Your SlideShare is downloading. ×
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICIPRÁVNICKÁ FAKULTAZMLUVA O TICHOM SPOLOČENSTVEDiplomová prácae99341c8-1c87-461b-bd...
.„Prehlasujem, že diplomovú prácu som spracoval samostatne a len s využitím prameňovuvedených v zozname použitej literatúr...
ABSTRAKTBÍLEK, Jakub: Zmluva o tichom spoločenstve (Diplomová práca). UniverzitaMateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická ...
ABSTRACTBÍLEK, Jakub: Silent partnership agreement (Diploma work) Matej Bel Universityin Banska Bystrica. Faculty Of Law. ...
PREDHOVORHľadanie spôsobu ako si vylepšiť v súčasnej dobe finančnú situáciu trápi určitemnohých ľudí. Ak disponujete voľný...
OBSAHÚVOD....................................................................................................................
3.4 Vrátenie vkladu..........................................................................................................
ÚVODZmluva o tichom spoločenstve je jedným zo spôsobov, ako investovať peňažnéprostriedky a podieľať sa tým na podnikaní p...
podobnými tichej spoločnosti. Tiež načrtnem základné rozdiely slovenskej úpravy aúpravy tohto inštitútu v českom právnom p...
1 CHARAKTERISTIKA ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVE1.1 POJEM TICHÉ SPOLOČENSTVOV rámci zmluvy o tichom spoločenstve je kľúčové ...
sa zakladá obchodná spoločnosť ako právnická osoba so samostatnou právnousubjektivitou. Preto nie je zmluva o tichom spolo...
- Tichý spoločník má voči podnikateľovi nárok na dojednaný podiel na ziskua zároveň znáša v určenom rozsahu riziko z podni...
Podnikateľ nemá pevne určenú sumu, ktorú musí vyplatiť tichému spoločníkovi. Tá závisílen od podielu na zisku, ktorý vykáž...
- Tichý spoločník nie je viazaný v obchodnej spoločnosti spoločenskou zmluvoua môže od zmluvy odstúpiť menej formálnym spô...
veľký. Tichý spoločník síce môže získať vysoký výnos, ale mnoho občanov uzavrie tútozmluvu bez toho, aby si uvedomovalo ak...
byť odôvodnený ochranou nejakého legitímneho záujmu. Našťastie aspoň spôsob výkonukontrolných právomocí je na dohode účast...
Obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu tejto zmluvy. Ajnapriek tomu, že väčšina ustanovení o zmluve o ...
Obchodného zákonníka a z jej obsahu bolo nepochybné, že žalovaný poskytuje napodnikanie žalobcu vklad. Žalobca ďalej pouka...
patrí úrok za poskytnuté peňažné plnenie. To znamená, že tento úrok mu patrí aj keď saekonomicky nedarí tomu, komu bol úro...
pravdepodobne o simuláciu úverovej zmluvy.“ Súd teda označil ustanovenieo dohodnutých úrokoch za neplatné pre obchádzanie ...
tichá spoločnosť začala označovať ako tiché spoločenstvo. „Důslednou diferenciaci mezioběma pojmy zavedl až všeobecný obch...
než postavení komanditisty, neboť prohlášením konkurzu na majetek podnikatele získávátichý společník postavení konkurzního...
2 SUBJEKTYTiché spoločenstvo je právny vzťah dvoch účastníkov, z ktorých jeden, označovanýako tichý spoločník, sa podieľa ...
Pokiaľ je podnikateľom právnická osoba, v praxi môže vzniknúť otázka, čiuzavretie tejto zmluvy patrí k bežným záležitostia...
družstva. Vzhľadom na to, že tieto osoby sú osoby odlišné od samotného podnikateľa –danej obchodnej spoločnosti, Obchodný ...
môže byť tichým spoločníkom pri viacerých podnikateľoch. Ak sa na podnikateľskejčinnosti podnikateľa podieľa viac tichých ...
3 VKLAD3.1 PREDMET VKLADUPredmetom vkladu rozumieme konkrétnu majetkovú hodnotu, ktorá je vkladaná dopodnikania tichým spo...
Aj napriek dispozitívnosti § 674 by teda vklad mal byť využiteľný pri podnikaní.37Predmetom vkladu môže byť:- Peňažná suma...
Výnimočne môže vklad pozostávať z pohľadávky či už voči iným osobám, alebo vočipodnikateľovi. Prevod práv by sa potom usku...
3.1.4 Iné majetkové práva alebo iné majetkové hodnotyPredmetom vkladu môžu byť aj iné majetkové práva, ako napríklad paten...
hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce aleboposkytnúť služby sa zakazujú...“ Vzhľadom...
zmluvy, obsiahnuté v § 588 Obč.z. Súčasne by zmluvné strany mali dbať na to, aby zmluvaobsahovala okrem týchto náležitostí...
V zmysle tohto rozhodnutia teda postačuje, aby tento vklad poskytla tretia osoba.V týchto prípadoch je však vhodné sprostr...
nie je dohodnuté inak, tichý spoločník nie je povinný svoj vklad dopĺňať a pri podiele nastrate sa zúčastňuje len do výšky...
by zmluva mala určiť, že tichému spoločníkovi nevzniká nárok na vrátenie vkladu, ale lenna vyplatenie peňažnej hodnoty toh...
4 PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁNTiché spoločenstvo je obligačný vzťah, založený zmluvou. Obsahom každéhozmluvného vzťa...
4.1 ÚČASŤ TICHÉHO SPOLOČNÍKA NA PODNIKANÍZákladným právom vyplývajúcim pre spoločníka zo zmluvy o tichom spoločenstveje op...
4.2.1 Podiel na ziskuUž základné ustanovenie o zmluve o tichom spoločenstve ukladá podnikateľovipovinnosť vyplácať tichému...
Pre začatie plynutia tejto doby je rozhodujúci okamih poskytnutia, resp. odovzdaniavkladu, pokiaľ zmluva neurčí inak. Ak j...
končí stratou, predchádzajúci podiel na zisku spoločník nie je povinný vrátiť. Mohlo bydôjsť aj k situácii, keď by spoločn...
vzniká pohľadávka proti spoločníkovi zodpovedajúca čiastke, o ktorú sa znížil vkladv dôsledku straty, avšak spoločník nemá...
Aj napriek tomu, že slovenská úprava sa mierne rozchádza s pôvodnou úpravoutichého spoločenstva, myslím že je výhodné pre ...
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Zmluva o tichom spoločenstve
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Zmluva o tichom spoločenstve

2,028

Published on

Diplomová práca

Published in: Entertainment & Humor
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
2,028
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
5
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Transcript of "Zmluva o tichom spoločenstve"

  1. 1. UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICIPRÁVNICKÁ FAKULTAZMLUVA O TICHOM SPOLOČENSTVEDiplomová prácae99341c8-1c87-461b-bdc4-092f67d4b95cŠtudijný program: PrávoŠtudijný odbor : 3.4.1. PrávoPracovisko: Katedra súkromného práva/Oddelenie obchodného právaVedúci diplomovej práce: Doc. JUDr. Ďurica Milan, PhD.Banská Bystrica 2012 Bc. Jakub Bílek
  2. 2. .„Prehlasujem, že diplomovú prácu som spracoval samostatne a len s využitím prameňovuvedených v zozname použitej literatúry a použitých prameňov, ktoré vo všetkýchprípadoch riadne citujem v súlade s príslušnou smernicou a citačnými zvyklosťami.“2
  3. 3. ABSTRAKTBÍLEK, Jakub: Zmluva o tichom spoločenstve (Diplomová práca). UniverzitaMateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická fakulta. Katedra súkromného práva. Oddelenieobchodného práva. Vedúci diplomovej práce: Doc. JUDr. Ďurica Milan, PhD.. Stupeňodbornej kvalifikácie: magister (v skratke „Mgr.“). Banská Bystrica, 2012. Rozsah práce:58 s.Práca je zameraná na poskytnutie ucelenej informácie o inštitúte tichéhospoločenstva, o zmluve o tichom spoločenstve a jej právnej úprave. Rozpracovanímvšeobecných náležitostí zmluvy o tichom spoločenstve poukazuje na výhody a nevýhodytohto inštitútu. Od vysvetlenia pojmu a charakteristiky tichého spoločenstva sú postupnerozobrané jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa práv a povinnostíspoločníkov, vkladu, vzniku a zániku tichého spoločenstva, podielu na zisku a strate.V rámci tohto rozboru poukazuje na nedostatky úpravy v zákone, k čomu je použitá najmäjudikatúra a porovnanie s českou úpravou. Taktiež je zmluva o tichom spoločenstveporovnávaná s alternatívnymi právnymi nástrojmi z Obchodného aj Občianskehozákonníka, akými sú zmluva o úvere alebo zmluva o zastúpení. Posledná kapitola jevenovaná spôsobom zániku tichého spoločenstva.Kľúčové slová: obchodné právo; tiché spoločenstvo; zmluva o tichomspoločenstve; podnikateľ; spoločník; vklad; podiel na zisku; podiel na strate; ručenie3
  4. 4. ABSTRACTBÍLEK, Jakub: Silent partnership agreement (Diploma work) Matej Bel Universityin Banska Bystrica. Faculty Of Law. Private Law Department. Business Law Section.Advisor: Doc. JUDr. Ďurica Milan, PhD.. Specific Qualification Degree: Master in theAcademic Field of Law (Mgr.) .Banská Bystrica: PrF UMB, 2009, 58 p.The work is focused on providing connected information of silent partnershipagreement and the relevant legislation. With elaboration of the general requirements of thecontract of silent partnership refers the advantages and disadvantages of this institute.General explanation of the characteristics of a silent partnership are subsequently discussedregulations of the Commercial Code concerning the rights and obligations of partners,deposit, formation and cancel of silent partnership, share in the profit and loss. In thisanalysis points to weaknesses in the law arrangements, to which it is used mainly law andcomparison with the Czech finish. It is a silent partnership agreements compared withalternative legal instruments of the Commercial and Civil Code, such as a credit agreementor representation agreement. The last chapter is devoted to the way the silent disappearanceof community.Keywords: business law; a silent partnership agreement; partner; investment; profitshare; share of loss; liability4
  5. 5. PREDHOVORHľadanie spôsobu ako si vylepšiť v súčasnej dobe finančnú situáciu trápi určitemnohých ľudí. Ak disponujete voľnými finančnými prostriedkami a neviete ako ichinvestovať, jednou z možností je uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve. Tichéspoločenstvo je špecifickým druhom podnikania fyzických alebo právnických osôbz ktorých aspoň jedna musí byť podnikateľom. Tichý spoločník poskytne podnikateľoviurčitý vklad a ten mu je povinný vyplácať podiel zo zisku, vyplývajúci z výsledkupodnikania.Cieľom práce je priblížiť zmluvu o tichom spoločenstve, porovnať ju s inýmiprávnymi inštitútmi a poukázať na dôvody, prečo by ste si mali zvoliť práve tento zmluvnýtyp. Zámerom je popísať náležitosti tejto zmluvy, ako aj všetky okolnosti, ktoré v zákoneupravené nie sú, ale ľudia sa s nimi môžu pri uzatváraní zmluvy stretnúť.Jedným z dôvodov pre výber tejto témy je absencia monografických publikáciítýkajúcej sa výhradne tohto záväzkoprávneho vzťahu. Problematika tichého spoločenstva,je v Obchodnom zákonníku upravená pomerne stručne. Informácie boli získavané lenz krátkych článkov a odsekov v odborných časopisoch a komentároch k zákonom. V tejtopráci sa teda snažím analyzovať a presnejšie načrtnúť problematiku zmluvy o tichomspoločenstve a teda poskytnúť zreteľnejší pohľad na túto doposiaľ neveľmi rozoberanúprávnu oblasť.Odbornú pomoc pri písaní tejto práce poskytol Doc. JUDr. Ďurica Milan, PhD.Touto cestou by som mu chcel poďakovať za usmernenie, odborné vedenie a cenné radya poznámky pri vypracovaní tejto diplomovej práce.5
