Your SlideShare is downloading. ×

Newsletter 2009 03

1,058
views

Published on


0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
1,058
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0
Actions
Shares
0
Downloads
4
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

Report content
Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
No notes for slide

Transcript

  • 1. newsletter marec 2009 | číslo 3 | ročník 3 Editorial téma čísla Ekonomické vzdelávanie Newsletter, ktorý máte v rukách, savenuje citlivej téme ekonomického vzdelá-vania na Slovensku. Kritériá, ktoré ARRApoužíva na hodnotenie úrovne vedy a vzde-lávania na slovenských vysokých školách,ukazujú, že slovenská ekonomická vedamá medzinárodnom kontexte veľmi malývýznam. Autori príspevkov sa na tento faktpozreli z historickej perspektívy a hľadalidôvody, prečo je to tak. Ukazuje sa, že to máaj ďalšie dôsledky - zaostáva aj ekonomickévzdelávanie. Porovnanie slovenského systé-mu (respektíve skôr nedostatku akéhokoľ-vek systému) s americkým či európskym jedôkazom veľkých rozdielov v spôsobe, akovzdelávanie ekonómov prebieha. Napokon,nedostatky vo vzdelaní absolventov ekono-mických škôl podrobnejšie analyzuje tretípríspevok. ARRA sa bude usilovať pokračo-vať v diskusii o kvalite slovenských vysokýchškôl. Okrem analýzy stavu každý z publiko-vaných príspevkov prináša aj návrhy, akosituáciu zmeniť k lepšiemu. Ide, samozrej- v čísle nájdeteme, o názory a návrhy autorov článkov, alekeďže vychádzajú z ich bohatých skúseností, Ekonomické vzdelávanie na Slovensku -nadobudnutých nielen na Slovensku, pova- výsledky a problémyžujeme ich za veľmi cenné. Budeme radi, ak autor: Ladislav Kabát strana 2diskusia o týchto témach bude pokračovať,a vytvoríme pre ňu priestor. Osobnosti v slovenskom ekonomickom Juraj Barta výskume: krátky historický náčrt autor: Július Horváth strana 6 Potrebujeme silné ekonomické školy na Slovensku? autor: Ľudovít Ódor strana 10
  • 2. Ekonomické vzdelávanie tov doktorandského štúdia. Spolu bolo do vzdelávania na vysokých školách na Sloven- sku zapojených 62 737 študentov. Vzdeláva-na Slovensku - výsledky cí proces na vysokých školách zabezpečovalo 8 638 učiteľov, z toho 583 profesorov. V období rokov 1989 - 2008 sa situácia voa problémy vysokoškolskom vzdelávaní výrazne zmenila. Počet vysokých škôl z pôvodných 18 sa zvýšil na 31, počet fakúlt vzrástol z 86 na 122. Po- čet študentov vysokých škôl sa zvýšil na viac než 222-tisíc, takmer päťnásobne. Počet vy- sokoškolských učiteľov sa zvýšil na približne 10,5-tisíc. Situáciu znázorňuje graf č. 1.Ladislav Kabát a),b 2. Metodika projektu Situácia v ekonomickom vzdelávaní sa po roku 1989 z pohľadu počtov študentovCieľom tohto príspevku je stručne zhrnúť doterajší i učiteľov taktiež podstatne zmenila. Došlo k rýchlemu nárastu pracovísk, ktoré ponúka-vývoj v oblasti ekonomiCkého vzdelávania na jú rôzne študijné programy ekonomickéhoslovensku po roku 1989 a načrtnúť jeho súčasný charakteru. V súčasnosti na ekonomickomobraz porovnaním s inými vzdelávaCími systéma- vzdelávaní v rôznom rozsahu participuje 18 fakúlt verejných vysokých škôl a 8 fakúltmi. prezentované stanoviská sú výsledkom auto- súkromných vysokých škôl. Spolu sa na tom-rovho sledovania zmien v tejto vzdelávaCej ob- to vzdelávaní v rôznom rozsahu podieľa 26lasti, a to tak z pozíCie zainteresovaného učiteľa fakúlt, čo v porovnaní s rokom 1989 pred- stavuje asi štvornásobný nárast počtu zainte-vysokej školy, ako aj z pozíCie dlhoročného resovaných pracovísk.vysokoškolského akademiCkého funkCionára a v V uvedenom období študovalo na vyso-žiadnom prípade si nenárokujú zovšeobeCňujúCu kých školách a fakultách ekonomického za- merania 5 168 študentov denného štúdia a 2pozíCiu. 345 študentov externého/diaľkového štúdia. V ekonomickom štúdiu na vysokých školách bolo zapísaných 7 513 študentov. Z celko- Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku 1. Vývoj ekonomického vzdelávania na vého počtu študentov slovenských vysokýchprechádza od roku 1989 výraznými zmenami. VŠ v SR od roku 1989 škôl to predstavovalo cca 12 %.Nové politické prostredie, zmena legislatív- Všeobecné ekonomické vzdelávanie do Nárast počtu študentov výrazne predbie-nych nástrojov jeho riadenia, posilnenie funk- roku 1989 na Slovensku v rozhodujúcej mie- hal nárast počtu vysokoškolských učiteľov.cie samosprávnych orgánov vysokých škôl, re zabezpečovala Vysoká škola ekonomická v Kým v roku 1989 bol pomer počtu študen-ich otvorenosť voči európskemu a svetovému Bratislave. Programy odvetvovo a podniko- tov a učiteľov 7,26, v roku 2008 to bolovzdelávaciemu prostrediu, to všetko sú argu- vo orientovaného vzdelávania poskytovali aj 18,41, čo poukazuje na výrazné zvýšeniementy, ktoré vytvárali a vytvárajú predpoklady niektoré fakulty vysokých škôl technického a priamej pracovnej záťaže učiteľov v pedago-na to, aby sa zvyšovala kvalita vzdelávacieho technologického zamerania. gickej oblasti.procesu a aby sa naše vysokoškolské inštitúcie Na vysokých školách v SR v roku 1989 V uplynulých rokoch sa výrazne menilavýraznejšie etablovali v medzinárodnom vzde- študovalo 49 154 študentov denného, 9 708 aj štruktúra vysokoškolskej populácie. Sys-lávacom i vedecko-výskumnom priestore. externého/diaľkového štúdia a 3 875 študen- tematicky klesá podiel študentov dennéhoa) Prof. Ladislav Kabát, Fakulta ekonómie a podni-kania, Bratislavská vysoká škola práva, Tematínska10, 851 05 Bratislava,Ladislav.Kabat@uninova.skb) Niektoré časti tohto príspevku autor konzul-toval s pracovníkmi amerických univerzitnýchpracovísk. Za cenné pripomienky, ktoré vyjadri-li prof. L. Tauer z Cornell University, Faculty ofLife Sciences and Natural Resources (prodekanpre graduované formy štúdia), a prof. C.B. Gem-peshaw, dekan Faculty of Bussiness and Manage-ment, University of Delaware, im ďakuje s ubez-pečením, že všetky nedostatky a chyby v príspevkuidú na vrub autora.c) Príspevok bol skrátený pre potreby ARRA ne-wslettra. Celá štúdia sa nachádza na www.arra.sk Zdroj: Štatistika UIPŠ, spracovanie autor2 ARRA newsletter | marec 2009
  • 3. štúdia a výrazne sa zvyšuje podiel študentov ne reagovať zmenou svojho obsahu i foriem. ky sa budeme odvolávať, boli hodnotené a vy-externého štúdia, graf 2. Podiel doktorandov Riešenie tejto úlohy nebolo jednoduché. berané na základe komplexného hodnoteniasa dlhodobo pohybuje na úrovni 5 – 6 % z Iba veľmi malý podiel vysokoškolských učite- ich vedeckej a publikačnej aktivity (Kalaitzi-celkového počtu vysokoškolských študentov. ľov bol pripravený na zásadnú prestavbu nimi dakis,1). Od roku 1989 sa výrazne zvýšil podiel vy- zabezpečovaných ekonomických disciplín. V V príspevku sa budeme ďalej odvolávaťsokoškolských študentov ekonomického za- mnohých prípadoch dochádzalo aj k urých- na prácu autorov Monteiro, Lopes2, ktorá jemerania na celkovom počte vysokoškolákov lenej vulgarizácii ekonomickej teórie tým, že mnohým našim vysokoškolským učiteľoma v súčasnosti je na úrovni 19,3 %. sa menili niektoré časti vzdelávacích modulov, dobre známa. Túto referenciu považujeme za Na vysokých školách a fakultách ekono- osobitne ich názvy, pričom podstata obsahu vhodnú aj preto, že jej spracovanie bolo pod-mického smerovania študovalo v akademic- ostávala prakticky nedotknutá. Spolupráca so nietené štruktúrami Európskej únie a nazna-kom roku 2007/2008 vo všetkých formách zahraničnými partnermi a partnerskými vyso- čuje možné cesty k obsahovej prestavbe vyso-štúdia 36 688 študentov, čo je v porovnaní koškolskými inštitúciami však naznačovala, že koškolského ekonomického vzdelávania aj vs rokom 1989/1990 takmer päťnásobok. Pri dôsledné zmeny v našom ekonomickom vzde- našom priestore.tomto enormnom náraste študentov sa počet lávaní sú nevyhnutné. Pri komparácii vzdelávacích systémov zučiteľov zvýšil približne o 30 %. (Táto hod- hľadiska ich obsahu a štruktúry je potrebnénota je odhadnutá autorom zo zdrojov UIPŠ 4. Ekonomické vzdelávanie na vysokých odpovedať na otázky, do akej miery sa sledo-a je iba orientačná.) školách vo svete vané pracoviská zhodujú z hľadiska vysvetľujú- Na jedného učiteľa ekonomických vyso- O tom, kam sme sa dostali a kam by sme cich parametrov, ktorými sú v našom prípadekoškolských pracovísk pripadá v súčasnosti mali smerovať, získame najlepší prehľad po- už uvádzané predmety študijného programu,v priemere takmer 30 študentov, čo výrazne rovnaním našich vzdelávacích programov so ich časová dotácia a charakter ich zaradeniaprekračuje racionálne normy pedagogického systémami vysokoškolského vzdelávania v do vzdelávacieho programu. Na tieto účelyzaťaženia na vysokých školách s ambíciou krajinách, ktoré majú v tejto oblasti podstatne bol spracovaný prehľad predmetov študijnýchuniverzitného vzdelávania. Takáto pedago- viac skúseností, ale najmä neprehliadnuteľné programov na sledovaných pracoviskách. Bologická záťaž, pri snahe