Your SlideShare is downloading. ×
Newsletter 2009 04
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Thanks for flagging this SlideShare!

Oops! An error has occurred.

×

Saving this for later?

Get the SlideShare app to save on your phone or tablet. Read anywhere, anytime - even offline.

Text the download link to your phone

Standard text messaging rates apply

Newsletter 2009 04

345
views

Published on


0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
345
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0
Actions
Shares
0
Downloads
6
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

Report content
Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
No notes for slide

Transcript

  • 1. newsletter apríl 2009 | číslo 4 | ročník 3 Editorial téma čísla V ostatných rokoch dosiahla Sloven- Úroveň výstupovská republika rad úspechov. Bola prijatádo NATO, stala sa členom EÚ, vstúpila doeurozóny. Hrdí sa vysokým tempom hospo- vedy a výskumudárskeho rastu. Je čas zbaviť sa nálepky „bý-valá krajina komunistického bloku“ a začaťsa porovnávať s vyspelými štátmi sveta. na Slovensku Súpis úspechov SR vyvoláva prirodzenéotázky: Ako je na tom v porovnaní s inýmiveda a výskum? Podarilo sa prekonať handi-kep zapríčinený komunistickým režimom?Ako sa odrazil vývoj v spoločnosti na pod-pore vedy a výskumu? Článok Jána a Nevy Pišútovcov je úvo-dom do diskusie o stave vedy a výskumu vSR v porovnaní so zahraničím. Použili jed-noduché ukazovatele kvantity a kvality ve-deckého výstupu, ktoré extrahovali z údajovv databázach Web of Knowledge za obdobie10 rokov. Hodnoty v 21 disciplínach pre SRporovnali s krajinami OECD. Výsledky vedy v SR sa v tomto zrkadlenejavia ružovo. Iba štvrtina hodnotenýchvedných disciplín na Slovensku prevyšuje50% priemeru krajín OECD v kvalite vý-skumu (meranej pomerom počtu citácií apublikácií) a vo viac ako polovici disciplín jehodnota ukazovateľa kvantity výskumu v SRmenšia ako 25% priemeru krajín OECD.Vo viacerých disciplínach je Slovensko nachvoste rebríčka. Obširnejšie sa článok venuje financova- v čísle nájdeteniu vedy a výskumu v SR a v EÚ. Alarmu-júce je zistenie, že podiel výdavkov na vedua výskum na hrubom domácom produkte v Porovnanie výstupov vedy a výskumučase prudkého hospodárskeho rastu na Slo- Slovenska s krajinami OECDvensku nerastie, naopak klesá, a je nižší aj v autor: Ján Pišút a Neva Pišútová strana 2porovnaní s krajinami V4. Š. Olejník Fyzikálny ústav SAV
  • 2. Porovnanie výstupov rôznych oblastiach je toto kritérium potreb- né nastaviť rôznym spôsobom. Pri porovnávaní Slovenska s krajinamivedy a výskumu OECD sme vychádzali z toho, že členmi OECD sú (uvádzame anglické názvy, kto- ré používa ESI): Australia, Austria, Bel-Slovenska s krajinami gium, Canada, Czech Republic, Denmark, England, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Japan, Lu- xembourg, Mexico, Netherlands, New Ze-OECD aland, Norway, Poland, Portugal, Slovakia, South Korea, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, USA, (spolu 30 krajín podľa Go- ogle)Ján Pišút a Neva Pišútová „Field ranking“ pre každú krajinu OECDARRA a FMFI UK Bratislava v danej oblasti (napríklad „Chemistry“) sme našli v ESI. Pri prepočítavaní výsledkov na počet obyvateľov sme použili dáta, ktoré sa ľahko nájdu vo vyhľadávači Google.