Diplomova praca martinkovic

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
PRÁVNICKÁ FAKULTA
LEGALIZÁCIA PRÍJMU Z TRESNTEJ ČINNOSTI
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Bratislava, 2015 Peter MARTINKOVIČ

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
PRÁVNICKÁ FAKULTA
LEGALIZÁCIA PRÍJMU Z TRESTNEJ ČINNOSTI
DIPLOMOVÁ PRÁCA
Študijný program: mPRV – Právo (Jednoodborové štúdium, magisterský II. stupeň)
Študijný odbor: 3.4.1 Právo
Školiace pracovisko: Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky
Školiteľ: JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD.
Konzultant: JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD.
Bratislava, 2015 Peter MARTINKOVIČ

Univerzita Komenského v Bratislave
Právnická fakulta
_________________________________________________________________________
ZADANIE ŠKOLSKÉHO DIELA
Meno a priezvisko študenta: Peter Martinkovič
Študijný program: právo (Jednoodborové štúdium, magisterský II. st.,
denná forma)
Študijný odbor: 3.4.1. právo
Typ záverečnej práce: diplomová práca
Jazyk záverečnej práce: slovenský jazyk
Sekundárny jazyk: anglický jazyk
Názov: Legalizácia príjmu z trestnej činnosti
Cieľ práce: Naštudovanie si problematiky legalizácie príjmov
z trestnej činnosti v národnom aj v svetovom meradle,
pochopenie mechanizmov jej páchania, preventívnych
opatrení a smerovanie boja proti nej z pohľadu de lege
ferenda.
Vedúci práce: JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD.
Školiteľ práce: JUDr. Marek Kordík, LL.M., PhD.
Katedra: Katedra trestného práva, kriminológie a kriminalistiky
Vedúci katedry: Doc. JUDr. Yvetta Turayová, CSc.
Spôsob sprístupnenia
elektronickej verzie práce: prostredníctvom systému AiS2
Dátum schválenia: 02.02.2014
..................................
vedúci katedry
.................................. ..................................
študent vedúci, resp. školiteľ

Poďakovanie
Za usmernenia a konzultácie by som týmto chcel poďakovať školiteľovi mojej
diplomovej práce JUDr. Marekovi Kordíkovi, LL.M., PhD.

Abstrakt
Diplomová práca sa zaoberá problematikou legalizácie príjmu z trestnej činnosti a v rámci
úvodných kapitol jej základným vzorcom fungovania, dôvodmi, vybranými metódami
a subjektmi využívanými na legalizáciu. Ťažisko tejto práce tvorí banka a jej postavenie
povinnej osoby v boji proti legalizácii a financovaniu terorizmu, pričom v rámci
prevenčných mechanizmov sa bližšie venuje detekovaniu a ohlasovaniu neobvyklých
obchodných operácií, starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, programu vlastnej činnosti, ako
aj niektorým alternatívnym, nebankovým, spôsobom prevodu hotovosti.
Táto práca sa rovnako venuje aj procesnej stránke odhaľovania trestnej činnosti legalizácie
a financovania terorizmu orgánmi činnými v trestnom konaní s akcentom na relevantné
ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona Slovenskej republiky a významnej
úlohy finančnej spravodajskej jednotky.
Záver práce má za cieľ načrtnúť budúce smerovanie Európskej únie v boji proti legalizácii
príjmu a financovania terorizmu stručným priblížením ustanovení navrhovanej štvrtej
smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému
na účely prania špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Kľúčové slová: legalizácia príjmu z trestnej činnosti, pranie špinavých peňazí,
financovanie terorizmu, neobvyklá obchodná operácia, starostlivosť voči klientovi, štvrtá
smernica

Abstract
This thesis deals with issues of money laundering and within preface it deals with its
elementary scheme of functioning, reasons of existence, particular laundering methods and
entities used for money laundering. The focus of this thesis resides in banks and their status
as obliged entities in anti-money laundering and combating the financing of terrorism,
whereas within preventive measures there is a closer attention paid on detection and
announcement of suspicious transactions, customer due diligence, own activity programme
as well as on particular alternative remittance systems.
This thesis also deals with procedural issues of detection of money laundering and terrorist
financing by bodies active in criminal proceedings with an emphasis on relevant provisions
of the Criminal Code and the Criminal Procedure Code of Slovak Republic as well as on
relevant role of the financial intelligence unit.
The end of this thesis shall outline the future of the European Union in anti-money
laundering and terrorist financing regime through brief illustration of provisions of the
proposal for a directive of the European Parliament and of the Council on the prevention of
the use of the financial system for the purpose of money laundering and terrorist financing.
Key words: money laundering, terrorist financing, suspicious transaction, customer due
diligence, fourth directive

„„LLeeggáállnnyy mmaajjeettookk jjee ttaakkýý,, kkttoorréémmuu zz ddeessiiaattiicchh pprrííppaaddoovv vv ddeevviiaattiicchh zzaabbuuddllii ppôôvvoodd..““
Étienne Rey

Predhovor
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti jednoznačne predstavuje najzávažnejší druh latentnej
kriminality ekonomického charakteru v spoločnosti. Jej závažnosť podčiarkuje jednak
samotná existencia medzivládnej organizácie Akčnej jednotky (FATF) a jednak jej vysoko
uznávaná práca, ktorá sa častokrát v nezmenenej, alebo len čiastočne upravenej podobe
prijíma ako hotové legislatívne znenie zamerané na boj proti legalizácii a financovania
terorizmu do národných aj nadnárodných právnych poriadkov.
Možno konštatovať, že v súčasnej dobe neexistuje ekonomika, ktorá by nebola ohrozená
a využívaná na utajovanie pôvodu príjmov z trestnej činnosti. Korupcia, drogová
kriminalita, obchod s bielym mäsom a i. by nemohli tvoriť použiteľný zisk, ak by
neexistoval nástroj na zahmlenie pôvodu výťažku z tejto zdrojovej kriminality. Boj proti
tejto činnosti nemôže byť čisto legislatívny, ale musí vychádzať z celosvetovej aktívnej
spolupráce na hľadaní stále nových nástrojov na jej efektívne predchádzanie
a odhaľovanie.
Mojim cieľom bolo priblíženie niektorých významných inštitútov a atribútov fenoménu
legalizácie v národnej, európskej aj medzinárodnej sfére s poukázaním na súčasné aktívne
preventívne nástroje. Nevylučujem, že analýza v niektorých kapitolách by mohla indikovať
„inšpiratívny charakter“, avšak súčasne konštatujem, že len sotva by mohla predstavovať
akýsi praktický manuál.
Prehlasujem, že text tejto diplomovej práce je identický s textom predloženým
v elektronickej podobe.
Peter Martinkovič

Obsah
Úvod .................................................................................................................................................. 1
1. Pojem legalizácia príjmov z trestnej činnosti, jej cieľ a etapy ............................................ 3
1.1 Vymedzenie pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti............................................... 3
1.1.1 Legalizácia príjmov vs. pranie špinavých peňazí................................................... 3
1.1.2 Obsah pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti a jej cieľ............................... 5
1.1.3 Dôvody a dôsledky legalizácie............................................................................... 7
1.2 Etapy legalizácie príjmov z trestnej činnosti...................................................................... 8
2 Metódy a subjekty legalizácie príjmov z trestnej činnosti................................................ 10
2.1 Metódy využívajúce daňové raje a offshore centrá.......................................................... 11
2.2 Metódy využívajúce zmenárne a/alebo aj banky ............................................................. 14
2.2.1 Metóda „structuring“............................................................................................ 15
2.2.2 Cash Intensive Business....................................................................................... 16
3 Postavenie banky v boji proti legalizácii ............................................................................. 18
3.1 Identifikácia banky na území SR ..................................................................................... 19
3.2 Neobvyklé obchodné operácie ......................................................................................... 20
3.2.1 Posudzovanie a zisťovanie NOO bankou............................................................. 22
3.2.1.1 Indikátor trestnej činnosti................................................................................. 23
3.2.2 Ohlasovanie NOO................................................................................................ 26
3.3 Program vlastnej činnosti banky ...................................................................................... 27
3.4 Starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi..................................................................... 30
3.4.1 Customer due diligence z pohľadu 40 Odporúčaní FATF.................................. 30
3.4.2 Základná starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi.......................................... 34
3.4.3 Zjednodušená starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi .................................. 35
3.4.4 Zvýšená starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi ........................................... 36
3.4.4.1 Politicky exponovaná osoba............................................................................. 37
3.5 Mechanizmy alternatívnych spôsobov prevodu hotovosti............................................... 38
4 Odhaľovanie legalizácie, financovanie terorizmu a niekoľko úvah de lege ferenda....... 43
4.1 Odhaľovanie legalizácie príjmu z trestnej činnosti.......................................................... 43
4.1.1 Finančná spravodajská jednotka Slovenskej republiky........................................ 43
4.1.2 Skutková podstata trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.............. 45
4.1.3 Odhaľovanie legalizácie príjmov realizované nezávisle od trestného konania.... 46
4.1.4 Odhaľovanie legalizácie príjmov realizované v rámci trestného konania ........... 50
4.2 Financovanie terorizmu.................................................................................................... 50

4.3 Návrh štvrtej smernice EP a Rady ................................................................................... 53
4.3.1 Stručné zhrnutie súčasnej právnej úpravy EÚ...................................................... 53
4.3.1.1 Legislatívna úprava platobných služieb ........................................................... 53
4.3.1.2 Legislatívna úprava AML/CFT........................................................................ 56
4.3.2 Navrhované zmeny Štvrtej smernice................................................................... 57
4.3.3 Návrh Nariadenia EP a Rady o prevodoch........................................................... 63
Záver ............................................................................................................................................... 65
Použitá literatúra ........................................................................................................................... 67
Prílohy............................................................................................................................................. 73

Zoznam niektorých použitých skratiek
AML Anti-money laundering. Systém komplexných opatrení na prevenciu,
detekciu a ohlasovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti
APEC Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca
APG Ázijsko-tichomorská organizácia na boj proti legalizácii príjmov
CFT Combatting the financing of terrorism. Boj proti financovaniu terorizmu
ECB Európska centrálna banka
EG Egmont Group. Neformálna sieť finančných spravodajských jednotiek
EHP Európsky hospodársky priestor
EP Európsky parlament
FATF Financial Action Task Force. Finančná akčná jednotka na boj proti
legalizácii príjmov z trestnej činnosti
FSJ Finančná spravodajská jednotka
HDP Hrubý domáci produkt
MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
NBS Národná banka Slovenska
NR SR Národná rada Slovenskej republiky
OČTK Orgány činné v trestnom konaní
OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
OSN Organizácia spojených národov
PZ Policajný zbor Slovenskej republiky
UNODC Úrad OSN pre drogy a kriminalitu
ZEU Zmluva o Európskej únii
ZFEU Zmluva o fungovaní Európskej únii
Trestný zákon Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Trestný poriadok Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

(Prvá) Smernica 91/208/EHS Smernica Rady 91/308/EHS zo dňa 10. júna 1991
o prevencii používania finančného systému na účely
prania špinavých peňazí.
(Tretia) Smernica 2005/60/ES Smernica EP a Rady 2005/60/ES zo dňa 26. októbra
2005 o predchádzaní využívania finančného systému
na účely prania špinavých peňazí a financovania
terorizmu.
Smernica 2006/70/ES Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006,
ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice
EP a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie
pojmu „politicky exponovaná osoba“, a technické
kritériá postupov zjednodušenej povinnej
starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na
základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne
alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu.
Smernica 2007/64/ES Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES
o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa
menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2000/12/ES a
2002/65/ES.

