu (VaV) v uplynulých University Association (EUA) a bola kov výskumu, pričom toto číslo sa vniekoľkých rokoch a porovnať ich fi- publikovaná jej záverečná správa „The najbližšej budúcnosti zvýši na 30%,nancovanie v zahraničí. Slovak Higher Education System and (pozn. autora: v roku 2009 už 35%)Prostredie, v ktorom VVŠ pôsobia je its Research Capacity“ [2]. Na viac- - je potrebných viac prostriedkov nadané nielen financovaním ale aj legis- erých miestach sa táto správa pomerne grantové schémy,latívou. Zo zákonov a podzákonných kriticky vyjadruje k financovaniu vedy - väčšia časť (1 744 miliónov SKK)noriem sú dôležité: a výskumu na VVŠ. Uvedieme tu zo štátneho výskumného rozpočtu - Novela zákona o vysokých školách niekoľko miest z citovanej Správy. je určená pre vládny sektor (SAVč. 363/2007 Z.z. a s ňou súvisiace V časti 3.2 s názvom Financov- so svojimi 56 výskumnými ústavmiNariadenie vlády č. 474/2007 Z.z. anie vysokoškolských inštitúcií sa má rozpočet 1 481 miliónov SKK) aÚplné znenie zákona o vysokých konštatuje, že Slovenská republika ďalšie prostriedky smerujú na 20 výs-školách v znení neskorších úprav je v neposkytla vede a výskumu (na VVŠ) kumných ústavov, priamo riadenýchzákone 175/2008 Z.z. prioritné postavenie. V roku 2007 ministerstvami. Výskum a vývoj na - Zákony o štátnom rozpočte na poskytla SR na financovanie vedy a vysokých školách disponuje sumou 1jednotlivé roky. výskumu len 0,51 % HDP, zatiaľ čo 305 miliónov SKK. - Metodika Ministerstva školstva priemerom v EU-27 bolo 1,84 % Ďalej sa konštatuje, že zvlášť prob-pre rozdelenie dotácie pre jednotlivé HDP. Najvyšší podiel na vedu a výs- lémovou je otázka podpory VaVvysoké školy na jednotlivé roky. kum v tomto roku poskytli Izrael (4,71 súkromným sektorom. V súčasnostiV rokoch 2008 a 2009 sa vyjasnili % HDP), Švédsko (3,86 %HDP), sa zdá, že súkromný sektor potrebujeniektoré aspekty podpory vedy a Fínsko (3,43 %HDP), Švajčiarsko prostriedky zo štátneho rozpočtu navýskumu na VVŠ z Operačného (2,93%HDP), Island (2,83 %HDP) to, aby investoval do VaV. NiektoréARRA newsletter | apríl 2010 9
  10. 10. sektory sa rýchlo rozvíjajú, naprík- SR, MH SR a MF SR, akreditovaných študijných pro-lad IT a elektro-technologický sek- - 1.A.4 Návrh: Napĺňať priority SR gramov [podprogram 077 11 Posky-tor, alé sú výnimkou a nie pravidlom. v oblasti vedy a výskumu, finančne tovanie vysokoškolského vzdelávaniaNapríklad vo farmaceutickom výs- ich podporovať a usmerňovať výskum a zabezpečenie prevádzky vysokýchkume, prakticky neexistuje výskum na vysokých školách. Odporúčaný re- škôl]v súkromnom sektore. Nie je preto alizátor: Vláda SR, MŠ SR. b) dotácia na výskumnú, vývojovúžiadnym prekvapením, že podiel high Materiál bol prijatý na stretnutí SRK v alebo umeleckú činnosť [podprogram– tech vývozu voči celkovému vývozu Čingove 25. 4. 