  6. 6. OBSAHÚVOD..............................................................................................................................81 CHARAKTERISTIKA ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVE....................101.1 Pojem tiché spoločenstvo..........................................................................................101.2 Účel zmluvy o tichom spoločenstve...........................................................................121.2.1 Výhody zmluvy o tichom spoločenstve..............................................................121.2.2 Nevýhody zmluvy o tichom spoločenstve...........................................................141.3 Právna úprava zmluvy o tichom spoločenstve...........................................................151.4 Obsah zmluvy o tichom spoločenstve........................................................................161.5 Tiché spoločenstvo a iné právne inštitúty..................................................................181.5.1 Zmluva o úvere...................................................................................................181.5.2 Zmluva o združení...............................................................................................201.5.3 Komanditná spoločnosť......................................................................................202 SUBJEKTY.................................................................................................................232.1 Podnikateľ .................................................................................................................232.2 Tichý spoločník..........................................................................................................242.3 Zahraničná osoba .......................................................................................................252.4 Pluralita subjektov......................................................................................................253 VKLAD........................................................................................................................273.1 Predmet vkladu...........................................................................................................273.1.1 Peňažná suma......................................................................................................283.1.2 Hnuteľná a nehnuteľná vec.................................................................................283.1.3 Právo....................................................................................................................283.1.4 Iné majetkové práva alebo iné majetkové hodnoty.............................................303.2 Prechod vlastníctva k vkladu na podnikateľa.............................................................313.2.1 Vklad od nevlastníka veci...................................................................................323.3 Vyčerpanie vkladu a dodatočná vkladová povinnosť................................................336
  7. 7. 3.4 Vrátenie vkladu..........................................................................................................344 PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN................................................364.1 Účasť tichého spoločníka na podnikaní.....................................................................374.2 Podiel tichého spoločníka na zisku a strate................................................................374.2.1 Podiel na zisku.....................................................................................................384.2.2 Podiel na strate....................................................................................................404.3 Ručenie za záväzky podnikateľa................................................................................424.3.1 Uvedenie mena v obchodnom mene podnikateľa...............................................444.3.2 Vyhlásenie o spoločnom podnikaní....................................................................444.4 Právo kontroly............................................................................................................455 ZÁNIK TICHÉHO SPOLOČENSTVA ..................................................................485.1 Zánik účasti uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá................................................485.2 Zánik účasti výpoveďou.............................................................................................495.3 Zánik účasti ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu.....505.4 Zánik účasti ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje............................505.5 Vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutie návrhu navyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku.........................................................515.6 Iné spôsoby zániku účasti tichého spoločníka na podnikaní......................................52ZÁVER..........................................................................................................................54ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A PRAMEŇOV........................................56Knižné publikácie............................................................................................................56Periodiká..........................................................................................................................56Internetové zdroje............................................................................................................57Judikatúra........................................................................................................................57Právne predpisy..............................................................................................................587
  8. 8. ÚVODZmluva o tichom spoločenstve je jedným zo spôsobov, ako investovať peňažnéprostriedky a podieľať sa tým na podnikaní podnikateľa. Tento obchodno-právny inštitútmá svoje korene už vo Všeobecnom obchodnom zákonníku z roku 1863. V tejto dobe všaktiché spoločenstvo patrilo medzi obchodné spoločnosti a bolo označované ako ticháspoločnosť. V roku 1950 bol však tento zákonník zrušený, a tak na 40 rokov právnyporiadok tichú spoločnosť nepoznal. Až v roku 1990 sa tento inštitút do nášho právnehoporiadku vrátil už ako tiché spoločenstvo. Tým bolo jasne doložené, že sa nejednáo obchodnú spoločnosť, ale len o obligačný vzťah medzi podnikateľom a tichýmspoločníkom.Téma zmluvy o tichom spoločenstve ma zaujala hlavne tým, že s týmto inštitútomsa v teórii takmer nestretávame a pri tom je to výhodný spôsob získania prostriedkov napodnikanie. Právna úprava upravuje tento zmluvný typ len veľmi všeobecne, čo dávapriestor mnohým otázkam a problémom pri jej uplatňovaní. Rovnako aj teória je pri vovýklade jednotlivých aspektov tohto zmluvného vzťahu často nejednotná. V praxi ide omálo využívaný inštitút a často je neznámym pojmom. Nakoľko je pojmovým znakomtichého spoločenstva skrytosť, ktorého prejavom je nezapisovanie tichého spoločenstva doobchodného nebo iného obdobného registra, je takmer nemožné zistiť, ako frekventovaneje tento zmluvný vzťah využívaný. Keď sa však pozrieme na nízky počet súdnychrozhodnutí s týmto predmetom, možno predpokladať, že ľudia častejšie využívajú inéspôsoby podnikania.Ďalším dôvodom, pre ktorý som si vybral túto tému, je nedostatok odbornýchpublikácií zaoberajúcich sa tichým spoločenstvom. Jedinou monografiou je nová knihaJaromíra Kožiaka, no tá obsahuje českú právnu úpravu zmluvy. Napriek tomu mi pomohlapri spracovaní mojej práce. Súčasná literatúra na Slovensku totiž pozostáva len z článkovv odborných časopisoch a pomerne krátkych odsekov v publikáciách aleboučebniciach obchodného práva.Mojim cieľom bolo komplexne popísať zmluvu o tichom spoločenstve, subjekty,obsah zmluvného vzťahu, spôsob vzniku a zániku tichého spoločenstva. Ďalej načrtnem apokúsim sa objasniť niektoré sporné aspekty tohto inštitútu. V rámci praktického využitiatejto zmluvy sa zameriam predovšetkým na rozbor výhod a nevýhod tejto zmluvy a tiež juporovnám s alternatívnymi inštitútmi (zmluva o úvere a komanditná spoločnosť)8
  9. 9. podobnými tichej spoločnosti. Tiež načrtnem základné rozdiely slovenskej úpravy aúpravy tohto inštitútu v českom právnom poriadku. Pritom sa pokúsim poukázať navýhody a nevýhody tejto úpravy a na niektoré zmeny, ktoré by mohlo tiché spoločenstvoz českého práva prevziať. Zmluva o tichom spoločenstve zasahuje aj do iných právnychodborov, napríklad v otázkach daní do finančného práva. S ohľadom na rozsah tejto prácesa zameriam na tiché spoločenstvo len z pohľadu obchodného práva. Na dosiahnutie tohtocieľa budem vychádzať nielen z odborných domácich, ale i českých publikácií ajudikatúry.V prvej kapitole mojej práce sa budem venovať charakteristike tichéhospoločenstva ako pojmu a jeho súčasnej právnej úprave. Tiež ho porovnám s podobnýmizáväzkovými vzťahmi ako sú zmluva o úvere a zmluva o združení. Jadro svojej prácerozčlením na kapitoly pojednávajúce o subjektoch tichého spoločenstva, o vklade tichéhospoločníka a o právach a povinnostiach oboch účastníkov zmluvy. Záverečná kapitola budepojednávať o spôsoboch zániku tohto zmluvného vzťahu. Jadro práce budem čerpať najmäz dostupných odborných publikácií, článkov, zo súčasnej i prvorepublikovej judikatúry a zosobných konzultácií.9
  10. 10. 1 CHARAKTERISTIKA ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVE1.1 POJEM TICHÉ SPOLOČENSTVOV rámci zmluvy o tichom spoločenstve je kľúčové objasnenie pojmu „tichéspoločenstvo“. Tento pojem môže vyvolávať dve základné predstavy. Jednou z nich jeurčitá utajenosť alebo skrytosť tohto vzťahu a druhá tvorí dojem, že ide o skupinu osôbalebo má nejakú súvislosť s obchodnou spoločnosťou. Tichosť alebo skrytosť je v tomtoprávnom vzťahu skutočne vyžadovaná, lebo jej narušenie môže zmeniť obsah právnehovzťahu. Rozumieme tým, že žiadne údaje súvisiace s inštitútom tichého spoločenstva sanezapisujú do Obchodného registra.1Avšak termín „spoločenstvo“ musíme odlišovať od pojmu spoločnosť . Zmluvao tichom spoločenstve je jednou z foriem spoločného podnikania, pri ktorom nedochádzak založeniu právnickej osoby. Akákoľvek spojitosť s obchodnou spoločnosťou je mylná.Na jej základe vzniká len záväzkový vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom.Tiché spoločenstvo bolo u nás spolu s konzorciom (zmluva o združení) radenémedzi obchodné spoločnosti pod pojmom „tichá spoločnosť“. Túto úpravu obsahovalzákon č. 1/1863 - Všeobecný obchodný zákonník. Dokonca aj dnes nemecké, rakúske ašvajčiarske právo upravujú tichú spoločnosť v nadväznosti na obchodné spoločnosti, ajkeď sa za obchodnú spoločnosť nepovažuje. Naše legislatívne riešenie, ktoré zaraďujeúpravu tohto spoločenstva medzi záväzkové vzťahy tak zreteľne vybočuje z tradičnéhopoňatia tichého spoločenstva.2Zmluva o tichom spoločenstve je teda druh majetkovej účasti na podnikaní inéhopodnikateľa. Po zrušení Všeobecného obch.z. v roku 1950, tiché spoločenstvo v novomzákone chýbalo. Tento inštitút sa vrátil do nášho právneho poriadku novelouHospodárskeho zákonníka (§ 106u až § 106z) v roku 1990. Prevzal ho aj Obchodnýzákonník (Obch.z.), ktorý v osobitných ustanoveniach používa výraz „tiché spoločenstvo“,namiesto pôvodného výrazu „tichá spoločnosť“. Tým dal jednoznačne najavo, že nejdeo právnickú osobu, ale o zmluvnú formu podnikania.3Tento typ zmluvy je nutné odlišovaťod spoločenskej zmluvy (§ 57 Obch.z.) a zakladateľskej zmluvy (§ 163 Obch.z.), ktorými1KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 12BEJČEK, J., ELIÁŠ, K., RABAN, P. a kol. Kurz obchodního práva. Obchodní závazky. 4. vydání. Praha: C.H. Beck, 2007, s. 4543FEKETE, Š. Zmluva o tichom spoločenstve a dane z príjmov. In Mzdy a financie, 1996, č. 14-15, s. 2510
