• Like
  • Save
Jump 2012_Martin Burgr_Ako si to vedieť vyargumentovať?
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Jump 2012_Martin Burgr_Ako si to vedieť vyargumentovať?

on

  • 442 views

Materiál k workshopu Martina Burgra na konferencii Jump 2012. Viac na www.jump2012.sk. ...

Materiál k workshopu Martina Burgra na konferencii Jump 2012. Viac na www.jump2012.sk.

Martin Burgr
Martin študuje politológiu a mediálne štúdiá na Masarykovej univerzite v Brne. Zaujíma ho akademická debata. Ako sám hovorí: „Diskutovať a vymieňať si argumenty je spôsob, ako človek definuje samého seba. V diskusii sa musíme voči niečomu vymedziť a to je spôsob, ako objavujeme svoje postoje.” Aj to je zrejme dôvod, prečo sa stal predsedom Správnej rady Slovenskej debatnej asociácie. Je jedným z autorov projektu odborne.debatuj.sk.

Ako si to vedieť vyargumentovať?
Workshop prevedie účastníkov základmi správnej argumentácie. Názorne uvidia argumentačné chyby, s ktorými sa denne musíme stretávať, a naučia sa, ako sa im vyhýbať. Úspešnosť aktérov občianskej spoločnosti nepochybne závisí aj od toho, ako vedia svoju agendu obhájiť argumentmi. Kurz za šesťdesiat minút povie všetko, čo je k tomu potrebné. Zvyšok však už bude na každom z nás.

Prezentácia - http://prezi.com/shwiuhiwlphd/ako-si-to-vyargumentovat/

Statistics

Views

Total Views
442
Views on SlideShare
442
Embed Views
0

Actions

Likes
0
Downloads
0
Comments
0

0 Embeds 0

No embeds

Accessibility

Categories

Upload Details

Uploaded via as Adobe PDF

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

    Jump 2012_Martin Burgr_Ako si to vedieť vyargumentovať? Jump 2012_Martin Burgr_Ako si to vedieť vyargumentovať? Document Transcript

