Newsletter 2007 03
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Like this? Share it with your network

Share

Newsletter 2007 03

on

  • 983 views

 

Statistics

Views

Total Views
983
Views on SlideShare
980
Embed Views
3

Actions

Likes
0
Downloads
4
Comments
0

1 Embed 3

http://www.arra.sk 3

Accessibility

Categories

Upload Details

Uploaded via as Adobe PDF

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

Newsletter 2007 03 Document Transcript

  • 1. newsletter jún 2007 | číslo 3 | ročník 1 Editorial téma čísla Ako by mala vyzerať kvalitná vysoká škola?Aj toto je jedna z otázok, ktoré sa snaží zodpovedaťARRA prostredníctvom svojich hodnotení. OkremARRA je tu aj zákonodarca, ktorý v zákone o vyso-kých školách definuje, čím sa má vysoká škola Výskumné univerzitya jej vedecko-pedagogickí pracovníci zapodievať,Akreditačná komisia vlády SR, ktorá sledujea usmerňuje kvalitu, a v neposlednom rade aj akade-mická a laická obec a samotní vysokoškolskí študenti. na SlovenskuAko je potom možné, že pri existencií toľkých kon-trolných mechanizmov sa slovenské vysoké školstvovo svetových hodnoteniach umiestňuje na nelicho-tivých miestach a nemá ani jediného zástupcu v klubepäťsto najlepších svetových univerzít? Príčin je iste viac, ale jedným z podstatnýchfaktorov prispievajúcich k alarmujúcemu stavu kva-lity poskytovaného vysokoškolského vzdelávania je ajparameter kvality vedecko-výskumnej činnosti vyso-kých škôl. Tomuto argumentu je venované toto číslonewslettra, ktoré si všíma kategóriu tzv. výskumnýchuniverzít. Prečo sa venujeme výskumným univerzitámpráve teraz, keď je zrejmé, že novela vysokoškolskéhozákona, v súčasnosti už v legislatívnom konaní,kategóriu výskumnej univerzity ruší? Dôvodom jemožno práve táto skutočnosť. Štatistiky o vedeckejprodukcii slovenských vysokých škôl, uvedené v tom-to newslettri, ukazujú, že najpálčivejšími problémami v čísle nájdetevysokého školstva nie sú počty vysokých škôl, anipercento populácie študujúce na nich, ale najmä ab-sencia diferenciácie vysokých škôl a kvality vedecko- Slovenské výskumné univerzity:výskumnej činnosti na nich. Poukázanie na súvislosťmedzi kvalitou poskytovaného vzdelania a kvalitou Skutočnosť alebo predstava?odbornej a vedecko-výskumnej činnosti vysokej školy autori: prof. Miroslav Urban a prof. Vladimír Kellöje jedným z cieľov newslettra. V skutočne diferencovanom vysokom školstvebude treba okrem zabezpečenia masovosti štúdia strana 2myslieť aj na výchovu intelektuálnej a profesijnej Názory a komentárešpičky na univerzitách, ktoré, bez ohľadu na dikciuzákona, pokojne môžeme nazvať výskumnými. Totoje nielen v súlade s odporúčaniami OECD, ale aj Krátke zamyslenie sa nad vysokoškolskýms potrebami dynamicky rastúcej slovenskejekonomiky. Nielen masovosť, ale najmä kvalita vzde- vzdelávaním a vedoulania, veda, výskum, nové technológie budú určovať autor: prof. Imrich Okenkadynamiku jej rastu. Skutočnosť, že napr. v parametre strana 8kvality vedecko-výskumnej práce škôl vyjadrenompočtom citácií na vedeckú prácu sme až na 97. miestezo 144 štátov registrovaných v databáze ESI je silným Výskumná univerzita ako súčasť komplexnéhomementom pred faktorom zmeškaného vlaku. Je teda súčasné číslo newslettra len ďalším systému podpory vedy a výskumusmutným čítaním o zaostávaní Slovenska za zvyškom autor: doc. Roman Nedelasveta? Odpoveď nie je jednoznačná. Určitú nádej dáva strana 10hlavné zistenie, že napriek nesystémovému spôsobufinancovania vysokých škôl a absencii finančnýchzdrojov na rozvoj infraštruktúry nevyhnutnej pre ve- Ad: Slovenské výskumné univerzity? Skutočnosťdecko-výskumnú činnosť, existuje niekoľko vysokýchškôl, ktoré je možné označiť za výskumné a relatívne alebo predstavakonkurencieschopné. Parameter kvality vedecko-výskumnej autor: Andrej Salnerčinnosti vysokých škôl plánujeme analyzovať aj strana 11v ďalších newslettroch, kde budeme hľadať odpoveďna príčiny súčasného stavu a budeme si všímať, akýimpulz v tomto smere prinesie pripravovaná novelavysokoškolského zákona. prof. Ivan Štich, vysokoškolský učiteľ, predseda Odbornej rady ARRA
  • 2. Slovenské výskumné je jedna z ciest, ako riešiť domnelý konflikt masového vzdelávania a kva-univerzity: Skutočnosť lity. Zjednodušene povedané, „masové vzdelávanie“ by sa malo realizovaťalebo predstava? prevažne na profesne a prakticky orientovanom bakalárskom stupni, buď na VŠ zameraných práve na taktoprof. Miroslav Urban orientované štúdium (napr. analógieprof. Vladimír Kellö nemeckých „Fachhochschule“), aleboPrírodovedecká fakulta Univerzity Komenského ako samostatný bakalársky študijný program na univerzitách. Takéto pro- gramy si vyžadujú menšiu mieru teo-PODĽA ZÁKONA O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH Č. 131/2002 retickej prípravy, dominuje v nich príprava absolventa pre prax. TakétoZ. Z. JE „HLAVNOU ÚLOHOU VYSOKÝCH ŠKÔL VŠ sú dôležitou súčasťou diverzifiko-POSKYTOVANIE VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA vaného VŠ vzdelávania, ak plnia kva-A TVORIVÉ VEDECKÉ BÁDANIE ALEBO TVORIVÁ UME- litne poslanie orientované na prax, aleLECKÁ ČINNOSŤ“. ZÁKON TIEŽ DEFINUJE, ŽE „ÚLO- nežiada sa od nich taká rozsiahla ve- decká činnosť ako od vedecky orien-HOU VYSOKÝCH ŠKÔL V OBLASTI VEDY A TECH- tovaných univerzít.NIKY JE VYKONÁVAŤ NAJMÄ ZÁKLADNÝ VÝSKUM, Ešte stále platný zákon o vysokýchVYUŽÍVAŤ NAJNOVŠIE POZNATKY VEDY A TECHNIKY školách predpokladal členenie vyso-PRI VZDELÁVANÍ ŠTUDENTOV A ZAPÁJAŤ ICH DO kých škôl podľa charakteru a rozsahuTVORIVEJ VEDECKEJ ČINNOSTI“. ich činnosti a definoval o. i. „výskum- nú univerzitu“ ako „univerzitnú vyso- kú školu, ktorá dosahuje vynikajúceSúvis vedeckej a vzdelávacej práce sku v súčasnosti