Newsletter 2007 01
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Newsletter 2007 01

on

  • 713 views

 

Statistics

Views

Total Views
713
Views on SlideShare
713
Embed Views
0

Actions

Likes
0
Downloads
3
Comments
0

0 Embeds 0

No embeds

Accessibility

Categories

Upload Details

Uploaded via as Adobe PDF

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

    Newsletter 2007 01 Newsletter 2007 01 Document Transcript

    • newsletter apríl 2007 | číslo 1 | ročník 1 Editorial téma číslaZaloženie ARRA, nezávislej agentúry na hod-notenie kvality vzdelávania a výskumu naSlovensku, malo viacero cieľov. Chceli smepredovšetkým poskytnúť odbornej verejnos- Študentská anketati, akademickej obci, predstaviteľom verejnejmoci, študentom, ale najmä uchádzačom o štú-dium základný balík informácií o slovenskýchvysokých školách a výskumných inštitúciách.Chceli sme prispieť k tomu, aby sa diskusiao vzdelávaní neopierala o polovičaté informá-cie, mýty a málo podložené tvrdenia, ale abymohla stáť na faktoch. Informované rozhodo-vanie – uchádzačov o štúdium, súkromnýchsponzorov či verejných činiteľov – je totižjedným z predpokladov na vytvorenie zdravejkonkurencie medzi vysokými školami. Chceli sme tiež predstaviť náš názor na to,čo vo vzdelávaní rozumieme pod pojmom kva-lita, hoci nemusí ísť o jediný možný či najspráv-nejší pohľad. Dobre tiež vieme, že nastaveniezrkadla – akokoľvek rovného – samo osebe ibaproblémy odhaľuje, ale nerieši. Dlhodobýmcieľom toho, čo ARRA robí, je prispieť k tomu,aby sa úroveň vysokých škôl, vzdelania, ktoré sana nich dá získať i vedeckých výsledkov, ktorésa na nich zrodia, zlepšila. Slovenské vysoké školstvo môžeme ovplyv- v čísle nájdeteňovať iba nepriamo. Neriadime vysoké školyani netvoríme kritériá, podľa ktorých sú imprideľované verejné prostriedky. Možno všakmôžeme urobiť viac než opísať súčasný stav. Pri Prieskum spokojnosti študentovvypracúvaní našich doteraz zverejnených správ autor: Rastislav Kočansme často narazili na zaujímavosť, nezvyčajnosť, Záverečná správa z prieskumu spokojnosti študentov s vysokýmiproblém vhodný na diskusiu. Boli sme priro-dzene zvedaví na príčiny nejakého javu, kto- školami na Slovensku, ktorý uskutočnilo GfK Slovakia a ARRA.rý z analýzy čísel vyplynul. Ani my sami smeniekedy nedospeli k jednoznačnému názoru, strana 2a vieme si predstaviť, že v diskusiách s ďalšími,ktorí sa o slovenské vysoké školy zaujímajú, bysa tých názorov, pohľadov, návrhov na riešenie Názory a komentáreobjavilo ešte oveľa viac. Prešľapujeme na mieste, Jaroslav Juriga Práve takejto diskusii sme sa rozhodli vytvo- Čo čakať od vysokej školy?, Renáta Králikováriť priestor. Chceme diskutovať o slovenskýchvysokých školách, o vzdelávaní, výskume, ume- Diskusné príspevky na tému výsledkov prieskumu spokojnostiní. O ich riadení, financovaní, ponuke vzdela- študentov.nia, výsledkoch vo vede i o našom hodnotení.Chceme sa bližšie pozrieť na niektoré čiastkové strana 6problémy, analyzovať príčiny stavu, v akom slo-venské vysoké školstvo vidíme, navrhovať jehoriešenie. Radi spoznáme názory odbornej verej- Aký to má zmysel?nosti na to, čo ARRA robí, aj návrhy, ako by to autor: Robert Žitňanskýmohla/mala robiť inak a lepšie. Máme ambíciu Slovo na záver.každý mesiac prísť s témou, ktorá vyvolá disku-siu, polemiku, nebude nudná, možno naopak, strana 8bude kontroverzná. Veríme, že takýto priestorna diskusiu je potrebný, že bude využitý a pri-nesie úžitok. Juraj Barta, predseda Valného zhromaždenia ARRA
    • Prieskum ktorá ich ako jediná prijala, prípadne sa na školu dostali bez prijímacích skúšok (a inde ani neskúšali). Títo študenti sú však teraz naj-spokojnosti menej spokojní so štúdium a najmenej lojálni k svojej škole. Skôr si mali tendenciu vyberať menšie univerzity v regiónoch.študentov 3. Čo najlacnejšie Tento segment opisuje 23,7 % študentov. Študenti v tejto kategórii si vysokú školu vyberali podľa vzdialenosti k miestu bydliska.Rastislav Kočan, GfK Slovakia Cieľom bolo zminimalizovať náklady na štú- dium. Ostatné dôvody neboli rozhodujúce. Ide o študentov s relatívne najmenším osobným príjmom. Títo študenti sú mierne menej spokojní aj menej lojálni, ako je celo-AkAdemická rAnkingová A rAtingová AgentúrA slovenský priemer.