    • ArgumentáciaAko správne argumentovať Martin Burgr Slovenská debatná asociácia
    • Predslov Tento materiál sumarizuje základné vlastnosti, ktoré správny argument musí mať, aby bol presved-čivý. Následne sa zameriava na spôsoby ako vystavať argumenty tak, aby obsahovali dôkazy a dostatočnévysvetlenia. K záveru sa materiál zameriava na kauzalitu a problémy pri používaní kauzality v argumentá-cii. Text sumarizuje najdôležitejšie vedomosti o argumentácií a má byť návodom pre lepšiu argumen-táciu. V texte často používam citácie argumentov politikov alebo blogerov, ktoré boli pre metodické účelyskrátené. Mojím zámerom však nie je autorov argumentov kritizovať, nakoľko musíme akceptovať, že nieza každých okolností musia používať plne správnu argumentáciu a nie stále si nedostatky argumentáciemusia uvedomovať.Vlastnosti argumentuZrozumiteľnosť pre každého: Pri bežnej komunikácii často nepotrebujeme argumentovať veľmi dôsledne. V našom prostredí ko-legov a priateľov a podobne sme uzatvorení do diskurzov, v ktorých dominujú rôzne predsudky a spoločnépohľady na svet. Vďaka tomu si rozumieme aj bez toho, aby sme museli krvopotne vysvetľovať každý nášpostoj. Napríklad chlapi sediaci v krčme pozerajúc správy, si nemusia veľa vysvetľovať , stačí ak jeden z nichpovie že politik X je klamár a zlodej a ostatní len prikývnu. Ak by svoje hodnotenie o politikovi predniesolv inom diskurze, mohol by sa stretnúť s veľkým nepochopením. Preto ak argumentujeme a chceme abynám porozumelo aj široké publiku, ktoré má rôzne pohľady na svet, musíme naše argumenty vybaviťdôkladným vysvetlením.(Ukážka 1.)„Vláda by zriadila Štátnu pracovnú agentúru, ktorá bude každému, kto bude chcieť, ponúkať prácu za minimál-nu mzdu.“ „Tí, ktorí budú namietať, že to je socializmus, nech si uvedomia, že dávať niekomu peniaze bez práce,ako to robíme dnes, je komunizmus.“Zdroj: http://richardsulik.blog.sme.sk/c/309621/Riesenie-romskeho-problemu-praca-dospelym-vzdelanie-de-tom.html#ixzz29raC8Egi V danej ukážke autor automatický predpokladá, že komunizmus je zlý a preto je aj súčasný stavhorší, ako to čo navrhuje. Ak ale adresát argumentu nevníma komunizmus ako automatický zlý, nebudepreňho mať argument pravdivostnú hodnotu. Takejto situácií sa pri argumentácii snažíme vyhnúť a pretomusíme podrobne vysvetľovať všetky časti argumentu.Presvedčivosť: Úlohou argumentácie je samozrejme presvedčiť niekoho, že má akceptovať závery, ktoré z argu-mentu plynú. Práve k dosiahnutiu presvedčivosti nám slúži vysvetlenie. Predstavte si, že sa budem snažiť publikum presvedčiť, že sa dá hodiť vajíčko o zem bez toho, abysa rozbilo, a dokonca, vajíčko sa bude od zeme odrážať.
    • Ak by som to len tak povedal, bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia, tak moja presvedčivosťpre publikum neznalé tohto triku, bude veľmi malá. Ak ale poskytnem vysvetlenie, že surové vajíčko by som na niekoľko dní ponoril do octu, ktorý pô-sobí na vápnik, ktorý sa v škrupinke vajíčka nachádza ako kyselina a postupne škrupinku úplne rozpustía z vajíčka sa potom stane plastické želé, ktoré po dopade na zem je schopné odrážať sa a nerozbije sa, takmoja presvedčivosť je omnoho lepšia. Ukážme si to na príklade.