UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
FAKULTA POLITICKÝCH VIED A MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

NADNÁRODNÉ KORPORÁCIE
Seminár...
OBSAH

Úvod..................................................................................................................
ÚVOD

V predkladanej seminárnej práci sa venujem objasneniu a priblíţeniu fungovania
nadnárodných

korporácií,

ich

histó...
spoločnosti. Zameriavajú sa na všetky ekonomicky silné subjekty, pričom majú tieţ trestajúce
právomoci.
V poslednej kapito...
1. Medzinárodné organizácie a ich miesto v procese globalizácie

Ustavičný rozvoj medzinárodných ekonomických vzťahov preb...
celý komplex medzinárodných ekonomických vzťahov ( napr. celý systém OSN)
Medzivládne ako aj mimovládne organizácie sa roz...
o

medzinárodné inštitúcie môţu politicky podnecovať štáty, aby oznamovali vládne
záujmy,

poskytovali

informácie

ostatn...
2.1 História nadnárodných korporácií
V dnešnej dobe sú korporácie stále vnímané ako nové negatívne faktory pôsobiace vo
sv...
Zároveň môţe byť problémom nedostatočná znalosť domáceho prostredia, prípadne
nedostatočná znalosť lokálnych obchodných pr...
Nadnárodné korporácie v súčasnosti rozširujú svoje pôsobenie v zahraničí aj
odlišnými spôsobmi, akými sa to dialo v minulo...
jednoznačne povedať, aká miera centralizácie je vhodná. Niekedy aj veľmi decentralizované
spoločnosti vykazujú úspech, nak...
ITT však nič nezmenila na tom, ako sa toto zvrhnutie udialo. Vyvolalo to škandál, pri ktorom
sa stalo ITT terčom ostrej kr...
Je vedúcou spoločnosťou v oblasti distribúcie mazív s aktivitami vo vyše 90 krajinách
sveta. Dodáva kompletný sortiment ol...
Existujú dôkazy o tom, ţe logo Shell bolo prevzaté práve z rodinného erbu rodiny
Grahamovcov, ktorá prijala „Mušľu Sv. Jak...
ZÁVER
Cieľom seminárnej práce Nadnárodné korporácie bolo priblíţenie a objasnenie
podstaty fungovania a smerovania korporá...
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

AMERICKÁ A ANGLICKÁ LITERATÚRA
1. BICKERTON, CH. J . 2011. European foreign policy. Basin...
10. HEYWOOD, Andrew.2005. Politická teorie. Praha : EurolexBohemia , 2005. 335 s.
ISBN: 8086861414 (broţ.)
11. KREJČÍ, Osk...
23. STANĚK, Peter. 1999. Globalizácia svetovej ekonomiky. Bratislava : Epos, 1999. 221 s.
ISBN 8080571090
24. STRAKA, Jaro...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Seminárka mv hagarová

1,493 views

Published on

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
1,493
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
132
Actions
Shares
0
Downloads
5
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Seminárka mv hagarová

