Newsletter 2010 01
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Newsletter 2010 01

on

  • 740 views

 

Statistics

Views

Total Views
740
Views on SlideShare
714
Embed Views
26

Actions

Likes
0
Downloads
3
Comments
0

2 Embeds 26

http://www.arra.sk 20
http://arra.sk 6

Accessibility

Upload Details

Uploaded via as Adobe PDF

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

Newsletter 2010 01 Newsletter 2010 01 Document Transcript

  • newsletter marec 2010 | číslo 1 | ročník 4 Editorial téma číslaKto stráži strážneho? Zvyšovaním životnej úrovne sapomaly mení aj vnímanie hodnôt. Už Klasifikácianejde len o jednoduché prežitie, napríkladfinančné, ako to bolo donedávna ajv prípade slovenských vysokých škôl vysokých škôl 2009(SVK) ale začínajú vystupovať do popredia (prehľad)aj iné faktory, v tomto prípade napríkladkvalita činností takýchto inštitúcií a ich autor: Doc. RNDr. Ivan Ostrovský CSc. strana 2posudzovanie. K tomu vo vyspelom sveteslúžia napríklad akreditačné komisie(AK). Väčšinou ide o národné organizácie,ktoré majú určiť minimálne štandardy, podrobili takejto evaluácii. Dôvodom škôl. Preto sa ARRA pokúsila porovnaťktoré nimi akreditované inštitúcie je, že len takto akreditované agentúry svoje výsledky s výsledkami hodnoteniamusia spĺňať, aby mohli vykonávať svoje sú súčasťou európskeho zoznamu slovenskej AK. Hoci obe hodnoteniačinnosti. Tým významne rozhodujú akreditačných agentúr. Dá sa teda povedať, používali rozličné, ale v mnohýcho živote vysokoškolskej inštitúcie. Na ich že v Európe je niekto, kto, obrazne prípadoch blízke kritériá, ukázalo sa, žeposúdenie kvality ich postupov existujú povedané, „stráži strážneho“. Slovenská kým nedošlo k „preskupovaniu síl“ poďalšie organizácie, napr. v Európe ENQA AK má tento proces ešte len pred sebou, ak 23.10.2009, bola zhoda medzi výsledkami(Európska asociácia pre zabezpečenie ho vôbec plánuje. Komplexná akreditácia ARRA a AK až 85%. Keď nakonieckvality vo vyššom vzdelávaní), ktorá má SVK, ktorá bola nedávno v 1. etape uznesením AK vzniklo až 11 vysokýchv rámci bolonského procesu na starosti ukončená, dala šancu vláde v zastúpení škôl univerzitného typu (z pôvodných 6)európsku akreditáciu akreditačných ministrom školstva po prvýkrát v histórii zhoda výrazne poklesla. Zdá sa teda, že ajagentúr. Dokonca aj také významné slovenského vysokého školstva podať slovenská AK by potrebovala niekoho, ktoorganizácie ako Nemecká akreditačná obraz nielen o kvalitách SVK a o tom by „strážil strážneho“.rada (GAC) alebo britská Agentúra pre ako SVK napĺňajú svoje poslanie alezabezpečenie kvality (QAA) sa úspešne aj rozčleniť SVK na tri typy vysokých Ferdinand Devínsky 1
  • KLASIFIKÁCIA OBSAH UKAZOVATELE ARRA UKAZOVATELE AK ÚVOD ................................................................ 3 VÝSKUM VÝSKUMVYSOKÝCH ŠKÔL 2009 METODIKA ..................................................... 3 uskutočnené vyžiadané prednášky členstvo v národných a medzinárodných výboroch v oblasti výskumu(prehľad) VÝSLEDKY ....................................................... 6 • Komplexná akreditácia ....................... 6 poverenia z externého prostredia na organizovanie konferencií • Arra ratingy ............................................. 8 členstvo v edičných radách medzinárodných časopisov • Porovnanie komplexnejDoc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc. akreditácie a ArrA ratingov ..........11 členstvo v národných a medzinárodných komisiách a porotáchARRA a FMFI UK Bratislava ZÁVER .............................................................13 ocenenia a vyznamenania ÚVOD VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE Tento materiál je súhrnom a prehľadom porovnania ditačná komisia (poradný orgán vlády) a ARRA ratingov. počet študentov v študijných programoch prvého a druhého stupňa na SV1, počet študentov/učiteľdvoch súčasných ratingových hodnotení slovenských vys- Tieto hodnotenia sú podrobne analyzované v štúdii Klasi- prepočítaný evidenčný počet vysokoškolských učiteľovokých škôl - komplexnej akreditácie, ktorú vykonala Akre- fikácia vysokých škôl 2009. SV2, počet študentov/prof. alebo doc. SV3, počet učiteľov s PhD./učiteľ METODIKA SV4, počet prof. a doc./učiteľ Hodnotenia, ako ich analyzuje Klasifikácia vysokých škôl gov využíva sériu ukazovateľov/parametrov, ktoré majú výrazný2009 sú založené na vlastných metodikách. Roz- diely v týchto kvalitatívny charakter. Pomer medzi ukazovateľmi výskumného SV6, prihlásení/plánmetodikách sú jedným z hlavných zdrojov rozdielov medzi vý- výkonu a ukazovateľmi vzdelávacieho výkonu je pritom vyváže- SV7, počet zapísaných/prijatýchsledkami zaradenia vysokých škôl v komplexnej akreditácii a v ný. Analýza a porovnanie parametrov/ukazovateľov pre vlastnéARRA ratingoch. Zatiaľ čo sa komplexná akreditácia sústredila zaraďovanie (rating) vysokých škôl sú uve-dené v tabuľke 1. SV8 podiel zahraničných študentovna kvantitatívne ukazovatele/parametre, metodika ARRA ratin- Tabuľka 1. Ukazovatele použité v rámci klasifikácií. V tabuľke 2. sú uvedené parametre a ukazovatele pre klasifikáciu vysokých škôl vo všetkých troch hodno-teniach používaných UKAZOVATELE ARRA UKAZOVATELE AK v ARRA-e pre ranking. Pre Model B ARRA ratingu bola ako benchmark zvolená najvyššia úroveň v každej z typických skupín fa- kúlt, ako ich používa ARRA pre ranking. VÝSKUM VÝSKUM „atribút výstupov“ Podrobná analýza všetkých troch metodík je v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009. Tabuľka 2. Parametre a ukazovatele pre klasifikáciu vysokých škôl (minimálne hodnoty resp. rozsahy) VV1a, publikácie/tvorivý zamestnanec VV2, počet citácií/tvorivý zamestnanec 50 výstupov výskumu (publikácie) AK Univerzity Ne-Univerzity Odborné VŠ Iné VV2a, citácie/publikácia pravidlo parameter ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ „atribút prostredia“ KZ -1 (publikácie) 60 % fakúlt/ 50 % pre OVŠ 4,00 – 2,50B- 2,49 – 1,50C+ < 1,50C- / VV4a, PhD absolventi/PhD. študenti KZ -2 (granty domáce) Sk/osoba 60 000 40 000 20 000 / VV5, PhD absolventi/prof., doc. rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha aspoň 1/3) KZ -3 (PhD absolventi/školiteľa) 60 % fakúlt 1/3 ? ? / VV6, denní PhD/denní štud. KZ -4 (PhD. publikácie) 60 % fakúlt C+ ? ? / KZ -5 (počet PhD. študentov/učiteľ) počet PhD. študentov/učiteľ min. 1 ? ? / VV7, VEGA granty/tvorivý zamestnanec KZ -6 (počet študentov 1. a 2./učiteľ) počet študentov 1. a 2. stupňa/učiteľ max. 20 max. 25 max. 30 objem finančných prostriedkov (grantov) získaných na projekty riešené VV8, APVV/tvorivý zamestnanec ARRA „A” A B B C na fakulte v hodnotenej oblasti v hodnotenom období (váha aspoň 1/3) VV9, zahraničné granty/tvorivý zamestnanec VV1a publikácie/tvorivý Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- VV10, suma granty/tvorivý zamestnanec VV2 počet citácií/tvorivý Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, knižnice, počí- VV2a citácie /publikácia Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- tačové vybavenie - váha aspoň 1/6) VV7 VEGA granty/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- ostatné aspekty charakterizujúce prostredie, v ktorom sa realizuje výs- kum (váha aspoň 1/6) VV8 APVV/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- „atribút ocenenia“ VV9 zahraničné granty/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-2 ARRA newsletter | marec 2010 ARRA newsletter | marec 2010 3
  • Tabuľka 3. Klasifikačné stupnice pre ratingy AK Univerzity Ne-Univerzity Odborné VŠ Iné pravidlo parameter ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ AK ARRA „A” ARRA „B”VV10 suma granty/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- REDUKOVANÁ STUPNICA STUPNICA RATING STUPNICA CVV CSV RATING RATING KLASIFIKÁCIA [%]VV4a PhD. absolventi / PhD. študenti Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 4,00-3,75 A 93,80 % A + + A 100-80,0 AVV5 PhD. absolventi/prof., doc. Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 3,74-3,50 A- 87,50 % A + + A 100-80,0 AVV6 denní PhD./denní štud. Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 3,49-3,25 B+ 81,30 % A + + A 100-80,0 ASV1 počet študentov/učiteľ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 3,24-2,75 B 68,80 % B + - B 79,9-60,0 BSV2 počet študentov/ prof. alebo doc. Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 2,74-2,50 B- 62,50 % B + - B 79,9-60,0 BSV3 počet učiteľov s PhD./učiteľ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 2,49-2,25 C+ 56,30 % C - + B 59,9-40,0 CSV4 počet prof. a doc./učiteľ Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 2,24-1,75 C 43,80 % C - + B 59,9-40,0 CPoužité len pre ARRA 1,74-1,50 C- 37,50 % D - - C < 40,0 DSV6 prihlásení/plán Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 1,49-1,25 D+ 31,30 % D - - C < 40,0 DSV7 počet zapísaných/prijatých Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,- 1,24-1,00 D 25,00 % D - - C < 40,0 DSV8 podiel zahraničných študentov Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-ARRA „B” A B C D VÝSLEDKYVV1a publikácie/tvorivý Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0VV2 počet citácií/tvorivý Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0  Komplexná akreditácia1VV2a citácie/publikácia Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Klasifikácia vysokých škôl, je podľa výsledkov komplexnej akre- v tabuľke 4. V tabuľke 5. sú uvedené výsledky komplexnej akredi-VV7 VEGA granty/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 ditácie uvedených v zápisniciach Akreditačnej komisie zobrazená tácie t.j. zaradenie vysokých škôl po „opravách“.VV8 APVV/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Výsledkom