Information society

>>> INFORMATIZÁCIA SPOLOČNOSTI 1. Informačné správanie z pohľadu spoločnosti >>>> 2. Európska integrácia pri riešení informatizácie spoločnosti >>>> 3. Nové možnosti interakcie medzi obyvateľmi >>>> Peter Židuliak SeMINÁRNA PRÁCA K PReDMeTU MEDIAMATIKA 1 ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED KATEDRA MEDIAMATIKY A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA Tento dokument obsahuje multimediálny obsah. Pre správne zobrazenie obsahu odporúčam stiahnutie do vášho počítača a následne otvorenie

VEDELI STE, ŽE... Pracovné príležitosti... Spoločnosť pripra- vuje mládež na pracovné pozície, ktoré momen- tálne ešte neexistujú. VIETE ŽE...? TOP 10 ... POZNÁTE FAKTY A TOP 10 pracovných pozícií v roku 2009, neexitovalo v roku 2004... Technológie ... V blízkej budúcnosti ČÍSLA...? budeme používať tech- nológie, ktoré ešte neboli vynájdené... Sociálne prostredie... Za posledný rok sa v USA jeden z ôsmich manželských párov zoznámil on-line... Sociálne siete... Facebook dosiahol 350 miliónov registrovaných používateľov. MySpace 250 miliónov... Exponanciálny rast... V roku 2006 zazname- nal najväčší vyhľadávač Google 2,7 miliardy vyhľadavaných výrazov. Aktuálne údaj hovorí o 31 miliardách vyhľadávaných výrazov mesačne! Publikum... Zdroj: http://www.youtube.com/watch?v=jpEnFwiqdx8 Rádiu trvalo 38 rokov kým dosiahlo 50 milónové publikum. Televízií 13 rokov. Internetu menej ako 4 roky. Facebook dosiahol túto métu za menej ako 2 roky. Vedeli ste, že...? História pripojenia... VIETE ŽE 1984 - počet interne- tových zariadení 1000. 1992 - 1 000 000 bUDÚCNOSť... 2008 - viac ako 1 milarda...

VÝVOj INFORMAČNéHO SPRÁVANIA Informačné správanie “Informačné správanie človeka je viacúrovňová aktivita pri adaptácií na I nformačné správanie je charakteristické pre človeka s využitím informačno- komunikačných technológií (ďalej len IKT), ale i bez. Informačné správanie môže byť vo všeobecnosti chápané ako ľudské správanie vo vzťahu k informačným informačné prostredie. Obsahuje neurofyziolog- zdrojom a kanálom. Informačné správanie sa prejavuje pri aktívnom i pasívnom ické, senzomotorické, kog- vyhľadávaní informácií a pri použití informácie. Aktívna komunikácia tvárou v tvár s os- nitívne, afektívne, sociálne tatnými (interpersonálna komunikácia), ale tiež pasívny príjem informácií a kultúrne zložky. V nichsa (TV reklama) vytvárajú rôzne modely informačného správania štrutúrujú rôzne druhy reprezentácií poznania, napríklad mentálne, so- ciálne a kultúrne reprezen- tácie.” (Steinerová, 2005) Informačná gramotnosť “Informačná gramotnosť je zložitý sociokongnitívny proces dlhodobého poznatkov, skäseností a zručností pri prispô- sobovaní sa prostrediu. Informačná veda prispieva k jej podpore aj skúmaním informačného správania používateľov informácií. S informačným sprá- Aktuálne je informačné vaním jednotlivcov i skupín sú spojené informačné správanie v každodennom živote a v pracovných pro- potreby. Tieto potreby sú závislé od dostupných technológií cesoch v organizáciach. a vyvíjajú sa aj od dostupných služieb poskytovateľov IKT. sa Skúmajú sa napríklad od dostupných technológií. Teóriou aké informácie sú potrebné sa špecifické procesy organi- zovania poznatkov v rámci zaoberá informačná veda (information science). V minulosti bola táto oblasť výsa- využívania voľného času dou knihovníkov, teda knižničných vied. Nové podmienky a používané technológie človekom.” (Steinerová, si vynútili aj špecializáciu, a umožnili vznik nových vied. Typickým príkladom je 2005) štúdium mediamtiky. Aj vďaka mediamatike... Informačné sprá- vanie používateľov pri využívaní elektro- nických zdrojov HLAVNé CIELE DOKUMENTU... C “Vznikajú nové interak- ieľom tohto dokumentu bude priblíženie pojmov ako informačné správanie tívne formy komunikácie a prezentácie vlastných súčastnosti, informatizácia spoločnosti a integračné iniciatívy na území EÚ produktov (blogy). Vznikajú a tiež nové možnosti prezentácie obsahu. Elektronické prostredie poskytuje osobitné komunity ľudí používateľom interaktívne prostredie. Nielen technologické inovácie, ale aj intu- spoločne vyhľadávajúcich a využívajúcich informácie itívne ovládanie poskytujú všetkým obyvateľom (bez rozdielu) prístup k digitál- (virtuálne komunity, nemu obsahu. Predovšetkým internet je fenomém doby. kolaboratívne skupiny). Vznikajú nové žánre a typy dokumentov a zdrojov. Sú interatívne, otvorené a stále sa vyvíjajúce (napr. web- stránky, digitálne knižnice a pod.) Vznikajú aj nové spôsoby a formy vzdeláva- nia.” (Steinerová, 2005)

