newsletter                                                                               marec 2008 | číslo 1 | ročník 2  ...
Slovenskí matematici                                                                        organizuje najmä mladšia komun...
zamyslenie.     Neustálym problémom je udržať spo-ločensky neobíditeľnú činnosť profesio-nálnych združení a s ňou súvisiac...
Tabuľka 1.          Slovenskí matematici pôsobiaci na zahraničných akademických pracoviskácha                             ...
pokračovanie Tabuľka 1. Slovenskí matematici pôsobiaci na zahraničných akademických pracoviskácha                         ...
Slovenskí fyzici                                                                                     storočia prijímať na ...
mesačný príjem. Pôvodná idea bola až zvýše-nie o 100 %. Projekt bol schválený, zvýšeniesa nepodarilo dosiahnuť v pôvodne z...
Tabuľka 1.           Slovenskí fyzici pôsobiaci na zahraničných akademických inštitúciách ta                              ...
pokračovanie Tabuľka 1. Slovenskí fyzici pôsobiaci na zahraničných akademických inštitúciách                              ...
Z korešpondencie                                                                                                      diel...
bolo na inú debatu. Len v skratke naznačím,       širšiu diskusiu.                                   Matfyz práve prešiel ...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Newsletter 2008 01

777 views
718 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
777
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
4
Actions
Shares
0
Downloads
2
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Newsletter 2008 01

  1. 1. newsletter marec 2008 | číslo 1 | ročník 2 Editorial téma čísla Matematici a fyzici Z iniciatívy prof. Pavla Brunovského sme sapokúsili zostaviť zoznamy „slovenských matema-tikov a fyzikov pôsobiacich v zahraničí“. Termínv úvodzovkách je podrobnejšie „definovaný“v článkoch v tomto čísle ARRA Newslettera.Zoznam matematikov zostavil P. Brunovský aspísal k tomu aj článok. Podobnú informáciu o v zahraničífyzikoch spísali J. Pišút s N. Pišútovou. V súvislosti s prácou absolventov sloven-ských vysokých škôl v zahraničí sa niekedy po-užíva termín „brain drain“. V minulosti boloniekoľko vĺn, v ktorých Slováci odchádzali zaprácou do zahraničia. Ťažko to vnímali aj našiklasici. Tu je jedna ukážka: ... Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí, po tom šírom sveta poli na chlebovej postati. Každý svojou pošiel stranou, hnaný žitia nevôľou. V osamelých sa havranov zmenil kŕdeľ sokolov. ... Áno, verše sú od Andreja Sládkoviča, a ak v čísle nájdetevám pri tom znie aj hudba, tak je to asi tá, ktorúzložil Viliam Figuš – Bystrý. Vtedy to bol skôr„manpower drain“ ako „brain drain“, ale aj tak z Slovenskí matematici v zahraničítoho bolo klasikovi smutno. autor: Pavel Brunovský Dnes sa na prácu slovenských matematikov Pohľad na odchod slovenských matematikov na zahraničné pracoviskáa fyzikov v zahraničí nepozeráme tak smutne– podrobnejšie o tom v článkoch v tomto čísle strana 2ARRA Newslettera. Slovenskí fyzici v zahraničí Slovenskí matematici a fyzici pôsobiaci vzahraničí sú intelektuálnou kapacitou, ktorú ješkoda nevyužiť, alebo sa o to aspoň nepokúsiť. autor: Ján Pišút a Neva PišútováPoznajú systémy vzdelávania a výskumu v zahra-ničí a vedeli by ich porovnať s tým, čo si pamä- Odchod slovenských fyzikov do zahraničia – pohroma alebo priležitosť?tajú z čias svojich štúdií na Slovensku. Privítame strana 5príspevky o ich skúsenostiach s vedou a vzdelá-vaním v zahraničí, rovnako ako ich odporúčaniaa návrhy na zmeny v týchto oblastiach na Slo-vensku. Krátke ukážky z doterajšej korešponden- Názory a komentárecie uvádzame aj v tomto čísle. Z korešpondencie s absolventmi Matfyzu, Ján Pišút strana 8 Uvažujeme aj o vytvorení asociácie či spolkuslovenských matematikov a fyzikov (alebo absol-ventov MatFyzu) pôsobiacich v zahraničí a o vy-tvorení web stránky. Vopred ďakujeme za ďalšie námety. Ján Pišút
  2. 2. Slovenskí matematici organizuje najmä mladšia komunita, ale- bo nedávna konferencia z príležitosti 70. narodenín A. Rosu nasvedčujú, že sloven-v zahraničí skí matematici udržujú navzájom hranice presahujúce intenzívne styky. Vznik slovenskej vedeckej diaspóry má pre Slovensko ešte význam, presahu- júci oblasť vedy. Tvorí protiváhu staršej emigrácii, ktorej organizovaná časť bolaprof. Pavel Brunovský spravidla na nízkej vzdelanostnej úrovni. Vďaka antagonistickým politickým názo-Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK rom bola roztrieštená a neplnila funkciu, ktorú plnila poľská alebo maďarská emig- rácia. Preto sa paradoxne počiatočnej po-Mnohí slovenskí Mladí talentovaní MateMatici od- moci slovenskej vedeckej a intelektuálnejchádzajú do zahraničia. je to zrkadlo, v ktoroM komunite po páde totality dostalo skôr odMožno uzrieť obraz slovenského vysokého českej ako od slovenskej emigrácie. Problémom mobility slovenských ma-školstva. na jednej strane nedostatočné pod- tematikov je jej úplná jednosmernosť –Mienky pre uplatnenie Mladých vedcov a na druhej Slovensko je na samotnom konci reťazca.schopnosť súčasných vysokých škôl vychovávať Viem tuším o jednom - dvoch prípadoch matematikov, ktorí na Slovensko pribudlikvalitných absolventov schopných uplatniť sa zo zahraničia. Pri rečovej bariére, biednena tých najlepších univerzitách vo svete. rozvinutej a nefunkčnej infraštruktúre, trvalo sa zhoršujúcich materiálnych pod- Na začiatok prosím čitateľa, aby sa na Predovšetkým si treba uvedomiť, že mienkach to nie je nič prekvapujúce.chvíľu zahľadel do dvoch tabuliek na kon- nejde o nič mimoriadne. Vedci a učenci Efekt tejto jednosmernosti je umoc-ci textu. sa odjakživa sťahovali buď za mecenášmi nený tým, že v porovnaní s okolitými Možno z nich urobiť dva extrémne, (dnes by sme povedali sponzormi), alebo krajinami je slovenská matematická obecnaivne zjednodušujúce závery. Prvým je, neskôr do štátmi podporovaných vedec- oveľa užšia – posledný World Directoryže sú dôkazom o vykrádaní mozgov, že kých centier. Prekážky tomuto pohybu of Mathematicians z r. 2002 uvádza 135vlastne nemá význam vychovávať vysoko položila vlastne iba druhá svetová vojna slovenských tvorivých