(ArrA) uskutočnilA v spolupráci so spoločnosťougfk slovAkiA reprezentAtívny prieskum spokojnos- 4. Študentský životti študentov vysokých škôl. Ambíciou projektu Tento segment zahŕňa 24,7 % študentov. Viac ako výber školy bol pre týchto študen-bolo zistiť spokojnosť študentov kAždej jednot- tov dôležitejší výber mesta, kde má škola sídlo.livej fAkulty so štúdium nA svojej škole. Primárnymi dôvodmi boli priatelia študujúci v tomto meste, možnosť práce popri škole a pod. Na kvalite štúdia im záležalo až v druhom rade. DÔVODY VÝBERU ŠKOLY Títo študenti sú priemerne spokojní aj lojálni k Na Slovensku dennou a externou formou svojej škole. Študujú približne rovnomerne voštuduje takmer 200-tisíc študentov. Aby Keď si študenti vyberali súčasnú školu, všetkých univerzitných mestách na Slovensku.prieskum mohol splniť svoj cieľ a mohlo sa brali do úvahy množstvo rôznych kritérií.vyjadriť čo najviac študentov, každej fakulte Respondenti v dotazníku hodnotili celkovo Z výsledkov vyplýva, že kvalita školy a neskor-bola ponúknutá bezplatná participácia na 19 najrozličnejších dôvodov výberu vysokej šie uplatnenie v praxi neboli tým najdôležitejšímprojekte. Pesimistický odhad realizátorov sa školy. Na základe odpovedí na tieto otázky pre každého študenta. Hoci kvalita školy je častovšak, žiaľ, naplnil, o prieskum z rôznych dô- by sme študentov mohli rozdeliť do štyroch zvažovaná, nie je však pre všetkých rozhodujúcimvodov neprejavili záujem viac ako dve tretiny kategórií: kritériom. Kľúčová je len pre cca 30 % vysokoš-fakúlt. • dobrá škola (28 % študentov), kolákov. Dôležitými dôvodmi boli napríklad aj Vzhľadom na túto skutočnosť sa pláno- • ľahšia cesta (23 % študentov), blízkosť školy, priatelia študujúci v rovnakomvaná koncepcia prieskumu zmenila. V pries- • čo najlacnejšie (24 % študentov), meste, ale aj prijatie bez prijímacích skúšok.kume bol oslovený menší počet vybraných • študentský život (25 % študentov). Dopyt po kvalite vysokej školy tak nie je zorespondentov, ktorí pokrývali celé spektrum Nasleduje stručný opis zistených kategórii strany študentov veľmi zreteľný a jednoznačný.študentov slovenských vysokých škôl. študentov. Vysoké školy nie sú pod tlakom svojich študen- Samotný zber údajov sa uskutočnil pros- tov, aby sa usilovali ponúkať vždy tú najvyššiutredníctvom internetu. Vybraní študenti z ce- 1. Dobrá škola kvalitu vzdelávania.lého Slovenska dostali e-mail, v ktorom boli V tomto segmente sa nachádza 28,2 %vyzvaní vyplniť internetový dotazník. Otázky študentov. LOJALITA K SVOJEJ ŠKOLEprieskumu sa týkali spokojnosti s jednotlivý- Hlavným dôvodom pri výbere školy bolami aspektmi štúdia, ubytovaním, ale aj s voľ- jej kvalita. Do úvahy boli brané hlavne pre- Lojalita sa v marketingových prieskumochnočasovými zložkami študentského života. stíž školy, kvalitní učitelia, možnosť uplatniť sleduje najčastejšie sériou piatich otázok. PreDo prieskumu sa nakoniec zapojilo takmer sa po vyštudovaní v praxi. V tejto kategórii sú dopytovanie študentov vysokých škôl boli pou-3-tis. študentov druhého a vyšších ročníkov nadproporčne zastúpené ženy. Študenti majú žité dve otázky s najväčšou vypovedacou schop-zo všetkých vysokých škôl na Slovensku. Do vyšší príjem, ako je celkový priemer, a zároveň nosťou. Týkajú sa odporúčania školy svojimcelkového vyhodnotenia bolo vybraných majú tendenciu byť spokojnejší a lojálnejší priateľom a známym a fiktívneho opätovného2 015 platne vyplnených dotazníkov od štu- k svojej škole. Títo študenti častejšie študujú výberu svojej školy. Tieto otázky dokážu jasnedentov denného štúdia verejných vysokých na bratislavských školách. poukázať na zvýšenú alebo zníženú lojalitu štu-škôl (pod pojmom študent sa v ďalšom tex- dentov ku svojej škole.te rozumie študent denného štúdia verejnej 2. Ľahšia cestavysokej školy a pod pojmom vysoká škola sa Tento segment zahŕňa približne 23,4 % Opätovný výbermyslí verejná vysoká škola). Zber údajov pre- študentov.biehal v dňoch 9. november – 31. december Títo študenti sa rozhodli pre ľahšiu ces- Vyše štvrtina študentov, keby sa mohli2006. tu ako vyštudovať. Často študujú na škole, rozhodnúť znova, by si svoju súčasnú fakultu2 ARRA newsletter | apríl 2007
    • ti by nie malý počet študentov súčasnú školu Možno teda zhrnúť, že so štúdiom na určite nie opustil a hľadal by takú, ktorá by mu vyhovo- svojej fakulte je spokojných približne 60 % 7,8 % vala viac. Pre nízku ponuku a vysoký dopyt vysokoškolákov. Túto spokojnosť je možné po štúdiu však takýchto možností zatiaľ na považovať za zníženú. Bez zámeru priamo skôr nie určite áno 17,6 % 34,3 % Slovensku veľa nie je. porovnávať univerzity s komerčnými spoloč- nosťami je na ilustráciu zaujímavé uviesť, že SPOKOJNOSŤ SO ŠKOLOU v prieskumnej praxi sa autor tohto článku ešte nestretol s komerčnou spoločnosťou, kto-ani áno, ani Otázka spokojnosti vysokoškolských štu- rej spokojnosť klientov by dosahovala takéto nie 8,9 % dentov so svojou fakultou bola centrálnou té- nízke hodnoty. Z komerčných spoločností mou tohto prieskumu, preto jej bol venovaný nespokojní klienti odchádzajú, študenti zatiaľ najdlhší priestor. Respondenti sa postupne veľa alternatív nemajú. skôr áno 31,4 % venovali siedmim rozličným oblastiam štu- dentského života: úplne • vyučovací proces, veľmi Graf 1: Ak by ste sa znova mohli rozhodnúť či začať nespokojný skôr 1,6 % spokojný študovať na vašej súčasnej fakulte alebo