(Ukážka 2.)Mená kandidátov na prezidenta sa nemajú uzavrieť na úrovni straníckych grémií, lebo:„...klasický establishmentový kandidát z lona niektorej štandardnej strany by mal dnes len malú šancu poraziťRoberta Fica (či jeho nominanta)“Zdroj: http://beblavy.blog.sme.sk/c/310528/Ako-vybrat-prezidenta.html Aby argument bol presvedčivý, musel by obsahovať vysvetlenie, prečo stranícky kandidát nemášancu poraziť Roberta Fica, či jeho nominanta. Momentálne nemáme dôvod veriť danému argumentu,lebo nám neposkytuje vysvetlenie.Argument musí niečo dokazovať: Prečítajte si dole priloženú skrátenú verziu článku, ktorý sa snaží dokázať, že Slovensko by maloznížiť dane a podporovať súkromný sektor, aby sa stalo vyspelé ako Švédsko.(Ukážka 3.)Mal som možnosť na vlastné oči vidieť zmeny, ktorými Švédsko v posledných rokoch prešlo. A vyplýva z nichto, že socialisti majú o Švédsku deformovanú predstavu, ktorá ustrnula niekde v roku 1975 alebo 1983. Krajinaje dnes už úplne niekde inde.Švédsko si zažilo svoju rozpočtovú a finančnú krízu začiatkom 90. rokov. Odvtedy začalo postupne znižovaťzávislosť občanov od sociálneho systému, prepustilo prvé miesto krajiny s najvyššími daňami vo vyspelom sveteDánsku, ale najmä zvýšilo úlohu súkromného sektora a jeho konkurencieschopnosť. Vďaka tomu sa posunulona druhú priečku v rebríčku Svetového ekonomického fóra.Súkromný sektor vo Švédsku zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní služieb aj v takých sektoroch, akýmisú školstvo či zdravotníctvo, ktoré boli dlhé desaťročia doménou štátu. Švédi tieto zmeny označujú za transfor-máciu od „welfare state“ k „welfare society“, teda od štátu blahobytu, kde skutočne všetko financoval a posky-toval štát, k spoločnosti blahobytu, kde občania naďalej dostávajú služby, na ktoré sú zvyknutí, zabezpečuje ichvšak súkromný sektor. Dnes ich ešte financuje štát, ďalším logickým krokom je však ich úplná privatizácia.Švédska skúsenosť jednoznačne preukázala schopnosť súkromného sektora poskytovať služby efektívnejšie,teda vo vyššej kvalite a za nižšiu sumu peňazí. Napríklad v zdravotníctve súkromní poskytovatelia podstatnezvyšujú efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Len na ilustráciu, kým vo vyspelých krajinách umelýkĺb pre pacienta znamená v priemere 9,5 dňa pobytu v nemocnici, vo Švédsku je to 2,5 dňa.
    • Súkromní poskytovatelia vzdelávania dosahujú obraty rádovo v stovkách miliónov švédskych korún. Tešiasa zo zavedenia možnosti voľby a poukážok na vzdelávanie. Teda z realizácie myšlienok Miltona Friedmana,úhlavného nepriateľa všetkých socialistov. A švédski politici jasne deklarujú politickú odhodlanosť pokračovaťv reformách, ktorých neodmysliteľnou súčasťou je súkromný sektor.Ak sa Slovensko má raz stať Švédskom, musí dane znižovať, a nie zvyšovať, konkurencieschopnosť zvyšo-vať, a nie znižovať a so súkromným sektorom spolupracovať, nie vytesňovať ho.Zdroj: Ján Oravec, 26.7.2012, Hospodárske noviny, http://hnonline.sk/c1-56744920-kedy-sa-slovensko-stane-svedskom Článok neplný úlohu argumentu v tom, že zvýraznený záver nevyplýva jasne z textu. Nižšie si uká-žeme, čo by musel argument obsahovať, aby u neho záver vyplýval. Argument je logickou štruktúrou, ktorá nás má z poznaných skutočností (premís) doviesť k skutoč-nosti, ktorá nám nie je známa (konklúzia). Argument tak musí obsahovať isté premisy, z ktorých je závervyvodený. Ak to vezmeme na vedomie, argumentácia v článku by mala obsahovať a mať dokázané nasle-dovné premisy.