1
Úvod
Po roku 1989 na Slovensku vplyvom markantných zmien transformujúcej sa
spoločnosti predovšetkým v ekonomickej sfére, kedy prechod z centrálne riadeného
hospodárstva na trhovú ekonomiku predstavoval nutnosť pochopiť diametrálne odlišné
ponímanie najzákladnejších atribútov fungovania ekonomiky, bolo potrebné reagovať aj na
tie negatívne faktory, ktoré nachádzajú živnú pôdu tam, kde demokratizačné prvky,
otvorenosť a prepojenosť viacerých ekonomík, hospodárstiev, sociálnych sfér začali
predstavovať fundament budúceho smerovania.
Zásadné zmeny demokratizačného procesu neskôr umocnené fenoménom Internet
výrazne prispeli k vytvoreniu paralely anonymného fungovania a existencie v spoločnosti.
Pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej únii a s tým sústavne pertraktované 4
slobody, ako aj podpísanie Schengenskej dohody, len zavŕšili proces postupného
uvoľňovania tenzie minulého režimu, kedy legislatívne, resp. hospodárske dôsledky už
nemožno ďalej ponímať izolovanie v rámci hraníc daného štátu.
Globalizácia, ktorá je dominantou posledných desaťročí má za následok aj
sofistikovanejšie spôsoby páchania organizovanej kriminality. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že kriminalita sa vo výraznej miere mení na organizovanú, dostáva
internacionálny charakter a je čoraz latentnejšia.1
Treba si uvedomiť, že tie najzávažnejšie
zločiny, ktoré sú často organizované, nekončia pri dokonaní konkrétneho trestného činu.
Zisk príjmu, ktorý tvorí hlavný cieľ týchto predikatívnych trestných činov2
sú však
„špinavé“ (v zahraničí tiež „hot money“) a je nutné ich „vyprať“, teda zbaviť, presnejšie
zakryť stopy ich nelegálneho pôvodu. Práve tento proces prania tvorí najvýznamnejšiu
etapu celej organizovanej kriminality, pretože umožňuje nelegálne príjmy legalizovať a
prípade opätovne reinvestovať do ďalšej trestnej činnosti.
Závažnosť trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania
terorizmu (ďalej aj „legalizácia“) a jej internacionálny dosah sa prejavila aj v motivácii
vytvoriť platformu medzinárodnej spolupráce kreovaním medzivládnej organizácie
Financial Action Task Force (FATF), ktorej cieľom je položiť zásady a podporiť efektívnu
1
PLUNÁR, J. a Uhrin S. K aktuálnym problémom týkajúcich sa prania špinavých peňazí. In: Policajná
teória a prax. 2000, roč. VIII, č. 1, s. 221.
2
Trestné činy predchádzajúce trestnému činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

2
implementáciu, regulatívnych a procesných nástrojov na boj proti legalizácii príjmov,
financovania terorizmu a iných súvisiacich hrozieb.3
Na národnej úrovni sa v dôsledku
odporúčania členských krajín Interpolu kreovali finančné spravodajské jednotky4
, ktoré
vytvorili neformálnu sieť finančných spravodajských jednotiek Egmont Group, s cieľom
zdieľania informácií a skúseností.
Závažnosť organizovanej kriminality je reflektovaná aj v objeme legalizovaných
príjmov. Aj keď oficiálne štatistiky pochopiteľne neexistujú, odhadovaná čiastka
legalizovaných príjmov osciluje približne na úrovni astronomických 2 – 5 % globálneho
HDP.5
Podľa správy6
, ktorú vydala UNODC za rok 2009 tvoril legalizovaný príjem 2,7 %
globálneho HDP, teda 2,1 bilióna amerických dolárov. Iné zdroje7
uvádzajú sumu 1 až 3
bilión amerických dolárov. Podľa autorov knihy Chasing Dirty Money ide o miliardy
dolárov ročne,8
pričom niekoľko stoviek miliónov dolárov ročne predstavuje zanedbateľný
zlomok z celkového objemu.
Možno teda skonštatovať, že legalizácia príjmov tvorí najrozmernejší obchod na svete.
Hoci pred niekoľkými rokmi tento pojem nebol ani zadefinovaný, v súčasnosti prerástol do
tak gigantických rozmerov, že podľa istých odhadov sa vyrovná ročnému
vyprodukovanému HDP Španielska.9
Hoci činnosť, ktorou sa niekto pokúsi nelegálne
získaný príjem utajiť nie je novinkou, v posledných rokoch sa vplyvom internacionalizácie
natoľko rozvinula medzinárodná kriminalita, že z dôvodu jej celosvetovej prepojenosti sa
prepraný príjem stáva de facto nevyčísliteľný. Alebo nemerateľný? Realita je taká, že
zhabanú hotovosť polícia častokrát už ani neráta, ale váži.10
3
FATF. Who We Are [online] [cit. 2014-10-30]. Dostupné na: http://www.fatf-gafi.org/pages/aboutus/
4
FIU – Financial Inteligence Unit
5
Na toto číslo odkazujú viaceré zdroje, napr.: UNDOC. Money Laundering and Globalization [online]
[cit.2014-10-30]. Dostupné na: https://www.unodc.org/unodc/en/money-laundering/globalization.html
6
Ibd.
7
LILLEY, P. Money Laundering Statistics. [online] [cit. 2014-10-30]. Dostupné na:
http://www.dirtydealing.org/pages/money_laundering_statistics.htm .
8
REUTER, P. a Edwin M TRUMAN. Chasing Dirty Money: The Fight Against Money Laundering, 1.
vydanie. Washington, DC: Peterson Institute, 2004, ISBN 0-88132-370-5, s. 10.
9
SZABÓ B. Nemzetközi szervezetek jogállása, egy konkrét nemzetközi szervezet, vagy szervezetek
bemutatása. Diplomamunka 2007. [online]. [cit. 2014-10-30]. Dostupné na:
https://dea.lib.unideb.hu/dea/bitstream/handle/2437/2529/szakdolgozat.pdf?sequence=1&isAllowed=y
10
Ibd.

3
1. Pojem legalizácia príjmov z trestnej činnosti, jej cieľ a
etapy
Úvod tejto práce načrtol, že problematika legalizácie príjmov z trestnej činnosti má
celosvetovú pozornosť a prostredníctvom medzivládnych organizácií a národných orgánov
sa vyvíja snaha predchádzať vysoko škodlivým a nebezpečným dôsledkom predikatívnych
trestných činov, teda prepieraniu príjmov z tejto činnosti. Organizovaná kriminalita
sofistikovane využíva liberalizáciu pohybu ľudí a kapitálu a neprehľadný finančný trh,
ktorý je sotva kontrolovateľný, aby mohla očistiť svoje príjmy. Tento proces bezpochyby
patrí k najpodstatnejšej sprievodnej činnosti organizovaného zločinu. Pre pochopenie tohto
mechanizmu bude potrebné prioritne zadefinovať pojem legalizácia príjmu z trestnej
činnosti.
1.1 Vymedzenie pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti
Legalizácia príjmov z trestnej činnosti z historického hľadiska predstavoval proces,
ktorou sa mafia v čase prohibície v USA snažila zakryť svoj zdroj príjmov z nelegálneho
predaja alkoholu. Častokrát sa legalizácia príjmov, ako pojem, spája s Al Caponem a
a jeho sieťou verejných práčovní, čo však nie je pravda. Proces, ktorou údajne Meyer
Lansky11
posielal príjem z predaja alkoholu cez kasína na zahraničné účty bola de facto
legalizácia, avšak tento terminus technicus prvýkrát použil The Guardian v roku 1973
v spojitosti so škandálom Watergate.
1.1.1 Legalizácia príjmov vs. pranie špinavých peňazí
V súvislosti s historickým pozadím sa ujal pojem „pranie špinavých peňazí“, avšak
súčasná právna úprava SR používa pojem „legalizácia príjmov“ alebo len „legalizácia“.
Staršia literatúra ešte konštatovala identickosť12
týchto pojmov, a hoci sa na prvý pohľad
11
Meyer Lansky – člen gangu Al Capona. Spolupracoval s Lucky Lucianom.
12
viď napr.: PLUNÁR, J. a Uhrin S. K aktuálnym problémom týkajúcich sa prania špinavých peňazí. In:
Policajná teória a prax. 2000, roč. VIII, č. 1, s. 222.

4
zdajú tieto pojmy synonymické13
, nestotožňujem sa s týmto tvrdením, pretože obsah pojmu
pranie špinavých peňazí je vo vzťahu k legalizácii už obsolentný. Napriek tomu sa
v zahraničnej legislatíve používa pojem pranie špinavých peňazí, ktorý by sa však do
slovenčiny mal správne prekladať ako „legalizácia“.14
Určitá skupina autorov zastáva
názor, podľa ktorého treba chápať špinavé peniaze v úzkom zmysle, obmedzujúc sa len na
peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti. Iná skupina odborníkov chápe tento pojem
v širšom zmysle slova ako všetky výnosy a výhody získané z trestnej činnosti.15
Možno
konštatovať, že prístup, podľa ktorého by sa legislatíva striktne pridržiavala výlučne
peniazom, by mohla predstavovať kontraproduktívny krok v boji proti tejto trestnej
činnosti. Na území Slovenskej republiky do roku 2001 platil zákon č. 249/1994 Z.z. o boji
proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti
a o zmenách niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon 249/1994 Z.z.“), ktorý v § 4
definoval príjem z trestného činu vec, ktorá bola získaná16
:
1. trestným činom,
2. za vec uvedenú v predchádzajúcom bode 1, alebo
3. ako odmena za spáchanie trestného činu.
Tento zákon bol v rozsahu čl. 1 abrogovaný a nahradila ho nová úprava definujúca
príjem ako: príjem, alebo iný majetok, ktorý buď pochádza, alebo pri ktorom je dôvodné
podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti, alebo z účasti na trestnej činnosti spáchanej na
území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky.17
Táto úprava sa
svojou definíciou priblížil Smernici Rady Európy č. 91/308/EEC, ktorá požíva pojem
majetok, vlastníctvo a príjem.18
V súčasnosti je platná už tretia právna úprava, ktorá
predstavuje koncepčne iné ponímanie príjmu. Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred
legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoLP“)
13
Treba podotknúť, že smernica 2005/60/ES v slovenskej jazykovej verzii hovorí o „praní špinavých
peňazí“, ZoLP hovorí o legalizácii.
14
Anglická literatúra, ako aj legislatíva operuje s pojmom „money laundering“, nemecká s pojmom „die
Geldwäsche“, maďarská „pénzmosás“, slovenská právna terminológia hovorí o legalizácii príjmu.
15
STIERANKA, J. Náčrt rôznych prístupov k definovaniu pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti
a prania špinavých peňazí. In: Policajná teória a prax. 2005, roč. 13, č. 1, s. 128.
16
Zákon NR SR č. 249/1994 Z.z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných
foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov.
17
Ust. § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.
18
STIERANKA, J. Náčrt rôznych prístupov k definovaniu pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti
a prania špinavých peňazí. In: Policajná teória a prax. 2005, roč. 13, č. 1, s. 132.

5
prešiel značnou zmenou v terminológii. Je zaujímavé, že okrem názvu zákona sa v textovej
časti nikde nespomína príjem, ale majetok. Tento terminologický posun reagoval práve na
legislatívne rozširovanie jej obsahu aj s ohľadom na harmonizáciu európskeho práva.
Z tohto dôvodu bolo potrebné upustiť od názvu „legalizácia príjmov z trestnej činnosti“
a nahradiť ho len „legalizáciou“, ktorá mohla ďalej špecifikovať všetky nezákonné činnosti
súvisiace nie s príjmom, ale s majetkom získaným z trestnej činnosti. Pre tento účel je
majetok definovaný v § 9 písm. a) ako: akékoľvek aktívum bez rozdielu na jeho povahu, a
to najmä hnuteľné veci, nehnuteľné veci, byty, nebytové priestory, cenné papiere,
pohľadávky, práva k výsledkom duševnej tvorivej činnosti vrátane práv k priemyselným
právam, ako aj právne dokumenty a listiny, ktoré preukazujú právny vzťah k majetku alebo
podiel na ňom. Možno konštatovať, že tak ako sa obsah tohto pojmu rozširoval, mení sa
i názov trestného činu. Od prania špinavých peňazí sa posunulo k legalizácii príjmov,
a v súčasnosti by už bol vhodný ďalší posun, a to legalizácia majetku z trestnej činnosti.
1.1.2 Obsah pojmu legalizácia príjmov z trestnej činnosti a jej cieľ
Pochopiť zmysel legalizácie nevyžaduje žiadnu náročnú úvahu. Organizovaná
kriminalita produkuje zisk z trestnej činnosti (prostitúcia, obchod s bielym mäsom, obchod
s drogami, zbraňami), ktorú je potrebné pretransformovať do zdanlivo legálnych príjmov
z dôvodu krátenia dane, zahľadenia stôp vedúcich ku konkrétnym osobám
alebo konkrétnym skutkom z ktorej tento majetok pochádza. Za týmto účelom sú
využívané finančné operácie, ktorými sú zisky z trestnej činnosti („špinavé peniaze“)
uvádzané do legálneho finančného systému, ktoré sú vo väčšine prípadov málo nápadné
a takmer sa neodlišujú od bežných bankových operácií.19
Zavádzanie ziskov do legálneho
systému predstavuje veľké riziko odhalenia, čo si vyžaduje veľkú opatrnosť. Na druhej
strane, prílišnou opatrnosťou a nečinnosťou by sa hotovosť len kumulovala do bezcennej
hromady papierikov. Napr. Pablo Escobar, bol nútený odpísať si 40 miliónov dolárov
stratu, pretože nedokázal dostatočne rýchlo infiltrovať zisk, ktorý mu nakoniec zhnil vo
vlhkej povale kancelárie.20
Tiež je vhodné stručne podotknúť, že organizovaná kriminalita
v súčasnosti je páchaná inteligentnými, vzdelanými osobami, ktorí na prvý pohľad pôsobia
19
STRIERANKA, J. Identifikácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. In: Kriminalistika. 2007, roč.
46, č. 3, s. 213.
20
ROBINSON, J. Pénzmosoda. Budapešť. Park kiadó, 1996. ISBN: 9635302991, s. 191.

