Diplomová práca - Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve

0
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICICI
PRÁVNICKÁ FAKULTA
ZMLUVA O BUDÚCEJ ZMLUVE V SÚKROMNOM PRÁVE
DIPLOMOVÁ PRÁCA
252059a2-4edc-4cd3-9384-42dbdc2b5d0c
2013 Bc. Mgr. Andrea Hagarová

1
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICICI
PRÁVNICKÁ FAKULTA
ZMLUVA O BUDÚCEJ ZMLUVE V SÚKROMNOM PRÁVE
Diplomová práca
252059a2-4edc-4cd3-9384-42dbdc2b5d0c
Študijný program: Právo
Študijný odbor: 3.4.1 Právo
Pracovisko: Katedra súkromného práva, Oddelenie obchodného,
hospodárskeho a finančného práva
Vedúci diplomovej práce: JUDr. Martin Kubinec, PhD.
Banská Bystrica, 2013 Bc. Mgr. Andrea Hagarová

2
VYHLÁSENIE
Vyhlasujem, že predloženú diplomovú prácu Zmluva o budúcej zmluve
v súkromnom práve som vypracovala samostatne, pod odborným vedením JUDr. Martina
Kubinca, PhD. a použitú literatúru som uviedla v Zozname použitej literatúry a prameňov.
V Banskej Bystrici dňa ......................... podpis ........................................

3
POĎAKOVANIE
Chcela by som sa touto cestou poďakovať svojmu konzultantovi, vedúcemu práce,
JUDr. Martinovi Kubincovi, PhD., za jeho cenné rady, odborné vedenie a usmernenie pri
vypracovávaní predkladanej diplomovej práce.

4
ABSTRAKT
HAGAROVÁ, Andrea: Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve (Diplomová
práca). Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Právnická Fakulta. Katedra
súkromného práva / Oddelenie obchodného, hospodárskeho a finančného práva. Vedúci
diplomovej práce: JUDr. Martin Kubinec, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister
(v skratke ,,Mgr.“). Banská Bystrica, 2013. Rozsah práce: 60 strán.
Diplomová práca s názvom Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve
pojednáva o právnej úprave Zmluvy o budúcej zmluve v občianskom a obchodnom práve
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právna úprava sa nachádza v Občianskom
zákonníku a Obchodnom zákonníku, pričom oba zákony tvoria základnú podkladovú bázu,
z ktorej autorka práce pri jej vypracovávaní vychádzala.
Diplomantka v predkladanej práci aplikovala metódu analýzy, syntézy i postup
systémovej analýzy vzhľadom na tú skutočnosť, že jej základným cieľom je pochopiť
nastolený daný jav, vysvetliť ho a následne poukázať na jeho aplikáciu v praxi; pričom sa
opiera o súdne rozhodnutia, ktoré pojednávajú konkrétne problémy vyskytujúce a
opakujúce sa v praxi pri realizácii Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy; odvolávajúc sa na
názory autorov zaoberajúcich sa danou problematikou.
Autorka práce pertraktuje do popredia vyjadrenia autorov, ktorí sa roky zaoberajú
danou problematikou. Komparuje ich v odsekoch práce v rámci jednotlivých kapitol, a ak
nastávajú určité nezhody, miestami z toho vyvodzuje vlastné závery. Názory autorov
a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky sa prelínajú v celej práci
vzhľadom na tú skutočnosť, že diplomantka sa svojimi tvrdeniami na ne opiera či
odvoláva.
Kľúčové slová:
Budúci oprávnený. Budúci povinný. Občianske právo. Občiansky zákonník.
Obchodné právo. Obchodný zákonník. Pactum de contrahendo. Právny úkon.
Prípravná zmluva. Realizačná zmluva. Zmluva. Zmluva o budúcej zmluve.

5
ABSTRACT
HAGAROVÁ, Andrea: Agreement on a Future Contract in Civil Law (Diploma thesis)
Matej-Bel-University in Banská Bystrica. Faculty of Law/ Department of Civil Law/
Division of Commercial, Business and Financial Law. Thesis advisor: JUDr. Martin
Kubinec, PhD. Degree of Professional Qualification: Magister (contracted ,,Mgr.“).
Banská Bystrica, 2013. 60 pages.
The diploma thesis called Agreement on a Future Contract in Civil Law deals with
legal regulations of an Agreement on a future contract in Civil and Commercial Code in
the Slovak legal system. The legal regulations are dealt with in the Civil and Commercial
Code and both of them create an essential basis of the author´s work.
Following methods have been used in this diploma thesis: the method of analysis,
synthesis as well as the principle of a system analysis considering the basic aim of the
thesis, namely the understandment of the given phenomenon, its explanation and then
showing its application in the practice. Moreover, it is based on judical decisions that deal
with specific problems occuring repeatedly by the realisation of an Agreement on a future
contract in practice referring to the authors concerned with the mentioned issue.
When making the analysis, the author of the thesis prefers statements of the authors
that have dealt with the mentioned issue for years. These are compared in paragraphs of
particular chapters and if some discrepancies occur, author’s own conclusions are made in
some places. Opinions of the authors as well as decisions of the Highest Court of Slovak
and Czech Republic are the basis of this diploma thesis, the author of the thesis refers to
them in her whole diploma thesis.
Key words:
Future entitled party. Future obligated party. Civil law. Civil Code. Commercial law.
Commercial Code. Pactum de contrahendo. Legal act. Contract preparation.
Contract execution. Contract. Agreement on a future contract.

6
PREDHOVOR
Predkladaná diplomová práca pojednáva o právnej úprave Zmluvy o budúcej
zmluve v občianskom a obchodnom práve. Po dohode s konzultantom diplomovej práce
autorka zmenila pôvodný názov práce Zmluva o budúcej zmluve na názov Zmluva
o budúcej zmluve v súkromnom práve, aby tak sčasti zúžila široký záber pôvodnej témy.
Predmetom práce je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, teoretické názory
autorov na tému Zmluva o budúcej zmluve a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
a Českej republiky. Základným výskumným podkladom sú teda právne dokumenty, názory
odborníkov na vymedzenú tému a súdna prax.
Cieľom práce je prispieť k priblíženiu a pochopeniu tohto zmluvného typu, duálne
upraveného v našom právnom systéme, a to v oblasti občianskoprávnej
a obchodnoprávnej; s poukazom na vzniknuté problémy po realizácii Zmluvy o budúcej
zmluve v praxi.
V práci sa primárne využíva metóda analýzy ako myšlienkového rozloženia
skúmaného javu na jednotlivé časti, ktoré sa stávajú predmetom ďalšieho skúmania
(hlbším poznaním týchto častí je umožnené lepšie poznať jav ako celok); a sekundárne
metóda syntézy; ide tu o myšlienkové zjednotenie jednotlivých častí v jeden celok, pričom
táto metóda pomáha odhaľovať vnútorné zákonitosti fungovania systému a vývoja
konkrétneho javu.
Na základe výskumného cieľa pri realizácii výskumu boli použité tieto úlohy: (1)
štúdium prameňov, (2) získavanie údajov, (3) zhŕňanie výskumného materiálu, (4)
kategorizovanie výskumného materiálu, (5) analýza, (6) syntéza a (7) nakoniec sa
pristupuje k vyhodnocovaniu a tvorbe záverov.
V neposlednom rade možno spomenúť, že výsledkom realizácie práce je
poukázanie na právnu rovinu Zmluvy o budúcej zmluve v tej ktorej oblasti práva, pričom
diplomantka sa komplexne pokúša o systematizáciu danej témy v teórii s poukazom na
prax.

7
OBSAH
Zoznam skratiek a značiek 9
Úvod 11
1 Systém slovenského súkromného práva 13
1.1 Vzťah občianskeho a obchodného práva 14
1.1.1 Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka 15
2 Pactum de contrahendo podľa Občianskeho zákonníka 18
2.1 Obligatórne náležitosti Zmluvy o budúcej zmluve 19
2.1.1 Okruh subjektov Zmluvy o budúcej zmluve 19
2.1.2 Forma Zmluvy o budúcej zmluve 20
2.1.3 Záväzok zmluvných strán dojednať budúcu zmluvu 22
3.1.4 Určenie doby v Zmluve o budúcej zmluve 23
3.1.5 Podstatné náležitosti budúcej zmluvy 24
2.2 Nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím a právo na
náhradu škody 26
2.3 Podstatná zmena okolností 27
3 Pactum de contrahendo podľa Obchodného zákonníka 29
3.1 Podstatné náležitosti Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy 31
3.1.1 Písomná forma zmluvy 31
3.1.2 Určenie doby na uzavretie budúcej zmluvy 32
3.1.3 Predmet plnenia budúcej zmluvy 33
3.1.4 Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu 34
3.2 Výzva na uzavretie budúcej zmluvy 36
3.2.1 Forma výzvy 36
3.2.2 Obsah výzvy 37
3.3 Dôsledky nesplnenia povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu 38
3.3.1 Dodatočné určenie obsahu budúcej zmluvy 38

8
3.3.2 Nárok na náhradu škody 39
3.4 Zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu 40
4 Komparácia Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom a Obchodnom
zákonníku 42
4.1 Spoločné znaky jednotlivých právnych úprav 42
4.2 Odlišné znaky jednotlivých právnych úprav 43
4.2.1 Právna kvalifikácia Zmluvy o budúcej zmluve 43
4.2.2 Rozsah právnej úpravy Zmluvy o budúcej zmluve 43
4.2.3 Predmet záväzku v Zmluve o budúcej zmluve 44
4.2.4 Kontraktačný záväzok zmluvných strán v Zmluve o
budúcej zmluve 44
4.2.5 Právne nároky oprávnenej strany v Zmluve o budúcej
Zmluve 45
4.2.6 Výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy 45
4.2.7 Premlčanie a preklúzia 46
5 Úvahy de lege lata verzus rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej a
Českej republiky 47
5.1 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 47
5.2 Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 51
Záver 54
Zoznam použitej literatúry a prameňov 57

9
ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK
a pod. – a podobne
atď. – a tak ďalej
č. - číslo
č. k. – číslo konania
čl. - článok
ČR – Česká republika
napr. – napríklad
nasl. - nasledujúce
NS ČR – Najvyšší súd Českej republiky
NS SR – Najvyšší súd Slovenskej republiky
ObčP – Občianske právo
ObchP – Obchodné právo
ObZ – Obchodný zákonník
ods. - odsek
OSP – Občiansky súdny poriadok
OZ – Občiansky zákonník
písm. - písmeno
pozn. – poznámka
PZ – prípravná zmluva
s. - strana
sp. zn. – spisová značka
SR – Slovenská republika
t.j. – to je, to jest
tzv. – takzvaný, takzvaných
ust. – ustanovenie, ustanovenia
ÚS SR – Ústavný súd Slovenskej republiky
Zb. – Zbierka zákonov Slovenskej republiky
Z. z. – Zbierka zákonov Slovenskej republiky
ZoBZ – Zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka)
ZoUBZ – Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (§ 289 a nasl. Obchodného zákonníka)

10
Motto:
,,Scire leges non hos est, verba earum tenere, sed vim ac
potestatem...“1
Publius Iuventius Celsus
1
,,Poznať zákony, to neznamená pamätať si ich slová, ale poznať ich silu a moc...“ Publius Iuventius Celsus
bol významným rímskym právnikom a funkcionárom v cisárskej administratíve. Pôsobil začiatkom 2.
storočia nášho letopočtu.