  1. 1. UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA POLITICKÝCH VIED A MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV NADNÁRODNÉ KORPORÁCIE Seminárna práca z predmetu Medzinárodné vzťahy I. Zuzana Hagarová POL1, 2.ročník 2013/2014
  2. 2. OBSAH Úvod........................................................................................................................................3 1. Medzinárodné organizácie a ich miesto v procese globalizácie.................................5 1.1 Charakteristika medzinárodných organizácií ......................................................6 2. Nadnárodné korporácie ................................................................................................7 2.1 Historický vývoj nadnárodnej korporácie............................................................8 2.2Typ nadnárodnej korporácie.................................................................................8 2.3Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií ................................................8 2.4 Charakteristika organizačných štruktúr nadnárodných korporácií.....................10 2.5Kontrola nadnárodných korporácií.....................................................................11 2.6 Nadnárodné korporácie a politika.......................................................................11 3. Nadnárodné korporácie na Slovensku.......................................................................12 3.1 Royal Dutch Shell...............................................................................................12 Záver....................................................................................................................................15 Zoznam bibliografických odkazov....................................................................................16
  3. 3. ÚVOD V predkladanej seminárnej práci sa venujem objasneniu a priblíţeniu fungovania nadnárodných korporácií, ich histórií, typom korporácií, organizačnej štruktúre, charakteristike, a v neposlednom rade kontrole nadnárodných korporácií. V práci sa primárne vyuţíva metóda analýzy a sekundárne je vyuţitá metóda systémovej analýzy. Seminárna práca je rozdelená na tri kapitoly, pričom kaţdá z kapitol pozostáva z podkapitol. V prvej kapitole som sa zamerala na lepšie priblíţenie fungovania medzinárodných organizácií a ich fungovaniu v čase globalizácie. Medzinárodné organizácie môţeme definovať ako multilaterálne inštitúcie, vytvorené štátmi na dosahovanie spoločných cieľov, ktoré sa nedajú dosiahnuť jednostranným úsilím. V súčasnosti rastie medzi štátmi nielen dvojstranná spolupráca, ale taktieţ aj mnohostranná spolupráca. To ma za následok vznik početných medzinárodných organizácií, ktoré organizujú a zabezpečujú rozvoj multilaterálnych vzťahov v najrôznejších oblastiach hospodárskej a inej činnosti. Tento vývoj viedol najmä po 2. svetovej vojne k vzniku veľkého počtu najrôznejších medzinárodných organizácií, zaoberajúcich sa najrôznejšími oblasťami ekonomickej problematiky. Druhá kapitola, s názvom Nadnárodné korporácie, pojednáva o tom, ţe sú to spoločnosti, ktoré vyvíjajú svoje aktivity vo viacerých štátoch, pričom centrála, ktorá riadi všetky procesy je v jednom, prípadne v dvoch štátoch. Nadnárodné korporácie vznikli uţ v 19.storočí. Dobrým príkladom je Východoindická spoločnosť, vlastnená súkromníkmi, ktorá kontrolovala veľké územia po celom ,vtedy známom ,svete. Zakladala svoje pobočky vo všetkých kútoch sveta, na základe ktorých ich ovládala. Vývoj nadnárodných korporácií zabrzdili svetové vojny. Avšak v súčasnom stave systému sveta sa nikdy nemôţu stať rovnocennými so štátmi. Nadnárodné korporácie v súčasnosti rozširujú svoje pôsobenie v zahraničí aj odlišnými spôsobmi, akými sa to dialo v minulosti, čo sa prejavuje vo vytváraní netradičných organizačných štruktúr. Nadnárodné korporácie musia k efektívnemu realizovaniu svojich poţadovaných postupov skĺbiť organizačnú štruktúru, podnikovú kultúru, systémy a jednotlivcov v súlade so svojou celkovou presadzovanou stratégiou. Medzinárodné organizácie v globalizujúcom sa svete slúţia ako kontroly, kritické oči 3