Štúdia ukazuje výstupy slovenskej vedy doporovnania s výstupmi vedy v krajinách oecd, teda Kritériá pre kvalitu a kvantitu výsled-s krajinami, ktoré sú súčasťou „klubu bohatých kov vedy a výskumu Kritérium kvalityŠtátov“ rovnako ako slovensko. členovia takejto Za kritérium budeme považovať priemer-organizácie by mali dosahovať podobné výsledky ný počet citácií na publikáciu. Pre hodnote-vo výstupoch vedy a výskumu ako aj v ich nie výsledkov slovenskej vedy budeme teda považovať podielfinancovaní, keďže momentálne platí vŠeobecnápremisa, že kvalitný výskum a vývoj je základom (Cit/Pub)FieldSRbudúcej prosperity krajiny a jej udržania sa v (Cit/Pub)FieldPriemer OECD Poznámka: Výraz v menovateli môžeme„klube bohatých“. definovať dvomi rôznymi spôsobmi. Pri pr- vom z nich spočítame (Cit/Pub) pre každú Porovnávanie výstupov vedy a výskumu skôr tam, kde je celková úroveň vyššia.v rôznych krajinách Tabuľka 1. Field Rankings for Slovakia Výsledky porovnania prinášajú informáciu Zdroje pre porovnanie – Essentialo relatívnom stave vedy a výskumu v dvoch Science Indicators (ESI) v rámci databázy Field Papers Citations Citation p.alebo viacerých krajinách. Najzaujímavejšie Web of Knowledge (WOK) papervýsledky prinášajú vtedy, ak dve krajiny alebo Prístup do databázy ESI v rámci WOK Mol. Biol. and gen. 427 5 066 11,86skupina krajín prešli podobným historickým zakúpilo pred niekoľkými rokmi Minister- Clinical Med. 1 452 14 175 9,76vývojom. To sú napríklad krajiny Visegrád- stvo školstva pre všetky verejné vysoké ško- Neurosci & Behav 332 2 932 8,83skej skupiny (Česká republika, Slovensko, ly na Slovensku a pre všetky ústavy SAV. V Physics 3 360 23 143 6,89Maďarsko, Poľsko). Druhým prípadom databáze ESI si môžeme vyhľadať napríklad Microbiology 747 4 597 6,15užitočného porovnávania je situácia, keď sa časť „Countries, Territories, Institutions“ Immunology 118 715 6,06viacero krajín má postupom času zblížiť a a v nej nájdeme napríklad tabuľku (údaje Chemistry 4 142 23 521 5,68dosiahnuť porovnateľný stav v hospodárstve sú z marca 2008). Údaje predstavujú sú- Biology & Bio- 2 386 12 622 5,29 chema vo vede a výskume. Výsledky porovnania čet za posledných 10 rokov a 10 mesiacov Pharm & Toxicol-potom ukazujú aké rozdiely je potrebné v (1.1.1997 – 31.10.2007). Vedecké oblasti 380 1 822 4,79 ogybudúcnosti prekonať. S istou dávkou opti- (Fields) sú definované autormi ESI, v dru- Geosciences 548 2 580 4,71mizmu sa môžeme takto pozerať na porovna- hom stĺpci sú počty článkov z danej krajiny Engineering 1 209 4 999 4,13nie výstupov vedy a výskumu na Slovensku s v danom období (v časopisoch zaradených Space Science 305 1 075 3,52krajinami OECD. do databázy WOS), v treťom stĺpci je cel- Plant&Anim Sci 1 710 5 743 3,36 Porovnanie celkových výstupov vedy a vý- kový počet citácií (v tých istých časopisoch) Enviro/Ecology 702 2 352 3,35skumu poskytuje veľmi agregované (ustred- na články v druhom stĺpci a v poslednom Agricult Sciences 453 1 404 3,10nené) veličiny. Mimoriadne špičky – ak exis- stĺpci je priemerný počet citácií na práce z