HISTóRIA 1940 Londýn M oderná história výskumu informačného správania sa podľa viacerých zdrojov začína v roku 1940 na kráľovskej vedeckej konferencií v Londýne – The Royal Society Scientific Information Conference. The Royal Society Scientific Information Conference Podstata moderných informačných konferencií bola spojená aj napríklad realizá- ciou verejných prieskumov. Boli použité zdroje analýz ešte zo začiatku 20. storočia, ktoré súviseli najmä s používaním knižníc a dostupných zdrojov. Žiaľ v tom čase boli tieto štúdie skôr zamerané na prieskum používateľov a ich spoločenského postavenia. Návšteva knižnice bola skôr výsadou vyšších spoločenských tried. Okrajovo sa prieskumy dotazovali na cesty a spôsoby vyhľadávania informácií na základe informačnej potreby. V tomto období bola miera naplnenia informačnej potreby minimálna. Na druhej strane však bola úroveň informačnej potreby bežného obyvateľa neporovnateľne nižšia. Dostupné technológie a ich rozšírenie do značnej miery ovplyvňujú správanie obyvateľov. Taktiež s rozširovaním a dostupnosťou súvisia informačné potreby >>>> S informačným správaním jednotlivcov i skupín sú spojené informačné potreby. Tieto potreby sú závislé od dostupných technológií a vyvíjajú sa aj od dostupných služieb poskytovateľov IKT. sa od dostupných technológií. Teóriou aké informácie sú potrebné sa zaoberá informačná veda (information science) >>>> V minulosti bola táto oblasť výsadou knihovníkov, teda knižničných vied. Nové podmienky a používané technológie si vynútili aj špecializáciu, a umožnili vznik nových vied. Typickým príkladom je štúdium odboru MEDIAMATIKA INICIATÍVA NA PLECIACH gIgANTOV 1958 Washington V období po 2. svetovej vojne a striedavo na území USA a Veľkej Británie rástli informačné potreby. V tomto období boli vedci významnou skupinou, ktorí používali dostupné informačné zdroje. Medzi dostupné zdroje z tohto obdobia TInternational Conference on Scientific Information môžeme zaradiť: dostupné abstrakty diel, patenty, rôzne žurnály, monografie (knižnice) a pod. Významná iniciatíva v podobe medzinárodnej konferencie sa uskutočnila aj na území USA. V roku 1958 sa konala vo Washingtone, Medzinárodná Konferencia Ve- deckých Informácií – International Conference on Scientific Information Výsledkom boli o.i. Prijaté dokumenty v podobe odporúčaní pre pre napĺňanie informačných potrieb vedcov.