učiteľa aspoň o mini- akademické výsledky. Na účely tohto príspev- identifikovaných 118 predmetov, prostredníc-málny individuálny kontakt so študentom, je ku sa odvolávame predovšetkým na skúsenosti tvom ktorých študenti ekonomických progra-prakticky nerealizovateľná a musí sa odraziť a výsledky renomovaných a dlhodobo úspeš- mov realizujú svoje vzdelávanie. Uvedenév kvalite pedagogickej práce učiteľa. O na- ných amerických a európskych univerzitných programy boli ďalej dezagregované do sústavypĺňaní bolonskej deklarácie pri posilňovaní pracovísk. Budeme analyzovať obsah a štruk- základných vedných a výskumných oblastí.individuálnej práce so študentom sa nedá ani túru vzdelávacích ekonomických programov Výsledky boli takéto: vo vednej oblastihovoriť. na týchto pracoviskách. Osobitne nás bude Economics bolo registrovaných 62 predme- Zmeny, ktoré sme zaznamenali na vyso- zaujímať: tov, vo vednej oblasti manažment 22 predme-kých školách v minulých rokoch v počtoch • štruktúra predmetov, tov, sociálne vedy 10, kvantitatívne metódy 6,vzdelávacích inštitúcií, počtoch študentov • ich časová dotácia, humanitné predmety 6, právo 5 a zvyšnýchi učiteľov, sú mimoriadne výrazné. Počet • charakter predmetu podľa členenia na 12 predmetov reprezentovali informatika, cu-učiteľov sa od roku 1989 podstatnejšie ne- povinný, resp. voliteľný. dzie jazyky a prírodné vedy.zmenil. Preto je na mieste otázka kto a ako Na základe zaradenia, resp. nezaradeniazabezpečuje kvalitu vysokoškolského eko- Cieľom bude identifikovať základné kom- vyššie uvedených predmetov do študijnéhonomického vzdelávania? Vývoj, ktorý sme v ponenty študijného programu tak u americ- programu, ako aj podľa dĺžky ich časovej do-oblasti vysokoškolského vzdelávacieho systé- kých, ako aj európskych pracovísk a upozorniť tácie a charakteru zaradenia (povinný, resp.mu od roku 1993 zaznamenali, je aj reflexiou na ich zhodu, prípadne na zásadné rozdiely. 1 Kalaitzidakis, P., Stengos, T., Mamuneas, T.:toho, že politické reprezentácie, ktoré takéto Na základe takto získanej informácie sa pokú- Ranking of Academic Journals and Institutions inzmeny v rezorte odobrovali, nemali politickú sime o komparáciu amerického a európskeho Economics, Journal of the European Economic As-silu, alebo ani jasnú predstavu o tom, kam vzdelávacieho prostredia a následne aj o po- sociation, 1(6), 2003chcú vysoké školstvo viesť a čo od jeho zmien rovnanie našich vysokoškolských vzdelávacích 2 Monteiro, H., Lopes-Ferreira, A.: A Benchmark- ing of the Undergraduate Economics Major inočakávajú. Školstvo dlhodobo pracuje v stave programov s vyššie uvedenými výsledkami a Europe and in the United States, Internationalfinančného podhodnotenia. Principiálne ne- konštatovaniami. Review of Economics Education, IREE Volume 6riešeným problémom je aj budovanie nových Univerzitné pracoviská, na ktorých výsled- Issue 2, 2007vysokoškolských inštitúcii, ktorých vstup navzdelávaciu scénu nemožno odsudzovať, aleich prienik do vzdelávacieho priestoru si žia-dal od vedenia rezortu viac pozornosti. 3. Zmena obsahu a foriem ekonomické-ho vzdelávania bola nevyhnutá Rok 1989 je jednoznačne zásadným pre-lomovým obdobím, keď nahromadené aneriešené problémy ekonomického systémuprenikli v plnom rozsahu na verejnosť. Uká-zalo, že model centrálne riadenej ekonomikyv konkurencii neprežije a treba ho nahradiť. Vsúvislosti s tým bolo zrejmé, že aj ekonomickévzdelávanie musí na túto skutočnosť adekvát- Zdroj: Štatistika UIPŠ, spracovanie autorARRA newsletter | marec 2009 3
  • 4. voliteľný predmet), bol pomocou diskrimi- programov je namieste aj otázka, do akej predmety jadra, alebo predmety prehlbujúcenačnej analýzy konštruovaný model, ktorý v miery sú ponúkané programy pre študentov odborný profil ekonomického zamerania.tomto fuzzy prostredí umožnil vyčlenenie re- záväzné, prípadne do akej miery môžu rozho- - Skupiny 4 a 5 poukazujú na rôznu vý-latívne homogénnych vzdelávacích štruktúr. dovať o vlastnom študijnom programe. Tieto znamnosť pripisovanú niektorým predmetomTeda štruktúr s: informácie sú mimoriadne cenné aj pre naše študijného programu na americkej a európskej • podobným obsahom i ďalšie hodnotenie vo vzťahu k domácim vzde- strane. Konkrétne ide o pomerne vysokú frek- • rozsahom vzdelávania a s podobným lávacím inštitúciám. venciu ponuky na európskych pracoviskách a • charakterom zaradených predmetov (po- Z uvedených údajov možno odvodiť záver, nižšiu frekvenciu ponuky predmetu Businessvinné, voliteľné). že celý súbor 112 sledovaných predmetov je Management na amerických školách. pre analytické a komparatívne účely možné - Pri predmete Economic Policy je zazna- Takýmto postupom bolo možné kvantifi- rozčleniť na osem relatívne homogénnych zo- menaná jeho nižšia ponuka na americkej ajkovať hodnoty niektorých dôležitých a uži- skupení univerzitných pracovísk takto: európskej strane. Vysvetlenie je možné hľadaťtočných ukazovateľov. Konkrétne boli získané v nie celkom jasnej teoretickej vyhranenostiúdaje, umožňujúce odhadnúť z celkového 1. Vo viac než 75 % amerických i európ- obsahu a metodológie tohto predmetu. Jehopočtu sledovaných pracovísk počet tých inšti- skych pracovísk sa v skupine ponúkaných časti sa zväčša výrazne prekrývajú s obsahomtúcií, ktoré majú vlastnosť fuzzy podobnos- predmetov objavujú Microeconomics, Mac- predmetu Macroecomics.ti, teda tých, ktoré sa z hľadiska sledovaných roeconomics, Mathematics, Statistics, Eco- - Skupiny 7 - 8 sú zaujímavou ukážkoupremenných od seba odlišujú menej, než sa nometrics, International Trade, Public Eco- rozdielov v orientácii výberových predmetovodlišujú od všetkých iných sledovaných a po- nomics, Money&Banking. na americkej a európskej strane. Kým na eu-rovnávaných inštitúcií vo svojej kategórii. Zís- 2. Vo viac než 75% európskych pracovísk a rópskych pracoviskách aj výberové predmetykané výsledky ponúkajú celý rad zaujímavých 50 – 75% amerických pracovísk sa ponúkajú posilňujú odborný profil študenta, na ame-zistení a sú užitočné aj pre ďalšiu analýzu a predmety Corporate Finance a Accounting. rickej strane je evidentná snaha o rozširovaniekomparáciu s naším vzdelávacím priestorom. 3. U viac než 75 % amerických pracovísk a vzdelávacieho profilu študentov. 50 – 75 % európskych pracovísk sa v ponuke 5. Obsah študijného programu predmetov objavuje Introduction to Econo- Na základe vyššie uvedených hodnote- Podľa vykonanej diskriminačnej analýzy mics, Applied Economics, Environmental ní je možné (vo vzťahu k obom vzdelávacímsa potvrdilo, že kostru ekonomického vzdelá- Economics, Labor Economics, Game Theory systémom) konštatovať, že dosahovaná kvalitavania na prestížnych univerzitných pracovis- a Economic History. ekonomického vzdelávania sa opiera o dôsled-kách v USA i EÚ reprezentuje 6 predmetov, 4. U viac než 75 % európskych a menej né zvládnutie základov ekonomickej teórietzv. jadro, a to Introduction to Economics, než 50 % amerických univerzít sa objavuje prostredníctvom predmetov úvod do ekonó-Macroeconomics, Microeconomics, Econo- predmet Business Management. mie, mikroekonómia a makroekonómia a ometrics, Mathematics, Statistics. Tieto pred- 5. U viac než 75 % amerických a menej predmety matematika, štatistika a ekonomet-mety sú súčasťou ekonomického vzdelávania než 50 % európskych pracovísk sa objavu- ria. Na tieto predmety je vyhradená potrebnáprakticky na všetkých sledovaných americ- jú predmety Transition Economics, Public časová dotácia v priemernom rozsahu dva se-kých i európskych univerzitách (s výnimkou Choice, Public Finance, Health Economics a mestre kontaktnej výučby.predmetu Introduction to Economics). Tieto Natural resources Economics. Študenti sú cez sústavu doplňujúcich a pre-inštitúcie vyžadujú na zvládnutie jednotlivých 6. S relatívne nižšou frekvenciou, v prípa- hlbujúcich predmetov vedení k vyšším stup-predmetov v priemere 2 semestre štúdia. de 50 – 75 % univerzít v USA i v rámci EÚ, ňom vzdelávania a ďalšej výskumnej činnosti. Veľmi vysokú homogenitu ukázala diskri- sa ponúka predmet Economic Policy. Navyše, široká paleta programových produk-minačná analýza v prípade európskych inšti- 7. Výskyt doplňujúcich a voliteľných pred- tov dostupných on-line umožňuje študentomtúcii aj pri predmetoch, ktoré boli rozčlenené metov Computer Science, History of Econo- rozsiahlu individuálnu prácu.na dva klastre. V prvom bolo 13 predmetov mic Thoughts, marketing, Sociology, Political Pri hodnotení ekonomického vzdelávaniaobsahujúcich 6 predmetov jadra a 7 doplňu- Science, EU Integration, Foreign Language na amerických vysokoškolských pracoviskáchjúcich a prehlbujúcich predmetov - Industrial má na strane EÚ výskyt u 50 – 75% praco- si všímame aj jeho racionálne usporiadanie.Organization, International Trade, Public vísk, pričom výskyt na strane USA je nižší než Štúdium na bakalárskom stupni je orientova-Economics, Accounting, Business