Materials Sci 1 626 4 224 2,60tujú – sa v takýchto veličinách môžu stratiť. druhého stĺpca. Mathematics 722 1 583 2,19Niekedy sa mimoriadne špičky vyskytnú a Kvalitnejšie práce sú spravidla citované Social Sci General 310 453 1,46ich vedecký výkon nemá silnú koreláciu s častejšie ako menej kvalitné práce. Prie- Multidisciplinary 19 39 2,05úrovňou v ich okolí, (napríklad Albert Ein- merný počet citácií na jednu prácu sa pre- Psychiatry/Psychol 392 627 1,60stein vo Švajčiarsku v roku 1905) ale ako jav to často považuje za kritérium kvality prác. Computer Sci 407 585 1,44je to čoraz zriedkavejšie a špičky sa objavujú Predchádzajúca tabuľka však ukazuje, že v Econom&Business 602 293 0,492 ARRA newsletter | apríl 2009
  • 3. krajinu, výsledky spočítame a delíme počtom kých oblastiach, napr. v genetike a v klinickej sme označili ako „Pcit/Pobyv“ a označuje po-krajín. Pri druhom najprv spočítame všetky medicíne. čet citácií na milión obyvateľov danej krajiny.publikácie v krajinách OECD a všetky citá- Zdôraznime ešte, že do tohto hodnotenia Tento parameter súvisí s kvantitou vedeckejcie a potom všetky citácie delíme všetkými kvality boli zahrnuté len publikácie v databá- produkcie určitej krajiny OECD.publikáciami. Pri našich analýzach sme pou- ze WOS, publikácie v časopisoch mimo tejto Názvy vedeckých oblastí sú skratky z úpl-žívali druhú z týchto definícií. Táto definícia databázy tu zahrnuté nie sú. nejších názvov uvedených v Tab. 1. Krajinyváži príspevky jednotlivých krajov počtom ich Hodnotenie kvantity počtu publikácií na každom obrázku uvádzame v poradí podľaobyvateľov a zdá sa nám byť vhodnejšou. pre Slovensko v jednotlivých vedeckých ob- parametru „Cit p Pap“. lastiach (Fields) je znázornené na obrázku 2. Všetky údaje, ktoré sme tu uviedli sú Kritérium kvantity Kvantita vedeckej produkcie je tu charakteri- ustrednené cez jednotlivé krajiny a teda cez Určite je viacero možností ako sa pokúsiť zovaná počtom citácií na milión obyvateľov pomerne veľké celky. Interpretácia dát je dô-charakterizovať kvantitu výskumu. Dve naj- Slovenska deleným priemerom krajín OECD, ležitá, spravidla nie je jednoduchá a vyžadujejednoduchšie sú: a) merať kvantitu počtom teda počtom citácií na všetky krajiny OECD ďalšie informácie.publikácií, b) merať kvantitu počtom citácií. deleným počtom obyvateľov všetkých krajín Dáta ukazujú celkové silné a slabšie strán-Otázka je určite na hlbšiu diskusiu, ale pre OECD v miliónoch. ky jednotlivých krajín, ale doplňujúce infor-účely tejto štúdie sme sa rozhodli používať na Dáta hovoria samé za seba, poznamenajme mácie sú podstatné. Napríklad je známe, že vmeranie kvantity počty citácií. Bez toho, že by však, že aj tu sú relevantné poznámky k pred- USA sú aj slabšie, aj silnejšie, aj úplne špičko-sme vzali do úvahy počty obyvateľov jednotli- chádzajúcemu obrázku. Ďalším faktorom, vé univerzity, pričom práve špičkové univerzi-vých krajín by takáto informácia nemala veľký ktorý tieto výsledky ovplyvnil, je aj výška fi- ty prispievajú podstatne k novým poznatkom.zmysel, preto budeme pri hodnotení jednotli- nancovania vedy a výskumu na Slovensku. Podobná situácia je v Anglii, kde k špičke, po-vých krajín používať