  4. 4. spoločnosti. Zameriavajú sa na všetky ekonomicky silné subjekty, pričom majú tieţ trestajúce právomoci. V poslednej kapitole som sa zamerala na nadnárodné korporácie na Slovensku. Konkrétne som si vybrala Royal Dutch Shell. Táto korporácia bola zaloţená v roku 1907, kedy došlo ku spojeniu holandskej petrolejárskej firmy Royal Dutch Petroleum Company a britskej prepravnej a obchodnej spoločnosti The Shell Transport and Trading Company Ltd, ktorá sa špecializovala na prepravu ropy a ropných produktov. Dnes je Royal Dutch Shell plc jednou z najväčších olejárskych, plynárenských a petrochemických spoločností na svete. Spoločnosť Shell obnovila svoju pôsobnosť na území vtedajšieho Československa v apríli 1991. Po rozpade federácie vznikla samostatná spoločnosť SHELL Slovakia, s.r.o. s hlavným sídlom v Bratislave a s pobočkami v Ţiline a Košiciach. Shell pôsobí v Slovenskej republike vo viacerých oblastiach. 4
  5. 5. 1. Medzinárodné organizácie a ich miesto v procese globalizácie Ustavičný rozvoj medzinárodných ekonomických vzťahov prebieha stále od 20.storočia. Subjektmi týchto vzťahov sú jednotlivé štáty. „Medzinárodné ekonomické vzťahy sa vytvárajú na základe dvojstranných rokovaní, ktorých výsledky sú fixované v podobe rôznych dohôd a zmlúv, umožňujúcich výmenu tovaru, platobný styk, pohyb osôb a pod.“(Melišová, 2001, str.49) Veľká časť medzinárodných ekonomických vzťahov je doposiaľ sprostredkúvaná bilaterálne. V súčasnosti rastie medzi štátmi nielen dvojstranná spolupráca, ale taktieţ aj mnohostranná spolupráca medzi nimi. To ma za následok vznik početných medzinárodných organizácií, ktoré organizujú a zabezpečujú rozvoj multilaterálnych vzťahov v najrôznejších oblastiach hospodárskej a inej činnosti. (Melišová, 2001) Tento vývoj viedol najmä po 2. svetovej vojne k vzniku veľkého počtu najrôznejších medzinárodných organizácií, zaoberajúcich sa najrôznejšími oblasťami ekonomickej problematiky. Medzinárodné organizácie môţu mať charakter : mimovládnych organizácií – patria k nim cirkvi, odborové organizácie, politické organizácie, záujmové zdruţenia odborníkov a pod. Z právneho hľadiska nevznikajú na základe mnohostranných medzivládnych dohôd, tieţ nemusia mať právnu subjektivitu, ale vznikajú na základe súkromnej dohody. medzištátnych organizácií – „základom ich vytvorenia je mnohostranná medzinárodná zmluva zameraná na realizáciu spoločných cieľov pri zachovávaní plnej suverenity zúčastnených štátov. Regulačné opatrenia týchto organizácií môžu mať rôzny charakter. Z hľadiska rozsahu zahrnutých štátov sa môžu medzinárodné ekonomické vzťahy regulovať“ (Melišová, 2001, str. 50) v širokom rámci : medzi všetkými alebo medzi väčšinou krajín svetového hospodárstva – svetový charakter v uţšom rámci : obmedzený počet krajín, tieţ majú regionálny charakter (napr. medzinárodná ekonomická integrácia v podobe EÚ) Z hľadiska sfér zámeru môže ísť o regulovanie : jednotlivé medzinárodné druhy ekonomických vzťahov ( napr. obchodné vzťahy WTO, menové vzťahy MMF a pod.) 5
  6. 6. celý komplex medzinárodných ekonomických vzťahov ( napr. celý systém OSN) Medzivládne ako aj mimovládne organizácie sa rozširujú, vznikajú alebo zanikajú vďaka rastu globalizácie. Kaţdá krajina, ktorá je súčasťou niektorej organizácie, môţe vidieť pozitíva i negatíva tejto účasti. Najväčšou výhodou je „zviditeľňovanie“ konkrétnych krajín a vplývanie na dané vzťahy. Medzi nevýhody môţeme zaradiť platenie príspevkov danej organizácií, ako aj nevyhnutnosť plniť záväzky vyplývajúce z členstva v nej. Organizácia spojených národov (OSN) a jej prislúchajúce komisie a špecializované organizácie majú najväčší význam v rozvoji medzinárodných ekonomických vzťahov. (Melišová, 2001) 1.1 Charakteristika medzinárodných organizácií Medzinárodné organizácie môţeme definovať ako multilaterálne inštitúcie, vytvorené štátmi na dosahovanie spoločných cieľov, ktoré sa nedajú dosiahnuť jednostranným úsilím. Druhá definícia hovorí o tom, ţe ich tieţ môţeme chápať ako inštitucionálne štruktúry, presahujúce štátne hranice, vytvorené na základe multilaterálnych dohôd medzi štátmi.(Straka, 2007) Samotný pojem medzinárodné organizácie sa začal pouţívať koncom 19. storočia ( v r. 1878 zaloţená Medzinárodná meteorologická organizácia ).Predtým sa pouţíval názov únia, príp. úrad, federácia. Tento pojem bol v tom čase adekvátny, keďţe pôsobnosť vtedajších medzinárodných organizácií sa koncentrovala na koordináciu úzko vymedzených odborných a najmä administratívnych činností. Medzinárodné organizácie a ich orgány sa vytvárajú na zabezpečenie významných úloh pri rozvoji a formovaní medzinárodných vzťahov a spolupráce najmä v ekonomickej, sociálnej, bezpečnostnej, zdravotníckej, kultúrnej a v rade ďalších oblastí. (Krejčí,1997) Inštitúcie majú podľa Keohana a Hoffmana tieto úlohy : o Inštitúcie sú petenciálnymi zdrojmi pôsobenia ambicióznej vlády, preto sa dá očakávať, ţe budú pouţívané pre uplatňovanie vplyvu o ak by nastal konflikt medzi štátmi, ktoré usilujú o vplyv v rámci medzinárodných inštitúcií, môţe to brániť vyjednávacím stratégiám, ktorými sa dosahuje dohoda o medzinárodné organizácie môţu slúţiť ako nástroj , vyuţívajúci alebo nahradzujúci iné inštitúcie 6