matematikov opro-kvalifikovaných odborníkov, lebo aj tak a jej následky. Po otvorení hraníc nie je ti 417 českým, 390 maďarským, 331 ra-odídu do cudziny. Druhým je, že naše vy- už kvalitatívny rozdiel medzi tým, že sa kúskym a 1 579 poľským matematikom .soké školy sú vlastne celkom kvalitné, ak niekto zmení svoje pôsobisko z Prešova Takto má – na rozdiel od susedov – prob-sa toľko ich absolventov uplatní v zahra- do Bratislavy, alebo z Bratislavy do Lon- lém s udržovaním vedeckého života a za-ničí. dýna. bezpečovaním organizačných a spoločen- Ani jeden z týchto záverov nepovažu- Ešte v dobách totality sme vedcom z ských funkcií.jem za priliehavý. Napriek tomu sú tabuľ- okolitých krajín (najmä z Poľska a Ma- Oproti minulosti sa veľmi zúžila integ-ky poučné – iba v nich treba vedieť čítať. ďarska) závideli nielen väčšiu liberálnosť rujúca stredná generácia, ktorá prostred- K tomu treba predovšetkým presnejšie ich vrchností pri povoľovaní zahraničných níctvom pravidelných seminárov a nadvä-definovať pojmy. Adjektívum „slovenský“ ciest, ale aj účinnú pomoc od ich počet- zujúcich letných škôl organizovala vedeckýje chápaný veľmi široko. Vyjadruje to, že ných zahraničných vedeckých enkláv pri život. Paradoxne sa negatívne prejavilo, žesi dotyčný mohol – možno za iných okol- nadväzovaní kontaktov. Počas totality asi generácia súčasných štyridsiatnikov a päť-ností - za pôsobisko zvoliť akademickú jediný slovenský matematik, ktorý pozý- desiatnikov dosiahla nebývalú úroveň ainštitúciu na Slovensku. To znamená, že val k sebe kolegov z diskrétnej matema- poľahky našla uplatnenie v zahraničí.rozpráva po slovensky alebo po česky, na tiky (a drobnými lesťami dokázal preka- V 80. a na začiatku 90. rokoch pôsobi-Slovensku vyrastal, študoval alebo pôsobil. bátiť naše bdelé orgány), bol A. Rosa na lo na bratislavskom Matfyze do 10 pravi-Na druhej strane som dosť úzko chápal Mc Master University. Z tabuliek možno delných vedeckých seminárov z rozličnýchvymedzenie matematika, napríklad som vypozorovať, že po páde totality sa zrodili oblastí matematiky, v ktorých sa rodil ve-medzi matematikov nezahrnul informati- ďalšie slovenských enklávy, napríklad na decký dorast. Na nadväzujúce letné školykov ani matematických fyzikov. Jednak by Simor Fraser U. (diskrétna matematika), prichádzali kvalitní zahraniční prednáša-som to sotva zvládol, jednak som nechcel U. Gent (numerická matematika), U. of telia, čím sa do určitej miery kompenzo-kolegom z týchto príbuzných odborov za- Minnesota (diferenciálne rovnice), alebo vala obmedzenosť kontaktov so zahrani-sahovať do ich teritória. Vanderbildt University. Vďaka nim majú čím. Táto potreba dnes nie je vzhľadom Poďme sa teda pozrieť na vyššie spomí- dnes mladí vedci zo Slovenska širšiu opo- na väčšie možnosti mobility natoľko na-nané dva extrémne závery. Možno odchod ru v zahraničí pri nadväzovaní kontaktov, liehavou, ale skutočnosť, že činnosť býva-vedcov do zahraničia považovať pre Slo- hľadaní školiteľov, alebo získavaní infor- lej intenzity dnes na Matfyze vykazujú 1vensko za negatívum? mácií. Týždne absolventov Matfyzu, ktoré – 2 semináre, je predsa len dôvodom na2 ARRA newsletter | marec 2008
  3. 3. zamyslenie. Neustálym problémom je udržať spo-ločensky neobíditeľnú činnosť profesio-nálnych združení a s ňou súvisiace zastú-penie v medzinárodných matematickýchspoločnostiach. Na porovnanie: sídlompredsedu Svetovej matematickej únieLászló Lovásza sa stala na nasledujúceštyri roky Budapešť po tom, čo sa Lovászpo dlhšom pobyte vrátil do Maďarska.Zvyšujúca sa byrokratizácia štúdia a vedyvedie k tomu, že tvoriví pracovníci stojapred voľbou buď venovať neúmerne veľačasu neproduktívnym administratívnymčinnostiam, alebo sa im vyhnúť. Ešte horšia je situácia u mladších roč-níkov. Dokonca taká zlá, že do budúc-nosti ohrozuje reprodukčnú schopnosťmatematiky. Tak napríklad v základnejmatematickej disciplíne – matematickej ky dobrá škola. Spektrum kvality a prestí- doktorandský (graduate) stupeň. Skutoč-analýze – sotva nájdeme v súčasnosti na že je široké a rozdiely môžu byť aj medzi nosť je taká, že americké vysoké školy súFMFI pracovníka pod 40 rokov, ktorý rozličnými pracoviskami jednej školy. A vlastne medzinárodné. Zbierajú smotán-by mal reálnu šancu splniť podmienky matematik, ktorý sa rozhodol pre domáce ku absolventov nižších stupňov vysoko-na habilitáciu za docenta. Záujemcov o alebo menej prestížne pracovisko, nemusí školského vzdelania z celého sveta, kde užštúdium matematiky oproti minulosti byť horší od kolegu na zvučnejšej škole. ťažko hovoriť o ich prevahe.ubudlo. Prispieva k tomu vo veľkej miere Naopak to neplatí – priemerný ma- Pre európske vysoké školy je tragédiou,aj skutočnosť, že veľká časť nadaných štu- tematik sa na školu, ktorá si stráži svoje že Bolonský proces (a Slovensko servilnedentov predovšetkým z vidieka odchádza renomé, sotva dostane. Skutočnosť, že sa nekriticky tiež) prevzal z USA za vzor for-študovať do Prahy, kde majú popri vyššej medzi pracoviskami v tabuľke nájdu uni- málne nižšie stupne vzdelania. Vynikajú-náročnosti štúdia aj lepšie materiálne verzity s vysokou medzinárodnou prestí- co zorganizované americké doktorandsképodmienky ako v Bratislave. Prejavuje sa žou teda značí, že naše univerzity dokázali štúdium na druhej strane nenašlo nijakýto napríklad v spoločnej česko-slovenskej vyškoliť absolventov na kvalitnej medzi- odraz v našich reformách a súčasné zne-ŠVOČ, kde veľká časť účastníkov z praž- národnej úrovni. Predpokladom na to nie zákona a vykonávacie predpisy možnoského Matfyzu pochádza zo Slovenska. bolo, že študent bol sám iniciatívny a zú- považovať za likvidačné. Opäť (koľký raz Nezáujem o štúdium matematiky je častňoval sa aktívne na niektorom z vyš- už) budú musieť legislatívne pochybe-sčasti kompenzovaný veľkým záujem o šie spomínaných kvalitných odborných nia rozhľadení a svedomití pedagógoviahraničné aplikované študijné programy seminároch. Dala sa tým do určitej miery zmierňovať tým, že nájdu spôsoby, ako(ekonomická a finančná matematika a vyrovnať nižšia náročnosť štúdia oproti ich obchádzať?manažérska matematika na FMFI). Hlá- napr. pražskej MFF. Aké sú možnosti možnosti použiť úda-sia sa na ne aj matematicky nadaní od- Tabuľka s doktorandmi to