na inej fa- • učitelia, nespokojný 14,4 % kulte, vybrali by ste si opäť vašu súčasnú fakultu? • organizácia vyučovania, 17,0 % • počítače a internet, už druhýkrát nevybrala. Úplne istých opätov- • knižnica, ným výberom svojej fakulty si je len tretina • učebne, súčasných vysokoškolákov. Pesimistickejšie • internát pridelený fakultou. ani spokojný, názory majú viac študenti vyšších ročníkov. U V každej z týchto oblastí študenti ešte hod- ani študentov štvrtých ročníkov sa podiel študen- notili niekoľko faktorov, ktoré súvisia s danou nespokojný 21,2 % tov, ktorý by sa už po druhýkrát nerozhodli oblasťou. Tieto faktory podrobnejšie pokrý- pre súčasnú fakultu, vyšplhal dokonca na tak- vajú sledované oblasti. Dotazník obsahoval mer tretinu. celkovo 48 konkrétnych faktorov, s ktorými skôr spokojný študenti vyjadrovali svoju spokojnosť, resp. 45,8 % Odporúčanie známym nespokojnosť. Dotazník bol koncipovaný nasledujúcim Graf 3: Ak by ste mali celkovo zhodnotiť všetky Svoju školu by priateľom a známym ur- spôsobom. Respondent najprv odpovedal, vaše doterajšie skúsenosti so štúdiom na vašej fa- čite odporučila len o niečo viac ako štvrtina do akej miery je spokojný s jednotlivými fak- kulte, berúc do úvahy všetky faktory, ako ste celko- študentov. Ďalších 40 % by ju odporúčalo tormi týkajúcich sa jednej oblasti. Po týchto vo spokojný s vašou fakultou? s istým váhaním. Rozhodnutie svoju školu otázkach bol vyzvaný na stanovenie celkovej neodporúčať by urobilo približne 15 % vyso- spokojnosti s konkrétnou oblasťou. Po ta- koškolákov, ďalších 17 % je nerozhodnutých. komto hodnotení všetkých oblastí nakoniec Spokojnosť s jednotlivými oblasťami hodnotil celkovú spokojnosť so svojou ško- Odpovede študentov na obidve otáz- lou, na ktorej študuje. Študenti hodnotili svoju spokojnosť ky jasne poukazujú na zníženú lojalitu s mnohými aspektmi, týkajúcimi sa štúdia k svojej škole. Veľmi lojálnych je približne Celková spokojnosť na škole. Najlepšie spomedzi všetkých oblastí tretina vysokoškolákov, rovnako tretina je hodnotili kvalitu svojich učiteľov, s ktorými pomerne málo lojálna. Prieskum ukázal, že veľmi spokojných so boli spokojné takmer dve tretiny študentov Výsledky naznačujú, že v prípade možnos- štúdiom na svojej fakulte, je približne sedmi- a nespokojná o niečo viac ako desatina. Na na vysokoškolských študentov. Svoju miernu učiteľoch najviac oceňujú odbornú priprave- určite nie spokojnosť deklarovala ďalšia približne polo- nosť a pravidelnosť a presnosť príchodov na skôr nie 4,8 % vica vysokoškolákov. Pätina študentov svoj výučbu. Menej uspokojivé bolo hodnotenie 10,5 % určite áno názor na štúdium vyjadrila slovami „ani spo- 27,6 % ich pedagogických schopností. kojný, ani nespokojný“. Čiastočne alebo úpl- So samotným vyučovaním bolo spokojných ne nespokojných je takmer pätina mladých už menej študentov, spokojnosť mierne presiah- ani áno, ani ľudí študujúcich na vysokých školách. nie la polovicu. Najviac pociťovanými negatívami je 16,6 % Zaujímavé je, že spokojnosť študentov nedostatočná prístupnosť študijných materiálov klesá postupne s dobou, ako dlho sú na ško- v papierovej a ešte viac v elektronickej forme. le. Viac spokojní sú študenti nižších ročníkov. Študenti nie sú spokojní ani s prepojenosťou Tí, čo študujú na škole už dlhšie, sú spokojní výučby na potreby praxe. Naopak, študenti sa výraznejšie menej. Až v poslednom ročníku pochvalne vyjadrovali najmä o umožnení inicia- skôr áno prichádza k opätovnému zlepšeniu vnímania tívy študentov vo vyučovacom procese. 40,5 % svojho štúdia. Oveľa nižšia spokojnosť však už panuje V spokojnosti sú veľké rozdiely medzi štu- s prácou študijných oddelení, keď samotnú Graf 2: Odporučili by ste svojim priateľom alebo známym maturantom začať študovať na vašej dentmi jednotlivých fakúlt (dokonca tej istej organizáciu štúdia hodnotila kladne menej fakulte? univerzity). ako polovica študentov a až štvrtina z nich ARRA newsletter | apríl 2007 3
    • mala negatívny názor. Študenti sú najme- v reálnom živote. Viac ako desatina považujenej spokojní s dostupnosťou a ústretovos- vedomosti získané na vysokej škole len za málo Ubytovanie počas školského rokaťou pracovníkov študijných oddelení, ale aj alebo vôbec nevyužiteľné v bežnej praxi.s neexistenciou alebo malým vplyvom štu- Je nutné poznamenať, že v tomto prípa- Viac ako štvrtina všetkých študentov dodentských ankiet – pravidelných hodnotení de ide z väčšej miery o emocionálne vníma- školy nedochádza, pretože navštevovaná ško-štúdia a pedagógov študentmi. nie tejto oblasti, pretože študenti majú len la má sídlo v mieste ich bydliska. V rozsahu Dostupnosť informácií, čo je jedným z pi- obmedzenú racionálnu skúsenosť z reálnej 50 km od fakulty býva ďalších takmer 20 % študentov. Naproti tomu takmer pätina štu- Tabuľka 1: Spokojnosť s