  11. 11. sa zakladá obchodná spoločnosť ako právnická osoba so samostatnou právnousubjektivitou. Preto nie je zmluva o tichom spoločenstve zaradená do druhej časti Obch.z.,ktorá upravuje obchodné spoločnosti, ale až do tretej časti, upravujúca obchodnézáväzkové vzťahy.Tiché spoločenstvo môžeme nazvať špecifickou formou podnikania dvoch aleboviacerých fyzických alebo právnických osôb. Tichý spoločník sa nestáva automatickypodnikateľom, ale jeho vložené prostriedky, musia byť použité výhradne na podnikanie,pričom nevzniká nový podnikateľský subjekt, ani obchodná spoločnosť. Podnikateľvyužíva tieto prostriedky na krytie svojich prevádzkových nákladov a investičnýchpotrieb.4Je však tiché spoločenstvo podnikaním? Podľa základného ustanovenia § 673 ods.1 sa zmluvou o tichom spoločenstve zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľoviurčitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie častizisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.Zmluva teda v podstate predstavuje záväzkovoprávny vzťah medzi podnikateľoma tichým spoločníkom, v ktorom sa tichý spoločník zaväzuje podieľať sa na podnikanípodnikateľa určitým vkladom a podnikateľ sa mu zaviaže vyplácať určitý podiel zo ziskudosiahnutom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. 5Tichý spoločník nevystupuje navonok a jeho účasť na podnikaní by nemala byťzjavná. Navonok koná len podnikateľ a len jemu vznikajú práva a povinnosti voči tretímosobám. Porušenie tejto zásady môže mať za následok ručenie tichého spoločníka zazáväzky podnikateľa.6Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť charakteristické znaky zmluvy o tichomspoločenstve:- Nevzniká nový právny subjekt (obchodná spoločnosť), a preto sa tichá spoločnosťnezapisuje do obchodného registra,- K existujúcemu podnikateľovi pristupuje tichý spoločník svojím vkladom, ktorýmsa zúčastňuje na jeho podnikaní, pričom záväzkové vzťahy medzi podnikateľoma tichým spoločníkom sa neprejavujú navonok voči tretím subjektom,4NINČÁKOVÁ, B. Tiché spoločenstvo. In Daňový a účtovný poradca podnikateľa, 2002, č. 2-3, s. 3475OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2. vydanie.Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 6046NINČÁKOVÁ, B. Tiché spoločenstvo. In Daňový a účtovný poradca podnikateľa, 2002, č. 2-3, s. 34811
  12. 12. - Tichý spoločník má voči podnikateľovi nárok na dojednaný podiel na ziskua zároveň znáša v určenom rozsahu riziko z podnikania vykonávanéhopodnikateľom.7Jedným zo znakov je teda účasť tichého spoločníka na podnikaní podnikateľa, tedana podiel na neurčitom počte obchodov uskutočnených podnikateľom. Pokiaľ bypredmetom zmluvy bol jeden obchod, alebo niekoľko určitých obchodov, zmluva by malapovahu zmluvy o združení pri splnení ostatných pojmových náležitostí alebonepomenovanej zmluvy.Otázku, či je tiché spoločenstvo podnikaním riešil aj Nejvyšší soud ČR. V rozsudkuzo dňa 18.1. 2005, sp.zn. 29 Odo 293/2004. Navrhovateľ poukazoval na to, že spoločník sa„zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa na jeho podnikaní“, z čohovyplýva že sa podieľa na podnikaní, čiže podniká.Nejvyšší soud ČR sa však s týmto argumentom nestotožnil a podotkol, že:„smlouvou o tichém společenství se tichý společník zavazuje poskytnout podnikateli určitývklad a podílet se jím na podnikání...a podnikatel se zavazuje k placení části ziskuvyplývající z podílu tichého společníka na výsledku podnikání. Uvedené ustanovení tedypodnikatele označuje jako druhou stranu smlouvy, nikoli tichého společníka, který podletéto smlouvy osobně nepodniká, ale pouze se na podnikáni druhé strany majetkově podílí.“Nenapĺňa teda definíciu podnikateľa v zmysle § 2 ods.2 Obch.z., len sa podieľa napodnikaní inej osoby bez toho, aby toto podnikanie mohol akokoľvek ovplyvňovať.81.2 ÚČEL ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVEZákladným nástrojom úspešného podnikateľa je jeho počiatočný kapitál.V súčasnosti je mnoho možností ako získať peňažné a nepeňažné prostriedky napodnikanie, napr. zmluva o úvere alebo získanie podielu v kapitálovej spoločnosti. Prečoteda zvoliť práve zmluvu o tichom spoločenstve? Ako každá iná zmluva, prináša pre obestrany výhody, v podobe zisku, ale aj s tým spojené riziko.1.2.1 Výhody zmluvy o tichom spoločenstveNesporné výhody prináša hlavne podnikateľovi, pretože vytvára jednoduchéa výhodné podmienky pre nadobudnutie majetku a získanie zdroja financovania pre svojučinnosť. Tichý spoločník sa mu zaviaže poskytnúť vklad, ktorý využije na podnikanie.7FEKETE, Š. Zmluva o tichom spoločenstve a dane z príjmov. In Mzdy a financie, 1996, č. 14-15, s. 258KOŽIAK, J. Tiché společenství v judikatuře. In Právní rádce, 2007, č. 7, s.1212
  13. 13. Podnikateľ nemá pevne určenú sumu, ktorú musí vyplatiť tichému spoločníkovi. Tá závisílen od podielu na zisku, ktorý vykáže za dané účtovné obdobie. Preto ak bude tento zisknízky, nedostane sa tak do zlej ekonomickej situácie, nakoľko bude musieť odovzdať lenčasť zo zisku. Ďalšou výhodou pre podnikateľa je, že tichý spoločník nie je oprávnenýzúčastňovať sa na podnikaní ani na obchodnom vedení spoločnosti.Pre podnikateľa je hlavným zmyslom tichého spoločenstva získať prostriedky prerozvoj svojho podnikania. Zatiaľ čo vklad na vkladový účet je možný len v peniazoch, dotichého spoločenstva je možné vložiť aj iné prostriedky, a to hnuteľné a nehnuteľné veci,práva a iné majetkové hodnoty. 9Tiché spoločenstvo umožňuje aktivovať k podnikaniu hodnoty, ktoré sú vovlastníctve osôb, ktoré sami vôbec nemajú záujem podnikať, alebo určité hodnoty, ktorýmidisponujú a nechcú ich z najrôznejších dôvodov využiť k podnikaniu inou formou.Tichý spoločník má možnosť zhodnotiť svoje voľné finančné prostriedky, ktorýchvýnos môže byť niekoľkonásobne väčší, ako prostredníctvom bankových vkladov.Samozrejme len pri správnom výbere podnikateľa. Preto by tichý spoločník mal poznať trha ekonomické možnosti podnikateľa. Taktiež by sa mal presvedčiť o úspešnosti jehopodnikateľských aktivít. Spoločník investuje do spoločenstva bez vzniku povinnostizúčastňovať sa na podnikaní osobne, pričom znáša riziko len do výšky svojho vkladu.V prípade straty nemusí svoj vklad zvyšovať ani dopĺňať. Neručí priamo veriteľom a vočitretím osobám ostáva v anonymite. Umožňuje investovať osobám, ktoré sa na podnikanínechcú alebo nemôžu zúčastniť. K výhodám tejto zmluvnej formy teda patrí najmä:- Ide o dôverný zmluvný vzťah medzi tichým spoločníkom a podnikateľom, ktorý jevo vzťahu k tretím subjektom anonymný.- Podnikateľ získava od tichého spoločníka nové dlhodobé hospodárske prostriedkyna rozšírenie svojej podnikateľskej činnosti, z ktorých neplatí úroky, ale tichémuspoločníkovi poskytuje podiel na zisku a zároveň na neho prenáša časť svojhopodnikateľského rizika.- Tichý spoločník sa môže v obmedzenom rozsahu podieľať na podnikateľskejčinnosti, bez toho, aby sa stal verejne známym podielnikom na podnikateľskejčinnosti podnikateľa.- Tichý spoločník sa na riziku podnikania zúčastňuje v obmedzenom rozsahu.9ŠINDLER, P. Tiché společenství. In Právní fórum, 2005, č. 7, s. 27113
  14. 14. - Tichý spoločník nie je viazaný v obchodnej spoločnosti spoločenskou zmluvoua môže od zmluvy odstúpiť menej formálnym spôsobom, ako keby bolspoločníkom v obchodnej spoločnosti.101.2.2 Nevýhody zmluvy o tichom spoločenstveHlavným dôvodom, prečo tento inštitút nie je veľmi rozšírený, je skutočnosť, že satichý spoločník podieľa na cudzom podnikaní. Pri investovaní voľných prostriedkov savyužívajú viac inštitúty, ktoré umožňujú väčšiu mieru aktívneho spolurozhodovaniao osude investície. Málokedy sú osoby ochotné vložiť časť svojho majetku do sférypodnikateľa, previesť na neho vlastnícke právo a bez rozhodovacích právomocí len pasívnečakať, aký bude výsledok činnosti podnikateľa.11K nevýhodám patrí neznalosť ekonomickej situácie podnikateľa a z tohovychádzajúce riziko. Tiché spoločenstvo je jednou z najrizikovejších foriem investovania.Ak sa podnikateľ dostane do straty, tichý spoločník nemôže požadovať vrátenie vkladu.Nielen že nemá zisk, ale výška jeho vkladu sa zníži rovnakým podielom, ako by pri ziskuzhodnotil svoje peniaze. O podiel na zisku sa v ďalších rokoch vklad zvyšuje, až kýmnedosiahne pôvodnú hodnotu. Až vtedy mu môže byť vyplácaný podiel na zisku. Ak jevšak podnikateľ dlhodobo stratový, môže tichý spoločník prísť o celú hodnotu svojhovkladu. V prípade, že by stratu dosiahla banka (napr. pri bankovom vklade), uvedenástrata sa nepremietne do zníženia výšky vkladu klienta. V prípade úpadku banky klientdostane náhradu za vklady do výšky 30-násobku priemernej mesačnej mzdy a v prípadebankového subjektu zaoberajúceho sa stavebným sporením do výšky 60-násobku. Priúpadku podnikateľa tichý spoločník svoj vklad už nezíska späť. Toto riziko je možnéznížiť tak, že sa v zmluve vylúči podiel tichého spoločníka na strate.Tichý spoločník má nárok len na podiel zo zisku a zmluva nemôže dopredu určiťvýšku výnosu žiadnym iným spôsobom. Spoločnosti, ktoré ponúkajú spoluúčasť vo formetichého spoločenstva uvádzajú nezdanený výnos (osobitná sadzba dane je 25%).12Ľudiapreto môžu získať skreslenú predstavu o skutočnom zisku z tejto zmluvy.Na základe uvedeného sa dá povedať že zmluva o tichom spoločenstve je skôrvýhodná pre podnikateľa, ktorý neočakáva veľký zisk, nenesie až také veľké riziko toho,že by nemal prostriedky na splatenie záväzkov a dôsledok straty pre neho nebude tak10ČERNÁ, A. Zmluva o tichom spoločenstve. In Obchodné právo, 2000, č. 6, s. 1811ŠINDLER, P. Tiché společenství. In Právní fórum, 2005, č. 7, s. 27112JÁNOŠ, D. Výhody a nevýhody tichého spoločníka. In Dane a právo v praxi, 1999, č. 2, s. 2014
  15. 15. veľký. Tichý spoločník síce môže získať vysoký výnos, ale mnoho občanov uzavrie tútozmluvu bez toho, aby si uvedomovalo aké riziká sú s tým spojené.1.3 PRÁVNA ÚPRAVA ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVEUzavretie zmluvy sa upravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka(Obč.Z.) o uzavieraní zmlúv (§ 43 až § 51) s prihliadnutím na osobitnú úpravu uzatváraniazmlúv podľa Obch.Z.( § 269 až § 268) a tiež ustanoveniami Obch.Z. o právnychúkonoch( § 266 až § 268). Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) zaraďujeme tútozmluvu medzi tzv. absolútne obchody. To znamená, že právne vzťahy z tohto záväzkovéhovzťahu sa budú spravovať vždy ustanoveniami tretej časti Obch.Z. bez ohľadu na právnupovahu účastníkov zmluvy (fyzická alebo právnická osoba).13Ide teda o zmluvuobchodnoprávneho charakteru, ktorá nemá ekvivalent v občianskom práve. Občianskyzákonník sa použije len subsidiárne, ak Obch.Z. neupravuje určitú problematiku tejtozmluvy.Obchodný zákonník v rámci tichého spoločenstva obsahuje aj ustanovenia, odktorých sa účastníci odchýliť nemôžu, tzv. kogentné ustanovenia. Taxatívne súvymenované v § 263 Obch.Z. Okrem predpísanej písomnej formy ustanovenej v § 673 ods.2 sú to § 675 týkajúci sa kontrolných právomocí tichého spoločníka a § 676 ods. 1 a 2o určení podielu na zisku.Do prijatia novely č. 500/2001 Z.z. všetky ustanovenia o tichom spoločenstve malidispozitívny charakter. To znamená, že to čo si strany dohodli v zmluve malo prednosťpred zákonnou úpravou. Vzhľadom na pomerne vysoké riziko spojené s týmto druhompodnikania, s účinnosťou od 1. Januára 2002 došlo k zmene právnej povahy vyššieuvedených ustanovení. Z dôvodovej správy k § 675 vyplýva, že cieľom bolo zamedziťzneužívaniu tohto inštitútu nebankovými subjektmi vykonávajúcimi služby ekvivalentnébankovým službám bez príslušného povolenia.14Tu by som chcel poukázať na kritiku slovenskej právnej úpravy od českého autoraJ.Kožiaka: „Obě tato ustanovení považuji za nevhodná pro kogentní charakter a zbytečněomezujíci vůli stran při sjednání obsahu kontrolních oprávnění tichého společníka, resp.způsobu a lhůty výplaty podílu na zisku.“ Myslí si, že zásah do týchto dispozícií nemôže13OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 60514OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61215