    • Dokazovanie Každý argument by mal obsahovať istý druh dôkazu. Podstatou dôkazu je ukázať, že daná vec,ktorú tvrdíme sa v realite naozaj vyskytuje. Musíme s argumentom narábať podobne, ako narába vedecs vedeckou teóriou. O tom, že teória je platná, rozhoduje až to, či sa v realite dajú pozorovať skutočnosti,ktoré ona popisuje. Rovnako je to aj s argumentom.Empirické dôkazy:Vlastná empíria: V bežnom živote veľmi často argumentujeme na základe vlastnej empírie.Dieselové autá sú menej výhodné na jazdenie po meste. Sám som mal benzínové auto a neskôr dieselovéa ukázalo sa, že na kratšie cesty po meste malo benzínové menšie náklady. Napriek tomu, že sú tieto argumenty celkom bežné, jedná sa o veľmi málo presvedčivý dôkaz.Nemáme istotu, že prípad našej vlastnej skúsenosti musí byť univerzálne platný. Celkovo musíme pri ta-kom argumente konštatovať veľkú mieru neistoty našich záverov.Prieskum: Prieskum je sumár rôznych osobných empírií. Z toho pohľadu pri argumente podporenom priesku-mom, môžeme konštatovať väčšiu mieru istoty, že empíria alebo názor veľkého množstva ľudí bude odzr-kadľovať realitu. Argument za použitia štatistiky by mohol vyzerať aj takto:(Ukážka 4.)Reklama na tabakové výrobky by mala byť zakázaná, lebo to väčšina občanov podporuje a zákony by maliodzrkadľovať vôľu občanov.Vyplýva to z prieskumu uskutočneného v celej EÚ. V priemere 60 % občanov podporuje opatrenia, aby sa tabakmenej zviditeľňoval a stal sa menej príťažlivým.Zdroj: http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-511_sk.htmVýskum: Veľmi dobrý empirickým dôkazom sú závery vyplývajúce z výskumu. Výskumy na základe rôznejmetodológie popisujú skutočnosť. Argumenty, ktoré sú podporené kvalitným výskumom vykazujú malúmieru neistoty záverov argumentu.(Ukážka 5.)Ľudia, ktorí často zažívajú déja vu pocit, majú v niektorých častiach mozgu menej šedej hmoty, ako dokazujúzávery výskumu, zverejneného v časopise Cortex, vedcov zo Stredoeurópskeho technologického inštitútu.Zdroj: http://www.national-geographic.cz
    • Na základe takého výskumu by sme napríklad mohli vytvárať argument o tom, že nedostatok šedej hmotyspôsobuje pocit déja vu.Autorita: Aby sme mohli nejaký empirický dôkaz v argumente použiť, nesmieme zabúdať na to, že náš dôkazmusí byť relevantný. Relevantný je taký dôkaz, ktorý disponuje autoritou. Pripomeňme si argument na základe vlastnej empírie: Dieselové autá sú menej výhodné na jazdenie po meste. Sám som mal benzínové auto a neskôr dieselo-vé a ukázalo sa, že na kratšie cesty po meste malo benzínové menšie náklady. Dôkaz na základe osobnej empírie, by mohol byť omnoho relevantnejší, ak by ho prinášala istáautorita. Predstavme si, že daný argument prináša automechanik, ktorý sa odvoláva na vlastnú skúsenosť.Jeho osobná empíria v tomto prípade bude relevantnejšia, ako iného človeka. Rovnako je relevantnosť potrebné hodnotiť pri prieskumoch a výskumoch. Musíme sa pozeraťna to, či inštitúcia, ktorá daný výskum alebo prieskum realizovala, je naozaj autoritou v danej oblasti.Napríklad: Jadrový fyzik asi len ťažko bude autoritou pri argumentoch o obchodovaní na burze. Druhým kritériom pri hodnotení autorít je, či daná autorita nie je v danej oblasti zaujatá. Všimnitesi ukážku argumentu č. 6.(Ukážka 6.)...Pokladám za svoju povinnosť Vás upozorniť, že podľa výskumu Dr. Camerona z coloradského Family Re-search Institute „Federal Distortion Of Homosexual Footprint (Ignoring Early Gay Death?)