Manage- 50 %. né na zvládnutie základov ekonomickej teóriement, Corporate Finance and Economic His- 8. Poslednou skupinou predmetov a inšti- a na získanie potrebných doplňujúcich vedo-tory. túcií sú predmety Economic Growth, Social mostí na výkon základných ekonomických Analogické členenie (na dva klastre) v pod- Economics, Demography and Population funkcií. Z tohto dôvodu študijný programmienkach amerických univerzitných pracovísk Economics, Asian Economics, Economics nepočíta s rozsiahlejším formálnym prevero-potvrdilo vysokú homogenitu inštitúcií podľa of Discrimination, ktoré sa objavujú u 50 vaním vedomostí. Bakalárske štúdium pretopredmetov jadra. Doplňujúce a prehlbujúce – 75% amerických pracovísk a u menej než iba zriedkavo vyžaduje záverečnú skúšku. Po-predmety sa grupovali z oblasti ekonomickej, 50% pracovísk v rámci EÚ. dobne sa v jeho štruktúre neobjavuje ani zá-ale široko boli zastúpené aj predmety sociál- verečná práca. Tieto požiadavky sú v prípadenych vied a histórie, čo poukazuje na širokú Súhrnne môžeme porovnávanie americ- väčšiny škôl nahradzované písomnou prácou,paletu disponibilných predmetov. Predmet kého a európskeho vzdelávacieho prostredia ktorá sa prezentuje v prostredí študijnej skupi-„výskumný seminár“ naznačuje vyššiu orien- formulovať aj takto: ny a je hodnotená príslušným učiteľom.táciu amerického systému na perspektívnu - Zoskupenie univerzitných pracovísk v Ku kvalite štúdia prispieva aj štruktúravýskumnú aktivitu študentov, pravdepodob- skupinách 1 - 3 poukazuje na skutočnosť, že a časový rozvrh študijného programu. Full-ne na ich účelovú prípravu na vyššie formy významnú zložku ekonomického vzdelávania time študenti absolvujú týždenne 12 hodínvzdelávania a výskum. na viac než 50 % univerzitných pracovísk kontaktnej výučby, čo im vytvára dostatočný V súvislosti s hodnotením študijných tvoria predmety, ktoré sú kategorizované ako priestor na individuálne štúdium a spracová-4 ARRA newsletter | marec 2009
  • 5. vanie domácich zadaní. do sústavy neštandardných vzdelávacích mo- ho vysokoškolského prostredia. Prechod na Podobná je aj situácia v magisterskom štú- dulov následne sťažuje pohyb našich študen- štandardné, overené zdroje je teda evidentný.diu. Študenti magisterského vzdelávacieho tov v európskom vzdelávacom prostredí. Čas- Tvorba učebných textov, aj tých vysoko-stupňa sú vedení k intenzívnej výskumnej to už samotné názvy predmetov študijných kvalitných, je dnes už priemyslom a na to ječinnosti a očakáva sa od nich samostatné spra- programov vyvolávajú pochybnosti o tom, potrebné mať vytvorené aj adekvátne tech-covanie rozsiahlejšieho výskumného projektu, aká je ich náplň a čo chcú študentovi svojím nické podmienky. Bez nich sa nové učebnicevrátene zberu a spracovania primárnych dát, obsahom dať. nestanú plne kvalifikovaným študijným mate-v závere ktorého väčšina ekonomických pra- Pri hodnotení obsahu vzdelávania možno riálom, ktorý by mal našich študentov posú-covísk umožňuje študentom rozhodnúť sa pre ako pozitívum konštatovať, že zo vzdelávacích vať do európskeho i svetového ekonomickéhozáver štúdia s diplomovou prácu, alebo pre programov našich škôl boli vo všeobecnos- vzdelávacieho prostredia.záver so záverečnou skúškou. ti vylúčené hlavné komponenty a teoretické pozostatky poplatné potrebám centrálne plá- 7. Záver 6. Porovnanie so vzdelávacím progra- novanej ekonomiky a boli nahradené prvkami Odpoveď na otázku o súčasnej situácii amom a situáciou na slovenských vysokých modernej ekonomickej teórie. Tento výsledok kvalite vysokoškolského ekonomického vzde-školách je však potrebné hodnotiť opatrne. Ako sme lávania na Slovensku nie je jednoduchá a ani Z úvodnej časti tohto príspevku vyplynu- uviedli pri analýze amerického i špičkového tento príspevok nemal ambíciu na ňu odpove-lo, že ekonomické vzdelávanie na slovenských európskeho vzdelávacieho prostredia, kvalita dať. Naše vysoké školy a výskumné pracovis-vysokoškolských pracoviskách ekonomického ekonomického vzdelávania je neodmysliteľne ká stratili niekoľko generácií kvalifikovanýchzamerania si vyžaduje hlbokú štrukturálnu a spojená so širokou bázou podporných mate- ekonómov. Ich náhrada v novej kvalite nie jeobsahovú prestavbu. Aspoň čiastočnú odpo- maticko-štatistických nástrojov. Iba slušná možná ani administratívnym rozhodnutímveď na otázku, aká rozsiahla a aká hlboká by úroveň zvládnutej matematiky, ekonometrie akreditačnej komisie či ministerstva školstva.mala byť táto prestavba, získame porovnaním a štatistiky umožní študentom, aby zvládli a Odstránenie tohto problému si žiada čas, sys-študijných plánov našich ekonomicky oriento- správne porozumeli základom ekonomickej tematickú pozornosť a celkom iste aj nemalévaných fakúlt a pracovísk so štruktúrou vyššie teórie. Bez týchto znalostí je mikro- a mak- finančné prostriedky. Obrovský nárast v poč-uvádzaných vzdelávacích programov. Vychá- roekonómia iba mŕtvy materiál, ktorého cenu toch študentov a absolventov ekonomickéhodzame však z predpokladu, že už aj prípadná študenti nikdy nepochopia a ktorého význam vzdelávania bez adekvátneho personálnehozhoda, resp. podobnosť štruktúry vzdelávacích im bude stále cudzí. Je škoda, že ani zainte- pokrytia je potrebné dôsledne analyzovať aprogramov naznačuje smerovanie vzdelávania resované orgány, strážiace akreditačné kritériá riešiť.správnym smerom. Naopak, výrazné štruktúr- a kvalitu ekonomického vzdelávania, na túto Je potrebná verejná diskusia k tejto téme.ne a obsahové odlišnosti v študijných plánoch skutočnosť dôraznejšie neupozorňujú. Tabuizované však nemôžu ostať ani také otáz-nemôžu garantovať cestu ku kvalitnému, štan- Bolonská deklarácia jednoznačne formulu- ky, ako je efektívnosť súčasného trojstupňo-dardizovanému ekonomickému vzdelávaniu. je nové ciele vysokoškolského vzdelávania. Do vého vzdelávania, jeho formálne aspekty aZdôrazňujeme smerovanie k štandardizované- centra vzdelávacieho procesu stavia študenta požiadavky na ukončovanie štúdia, systémmu vzdelávaniu, pretože práve v prostredí EÚ a dáva mu spoluzodpovednosť za formuláciu akreditačného hodnotenia a jeho doterajšiesa o takéto ciele prostredníctvom výmenných svojho študijného plánu i zodpovednosť za výsledky.študentských programov snažíme. Ak je na- jeho realizáciu. Je to úloha nielen atraktívna, Po ukončení súčasne prebiehajúcej kom-ším cieľom dôstojné postavenie na európskom ale pre študenta i učiteľa aj mimoriadne ná- plexnej akreditácie je potrebné verejne pre-vzdelávacom trhu, potom aj forma a obsah ročná. zentovať získané poznatky a stanoviskánami ponúkaného vzdelávania musia spĺňať Štúdium a samostatná práca študenta si pracovných skupín akreditačnej komisie katribúty tohto medzinárodného prostredia. okrem časového priestoru žiada aj vybavenie zistenej úrovni ekonomického vzdelávania a Na základe dlhodobého sledovania organi- základnou študijnou literatúrou. Učebné tex- ich porovnanie so situáciou na zahraničnýchzácie ekonomického vzdelávania na Slovensku ty sú problémom, aj napriek tomu, že kva- vysokých školách.aj podľa doterajších skúseností s formovaním litná literatúra je pomerne ľahko dostupná Pri diskusiách o kvalite ekonomickéhojeho obsahu možno vo vzťahu k vyššie uve- prostredníctvom internetu. Často je dostupná vzdelávania nesmieme zabúdať na našichdeným výsledkom z prostredia úspešných a ako voľný on-line produkt s výborným progra- bývalých študentov, dnes už úspešných ab-kvalitných pracovísk v oblasti ekonomického movým spracovaním. Útek k domácim pro- solventov, prípadne aj učiteľov zahraničnýchvzdelávania uviesť nasledujúce zistenia: duktom, často nekontrolovanej kvality, preto vysokých škôl, ktorí by dokázali veľmi fundo- V súčasnosti sa na Slovensku na troch stup- nie je skutočným riešením tohto problému. vane upozorniť na naše chyby a nedostatky.ňoch vzdelávacieho systému realizuje 127 eko- Pri hodnotení ekonomického vzdelávania na Ich hlas síce z času načas zaznie, ale mali bynomických študijných programov. Ak berie- univerzitách vo Veľkej Británii za rok 2007 byť systematicky prizývaní aj do takých vý-me do úvahy, že na americkej univerzite môže bolo zistené (Riethmuller,3), že školy používa- znamných akcií, ako je v súčasnosti prebieha-študent dosiahnuť - v štruktúre - ekvivalentné li pri výučbe ekonomickej teórie (v rôznom júce akreditačné konanie.štúdium vhodnou kombináciou niektorých rozsahu) 88 učebníc. Z nich 18 pochádzalo O ekonomickom význame všeobecnéhovšeobecne známych predmetov, uvedomuje- od jedného autora (Sloman), 13 textov od vzdelávania dnes už nikto vo svete nepochy-me si obrovskú netransparentnosť a adminis- skupiny autorov (Begg, Dornbusch, Fisher), buje. Určite sa nedá pochybovať ani o význa-tratívnu náročnosť sledovania a hodnotenia 10 učebníc od ďalšej skupiny autorov (Parkin, me ekonomického vzdelávania. Aby sa aj tonášho vzdelávacieho systému, ktorý uvádza Powell, Mathews) a 15 učebníc vyprodukovali naše stalo skutočným cenným investičnýmstovky, rôznym spôsobom modifikovaných, autori Lipsey, Chrystal, Mankiw a Taylor. Sú- artiklom, však musíme urobiť mnoho. Bezpredmetov. Ani sizyfovská práca pracovných hrnne štyri autorské skupiny pokryli takmer zaujatosti, politickej angažovanosti a so zmys-skupín akreditačnej komisie nemôže ustrážiť 65 % trhu ekonomických učebníc uvádzané- lom pre reálne hodnotenie našich pracovískkvalitu všetkých prvkov tohto systému. v kontexte medzinárodného vzdelávacieho 3 Riethmuller, P., Thompson, J.: Economic Census Fragmentácia ekonomického vzdelávania of Teaching, University of Bristol, 2008 prostredia.ARRA newsletter | marec 2009 5