jednotlivými oblasťami štúdia dentov študuje v meste vzdialenom viac ako Oblasť Index Top Box Low Box 200 km od domova a z toho takmer polovica Vyučovací proces 59,1 54,7 % 25,0 % viac ako 300 km od svojho bydliska. Učitelia 65,8 63,8 % 13,1 % Najväčšia časť študentov, až 40 %, býva Organizácia vyučovania 56,7 46,9 % 25,5 % počas školského roka doma u svojich rodi- Počítače a internet 57,4 52,2 % 31,1 % čov. Mimo domova tak študuje približne šesť Knižnica 58,9 49,4 % 21,3 % z desiatich študentov. O niečo viac ako tretina Učebne 61,5 54,0 % 17,8 % študentov je ubytovaná na vysokoškolskom internáte, ktorý im pridelia fakulta. Sedmina Internát pridelený fakultou 65,2 61,3 % 17,5 % vysokoškolákov býva počas školského roka na Legenda: priváte. • Index – aritmetický priemer hodnotenia spokojnosti na stupnici 1 – 5 prepočítaný na šká- lu 0 – 100 bodov, pričom 100 predstavuje maximálnu hodnotu a 0 minimálnu hodnotu. • Top Box – podiel respondentov v percentách, ktorí odpovedali na otázku o spokojnosti Študentské ankety – hodnotenie vyučo- odpoveďami 1 alebo 2 (veľmi spokojný alebo skôr spokojný). vacieho procesu • Low Box – podiel respondentov v percentách, ktorí odpovedali na otázku o spokojnosti odpoveďami 4 alebo 5 (skôr nespokojný alebo veľmi nespokojný). Študenti sú pomerne skeptickí voči štu- dentským anketám, ktoré sa konajú (resp.lierom vyučovania na vysokej škole, stále, pod- praxe. Napriek tomu možno konštatovať, že mali by sa konať) s cieľom podať spätnú väzbuľa vyjadrení študentov, nedosiahla požadovanú študenti sú do značnej miery skeptickí, po- vedeniu fakulty o študentskom vnímaní vy-úroveň. S prístupom na internet nie je spokojná kiaľ ide o využiteľnosť získaných vedomostí učovacieho procesu. Ich účasť na podobnýchaž tretina študentov a s fungovaním knižnice na v reálnej praxi. anketách nie je veľmi pravidelná, navyše veľ-škole vyjadrila nespokojnosť viac ako pätina. mi často pochybujú, či podobné ankety môžu Pôsobenie po skončení štúdia mať reálny vplyv na chod vyučovania na fa- Praktické využitie vedomostí kulte. Viac ako 80 % študentov chce po skon- Len 13 % študentov uviedlo, že sa takáto Študenti boli kritickí aj v názoroch na čení vysokej školy pôsobiť v rovnakej alebo anketa uskutočňuje na ich fakulte každý se-praktické využitie vedomostí získaných na ško- podobnej oblasti, ako momentálne študujú. mester, anketu organizovanú raz za školskýle v reálnej praxi. Za úplne alebo dobre využi- Pracovať v inej oblasti plánuje približne šes- rok uviedlo 25 % vysokoškolákov. V ostat-teľné ich považuje len niečo vyše polovice štu- tina vysokoškolákov (17 %). Tento výsledok ných prípadoch sa buď ankety neuskutoč-dentov. Zvyšná časť študentov viac alebo menej možno označiť za pozitívny. Pre autorov tejto ňujú vôbec, alebo len nepravidelne. Z týchpochybuje o využiteľnosti školských vedomostí štúdie je výsledok príjemným prekvapením. fakúlt, kde sa ankety uskutočňujú aspoň raz ešte som nad takmer vôbec tým hlbšie úplne určite v inej len málo nevyužiteľné nerozmýšľal 301 km a 0,8 % využiteľné oblasti viac využiteľné 4,4 % určite v fakulta je v 9,7 % 4,3 % 8,8 % mieste 10,7 % rovnakej 201 – 300 bydliska skôr v inej oblasti km 26,9 % oblasti 33,1 % 11,5 % 12,7 % 151 – 200 km 7,5 % čiastočne do 20 kmvyužiteľné 101 – 150 3,9 % dobre km 35,3 % využiteľné 11,1 % 21 – 50 km 43,5 % 14,0 % skôr v 51 – 100 rovnakej km oblasti 16,2 % 45,5 %Graf 4: Do akej miery, podľa vášho názoru, sú ve- Graf 5: Plánujete po ukončení štúdia pôsobiť Graf 6: Vzdialenosť vysokej školy od miestadomosti a znalosti, ktoré sa učia na vašej fakulte, v rovnakej oblasti, akú ste vyštudovali, alebo si bydliska využiteľné v reálnej praxi? skôr vyberiete inú oblasť?4 ARRA newsletter | apríl 2007
    • na inom na priváte internáte alebo 2 001 – 4 000 (platené ubytovni Sk ubytovanie) u rodiny, 5,7 % do 2 000 Sk 26,3 % 14,5 % priateľov alebo 29,6 % známych 2,2 % HLAVNÉ VÝSLEDKY PRIESKUMU 10 001 Sk a viac 11,0 % 4 001 – 6 000 Sk • Spokojnosť študentov je pomerne níz- na internáte 18,3 %u rodičov pridelenom 8 001 – 10 000 Sk 6 001 – 8 000 ka, len 60 % študentov deklarovalo spo- 40,6 % fakultou 37,0 % 5,5 % Sk 9,2 % kojnosť so svojou školou. • Lojalita študentov k svojej škole je takis- Graf 7: Kde bývate počas školského Graf 8: Čistý mesačný príjem to znížená: roka? vysokoškolákov − tretina študentov by si svoju školu opätovne už nevybrala,do roka, polovica študentov (49 %) sa − viac ako 30 % vysokoškolákov by zárobkom počas školských prázdninna vypĺňaní dotazníka zúčastňuje pra- takmer 30 % študentov. svoju školou neodporúčalo svojimvidelne a ďalšia viac ako tretina (39 %) S prácou súvisí aj mesačný roz- známym.nepravidelne. Nepríjemným zistením je počet vysokoškolákov. Priemerne má • Najlepšie hodnoteným parametromvšak fakt, že len tretina študentov, ktorí študent mesačne k dispozícii 4,5- až boli „učitelia“, najhorším „vyučovacísa zúčastňujú ankiet, verí, že výsledky 5-tisíc Sk (v čistom). Desatina z nich proces“ a „dostupnosť počítačov a inter-ankiet majú aspoň čiastočný vplyv na však hospodári so sumou vyššou ako netu“.skvalitnenie vyučovacieho procesu. 