“ , vychádza, že prie-merný vek homosexuálov je minimálne o 20 rokov kratší ako priemerný vek heterosexuálnej väčšiny.Zdroj: http://palko.blog.sme.sk/c/293839/Otvoreny-list-predsednicke-vlady-SR.html Ak sa pozrieme bližšie na inštitúciu, ktorá výskum uskutočnila, tak zistíme, že Family Research Insti-tute je mimovládna organizácia, ktorá je súčasťou hnutia malých, často náboženských organizácií (nazýva-né aj „Christian right“), ktoré sa snažia ovplyvniť politickú debatu v USA. Z tohto pohľadu nemôžeme braťzávery takého výskumu ako objektívne, nakoľko spomínaný inštitút nie je objektívnou autoritou v danejoblasti.Kedy autorite veríme viac: Ako som už spomínal, podstatou autority je to, že autorita je nositeľom unikátnych vedomostí,schopností, možností. Napríklad, ak nám jadrový fyzik povie, že si myslí, že jadrová elektráreň vybuchne,tak nebudeme veľmi pochybovať o jeho vyjadrení, lebo nedisponujeme unikátnymi vedomosťami o fun-govaní jadrovej elektrárne. Radšej si pôjdeme hľadať rýchlo voľné letenky na iný kontinent. Iným prípadomje ukážka č. 7, ktorá prináša jeden argument z textu o škodlivosti demokracie.
    • (Ukážka 7.)Takmer všetci veľkí myslitelia nemali pre demokraciu nič než pohŕdanie. Dokonca i otcovia zakladatelia Spo-jených štátov, dnes považovaných za modelovú demokraciu, boli pevne proti nej. Bez jedinej výnimky ju nepo-važovali za nič iné ako vládu davu. Sami seba považovali za príslušníkov “prirodzenej aristokracie” a skôr neždemokraciu, hájili aristokratickú republiku. Navyše, aj v tej malej skupine autorov, ktorí teoreticky demokraciuobhajovali, ako napríklad Rousseau, je takmer nemožné nájsť niekoho, kto by demokraciu neobhajoval viac,než pre veľmi malé spoločenstvá.Zdroj: http://menejstatu.sk Autor sa snaží v článku poukázať na to, že demokracia nie je pre našu spoločnosť vhodná a pouka-zuje na to, že všetci veľkí politickí myslitelia mali negatívny postoj voči demokracii. Zamerajme sa na jeden z problémov daného argumentu. Skutočnosť, že politickí myslitelia mohlimať negatívny postoj voči demokracii, ešte z hľadiska logiky nič nedokazuje. Veď sa pokojne mohli mýliť.Je tu však ešte jeden zásadný rozdiel oproti jadrovému vedcovi, ktorý sa pokojne mohol mýliť o výbuchelektrárne. Tým zásadným rozdielom je, že politickí myslitelia nedisponujú unikátnymi vedomosťami, kto-ré by viedli k tomu, že o ich postoji nebudeme pochybovať. Naopak všetci zažívame demokraciu a mámeo nej vedomosti a preto pohľad iného človeka, hoc aj politického filozofa, pre nás nie je taký unikátny, abysme mu dostatočne verili. Práve preto názory politických mysliteľov ešte nestačia na to, aby sme mohlipovedať, že demokracia je zlá.Čo ak nemáme empirické dôkazy? V bežnej komunikácii nezvykneme sypať závery výskumov alebo analýz len tak z rukáva. Čo mámerobiť práve v takom prípade, ak nemáme dôkaz a nechceme pôsobiť, že si staviame vzdušné zámky keďargumentujeme? Nesmie zabúdať na to, že každý argument, ako ho uvedieme do praxe, má nejaké praktické dôsled-ky, a to je práve priestor pre nás, ak chceme na konkrétnych dôsledkoch ukázať, že vec v prospech ktorejargumentujeme je správna. Väčšina sporov ideí je postavená na tom, že každý preferuje nejakú koncepciu spoločnosti, kto-rú považuje za správnu. Napríklad dvaja politický filozofovia Robert Nozick a John Rawls by sa nezhodliv otázke, že čo je spravodlivé rozdelenie majetku.Nozick by povedal: Je spravodlivé, aby každý mal toľko majetku, koľko sám dokázal nadobudnúť, za predpo-kladu, že ho nadobudol spravodlivo.Rawls by nesúhlasil: Spravodlivé je také rozloženie majetku, ktoré zabezpečí čo najviac majetku pre tých naj-chudobnejších. Obaja politický myslitelia majú odlišné presvedčenia o tom ako má svet vyzerať, a preto ich pohľadna spravodlivosť je nezlúčiteľný. Rovnako na rôznych predstavách o svete stoja aj naše argumenty. Napríklad človek z mimovládnej