2008. Uvidíme po čase 077 12 Vysokoškolská veda a tech-je veľmi nízky v porovnaní s EU-25 a ako sa návrhy SRK budú realizovať. nika]tvorí len 3,4%. c) dotácia na rozvoj vysokej školyV rokoch pred 2007 malo hos- 3.1 Financovanie vedy a výskumu [podprogram 077 13 Rozvoj vys-podárstvo SR veľmi dobrý ekonom- na verejných vysokých školách okého školstva]ický rast HDP, ale bolo to spôsobené z prostriedkov štátneho rozpočtu d) dotácia na sociálnu podporunajmä nízkou cenou práce a nízkou V materiáloch Ministerstva školstva o študentov [podprogram 077 15 So-pridanou hodnotou práce v pod- financovaní verejných vysokých škôl ciálna podpora študentov vysokýchnikoch. sa jednotlivé druhy dotácií označujú škôl]V ďalšom Správa EUA cituje SARIO názvami a číslami programov a pod-(Slovak Investment and Trade Devel- programov. Podľa citovaného §89, V nasledujúcej tabuľke uvádzameopment Agency), ktorá konštatuje, že ods (2) sa dotácia vysokej škole uvád- celkovú dotáciu pre verejné vysoké - Hlavný problém je v tom, že za v programe „077- Vysokoškolské školy v rokoch 2003 – 2008 v tis.finančné stimuly bránia univerzitám vzdelávanie a veda, sociálna podpora SK, a dotáciu na podprogram 077 12sústrediť sa na výskum, pretože fi- študentov“ a delí sa na tieto štyri časti: Vysokoškolská veda a technika.nancovanie je dané najmä počtom a) dotácia na uskutočňovanieštudentov. Sú potrebné ďalšie stimuly,ktoré by podporili výskum a inovačnéaktivity s inštitúciami privátneho sek- Tab. 1. Celková dotácia pre verejné vysoké školy a dotácia na vysokoškolskútoru., vedu a techniku v rokoch 2003 – 2008, údaje sú v tis. SK . Údaje za roky - Hoci aplikovaný výskum je 2008 sú v euro a prepočítané na SKK. Čísla v zátvorke označujú úpravynedostatočný nemožno ho budovať rozpočtu počas kalendárneho roku na valorizáciu miezd a pod.na úkor základného výskumu, ktorýje tiež nedostatočne financovaný a je Rok Celková dotácia Dotácia na VŠ vedu azákladom pre aplikovaný výskum. techniku - Je potrebné zvýšiť mzdy, aby sa ka- 2003 8 319 155 ( 9 409 155) 638 652riéra v aplikovanom alebo základnomvýskume stala príťažlivejšou. 2004 9 439 832 ( 9 743 555) 948 874 Na sektorovú Správu EUA [2] re- 2005 10 350 000 (10 790 061) 1 066 388agovala Slovenská Rektorská Konfer- 2006 11 514 000 (11 724 901) 1 119 080encia (SRK) v materiáli [2]. Doku-ment obsahuje úvodnú časť a časť 2 2007 12 049 544 (12 261 618) 1 240 333– Návrhy dokumentu. Hneď za nad- 2008 12 865 232 1 240 333pisom sa píše „Návrhy vychádzajú z 2009 473 701 721 eur = 44 504 910 eur =predpokladu, že si ich osvoja orgány 14 270 738 tis SKK 1 340 750 tis SKKštátnej správy, vysoké školy a aj ďalšípartneri vysokých škôl.“ Za každým 2010 456 175 655 eur =návrhom je uvedený aj odporúčaný 13 742 247 tis SKKrealizátor. Uvedieme na ukážku aspoň Zdroje: [3-15] a vlastné výpočty.dva príklady z návrhov predloženýchSRK: - 1.A.2 Návrh: Vyrovnaťnerovnováhu v investíciách do výs- Tab. 2. Prostriedky pridelené verejným VŠ v rámci grantových agentúrkumu v porovnaní s medzinárod- a inými formami súťaží, v tis. SK. V zátvorkách je údaj o počte projektov,nými konkurentmi SR z verejných a na ktorých sa zúčastňujú verejné vysoké školy.súkromných zdrojov. Odporúčaný re-alizátor: Vláda SR v súčinnosti s MŠ10 ARRA newsletter | apríl 2010

×