komplexnej akreditácie nie je skutočná dife- kávania, ktoré ho (i verejne) sprevádzali a nie je zásadným renciácia doterajšej monokultúry univerzít, ale len jej roz- príspevkom k ďalšiemu rozvoju vysokého školstva na Sloven-VV9 zahraničné granty/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 delenie na dve rovnomerne zastúpené skupiny vysokých sku. Slovensko so svojou 5,3 miliónovou populáciou, ktorá sa škôl. Hoci dosiahnutý výsledok je určitým krokom smerom nelíši od iných, nemá kapacitu na 11 univerzít, a to napriek tvr-VV10 suma granty/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 k štruktúrovanému systému vysokých škôl, nesplnil tie oča- deniam formálnych, či iných autorít.VV4a PhD. absolventi / PhD študenti Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0VV5 PhD. absolventi/prof., doc. Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Tabuľka 4. Klasifikácia vysokých škôl podľa predbežných výsledkov komplexnej akreditácieVV6 denní PhD./denní štud. Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 KZU KZU KZU KZU KZU KZU KZV KZV KZVSV1 počet študentov/učiteľ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 vysoká škola -1 -2 -3 -4 -5 -6 klasifi- kácia -1 -2 -3 klasifi- káciaSV2 počet študentov/ prof. alebo doc. Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Univerzita veterinárskeho lekárstva + + + + + + ASV3 počet učiteľov s PhD./učiteľ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Univerzita Komenského + + + + + + ASV4 počet prof. a doc./učiteľ Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika + + + + + + APoužité len pre ARRA Vysoká škola sv. Alžbety + + + + + + ASV6 prihlásení/plán Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Technická univerzita Zvolen + + + + + + ASV7 počet zapísaných/prijatých Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Slovenská technická univerzita + + + + + + ASV8 podiel zahraničných študentov Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0 Technická univerzita Košice + + + + + + A Pre názornosť vzájomného porovnania komplexnej akredi- dovšetkým definícia cieľa, až následne použité nástroje. A ako Ekonomická univerzita + + + + + - Btácie a ARRA ratingov sú v tabuľke 3. uvedené ich klasifikačné ukazujú konečné výsledky kom-plexnej akreditácie, v prípade, Slovenská poľnohospodárska + + + + + - Bstupnice. Z tabuľky je zrejmé, že len vlastné arbitrárne rozhod- že vybrané nástroje nestačia na splnenie stanovené cieľa, sú na- univerzitanutie Akreditačnej komisie rozhodlo o mie- re diferenciácie porúdzi i také, ktoré bez ohľadu na svoju kvalitu splnenie cie- Univerzita Mateja Bela + + + + + - Bmedzi vysokými školami a nie zvolená klasifikačná stupnica. ľa zabezpečia.Inak povedané, aj v tomto prípade o vý- sledku rozhodla pre- Žilinská univerzita + + + + + - B 1 Podrobne je komplexná akreditácia analyzovaná v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 20094 ARRA newsletter | marec 2010 ARRA newsletter | marec 2010 5
  • vysoká škola KZU KZU KZU KZU KZU KZU klasifi- KZV KZV KZV klasifi-  ARRA ratingy2 Za povšimnutie stojí fakt, že v tomto ratingu štyri posled- né univerzity nedosahujú kvalitou ani 50 % najlepších fakúlt na -1 -2 -3 -4 -5 -6 kácia -1 -2 -3 kácia Slovensku, pričom tri z nich ledva prekonávajú hranicu 40 %.Univerzita Konštantína Filozofa + + + + + - B Ako už bolo uvedené, ARRA ratingy sú založené na po- To svedčí o faktickom zlyhaní rozvoja týchto inštitúcií, čo za- rovnaní kvality hodnotených vysokých škôl so zvole-nou po-Vysoká škola múzických umení + - + + + + B ráža zvlášť v prípade UKF. Je zrejmé, že zakladanie „univerzít“ rovnávacou veličinou (benchmarkom). Tak v Modeli A je nasilu, pre uspokojenie miestnych či osobných ambícií, nie je benchmarkom priemer výkonu slovenských vyso-kých škôlVysoká škola výtvarných umení + + - + - + B cestou rozvoja vysokého školstva ani na Slovensku. Toto kon- vo VÝSKUME a vo VZDELÁVANÍ. Výsledný rating vysokých štatovanie platí aj pre vysoké školy s vyšším ratingom. UrčitePrešovská univerzita + - + + - - B škôl podľa Modelu A je na obrázku 1. nemôže nikoho uspokojiť nízky rating technických vysokýchTrnavská univerzita + - - - + - B škôl, keď predovšetkým najväčšie z nich, Slovenská technická Z obrázka vyplýva, že rating „A“ získali predovšetkým vy- univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach, vy-Katolícka univerzita - + - + - - + + + B soké školy, ktoré patria medzi najstaršie na Sloven-sku, u kto- kazujú prekvapujú-co nízku kvalitu a nevyrovnanosť svojich rých je známy tradične vysoký podiel výskumu v ich činnosti.Univerzita sv. Cyrila a Metoda - - - + + + B výkonov. Skupina s ratingom A, rovnako ako ostatné ratingové skupi-Akadémia umení + + + B ny univerzít, obsahuje všetky typy vysokých škôl z hľadiska ich Rating vysokých škôl podľa Modelu B je znázornený na