priamo ne- je o umiestnení absolventov vysokej školychovanci korešpondenčných seminárov hovorí, ale naši absolventi patria na zahra- v akademickom prostredí pre jej rating?a vďaka možnosti výberového prijímania ničných doktorandských štúdiách medzi V USA, kde majú ratingové metódy dob-ich priemerná úroveň presahuje priemer- špičku. Nedá sa to celkom vysvetliť mojím re prepracované, je významným ukazo-nú úroveň študentov matematiky. Profe- obľúbeným tvrdením, že sú talenty, ktoré vateľom, koľko doktorov z hodnotenejsionálnu dráhu matematika si však volí nijaká škola nezničí. Na CERGE, ako aj univerzity sa umiestnilo na špičkovýchzatiaľ primálo absolventov na to, aby vy- IHS, kam (nie iba špičkoví!) naši študen- amerických univerzitách. Považujem to zaplnili medzeru v matematikoch mladších ti chodia študovať pravidelne vo väčších veľmi priliehavý ukazovateľ predovšetkýmročníkov. počtoch, si získali celkovo veľmi dobré preto, že na rozdiel od iných ukazovateľov Dobrým signálom je, že niekoľko mla- meno a spomínané školy sa aktívne snažia (ako sú napr. scientometrické ukazovateledých matematikov, ktorí dlhodobejšie pô- získavať ich absolventov. o učiteľskom zbore atď.) hodnotí priamosobili v zahraničí, sa rozhodlo pre návrat Čo sa štúdia v USA týka, majú naši produkt výučby - absolventa. Uplatniťna slovenskú akademickú pôdu. absolventi náskok vďaka tomu, že majú tento ukazovateľ v slovenských podmien- Pozrime sa teraz na druhú otázku – čo za sebou magisterského štúdium, kým do- kach naráža na rozličné, zrejmé technickéhovoria tabuľky (vlastne informácie o ab- máci študenti prichádzajú iba s bakalár- prekážky (napríklad malé vzorky), ktorésolventoch slovenských vysokých škôl v skym stupňom vzdelania. Ale aj tak to do azda netreba osobitne rozoberať. Nemámnej obsiahnuté) o úrovni štúdia matema- určitej miery spochybňuje mýtus o prie- v súčasnosti recept ako sa s nimi vyrovnať,tiky na slovenských vysokých školách? pastnej kvalitatívnej prevahe amerických možno príde dobrý podnet od niekoho z Treba si vopred uvedomiť, že zahranič- vysokých škôl. Hodnotenie sa totiž opie- čitateľov.ná vysoká škola neznamená ešte atomatic- ra predovšetkým o výskumné výsledky aARRA newsletter | marec 2008 3
  4. 4. Tabuľka 1. Slovenskí matematici pôsobiaci na zahraničných akademických pracoviskácha RokPriezvisko a meno Pozícia Pracovisko a miesto pôsobenia Krajina Absolvent odchoduBanas Lubomir lecturer Heriot-Watt U. Anglicko UKBobok Jozef 1990 docent VUT Praha Česko UKBodjanová SlávkaButkovič Peter senior lecturer U. of Birmingham AnglickoCimrak Ivan postdoc U. Gent Belgicko UKCimrakova MiroslavaCopláková Eva 2001 post-doc? TU Delft Holandsko UPJŠCzanner Gabriela 2000 research fellow U. of Warwick, Coventry Anglicko UKČerný Aleš City University, Londýn Anglicko VUT PrahaČerný Ján 1993 profesor Fak. manažmentu VŠE, Jind. Hradec Česko UKDindoš Martin 1997 lecturer U. of Edinburgh UK UKFranzová Nora 1990 Langara College, Vancouver, BC Kanada UKFronček Dalibor U. of Minnesota, Duluth USA UKGavalec Martin profesor U. Hradec Králové Česko UKGavalcová Tatiana docentka U. Hradec Králové Česko UKGedeon Tomáš 1990 profesor Montana State U., Bozeman USA UKHejný Milan profesor U. Karlova, Praha Česko UKHell Pavol 1968 profesor Simon Fraser U., Burnaby Kanada KUHloušková Jaroslava výskum. prac. Inst. f. hoehere Studien, Viedeň Rakúsko UKHorák Peter 1989 profesor U. of Washington, Tacoma USA UKChlebík Miroslav 2007 reader U. of Sussex, Brighton Anglicko KUKirchheim Bernd Oxford U. Anglicko KUKollár Richard 1998 postdoc U. Of Michigan, Ann Arbor USA UKKostra Juraj docent Ostravská U., Ostrava Česko UKKubáček Lubomír profesor Palackého U., Olomouc Česko UKLinda Bohdan docent FES U. Pardubice Česko UKLukáčová-Medviďová Mária T U Hamburg Nemecko UPJŠMacko Tibor postdoc U. Muenster NemeckoMarko František assistant professor Shawnee State U., Porthsmouth USA UKMelicher Valdemar postdoc U. Gent Belgicko UKMendris Robert 2006 staff (eq. post-doc) Trinity Colege, Dublin Irsko UKMesiarova-ZemankovaAndreaMikulecká Jaroslava rektorka U. Hradec Králové Česko UKMikulecký Peter profesor U. Hradec Králové Česko UKMináč Ján profesor U. of Western Ontario, London Kanada UKMišík Ladislav ml. Ostravská U. ČeskoMizera Ivan profesor U. of Alberta, Edmonton Kanada UKMňuk MichalNeamtu Marian profesor Vaderbildt U., Nashville USA UKNiepel Ľudovít profesor Kuweit U. Kuvajt UKPelantová Edita profesorka FJFI ČVUT, Praha česko UKPituk Mihály 1993 assoc. prof. Univ. Pannonia, Veszprém Maďarsko KUPoláčik Peter 2002 profesor U. of Minnesota, Minneapollis USA UKRajčáni Peter TU Mníchov Nemecko UKRosa Alexander 1968 profesor emeritus McMaster U., Hamilton KanadaSlodička Marian 2003 profesor U. Gent Belgicko UKSmítal Jaroslav 1993 profesor Slezská U., Opava Česko UKSmítalová Kristína 1993 docentka Slezská U., Opava Česko UKSkokan Jozef lecturer London Sch. of Econ., Londýn Anglicko UKStacho Ladislav 1991 Simon Fraser U., Burnaby KanadaSzomolay Barbara 2002 post-doc Ohio State U., Columbus USA UKŠefčík Ján 1968 res. progr. manager U.of Strathclyde, Glasgow Nemecko KUTakáč Peter U. Rostock Veľká Británia STU/UKUrland Erik4 ARRA newsletter | marec 2008
  5. 5. pokračovanie Tabuľka 1. Slovenskí matematici pôsobiaci na zahraničných akademických pracoviskácha RokPriezvisko a meno Pozícia Pracovisko a miesto pôsobenia Krajina Absolvent odchoduVajteršic Marián profesor U. Salzburg RakúskoVirsik Juraj 1968 penz. sen. lecturer Monash U., Melbourne Australia KUVišňovská Jana čoskoro post-doc Vanderbildt U., Nashville USA UKVolaufová Julia 2000 profesorka Louisiana State U., Baton Rouge USA UKZlatoš Andrej 1999 assistant professor U. of Chicago USA UKZsilinszky László 1995 assoc. prof. U. of North Carolina, Pembroke USA UKTabuľka 2. Doktorandskí a postgraduálni na zahraničných akademických inštitúciách, ktorí absolvovali matematický pogram naslovenskej vysokej škole (vrátane tých, čo ukončili, ale nie sú uvedení v tabuľke 1)a odbor post-Priezvisko a meno graduálneho Miesto PGŠ Mesto Štát Absolvent Status štúdia aplikovanáBoďová Katarína University of Michigan Ann Arbor, Mich. USA UK študuje matematikaBoháčková Emília ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študuje aplikovanáBokes Pavol Nottingham