Your SlideShare is downloading. ×
  • Like
Konferencia2009 peter mederly
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Thanks for flagging this SlideShare!

Oops! An error has occurred.

×

Now you can save presentations on your phone or tablet

Available for both IPhone and Android

Text the download link to your phone

Standard text messaging rates apply

Konferencia2009 peter mederly

  • 607 views
Published

 

  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Be the first to comment
    Be the first to like this
No Downloads

Views

Total Views
607
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
3

Actions

Shares
Downloads
2
Comments
0
Likes
0

Embeds 0

No embeds

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
    No notes for slide

Transcript

  • 1. Slovenské vysoké školstvo v 21. storočí – úspech či tragédia Peter Mederly
  • 2. Obsah a cieľ prezentácie
    • obsah prezentácie
      • stručné zopakovanie východísk a priebehu vysokoškolskej reformy a nástrojov použitých na dosahovanie jej hlavných cieľov
      • sumarizácia zmien vo vysokoškolskom systéme po roku 2006
      • evaluácia vysokoškolského systému Európskou asociáciou univerzít
    • cieľ prezentácie
      • zopakovaním faktov prispieť k vecnosti diskusie na konferencii
      • vyjadriť názor na zmeny po roku 2006
    • prezentácia NIE JE o návrhu ako ďalej, pretože tejto téme je venovaná osobitná časť konferencie
  • 3. Slovenské vysoké školstvo v akademickom roku 2008/2009
    • 33 vysokých škôl
      • 20 verejných
      • 3 štátne (policajná, vojenská, zdravotnícka)
      • 10 súkromných
    • počty študentov verejných a súkromných vysokých škôl v akademickom roku 2008/2009
      • celkovo 225 766 (denní 143 256 – 63,5%)
      • verejné VŠ 194 992 (denní 138 219 – 70,9%)
      • súkromné VŠ 30 774 (denní 5 037 – 16,4%)
      • podiel novoprijatých na populácii 19-ročných 71,7% (denní 45,9%) (Zdroj: Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2008, výpočty autor)
    • celkový počet študentov v akademickom roku 1999/2000 bol 125419 – nárast v akademickom roku 2008/2009 je 100 347 študentov – 80,0% (Zdroj: Návrh koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, výpočty autor)
  • 4. Dôležité dátumy pre vysoké školstvo
    • 1998/10: prvá Dzurindova vláda iniciuje reformu vysokého školstva
    • 2000/08: vláda prijíma koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva
    • 2002/02: NR SR schvaľuje nový vysokoškolský zákon
    • 2002/10: druhá Dzurindova vláda potvrdzuje kontinuitu reformy
    • 2002/10-2006/06: implementácia vysokoškolskej reformy, schválenie niekoľkých noviel zákona o vysokých školách
    • 2006-2007: evaluácia vysokého školstva Európskou asociáciou univerzít
    • 2006/07: Ficova vláda deklaruje potrebu novej koncepcie vysokoškolského vzdelávania a zmien vysokoškolského zákona
    • 2008/02: EUA predkladá správu o slovenskom vysokoškolskom systéme
    • 2006/07 – doteraz: nová koncepcia nebola zatiaľ predložená – vláda urobila však viacero zmien vysokoškolského zákona; forma zmien a v niektorých prípadoch aj ich obsah nie sú v súlade s postupmi používanými do roku 2006
  • 5. Strategický cieľ reformy vysokého školstva
    • V programovom vyhlásení vlády v oktobri 2002 bol
    • súčasne s potvrdením kontinuity vo vysokoškolskej
    • reforme formulovaný strategický cieľ vysokého
    • školstva nasledovne:
    • Efektívny vysokoškolský systém umožňujúci prístup
    • ku kvalitnému  vysokoškolskému vzdelávaniu
    • všetkým občanom, ktorí oň prejavia záujem
    • a preukážu potrebné schopnosti, a ktorý tvorí základ
    • výskumno-vývojového potenciálu Slovenska
  • 6. Slabé stránky systému identifikované na začiatku reformy