6
elegantne a kultivovane. V zahraničí je už zaužívaný pojem „white collar crime“, teda
trestné činy bielych golierov.21
Ak by sa anglicky hovoriaci laik chcel dočítať čo legalizácia znamená, pravdepodobne
by sa nechal poučiť definíciou z Wikipédie, ktorá odkazuje na prominentnú kanadskú
špecialistku na boj proti legalizácii, Christine Duhaime. Podľa jej stránky
www.antimoneylaunderinglaw.com, pranie špinavých peňazí je proces, ktorým výťažky
z trestnej činnosti sú transformované do zdanlivo legitímnych príjmov alebo iných
majetkových hodnôt.22
Prof. Ing. Jozef Stieranka, PhD. definuje legalizáciu ako proces
premeny výnosov získaných trestnou činnosťou na legálne majetkové hodnoty
prostredníctvom využitia legálneho finančného systému.23
Podľa oficiálnej stránky FATF, cieľom veľkého množstva trestných činov je
produkcia zisku, pre jednotlivcov alebo skupiny, ktoré tieto činy vykonávajú. Pranie
špinavých peňazí je ošetrenie týchto nelegálnych ziskov zakrytím ich ilegálneho pôvodu.24
Súčasná právna úprava Slovenskej republiky definuje legalizáciu v § 2 ZoLP ako
úmyselné konanie, ktoré spočíva v:
a) zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z
trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia
nezákonného pôvodu majetku alebo s cieľom napomáhania osobe, ktorá sa podieľa na
páchaní takejto trestnej činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania,
b) utajení alebo zakrytí pôvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia
majetku, vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku s vedomím, že tento majetok
pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,
c) nadobudnutí, držbe, užívaní a požívaní majetku s vedomím, že tento majetok pochádza
z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,
d) účasti na konaní podľa písmen a) až c), a to aj vo forme spolčenia, napomáhania,
podnecovania a navádzania, ako aj v pokuse o takéto konanie.25
21
Poukazuje sa na skutočnosť zločinci organizovanej kriminality sú často z radov politikov, právnikov,
ekonómov, ktorí nosia obleky a košele s viazankou.
22
DUHAIME Ch. What is money laundering. [online] [cit.2014-11-01]. Dostupné na:
http://www.antimoneylaunderinglaw.com/aml-law-in-canada/what-is-money-laundering
23
STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS, 2001. ISBN: 80-8057-410-3, s. 31.
24
FAFT. What is Money Laundering. [online] [cit. 2014-11-01]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/pages/faq/moneylaundering/
25
Ust. § 2 ZoLP.

7
1.1.3 Dôvody a dôsledky legalizácie
Neoddeliteľnou súčasťou väčšiny organizovanej kriminality je potreba zakryť pôvod
ich nadobudnutého majetku. Vzhľadom na to, že tento majetok má pôvod v trestných
činoch (zločinoch), nie je možné ich priame použitie v legitímnom finančnom priestore,
pretože orgány môžu tento majetok odňať.26
Všeobecne je známe, že úspešne sa dá
bojovať proti organizovanej kriminalite len vtedy, ak dokážeme páchateľom trestnej
činnosti, a to platí najmä na organizované skupiny, siahnuť na ich zisk (majetok) vytvorený
trestnou činnosťou.27
Tento zisk predstavuje cieľ a je i hlavným dôvodom legalizácie. Je
to nevyhnutný krok k tomu, aby mohli svoj zisk voľne nakladať a dištancovať sa od
trestných činov, ktoré ich vyprodukovali. Nemožno opomenúť, že aj samotná legalizácia
ako proces je finančne drahý, a aby sa zabezpečil jeho hladký priebeh, zrejme bude
potrebné do tohto procesu investovať (korupciou), zainteresovaných osôb, ktoré najmä
v prvom štádiu procesu sú schopné si spojiť dva a dva.
Dôsledky legalizácie sa prejavujú najmä v ekonomickej sfére, pretože podrývajú
stabilitu a integritu finančných inštitúcií operujúcich v danom systéme. Negatívne vplývajú
na potenciálne zahraničné investície a tok kapitálu. Pre danú ekonomiku môže spôsobiť
finančnú destabilitu, nepresvedčivé makroekonomické postavenie s vyústením do strát,
odčerpávaním zdrojov z ekonomicky produktívnejších oblastí, poškodenie privatizačných
úsilí a v neposlednom rade aj vedľajší dopad na iné ekonomiky. Vzhľadom na čoraz
prepojenejší svet, sú tieto dôsledky globálne a jej dopad na finančnú integritu je
celosvetovo uznávaná.
Ekonomická sféra však nepredstavuje jediný priestor, v ktorom sa prejavuje
deštruktívna sila legalizácie. Legalizovaný majetok je spôsobilý na opätovné
reinvestovanie do trestnej činnosti, zabezpečenie jej procesu, korupcie resp. do jej ďalšej
expanzie.
26
V slovenskej republike je odo dňa 01.01.2011 účinný zákon č. 101/2010 Z.z. o preukazovaní pôvodu
majetku (ďalej aj „ZoPPM“), ktorý upravuje podmienky a postup orgánov verejnej moci pri odnímaní
majetku fyzickým osobám a právnickým osobám, o ktorých súd vyslovil, že majetok nadobudli
z nelegálnych príjmov.
27
STRIERANKA, J. Identifikácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. In: Kriminalistika, 2007, roč.
46, č. 3, s. 213.

8
1.2 Etapy legalizácie príjmov z trestnej činnosti
Celý proces legalizácie by sa pre ilustratívne účely dal rozdeliť do troch fáz, ktoré en
bloc vyjadrujú základnú ideu jej fungovania. Táto schéma, ktorú budem nižšie analyzovať
sa síce v praxi už takmer nevyskytuje, pretože tieto štádiá môžu prebiehať simultánne,
resp. sa môžu aj vyskytovať samostatne, takmer každá literatúra odkazuje v zásade na
rovnaké tri fázy. Považujem za nutné podotknúť, že trojetapová štruktúra legalizácie nie je
rigidná a rozhodne nepredstavuje žiadny chronologický manuál. Tieto fázy sa môžu
a častokrát aj zamieňajú novými metódami. Pre účely pochopenia základného mechanizmu
sa však ani ja v tejto práci nevyhnem jej bližšej charakteristike.
 Prvá etapa - „umiestnenie“ alebo „placing“, resp. vo fáze prania ide o „namáčanie“
Táto fáza predstavuje najväčšie riziko pre páchateľov legalizácie, pretože dochádza
k umiestneniu špinavých peňazí do legitímneho finančného systému, kedy hrozí, že
inštitúcie, do ktorých sa takýto zisk vkladá odhalia pôvod tejto hotovosti. V tejto
súvislosti je napriek pokročilej dobe vhodné ešte stále hovoriť o hotovosti, pretože
trh s drogami používa výlučne hotovosť, ktorá okrem toho, že je na legalizácii
závislá, spôsobuje i logistické problémy. Kokaín v hodnote 1 milióna dolárov váži
okolo 20 kg, zatiaľ čo, 1 milión dolárov v hotovosti presahuje 110 kg.28
Takáto
hotovosť vzbudzuje podozrenie a priamy vklad do banky by v súčasnosti
predstavoval takmer isté odhalenie. Z dôvodu, že manipulácia a priame zavedenie
týchto peňazí do finančného sektora je z pohľadu odhalenia veľmi zraniteľné,
musia ich premeniť na iné aktíva, ktoré sa dajú oveľa ľahšie zaviesť do legálneho
finančného systému.29
K tomuto sú najideálnejšie kasína, herne, zmenárne, ktoré
operujú s veľkým objemom hotovosti nízkej nominálnej hodnoty.
 Druhá etapa – „rozvrstvenie“ alebo „layering“, resp. pracia fáza: „namydlenie“
V tejto etape sa medze fantázii a vynaliezavosti nekladú. Podstatou je, aby sa
zahladil pôvod príjmov a nastolil sa dojem legality jej zisku. Zahrňuje to prevod
peňazí prostredníctvom viacerých transakcií do viacerých finančných inštitúcií,
bezhotovostných prevodov na rôzne účty pod rôznymi menami a v rôznych
28
How Money Laundering Works. Money Laundering Basics. [online] [cit. 2014-11-02]. Dostupné na:
http://money.howstuffworks.com/money-laundering1.htm
29
STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS, 2001. ISBN: 80-8057-410-3, s. 40.

9
krajinách, uskutočňujú sa pravidelné výbery z účtov, aby sa hodnota na účtoch
pohybovala, zamieňa sa hodnota na iné menové kurzy, výborným manévrom je
nákup hodnotných tovarov (diamanty, zlato, drahokamy, starožitnosti) za účelom
premeny finančnej hotovosti do iných hodnotných aktív.
 Tretia etapa – „integrácia“ alebo „integration“, resp. prací cyklus: „žmýkanie“
V integračnej etape sa peniaze vracajú do bežnej ekonomiky v legitímne
vyzerajúcej forme. Môže sa uskutočniť bankovým prevodom na účet miestnej
spoločnosti, do ktorej prepierač „investuje“ za výmenu predaja kúpeného Aston
Martin vo fáze rozvrstvenia, alebo kúpy kancelárskych spiniek za 5 miliónov EUR
od spoločnosti, ktorú vlastní prepierač. Inak povedané, po rozsiahlych obchodných
a finančných operáciách zastierajúcich pôvod príjmov je kapitál zavádzaný do
ekonomiky tak, aby vznikol dojem, že bol získaný zákonnou cestou
a prostredníctvom oficiálnej obchodnej a podnikateľskej činnosti.30
Táto trojetapová štruktúra v posledných rokoch čelila snahe o revidáciu bankovým
expertom Johnatanom Harfieldom, ktorý vyslovil názory, podľa ktorých legalizácia
prebieha v šiestich krokoch31
. Trojetapová štruktúra bola doplnená fázou „vytvorenie“
a fázou „konsolidácia“ pred „umiestnením“ a záverečnou etapou „realizácia“. Etapa
„vytvorenie“ korešponduje so spáchaním predikatívneho trestného činu. Fáza
„konsolidácia“ predstavuje úvahu o spôsobe, resp. samotné naplánovanie legalizácie.
Posledná fáza po „integrácii“ má demonštrovať spotrebu časti príjmov z trestnej činnosti
na samotnú realizáciu ich úžitkovej hodnoty.32
Osobne sa nestotožňujem s týmto členením, pretože je zrejmé, že prvé fázy nie sú
etapy samotnej legalizácie, ale predstavujú súčasť predikatívnych trestných činov resp.
zdrojovú kriminalitu.
30
STIERANKA, J. Boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti vo vybraných krajinách Európskej únie.
Praha: Scientia, spol. s.r.o., 2009. ISBN: 978-80-86960-55-5, s.13.
31
STIERANKA, Jozef a Jozef ČENTÉŠ. Právna a inštitucionálne aspekty v boji proti legalizácii príjmov
z trestnej činnosti ako integrálnej súčasti organizovanej kriminality. Akadémia PZ v Bratislave, 2010. ISBN:
978-80-8054-500-0, s. 23.
32
Ibd.