University Norringham Anglicko UK študuje matematikaBrázdik František ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeBriatka Luboš ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeBrhlíková Petra ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK ukončilaBusa Jan matematika U. Gent Gent Belgicko UK študujeDinga Marian ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeDrnáková Lenka ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeĎuraš Ján ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeGuzi Martin ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeErdélyi Alexander operačná analýza Cornell University Ithaca, NY USA UK študujeFoldes matematika Univ. Of Minnesota Minneapolis, Minn, USA UK študujeGancárová Martina operačná analýza Cornell University Ithaca, NY USA UK študujeGuzi Martin ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študuje ukončil, finančnýGvozdjak Peter matematika Simon Fraser Univ. Vancouver Kanada UK konzultant v KanadeGvozdjak Pavol matematika Simon Fraser Univ. Vancouver Kanada UK študuje ukončil, teraz hedgeHúska Juraj matematika Univ. Of Minnesota Minneapolis, Minn. USA UK fund Minneapolis ukončila, teraz FMFIChladná Zuzana financie Universität Wien Wien Rakúsko UK UK na materskejJaníková Edita matematika Universiteit Gent Gent Belgicko študujeKačmár Jaroslav ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeKotovová Katarína ekonómia University of Chicago Chicago, Ill. USA UK študuje MatematickeKováč Urban University of Glasgow Glasgow Skotsko UK študuje modelovanie (?)Krajč Marian ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeKramár Miroslav matematika Vrije Universitit Amsterdam HolandskoUK študuje ekonómia/fin- Inst. Fuer HoehereKucsera Dénes Wien Rakúsko UK študuje ancie StudienKukučka matematika Karlova univerzita Praha Česko UK študujeLeško Tomáš ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeMenkyna Robert ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeOndko Peter ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeRichmanová Jana ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študujeSaxa Branislav ekonómia CERGE-EI Praha Česko UK študuje ukončil, zamestnaný vSchmidt Ľubomnír financie Imperial College London Anglicko UK londýnskej banke ukončila, teraz FMFISiebertová Zuzana financie Universität Wien Wien Rakúsko UK UK na materskejSláviková Veronika ekonómia CERGE-EI Praha Česko UKStančík Juraj ekonómia CERGE-EI Praha Česko UKŠpakula Ján matematika Vanderbildt University Nashville, Tenn. USA UKVojtek Martin ekonómia CERGE-EI Praha Česko UKZemanova Viera matematika U. Gent Gent Belgicko UK študujeARRA newsletter | marec 2008 5
  6. 6. Slovenskí fyzici storočia prijímať na krátkodobé a niekedy aj dlhodobé pobyty aj niekoľko fyzikov z krajín spoza „železnej opony“. V druhej polovici 80.v zahraničí rokov sa na experimente v CERN zúčastnila aj skupina z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a po roku 1989 pracuje v CERN viacero skupín z našich vysokých škôl a zo SAV. Špecifické možnosti práce v zahraničí po-Ján Pišút a Neva Pišútová skytuje už niekoľko desaťročí Spojený ústav jadrových výskumov (SÚJV, anglická skrat-ARRA a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK ka je JINR) v mestečku Dubna pri Moskve. V SÚJV pracovalo počas socializmu mnoho našich odborníkov z oblastí jadrovej fyziky,odchod vynikajúcich absolventov do zahraničia časticovej fyziky, fyziky tuhých látok, niekto-neMusí byť tragédia pokiaľ sa vytvoria podMienky rých oblastí matematiky a pod. To, čo sa tampre ich návrat na slovensko. prvé pokusy sa už naučili, viacerí neskôr zužitkovali pri práci na experimentoch v CERN a inde. Na rozdielurobili. záleží iba na podMienkach, aké sa pre vedu od práce v „kapitalistickom zahraničí“ bolina slovensku urobia, či tí, ktorí odišli sa aj vrá- pobyty v SÚJV celkom legálne a podmienkytia a prinesú svoje poznatky nadobudnuté na na vedeckú prácu boli celkom dobré. Aj v súčasnosti pracuje v SÚJV viaceronajlepších výskuMných inštitúciách vo svete. expertov zo Slovenska, na ilustráciu uvedie- me nižšie jednu tabuľku. Úvodná poznámka právne, takže kto bol doma a kto bol v zahra- Jednostranná mobilita slovenských fy- Nedávno prišiel náš priateľ Paľo Brunov- ničí, bolo ľahko rozlíšiteľné. Po roku 1989 je zikovský s nápadom urobiť prehľad slovenských rozlíšenie ťažšie, mladý človek môže odísť na Súhlasíme s tým, že mobilita je aj u fy-matematikov pôsobiacich v zahraničí a pub- PhD. štúdium do zahraničia a po jeho skon- zikov prevažne jednostranná, teda „od náslikovať tento prehľad v ARRA Newsletteri. čení sa stať niekoľkokrát po sebe postdokom. smerom von“, ale asi to nie je až také jed-Nápad sa nám zapáčil a povedali sme si, že sa Pracovnú zmluvu má viackrát na dobu urči- noznačné ako u matematikov. Rozdiely vočipokúsime zostaviť podobný prehľad za fyzi- tú a po skončení jedného miesta postdoka sa matematike sa objavia vtedy, ak do pobytovku. Naozaj sme sa o to pokúsili a v súčasnosti rozhoduje o tom, či sa bude uchádzať o ďalšie v zahraničí zaradíme aj dlhšie pobyty v me-máme veľmi neúplný prehľad slovenských miesto, a aj o tom, či sa nevráti domov. Preto dzinárodných centrách, ako je CERN (dnesfyzikov pôsobiacich v zahraničí. Ukázalo sa chápeme pojem „v zahraničí“ tiež veľmi voľ- chápaný ako centrum pre časticovú fyziku)tiež, že takáto práca je veľmi komplikovaná ne a myslíme pod ním, často len intuitívne, v Ženeve, DESY v Hamburgu (tiež častico-a nedá sa urobiť bez pomoci širšej komunity niečo ako dlhší pobyt v zahraničí, pri ktorom vá fyzika), GSI Darmstadt (jadrová fyzika),fyzikov. V očakávaní tejto pomoci si dovo- nie je viac-menej isté, či sa človek vráti, alebo JINR (Spojený ústav jadrových výskumov vľujeme predložiť čitateľom aj takýto neúplný nevráti domov. Dubne pri Moskve – dnes tiež zameraný dozoznam. Rozdiely medzi spôsobom vedeckej značnej miery na časticovú fyziku). Ústavy Kedysi pred rokom 1989 sa rôzne kon- práce vo fyzike a v matematike ako DESY a GSI sú asi formálne nemeckéferencie (nie fyzikálne) organizovali tak, že Autormi vedeckých prác v matematike sú ústavy, ale fakticky sú založené na širokej me-na nich bol „referát“ a jeden alebo niekoľko najčastejšie jeden až dvaja autori. Vo