• Save
Interpretácia literárneho textu
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Interpretácia literárneho textu

on

  • 1,287 views

 

Statistics

Views

Total Views
1,287
Views on SlideShare
1,287
Embed Views
0

Actions

Likes
0
Downloads
0
Comments
0

0 Embeds 0

No embeds

Accessibility

Categories

Upload Details

Uploaded via as Adobe PDF

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

Interpretácia literárneho textu Interpretácia literárneho textu Document Transcript

  • Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne Franz Kafka: Auf der Galerie Interpretácia literárneho textuZuzana PokrievkováOdbor: Nemecký jazyk a literatúrae-mail: 415522@mail.muni.czDátum podania: 30. decembra 2012
  • AnotáciaObsahom seminárnej práce je interpretácia literárneho diela Franza Kafky Auf derGalerie (Na galérii). Pozornosť je venovaná hľadaniu rozdielov a kontrastov medzidvoma časťami, z ktorých sa toto literárne dielo skladá a symbolom, ktoré textobsahuje. Jazykové prostriedky sú podrobené gramaticko-štylistickej analýze, dôraz sakladie na výber lexiky. V interpretácii je podané možné vysvetlenie správania sa postávprostredníctvom konkrétnych príkladov z literárneho textu, rovnako ako aj spôsob,akým čitateľ môže dielo pochopiť a ďalej interpretovať.ArgumentáciaUmenie interpretovať umelecký text patrí k základným schopnostiam študenta oboruNemecký jazyk a literatúra. Moja prvá interpretácia rozoberá poviedku Franza KafkyNa galérii (Auf der Galerie) v nemeckom origináli, a to z toho dôvodu, aby nedošlok možnej dezinterpretácii nepresného, resp. neúplného českého prekladu. Poviedku Aufder Galerie som si vybrala, pretože je dielom Franza Kafky, jednéhoz najvýznamnejších spisovateľov pražskej nemeckej literatúry a svojim krátkymrozsahom je veľmi vhodná na vyjadrenie majstrovstva tohto spisovateľa.Pri svojej práci som použila vhodnú sekundárnu literatúru, z ktorej som čerpala odbornéinformácie, a preto som nazvala svoju prvú seminárnu prácu Interpretácia literárnehotextu.Kľúčové slová: cirkus, jazdkyňa, návštevník, Kafka, plač, orchester, publikum
  • Krátka próza s názvom Na galérii (Auf der Galerie), ktorú Franz Kafka napísalniekedy na sklonku rokov 1916/1917, slúži ako dobrý príklad na vyjadreniemajstrovstva tohto spisovateľa. Franz Kafka je autorom diel Premena (DieVerwandlung), Vidiecky lekár (Ein Landarzt), Amerika, Poviedky (Erzählungen) a iné.Práve o zachovanie viacpočetných krátkych diel sa zaslúžil Kafkov priateľ Max Brod,ktorý sa napriek jeho želaniu spáliť po jeho smrti väčšinu diel rozhodol dielapublikovať. Vo svojej interpretácii sa budem venovať dielu Na galérii (Auf der Galerie). Text sa opticky aj významovo delí na dve časti. Prvá časť je tvorená súvetímv konjunktíve, ktoré začína spojkou wenn a predstavuje akúsi hypotézu, ktorá jeprerušená pomlčkou. Po nej nasleduje hlavná veta uvedená príslovkou vielleichta spojkou dann, ktorá nadväzuje na začiatočnú spojku súvetia wenn. Hlavná vetavyjadruje možnú reakciu návštevníka cirkusu na pochmúrne dianie, ktoré bolo opísanév prvej vete, a naďalej sa pohybuje v rovine hypotézy, ktorú príslovka vielleicht miernezosilňuje. Druhá časť je uvedená vetou Da es aber nicht so ist, ktorá popiera udalosti, ktoréboli v prvej časti síce málo pravdepodobné, ale stále uskutočniteľné a možné.