parameter rovnateľnej s USA patrí Oxford, Cambridge Porovnanie Slovenska s krajinami OECD a Bristol a s podobným javom sa stretávame (Percento citácií)FieldKrajina v jednotlivých oblastiach aj vo Švajčiarsku a v iných krajinách. Z tohto (Percento obyvateľov)FieldKrajina Každý z nasledujúcich obrázkov sa týka hľadiska by bolo zaujímavé porovnať najlep- jednej vedeckej disciplíny v rozdelení podľa šie slovenské vysoké školy so zahraničnými. Percento citácií v danom „Field“ sa počíta databázy ESI WOS. Problémom je ale to, že v databáze ESI WOSvzhľadom na všetky citácie krajín OECD v Pri každej krajine uvádzame dva parametre. nájdeme len veľmi obmedzené informácie otomto „Field“ a percento obyvateľov sa počíta Prvý je označený ako „Cit p Pap“ a označuje slovenských vysokých školách.vzhľadom na krajiny OECD. priemerný počet citácií na jednu publikáciu (z K interpretácií dát na obrázkoch uvedených Priemer OECD možno zas počítať dvomi danej oblasti). Tento parameter súvisí s kva- vyššie je často potrebná dodatočná informácia,rôznymi spôsobmi. Budeme postupovať tak litou prác z danej krajiny. Druhý parameter ktorá nie je vždy ľahko dostupná. Príkladomako v predchádzajúcom prípade. Porovnanie Slovenska a OECD v jednot- Obrázok 1. Porovnanie kvality vedeckej produkcie SR a OECDlivých oblastiach vedy a výskumu Porovnanie SR a OECD v (Cit/Pub) pre SR / Priemer OECD Na obrázku 1 porovnávame kvalitu publi-kácií zo SR s priemerom OECD v jednotli- 1vých oblastiach. 0,8 Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Slo- 0,6vensko je veľmi úspešné v oblasti inžinier- 0,4skych vied. Číslo v tomto stĺpci je ale trocha 0,2klamné. Ak sa pozrieme na dáta podrobnejšie,zistíme, že k úspešnosti Slovenska tu najviac 0 ClinMed PharmTo Imunnol MolBGen Comput Engin Chemistr Microbiol PlantAni BiolBioch SocialG MaterSci Enviro GeoSci EconBus Maths Neurosci SpaceSc Psych Physics Agricultprispievajú publikácie v časopise „Nuclear In-struments and Methods“, v ktorom publikujúpodrobnosti o konštrukcii svojich experimen-tálnych zariadení veľké medzinárodné kolabo- Zdroj: Dáta ESI WOK a vlastné výpočtyrácie obsahujúce aj slovenských fyzikov. Týkasa to najmä prebiehajúcich a pripravovaných Obrázok 2. Porovnanie kvantity vedeckej produkcie Slovenska s OECD ako celkomexperimentov v CERN (Európsky ústav prečasticový výskum v Ženeve). Porovnanie Slovenska s priemerom OECD v (PCit / Pobyv) K pomernej úspešnosti fyziky v tomto 0,7porovnaní prispievajú aj články veľkých me- 0,6dzinárodných kolaborácií spolupracujúcich 0,5na experimentoch v časticovej fyzike. Podľa 0,4 0,3pravidiel používaných v databáze WOS sa 0,2určitá publikácia pripisuje (s váhou 1) kaž- 0,1dej krajine, z ktorej pochádza aspoň jedna zo 0 ClinMed PharmTo Imunnol MolBGen Comput Engin Chemistr Microbiol PlantAni BiolBioch SocialGskupín, ktoré sú členom veľkej medzinárodnej MaterSci Enviro GeoSci EconBus Maths Neurosci SpaceSc Psych Physics Agricultkolaborácie. Veľké medzinárodné kolaborácie – aj keď vmenšej miere – sa vyskytujú aj v iných vedec- Zdroj: Dáta ESI WOS a vlastné výpočtyARRA newsletter | apríl 2009 3