obráz- výskumnej a/alebo vzdelávacej orientácie. Tento výsledok po- ku 2. (strana 10)Univerzita J. Selyeho + + + B ukazuje na významný fakt, že tento rating je nezávislý od profe- sionálnej orientácie vysokej školy.Trenčianska univerzita A. Dubčeka + + + B Ďalším zistením z tohto modelu ratingu je fakt, že s výnim-  Porovnanie komplexnej akreditácie a ARRA ratingov3+ znamená splnené kritérium A znamená univerzitnú vysokú školu kou STU, ostatné technicky orientované vysoké školy zazname-- znamená nesplnené kritérium B znamená nezaradenú vysokú školu nali len priemernú hodnotu svojej kvality. Okrem TUAD ide vždy V tabuľke 6. je porovnanie začlenenia vysokých škôl pod- o vysoké školy s dostatočnou tradíciou v príprave inžinierov a aj ľa výsledkov komplexnej akreditácie a ARRA ratingu z oboch podmienkami primeranej kvality technického výskumu. Len prie- modelov. Z tabuľky vyplýva, že na rozdiel od ARRA ratingov Tabuľka 5. Klasifikácia vysokých škôl podľa konečných výsledkov komplexnej akreditácie merný rating pravdepodobne spôsobila o.i. ich stratégia rozvoja za žiadna vysoká škola nebola pôvodne v rámci komplexnej akre- posledných 20 rokov. Základom tejto stratégie bola snaha expan- ditácie zaradená medzi odborné vysoké školy (v ARRA ratin- klasifi- KZV KZV KZV klasifi- dovať, ale nie smerom ďalšieho rozvoja pôvodnej orientácie, ale goch klasifikácia „C“). Dodatočnými iniciatívami ministerstvavysoká škola KZU -1 KZU -2 KZU -3 KZU -4 KZU -5 KZU -6 smerom budovania „plno-sortimentných univerzít“. Rozširovanie školstva voči Vysokej škole svätej Alžbety po ktorých AK pre- kácia -1 -2 -3 kácia počtu fakúlt orientovaných skôr spoločensko-humanitne, envi- hodnotila jej údaje sa ukazuje, že s ohľadom na uznesenieUVL + + + + + + A 49.5.2.4. o plnení „Kritérií pre začlenenie ...“ bude VŠSA za- ronmentálne, či dokonca umelecky, budovaných na „zelenej lúke“UK + + + + + + A znamenalo i zníženie celkovej kvality výkonov tak vo výskume, radená ako jediná medzi „odborné vysoké školy“. To nesved- ako aj vo vzdelávaní. Stačí sa pozrieť na rating fakúlt2. čí o príliš vysokej rozlišovacej schopnosti metodiky komplexnejUPJŠ + + + + + + A akreditácie. Možno práve pomerne zreteľný vplyv subjektívne- Výsledný rating vysokých škôl podľa Modelu A je na obrázku ho rozhodovania „na mieste“, nech je „miestom“ čokoľvek, mô-TUZVO + + + + + + A 1. (strana 9) že byť zdrojom špekulácií a nespokojnosti hodnotených. PráveSTU + + + + + + A tento moment poukazuje na zásadný význam nezávislosti, ob- Rating vysokých škôl podľa Modelu B je znázornený na ob- jektívnosti a transparentnosti klasifikačných kritérií.TUKE + + + + + + A rázku 2. Grafické vyjadrenie ratingu podľa Modelu B plastickySPU + + + + + (+) A zvýrazňuje kvalitatívne rozdiely medzi jednotlivými skupina- Zaujímavý pohľad dáva vzájomné porovnanie ratingov jed- mi vysokých škôl i medzi školami navzájom. Výsledky ratingu notlivých škôl navzájom. Predovšetkým je zrejmé, že ARRAŽU + + + + + (+) A sa vo viacerých prípadoch líšia od bežne zaužívaného vnímania ratingy sa líšia zvoleným benchmarkom. „Priemer“ ako ben- jednotlivých vysokých škôl resp. ich skupín. Medzi prekvapenia chmark v Modeli A rozširuje rating „A“ i „B“ a zmenšuje roz-EU + + + + + (+) (A) možno zahrnúť napr. fakt, že sumárny rating „A“ nezískala žiad- sah ratingu „C“. Naopak, „najlepší v skupine“ ako benchmarkUMB + + + + + (+) (A) na technická univerzita. Z nich rating „B“ získali renomovaná v Modeli B významným spôsobom zužuje rozsah ratingu „A“ Slovenská technická univerzita (STU), Slovenská poľnohospo- a rozširuje rozsah ratingu „C“, čo poukazuje na jeho význam-UKF + + + + + (+) (A) dárska univerzita v Nitre (SPU) a Technická univerzita vo Zvo- nejšiu kvalitatívnu orientáciu v porovnaní s Modelom A.VŠMU + - + + + + B lene (TUZVO). Ostatné technické univerzity získali tiež rating „C“, čo nesvedčí o ich kvalitatívnom raste v poslednom obdo- Porovnanie ARRA ratingov s komplexnou akreditáciou uka-VŠVU + + - + - + B bí. Prekvapením môže byť tiež rating „B“ Ekonomickej univer- zuje na významné rozdiely v dosiahnutej klasifikácii. Tieto rozdie- zity v Bratislave, ktorej všetky ekonomicky orientované fakulty ly sú predovšetkým obrazom inak stanovených cieľov, odlišnýchPU + - + + - - B získali rating „B“ a Fakulta medzinárodných vzťahov dokonca prístupov a z nich odvodených metodík klasifikácie. Kým ARRATU + - - - + - B rating „A“. Na rozdiel od Modelu A má Model B výraznejšie kva- ratingy jednoznačne poukazujú na nízku kvalitu istej skupiny vy- litatívne znaky, pretože jeho inter-ným benchmarkom je vždy sokých škôl, komplexná akreditácia sa uspokojila len s diferenciá-KU - + - + - - + + + B najlepšia fakulta v danej skupine a nie priemer skupiny, ako je ciou univerzít od ostatných vysokých škôl. To je málo i na prvotinuUCM - - - + + + B tomu v Modeli A. Preto