  • 6. Osobnosti v slovenskom Oskar Ryszard Lange, Mihail Manoilescu (1891 - 1950?), Vasilij Sergejevič Nemčinov (1894-1964), Vasilij Sergejevič Novožilovekonomickom výskume: (1892 - 1970), Jevgenij Alexejevič Preobra- ženský (1886 - 1937), David Borisovič Rja- zanov (1870 - 1938), Eugen Slutsky, Stanislavkrátky historický náčrt Gustavovič Strumilin (1877 - 1974), Pjotr Berngardovič Struve (1870 - 1944), Michail Ivanovič Tugan-Baranovsky (1865 - 1919), Jevgenij (Jenő) Varga (1879 - 1964), Nikolaj Alexejevič Voznesenský (1903-1950), Vla- dimír Savelijevič Vojtinský (1885 - 1960),Július Horváth Wladyslaw Marian Zawadzki (1885 - 1939) a Nikolaj Ivanovič Ziber (1844 - 1885). AniCentral European University, Budapešť jeden z týchto významných ekonómov nemal v podstate nič so Slovenskom. Jeden z argumentov, prečo sa naši eko-známosť slovenskej ekonomiCkej vedy vo svete nómovia nedostávali na výslnie, môže byť v tom, že slovenskí ekonómovia pôsobili na pe-je nízka. Cieľom článku nie je iba poukázať na riférii, kde dosť prevládali radikálne názory, arelatívne malý impakt slovenskýCh ekonomiCkýCh tak by sme ich mali hľadať v slovníkoch týchvedCov na poznanie v ekonomiCkýCh vedáCh, ale aj ekonómov, ktorí nepatria do hlavného prúdu ekonómie. Ale reprezentatívny slovník ekonó-zmapovať minulosť a hlavne súčasnosť vedeCkého mov, ktorí sú mimo hlavného prúdu, editova-bádania na slovensku v ekonómii. ný Arestisom and Sawyerom (1992), neobsa- huje žiadneho slovenského ekonóma. V tomto slovníku ale už nájdeme niekoľkých ekonómov narodených v našom regióne Thomas Balogh a Nicolasa Georgescu-Roegena (1906 - 1994), (1905 - 1985), Paul Alexander Baran (1910 - 1 Obdobie do roku 1989 obidvoch narodených v dnešnom Rumunsku; 1964), Nikolaj Ivanovič Bukharin, Nicholas Evseya E. Domara (1914 - 1997), Michala Ka- Georgescu-Roegen, Nicholas Kaldor (1908 1.1 Slovenskí ekonómovia vo svetovom leckého (1899 - 1970) a Jacoba Mincera (1922 - 1986), Rosa Luxemburg, Michal Kalecki aa európskom svetle - 2006), narodených v dnešnom Poľsku; Ale- Alec Nove (1915 - 1994). xandera Gerschenkrona (1904 - 1978), Simo- Wagener (1998) sa sústreďuje už iba na Obecne sa dá povedať, že príspevok slo- na Kuznetsa (1901 - 1985), Wasilija Leontiefa významných ekonómov, ktorí pôsobili vovenských ekonómov k rozvoju ekonomickej (1906 - 1999), Abbu Lernera (1903 - 1982) a východnej Európe po druhej svetovej vojne.teórie na svetovej či európskej úrovni bol za- Jacoba Marschaka (1898 - 1977), narodených V jeho zozname nachádzame Fritza Behrensatiaľ minimálny. To je výsledok, ktorý by sme v dnešnom Rusku; Nicholasa Kaldora (1908 (1909 - 1980) a Gunthera Kohlmeya (1913našli, ak by sme sa pustili skúmať rôzne en- - 1986), Tibora Scitovského (1910 - 2002) a - 1999) z bývalého východného Nemecka;cyklopédie a slovníky a hľadali v nich zmien- Jánosa Kornaia, narodených v dnešnom Ma- Wlodzimierza Brusa (1921 - 2007), Michalaku o slovenských ekonómoch. ďarsku; Ludwiga von Misesa (1881 - 1973) Kaleckého, Oscara Langeho a Edwarda Lipin- Začnime hľadať vo významných encyklo- narodeného na dnešnej Ukrajine; a Jaroslava ského (1888 - 1986) z Poľska; Josefa Goldma-pédiách a slovníkoch ekonómie nielen príspe- Vaněka (1928 – ) narodeného v Českosloven- na (1912 - 1984), Václava Klausa (1941 –),vok ekonómov zo Slovenska, ale aj z krajín, sku. To nás vedie k zaujímavému postrehu. V Otu Šika (1919 - 2004) a Miroslava Tomsaktoré boli určitý čas socialistického charak- našej časti sveta sa rodí silný intelektuálny po- (1944 - 1988), ekonómov českej národnostiteru. Blaug (1986) spomenie iba päť ekonó- tenciál, ktorý sa ale ľahšie realizuje v zahraničí z bývalého Československa; Aleksandera Baj-mov z tejto časti sveta, keď publikuje knihu o než doma. ta (1921 - 2000) a Branka Horvata (1928 -stovke najväčších ekonómov pred Keynesom. The New Palgrave Dictionary (1991) po- 2003) z bývalej Juhoslávie; Leonida Kantoro-Táto pätica pozostáva z Ladislausa von Bort- skytuje informácie o viacerých ekonómoch, viča, Vasilija Nemčinova, Vasilija Novožilovakiewicza (1868 - 1931), Rosy Luxemburgo- ktorí pôsobili v našej časti sveta. Nebudem a Nikolaja Petrakova (1937 – ) z bývaléhovej (1870 - 1919), Eugena Slutského (1880 teraz počítať medzi ekonómov Bakunina, Sovietskeho zväzu; a Jánosa Kornaia, Gyorgya- 1948), Nikolaja Dmitrievicha Kondratieva Chernyševského, Lenina, Plekhanova, Stalina Pétera (1903 - 1969) a Istvána Vargu (1887(1892 - 1931) a Oskara Langeho (1904 - a Trockého, ale aj tak v zozname zostávajú: - 1962) z Maďarska. Opäť žiaden ekonóm slo-1965). Blaug (1985) podáva prehľad o stovke Oskar Nikolajevič Anderson (1887 - 1960), venskej národnosti, alebo ekonóm, ktorý bynajslávnejších ekonómov po Keynesovi. A tu Ladislaus von Bortkiewicz, Nikolaj Ivanovič pôsobil na území dnešného Slovenska.sa z nášho regiónu medzi stovku dostal iba Já- Bucharin (1888 - 1938), Alexander Vasil- Akoby to ešte nestačilo, českí historicinos Kornai (1928 – ). jevich Chajanov (1888 - 1939?), Vladimír ekonomického myslenia Havel, Klacek, Kosta Rozširujem svoje hľadanie a definujem prí- Karpovič Dmitriev (1868 - 1913), Grigorij a Šulc (1998) detailne rozpisujú rozvoj eko-slušnosť k tejto časti sveta podľa miesta naro- Alexandrovič Feldman (1884 - 1958), Michal nomického myslenia v bývalom socialistic-denia. Tak hneď vyzerá list slávnych ekonómov Kalecki, Leonid Vitalijevič Kantorovič (1912 kom Československu a nespomínajú v ňomúplne ináč. V Blaugových zoznamoch tak po- - 1986), Nikolai Dmitrijevič Kondratieff, Ale- žiadneho slovenského ekonóma. Dokonca anitom nachádzame Irmu Adelmanovú (1930 – ) xander Alexandrovič Konüs (1895 - 1991), v odvolávkach nenachádzame články a kni-6 ARRA newsletter | marec 2009
  • 7. hy v slovenskom jazyku, alebo publikované niel Lichard (1818 - 1882). Lisý (1996) k to- myslení. Prvý smer bol v podstate hospodár-na Slovensku. Spomínajú iba Eugena Löbla muto zoznamu ešte pridáva osobnosti ako An- sko-politický a dotýkal sa diskusií o vzťahuv súvislosti s procesmi z päťdesiatich rokov a ton Bielek (1857 - 1911), Peter Kompiš (1859 centrálneho plánu a možnej reformy ekono-Jozefa Kučeráka, ktorý organizoval čítanie z - 1929) a Fedor Houdek (1877 - 1953). mickej sústavy. Druhý smer bol v podstateučebnice Samuelsona a Nordhausa pre mla- Detailnú analýzu tohto obdobia nepo- akademický, ktorý sa snažil nejakým spôso-dých slovenských ekonómov. znám, ale z týchto kusých poznatkov sa zdá, že bom prezentovať výdobytky svetového eko- Tento krátky prehľad prestížnych encyk- prínos do ekonomického výskumu v medzi- nomického myslenia pre slovenskú verejnosť.lopédií, zborníkov a slovníkov poukazuje, že národnom meradle bol relatívne zanedbateľ- To sa darilo hlavne v operačnom výskume a vekonomická veda na Slovensku nie je vôbec ný. V budúcnosti bude dôležité oceniť prínos ekonometrii, a menej v mikroekonómii a eštevo svetovom a európskom meradle známa. týchto osobností v rámci obmedzenejšieho menej v makroekonómii.Doteraz sa nám nepodarilo vybudovať žiad- pohľadu, a to na základe prínosu k ekono- Väčšina diskusií o pláne a trhu prebiehala vnu slovenskú školu myslenia, ako to dokázali mickému postaveniu Slovenska v medziná- Prahe. Bratislava sa izolovala od nebezpečnýchniektoré iné malé národy. Určite platí, že me- rodnom meradle a prínosu k ekonomickému diskusií o možných reformách ekonomickejdzinárodnú verejnosť – aspoň do roku 1989 - mysleniu tejto časti sveta. sústavy. To platilo nielen v šesťdesiatich ro-nezaujímalo, čo sa deje v ekonomickom mys- koch, ale aj v druhej polovici osemdesiatichlení na Slovensku. Obdobie 1918 - 1989 rokov. Adam (1993) preberá diskusie zo šesť- Po vzniku Československa sa obraz mení desiatych rokov a rozdeľuje vtedajších ekonó- 1.2 Osobnosti v slovenskom ekonomic- k pozitívnejšiemu. V úvodnom období prvej mov do rôznych skupín, od Jaroslava Vejvodu,kom výskume našimi očami republiky sú to hlavne osobnosti české, ktoré cez Otu Šika, Karla Koubu, až po Oldřicha ovládajú československé ekonomické mysle- Kýna, to jest od straníckych konzervatívov Obdobie pred rokom 1918 nie, ide hlavne o Karla Engliša (1880 - 1961), až po tzv. radikálnych liberálov. Diskutujúc Strhan and Daniel (1994) v ich A Concise Aloisa Rašína (1867 -1923) a Josefa Macka slovenský príspevok do tejto diskusie, AdamEncyclopedia of Slovakia and the Slovaks spo- (1887 - 1972). Českí ekonómovia hrali dô- (1993, 52) poznamenáva: „Trhové snahy na-mínajú dvoch významných ekonómov, ktorí ležitú úlohu aj na novozaloženej Univerzite šli ďaleko viacej nadšencov v Čechách než napôsobili pred rokom 1918. Jedným z nich Komenského, ako napríklad Cyril Čechrák Slovensku. Na Slovensku bola vždy určitáje Michal Baluďanský (1769 - 1847), autor (1890 - 1974) a Antonín Basch (1896 - 1971) predpojatosť voči trhovým snahám, keďže saôsmich zväzkov o národnej ekonómii, ktorý – pozri Korček (1996, s. 42). obávalo, že by tieto snahy mohli ohroziť vy-študoval vo Viedni a v Budapešti a v roku Toto je obdobie, v ktorom sa zjavuje prvá rovnávanie ekonomickej úrovne Slovenska s1804 sa stal profesorom v St. Petersburgu, významnejšia skupina slovenských ekonó- Čechami.