11
ÚVOD
Pactum de contrahendo je právny inštitút, ktorý sa využíval už v rímskom práve.
Jeho podstatou je založenie kontraktačnej povinnosti, zaväzujúcej zmluvné strany
uzatvoriť spolu v dohodnutej dobe budúcu zmluvu. Tá môže byť akákoľvek, pokiaľ tomu
nebráni jej povaha; pritom je zároveň potrebné prihliadnuť na kogentné ustanovenia
zákonov. Zavedenie zmluvy o budúcej zmluve sa ukázalo v pomeroch, ktoré nastali po
roku 1989 natoľko praktické, že právny poriadok vtedajšieho Československa zapracoval
tento inštitút do Občianskeho aj Obchodného zákonníka.
Diplomová práca sa skladá z piatich kapitol. Nesie názov Zmluva o budúcej
zmluve v súkromnom práve a vybrala som si ju práve z toho dôvodu, že v súkromnom
práve existuje roztrieštenosť, resp. duplicita niektorých inštitútov; konkrétne aj toho, ktorý
je zakomponovaný v názve práce.
Prvá kapitola s názvom Systém slovenského súkromného práva sa skladá z dvoch
podkapitol; Vzťah občianskeho a obchodného práva, Vzťah Občianskeho a Obchodného
zákonníka. Vzťah obchodného a občianskeho práva je primárne vymedzený v kontexte
výkladu o súkromnom práve, sekundárne poukazom na predmet úpravy primárnych
kódexov týchto právnych odvetví. Časť kapitoly je venovaná i charakteristike súčasnému
právnemu stavu súkromného práva.
Pactum de contrahendo podľa Občianskeho zákonníka je názov ďalšej kapitoly.
V nej rozpracovávam zákonné ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom
zákonníku, ktoré sa nachádzajú v § 50a. Do popredia sa tu dostávajú obligatórne náležitosti
Zmluvy o budúcej zmluve, napr. forma zmluvy, záväzok zmluvných strán dojednať
budúcu zmluvu, určenie doby v zmluve, podstatné náležitosti budúcej zmluvy
a samozrejme i okruh subjektov, ktorí ju môžu uzatvoriť. Zároveň sa tu rieši nahradenie
vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím v prípade, ak jedna strana odmieta uzatvoriť budúcu
zmluvu či právo na náhradu škody.
Tretia kapitola sa zaoberá Zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy
podľa Obchodného zákonníka. Popisujú a vysvetľujú sa tu ustanovenia § 289 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktoré vymedzujú podmienky existencie tejto zmluvy. Taktiež sa tu
zaoberám vznikom, zmenou či zánikom práv a povinností účastníkov tohto zmluvného
typu, ako aj okruhom subjektov, ktorí ju môžu uzatvoriť v rámci jednotlivých podkapitol

12
tejto kapitoly. Úprava Zmluvy o budúcej zmluve, obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, je
podstatne širšia, a to vzhľadom na predmet obchodnoprávnych vzťahov, ktorý zákonodarca
pri jej tvorení sledoval. Do popredia sa subjektom (oprávneným ju uzatvoriť) nedostáva
toľko dispozičného priestoru, ako je tomu pri Zmluve o budúcej zmluve podľa
Občianskeho zákonníka.
Komparácia zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom a Obchodnom zákonníku je
predposlednou kapitolou diplomovej práce. V popredí tu primárne vystupujú podstatné
odlišnosti obchodnoprávnej a občianskoprávnej úpravy Zmluvy o budúcej zmluve v našom
právnom poriadku.
Piata kapitola sa zaoberá úvahami de lege lata Zmluvy o budúcej zmluve v rámci
vybraných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej a Českej republiky tak
v občianskoprávnej, ako aj obchodnoprávnej oblasti. Formálne je ďalej členená na dve
podkapitoly. Väčšia pozornosť sa venuje rozsudkom a uzneseniam Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Čo sa týka rozhodovania Najvyššieho súdu Českej republiky,
zamerala som sa len na tie rozhodnutia, ktoré majú pre našu judikatúru dôležitý právny
význam. Práve táto posledná kapitola diplomovej práce má poslúžiť jej čitateľovi ako
exkurz do danej problematiky, čo mu, predpokladám, poskytne reálny pohľad na
problémy, ktoré nastávajú v praxi.
Systémová analýza vypracovania diplomovej práce sa vyvíjala v troch etapách:
1) definovanie slovenského súkromného práva a vzťah občianskeho a obchodného práva;
2) analýza základných náležitostí Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom a Obchodnom
zákonníku a ich následné porovnanie; 3) poukázanie na prax = právny rozbor rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zaoberajúci sa touto problematikou.
V závere práce som zhrnula všetky zozbierané poznatky a pokúsila som sa
zovšeobecniť ich vo svojich záveroch.

13
1 Systém slovenského súkromného práva
,,Publicum ius est, quod ad statum rei romanae spectat; privatum quod ad
singulorum utilitatem.“2
Členenie práva na verejné a súkromné je v kontinentálnom právnom systéme
známe už oddávna. Historické pramene potvrdzujú, že zmienky o právnom dualizme
pochádzajú až z obdobia starého Ríma.
Súkromné právo Slovenskej republiky (ďalej len ,,SR“) sa skladá z niekoľkých
odborov, ktoré možno zoskupiť do nasledujúcich troch skupín:
(1) všeobecné právo súkromné = občianske právo;
(2) osobitné súkromné právo = t.j. práva, ktoré platia len pre určité skupiny osôb či
osobitné vzťahy určitých oblastí spoločenského života: obchodné právo, pracovné právo,
rodinné právo;
(3) medzinárodné právo súkromné.3
Občianske právo sa v kontinentálnom právnom systéme v prevažnej miere považuje
za vlastné alebo všeobecné súkromné právo, ktoré sa vo všeobecnej rovine dotýka
všetkých subjektov právnych vzťahov. ,,Od neho sa až postupne odvíjali ďalšie odvetvia
alebo pododvetvia súkromného práva.“4
Základnými spoločenskými vzťahmi upravovanými normami súkromného práva sú
majetkové vzťahy (medzi ne patria vzťahy vlastnícke, vzťahy výmenné a iné dispozície
s majetkom). Právo súbežne stanovuje, kto sú subjekty týchto vzťahov a určuje aj vznik,
rozsah a obsah ich právnej subjektivity. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“) neupravuje
tieto vzťahy komplexne, na tejto úprave sa podieľa aj Občiansky zákonník (ďalej len
,,OZ“), pričom prijíma tradičnú koncepciu; vychádza z toho, že základom systému
súkromného práva je OZ a naň ako špeciálna norma nadväzuje ObZ.5
Súčasný právny stav v súkromnom práve môžeme definovať ako legislatívne
provizórium, ktoré ,,...vzniklo tým, že sa diskontinuita predchádzajúceho štyridsaťročného
právneho vývoja vo vtedajšom Česko – Slovensku neriešila začiatkom deväťdesiatych
2
,,Právo verejné je zamerané na záujem rímskeho štátu, zatiaľ čo právo súkromné na záujem jednotlivcov.“
Domitius Ulpianus.
3
LAZAR, J. a kol. 2006. Občianske právo hmotné 1. Bratislava : Iura Edition, 2006. s. 30.
4
KUBÍČEK, P. – MAMOJKA, M. – PATAKYOVÁ, M. 2008. Obchodné právo. Bratislava : UK PrF
vydavateľské oddelenie, 2008. s. 25.
5
HUDECOVÁ, E. – ĎURICA, M. 1992. Obchodné právo. Bratislava : Edičné stredisko, 1992. s. 9.

14
rokov konzekventne.“6
A teda občiansky zákonník z roku 1964 po mnohých novelizáciách
je naďalej primárnym prameňom nášho súkromného práva. Príprava rekodifikačných prác
na novom OZ vyústila do návrhov nového slovenského občianskeho zákonníka, ktoré
ponúkali dve riešenia:7
(a) splynutie obchodného a občianskeho práva alebo (b) úpravu
všetkých všeobecných súkromnoprávnych vzťahov v OZ, ktorých účastníkmi sú
akékoľvek subjekty (teda aj podnikatelia) s tým, že úpravu osobitných obligačných
obchodnoprávnych vzťahov, vznikajúcich výlučne len medzi obchodníkmi, je potrebné
ponechať v ObZ s právnou úpravou obchodných spoločností či družstva, prípadne ďalších
otázok.
V rámci úvah o budúcej rekodifikácii OZ napokon predsa len prevážilo riešenie (a),
spočívajúce v rozsiahlejšej komercionalizácii. Tá má viesť k tomu, že v ňom budú
upravené majetkové a iné súvisiace vzťahy súkromnoprávnej povahy v oveľa širšom
zábere, ako je tomu v súčasnosti, pričom do sféry obchodného zákonodarstva budú
vyčlenené vyslovene špeciálne obchodnoprávne vzťahy.
Tendencie ku komercionalizácii sú zrejmé aj v iných štátoch Európy (napr.
Taliansko, Portugalsko, Poľsko atď.), pričom sa prikláňajú ku ,,koncepcii, podľa ktorej sa
má posilniť postavenie ich občianskych zákonníkov tak, že majú obsahovať jednotnú
a základnú úpravu všetkých majetkových, osobitne však obligačných vzťahov, ktoré
v minulosti tvorili obsah ich obchodnoprávnych kódexov.“8
1.1 Vzťah občianskeho a obchodného práva
Na jednej strane; občianske právo je charakterizované ako ,,právne odvetvie, ktoré
všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vzťahy,
pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie a dispozičnú
autonómiu.“9
Na strane druhej; obchodné právo zas ,,predstavuje ucelený a kodifikovaný
súbor právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy vznikajúce v procese
6
LAZAR, J. 2006. Otázky kodifikácie súkromného práva. Bratislava : Iura Edition, 2006. s. 75.
7
KUBÍČEK, P. 2004. Teória obchodného práva. Prvé vydanie. Bratislava : UK PrF vydavateľské oddelenie,
2004. s. 23.
8
CIRÁK, J. a kol. 2008. Občianske právo. Všeobecná časť. Prvé vydanie. Šamorín : Heuréka, 2008. s.50.
9

15
obchodovania (podnikania) pri činnosti podnikateľských subjektov a ďalšie vzťahy
súvisiace s podnikaním.“10
V prvom rade je nevyhnutné podotknúť, že ide o najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie
odvetvia súkromného práva Slovenskej republiky. Najväčší význam v súkromnom práve
má práve vzťah oboch týchto odvetví. Aby obchodné právo mohlo nielen vzniknúť, ale
(ako špecifická úprava obchodných vzťahov) aj skutočne začať fungovať, muselo sa
súbežne s ním vytvoriť také právo, ktoré by vo vzťahu k obchodnému právu plnilo funkciu
právneho odvetvia, ktoré má všeobecný charakter.
Vzťah obchodného práva k občianskemu je veľmi osobitým z toho dôvodu, že obe
právne odvetvia sú súkromnoprávnej povahy (čo som vymedzila už vyššie) a upravujú
značné množstvo identických hmotnoprávnych i procesnoprávnych inštitútov. Pre
vymedzenie vzájomného vzťahu týchto dvoch právnych odvetví je (v zásade) primárne
potrebné uviesť ich predmet úpravy, a teda Občiansky a Obchodný zákonník, čomu sa
bližšie venujem v nasledujúcej podkapitole.
1.1.1 Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka
Občiansky a Obchodný zákonník sú dva nosné právne predpisy nášho súkromného
práva.11
Prepojenosť oboch zákonov je daná prakticky spoločným súkromnoprávnym
duchom týchto dvoch kódexov.12
Dá sa konštatovať, že sú postavené na skoro rovnakých
princípoch s tým, že ich pretavenie do normatívnej podoby a konkrétnych právnych
inštitútov je už vo viacerých detailoch odlišné, a to z dôvodu charakteru subjektov
právneho vzťahu a podstaty záujmu na vstupe do týchto právnych vzťahov.13
Pri legislatívnom vyjadrení vzťahu občianskeho práva (ďalej len ,,ObčP“)
k obchodnému právu (ďalej len ,,ObchP“) sa zákonodarca v roku 1991 priklonil k tomu, že
vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka založil na modelovej predstave vzťahu lex
specialis (ObZ) k lex generalis (OZ).
Predmet úpravy OZ sa nachádza v § 1 ods. 2 OZ: ,,Občiansky zákonník upravuje
majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami
10
MAMOJKA, M. a kol. 2005. Základy obchodného práva. Bratislava : PrF UMB, 2005. s. 10.
11
JAKÚBEKOVÁ. D. 1999. Rozdielnosť úpravy zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy v občianskom
a obchodnom práve a problémy pri jej aplikácii v praxi. In Justičná revue. 1999, roč. 51, č. 6-7, s. 7.
12
VOJČÍK, P. 2010. Občianske právo hmotné 2. Košice : UPJŠ, 2010. s. 11.
13
MAMOJKA, M. – MAMOJKA, M. ml. 2006. Obchodné právo v systéme slovenského právneho poriadku.
Prvé vydanie. Trnava : FMK UCM, 2006. s. 9.