  • Na začiatku vety stojí spojka da a na jej konci bodkočiarka. Pomocou indikatívu súopisované udalosti odlišné a protikladné od udalostí v prvej časti, ktorých opis je opäťprerušený pomlčkou a potvrdený slovným spojením da dies so ist. Aj táto časťvrcholí reakciou návštevníka, ktorý dokáže vidieť pod povrch udalostí a v ktorom saprejavuje nesúlad s okolím. Tieto slovné spojenia majú v texte veľmi dôležitú funkciu,pretože vyvracajú, resp. potvrdzujú výpovede istých protikladných udalostí. Prvá veta obsahuje veľké množstvo adjektív a prechodníkov a svojou zložitejšouštruktúrou evokuje v čitateľovi pocit, že nikdy neskončí, a on sa tak dokáže lepšie vcítiťdo pocitov jazdkyne, jazdiacej v kruhu. Prítomný čas použitý vo vete a výrazmonatelang ohne Unterbrechung zdôrazňujú ustavičnosť a opakovanie tejto činnosti.Slovo cirkus pochádza z lat. circus, t.j. kruh. Kruh je považovaný za symbol večnostia nekonečnosti, večného opakovania, s čím pôvod slova cirkus súvisí. Jazdkyňa je zobrazená ako obeť šéfa, orchestra aj publika. Publikum rozprávačopisuje ako Hände, die eigentlich Dampfhämmer sind, ktoré ju svojim tlieskaním nútipokračovať, a prechádza tak z konjunktívu do indikatívu, čím preruší rovinu hypotézya ukáže čitateľovi skutočnú podstatu vecí. Výraz graue Zukunft vyjadruje bezútešnúa zúfalú budúcnosť jazdkyne, ktorú nečaká nič dobré. V druhej časti je to jazdkyňa, ktorej sa všetko páči a ktorá si užíva pozornosťpublika. Je opisovaná ako eine schöne Dame, weiß und rot. Tieto dve farby nápadnepripomínajú výstražnú značku STOP, čo môže byť považované ako snaha o volanieo pomoc. Táto časť pôsobí na čitateľa svižnejším dojmom, po obsahovej stránke hočaká stále niečo nové a ostro kontrastuje s monotónnosťou prvej časti. Výraz diestolzen Livriertien naznačuje, že sa manéž premenila na úžasné javisko, v ktorom centrestojí jazdkyňa, ktorá sa v závere chce podeliť o svoju radosť s celým publikom. Šéfpôsobí dojmom podradenosti voči jazdkyni, keď je opisovaný ako der Direktor,hingebungsvoll ihre Augen suchend, in Tierhaltung ihr entgegenatmet. Orchester jepred jej veľkým saltomortale, signalizujúcom možné nebezpečenstvo, umlčaný, žiadenhold publika nebude dostatočný, a jazdkyňa sa tak stáva najsilnejšou, čo silnekontrastuje so situáciou v prvej časti, kde bola práve ona vylíčená ako obeť. Aj ďalšie rozdiely medzi týmito dvoma časťami sú veľmi kontrastné. V prvejčasti nemilosrdný šéf plieska bičom a bráni tým jazdkyni zastať. V druhej časti sak tomu nevie odhodlať, akoby si uvedomoval, že svojim znamením dá pokyn k lenťažko zastaviteľnému sledu udalostí. Je možné, že aj samotný šéf si uvedomuje to, čo si