  16. 16. byť odôvodnený ochranou nejakého legitímneho záujmu. Našťastie aspoň spôsob výkonukontrolných právomocí je na dohode účastníkov, vzhľadom na prvú vetu § 675 ods. 3.Taktiež poukazuje na všeobecnú obchodnú prax upravovať tieto oprávnenia dispozitívne.Na druhej strane poukazuje na potrebný kogentný charakter niektorých ustanovení:“Naopak ustanovení se zcela zásadním významem ve slovenském zákonníku zůstavajídispozitivní. Mám na mysli zejména ručení tichého společníka v § 678, kdy tak vznikámožnost vyloučit ochranu třetích osob dohodou stran! Obdobné lze říci i o § 679 ods. 1,kde se rovněž jeví z racionálního pohledu jeho smluvní modifikace v některých otázkáchjako nepřípustná.“151.4 OBSAH ZMLUVY O TICHOM SPOLOČENSTVETiché spoločenstvo ako právny vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkomvzniká samotným podpisom zmluvy o tichom spoločenstve. Zmluvné strany si môžuv zmluve dohodnúť aj neskorší termín vzniku tohto právneho vzťahu. Zmluva môže byťuzavretá na dobu určitú a neurčitú. Tento čas je rozhodujúci z hľadiska spôsobu zánikuzmluvy. Na platnosť tejto zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Prejavy vôle strán všaknemusia byť na jednej listine.„S účinnosťou od 1.10.2004 novela obchodného zákonníka – zákonom č. 432/2004Z.z. jednoznačne zakotvila povinnosť zmluvných strán dodržať predpísanú formu právnehoúkonu, ak je pre príslušný zmluvný typ takto predpísaná v základnom ustanovení tohtozmluvného typu (§ 263 ods. 2 Obch.Z.)“16Pokiaľ by zmluva bola uzavretá ústne, nespĺňala by podmienku platnosti tohtoúkonu, ustanovené v § 272 ods. 1, podľa ktorého zmluva vyžaduje pre platnosť písomnúformu v prípadoch ustanovených zákonom. Na rozdiel od spoločenskej zmluvyv obchodných spoločnostiach nepodlieha žiadnej registrácií a podpisy strán nemusia byťosvedčené.Na proces uzatvárania zmluvy sa vzťahujú ustanovenia občianskeho a obchodnéhozákonníka. Zmluva o tichom spoločenstve musí obsahovať náležitosti vyžadované prevšetky zmluvy a právne úkony. Zmluvy musí byť uzavretá vážne, zrozumiteľne, určite,slobodne a strany nesmú byť pri jej prejednávaní uvedené do omylu.1715KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 6616PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2006, s.1048(Bartova)17BARTOŠÍKOVÁ, M. Tiché společenství. In Obchodní právo, 1998, č. 5, s. 516
  17. 17. Obchodný zákonník neobsahuje osobitné ustanovenia o obsahu tejto zmluvy. Ajnapriek tomu, že väčšina ustanovení o zmluve o tichom spoločenstve je dispozitívnejpovahy, niektoré náležitosti musí obligatórne obsahovať. Obsah zmluvy môžeme vyvodiťz § 673 ods. 1. Medzi podstatné náležitosti teda zaraďujeme:- vymedzenie zmluvných strán (podnikateľ a tichý spoločník)- určenie vkladu tichého spoločníka a výšku tohto vkladu- záväzok tichého spoločníka podieľať sa na podnikaní podnikateľa- určenie podielu tichého spoločníka na zisku podnikateľa- záväzok podnikateľa platiť časť zisku tichému spoločníkovi18V zmluve môže byť vymedzené, na ktorom podnikaní sa podieľa tichý spoločník,inak sa bude podieľať na všetkom podnikaní podnikateľa. Ďalšie spresnenie by sa malotýkať vkladu. Je nutné vymedziť nielen predmet vkladu, ale ja jeho hodnotu, spôsobocenenia, lehotu, v ktorej je povinný odovzdať vklad, následky omeškania poskytnutiavkladu, spôsob odovzdania vkladu a spôsob jeho vrátenia.19Pre zvýšenie právnej istoty zmluvných strán by zmluva mala ďalej obsahovaťpodrobnejšiu úpravu nasledovných otázok:- spôsob určenia výšky podielu tichého spoločníka na strate,- podmienky a spôsob výkonu kontrolnej činnosti tichého spoločníka,- vymedzenie doby, na ktorú sa zmluva uzaviera,- určenie dôvodov, na základe ktorých je možné vypovedať zmluvu,- ak je predmetom vkladu právo, presnejšie určiť spôsob jeho výkonu,- ak sa vkladom stáva nehnuteľnosť, bližšie určiť podmienky výkonu užívaciehopráva, alebo prechod vlastníckeho práva.20K tejto problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v Rozsudku sp.zn. 6 Obo 95/98z 3. júna 1998. Medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako tichým spoločníkombola uzavretá zmluva o tichom spoločenstve, na základe ktorej poskytol žalovanýžalobcovi na podnikanie "aktíva a pasíva" zrušeného Mestského bytového podniku Š.Zmluva o tichom spoločenstve mala jasný názov s odkazom na § 673 až § 68918BARTOŠÍKOVÁ, M. Tiché společenství. In Obchodní právo, 1998, č. 5, s. 319OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 60620OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 60617
  18. 18. Obchodného zákonníka a z jej obsahu bolo nepochybné, že žalovaný poskytuje napodnikanie žalobcu vklad. Žalobca ďalej poukazoval na svoju činnosť a hospodáreniepodľa zmluvy o tichom spoločenstve aj pokiaľ ide o účtovníctvo, daňové odvody a dotáciezo štátneho rozpočtu, a tiež na to, že predmet vkladu žalovaného ako tichého spoločníkabol jasný. Odhliadnuc od tohto, z obsahu predmetnej zmluvy o tichom spoločenstvenevyplývala dohoda o podstatnej časti záväzkového vzťahu medzi jej subjektmi, t.j.určenie časti zisku vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania avyhlásenie podnikateľa, že sa zaväzuje časť zisku tichému spoločníkovi platiť.21Najvyššísúd SR teda rozhodol, že „ak nie je v zmluve o tichom spoločenstve určená výška zisku,vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa podnikateľzaväzuje platiť tichému spoločníkovi, nedôjde k jej vzniku, pretože v zmluve chýbapodstatná časť.“1.5 TICHÉ SPOLOČENSTVO A INÉ PRÁVNE INŠTITÚTYAko už bolo spomenuté, zmluvu o tichom spoločenstve je nutné odlišovať odspoločenskej zmluvy a zakladateľskej zmluvy, ktorými sa zakladajú obchodné spoločnosti.Právna úprava však pozná aj ďalšie inštitúty, ktoré majú s touto zmluvou veľa spoločnýchznakov a je ich možné ľahko zameniť. Často krát musí rozhodnúť až súd či ide o tichéspoločenstvo alebo o iný záväzkový vzťah.1.5.1 Zmluva o úvereZmluvu o tichom spoločenstve je nutné odlišovať hlavne od zmluvy o úvere (§ 497a nasl.Obch.z.), resp. zmluvy o pôžičke (§ 657 a § 658 Obč.z.). Podľa § 497 Obch.z.„zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospechpeňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedkyvrátiť a zaplatiť úroky.“ Pri týchto zmluvách je teda dlžník povinný vrátiť tú istú čiastku,ktorá mu bola poskytnutá spolu s určitými úrokmi, a to bez ohľadu na to, či peňažnéprostriedky umožnili dlžníkovi dosiahnuť určitý ekonomický cieľ alebo nie.V minulosti bolo tiché spoločenstvo používané ako určitý spôsob obchádzaniazákona pri poskytovaní úveru. Samotná povaha tichého spoločenstva mierne pripomínaúverový vzťah, avšak základným znakom úverového vzťahu je, že poskytovateľovi úveru2118
  19. 19. patrí úrok za poskytnuté peňažné plnenie. To znamená, že tento úrok mu patrí aj keď saekonomicky nedarí tomu, komu bol úrok poskytnutý.22V tichom spoločenstve sa namiesto úroku spoločník podieľa na hospodárskomvýsledku podnikania. Ak je podnikateľ ziskový, môže tichý spoločník dosiahnuť vyššípríjem ako z úrokov. Ak je však stratový, môže prísť o celý vklad. V takom prípadepodnikateľ nemá povinnosť vrátiť vklad. Spoločník teda nemá z peňažného vkladuzaistený bezpečný úrokový výnos a svojim vkladom nesie podnikateľské riziko.Podstatný rozdiel je však v predmete vkladu. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľposkytnúť len peňažné prostriedky. Naproti tomu, tichý spoločník môže poskytnúť aj inéveci, práva alebo majetkové hodnoty spomenuté v tretej kapitole tejto práce.Na hlavné rozdiely týchto dvoch inštitútov poukazuje aj Rozsudok Najvyššiehosúdu SR zo dňa 16.decembra 2009, sp.zn. 1 Obdo 7/2008. Predmetom dovolaciehokonania bolo vyriešenie otázky, či v zmluve o tichom spoločenstve, okrem záväzku naplatenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania,môže byť platné dojednanie aj o platení úroku z vkladu tichého spoločníka. Predmetnázmluva o tichom spoločenstve obsahovala výšku podielu na zisku, podiel na strate bolvylúčený a zároveň obsahovala aj ročný úrokový výnos z vkladu. Žalobkyňa žiadalao vyplatenie tohto úrokového výnosu, ktorý bol v zmluve zakotvený.Súd sa v odôvodnení opieral o názor prvostupňového súdu, podľa ktorého „ak tichýspoločník poskytne podnikateľovi určitý vklad, tento nemožno zamieňať so zmluvou oúvere uzatvorenou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. zmluvou o pôžičkepodľa ust. § 657 a 658 Občianskeho zákonníka. Právne postavenie tichého spoločníka je vdôsledku jednej z podstatných náležitostí, a to poskytnutia určitého vkladu podnikateľovi,podobné statusu veriteľa podľa zmluvy o úvere, resp. zmluvy o pôžičke. Tichý spoločníkvšak očakáva zhodnotenie svojho vkladu v podobe podielu na zisku podnikateľa. Narozdiel od veriteľa zo zmluvy o úvere, či zmluvy o pôžičke, nemá právny nárok na vopredidentifikovaný výnos - „úrok“, keďže v dohodnutom rozsahu znáša podnikateľské riziko vpodobe straty podnikateľa.“ Ďalej poukázal na to, že ak „zmluva o tichom spoločenstvepatrí medzi absolútne obchody, potom základný rozdiel medzi zmluvou o tichomspoločenstve a zmluvou o úvere spočíva v tom, že vkladom tichého spoločníka nemusia byťlen peniaze a že tichý spoločník nemá a ani nesmie mať z vkladu zabezpečený úrokovývýnos. Keby mal tichý spoločník zmluvou zaistený pevný úrokový výnos, jednalo by sa22FALDYNA, F. a kol. Obchodní právo. Praha: Wolters Kluwer, 2010, s. 105419
  20. 20. pravdepodobne o simuláciu úverovej zmluvy.“ Súd teda označil ustanovenieo dohodnutých úrokoch za neplatné pre obchádzanie zákona. Dovolací súd sa z uvedenýchdôvodov stotožnil so záverom odvolacieho súdu a dovolanie žalobkyne ako nedôvodnézamietol.1.5.2 Zmluva o združeníZmluva o tichom spoločenstve je často zamieňaná aj za zmluvu o združení. Tá saspravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 829-841). Jej predmetom je spoločnýzáväzok zmluvných strán spoločne sa pričiniť o dosiahnutie istého účelu, ktorý sa môžetýkať aj určitého výsledku na podnikaní. Tu je zásadný rozdiel medzi tichýmspoločenstvom. Pri zmluve o združení sa všetci účastníci združenia podieľajú určitoučinnosťou na dosiahnutí dojednaného účelu. Účastníci zmluvy síce môžu mať povinnosťposkytnúť určitý vklad, táto povinnosť má ale vždy len doplňujúci charakter oprotipovinnosti vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu. Naproti tomu v prípadezmluvy o tichom spoločenstve spoločník síce poskytne vklad, no na podnikaní sa užosobne nezúčastňuje.23Ďalším rozdielom medzi týmito záväzkoprávnymi vzťahmi spočíva v skutočnosti,že kým pri zmluve o tichom spoločenstve sa vklad spoločníka viaže na celú podnikateľskúčinnosť podnikateľa, pri združení sa účastníci zmluvy môžu dohodnúť, že do združeniavnesú majetkové hodnoty s cieľom dosiahnuť určitý účel, ktorým môže byť aj konkrétnyobchod.241.5.3 Komanditná spoločnosťVzťah tichého spoločníka a podnikateľa je veľmi podobný vzťahu komanditistua komplementára v komanditnej spoločnosti. Z tohto dôvodu je zmluva o tichomspoločenstve veľmi blízka aj spoločenskej zmluve komanditnej spoločnosti s jednýmkomanditistom a jedným komplementárom.Podobnosť s komanditnou spoločnosťou je zapríčinená aj historickou spätosťou,týchto inštitútov. Ako sa často uvádza v odbornej literatúre, komanditná spoločnosť jenajstaršou obchodnou spoločnosťou. Tichá spoločnosť bola s ňou v minulosti častozamieňaná: „V českých zemích se až do prvé poloviny 19 století mluvilo namístoo komanditní společnnosti o tajné společnosti nebo o tiché společnosti.“25Až neskôr sa23SUCHOŽA, J. a kol. Slovenské obchodné právo – Obchodné záväzky. Bratislava: Iura edition , 2004, s. 15924PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 104825DVOŘÁK, T. Komanditní společnost. Praha: ASPI Publishing, 2004, s. 2.20