16
a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.“ Touto vecnou pôsobnosťou sú upravené
spoločenské vzťahy, ktoré sú predmetom občianskoprávnej regulácie.
Ustanovenie § 1 ods. 1 ObZ zas stručne vymedzuje svoj predmet úpravy: ,,Tento
zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné
vzťahy súvisiace s podnikaním.“ Odsek 2 spomínaného zákona hovorí o tom, že: ,,Právne
vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak
ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí,
a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“ Vyjadruje sa tu postavenie
ObZ ako špeciálnej úpravy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným
predpisom je OZ.
Na tomto mieste chcem spomenúť i problematiku dobrý mravov a analógie. Dobré
mravy sa uplatňujú ako norma ObchP a jeho prameň v prípadoch, kedy normy OZ
odkazujú na použitie týchto pravidiel. Ak teda vhodné normy OZ budú aplikované
v obchodnoprávnych vzťahoch v tých prípadoch, keď nie je možné vzniknutú otázku riešiť
podľa ObZ, potom sa bude aplikovať aj norma obsahujúca pravidlo dobrých mravov.
Analógia je ustanovená v § 853 OZ14
; tu sa rieši problematika medzier v práve odkazom na
tie ustanovenia zákona, ktoré svojím obsahom a účelom majú najbližšie k posudzovaným
občianskoprávnym vzťahom (na rozdiel od dobrých mravov).15
Pri úprave právnych vzťahov medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom sa
vyskytujú tri možnosti:
· právne vzťahy, na ktoré sa vzťahuje ObZ v plnom rozsahu a aplikácia OZ
neprichádza do úvahy vôbec (napr. zmluva o úvere);
· právne vzťahy, ktoré sú síce upravené v ObZ, ale nie v celom rozsahu, a preto pri
nich prichádza do úvahy podporná aplikácia OZ (napr. zmluvná pokuta);
· právne vzťahy, ktoré OZ vôbec neupravuje, a teda aj na právny vzťah medzi
podnikateľmi je potrebné aplikovať OZ (napr. poistná zmluva).16
Vzťahy, ktoré sú typické práve len pre sféru podnikania a obchodu, upravuje najmä
ObZ. Vo vzťahu OZ a ObZ vyplýva aj podporná pôsobnosť OZ pre vzťahy upravené
14
,,Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.“
15
PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s.5.
16
FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Epos, 2007. s. 35.

17
ObZ.17
Pre občianskoprávne vzťahy, vrátanie vzťahov medzi podnikateľom
a nepodnikateľom, platí platná právna úprava OZ. ObZ však pripúšťa, aby strany, na ktoré
sa inak ObZ nevzťahuje, podriadili svoj právny vzťah Obchodnému zákonníku. V tomto
prípade možno hovoriť o tzv. dohode o voľbe práva. Pokiaľ je ale účastníkom takejto
dohody nepodnikajúca fyzická osoba, musí táto dohoda spĺňať nasledujúce podmienky: (1)
nesmie smerovať k zhoršeniu právneho postavenia toho z účastníkov zmluvy, ktorý nie je
podnikateľom, lebo v opačnom prípade je zo zákona neplatná, (2) dohoda nesmie vylúčiť
tie zákonné ustanovenia, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľov.
Ukazuje sa, že vzťah OZ a ObZ je viacvrstvový; najväčšia miera samostatnosti
právnej úpravy ObZ sa prejavuje v tzv. komplexných a výlučných úpravách. Za
komplexnú úpravu sa považuje napr. zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, premlčania
záväzku, zániku záväzku splnením, kúpnej zmluvy na hnuteľné veci, zmluvy o dielo a pod.
Pod výlučnú úpravu sa podriaďuje napr. zmluva o tichom spoločenstve, zasielateľská
zmluva, zmluva o prevádzke dopravného prostriedku či banková záruka. Napriek existencii
osobitnej obchodnoprávnej úpravy v uvedených dvoch okruhoch, nie je možné úplne
vylúčiť uplatnenie všeobecnej občianskoprávnej úpravy (napr. bezdôvodné obohatenie,
náležitosti právneho úkonu alebo prípady absolútnej neplatnosti). Konštatujem, že v tomto
prípade ide teda o to, že právna úprava de lege lata vymedzuje obchodné záväzkové vzťahy
ako relatívne obchody18
, absolútne obchody19
a absolútne neobchody20
.
Súlad a vyváženosť medzi oboma právnymi úpravami narúša duplicita
v záväzkovo-právnej oblasti. Ak si k tomu ešte uvedomíme okolnosť že OZ v dôsledku
rozsiahlej novelizácie sa nevyznačuje potrebnou kompaktnosťou vnútornej štruktúry,
môžeme dôjsť k záveru, že v našom súkromnom práve síce vznikol navzájom prepojený
systém záväzkových právnych vzťahov spoluvytváraných občianskoprávnou
a obchodnoprávnou úpravou, avšak tento systém nemá požadovanú konzistentnosť, ako je
tomu napr. v súkromnom práve v Holandsku, Švajčiarsku či Rakúsku.
17
§ 1 ods. 2 ObZ hovorí: ,,Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva.“
18
Je to charakterizované v ustanovení § 261 ods. 1 ObZ.
19
Pozri § 261 ods. 3 písm. a), b) ObZ – tu sú subjekty vymedzená zákonom; resp. § 261 ods. 3 písm. c) až e)
ObZ – predmet záväzku je stanovený zákonom.
20
§ 261 ods. 6 ObZ ustanovuje príkaz na použitie právnych noriem OZ na tie zmluvy, ktoré nie sú ako
pomenované zmluvné typy uvedené v ObZ, ale upravuje ich OZ.

18
2 Pactum de contrahendo podľa Občianskeho zákonníka
,,Verbum ,,ex legibus“ sic accipiendum est: tam ex legum sententia quam ex
verbis.“21
Zmluva o budúcej zmluve sa v OZ nachádza v ustanovení § 50a, ktorého znenie je
nasledovné (tento paragraf však pomenovanie Zmluva o budúcej zmluve v sebe nenesie):
(1) ,,Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia
sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka
domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku
vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela.“22
Toto ustanovenie umožňuje účastníkom občianskoprávneho vzťahu uzatvoriť
Zmluvu o budúcej zmluve (ďalej len ,,ZoBZ“). Vzhľadom na svoj predbežný charakter,
ktorý vyplýva zo zákona, sa označuje taktiež aj ako predbežná zmluva. Je nevyhnutné
uvedomiť si, že nie je samostatným zmluvným typom, lebo sa viaže na inú zmluvu, ktorá
sa má v budúcnosti uzavrieť; faktom však ostáva, že obsah a náležitosti jednotlivých zmlúv
o budúcich zmluvách teda nevyhnutne závisia od toho, aká zmluva má byť v budúcnosti
uzatvorená. Primárnym účelom ZoBZ je teda zabezpečiť uzavretie zmluvy až
v budúcnosti, nakoľko zatiaľ (z rôznych dôvodov) nemožno dohodnúť celý obsah zmluvy.
Touto zmluvou možno uzatvoriť zmluvu pomenovanú23
či nepomenovanú24
.
Predbežnú zmluvu (ZoBZ) je potrebné odlíšiť od prípravnej zmluvy (ďalej len
,,PZ“), lebo v prípade PZ nejde o dve zmluvy, ale o jednu, avšak, zatiaľ neúplnú, ktorá má
byť stranami v budúcnosti ešte doplnená.25
PZ teda vznikne už aj v štádiu rozpracovania,
a ak nebude doplnená, platí tak, ako bola pôvodne dohodnutá. Je uvedená v § 50b OZ,
21
,,Slovo ,,podľa zákonov“ treba chápať takto: tak podľa zmyslu, ako aj podľa slov zákonov.“ Domitius
Ulpianus.
22
KOLEKTÍV AUTOROV. 2012. Občiansky zákonník s judikatúrou. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 43
23
Máme na mysli zmluvné typy, ktoré sú uvedené v OZ.
24
§ 51 OZ ustanovuje to, že účastníci právneho úkonu ,,môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“
25
FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Epos, 2007. s. 187.

19
ktorý hovorí o tom, že: ,,Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa
účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne
najavo, zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.“
V praxi občas nastávajú tie situácie, kedy si účastníci zmluvného vzťahu dojednajú
vedľajšie dojednania kúpnej zmluvy, a to ZoBZ. Takéto ZoBZ, dojednané ako vedľajšie
ustanovenia26
, sú zo zákona neplatné; potvrdzuje to aj rozhodovacia prax súdov.
2.1 Obligatórne náležitosti Zmluvy o budúcej zmluve
2.1.1 Okruh subjektov Zmluvy o budúcej zmluve
Zákon neobmedzuje okruh subjektov, ktoré ju môžu uzatvoriť. Dokonca ani
judikatúra nevylučuje, aby bola predbežná zmluva uzatvorená v prospech doposiaľ
neexistujúceho subjektu; taktiež je prípustné uzatvoriť túto zmluvu i v prospech tretej
osoby27
= ,,contractus in favorem tertii“ (pozri § 50 OZ).
ZoBZ môžu uzatvoriť iba osoby spôsobilé a zároveň na to oprávnené. Od
nadobudnutia právnej subjektivity, ktorá je podmienená narodením fyzickej osoby,
odlišuje OZ jej spôsobilosť na právne úkony. Týmto sa rozumie spôsobilosť svojím
konaním a vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti; teda konať
s právnymi účinkami. § 8 OZ ustanovuje: ,,(1) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými
právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne
úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. (2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením
osemnásteho roku.“28
Zákon v § 10 určuje podmienky, za akých možno prikročiť
k obmedzeniu alebo odňatiu spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
OZ priznáva právnu subjektivitu, teda spôsobilosť na práva a povinnosti, aj
právnickým osobám. Tie ako umelé právne útvary odvodzujú svoj vznik od osôb
fyzických; teda vznikajú na základe prejavu vôle jednej či viacerých fyzických osôb. § 18
OZ vymenúva právnické osoby a ustanovuje, že: ,,(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti
26
Pozri § 602 a nasl. OZ.
27
28
§ ďalej pokračuje: ,,Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto
nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplané.“

