Slovenské vysoké školstvo v 21. storočí – úspech či tragédia Peter Mederly
Obsah a cieľ prezentácie <ul><li>obsah prezentácie </li></ul><ul><ul><li>stručné zopakovanie východísk a priebehu vysokošk...
Slovenské vysoké školstvo v akademickom roku 2008/2009 <ul><li>33 vysokých škôl </li></ul><ul><ul><li>20 verejných </li></...
Dôležité dátumy pre vysoké školstvo <ul><li>1998/10:  prvá Dzurindova vláda iniciuje reformu vysokého školstva </li></ul><...
Strategický cieľ reformy vysokého školstva <ul><li>V programovom vyhlásení vlády v oktobri 2002 bol </li></ul><ul><li>súča...
Slabé stránky systému identifikované na začiatku reformy <ul><li>Koncepcia identifikovala 20 slabých stránok, medzi nimi: ...
Hlavné ciele a nástroje reformy <ul><li>4 hlavné ciele na dvoch líniách: </li></ul><ul><ul><li>rozšírenie  prístupu  pri z...
Nástroje na rozšírenie prístupu <ul><li>inštitucionálna diverzifikácia </li></ul><ul><ul><li>univerzitné (23) a neuniverzi...
Nástroje na podporu kvality <ul><li>reforma študijných odborov a zavedenie študijných programov </li></ul><ul><li>zavedeni...
Prvky autonómie <ul><li>akademická autonómia, uskutočňovanie vzdelávania a niektorých ďalších činností je však podmienené ...
Zodpovednosť (accountability) <ul><li>Na posilnenie zodpovednosti sú vysoké školy </li></ul><ul><li>povinné vypracovať a z...
Nový systém hospodárenia <ul><li>Dve kategórie zmien: </li></ul><ul><li>celková zmena finančného riadenia vysokej školy </...
Hodnotenie reformy – jún 2006 <ul><li>Hlavné úlohy v reforme na nasledujúce obdobie (Výročná  </li></ul><ul><li>správe o s...
Hodnotenie reformy – jún 2006 (pokr.) <ul><li>pokračovať v podpore zavádzania IT do života vysokých škôl, dotiahnuť projek...
Hodnotenie systému financovania – jún 2006 <ul><li>V spolupráci s OECD bola vypracovaná štúdia venovaná systému </li></ul>...
Zmeny vo vysokom školstve po roku 2006 <ul><li>ministerstvo školstva v programovom vyhlásení z roku 2006 deklarovalo potre...
Hlavné zmeny legislatívy po roku 2006 <ul><li>zavedenie zahraničných vysokých škôl </li></ul><ul><li>zmena kategorizácie v...
Zmeny v metodike rozpisu dotácií po roku 2006 <ul><li>hlavné zmeny v rozpise dotácie na vzdelávanie </li></ul><ul><ul><li>...
Pokles konzistentnosti systému po roku 2006 <ul><li>do roku 2006 sa kládol veľký dôraz na vnútornú konzistenciu reformy a ...
Zníženie transparentnosti systému po roku 2006 <ul><li>strata transparentnosti začína nejednoznačnými a nedotiahnutými for...
Evaluácia EUA <ul><li>vláda SR spolu s SRK požiadala v roku 2005 Európsku asociáciu univerzít o evaluáciu slovenských vyso...
Silné stránky vysokoškolského systému podľa EUA <ul><li>podstatné rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu </li><...
Slabé stránky vysokoškolského systému podľa EUA <ul><li>Výber identifikovaných slabých stránok: </li></ul><ul><li>kvalitu ...