10
2 Metódy a subjekty legalizácie príjmov z trestnej činnosti
Legalizačné metódy možno charakterizovať ako postupy organizovaných skupín,
alebo jednotlivcov na vytvorenie iluzórnej predstavy legálneho pôvodu majetku vzišlého
zo zdrojovej kriminality. Tieto postupy predstavujú kľúčový know-how organizovanej
kriminality pozostávajúci v dokonalom orientovaní sa predovšetkým v najaktuálnejšom
právnom vývoji AML/CFT. Metódy využívané na páchanie legalizácie sú v neustálom
dynamickom vývoji, ktoré sú častokrát nesmierne komplikované a tvoria nepriehľadný
konglomerát mnohých, navzájom prepojených subjektov. Tieto metódy nikdy nie sú
charakteristické homogénnosťou, pretože ich podstatou je práve znemožnenie odhalenia
ich pôvodu, čo sa zabezpečuje nesmierne komplikovanými štruktúrami prepojenosti
viacerých subjektov, metód a viacerých trestných činov, v ktorých častokrát figurujú tzv.
parciálni účastníci, poznajúci iba svoju časť úlohy v celom procese. Zvoliť spôsob
legalizácie predstavuje náročný taktický krok, ktorý s istou nadsádzkou možno označiť za
alchýmiu. Z vyššie uvedených charakteristík metód legalizácie možno logicky vyvodiť, že
hovoriť o komplexnom, taxatívnom výpočte spôsobov legalizácie je absolútne vylúčené.
Za najčastejšie využívané subjekty legalizácie sú najmä tie spoločnosti, ktoré
disponujú s hotovosťou, alebo s inými nepeňažnými majetkovými hodnotami. Do úvahy
prichádzajú banky, burzy, zmenárne, poisťovne, realitné kancelárie, správcovské
spoločnosti, herne a kasína, obchodníci so starožitnosťami, teda najmä tie subjekty, ktoré
sú podľa § 5 ZoLP povinnými osobami.
Keďže spôsoby legalizácie sa dynamicky vyvíjajú, pre účely vývoja efektívnych
mechanizmov na ich prevenciu je potrebné dôsledne sledovať nové „trendy“. Podľa
najnovšej správy33
FATF týkajúcej sa metód legalizácie, FATF a Egmont Group
spolupracovali na výskumnom projekte, ktorý mal zistiť náchylnosť diamantového
priemyslu na možné zneužitie na legalizáciu a zvýšiť povedomie štátnym orgánom, ako aj
povinným osobám poskytnutím navrhovaných spôsobov predchádzaniu zneužitia.
33
FATF. Money laundering and terrorist financing through trade in diamonds [online]. [Paríž]: Financial
Action Task Force, 2014 [cit.2014-11-6]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/topics/methodsandtrends/documents/ml-tf-through-trade-in-diamonds.html

11
Zaujímavý výskum vykonáva aj34
APG, ktorá sa zaoberá typológiou metód a techník
prania špinavých peňazí a financovaní terorizmu. Jej výskumy obsahujú podrobné štúdie
metód pre jej lepšie pochopenie, ktoré vychádzajú z najnovších empirických skúseností.
Výskumné štúdie APG o metódach legalizácie sa sprístupňujú aj v rámci tzv. zbierky správ
za daný kalendárny rok a predstavujú tak významný prameň najnovších trendov legalizácie
ilustrované aj detailnými procesnými postupmi v rámci reálnych prípadov.
Metód legalizácie je nespočetne veľa. Pre účely tejto kapitoly budú bližšie
špecifikované iba niektoré základné metódy využívajúce zmenárne, daňové raje a niektoré
metódy využívajúce banky.
2.1 Metódy využívajúce daňové raje a offshore centrá
Úvodom tejto kapitoly treba konštatovať, že ustálená definícia oboch pojmov nie je
synonymická. Hoci nájsť deliacu čiaru medzi oboma pojmami môže byť náročné, v zásade
je akceptovaný názor, podľa ktorého daňové raje sú štáty, resp. krajiny, zatiaľ čo offshore
centrá sa nachádzajú v rámci určitej krajiny, kde zahraničné banky sprostredkúvajú
bankové operácie pre zahraničné subjekty v cudzej mene. Mnoho štátov používa rôzne
daňové stimuly na zatraktívnenie svojho hospodárskeho a investičného sektora. Daňové
raje ponúkajú cudzím investorom prostredie s minimálnou, alebo vôbec žiadnou daňovou
povinnosťou, ktorá je často spájaná aj s minimalizáciou administratívnych povinností.
V týchto rajoch sa kreujú offshore spoločnosti, ktorých podstatou je zredukovanie
daňovej povinnosti, obchádzanie predpisov limitujúce hotovostné operácie a tiež obídenie
obmedzenia úrokových sadzieb ktoré ukladajú jednotlivé štáty. Podľa autora knihy Tolley's
International Initiatives Affecting Financial Havens, Tima Benetta, offshore finančné
centrum je len politicky korektný pojem na označenie daňového raja.35
Vznik týchto offshore spoločností zabezpečujú miestne registrové úrady v maximálnej
diskrétnosti. Informácie o skutočných vlastníkoch sú prístupné vo väčšine prípadov len pre
34
Výskumom typológie metód legalizácie príjmov sa zaoberajú aj regionálne orgány FATF ako napr. EAG –
Eurázijská skupina, ESAAMLG – AML Východnej a južnej Afriky, GAFISUD – FATF pre Južnú Ameriku,
MONEYVAL a pod.
35
BENETT, T. International Initiatives Affecting Financial Havens, Butterworths Tolley, Ltd. 2001. ISBN:
0-406-94264-1.

12
centrálne banky a tretím osobám sa nezverejňujú.36
Striktné bankové tajomstvo má za
následok garantovanie takmer dokonalej anonymity.
V roku 1998 OECD v rámci svojho projektu „Škodlivé daňové praktiky“ ustanovila
tzv. kritériá daňových rajov, na ktoré sa de facto dodnes odvolávajú mnohí autori. Ide
o nasledovné kritéria:
 Žiadna alebo len čisto formálna daň – častokrát je paušalizovaná len
minimálnym poplatkom.
 Nedostatok účinnej výmeny informácií – v daňových rajoch sú účinné zákony,
ktoré jednotlivcom, alebo spoločnostiam garantujú utajenosť, ako aj iné ochranné
prvky voči dohľadu daňových úradov, a tým zabraňujú výmene informácií o
„daňových poplatníkoch“, ktorí benefitujú z tejto politiky.
 Nedostatok prehľadnosti – najmä v legislatívnom a administratívnom fungovaní
predstavuje ďalší atribút daňového raja.
 Žiadne hmotné činnosti – neexistencia požiadavky hmotnej činnosti je
podstatným faktorom, keďže by to mohlo viesť k tomu, že právny poriadok by sa
len snažil prilákať výlučne daňovo motivované investície.37
Založenie offshore spoločností v daňových rajoch častokrát presahuje počet
obyvateľov daného územia. Napr. na Kajmaních ostrovoch sa nachádza tzv. Ugland House
– priemerný rodinný dom, v ktorom papierovo sídli až 18 000 spoločností.38
V sekcii často
kladených otázok je zodpovedané, že spoločnosti tu sídlia len papierovo a pre účely
podnikania je podstatné rozlišovať, kde spoločnosť sídli a kde reálne má prevádzku. Na
otázku, či je snaha o daňový únik dôvodom na zakladanie spoločností na Kajmanoch sa
tvorcovia webstránky dištancovali akýchkoľvek obvinení a konštatujú, že ide o poskytnutie
neutrálnej daňovej platformy, vďaka čomu investori z viacerých jurisdikcií nepodliehajú
dodatočnej daňovej povinnosti cudzích daňových úradov, okrem daňovej povinnosti štátu
v ktorom sídlia. Výhod offshore centier si uvedomujú aj svetové korporácie, ako
36
STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS. 2001, ISBN: 80-8057-410-3, s. 52.
37
OECD. Harmful Tax Competition [online] [cit. 2014-11-07]. Dostupné na:
http://www.oecd.org/tax/transparency/44430243.pdf
38
Ugland House Explained. Ugland House, FAQ [online] [cit. 2014-11-07]. Dostupné na:
http://www.uglandhouse.ky/faqs.html

13
Facebook, Apple, Coca Cola, ktoré tu vytvárajú dcérske firmy, cez ktoré prelievajú tržbu
v snahe vyhnúť sa viacnásobnému zdaneniu, či maximalizácie zisku.39
Tieto raje majú bezpochyby svoje negatíva, ktoré sú spôsobené zneužívaním systému
daných území na legalizáciu príjmov. Daňové raje právnických osôb a fyzických osôb sú
tiež diferencované na určité úľavy, ako napr.
a) úľavy spoločnostiam – správa majetku: Gibraltar, Ostrov Man, Hongkong
b) úľavy spoločnostiam – akcie na doručiteľa: Barbados, Kostarika, Švajčiarsko
c) daňové úľavy spoločnostiam – žiadna daň z príjmu: Andorra, Bahamy, Nauru,
d) daňové úľavy spoločnostiam – nízka daň z príjmu: Honkong, Malta, Cyprus
e) iné úľavy pre právnické aj fyzické osoby – bankové tajomstvo: Andorra, Mauricius,
Panama, Švajčiarsko40
Hoci daňové raje vznikali, resp. vznikajú z dôvodov, ktoré majú legitímny účel, ich
zneužitie na legalizáciu príjmov sa priam ponúka. Je zaujímavé, že prvé vážne uvedomenie
si tohto problému priniesol až prelom tisícročí. Dovtedy OECD existenciu daňových rajov
diskrétne prehliadala a považovala offshore bankovníctvo ako prejav ekonomického
liberalizmu snažiaceho sa vytvárať trhové prostredie medzi štátmi s vysokým daňovým
zaťažením s úsilím nútiť ich k jeho znižovaniu.41
OECD spolu s Európskou úniou učinili zásadnú zmenu, ktorá má za cieľ postupné
odbúravanie netransparentnosti a neúčinnej výmeny informácií. Od roku 2000 členovia
OECD ako aj nečlenské ekonomiky v rámci medzinárodnej spolupráce Global Forum42
spolupôsobia v oblasti transparentnosti a výmene informácií. Hlavným cieľom Global Fora
bolo prostredníctvom Zmluvy o výmene informácií na daňové účely43
a neskôr aj
dokumentom, ktorý mal ustanoviť riadne vedenie a poskytovanie účtovných závierok44
39
Hnonline.sk Giganty šetria vďaka rajom miliardy [online] [cit. 2014-11-08]. Dostupné na:
http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/giganty-setria-vdaka-rajom-miliardy-635093
40
KORDÍK, M. Najčastejšie formy nezvyčajných obchodných operácií (v zmysle zákona 367/2000 Z.z.,
o legalizácii príjmu z trestnej činnosti. In: Trestní právo. 2008, roč. 12, č. 7-8, str. 67.
41
STIERANKA, J. Pranie špinavých peňazí. Bratislava: EPOS. 2001, ISBN: 80-8057-410-3, s. 55.
42
Global Forum zastrešuje spoluprácu 123štátov sveta. Členstvo je otvorené každému, kto je ochotný: (i)
implementovať medzinárodné ustanovenia o transparentnosti a výmene informácií (ii) zúčastňovať sa
a prispievať do spoločného kontroly členov a (iii) prispievať do rozpočtu.
43
OECD. Agreement on Exchange of Information on Tax Matters [online] [cit. 2014-11-08]. Dostupná na:
http://www.oecd.org/ctp/exchange-of-tax-information/2082215.pdf
44
OECD. Enabling Effective Exchange of Information: Avaiability and Reliability Standard [online] [cit.
2014-11-08]. Dostupné na http://www.oecd.org/ctp/harmful/42179473.pdf

14
vytvorenie účinných noriem v oblasti transparentnosti a výmene informácií v daňových
rajoch.
Metód legalizácie, ktoré využívajú daňové raje je veľa. Základný princíp spočíva
v zneužívaniu tohto prostredia na krátenie dane alebo nezákonného znižovania daňového
základu. Napríklad právnická osoba len prevádza zisk, ktorý bol produkovaný v SR do
právnickej osoby so sídlom v daňovom raji ktorú na tento účel v cudzine založila, pričom
podkladom prevodu zisku sú rôzne fingované zmluvy, napríklad ide o rôzne analýzy
realitného trhu (ktoré nikdy vykonané neboli), ktorý mala právnická osoba v cudzine
vykonať a za ktorý sa jej platí a podobne.
Podľa výročnej správy APG o metódach legalizácie za rok 201445
jeden z prípadov
legalizácie využívajúce offshore centrá bol prípad Christofera Chase a Leea Vincent
občanov Nového Zélandu s prechodným pobytom v Thaisku, ktorí spolu vlastnili
spoločnosť na Novom Zélande, ktorú využívali na distribúciu drog, ako aj na prepieranie
príjmov z jeho predaja. Zisk bol zmiešaný s legálnym príjmom a následne na pravidelnej
báze odosielaný do domu Vincentovej matky na dočasné uskladnenie. Hotovosť bola
následne zabalená a kuriérom odoslaná do Honkongu kde boli vložené na 3 bankové účty
spoločností, ktoré vlastnila Vincentova matka. Legalizácia bola zavŕšená poskytnutím
pôžičiek jednou z honkongských spoločností druhej novozélandskej spoločnosti. Chase bol
väčšinový akcionár danej novozélandskej spoločnosti. Vincentova matka dostala províziu
v hodnote 184 000 dolárov v hotovosti.
2.2 Metódy využívajúce zmenárne a/alebo aj banky
Zmenárne ako aj iné inštitúcie nebankového sektora poskytujúce finančné služby,
najmä prevod finančnej sumy na iný účet predstavujú aj v súčasnosti atraktívny spôsob
legalizácie príjmov. Vo všeobecnosti možno povedať, že zmenárne ale aj iní
poskytovatelia finančných služieb bankového typu môžu byť zneužití na legalizáciu dvoma
spôsobmi: poskytnutím určitej transakcie bez vedomosti o nelegálnom pôvode vstupnej
hotovosti resp. miesta prevodu, alebo priamou účasťou personálu poskytovateľa
45
APG. Yearly Typologies Report 2014 [online] [cit. 2014-11-08]. Dostupné na:
http://www.apgml.org/methods-and-trends/page.aspx?p=8d052c1c-b9b8-45e5-9380-29d5aa129f45