INOVÁCIE AKO VÍZIA 1972 baltimore V ýznamným obdobím pre odštartovanie nových štúdií a výskumov, v oblasti informačných potrieb a informačného správania, boli výskumy v Baltimore (USA) v rokoch 1972-1973. Study on information needs Výskum bol zameraní na zisťovanie informačných potrieb a využívanie dostupných zdrojov radových občanov. Nikdy predtým sa tak rozsiahly verejný prieskum nere- alizoval. Realizácia tohto výskumu poskytla „základný kameň“ pre ďalšie štúdie. Táto štúdia si položila za cieľ zodpovedať nasledujúce otázky: 1.Aké sú informačné potreby obyvateľov? 2. Ako alebo akým spôsobom sú tieto potreby napĺňané? 3. Akou formou môžu inštutúcie lepšie zabezpečiť napĺňanie informačných potrieb? S množstvom realizovaných štúdií, pribúdali problémy s definíciou a zaradením pojmu informačné potreby. V 80-tich rokoch 19. storočia sa viedla rozsiahla pole- mika nad zaradením. Z rôznych prác, napríklad p. Wilsona vyplýva nasledujúce: 1980’ Human information behavior Informačná potreba nepatrí medzi základné (primárne) potreby, akými môže study byť potreba prístrešia, potreba prijímania stravy a pod. Informačná potreba patrí medzi sekundárne, ktoré vznikajú po uspokojení základných potrieb. (Wilson, 1981) Z výšená potreba uspokojiť informačný „hlad“ bola a je charakteristická pre rozvinuté krajiny. Koniec 20. storočia bol v tejto oblasti charakteristický realizáciou množstva prieskumov, smerujúcich k naplneniu informačných potrieb študentov na univerzitách. 1990’ World Wide Web V tomto období sa začínalo s komercionalizáciou a uvedením World Wide Web. Sieť sietí bola vďaka novým komunikačným štandardom prístupná celosvetovo. Žiaľ vďaka nízkej penetrácií sieťových služieb bola prístupná spravidla pre akademikov a vedeckých pracovníkov. Nasledovali obrovské investície do technológií, ktorých cieľom bolo sprístupnenie WWW čo najširšej skupine používateľov. Rodil sa nový fenomén doby. „Rok 1999 v podmienkach Európskej únie je označovaný ako prechod k digitali zovanej spoločnosti – znalostná ekonomika sa stala silným nástrojom rast spoločnosti a tvorbu pracovných miest. Napomáha tiež k zvyšovaniu kvality života a ochrane životného prostredia. V roku 1999 sa stalo ambíciou Európskej komisie Začiatok 21. v rámci iniciatívy eEurope rozšíriť informačné technológie čo najviac ako to bude storočia možné.“ (Dvořák, 2007) Informatizácia spoločnosti Začiatkom 21. storočia pomerne rýchlo stúpa počet používateľov. Hlavne na území USA a na území západnej Európy. S počtom používateľov narastajú aj informačné potreby a s tým spojené využívanie vhodných informačných zdrojov. Začiatkom 21. storočia je význam a budúcnosť internetu známa. Iniciatívy v oblasti informatizácie spoločnosti jednotlivých štátov sa spájajú do integračných programov. Prechod od industriálnej smerom k znalostnej spoločnosti je v plnom prúde.

EURóPSKA INTEgRÁCIA „Súčasné obdobie je obdobím budovania informačnej spoločnosti. Celý eEurope svet, EÚ, národné, regionálne i miestne inštitúcie hľadajú cesty, ako čo Strategická iniciatíve Európ- najefektívnejšie používať informačné zdroje. Celý rad firiem a inštitúcií je skej Únie zaplavený tisíckami správ, ktoré každodenne zahlcujú počítačové servery. Teória manažmentu v súčasnosti hovorí, že strategickú výhodu v dnešnom svete získava ten, kto má správne informácie, v správnom formáte, na správnom mieste, v stanovenej miere podrobnosti a v čase, kedy sú potreb- né. Ten, kto chce v dnešnej dobe uspieť, musí mať pripravenú vhodnú informačnú stratégiu, ktorá je dôležitou súčasťou firemnej i spoločenskej stratégie rozvoja.“ (Dvořák, 2007) I nformačná spoločnosť prináša nové služby, ktoré budú charakteristické svojou otvorenosťou, prístupnosťou, rýchlosťou, dôveryhodnosťou, jednoduchosťou, všade prítomnosťou, prirodzenosťou a tiež inteligentnosťou. INICIATÍVA E-EUROPE Súčasťou Lisabonskej stratégie sú rôzne iniciatívy. Jednou z nich je aj eEurope. Predstavitelia EU si stanovili dosiahnutie viacerých cieľov. Hlavným z nich je docieliť do roku 2010, aby sa Európa stale najnajsilnejšou a najdynamickejšie sa rozvíja- júcou ekonomikou sveta založenou na vedomostiach – informačná spoločnosť. Dosiahnutie tohto cieľa by znamenalo „dobehnúť“ vo vývoji Japonsko a USA. INFORMATIZÁCIA NA SLOVENSKU V snahe nadviazať na trvalý rozvoj spoločnosti v rámci Európy prijala aj Slovenská Republika stratégiu informatizácie spoločnosti pod názvom Stratégia informa- tizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej Republiky. OPIS Na oficiálnej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky www.rokovania.sk je Operačný plán informa- tizácie spoločnosti dostupná dokumentácia, ktorá vyplýva z prijatého akčného plánu Európskej únie eEurope. Týmto sa Slovensko úspešne pripojilo k Európskym iniciatívam a prijalo vlastný operačný program informatizácie spoločnosti OPIS >>>> Podľa uznesenia vlády SR z roku 2002 je základným cieľom informatizácie spoločnosti nová kvalita spoločenského, hospodárskeho a politického života, teda zvýšenie kvality života každého občana, a vytvorenie podmienok pre budovanie znalostnej ekonomiky využívaním metód a prostriedkov IKT.