Takže úspech či tragédia?  <ul><li>súčasný stav slovenského vysokoškolského systému možno napriek viacerým pozitívnym prvk...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Konferencia2009 peter mederly

729 views
686 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
729
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
138
Actions
Shares
0
Downloads
3
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Konferencia2009 peter mederly

  1. 1. Slovenské vysoké školstvo v 21. storočí – úspech či tragédia Peter Mederly
  2. 2. Obsah a cieľ prezentácie <ul><li>obsah prezentácie </li></ul><ul><ul><li>stručné zopakovanie východísk a priebehu vysokoškolskej reformy a nástrojov použitých na dosahovanie jej hlavných cieľov </li></ul></ul><ul><ul><li>sumarizácia zmien vo vysokoškolskom systéme po roku 2006 </li></ul></ul><ul><ul><li>evaluácia vysokoškolského systému Európskou asociáciou univerzít </li></ul></ul><ul><li>cieľ prezentácie </li></ul><ul><ul><li>zopakovaním faktov prispieť k vecnosti diskusie na konferencii </li></ul></ul><ul><ul><li>vyjadriť názor na zmeny po roku 2006 </li></ul></ul><ul><li>prezentácia NIE JE o návrhu ako ďalej, pretože tejto téme je venovaná osobitná časť konferencie </li></ul>
  3. 3. Slovenské vysoké školstvo v akademickom roku 2008/2009 <ul><li>33 vysokých škôl </li></ul><ul><ul><li>20 verejných </li></ul></ul><ul><ul><li>3 štátne (policajná, vojenská, zdravotnícka) </li></ul></ul><ul><ul><li>10 súkromných </li></ul></ul><ul><li>počty študentov verejných a súkromných vysokých škôl v akademickom roku 2008/2009 </li></ul><ul><ul><li>celkovo 225 766 (denní 143 256 – 63,5%) </li></ul></ul><ul><ul><li>verejné VŠ 194 992 (denní 138 219 – 70,9%) </li></ul></ul><ul><ul><li>súkromné VŠ 30 774 (denní 5 037 – 16,4%) </li></ul></ul><ul><ul><li>podiel novoprijatých na populácii 19-ročných 71,7% (denní 45,9%) (Zdroj: Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2008, výpočty autor) </li></ul></ul><ul><li>celkový počet študentov v akademickom roku 1999/2000 bol 125419 – nárast v akademickom roku 2008/2009 je 100 347 študentov – 80,0% (Zdroj: Návrh koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, výpočty autor) </li></ul>
  4. 4. Dôležité dátumy pre vysoké školstvo <ul><li>1998/10: prvá Dzurindova vláda iniciuje reformu vysokého školstva </li></ul><ul><li>2000/08: vláda prijíma koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva </li></ul><ul><li>2002/02: NR SR schvaľuje nový vysokoškolský zákon </li></ul><ul><li>2002/10: druhá Dzurindova vláda potvrdzuje kontinuitu reformy </li></ul><ul><li>2002/10-2006/06: implementácia vysokoškolskej reformy, schválenie niekoľkých noviel zákona o vysokých školách </li></ul><ul><li>2006-2007: evaluácia vysokého školstva Európskou asociáciou univerzít </li></ul><ul><li>2006/07: Ficova vláda deklaruje potrebu novej koncepcie vysokoškolského vzdelávania a zmien vysokoškolského zákona </li></ul><ul><li>2008/02: EUA predkladá správu o slovenskom vysokoškolskom systéme </li></ul><ul><li>2006/07 – doteraz: nová koncepcia nebola zatiaľ predložená – vláda urobila však viacero zmien vysokoškolského zákona; forma zmien a v niektorých prípadoch aj ich obsah nie sú v súlade s postupmi používanými do roku 2006 </li></ul>