20
majú aj právnické osoby.“ V nasledujúcich ustanoveniach zákona sa konkretizuje spôsob
zriadenia, konania, sídla i zániku či zrušenia PO.
Čo sa týka oprávnenia konania fyzickej osoby, každá koná sama za seba alebo sa
môže dať zastúpiť. Zákon to rieši cez zastúpenie na základe plnomocenstva
splnomocnencovi.29
Pri právnických osobách je to podpis osôb oprávnených konať za
právnickú osobu podľa obchodného registra. Ak má teda ZoBZ uzatvoriť splnomocnený
zástupca, musí byť k zmluve priložené plnomocenstvo udelené osobami oprávnenými na
jeho udelenie. Dokazuje to aj rozhodovacia prax súdov:
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,NS SR“) ako dovolací súd dospel vo
svojom rozsudku z 15. 12. 2011 (sp. zn. 3 Cdo 160/2010) k záveru, že ZoBZ v predmetnej
spornej veci sa stala absolútne neplatným právnym úkonom, podľa § 39 OZ, vzhľadom na
tú skutočnosť, že bola na jednej strane uzatvorená s osobou, ktorá zmluvu v mene
predávajúcich podpísala, ale nemala splnomocnenie na tento úkon zo strany žalovaného č.
2, keďže žalovaný č. 1 a žalovaný č. 2 mali v úmysle previesť spoločne celú nehnuteľnosť
a žalobca mal taktiež v úmysle nadobudnúť obe nehnuteľnosti v celosti. Dovolací súd
v závere svojho odôvodnenia konštatoval, že vzhľadom na to, že ZoBZ je neplatná,
žalovaný č. 1 sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, preto správne odvolací súd mu
v zmysle § 457 OZ uložil povinnosť vydať žalobcovi na základe neplatného právneho
úkonu prevzaté plnenie v konkrétnej sume a zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie
úroku z omeškania.
2.1.2 Forma Zmluvy o budúcej zmluve
Predtým, ako sa budem zaoberať formou ZoBZ, je nevyhnutné definovať právny
úkon. Obsahuje ho § 34 OZ; je to ,,prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.“
Právny úkon je najdôležitejšia právna skutočnosť, ktorá spočíva v ľudskom konaní.
Tento pojem v sebe zahŕňa štyri zložky: (1) prejav vôle, (2) právne následky, ktorými sú:
vznik, zmena alebo zánik práv či povinností, (3) pričom prejav vôle musí byť dovolený
právnym poriadkom a (4) právne predpisy s ním skutočne musia spájať zamýšľané právne
následky.
29
Pozri § 31 a nasl. OZ.

21
A teda: (1) prejav vôle (forma) pri ZoBZ zo zákona obligatórne písomná; (2)
právne následky sú individuálne - podľa tej ktorej konkrétnej ZoBZ; (3) tento prejav vôle
musí byť OZ dovolený (obligatórnosť vyplýva z ust. § 50a ods. 1 OZ); (4) ak nie ZoBZ
urobená v tejto forme, spôsobuje to jej absolútnu neplatnosť, lebo ,,ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“30
Podmienka písomnosti zmluvy sa týka aj prípadov, keď samotná budúca zmluva písomnú
formu zo zákona nevyžaduje.31
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011 (sp. zn. 1 Cdo 191/2009) vo svojom
odôvodnení vyjadruje, okrem iného, to, že z definičných znakov právneho úkonu má
rozhodujúci význam prejav vôle a vznik právneho úkonu, lebo spočíva v jednote vôle a jej
prejavu. Pokiaľ by totiž vôľa neexistovala, nebol by ani právny úkon. Ten by nebol ani
vtedy, ak by nedošlo k jeho prejavu prostredníctvom vôle. Z uvedeného teda vyplýva, že
nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický
vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému následku. Existencia ,,vôle sa
pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t. j. okolností,
za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť
adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle, okrem
prípadu, ak by bol právnym úkonom prejavený a tým sa stal jeho súčasťou.“32
Vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže
k náležitostiam prejavu vôle; ,,prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t. j. ak sa
konajúcemu subjektu nepodarilo obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom a je
nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol (vadným slovným alebo iným
sprostredkovaním) jasné vyjadrenie tejto vôle.“33
Najvyšší súd ČR sa vo svojom rozhodnutí z 12. 12. 2010 (sp. zn. 25 Cdo
1741/1998) vyjadril, že ak zákon predpisuje pre ZoBZ písomnú formu, potom aj
plnomocenstvo splnomocnenca účastníka zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
k nehnuteľnostiam musí byť písomné. Zároveň musí obsahovať presné určenie
splnomocniteľa a splnomocnenca, musí byť označený predmet budúceho prevodu a musí
mať aj dojednanie o kúpnej cene.
30
§ 40 ods. 1 OZ.
31
FEKETE, I. 2011. Občiansky zákonník. Veľký komentár. Prvý diel. Bratislava : Eurokodex, 2011. s. 184.
32
Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011; sp. zn. 1 Cdo 191/2009; s. 6.
33

22
2.1.3 Záväzok zmluvných strán dojednať budúcu zmluvu
Dohoda pactum de contrahendo zakladá medzi zmluvnými stranami kontraktačnú
povinnosť, a to, spravidla, na obidvoch stranách zmluvných subjektov; nemožno však
vylúčiť povinnosť len na strane jedného zmluvného subjektu.34
Táto povinnosť môže byť
v zmluve vyjadrená rôznym spôsobom, dokonca pre každého účastníka zmluvy odlišne.
Možno teda hovoriť o jednostranne alebo obojstranne zaväzujúcej predbežnej zmluve.
V závislosti od toho sa líšia aj práva účastníkov tohto zmluvného vzťahu a charakter
nárokov, ktoré môžu uplatňovať v súdnom konaní.
Ustanovenie § 50a OZ nebráni ani tomu, aby zámer uzavrieť v budúcnosti zmluvu
bol vyjadrený v ZoBZ pre oboch účastníkov taký, že jedna zo strán sa zaväzuje predložiť
v stanovenej dobe návrh zmluvy a druhá strana sa zaväzuje v rovnakej dobe ho potom
prijať. Spravovalo by sa to podľa ustanovenia § 43a OZ, ktorý hovorí o tom, že ,,prejav
vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám,
je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa
navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.“ V tomto prípade sú účastníci
oprávnení domáhať sa voči druhej strane iba konkrétnych vyhlásení vôle, ktoré pre seba
v ZoBZ jednotlivo dojednali; teda strane, ktorá na seba prevzala záväzok predložiť návrh
zmluvy, nemožno rozsudkom ukladať inú povinnosť ako tú, aby predložila návrh druhej
strane.35
Povinnosť uzavrieť zmluvu zaviazanej strane nastane v dobe, keď ju povinná strana
vyzve na uzavretie budúcej zmluvy. Výzva na uzavretie zmluvy sa považuje za návrh na
uzavretie hlavnej zmluvy podľa § 43a OZ. Tento návrh musí byť dostatočne určitý a musí
smerovať k uzavretiu zmluvy s určitým obsahom. Povinnosť uzatvoriť budúcu zmluvu je
obmedzená (a) časovo = ak v predbežnej zmluve je doba uzavretia hlavnej zmluvy určená,
oprávnená osoba musí žiadať do jedného roka od tohto termínu uzavretie hlavnej zmluvy,
lebo inak jej právo zanikne (pozri § 583 OZ); a (b) hospodársky36
= a to klauzulou rebus
sic stantibus (pozri výklad v podkapitole 2.3 Podstatná zmena okolností).
Záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu, a to predložiť alebo prijať návrh zmluvy, môže
byť viazaný aj na splnenie podmienky, od ktorej závisí, či táto povinnosť vznikne alebo
34
BABIAKOVÁ, E. a kol. 2007. Dohoda o budúcej zmluve : občianske právo. In Zo súdnej praxe. 2007, roč.
12, č. 5, s. 170.
35
FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Eurokodex, 2007. s. 184.
36

23
nie.37
ZoBZ teda môže obsahovať i odkladaciu alebo rozväzovaciu podmienku, pričom je
podstatné uvedomiť si, že základným pojmovým znakom podmienky je, aby sa vzťahovala
na neistú skutočnosť (takú, o ktorej konajúci subjekt nevie, kedy sa splní).
2.1.4 Určenie doby v Zmluve o budúcej zmluve
Myslí sa tým doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná zmluva, a to takým
spôsobom, ktorý je nepochybný, určitý a zrozumiteľný, pričom sa nemusí viazať na
konkrétny dátum. Doba môže byť teda dojednaná priamo (konkrétny termín) alebo
nepriamo (prostredníctvom určitej podmienky).
Zmluvné strany si zároveň môžu v ZoBZ dojednať, od ktorého momentu začína
táto doba plynúť; ak tak nespravia, platí domnienka, že doba začína plynúť od uzavretia
zmluvy. ,,Dojednanú dobu uzavretia definitívnej zmluvy môžu účastníci zmluvy o budúcej
zmluve predĺžiť.“38
Tým, že ide o podstatnú náležitosť ZoBZ, bez nej je zmluva neplatná. Mali by na to
myslieť obe zmluvné strany pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve, lebo veľakrát
nastáva situácia, že jednotlivé strany zmluvy sa pokúšajú domôcť práva, o ktorom si
myslia, že im zo zákona alebo z konkrétnej dojednanej zmluvy vyplýva. Zákon ukladá
účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe
v postavení vzájomných odporcov, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ktorého
ochranu žiadajú, skutočne existuje.39
Zákon teda účastníkom konania ukladá aj tzv.
dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať
pravdivosť uplatnených tvrdení. Dôkazné bremeno nesie účastník, pokiaľ chce byť
úspešný v konaní; musí preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré
môžu pre neho privodiť priaznivý výsledok. Je zaujímavé, že dôkazné bremeno sa netýka
vždy výsledku celého konania, ale môže sa týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia
významného pre rozhodnutie súdu, čo je nesmierne dôležité uvedomiť si. Pre určenie toho,
kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého
žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného.
37
Pozri bližšie § 36 OZ, ktorý hovorí o podmienkach.
38
39
Pozri § 79 ods. 1 a 101 ods. 1 OSP.