“ Slovenskí ekonómovia boli pasív-kde bol rektorom univerzity v období 1819 mov, ktorá sa snaží o určité reprezentatívne nejší v tejto diskusii o pláne a trhu. Slovenský- 21. V ruskom Enciklopedičeskom slovare z myslenie ovplyvnené slovenskými reáliami. príspevok bol hlavne v poukazovaní na špeci-roku 1891 sa jeho meno uvádza ako Michail Sem musíme zaradiť Imricha Karvaša (1903 - fiká slovenskej ekonomiky. Sem by som zara-Andrejevič Balugjanskij a považujú ho za kar- 1981), Rudolfa Brišku (1908 - 1971), Júliusa dil práce ako Turčan (1955), Kočtúch (1964),patského rusa (rusína), ktorý bol narodený v Pázmána (1907 - 1982) a Petra Zaťka (1903- Pavlenda (1965), Džuban, Kočtúch a PračkoMaďarsku. Druhým významným ekonómom 1978). Niektorí z týchto ekonómov mali (1966), Pračko (1968), Briatka (1969), Lip-je Kornel Stodola (1866 - 1946), podnikateľ a kontroverzné postavenie v rámci slovenského ták (1969) a Bálek (1982).politická osobnosť. štátu v období 1939 - 1945. Musíme ešte spo- Druhý smer kontribúcií bol hlavne v ob- A Representative Biographical Lexicon of menúť, že pred vznikom druhej svetovej vojny lastiach ako ekonometria, operačný výskum aSlovakia spomína tiež dvoch ekonómov spred zo Slovenska emigroval Ervin Hexner (1898 matematické základy ekonomického mysle-obdobia 1918. Tými sú Gregor František Ber- - 1968), ktorý neskôr pôsobil na poprednej nia. Sem by som zaradil učebnicu editovanúzevici (1763 - 1822) a opäť Kornel Stodola. americkej univerzite. Adamom Laščiakom (1984) so spolupracov-Berzevici (v maďarskom prepise Berzeviczy Prudký rozmach ekonomickej teórie po níkmi ako Miroslav Maňas, Jaroslav Samek,Gergely) publikoval významnú ekonomickú druhej svetovej vojne prirodzene nás nechal Josef Lauber, Juraj Trnovský a Miroslav Hys-štúdiu nazvanú De commertio et industria stáť bokom, keďže Československo bolo v so- ko. V podobnom duchu vychádzali učebniceHungariae v roku 1797. Jeho hlavné dielo ciálnych vedách do veľkej miery izolované od optimálneho programovania opäť ako LaščiakOeconomia Publico Politica vyšlo až v roku svetového ekonomického myslenia. Niektorí (1983) s autormi ako Jozef Sojka, Ladislav1902 – pozri Maťovčík (1999, s. 35 - 36). eminentní ekonómovia (ako Macek) opustili Unčovský, Ján Šimkovic, Roman Hušek, Mi- Lisý, Petričová and Čaplánova (1999, 308) krajinu, niektorí sa nevrátili (ako Hexner) a roslav Maňas, Michal Chobot, Eduard Hozlártiež spomínajú Berzeviciho ako významného iní prestali publikovať (ako Engliš a Karvaš). a Vladimír Ulašin. Takisto vychádzajú kvalit-ekonomického mysliteľa, ale považujú Milana Ale aj v tomto období nachádzame zaujímavé né monografie od autorov ako Sojka (1970),Hodžu (1878 - 1944) za najvýznamnejšie- práce hlavne z pier Josefa Goldmana and Lud- Sojka a Šimkovič (1971) alebo Unčovskýho predstaviteľa slovenského ekonomického víka Frejku (1904 - 1952). (1985).myslenia pred rokom 1918. Petričová (1996) V socialistickom období sa nepestovala Do tejto druhej skupiny by som zaradil ajposkytuje prehľad o tých predstaviteľoch slo- ekonomická teória per se. Teória bola skrytá práce od autorov ako Štefan Heretik, Ľudovítvenského národného hnutia, ktorí sa nejakým pod pláštikom politickej ekonómie, čo bola Korček, Ján Iša, Drahomír Šíbl, Monika Šes-spôsobom zaujímali o ekonomické otázky. hlavne vo svojej socialistickej verzii veľmi apo- táková a iní, ktorí publikovali pod pláštikomSem zaraďuje nasledujúce osobnosti: Samu- logetická konštrukcia, ktorá zanikla potom, kritiky buržoáznej teórie. V rámci tejto kritikyel Tešedík (1742 - 1820), Jozef Ignác Bajza čo sa zmenilo politické usporiadanie. sa často publikovali intelektuálne nekvalitné,(1755 - 1836), Juraj Fándly (1751 - 1811), Väčšina diskusie bola o vyváženosti plánu tzv. marxistické kritiky, ale na druhej straneĽudovít Štúr (1815 - 1856), B. Vrchovský a trhu a týkala sa špecifík vtedajšej českoslo- to bola predsa len možnosť ako transformovať(1812 - 1865), Peter Kellner-Hostinský (1823 venskej ekonómie. Vidím dva smery záujmu dôležité poznatky ekonomického myslenia na- 1853), Samuel Jurkovič (1796 - 1873) a Da- vo vtedajšom slovenskom ekonomickom Slovensko. Tu asi vyniká Heretik (1988).ARRA newsletter | marec 2009 7
  • 8. 2 Obdobie po roku 1989 Po revolúcii pokračovala tendencia, typic-ká aj pre socializmus, že mnohí talentovaníekonómovia nechali akademickú kariéru apokračovali v politike alebo podnikaní. Mno-hí ekonómovia absolvovali úspešnú politickúdráhu, ako napríklad Ivan Mikloš, FrantišekHajnovič, Pavel Hoffman, Rudolf Filkus,Hvezdoň Kočtúch, Jozef Markuš, BrigitaSchmögnerová, Jozef Kučerák a iní. Z nichprirodzene príspevok Ivana Mikloša je mimo-riadneho formátu a radí ho medzi významnýcheurópskych tvorcov politiky malej a otvorenejekonomiky. Ale ďalšia analýza tohto prínosuje už mimo rámec tohto krátkeho príspevku. Takisto nebudem podrobnejšie diskutovaťmnohé kvalitné práce, ktoré sa týkajú analý-zy slovenskej ekonomiky alebo krátkodobej Akademický výskum na slovenských Príkladom vynikajúcich publikácií súanalýzy trhov. Takéto analýzy sú publikované pracoviskách Milan Horniaček (1996 a 2008), Marianv dennej odbornej tlači a sú tiež publikované Akademický výskum na slovenských uni- Grendár (2008), Milan Buček (2006), Mar-v knihách a zborníkoch, ako napríklad práca, verzitách má dvojaký charakter. ta Orviská a Anetta Čaplánova (2004, 2005ktorú editovali Marcinčin a Beblavý v roku Z jednej strany vidíme ekonómov, kto- a 2006), Marcel Tirpák (2006), Daniela Ole-(2000), kde autormi boli Martin Barto, Miro- rí sa snažia začleňovať do medzinárodného járova (2004), Martina Hancová (2008), Jánslav Beblavý, Lucia Haulíková, Marek Jakoby, výskumu a sú v ňom do určitej miery úspeš- Plavka (2006), František Štulajter (2007),Tomáš Kmet, Martina Lubyová, Anton Mar- ní. Túto skupinu musíme rozdeliť do dvoch Ján Valachy (2006), Vladimir Balázs (2002 acinčin, Karol Morvay, Andrej Salner, Ján Tóth podskupín. Jednak je to skupina ekonómov, 2002), Anna Tomová (2007) a iní.3a Daniela Zemanovičová. ktorá publikuje v kvalitných medzinárodných Dlhšia a kvalitnejšia štúdia by musela časopisoch a pôsobí na Slovensku, a jednak je Akademickí ekonómovia pôsobiaci vohodnotiť vplyv slovenských ekonómov na to skupina slovenských ekonómov, ktorá žije zahraničícharakter tranzitívneho procesu v Česko-Slo- v zahraničí. V tejto skupine prevláda snaha o Vedecká práca sa v podstate začína v dok-vensku, čo boli tie slovenské špecifiká, ktoré publikácie v medzinárodných časopisoch a v torandskom štúdiu, preto sa mnohí talentova-sa ochraňovali, alebo bol prepad ekonomiky anglickom jazyku. ní slovenskí študenti vyberajú na štúdium doskutočne nutný do miery, do akej nastal, a Z druhej strany vidíme väčšinu etablova- zahraničia, keďže doktorandské programy napodobné otázky. Zrejmé je, že obdobie tesne ných slovenských akademických ekonómov, Slovensku sú rozštiepené po rôznych univer-po roku 1989 ovládli českí liberáli Klaus, Je- že sa vyhýbajú publikáciám v cudzích jazy- zitách a miestach.4žek, Zelienec, Tříska, Dlouhý, Dyba a iní1 a koch a v zahraničných časopisoch. Publikujú Rastie počet slovenských ekonómov, ktoríže slovenskí ekonómovia v diskusii zrejme boli ale v slovenských časopisoch a tiež sa sústreďu- získali doktorát na prestížnych zahraničnýchpozadu. Na druhej strane prebiehala kritika, jú na knižné publikácie, publikácie učebníc a univerzitách: Jana Fidrmucová z Tilburg Uni-ktorá odmietala pražské liberálne reformy z skrípt. Tu, žiaľbohu, ovzdušie, ktoré sa vytvo- versity, Jana Vyrasteková z Tilburg University,obdobia 1990 - 1992. Tu asi nešlo o homo- rilo za socializmu, sčasti dodnes pretrváva, a Viera Chmelárová z University of Louisianna,génnu skupinu ekonómov. Do tejto skupiny to hlavne v izolovanosti od moderných prú- Lucia Vojtaššáková z University of Calgary,by som zaradil autorov ako Hvezdoň Koč- dov a vo fakte, že ekonomická teória sa berie