výrazne prevláda sna- výsledky v oblasti vedy a techniky,vysokých škôl ha o masové vzdelávanie, a to až do tej ako aj pri uskutočňovaní študijných miery, že je oprávnená obava, či ma- programov tretieho stupňa“. Je jasné, Význam vedeckej práce univerzít sové vzdelávanie nezdevastuje kvali- že do tejto činnosti zapája študentov,zdôraznila aj Európska komisia vo tu. Tento trend podporuje aj model čo na nich aj na učiteľov kladie vyššiesvojom dokumente z januára 2004, financovania VŠ, v ktorom výrazne nároky. Potrebné je náležité tech-keď konštatuje, že „takmer všetky dominuje počet študentov. Ak aj je nické vybavenie, vynikajúce vedecképokroky v technológiách, výdobytky, reč o delení prostriedkov na základe a pedagogické osobnosti a indi-ktoré viedli k ekonomickému rastu domnelej či skutočnej kvality, jej po- viduálna starostlivosť o študentov. Toa k zlepšeniu kvality života, sú založené sudzovanie sa opiera predovšetkým pochopiteľne nie je lacné a vyžadujena poznatkoch základného výskumu“. o extenzívne parametre a nie o reálne si celkom inú formulu pre delenieEurópska komisia zdôraznila, že „srd- hodnotenie výsledkov vedeckej práce štátnych dotácií než na ostatnýchcom základného výskumu krajiny je na základe medzinárodne uznávaných vysokých školách, iný model finan-univerzitný výskum“, je rozhodujúcim kritérií. Takéto hodnotenie by mala covania než súčasný, ktorý podporu-prvkom pre vytvorenie „vedomostne“ robiť Akreditačná komisia (AK), ale je masové vzdelávanie bez ohľadu nazaloženej spoločnosti. túto úlohu neplní už od roku 2000. kvalitu magisterského a doktorand- Kvalitnejšie vzdelávanie sa preto dá Jej činnosť v tomto smere nahradili ského stupňa. Vinou bývalého minis-očakávať na tých vysokých školách, ministerskí úradníci. terstva školstva a najmä Akreditačnejktoré produkujú kvalitnejšiu tvorivú Ďalším problémom je to, že sa dl- komisie sa komplexné akreditácievedeckú, resp. umeleckú prácu. Súvis hodobo nerešpektuje odporúčanie a na ich základe predpokladané us-vedeckej a vzdelávacej práce ale nie je OECD už z roku 1992, podľa ktorého tanovenie výskumných univerzít nik-v našich pomeroch taký priamočiary, je na Slovensku potrebná diferenciá- dy neuskutočnilo. Ba čo viac, AK od r.ako definuje zákon o VŠ. Na Sloven- cia vysokých škôl podľa poslania. To 2000 neuskutočnila žiadne hodnote-2 ARRA newsletter | jún 2007
  • 3. nie kvality VŠ, ktoré v rokoch 1992 Tabuľka 1. Počty SCI publikácií v období 1995 – 2006 vo vybraných– 2000 robila pravidelne, pričom krajinách.výsledky hodnotenia zohľadňovalo Štát 1995 2001 2002 2003 2004 2005 2006MŠ v dotáciách pre vysoké školy. Česká 3 756 5 277 5 291 6 192 6 173 7 592 7 494Z toho profitujú VŠ, ktorým tlak na republikakvalitu a s tým súvisiace financovanie Maďarsko 3 666 5 029 4 796 5 434 5 279 6 400 6 127nevyhovoval. V tomto článku chceme ukázať, že Poľsko 8 077 11 818 12 242 14 581 14 907 17 013 17 244ak by o vyčlenenie výskumných uni- Rakúsko 6 437 9 579 9 069 10 610 10 264 12 239 11 205verzít MŠ malo záujem, aspoň v prvom Slovinsko 917 1 745 1 749 2 047 1 932 2 524 2 321priblížení by sa dalo realizovať veľmi Estónsko 448 649 659 755 799 919 938rýchlo. Nám ale nejde o formálne Slovensko 2 179 2 214 2 125 2 265 2 239 2 678 2 494začlenenie VŠ medzi výskumné uni-verzity, ktoré zrejme v novom zákone Súvis vedeckej produkcie cepcií v svojom odbore a najmä nao VŠ už figurovať nebudú. Chceme slovenských univerzít (verejných doktorandskom stupni tvorba a in-najmä ukázať, že aj na Slovensku vysokých škôl) a ich podielu na terpretácia nového poznania. (pozrimáme univerzity, na ktorých môžu vzdelávaní napr. konferencie INQAAHE, Inter- national Network for Quality Assu-naši študenti získať kvalitné vzde-lanie, zodpovedajúce medzinárod- Vzhľadom na predošlé odseky sa rance Agencies in Higher Education, zdá byť rozumné hľadať koreláciu www.inqaahe.org). Takíto absolventiným štandardom. Ak sa ale nezmení medzi rozsahom produkcie vedec- sú pripravení cestou skúsenosti s ve-dodnes platný nezmyselný model fi- kých článkov slovenských univerzít deckou prácou na pracoviskách svo-nancovania VŠ, tak ani tých nemnoho s rozsahom ich vzdelávacích aktivít. jich univerzít tvorivo riešiť aj zložitéuniverzít, ktoré spĺňajú bežné medzi- V súvislosti s výskumnými univerzi- koncepčné otázky, čo má podstatnýnárodné štandardy na prepojenie vedy tami máme na mysli vzdelávanie na význam pre ich uplatnenie v praxi.a vzdelávania, neodolajú tlaku na ma- magisterskom a doktorandskom stup- Takto ponímané vzdelávanie nie jesové vzdelávanie a kvalitu neudržia. To ni. Podľa kritérií pre medzinárodne teda dôležité len pre samotnú vedu,len posilní už aj tak alarmujúci únik uznávané akreditácie sa od študentov ale pre prosperitu celej spoločnosti.našich najlepších mladých mozgov do a absolventov týchto stupňov očakáva V príprave takýchto ľudí je úlohazahraničia. vlastný výskum, originálnosť v ap- univerzít nezastupiteľná. likáciách vedomostí, chápanie kon-Tendencia slovenskej produkcievedeckých výsledkov 45% UK 40% Príspevok slovenskej vedy podľamedzinárodných databáz, akými je 35%Web of Science (WOS), ukazuje 30%tabuľka 1. Počet publikácií podľa Sci- Podiel publikáciíence Citation Index (SCI) vyprodu- 25% STUkovaných slovenskou vedou v rokoch1995 až 2006 stagnuje, zatiaľ čo vo 20%všetkých porovnaných krajinách sa za UPJŠ 15%toto obdobie približne zdvojnásobil.Jedným z dôvodov je dlhodobo sla- 10%bé financovanie slovenskej vedy ako UVL TUKE 5%celku. Stagnácia vedeckej produkcie TUZ TTUje ale aj výsledkom doterajšej chyb- 0%nej reformy vysokých škôl a podcene- 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40% 45%nia významu vedeckej práce univerzít Podiel absolventov 2. stupňadecíznou sférou. Graf 1. Korelácia podielu publikácií/podielu absolventov 2. stupňa.ARRA newsletter | jún 2007 3