možno bez prekvapenia pozorovať stav, akou komplexná akreditácia je. Rozdielne výsledky medzi obo- keď podstatne staršie a zavedené vysoké školy, akými nesporne ma modelmi ARRA ratingov poukazujú na fakt, že niektoré školyAU + + + B sú Žilin- ská univerzita a Technická univerzita v Košiciach, zís- môžu ako celok patriť do skupiny nadpriemerných vysokých škôl kali len rating C za sumárny výkon, ktorý je nižší ako je sumárny (STU, UPJŠ, SPU a EU), ale výstrahou je druhý ARRA rating B (vUJS + + + B výkon Univerzity J. Seleyho, ktorá je podstatne mladšia. Pouka- Modeli B), ktorý poukazuje na fakt, že kvalita fakúlt týchto škôlTUAD + + + B zuje to na fakt, že kvalita väčšiny fakúlt týchto vysokých škôl je je značne nevyrovnaná, pričom väčšina z nich výrazne zaostáva v porovnaní s najlepšími dokonca podpriemerná. v kvalite v porovnaní s najlepšou v skupine. Ďalším významným (+) = dodatočne splnené kritérium a získaná klasifikácia 2 3 Podrobne sú ARRA ratingy uvedené v štúdii Klasifikácia vysokých Podrobne je porovnanie klasifikácií uvedené v štúdii Klasifikácia škôl 2009 vysokých škôl 2009.6 ARRA newsletter | marec 2010 ARRA newsletter | marec 2010 7
  • rozdielom medzi komplexnou akreditáciou a ARRA ratingami je oba ARRA ratingy „C“. To poukazuje na podpriemerné výko-fakt, že napriek priemernej kvalite výkonov vo výskume i vzdelá- ny ich fakúlt tak vo výskume, ako ja vo vzdelávaní. V komplex-vaní podľa ARRA ratingov (TUZVO, AU, PU, VŠSA) získala jed- nej akreditácii však „prekvapujú- co“ UMB aj UKF dodatočnena z nich zaradenie medzi univerzity (TUZVO). Prípad Vysokej získali odporúčanie AK na zaradenie medzi „univerzitné vyso-školy svätej Alžbety si žiada samostatný komentár. V rámci kom- ké školy“. To sú ďalšie dve vysoké školy, ktorých výsledky kom-plexnej akreditácie získala škola najprv rating „A“, aby bol tento plexnej akreditácie sa zásadne líšia od ARRA ratingov. Spolunásledne spochybnený ministerstvom školstva. Na základe vý- so zvláštnym postupom známym už pri akreditácii ŽU a SPUsledkov kontroly nebol proces komplexnej akreditácie tejto ško- aj tieto dve vysoké školy získali odporúčanie AK na zaradeniely doteraz ukončený a AK prehodnocuje svoju pôvodnú správu. medzi „univerzitné vysoké školy“ na poslednú chvíľu a po ofi-Ako ukazujú uznesenia zo 49. zasadnutia AK, škola po overení ciálnom ukončení ich komplexnej akreditácie. Rozdiely medzinových skutočností spĺňa pravdepodobne kritériá len pre zarade- ARRA ratingami a komplexnou akreditáciou v tejto skupine vy-nie medzi „odborné vysoké školy“. sokých škôl poukazujú na významnosť rozdielov tak v metodi- kách ARRA ratingov a komplexnej akreditácie predovšetkým Rovnako v prípadoch, keď vysoké školy (TUKE, ŽU) získa- z hľadiska subjektívnosti a kvantitatívneho charakteru ukazova-li v ARRA ratingoch priemerné a podpriemerné hodnotenie, teľov komplexnej akreditácie, ako aj z hľadiska ďalších postupov,čo znamená klasický slovenský priemer, tak v rámci komplex- ako bola známa primárna kla-sifikácia týchto škôl v hodnotia-nej akreditácie vysoké školy z tejto skupiny získali postavenie cej správe AK. Z porovnania ratingov práve tejto skupiny vy-univerzity. ŽU získala klasifikáciu „A“ univerzitnej vysokej školy sokých škôl je zrejmé, že komplexná akreditácia nevyústilav samom závere komplexnej akreditácie zaujímavým spôsobom. do úplnej a kvalitatívnej diferenciácie slovenskej monokultúrypodobne ako ďalšie štyri vysoké školy (SPU, EU, UMB, UKF)4. univerzít a „univerzít“ a uspokojila sa s oddiferencovaním (prí- liš veľkej) skupiny univerzít od ostatnej monokultúry. Je na ško- Najväčšie rozdiely medzi ARRA ratingami a komplexnou du ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku, že v tomtoakreditáciou vykazuje skupina vysokých škôl do ktorej pat- kritickom momente prvej diferenciácie a vykročenia k profes-rí UMB, KU, UKF, TUAD a UCM. Tieto vysoké školy získali ne i kvalitatívne rôznorodej štruktúre vysokých škôl nebol do- statok odvahy na riadnu a zo skutočného stavu vecí vyplývajúcu4 Podrobnosti pozri VÝSLEDKY 2 v štúdii Klasifikácia vysokých diferenciáciu vysokých škôl. škôl 2009.Tabuľka 6. Porovnanie výsledkov komplexnej akreditácie a ARRA ratingov (vysoké školy sú usporiadané podľa ARRA ratingu Model A) ARRA ARRA ROZDIEL ROZDIEL ROZDIEL RATING 2009 AK „A“ „B“ „A“- „B“ „A“ - AK „B“ - AK Univerzita Komenského A A A 0 0 0 Univerzita veterinárskeho lekárstva A A A 0 0 0 Trnavská univerzita A A B 0 1 1 Vysoká škola múzických umení A A B 0 1 1 Vysoká škola výtvarných umení A A B 0 1 1 Slovenská technická univerzita A B A 1 0 -1 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A B A 1 0 -1 Slovenská poľnohospodárska univerzita A B A 1 0 -1 Ekonomická univerzita A B (A) 1 0 -1 Technická univerzita Zvolen B B A 0 -1 -1 Akadémia umení B B B 0 0 0 Prešovská univerzita B B B 0 0 0 Vysoká škola sv. Alžbety B B (C?) 0 ? ? Technická univerzita Košice B C A 1 -1 -2 Žilinská univerzita B C A 1 0 -2 Univerzita J. Selyeho B C B 1 0 -1 Univerzita Mateja Bela C C (A) 0 -1 -2 Univerzita Konštantína Filozofa C C (A) 0 -1 -2 Katolícka univerzita C C B 0 -1 -1 Trenčianska univerzita A. Dubčeka C C B 0 -1 -1 Univerzita sv. Cyrila a Metoda C C B 0 -1 -18 ARRA newsletter | marec 2010 ARRA newsletter | marec 2010 9