  5. 5. Strategický cieľ reformy vysokého školstva <ul><li>V programovom vyhlásení vlády v oktobri 2002 bol </li></ul><ul><li>súčasne s potvrdením kontinuity vo vysokoškolskej </li></ul><ul><li>reforme formulovaný strategický cieľ vysokého </li></ul><ul><li>školstva nasledovne: </li></ul><ul><li>Efektívny vysokoškolský systém umožňujúci prístup </li></ul><ul><li>ku kvalitnému  vysokoškolskému vzdelávaniu </li></ul><ul><li>všetkým občanom, ktorí oň prejavia záujem </li></ul><ul><li>a preukážu potrebné schopnosti, a ktorý tvorí základ </li></ul><ul><li>výskumno-vývojového potenciálu Slovenska </li></ul>
  6. 6. Slabé stránky systému identifikované na začiatku reformy <ul><li>Koncepcia identifikovala 20 slabých stránok, medzi nimi: </li></ul><ul><li>chýbajúca koncepcia </li></ul><ul><li>neúplná legislatíva </li></ul><ul><li>nedostatočná inštitucionálna a programová diverzifikácia </li></ul><ul><li>dlhodobo nedostatočné financovanie </li></ul><ul><li>vnútorná uzavretosť vysokých škôl s tendenciou k dezintegrácii </li></ul><ul><li>legislatívne neregulované vyberanie poplatkov za niektoré druhy štúdia </li></ul><ul><li>neexistencia mechanizmov vyhodnocovania zodpovedného správania sa vysokých škôl (accountability) </li></ul>
  7. 7. Hlavné ciele a nástroje reformy <ul><li>4 hlavné ciele na dvoch líniách: </li></ul><ul><ul><li>rozšírenie prístupu pri zachovaní kvality </li></ul></ul><ul><ul><li>zvýšenie autonómie a posilnenie zodpovednosti (accountability) </li></ul></ul><ul><li>2 hlavné nástroje </li></ul><ul><ul><li>konkurenčné prostredie (ako princíp) </li></ul></ul><ul><ul><li>viaczdrojové financovanie s výkonovým prideľovaním finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu </li></ul></ul>
  8. 8. Nástroje na rozšírenie prístupu <ul><li>inštitucionálna diverzifikácia </li></ul><ul><ul><li>univerzitné (23) a neuniverzitné (10) vysoké školy – proces reklasifikácie v súčasnosti prebieha (so zmenenou definíciou kategórií novelou zákona v roku 2007 a so zmenenými kritériami) </li></ul></ul><ul><ul><li>verejné (20), štátne (3) súkromné (10) vysoké školy – rozdelenie študentov medzi verejnými a súkromnými VŠ 86,4 % / 13,6 % </li></ul></ul><ul><li>programová diverzifikácia </li></ul><ul><ul><li>bolonská schéma: 3 stupne študijných programov – rozdelenie študentov: Bc-65,1% / Mgr/Ing-20,1% / spojený 1.a 2. st.-10,3%, PhD-4.5% </li></ul></ul><ul><ul><li>denné štúdium, externé štúdium – rozdelenie študentov 63,5% / 36,5% (Zdroj: Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2008, výpočty: autor, údaje platia pre akad. rok 2008/9) </li></ul></ul><ul><li>posilnenie systému sociálnej podpory študentov </li></ul>
  9. 9. Nástroje na podporu kvality <ul><li>reforma študijných odborov a zavedenie študijných programov </li></ul><ul><li>zavedenie funkčných miest profesorov a docentov a ich obsadzovanie na dobu určitú </li></ul><ul><li>nový systém akreditácie – akreditácia jednotlivých činností a komplexná akreditácia činností vysokej školy </li></ul><ul><li>zvyšovanie objemu dotácií do vysokého školstva </li></ul><ul><li>použitie špecifických finančných nástrojov na podporu kvality, najmä: </li></ul><ul><ul><li>závislosť dotácie od kvalifikačnej štruktúry učiteľov, </li></ul></ul><ul><ul><li>motivačné štipendiá </li></ul></ul><ul><ul><li>podpora vysokoškolského výskumu a vývoja </li></ul></ul><ul><ul><li>podpora kvalifikačného rastu mladých učiteľov </li></ul></ul><ul><ul><li>podpora používania IT, podpora budovania unikátnych pracovísk </li></ul></ul><ul><li>zavedenie školného pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia </li></ul>