    • Koncepcia identifikovala 20 slabých stránok, medzi nimi:
    • chýbajúca koncepcia
    • neúplná legislatíva
    • nedostatočná inštitucionálna a programová diverzifikácia
    • dlhodobo nedostatočné financovanie
    • vnútorná uzavretosť vysokých škôl s tendenciou k dezintegrácii
    • legislatívne neregulované vyberanie poplatkov za niektoré druhy štúdia
    • neexistencia mechanizmov vyhodnocovania zodpovedného správania sa vysokých škôl (accountability)
  • 7. Hlavné ciele a nástroje reformy
    • 4 hlavné ciele na dvoch líniách:
      • rozšírenie prístupu pri zachovaní kvality
      • zvýšenie autonómie a posilnenie zodpovednosti (accountability)
    • 2 hlavné nástroje
      • konkurenčné prostredie (ako princíp)
      • viaczdrojové financovanie s výkonovým prideľovaním finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu
  • 8. Nástroje na rozšírenie prístupu
    • inštitucionálna diverzifikácia
      • univerzitné (23) a neuniverzitné (10) vysoké školy – proces reklasifikácie v súčasnosti prebieha (so zmenenou definíciou kategórií novelou zákona v roku 2007 a so zmenenými kritériami)
      • verejné (20), štátne (3) súkromné (10) vysoké školy – rozdelenie študentov medzi verejnými a súkromnými VŠ 86,4 % / 13,6 %
    • programová diverzifikácia
      • bolonská schéma: 3 stupne študijných programov – rozdelenie študentov: Bc-65,1% / Mgr/Ing-20,1% / spojený 1.a 2. st.-10,3%, PhD-4.5%
      • denné štúdium, externé štúdium – rozdelenie študentov 63,5% / 36,5% (Zdroj: Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2008, výpočty: autor, údaje platia pre akad. rok 2008/9)
    • posilnenie systému sociálnej podpory študentov
  • 9. Nástroje na podporu kvality
    • reforma študijných odborov a zavedenie študijných programov
    • zavedenie funkčných miest profesorov a docentov a ich obsadzovanie na dobu určitú
    • nový systém akreditácie – akreditácia jednotlivých činností a komplexná akreditácia činností vysokej školy
    • zvyšovanie objemu dotácií do vysokého školstva
    • použitie špecifických finančných nástrojov na podporu kvality, najmä:
      • závislosť dotácie od kvalifikačnej štruktúry učiteľov,
      • motivačné štipendiá
      • podpora vysokoškolského výskumu a vývoja
      • podpora kvalifikačného rastu mladých učiteľov
      • podpora používania IT, podpora budovania unikátnych pracovísk
    • zavedenie školného pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia
  • 10. Prvky autonómie
    • akademická autonómia, uskutočňovanie vzdelávania a niektorých ďalších činností je však podmienené akreditáciou
    • transformácia zo štátnych rozpočtových organizácií na verejné inštitúcie sui generis s neziskovým systémom hospodárenia
    • získanie majetku od štátu
    • financovanie prevažne štátom, ale povinnosť pokryť časť nákladov z vlastných zdrojov
    • právo používať svoj majetok na podnikateľské účely
    • organizácia od úrovne fakulty a vnútorné riadenie výlučne v kompetencii vysokých škôl
  • 11. Zodpovednosť (accountability)
    • Na posilnenie zodpovednosti sú vysoké školy
    • povinné vypracovať a zverejniť
    • dlhodobý zámer
    • výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení
    • Novým prvkom sú správne rady plniace aj
    • funkciu väzby medzi vysokou školou a
    • spoločenskou praxou
  • 12. Nový systém hospodárenia
    • Dve kategórie zmien:
    • celková zmena finančného riadenia vysokej školy
      • zavedenie viaczdrojového financovania
      • možnosť prenosu nespotrebovaných prostriedkov štátneho rozpočtu do nasledujúcich rokov
      • poskytovanie dotácií vo forme blokového grantu
      • vysoké školy vlastnia majetok
      • zviditeľnenie skutočného ekonomického stavu zavedením odpisov a akruálneho účtovníctva