  • ZÁVER Štúdia Klasifikácia vysokých škôl 2009 je jednak reflexiou Vlastné hodnotenie sa vykonalo tiež na úrovni fakúlt aglome- komplexnej akreditácie vysokých škôl ako ju vykonala Akredi- rovaných do typických skupín, a to na základe dvoch interných tačná komisia, a jednak reflexiou tých trendov, ktoré v oblasti porovnávacích veličín (benchmarkov) použitých samostatne hodnotenia kvality vysokých škôl dnes patria k významným. v dvoch modeloch ARRA ratingov. Takáto klasifikácia vysokých škôl, založená na porovnaní s „priemerom“, je pre „konzumen- Spoločným znakom komplexnej akreditácie a ARRA ra- tov“ (verejnosť, médiá a pod.), či „odberateľov“ (zamestnáva- tingov bola nevyhnutnosť vykonať primárne ho-dnotenie na telia, štátna správa, a pod.) čitateľná, pretože umožňuje ľahko úrovni skupiny odborov, t.j. na úrovni fakúlt a až následne, se- rozoznať „nadpriemerné“, „priemerné“ a „podpriemerné“ vy- kundárne, zaradiť vysokú školu alebo jej priradiť rating. To uka- soké školy. zuje, že pri hodnotení vysokých škôl (hoci na rôzne účely) nie je možné nájsť akúsi „prirodze-nú“ škálu, nezávislú od ich kom- Ako druhý benchmark (ARRA rating Model „B“) bola po- plexného charakteru a zároveň nezávislú od cieľa príslušného užitá vždy fakulta s najvyšším plnením sumy pa-rametrov teda hodnotenia. porovnávanie s najlepším. Arbitrárnou, rovnomerne rozde- lenou stupnicou bol jednotlivým fakultám pridelený rating Z hľadiska výberu parametrov v hodnotení, či spôsobu ich v rámci skupiny do ktorej boli zaradené. A na základe aritme- spracovávania do informácie, sa prezentované prípady výraz- tického priemeru sumy ratingov fakúlt bol príslušnej vysokej ne líšia. škole priradený jej vlastný rating. Takáto klasifikácia má výraz- ne kvalitatívnu orientáciu. Jej „nevýhodou“ voči konzumen- Komplexná akreditácia je príkladom metodiky, ktorá pou- tom a odberateľom je práve jej schopnosť jednoznačne rozlíšiť žíva niekoľko vybraných parametrov (spolu 6), medzi ktorými kvalitné fakulty v rovnakej skupine od menej kvalitných. To pre prevažujú parametre charakterizujúce doktorandské štúdium „odberateľov“ vytvára náročnejšiu situáciu pri chápaní takto (považované všeobecne skôr za parametre vý-skumu, spolu 3) zostave-ného ratingu školy ako celku. Typickou ukážkou je ra- a výskum ako taký (spolu 2), pričom vzdelávanie bolo hodnote- ting STU. Podľa Modelu „A“ patrí STU medzi nadpriemerné né i ďalším parametrom (počet študen- tov 1. a 2. stupňa štúdia vysoké školy. Podľa Modelu „B“ však jej rating nie je vyšší ako na jedného učiteľa). Uvedené parametre sú svojou podstatou „B“, pričom v skupine s ratingom „B“ skončila STU ako posled- kvantitatívne, ale panuje o nich všeobecné presvedčenie, že ob- ná s najnižšou matematickou hodnotou ratingu 60,5 . Takéto sahujú aj istý kvalitatívny prvok. Hodnotenie jednotlivých pa- rozdiely v ratingoch tej istej inštitúcie nemu-sia vôbec prekva- rametrov sa vykonalo podľa arbitrárne stanovenej 10–stupňovej povať. Ak porovnáme fakulty STU so slovenským priemerom stupnice a to na úrovni oblastí výskumu. Rovnako zaraďovanie technických fakúlt, potom prakticky všetky získajú rating „A“. univerzít do troch skupín je výsledkov arbitrárne stanovenej Ak však porovnáme fakulty STU s najlepšou technickou fakul- stupnice plnenia príslušných parametrov stanoveným podielom tou v SR, ktorou je zhodou okolností Fakulta chemickej a potra- fakúlt z ich celkového počtu. Takýmto postupom, ktorý možno vinárskej technológie STU, potom všetky okrem nej samotnej označiť za špecifický druh ratingovej klasifikácie, t.j. s použitím (rating „A“) a Fakulty elektrotechniky a informatiky STU (ra- niekoľko málo vybraných parametrov, jednoduchého matema- ting „B“) majú rating „C“ (spolu 5 fakúlt), čo znamená, že škola tického aparátu a arbitrárne stanovených škál bolo možné roz- ako taká by štatisticky nemala mať rating vyšší ako „C“. Vý- deliť vysoké školy do troch kvalitatívne odlišných skupín. sledný rating „B“ bol získaný len vďaka dostatočnému vplyvu oboch kvalitných fakúlt STU na celkovú matematickú hodno- Na základe použitej metodiky a jej výsledkov možno kom- te ratingu a v porovnaní s priemerom vyšších hodnôt ratingov plexnú akreditáciu charakterizovať ako špecifický rating vyso- ostatných fakúlt tejto školy. Podobný rating majú aj ostatné fa- kých škôl založený na plnení stanovených minimálnych úrovní kulty technicky a technologicky orientované, preto