  • 4. Obr.3 OECD Econo Busin Obr. 4 OECD Chemistry USA USA Sw eden Netherlan. Sw itzerl. Sw itzerl. England Denmark Canada Sw eden Belgium England Netherlan. Canada Denmark Germany France Belgium Norw ay France New Zeal. Australia Hungary Italy Italy Ireland Ireland Austria Finland Cit p Pap Spain Cit p Pap South Kor. Pcit/Pob New Zeal. Pcit/Pob Australia Japan Mexico Finland Iceland Norw ay Spain Greece Austria Portugal Germany Hungary Poland Czech r. Luxemb. South Kor. Portugal Mexico Japan Slovakia Greece Poland Turkey Iceland Czech r. Turkey Slovakia Luxemb. 0 2 4 6 8 0 5 10 15 20 Obr. 6 OECD Physics Obr. 5 OECD Mathematics Sw itzerl. Denmark Denmark USA USA England Netherlan. Sw itzerl. Austria Norw ay Germany Netherlan. England Austria Finland Belgium New Zeal. Australia Sw eden Sw eden Canada Germany France France Spain Finland Iceland Italy New Zeal. Belgium Cit p Pap Cit p Pap Canada Pcit/Pob Norw ay Pcit/Pob Italy Hungary Spain Australia Czech r. Ireland Greece Portugal Ireland Greece Japan Japan Portugal Slovakia Slovakia Poland Hungary Czech r. Poland South Kor. South Kor. Mexico Mexico Iceland Turkey Turkey Luxemb. Luxemb. 0 1 2 3 4 5 0 2 4 6 8 10 12 14 164 ARRA newsletter | apríl 2009
  • 5. je vplyv publikácií v časopise „Nuclear Instru- hlásení vlády SR. Obr.7 OECD Engineeringments and Methods“ na oblasť inžinierskych O rastúcom význame vedy a vý-vied, možný väčší vplyv veľkých medzinárod- skumu a o raste jej podpory sa ho- Denmarkných kolaborácií na oblasť fyziky a pod. vorí (aj keď bez konkrétnych čísel) Sw itzerl. vo vládnom dokumente „Moder- Belgium Financovanie vedy a výskumu na Slo- nizačný program Slovensko 21“, Netherlan. Sw edenvensku a v krajinách EÚ dostupné v [4]. USA O financovaní vedy a výskumu na Sloven- Je zaujímavé porovnať aj celkové Icelandsku sa často diskutuje. Uvedieme tu preto len výdavky na vedu a výskum a nielen Finlandniekoľko faktov. %HDP. Údaje pochádzajúce z [2] Germany France Financovanie vedy a výskumu bolo analy- sú pre niekoľko krajín uvedené v Norw ayzované v tzv. Sektorovej správe Európskej aso- Tab. 3. Australiaciácie univerzít o stave vysokého školstva v SR Niekedy sa znižovanie %HDP Austria[1]. Konštatuje sa v nej, že väčšina prostried- na vedu a výskum na Slovensku England Hungary Cit p Papkov pre univerzity sa rozdeľuje podľa počtu dáva do súvislosti s tým, že na Slo- Czech r. Pcit/Pobštudentov, len 20% prostriedkov z rozpočtu vensko v najbližších rokoch prídu Slovakiauniverzít sa rozdeľuje podľa výsledkov výsku- značné prostriedky na vývoj a vý- Spainmu, pričom toto číslo sa v najbližšej budúc- skum zo Štrukturálnych fondov Italynosti zvýši na 30% (už sa zvýšilo – poznámka Európskej Únie. Tieto prostriedky Canada New Zeal.autorov), je potrebných viac prostriedkov na budú určite prínosom, otázne je Irelandgrantové schémy, väčšia časť (1 744 miliónov ale to, či toto nesystémové a do- PolandSKK) zo štátneho výskumného rozpočtu je časné riešenie môže plne nahradiť Japanurčená pre vládny sektor (SAV so svojimi 56 systémové kroky. V tabuľke 5. uvá- Greece Portugalvýskumnými ústavmi má rozpočet 1 481 mi- dzame príspevky zo Štrukturálnych Turkeyliónov SKK) a ďalšie prostriedky smerujú na fondov EU na výskum a vývoj v South Kor.20 výskumných