8. Fytocenologické zápisy umiestňujeme na plochách s homogénnou
vegetáciou a sériou zápisov sa snažíme zachytiť maximálnu variabilitu
skúmaného spoločenstva/regiónu
19. Petra Hájková
Katarína Hegedüšová
Richard Hrivnák
Monika Janišová
Ján Kliment
Daniela Michálková
Marcela Řezníčková
Helena Ružičková
Iveta Škodová
Eva Uhliarová
Karol Ujházy
Lubomír Tichý
Mária Zaliberová
20.
21.
22.
23. Klasifikačné systémy v jednotlivých európskych
krajinách sa veľmi líšia – snaha o ich zjednotenie
Klasifikácia*xerotermných*travinno8bylinných*spoločens=ev*
Karpát*a*Panónskej*nížiny*–*10*krajín*
Využi=e*pri*ochrane*biotopov*na*európskej*úrovni*
26. Biele/Bílé Karpaty, NPR Čertoryje
Brachypodio pinnati-Molinietum arundinaceae
Možné vysvetlenie mimoriadnej
diverzity bielokarpatských lúk
(Merunková et al. 2012):
- neprerušovaná existencia od
praveku, prežívanie svetlomilných
druhov ranného holocénu
- veľká rozloha lúčnych komplexov
- pestrá mozaika lúk, lesov, krovín
a mokradí
- flyšové podložie (premenlivý
vlhkostný režim, dostatok živín,
pH optimálne pre väčšinu druhov)
- pravidelné kosenie raz ročne
27. Porovnanie faktorov prostredia druhovo
najbohatších lúk na Morave a na Slovensku
(Merunková et al. 2012):
Bielokarpatské lúky sú výrazne druhovo bohatšie
ako najbohatšie lúky porovnávaných území.
Žiaden z meraných faktorov sám osebe
nevysvetľuje túto bohatosť.
Ide zrejme o výnimočnú súhru mnohých okolností,
pričom zmena ktoréhokoľvek faktoru by znamenala
zníženie druhovej bohatosti lúk.
28. 1 acid plutonic, volcanic or metamorphosed rocks
2 intermediate and basic plutonic, volcanic or metamorphosed rocks
3 mesozoic sedimentary rocks
4 sandstones and claystones of the flysch belt
5 sandstones, claystones and shales of other than flysch origin
6 neogene and paleogene sediments
According to the digitalized geological
map of Slovakia (Biely et al. 2002)
37. Lúky a pasienky na Slovensku a v strednej Európe – sekundárne spoločenstvá na miestach
pôvodných lesov.
Na niektorých miestach sa mohli udržať už od holocénu vďaka ľudskej činnosti a veľkým
herbivorom (tur, zubor, kôň, bobor). Niektoré suchomilné spoločentvá stepného chatakteru
sú primárneho pôvodu a zachovali sa na extrémne suchých stanovištiach.
- rozvoj a šírenie v stredoveku (kolonizácia neosídlených oblastí, odlesňovanie)
- väčšina typov lúk a pasienkov sú mladé spoločenstvá, ich druhy pochádzajú z biotopov
ako aluviálne lúky, lesné čistiny, stepi a lesostepi
- najskôr sa využívali aluviálne lúky, kde záplavy udržujú bezlesie a vysokú koncentráciu
živin v pôde, podhorské a horské oblasti boli využívané až neskôr
Prvá zmienka o kose: 5. storočie p.n.l. (dovtedy sa bezlesie udržovalo pastvou, zimnú
stravu dobytka tvorili sušené výhonky drevín, nie seno).
Prvé užívanie maštaľného hnoja na vzdialenejších pozemkoch: pol. 19. stor.
Minerálne hnojivá užívané prevažne až v 20. stor. – klesá druhová bohatosť, presadzujú sa
konkurenčne silné vysoké trávy ako ovsík vyvýšený (Arhenatherum elatior), reznačka
laločnatá (Dactylis glomerata), kostrava lúčna (Festuca pratensis), timotejka lúčna (Phleum
pratense), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis).