fyzike je dzinárodnej spolupráci. Situácia je podobná„koreferátov“. Tento príspevok chápeme ako priemerný počet autorov vyšší, a to dokon- na viacerých univerzitách a ústavoch v USA,„koreferát“ k článku Paľa Brunovského. Ne- ca aj v teoretickej fyzike. V experimentálnej kde formálne je ústav v USA, ale fakticky jebudeme preto opakovať veci, ktoré sú v ňom fyzike sú počty autorov podstatne vyššie. Sú- založený na medzinárodnej spolupráci. Po-jasne opísané, zastavíme sa len pri rozdieloch visí to s tým, že na špičkový výskum sú po- dobné sú aj ďalšie ústavy v Európe. Na takétomedzi naším a Brunovského vnímaním situ- trebné finančne veľmi náročné zariadenia, čo ústavy odchádzajú naši fyzici na niekoľkoroč-ácie a pri možných rozdieloch medzi situá- vedie k vytváraniu veľkých vedeckých centier né pobyty a viacerí z nich sa snažia predĺžiťciou v matematike a vo fyzike. a veľkému počtu autorov vedeckých prác. si pobyt. Iní sa z nich vracajú po niekoľkých Presnejšie definície pojmov V experimentálnej časticovej fyzike sú dnes rokoch domov. Adjektívum „slovenský“ chápeme po- bežné práce s niekoľkými stovkami autorov, Veľmi dôležité pre to, či sa fyzici (a ma-dobne voľne ako Pavol Brunovský. Problém v experimentálnej jadrovej fyzike a vo fyzike tematici) pôsobiaci v zahraničí budú vracaťvidíme aj v spojení „v zahraničí“. Do roku plazmy sú to často desiatky autorov, a tento domov, je to, aké podmienky sme im schop-1989 to bolo veľmi jednoduché. Ak niekto trend pôjde zrejme ďalej. ní doma vytvoriť. Nedávno sme sa o to naopustil Československo ilegálne, stal sa emig- Veľké výskumné centrá s veľmi drahý- FMFI UK pokúsili. Požiadali sme o projektrantom a prakticky musel zostať v zahraničí. mi prístrojmi (napríklad urýchľovače) začali z ESF (Európskeho sociálneho fondu), ktorýTo isté sa stalo aj tomu, kto bol na zahra- vznikať v USA aj v Európe, kde je typickým mal jediný účel: zriadiť „konkurzné štipen-ničnej služobnej ceste a v stanovenom čase sa centrom tohto typu CERN v Ženeve. Filozo- diá“ pre asi 10 doktorandov a 2 až 3 trochnevrátil domov. Emigrant bol definovaný aj fiou CERN bolo už od 60. rokov minulého postdokov, ktorým by sa podstatne zvýšil ich6 ARRA newsletter | marec 2008
  7. 7. mesačný príjem. Pôvodná idea bola až zvýše-nie o 100 %. Projekt bol schválený, zvýšeniesa nepodarilo dosiahnuť v pôvodne zamýšľa-nej výške a príchod prostriedkov bol nepravi-delný, ale predsa len projekt beží a doktoran-di a postdokovia vybraní konkurzom majúo niečo lepšie podmienky. Domnievame sa,že plošné zvýšenie príjmov všetkých dok-torandov, postdokov, učiteľov a vedeckýchpracovníkov u nás je v najbližšom desaťročílen snom. Selektívne zvýhodnenie tých naj-lepších je ale možné a fakulta, ktorá chce maťdobré výsledky, by sa o to mala snažiť. Slabá stredná generácia Situácia sa nám vidí byť vo fyzike o niečolepšia ako v matematike, aj keď aj vo fyzike sanám zdá, v súlade s Brunovským, že intenzitačinnosti vedeckých seminárov o niečo po-klesla v porovnaní so situáciou pred približne20 rokmi. Domnievame sa, že aj tu by fa-kulty, ktoré chcú byť dobré, mali podniknúťkroky na oživenie činnosti seminárov. Naj-jednoduchším riešením by bolo asi niečo akospomínaný projekt ESF pre doktorandov,tentoraz na podporu vedeckých seminárovna fakulte, alebo podpora činnosti seminárovz fakultných zdrojov. Nezáujem o štúdium fyziky a odchoddobrých maturantov na české vysoké ško-ly Problém je reálny, aj keď vo fyzike vari oniečo málo menší ako v matematike. Možnoby sa aj s ním dalo niečo urobiť vytváranímlepších podmienok pre víťazov Fyzikálnejolympiády, Turnaja mladých fyzikov, najlep- me nejakú „silu“: to členené na matematiku, fyziku a informa-ších riešiteľov Korešpondenčných seminárov - absolventi pôsobiaci v zahraničí pozna- tiku. V tomto členení sú v tabuľkách počtya pod. Pod lepšími podmienkami tu rozu- jú systémy vedeckej práce a vysokoškolského poslucháčov v piatom ročníku. Odtiaľ sa dajúmieme napríklad konkurzné prospechové šti- vzdelávania (vrátane doktorandského) v za- odhadnúť aj pomery absolventov. Náš odhadpendiá, zavedenie osobných tútorov a pod. hraničí v priemere lepšie ako učitelia pôso- bude zrejme dosť nepresný, ale je nasledujú- Vysoké počty našich absolventov pôso- biaci doma, ci: Od roku 1989 po rok 2006 sme mohlibiacich na kvalitných vysokých školách a ve- - zahraničné styky absolventov pôsobia- mať okolo 1 200 absolventov matematiky,deckých ústavoch v zahraničí ako indikácia cich v zahraničí budú v priemere lepšie ako 1 000 absolventov fyziky a 1 200 absolven-kvality štúdia na niektorých našich vysokých učiteľov pôsobiacich doma, tov informatiky. Sto fyzikov pôsobiacich vškolách - na zahraničných univerzitách, najmä na zahraničí takto odpovedá veľmi približne 10 Súhlasíme s Pavlom Brunovským a nebu- tých v USA, sú „alumni organisations“ veľmi % absolventov. Nie je to až také vysoké čís-deme to ďalej komentovať. vplyvnými inštitúciami. U nás na niektorých lo, ale absolventi pôsobiaci v zahraničí sú asi Napokon asi to najdôležitejšie: univerzitách a fakultách už boli založené „crème de la crème“ našej produkcie. Podľa Prečo sa snažíme zmapovať slovenských „spolky absolventov a priateľov fakulty“. Je odhadov expertov (SME 22. nov. 2007, str.fyzikov pôsobiacich v zahraničí, a to napriek smutné, že na „Matfyze“ takúto inštitúciu 3) pracuje v súčasnosti v zahraničí asi 10 %tomu, že nemáme presne definované pojmy nemáme. našej pracujúcej populácie. V tomto zmysle„slovenský fyzik“ ani „pôsobiaci v zahrani- Aké percento našich absolventov pôso- naši absolventi nie sú veľkou výnimkou.čí“? bí dnes v zahraničí? Poznámka k tabuľkám absolventov fy- Priznávame, že nemáme racionálnu od- Podrobné dáta nemáme, ale boli sme ziky pôsobiacich v zahraničípoveď, máme ale dosť silný intuitívny pocit, vzdelávaní k tomu, aby sme vedeli urobiť pri- Sme si vedomí toho, že tabuľky sú veľ-že v posledných dvoch desaťročiach veľmi na- bližné odhady potrebných veličín, tak sa o to mi neúplné, chýba v nich mnoho mien a prirástla „sila“ slovenskej fyziky v zahraničí (ani pokúsime. mnohých menách chýbajú viaceré údaje. Be-pojem „sila“ nevieme presne definovať), a že V ročenkách Ústavu informácií a prog- rieme to ale len ako prvý pokus a budemeby bolo užitočné nejako túto „silu“ využiť. nóz ministerstva školstva sa uvádzajú počty vďační za opravy a doplnenia. Tiež budemeUvedieme len niekoľko príčin, prečo tu cíti- absolventov v jednotlivých rokoch. Ale nie je vďační za doplnenie.ARRA newsletter | marec 2008 7