15
prostredníctvom spolupáchateľstva alebo prevzatím (takeover) tohto podniku zločineckou
organizáciou.
Treba povedať, že druh podnikania je atraktívny z pohľadu legalizácie najmä pre
jednoduchosť zmenárenskej transakcie, celosvetová dostupnosť (v prípade nebankových
subjektov poskytujúcich prevod hotovosti na účet46
), hotovostný charakter transakcií,
v porovnaní s bankovým sektorom vyžadujúcim otvorenie bankového účtu spravidla menej
rigorózne pravidlá týkajúce sa overenia klientov pri poskytovaní výmeny menového kurz
a pod.
Zmenárne predstavujú dôležitý medzistupeň pri legalizácii, najmä vo fáze
„umiestnenia“. Akonáhle je hotovosť premenená, je náročné vystopovať jej pôvod. Práve
tieto dôvody determinujú výhody pre ktoré páchatelia organizovanej kriminality majú
častokrát nad zmenárňami kontrolu.47
Tradičná metóda akou sa legalizuje prostredníctvom
zmenární, ale aj bánk, je metóda structuring.
2.2.1 Metóda „structuring“
Táto metóda, nazývaná aj „smurfing“ našla svoje opodstatnenie najmä
v osemdesiatych rokoch, kedy sa v spojených štátoch legislatívne zaviedla povinnosť
všetky hotovostné operácie nad 10 000 dolárov nahlasovať48
. Metóda „smurfing“
predpokladá využitie viacerých jednotlivcov, ktorí si napríklad sumu 10 000 Eur rozdelia
medzi 10 „smurfs“ každý po 999 Eur49
. Títo desiati „šmolkovia“ následne v 10 rozličných
zmenárňach zamenia hotovosť na inú menu, ktorú potom odovzdajú „prostredníkovi“,
ktorí hotovosť poukáže na vlastný účet. Vzhľadom na to, že celková hodnota obchodu
nepresiahla sumu 15 000 Eur, banka nebude zisťovať vlastníctvo prostriedkov tak, ako jej
to prikazuje ust. § 89 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
46
V závislosti od toho ktorého štátu môže ísť o hotely, cestovné kancelárie, súkromné spoločnosti a pod.
47
FATF. Report on Money Laundering through Money Remittance and Currency Exchange Providers
[online]. [Paríž]: Financial Action Task Force, 2010 [cit: 2014-11-08]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/ML%20through%20Remittance%20and%20Currency%20Exchange%20Providers.pdf
48
PRESTON, R.D. Financial Investigations and Money Laundering: Investigators Manual. Viedeň: United
Nations International Drug Control Programme, s. 10.
49
Podľa § 13 ods. 5 písm. c) z. 202/1995 Z.z. Devízového zákona v z.n.p. devízové miesto je povinné
identifikovať klienta pri každom obchode s devízovými hodnotami; pri vykonávaní zmenárenskej činnosti je
devízové miesto povinné takto identifikovať klienta pri každom obchode s devízovými hodnotami v hodnote
prevyšujúcej 1 000 eur, ak ZoLP neustanovuje inak.

16
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“). Na záver sa už len vložená hotovosť
v cudzej mene poukáže na zahraničný bankový účet napr. prostredníctvom internet
bankingu, ktorú vlastní pôvodný páchateľ.
2.2.2 Cash Intensive Business
Cash intensive business predstavuje jeden z najtypickejších spôsobov legalizácie
príjmov využívajúce podnikanie, pre ktoré je prirodzené disponovanie relatívne veľkého
množstva hotovosti nie vysokej nominálnej hodnoty. Táto metóda je ideálna práve z toho
dôvodu, že umožňuje infiltrovať hotovosť najmä z predaja dávok drog do legálne
fungujúceho biznisu. Vzhľadom na to, že tento postup legalizácie, ak sa nepreženie, je
náhodným spôsobom prakticky neodhaliteľný, ako consigliere by som určite navrhol začať
investovať do reštaurácií a solárií.
Princíp tejto metódy je v podstate jednoduchý. Majiteľ práčovne (takto to aj celé
začalo), reštaurácie, posilňovne, taxislužby, herne, rôznych kozmetických salónov alebo
nočných klubov bude nenápadne zvyšovať fiktívnymi tržbami svoj zisk, ktorý následne
dorovná do pokladne z nelegálnej činnosti. Tento zisk následne vloží na bankový účet
a keďže je verejne známe, že prichádza do kontaktu s hotovosťou, nebude vzbudzovať
podozrenie pri prvej fáze legalizácie „umiestnenia“. Ideálne sú najmä tie, ktoré nevyžadujú
veľké priestory a značný personál, ktorý by len zvyšoval nebezpečenstvo zrady. Keďže
zistiť koľko ľudí reálne navštívilo posilňovňu za deň, alebo koľko drahého alkoholu sa
predalo („náhodou“ rozbilo) v bare je prakticky nemožné, tento spôsob, pokiaľ nie je pod
dôkladným a neustálym dohľadom orgánov, je de facto neodhaliteľný.
V záujme zachovania objektivity, treba konštatovať, že aj táto metóda má svoje
achylove päty. V prvom rade musíme rátať s personálom prevádzky, ktorá vo väčšej či
menšej miere musí byť vedomá praktizovaniu tejto činnosti. Pre majiteľa zákonite hrozí
nebezpečenstvo zrady. Druhým faktorom je pochopiteľne aj správne odhadnutie únosnej
miery prepierania, alebo tzv. „kapacita práčky“. Majiteľ autoumyvárne by zrejme mal
problém vysvetliť denný zisk, ktorý by prevyšoval nadpriemernú normu danej prevádzky
pri určitom pracovnom čase a určitou cenou za umytie napr. dvoma pracovníkmi. Ak sa
však majiteľ vyvaruje niekoľkých základných indikátorov nasvedčujúcich o legalizácii

17
touto metódou (napr. prevádzka bistra na nefrekventovanom mieste s výrazne vyššími
tržbami ako konkurenčné prevádzky na frekventovaných miestach alebo zreteľný
nedostatok zákazníkov) cash intensive business by mohla byť tá správna voľba.

18
3 Postavenie banky v boji proti legalizácii
Banky ako aj finančné inštitúcie v súčasnej dobe nepredstavujú neodmysliteľnú súčasť
už len podnikateľskej sféry, ale aj tej nepodnikateľskej. Súvisí to najmä s tým, že pre
verejnosť najelementárnejšia banková činnosť – vykonávanie bankových operácií sa
vykonáva už predovšetkým na nehotovostnej úrovni prevodom. V dôsledku vzniku
veľkých nadnárodných spoločenstiev (EÚ, APEC a pod.) sa liberalizoval aj finančný trh,
ktorý umožňuje presun financií takmer okamžite. Táto vymoženosť však neprispieva
k transparentnosti finančného trhu, ktorý pri tak veľkom počte bankových operácií a toku
kapitálu v objeme vyše 1000 miliárd dolárov ročne, umožňuje pomerne ľahko nelegálne
príjmy zlegalizovať.50
Tento trend je vo všetkých vyspelých štátoch sveta, hoci Švédsko
dokonca reálne uvažuje o zrušení hotovosti en block do roku 203051
. Podľa niektorých
zdrojov52
, hotovostné platby tvoria už len 0,3 % HDP krajiny. Z vlastnej skúsenosti môžem
povedať, že tomuto trendu nasvedčuje aj skutočnosť, že platobnými kartami sa dajú
zaplatiť aj milodary v kostoloch. Celkovo možno konštatovať, že používanie hotovosti je
na zostupe a Internet predovšetkým umožnil vykonať bezhotovostné platobné operácie už
z pohodlia domova. Hoci pobočky bánk si paradoxne vystačia už aj s minimálnym
personálom a kapacitne menšími budovami, ich význam aj s akcentom na širokú ponuku
bankovej činnosti prerástol do neodmysliteľnej súčasti každodennosti každého z nás.
Legalizácia príjmov z trestnej činnosti je proces, ktorý napriek čoraz prepracovanejším
legislatívnym rámcom režimu AML/CFT, sa v niektorom štádiu legalizácie s najväčšou
pravdepodobnosťou s bankou stretne. Je preto kľúčové, aby tieto inštitúty boli čo najlepšie
ošetrené preventívnymi a detekčnými mechanizmami, ktorý by v čo najväčšej miere mohli
legalizáciu potlačiť.
Snaha vyvíjať a zdokonaľovať už využívané mechanizmy, predovšetkým v rámci
bankovej činnosti na prevenciu, detekovanie a oznamovanie skutočností nasvedčujúcich
o možnej legalizácii (AML/CFT) je podporovaná aj neustále sa rozširujúcou členskou
základňou medzinárodného spoločenstva v medzinárodných organizáciách. Nezastupiteľnú
50
LISOŇ M. a J. STIERANKA. Niekoľko úvah k príčinám a podmienkam organizovanej kriminality. In:
Policajná teória a prax. 2004, roč. 12, č. 4, s. 24.
51
Business Insider. Sweden Is Already Four-Fifths Of The Way To Becoming A Genuine Cashless Society
[online] [cit: 2014-11-10]. Dostupné na: http://www.businessinsider.com.au/sweden-is-already-four-fifths-of-
the-way-to-becoming-a-genuine-cashless-society-2014-10
52
Ibd.

19
úlohu zohráva FATF, ktorá sústavne monitoruje a spracováva najnovšie poznatky a
„trendy“ do jej odporúčaní, ktoré hoci nie sú záväzné, tvoria uznávané AML/CFT
štandardy. Jeden z najvýznamnejších dokumentov vydaných FATF je Štyridsať
odporúčaní53
FATF poskytujúce kompletnú sadu protiopatrení proti legalizácii príjmov.
V nasledujúcich kapitolách tvoriacich jadro tejto práce bude legalizácia príjmov
analyzovaná práve z pohľadu bánk a najmä ich prevenčných povinností vyplývajúcich
z ich statusu povinných osôb54
podľa ZoLP.
3.1 Identifikácia banky na území SR
Banka podľa Zákona o bankách je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného
predpisu55
, a ktorá má bankové povolenie. Podmienky udelenia bankového povolenia sú
taxatívne dané v § 7 ods. 2. Na udelenie bankového povolenia sa vyžaduje okrem iného
peňažný vklad do základného imania banky najmenej v sume 16 600 000 Eur a peňažný
vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej
33 200 000 Eur [§ 7 ods. 2 písm. a)]. Tento vklad v súlade s písm. b) musí mať priehľadný
a dôveryhodný pôvod. Transparentnosť a dôveryhodnosť pozadia, ktoré je za vznikom
banky predstavuje kľúčový element vyvarovania sa obdobného škandálu ako
s Medzinárodnou úverovou a komerčnou bankou.
Na území Slovenskej republiky môžu bankovú činnosť vykonávať len banky
a pobočky zahraničných bánk, ktorým bolo udelené bankové povolenie. Tieto banky
podliehajú dohľadu vykonávaného NBS, ktorá v oblasti legalizácie príjmov vykonáva nad
bankami ako povinnými osobami v súlade s § 29 ods. 3 ZoLP kontrolu plnenia
a dodržiavania povinností ustanovených ZoLP. Národná banka Slovenska je navyše
53
FATF. International Standards on Combating Money Laundering and the Financing of Terrorism &
Proliferation: The FATF (40) Recommendations [online]. [Paríž]: Financial Action Task Force, 2012 [cit:
2014-11-10]. Dostupné na: http://www.fatf-
gafi.org/media/fatf/documents/recommendations/pdfs/FATF_Recommendations.pdf
54
Povinné osoby ZoLP taxatívne uvádza v § 5. Ide o subjekty, ktoré majú povinnosti v súlade s týmto
zákonom. Okrem bánk sú to aj finančné inštitúcie, exportno-importná banka SR, prevádzkovateľ hazardnej
hry, poštový úradník, súdny exekútor, správcovia konkurzného konania, daňový poradcovia, účtovníci,
audítori, advokáti, a pod.
55
Čl. 4 ods. 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o
prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene iných nariadení.