24
2.1.5 Podstatné náležitosti budúcej zmluvy
ZoBZ musí obsahovať podstatné obsahové náležitosti tej zmluvy, ktorá má byť
ZoBZ uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona pri
jednotlivých zmluvných typoch (ak ide o zmluvu pomenovanú či nepomenovanú - pozri
pozn. pod čiarou č. 23) alebo môžu vyplývať aj z dohody účastníkov zmluvného vzťahu.
Podstatné náležitosti jednotlivých zmluvných typov sú rôzne, avšak presne
formulované pri tej ktorej právnej úprave konkrétneho zmluvného typu. Čo sa týka
vedľajších náležitostí, tie môžu byť doplnené z príslušných zákonných ustanovení. Je
nevyhnutné uvedomiť si, že strana, ktorá uzatvára budúcu zmluvu, nemôže sama
jednostranne dopĺňať vedľajšie ustanovenia zmluvy, lebo ju tvorí na základe predbežnej
zmluvy, a teda sa jej musí držať. Táto budúca zmluva zároveň ako právny úkon musí
taktiež spĺňať všeobecné náležitosti právny úkonov podľa § 34 a nasl. OZ.
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 4 Cdo 146/1999) vyjadril, že
,,podmienkou platnosti zmluvy o budúcej zmluve je aj to, či je jej obsahom dohoda
o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli
aspoň spôsob ich určenia.“
Čo sa týka Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ak je v nej napr.
uvedené, že budúca predávajúca sa zaväzuje predať budúcemu kupujúcemu určitú
nehnuteľnosť napr. v lehote do 15 dní od povolenia vkladu zmluvy správou katastra, ide
len o návrh. Pre platné uzatvorenie zmluvy je potrebné jej prijatie kupujúcim (budúcim
kupujúcim), teda prejav, že predmet kúpy kupuje. Toto prehlásenie musí byť výslovné
a musí byť zachytené v písomnej podobe na tej istej listine. Takýto prejav nemôže byť
nahradený tým, že je urobený mlčky alebo tým, že by zmluvu podpísal a zaplatil
dohodnutú kúpnu cenu; dokonca ani tým, že by k odovzdaniu a prevzatiu predmetu kúpy
došlo už pri podpise ZoBZ. Absenciu vôle kupujúceho nemožno odstrániť ani pomocou
interpretačného ustanovenia § 35 OZ; teda pomocou výkladu vôle nemožno nahrádzať či
dopĺňať vôľu, ktorá nebola prejavená.40
,, ...okolnosť, že v kúpnej zmluve sa účastníci dohodli na nižšej kúpnej cene ako
v zmluve o budúcej zmluve, nerobí kúpnu zmluvu (ktorá inak spĺňa všetky formálne
i obsahové náležitosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností požadované zákonom)
neplatnou, pretože z okolností prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia ako aj žalovaní
40
BABIAKOVÁ, E. a kol. 2009. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve. In Zo súdnej praxe. 2009, roč. 14, č. 1,
s. 8-9.

25
chceli svojim prejavom vôle v kúpnej zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto
prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú... .“41
Na ustanovenie § 50a ods. 1 OZ, ak sa jedná o budúcu kúpnu zmluvu, nadväzuje
§ 588 OZ; to znamená - zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy musí mať aj tie
podstatné náležitosti, ktoré obsahuje kúpna zmluva. Na uzatvorenie takejto dohody je
potrebné, aby sa jej účastníci dohodli o predmete zmluvy a jeho cene, pričom v zmluve
o budúcej zmluve nestačí iba to, že ,,celková suma za odpredané nehnuteľnosti bude
stanovená stranami pri podpísaní samotnej kúpnej zmluvy podľa platných právnych
predpisov o cenách.“42
Ak sa má v budúcnosti uzatvoriť zmluva, ktorá sa týka prevodu nehnuteľnosti,
musí byť individualizácia nehnuteľností v ZoBZ vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby
bolo aj tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sa budú prevádzať; a teda
v tomto prípade sa použije pri ZoBZ i katastrálny zákon. V prípade potreby, ak sa napr. má
kupovať iba oddeľovaná časť pozemku, je potrebné pripojiť aj geometrický plán.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 30. 10. 2000 (sp. zn. 29 Cdo 2098/1999) uvádza, že v
zmluve o budúcej kúpnej zmluve nie je predmet kúpnej zmluvy určitý, pokiaľ neurčuje
presnú identifikáciu prevádzanej časti pozemku s odkazom na geometrický plán.
Judikatúra súdov občas pristupuje k vymedzeniu predmetu budúcej zmluvy
voľnejšie. Zaujímavé je uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. 10. 2002 (sp. zn.
1414/2002), lebo hovorí o tom, že ZoBZ týkajúca sa prevodu nehnuteľností musí byť
uzatvorená písomne a musí obsahovať vymedzenie predmetu prevodu a kúpnej ceny,
pričom prejavy účastníkov však nemusia byť na tej istej listine.43
Zákon nevylučuje ani uzatvorenie kúpnej zmluvy v ZoBZ, ktorej predmetom má
byť byt, ktorého vlastníkom sa má nájomca stať až v budúcnosti. Takáto zmluva sa
nepovažuje za neplatnú len preto, že ju uzatvoril nevlastník, teda nájomca. Ten dobrovoľne
obmedzuje svoje vlastnícke právo, ktoré má v budúcnosti nadobudnúť. ,,Toto obmedzenie
je podmienené tým, že dôjde k prevodu vlastníctva bytu na nájomcu a tým vylučuje
nakladanie s bytom tak, aby ho bolo možné predať inému ako v zmluve o budúcej zmluve
označenému subjektu.“44
41
Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011; sp. zn. 1 Cdo 191/2009.
42
BABIAKOVÁ, E. 1996. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve. In Zo súdnej praxe. 1996, roč. 2, č. 6, s. 126.
43
Tu dávame do pozornosti, že § 46 ods. 2 druhá veta OZ hovorí: ,,Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.“
44

26
2.2 Nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím a právo na
náhradu škody
Platne uzatvorená ZoBZ zakladá jednému alebo všetkým jej účastníkom právo
domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy na súde. Žalobu, ktorou sa účastník konania
domáha, aby sa vyhlásenie vôle nahradilo súdnym rozhodnutím, možno podať do jedného
roka od uplynutia doby dohodnutej na uzavretie ZoBZ.
Polemiky na tému, či v tomto prípade ide o prekluzívnu alebo premlčaciu lehotu,
nemajú svoje opodstatnenie vzhľadom na tú skutočnosť, že k zániku dochádza uplynutím
doby. Na zánik tohto práva prihliada súd ex offo, teda i bez námietky žalovaného.45
Oprávnená strana sa domáha splnenia zmluvného záväzku voči strane povinnej
prostredníctvom ustanovenia § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
,,OSP“)46
tak, aby právoplatný rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle toto vyhlásenie vôle
nahradil (§ 161 ods. 3 OSP) a medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva.47
Zmyslom inštitútu ZoBZ je uzatvorenie hlavnej zmluvy; nie jej neuzatvorenie. Ak
k tomu dobrovoľne nedôjde, poskytne zmluvnej strane ochranu súd. Súčasťou petitu
žaloby bude obsah budúcej zmluvy. Súd má nielen právo, ale aj povinnosť (vyplývajúce
mu z § 50a ods. 2 OZ) nahradiť vyhlásenie vôle súdnym rozhodnutím. V prípade, ak do
jedného roka sa hlavná zmluva neuzavrie, a ani oprávnená strana nepodá žalobu
o nahradenie súhlasu s uzavretím zmluvy, právo oprávneného účastníka uplynutím tejto
lehoty zanikne vzhľadom na to, že ide o preklúziu v zmysle ustanovenia § 583 OZ.
Právoplatné rozhodnutie súdu (ak súd žalobe vyhovie) nahrádza zmluvné
vyhlásenie povinnej strany a medzi zmluvnými stranami reálne vznikne zmluva. Inými
slovami povedané, žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle je právnym nástrojom, ktorý
umožňuje oprávnenému subjektu uzatvoriť zamýšľanú zmluvu v prípade, ak to povinný
subjekt odmieta, teda porušuje svoju kontraktačnú povinnosť.48
Súdy však nie vždy rozhodnú v prospech navrhovateľa, a teda nie vždy nahradia
chýbajúce vyhlásenie vôle, napr. aj vtedy, ak sa preukáže, že ZoBZ nevznikla zákonným
spôsobom. Napr. Najvyšší súd SR zamietol dovolanie žalobcu rozsudkom vo veci
o nahradenie vyhlásenia vôle uzavrieť kúpnu zmluvu a iné (sp. zn. 6 Cdo 95/2011)
45
VOJČÍK, P. a kol. 2010. Občiansky zákonník. Bratislava : Iura Edition, 2010. s. 183.
46
Žaloba má charakter žaloby na splnenie povinnosti.
47
FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník. Komentár. Bratislava : Eurokodex, 2007. s. 186.
48

27
vzhľadom na záver, že žalobca nepreukázal, že určitý právny vzťah, o ktorého ochranu
žiada, skutočne existuje; teda nepreukázal, že zmluva o budúcej zmluve v takej podobe,
v akej z nej žalobou vyvodzuje uplatnené právo, vôbec vznikla.
Ods. 2 druhá veta § 50a OZ zakotvuje aj právo na náhradu škody. Bez ohľadu na to
či k uzatvoreniu zmluvy dôjde alebo nie, toto právo nezaniká. Nárok nezaniká ani vtedy či
sa žaloba podala alebo nie. K premlčaniu tohto nároku dôjde podľa § 106 OZ, ktorý sa
vzťahuje na všeobecnú premlčaciu lehotu. Ten hovorí o tom, že právo na náhradu škody sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá (subjektívna lehota). Najneskôr sa však premlčí za tri roky; ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to však neplatí pri škode na zdraví (objektívna lehota).
Najvyšší súdu SR vo svojom rozsudku z 27. 01. 2004 (sp. zn. 25 Cdo 695/2003)
v rámci odôvodnenia uvádza, že osoba, ktorá poruší záväzok predať nehnuteľnosť,
zodpovedá druhému účastníkovi ZoZB za škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti so
zabezpečením finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti; vrátane toho, že nahradil
svojmu veriteľovi, teda tretej osobe, škodu, ktorá mu vznikla tým, že dojednaná pôžička
nebola čerpaná.
2.3 Podstatná zmena okolností
Ustanovenie § 50a ods. 3 OZ predvída premenlivosť práv a povinností
vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov a pripúšťa prostredníctvom klauzuly ,,rebus sic
stantibus“ zánik záväzku uzatvoriť ZoBZ. Záväzok na uzatvorenie konečnej zmluvy
zaniká zmenou okolností, za ktorých bola ZoBZ uzatvorená. Zmena okolností však musí
byť taká závažná, že od účastníka ZoBZ nemožno spravodlivo požadovať, aby konečnú
zmluvu uzatvoril. A teda nejde o akúkoľvek zmenu.
Záväzok uzatvoriť konečnú zmluvu zo zákona zaniká, ak od povinného nemožno
spravodlivo požadovať jej uzavretie. Táto zákonná klauzula sa uplatní, ak: (a) ide
o podstatnú zmenu podmienok/okolností (napr. dôjde k zničeniu bytu) a (b) tieto nastanú
až po uzatvorení ZoBZ. Čo sa týka časového rozpätia, môže k tomu dôjsť kedykoľvek,

28
napr. aj hneď po uzavretí ZoBZ, ale aj v priebehu súdneho sporu, predmetom ktorého je
nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím.49
Okrem tohto dôvodu môže záväzok zo ZoBZ zaniknúť aj z iných dôvodov; napr.
z novej dohody zmluvných strán alebo pre nemožnosť plnenia podľa § 575 OZ50
, alebo ak
dôjde k splynutiu strán zmluvy (pozri § 584 OZ).
V súvislosti s týmto zákonným ustanovením51
je potrebné prihliadnuť na pravidlo
obsiahnuté v § 3 OZ, ktoré zakotvuje jednu zo svojich základných zásad; menovite to, že
,,výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.“ A teda nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu.
Podstatné a nemenné však ostáva to, že tieto okolnosti treba skúmať jednotlivo
a diferencovane s prihliadnutím na okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu.; preto
v ostatnej časti tejto kapitoly uvádzame niekoľko prípadov z praxe:
Súdna prax za podstatnú zmenu pomerov považuje aj skutočnosť, že vec, ktorej sa
budúca zmluva týka, bola po uzatvorení ZoBZ poškodená (pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR z 27. 10. 2010, sp. zn. 33 Cdo 180/2008).
Najvyšší súd SR ako súd dovolací v právnej veci navrhovateľov proti odporkyni
o povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu vo svojom rozsudku (sp. zn. 2 Cdo 46/2010) uvádza,
že pri uzatváraní zmluvy svoju vôľu prejavujú jedine účastníci zmluvy, ktorí sa zároveň
dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy. Ak však po uzatvorení ZoBZ dôjde ku
skutočnosti, že jeden z týchto účastníkov stratí právnu spôsobilosť, je potrebné
konštatovať, že došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých vychádzali účastníci pri jej
uzatváraní, a teda zanikol záväzok druhej zmluvnej strane uzavrieť riadnu zmluvu.
Navrhovatelia ako právni nástupcovia po zomrelom R. B., ktorý v ZoBZ vystupoval ako
budúci kupujúci, sa teda nemôžu domáhať uloženia povinnosti odporkyni uzavrieť s nimi
kúpnu zmluvu k bytu, ktorý mal byť predmetom budúcej zmluvy, lebo právo účastníkov
ZoBZ nie je čisto majetkovým právom, ale možno hovoriť o osobno-majetkovom práve
(ktoré sa svojím charakterom blíži k tomuto právu) a na dedičov neprechádza.
Ako prípad nemožnosti plnenia súdna prax považuje napr. aj situáciu, keď
oprávnená povinná osoba prevedie predmet záväzku na tretiu osobu (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR z 28. 03 .2000, sp. zn. 33 Cdo 1804/1998).
49
Pozri § 161 ods. 3 OSP.
50
Ak dôjde k zániku, strate alebo zničeniu veci, ktorá má byť predmetom budúcej zmluvy.
51
§ 50a ods. 3 OZ.