  21. 21. tichá spoločnosť začala označovať ako tiché spoločenstvo. „Důslednou diferenciaci mezioběma pojmy zavedl až všeobecný obchodní zákoník, v Rakouském císařství vyhlášenýspolu s uvozovacím zákonem č.1/1863 ř.z.“26Komanditná spoločnosť je spoločnosťou, ktorá musí mať aspoň dvoch spoločníkov,z ktorých je jeden komanditistou – ručí za záväzky do výšky svojho nesplateného vkladua druhý je komplementárom, ktorý podobne ako podnikateľ ručí celým svojím majetkom.Komanditista teda podobne ako tichý spoločník je povinný poskytnúť vklad, ktorý môžebyť peňažný aj nepeňažný. Zákon však upravuje aj minimálnu výšku vkladu ktorá je 250eur. Týmto vkladom sa komanditista nepodieľa na podnikaní komplementára, ale napodnikaní danej komanditnej spoločnosti.Komplementárov by sme mohli prirovnať k podnikateľovi v tichom spoločenstve,nakoľko sa len oni podieľajú na obchodnom vedení spoločnosti. Komanditisti rozhodujúlen pri iných otázkach a pri zmene spoločenskej zmluvy. Rovnako ako tichý spoločnícimajú isté kontrolné oprávnenia. Patrí medzi ne oprávnenie nahliadať do účtovných kníha účtovných dokladov spoločnosti a právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.Zaujímavú podobnosť možno vidieť aj v osobitnom prípade ručenia komanditistu.V prípade, že by obchodné meno komanditnej spoločnosti obsahovalo meno komanditistu,už by neručil len do výšky svojho nesplateného vkladu, ale rovnako ako komplementárcelým svojím majetkom. Rovnaký princíp upravuje aj prípady ručenia tichého spoločníkaupravené v štvrtej kapitole tejto práce.Od komanditnej spoločnosti sa tiché spoločenstvo odlišuje predovšetkým v tom, žezákladným prvkom právneho vzťahu je tu veriteľský obligačný vzťah medzi podnikateľoma tichým spoločníkom, zatiaľ čo u komanditistu vystupuje do popredia prvokspoločenský.27Pri komanditnej spoločnosti teda vzniká nová právnická osoba, ktorá sazapisuje do obchodného registra a je spôsobilá na práva a povinnosti. Tiché spoločenstvosa do registrov nezapisuje a práva a povinnosti vzniknú len účastníkom tohto vzťahu.Povaha komanditnej spoločnosti je teda veľmi blízka tichej spoločnosti a rozdiel jev podstate len vo forme podnikania. Je otázne, či je výhodnejšie byť tichým spoločníkomalebo komanditistom v komanditnej spoločnosti. Odradzujúcim faktorom by mohol byťpodiel na strate pri zmluve o tichom spoločenstve. Ak ho však vylúčime výhodnejšou bymohla byť práve táto zmluva aj z dôvodu, že „postavení tichého společníka je bezpečnější26DVOŘÁK, T. Komanditní společnost. Praha: ASPI Publishing, 2004, s. 2.27BEJČEK, J., ELIÁŠ, K., RABAN, P. a kol. Kurz obchodního práva. Obchodní závazky. 4. vydání. Praha: C. H. Beck,2007, s. 453.21
  22. 22. než postavení komanditisty, neboť prohlášením konkurzu na majetek podnikatele získávátichý společník postavení konkurzního věřitele.“28Ďalšou prednosťou tichého spoločenstva by mohli byť jednoduchšie spôsobyzániku účasti na podnikaní. Zmluva o tichom spoločenstve upravuje podstatne viacspôsobov ukončenia ako pri účasti v obchodnej spoločnosti. Komanditista nemôžez komanditnej spoločnosti vystúpiť len jednostranným prejavom vôle. Preto by som sapriklonil práve k zmluve o tichom spoločenstve, ktorá obsahuje aj zánik účasti výpoveďoua iné spôsoby rozpracované v piatej kapitole práce.28BARTOŠÍKOVÁ, M. Tiché společenství. In Obchodní právo, 1998, č. 5, s. 322
  23. 23. 2 SUBJEKTYTiché spoločenstvo je právny vzťah dvoch účastníkov, z ktorých jeden, označovanýako tichý spoločník, sa podieľa vkladom na podnikaní druhého – podnikateľa, a z tejtoúčasti mu vzniká nárok na podiel na zisku.Z pojmového vymedzenia zmluvy o tichom spoločenstve vyplýva, že sa jej môžuzúčastniť dva subjekty:- Príjemca vkladu,- Tichý spoločníkStranami tejto zmluvy sú teda tichý spoločník (vkladateľ) a podnikateľ (príjemcavkladu). Príjemcom vkladu od tichého spoločníka môže byť iba podnikateľ, a to bezohľadu na to, či ide o osobu fyzickú (napr. živnostník) alebo právnickú (najčastejšieobchodná spoločnosť). V situácii, ak by príjemcom vkladu nebol podnikateľ, nemôževzniknúť zmluva o tichom spoločenstve. Tichým spoločníkom môže byť fyzická ajprávnická osoba, bez ohľadu na to, či je podnikateľom.292.1 PODNIKATEĽZmluvným partnerom tichého spoločníka teda môže byť len taká fyzická aleboprávnická osoba, ktorá je podnikateľom. Pojem podnikateľa vymedzuje § 2 Obch.z. ako:- osoba zapísaná v obchodnom registri,- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľaosobitných predpisov,- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná doevidencie podľa osobitného predpisu.V rámci právnických osôb pôjde o všetky formy obchodných spoločností, okremprípadov, keď spoločnosť s ručeným obmedzením alebo akciová spoločnosť boli založenéna iný účel ako podnikanie. Ďalej pôjde o fyzické osoby, ktoré podnikajú na základeživnostenského alebo iného oprávnenia, tj. na základe osobitných predpisov. Zaraďujemesem napríklad architektov, audítorov, advokátov alebo notárov.29FEKETE, Š. Zmluva o tichom spoločenstve a dane z príjmov. In Mzdy a financie, 1996, č. 14-15, s. 2623
  24. 24. Pokiaľ je podnikateľom právnická osoba, v praxi môže vzniknúť otázka, čiuzavretie tejto zmluvy patrí k bežným záležitostiam pri riadení obchodnej spoločnosti, tedači je potrebný súhlas orgánu spoločnosti na uzavretie takejto zmluvy. Treba upozorniť nato, že túto problematiku slovenský obchodný zákonník, na rozdiel od českého neupravuje.Podľa českého Obchodného zákonníka § 125 odst. 1 písm. l) a § 187 odst. 1 písm.m náleží do obligatórnej pôsobnosti valného zhromaždenia (valné hromady) spoločnosti sručením obmedzeným a akciovej spoločnosti schválenie zmluvy o tichom spoločenstve ajej zmien. Rozhodnutie alebo uznesenie valného zhromaždenia sa prijíma jednoduchouväčšinou hlasov, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neupravujú inak.30Podľa prevažujúceho názoru však rozhodovanie o uzavretí zmluvy o tichomspoločenstve nepatrí medzi bežné veci hospodárenia ani v slovenskej obchodnejspoločnosti. Preto by o prijatí tichého spoločníka mali rozhodovať najvyššie orgányobchodných spoločností. V prípade akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručenímobmedzeným to bude valné zhromaždenie a v družstve to bude členská schôdza. Valnézhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie o tejto otázke v spoločenskej zmluve.Vyplýva to z § 125 ods. 3: „Valné zhromaždenie si môže vyhradiť rozhodovanie vecí, ktoréinak patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti“2.2 TICHÝ SPOLOČNÍKTichým spoločníkom môže byť ktokoľvek, kto je spôsobilý mať práva a povinnosti,teda môže ním byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, bez ohľadu na to, či jepodnikateľom. Uzavretím zmluvy o tichom spoločenstve sa spoločník podnikateľomnestáva. Tichý spoločník sám nepodniká, jeho meno sa neuvádza v obchodnom menea nevystupuje ani ako spoločník tichého spoločenstva. Táto forma investovania jezaujímavá predovšetkým pre fyzické osoby, ktoré disponujú voľnými finančnýmiprostriedkami, ale z určitých dôvodov nemôžu vykonávať podnikateľskú činnosť.31Spoločníkom ale môže byť aj právnická osoba, napríklad spoločnosť s ručenímobmedzeným. Môže nastať prípad, keď na jednej strane bude príjemcom vkladu od tichéhospoločníka a zároveň bude tichým spoločníkom inej podnikajúcej právnickej osoby. Nie jeale jasné, či tichým spoločníkom v obchodnej spoločnosti môže byť jej spoločník,štatutárny zástupca, akcionár, člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo člen30LOCHMANOVÁ, L. Rub a líc zmluvy o tichom spoločenstve ˂http://pravniradce.ihned.cz/c1-52130110-rub-a-lic-smlouvy-o-tichem-spolecenstvi˂, prevzaté dňa 28.12.201131NINČÁKOVÁ, B. Tiché spoločenstvo. In Daňový a účtovný poradca podnikateľa, 2002, č. 2-3, s. 34824
  25. 25. družstva. Vzhľadom na to, že tieto osoby sú osoby odlišné od samotného podnikateľa –danej obchodnej spoločnosti, Obchodný zákonník takúto možnosť nevylučuje. V prípadeak je podnikateľom živnostník, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo samostatnehospodáriaci roľník, tichým spoločníkom môžu byť aj jeho rodinný príslušníci, prípadneblízke osoby. Nie je vylúčené ani to, aby sa tichým spoločníkom stal zamestnanecpodnikateľa.32Zamestnancov tým podnikateľ motivuje k dosiahnutiu čo najlepšiehohospodárskeho výsledku. Zamestnanci pritom získajú podiel na zisku bez nutnosti priznaťim právo na riadení spoločnosti. Treba však rozlišovať práva a povinnosti strán pracovnéhopomeru a práva a povinnosti účastníkov zmluvy o tichom spoločenstve.2.3 ZAHRANIČNÁ OSOBANa strane podnikateľa ako aj na strane tichého spoločníka môžu vystupovaťzahraničné fyzické aj právnické osoby. Ak uzavrie so slovenským podnikateľom zmluvuo tichom spoločenstve zahraničná osoba na strane tichého spoločníka, otázkou je, čiv tomto prípade je možné uskutočniť voľbu právneho poriadku podľa Zákona č. 97/1963Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.33„Účastníci zmluvy môžu si zvoliťprávo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy; môžu tak urobiť i mlčky,ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.“„Přestože u obchodních smluv s mezinárodním prvkem je volba právního řáduzásadně možná, v praxi patrně nebude v tomto případě přicházet volba právního řádu doúvahy, a to vzhledem k rozdílnosti legislativního pojetí tichého společenství podle českéhopráva a podle zahraničních právních řádů. Naopak, bude-li se chtít česká právnická čifyzická osoba podílet svým vkladem na podnikání zahraničního podnikatele, budou semuset podmínky takového vztahu zřejmě posuzovat podle právního řádu státu, na jehožúzemí má podnikatel sídlo nebo bydliště, a smlouva o tichém společenství či o tichéspolečnosti, se bude řídit cizím právním řádem a náš právní řád v praxi patrně nebudepřicházet v úvahu.“342.4 PLURALITA SUBJEKTOVV rámci subjektov sa stretávame najmä s otázkou či môže na strane tichéhospoločníka alebo podnikateľa vystupovať viac osôb. Bezpochyby platí, že jedna osoba32ČERNÁ, A. Zmluva o tichom spoločenstve. In Obchodné právo, 2000, č. 6, s. 1933BARTOŠÍKOVÁ, M. Tiché společenství. In Obchodní právo, 1998, č. 5, s. 434BARTOŠÍKOVÁ, M. Smlouva o tichém společenství. In Právní rádce, 1998, č. 7, s. 3725
  26. 26. môže byť tichým spoločníkom pri viacerých podnikateľoch. Ak sa na podnikateľskejčinnosti podnikateľa podieľa viac tichých spoločníkov, vzniká toľko tichých spoločností,koľko je spoločníkov, a to bez ohľadu na to, či táto zmluva bola uzavretá s každýmosobitne, alebo sa spoločníci zaviazali k uloženiu vkladov v jednej zmluve. Medziviacerými tichými spoločníkmi jedného podnikateľa nevzniká žiadny záväzkovoprávnyvzťah. Toto však platí len v prípade, ak sa každý z týchto spoločníkov zaviazal zložiťsamostatný vklad. Vzťah tichých spoločníkov v určitých veciach však v zmluve upravenýbyť môže.35Od tejto situácie treba odlišovať prípad, keď sa viac spoločníkov zaviaže k vloženiujedného vkladu. Títo potom vystupujú voči sebe v záväzkovoprávnom vzťahu a vočipodnikateľovi ako jeden spoločník.Otázkou však zostáva, či môže byť viac vzťahov tichého spoločenstva, založenýchjednou zmluvou, alebo pre každý vzťah je potrebná osobitná zmluva. Nakoľkov zákonných ustanoveniach absentuje zákaz takejto zmluvy, je možné do jednej zmluvyvsunúť viacero nezávislých zmlúv.36„Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istomrokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.“(§ 275 ods. 1 Obch.z.)35OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 60536KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 1726
  27. 27. 3 VKLAD3.1 PREDMET VKLADUPredmetom vkladu rozumieme konkrétnu majetkovú hodnotu, ktorá je vkladaná dopodnikania tichým spoločníkom. Môže to byť akákoľvek majetková hodnota, ktorá môžebyť využívaná pri podnikaní a je vyjadriteľná v peniazoch. Podľa § 674 ods. 1 „predmetomvkladu môže byť určitá peňažná suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnotavyužiteľná pri podnikaní.“ Vklad teda môže mať podobu hmotnú alebo nehmotnú, môžebyť hnuteľný a nehnuteľný. Povaha vkladu je veľmi podobná úprave vkladu priobchodných spoločnostiach podľa § 59 Obch.z. Na rozdiel od neho, pri oceňovaní nie jepotrebný znalecký posudok. Je ale vhodné, aby spôsob ocenenia bol určený a jeho hodnotabola vymedzená.Pre právnu istotu zmluvných strán musí byť vklad presne špecifikovaný. Zákonustanovuje, že predmet kladu je spoločník povinný odovzdať podnikateľovi v dohodnutejlehote. Ak táto lehota nie je v zmluve, odovzdá vec bez zbytočného odkladu po uzatvorenízmluvy. Pri nesplnení tejto lehoty sa použijú ustanovenia § 365 až § 369 Obch.z.o omeškaní dlžníka.Ako základnú podmienku v rámci potenciálnych vkladov stanovuje zákon„využiteľnosť vkladu pri podnikaní“. Dikcia § 674 by mohla zvádzať k tomu, že tátopodmienka je stanovená len pre iné majetkové hodnoty, no podľa J.Kožiaka je nutnévyužiteľnosť skúmať aj pri vklade v podobe vecí a práv. Môžeme však argumentovaťvýkladom všeobecného ustanovenia o vklade pri obchodných spoločnostiach, kde sapožaduje hospodárska využiteľnosť vo vzťahu k predmetu podnikania u všetkýchnepeňažných vkladoch.Nedostatkom súčasnej úpravy je fakt, že celý § 674 je dispozitívny a strany samôžu od neho odchýliť. Keď ho porovnáme s kogentným § 673, ktorý konštatuje, že tichýspoločník sa vkladom podieľa na podnikaní, je možné sa podieľať na podnikaní ajvkladom, ktorý nie je využiteľný vo vzťahu k predmetu podnikania? Prípad vkladu, ktorýnie je hospodársky využiteľný by sa dal považovať ako obchádzanie zákona, nakoľkoposkytnutie takéhoto vkladu nezodpovedá účelu a povahe zmluvy o tichom spoločenstve.27