  7. 7. o medzinárodné inštitúcie môţu politicky podnecovať štáty, aby oznamovali vládne záujmy, poskytovali informácie ostatným, alebo urobili svoje politiky predvídateľnejšími ( Straka, 2007) Medzinárodné organizácie môţu tieţ ovplyvňovať záujmy štátov, ako aj ich základné preferencie. Taktieţ hrajú úlohu, ktorá má pomôcť špecifikovať povinnosti pri riadení štátu, čím slúţia ako šablóny pre voľbu politiky. (Straka, 2007) 2. Nadnárodné korporácie Nadnárodné korporácie sú spoločnosti, ktoré vyvíjajú svoje aktivity vo viacerých štátoch, pričom centrála, ktoré riadi všetky procesy je v jednom, poprípade v dvoch štátoch. (Šmihula, 2005) Korporácia je pojem, ktorý sa v USA zauţíval pre akciové spoločnosti, zväčša sú tieto medzinárodné organizácie, organizované ako akciové spoločnosti. (Melišová, 2001) „Podľa definície OECD z roku 1977 sa nadnárodnými korporáciami rozumejú spoločnosti alebo jednotky, ktorých vlastníctvo je súkromné, štátne alebo zmiešané, a ktoré sú založené v rôznych krajinách a prepojené tak, že jedna alebo viacej z nich môžu vyvíjať významný vplyv na činnosť druhých, zvlášť s ohľadom na spoločné využívanie znalostí a zdrojov.“(Štrach, 2009, str. 35) „Nadnárodné korporácie môžeme rozdeliť na multinational corporations (multinacionálne - MNC), ktoré operujú na nadnárodnej úrovni, nemusí sa však jednať o celosvetovú pôsobnosť a transnational corporations (transnacionálne - TNC), predstavujúce určité rozvinuté štádium MNC, ktoré chápu svet ako jeden trh.“ (Zadraţilová, 2007, str. 22) Dôvody vstupu spoločností na zahraničné trhy a vytváranie nadnárodných korporácií sa rozdeľujú na defenzívne a ofenzívne, podľa toho, či sa chce spoločnosť vyvarovať určitých nepriaznivých vplyvov (hrozby konkurenčných tlakov, obchodné bariéry, regulácia trhu) alebo chce rozšírením svojej pôsobnosti na zahraničných trhoch dosiahnuť určitú komparatívnu výhodu (úspory z rozsahu, vyhľadávanie investičných stimulov, kapitalizácia nehmotných aktív). 7
  8. 8. 2.1 História nadnárodných korporácií V dnešnej dobe sú korporácie stále vnímané ako nové negatívne faktory pôsobiace vo svete, hoci korporácie existujú od 19. storočia. Východoindická spoločnosť, vlastnená súkromníkmi, kontrolovala veľké územia po celom vtedy známom svete. Zakladala svoje pobočky vo všetkých kútoch sveta, na základe ktorých ich ovládala. Mala ďaleko väčší vplyv, ako si dnes môţu nadnárodné korporácie dovoliť. Dokázala diktovať politiku v daných oblastiach. Jej jedinými partnermi mohli byť svetové veľmoci, ktoré mali ekonomickú, politickú a vojenskú silu, ktoré mohla túto spoločnosť pokoriť. V 19. storočí Východoindická spoločnosť spravovala Malajziu, veľké územia v Indii a disponovala aj ozbrojenými vojenskými silami. Vplyvom globalizácie však postupne stratila svoje postavenie vo svete. Vznikala nová konkurencia, a predovšetkým vznikali nové politické prúdy, ktoré sa snaţili vývoj globalizácie zmeniť, dokonca zastaviť. Stúpenci Marxa uţ na začiatku 20.storočia poukazovali na fakt, ţe všetky ropné polia sú vlastnené štyrmi korporáciami. (Šmihula, 2005) Vývoj nadnárodných korporácií zabrzdili svetové vojny. Avšak v súčasnom stave systému sveta sa nikdy nemôţu stať rovnocennými so štátmi. Aj keď majú vplyv na určité politické rozhodnutia, konečné rozhodnutie robí štát a nie organizácia. (Šmihula, 2005) 2.2 Typ nadnárodnej korporácie „Typ nadnárodnej korporácie vychádza do značnej miery z prevládajúcej manažérskej filozofie, ktorá v spoločnosti prevláda. V závislosti na prevládajúcej manažérskej filozofii sú rozlišované nadnárodné korporácie etnocentrické, polycentrické, regiocentrické a geocentrické. Etnocentrická nadnárodná korporácia presadzuje postoj, že miestni riadiaci pracovníci s dôvernou znalosťou technológií, výrobkov, politik, podnikovej kultúry a riadiaceho štýlu sú schopnejší a dôveryhodnejší než ktorýkoľvek iní riadiaci pracovníci.“(Pichanič, 2004, str.82) V rámci takejto korporácie sa štandardy a kritéria výkonnosti stanovia na základe kritérií pouţívaných v centrále korporácie, pričom kľúčové miesta (generálny riaditeľ, obchodný riaditeľ, finančný riaditeľ) môţu byť obsadené odborníkmi z materskej firmy. Určitou nevýhodou môţe byť nedostatočné vytvorenie príleţitosti pre lokálnych manaţérov k postupu vo firme, čo môţe viesť k strate motivácie a zníţeniu lojality voči firme. 8