  10. 10. Prvky autonómie <ul><li>akademická autonómia, uskutočňovanie vzdelávania a niektorých ďalších činností je však podmienené akreditáciou </li></ul><ul><li>transformácia zo štátnych rozpočtových organizácií na verejné inštitúcie sui generis s neziskovým systémom hospodárenia </li></ul><ul><li>získanie majetku od štátu </li></ul><ul><li>financovanie prevažne štátom, ale povinnosť pokryť časť nákladov z vlastných zdrojov </li></ul><ul><li>právo používať svoj majetok na podnikateľské účely </li></ul><ul><li>organizácia od úrovne fakulty a vnútorné riadenie výlučne v kompetencii vysokých škôl </li></ul>
  11. 11. Zodpovednosť (accountability) <ul><li>Na posilnenie zodpovednosti sú vysoké školy </li></ul><ul><li>povinné vypracovať a zverejniť </li></ul><ul><li>dlhodobý zámer </li></ul><ul><li>výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení </li></ul><ul><li>Novým prvkom sú správne rady plniace aj </li></ul><ul><li>funkciu väzby medzi vysokou školou a </li></ul><ul><li>spoločenskou praxou </li></ul>
  12. 12. Nový systém hospodárenia <ul><li>Dve kategórie zmien: </li></ul><ul><li>celková zmena finančného riadenia vysokej školy </li></ul><ul><ul><li>zavedenie viaczdrojového financovania </li></ul></ul><ul><ul><li>možnosť prenosu nespotrebovaných prostriedkov štátneho rozpočtu do nasledujúcich rokov </li></ul></ul><ul><ul><li>poskytovanie dotácií vo forme blokového grantu </li></ul></ul><ul><ul><li>vysoké školy vlastnia majetok </li></ul></ul><ul><ul><li>zviditeľnenie skutočného ekonomického stavu zavedením odpisov a akruálneho účtovníctva </li></ul></ul><ul><ul><li>prideľovanie kapitálových dotácií na centrálnej úrovni len na stavby, rozvojové projekty alebo väčšie rekonštrukcie </li></ul></ul><ul><li>zmena spôsobu prideľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vysokým školám – prechod na výkonové financovanie </li></ul>
  13. 13. Hodnotenie reformy – jún 2006 <ul><li>Hlavné úlohy v reforme na nasledujúce obdobie (Výročná </li></ul><ul><li>správe o stave vysokého školstva za rok 2005, jún 2006): </li></ul><ul><li>zhodnotiť doterajší priebeh vysokoškolskej reformy a aktualizovať postup jej ďalšej realizácie </li></ul><ul><li>venovať maximálnu pozornosť personálnemu obsadeniu AK, dobudovať sekretariát AK </li></ul><ul><li>zaviesť efektívnu možnosť odvolania sa proti návrhom AK </li></ul><ul><li>riešiť problém kvality vzdelávania, najmä u externého štúdia </li></ul><ul><li>vytvoriť register vysokoškolských učiteľov </li></ul><ul><li>rozšíriť mobilitu študentov a zamestnancov vysokých škôl </li></ul><ul><li>zvyšovať dotácie vysokým školám zo štátneho rozpočtu a ďalej zdokonaľovať metodiku ich rozpisu </li></ul>
  14. 14. Hodnotenie reformy – jún 2006 (pokr.) <ul><li>pokračovať v podpore zavádzania IT do života vysokých škôl, dotiahnuť projekt SOFIA, naplniť centrálny register študentov </li></ul><ul><li>vyhodnotiť doterajšie fungovanie systému nastavenia zodpovedností a právomocí jednotlivých predstaviteľov a orgánov vysokých škôl </li></ul><ul><li>zabezpečiť systém ďalšieho vzdelávania pre administratívny aparát vysokých škôl </li></ul><ul><li>spresniť a doplniť niektoré ustanovenia vysokoškolského zákona (napríklad pôsobenie zahraničných vysokých škôl, „joint degrees“, poskytovanie vysokoškolského vzdelávania dištančnou formou) </li></ul><ul><li>vypracovať dlhodobý zámer pre vysoké školstvo </li></ul><ul><li>zvýšiť podiel vysokých škôl na ďalšom vzdelávaní </li></ul><ul><li>znovu zhodnotiť spôsob poskytovania sociálnych štipendií prostredníctvom vysokých škôl, prehodnotiť plošne dotované ubytovanie a stravovanie s alternatívou na priamu formu podpory študentov </li></ul>