      • prideľovanie kapitálových dotácií na centrálnej úrovni len na stavby, rozvojové projekty alebo väčšie rekonštrukcie
    • zmena spôsobu prideľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vysokým školám – prechod na výkonové financovanie
  • 13. Hodnotenie reformy – jún 2006
    • Hlavné úlohy v reforme na nasledujúce obdobie (Výročná
    • správe o stave vysokého školstva za rok 2005, jún 2006):
    • zhodnotiť doterajší priebeh vysokoškolskej reformy a aktualizovať postup jej ďalšej realizácie
    • venovať maximálnu pozornosť personálnemu obsadeniu AK, dobudovať sekretariát AK
    • zaviesť efektívnu možnosť odvolania sa proti návrhom AK
    • riešiť problém kvality vzdelávania, najmä u externého štúdia
    • vytvoriť register vysokoškolských učiteľov
    • rozšíriť mobilitu študentov a zamestnancov vysokých škôl
    • zvyšovať dotácie vysokým školám zo štátneho rozpočtu a ďalej zdokonaľovať metodiku ich rozpisu
  • 14. Hodnotenie reformy – jún 2006 (pokr.)
    • pokračovať v podpore zavádzania IT do života vysokých škôl, dotiahnuť projekt SOFIA, naplniť centrálny register študentov
    • vyhodnotiť doterajšie fungovanie systému nastavenia zodpovedností a právomocí jednotlivých predstaviteľov a orgánov vysokých škôl
    • zabezpečiť systém ďalšieho vzdelávania pre administratívny aparát vysokých škôl
    • spresniť a doplniť niektoré ustanovenia vysokoškolského zákona (napríklad pôsobenie zahraničných vysokých škôl, „joint degrees“, poskytovanie vysokoškolského vzdelávania dištančnou formou)
    • vypracovať dlhodobý zámer pre vysoké školstvo
    • zvýšiť podiel vysokých škôl na ďalšom vzdelávaní
    • znovu zhodnotiť spôsob poskytovania sociálnych štipendií prostredníctvom vysokých škôl, prehodnotiť plošne dotované ubytovanie a stravovanie s alternatívou na priamu formu podpory študentov
  • 15. Hodnotenie systému financovania – jún 2006
    • V spolupráci s OECD bola vypracovaná štúdia venovaná systému
    • financovania. Slabé stránky systému identifikované v štúdii:
    • systém neobsahuje účinnú možnosť zabrániť tendenciám na znižovanie kvality v oblastiach, ktoré tvoria vstupy do systému
    • počiatočné nastavenie koeficientov používaných pri rozpise (KPN a KEN) v roku 2001 bolo odôvodnené; vysokoškolský systém odvtedy prešiel vývojom, na základe ktorého je potrebné uvedené koeficienty prehodnotiť
    • systém indikátorov používaných na hodnotenie výskumu čiastočne zvýhodňuje ekonomicky náročné oblasti, v ktorých sa na riešenie výskumných projektov prideľujú v rámci grantov vyššie objemy finančných prostriedkov
    • neadresné poskytovanie príspevkov na ubytovanie
    • prideľovanie grantov na riešenie projektov až v priebehu roka
    • vzájomná nevyváženosť jednotlivých kritérií v hodnotení výkonu vo výskume
    • chýbajúca implementácia existujúcich pravidiel pre prideľovania kapitálových dotácií na stavby verejným vysokým školám
  • 16. Zmeny vo vysokom školstve po roku 2006
    • ministerstvo školstva v programovom vyhlásení z roku 2006 deklarovalo potrebu novej koncepcie vysokoškolského vzdelávania, zatiaľ však žiadnu nepredložilo a nevypracovalo ani dlhodobý zámer pre vysoké školstvo
    • uskutočnilo sa viacero zmien vo vysokoškolskom zákone a v ďalších predpisoch z oblasti vysokých škôl. Forma zmien a v niektorých prípadoch aj ich obsah nie sú v súlade s postupmi používanými do roku 2006
    • text vysokoškolského zákona pôsobí v súčasnosti nesúrodo – niektoré nové časti majú skôr charakter legislatívneho zámeru alebo popisu ako právneho predpisu a ťažko si predstaviť, ako sa podľa takéhoto znenia budú riešiť praktické otázky (napríklad časť o špecializovaných výskumných pracoviskách alebo o spoločných študijných programoch, ale aj viaceré ďalšie)