29
3 Pactum de contrahendo podľa Obchodného zákonníka
,,Qui aliud dicit, quam vult, neque id dicit, quod vox significat, quia non vult,
neque id quod vult, quia id non loquitur.“52
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (ďalej len ,,ZoUBZ“) bola známa už v rímskom
práve ako pactum de contrahendo, kde sa dôsledne rozlišovalo medzi pactom (dohoda)
a contractus (zmluva). Postupom času sa táto diferenciácia medzi uvedenými pojmami
stratila, ale inštitút ZoUBZ ostal známy dodnes. Zachoval ho aj skôr platný Hospodársky
zákonní, a taktiež bol upravený i v Zákonníku medzinárodného obchodu.53
Zmyslom inštitútu ZoUBZ (prípravnej zmluvy) je zabezpečiť si záväznosť
predzmluvných rokovaní v tom zmysle, že jedna alebo obe strany preberú na seba
povinnosť uzatvoriť budúcu, tzv. realizačnú zmluvu. Osobitosť ZoUBZ spočíva
v predmete záväzku, ktorý z nej vyplýva; je to povinnosť uskutočniť právny úkon, teda
uzavrieť budúcu zmluvu.54
Ak ZoUBZ uzatvárajú podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou,
bude sa spravovať ustanoveniami ObZ; to platí aj v prípade, ak by bol predmetom zmluvy
záväzok uzatvoriť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená OZ.55
Teda niet pochýb
o tom, že ak je predmetom povinnosti kontrahovať relatívny obchodný záväzkový vzťah
(§ 261 ods. 1 a 2 ObZ) alebo absolútny (§ 261 ods. 3 ObZ), zmluva o budúcej zmluve sa
bude spravovať právnou úpravou ObZ.
ZoUBZ predstavuje samostatnú právnu úpravu obchodno-záväzkových vzťahov,
a teda nemá žiadnu väzbu na úpravu ZoBZ v OZ.56
Obchodnoprávna úprava ZoUBZ má
prevažne dispozitívnu povahu. Nebolo by vhodné túto zmluvu konštruovať ako typ zmluvy
– dôvod je jednoduchý – zmluvné typy sú kategorizované podľa vymedzeného okruhu
obchodovania a ZoUBZ sa upína na budúcu zmluvu o plnení, t.j. na konkrétny typ
zmluvy.57
52
,,Kto vraví niečo iné, než čo chce, nehovorí ani to, čo povedané slovo znamená, pretože to nechce; ale ani
to, čo chce, pretože to nehovorí.“ Iulius Paulus
53
PATAKYOVÁ, M. a kol. 2010. Obchodný zákonník. Komentár. 3 vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010. s.
789.
54
KRÁLIK, J. – ŠMÁTRALA, M. 2004. Základy obchodného práva. Bratislava : Veda, 2004. s. 74.
55
FEKETEOVÁ, A. 1998. Zmluva o budúcej obchodnej zmluve. In Mzdy a financie. 1998, roč. 5, č. 3-4,
s. 95.
56
ŠKRINÁR, A. a kol. 2012. Obchodné právo. Plzeň : Aleš Čenek, 2012. s. 219.
57
SUCHOŽA, J. a kol. 2009. Obchodné právo. Bratislava : Iura Edition, 2009. s. 701.

30
Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy sa v našom právnom poriadku v rámci
obchodného práva nachádza v štyroch paragrafoch v ObZ, ktorých znenie je nasledovné:
§ 289
(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany
uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený
aspoň všeobecným spôsobom.
(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.
§ 290
(1) Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo
ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.
(2) Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže
oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená
v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku
uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže
oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene
odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.
§ 291
Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu
strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak
chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba určená
stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplniť
chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach
sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.
§ 292
(1) Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy,
pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí
budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.
(2) Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve
a nárok na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného
roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy
podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu.
Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391
a nasl. tohto zákona.

31
(3) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú
stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
(4) Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve
zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu
zmluvy (§291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.
(5) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká,
ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej
miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu
uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností
oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.
3.1 Podstatné náležitosti Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy
3.1.1 Písomná forma zmluvy
Pre platnosť uzatvorenia ZoUBZ zákonodarca stanovil písomnú formu.58
OZ
v ustanovení § 40 určuje formu prejavu vôle konajúceho subjektu, pričom vychádza zo
zásady bezformálnosti právnych úkonov a písomné či iné formy predpisuje len v podobe
a v rozsahu výnimky z tejto zásady. Ak zákon vyžaduje písomnú formu, ide v tomto
prípade o zákonnú, teda obligatórnu formu právneho úkonu, od ktorej sa účastníci tohto
právneho úkonu nemôže odchýliť. Ak by sa odchýlili, malo by to za následok neplatnosť
právneho úkonu pre nedostatok formy (pozri § 39 OZ). Je dôležité uvedomiť si, že
písomná forma platí obligatórne aj v prípade akejkoľvek zmeny či doplnenia už existujúcej
ZoUBZ.
Zákonnú formu právneho úkonu zákon predpisuje z rôznych dôvodov, napr. preto,
aby sa zabezpečila možnosť spoločenskej kontroly právnych úkonov súdmi alebo aby sa
obsah právneho úkonu stal prístupný tretím osobám, alebo aj preto, aby sa v prípade sporu
dokázal obsah a platnosť právneho úkonu.59
58
KOLEKTÍV AUTOROV. 2010. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou. Bratislava :
Nová práca, 2010. s. 464.
59

32
ZoUBZ musí obsahovať všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti
budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam
právnych úkonov stanovených v ustanoveniach § 34 a nasl. OZ. Medzi významné
požiadavky teda patria náležitosti vôle aj jej prejavu. Náležitosti prejavu vôle sú
zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch i forma prejavu. Vychádzajúc
z uvedeného, dovolací súd60
dospel k záveru, že ZoUBZ s predmetom záväzku uzavrieť
v budúcnosti zmluvy o prevode nehnuteľných vecí, museli mať rovnaké formálne
náležitosti, aké si vyžadovalo uzavretie platnej kúpnej zmluvy; vrátane postupu jej
uzatváraní, t.j. ZoUBZ mali okrem predsedu predstavenstva podpísať aj všetci ďalší
členovia predstavenstva a dozornej rady, pričom všetky podpisy na týchto zmluvách mali
byť úradne overené.
3.1.2 Určenie doby na uzavretie budúcej zmluvy
,,Prvou požiadavkou na podstatný obsah zmluvy je dohoda o čase, kedy má byť
budúca zmluva uzavretá.“61
Bez tejto dohody nemožno hovoriť o vzniku ZoUBZ.
Dojednanie termínu uzatvorenia budúcej zmluvy, teda dohoda o tom, kedy bude
realizačná zmluva zmluvnými stranami uzatvorená, je obvyklou náležitosťou ZoUZB. Na
zachovanie požiadavky právnej istoty je vhodné, aby v rámci obsahovej úpravy ZoUBZ
bol výslovne zakotvený dátum jej uzatvorenia.62
Ak by to absentovalo, dochádzalo by
k aplikácii pravidla transponovaného v zákonnom ustanovení § 290 ods. 1 ObZ, podľa
ktorého zaviazaná zmluvná strana je povinná uzatvoriť zmluvu bez zbytočného odkladu po
tom, čo ju na to vyzvala oprávnená zmluvná strana.63
Určenie doby treba v ZoUBZ ,,precizovať tak, aby nevznikli pochybnosti o tom,
pričom je dôležité vymedziť najmä časové limity tejto doby.“64
Ak je povinnosť uzatvoriť
budúcu zmluvu viazaná na určitú lehotu, je vhodné, aby sa v zmluve určil aj začiatok jej
plynutia; v opačnom prípade by bol týmto okamihom vznik zmluvy. Ide o prekluzívnu
lehotu, na čo treba taktiež myslieť (pozri § 292 ods. 3 ObZ).
60
61
OVEČKOVÁ, O. a kol. 2012. Obchodný zákonník 2. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2012. s. 103.
62
JAKUBOVIČ, D. 2005. Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2005, roč. 6, č. 5, s. 44.
63
JAKUBOVIČ, D. 2008. Obchodnoprávna zmluva – 2 časť: Obchodná verejná súťaž a zmluva o budúcej
zmluve. In Obchodné právo. 2008, roč. 9, č. 1-2, s. 110.
64

33
ZoUBZ musí mať stanovenú lehotu, kedy má byť budúca zmluva uzatvorená.
Obligatórne náležitosti vyžadované v ust. § 289 ObZ nemožno nahradiť v ZoUBZ
dohodou účastníkov zmluvy inak, ako to ukladá ObZ. Ďalšie podmienky záväzkového
vzťahu, ktoré zmluvné strany považujú za dôležité, si môžu dohodnúť na princípe
zmluvnej voľnosti.65
Povinnosť zaviazanej strany pristúpiť k uzatvoreniu budúcej zmluvy sa aktivuje,
len čo bola uplatnená výzva oprávnenej strany smerujúca k uzavretiu zmluvy. Ak
oprávnená strana výzvu zaviazanej strane odoslala a zároveň ju vyzvala na uzatvorenie
zmluvy, má to ten následok, že zaviazaná strana musí výzvu rešpektovať a zároveň
i akceptovať návrh na uzavretie zmluvy. Je teda nevyhnutné uvedomiť si, že určenie doby,
v ktorej bude budúca zmluva uzatvorená, má svoj význam z hľadiska uplatňovania si práva
na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom či osobou určenou v zmluve, a taktiež aj nároku
na náhradu škody.
Záväzok uzatvoriť realizačnú zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve
zaviazanú zmluvnú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v ZoUBZ.66
3.1.3 Predmet plnenia budúcej zmluvy
Problém určenia predmetu budúcej zmluvy podľa niektorých autorov vyvoláva
viaceré otázky. Snaha o presné kontúry a vyšší stupeň spresnenia takého predmetu by
odôvodnili nastolenie otázky, prečo uzatvoriť ZoUBZ, keď predmet budúcej zmluvy je
vymedzený a určený do takej miery, že strany môžu priamo uzatvoriť budúcu, teda
realizačnú zmluvu a nemusia si komplikovať situáciu uzavieraním prípravnej zmluvy.67
Z doteraz povedaného teda vyplýva, že miera spresnenia predmetu plnenia bude o niečo
nižšia, ako je to pri zmluvách o plnení. Koniec koncov, všetko závisí od konkrétnych
okolností toho ktorého prípadu a záujmu zmluvných strán.
Aj v obchodnoprávnych záväzkoch (rovnako ako v občianskoprávnych) musí byť
obsah budúcej zmluvy (jej predmet) určený predovšetkým s ohľadom na podstatné
obsahové náležitosti, bez ktorých zmluva nemôže vzniknúť; je to logické a podmienené
65
Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 05. 2009; sp. zn. 6 Obdo 37/2008; s. 8.
66
JAKUBOVIČ, D. 2006. Neplatnosť a odporovateľnosť právnych úkonov, Verejná obchodná súťaž,
Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2006, roč. 7, č. 12, s. 41.
67