10-tis. Sk mesačne, väčšina – až 60 % • Problematickou sa ukazuje oblasť využi- vysokoškolákov – má však čistý prí- teľnosti získaných vedomostí v praxi; len Práca popri štúdiu jem do 4-tis. Sk. polovica študentov sa nazdáva, že vedo- Štúdium však nie je jedinou oblas- mosti budú dobre využiteľné v praxi.ťou, ktorej vysokoškoláci venujú svoj • Študenti si svoju školu vyberajú podľačas. Stále viac študentov pravidelnej- rôznych kritérií, kvalita školy je častošie alebo menej pravidle popri štúdiu zvažovaná, ale nie je vždy rozhodujúcimpracuje. Nejakú formu platenej pra- kritériom, kľúčová je len pre cca 30 %covnej činnosti nevykonáva len o nie- študentov.čo viac ako desatina študentov. Stálej- • Mnoho študentov hľadá najlacnejšiešie pracovné miesto má dokonca viac alebo najjednoduchšie riešenie. U mno-ako štvrtina vysokoškolákov. Ostatní hých bol študentský život dôležitejšímpracujú menej pravidelne alebo počasprázdnin. Do zahraničia odchádza za výberovým faktorom ako kvalita školy. • Približne 55 % študentov študuje viac ako 50 km od svojho domova, pričomNa ilustráciu... • 20 % vysokoškolákov dochádza viac ako 200 km. Až 60 % býva počas školského rokaBez zámeru priamo porovnávať univerzity s komerčnými spoločnosťami mimo svojho domova, z nich dve tre-je na ilustráciu zaujímavé uviesť, že obvyklý podiel klientov komerčných tiny na internáte a zvyšok na priváte,spoločností poskytujúcich služby, ktorí by si znovu vybrali tú istú resp. u rodiny alebo známych.spoločnosť (určite + skôr) býva približne 80 %. Najmenej polovica • Nejakým spôsobom popri štúdiu pra-z nich by si pritom spoločnosť vybrala určite. U veľmi dobre fungujúcich cuje približne 85 % študentov.spoločností dokonca ešte o niečo viac. Podiel tých, ktorí by si spoločnosť • Priemerný študent má mesačne k dispo-určite alebo skôr nevybrali po druhýkrát, sa pohybuje na úrovni približne zícii o niečo menej ako 5-tis. Sk.5 % – 10 %. • Študenti sú k študentským hodnote- niam pedagógov skôr skeptickí, aj keďPodobné čísla možno sledovať aj v prípade odporúčania spoločnosti sa ich zúčastnia (nie všetci pravidelne),priateľom či známym. Klienti komerčných spoločností na túto otázku ob- nie sú presvedčení u ich zmysluplnosti.vykle odpovedajú v pomere 80 % (určite alebo skôr by odporučili) 15 %(indiferentná odpoveď) a 5 % (určite alebo skôr by neodporučili).ARRA newsletter | apríl 2007 5
    • Názory a komentárePrešľapujeme ľadu študenta a fakulty, v skutočnosti sa ale v mnohom tieto indikátory prekrývajú. ské vysoké školy, no väčšina z nich vykazuje dlhodobo minimálnu spoluúčasť študentovna mieste Napriek mnohým výzvam z vonkajšie- na ňom. A kde niet podnetov, nemôžu byť ho prostredia možno aj v súčasnosti vnímať ani zlepšenia. v prostredí akademickej obce nedostatočnú Za problémovú považujem nízku uve-Jaroslav Juriga, pozornosť zvyšovaniu kvality vzdelávacieho domelosť študentov o možnosti vyplniť eva- procesu. Jedným dychom treba dodať, že na luačný dotazník a vyjadriť sa tak k úrovnipredseda Študentskej rady Slovensku máme svetlé výnimky, ktoré nie poskytovaného vzdelávania, teda priamovysokých škôl sú závislé od rozvojových trendov a netreba vplývať na jeho kvalitu. Ale ak neexistuje im na všetko zákon či ministerskú vyhláš- dôvera študenta voči škole, nikdy dotaz-pohľAd tAkmer dvestotisíco- ku. Včas pochopia dôležitosť zmien a vidno ník nevyplní, lebo neverí v zmeny, ktoré byvej mAsy mlAdých ľudí, v rôz- to na výsledkoch ich vedeckej a výskumnej mohli nastať. Často sú na príčine samotnénom veku, z rôznych sociál- činnosti, či na uplatnení absolventov v praxi. vzdelávacie inštitúcie.nych pomerov A z rozdielnych Stredoškoláci, ktorí zamýšľajú ďalej Súčasnosť patrí informáciám. Denneregiónov, zákonite nesie prvky študovať na vysokej škole, často upozor- nás ich zaplavuje neuveriteľné množstvo,väčších či menších odlišností. ňujú na chybnú štruktúru poskytovaných dôležité preto nie je ovládať ich všetky, ale informácií. Očakávajú flexibilnú organi- použiť len tie správne. Fenoménom doby Niečo by však predsa len malo byť spo- záciu vyučovania, podporu elektronického je internet, a trošku sa pritom zabúda naločné pre všetkých. Mám na mysli kvalitu vzdelávania, prednášky odborníkov z praxe knižnice. Ale ich zastarané vybavenie, po-poskytovaného vzdelania, sociálne zabezpe- a možnosť zapojenia sa do vedecko-výskum- skytované služby a nízky stupeň interneti-čenie či budúce uplatnenie sa v zamestnaní, ných projektov počas štúdia. Sklamanie zácie trápia viac ako polovicu