  8. 8. Tabuľka 1. Slovenskí fyzici pôsobiaci na zahraničných akademických inštitúciách ta RokPriezvisko a meno Pozícia Pracovisko a miesto pôsobenia Krajina Absolvent odchoduAdam Roman 1994 vedecký prac. Inst Solid State Research SRN FMFI UKAntoš Jaroslav vedecký prac. CERN, Taipei Švajčiarsko, TaiwanBajdich Michal 2002 vedecký prac. North Carolina State Uni USA FMFI UKBán Jaroslav prof., Chief Physicist MPI Muenchen, Columbia Uni SRN, USABezáková Eva 1992 doc., Head of Dept. Dept. Med. Phys, R. Adelaide Hosp Austrália FMFI UKBlažek Tomáš 1991 PhD., vedecký prac., učiteľ Physics Dept Ohio State U. USA FMFI UKBodnárová Pálová Lucia PhD. študent Rutgers University USABombara Marek vedecký pracovník Uni Birmingham/ CERN UKBraciník Juraj 2002 vedecký pracovník Max Planck Inst f Physik SRN FMFI UKBrida Ivan 2003 PhD. študent Michigan State Uni USA FMFI UKBrisudová MartinaDirner Alexander DESY SRNDomoracký Martin associate CERN Švajčiarsko PF UPJŠDrobný GabrielFabian Jaroslav 1993 profesor U. Regensburg SRN FMFI UKFedorko Ivan fellow CERN Švajčiarsko FMFI UKFerencei Jozef vedecký prac. DESY SRNFranc MarcelFtáčnik Ján 1990 postdok U. Rochester, M. Planck Mnichov USA FMFI UKGažo Emil, Ing DESY SRNGintner Mikuláš 1991 fyzik Katedra fyziky, Elektrotech. fakulta ŽU SR FMFI UKHakel Peter Uni Nevada, Reno, USA USA FMFI UKHalabica Andrej 2003 Research assistant Dept Phys Astro Vanderbilt Univ USA FMFI UKHamar Martin 2002 doktorand Joint Lab Optics, Olomouc ČR FMFI UKHorvath Ivan Uni Kentucky USA FMFI UKHunana Peter 2003 PhD. Uni CA Riverside USA, Kanada FMFI UKHuthová r.Pišútová Zuzana výskumný prac. CHMI (Český Hydro -Meteo Ústav) Česko FMFI UKHvozdara Ľuboš 1996 vedecký prac. Alpes Lasers S.A. Švajčiarsko FMFI/FEI STUChochula Peter 1997 staff CERN Švajčiarsko FMFI UKChytráček Radovan, IngJahnátek IgorJanisková Marta 1999 výskumný prac. ECMWF (Weather Forecast) UK FMFI UKJex IgorJuhas Pavol 1999 vedecký prac. Ba VŠ Michigan S.U. Dept. Phys. Astro. USA FMFI UKJusko Anton, Ing Uni Birmingham/ CERN UK, ŠvajčiarskoKálna Karol 1999 advanced res fellow Univ of Glasgow UK Škótsko FMFI UKKapusta Svetozár PhD. študent CERN Švajčiarsko FMFI UKKlimčík Ctirad profesor FrancúzskoKollár Daniel postdok MPI Muenchen SRNKollárová Monika SRNKovařík Karol postdok FrancúzskoKrálik Ivan CERN, Bari Švajčiarsko, TalianskoKrasňanský MarekKravčáková Adela Uni Bari TalianskoKreps Michal 2004 vedecký prac. Uni Karlsruhe SRN FMFIKriváň František Ing DESY SRNKrivda Marián, Ing Uni Birmingham/ CERN Švajčiarsko, UKKrššák Martin 1992 vedecký prac. Med. Uni. Wien, Radiodiag. Klinik Rakúsko FMFI UKKubinec Peter súkromná firma ŠvajčiarskoKučerka Norbert 2003 vedecký prac. NRC -Neutron Beam Center Kanada FMFI UK BAKulka Peter, Ing CERN ŠvajčiarskoKurča Tibor vedecký prac. DESY SRN8 ARRA newsletter | marec 2008
  9. 9. pokračovanie Tabuľka 1. Slovenskí fyzici pôsobiaci na zahraničných akademických inštitúciách RokPriezvisko a meno Pozícia Pracovisko a miesto pôsobenia Krajina Absolvent odchoduLangfelder Peter 1995 Dept. Hum. Gen, UC USA FMFI UKLazor Peter 1990 professor, staff member Uni Uppsala Švedsko FMFI UKLietava Roman 2002 vedecký prac. Uni Birmingham/ CERN UK FMFI UKLichard Peter, Jr. staff CERN Švajčiarsko FE STUBALichard Peter, Sen. profesor Slezská univerzita Česko FJTF PrahaLysak Roman Fermilab USAMajchrak Peter 2007 postdok Uni Regensburg SRN FMFI UKMakuch Martin 1992 postdok Uni Potsdam SRN FMFI UKMartini Matúš PhD.Martišíková Mária 2002 vedecký prac. German Cancer Research Center SRN FMFI UKMartišovitš Viktor 1992 VŠ učiteľ Central College USA FMFI UKMedo Matúš postdok Uni Fribourg CHMelo Ivan 1990 fyzik Katedra fyziky, Elektrotech. fakulta ŽU SR FMFI UKMikulec Ivan 1991 staff OEAW Rakúsko FMFI UKMitaš Ľuboš North Carolina State UniMocko Michal 2001 vedecký prac. Los Alamos Nat Lab USA FMFI UKMurín Pavel vedecký prac. DESY SRNNagaj Daniel 2003 PhD. MIT USA FMFI UKNémeth Radoslav Inst Bio & Nanosystems SRNOlzbutova Renata 1990 marketing manager Lohmann&Rauscher, s.r.o. ČR FMFI, RNDrPilc Marián PhD. Přír. Věd. Fak Masarykova Uni ČRPiňák JaponskoPittichova Jana 1999 Inst. Astronomy, U. Hawaii USA FMFI UKPoganyi DionýzPompoš Arnold 1995 vedecký prac. U. Nebrasca, Med. Center, USA USA FMF, UK PrahaPovinec Pavol riaditeľ ústavu IEAE Ústav IEAE MonacoRacko Stanislav 1997 vedecký prac. Český Hydro Meteo Ústav Česko FMFI UKRoch Tomáš 1996 PhD., vedecký prac., učiteľ Brosk Uni CA, Uni Linz, Uni Wien Rakúsko FMFI UKRosina Milan 1998? scientific staff CEA Grenoble FrancúzskoRosinský Peter 2001 project assoc. CERN Švajčiarsko FMFI UKRúriková Zuzana 2002 vedecký prac. DESY SRN FMFI UKSeman Michal vedecký prac. CERN, Columbia Univ Švajčiarsko, USASlovíková Helena Glesková Director Micro/nano Lab Princeton University USAStano PeterStriženec Pavol MPI Muenchen SRNSvorenčík Andrej 2006 PhD. študent CALTECH, USA USA FMFI UK a EUSvrcek Peter vedecký prac. CERN ŠvajčiarskoŠafařík Karel CERN staff CERN Švajčiarsko FMFI UKŠándor LadislavŠiket Miroslav 1999 staff CERN Švajčiarsko FMFI UKŠimkanin Ján 2001 Geofyz. Ú. AVČR ČR FMFI UKŠnajdr Martin USAŠpalek Jozef, Ing DESY SRNTomasz Filip SRNTomášik Boris 1995 fellow a postdok CERN, Virginia USA, NBI Kodaň Švajčiarsko FMFI UKUrban Jozef SRNVágnerVolčko Dušan Kent State Univ, Ohio USAZajac Peter PhD. študent Univ CA, San Diego USAZajacová Zuzana PhD. študent CERN Švajčiarsko FMFI UKZetocha Valer 1999 Bear Stearns (banka) UK FMFI UKZnám Štefan 1995 výskumný prac. Opnet. Technologies, USA USA FMFI UKARRA newsletter | marec 2008 9