  • 4. Predpokladáme teda, že ak výs- sme teraz upustili. Doktorandi boli Korelácia v grafe 1 zreteľnekumná univerzita dobre plní svoje ministerstvom školstva dlhodobo vyčleňuje štyri univerzity. Nad čiarou,poslanie a vzdeláva cestou tvorivej ve- prideľovaní vysokým školám adminis- ktorá zodpovedá rovnakému podieludeckej práce, mal by podiel jej vedec- tratívnym spôsobom, je ich relatívne vedeckých publikácií a podielu absol-kej práce korelovať s podielom počtu málo, takže výsledky by mohli byť ventov, sú Univerzita Komenskéhoštudentov a absolventov. Vychádzame zaťažené štatistickou chybou, Navyše, (UK), Slovenská technická univerzitaz verejne dostupných údajov a pre ve- chýba kontrola kvality absolventov (STU), Univerzita Pavla Jozefa Šafárikadeckú produkciu použijeme podiel, PhD. O bakalárskych absolventoch (UPJŠ) a Univerzita veterinárneho le-ktorým príslušná univerzita prispieva neuvažujeme, lebo na tomto stupni sa kárstva (UVL). Rovnakým spôsobomk produkcii vedeckých publikácií slo- samostatná vedecká práca nevyžaduje. sme v grafe 2 korelovali ohlas vedec-venských vysokých škôl registrovaných Relatívny počet publikácií kých publikácií slovenských VŠ podľav medzinárodnej databáze podľa WOS a citácií sa vzťahuje k relatívnemu SCI za roky 1996 – 2005 s počtomza roky 1996 – 2005. Počet študentov počtu absolventov aj preto, lebo pre absolventov. Porovnanie SCI citáciímožno získať zo štatistickej ročenky výskumnú univerzitu je dôležité, vyčleňuje uvedené štyri univerzityškolstva. V príslušných tabuľkách s akým množstvom a kvalitou vedeckej ešte výraznejšie než korelácia roz-sú uvedení absolventi bakalárskeho práce (meranej počtom SCI publikácií sahu publikačnej činnosti. Obidvaaj magisterského štúdia spolu, preto a citácií) má možnosť sa počas štúdia diagramy umožňujú nájsť množinusme „vzdelávací podiel“ VŠ vypočítali stretnúť absolvent danej školy. Týmto podobných inštitúcií, ktoré spĺňajúz počtu študentov 5. ročníka, kde sa prístupom je zohľadnená aj rozdielna predpoklad o korelácii rozsahu ve-dá predpokladať, že pracujú na svo- veľkosť jednotlivých škôl, a to počtom deckej a rozsahu vzdelávacej práce.jich diplomových prácach, a teda ich jej absolventov, nie tvorivých pra- Štyri univerzity sa v desaťročnom in-práca na magisterskom stupni je na- covníkov, ako je tomu v hodnotení tervale podieľajú 88 percentami na ve-pojená na vedeckú prácu ich učiteľov. ARRA. V tomto prípade nás totiž deckých publikáciách registrovanýchZobrali sme priemer počtu interných nezaujíma vedecká produktivita VŠ v medzinárodnej databáze WOS. Ichaj externých študentov v r. 2004 v prepočte na tvorivého pracovníka, podiel na citáciách je dokonca 96 %,– 2006. Správne by bolo uvažovať ale práve „hustota“ kvalitnej vedy na hoci ich podiel na počte absolventovaj počty doktorandov, ale od toho absolventa. magisterského štúdia slovenských VŠ je len 32 %. Celkom jasne teda tvo- ria množinu univerzít, ktoré môžeme UK pracovne nazvať výskumné univerzi- 50% ty. Podrobnejší pohľad na rozdele- nie univerzít do podobných skupín 40% umožňuje pomer podielu publikácií (resp. podielu citácií) a podielu absol-Podiel citácií ventov. Tento podiel je v tabuľke 2. 30% STU Univerzity v jednotlivých skupinách sú uvedené v abecednom poradí, 20% UPJŠ s bežne používanými skratkami. Je zrejmé, že vyššie uvedené štyri uni- 10% UVL verzity skutočne tvoria výrazne odde- TTU, TU AD, TUZ, TUKE lenú skupinu od ostatných sloven- ských vysokých škôl. 0% 0% 10% 20% 30% 40% 50% Podiel absolventov 2. stupňaGraf 2. Korelácia podielu citácií/podielu absolventov 2. stupňa.4 ARRA newsletter | jún 2007
  • 5. Tabuľka 2. Skupiny univerzít (v abecednom poradí v každom intervale prevažne chémia). hodnôt) s podobnou koreláciou vedeckej práce a počtu Pre stručnosť neuvádzame pod- absolventov magisterského stupňa. robnú analýzu týchto zistení, hoci je k dispozícii. Treba ale dodať, že Podiel publikácií/podiel absolventov Podiel citácií/podiel absolventov údaje nie sú redukované o samo- > 2,0 : STU, UK, UPJŠ, UVL > 2,0 : STU, UK, UPJŠ, UVL citácie (tak je tomu u všetkých elek- 0,70-0,45 : TU KE, TU TT, TU ZV 0,50-0,20 : TU KE, TU TT, TU ZV, TU AD tronicky zisťovaných údajov). Ak by 0,35-0,20 : EU, PU, SPU, TU AD samocitácie predstavovali hoci 30 % < 0,2 : KU RK, UCM, UKF, < 0,1 : EU, KU RK, PU, SPU, UCM, všetkých citácií, ich význam ako UMB, ŽU UKF, UMB, ŽU priekopníckych prác, najmä ak ide o práce citované viac než 200-krát, Ďalšiu skupinu, ale s výrazne venských VŠ. Vyhľadali sme dlhodobo to nijako neovplyvní. Niektoré prácenižším podielom vedeckej práce tvoria najcitovanejšie jednotlivé publikácie, sú kolektívne, s desiatkami autorov,Technické univerzity v Košiciach (TU ktorých autormi, resp. spoluautormi a zobrazujú schopnosť pracovískKE) a vo Zvolene (TU ZV) a Trnavskású členovia akademickej obce univerzít zapojiť sa do rozsiahlych medzinárod-univerzita (TU TT), s pomerom v SR a boli podľa SCI citované naj- ných projektov, takže je ťažké posúdiťpublikácie/absolventi 0,45 – 0,7. menej 100-krát, tabuľka 3. O takých individuálny príspevok našich uni-Ak zoberieme aj podiel na citáciách, prácach možno s istotou tvrdiť, že ide verzít. Je možné, že samocitácií nak týmto univerzitám v druhej sku- o diela priekopnícke. Viac než 500- takéto práce je viac než na ostatnépine patrí ešte Trenčianska univerzita krát je citovaná jedna práca, podobne práce nášho súboru a aj preto ichA. Dubčeka (TU AD). Je jasné, že jejedna práca bola citovaná viac než uvádzame osobitne. Vyhľadávaniemožné nájsť skupiny univerzít, ktoré 400-krát, obidve z Univerzity