    • zmenil sa spôsob práce ministerstva a spôsob komunikácie s vysokými školami pri praktickej realizácii vysokoškolskej politiky
    • z praktického hľadiska treba hodnotiť pozitívne dokončenie implementácie registra študentov a implementáciu registra zamestnancov a registra publikačnej činnosti
  • 17. Hlavné zmeny legislatívy po roku 2006
    • zavedenie zahraničných vysokých škôl
    • zmena kategorizácie vysokých škôl
    • zavedenie špecializovaných výskumných a vývojových pracovísk ako sú inkubátory a technologické centrá
    • podrobnejšia regulácia vnútornej štruktúry súkromných vysokých škôl
    • zavedenie spoločných študijných programov
    • legislatívna úprava akademickej mobility
    • zmena spôsobu tvorby kritérií akreditácie – kritériá tvorí ministerstvo
    • zavedenie školného pre časť externých študentov
    • vypustenie základného pravidla pre motivačné štipendiá (10% študentov)
    • úpravy kritérií akreditácie
    • úpravy v metodike financovania
  • 18. Zmeny v metodike rozpisu dotácií po roku 2006
    • hlavné zmeny v rozpise dotácie na vzdelávanie
      • zvyšovanie časti dotácie na osobné náklady na vzdelávanie delenej podľa výkonu vo výskume: 20% v roku 2007, 30% v roku 2008, 35% v roku 2009
      • zrušenie rozlišovania doktorandov pred a po dizertačnej skúške
      • zrušenie osobitného koeficientu pre rozpis vecných nákladov (KEN)
      • zmena pomeru vecných nákladov na vzdelávanie a na prevádzku
      • zrušenie osobitného financovania umeleckých vysokých škôl
      • zrušenie zohľadňovania zmeny počtu študentov v novom akademickom roku
    • hlavné zmeny kritérií na hodnotenie výkonu vo výskume
      • zahrnutie všetkých interných doktorandov, nielen po dizertačnej skúške
      • skrátenie hodnotiaceho obdobia pre výstupy výskumu z 2 rokov na rok
      • doplnenie kritéria výstupov umeleckej tvorby
    • zmeny vo financovaní vysokoškolskej vedy (napríklad zrušenie financovania projektov MVTS v rámci dotácie pre vysoké školy – program 077)
    • zmeny vo financovaní rozvojových projektov (napríklad podstatné zníženie dotácií na individuálne projekty VŠ v oblasti IT v prospech centrálnych projektov)
  • 19. Pokles konzistentnosti systému po roku 2006
    • do roku 2006 sa kládol veľký dôraz na vnútornú konzistenciu reformy a jej transparentnosť, po roku 2006 systém prestáva byť vnútorne konzistentný a transparentný
    • príklad nekonzistentnosti: kritérium KZU-6 pre zaraďovanie vysokých škôl:
      • podľa KZU-6 sa pre univerzitnú vysokú školu požaduje najviac 20 študentov na „kvalifikovaného“ učiteľa (profesor, docent, učiteľ s PhD). Teda vysoká škola musí mať najmenej 50 takýchto učiteľov na 1000 študentov
      • podľa platnej metodiky financovania sa pre veterinárske odbory predpokladá 5 študentov na učiteľa, teda 200 učiteľov na 1000 študentov. Pre UVL teda stačí mať na splnenie kritéria KZU-6 25% kvalifikovaných učiteľov . Pre ekonomické odbory sa predpokladá 14 študentov na učiteľa, teda 71,4 učiteľov na 1000 študentov. Ekonomická univerzita potrebuje mať na splnenie KZU-6 70% kvalifikovaných učiteľov , teda 2,8krát viac , ako UVL
  • 20. Zníženie transparentnosti systému po roku 2006
    • strata transparentnosti začína nejednoznačnými a nedotiahnutými formuláciami v legislatíve a pokračuje v praktickej realizácii vysokoškolskej politiky (formulácia a dianie okolo KZU-6 môže slúžiť ako príklad)
    • na strate transparentnosti majú okrem ministerstva školstva podstatný podiel aj orgány reprezentácie vysokých škôl , ktorých fungovanie a správanie, najmä v prípade SRK, sa po roku 2006 tiež zmenilo – súčasný stav v SRK túto zmenu ilustruje
    • viaceré legislatívne zmeny vyvolávajú otázky, ako sa bude postupovať ďalej (napríklad: komplexné akreditácie budú o 6 rokov opäť vtesnané do 1 roka?)