polovica vybraných kvantitatívnych ukazovateľov, ktorý reflektuje v mie- technických univerzít získala v Modeli „B“ rating „B“ a polovi- re potrebnej na základnú diferenciáciu vysokých škôl aj kvalita- ca rating „C“, čo môže niekoho prekvapiť. Takto rozdielne vý- tívne rozdiely medzi vysokými školami. Z hľadiska základných sledky však nie sú chybou niektorej z použitých metodík, ale požiadaviek na spoľahlivosť predstavuje komplexná akreditá- obrazom ich rozdielnej orientácie. Kým Model „A“ je orien- cia pomerne pestrú zmes. Jej cieľ je definovaný jasne, rovna- tovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od ko aj cieľová skupina. Transparentnosť ukazovateľov i operácií priemeru v normalizovanej škále, ktorá matematicky zmenšu- je však diskutabilná, keďže niektoré sú vyslovene subjektívneho je rozsah stupnice/škály, Model „B“ je orientovaný na určenie charakteru (posudzovanie a hodnotenie pracovnou skupinou „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od najlepšej v absolút- ad hoc „na mieste“). Rovnako vstupné údaje nie sú dostatoč- nej škále, keď rozdiely t.j. “vzdialenosti“ môžu byť aj tak výraz- ne transparentné, keďže vysoké školy museli pripraviť tzv. akre- né ako je tomu v uvedenom príklade STU. Inak povedané STU di- tačné spisy ako ad hoc súbory, ktoré neboli zverejnené. Ich je nadpriemernou vysokou školou z hľadiska priemeru technic- správnosť a presnosť je tým neznáma a neoveriteľná. ARRA ra- kých fakúlt v SR, ale je podpriemernou vysokou školou z hľa- tingy sú príkladom klasifikácie, ktorá sa pokúša nájsť taký súbor diska kvality najkvalitnejšej technickej fakulty v SR. Podobne ukazovateľov, a k nim prislúchajúci ma-tematický aparát, kto- rozdielnych ratingov, a nielen technických vysokých škôl mož- rým by bolo možné tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne cha- no pri porovnaní modelov „A“ a „B“ nájsť viac. Pretože Model rakterizovať jednotlivé vysoké školy a podľa tohto charakteru im B je výrazne kvalitatívne orientovaný možno pozorovať, že ten- aj prideliť príslušný rating. Súbor parametrov použitých ARRA to rating je vždy „prísnejší“ a priraďuje nižší klasifikačný stupeň je takmer 3x väčší (17) ako súbor parametrov použitých v kom- ako Model A. Z hľadiska spoľahlivosti spĺňajú ARRA ratingy plexnej akreditácii (6), pričom aspoň 7 z parametrov ARRA má všetky základné podmienky. ARRA používa známu, dlhodo- prevažne kvalitatívny charakter (citácie/publikácia, citácie/tvo- bo zverejňovanú metodiku s jasne definovaným, transparent- rivý pracovník, študenti/profesor, učitelia s PhD./učiteľ, atď.). ným cieľom, cieľovými skupinami, ukazovateľmi i metodikou.10 ARRA newsletter | marec 2010 ARRA newsletter | marec 2010 11
  • Podobne ako v prípade rankingov aj pri ratingoch boli použité komplexnej akreditácie, ktorá túto aktivitu a jej výsledky výraz-výlučne verejne dostupné oficiálne údaje sprostredkované Mi- ne diskvalifikuje, však treba považovať aktivity nespokojnýchnisterstvom školstva SR. Na základe použitej metodiky a jej vý- ne-zaradených vysokých škôl, ministerstva a poslušnosť Akre-sledkov možno ARRA ratingy charakterizovať ako typickú, od ditačnej komisie voči týmto aktivitám, ktoré vyústili do zásad-hodnotených nezávislú klasifikáciu vysokých škôl založenú na ného prehodnotenia pôvodného návrhu na zaradenie týchtoverejne dostupných údajoch spracovaných za pomoci interných škôl. Výsledkom je skromná redukcia pôvodného počtu 17 ve-bechmarkov, ktoré odzrkadľujú predovšetkým kvalitatívne roz- rejných univerzít na 11 „univerzitných vysokých škôl“.diely medzi fakultami a tým aj vysokými školami. Ako vyplýva z výsledkov komplexnej akreditácie, bola tá- Komplexnú akreditáciu možno charakterizovať ako klasifi- to klasifikácia použitá spôsobom, keď Akreditačná komisia pô-káciu vysokých škôl založenú na konsenzuálne s hodnotenými vodne využila len dva z troch možných klasifikačných stupňovad hoc dohodnutými parametrami s prevahou kvantitatívnych – prvý a „dodatočný“ druhý! To je systémová chyba, ktorá saukazovateľov, ktorej prahové (limitujúce) hodnoty, t.j. ben- v komplexnej akreditácii vyskytuje. Ide v jej podstate o chybuchmark, sú tvorené hodnotami na úrovni priemeru a nižšími strategického významu z hľadiska dopadov komplexnej akre-ako je priemer zvolenej stupnice. Ako ukazuje porovnanie kom- ditácie, keďže vytvára zmes „univerzít“ a „ne-zaradených vy-plexnej akreditácie s ARRA ratingom Model A to v skutočnosti sokých škôl“. Namiesto jasnej diferenciácie zbytočná iritáciaposúva benchmark komplexnej akreditácie často pod sloven- s okamžitým hľadaním úniku z „ne-zaradenia“. Pritom ako uka-ský priemer. Metodika komplexnej akreditácie je tiež poznače- zuje záver celého procesu, prechod medzi oboma klasifikáciaminá vplyvom subjektívneho hodnotenia pracovnej skupiny „na bol až priveľmi