ústavov, priamo riadených nasledujúcich rokoch [5]. Luxemb.ministerstvami. Výskum a vývoj na vysokých Mexicoškolách disponuje sumou 1 305 miliónov 0 1 2 3 4 5 6 7SKK. Tabuľka 2. Trendy vo financovaní vedy a vývoja Tabuľka 3. Výdavky na Správa obsahuje viacero tabuliek, z kto- Vedci a inžinieri V a V v roku 2006 vrých vidno, že v 27 krajinách EÚ je na vedu Intenzita výskumu a vývoja, výdaje na V a V ako % HDP ako % pracovnej niektorých krajinách EÚa výskum určených v priemere 1,84% HDP, sily v miliónoch EURzatiaľ čo na Slovensku to bolo v roku 2006 2000 2005 2006 2006 Výdavky nalen 0,49%. Pritom v Českej republike je to Priemer EU 27 1,86 1,84 1,84 4,8 Krajina VaV1,42% a napríklad v Švédsku 3,86% a v Švaj- Belgicko 1,97 1,84 1,83 7,9 Belgicko 5798čiarsku 2,93%. Bulharsko 0,52 0,49 0,48 3,0 ČR 1761 Podrobnejšie údaje ukazujúce aj trendy v Česká republika 1,21 1,41 1,54 3,3 Dánsko 5394období 2000 – 2006, viac v tabuľke 2 pre- Dánsko 2,24 2,45 2,43 6,0 Írsko 2306vzatej z [2]. Nemecko 2,45 2,48 2,51 5,7 Maďarsko 900 Z tabuľky vidno, že priemer podielu vý- Estónsko 0,61 0,93 1,14 4,0 Portugalsko 1201davkov na vedu a výskum zo štátneho rozpoč- Írsko 1,12 1,26 1,32 6,8 Slovinsko 486tu v EU 27 bol v roku 2006 rovný 1,84% Grécko n. a. 0,58 0,57 4,3 Slovensko 217HDP, zatiaľ čo na Slovensku to bolo len Španielsko 0,91 1,12 1,16 4,6 Fínsko 57610,49% HDP. Francia 2,15 2,13 2,12 4,8 Rumunsko 444 Ešte vážnejší ako podiel výdavkov na vedu a Taliansko 1,05 1,10 n. a. 3,1výskum je trend tohto podielu. Na Slovensku Tabuľka 4. Štrukturálne Cyprus 0,24 0,40 0,42 4,2z tabuľky vidíme klesajúci trend, zatiaľ čo v fondy pre Operačný Lotyšsko 0,44 0,56 0,69 3,4 program Výskum aEU27 je tento podiel stabilný. Klesajúci trend Litva 0,59 0,76 0,80 4,1 vývoj pre ciele Konver-na Slovensku pokračoval aj v roku 2007, keď Luxembursko 1,65 1,57 1,47 5,6 gencia a Regionálnapodiel výdavkov štátneho rozpočtu na vedu a Maďarsko 0,78 0,94 1,00 4,2 konkurencieschopnosťvýskum bol už len 0,39% HDP [3] a predpo- Malta n. a. 0,54 0,55 3,9 a zamestnanosť spolu vklad na rok 2008 je 0,44% HDP. Rozpočet Holandsko 1,82 1,73 1,72 5,6 miliónoch EURna rok 2009 sa bude možno ešte upravovať v Rakúsko 1,91 2,41 2,45 3,0 Rok Štrukturálne fondysúvislosti s celosvetovou finančnou krízou apreto tu príslušný údaj neuvádzame. Poľsko 0,64 0,57 0,56 5,2 2007 172,0 Je pravdou, že HDP Slovenska v niekoľ- Portugalsko 0,76 0,81 n. a. 2,7 2008 167,4kých posledných rokoch rástol o 6-9% ročne, Rumunsko 0,37 0,41 0,46 4,0 2009 161,1takže pokles financovania vedy a výskumu v Slovinsko 1,41 1,46 1,59 5,5 2010 148,6% HDP odpovedal miernemu nárastu nomi- Slovensko 0,65 0,51 0,49 3,0 2011 160,0nálnej podpory vedy a výskumu. Ale ako sa Fínsko 3,34 3,48 3,45 6,7 2012 176,5uvádza podrobne v [3], tieto čísla sú podstat- Švédsko n. a. 3,89 3,82 6,5 2013 223,8ne menšie ako prísľuby v programovom vy- Anglicko 1,85 1,76 n. a. 4,9 Spolu 1209,4ARRA newsletter | apríl 2009 5