  28. 28. Aj napriek dispozitívnosti § 674 by teda vklad mal byť využiteľný pri podnikaní.37Predmetom vkladu môže byť:- Peňažná suma,- Hnuteľná alebo nehnuteľná vec,- Právo,- Iné majetkové práva alebo iné majetkové hodnoty.3.1.1 Peňažná sumaNajčastejším druhom vkladu do tichého spoločenstva je peňažná suma. V tomtoprípade sa vlastníkom peňazí stáva podnikateľ, vzhľadom na ich nezastupiteľnú povahu.Majetkom podnikateľa sa stávajú dňom poskytnutia. Výšku peňažného vkladu žiadnaprávna norma neobmedzuje, ani neurčuje spôsoby použitia. Finančný vklad je najmenejproblematickým vkladom.3.1.2 Hnuteľná a nehnuteľná vecPodľa Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Hnuteľná vecprechádza do vlastníctva podnikateľa po jej prevzatí, pokiaľ nie je v zmluve ustanovenéinak. Môžu ňou byť suroviny, stroje, dopravné prostriedky a pod.Pokiaľ je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, podnikateľ sa nestáva jej vlastníkom,ale po dobu trvania zmluvy o tichom spoločenstve je oprávnený túto nehnuteľnosť užívať.Aj tu však platí zásada zmluvnej voľnosti. Strany sa teda môžu dohodnúť, že nehnuteľnostivchádzajú do vlastníctva podnikateľa a zahŕňajú sa do vkladu tichého spoločníka. Taktiežsa môžu dohodnúť, že hnuteľné veci, vložené tichým spoločníkom, zostávajú v jehovlastníctve. „Ak sa neprevádza vlastníctvo k veci, ktorá je predmetom vkladu, podnikateľeviduje prevzaté veci na podrozvahovom účte „Najatý majetok“. Ak podnikateľ za takýtomajetok neplatí nájomné, zachycuje celkovú hodnotu (neplateného) nájomného na účte381 – Náklady budúcich období, odkiaľ ich postupne prevádza do nákladov. Táto hodnotaje súčasťou vkladu tichého spoločníka.“383.1.3 PrávoVkladom môže byť aj určité právo, ktoré možno finančne oceniť. Rozumieme týmnapríklad práva na poskytnutie určitých výkonov, pohľadávky, cenné papiere a pod.37KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 1838FEKETE, Š. Zmluva o tichom spoločenstve a dane z príjmov. In Mzdy a financie, 1996, č. 14-15, s. 2728
  29. 29. Výnimočne môže vklad pozostávať z pohľadávky či už voči iným osobám, alebo vočipodnikateľovi. Prevod práv by sa potom uskutočnil formou cesie – zmluvného prevodupráv. V zmluve by potom bolo potrebné vyriešiť otázku pochybných alebo dlhodobýchpráv. Ak je predmetom zmluvy právo a v zmluve nie je ustanovené inak, podnikateľ jeoprávnený na výkon tohto práva po dobu trvania zmluvy.39Niektoré práva sa však týkajú aj iných osôb akými sú podnikateľ a tichý spoločník.Túto otázku rieši Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.apríla 1998 sp.zn. 1 Cdo 87/97:„Dôvodom výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov pred uplynutím času, a naktorý bol nájom dojednaný (§ 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 116/1990 Zb. o nájme apodnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) je aj prenechanienebytového priestoru (jeho časti) nájomcom ako tichým spoločníkom, bez súhlasuprenajímateľa, do podnájmu podnikateľovi, s ktorým uzavrel zmluvu o tichom spoločenstve(§ 673 a nasl. Občianskeho zákonníka)“Z odôvodnenia: „Podľa názoru odvolacieho súdu došlo k porušeniu zákona tým, žeprávo nájmu k nebytovým priestorom poskytol odporca I) ako tichý spoločník odporcoviII) ako podnikateľovi. Pritom nie je možné, aby vklad tichého spoločníka predstavovalprávo, ktorého nakladanie je podmienené súhlasom tretej osoby, ktorá však taký súhlasnedala.“ „Záväzky, práva a povinnosti zo zmluvy o tichom spoločenstve viažu ibaúčastníkov tejto zmluvy, lebo uzavretím takejto zmluvy nevzniká nový právny subjekt.“Vkladom nemôžu byť ani pohľadávky, ktoré podľa § 525 Obč.z. nemožno postúpiťinej osobe. Patrili by sem pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa, ktorýchobsah by sa zmenou veriteľa zmenil, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia apohľadávky, ktorých postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom. Ostatné pohľadávkymôžu byť vkladom bez obmedzenia. Obch.z. však neobsahuje právnu úpravu postúpeniapohľadávky, a preto sa v tomto prípade použijú ustanovenia § 524 a nasl. Obč.z. Podľatohto ustanovenia môže tichý spoločník postúpiť svoju pohľadávku ako predmet vkladu dopodnikateľskej činnosti podnikateľa aj bez súhlasu dlžníka. Spolu s pohľadávkouprechádza na podnikateľa aj jej príslušenstvo, ktoré tvoria úroky, úroky z omeškania,poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnení.4039FEKETE, Š. Zmluva o tichom spoločenstve a dane z príjmov. In Mzdy a financie, 1996, č. 14-15, s. 1940OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61029
  30. 30. 3.1.4 Iné majetkové práva alebo iné majetkové hodnotyPredmetom vkladu môžu byť aj iné majetkové práva, ako napríklad patentovéprávo a iné majetkové hodnoty. Typickým prípadom vkladu inej majetkovej hodnoty jevklad know-how. Pre riadne splnenie vkladovej povinnosti je potrebné oboznámiťpodnikateľa s obsahom know-how a umožniť mu jeho nerušené užívanie po dobu trvaniaprávneho vzťahu tichého spoločenstva. Know-how nemusí byť odovzdané jednorázovo priuzavretí zmluvy, ale aj počas jej trvania. To zodpovedá povahe know-how, ktoré samnohokrát nedá zachytiť na hmotnom nosiči a jednorázovo odovzdať, ale niekedy spočívav dlhodobom procese učenia alebo zaškoľovania.41Predmetom vkladu môžu byť aj cenné papiere, podnik alebo jeho časť, aj napriektomu, že zákon výslovne tieto predmety ako vklad neuvádza.Je sporné, či sa v pružnej formulácii „iná majetková hodnota využiteľná pripodnikaní“ môže skrývať aj vklad spočívajúci v činnosti alebo v osobnom výkone.Prvorepubliková judikatúra takýto vklad pripúšťala. V súčasnej judikatúre som sa s týmtoproblémom nestretol, odborná literatúra prevažne považuje vklad vo forme pracovnejčinnosti za neprípustný. „Sporné je, zda-li vkladem tichého společníka mohou být osobnívýkony. V současné době spíše převládá názor, že osobní výkony nemohou být vklademtichého společníka, i když to zákon výslovně nezakazuje. Jde o otázku spornou, zatímnejudikovanou.“42Na rozdiel od toho, český autor J.Kožiak pripúšťa vklad vo formeosobnej činnosti. „Obecní výkony obecně totiž mohou nepochybně splňovat obecná kritériakladená na vklad tichého společníka uvedená výše a za absence zákazu lze pokládatpřípustnost takového vkladu“43Aj keby bolo možné poskytnúť vklad formou osobnej činnosti, v každom prípadeplatí, že týmto vkladom by nemohli byť pracovné výkony, ktorých poskytovanie sapodrobuje úprave Zákonníka práce a niektoré špecifické činnosti, napríklad poskytovanieprávnej pomoci advokátom, pretože by došlo k obchádzaniu predpisov o odmeňovaníadvokátov. 44Naopak v neprospech činnosti ako vkladu vyznieva hlavne všeobecné ustanovenieObch.z. § 59 ods. 2, nakoľko vklad tichého spoločníka sa povahou približuje vkladuspoločníka v obchodnej spoločnosti: „Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého41KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 4242MAREK, K. Smlouva o tichém společenství. In Právní rádce, 2007, č. 7, s. 1043KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 4444BEJČEK, J., ELIÁŠ, K., RABAN, P. a kol. Kurz obchodního práva. Obchodní závazky. 4. vydání. Praha: C.H. Beck, 2007, s. 45630
  31. 31. hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce aleboposkytnúť služby sa zakazujú...“ Vzhľadom na povahu zmluvy a pasívny charakterpodieľania sa tichého spoločníka na podnikaní, je teda asi lepšie vyhnúť sa osobnýmvýkonom ako vkladu.3.2 PRECHOD VLASTNÍCTVA K VKLADU NA PODNIKATEĽAObchodný zákonník ponecháva na dohodu strán, či na podnikateľa prechádzavlastníctvo k vkladu, alebo len výkon vloženého práva, a len pre prípad, ak by sa zmluvnéstrany nedohodli v zmluve na týchto otázkach, platí zákonná úprava.45Ustanovenie § 674 ods.3 upravuje rôzne spôsoby prechodu vlastníctva k vkladu napodnikateľa. Toto ustanovenie treba vykladať v nadväznosti k odseku 1. Podnikateľ sastáva vlastníkom vkladu samotným odovzdaním veci v prípade, ak predmet vkladu tvoriahnuteľné veci, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Nejde však o bezplatnénadobudnutie vlastníctva. Odplatou za takto nadobudnuté vlastníctvo je nárok tichéhospoločníka na vyplatenie podielu na dosiahnutom zisku.46Spôsob, akým odovzdáva tichý spoločník vklad podnikateľovi je závislý odpredmetu vkladu. U niektorých vecí nestačí len samotné odovzdanie. Pri využití právz priemyselného vlastníctva je fyzické odovzdanie vylúčené, spoločník musí teda umožniťvyužitie predmetu tohto vkladu. Pri vklade pohľadávky prejde právo k pohľadávke napodnikateľa zmluvou o postúpení pohľadávky ( § 524 Obč.z.). Pri vklade podniku alebojeho časti sa primerane použije ustanovenie § 477 a nasl. Obch.z. o zmluve o predajipodniku. Pri cenných papieroch, ktoré sa prevádzajú rubopisom bude odovzdanímindosament spolu s odovzdaním cenného papiera.47Pokiaľ sú predmetom vkladu nehnuteľnosti, neprechádzajú priamo zo zákona dovlastníctva podnikateľa. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že podnikateľnadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ak by k tejto dohode došlo, podnikateľ sanestáva vlastníkom v okamihu „odovzdania“ nehnuteľnosti. Na prevod vlastníctva jepotrebný zápis vkladu vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností. Zmluvao tichom spoločenstve, ktorá obsahuje vklad nehnuteľností tichého spoločníka dovlastníctva podnikateľa, by v tom prípade mala mať aj podstatné náležitosti kúpnej45SUCHOŽA, J. a kol. Obchodné právo. Bratislava : Iura edition , 2009, s. 99046OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61047BARTOŠÍKOVÁ, M. Tiché společenství. In Obchodní právo, 1998, č. 5, s. 531
  32. 32. zmluvy, obsiahnuté v § 588 Obč.z. Súčasne by zmluvné strany mali dbať na to, aby zmluvaobsahovala okrem týchto náležitostí aj osobitné požiadavky uvedené v § 42 katastrálnehozákona, týkajúce sa spôsobilosti zmlúv na zápis do katastra nehnuteľností. Právne účinkyvkladu vzniknú právoplatným rozhodnutím správy katastra po povolení vkladu. Totorozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia.48Ak je predmetom vkladu právo, podnikateľovi vzniká oprávnenie na výkon tohtopráva po dobu trvania zmluvy. V zmluve sa však môžu dohodnúť, že na výkon práva budeoprávnený popri podnikateľovi aj tichý spoločník.49Z povahy vkladu vyplynie, aké sú práva a povinnosti pri uskutočňovaní vkladu apočas jeho trvania. Ak je predmetom vkladu vec, ktorej vlastníkom sa má stať podnikateľ,analogicky sú aplikované ustanovenia upravujúce kúpnu zmluvu (§ 588 až § 627 Obč.z.),ktoré sa týkajú záväzku predávajúceho. Ak je predmetom vkladu vec, ktorá má byť lenužívaná, je možné aplikovať ustanovenia o nájomnej zmluve (§ 663 až § 723 Obč.z.). Akje predmetom vkladu využitie práva z priemyselného vlastníctva, použijú sa ustanoveniaupravujúce licenčnú zmluvu ( § 508 až § 515 Obch.z.). Hospodárskym dôvodom vkladu jevšak účasť na podnikaní, takže sa u týchto zmlúv neuplatnia ustanovenia, upravujúcezáväzok k peňažnému plneniu druhej strany.503.2.1 Vklad od nevlastníka veciProblematickou otázkou zostáva, aký musí byť pomer tichého spoločníka k vkladu.Túto otázku zákon nerieši. Je potrebné, aby bol vlastníkom vkladu, alebo ak nie, za akýchpodmienok je možné, aby nevlastník poskytol vklad?Pre vklady uskutočnené prevodom vlastníctva jediná judikatúra siaha až do prvejrepubliky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Rc 3650/1924 z 26.3.1924 rieši otázku, či jenutné, aby bol tichý spoločník vlastníkom vkladu. Súd rozhodol, že to v zásade nutné nie jea postačuje, aby za tichého spoločníka vklad poskytla tretia osoba, ktorá je vlastníkom tejtoveci. „Není potřebí, aby tichý společník byl původním vlastníkem vkladu; stačí když někdotřetí za něho vklad učiní v jeho prospěch.“5148OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61049OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61150KOPÁČ, L. Obchodní kontrakty. II. Díl. Praha : Prospektrum , 1994, s. 55451KOŽIAK, J. Tiché společenství v judikatuře. In Právní rádce, 2007, č. 7, s. 1232