  10. 10. Z korešpondencie diel Landaua a Lifshitza, takže kto tieto kni- hy niekedy videl, si vie predstaviť... Svojho syna by som určite do Amerikys absolventmi Matfyzu na undergraduate štúdium nedal... Aby som platil tisíce dolárov za to nič, čo ho tu naučia? Na graduate štúdium mám už ale trochu lepší názor. Zdá sa mi, že ten jeden rok na dosiah- nutie master degree sa oplatí obetovať. Zatiaľspracoval Ján Pišút čo my na Slovensku sa skoro pokúšame ísť doARRA a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK relatívne vysokej fyziky, oni sa radšej vyhrajú so základnými predmetmi a nútia študentov riešiť veľa príkladov... A to do konca, až do“... na vec sa pokúsiM pozrieť z pohľadu doktoran- gamma funkcií a špeciálnych funkcií atď.da, ktorý skúsil šťastie na svojej fakulte a po čase Takže, čo je ideál? Podľa mňa skončiť vysokú školu na Slovensku a potom si prísť na rokdospel k záveru, že buď si odíde urobiť phd. niekde dorobiť si sem master degree, potom už nado sveta, alebo fyziku zavesí na klinec...” PhD. podľa chuti. Ono sa to tak nejako dob- re navzájom dopĺňa. Pri zháňaní adries našich absolventov v kde si potom nájdem zamestnanie ja... :-) Na záver ešte dodám, že som trochu zme-zahraničí som si s niekoľkými z nich vymenil Ale myslím, že to nie je až také zlé. Spolu- nil svoje zameranie a prešiel som od kvan-zopár e-mailov. Dozvedel som sa z nich niečo žiak, čo tu akurát končí, ide na postdoka na tovej teórie poľa z rôznych dôvodov k ďalšejo ich názoroch na to, ako ich alma mater pri- Caltech, iný do Los Alamos, alebo JPL, takže oblasti, čo ma vždy zaujímala, a to k hydro-pravila na štúdium v zahraničí, prečo odišli skôr záleží na tom, čo vyprodukujete počas dynamike a turbulencii. Robíme hlavne apli-na zahraničné vysoké školy alebo vedecké svojho doktorandovania. No, chcel som ale kácie v astrofyzike a tak. Priamo môj vedúcipracoviská, a pri niektorých aj to, aké mali povedať, že potom sa títo ľudia snažia robiť má takú peknú 128-procesorovú hračku zskúsenosti pri návrate na Slovensko. V nasle- také prednášky, ako mali sami, a čo som sa athlonov 1,8 GHz, z ktorých má každý 1 Gbdujúcom je stručný výber z korešpondencie rozprával aj s inými študentmi, prednášky a RAM.s tromi z našich absolventov. Bolo by lepšie, pokrytá látka, teda syllabus, je na všetkýchkeby sme tu mohli zverejniť ich celé príspev- školách veľmi podobná, aspoň čo sa týka Absolvent, ktorý skončil na našej vyso-ky, a v budúcnosti to aj radi urobíme pre kaž- „graduate“ štúdia, ale myslím, že to platí aj kej škole, chcel na nej pokračovať v PhD.dého, kto z absolventov sa rozhodne poslať na „undergraduate“. štúdiu, ale napokon sa rozhodol pre PhD.príspevok do ARRA NewsLettra. Dvaja z A pri tomto by som sa chcel pristaviť, štúdium v zahraničítroch nechceli napísať plné príspevky, preto- lebo sa mi to zdá veľmi dôležité. Keď sem ... Na vec sa pokúsim pozrieť z pohľaduže mali pocit, že sú príliš kritické, a jedného, príde skončený našinec, tak proste predpo- doktoranda, ktorý skúsil šťastie na svojejktorý mi napísal už pred časom, sa mi nepo- kladá, že ide pracovať na svojom PhD., že si fakulte a po čase dospel k záveru, že buď sidarilo nájsť na jeho starej adrese. Výber z ko- už chce nájsť nejakú tú oblasť a naplno sa jej odíde urobiť PhD. niekde do sveta, alebo fy-rešpondencie s nimi urobím preto tak, že ich venovať. Tu ale na človeka navalia prvý rok ziku zavesí na klinec po poznaní stavu dok-identita sa nebude dať ľahko zistiť a kritické strašne veľa prednášok, je v podstate študent torandského štúdia na svojej katedre. Príčinpripomienky naformulujem miernejšie. na sto percent, s nehorázne veľa povinnými je viacero. domácimi úlohami, za ktoré sú body a kto- Mobilita slovenských fyzikov je jedno- Absolvent, ktorý skončil pred tromi rých vypracovanie trvá aj niekoľko dňo-nocí. smerná. Medzinárodné inštitúty ako GSI,rokmi Matfyz a odišiel na PhD. štúdium Druhý problém je, že človeku dajú predmety JINR, CERN a pod. sú postavené na me-do USA, píše po ročnom pobyte v USA ako klasická mechanika a elektrina & magne- dzinárodnej spolupráci. Je v poriadku, ak sa ... Najskôr som bol trošinku ctižiadosti- tizmus... To našinca, ktorý sa z takými veca- slovenskí fyzici podieľajú na činnosti týchtovo sklamaný, že som sa nedostal na nejakú mi stretol na Matfyze v prvom ročníku a kto- ústavov. Nezodpovedanou zostáva otázka,trochu známejšiu a prestížnejšiu vysokú ško- rý poslednú polovicu štúdia musel absolvovať koľko z týchto fyzikov - a tu mam na myslilu, ale postupom času som si uvedomil, že je kvantovú teóriu poľa, tuhé látky, diferenciál- hlavne doktorandov a postdokov - považujemi tu vlastne veľmi dobre. Ono je totiž taká nu geometriu a ostatné brutálne prednášky z svoju fakultu za miesto, kam sa hodlajú vrátiťmóda, že všetky bohatšie školy sa snažia za- matematickej fyziky, totálne ohromí a na za- po získaní PhD., resp. postdokovej pozície?mestnávať profesorov z prestížnych univerzít, čiatku znechutí... Človek si povie, no čo ma Obávam sa, že to číslo je malé, netrúfnem siaj tu sú na fyzikálnom oddelení samí absol- na takom predmete už len môžu naučiť? Na ho však odhadnúť.venti zo Stanfordu, UCLA, Columbie, MIT, moje veľké prekvapenie strašne veľa. Pred- Slabá stredná generácia: Situácia na ka-Berkeley, Princetonu... Proste absolventov sa len, keď profesor vyučuje niečo prvákov, tedre bola taká, že katedra mala oficiálnehľadajúcich si trvalé pozície je neúrekom a musí začať od základov, nemá na veci toľko okolo 30 členov (ak si správne pamätám).škola si takto asi zlepšuje image. Na jednej času. Za najťažší kurz sa považuje spomínaná Najmladší stály člen (z aktívne pracujúcich)strane je to dobré, lebo títo ľudia, ktorí tam elektrina a magnetizmus, zo svojej skúsenosti mal okolo 50, po ňom nikto mladší.absolvovali štúdium a sú ovplyvnení svojimi musím povedať, že väčšina veci tam bola pre Kvalita štúdia: Súhlasím, magistersképrofesormi, sa potom snažia robiť prednášky mňa naozaj nová a musel som sa vážne riadne štúdium bolo OK. Všeobecný kurz fyzikypodobné, aké absolvovali oni sami. Na dru- učiť. Učil to jeden Rus zo Standfordu, ktorý (prvé dva roky) bol dobrý a dal človeku dob-hej strane to človeka trochu desí, že keď aj tu sa v tom dosť vyžíval a k povinnej literatúre ré základy. Ďalšie tri roky na našej katedresú skoro všetci učitelia zo špičkových fakúlt, patrili okrem tradičného Jacksona aj 2. a 8. tu nejdem podrobne hodnotiť, pretože to by10 ARRA newsletter | marec 2008