OPIS egoverment S tratégia informatizácie spoločnosti v SR, ktorá bola spolu s akčným plánom schválená vládou SR v roku 2004, predstavovala rozpracovanie Politiky informa- tizácie spoločnosti v dlhodobom horizonte, stanovila prioritné oblasti a ciele spolu Elektroniyácia výkonu vere- jnej správy s konkrétnym a záväzným harmonogramom činností súvisiacich s procesom infor- matizácie spoločnosti. Podľa oficiálnej stránky ministerstva financií SR www.informatizácia.sk položil akčný plán stratégie informatizácie spoločnosti z roku 2004 nasledujúce základné ciele a úlohy. 1. Budovanie základných pilierov informačnej spoločnosti (štandardizácia, kvalitná infraštruktúra) 2. Stimulácia využívania internetu tvorbou a poskytovaním relevant ného obsahu (eGoverment, eHealth...) 3. Investície do ľudí a ich kvalifikácie (nadobúdanie potrebných zručností s PC a pod.) 4. Lacnejší, rýchlejší a bezpečnejší internet (budovanie moderných tech nológií). eHealth D osahovanie stanovených cieľov a úloh bolo monitorované do 31.12.2008, pričom počas tohto obdobia mohli jednotlivé rezorty dopĺňať ciele a úlohy. Výsledkom iniciatívy, ktorá vyplýva z akčného plánu Elektronizácia výkonu zdra- votníctva vyžívaním IKT bolo zhodnotenie dosiahnutia stanovených cieľov. Základný kameň v podobe budovania pilierov informačnej spoločnosti bol položený úspešne. Veľký počet všeobecne formulovaných úloh nebol splnený vôbec prípadne s veľkým časovým sklzom. Celkovo je však miera dosiahnutej informatizácie ťažko merateľná a preto je potrebné pokračovať s cieľom dosahovať stanovené cieľe. NOVÁ STRATégIA INFORMATIZÁCIE SR Podľa oficiálnej stránky ministerstva financií SR www.informatizácia.sk „Dňa 21.10.2009 vláda SR na svojom rokovaní prijala nový strategický dokument „Stratégia informatizácie spoločnosti na roky 2009 – 2013“. Cieľom predloženého dokumentu je aktualizovať stratégiu budovania informačnej spoločnosti na Slovensku. Zároveň bolo nevyhnutné jasne definovať kľúčové oblasti informatizácie spoločnosti. eLearning Moderný vzdelávací proces s využitím moderných 1. Analýza súčasného stavu (štáty EÚ a Slovensko) komunikačných technológií 2. Definícia hlavných oblastí rozvoja a priority SR (kvalitná infraštruktúra, eGoverment, eHealth, eEducation a pod.) 3. Financovanie a monitorovanie