34
tým, že už z prípravnej zmluvy musí byť zrejmé, aká zmluva sa má v budúcnosti
uzatvoriť.68
Zákon síce dáva stranám širokú možnosť konkretizovať budúci predmet plnenia až
v realizačnej zmluve, ale výslovne vyžaduje, aby predbežná zmluva obsahovala určenie
predmetu budúcej zmluvy aspoň všeobecným spôsobom, a teda vymedzeným do takej
miery, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo má byť predmetom budúcej zmluvy.69
Je to podmienené tým, že už zo samotnej prípravnej zmluvy musí byť zrejmé, aká
zmluva má byť v budúcnosti uzatvorená. Nevyžaduje sa však presné určenie predmetu
plnenia a obsahu realizačnej zmluvy. V konečnom dôsledku je to i pojmovo vylúčené,
nakoľko v opačnom prípade by nešlo o ZoUBZ ale o definitívny kontrakt, ktorý by
nezakladal záväzok na uzatvorenie inej zmluvy, ale priamy právny nárok na riadne plnenie
realizačnej zmluvy, ktorá by bola takto už dostatočným spôsobom platne uzatvorená.
Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť aj na iných ako podstatných obsahových
náležitostiach, podľa toho, na čom majú zmluvné strany záujem.
Všeobecne možno konštatovať, že požiadavku ustanovenú zákonom ohľadom
predmetu plnenia budúcej zmluvy treba chápať tak, že ak realizačná zmluva bude zmluvou
inominátnou, pôjde o spätosť s ustanovením § 269 ods. 2 (dostatočné určenie predmetu
záväzku), a ak pôjde o konkrétny zmluvný typ, teda zmluvu pomenovanú, požiadavka
určenia predmetu plnenia aspoň všeobecným spôsobom znamená spätosť so základným
ustanovím, teda s podstatnými časťami jednotlivých typov zmlúv.70
3.1.4 Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu
,,Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu možno označiť aj za kontraktačnú povinnosť.“71
Na začiatku vzniku tejto povinnosti je dohoda, pričom povinnosť spočíva na
konsenzuálnom základe. Kontraktačnú povinnosť možno dohodnúť, teda konštruovať buď
ako jednostrannú (vzťahuje sa len na jednu stranu záväzkového vzťahu) alebo obojstrannú,
68
69
70
790.
71

35
dvojstrannú (týkajúcu sa oboch zmluvných strán). V prvom prípade je potom nevyhnutné
definovať si, ktorý účastník zmluvy je takto povinný.72
Povinnosť uzatvoriť zmluvu nie je pojmovo spätá s oprávnením domáhať sa jej
uzatvorenia. Podľa toho, či je v konkrétnom prípade dojednaný synalagmatický alebo
asynallagmatický záväzok, môžeme hovoriť o predbežnej zmluve dvojstrannej alebo
jednostrannej. Na druhej strane ani pri jednostrannej predbežnej zmluve nie je možné
ignorovať fakt, že tu existuje záväzok oboch zmluvných strán na spolupôsobenie pre
dosiahnutie zamýšľaného výsledku, lebo uzatvorenie zmluvy je z pojmového vymedzenia
charakterizované ako dvojstranný právny úkon.
Vznik alebo trvanie záväzku je možné viazať i na splnenie podmienok, a to
odkladacích alebo rozväzovacích v zmysle ustanovenia § 36 OZ. Podmienka je vedľajšie
ustanovenie v právnom úkone, ktorým sa jeho následky (vznik, zmena, zánik práv či
povinností) robia závislými od skutočnosti, o ktorej konajúce zmluvné strany nevedia, či sa
splní. Tým, že zákon umožňuje subjektom práva podmieňovať právny úkon, rozširuje ich
súkromnú autonómiu, lebo zmluvné strany môžu právny úkon urobiť závislým na neistej
budúcej skutočnosti.73
Zmluva, ktorá má byť v budúcnosti uzatvorená, sa označuje ako realizačná zmluva.
Vzhľadom na právne následky ZoUBZ, z ktorej povahy vyplýva povinnosť a oprávnenie
uzatvoriť v budúcnosti určitú zmluvu, sa pactum de contrahendo zaraďuje medzi zmluvy
prípravné. A teda je nevyhnutné striktne diferencovať zmluvu prípravnú a zmluvu
realizačnú, a to nielen v rámci právneho významu, ale aj právnych dôsledkov. O prípravnej
zmluve možno teda hovoriť v tom prípade, keď hlavná, realizačná zmluva nie je
uzatvorená.74
Výslovné pomenovanie budúcej zmluvy nie je podmienkou, ale je
nevyhnutné, aby z jej obsahu bolo aspoň cez interpretáciu nepochybne zistiteľné, o aký typ
realizačnej zmluvy teda pôjde. Nie je prípustné robiť inominátnu zmluvu za situácie, keď
je pre určitú skupinu vzťahov predpísaný konkrétny zmluvný typ. Ak je takýto zmluvný
typ upravený, je nevyhnutné v záujme platného uzatvorenia ZoUZB splniť požiadavky na
jej obligatórny obsah.75
72
73
74
75
Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 05. 2009; sp. zn. 6 Obdo 37/2008; s. 4.

36
3.2 Výzva na uzavretie budúcej zmluvy
,,Čo sa týka otázky práv a povinností zmluvných strán, oprávnená zmluvná strana
sa môže domáhať uzatvorenia zmluvy prostredníctvom výzvy...“76
Túto výzvu realizuje
oprávnená strana voči strane zaviazanej v súlade s obsahom ZoUBZ v zmysle ustanovenia
§ 290 ods. 1 ObZ; a to v dobe, ktorá je určená v zmluve.
,,Povinnosť uzavrieť zmluvu (...) je podmienenou povinnosťou (...) viaže sa na
splnenie povinnosti oprávnenej strany, ktorá spočíva vo výzve na uzavretie zmluvy. Z toho
vyplýva, že povinnosť zaviazanej strany dať ofertu vzniká až ako dôsledok výzvy
oprávnenej strany.“77
Výzva na uzavretie zmluvy môže byť už samotným návrhom zmluvy, ktorá sa má
uzatvoriť; v tomto prípade musí mať náležitosti návrhu na uzavretie príslušnej zmluvy.
Výzva oprávnenej zmluvnej strany je jednostranným právnym úkonom, ktorý musí mať
náležitosti ustanovené v § 37 OZ. Predovšetkým musí byť určitá a musí byť z nej zrejmé,
že oprávnená zmluvná strana ňou žiada druhú zmluvnú stranu o uzatvorenie konkrétnej
zmluvy na základe ZoUBZ.78
3.2.1 Forma výzvy
Pre výzvu nie je primárne povinná predpísaná písomná forma, ale ak si ju strany
dohodli ako obligatórnu náležitosť, tak potom je. Ak je však výzva uskutočnená nie ako
písomná, oprávnená zmluvná strana by v prípadnom súdnom konaní ťažko preukazovala
jej existenciu.
Výzva musí byť zaviazanej zmluvnej strane riadne oznámená alebo doručená
v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 OZ; a teda prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od
okamihu, keď jej dôjde. V opačnom prípade je neúčinná včasnosť výzvy; potom sa
posudzuje podľa okamihu jej oznámenia zaviazanému účastníkovi.79
76
77
78
791.
79
JAKUBOVIČ, D. 2006. Neplatnosť a odporovateľnosť právnych úkonov, Verejná obchodná súťaž,
Zmluva o budúcej zmluve. In Obchodné právo. 2006, roč. 7, č. 12, s. 42.

37
Ak oprávnená strana nevyzve stranu zaviazanú, právo na uzatvorenie realizačnej
zmluvy zaniká. Lehota na predloženie výzvy môže byť osobitne dohodnutá v zmluve; ak
nie je, je ňou tá lehota, v ktorej je zaviazaná strana povinná uzatvoriť zmluvy.80
3.2.2 Obsah výzvy
Z obsahu výzvy podľa ObZ nevyplývajú žiadne obligatórne obsahové náležitosti,
ktoré by stanovovali určité podmienky pre jej platnosť. Na druhej strane, ustanovenie
§ 290 ods. 1 ObZ stanovuje povinnosť zaviazanej strany uzatvoriť zmluvu bezodkladne po
tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana zo zmluvy; preto bude predmetná výzva v sebe
obsahovať obsahové náležitosti riadnej oferty, ktorú má zaviazaná strana akceptovať
vzhľadom na tú skutočnosť, že k platnému uzatvoreniu zmluvy nemôže dôjsť iným
spôsobom, ako prijatím jej návrhu.81
Kedy má výzva obsahovať ofertu a kedy má ísť len o pokyn na predloženie oferty,
bude rozhodné pre obsah ZoUBZ, nakoľko sa musí uskutočniť v súlade s týmto obsahom.
Keďže túto otázku ZoUBZ v ObZ neupravuje, domnievam sa, že spoločne s výzvou musí
byť zaviazanej strane predložená aj oferta, lebo v opačnom prípade by nebolo možné
požadovať dosť určitým spôsobom od takto zaviazanej osoby, aby realizačnú zmluvu
uzatvorila.
,,Zmluva o budúcej zmluve môže obsahovať tak lehotu na predloženie výzvy, ako aj
na uzavretie zmluvy od predloženia výzvy.“82
Ak zaviazaná strana predloženú zmluvu
neuzatvorí, oprávnenej zmluvnej strane vznikajú viaceré práva (venujem sa tomu
v nasledujúcich podkapitolách).
80
791.
81
82
791.