  9. 9. Zároveň môţe byť problémom nedostatočná znalosť domáceho prostredia, prípadne nedostatočná znalosť lokálnych obchodných praktík. Výhodou tohto prístupu je implementovanie jednotných postupov v kľúčových oblastiach a aplikácia know-how materskej spoločnosti. 2.3 Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií Kým národná korporácia -spoločnosť rieši svoje organizačné usporiadanie na základe svojho vertikálneho rozsahu (v závislosti na jednotlivých činnostiach spojených s existujúcou skupinou výrobkov), produktového rozsahu (v závislosti so vstupom na nový výrobkový trh) a geografického rozsahu, nadnárodné korporácie musia k efektívnemu realizovaniu svojich poţadovaných postupov skĺbiť organizačnú štruktúru, podnikovú kultúru, systémy a jednotlivcov v súlade so svojou celkovou presadzovanou stratégiou. (Ptahak, 2009) Obrázok č. 1: Faktory ovplyvňujúce formulovanie a implementáciu medzinárodnej stratégie nadnárodnej korporácie Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií sa delia na tradičné (základné) a netradičné. Medzi základné organizačné štruktúry patria (Luthans, 2009) : Prvotná divízna organizačná štruktúra Medzinárodná divízna organizačná štruktúra Globálno-štrukturálne dohody Transnacionálne siete štruktúr 9
  10. 10. Nadnárodné korporácie v súčasnosti rozširujú svoje pôsobenie v zahraničí aj odlišnými spôsobmi, akými sa to dialo v minulosti, čo sa prejavuje vo vytváraní netradičných organizačných štruktúr. Nadnárodné korporácie sa spájajú prostredníctvom akvizícií (prevzatie podniku), jointventure (forma spolupráce dvoch či viacerých podnikov), keiretsu (zoskupenie firiem, ktoré majú kríţovým spôsobom previazané vlastnícke podiely) alebo vytvárajú strategické aliancie (zmluvné alebo kapitálové prepojenie dvoch alebo viacerých podnikov). V závislosti na tejto skutočnosti nie je moţné na zobrazenie netradičného organizačného usporiadania pouţiť tradičnú hierarchickú štruktúru.(Luthans, 2009) 2.4 Charakteristika organizačných štruktúr nadnárodných korporácií Organizačné štruktúry nadnárodných spoločností sa vyznačujú štyrmi charakteristickými znakmi: formalizáciou špecializáciou centralizáciou presadzovaním vlastných organizačných charakteristík do dcérskych spoločností „Formalizáciu je možné chápať ako určitú štruktúru a stanovený systém rozhodovania, komunikácie a kontroly. Miera formalizácie sa líši v závislosti od danej krajiny, pričom je potrebné pri formalizovaní jednotlivých podnikových činností prihliadnuť aj k národnej kultúre, v rámci ktorej pracovníci preferujú buď vyšší alebo nižší stupeň formalizácie, čo sa následne prejavuje vo výkonnosti firmy.“. (Luthans, 2009, str. 304) Špecializácia je chápaná ako prideľovanie špecifických a jasne definovaných úloh jednotlivým pracovníkom. Horizontálna špecializácia znamená prideľovanie určitých úloh jednotlivým pracovníkom s jasne stanovenými hranicami, ktoré by nemali prekročiť. Vertikálna špecializácia je postavená na prideľovaní práce jednotlivým skupinám, alebo celým oddeleniam, kde sú pracovníci spoločne zodpovední za vykonanú prácu. „Centralizáciou sa chápe systém vnútri organizácie, kedy sú kľúčové a dôležité rozhodnutia robené v rámci vrcholového managementu.“. (Luthans, 2009, str. 306) V medzinárodnom kontexte je stupeň centralizácie závislý na lokálnych podmienkach dcérskych spoločností a celkových strategických cieľov materskej spoločnosti. Nie je moţné 10