  15. 15. Hodnotenie systému financovania – jún 2006 <ul><li>V spolupráci s OECD bola vypracovaná štúdia venovaná systému </li></ul><ul><li>financovania. Slabé stránky systému identifikované v štúdii: </li></ul><ul><li>systém neobsahuje účinnú možnosť zabrániť tendenciám na znižovanie kvality v oblastiach, ktoré tvoria vstupy do systému </li></ul><ul><li>počiatočné nastavenie koeficientov používaných pri rozpise (KPN a KEN) v roku 2001 bolo odôvodnené; vysokoškolský systém odvtedy prešiel vývojom, na základe ktorého je potrebné uvedené koeficienty prehodnotiť </li></ul><ul><li>systém indikátorov používaných na hodnotenie výskumu čiastočne zvýhodňuje ekonomicky náročné oblasti, v ktorých sa na riešenie výskumných projektov prideľujú v rámci grantov vyššie objemy finančných prostriedkov </li></ul><ul><li>neadresné poskytovanie príspevkov na ubytovanie </li></ul><ul><li>prideľovanie grantov na riešenie projektov až v priebehu roka </li></ul><ul><li>vzájomná nevyváženosť jednotlivých kritérií v hodnotení výkonu vo výskume </li></ul><ul><li>chýbajúca implementácia existujúcich pravidiel pre prideľovania kapitálových dotácií na stavby verejným vysokým školám </li></ul>
  16. 16. Zmeny vo vysokom školstve po roku 2006 <ul><li>ministerstvo školstva v programovom vyhlásení z roku 2006 deklarovalo potrebu novej koncepcie vysokoškolského vzdelávania, zatiaľ však žiadnu nepredložilo a nevypracovalo ani dlhodobý zámer pre vysoké školstvo </li></ul><ul><li>uskutočnilo sa viacero zmien vo vysokoškolskom zákone a v ďalších predpisoch z oblasti vysokých škôl. Forma zmien a v niektorých prípadoch aj ich obsah nie sú v súlade s postupmi používanými do roku 2006 </li></ul><ul><li>text vysokoškolského zákona pôsobí v súčasnosti nesúrodo – niektoré nové časti majú skôr charakter legislatívneho zámeru alebo popisu ako právneho predpisu a ťažko si predstaviť, ako sa podľa takéhoto znenia budú riešiť praktické otázky (napríklad časť o špecializovaných výskumných pracoviskách alebo o spoločných študijných programoch, ale aj viaceré ďalšie) </li></ul><ul><li>zmenil sa spôsob práce ministerstva a spôsob komunikácie s vysokými školami pri praktickej realizácii vysokoškolskej politiky </li></ul><ul><li>z praktického hľadiska treba hodnotiť pozitívne dokončenie implementácie registra študentov a implementáciu registra zamestnancov a registra publikačnej činnosti </li></ul>
  17. 17. Hlavné zmeny legislatívy po roku 2006 <ul><li>zavedenie zahraničných vysokých škôl </li></ul><ul><li>zmena kategorizácie vysokých škôl </li></ul><ul><li>zavedenie špecializovaných výskumných a vývojových pracovísk ako sú inkubátory a technologické centrá </li></ul><ul><li>podrobnejšia regulácia vnútornej štruktúry súkromných vysokých škôl </li></ul><ul><li>zavedenie spoločných študijných programov </li></ul><ul><li>legislatívna úprava akademickej mobility </li></ul><ul><li>zmena spôsobu tvorby kritérií akreditácie – kritériá tvorí ministerstvo </li></ul><ul><li>zavedenie školného pre časť externých študentov </li></ul><ul><li>vypustenie základného pravidla pre motivačné štipendiá (10% študentov) </li></ul><ul><li>úpravy kritérií akreditácie </li></ul><ul><li>úpravy v metodike financovania </li></ul>