  11. 11. bolo na inú debatu. Len v skratke naznačím, širšiu diskusiu. Matfyz práve prešiel prestavbou-neprestav-že katedra sa ešte stále proklamuje ako expe- Aj tých niekoľko projektov pre PhD. štu- bou, ktorej výsledkom bol rovnaký stav pre-rimentálna, ale už roky ňou nie je. Stačí si dentov je často nepremyslených, resp. školi- zamestnania ako predtým.zobrať počet skutočne odpracovaných expe- teľ nemá dostatok vedomostí v danej oblasti Naša strašná uzavretosť je veľká pliaga. Arimentálnych človeko-hodín k počtu členov a nie vždy je schopný nájsť niekoho, kto by zasa to platí pre celé bývalé Česko-Slovensko.katedry, počet experimentov navrhovaných doktoranda skutočne viedol po odbornej Zamestnávať máme tendenciu len svojicha vedených členmi katedry, skutočnú náplň stránke. Je rozdiel medzi diplomovou prácou, absolventov, prípadne absolventov svojichpráce členov katedry... Podľa môjho názo- ktorá je často prvým dotykom so skutočným kamarátov. Ozajstný výberový proces na uči-ru by katedra potrebovala zásadne zmeniť životom fyzika, a dizertačnou prácou, resp. teľské miesta na univerzitách v skutočnos-smerovanie, s čím nevyhnutne súvisí zmena prácou postdoka, kde sú očakávania podstat- ti neexistuje. Koľko miest bolo vypísanýchnáplne sylabov prednášok pre magisterských ne vyššie, hlavne čo sa týka kvality a nároč- trebárs na tiptop.org alebo physicsweb.org?študentov. nosti samotnej práce. Bojíme sa toho. Toto si žiadna solídna uni- Niekoľko ďalších postrehov. Je veľa štu- Toto celé je jeden začarovaný kruh: kde verzita nemôže dovoliť. Ten uzavretý duch jedentov, ktorí PhD. štúdium na fakulte ani nie sú projekty, nie je náš záujem; kde nie prerastený hlboko a široko.len neskúsia, a hneď po skončení magister- je náš záujem, nemá kto na prípadných pro- Slovenská fyzika potrebuje meeting, kdeského štúdia odchádzajú do zahraničia. Ta- jektoch ani robiť; keď nemá kto robiť, nie sú sa stretnú všetci „slovenskí fyzici“ - tak akokíto ľudia sa zrejme na fakultu už nevrátia. projekty... ich definujete v článku. (Poznámka JP – mož-Potom je skupina študentov, do ktorej pat- Na zamyslenie zostáva, kde ten bludný no to ani nie je také nerealistické, keby smerím aj ja, ktorí PhD. predsa len na fakulte kruh rozťať. Podľa mňa tých možností až tak to urobili ako videokonferenciu počítačmi,skúsia. Niektorí z nich, podobne ako ja, po veľa nie je. Ak chceme pritiahnuť PhD. štu- alebo ako diskusné fórum na webstránke).čase dospeli k záveru, že ak chcú robiť fyziku dentov a postdokov, treba im vytvoriť vhod-ďalej, je načase zdvihnúť kotvy. né podmienky (nie nevyhnutne finančné pre Otázne je, kde je pes zakopaný. Často po- PhD. študentov, pre postdokov áno). Bez arra newsletterčúvam názory, že mladí fyzici odchádzajú do toho to nepôjde. A toto sa nedá dosiahnuťzahraničia kvôli lepším podmienkam. Áno, inak ako zmenou (myslenia) ľudí na fakulte. www.arra.skto je pravda, ale tie „podmienky“ je potrebné Ako vidíte, doteraz som nespomenul fi-rozmeniť na drobné. Je skutočne pravda, že nancie. Podľa mňa to skutočne nie je to naj- číslo 1, ročník 2, rok 2008niektorí odchádzajú za lepšími finančnými dôležitejšie kritérium, hlavne keď si zoberie-podmienkami. Osobne som ale presvedčený, me, že väčšina PhD. študentov na fakulte je aj issn 1337-3471že pre PhD. študenta nie sú finančné pod- tak zo Slovenska. Najdôležitejšie kritérium jemienky to najdôležitejšie kritérium. Keby vytvorenie vhodnej pôdy pre vznik zmyslupl- šéfredaktor:sme skutočne chceli lepšie finančné pod- ných dizertačných a postdokovských projek- ján pišútmienky, odídeme z fyziky úplne. Takže, čo to tov. Podľa mňa toto je odrazový mostík preteda je, čo nás láka? Možná odpoveď je, že ďalšiu diskusiu o tom, čo robiť na zlepšenie vydáva:odchádzame za lepšími projektmi a za celko- nelichotivej situácie v slovenskej fyzike, hlav- © akademická rankingovávou pracovnou atmosférou a sebanaplnením. ne čo sa týka doktorandov a postdokov. a ratingová agentúraProste za niečím, o čom sa nám zdá, že robiť Takže toto je niekoľko mojich poznámok i. bukovčana 16, bratislavana tom má zmysel, že sme členmi nejakého k Vášmu článku. Celá táto téma je na debatu (korešpondenčná adresa:tímu, ktorý skutočne maká na nejakom reál- dlhšiu než na pár riadkov v e-maili. Pokúsil arra, partizánska 2nom probléme. som sa v stručnosti vyjadriť to, čo považujem 811 03 bratislava 1) A toto bol podľa mňa kameň úrazu na za najdôležitejšie. Z dôvodu objektivity mu- arra newsletter je recenzo-našej katedre. Stačí si zobrať čísla a z nich sím dodať, že ani tu v USA nie všetko fun- vaný.uvidíme, že: len niekoľko málo z členov ka- guje ideálne.tedry má pár publikácií za posledných nie- informácia pre prispievateľov:koľko (desiatok) rokov, mená len niekoľkých Absolvent, ktorý skončil u nás, potom svoje príspevky, námety az nich sa objavujú v zoznamoch aktívnych si urobil PhD. na dobrej zahraničnej uni- komentáre môžete zasielaťriešiteľov grantov a sú vedení ako členovia verzite, neskôr strávil niekoľko rokov na e-mailom na adresuexperimentálnych skupín na experimentoch viacerých miestach v zahraničí ako post- arra@arra.skv zahraničí. Katedra nemá žiadny skutočne dok, a napokon sa pokúsil pokračovať v (v predmete správy uveďtevlastný experiment na domácej pôde. Len akademickej kariére na Slovensku „newsletter“).niekoľko členov katedry ako-tak vedie diplo- ... Ja mám stále pocit, že napriek tomu, akceptujeme príspevky vomové a dizertačné práce. Pracovná atmosféra čo sa tu píše v článku o fyzikoch v zahraničí, formáte Ms Word, resp. kompa-je na bode mrazu, aktivita prakticky žiadna, a napriek tomu, že na Matfyze je projekt ESF tibilnom.prežíva sa zo dňa na deň. na podporu doktorandov a postdokov, my tu nevyžiadané príspevky sa Z toho vyplýva, že vlastne na katedre ani na Slovensku vlastne tých ľudí vracajúcich sa nevracajú.nie je tak veľa potenciálnych školiteľov a pro- zo zahraničia ani nechceme. A nie je to len na foto: www.flickr.comjektov vhodných ako základ pre dizertačné a Matfyze, je to všade naokolo, vrátane Prahy. články prezentujú názorypostdokovské práce. Takže, kde nie sú pro- A ak niekoho chceme, tak miesta na univer- autorov, ktoré nemusia nutnejekty, nie je ani náš záujem. Toto je to, nad zitách sú „enem pro nás a pro naše dzeci“. odzrkadľovať názory redakciečím by sa bolo potrebné zamyslieť možno aj Keď som sa vracal domov, ponúkal som sa newslettera arra.v tom newslettri, prípadne konečne otvoriť na slovenské univerzity. Nik nemal záujem.ARRA newsletter | marec 2008 11

×