  33. 33. V zmysle tohto rozhodnutia teda postačuje, aby tento vklad poskytla tretia osoba.V týchto prípadoch je však vhodné sprostredkovaný spôsob poskytnutia vkladuzdokumentovať písomným potvrdením, nakoľko môže dôjsť k problémom pri dokazovanívo vzniknutom spore. Problematické je potom dokázať, že naozaj išlo o vklad tichéhospoločníka a nielen o ústnu zmluvu o pôžičke medzi treťou osobou a podnikateľom. Zadôkaz, aby sa v tomto prípade dal považovať konkludentný úkon podnikateľa, ktorým byvyplácal tichému spoločníkovi podiel na zisku.52Môže nastať situácia, že tichý spoločník vloží vklad, ktorý nevlastní ani on, anitretia osoba. V tomto prípade zákonná úprava chýba, a preto by sme sa mali riadiťobčianskoprávnou zásadou „nemo plus iuris“, čo znamená, že nikto nemôže previesť nainého viac práv ako sám má. Všeobecne by teda malo platiť, že takýto vklad jeneprípustný. Existuje však niekoľko výnimiek z tejto zásady. Jedným z prípadov jeochrana tretích osôb, keď táto zásada môže ustúpiť na základe ochrany dobrej viery. Ďalšiavýnimka sa týka vypožičaných vecí. Podľa judikatúry možno takéto veci pokladať zapredmet tichého spoločenstva, len pokiaľ má tichý spoločník súhlas k prenechaniu veci doužívania inej osobe, ktorou v tomto prípade bude podnikateľ. Z tohto možno vyvodiť, ženevlastník môže poskytnúť vklad so súhlasom vlastníka veci. Poslednou výnimkou odpravidla nemožnosti vkladu od nevlastníka je prípad vkladu prenajatej veci. Podľa § 666Obč.z. „Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.“Právo užívať vec, založené zmluvou o tichom spoločenstve, síce nemá formu podnájmu,ale za podmienky, že si prenajímateľ nevyhradil právo udeliť súhlas s prenechaním doužívania tretej osobe, takýto výklad možno pripustiť.533.3 VYČERPANIE VKLADU A DODATOČNÁ VKLADOVÁ POVINNOSŤVklad do tichého spoločenstva, na rozdiel od vkladu do obchodnej spoločnosti,mení svoju výšku. Vklad tichého spoločníka sa v súlade s § 677 Obch.z. znižuje o podielna strate a opätovne zvyšuje o podiel na zisku. V prípade, keď podiel na strate dosiahnevýšku vkladu tichého spoločníka, zaniká tiché spoločenstvo priamo zo zákona. Tomutonásledku je možné zabrániť dohodou zmluvných strán. Zmluva môže napríklad určiť, žev prípade, keď podiel na strate tichého spoločníka presiahne výšku vkladu, tichý spoločník,ktorý má záujem zotrvať v tichom spoločenstve, je povinný doplniť svoj vklad aleboprispieť na úhradu strát aj napriek tomu, že taká povinnosť mu zo zákona nevyplýva. Ak52KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 4653KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 4633
  34. 34. nie je dohodnuté inak, tichý spoločník nie je povinný svoj vklad dopĺňať a pri podiele nastrate sa zúčastňuje len do výšky svojho vkladu.Predkladá sa tu otázka, čo sa stane s predmetom vkladu po vyčerpaní jeho hodnoty.Pokiaľ ide o veci ku ktorým už prešlo vlastnícke právo na podnikateľa, je jednoznačné, žetieto zostanú v jeho vlastníctve. Nie je vylúčená možnosť tichého spoločníka odkúpiť tentopredmet späť, avšak uhradením podielu na krytí straty by došlo k zachovaniu účastitichého spoločníka. Problém nastáva ak bol vklad prenechaný len do užívaniapodnikateľovi. Vyčerpaním tohto vkladu nemôže na podnikateľa previesť vlastnícke právok veci. Ukončením účasti spoločníka vyčerpaním tohto vkladu by znamenalo nemožnosťužívať vklad podnikateľom.543.4 VRÁTENIE VKLADU„Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovivklad zvýšený alebo znížený a jeho podiel na výsledku podnikania.“ (§ 670 Obch.z)Z tohto ustanovenia nie je úplne jednoznačné, či podnikateľ má povinnosť vrátiťtichému spoločníkovi vklad alebo či má povinnosť vrátiť len hodnotu vkladu. Vzhľadomna ustanovenia § 674 ods. 3, podľa ktorého sa podnikateľ v niektorých prípadoch stávavlastníkom vloženého vkladu, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že niektoré vkladynemožno vrátiť, je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že podnikateľ je povinný vrátiťtichému spoločníkovi len hodnotu vkladu, zníženú alebo zvýšenú o podiel na výsledkupodnikania.55V záujme dosiahnutia väčšej právnej istoty, by v samotnej zmluve malo byťustanovenie o vrátení vkladu v prípade zániku zmluvy. Taktiež môže podrobnejšieobsahovať úpravu vyrovnania medzi podnikateľom a tichým spoločníkom pri niektorýchveciach.Ak je predmetom vkladu peňažná suma, v prípade zániku zmluvy je podnikateľpovinný vrátiť ju vo výške vkladu ku dňu zániku tichého spoločenstva.56Ak je však predmetom vkladu hnuteľná vec, je tu síce možnosť vrátenia vkladu, aleznížením tohto vkladu o podiel tichého spoločníka na strate sa stáva nerealizovateľným.Uvedený problém nastáva v podstate pri každom nepeňažnom vklade. V týchto prípadoch54KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 4955OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 62356ČERNÁ, A. Zmluva o tichom spoločenstve. In Obchodné právo, 2000, č. 6, s. 2134
  35. 35. by zmluva mala určiť, že tichému spoločníkovi nevzniká nárok na vrátenie vkladu, ale lenna vyplatenie peňažnej hodnoty tohto vkladu. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj tak, žepodnikateľ síce bude povinný vrátiť vec, ale tichý spoločník mu bude povinný uhradiť svojpodiel na strate v peniazoch.57Pokiaľ je teda predmetom vkladu vec, treba rozlišovať dva prípady. V prvomprípade si tichý spoločník zachová vlastnícke právo k vkladu. Hodnota tohto vkladunemôže byť započítaná do výšky vkladu tichého spoločníka. Na podnikateľa neprechádzavlastnícke právo a má za túto vec platiť nájomné. Po skončení zmluvy vracia vecspoločníkovi a finančné vysporiadanie medzi stranami neprichádza do úvahy.V druhom prípade si tichý spoločník nezachová vlastnícke právo k vkladu. V tomtoprípade si podnikateľ môže vec buď ponechať, alebo vrátiť. Ak si vec ponechá, cena veciku dňu vzniku tichého spoločenstva predstavuje zložku finančného vysporiadania medzistranami. Ak chce podnikateľ vklad vrátiť tichému spoločníkovi, ocení vec ku dňu zánikuzmluvy. Rozdiel medzi cenou vkladu a cenou vrátenej veci finančne vysporiada s tichýmspoločníkom.5857OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 62458FEKETE, Š. Zmluva o tichom spoločenstve a dane z príjmov. In Mzdy a financie, 1996, č. 14-15, s. 3235
  36. 36. 4 PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁNTiché spoločenstvo je obligačný vzťah, založený zmluvou. Obsahom každéhozmluvného vzťahu sú vzájomné práva a povinnosti. Tieto vyplývajú nielen zo zmluvy, aleaj zo zákona. Obsahom vzťahu medzi podnikateľom a tichým spoločníkom je viacerooprávnení. Každému právu na druhej strane prislúcha určitá povinnosť. Jednouz povinností tichého spoločníka je poskytnúť vklad podnikateľovi. Otázkou vkladu sme sauž zaoberali v predchádzajúcej kapitole. Následne má tichý spoločník právo na podiel zozisku, a podnikateľ povinnosť mu tento podiel vyplatiť.Tiché spoločenstvo je teda typické určitým veriteľským vzťahom medzi stranami.Podnikateľ je voči spoločníkovi veriteľom v tom zmysle, že je oprávnený domáhať sa ksplateniu vkladu tichým spoločníkom. Na druhej strane tichý spoločník je veriteľompodnikateľa a má nárok na vyplatenie podielu na zisku a na vrátenie vkladu pri zánikuzáväzku. Táto druhá stránka tohto vzťahu je pre tichú spoločnosť charakteristická a zákonje tiež zdôrazňuje ustanovením § 681: „Pokiaľ z ustanovení § 673 až 680 nevyplýva niečoiné, má tichý spoločník ohľadne svojho vkladu právne postavenie, aké má veriteľ ohľadnesvojej pohľadávky, nie je však oprávnený požadovať vrátenie svojho vkladu pred zánikomzmluvy.“ 59Tichý spoločník sa na podnikaní priamo nezúčastňuje, a keďže sa v tomtozáväzkovom vzťahu jedná tiež o jeho prípadný profit aj riziko, musia mu byť zákonomzaručené určité kontrolné oprávnenia. Ďalším oprávnením tichého spoločníka je tedakontrola podnikania podnikateľa.Tiché spoločenstvo nie je právnickou osobou. Preto práva a povinnostiz podnikania, na ktorých sa podieľa svojim vkladom vznikajú voči tretím osobám lenpodnikateľovi, ktorý je príjemcom vkladu a nie tichému spoločníkovi. Tento princíp savšak neuplatňuje bez výnimiek. V poslednej časti tejto kapitoly by som sa chcel zameraťna vzťah tretích osôb k tichému spoločenstvu a prípady ručenia tichého spoločníka zazáväzky podnikateľa.59BEJČEK, J., ELIÁŠ, K., RABAN, P. a kol. Kurz obchodního práva. Obchodní závazky. 4. vydání. Praha: C.H. Beck, 2007, s. 45736
  37. 37. 4.1 ÚČASŤ TICHÉHO SPOLOČNÍKA NA PODNIKANÍZákladným právom vyplývajúcim pre spoločníka zo zmluvy o tichom spoločenstveje oprávnenie podieľať sa na hospodárskom výsledku podnikateľa. Účasťou tichéhospoločníka na podnikaní rozumieme vzťah podnikateľa a tichého spoločníka počas trvaniatichého spoločenstva. Nie je úplne jednoznačné, kedy vzniká účasť na podnikaní. Tichéspoločenstvo sa zakladá zmluvou, ale bez vloženia vkladu sa spoločník nemôže podieľaťna podnikaní. Preto sa aj ja prikláňam k názoru J.Kožiaka, že právo podieľať sa napodnikaní vzniká až vložením vkladu. Problematike zániku účasti bude vyhradená osobitnákapitola.Najčastejším problémom v tejto oblasti je otázka, či je tichý spoločník povinnýpodieľať sa na celom podnikaní podnikateľa, alebo sa je možné dohodnúť na účastiv konkrétne vymedzenej časti podnikania. Niektorí autori uvádzajú, že pokiaľ by saspoločník zúčastňoval len na niektorých obchodoch podnikateľa, nešlo by o tichúspoločnosť, ale o zmluvu o združení. Vychádzajú zo základného ustanovenia, podľaktorého sa má spoločník „podieľať na podnikaní“ ako celku.Väčšina autorov sa však prikláňa k názoru, že tichý spoločník sa môže zúčastňovaťna určitej časti podnikania. V § 675 ods. 1 je totiž stanovené oprávnenie nahliadať dodokladov a účtovných záznamov „týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojimvkladom...“. Taktiež v § 679 jedným z dôvodov zániku účasti na podnikaní je „ukončenímpodnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje“. Vo svetle týchto argumentov by nemalo ničbrániť dohode strán o vklade tichého spoločníka do určitej časti podnikania.60Účasť na určitej časti podnikania však nemožno zamieňať s účasťou najednotlivých obchodoch podnikateľa. Ako som uviedol v prvej kapitole, pokiaľ bypredmetom zmluvy bol jeden obchod, alebo niekoľko určitých obchodov, zmluva by malapovahu zmluvy o združení pri splnení ostatných pojmových náležitostí alebonepomenovanej zmluvy.4.2 PODIEL TICHÉHO SPOLOČNÍKA NA ZISKU A STRATE60LOCHMANOVÁ, L. Rub a líc zmluvy o tichom spoločenstve ˂http://pravniradce.ihned.cz/c1-52130110-rub-a-lic-smlouvy-o-tichem-spolecenstvi˂ prevzaté dňa 3.2.201237