Komen- významných prác z našich univerzítvo vzdelávaní vo väzbe na vedeckú ského. Prác citovaných 200 - 300-krát komplikuje nedôslednosťou písa-výkonnosť vykazujú podobný obraz. je 6 a podieľajú sa na nich UK a UPJŠ nia adries inštitúcií, takže nemožno (po dve fakulty). Z nich tri práce sú vylúčiť, že sa niektoré práce nepoda-Publikácie autorov zo podpísané viac než 50 autormi. Prác rilo nájsť. Užitočné bolo vyhľadávať podľa názvu miest, v ktorých sídliaslovenských univerzít s vysokým citovaných 100 - 200-krát je spolu 23 univerzity. Ďalšiu komplikáciucitačným ohlasom a okrem UK a UPJŠ sa na nich podieľa predstavuje pohyb pracovníkov, aj STU (Fakulta chemickej a pot- ktorí medzičasom zmenili pôsobisko, V tomto odseku chceme ravinárskej technológie) a Trnavská alebo fakt, že niektorí pôsobia na viacdokumentovať podiel slovenských univerzita (Fakulta ošetrovateľstva než jednej inštitúcii. Toto sme nemaliuniverzít na prácach, ktoré patria a sociálnej práce – ide o prácu z ob- možnosť zisťovať, hoci je zrejmé, žek významným vo svetovom meradle. lasti zdravotníctva). S veľkou preva- správnou mierou vedeckého prínosuPoužili sme databázu medzinárodne hou dominujú práce z UK, najmä jej ako informácie pre študentov, ktoríregistrovaných vedeckých časopisov Fakulty matematiky, fyziky a infor- majú záujem študovať na našich ex-podľa WOS za roky 1985 – 2005, matiky – FMFI UK (prevažne fyzika) celentných fakultách, je terajšie pôso-ktorá je dostupná na všetkých slo- a Prírodovedeckej fakulty (PRIF UK; bisko autorov najvýznamnejších prác. Napokon, nie sú zaznamenané staršie práce, pretože u nás verejne dos-Tabuľka 3. Najcitovanejšie práce zo slovenských VŠa. tupné, a teda kontrolovateľné údaje 500 a viac 1 PRIF UK z WOS sú od roku 1985. V každom 400 – 499 1 FMFI UK prípade obraz, ktorý poskytujú nami 300 – 399 0 nájdené vysoko citované práce, plne 200 – 299 2 + 1 FMFI UK, 1 JLF UK, 0 + 1 LF UPJS, 0 + 1 PF UPJS korešponduje s tým, ktorý vyplý- va z grafov 1 a 2 a z tabuľky 2. Zo 100 – 199 6 + 4 FMFI UK, 6 PRIF UK, 2 JLF UK, 1 LF UK, štyroch univerzít, ktoré sme v ko- 2 FCHPT STU, 1 LF UPJS, 1 FOSP TU reláciách v grafoch 1 a 2 identifiko-a vali ako vedecky najvýznamnejšie, 2 + 1 znamená, 2 práce a 1 multiautorská (viac ako 50 autorov) práca k najcitovanejším prácam neprispievaARRA newsletter | jún 2007 5
  • 6. len Univerzita veterinárskeho lekár- republika ako celok je podľa kritérií nižšia než na SAV, čo je pochopiteľnéstva. UVL má ale najvyšší podiel pub- ESI zo 144 registrovaných štátov na vzhľadom na ich rozsiahle vzdelávacielikácií na jedného absolventa. Treba 43. – 44. mieste podľa počtu citácií povinnosti. Kvalitu publikácií zobra-povedať, že je to sčasti dôsledkom jed- a publikácií, ale až na 97. mieste podľa zuje priemerný počet citácií na jed-noodborového zamerania tejto uni- počtu citácií na jednu publikáciu. nu publikáciu. Ak sa uvažujú všetkyverzity, pričom ide o odbor, kde sa Tento posledný indikátor považujeme vedné odbory, tento je podľa ESIv zahraničnej literatúre všeobecne re- z hľadiska kvality publikačnej činnosti takmer rovnaký pre SAV (5,6; naj-gistruje vyšší počet publikácií a citácií, za najvýznamnejší, takže postave- viac prispievajú fyzika, chémia, mole-než je priemer za všetky odbory. nie SR aj v porovnaní s vybranými kulárna biológia a klinická medicína) Dostupná databáza ESI (Essential štátmi EÚ (tabuľka 4) je nelichotivé. a UK (5,4; najviac prispievajú fyzikaScience Indicators) zobrazuje tiež ak- Inštitúcií, ktoré prekročili požadovaný a chémia). V r. 2005 mali SAV a UKtuálne témy a ohlas vedeckej komu- prah, je v databáze registrovaných tento pomer zhodný, 5,32. Obidvenity za roky 1997 – 2006. Pre zápis spolu 3 425. Zo Slovenska sú to len inštitúcie sú multidisciplinárne a dodo tejto databázy musí inštitúcia svo- SAV, UK a STU a žiadna ďalšia slo- istej miery majú podobnú skladbujou publikačnou činnosťou prekročiť venská univerzita uvedená nie je. In- odborov. STU dosiahla hodnotu 3,9,určitý prah významnosti, ktorý je tenzita publikačnej činnosti na obid- slovenský priemer (za inštitúcie, ktorérôzny pre rôzne odbory. Slovenská voch registrovaných univerzitách je sa do databázy dostali) je 4,79. Počty publikácií a citácií na 1 miliónTabuľka 4. ESI dáta pre okolité štáty a inštitúcie v SR (všetky vedné obyvateľov sú v tabuľke 5. Ide o ty- odbory)a. pické extenzívne parametre, v ktorých sme „postúpili“ pred Poľsko. Takéto Štát/ publikácie citácie citácia/publikácia dáta však treba správne interpretovať. inštitúcia počet poradie počet poradie počet poradie Vo všeobecnosti parametre vedeckej Rakúsko 79 071 25. 780 243 22. 9,87 20. produktivity na 1 milión obyvateľov Estónsko 6 437 62. 46 606 53. 7,24 49. znevýhodňujú veľké štáty. Kvalitu roz- Maďarsko 43 764 34. 312 609 29. 7,14 50. hodne viac reprezentuje počet citácií Česká rep. 50 186 30. 287 344 34. 5,73 72. na jednu publikáciu (tabuľka 4). Poľsko 115 211 19. 596 408 25. 5,18 86. Slovinsko 16 461 46. 84 833 46. 5,15 87. Poznámky k metodike použitej Slovensko 20 697 44. 99 086 43. 4,79 97. v tomto príspevku: Čo v analýze SAV 8 853 327. 49 375 542. 5,58 3023. chýba, aké sú ďalšie možné UK 4 093 620. 22 008 941. 5,38 3064. kroky? STU 2 996 814. 11 702 1464. 3,91 3291.a Naša analýza vychádza z údajov Celkový počet hodnotených štátov je 144 a inštitúcií 3425. Dáta sú ku dňu dostupných každej univerzite a dá 1. 5. 2007 a zahŕňajú obdobie 1. 1. 1997 až 28. 2. 2007. sa teda preveriť. Ide o štandardné in- dikátory vedeckej úspešnosti, ktoréTabuľka 5. Počet publikácií a počet citácií v sledovanom období na 1. mil. sa používajú vo všetkých podob- obyvateľov krajiny. ných analýzach vo svete. Ako sme už publikácie/1 mil. obyv. citácie/1 mil. obyv. spomenuli v komentári k tabuľke 3, Štát počet počet mali sme problémy s identifikáciou Rakúsko /8,2 mil./ 9 643 95 152 výstupov a ich priradením jednot- Estónsko /1.4 mil./ 4 598 33 290 livým univerzitám pre nejednotnosť Maďarsko /10,1 mil./ 4 333 30 951 v písaní ich adries, pre pohyb pra- Česká rep. /10,2 mil./ 4 920 28 171 covníkov, pôsobenie najmä pro- Poľsko /38,2 mil./ 3 016 15 613 fesorov na viacerých univerzitách Slovinsko /2,0 mil./ 8 231 42 417 (známe slovenské špecifikum „lieta- Slovensko /5.4 mil./ 3 833 18 349 júcich profesorov“). Niektorí autori,6 ARRA newsletter | jún 2007