INTERAKCIA MEDZI POUŽÍVATEľMI D ostupnosť digitálnej formy zdrojov informácií v elektronickom prostredí je ďalším míľnikom informačno-znalostnej spoločnosti. Potreba zavádzania zmien súvisí so snahami zaradiť služby dostupné prostredníctvom internetu pre väčšinu obyvateľov do dennej praxe. MULTIMéDIA M ultimediálny obsah rozširuje možnosti prezentácie. Multimediálny obsah, teda obraz, zvuk, video sa teší veľkej popularite. Je spravidla viazaný k médiu (nosič), najčastejšie optické disky. Podstatná časť takéhoto obsahu je dostupná iba Multimédia v pôvodnej digitálnej forme. Tento obsah je prístupný len na základe použitia tech- nológií (PC). Len malú časť je možné plnohodnotne reprodukovať na papier, preto Médium a obsah, ktoré je multimediálny obsah dôležitou a samostatnou súčasťou knižničných fondov. používajú kombináciu Z optického disku (off-line) sa relatívne jednoducho dostane do prostredia inter- rôznych foriem obsahu netu (on-line) a odtiaľ je len krôčik k možnostiam, ktoré ponúka web. Výsledkom môže byť spájanie obsahov (zbierok), ktoré spolu súvisia a vytvoria tak komplexný prehľad dostupných informácií. Napríklad zoznam literárnej tvorby neurčeného spisovateľa môže byť doplnený o fotografie, prípadne iný multimediálny obsah (sfilmovaná ukážka diela a pod.). M ultimediálny obsah je unikátnym nosičom obrazových, textových a zvukových informácií. Digitálne a digitalizované zdroje sú predmetom záujmu čoraz väčšej skupiny používateľov webu. Šírenie multimediálneho obsahu na stránkach knižníc môže prispieť k efektívnemu zdieľaniu informácií. Od inštruktážnych videí cez priblíženie priestorov, až po využitie priestoru pre marketingové aktivity majú multimédia široké spektrum využitia. M edzi takýto obsah môžeme zaradiť tiež tvorbu a zdieľanie prezentácií on-line. Takúto službu poskytuje stránka www.slideshare.com. Stránka je mimoriadne úspešná a prakticky vytvorená len zdieľaním prezentácií používateľov tejto služby. Databáza dostupných prezentácií je prístupná priamo na stránke. Alternatívne ponúka služba výstup vo forme samostatného okna s prezentáciou pre vloženie zdrojového rámca do akejkoľvek inej webovej stránky.

POUŽÍVATEľ AKO SPOLUTVORCA Ú spešnosť ponúkaných služieb je vo veľkej miere závislá na používateľoch. Podľa požiadaviek používateľov je možné poskytovať očakávané služby a zároveň naplniť stanovené ciele. Prostredníctvom internetu a personalizovaných web-strá- nok môže užívateľ využívať všetky služby v elektronickom prostredí. Spoločné úsilie si vyžaduje vytvoriť prostredie, ktoré bude reagovať na používateľské požiadavky, bude pravidelne vyhodnocované a bude obsahovať pravidelne aktualizovaný zoznam služieb. P odľa publikácie p. Burrowsa (Burrows, 2008) je Prítomnosť charakteristická ako internetová éra. Programátori a dizajnéri webových stránok sa neustále snažia o vylepšenie a sprístupnenie interaktívnych prvkov. Prioritou sú aplikácie dostupné na webe a ich jednoduché používanie. Dnes už napríklad bežne dostupná tvorba a správa dokumentov (googleDocs) a ich zdieľanie naznačuje význam a možnosti on-line aplikácií. Použitie nových technológií tvorí základ pre implementáciu riešení webových aplikácií. Medzi dostupné technológie zaraďujeme komplexné nástroje pre vývoj interak- metadáta tívnych webových aplikácií označovaných ako AjAX. AJAX je skratka pre asyn- dáta (údaje) popisujúce iné chrónny JavaScript a XML (Asynchronous JavaScript and XML). Tieto nové nástroje dáta poskytujú webovým aplikáciam (on-line) vlastnosti podobné ako majú štandardné aplikácie v prostredí osobných počítačov (off-line). Podstatnou časťou sa podieľajú na dostupných funkciách a vlastnostiach we- bových stránok. Výmenou malých objemov operačných dát medzi serverom a používateľom zabezpečujú okamžitú reakciu na požiadavky bez oneskorenia. Takto je zabezpečená okamžitá interakcia webovej stránky bez potreby opakovaného načítania celého zdrojového kódu. Takéto stránky sú charakteristické vysokou mi- erou interaktivity, rýchlosťou a hlavne použiteľnosťou. DYNAMICKÝ ObSAH J ednou z primárnych charakteristík dostupných služieb webu je dynamický obsah stránok. Je čitateľný bežným spôsobom spolu s možnosťami pre zápis a editáciu dostupného obsahu on-line. Pridávaním komentárov, recenzií, značiek (tagov) a iných metainformácií a metadát, je dostupný obsah rozšírený o kvalitné informácie s pridanou hodnotou. Tieto skutočnosti ovplyvňujú predovšetkým kvalitatívnu hodnotu pôvodných informácií prípadne dostupného obsahu. Na druhej strane môže tento prakticky neobmedzený prístup k editácií obsahu viesť k formovaniu neprehľadných a neštruktúrovaných informácii vplyvom používateľov. “INFORMATION OVERLOAD” Na rozdiel od stránky vytlačenej na papieri, ktorú nie je možné ďalej editovať, poskytuje stránka v elektronickom prostredí nekonečné možnosti editácie – ad infinitum (do nekonečna).