Ján Fidrmuc z Tilburg University, Michal Pa-túch, Mikuláš Sedlák, Jozef Košnár, Rudolf ako výsadnosť cudzích krajín. Vidno to v tom, koš z University of Chicago, Peter KatuščákFilkus, Adam Laščiak, Jaroslav Husár, Jozef že pri udeľovaní titulov profesorov a docentov z University of Michigan, Július Horváth zoMarkuš, Viktor Pavlenda a iní. Treba tu tiež sa iba do veľmi malej miery berú do úvahyspomenúť osobnosti priemyslu a ich názory, medzinárodné publikácie a medzinárodné 3 Tu uvádzam iba meno slovenského autora v prí-ktoré prezentuje napríklad Jozef Uhrík. Títo uznania a preferujú sa pedagogické výkony pade, že ide o spoločnú publikáciu so zahraničnýmekonómovia navrhovali graduálnu reformu, oproti vedeckým výkonom. Tu sa medziná- autorom. Tento zoznam som vytvoril použijúc EconLit tak, že som hľadal podľa rozličných slov-sociálne viacej vybilancovanú, ktorá by brala rodné prostredie často zamieňa za zborníky z enských miest: Bratislava, Košice, Banská Bystrica,do úvahy, že veľká väčšina slovenského prie- konferencií s medzinárodnou účasťou, ktorá Nitra, Prešov, Trnava, Trenčín a Žilina. Je pretomyslu pochádza z obdobia komunizmu, a tak sa definuje úplne arbitrárne. Základným pub- možné, že som prehliadol publikácie slovenskýchmala iné náklady adjustácie k reformám než likačným výstupom je Ekonomický časopis a autorov, ak neuvádzali afiliáciu so slovenskouniektoré staršie a do európskeho priestoru lep- Central European Journal of Operation Rese- inštitúciou. V tomto zozname nie sú práce slov- enských ekonómov pôsobiacich trvalo v zahraničí,šie začlenené sektory českej ekonomiky. arch. Mnohí slovenskí ekonómovia publikujú aj keď v niektorých prípadoch majú slovenskú aj v českých časopisoch Finance a úvěr a Poli- afiliáciu. tická ekonomie.2 4 Krátkodobo pôsobil magisterský program, a to v Academii Instroplitana Nova, tzv. Professional 2 Neuvádzam hodnotenie týchto publikácií, lebo1 Do tejto skupiny môžeme zaradiť slovenských Program in Applied Economics, ktorý ale nebol to je v podstate technicky nemožné, keďže by saekonómov žijúcich v Čechách, ako napríklad akreditovaný na Slovensku, avšak jeho niekoľko museli hodnotiť články medzi sebou, publikovanéVladimíra Rudlovčáka a Júliusa Horvátha – pozri absolventov pokračovalo v štúdiu v USA, Kanade v tom istom časopise. Omnoho ľahšie je uskutočniťKlaus a Rudlovčák (1977) a Horváth a Ježek a v západnej Európe (Viera Chmelárová, Lucia hodnotenie, keď sa hodnotí publikácia podľa kval-(1987). Vojtaššáková a niektorí iní zahraniční študenti). ity časopisu.8 ARRA newsletter | marec 2009
  • 9. Southern Illinois University, Ján Valachy z Advanced Studies. Korček, Ľudovít (1992), Vývin ekonomické-CERGE-EI Praha, Luboš Pástor z University Gavalec, Martin a Jan Plavka (2006) Com- ho myslenia (stručný prehľad), Esprima, Bra-of Pennsylvania, Miroslav Beblavý z Universi- puting an Eigenvector of a Monge Matrix in tislava.ty of St. Andrews, Martin Kahanec z Tilburg Max-Plus Algebra, Mathematical Methods of Korček, Ľudovít (1996), “Ekonomické mys-University, Juraj Antal z CERGE-EI, Mar- Operations Research, 63, 3, Júl 543-51. lenie na Slovensku. Úvaha nad teoretickýmtin Berka z University of British Columbia, Grendar, Marian; Judge, George (2008), Lar- odkazom Prof. Karvaša a Prof. Brišku,“ inMiroslav Brada z CERGE-EI, Juraj Zeman ge-Deviations Theory and Empirical Estima- Hontyová, Sivák, Lisý a Gonda pp. 41-66.z University of Pittsburgh, Maroš Servátka z tor Choice, Econometric Reviews, 27, 4-6, Júl- Kosta, Jiří (1991), “O pracích českých a slo-University of Arizona, Ján Zábojník z Cornell December, 513-25 venských ekonomu v exilu: 1948-1990,” Poli-University a možno aj iní. Ďalší v súčasnos- Hancova, Martina, (2008) Natural Estima- tická Ekonomie, 9-10.ti takto študujú napríklad Dalibor Roháč na tion of Variances in a General Finite Discrete Laščiak, Adam a kolektív (1985), DynamickéOxford University, Katarína Polovková-Lu- Spectrum Linear Regression Model , Metrika, Modely, Alfa Publishing House Bratislava andkácsy na Central European University, Martin 67, 3, Apríl , 265-76. SNTL Prague.Filko na Rotterdamskej univerzite a iní. Haluška, Ján a Michal Olexa (2002) A Quar- Lipták Július (1969), “Miesto Slovenska v za- Niektorí z týchto ekonómov potom po- terly Econometric Model of the Slovak Eco- hranično-obchodných vzťahoch ČSSR,” [Slo-kračovali ako vyučujúci na mnohých vedúcich nomy QEM-ECM-1.0, East European Tran- vakia in the Foreign Trade Relations of thekatedrách vo svete. Sem by sme mohli zara- sition and EU Enlargement: A Quantitative Czechoslovakia], Zahraniční obchod, 8, pp.diť hlavne Luboša Pástora z Graduate Scho- Approach. 2002, 153-62. 41-53.ol of Business, University of Chicago, a ďalej Havel, Jiří, Jan Klacek, Jiří Kosta and Zdislav Lisý, Ján (1996), “Ekonomické myslenie naMikuláša Luptáčika z viedenskej Ekonomic- Šulc (1998), “Economics and System Change Slovensku v poslednej tretine 19. storočia akej univerzity, Janu Fidrmucovú z Warwick in Czechoslovakia, 1945-92, in Wagener ed. začiatkom 20. storočia,” v Hontyová, Sivák,University, Jána Fidrmuca z Brunell College 213-263. Lisý a Gonda (1996) pp. 25-40.z Londýna, Jarka Fidrmuca z Mníchovskej Heretik, Štefan (1988), Náčrt dejín politickej Lisý, Ján a kolektív (1999), Dejiny ekonomic-univerzity, Martina Kahanca z Bonnskej uni- ekonómie (do sedemdesiatych rokov 19. storo- kých teórií, Elita.verzity, Peter Katuščáka z CERGE-EI Praha, čia), Pravda, Bratislava. Marčincin, Anton and Miroslav Beblavý ed.Maroša Servátku z University of Cantenbu- Hontyová, Kajetana, Rudolf Sivák, Ján Lisý a (2000), Economic Policy in Slovakia 1990-ry, Janu Vyrastekovú z Nijmegen University, Vladimír Gonda, (1996) Vývoj ekonomického 1999, INEKO, Bratislava.Jána Zábojníka z Queens University a Júliusa myslenia na Slovensku, Ekonomická univerzita Maťovčík, Augustín a kolektív (1999), Repre-Horvátha zo Central European University v Bratislava. zentačný biografický lexikón Slovenska, Mati-Budapešti. Horniaček, Milan (2008), Negotiation, Pre- ca Slovenská. ferences over Agreements, and the Core, Mikloš, Ivan (2001), Rewriting the Rules, anReferencie: International Journal of Game Theory, 37, 2, Interview on Slovakia’s Economic Reform. In-Adam, Jan (1993), Planning and Market in So- 235-49, terview performed by Štefan Hríb and Robertviet and East European Thought, 1960s-1992, Horniaček, Milan (1996), The Approxima- Žitňanský, Kalligram.St. Martin’s Press. tion of a Strong Perfect Equilibrium in a Dis- Mosley, Paul; Olejarova, Daniela; Alexeeva,Arestis, Philip and Malcolm Sawyer ed. counted Supergame, Journal of Mathematical Elena (2004), Microfinance, Social Capi-(1992) A Biographical Dictionary of Dissenting Economics, Január, 25, 1, 85-107. tal Formation and Political Development inEconomists, Edward Elgar. Horváth, Július and Tomáš Ježek (1987), “Par- Russia and Eastern Europe: A Pilot Study ofBálek Alexej (1982), “Regionální aspekty ciálny človek a komplexný svet,” Prognostika, Programmes in Russia, Slovakia and Roma-vývoje efektivnosti čs. ekonomiky,”Politická Studijni texty a aktualní informace pro potřeby nia, Journal of International Development, 16,ekonomie, 30, 811-826. odborné sekce prognostiky MV Komitetu pro vě- 3, April 407-27.Blaug, Mark (1985), Great Economists since decke řízení ČSVTS Praha, 1. The New Palgrave (1991), viď Eatwell, Milga-Keynes, Cambridge University Press. Kittelmann, Kristina; Tirpak, Marcel; Schwe- te and Newman ed. 1991.Blaug, Mark (1986), Great Economists before ickert, Rainer; Vinhas de Souza, Lucio (2006), Orviská, Marta; Čaplanova, Anetta; Medved,Keynes, Wheatsheaf Books. From Transition Crises to Macroeconomic Jozef; Hudson, John (2006), A Cross-SectionBriatka Pavel (1969), “Slovensko a zahraničný Stability? Lessons from a Crises Early War- Approach to Measuring the Shadow Econo-obchod ČSSR,” Zahraniční obchod, 11, pp. ning System for Eastern European and CIS my, Journal of Policy Modeling, 28, 7, October41-50. Countries, Comparative Economic Studies, 48, 713-24.Čaplanova, Anetta, Orviská, Marta a John 3, Sept., 410-34 Orviská, Marta; Čaplanova, Anetta; Hudson,Hudson (2004), Eastern European Attitudes Klaus, Václav a Vladimír Rudlovčák, (1977) John (2005), Intended Electoral Participationto Integration with Western Europe, Journal Dynamicky model uspor jako mozmy základ in Transition Countries, Economics of Gover-of Common Market Studies, 42, 2, Jún, 271- pro hodnoceni úspor v CSSR. Politicka eko- nance, 6, 3, 211-28.88. nomie, 8. Pavlenda Viktor (1965), “Meranie ekonomic-Džuban Anton, Hvezdoň Kočtúch, Pračko Kočtúch Hvezdoň (1964), “K otázkam eko- kého vyrovnávania Slovenska,”Ekonomický ča-Eduard (1966), “Národný dôchodok Sloven- nomického vyrovnávania Slovenska na úro- sopis, XIII, 3. 248-264.ska,”, Ekonomický časopis, 8, XIV, 719-740. veň českých krajín,” Plánované Hospodárství, Petričová, Jarmila (1996), “Počiatky ekono-Eatwell, John, Murray Milgate, Peter New- 8, pp. 1-21. mického myslenia u nás v období rozpaduman (1991), The New Palgrave Dictionary of Kočenda, Evžzen a Juraj Valachy (2006) feudalizmu a nástupu kapitalizmu (1780-Economics. Exchange Rate Volatility and Regime Chan- 1866), charakteristika hlavných predstavite-Fidrmuc, Jarko (1998) “Economic Education ge: A Visegrad Comparison, Journal of Com- ľov na Slovensku,” in Hontyová, Sivák, Lisý aand Research Capacity Building in Slova- parative Economics, vol. 34, no. 4, December Gonda (1996) pp. 9-23.kia”, September, mimeo, Vienna, Institute of 2006, pp. 727-53. Pickles, John; Smith, Adrian; Bucek, Milan;ARRA newsletter | marec 2009 9