  • 7. ktorí publikovali práce počas pobytu využijúc vo svete všeobecne uznávané a humanitné vedy. Počet slovenskýchv zahraničí, uvádzali adresu svoj- nástroje. STU, UK, UPJŠ a UVL univerzitných publikácií v týchto od-ho permanentného pracoviska pod vykazujú dostatočnú mieru podobnos- boroch v medzinárodných časopisochčiarou, takže pri prehľadávaní databáz ti a podľa našich indikátorov sa dajú registrovaných v SCI je nízky. Napr.sme pravdepodobne niektoré nenašli. začleniť ako výskumné. Do analogic- z filozofických fakúlt a fakúlt huma-Pre niektoré odbory, najmä huma- kej kategórie by sa zrejme zaradili ume- nitných vied (7 fakúlt na siedmich uni-nitné, je typické publikovať významné lecké VŠ, menovite VŠMU a VŠVU. verzitách) pochádza len o niečo viacpráce v monografiách. Tie sú vo WOS Pre posúdenie kvality umeleckej tvor- než 300 SCI publikácií z rokov 1996dostupné len nepriamo, ak je na ne by a nadväzujúcej kvality vzdeláva- – 2005. Viac než polovica takýchtocitácia v karentovaných publikáciách. nia sa však nami použitá metodika publikácií pochádza z UK, nasledujeBolo by užitočné doplniť indikátory nehodí, a preto túto otázku nechá- Prešovská univerzita. V týchto vedácho patenty, najmä realizované patenty, vame na expertov z umeleckej oblas- sa na slovenských univerzitách (alevýznamné technické diela, nové tech- ti. Ďalšiu rozoznateľnú skupinu podľa zrejme aj v SAV) ešte stále prejavujúnológie, umelecké diela, diagnostické zvolených kritérií predstavujú TU deformácie z obdobia spred novembrači liečebné metódy atď. Naopak, nezdá v Košiciach a vo Zvolene, prípadne 1989. Treba zdôrazniť, že vedecké poz-sa nám, že by chýbali napr. počty gran-v niektorých odboroch Trnavská uni- nanie v spoločenských a humanitnýchtov a pod., pretože grantová úspešnosť verzita a Trenčianska univerzita. Ko- vedách nie je o nič menej dôležité premusí nadväzovať na indikátory, ktoré reláciu vedeckej úspešnosti a počtu rozvoj spoločnosti než v prírodných,sa zobrali do úvahy. Škodlivé by bolo absolventov určite ovplyvňuje ne- lekárskych alebo technických vedách.v takomto hodnotení brať do úvahy primeraný počet externých študentov O obrovských rozdieloch v plneníextenzívne parametre ako počet pro- na niektorých univerzitách. Kvalita poslania univerzít ako vedeckýchfesorov, doktorandov a pod., pretože externého štúdia a príp. devalvácia inštitúcií vieme mnoho rokov. Upo-ich kvalitu nik externe nekontroluje magisterských diplomov nie je cieľom zornili na ne aj doterajšie nezávisléa VŠ majú skôr tendenciu znižovať tohto článku. hodnotenia agentúry ARRA. Ak sakritériá vo všetkých týchto oblas- Na úspešnosť jednotlivých uni- komplexné hodnotenia a diferenciá-tiach – súčasný model financovania ich verzít v publikačnej činnosti a najmä cia vysokých škôl dodnes nezačali, jek tomu takmer núti. citáciách môže vplývať skladba ved- zrejmé, že zákon o VŠ sa nedodržiaval Príslušné informácie, ktoré nám ných oblastí, ktoré sa na univerzite zámerne a že mechanizmy rozhodova-chýbali, by sa dali získať kontak- pestujú. Naša analýza ukazuje, že sila nia MŠ SR, Rady vysokých škôl a Slo-tom a spoluprácou s vedením fakúlt slovenského univerzitného výskumu venskej rektorskej konferencie nepod-a univerzít, ktoré by naše dáta mohli spočíva v prírodovedných odboroch, porujú diverzifikáciu vysokých škôlskorigovať a doplniť, čo sme bohužiaľ najmä fyzike, chémii, matematike a kvalitu. Kozmetické zmeny modeluvyužiť nemohli. Takéto možnosti a v niektorých oblastiach biológie financovania nestačia, niektoré disku-by mohla využiť (ak by chcela) a klinickej medicíny. Poznamenaj- sie o hodnoteniach len zahmlievajúAkreditačná komisia. Povinnosť VŠ me, že vo fyzike a chémii je celosve- stav. Prvým krokom pre rozhodnutiespolupracovať s AK a poskytnúť jej tovo citačná frekvencia v porovnaní ministerstva a vlády pre začlenenie vy-požadované údaje relevantné pre hod- so všetkými disciplínami približne sokých škôl medzi výskumné univer-notenie ich práce vyplýva dokonca zo priemerná. Vo svetových databázach zity mal byť výrok Akreditačnej komi-zákona. najvyššiu citovanosť vykazujú dis- sie. Ak nebola za mnohé roky schopná ciplíny ako molekulárna biológia urobiť to, čo jej vyplýva zo zákona, jejZávery a genetika, mikrobiológia, imunológia, predsedníctvo môže urobiť aspoň jed- biochémia. Naopak, menšia frekven- nu podstatnú vec, a to z AK odstúpiť. Cieľom článku nie je robiť kom- cia publikácií a najmä ich citovanosť Treba ale zdôrazniť, že zodpovednosťplexné hodnotenie či rebríček vysokých je v matematike, materiálových za biedu vysokoškolskej vedy nesiemeškôl. Skôr sme chceli ukázať, že na vedách, inžinierstve, v počítačových všetci tvoriví pracovníci univerzítSlovensku je niekoľko vedecky zame- vedách. Nižšiu citovanosť vo svete (asi a akademickí funkcionári, ktorí o staveraných univerzít, ktoré možno porovnať polovičnú, než je priemer všetkých vedia, ale mlčia.s inými podobnými inštitúciami disciplín) vykazujú spoločenskéARRA newsletter | jún 2007 7