    • organizácie bude vravieť, že občianska spoločnosť a participácia sú veľmi dobré, lebo také je jeho presved-čenie o správnom fungovaní demokracie. Nesmieme zabúdať na to, že pokiaľ zostaneme iba pri takýchtotvrdeniach, tak sme presvedčiví iba pre ľudí, ktorí zdieľajú rovnakú predstavu. Musíme sa posunúť o krokďalej a skúsiť ukázať, aké sú dôsledky z nášho konceptu. Mali by sme vedieť ukázať čo sú prínosy občian-skej spoločnosti a občianskej participácie.Ako dôsledne vysvetľovať? Základom dôkladného vysvetlenia je prekonať akúsi vnútornú zábranu. Bežne sme práve vďakatomu, že sa pohybujeme v separovaných diksurzoch zvyknutí, že nepotrebujeme tak veľa vysvetľovať.Napríklad keď sa bavia dvaja členovia mimovládnych organizácií, ktoré pracujú s rómskou menšinou,že prečo búrať rómske osady buldozérom nie je správne riešenie, tak si toho veľa vysvetľovať nemusia.Ak ale idú argumentovať voči niekomu, kto má negatívne predsudky alebo skúsenosti, tak jeho pochope-nie argumentov je minimálne. Práve preto musíme prekonať v hlavách zábrany a vysvetľovať aj nám zjavnéveci.Predstavme si, že v obci Zlatá Baňa sa stali nasledovné udalosti:V obci došlo k rapídnemu zvýšeniu cien plynu. Za pár mesiacov sa ukázalo, že v okolí obce rapídneubudli stromy vďaka nelegálnej ťažbe. Na krátko bez pochýb predpokladajme, že medzi udalosťami existuje súvislosť a ideme niekomu,kto vôbec nepozná prostredie dedín a sociálnu situáciu ľudí na vidieku, ale vyrastal počas celého životav meste v dobre zabezpečenej rodine, vysvetliť, že zvýšenie ceny plynu viedlo k nárastu nelegálnej ťažby.Museli by sme postupovať vo vysvetlení veľmi precízne:1. Na Zlatej Bani veľa ľudí žije v slabej sociálnej situácii.2. Každé zvýšenie nákladov na kúrenie má pre nich veľmi silné dopady.3. V minulosti každý dom mal aj kotol na tuhé palivo, ktorý si obyvatelia v domoch ponechali.4. Po zvýšení cien nezostáva ľuďom iná možnosť, ako sa pozrieť po iných možnostiach kúrenia.5. Nakoľko v okolí obce je veľa lesov a každý v dedine má nejakú tú výbavu na spracovanie dreva (pílu, traktor, vlečku a podobne), ľudia sa rozhodli práve pre nelegálny výrub stromov.6. Nakoniec to viedlo až k tomu, že stromy v okolí obce začali viditeľne ubúdať. Práve vzťahu, keď jedna udalosť je príčinou dru-hej hovoríme kauzalita. Je dôležité myslieť na to, že aksa snažíme ukázať, že medzi nejakými udalosťami exis-tuje súvislosť, musíme postupovať krok po kroku a vy-svetľovať kroky, ktoré sa medzi dvoma dokazovanýmiudalosťami nachádzajú. Presne tak ako v ukážke zo Zla-tej Bane. Kauzalitu je v tomto ohľade dobré prirovnaťk padajúcemu dominu. Predstavme si, že jeden kameňdomina máme na jednej strane stola a druhý na druhejstrane. Aby sme dokázali urobiť rad domina, musíme