  • 10. Potrebujeme silnéRoukova, Poli; Begg, Robert (2006), Upgra-ding, Changing Competitive Pressures, andDiverse Practices in the East and Central Eu- ekonomické školy naropean Apparel Industry, Environment andPlanning A, 38, 12, December, 2305-24.Pittman, Russell, Oana Diaconu, Emanual Slovensku?Sip, Anna Tomova, a Jerzy Wronka (2007),Competition in Freight Railways: ‚Above-the-Rail‘ Operators in Central Europe and Russia,Journal of Competition Law and Economics, 3,4, December, 673-87.Pračko Eduard (1968), “Vývoj a problémyekonomiky Slovenska,” Plánované Hospo- Ľudovít Ódordářství, 8, 1-11. Národná banka SlovenskaSojka, Jozef (1970), Ekonomická dynamika arovnováha, Epocha.Sojka, Jozef, a Ján Šimkovic (1981), Modelo-vanie národohospodárskych procesov, Bratislava, o úrovni ekonomiCkého vzdelávania na slovenskuAlfa. svedčia aj prípady úspešnýCh absolventov štúdiaStrhan, Milan and David P. Daniel, ed. (1994)Slovakia and the Slovaks, A Concise Encyclope- ekonómie na slovensku. oni s odstupom rokovdia, Encyclopedical Institute of the Slovak dokážu porovnávať vedomosti a zručnostiAcademy of Sciences, Goldpress Publishers. nadobudnuté na slovenskýCh vysokýCh školáChStulajter, Frantisek (2007), Mean SquaredError of Empirical Best Linear Unbiased s potrebami praxe, ale aj poukázať na problémy,Predictor in an Orthogonal Finite Discrete ktorým tento systém vzdelávania čelí.Spectrum Linear Regression Model, Metrika,65, 3, 2007, 331-48. V poslednom období sa veľa diskutovalo pre komerčnú banku, analytický tím minis-Unčovský, Ladislav (1985), Operačná analýza o stave ekonomického vzdelávania na Sloven- terstva alebo výskumný odbor centrálnej ban-v riadení podnikov, Alfa. sku, najmä vďaka odvahe niektorých šikov- ky. Vo väčšine prípadov to neboli jednoduchéTurčan Pavol (1955), “Ekonomický význam ných absolventov Ekonomickej univerzity rozhodnutia, pričom situácia nebola sťaženáspoločného úsilia Čechov a Slovákov pri hos- v Bratislave. Napriek mediálnemu ohlasu, kvôli veľkému počtu výborných uchádzačov.podárskej výstavbe ČSR,“ Politická Ekonomie, „senzácia“ trvala pár dní a veci sa rýchlo vrátili Okrem toho poznám na vlastnej koži aj študij-pp. 96-106. do starých koľají. Mojím cieľom je ponúknuť né procesy na viacerých fakultách, kde sa učíWagener, Hans-Jurgen ed., (1998) Economic prostredníctvom tohto článku ďalší príspevok ekonómia na Slovensku a v obmedzenej miereThought in Communist and Post-Communist do diskusie a oživiť tak niektoré konštruktívne aj v zahraničí. Na základe týchto skúsenosti siEurope, Routledge Studies in the History of nápady, ktoré by mohli posunúť veci dopredu. dovolím ponúknuť moju diagnózu. ProblémyEconomics. Nie je to beh na krátke trate, avšak tváriť sa, vidím najmä v nasledujúcich oblastiach.Williams, Allan a Vladimír Baláž, (2002), In- že o nič nejde, by bolo z dlhodobého hľadis-ternational Petty Trading: Changing Practices ka veľmi kontraproduktívne. Môj súkromný Nízke všeobecné vedomostiin Trans-Carpathian Ukraine, International názor je založený na osobných skúsenostiach Absolventi majú často veľmi povrchnéJournal of Urban and Regional Research, 26, 2, s viacerými univerzitami doma i v zahraničí, znalosti ekonómie. Aj tie sú väčšinou lexi-323-42. ako aj s medzinárodnými inštitúciami. kálneho charakteru. Ekonomické myslenie jeWilliams, Allan, Vladimír Balaž a Bernadi- Prvým krokom k liečbe je často poznanie, skôr výnimkou než pravidlom. Bohužiaľ, ko-na Bodnárova (2001), Border Regions and že pacient je chorý. S hlavou v piesku síce rene problémov treba hľadať v učiteľoch. ČoTrans-border Mobility: Slovakia in Economic môžeme byť chvíľu spokojní, z dlhodobého môžeme čakať od študentov, ak svoje vedo-Transition, Regional Studies, 35, 9, December hľadiska však ďaleko nedôjdeme. Pochopiteľ- mosti získavajú od profesorov, ktorí zo dňa na2001,831-46. ne, žiadne rebríčky nie sú dokonalé. Iste sa dá deň prešli od prednášania centrálne plánova- kritizovať aj metodológia viacerých inštitúcií, nej ekonomiky k trhovej, často bez toho, aby podľa ktorých naše univerzity zaostávajú nie- ovládali anglický jazyk. Pritom všetky dôležité len za dobrým európskym štandardom, ale aj knihy, časopisy a konferencie v ekonomickej za susednými krajinami. Chybičky krásy sa a finančnej oblasti sú v angličtine. Niektorí dajú nájsť aj na hodnotení Research Papers in označujú za problém aj to, že počas predchá- Economics, podľa ktorého je Slovensko nie- dzajúceho režimu bol potrebný oveľa silnejší len za krajinami strednej Európy, ale pred ním kádrový profil pre akademickú kariéru v so- figurujú aj také exotické krajiny ako Fidži, ciálnych vedách než pri prírodných vedách a Tanzánia alebo Malawi. Problém však je, že ja technike. Z toho dôvodu sa úroveň ľudského neviem o žiadnych nezávislých hodnoteniach, kapitálu v sociálnych vedách nedosahovala v ktorých by sme mali dobré výsledky. potrebnú úroveň. Navyše, priestor na ideolo- Počas mojej kariéry som mal možnosť zú- gizáciu bol v tejto oblasti omnoho väčší ako častniť sa viacerých výberových konaní, kde pri exaktných vedných disciplínach. som pomáhal vyberať schopných ekonómov Vo svete nebýva zvykom ani to, že koľko10 ARRA newsletter | marec 2009
  • 11. učiteľov, toľko kníh a skrípt. Existuje dobrá doplnili svoje kvantitatívne vedomosti. Moja bude na Slovensku (ale aj v okolitých kraji-základná literatúra od uznávaných autorov, snaha bola vždy kombinovať absolventov tak nách) dovtedy krehká, kým väčšia časť voličovktorá je doplnená skôr vedeckými článkami z jednej, ako aj z druhej školy. nebude mať aspoň úplne základné vedomostialebo inými publikáciami. Samozrejme, ne- o ekonomických zákonitostiach. V súčasnostitreba paušalizovať. Poznám kvalitných profe- Odtrhnutá realita a prax sa ešte príliš často objavujú ekonomické ne-sorov tak na Ekonomickej univerzite, ako aj Absolventi v lepšom prípade majú len zmysly v ústach politikov, ale aj ekonomic-na Univerzite Komenského. Priemerná kvalita hmlistú predstavu o tom, čo sa robí v cen- kých analytikov a poradcov. Samozrejme, tuje však nízka a zdá sa, že tak dobrí učitelia, trálnej banke alebo napríklad na ministerstve už nehovoríme len o univerzitách, ale aj o zá-ako aj kvalitní študenti sú skôr výnimkou než financií. Často ich zaskočia aj otázky ohľadom kladných, a najmä stredných školách. Dosiah-výsledkom systému. aktuálneho ekonomického diania doma ale- nuť pokrok na nižších úrovniach vzdelávania Ak sa pozrieme nielen na kvalitu magister- bo v zahraničí. Uznávam, že ekonómia nie však nie je možné bez kvalitne vyštudovanýchského, ale aj doktorandského štúdia, rozdiely je exaktná veda, avšak nič nevedieť o praktic- učiteľov.oproti európskemu štandardu sú oveľa mar- kých otázkach výkonu hospodárskej politiky Rozhodne nie som odborníkom v oblas-kantnejšie. Priepasť je predovšetkým v oblasti tiež nie je optimálne. ti ekonómie vzdelávania, mám však niekoľkomakroekonómie, financií, ale aj aplikovanej Niekedy máte dojem, že ich predstavy o konštruktívnych poznámok a návrhov akomikroekonómie. Vo veľa prípadoch sa dá hospodárskej politike sú založené na tridsať situáciu zlepšiť alebo aspoň o nedostatkochbez zveličenia povedať, že naše doktorandské až štyridsať rokov starých teóriách. Keynesi- zmysluplne diskutovať. Zázračný liek neexis-programy často nedosahujú ani úroveň kvalit- ánstvo zo šesťdesiatych a sedemdesiatych ro- tuje, konať však treba čím skôr, aby zaostáva-ného magisterského štúdia v západnej Európe. kov minulého storočia je v plnom prúde a pri nie nebolo neskôr ešte výraznejšie.O tomto probléme svedčí aj extrémne nízky otázkach o menovej politike často rezonujú Najťažšie je napredovať v oblasti všeobec-počet publikácií v uznávaných ekonomických Friedmanove teórie o menových agregátoch. nej kvality magisterských štúdií. Ťažko si to-časopisoch. Z nášho regiónu sa pritom bez Je určite dôležité vedieť o histórii ekonomic- tiž predstaviť, že tí istí páni, ktorí sú súčasťouväčších problémov darí publikovať ekonó- kého myslenia, avšak nemať takmer žiadne problému, budú navrhovať riešenia. Diferen-mom a profesorom z Českej republiky alebo znalosti o teórii inflačného