  • 21. Evaluácia EUA
    • vláda SR spolu s SRK požiadala v roku 2005 Európsku asociáciu univerzít o evaluáciu slovenských vysokých škôl a o vypracovanie sektorovej správy o slovenskom vysokoškolskom systéme a jeho výskumnej kapacite
    • evaluácia prebehla v rokoch 2006 – 2007, EUA predložila sektorovú správu vo februári 2008
    • evaluácia EUA sa sústredila na
      • organizáciu a štruktúry na podporu plnenia poslania vysokých škôl,
      • efektívnosť procesov na vnútorné zabezpečenie kvality a ich význam pri rozhodovaní a strategickom plánovaní
    • hoci cieľom evaluácie EUA nebola komplexná analýza vysokoškolského systému, poskytla dôležité pripomienky a hodnotenia
  • 22. Silné stránky vysokoškolského systému podľa EUA
    • podstatné rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu
    • implementácia odporúčaní Bolonskej deklarácie
    • zavedenie skutočnej inštitucionálnej identity vysokej školy zrušením právnej subjektivity fakúlt a zavedením blokového prideľovania dotácií, o ktorých použití rozhoduje vysoká škola
    • podstatne rozšírenie autonómie vysokých škôl v porovnaní s minulosťou
    • výkonové prideľovanie dotácií vysokým školám ako aj v ich vnútri
    • obsadzovanie miest profesorov a docentov súťažným spôsobom
    • komplexný proces akreditácie, ktorý poskytuje komparatívne údaje o vysokých školách z viacerých uhlov pohľadu a umožňuje aj samozlepšovanie sa vysokých škôl
    • vysoko motivovaní zamestnanci s vôľou a kapacitou na realizáciu a udržanie zmien
    • mnoho spoločných projektov a iniciatív medzi vysokými školami a ich regionálnymi partnermi
  • 23. Slabé stránky vysokoškolského systému podľa EUA
    • Výber identifikovaných slabých stránok:
    • kvalitu vzdelávania a výskumu negatívne ovplyvnila rýchlosť a nedostatočné financovanie rozširovania systému
    • zatiaľ sa nevenovala dostatočná pozornosť rôznym potrebám študentov, a to ani v kontexte zmien v rámci implementácie bolonského procesu, ku ktorej sa pristupovalo skôr ako k formálnej štrukturálnej zmene
    • na väčšine vysokých škôl sú stále cítiť dôsledky silnej nezávislosti fakúlt v minulom období ktoré bránia prierezovým iniciatívam a finančným úsporám z centralizácie niektorých činností
    • vysokoškolský zákon ide do prílišných detailov v oblasti rozhodovacích procesov a vnútorných orgánov vysokých škôl čím bráni nastaveniu vnútorných štruktúr vysokých škôl, ktoré najlepšie vyhovujú ich zámerom
    • veľmi diverzifikovaný manažment vysokých škôl zahŕňajúci celý rad rôznych orgánov; osobitným problémom je oddelenie kompetencií a zodpovednosti (napríklad senát versus rektor)
    • ex-ante a na vstupy orientovaná externá akreditácia pre študijné programy; myšlienka vysokej školy, ktorá má vlastný záujem na zabezpečovaní kvality jej vzdelávania, nebola ešte predmetom diskusie
    • vysoká miera nedôvery a kontrolných prístupov v systéme
    • časté legislatívne zmeny a chýbajúca kontinuita rozhodnutí vlády
    • nízka kvalita strategického plánovania – strategické plány sú skôr zoznamy prianí
  • 24. Takže úspech či tragédia?
    • súčasný stav slovenského vysokoškolského systému možno napriek viacerým pozitívnym prvkom sotva hodnotiť ako úspech
    • strategický cieľ, ku ktorému sa reforma do roku 2006 snažila transparentne a konzistentne smerovať, je stále aktuálny – používané nástroje na jeho dosiahnutie je potrebné zhodnotiť a v prípade potreby upraviť
    • po roku 2006 systém stráca vnútornú konzistenciu a transparentnosť
    • možno sa obávať, že ak sa dostatočne rýchlo neuskutočnia zmeny založené na podrobnej analýze systému, bude sa pri jeho hodnotení v krátkom čase oprávnene používať slovo „tragédia“