  18. 18. Zmeny v metodike rozpisu dotácií po roku 2006 <ul><li>hlavné zmeny v rozpise dotácie na vzdelávanie </li></ul><ul><ul><li>zvyšovanie časti dotácie na osobné náklady na vzdelávanie delenej podľa výkonu vo výskume: 20% v roku 2007, 30% v roku 2008, 35% v roku 2009 </li></ul></ul><ul><ul><li>zrušenie rozlišovania doktorandov pred a po dizertačnej skúške </li></ul></ul><ul><ul><li>zrušenie osobitného koeficientu pre rozpis vecných nákladov (KEN) </li></ul></ul><ul><ul><li>zmena pomeru vecných nákladov na vzdelávanie a na prevádzku </li></ul></ul><ul><ul><li>zrušenie osobitného financovania umeleckých vysokých škôl </li></ul></ul><ul><ul><li>zrušenie zohľadňovania zmeny počtu študentov v novom akademickom roku </li></ul></ul><ul><li>hlavné zmeny kritérií na hodnotenie výkonu vo výskume </li></ul><ul><ul><li>zahrnutie všetkých interných doktorandov, nielen po dizertačnej skúške </li></ul></ul><ul><ul><li>skrátenie hodnotiaceho obdobia pre výstupy výskumu z 2 rokov na rok </li></ul></ul><ul><ul><li>doplnenie kritéria výstupov umeleckej tvorby </li></ul></ul><ul><li>zmeny vo financovaní vysokoškolskej vedy (napríklad zrušenie financovania projektov MVTS v rámci dotácie pre vysoké školy – program 077) </li></ul><ul><li>zmeny vo financovaní rozvojových projektov (napríklad podstatné zníženie dotácií na individuálne projekty VŠ v oblasti IT v prospech centrálnych projektov) </li></ul>
  19. 19. Pokles konzistentnosti systému po roku 2006 <ul><li>do roku 2006 sa kládol veľký dôraz na vnútornú konzistenciu reformy a jej transparentnosť, po roku 2006 systém prestáva byť vnútorne konzistentný a transparentný </li></ul><ul><li>príklad nekonzistentnosti: kritérium KZU-6 pre zaraďovanie vysokých škôl: </li></ul><ul><ul><li>podľa KZU-6 sa pre univerzitnú vysokú školu požaduje najviac 20 študentov na „kvalifikovaného“ učiteľa (profesor, docent, učiteľ s PhD). Teda vysoká škola musí mať najmenej 50 takýchto učiteľov na 1000 študentov </li></ul></ul><ul><ul><li>podľa platnej metodiky financovania sa pre veterinárske odbory predpokladá 5 študentov na učiteľa, teda 200 učiteľov na 1000 študentov. Pre UVL teda stačí mať na splnenie kritéria KZU-6 25% kvalifikovaných učiteľov . Pre ekonomické odbory sa predpokladá 14 študentov na učiteľa, teda 71,4 učiteľov na 1000 študentov. Ekonomická univerzita potrebuje mať na splnenie KZU-6 70% kvalifikovaných učiteľov , teda 2,8krát viac , ako UVL </li></ul></ul>
  20. 20. Zníženie transparentnosti systému po roku 2006 <ul><li>strata transparentnosti začína nejednoznačnými a nedotiahnutými formuláciami v legislatíve a pokračuje v praktickej realizácii vysokoškolskej politiky (formulácia a dianie okolo KZU-6 môže slúžiť ako príklad) </li></ul><ul><li>na strate transparentnosti majú okrem ministerstva školstva podstatný podiel aj orgány reprezentácie vysokých škôl , ktorých fungovanie a správanie, najmä v prípade SRK, sa po roku 2006 tiež zmenilo – súčasný stav v SRK túto zmenu ilustruje </li></ul><ul><li>viaceré legislatívne zmeny vyvolávajú otázky, ako sa bude postupovať ďalej (napríklad: komplexné akreditácie budú o 6 rokov opäť vtesnané do 1 roka?) </li></ul>
  21. 21. Evaluácia EUA <ul><li>vláda SR spolu s SRK požiadala v roku 2005 Európsku asociáciu univerzít o evaluáciu slovenských vysokých škôl a o vypracovanie sektorovej správy o slovenskom vysokoškolskom systéme a jeho výskumnej kapacite </li></ul><ul><li>evaluácia prebehla v rokoch 2006 – 2007, EUA predložila sektorovú správu vo februári 2008 </li></ul><ul><li>evaluácia EUA sa sústredila na </li></ul><ul><ul><li>organizáciu a štruktúry na podporu plnenia poslania vysokých škôl, </li></ul></ul><ul><ul><li>efektívnosť procesov na vnútorné zabezpečenie kvality a ich význam pri rozhodovaní a strategickom plánovaní </li></ul></ul><ul><li>hoci cieľom evaluácie EUA nebola komplexná analýza vysokoškolského systému, poskytla dôležité pripomienky a hodnotenia </li></ul>