20
povinná oznámiť zistené porušenie povinností vyplývajúce zo ZoLP finančnej
spravodajskej jednotke.
Z pohľadu ZoLP je banka povinná osoba, ktorá predovšetkým vykonáva základnú,
zjednodušený a zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, posudzuje, vyhodnocuje
a ohlasuje situácie nasvedčujúce, že ide o neobvyklú obchodnú operáciu, vypracováva
program vlastnej činnosti, ako aj poskytuje súčinnosť finančnej spravodajskej jednotke.
Možno konštatovať, že o zneužití bankového sektora a jej činnosti na legalizáciu
príjmov nemožno hovoriť ako o vysokorizikovom faktore, pretože banky sú pomocou
bankovej činnosti de facto na legalizáciu využívané v niektorom štádiu legalizačného
procesu. Táto skutočnosť sa premietla a premieta do legislatívnej roviny, kde je možné si
všimnúť zameranosť boja proti legalizácii predovšetkým do úloh banky.
3.2 Neobvyklé obchodné operácie
Boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti predpokladá predovšetkým
transparentne precizované prevenčné mechanizmy, ktoré sú povinné osoby záväzné
dodržiavať. Dôraz na včasnom odhalení potenciálneho nebezpečenstva je daná
predovšetkým skutočnosťou, že v tomto štádiu, teda pri „umiestnení“, je najväčšia
pravdepodobnosť odhalenia pokusu legalizácie. Akonáhle sa nelegálny zisk dostane do
obehu, šanca na odhalenie a predovšetkým vyvodenie zodpovednosti je takmer nulová.
Na Slovensku pojem neobvyklá obchodná operácia (NOO) bola uzákonená až neskôr.
Prvý právny predpis platný a účinný na území SR, Zákon 249/1994 Z.z., neobvyklú
obchodnú operáciu priamo ešte nedefinoval, ale v ust. § 7 odkazoval na blanketovú normu
č. 181/1997 Z.z. o podozrivých bankových operáciách. Išlo o vyhlášku MV SR, ktorá po
dohode s MF SR bližšie charakterizovala podozrivé bankové operácie. V ust. § 1 bolo
vymedzené, že podozrivá banková operácia je banková operácia, pri ktorej úkon alebo údaj
o nej je podľa poznatkov banky alebo pobočky zahraničnej banky podozrivý.56
Podozrivé
úkony boli taxatívne uvedené v písm. a) až s). Išlo napr. o jednorazovom vklade alebo
výbere v hotovosti nad 500 000 Sk alebo v protihodnote v cudzej mene vykonaný
klientom, časté vklady veľkého množstva bankoviek v malej nominálnej hodnote a pod.
56
Ust. § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 181/1997 Z.z. o podozrivých bankových operáciách.

21
Banky po rozpoznaní tej ktorej podozrivej operácie boli povinné do 48. hodín ohlásiť túto
skutočnosť Úradu finančnej polície Policajného zboru. Treba však poznamenať, že
formulácia ust. § 7 Zákona 249/1994 Z.z. jednoznačne predpokladala a vyžadovala
taxatívne vymedzenie presne určených bankových operácii.57
Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 367/2000 Z.z. sa v § 4 prvýkrát definovala NOO
ako právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k
legalizácii alebo financovaniu terorizmu. Týmto zákonom sa navyše zrušila vyhláška
181/1997 Z.z., ktorá NOO limitovala taxatívnym výpočtom. Posun, ktorý nastal v tejto
novej úprave síce umožnil bankám hlásiť NOO podľa vlastného uváženia, avšak ako sa
neskôr ukázalo, neexistencia ani len demonštratívneho výpočtu konkrétnych NOO viedla
k nejednoznačnosti a vágnosti, čo bolo napravené až ZoLP.
Nový ZoLP vznikol na podklade 2 skutočnosti. Jedna z nich bola potreba
implementácie Smernice EP a Rady č. 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES a druhým
významným podkladom bola hodnotiaca správa MONEYVAL58
, ktorá identifikovala
niekoľko nedostatkov v súčasnej právnej úprave v porovnaní s medzinárodnými
dokumentmi upravujúcimi danú oblasť. Jeden z nedostatkov bola práva absentujúca
špecifikácia pojmu NOO. Aplikačná prax zároveň tiež potvrdila potrebu pridať do zákona
takýto demonštratívny výpočet NOO, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju
pozornosť na jednotlivé faktory, ktoré majú pri posudzovaní obchodných operácií klienta
hodnotiť.59
Podľa 40 odporúčaní FATF, revidovaných v roku 2003 sa v odporúčaní č. 11 uvádzala
povinnosť finančných inštitúcií sledovať nezvyčajné veľké transakcie a všetky nezvyčajné
známky transakcií, ktoré nemajú zrejmý ekonomický a právne odôvodnený účel.
V súčasnosti platí už štvrtýkrát zrevidovaných 40 odporúčaní, naposledy v roku 2012,
v ktorej NOO boli zahrnuté do odporúčaní v rámci kapitoly Customer Due Diligence, teda
starostlivosti o klienta.
57
STIERANKA, J. Právna úprava ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v Slovenskej
republiky v kontexte európskeho práva. In: POTASCH, P. Právny poriadok Slovenskej republiky
v európskom kontexte, Zborník príspevkov, 2008. Akadémia Policajného zboru v Bratislave. ISBN: 978-80-
8054-436-2, s. 127.
58
MONEYVAL. Third Round Detailed Assessment Report on Slovakia [online] [cit: 2014-11-10]. Dostupné
na: http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/moneyval/evaluations/round3/MONEYVAL%282006%2909Rep-
SVK3_en.pdf
59
Dôvodová správa k ZoLP.

22
Vplyvom týchto odporúčaní ako aj samotnej smernice ZoLP zakotvil v § 4 ods. 1
identickú definíciu NOO ako v Zákone 397/2000 Z.z. avšak v ods. 2 bol uvedený
demonštratívny výpočet najčastejšie sa vyskytujúcich NOO, pričom každá jedna NOO
zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp „poznaj
svojho klienta“. NOO je najmä obchod, ktorý:
a) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov
alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého
druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta,
b) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov
alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný
účel,
c) pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na
vykonanie starostlivosti povinnou osobou,
d) pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa
snaží poskytnúť čo najmenej informácií alebo poskytne také informácie, ktoré môže
povinná osoba veľmi ťažko alebo len s veľkými nákladmi preveriť.6061
3.2.1 Posudzovanie a zisťovanie NOO bankou
Povinným osobám, ktoré sa vyznačujú veľkým počtom obchodov sa odporúča
používať špeciálne informačné systémy. Banky disponujú napr. aplikačným programovým
vybavením pre zabezpečenie informačných tokov pre systém ochrany alebo
špecializovaným automatizovaným systémom na detekciu NOO, ktorý môže byť
nastavený na základe scenárov nad databázami klientov, obchodov, resp. finančných
operácií.62
Nezanedbateľnou stránkou implementácie týchto systémov je aj potreba
zvyšovania personálnej kapacity a v konečnom dôsledku aj finančných nákladov. V tomto
kontexte je otázna miera efektivity slovenského systému a prevencie, keďže počet
vznesených obvinení za trestný čin legalizácie podľa § 233 Trestného zákona (porovnaj
Graf č. 1 a Tabuľku č. 6) je nulový. Podľa stránky MVSR bolo za rok 2013 odsúdených 6
60
Ust. § 4 ods. 2 ZoLP
61
Pre účely tejto práce uvádzam len vybrané NOO zo ZoLP,
62
NBS. Metodické usmernenie Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS z 20. novembra 2012 č. 9/2012
[online] [cit: 2014-11-10]. Dostupné na:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_Vestnik/MU_9_2012.pdf

23
osôb za trestný čin legalizácie, tieto prípady však neboli iniciované v svojich počiatkoch
hláseniami o NOO.63
Zdá sa, že potláčanie legalizácie je zamerané predovšetkým na
prevenciu a detekciu ML/LF so striktným výkonom kontroly dodržiavania povinností, ale
trestanie páchateľov a konfiškácia príjmov z trestnej činnosti zostáva bez zreteľnejšieho
efektu a záujmu zo strany štátnych orgánov.64
Napriek tejto systémovej vybavenosti ešte stále významnú rolu zohráva individuálna
pozornosť pracovníka banky. Osobitná pozornosť sa má venovať najmä zložitým,
nezvyčajne veľkým obchodom, s nezvyčajnou povahou bez zrejmého ekonomického alebo
zákonného účelu. Rovnako sa ukladá povinným osobám dbať na nové druhy obchodov
a nové technologické postupy, ktoré by mohli podporovať anonymitu za účelom
legalizácie alebo financovania terorizmu. ZoLP v § 14 ods. 1 zaväzuje povinnú osobu
posudzovať, či pripravovaný alebo vykonávaný obchod je neobvyklý, teda či
nepredstavuje indikátor zdrojovej alebo cieľovej kriminality.65
V prípade porušenia tejto
povinnosti FSJ môže udeliť právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi pokutu do
165 969 Eur. FSJ môže udeliť pokutu do 331 939 eur, ak sú naplnené i ďalšie
kvalifikované znaky uvedené v § 33 ods. 2 písm. a) až c).
3.2.1.1 Indikátor trestnej činnosti
Indikátor je prvotný poznatok o jave, skutočnosti, ktorá sa odchyľuje od normálnej
situácie, ktorú dobre poznáme a ktorá zodpovedá dodržiavaniu zákonov, nariadená a iných
spoločenských noriem.66
Predstavuje teda odchýlku ktorá, vzbudzuje podozrenie zo strany
pozorovateľa. Tieto indikátory možno získať:
a) oznámenie od občanov
b) monitorovaním tlače
c) oznámením štátnych orgánov
d) operatívno-pátracia činnosť
e) hlásenie NOO od povinných osôb
63
VITTEK, J. Prevencia prania špinavých peňazí v bankovom sektore. In: STIERANKA, J. Pranie špinavých
peňazí, súčasnosť a budúcnosť. Bratislava, 2008. Akadémia Policajného zboru. ISBN: 978-80-8054-439-3, s.
80.
64
Ibd.
65
STIERANKA, J. Možnosti indikovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti v Slovenskej republike. In:
Trestní právo. 2007, roč. 12, č. 10, (2007), s. 31.
66
Ibd.

24
Posúdenie NOO je podmienená dôkladnou znalosťou situácie za bežných podmienok.
Pochopiteľne, stanovenie tejto normálnej situácie je obzvlášť náročné, pretože ide
o individuálne posúdenie, ktoré možno to, čo pre istú skupinu vyvodí za prijateľné, pre
druhú skupinu už bude predstavovať odchýlku. Z tohto dôvodu je nevyhnutné sústavne
a cieľavedome sledovať a vyhodnocovať jednotlivé situácie.
Druhá etapa predstavuje zaznamenanie odchýlky a vyvodení záveru, že ide o NOO.
Tento proces vyžaduje dôkladnú analýzu všetkých dostupných informácií. Táto metóda je
obzvlášť efektívna pre jej možnosť rozkladu celku na jednoduchšie časti, ktoré následne
umožní skúmať vzájomné vzťahy a zisťovať príčinné spôsobenie jednotlivých častí
a prvkov na skúmaný objekt.67
Treba však pripustiť aj fakt, že zaregistrované odchýlky
budú skreslené a nepresné spôsobené informačným šumom alebo subjektívnym vnímaním.
Práve preto je odchýlku nutné, čo najviac upresňovať, doplňovať ďalšími informáciami
a dosiahnuť logického vysvetlenia toho, čo bolo i nebolo porovnávané, zistené a pod.68
V tejto súvislosti ešte považujem nutné zdôrazniť, že aj v prípade, ak by došlo
k podozreniu NOO, táto skutočnosť má veľmi malú informačnú a výpovednú hodnotu. Za
žiadnych okolností nejde o informácie s relevanciou dôkazov.
Určiť konečný, resp. taxatívny výpočet indikátorov, resp. NOO pre jej dynamicky
vyvíjajúci sa charakter nie je možné. Podľa empirických skúseností je možné určiť
niektoré najčastejšie sa vyskytujúce indikátory v bankovom sektore. Nižšie uvedený
demonštratívny výpočet, predstavuje len zlomok z najčastejších indikátorov. Vzhľadom na
koncepčné zameranie tejto práce sú vybrané len tie, ktoré sú charakteristické pre bankové
činnosti:
a) hotovostné operácie
 častá frekventovanosť hotovostných vkladov i pod. 15 000 Eur, alebo
v protihodnote v cudzej mene, a následný prevod na miesto, ktoré klient
obvykle nepoužíva,
 jednorazový vklad alebo výber v hotovosti nad 15 000 Eur alebo
v protihodnote v cudzej mene vykonaný klientom, ktorý s podobnou
hotovosťou bežne nedisponuje,
67
Ibd.
68
LÁTAL, I. Příznaková analýza a možnosti jejího užití v policejní praxi. In: Kriminalistika, 1996, roč.
XXIX, č.1, s. 75.