  11. 11. jednoznačne povedať, aká miera centralizácie je vhodná. Niekedy aj veľmi decentralizované spoločnosti vykazujú úspech, nakoľko podporujú kreativitu a zodpovednosť pracovníkov. (Luthans, 2009) 2.5 Kontrola nadnárodných korporácií Medzinárodné organizácie v globalizujúcom sa svete slúţia ako kontroly, kritické oči spoločnosti. Zameriavajú sa na všetky ekonomicky silné subjekty. Majú často aj trestajúce právomoci. Nielen, ţe majú priamy dosah udeľovať sankcie, ale vplývajú aj na ľudí, potenciálnych klientov spoločností. Ak je vydané a publikované stanovisko, ţe korporácia sa správa neeticky, testuje na zvieratách alebo zneuţíva detskú prácu, ľudia to zaznamenajú. Buď odignorujú výrobky danej organizácie, alebo iba samotným publikovaním je organizácia vlastným vedením donútená zmeniť štýl riadenia. Avšak nie je nevyhnutné, ţe vo vedení nadnárodnej korporácie musí byť nemorálny človek, ktorý chce škodiť širokej verejnosti. Takisto tieto korporácie nedisponujú priamymi donucovacími prostriedkami ako manipulovať a vytvárať priamy nátlak na spoločnosť. Nemajú k dispozícii vlastnú políciu alebo armádu. Taktieţ sa nesnaţia nahradiť úlohu štátov. Sú to podnikateľské subjekty, ktoré sa predovšetkým zameriavajú na zvyšovanie svojho zisku. Keby chceli nahradiť štát, tak by sa museli starať o sociálne stránky, ktoré by potenciálne boli čiernou dierou ich ziskov. Ich doterajšie aktivity, ktoré nesúvisia s ich predmetom podnikania sú motivované tým, ţe nepriamo na ich podnikanie vplývajú, alebo si chcú sociálnymi programami zvýšiť svoju prestíţ, ktorá je vo vyspelom svete citlivo vnímaná. 2.6 Nadnárodné korporácie a politika Nadnárodné spoločnosti majú moţnosť zvrhnúť vlády, ovplyvňovať a kontrolovať politiku niektorých zemí a podplácať miestnych štátnych úradníkov, aby z nich urobili bábky pre svoje záujmy. V pozadí týchto názorov stojí niekoľko škandálov. (Ghertman, 1996) 1. Politické intervencie : najviac uvádzaný príklad ovplyvňovania bol príklad americkej spoločnosti ITT, ktorá sa údajne zúčastnila na zvrhnutí socialistickej vlády chilského prezidenta Allenda začiatkom sedemdesiatych rokov. Prezident HaroldGeneen ponúkol milión dolárov americkej Ústrednej spravodajskej sluţbe – CIA, aby zvrhla prezidenta Allenda. Tá však odmietla. Allendovu vládu zvrhla chilská vojenská hierarchia, no veľmi pravdepodobne aj s pomocou CIA, ako aj s podporou miestnych obyvateľov. Akcia 11
  12. 12. ITT však nič nezmenila na tom, ako sa toto zvrhnutie udialo. Vyvolalo to škandál, pri ktorom sa stalo ITT terčom ostrej kritiky adresovanej nadnárodným spoločnostiam. Činnosť nadnárodných korporácií môţe jednanie vlády buď posilniť, alebo oslabiť. Avšak nemôţu samy určovať smer politiky. (Ghertman, 1996) 2. Tajné platby : tieto praktiky sa nedotýkajú vyslovene len nadnárodných spoločností, ale taktieţ aj všetkých ekonomických subjektov. Korupcie existujú vo všetkých krajinách sveta. Dobrým príkladom sú volebné kampane, ktoré sú financované zo zdrojov, ktoré nie sú vţdy zverejňované. Niektoré krajiny sú známe svojím zmyslom pre verejnú sluţbu, čiţe hocikto kto by sa pokúšal podplácať, riskoval by väzenie. Priamy vplyv nadnárodných spoločností na vlastnú politickú scénu sa zdá byť obmedzený. Je to prirodzené, pretoţe ich hlavná činnosť je ekonomická. Nadnárodná spoločnosť predstavuje najvyspelejšiu formu podniku v priemyselnej spoločnosti. (Ghertman, 1996) 3. Nadnárodné korporácie na Slovensku 3.1 RoyalDutchShell V roku 1907 bola zaloţená spoločnosť Royal DutchShell plc, kedy došlo k spojeniu holandskej petrolejárskej firmy Royal Dutch Petroleum Company a britskej prepravnej a obchodnej spoločnosti The Shell Transport and Trading Company Ltd, ktorá sa špecializovala na prepravu ropy a ropných produktov. Táto spoločnosť vlastnila jednu z najväčších flotíl námorných tankerov. Jej zakladateľ Marcus Samuel pomenoval firmu „Shell“ na počesť svojho otca, ktorý dováţal do veľkej Británie exotické mušle. Na základe dlhoročnej tradície sú oleje a mazivá firmy Shell pomenované podľa latinských názvov morských mušlí a lastúr. Dnes je Royal Dutch Shell plc jednou z najväčších olejárskych, plynárenských a petrochemických spoločností na svete. Má zastúpenie vo viac ako 100 krajinách sveta a zamestnáva okolo 102.000 pracovníkov. Špecializuje sa na vyhľadávanie a ťaţbu ropy , zemného plynu, výrobu a distribúciu ropných produktov, ťaţbu čierneho uhlia, na výrobu a predaj chemikálií. Firma denne spracuje asi 600 000 tisíc ton ropy v 51 rafinériách nachádzajúcich sa na celom svete. 12