    • medzi tieto dva kamene povkladať ďalšie tak, aby bolo zaručené, že keď zhodíme jeden, tak budú po-stupne padať všetky až zhodia posledný. Presne tak musíme vkladať aj jednotlivé vysvetlenia medzi dveudalosti o ktorých chceme dokázať, že jedna je príčinou druhej. Nezabúdajme však na to, že svet okolo nás je natoľko komplexný, že len zriedka môžeme s istotoukonštatovať medzi udalosťami kauzálny vzťah, nakoľko okolo nás existuje množstvo faktorov, ktoré môžusituáciu ovplyvňovať. Preto je lepšie hovoriť o pravdepodobnosti, že nejaký jav spôsobuje iný.Problémy kauzality Existuje rozdiel medzi kauzalitou a koreláciou. Inak povedané, že nie všetky udalosti, ktoré v časo-vom slede nasledujú za sebou, sú nutne aj kauzálne podmienené.Napríklad to, že kikiríkanie kohúta pred-chádza východu slnka, ešte neznamená, že kohút spôsobuje východ slnka.(Ukážka 8.)V roku 2006 nastúpila k moci prvá vláda Róberta Fica.Následne v rokoch 2006, 2007, 2008, zaznamenalo Slovensko najnižšie hodnoty nezamestnanosti.Záver: Nízka nezamestnanosť bola spôsobená vládou Róberta Fica. Nemôžeme samozrejme s istotou odmietnuť, že vláda Róberta Fica zohrala nejakú úlohu pri mierenezamestnanosti. Nemôžeme však s istotou tvrdiť, že je jedinou alebo hlavnou príčinou pozitívneho vývo-ja nezamestnanosti. Hoc tieto dve skutočnosti nasledovali po sebe, nemusia byť v kauzálnom vzťahu. Abysme kauzálny vzťah mohli konštatovať, musel by nám argument vysvetliť, aké opatrenia spomínanej vládyboli prijaté a prečo mohli viesť k zníženiu nezamestnanosti. Na druhej strane, keď sa pozrieme na graf vývoja nezamestnanosti, tak nezamestnanosť klesaladlhodobou už aj pred rokom 2006. Taktiež môžeme spomenúť, že pred rokom 2006 prichádzali na Sloven-sko veľké automobilky, ktoré zamestnali veľké množstvo ľudí. Mohli by sme konštatovať, že sú iné príčiny
    • vývoja nezamestnanosti, ako vláda Róberta Fica.Obojsmerná kauzalita Prestavme si situáciu, keď niekto tvrdí, že nedosiahnuté vysokoškolské vzdelanie je príčinou, prečo ženybez vysokoškolského vzdelávania vstupujú skôr do manželstva. Je to z toho dôvodu, že nemajú vzdelaním ot-vorené nové obzory a vízie kariéry a preto sa radšej rozhodnú pre tradičnejší spôsob života ženy v domácnosti. Autor tohto argumentu pravdepodobne spadol do pasce obojsmernej kauzality, nakoľko pokojnemôžeme tvrdiť presný opak a nie je jasne určiteľné, ktorým smerom kauzalita smeruje. Oponent tvrdí, že naopak skoré manželstvo a z neho plynúce skoré založenie si rodiny je príčinou toho,že ženy už nemajú toľko času a starostlivosť o deti je pre nich prednejšia, že nepokračujú v štúdiu na vysokejškole. Preto skoré manželstvo je príčinou nedosiahnutého vysokoškolského vzdelania. Pravdepodobne aj jeden aj druhý pohľad môže byť pravdivý, čo znamená, že smer kauzalitysa nedá jasne určiť a bolo by chybou striktne tvrdiť, že jedna z možností je správna.Skrytá príčina Problém so skrytou príčinou je veľmi podobný, ako korelácia, ktorá neznamená kauzalitu. Predstavme si výskum, ktorý zistí, že ľudia, ktorí používajú zubné nite, žijú dlhšie. Nesmieme sa však nechať oklamať touto koreláciou. Musíme pátrať po skrytej príčine, ktorá byvysvetľovala obidve skutočnosti. V tomto prípade by to bol práve zdravý životný štýl istej časti populácie,ktorý je príčinou, že niektorí ľudia sa zdravo stravajú a starajú sa o seba a dbajú na zubnú hygienu tým, žepoužívajú aj zubné nite. Práve tento životný štýl je príčinou toho, že používajú zubné nite a zároveň je prí-činou toho, prečo táto časť populácie má priemerne dlhší život, ako iná. Životný štýl je tak skrytou príčinou.Nemôžeme ale konštatovať, že zubné nite predlžujú život.
    • Poznámky:Martin Burgrčlen Správnej radySlovenská debatná asociáciaburgr@sda.sktel: 0948 511 487www.sda.sk