25
 časté vklady veľkého množstva bankoviek nízkej nominálnej hodnoty, ako aj
bankovky nízkej nominálnej hodnoty v cudzej mene (5, 10 EURO), pričom
frekvencia týchto operácií je podstatným atribútom,
 vklady a ich okamžité výbery, alebo prevody na iné účty, resp. do iných
peňažných útvarov,
 častá zmena hotovosti na inú menu bez jej uloženia na účet,
 časté nákupy cestovných šekov v cudzích menách a ich opakovaný odpredaj
späť banke,
b) bezhotovostné operácie
 nákup a predaj cenných papierov mimo bežných zvyklostí klienta,
 snaha o štruktúrovane transakcii prostredníctvom operácií na účte
vykonávaných viacerými klientmi, ktorí sú zjavne prepojení a každý z nich
vykonáva veľkú finančnú transakciu pod hranicou 15 000 Eur, alebo
v protihodnote v cudzej mene pri inej priehradke,
 používanie akreditívov a iných foriem platobného styku v prípadoch, keď
takéto formy platobného styku nie sú obvyklé pri známych obchodných
aktivitách klienta,
 počet obratov na účte za jeden deň nezodpovedá obvyklým peňažným
operáciám klienta,
 aktivácia spiaceho účtu,
c) neobvyklé správanie sa klienta
 záujem o bankové služby nezodpovedajúce segmentu klienta a jeho
sociálneho statusu,
 otváranie viacerých účtov, ktorých množstvo je v zjavnom nepomere
k predmetu činnosti klienta; môže to indikovať snahu o legalizáciu
prostredníctvom metódy „smurfing“,
 operácie na podnikateľskom účte bez zjavného ekonomického dôvodu,
 snaha klienta o vstup do zmluvného vzťahu s bankou alebo vykonanie
bankovej operácie na základe nejasných projektov69
Možno konštatovať, že indikátory trestnej činnosti a NOO predstavujú takmer
identické pojmy, pretože obe nasvedčujú o potenciálnej zdrojovej trestnej činnosti. Podľa
69
KORDÍK, M. Najčastejšie formy nezvyčajných obchodných operácií ( v zmysle zákona 367/2000 Z.z.
o legalizácii príjmu z trestnej činnosti. In: Trestní právo, 2008, roč. 12, č. 7-8, s. 66.

26
Výročnej správy FSJ bolo na území SR za rok 2013 prijatých 3886 hlásení od povinných
osôb, čo v porovnaní s rokom 2012 je o 236 oznámení viac. (Viď príloha, graf č. 170
.)
3.2.2 Ohlasovanie NOO
V prípade nadobudnutia presvedčenia, že konkrétny úkon je NOO, alebo by tento
úkon mohol vzhľadom na všetky okolnosti indikovať NOO, tak majú povinné osoby
zákonnú povinnosť túto skutočnosť ohlásiť FSJ. Platí však zásada, že ak povinná osoba
oznámi v určitom prípade OČTK skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu,
nemusí v tomto prípade podávať aj hlásenie o NOO.71
Povinná osoba nie je viazaná
konkrétnou lehotou na jej ohlásenie, vyžaduje sa však, aby to bolo vykonané bez
zbytočného odkladu. Takto neurčito koncipovaná lehota umožňuje, aby povinná osoba,
resp. pracovník banky, ak ide o banku mala možnosť pripraviť všetky podklady podľa
vlastného uváženia, získavať dodatočné informácie a vykonať všetky úkony na získanie
subjektívneho presvedčenia o NOO.
Okamih splnenia ohlasovacej povinnosti sa viaže na podanie hlásenia NOO. Vyžaduje
sa, aby bola zachovaná obsahová utajenosť pred nepovolanou osobou. V princípe ZoLP
predpokladá vykonanie podania osobne, písomne, elektronickou formou (e-mail, fax)
a telefonicky v prípade, ak vec neznesie odklad. Takéto podanie je však potrebné do troch
dní od prijatia doplniť niektorým z predošlých spôsobov.
V súvislosti s obsahovými náležitosťami podania, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3
ZoLP, a vzor hlásenia na stránke MVSR, považujem za podstatnejšie podotknúť jej
negatívne vymedzenie. Podľa čl. 27 Smernice 2005/60/ES Členské štáty prijmú všetky
vhodné opatrenia s cieľom ochrániť zamestnancov inštitúcií alebo osôb, na ktoré sa
vzťahuje táto smernica, ktorí ohlásia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo
financovanie terorizmu vnútorne alebo FIU, pred ich vystavením hrozbám alebo
nepriateľskému konaniu. Znamená to, že hlásenie o NOO nesmie obsahovať údaje
o zamestnancovi, ktorý zistil NOO.72
Týmto spôsobom by sa mala zaručiť ochrana
70
Finančná spravodajská jednotka. Výročná správa Finančnej spravodajskej jednotky za rok 2013 [online]
[cit: 2014-11-12]. Dostupné na: http://www.minv.sk/?informacie-o-cinnosti-1
71
STIERANKA, J. Možnosti indikovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti v Slovenskej republike. In:
Trestní právo. 2007, roč. 12, č. 10, (2007), s. 29.
72
ZoLP § 17 ods. 4.

27
zamestnanca pred možným zistením ohlásenia zo strany klienta. Je to logické, pretože
v opačnom prípade by mohlo dôjsť k odhaleniu ohlásenia klientom, čo by mohlo
spôsobovať strach pracovníkov povinných osôb NOO ohlasovať. V tejto súvislosti je
vhodné spomenúť aj osobu zodpovednú za vznik škody, ktorým sa ZoLP snažil eliminovať
akýkoľvek obavy s ohlasovaním NOO. Súvisí to s možným vyvodzovaním zodpovednosti
za škodu spôsobenú ohlásením NOO. Má sa na mysli predovšetkým škoda, ktorá vznikla
v súvislosti s inštitútom zdržania NOO podľa § 16. ZoLP zbavuje zodpovednosti povinnú
osobu, resp. jej zamestnancov, ktorá vznikla s ohlásením NOO, ak povinné osoby
postupovali dobromyseľne. V pochybnostiach platí, že povinná osoba, jej zamestnanec
alebo osoba, ktorá pre povinnú osobu koná na základe iného zmluvného vzťahu, pri
ohlasovaní NOO alebo pri jej zdržaní postupovali dobromyseľne.73
Ak je dobromyseľnosť
preukázaná, za prípadnú škodu zodpovedá štát.
Plnenie povinností v súvislosti s ohlasovaním NOO nie je porušením bankového
tajomstva podľa § 91 Zákona o bankách, a nejde ani o porušenie povinnosti zachovávať
mlčanlivosť podľa iných osobitných predpisov.
3.3 Program vlastnej činnosti banky
Program vlastnej činnosti povinnej osoby (ďalej aj „PVČ“) predstavuje transpozíciu
piatej kapitoly Smernici 2005/60/ES, ktorá vytvorila právny rámec na vznik ďalších
opatrení, ktoré povinné subjekty musia vykonať za účelom efektívneho boja proti
legalizácii. Smernica okrem iného ustanovila aj:
 povinnosť finančným a úverovým inštitúciám, na ktorých sa táto smernica
vzťahuje, aby v prípade, že to prichádza do úvahy, oznámili príslušné postupy
a stratégie svojim pobočkám alebo dcérskym spoločnostiam s vlastníctvom
väčšinového podielu v tretích krajinách,
 povinnosť inštitúcií a osôb, na ktoré sa táto smernica vzťahuje, aby prijali
primerané opatrenia v oblasti osvojenia si platných ustanovení tejto smernice
príslušnými zamestnancami,
73
ZoLP, § 35 ods. 1

28
 povinnosť inštitúcií a osôb, ktorých sa táto smernica týka, aby mali prístup
k aktualizovaným informáciám o praktikách „prepieračov“ a o náznakoch vedúcich
k rozpoznaniu podozrivých transakcií.
Prioritne sa tieto body transponovali do národnej právnej úpravy, konkrétne do § 20
ZoLP, ktorá v porovnaní s predošlou právnou úpravou špecifikovala obsahové náležitosti
PVČ. Povinná osoba podľa ZoLP (§ 5) je povinná vypracovať v písomnej forme PVČ,
ktorý musí byť pravidelne aktualizovaný v súvislosti so zmenou predmetu činnosti
povinnej osoby.74
Banka vypracováva PVČ ako interný predpis v rámci internej
počítačovej siete, ktorý schvaľuje predstavenstvo a musí obsahovať:
a) prehľad foriem NOO podľa predmetu činnosti povinnej osoby,
b) spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi; v tejto súvislosti banka
delí klientov na nerizikových, rizikových, vysoko rizikových
a neakceptovateľných.75,76
c) spôsob hodnotenia a riadenia rizík,
d) postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý,
e) postup od zistenia NOO po jej neodkladné ohlásenie FSJ, vrátane postupu a
zodpovednosti zamestnancov, ktorí NOO posudzujú,
f) postup pri zdržaní NOO a postup pri uchovávaní údajov,
g) osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu
a zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk s FSJ,
h) spôsob zabezpečenia ochrany zamestnanca, ktorý zisťuje NOO; pri takejto ochrane
zamestnanca sa nemá na mysli zabezpečenie jeho fyzickej ochrany.
i) obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci
prísť do styku s NOO,
j) spôsob vykonávania kontroly dodržiavania programu a povinností vyplývajúcich z
tohto zákona pre povinnú osobu.77
74
ZoLP § 20 ods. 1
75
KORDÍK, M. Najčastejšie formy nezvyčajných obchodných operácií ( v zmysle zákona 367/2000 Z.z.
o legalizácii príjmu z trestnej činnosti. In: Trestní právo, 2008, roč. 12, č. 7-8, s. 68.
76
S neakceptovateľnými klientmi banka neuzavrie žiadny obchodný vzťah. Pre banku je automaticky
neakceptovateľný klient, (i) ktorý sa odmietne podrobiť identifikácii podľa ZoLP, (ii) ktorý je uvedený
v zozname sankcionovaných osôb uverejňovaných v Official Journal EÚ v súvislosti s financovaním a
podporou terorizmu a extrémistických hnutí, (iii) ktorého vlastník, zakladateľ, štatutárny zástupca alebo
osoba s ktorou uskutočňuje obchod, sú uvedení v zozname sankcionovaných osôb podľa bodu (ii).
77
V zmysle Metodického usmernenia Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS č. 6/2013 k ochrane
platobnej inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí, agenta platobných služieb, pobočky zahraničnej

29
V rámci PVČ sú povinné osoby povinné najmenej raz za kalendárny rok zabezpečovať
školenie svojich zamestnancov, ktoré je zamerané na oboznámenie sa s PVČ. Táto
povinnosť je daná tiež vtedy, keď sa zaraďuje zamestnanec do práce, pri ktorej bude plniť
úlohy podľa ZoLP. PVČ predstavuje akúsi internú smernicu sui generis, ktorá musí byť
nepretržite prístupná pre každého zamestnanca, ktorý plní úlohy podľa ZoLP. Banka si
PVČ prísne chráni, pretože obsahuje strategické informácie na vyfiltrovanie NOO
a prevenciu legalizácie. Okrem PVČ banky v súlade s čl. 2 Usmernenia NBS č. 6/2013
vypracovávajú aj koncepciu ochrany proti legalizácii a financovaním terorizmu, ktorým
banka deklaruje svoju filozofiu na poli boja proti tejto trestnej činnosti.78
Koncepcia na
rozdiel od PVČ je verejne dostupná.
PVČ, ako aj celý strategický plán na prevenciu proti legalizácii predstavuje veľmi
citlivú tému, predovšetkým v bankách. V rámci prieskumu, ktorý som vykonal v priebehu
novembra 2014 v štyroch pobočkách komerčných bánk nielen v Bratislave, mi bolo
identicky kladne zodpovedané na všetky tri otázky, v ktorých som sa pýtal na:
1. Dodržiavanie povinnosti vykonávať aspoň raz ročne odborné školenie
zamestnancov v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovaním
terorizmu,
2. Či pobočka banky disponuje programom vlastnej činnosti,
3. Či daný zamestnanec, alebo jeho kolega/kolegyňa už niekedy nahlasoval NOO.
K tomuto zjednodušenému prieskumu ma motivovalo zistenie, že pracovník v centrále
jednej z komerčných bánk na moju otázku „či by mi bol ochotný dovoliť nahliadnuť do
PVČ“ mi v momente nepovedal absolútne NIE. Navyše sa ma opakovane pýtal, či mám na
mysli „program trestnej činnosti“. Z reakcie pracovníka, ktorý moju požiadavku postúpil
na „kompetentné oddelenie“ som nadobudol subjektívny názor, že konkrétny zamestnanec
o programu vlastnej činnosti sotva počul.
platobnej inštitúcie a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí pred legalizáciou príjmov z
trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu (ďalej len „Usmernenie NBS č. 6/2013“) je obsah PVČ
výrazným spôsobom rozšírený nad rámec zákonného minima.
78
NBS. Usmernenie NBS č. 6/2013 [online] [cit. 2014-11-18]. Dostupné na:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_Vestnik/MU_6_2013.pdf