  13. 13. Je vedúcou spoločnosťou v oblasti distribúcie mazív s aktivitami vo vyše 90 krajinách sveta. Dodáva kompletný sortiment olejov a mazív pre všetky sektory pouţitia. Patrí celosvetovo medzi najväčších predajcov pohonných látok, vlastní sieť viac ako 40 000 čerpacích staníc, na ktorých denne obslúţia 20 000 000 zákazníkov. Za rok 2012 mala výnosy viac ako $470.2 mld. (http://www.shell.sk/products-services.html) „Royal Dutch v minulosti podporovala politický systém v Rusku. Pri moci bol cár, ktorý viedol vojnu s Japonskom. Royal Dutch si posilnila svoje postavenie na Európskom a hlavne na Ruskom trhu tým, že finančne podporila Rusko vo vojne“ (Baláţ, 2001). Vzhľadom na ropný potenciál v Rusku to bol dobrý krok, avšak počas Druhej svetovej vojny prišli k moci v Rusku boľševici, ktorí znárodňovali súkromný majetok. Bola to druhá rana spoločnosti Royal Dutch. Prvou ranou bolo zníţenie dôleţitosti ruskej ropy v Európe, keď sa prepadla z 31% na 9% v priebehu niekoľkých rokov. Druhou bolo úplné vyhostenie z doposiaľ ich najväčších ropných rezerv v Rusku a na Kaukaze (Baláţ, 2001). Kľúčovým sa v tom období stal ďalší politický fakt. Zakladateľ a spolumajiteľ spoločnosti Shell sa stal primátorom Londýna. To malo blahodarný vplyv na spoločnosť. Británia bola najväčšia koloniálna veľmoc. Spoločnosť Royal Dutch Shell mala otvorené dvere do kaţdej z kolónií, čo sa neskôr preukázalo ako kľúčové. SHELL Slovakia, s.r.o. Spoločnosť Shell obnovila svoju pôsobnosť na území vtedajšieho Československa v apríli 1991. Po rozpade federácie vznikla samostatná spoločnosť SHELL Slovakia, s.r.o. s hlavným sídlom v Bratislave a s pobočkami v Ţiline a Košiciach. Shell pôsobí v Slovenskej republike vo viacerých oblastiach. História loga Shell V roku 1891 sa po prvý raz objavilo slovo „Shell“ („mušľa“) .Spoločnosť Marcus Samuel and Company vtedy vyviezla na ďaleký východ petrolej Shell. Toto pomenovanie však nebolo náhodné. Tento malý londýnsky podnik totiţ pôvodne obchodoval so staroţitnosťami, kurióznymi a orientálnymi morskými mušľami. Slovo Shell sa stalo statusom spoločnosti v roku 1897, kedy M. Samuel vytvoril Shell Transport and Trading Company (Shell Prepravná a Obchodná spoločnosť). V roku 1904 bolo s cieľom vizualizácie slova Shell uvedené logo v podobe morskej mušle - hrebenatky, ktoré sa v upravenej grafickej podobe pouţíva dodnes. 13
  14. 14. Existujú dôkazy o tom, ţe logo Shell bolo prevzaté práve z rodinného erbu rodiny Grahamovcov, ktorá prijala „Mušľu Sv. Jakuba“ za svoj erb po tom, čo jej predkovia podnikli púť do Santiago de Compostella v Španielsku. Presný pôvod výberu farieb spoločnosti Shell, červenej a ţltej, je ťaţké identifikovať. Ale podobne ako pri výbere loga, aj tu je moţné nájsť súvislosť so Španielskom. Logo Shell je dnes jedným z najznámejších a najľahšie identifikovateľných firemných znakov. (http://www.shell.sk/products-services.html) 14
  15. 15. ZÁVER Cieľom seminárnej práce Nadnárodné korporácie bolo priblíţenie a objasnenie podstaty fungovania a smerovania korporácií po celom svete. Ako uţ bolo spomenuté vyššie v práci, nadnárodné korporácie môţeme charakterizovať ako spoločnosti, ktoré majú koreň v jednej krajine, ale pobočky majú v mnohých krajinách . Vzhľadom k obrovským rastom dopravy, komunikácie a technológie najmä v posledných dvoch desaťročiach, sa svet teraz stal globálnou kolóniou. Nadnárodné spoločnosti sú obrovské formy obchodnej organizácie, ktoré vykonávajú svoju produkciu a distribúciu tovarov a sluţieb v najmenej dvoch krajinách. Ich vlastnícke právo a manaţment je roztrúsený po viacerých krajinách, kde pôsobia. Všeobecne platí, ţe väčšina akcií dcérskej spoločnosti je v drţbe materskej spoločnosti a zvyšok v drţbe miestnych inštitúcií. Typ nadnárodnej korporácie vychádza zo značnej miery prevládajúcej manaţérskej filozofie, ktorá v spoločnosti prevláda. V závislosti na prevládajúcej manaţérskej filozofii sú rozlišované nadnárodné korporácie etnocentrické, polycentrické, regiocentrické a geocentrické. Nadnárodné korporácie sa spájajú prostredníctvom akvizícií, jointventure, keiretsu, alebo vytvárajú strategické aliancie. Korporácie nedisponujú priamymi donucovacími prostriedkami ako manipulovať a vytvárať priamy nátlak na spoločnosť. Nemajú k dispozícii vlastnú políciu alebo armádu. Taktieţ sa nesnaţia nahradiť úlohu štátov. Sú to podnikateľské subjekty, ktoré sa predovšetkým zameriavajú na zvyšovanie svojho zisku. Keby chceli nahradiť štát, tak by sa museli starať o sociálne stránky, ktoré by potenciálne boli čiernou dierou ich ziskov. Nadnárodná spoločnosť predstavuje najvyspelejšiu formu podniku v priemyselnej spoločnosti. 15