oslovenýcha to prinajmenšom v odbore blízkom tomu, prichádza, keď zistia, že systém efektívneho študentov. Je to zarážajúce číslo a školy,ktorý som sa rozhodol študovať. Veď to sú sprostredkovania dôležitých informácií na ktorých sa to týka, by sa mali konečne za-dôvody ďalšieho vzdelávania. Z letmého našich školách zatiaľ nefunguje. Absentuje myslieť nad týmto stavom a neutešovať sa,pohľadu na výsledky prieskumu agentúry vysvetlenie systému štúdia či informovanie že všetko, čo stačilo pred piatimi rokmi,GfK Slovakia je však zrejmé, že výsledky sa o ďalších možnostiach, ktoré škola posky- postačuje aj v súčasnosti.od spomínaného pohľadu na vec odlišujú. tuje, napr. bezdrôtový internet. Istotne ich Suverénne najvyššie hodnoty študent- Štatistické metódy dbajú na výber ta- nepoteší ani dvoj- či trojnásobne prevyšu- ského hodnotenia spokojnosti nájdeme prikej skupiny respondentov, aby bola, pod- júci počet žiadateľov o roky sa nemeniacu uplatnení nadobudnutých vedomostí v pra-ľa možností, zastúpená každá minoritná kapacitu internátov. S veľkou pravdepodob- xi. K čiastočnému až úplnému využitiu sapodskupina v danej vzorke. Pri pohľade nosťou by sa školy snažili obhajovať svoje hlási takmer deväťdesiat percentná enklávana výsledky prieskumu mi však chýba zas- postupy, ale tie by nemali zatieniť snahu oslovených. Prekvapuje ma zvyšných desaťtúpenie externých študentov či doktoran- o konštruktívnu kritiku a zamyslenie sa nad percent, ktorých školy učia nepoužiteľné ve-dov, teda mladých vedeckých pracovní- štýlom komunikácie navonok. domosti. Samozrejme, je to skreslené sub-kov, ktorí sú čerstvými absolventmi fakúlt V rebríčku dôležitosti a spokojnosti sú jektívnym pohľadom študenta. No ak bya priamo pôsobia na pracovisku, ktoré ich na najvyšších priečkach učitelia, vyučovací prieskum reflektoval skutočnosť, tak našepredtým vzdelávalo. proces a organizácia vyučovania. Naopak, vysoké školy navštevuje takmer 20-tisíc štu- Štatistická vzorka je tvorená niečo viac prístup k počítačovému vybaveniu a inter- dentov, ktorí deklarujú, že vedomosti nedo-ako jedným percentom slovenských vyso- netu, ale aj vybavenie knižníc sa ocitli na kážu využiť v praktickom živote.koškolákov, no aj napriek tomu poskytu- jeho chvoste. Vo vyučovacom procese je vy-je predstavu o súčasnej situácii. Sumárne zdvihovaný najmä dôkladnejší rozbor tém,hodnotenie výskumu hovorí o značnej he- kvalita literatúry, ale aj priestor pre aktivityterogenite odpovedí. Značí to, že pilotné nad rámec povinností. Naopak, vytýka savýsledky treba vnímať s odstupom. Svojím dostupnosť študijných materiálov a prepo-dielom istotne prispel nezáujem, prvotná jenie s praxou. U vyučujúcich si študentinedôvera voči prieskumu a preto sa nazdá- cenia ich pripravenosť, naopak hania ichvam, že ho niektorí respondenti mohli vy- pedagogické schopnosti. Celková spokoj-plniť nie celkom zodpovedne. Každopádne, nosť síce prekračuje šesťdesiatpercentnúak ide o internetový výskum, úlohu v ňom hranicu, ale na jednotlivých školách hodno-zohráva predovšetkým anonymita. ty značne kolíšu, celkový priemer je preto Často porovnávaným údajom, ktorý hrá veľmi skresľujúci.dôležitú úlohu pri výbere vysokej školy, je Na nízkych priečkach popularity je sys-kvalita poskytovaného vzdelávania. Prie- tém hodnotenia – evaluácie vyučovaciehoskum ukazuje, že v našich podmienkach procesu. Vychádza z princípov celoeuróp-ovplyvňuje len necelú tretinu maturantov. skej vzdelávacej reformy, tzv. BolonskéhoPríčinou nízkeho záujmu môže byť aj odliš- procesu. Implementovali ho všetky sloven-né vnímanie kvalitného vzdelávania z poh-6 ARRA newsletter | apríl 2007
    • Názory a komentáreČo čakať nich vyučovací proces. Vzniká tak dojem, že od školy čakajú skôr prácu v učebniach s učiteľom gov je skôr spokojná len o čosi viac ako polovica študentov. Tento fakt je zarážajúci. Znamená, žeod vysokej školy? ako v knižnici či doma pri individuálnej príprave pedagógovia si neplnia svoje základné pracovné na hodiny. Toto môže vyplývať aj z nedostatoč- povinnosti. Počas mojich štúdií na Slovensku nej dostupnosti počítačov pripojených na inter- som mala problém s podobným, i keď trochuRenáta Králiková, net a zároveň zo spôsobu organizácie vyučovania odlišným faktorom – a to bol príchod učiteľov a vyučovacieho procesu. Ale aj z toho, že samot- na prednášky a cvičenia. Niektorí učitelia tentoabsolventka magisterského štú- ní pedagógovia prácu s internetom a v knižnici typ aktivity pomerne často ignorovali, čo vyvola-dia na Filozofickej fakulte UK z rôznych dôvodov nevyžadujú. Potom niet divu, lo podobný prístup aj u študentov.v Bratislave (odbor psychológia) že študenti nepripisujú veľkú dôležitosť dostup- Z môjho pohľadu sa s osobou učiteľa spájaa na Stredoeurópskej univerzite nosti tlačených materiálov a materiálov dostup- ešte