jednoduchý. Výsledky komplexnej akreditácie súmieste“. Z metodiky i výsledkov komplexnej akreditácie je zrej- uvedenou systémovou chybou významne ovplyvnené a skresľu-mý nielen arbitrárny charakter použitej klasifikačnej stupnice, jú skutočný stav vysokých škôl v krajine. Podľa klasifikácie kom-ale predovšetkým miernosť, či priam nízka náročnosť komplex- plexnej akreditácie má Slovensko v súčasnosti zvláštnu zmesnej akreditácie na hodnotených. Napr. pre dosiahnutie úrovne univerzít a ne-zaradených vysokých škôl. Je podivuhodné, ako„univerzitná vysoká škola“ pô-vodne stačilo, aby 60 % fakúlt málo (úsilia, času, argumentov, atď.) stačí na to, aby sa z „vyso-splnilo požadované kritériá aspoň na úrovni B-, resp. C+, čo sú kej školy“ (II. stupeň klasifikácie) stala „univerzita“ (I. stupeňpiaty resp. šiesty klasifikačný stupeň v stanovenej desaťstupňo- klasifikácie). Je zrejmé, že komplexná akreditácia je vykročenímvej stupnici komplexnej akreditácie. Inak povedané pre sloven- správnym smerom k diferenciácii vysokých škôl. Avšak taktoskú univerzitu stačilo, aby aspoň 60 % jej fakúlt splnilo aspoň znehodnotený prvý krok znamená zbytočné komplikácie sopriemernú, či mierne podpriemernú úroveň stanovených uka- skutočnou diferenciáciou slovenských vysokých škôl minimál-zovateľov vo výskume. To znamená, že na Slovensku už priemer ne do najbližšej KA, ktorá by sa mala uskutočniť o 6 rokov.je považovaný za univerzitnú úroveň. Všetko ostatné t.j. pod-priemer stačí ešte na „dodatočný“ druhý stupeň tzv. „ne-zara- Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.denú“ vysokú školu. Za najhorší prejav subjektívnosti v rámci Klasifikácia vysokých škôl (prehľad) 2009„(...) the effort made by the ARRA agency to compose international- „ARRA zostavila medzinárodne porovnateľné údaje a umožnila inšti-ly comparable data which gives institutions the opportunity to ben- túciám posúdiť svoju výkonnosť v medzinárodnom meradle, prinaj-chmark their performance at least in superficial quantitative terms is menej v kvantitatívnych ukazovateľoch. Práca, ktorú ARRA urobila,of great strategic development value.“ má veľkú hodnotu pre strategický rozvoj sektora.“„The Slovak higher education sector should be applauded for having „Slovenský vysokoškolský sektor si zaslúži za túto iniciatívu pochvalu.“taken this initiative.“ Sektorová správe Európskej asociácie univerzít: Slovenský vysoko-(EUA SECTORAL REPORT: THE SLOVAK HIGHER EDUCATION školský vzdelávací systém a jeho výskumná kapacita; Henrik Toft Jen-SYSTEM AND ITS RESEARCH CAPACITY; Henrik Toft Jensen, sen, Alojz Kralj, Don McQuillan, Sybille Reichert, 2008)Alojz Kralj, Don McQuillan, Sybille Reichert, 2008) „Novozaložená nadácia ARRA (2004) priniesla najciteľnejší tlak na „The most visible pressure to increase research performance and close zvyšovanie výskumnej výkonnosti a postupné znižovanie rozdieluthe gap with international university research was exerted by the ini- oproti zahraničným univerzitám (...)“tiative of the newly established (2004) ARRA Foundation...“ „Údaje [z rankingov ARRA] považujeme (...) za to najlepšie, čo máme„The data [from rankings] are seen (...) as the best reflector at hand for o vedeckej výkonnosti univerzít na Slovensku k dispozícii.“the varying research performance at universities in the country.“ Štúdia diverzity Európskej asociácie univerzít: Tlaky a výzvy pre po-(Sybille Reichert: EUA diversity study, Tensions and Challenges for litických predstaviteľov a vedúce osobnosti univerzít; Sybille Reichert,Policy Makers and Institutional Leaders, 2009) 2009) Nové hodnotenie kvality, ktoré priniesla ARRA, je zrejme dobre reali-ARRA‘s new quality evaluation method seems both feasible and sui- zovateľné a vhodné pre slovenský vysokoškolský systém.table for the Slovak higher education system.(Béla László: European Education, The Impact of the Bologna Process Odborný časopis European Education: Dopad Bolonského procesu naon Higher Education in Slovakia, 2008) vysokoškolské vzdelávanie v Slovenskej republike, Béla László, 2008)ArrA newsletter www.arra.sk číslo 1, ročník 4, rok 2010, ISSN 1337-3471šéfredaktor: Ján Pišút, vydáva: © Akademická rankingová a ratingová agentúra, I. Bukovčana 16, Bratislava, (korešpondenčná adresa:ArrA, Partizánska 2, 811 03 Bratislava 1). ArrA newsletter je recenzovaný. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výsku-mu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0384-07. Informácia pre prispievateľov: Svoje príspevky, námety a komentáre môžete zasielaťe-mailom na adresu arra@arra.sk (v predmete správy uveďte „newsletter“). Akceptujeme príspevky vo formáte MS Word, resp. kompa-12 ARRA newsletter | marec 2010tibilnom. Nevyžiadané príspevky sa nevracajú. Články prezentujú názory autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať názory redakcie.