  • 8. Názory a komentáreKrátke zamyslenie sa inštitúcie zabezpečujúce ďalšie vzdelávanie, preto je vzdelávací sys-nad vysokoškolským tém finančne náročný. Slovenská re- publika dáva zo štátneho rozpočtu dovzdelávaním a vedou kapitoly ministerstva školstva 14,1 %, z toho pre vysoké školstvo 25 % (zoprof. Imrich Okenka štátneho rozpočtu 3,525 %). Necelé percento (0,736 % ) z HDP nie jevysokoškolský pedagóg, veľa a zaraďuje to našu republiku nabývalý rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity jedno z posledných miest v zoznamev Nitre rozvinutých štátov. Tragédia je v tom, že štát na výskum a vývoj pre verejné vysoké školy prispieva len čiastkouÚVODNÝ ČLÁNOK TOHTO BULLETINU Z PERA VÝZNAMNÝCH 1,016 mld. Sk, čo predstavuje lenPROFESOROV PRÍRODOVEDECKEJ FAKULTY UNIVERZITY KO- 0,3 % zo štátneho rozpočtu a lenMENSKÉHO DÁVA OBJEKTÍVNY POHĽAD NA POSTAVENIE v exponenciálnom tvare vyjadriteľnéA VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI VEDOU A VZDELÁVANÍM NA percento z HDP. Ostatné prostriedkyVYSOKÝCH ŠKOLÁCH, ZHMOTŇUJE SKÚSENOSTI VÝZNAM- idú na sociálnu podporu študentovNÝCH SLOVENSKÝCH VEDCOV A UČITEĽOV, DÁVA CELÝ RAD (1,3 mld. Sk) a na bežnú prevádzkuNÁMETOV A VYVOLÁVA NIEKOĽKO VÁŽNYCH OTÁZOK. (10,9 mld. Sk).S NIEKTORÝMI SA POKÚSIM PODELIŤ S ČITATEĽMI. Z vyššie uvedeného sa jedno- ducho dedukuje, že štát máloJe vzdelanie potrebné pre poznatky vedy a výskumu, preto uni- finančných prostriedkov nerozdeľujespoločnosť? verzitné vzdelávanie musí s nimi byť ani optimálne, teda nie na činnosti, vždy úzko prepojené. Kvalitné uni- ktoré sú pre dobré univerzity roz- Ľudská spoločnosť sa môže verzitné vzdelávanie musí vychádzať hodujúce, motivujúce a umožňu-rozvíjať len vďaka pracovitosti, najmä z výsledkov vlastného výs- júce ich trvale udržateľný rozvoj.túžbe po poznaní a vzdelanosti kumu a z konfrontácie s výsledkami V medzinárodných hodnoteniachsvojich členov. Pracovitosť a túžba iných vedcov – učiteľov a vedeckých sa naše univerzity neumiestňujúodhaľovať neznáme sú zrejme gene- kolektívov. dobre. Kritériá týchto hodnotení sútický zakódované v každom jedincovi postavené najmä na úspešnosti voa z pohľadu jednotlivých národov ako Je akademická činnosť vede a výskume. Výsledky vzdeláva-celku vzdelanosť sleduje Gaussovo dostatočne a správne nia sú zohľadnené najviac 10 %rozdelenie náhodnej veličiny. Krivka financovaná? váhou. Je pravdou, že úspešnosť vosa z národa na národ zrejme líši len vzdelávaní sa kvantifikuje obtiažne,posunutím na oboch osiach súradni- Je preukázané, že investovanie na rozdiel od vedecko-výskumnejcového systému. Vzdelanie je jedným do vzdelávania je jednou činnosti. Pred niekoľkými rokmiz atribútov, podľa ktorého sa posu- z najefektívnejších investícií. Vy- som strávil určitý čas na Cornelldzujú nielen jednotlivci, ale celé náro- sokú efektívnosť a rýchlu návratnosť University v USA, ktorá je jednoudy. Každá rozvinutá spoločnosť preto investície do vzdelania prinášajú iba z najlepšie hodnotených vo svetovýchdbá o vzdelanostný rozvoj svojich vtedy, ak je systém plne implemen- rebríčkoch. Z hľadiska vzdeláva-členov, a to vhodnými podmienkami tovaný na všetkých stupňoch vzdelá- nia som tam nič mimoriadne, čona vzdelávanie, vytváraním a pod- vacieho systému a je komplexný. by svedčilo o svetovom uznaní,porovaním vzdelávacích inštitúcií Problém je ten, že vzdelávanie sa nenašiel. Pýtal som sa, kde sú icha ustanovizní. Štát si „objednáva“ dotýka veľkej skupiny jednotlivcov kvalitné výučbové priestory a pros-vzdelávanie svojich občanov na a širokej škály vzdelávacích inštitúcií, triedky, ktoré ich robia celosvetovorôznych stupňoch vzdelávania. Vývoj od materských škôl, cez základné, uznávanou univerzitou. Odpoveďspoločnosti dopredu však posúvajú stredné, až po vysoké školy a ďalšie znela: „My to nemáme, ale zato8 ARRA newsletter | jún 2007
  • 9. Názory a komentáremáme jeden z troch najrýchlejších mi matematicky vzdelané vedeniepočítačov v USA, máme pod celým Ministerstva školstva SR pripravilokampusom urýchľovač, pôsobia tu prehľadný a zrozumiteľný model dis-traja nositelia Nobelovej ceny, pracu- tribuovania finančných prostriedkovjeme na výskume NASA atď. atď.“ štátneho rozpočtu na verejných vy-Vtedy som pochopil, kade vedie cesta sokých školách. Model zohľadňovaldo prijateľných miest celosvetových komplexnú činnosť univerzít a pôso-rebríčkov. Zásadný význam sa kladie bil motivačne. V modeli sa postupnena vedca a nie na učiteľa. mali zrovnoprávniť vzdelávacie a vedecké aktivity univerzít. ŽiadnySú finančné prostriedky z ministrov však nemal toľko odvahy,štátneho rozpočtu rozdeľované aby k tomu kroku pristúpil. Je prav-optimálne a motivačne? dou, že proti takto vyváženému mo- delu bola aj Slovenská rektorská kon- Na Slovensku je v súčasnosti ferencia. V roku 2004 sa našlo len päť20 verejných vysokých škôl, 10 rektorov, ktorí podporili pomer 70súkromných a 3 štátne vysoké školy. % vzdelávanie, 30 % veda a výskum,V Európe je celkom 2 401 uni- aj keď správny pomer by bol opačný.verzít. Vysokých škôl, najmä uni- Dnes sa veda v modeli financovaniaverzít na Slovensku je rozhodne zo štátneho rozpočtu zohľadňujeveľa. Za peniaze daňových poplat- nevýznamne. Preto je trend prijíma-níkov by mal štát presne definovať nia veľkého počtu študentov a ichpožiadavky na vysokoškolský vzdelá- ľahká priepustnosť cez univerzitu,vací systém, vrátane použiteľných lebo stratou študentov sa strácajú ajvýsledkov vedy a výskumu. Mal by financie. Pri veľkom počte študentovdefinovať počet absolventov v jed- sa však stráca kvalita a najmä čas nanotlivých odboroch a aj ich kvalitu. seriózne vyučovanie a korektný výs-Mne je ťažko predstaviteľné, aby štát kum.dal denne 36 mil. Sk do univerzit-ného vzdelávacieho systému a za to Výskumné univerzity áno, čidostal čokoľvek vo veľkom množstve nie?