jeden faktor, ktorý bol v prieskume ARRA ných na internete (viď prieskum ARRA). zaradený k vyučovaciemu procesu, a to je prepo-v Budapešti (odbor medzinárod- Na Stredoeurópskej univerzite už samotný jenie s praxou. Pre mňa, a myslím, že aj pre mo-né vzťahy a európska integrácia) zápis do kurzu začína na intranete. Počas se- jich spolužiakov, bolo veľmi dôležité, či bol peda- mestra študenti posielajú úlohy a komunikujú góg vo svojej oblasti úspešný aj za bránami almabrány vysokej školy som opus- s učiteľmi aj s administratívou cez e-maily. Väč- mater, alebo jeho kvalita končila za dverami po-tilA pred vyše tromA rokmi. od- šinu dôležitých informácií dostanú cez „direct sluchárne. V Budapešti prednášajú ľudia, ktorí súvtedy som vystriedAlA prácu mail“ alebo ich majú „vyvesené“ na úvodnej uznávanými odborníkmi, a zároveň sú alebo boliv súkromnom sektore, v štát- stránke hneď po prihlásení sa do svojho konta. aktívni v presadzovaní svojich myšlienok v praxi,nej správe A terAz prAcujem Pri štúdiu sa od študentov vyžaduje dobrý pre- či už ako politici, poradcovia alebo ako spolu-Ako živnostník pre mimovlád- hľad o najaktuálnejšej a najdôležitejšej literatúre pracovníci verejnej správy. Prepojenie vedeckejnu orgAnizáciu. nA život v prA- k jednotlivým témam, pričom zdroje sú dostup- zdatnosti s praktickou skúsenosťou a aplikáciou né v elektronických databázach, do ktorých má teoretických konceptov robili pre mňa prebera-xi som sA priprAvovAlA nAjprv univerzita zaplatený prístup – a tiež v knižnici, né učivo uchopiteľnejším a zaujímavejším, čonA nAjstAršej A nAjväčšej slo- ktorá je otvorená počas týždňa do desiatej večer ma naučilo vnímať moju prácu v prepojení navenskej univerzite – nA univer- a počas víkendu celé popoludnie. Práce, ktoré jej uplatnenie v reálnom živote. Toto prepojeniezite komenského v brAtislAve študenti musia písať a prednášať, však nekončia si uvedomujú aj slovenskí študenti, pre ktorých– A potom Aj nA pomerne novej neprečítané na poličke vyučujúceho, ako sa mi bolo veľmi dôležité prepojenie výučby na potrebyA mAlej stredoeurópskej uni- to stávalo v Bratislave. Naopak, celkové hodnote- praxe, avšak spokojná s týmto prepojením bolaverzite v budApešti (ceu). nie sa odvíja od toho, ako študent so zdrojmi vie len o čosi viac ako tretina opýtaných. pracovať. Známka nie je udelená len za to, čo je Najviac študentov v prieskume bolo v sú- Môj pohľad na to, čo je na vysokej škole dô- na papieri, ale aj za to, že človek svoju prácu pre- vislosti s vyučovacím procesom spokojnýchležité, bude teda vychádzať z toho, čo som zažila svedčivo odprezentuje. Lebo načo je svetu dobrá s umožnením ich aktivity a iniciatívy pri vyučo-na týchto dvoch univerzitách a následne na trhu myšlienka, ktorá zostane nepovšimnutá? Týmto vacom procese, i keď tento faktor nepovažovalipráce. Zároveň svoje názory konfrontujem s ná- požiadavkám je uspôsobené vybavenie Stredo- za veľmi dôležitý. Ja mám na tento faktor trochuzormi súčasných študentov vysokých škôl, ktorí európskej univerzity, kde má každý prístup k po- iný názor, ktorý opäť vychádza aj zo skúsenos-sa zúčastnili prieskumu ARRA, realizovaného čítaču, internetu, či k nástrojom potrebným pre ti na CEU, kde je študentom nielen umožnenéagentúrou GfK. (Uvedomujem si, že prieskum prezentácie (spätný či dátový projektor). Spôsob byť aktívnymi, ale priamo sa to od nich vyžadujenereprezentuje všetkých slovenských vysokoš- organizácie vyučovania a vedenie vyučovacie- a hodnotenie aktivity je súčasťou celkového hod-kolákov, napriek tomu pre zjednodušenie textu ho procesu na CEU teda predurčuje dôležitosť notenia študenta. Študent musí byť pripravenýbudem používať výraz slovenskí študenti.) pracovania s elektronickými a fyzickými infor- na každej hodine diskutovať o preberanom učive, Pri študovaní výsledkov prieskumu postojov mačnými zdrojmi, ako aj s informačnými a ko- či už formou ústneho zapojenia sa, alebo v nie-študentov, zistených agentúrou GfK, som si uro- munikačnými technológiami. Skúsenosti v práci ktorých prípadoch musí vopred posielať svojebila svoj vlastný rebríček hodnotenia toho, čo som s dokumentmi a informačnými technológiami pripomienky a otázky k téme. Vedieť dobre for-ako študent vysokej školy považovala za dôležité mi na trhu práce dali do rúk veľkú devízu, ktorú mulovať svoje názory podložené literatúrou a ne-a čo považujem za dôležité aj s odstupom času. viem využiť pri prezentovaní seba a svojej práce báť sa predniesť návrhy k riešenej problematikeMedzi prvými vecami, ktoré mi prišli na um, sú u súčasného či potenciálneho zamestnávateľa. je u zamestnávateľov z mojej skúsenosti veľmipráca s dokumentmi vo fyzickej a elektronickej Oblasti, v ktorých dôležitosti sa zhodujem vítanou schopnosťou.podobe. Pracovať samostatne s dokumentom, so súčasnými študentmi, sú učitelia