  22. 22. Silné stránky vysokoškolského systému podľa EUA <ul><li>podstatné rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu </li></ul><ul><li>implementácia odporúčaní Bolonskej deklarácie </li></ul><ul><li>zavedenie skutočnej inštitucionálnej identity vysokej školy zrušením právnej subjektivity fakúlt a zavedením blokového prideľovania dotácií, o ktorých použití rozhoduje vysoká škola </li></ul><ul><li>podstatne rozšírenie autonómie vysokých škôl v porovnaní s minulosťou </li></ul><ul><li>výkonové prideľovanie dotácií vysokým školám ako aj v ich vnútri </li></ul><ul><li>obsadzovanie miest profesorov a docentov súťažným spôsobom </li></ul><ul><li>komplexný proces akreditácie, ktorý poskytuje komparatívne údaje o vysokých školách z viacerých uhlov pohľadu a umožňuje aj samozlepšovanie sa vysokých škôl </li></ul><ul><li>vysoko motivovaní zamestnanci s vôľou a kapacitou na realizáciu a udržanie zmien </li></ul><ul><li>mnoho spoločných projektov a iniciatív medzi vysokými školami a ich regionálnymi partnermi </li></ul>
  23. 23. Slabé stránky vysokoškolského systému podľa EUA <ul><li>Výber identifikovaných slabých stránok: </li></ul><ul><li>kvalitu vzdelávania a výskumu negatívne ovplyvnila rýchlosť a nedostatočné financovanie rozširovania systému </li></ul><ul><li>zatiaľ sa nevenovala dostatočná pozornosť rôznym potrebám študentov, a to ani v kontexte zmien v rámci implementácie bolonského procesu, ku ktorej sa pristupovalo skôr ako k formálnej štrukturálnej zmene </li></ul><ul><li>na väčšine vysokých škôl sú stále cítiť dôsledky silnej nezávislosti fakúlt v minulom období ktoré bránia prierezovým iniciatívam a finančným úsporám z centralizácie niektorých činností </li></ul><ul><li>vysokoškolský zákon ide do prílišných detailov v oblasti rozhodovacích procesov a vnútorných orgánov vysokých škôl čím bráni nastaveniu vnútorných štruktúr vysokých škôl, ktoré najlepšie vyhovujú ich zámerom </li></ul><ul><li>veľmi diverzifikovaný manažment vysokých škôl zahŕňajúci celý rad rôznych orgánov; osobitným problémom je oddelenie kompetencií a zodpovednosti (napríklad senát versus rektor) </li></ul><ul><li>ex-ante a na vstupy orientovaná externá akreditácia pre študijné programy; myšlienka vysokej školy, ktorá má vlastný záujem na zabezpečovaní kvality jej vzdelávania, nebola ešte predmetom diskusie </li></ul><ul><li>vysoká miera nedôvery a kontrolných prístupov v systéme </li></ul><ul><li>časté legislatívne zmeny a chýbajúca kontinuita rozhodnutí vlády </li></ul><ul><li>nízka kvalita strategického plánovania – strategické plány sú skôr zoznamy prianí </li></ul>
  24. 24. Takže úspech či tragédia? <ul><li>súčasný stav slovenského vysokoškolského systému možno napriek viacerým pozitívnym prvkom sotva hodnotiť ako úspech </li></ul><ul><li>strategický cieľ, ku ktorému sa reforma do roku 2006 snažila transparentne a konzistentne smerovať, je stále aktuálny – používané nástroje na jeho dosiahnutie je potrebné zhodnotiť a v prípade potreby upraviť </li></ul><ul><li>po roku 2006 systém stráca vnútornú konzistenciu a transparentnosť </li></ul><ul><li>možno sa obávať, že ak sa dostatočne rýchlo neuskutočnia zmeny založené na podrobnej analýze systému, bude sa pri jeho hodnotení v krátkom čase oprávnene používať slovo „tragédia“ </li></ul>

×