(v tomto prípade často priemerných prípade sa natíska modifikované pri-a podpriemerných absolventov, vo Keďže v Slovenskej republike rovnanie „dieťaťa a vaničky“, tedavyštudovanom odbore nie vždy všetky verejné vysoké školy sú „uni- dieťa sme vyliali skôr, než sme ho dopoužiteľných). Asi je to jediná oblasť, verzitné“, bez ohľadu na to, koľko ich vaničky vôbec posadili. Navrhovanákde to takto funguje. Štátu nemôže fakúlt má akreditovaný tretí stupeň kategorizácia na univerzity, vysokéísť len o to, aby malo vysokoškolské vzdelávania, verejnosť obtiažne iden- školy a odborné vysoké školy sícevzdelanie 50 % dospelej generácie tifikuje rozdiel v ich kvalite, najmä kategorizuje, ale o stupeň nižšie, akobez ohľadu na kvalitu a použiteľnosť keď vzdelávanie zabezpečujú fakul- by mohla, a zase len „po domácky“.diplomu. Už na mnohých univer- ty. Kategorizácia v zmysle § 2 ods.zitách v SR sledujeme trend, že 16 a § 85 ods. 3 zákona 131/2002sa minimalizuje úsilie vynaložené Z. z. o vysokých školách predpokla-na získanie diplomu tak zo strany dala vo výskume najlepšie slovenskéučiteľov, ako aj zo strany študentov. univerzity označiť ako „výskumné“,Napojenie verejných vysokých škôl s následným finančným ohodnote-na štátny rozpočet je vysoké, dele- ním. Bol by to správny a motivujúcinie prostriedkov štátneho rozpočtu krok. Žiaľ, z návrhu novely zákonaje významné. Pred niekoľkými rok- toto ustanovenie vypadlo. V tomtoARRA newsletter | jún 2007 9
  • 10. Názory a komentáreVýskumná univerzita ako realizovaný v rokoch 2005 – 2006.súčasť komplexného systému Zhodnotenie jeho dopadu na vedu a výskum na vysokých školách mi niepodpory vedy a výskumu je známe, takisto ako jeho ďalší osud po nástupe novej vlády. Možno teda konštatovať, že prob-doc. Roman Nedela lémy vysokého školstva a vedy a výs-prorektor pre vedu a výskum Univerzity Mateja Bela kumu naše politické špičky nezaují- majú, resp. ich považujú za okrajové. Veľkú mieru zodpovednosti nesie však aj akademická obec, ktorej vedúceAUTORI V ÚVODNOM PRÍSPEVKU TOHTO NEWSLETTRA osobnosti nedostatočne brániliZDÔVODŇUJÚ POTREBU DIVERZIFIKÁCIE VYSOKÉHO princípy a ideály univerzít a príliš často podliehali politickým tlakom.ŠKOLSTVA S DÔRAZOM NA ZÁKONNÉ UKOTVENIE TZV. Rozpad etiky a profesionality na pra-VÝSKUMNÝCH UNIVERZÍT – UNIVERZITNÁ VYSOKÁ ŠKOLA, coviskách vysokých škôl, ústup odKTORÁ DOSAHUJE VYNIKAJÚCE VÝSLEDKY V OBLASTI VEDY kvality, profesori zamestnaní na plnýA VÝSKUMU, AKO AJ PRI USKUTOČŇOVANÍ PROGRAMOV úväzok na niekoľkých univerzitách súTRETIEHO STUPŇA. prirodzeným dôsledkom. Dôkazom zlého stavu financovania Významné je konštatovanie o fi- spoločnosti založenej na vedomos- slovenských univerzít a osobitne vedynancovaní: „…vyžaduje si celkom inú tiach a reálnou politikou realizovanou a výskumu sú desiatky medzinárod-formulu pre delenie štátnych dotácií prostredníctvom priamych i nepria- ných porovnaní, v ktorých Sloven-než na ostatných vysokých školách, mych nástrojov podpory vedy a výs- sko zaujíma stabilne posledné miesta.iný model financovania než súčasný, kumu. Z politologického hľadiska Problémy niektorých slovenskýchktorý podporuje masové vzdelávanie je zaujímavé, že tento rozpor ide univerzít naznačujú, že podfinan-bez ohľadu na kvalitu magisterského naprieč politickým spektrom, pričom covanie vysokých škôl dosiahlo stav,a doktorandského štúdia.“ Ďalej je takmer irelevantné, kto vládne. kde prideľované finančné prostriedkypríspevok analyzuje slovenské vysoké Napriek určitým svetlým výnimkám, nestačia ani na financovanie maso-školy vzhľadom na vybrané indikátory napríklad prijatie zákona č. 172/2005 vého vzdelávania, pričom doterajšiadávajúce do vzťahu počty vedeckých Z. z. o podpore výskumu a vývoja legislatíva obmedzuje vyberanievýstupov a počty absolventov ma- a následnom navýšení rozpočtov poplatkov od študentov na verejnýchgisterského štúdia. Výsledok je viac- APVV, VEGA a KEGA, ostáva sloven- vysokých školách. Systémová podporamenej očakávaný: autormi defino- ská veda a výskum hlboko podfinan- investíciám súkromného kapitálu dované parametre vyčleňujú tri skupiny covaná. Rovnako ako priama štátna výskumu na vysokých školách zakot-vysokých škôl, pričom najkvalitnejšia podpora má významnú váhu i ne- vená legislatívne, najmä ustanovenímzahrňuje štyri slovenské vysoké školy: priama podpora najmä aplikovaného nepriamych nástrojov, úplne absentu-Univerzitu Komenského v Bratis- výskumu a spolupráce s praxou. je. Domnievam sa, že diverzifikácia slo-lava, Slovenskú technickú univerzitu Požiadavka na vytváranie spoločných venských vysokých škôl bez zavedeniav Bratislave, Univerzitu Pavla Jozefa výskumných pracovísk so zapojením ďalších dôležitých opatrení postavanieŠafárika v Košiciach a Univerzitu vete- univerzitného výskumu a SAV by vedy a výskumu na slovenských vyso-rinárskeho lekárstva v Košiciach. mala byť pri vyjednávaniach o vstupe kých školách nezlepší. Realizácia tejto Myšlienka ustanovenia výskum- zahraničného investora pravidlom myšlienky bude vyžadovať odpovedených univerzít a potreba ich osobit- a nie výnimkou. Účasť súkromného na niektoré ďalšie otázky: napríklad,ného financovania nie je nová. Au- kapitálu na výskume a vývoji organi- čo sa stane s približne 10 – 15 percen-tori si uvedomujú, že reálna politika zovanom na špičkových amerických tami výskumu, ktorý sa ocitne mimoštátu sa vykonáva prostredníctvom univerzitách tvorí jeden z pilierov za- výskumných univerzít? Zavedenierozdeľovania finančných prostried- kladajúcich vedúce postavenie USA systému, bude vyžadovať pravidelnékov a nástrojmi vymedzujúcimi ich vo výskume a technológiách. Poku- komplexné hodnotenia vysokýchpoužitie. Nešťastím slovenskej vedy som o zmenu situácie na Slovensku škôl organizované akreditačnou komi-je fatálny rozpor medzi deklaráciami bol vládny program rozvoja znalostnej siou (s tým sú neustále problémy,slovenskej politickej elity o podpore ekonomiky na Slovensku MINERVA, napriek určitému pokroku v posled-10 ARRA newsletter | jún 2007