30
3.4 Starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi
Najelementárnejší princíp v boji proti legalizácii a financovaním terorizmu sa
odzrkadľuje práve v schopnosti povinných osôb tieto pokusy vyfiltrovať. Vzhľadom na to,
že sú tieto osoby prakticky neustále atakované pokusmi prepieračov penetrovať nelegálny
zisk do legálneho obehu, bolo potrebné vyvinúť maximálne úsilie ešte v počiatkoch, kedy
sa len kreuje vzťah medzi budúcim klientom a bankou. Starostlivosť banky ku klientovi,
tzv. „customer due diligence (ďalej aj „CDD“) predstavuje komplex úkonov, ktoré banky
vykonávajú jednak na začiatku vzniku obchodného vzťahu, ale aj počas trvania tohto
vzťahu bez vedomia klienta. Banka teda nie je len pasívnou inštitúciu, ktorá len čaká na
príkaz klienta na vykonanie danej operácie, ale v tejto súvislosti aj vykonáva obligatórny
monitoring, či daná operácia nevykazuje známky NOO. Táto činnosť predstavuje
realizáciu princípu, „poznaj svojho klienta“ (z anglického Know Your Customer „KYC“
zavedeného čl. 3 Smernice 91/308/EHS), ktorý sa vzťahuje v zásade na všetky povinné
osoby. Podľa tohto princípu je založená prezumpcia, podľa ktorej banky za účelom
správneho rozpoznania NOO od obvyklej, bežnej, musí poznať daného klienta, jeho
sociálny status, podnikateľskú angažovanosť, teda musí si vedieť vytvoriť akýsi „vzorec
jeho bežného správania“. Tie bankové operácie, ktoré by významnou mierou vybočovali
z bežného štandardu, ktorý banka eviduje, by s najväčšou pravdepodobnosťou boli
následne vyhodnotené ako neobvyklé. V súlade s uvedenou zásadou kladie banka dôraz na
nasledovné skutočnosti týkajúce sa klienta: skutočný predmet podnikania, charakter
vykonávaných finančných operácií, náhodnosť, resp. výrazná zmena financovania klienta,
kontakty s pochybnými, neznámymi firmami, príp. fyzickými osobami a pod.79
3.4.1 Customer due diligence z pohľadu 40 Odporúčaní FATF
Pôvodných 40 Odporúčaní FATF z roku 1990 postupne prechádzalo revíziami
a v súčasnosti platí už štvrtá aktualizovaná verzia z roku 2012.80
Pôvodné znenie ešte CDD
neupravovalo v takom rozsahu ako súčasná úprava, venovala sa len povinnej identifikácii
79
KORDÍK, M. Program boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti v prostredí banky. In: Míľniky
práva v stredoeurópskom priestore 2008. Zborník. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty
UK, 2008. s. 820.
80
Pôvodných 40 Odporúčaní prešlo novelizáciami v roku 1996, 2003 a 2012.

31
klientov finančných inštitúcií. V súčasnosti predstavuje CDD významnú časť upravenú
v 10. odporúčaní s názvom Starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a uchovávanie dokladov.
Významná zmena oproti predošlému zneniu 40 Odporúčaní nastala po doplnení
tretieho odseku, podľa ktorého sa už explicitne vyslovilo odporúčanie, na základe ktorého
členské štáty majú implementovať princípy CDD finančných inštitúcií priamo do
vnútroštátnych právnych poriadkov. V roku 2012 však už niečo vyše 7 rokov bola
v účinnosti Smernica 2005/60/ES, ktorá oproti prvej smernice vo významnej miere
rozšírila ustanovenia týkajúce sa CDD, ktoré boli následne transponované do národnej
právnej úpravy, konkrétne do § 10 a nasl. ZoLP.
V 10 odporúčaní FATF možno rozlíšiť niekoľko osobitne významných ustanovení
týkajúcich sa CDD:
1. Finančným inštitúciám sa zakazuje vedenie anonymných účtov alebo účtov
vedených pod evidentne falošnými menami.
Prostredníctvom Smernice 2005/60/ES, ktorá nahradila Smernicu 91/308/EHS sa
do národných úprav štátov EÚ transponovala povinnosť finančných a úverových
inštitúcií zakázať viesť anonymné účty, alebo anonymné vkladné knižky.
Národná právna úprava transponovala toto ustanovenie smernice do § 24 ods. 2
ZoLP ako povinnosť odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, vykonanie
konkrétneho obchodu alebo druhu obchodu so zachovaním anonymity klienta.
Zákon o bankách v ust. § 89 ods. 2 konštatuje: vykonávanie obchodu so
zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
odmietnuť.81
Klient, ktorý by chcel zostať v anonymite je pre banku
neakceptovateľný a banka s ním neuzavrie žiadny obchodný, ani iný vzťah. Podľa
§ 89 ods.5 Zákona o bankách ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2.000 eur
a ak ZoLP neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné
požadovať preukázanie totožnosti klienta: (i) pri obchodoch vykonávaných
prostredníctvom zmenárenských automatov, (ii) pri poskytovaní finančných služieb
na diaľku82
a (iii) pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu. Finančná
inštitúcia uskutoční všetky prvky základnej starostlivosti o podľa § 10 ods. 1 ZoLP
vždy v situáciách uvedených v odseku 2 tohto ustanovenia zákona. Pri
81
Ust. § 89 ods. 2 druhá veta Zákona o bankách.
82
Podľa zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32
jednorazových obchodoch mimo obchodného vzťahu finančná inštitúcia
identifikuje a overuje identifikáciu vždy, ak obchod dosiahne hodnotu aspoň 2 000
EUR.83
2. Finančné inštitúcie majú podstúpiť k vykonaniu CDD pri:
a) uzatváraní obchodného vzťahu,
b) vykonávaní príležitostných obchodov nad ustanovenú hranicu 15 000
Eur/Dolárov,
c) podozrení z pripravovanej legalizácie príjmov alebo financovaniu
terorizmu,
d) finančná inštitúcia má pochybnosti o pravdivosti a úplnosti predtým
získaných osobných údajov klienta.
V zásade Smernica 2005/60/ES má identické znenie, ako odporúčanie z roku 2012.
Vzhľadom na to, že 40 Odporúčaní FATF z roku 2003 toto ustanovenie
neobsahovalo, možno dôjsť záveru, že v tomto prípade sa tvorcovia odporúčaní
inšpirovali Smernicou. Podstatné je, že naša právna úprava v ust. § 10 ods. 2 ZoLP
prebrala čl. 7 Smernice 2005/60/ES a špecifikuje povinnosť povinnej osoby
vykonávať tzv. základnú starostlivosť. Precizujú sa aj úkony, ktoré majú byť
v súvislosti s CDD vykonané:
a) Identifikácia klienta a overenie, že identita klienta vyplýva
z dôveryhodných, od seba nezávislých dokladov,
b) Identifikácia konečného vlastníka, a vykonanie náležitých opatrení na
overenie identifikácie konečného vlastníka, to sa nevyžaduje ak banka
pozná konečného vlastníka. Pre právnické osoby to znamená, že finančná
inštitúcia pozná riadiacu štruktúru klienta.
c) Pochopenie, a v prípade potreby získanie informácií o účele a mienenej
povahe obchodného spoločenstva.
d) Vykonávanie priebežného CDD, ako aj preskúmanie konkrétnych obchodov
vykonaných počas trvania obchodného vzťahu za účelom zistenia, či
vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami finančnej inštitúcie o
klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených
s klientom.
83
Čl. 7 ods. 3 Usmernenia NBS č. 6/2013.

33
3. Finančným inštitúciám sa ukladá povinnosť uplatňovať CDD v bodoch a) až d) ale
rozsah týchto povinností majú prispôsobiť k jednotlivým stupňom rizika v súlade
s výkladovou časťou tohto odporúčania.
FATF vo svojich odporúčaniach konštatovala, že finančné inštitúcie musia za
každých okolností podrobiť klienta dohľadu a dozoru, teda zabezpečiť starostlivosť
o klienta. Táto starostlivosť sa však má diferencovať na základne zhodnotenia
rizikových faktorov banky. To znamená, že objem poskytnutých informácií
a rozsah ich možného následného overenia musí byť zvýšená tam, kde riziko, ktoré
sa spája s podnikateľkou činnosťou je vyššia. Podobne sa tento rozsah CDD môže
zjednodušiť, kde potenciálny risk je nižší. Za týmto účelom si banky vypracovávajú
rizikové profily klientov, ktoré pomáhajú bankám aplikovať konkrétny druh
starostlivosti. FATF v októbri 2014 revidovalo svoje Usmernenie o prístupe
k faktoru rizikovosti pre bankový sektor (Risk-based Approach, „RBA“) z roku
2007, ktorého cieľom je efektívnu implementáciu revidovaných 40 Odporúčaní
a premietnutie empirických skúseností získaných od štátnych orgánov, ako aj
súkromného sektora počas účinnosti predošlej úpravy.84
Toto odporúčanie bankám
vytvorilo rámec na kreovanie okrem základnej starostlivosti klienta aj zvýšenú
starostlivosť a zjednodušenú starostlivosť.
4. Finančné inštitúcie majú overovať a identifikovať klientov a konečných vlastníkov
ešte pred, alebo počas procesu uzatvárania obchodného vzťahu alebo vykonávania
bankových operácií pre príležitostných klientov. Štáty môžu povoliť, aby
identifikácia bola dokončená aj ihneď po uzatvorení obchodu, ak je to účelné pre
kontinuálne, zvyčajné vedenie podnikania, ak legalizácia a financovanie terorizmu
predstavujú minimálne riziko.
5. V prípade, že finančné inštitúcie nie sú schopné splniť vyššie uvedené požiadavky
v bodoch a) až d), (aj s prihliadnutím na primeranú úprava v súvislosti s RBA), sú
„vyzvané“: k odmietnutiu vytvorenia bankového účtu, k uzatvorenia obchodného
vzťahu alebo vykonania platobnej operácie, alebo by mali ukončiť takýto obchodný
vzťah.
84
FATF. Guidance for a Risk-Based Approach; The Banking Sector [online]. [Paríž]: Financial Action Task
Force, 2014 [cit. 2014-11-20]. Dostupné na: http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/Risk-
Based-Approach-Banking-Sector.pdf

34
6. Tieto požiadavky by mali platiť pre všetkých nových klientov hoci, finančná
inštitúcia by rovnako mala uplatniť toto Odporúčanie aj na už existujúcu klientelu,
a mala by vykonávať CDD nad existujúcimi vzťahmi v pravidelných intervaloch.
3.4.2 Základná starostlivosť banky vo vzťahu ku klientovi
Slovenská právna úprava diferencuje medzi troma druhmi starostlivosti povinných
osôb vo vzťahu ku klientom, pričom základná starostlivosť je de facto povinná
starostlivosť, ktorá bola 40 Odporúčaniami FATF navrhnutá už v roku 1990. Od tejto
povinnej starostlivosť nastal odklon a umožnilo sa, aby finančné inštitúcie mohli
v závislosti od faktora rizikovosti zjednodušiť povinnú starostlivosť, ako aj sprísniť. ZoLP
tak vplyvom Smernice 2005/60/ES rozlíšil základnú, zjednodušenú a zvýšenú
starostlivosť.
Konkrétne ustanovenia základnej starostlivosti v § 10 v značnom rozsahu len kopíruje
už uvedené v podkapitole 3.4.1 tejto práce. Základná starostlivosť banky ku klientom
spočíva predovšetkým v identifikácii a v overení identifikácie fyzickej osoby a pri
právnických osobách aj identifikácia konečného užívateľa (beneficial owner). Táto
starostlivosť je alfou a omegou, ktorá nadväzuje na získanie informácií o povahe a účele
obchodného vzťahu. Tento krok je významný najmä z pohľadu aby, banke bolo jasné, že
ak ste napr. majiteľ reštaurácie, budete na pravidelnej báze vkladať hotovosť v malých
bankovkách. Ak by takúto hotovosť začala vkladať fyzická osoba, ktorá si len otvorila
bežný účet a navyše vklady by výrazne prevyšovali doterajší štandard objemu finančných
operácií, pre banku by šlo o signál, ktorý musí preskúmať, napr. vypýtaním si ďalších
informácií o pôvode hotovosti a pod. Tento monitoring je takisto súčasťou základnej
starostlivosti, ktorý banka vykonáva za účelom vytvorenia si istého profilu klienta.
Základná starostlivosť podľa ZoLP sa vykonáva v podstate tých istých prípadoch ako
v bode 2 kapitoly 3.4.1, avšak okrem tam uvedených prípadoch ZoLP ustanovuje vykonať
základnú starostlivosť aj keď ide o výplatu zostatku zrušeného vkladu na doručiteľa.85
85
ZoLP § 10 ods.2 písm. e).

Diplomova praca martinkovic

Recommended

Recommended

More Related Content

More from Právny Dom

More from Právny Dom (20)

Diplomova praca martinkovic