a vyučova- Dobrá a hlavne užitočná škola nie je absolút-t. j. vedieť si vyhľadať relevantné informácie, byť cí proces, ktoré v zhode považujeme za veľmi nou zárukou budúceho úspechu, môže však šanceschopný ich kriticky prečítať a na základe naštu- dôležité. V rámci faktoru učiteľov naši študen- svojho absolventa výrazne zvýšiť. Ako každá inšti-dovaného dať na papier alebo predniesť svoj prís- ti hodnotia ako dôležitú odbornú pripravenosť túcia, aj univerzita potrebuje pre svoje zlepšovaniepevok, považujem za kľúčové. To je rozdiel oproti učiteľov na vyučovanie a ich zastihnuteľnosť počúvať hlas odberateľov svojich služieb – študen-súčasným slovenským študentom, ktorí považu- počas konzultačných hodín. V prvom prípade tov a aj absolventov. Pre reálne skvalitnenie školyjú knižnicu a počítače s internetom za najmenej učitelia pre väčšinu študentov spĺňajú ich pred- však následne musí tento hlas aj vedieť adekvátnedôležité faktory a nie sú s ich poskytovaním ani stavy, avšak v prípade zastihnuteľnosti pedagó- spracovať a reflektovať vo svojej ďalšej práci.veľmi spokojní. Dôležitejší ako knižnice je podľaARRA newsletter | apríl 2007 7
    • Slovo na záverAký to má šokujúce odhalenia a neumožňujú robiť neja- riť o tom otvorene, počúvať kritiku a urobiť ké zásadnejšie závery. Aj väčšinovo vyslovená niečo pre nápravu však chce len málokto.zmysel? „spokojnosť“ je vlastne nedefinovateľná, pre- tože každý, kto takto odpovedal, je prirodzene Motivácia je slabá, presne taká slabá ako kon- kurencia. spokojný z iného dôvodu. Nároky toho, kto Ak teda tento prieskum, rovnako akoRobert Žitňanský, hľadá „kvalitnú školu“, sú asi úplne opačné všetky aktivity ARRA, v niečom plní nena-zástupca šéfredaktora časopisu ako niekoho, kto sa zaujíma o „ľahšiu cestu“. hraditeľnú rolu, potom je to úloha onoho Aká je teda výpovedná hodnota – v očiach povestného tŕňa v päte slovenských univerzít..týždeň všetkých kritikov najväčšia slabina všetkých Je to niečo, čo ich omína, provokuje, núti re- aktivít agentúry ARRA – tohto prieskumu? agovať – a to je presne to, čo potrebujú. Ne-prečo je výskum spokojnosti Odpoveď je jednoduchá: najväčšia, akú kedy bolo by správne, keby sa univerzity za každúAlebo nespokojnosti študen- celoslovenské skúmanie spokojnosti študen- cenu prispôsobovali väčšinovému želaniu štu-tov s vysokými školAmi, nA tov na Slovensku malo. Že toto skúmanie dentov. Univerzity by sa dokonca nemali aniktorých študujú, skutočne má obrovský zmysel, dokazuje paradoxne aj slepo prispôsobovať „potrebám trhu“. Lenže neochota až dvoch tretín slovenských fakúlt bez tlaku zvnútra i zvonka budú školy upadať.význAmným počinom? Nemusí to nutne znamenať pád spokojnosti využiť ponuku a bezplatne sa do skúmania Nie preto, že by išlo o dokonalý prieskum. študentskej spokojnosti alebo nespokojnosti študentov, celkom iste to však bude pád kva-Výsledky prieskumu, ktorý pre ARRA usku- zapojiť. Táto neochota totiž príznačne ilu- lity vzdelávania.točnila agentúra GfK Slovakia, vychádzajú struje stav, v akom sa dnes vzťah študentov Bolo by skvelé, keby sa univerzity sta-z odpovedí približne dvoch tisícok študen- a univerzít nachádza. Väčšina tuší, ako to je li niečím, čo možno v dvoch slovách nazvaťtov denného štúdia z dotazníkov, zasielaných – že kvalita štúdia je často žalostná, prednášky centrom vzdelanosti. Aby sa to stalo, musí saelektronickou poštou. Odpovede sú takmer sú často nezáživným a neužitočným utrpe- stretnúť veľa vecí: veľký talent, veľký intelekt,rovnomerne rozložené do štyroch hlavných ním, hodnotenie študentov je často svojvoľné veľké úsilie, nadšenie, veľká láska k vzdela-skupín (dobrá škola, študentský život, čo naj- a prístup školy k študentom má často naozaj nosti. Ale najmä – veľká schopnosť počúvať,lacnejšie, ľahšia cesta), neprinášajú teda nejaké veľmi ďaleko od klientského prístupu. Hovo- čo hovoria tí, pre ktorých to všetko je. Študentská anketa, ktorej výsledky sú prezentované v tomto newslettri, V nasledujúcich číslach plánujeme sa uskutočnila vďaka finančnej a technickej podpore týchto organizácií: diskutovať o týchto témach: máj 2007 – Možnosti hodnotenia ve deckej a umeleckej produkcie v hu manitných a spoločenských vedách jún 2007 – Výskumné univerzity (research universities) na Slovensku ArrA newsletter (www.arra.sk) číslo 1, ročník 1, rok 2007, issn: xxxxxxxxxxxx šéfredaktorka: zuzana lamošová vydáva: © Akademická rankingová a ratingová agentúra, i. bukovčana 16, bratislava (korešpondenčná adresa: ArrA, partizánska 2, 811 03 bratislava 1) ArrA newsletter je recenzovaný. informácia pre prispievateľov: svoje príspevky, námety a komentáre môžete zasielať e-mailom na adresu arra@arra.sk (v predmete správy uveďte „newsletter“). Akceptujeme príspevky vo formáte ms Word, resp. kompatibilnom. nevyžiadané príspevky sa nevracajú.