WEb AKO PLATFORMA Z ákladnou myšlienkou koncepcie webu ako platformy je posun k novým možnostiam využitia tohto priestoru, nielen pre zobrazovanie dát v okne we- bového prehliadača. Namiesto kupovania licencií pre používanie softvéru (textový editor, grafický editor, iné aplikácie), umožňuje webu on-line prístup k širokej palete nástrojov. Všetko prostredníctvom aplikácií, ktoré môžu byť priamo integrované do webových stránok. Jedinou podmienkou využitia je on-line pripojenie, ináč tieto výhody strá- cajú svoj význam. V mnohých prípadoch existujú aj off-line verzie týchto nástrojov aj pre prípad využitia v off-line režime. Web ako platforma Web ako základ pre budúci vývoj on-line aplikácií gENEROVANIE INFORMÁCIÍ A j vďaka rýchlemu vývoju webových technológií sa stáva sieť internetu dynam- ickým prostredím. Obsah a štruktúra generovaných stránok je ovplyvňovaná najmä používateľmi, ktorí ho podľa svojich predstáv značkujú a generujú to najzaujímavejšie z pohľadu záujmovej skupiny i jednotlivca. Toto tvrdenie vychádza zo všeobecnej znalosti používaných technológií a ich rozšírenia. Požiadavky komunít, skupín i jednotlivcov sa priebežne menia s vývojom vlastných potrieb a správania. Používateľ internetu je každý deň konfrontovaný s novou realitou. Komunikuje o veciach z bežného života (záujmy, škola, technológie, hudba, literatúra a pod.). Používatelia komunitných stránok sa priamo podieľajú na vývoji poskyto- vaných služieb cez dostupné prostriedky (diskusie, fórum návštevníkov, sekcia otázok a odpovedí). Web je v súčasnosti charakterizovaný generovaním obsahu a spájaním záujmov jeho používateľov prostredníctvom sociálnych väzieb do komunít. Prakticky všetko čo je možné zobraziť v digitálnej podobe na obrazovke monitora počítača si nachádza svoje miesto. Príležitostí ako využiť tento potenciál je naozaj mnoho. Používatelia svojou prítomnosťou dokážu priamo alebo nepriamo ovplyvňovať dostupné služby, obsah a štruktúry webových sídiel.