  • 11. Názory a komentárenom roku). Dosiahnuť medzi- Ad: Slovenské výskumnénárodnú úroveň objektivizáciehodnotenia sa v súčasnej sloven- univerzity? Skutočnosťskej realite zdá takmer nemožné.Každá úprimná snaha o zlepšenie alebo predstavav tomto smere by preto mala Andrej Salnersmerovať k žiadosti o pomoc od- autor je spolupracovník Inštitútu pre dobre spravovanúborníkov zo zahraničia (na začiatok spoločnosť, člen Správnej rady ARRAz okolitých štátov, najmä Českej re-publiky). Určité nóvum je pokus auto- PROFESORI URBAN A KELLÖ, ALE AJ MNOHÍ ĎALŠÍ SPOLU-rov ustanoviť objektívne a verej- PRACOVNÍCI ARRA, PATRIA DO TEJ ČASTI SLOVENSKEJ AKADE-ne známe kritéria, po splnení MICKEJ OBCE, KTORÁ DOSAHUJE MEDZINÁRODNÉ VEDECKÉ UZ-ktorých sa univerzita kvalifikuje dokategórie výskumných univerzít. NANIE. VEDECKÉ VÝSLEDKY VŠAK DOSAHUJÚ NAPRIEK A NIE VĎAKATým by ostal systém otvorený SÚČASNÉMU SYSTÉMU ŠTÁTNEHO FINANCOVANIA VYSOKÝCH ŠKÔL.a pripúšťal by v budúcnos- Nie po prvýkrát poukazujú na to, v súčasnosti na meranie vedy preti vstup ďalších univerzít do že vedecky tvorivá časť vysokoškolských účely financovania však kvalitu odlíšiťsystému výskumných uni- pedagógov je penalizovaná dnešnými nemožno. U medzinárodnej spolupráceverzít, ale z druhej strany kritériami. Opäť pripomínajú aj chro- v EÚ štýle školy často namiesto učeniai vyradenie univerzity, ktorá nicky známe možné riešenie: rozdelenie sa od kvalitných partnerov zdieľajúprestala spĺňať kritériá. vysokých škôl podľa výskumnej a vzdelá- navzájom nekvalitu. Domáce granty súV neposlednom rade je potrebné vacej produktivity a zmena financovania udeľované v prostredí plnom konfliktovzabezpečiť diverzifikáciu aj vo s dôrazom na medzinárodne štandardné záujmov. Projekty štrukturálnych fon-vnútri univerzít, lebo aj kvalitná kritériá vedeckej produktivity. dov, obľúbené medzi vysokými školami,univerzita môže mať slabé praco- Kritériá financovania postavené na vede nebazírujú.viská a naopak, veľká univerzita na počte patentov, publikácií, či citácií Systém financovania vysokých škôls podpriemernými vedeckými v karentovaných (alebo aspoň inak (v celej svojej šírke, od rozpočtu minis- medzinárodne uznávaných) periodikách terstva školstva, cez granty EÚ, až povýstupmi, môže mať niekoľko by však obrovské percento pracovní- pololegálne platby diaľkarov) motivuješpičkových pracovísk. To je nalie- kov slovenských VŠ odlíšiť nedoká- k určitému konaniu, a to napríklad tým,havá výzva súčasnosti, ktorá stojí zali, lebo by mali nuly vo všetkých že odmeňuje extenziu bez ohľadu napred vedúcimi funkcionármi kolónkach. Z toho pramení dnešná kvalitu. Je potom logické, že väčšina aka-slovenských vysokých škôl, bez potreba rozdeľovania peňazí na základe demickej obce nemá motiváciu snažiť saohľadu na momentálne postavenie iných kritérií a nevôľa akademickej rep- zapojiť do diania vo svetovej vede.tej-ktorej univerzity. Určitým ne- rezentácie tento stav meniť. Z hľadiska medzinárodných skúse-dostatkom autormi navrhovaných V kontraktačnej teórii v ekonómii ností existuje len obmedzený početparametrov je, že príspevok jednot- sa analyzuje tzv. signalizácia kvality ciest na vybudovanie a udržanie kvalitylivých vedných odborov je značne – signály, ktorými sa ľudia s určitými vo vysokom školstve: treba viac peňazínevyvážený. Napríklad diskriminu- kvalitami snažia odlíšiť od ostatných. Za a dobre využitých, s väčším podielomje univerzity humanitného zame- dobrý signál je považovaný taký, ktorý neštátneho financovania, o ktoré bojujúrania a naopak preferuje výskum je menej nákladný pre kvalitných ako silné, rôznorodé inštitúcie. Štát však zav oblasti prírodných a niektorých pre nekvalitných – taký signál sa ťažko ostatné roky skôr bojoval proti rastúcejtechnických vied. Pokiaľ by tento napodobňuje. konkurencii vo vysokom školstve, nežmodel mal byť reálne aplikovaný, Publikovanie v karentovaných by ju podporoval.vyžadoval by doladenie a verifikáciu časopisoch a citačné ohlasy sú podľa Nie som presvedčený, či roky od-na širšej vzorke aj zahraničných tohto modelu dobrými signálmi kvali- kladané vyčlenenie výskumných vy-univerzít. To už aj preto, lebo ty, pretože je nákladné ich imitovať sokých škôl alebo odstúpenie dnešnejslovenské vysoké školstvo fun- pre tých, čo kvalitu nemajú. Ich AK stačí na výraznú zmenu motiváciíguje v neštandardnom a značne zohľadnením pri financovaní by sme a prekonanie štrukturálnych bariér vonestabilnom režime. Možno preto dokázali identifikovať a podporiť malú vysokoškolskom vzdelávaní. Otvorenosťočakávať vysokú mieru úchyliek od slovenskú vedeckú špičku. autorov – autorít, si však odpoveď odmedzinárodných štandardov. U iných kritérií používaných AK i MŠ SR zaslúži.ARRA newsletter | jún 2007 11
  • 12. ARRA newsletter www.arra.skV nasledujúcom čísle budeme číslo 3, ročník 1, rok 2007diskutovať na tému: ISSN 1337-3471 šéfredaktorka:- júl/august 2007 Zuzana Lamošová - Kritériá menovania docentov vydáva: © Akademická rankingová a profesorov a ratingová agentúra I. Bukovčana 16, Bratislava (korešpondenčná adresa: ARRA, Partizánska 2 811 03 Bratislava 1) ARRA newsletter je recenzovaný. Informácia pre prispievateľov: Svoje príspevky, námety a ko- mentáre môžete zasielať e-mailom na adresu arra@arra.sk (v predmete správy uveďte „newsletter“). Akceptujeme príspevky vo formáte MS Word, resp. kompati- bilnom. Nevyžiadané príspevky sa nevracajú.