  • 6. Údaj z Tab. 3 pre Slovensko a údaje v Tab.4 porovnania ako na Obr. 3 až Obr.7, pomo- Literatúraukazujú, že ročný príspevok v období 2007 na cou ktorých možno vo vybraných vedeckých [1] The Slovak Higher Education SystemOperačný program Výskum a vývoj je približ- oblastiach porovnať Slovensko s rozvinutými and its Research Capacity, an EUAne rovnaký ako príspevok zo Štátneho roz- krajinami. Výsledky nebudeme podrobnejšie System Evaluation Report, Presented forpočtu na rok 2006. Takže Operačný program komentovať, obrázky hovoria samé za seba. the Conference „Sector Report on the State ofbude v prípade efektívneho využitia podstat- Jedným z faktorov, ktoré k týmto výsled- Higher Education in the Slovak Republic, 19.ným prínosom k prostriedkom na výskum a kom prispievajú sú pomerne nízke prostried- 02. 2008 by S. Reichert.vývoj. ky zo Štátneho rozpočtu do podpory vedy a [2] Eurostat News Release 34/2008 – 10 výskumu na Slovensku (Tab.3). Túto súvislosť March 2008, Science, Technology and Inno- Zhrnutie a záverečné poznámky nemožno, podľa nášho názoru, interpretovať vation in Europe, dostupné na http://ec.eur- Z výsledkov na Obr. 1 vidno, že v kvalite tak, že stačí do vedy a výskumu „naliať“ viac opa.eu/eurostatvedeckých publikácií sa Slovensko vzhľadom prostriedkov (zo Štátneho rozpočtu alebo zo [3] E. Jurzyca, „Sľuby sa v rozpočte strati-na priemer krajín OECD pohybuje na úrovni Štrukturálnych fondov EU). Problém je zlo- li“, SME, 13. októbra 2007, str. 7,0,7 pre Klinickú medicínu po približne 0,4, žitejší a prostriedky síce treba „naliať“, ale Ján Tóth, „Výsmech vzdelaniu“, SME, 20.pre Farmáciu a toxikológiu a pre ďalšie oblasti efektívnym a premysleným spôsobom. K tejto augusta 2007, str. 6,vedy podiel postupne klesá až k 0,1. otázke sa vyjadrila aj Sektorová správa EUA Ján Tóth, „Úspešné zahmlievanie“, Týždeň, Z výsledkov na Obr. 2 vyplýva, že Sloven- [1]. 22. október 2007, str. 36.sko značne zaostáva za priemerom OECD v [4] http://www.rokovania.sk/ , pričom idekvantite výstupov vedy a výskumu na milión Poďakovanie o materiál zo dňa 10.6.2008obyvateľov. Autori sú vďační J. Bartovi, F. Devínskemu, [5] Operačný program Výskum a vývoj, Keď pracujeme s priemerom krajín OECD M. Fedákovi, I. Ostrovskému, M. Považanovi kap. 8. Dostupné na stránke www.asfeu.skako na Obr. 1 a 2, stierame rozdiely medzi a I. Štichovi za užitočné diskusie. Zvlášť chce- alebo na stránke Ministerstva školstva www.krajinami s veľmi rozvinutým systémom vedy me poďakovať V. Kellöovi za cenné diskusie a minedu.sk.a výskumu a krajinami, v ktorých je tento za upozornenie na materiál [2].systém rozvinutý menej. Preto sú užitočné aj arra newsletter www.arra.sk číslo 4, ročník 3, rok 2009 issn 1337-3471 šéfredaktor: ján pišút vydáva: © akademická rankingová a ratingová agentúra i. bukovčana 16, bratislava (korešpondenčná adresa: arra, partizánska 2, 811 03 bratislava 1) arra newsletter je recenzovaný. táto práca bola podporovaná agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. apvv-0384-07. informácia pre prispievateľov: svoje príspevky, námety a komentáre môžete zasielať e-mailom na adresu arra@arra.sk (v predmete správy uveďte „newsletter“). akceptujeme príspevky vo formáte ms Word, resp. kompatibilnom. nevyžiadané príspevky sa nevracajú. foto: flickr články prezentujú názory autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať názory redakcie.6 ARRA newsletter | apríl 2009