  38. 38. 4.2.1 Podiel na ziskuUž základné ustanovenie o zmluve o tichom spoločenstve ukladá podnikateľovipovinnosť vyplácať tichému spoločníkovi časť zisku z titulu jeho majetkovej účasti napodnikaní. Právo na podiel na zisku z podnikania je jednou z podstatných náležitostízmluvy. Znamená to, že tichý spoločník tohto práva nemôže byť zbavený a zmluva honemôže vylúčiť.Tento podiel teda musí byť v zmluve výslovne uvedený, alebo musí byť určenýjednoznačný spôsob jeho stanovenia. Najlepším spôsobom je určenie percentuálnej sadzbyalebo zlomku z celkového čistého zisku podnikateľa. Nie je vylúčené aby počas trvaniazáväzkového vzťahu bol tento podiel na zisku každý rok rozdielny. Je napríklad možnév zmluve na dobu určitú upraviť podiel tichého spoločníka na zisku podnikateľa v prvomroku 10 % a v každom nasledujúcom o 5 % vyšší ako v predchádzajúcom a pod.61Právo na podiel na zisku konkretizuje § 676 Obch.z.. Od novelizácie Obchodnéhozákonníka z 1. januára 2002 má ustanovenie odsekov 1 a 2 v § 676 kogentný charakter.Znamená to, že od zákonnej úpravy sa zmluvné strany nemôžu odchýliť ani na základevzájomnej dohody. Kogentná povaha sa týka ustanovení o záväznom podklade pre výpočetpodielu tichého spoločníka na výsledku podnikania a lehoty splatnosti podielu tichéhospoločníka na zisku.62Podiel tichého spoločníka sa vypočítava zásadne za ročné účtovné obdobie,podkladom pre výpočet podielu je teda ročná účtovná závierka. To súvisí najmäs daňovoprávnymi aspektmi tichého spoločenstva, nakoľko podnikateľ poskytujespoločníkovi podiel na zisku zostávajúci mu po zdanení.Nárok na podiel zisku vzniká spoločníkovi do 30 dní od vyhotovenia ročnejúčtovnej závierky. Doba, v ktorej vzniká nárok na vyplatenie tohto podielu je rozdielnav závislosti od toho, či ide o podnikateľa ako fyzickú alebo právnickú osobu. V prvomprípade táto lehota plynie od vyhotovenia účtovnej závierky. Ak je ale podnikateľomprávnická osoba, táto lehota plynie od schválenia ročnej účtovnej závierky v súlade s jejstanovami, spoločenskou zmluvou alebo zákonom. 63Keďže účtovným obdobím je kalendárny rok, podiel sa zisťuje za kalendárny rok,ale len za dobu počas ktorej sa spoločník na podnikaní svojím vkladom naozaj podieľal.61BARTOŠÍKOVÁ, M. Tiché společenství. In Obchodní právo, 1998, č. 5, s. 662OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61463ČERNÁ, A. Zmluva o tichom spoločenstve. In Obchodné právo, 2000, č. 6, s. 2038
  39. 39. Pre začatie plynutia tejto doby je rozhodujúci okamih poskytnutia, resp. odovzdaniavkladu, pokiaľ zmluva neurčí inak. Ak je spoločník v omeškaní s poskytnutím vkladu,počas tejto doby nemá nárok na podiel zo zisku. Ak je v omeškaní len s časťou vkladu, preurčenie podielu na zisku bude smerodajná výška ním poskytnutej časti vkladu a doba,počas ktorej mohol podnikateľ uvedenú časť vkladu využiť pri svojom podnikaní.64„Ak zmluva o tichom spoločenstve zanikne v priebehu kalendárneho roka (§ 679),tichému spoločníkovi patrí podiel zo zisku zodpovedajúci dobe podnikania za jeho účasti.V tomto prípade sa splatnosť podielu nespravuje ustanovením § 676 ods. 2, ale osobitnýmustanovením § 680, v zmysle ktorého je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovivklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania do 30 dní po zánikuzmluvy o tichom spoločenstve.“65Tichý spoločník má právo na vyplatenie podielu na zisku v peniazoch. Môže ho tiežponechať v podniku ako svoju pohľadávku, alebo použiť tento podiel na zvýšenie svojhovkladu v tichom spoločenstve. V zmluve môže byť dohodnuté aj vyplatenie podielu inakako v peniazoch. Je možné dohodnúť vyplatenie napríklad poskytnutím určitého množstvatovaru, služieb, alebo kombináciou peňažnej a nepeňažnej formy. Treba však vedieť, že ajnepeňažné plnenie podlieha daňovej povinnosti tichého spoločníka.66Nakoľko Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o tom, ako dochádzak splneniu záväzku pri zmluve o tichom spoločenstve, splnenie záväzku podnikateľa sabude spravovať všeobecnými ustanoveniami o zániku záväzku splnením. To upravuje §324 a nasl. Obch.z.: „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“ V prípadeomeškania s vyplatením podielu na zisku, môže spoločník požadovať od podnikateľaúroky z omeškania, ktoré sa vypočítajú na základe všeobecného ustanovenia § 369 ods. 1Obch.z.Spoločníkovi nevznikne nárok na vyplatenie podielu na zisku, pokiaľ sa tentopodiel použije na doplnenie vkladu zníženého o predchádzajúci podiel na strate. Ak všakdošlo k vyplateniu podielu na zisku a v nasledujúcom roku sa podnikateľovo hospodárenie64OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61565OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61566STRÄHLE, J. Zmluva o tichom spoločenstve podľa ustanovení Obchodného zákonníka. In Ekonomickýa právny poradca podnikateľa, 2003, č. 3, s. 12639
  40. 40. končí stratou, predchádzajúci podiel na zisku spoločník nie je povinný vrátiť. Mohlo bydôjsť aj k situácii, keď by spoločníkovi síce vznikol nárok na podiel na zisku, ale tento munebol vyplatený. Nasledujúce obdobie by podnikanie skončilo v strate, a keďže sa o podielna strate znižuje vklad, mohlo by dôjsť k vzájomnému započítaniu týchto pohľadávku. Akby podiel na zisku prevyšoval uvedený zápočet, tento rozdiel by mu bol vyplatený.K tomuto by ale mohlo dôjsť len na základe dohody zmluvných strán. Ak to zmluvao tichom spoločenstve neupravuje a spoločník s takým postupom nesúhlasí, podnikateľ mudaný podiel na zisku musí vyplatiť aj napriek tomu, že nasledujúci rok skončil v strate.67Právo na vyplatenie podielu na zisku nemá zákonom stanovenú žiadnu maximálnuhranicu. Otázkou ostáva, či je možné takúto hranicu zmluvne dohodnúť. Nakoľko takétodojednanie neodporuje žiadnemu kogentnému ustanoveniu zákona a súdy sa s podobnouotázkou ešte nestretli, môžeme na základe zmluvnej voľnosti takúto úpravu pripustiť.68Aj v tomto ustanovení sa česká úprava mierne odlišuje. České právo kogentnestanovuje povinnosť vypočítať podiel na zisku z čistého zisku po odčítaní povinnéhoprídelu do rezervného fondu. Slovenský zákonník o tomto mlčí a hovorí výslovne len oplatení časti zisku, z čoho vyplýva, že rozhodná je v tejto otázke vôľa strán. Českýzákonodarca tu vychádzal predovšetkým zo snahy zabrániť kráteniu dane a prídelov dorezervného fondu tím, že by boli prostredníctvom výplaty podielu z hrubého zisku umelozvyšované výdavky podnikateľa. Tato snaha odstraňuje nejasnosti v tom, akým spôsobommá dôjsť k výpočtu podielu na zisku, pokiaľ zmluva stanovuje len jeho výšku, čo sav praxi často stáva.694.2.2 Podiel na strateKeďže tichý spoločník zdieľa aj určitý risk podnikania, musí rátať aj so vznikomstraty. Ak je podnikanie podnikateľa stratové, spoločník sa podieľa na strate v rovnakomrozsahu, ako by sa podieľal na zisku, ak nie je v zmluve dohodnuté inak. O podiel na stratesa znižuje vklad tichého spoločníka.Tichý spoločník nemá povinnosť poskytovať platby k doplneniu tohto vkladu, ak saznížil o podiel na strate. Ak však v ďalších rokoch dosiahne podnikateľ zisk, čiastkypredstavujúce podiel na zisku budú pripočítané k vkladu, čiže nebudú vyplatenéspoločníkovi. Túto konštrukciu možno chápať ako započítanie. Podnikateľovi teda vlastne67OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61768KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 2469KOŽIAK, J. Smlouva o tichém společenství. Praha: Wolters Kluwer, 2011, s. 6540
  41. 41. vzniká pohľadávka proti spoločníkovi zodpovedajúca čiastke, o ktorú sa znížil vkladv dôsledku straty, avšak spoločník nemá povinnosť túto čiastku uhradiť ďalšími platbami.Podnikateľ si teda pohľadávku môže započítať proti pohľadávke spoločníka na podiel nazisku.70Ak celkový podiel na strate dosiahne výšku vkladu tichého spoločníka, tichéspoločenstvo zaniká priamo zo zákona, ak sa spoločníci nedohodli inak.„Znášanie podielu na strate nie je podstatnou časťou zmluvy o tichom spoločenstve,preto ak zmluva neustanovuje inak, tichý spoločník znáša aj podiel na strate. Pretože ideo dispozitívne ustanovenie, zmluva môže podiel tichého spoločníka na strate vylúčiť.Tichý spoločník teda znáša podiel na strate, len pokiaľ ho zmluva nevylúčila. Podiel nastrate môže byť v zmluve určený odlišne od podielu na zisku. Môže byť vylúčený aj len zaniektoré kalendárne roky. Zo zníženého vkladu nemá tichý spoločník nárok na vyplateniepodielu na zisku.“71Dispozitívnosť ustanovenia o podiele na strate je asi najviac kontroverznou úpravouv rámci zmluvy o tichom spoločenstve. Na rozdiel od českej úpravy, podiel na stratea podiel na zisku nemusí byť rovnaký. Nakoľko sa môže podiel na strate zmluvne úplnevylúčiť, tichý spoločník nemusí niesť žiadne riziko pri svojej účasti. Na jednej strane je topre tichého spoločníka veľmi výhodné, pretože dochádza k zhodnoteniu jeho investície bezrizika. Taktiež podnikateľ získa prostriedky výhodnejším spôsobom ako zmluvou o úvere,pretože nemusí splácať úroky. Môžeme však v takomto prípade hovoriť o tichomspoločenstve alebo pôjde o iný záväzkový vzťah?Český zákonodarca tento problém vyriešil až v harmonizačnej novele 370/2000 Sb.,ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Sb., obchodní zákonník. Do tejto novely bola väčšinaustanovení dispozitívnych. Tento zákon však stanovil rovnakú mieru podielu na ziskua strate už vo svojom základnom ustanovení. „Ve smlouvě o tichém společenství musí býtdohodnutý rozsah účasti tichého společníka na zisku a ztrátě stejný.“( § 673 ods.1 Obch.z.)Českú úpravu podporuje aj rozhodnutie Rc 3727 prvorepublikového Nejvyššíhosoudu z 15.4.1924 kde súd rozhodol, že „K tiché společnosti se vyhledává, by tichýspolečník měl podíl i na ztrátě.“ V odôvodnení sa vyjadril, že takáto dohoda odporujetichej spoločnosti nakoľko pri zisku aj strate dostával spoločník rovnaký výnos a neniesolteda žiadne riziko.70PELIKÁNOVÁ, I. Komentář k obchodnímu zákoníku. 5. díl. § 566-775. Praha: Linde, 1998, s. 45471SUCHOŽA, J. a kol. Obchodné právo. Bratislava : Iura edition , 2009, s. 99341
  42. 42. Aj napriek tomu, že slovenská úprava sa mierne rozchádza s pôvodnou úpravoutichého spoločenstva, myslím že je výhodné pre obe strany aby si túto problematikudohodli podľa vlastného uváženia.4.3 RUČENIE ZA ZÁVÄZKY PODNIKATEĽAZmluva o tichom spoločenstve nezakladá obchodnú spoločnosť, ktorá byvystupovala vo vzťahoch k tretím osobám ako právny subjekt. Práva a povinnosti vočitretím osobám vznikajú len podnikateľovi, nakoľko podnikateľ túto zmluvu uzatvára vovlastnom mene a je len vnútorným záväzkovým vzťahom medzi podnikateľom a tichýmspoločníkom. Spoločník vo vzťahu k tretím osobám nevystupuje a právne úkony súvisiaces podnikaním robí len podnikateľ vo vlastnom mene a práva a povinnosti vznikajú lenjemu.72Z hľadiska zodpovednosti voči tretím osobám platí, že za záväzky vznikajúce vsúvislosti s podnikaním zodpovedá podnikateľ. Spoločník za tieto záväzky neručí, takževeritelia podnikateľa nemôžu vymáhať splnenie jeho záväzkov od tichého spoločníka.Z tohto pravidla však existujú určité výnimky.„Ručenie tichého spoločníka za záväzky podnikateľa by prichádzalo do úvahy ibavtedy, keď by bola splnená niektorá z podmienok uvedených v § 678 odsek 2, t.j. iba vprípade, keď:- meno tichého spoločníka tvorí súčasť obchodného mena podnikateľa, alebo- sám tichý spoločník vyhlási tretej osobe, ktorá rokuje s podnikateľom o uzavretízmluvy, že na podnikaní sa zúčastňuje aj on.“73Odsek 2 § 678 je teda určitou sankciou za porušenie „tichosti“ tohto právnehovzťahu zo strany tichého spoločníka. Je však otázkou, či toto ručenie je primeranézáväzkovému vzťahu tichého spoločenstva. Porovnajme si ručenie spoločníka vspoločnosti s ručením obmedzeným. Spoločníci v s.r.o. ručia veriteľom za záväzkyspoločnosti len do výšky nesplatenej časti svojich vkladov zapísaných v obchodnomregistri. Pri úplnom splatení vkladov spoločníci za záväzky spoločnosti vôbec neručia.V prípade vzniku ručenia tichého spoločníka by spoločník ručil celým svojím majetkom zazáväzky podnikateľa, na ktorého podnikaní sa zúčastňuje len nepriamo! Preto si myslím,72SUCHOŽA, J. a kol. Obchodné právo. Bratislava : Iura edition , 2009, s. 99373OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. 2.vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 61942

×