cielenia, novokey- ciácia učiteľov, ich ohodnotenie podľa výsled-Maďarska. Korene slabších doktorandských nesiánskej Phillipsovej krivke alebo o teórii kov alebo pritiahnutie kvalitných lektorov zoprogramov treba hľadať v absencii kvalitného endogénneho hospodárskeho rastu je podľa zahraničia sú preto len ťažko v súčasnej situáciivýskumu na našich univerzitách. môjho názoru problém. predstaviteľné. Treba urobiť všetko preto, aby Po stanovení diagnózy máme dve mož- sa tieto procesy naštartovali, avšak spoliehať sa Nedostatočné skĺbenie kvalitatívnych a nosti. Prvá je ignorovať tieto nedostatky. Veď na to nemôžeme. Možno by bolo prospešnékvantitatívnych vedomostí masová „výroba“ jemne kvalifikovaných úč- uvažovať aj aspoň o jednom – obsahovo štan- Súhlasím s tým, že môže existovať dobrý tovníkov postačuje pre potreby mnohých fi- dardnom – bakalárskom alebo magisterskomekonóm aj bez hlbokých kvantitatívnych zna- riem. Potreby kvalitného aparátu pre výkon medziuniverzitnom programe.lostí. Rozhodne som však proti, ak sa to chápe hospodárskej politiky nemusíme ani riešiť. Tlačiť treba preto aj zo strany dopytu. Veľatak, že každému ekonómovi stačia iba kvali- Vždy sa nájde pár schopných jedincov. V naj- absolventov je nespokojných a zároveň sú cen-tatívne vedomosti. Bez čísel máme diskusie horšom prípade to budú absolventi zahranič- ným zdrojom informácií pre tých, ktorí roz-bez konca, kde je všetko možné, a v koneč- ných univerzít. Koniec koncov, sme v euro- hodujú, čo a kde študovať, prípadne pre tých,nom dôsledku ide skôr o filozofické a ideo- zóne, ekonomike sa darilo aj bez širokej bázy čo chcú niečo zmeniť. Treba zvýšiť informo-logické debaty než o skutočnú snahu spoznať kvalitných ekonomických úradníkov. Pozrime vanosť. Nech verejnosť vie o dobrých, ale ajsvet okolo nás. Dobrí analytici a výskumníci sa na susedov: v poslednom období majú veľa zlých príkladoch. V tomto smere môžu zohraťpredovšetkým v makroekonomickej a finanč- hospodárskych problémov aj napriek tomu, že úlohu tak nezávislé hodnotenia rôznych inšti-nej oblasti by mali ovládať na slušnej úrovni majú kvalitnejšie školy než my. túcií, ako aj prieskumy spokojnosti medzi ab-nielen ekonomickú teóriu, ale aj kvantitatív- Druhou alternatívou je snažiť sa postupne solventmi, prípadne medzi zamestnávateľmine metódy. Súčasný stav sa dá veľmi zjedno- odstraňovať vyššie uvedené nedostatky a vy- absolventov. Študenti by mali požadovať aj zá-dušene charakterizovať asi tak, že absolventi pracovať koncepciu, ktorá v súčasnosti jedno- kladnú literatúru, z ktorej sa učí vo svete, a ne-ekonomických a finančných odborov na značne chýba. Osobne som za druhú možnosť. mali by sa uspokojiť s pozliepanými skriptamiprednostne ekonomických fakultách majú vo Treba si totiž uvedomiť, že po dosiahnutí urči- z referátov predchádzajúcich študentov. Platívšeobecnosti slabšie ekonomické a veľmi zlé tého stupňa ekonomickej vyspelosti už nebu- to aj v prípade histórie ekonomického mys-kvantitatívne znalosti. Na Fakulte matema- de možné napredovať výlučne importom mo- lenia, kde taktiež badať značné rezervy oprotitiky, fyzika a informatiky (FMFI) Univerzity derných technológií do priemyselnej výroby. svetovému štandardu. Pritom vedomosti o vý-Komenského sú naopak absolventi s dobrým Do popredia sa dostane ľudský kapitál, dobré voji ekonomického myslenia sú úplne nevy-kvantitatívnym vybavením, avšak so slabšími nápady a inovatívnosť. Podľa môjho názoru je hnutné pre výchovu dobrých ekonómov.ekonomickými vedomosťami. V praxi sa po- veľké riziko spoliehať sa na to, že dobrí absol- Pri zvyšovaní všeobecnej kvality štátne-tom často rieši dilema: čo je ľahšie a rýchlejšie, venti zahraničných univerzít sa vrátia domov. ho a verejného aparátu je možné uvažovať odoplniť ekonomické alebo kvantitatívne vedo- Okrem šikovných a rozhľadených podnika- špeciálnych programoch. Napríklad vo Fín-mosti? Moje skúsenosti sú také, že odpoveď na teľov a manažérov potrebujeme aj kvalitný sku alebo v Švajčiarsku existuje celonárodnýtúto otázku závisí od charakteru práce. Naprí- štátny aparát. Súčasná situácia na mnohých doktorandský program, kde sú pozývaní naj-klad ak hovoríme o ekonomickom výskume, ministerstvách je žalostná, čo často brzdí aj väčší odborníci z celého sveta, aby ponúklizdá sa, že je ľahšie (rozhodne to však nie je prospešné súkromné hospodárske aktivity a študentom najnovšie poznatky z ekonómie.ideálny stav) doplniť ekonomické vedomosti. v horšom prípade je zdrojom pre škodlivých Nemusíme teda nutne vyrobiť elitné školy,Pri analytickej práci, ktorá sa robí na minis- opatrení pre ekonomiku. Môj tretí argument akou napríklad je Central European Univer-terstve financií, sa však výborne osvedčili aj v prospech druhej cesty má širšie spoločenské sity v Budapešti alebo CERGE v Prahe, stačíabsolventi Ekonomickej univerzity, ktorí si rozmery. Myslím si, že ekonomická stabilita uvažovať o špeciálnych programoch, prípadneARRA newsletter | marec 2009 11
  • 12. nadstavbách. Za úplne kľúčový však považu- Fakulta hospodárskej informatiky je asi naj- rozšíriť aj na iné fakulty, respektíve dať tomujem väčší kontakt s realitou. ďalej pri poskytovaní hlbších kvantitatívnych aj medzinárodný rozmer pritiahnutím exper- Nesúvisí to s univerzitami, ale štátnym znalostí. V skutočnosti ani nejde o potrebu tov aj zo zahraničia. Zo začiatku by možnoa verejným úradníkom by určite prispel aj vyučovania čisto matematických predmetov, stačilo osloviť tvorcov hospodárskej politiky zužší kontakt so zahraničnými inštitúciami. ale skôr o lepšie skĺbenie teórie a praktických nášho regiónu. Okrem toho by bolo potrebnéPríkladom môže byť Organizácia pre hospo- aplikácií, ako aj o vyučovanie modernejších rozšíriť možnosti stážových pobytov vo verej-dársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá metód. ných inštitúciách.je zdrojom mnohých porovnávacích štatistík Pri doktorandskom štúdiu je zaostávanie Ak sa vrátime k otázke v nadpise tohtoa najlepších praktík v oblasti štrukturálnych veľmi výrazné. Moderné metódy ekonomic- príspevku, môj súkromný názor sa dá zhrnúťpolitík. Bolo by dobré s týmito informáciami kého výskumu takmer úplne absentujú na takto. Slovensko nepotrebuje elitné školy vintenzívnejšie pracovať pri navrhovaní opatre- všetkých školách. V tejto oblasti by určite ekonomickej oblasti. To, čo jej chýba, je skôrní v oblasti hospodárskej politiky. pomohlo pritiahnutie pár profesorov zo za- koncepcia ako výrazne zmeniť obsah a vytvoriť Aj pri skĺbení kvalitatívnych a kvantita- hraničia, alebo cielené vysielanie študentov na možnosti pre užšiu skupinu ambicióznejšíchtívnych vedomostí nás čaká dlhá cesta. Urči- prestížne univerzity, ktorí by potom zobrali študentov oboznámiť sa s najnovšími poznat-te pozitívne treba hodnotiť vznik niektorých na seba záväzok pár rokov vyučovať na Slo- kami tak v oblasti ekonomického výskumu,študijných programov, napríklad na FMFI, vensku. ako aj ekonomického vývoja. Bohužiaľ, to ne-kde študenti majú možnosť zoznámiť sa aj so Niekoľko pozitívnych krokov vidieť aj v pôjde rýchlo a podľa mňa určite nie bez gene-základmi ekonómie a financií. O týchto absol- oblasti priblíženia praxe pre študentov. Už na račnej výmeny určitej časti učiteľov, ktorýchventov je veľký záujem najmä vo finančnom viacerých fakultách existujú predmety, ktoré sme zdedili z predchádzajúceho režimu. Sta-sektore, vrátane centrálnej banky. To, čo stále sa zaoberajú otázkami hospodárskej politiky s vať by sme mali na úspešných príkladoch, kto-týmto absolventom trochu chýba, je hlbšia externými lektormi, medzi ktorými sú ľudia ré našťastie existujú. Veľkou chybou by boloznalosť ekonómie a lepší kontakt so skutoč- z ministerstva financií, Národnej banky Slo- všetko paušalizovať. Dôležité je však konať.ným ekonomickým vývojom. venska alebo odborníci z komerčných bánk, či Tváriť sa, že tu žiadny problém neexistuje, je Doplnenie kvantitatívnych vedomostí iných ekonomických inštitúcií. Podľa môjho podľa mňa prehnane optimistický pohľad.na Ekonomickej univerzite je tvrdší oriešok. názoru by bolo potrebné tieto aktivity výrazne arra newsletter www.arra.sk číslo 3, ročník 3, rok 2009 issn 1337-3471 šéfredaktor: ján pišút vydáva: © akademická rankingová a ratingová agentúra i. bukovčana 16, bratislava (korešpondenčná adresa: arra, partizánska 2, 811 03 bratislava 1) arra newsletter je recenzovaný. táto práca bola podporovaná agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. apvv-0384-07. informácia pre prispievateľov: svoje príspevky, námety a komentáre môžete zasielať e-mailom na adresu arra@arra.sk (v predmete správy uveďte „newsletter“). akceptujeme príspevky vo formáte ms Word, resp. kompatibilnom. nevyžiadané príspevky sa nevracajú. foto: flickr články prezentujú názory autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať názory redakcie.12 ARRA newsletter | marec 2009