  • na konci uvedomí aj divák, ktorý plače bez toho, aby o tom vedel, a že rovnako aj onvidí pod povrch udalostí a nedá sa oklamať zdaním. Rovnako kontrastná je aj reakcia návštevníka galérie, ktorý vypukne do sĺz beztoho, aby o tom to vedel, práve keď je skutočnosť opisovaných udalostí potvrdenápomlčkou a slovným spojením da dies so ist. Táto reakcia návštevníka je na prvýpohľad veľmi šokujúca, keďže je v takom silnom kontraste s pozitívne opisovanýmiudalosťami. Vytvára dojem, že by sa skôr hodila do prvej časti, opisujúcej neľahkúsituáciu jazdkyne. Akékoľvek vysvetlenie sĺz návštevníka galérie však čitateľa naozajdovedie práve k udalostiam prvej časti. To môže napovedať skutočnosti, že dve časti,z ktorých sa Auf der Galerie skladá, dva rôzne protikladné popisy udalostí, by nemalibyť označené ako reálne a nereálne, či pravdivé a nepravdivé. Malo by sa ne nahliadaťako na dva aspekty udalostí, dva rôzne pohľady na isté udalosti – abstraktnú pravdua konkrétnu skutočnosť. Prvá časť tak potom vyznieva, akoby predchádzala udalostiamdruhej časti, v ktorej je opisovaný úspech a triumf jazdkyne. Jedno z možných vysvetlení, prečo návštevník galérie vypukne v plač, môže byťskutočnosť, že pochopil skutočnú podstatu vecí, ich skutočný zmysel, a nenechal saoklamať zdaním situácie ako ostatní návštevníci, taktiež sediaci na galérii. Kafka sa opisovaním konkrétnych udalostí v cirkuse snaží ukázať kritickémučitateľovi čosi hlbšie, obecnejšie, a môže tým myslieť a odkazovať na všeobecnúsituáciu, pravidlá či zvyklosti v reálnej spoločnosti. Preto sa text Auf der Galerie môžezaradiť do žánru podobenstvo, ktorý nebol v tvorbe Franza Kafky nijako neobvyklý. Jedôležité podotknúť, že sa na jeho dielo dá pozerať z viacerých stránok, a preto sainterpretácie tohto textu môžu od seba často líšiť a závisia od schopnosti čitateľainterpretovať.
  • Zoznam použitej literatúry: 1) Primárna literatúra: 1. SCHILLEMEIT, Hrsg. von Jost. Der Verschollene: Apparatband. Kritische Ausg. Frankfurt am Main: Fischer-Taschenbuch-Verl, 2002. ISBN 3-5961-57005. [cit. 2012-12-30]. Dostupné z: https://is.muni.cz/auth/el/1421/podzim2012/NJI_04/um/4123485/240 4813/864590/Kafka_-_Auf_der_Galerie_-Text.pdf  nemecký originál Auf der Galerie  odporúčaný primárny zdroj vedúcim semináru  dostupnosť cez internet  základný materiál k práci na hodinách 2) Sekundárna literatúra: 1. Duden "Das große Wörterbuch der deutschen Sprache": in zehn Bänden. 3., völlig neu bearb. und erw. Aufl. Mannheim: Dudenverlag, 1999, 4321-4800 s. ISBN 3411-04833-6.  potrebný zdroj na zistenie etymologického pôvodu slov v literárnom texte  ide o knižné vydanie, ktoré prešlo zodpovedajúcou odbornou kontrolou  DUDEN slovníky sú najznámejšie a najrozsiahlejšie slovníky nemeckého jazyka  je to výkladový typ slovníka  veľký rozsah slovníka – t.j. istota, že hľadaný pojem v slovníku nájdeme 2. Franz Kafka - Romane und Erzählungen. Stuttgart: Reclam, 1994, 320 s. ISBN 3-15-008811-9.  Interpretácie z vydavateľstva Reclam nám boli na seminári Úvod do literatúry odporúčané  Interpretácie sú vydané knižne a preto prešli zodpovedajúcou odbornou kontrolou  Publikácia obsahuje interpretáciu Auf der Galerie  Ide o interpretáciu nemeckého originálu v nemeckom jazyku  V použitej interpretácii sú rozoberané dôležité aspekty literárneho diela 3. Franz Kafka. Encyklopædia Britannica [online]. 2012 [cit. 2012-12-30]. Dostupné z: http://www.britannica.com/EBchecked/topic/309545/Franz- Kafka
  •  odporúčaný zdroj na stránke Ústavu germanistiky, nordistiky a nederlandistiky základný prehľad diel Franza Kafky spoľahlivý zdroj relatívne prehľadný článok