ZÁVEROM... P oskytovanie informačných služieb cez webové rozhranie umožňuje zvyšovať stupeň interaktivity s používateľmi. Dynamicky tvorený obsah >>>> a štruktúry webových sídiel sú základom pre poskytovanie nových služieb. Efektívne využitie dostupného priestoru v spolupráci s používateľmi, prináša zaujímavé výstupy vo forme generovania obsahu a odkazov. Dostupný obsah a jeho zdieľanie medzi používateľmi umožňuje formovať záujmové skupiny a komunity. Napríklad zoznamy odporúčaných produktov, kategorizácia, kustomizácia, sociálne väzby a mnoho iného sú príkladom úspešnosti integrácie nových nástrojov. Slovenské projekty >>>> úspešne nadviazali na aktuálne trendy a iniciatívu Európskej únie. Participácia na projektoch európskeho významu prináša dôležité poznatky a skúsenosti pri prezentácií obsahu. Informatizácia spoločnosti na Slovensku ako nevyhnutý predpoklad úspešnej participácie (ciele EÚ), si vyžaduje použitie nových technológií, ktorých nákup je z veľkej časti financovaný z projektov Európskej Únie. Použitie moderných technológií si tiež vyžaduje nový prístup v organizácií ľudských zdrojov a ich efektívneho využívania. Potenciál takto vytváraných pracovných príležitostí umožňuje vznik nových profesií a podporných tímov. Trvalo udržateľný Základné dodržiavanie princípov pri ochrane pôvodu obsahu a jeho iden- rozvoj tity, umožňuje vznik nových pracovných miest súvisiacich so spracovaním. Proces ktorý vedie k udržianiu rozvoja spoločnosti... Dôležitým faktorom je bezpečnosť informačných systémov. Bezpečný informačný systém je ovplyvňovaný predovšetkým prístupom zodpoved- ných pracovníkov, ktorí musia aktívne a s odbornosťou pristupovať k riešeniu problémov. Predovšetkým ochrana údajov v informačných systé- moch a vyplývajúca zodpovednosť za ochranu záujmov používateľov. Informatizácia spoločnosti >>>>, internet a dostupné on-line webové služy prešli za relatívne krátke obdobie viacerými úrovňami. Celosvetový význam a rozšírenie pripojenia k sieti internetu nadobúda nový rozmer začiatkom 21. storočia. Od formovania hypertextu, ktorý slúži predovšetkým na pub- likáciu tematicky triedených informácií, až po interaktívnu prezentáciu spoločnosti sa stáva nové médium prostriedkom pre aplikáciu nových možností pre trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ELEKTRONICKé ZDROjE DVOŘÁK, Zdeněk, DOLNÁK, Ivan, SOUŠEK, Radovan. Informatizácia, informačné systémy a bezpečnostný manažment. Žilina : EDIS-vydavateľstvo ŽU, 2007. 207 s. ISBN 978-80-8070-783-5. STEINEROVA , Jela. Informačné správanie : Pohľady informačnej vedy. 1. vyd. Bratislava : Centrum VTI SR, 2005. 189 s. ISBN 80-85165-90-2. BURROWS, Terry. 2008. Blogs, Wikis, MySpace, and More: Everything you want to know about using web 2.0 but are afraid to ask. Chicago: Chicago review press, 2008. 224 s. ISBN 978-1-55652-756-2 HOLSINGER, Erik. Jak pracují multimédia. 1. vyd. Brno : UNIS publishing, 1995. 198 s. ISBN 1-56276-208-7. RANKOV, Pavol. 2007. Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy. Koloman Kertész Bagala, LCA Publishers Group, 2007. 173 s., ISBN 80-89129-91-9 Operačný program informatizácia spoločnosti [online]. 2008-2009 [cit. 2009-11-10]. Dostupný z WWW: <http://www.opis. gov.sk/11522/operacny-program-informatizacia-spolocnosti.php>. Úrad vlády Slovenskej republiky : Stratégia informatizácie spoločnosti v podmienkach SR. 2003 [online]. 2003. [citované 10. november 2009]. Dostupné na: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/7B34D47D090A53D2C1256E9B004046FC/$F ILE/Zdroj.html> Europe’s information society [online]. 2005-2009 [cit. 2009-10-12]. Dostupný z WWW: <http://ec.europa.eu/information_so- ciety/eeurope/i2010/what_is_the_i2010/index_en.htm>. Wikipedia : The free encyklopedia [online]. 2009 [cit. 2009-11-09]. Dostupný z WWW: <http://en.wikipedia.org/wiki/Informa- tion_society>. RANKOV, Pavol. 2007. Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy. Koloman Kertész Bagala, LCA Publishers Group, 2007. 173 s., ISBN 80-89129-91-9 November 2009 Peter Židuliak

Information society

by Ziduliak

Accessibility

Categories

Upload Details

Usage Rights

2 Embeds 7

Statistics