38. Rôzne systémy putovného pasienkárstva
najväčší rozvoj lúk a pasienkov
spoločenstiev v 15.-20. storočí
putovné pasienkárstvo
(Wanderschäferei, transhuman
sheperding)
42. Obrázky z obce Gyimes v
Transylvánii (Daniel Babai
a Zsolt Molnar, maďarskí
etnobotanici)
http://ngm.nationalgeographic.com/2013/07/transylvania-hay/nicolson-text
46. Kampf-Bornhofen, Nemecko
začiatkom 20. stor.
Kampf-Bornhofen v roku 2000
Zmeny vo využívaní krajiny v druhej
polovici 20. stor.:
1. intenzifikácia
2. absencia hospodárstva
52. Absencia hospodárenia
- hromadenie odumretej biomasy
- zmena kolobehu živín a mikroklímy porastu
- šírenie vysokých klonálnych tráv s veľkou biomasou: mrvica perovitá
(Brachypodium pinnatum), stoklas vzpriamený (Bromus erectus), smlz
kroviskový (Calamagrostis epigejos), ovsík vyvýšený (Arrhenatherum elatius)
- strata priestoru pre krátkožijúce druhy s malou biomasou a vhodných
mikrostanovíšť pre zmladzovanie druhov zo semien
- šírenie inváznych druhov: zlatobyľ (Solidago gigantea), ambrózia (Ambrosia
artemisifolia), hviezdnik (Stenactis annua)
- šírenie drevín, zvýšený negatívny vplyv ich opadu a redukcie svetla
56. Ďalšie hrozby:
Eutrofizácia stanovíšť (napr. prostredníctvom atmosférickej depozície živín)
Rozorávanie stanovíšť
Zalesňovanie
Výsev nepôvodných druhov alebo druhov z mimoregionálnym genotypom
Ťažba nerastných surovín (kameňolomy)
Stavebná činnosť (priemyselné areály, rodinné domy, záhradky, skládky)
Šport a rekreácia (nadmerný zošľap, motokrosové a štvorkolkové dráhy)
Problematické vlastnícke vzťahy (bránia v zabezpečení manažmentu)
57. OCHRANA
Všeobecné odporúčania
Ochrana druhov, systémov a procesov
Integrovaný ochranársky manažment
Využitie tradičných znalostí a
skúseností, pokiaľ už nezanikli
Druhová ochrana a pasívna
územná ochrana nestačí!
Aj keď sa podarí udržať podmienky
na lokalite nezmenené, populácie
druhov môžu zaniknúť v dôsledku
fragmentácie stanovišťa.
60. Ciele obnovy a cieľové druhy
Dostupnosť diaspór
Mykoríza
Obnova úhorových, sukcesných a zalesnených porastov
Obnova porastov na pôdach so zvýšeným obsahom živín
Transfer cieľových druhov
Dlhodobá strarostlivosť o obnovené porasty
OBNOVNÝ MANAŽMENT
62. INÉ VHODNÉ POSTUPY
Riadené vypaľovanie
Rozorávanie a
disturbančné metódy
(ťahanie tankových
pásov, rototilling)
Zakladanie nových
xerotermných
biotopov
Výchova a osveta
65. „Tradičná vidiecka kultúra siaha
do všetkých aspektov vidieckeho
života. Roľník pozná svoje
zvieratá, pôdne typy a počasie do
najmenších detailov, vie si vyrobiť
potrebné nástroje, stavať domy,
poľovať a chytať ryby, šľachtiť
domáce zvieratá, obrábať pôdu,
liečiť seba aj zvieratá. Pozná
trávy, stromy, vtáky, chrobáky, ich
vlastnosti, výhody aj nevýhody.
Čas určí podľa polohy slnka a
hviezd. Pozná príbehy a
rozprávky, vie spievať, hrať,
tancovať, šiť, priasť, variť
i piecť.“
! !I.%Györffy%
(1942)%