  16. 16. ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV AMERICKÁ A ANGLICKÁ LITERATÚRA 1. BICKERTON, CH. J . 2011. European foreign policy. Basingstoke : Palgrave Mac Millan, 2011. 173 s. ISBN 9780230282292 2. BAYLIS, John. - SMITH, Steve. 2001. The Globalization of World Politics : An Introduction international relations.Oxford : Oxford University Press, 2001. 690 s. ISBN 0198782632 3. COLLINS, David J. 1997. Corporate strategy : resoures and the scope of the firm. Chicago : Richard D. Irwin, c 1997. 764s. ISBN 0256178941 4. EDGE, Alfred G.1985. The Multinational Management Game. Homewood : BPI/Irwin, 1985. 111 s. ISBN: 0256032599. 5. HERNES, Helga. 1977. The Multinational Corporation : A Guide to Information Sources. :Detroit : Gale Research Company , 1977. 197 s. 6. LUTHANS, F., DOH, J. P. International management : culture, strategy, and behavior. 7 vyd. Boston : McGraw-Hill/Irwin, 2009. 619 s. ISBN 978-0-07-338119-0 7. NESTER, William R. 2010. Globalization. New York : Palgrave MacMillan.2010. 181 s. ISBN 9780230106918 8. PHATAK, A. V., BHAGAT, R. S., KASHLAK, R. J. International management : managing in a diverse and dynamic global environment. 2. vyd. Boston : McGraw-Hill/Irwin, 2009. 540 s. ISBN 978-00-732-1057-5. 9. ROBERTS, Timmons - J. HITE, Bellone A. 2007. The Globalization and Development Reader : Perspectives on Development and Global Change. Malden : Blackwell Publishing 2007. 450 s. ISBN 9781405132374 ČESKÁ LITERATÚRA GHERTMAN, Michel.1996. Nadnárodní společnosti. Praha : Nakladatelství HZ , 1996. 117 s. ISBN: 8086009068
  17. 17. 10. HEYWOOD, Andrew.2005. Politická teorie. Praha : EurolexBohemia , 2005. 335 s. ISBN: 8086861414 (broţ.) 11. KREJČÍ, Oskar.1997. Mezinárodní politika. Praha : Victoria Publishing , 1997. 511 s. ISBN: 807187034X 12. NORBERG, Johan. 2006. Globalizace. Praha : Alfa Publishing : Liberálni institut, 2006. 203 s. ISBN 8086389448 13. PICHANIČ, M. Mezinárodnímanagement a globalizace. 1. vyd. Praha : C.H. Beck, 2004. 176 s. ISBN 80-7179-886-X. 14. POTOČNÝ, Miroslav. 1980. Mezinárodní organizace. Praha : Svoboda , 1980. 332 s. 15. ŠTRACH, P. Mezinárodní management. 1. vyd. Praha : Grada, 2009. 167 s. ISBN 97880-247-2987-9. 16. ZADRAŢILOVÁ, D. Mezinárodní management. 2. vyd. Praha : Oeconomica, 2007. 182 s. ISBN 978-80-245-1243-3. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 17. BAUMAN, Zygmunt. 2000. Globlizácia : dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : Kalligram, 2000. 123 s. ISBN 807149335X (broţ.) 18. FIGEĽ, J. a kol. 2000. Európska integrácia. Pezinok : Formát, 2000. 261 s. ISBN 8089005012 19. JAKABOVIČOVÁ, Johanna. 2012. International Organizations. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2012. 80 s. ISBN 9788055207476 20. LETAVAJOVÁ, Silvia. 2005. Globalizácia verzus identita v stredoeurópskom priestore : zborník z 2. Medzinárodnej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov Trnava 5.november 2004. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2005. 361 s. ISBN 8089034845 (broţ.) 21. LYSÁK, Ladislav. 2001. Medzinárodné organizácie. Bratislava : Ekonóm, 2001. 247 s. ISBN 802251506X (broţ.) 22. MELIŠOVÁ, Mária. 2001. Globalizácia svetovej ekonomiky a jej subjekty. Bratislava : Ekonomická univerzita, 2001. 91 s. ISBN 8022513601 (broţ.)
  18. 18. 23. STANĚK, Peter. 1999. Globalizácia svetovej ekonomiky. Bratislava : Epos, 1999. 221 s. ISBN 8080571090 24. STRAKA, Jaroslav. 2007. Medzinárodné vzťahy. Dunajská Streda : Compacto, 2007. 300s. ISBN 9788096967704 (broţ.) 25. STRÁŢNICKÁ, V. 2009. Európska integrácia a právo Európskej únie. Bratislava : Bratislavská vysoká škola práva, 2009. 311 s. ISBN 9788089447008 26. ŠMIHULA, Daniel. 2005. Štát a medzinárodný systém. Bratislava : Veda, 2005. 144 s. ISBN 8022408662 (viaz.) ČASOPISECKÁ LITERATÚRA 27. ŠÍBL, Drahoš.1986. Nadnárodné štátno-monopolistické regulovanie v európskych spoločenstvách. Bratislava : Pravda , 1986. 293 s. 28. UVÁČIKOVÁ, Lucia.2012. Nadnárodné spoločnosti ako nositeľ technologického a inovačného rozvoja. Banská Bystrica : [s. n.] , 2012. 31 s. 29. Medzinárodné otázky : časopis pre zahraničnú politiku, medzinárodné vzťahy, diplomaciu a hospodárstvo. Bratislava : Ministerstvo medzinárodných vzťahov, 1992-1993. 14 zv. ISSN1210-1583 INTERNETOVÉ ZDROJE 30. Euroactiv : ekonomický portál. Nadnárodné korporácie v čase globalizácie - nepriatelia národných štátov? [online]. [cit.08.11.2013] Dostupnénainternete:<http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/analyza/nadnarodnekorporacie-v-case-globalizacie---nepriatelia-naro> 31. SCHÖNWIESNER, Roman. 2002. Ekonomická sila nadnárodných spoločností stúpa. IN Trend. [online]. [cit.08.11.2013] Dostupnénainternete:<http://ekonomika.etrend.sk/svet/ekonomicka-sila-nadnarodnychspolocnosti-stupa.html>

×