38
3.3 Dôsledky nesplnenia povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu
Oprávnená strana sa môže v súdnom konaní domáhať splnenia kontraktačnej
povinnosti zaviazanej strany, konkrétne návrhom, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba
určená v zmluve alebo môže ,,žiadať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku
uzavrieť zmluvu.“83
Oprávnená strana má teda právo voľby, lebo ObZ jej priznáva dve
možnosti, ako môže postupovať, keď zaviazaná strana si neplní svoj záväzok.
Účastníci zmluvného vzťahu si ale v ZoUBZ môžu dohodnúť, ako chcú upraviť
svoje vzťahy; to im nemožno diktovať. Na druhej strane, to, k čomu sa zaviazali, musia
plniť. Z toho vychádzal aj NS SR ako súd dovolací, keď sa vo svojom rozsudku 1 Obdo
23/2010 zo dňa 16. 10. 2010 zaoberal uznaním vzniku práva na zmluvnú pokutu pre
porušenie povinnosti, ktoré si strany v ZoUBZ stanovili (pričom teda ide nie o kogentné
zákonné ustanovenie, ktoré musia strany v zmluve dodržať). NS SR sa v inom svojom
uznesení84
zaoberal žiadosťou žalobcu, ktorý požadoval zaplatenie určitej sumy ako práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na zánik ZoUBZ, na základe ktorej bolo
žalovanej poskytnuté plnenie bez toho, aby došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
predpokladanej v zmluve prípravnej.
3.3.1 Dodatočné určenie obsahu budúcej zmluvy
Tomuto môžu predchádzať tieto prípady: ak (1) zaviazaná strana po výzve
oprávnene strany nesplní záväzok uzatvoriť budúcu zmluvu, alebo ak (2) povinná strana
neodmietne rokovať o realizačnej zmluve, ale rokovania sú neúspešné, lebo strany sa
nedohodli o obsahu zmluvy. ,,Súd určí obsah zmluvy a právoplatné rozhodnutie súdu má
účinky zmluvy uzavretej zmluvnými stranami.“85
Taktiež to platí i v prípade určenia obsahu
budúcej zmluvy prostredníctvom osoby, ktorá je na to v zmluve určená.
Ustanovenie § 292 ods. 1 ObZ upravuje spôsob, akým sa určí obsah budúcej
zmluvy, ak nedôjde k jej dobrovoľnému uzatvoreniu. Rozhodujúcim kritériom je účel
zrejme sledovaný uzatvorením ZoUBZ, doplňujúcimi hľadiskami sú okolnosti, za ktorých
83
84
Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 04. 2009; sp. zn. 3 Obdo 6/2008; s 3.
85

39
sa dojednala ZoUBZ, ako i zásady poctivého obchodného styku.86
A teda čím vo väčšom
rozsahu je záväzok v ZoUBZ konkretizovaný, tým bude jednoduchšie určiť jeho obsah.
Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom či osobou určenou v zmluve sa
premlčuje87
uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú
stranu na uzavretie budúcej zmluvy; ak ZoUBZ neurčuje inú lehotu (v tomto prípade by
išlo o zmluvnú premlčaciu lehotu).
Lehota teda podľa zákona začína plynúť po urobení výzvy na uzatvorenie ZoUBZ
v zmysle ustanovenia § 291 ods. 1 ObZ; účinnosť výzvy sa posudzuje podľa § 45 ods. 1
OZ. A teda plynutie premlčacej lehoty závisí od včasného uplatnenia práva oprávnenej
strany vyzvať stranu povinnú.88
3.3.2 Nárok na náhradu škody
Ide o alternatívnu možnosť ochrany oprávnenej strany. Takúto možnosť má
oprávnená strana spravidla len vtedy, keď nebude požadovať uzatvorenie zmluvy
prostredníctvom súdu alebo v ZoUBZ zvolenej osoby (rozhodcu).
Zákon ale pripúšťa aj výnimku z uvedeného pravidla. Tá spočíva v tom, že
oprávnená strana si môže uplatňovať nielen náhradu škody, ale môže sa domáhať aj
určenia obsahu zmluvy súdom súčasne; podmienkou je, že zaviazaná strana neoprávnene
odmieta rokovať o uzavretí zmluvy.89
V tomto prípade je teda sankcia prísnejšia. Musí ísť
(na jednej strane) o odmietnutie rokovať o uzavretie zmluvy a (na druhej strane) toto
odmietnutie musí byť kvalifikované tým, že je neoprávnené.
Vzhľadom na to, že náhrada škody musí byť v príčinnej súvislosti s neuzavretím
zmluvy, prichádza do úvahy len tá škoda, ktorá ,,vznikne oprávnenej zmluvnej strane tým,
že zmluva nie je uzavretá včas, pretože zmluva môže byť uzavretá rozhodnutím súdu alebo
osobou, ktorá je určená v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.“90
Nárok na náhradu škody sa
86
87
Pozri § 292 ods. 2 ObZ.
88
89
90
791.

40
bude spravovať podľa ustanovenia § 373 a nasl. ObZ, lebo ZoUBZ nemá osobitnú právnu
úpravu náhrady škody pre tento prípad.91
Zmluvné strany si ale v ZoUBZ môžu dohodnúť, že oprávnená strana má právo na
náhradu škody i právo na uzatvorenie budúcej zmluvy. Nárok na náhradu škody sa taktiež
premlčuje92
uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú
stranu na uzavretie budúcej zmluvy; ak ZoUBZ neurčuje inú lehotu (v tomto prípade by
taktiež išlo o zmluvnú premlčaciu lehotu).
NS SR ako súd dovolací prejednal dovolanie žalobcu a po zistení, že je dovolanie
prípustné, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.93
Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na náhradu
škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi porušením povinností žalovaného. Žalobca si ako
škodu uplatňuje sumu, ktorú musel zaplatiť z dôvodu nevyčerpaných finančných zdrojov,
ktoré si zabezpečil na zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného podniku a ušlý zisk,
o ktorom tvrdí, že by ho dosiahol, keby si bol žalovaný splnil svoj záväzok. Ďalej súd
konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporné, že v danej veci žalobca uspel vo verejnej
obchodnej súťaži vyhlásenej žalovaným a žalovaný s ním uzavrel ZoUBZ. K uzatvoreniu
kúpnej zmluvy na privatizovaný podnik však nedošlo z dôvodov na strane žalovaného.
3.4 Zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu
Právo na uzatvorenie realizačnej zmluvy je možné uplatniť na súde alebo
u oprávnenej osoby len vtedy, ak nezaniklo.
Prvým prípadom, kedy zaniká záväzok uzavrieť budúcu zmluvu, je omeškanie
oprávnenej strany (§ 292 ods. 3 ObZ). Presne ide o neuplatnenie výzvy na splnenie
záväzku voči zaviazanej strane v dohodnutom čase a spôsobe v ZoUBZ. Ak túto povinnosť
prevzali na seba obe zmluvné strany, záväzok zaniká na oboch stranách súčasne; v inom
prípade, ak len jedna strana prevzala tento záväzok, zaniká len jej. Ide o prekluzívnu
lehotu.94
V druhom prípade, kedy dôjde k zániku záväzku, je zánik v dôsledku podstatnej
zmeny okolností, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku. Musí ísť
91
92
Pozri § 292 ods. 2 ObZ.
93
Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 05. 2008; sp. zn. 1 Obdo V 80/2007.
94

41
pritom o takú zmenu, že od strany, ktorá je zaviazaná, nemožno rozumne požadovať, aby
budúcu zmluvu uzavrela. Ide o uplatnenie klauzuly rebus sic stantibus; pričom za okamih
zániku záväzku sa považuje oznámenie zaviazanej strany, že taká skutočnosť (teda
podstatná zmena okolností) nastala, pričom oznámenie sa musí zaslať oprávnenej strane
bez zbytočného odkladu.95
Uvedená klauzula sa tradične spája so zmluvami predbežného charakteru, lebo sa
spravidla uzaviera s veľkým časovým predstihom pred jej realizáciou. Zákon predpokladá
veľkú intenzitu zmeny okolností. Nemusí však ísť o nemožnosť plnenia budúcej,
realizačnej zmluvy; pre možnosť uplatnenia výhrady klauzuly rebus sic stantibus96
nie je
rozhodujúce či k tejto zmene došlo pred výzvou na uzatvorenie konečnej zmluvy osobou
oprávnenou zo ZoUBZ alebo po nej.97
Odvolací súd (rozsudok č. Cob/86/2007) sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa
v tom, že na strane žalovaného síce došlo k zmene okolností, za ktorých bola ZoUBZ
uzatvorená, ale zároveň podotkol, že súd prvého stupňa opomenul, že zmenu okolností na
strane žalovaného musí žalovaný ako osoba povinná bez zbytočného odkladu oznámiť
strane oprávnenej, a to podľa ust. § 292 ods. 5 ObZ. K oznámeniu zo strany žalovaného
nedošlo a z tohto dôvodu k zániku záväzku žalovaného uzavrieť zmluvu nedošlo. Žalovaný
podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, NS SR ho však zamietol98
. Najvyšší súd
SR konštatoval, že v konaní nie je sporné, že účastníci uzatvorili medzi sebou zmluvu
a žalobca ako osoba zo ZoUBZ oprávnená vyzval v súlade s touto zmluvou žalovaného na
uzavretie darovacej zmluvy. Žalovaný si povinnosť uzavrieť zmluvu bez zbytočného
odkladu nesplnil. Vo svojom odôvodnení sa oprel o rozhodnutia nižších súdov a zároveň
poukázal na to, že obchodník v rámci podnikania celkom nesie podnikateľské riziko
a nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných
podmienok a že nemá možnosť takúto zmluvu anulovať. Ďalej dodal, že sa predpokladá, že
bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti,
ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku;
na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého
obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, a taktiež nesmie zneužívať práva,
ktoré mu podľa zákona vznikli.
95
96
Rozumej: doložka nezmenených okolností.
97
794.
98
Z judikatúry: Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. 06. 2009; sp. zn. 3 Obdo/11/2008.

42
4 Komparácia Zmluvy o budúcej zmluve v Občianskom a Obchodnom
zákonníku
,,Obligationum substantia non in eo consistit ut aliguod corpus nostrum aut
servitutem nostram faciat, sed ut alium nobis obstringat ad dandum aliquid vel
faciendum vel praestandum.“99
Právna úprava ZoBZ v OZ je v porovnaní zo ZoUBZ v ObZ podstatne
,,skromnejšia“. Podrobnejšia úprava v Obchodnom zákonníku zohľadňuje potreby
obchodnoprávnych vzťahov. Obe právne úpravy sú samostatné; neuplatňuje sa v tomto
prípade lex generalis k lex specialis. Pre prax je rozhodujúca otázka rozlíšenia prípadov,
kedy sa použije práva úprava tohto inštitútu obsiahnutá v OZ a ObZ, a to nielen preto, že
v určitých otázkach je právna úprava odlišná, ale hlavne preto, že v oboch prípadoch
právnych úprav vznikajú do značnej miery rozdielne dôsledky pri porušení povinnosti
kontrahovať.
4.1 Spoločné znaky jednotlivých právnych úprav
ZoBZ aj ZoUBZ umožňuje, aby si strany dojednali kontraktačnú povinnosť vo
forme uzavretia budúcej zmluvy; je to osobitý druh zmlúv, lebo ich predmetom nie je
priamo poskytnutie hospodárskeho plnenia, ale uskutočnenie právnych úkonov, ktoré majú
viesť k uzatvoreniu budúcej - definitívnej zmluvy.
Možno sa prostredníctvom nich zaviazať na uzavretie tak pomenovanej, ako
i nepomenovanej zmluvy.
Zmluva o budúcej zmluve podľa Obchodného aj Občianskeho zákonníka rovnako
obsahuje určité podstatné náležitosti:
· záväzok uzavrieť budúcu zmluvu = povinnosťou zmluvných strán je urobiť
právne úkony vedúce k uzavretiu definitívnej zmluvy;
99
,,Podstata záväzkov nie je v tom, aby sa nejaký predmet alebo služobnosť stali našimi, ale aby druhého
donucovala nám niečo dať alebo urobiť alebo ručiť.“ Iulius Paulus

43
· určenie doby uzatvorenia budúcej zmluvy = zmluvné strany si môžu v zmluve
dojednať, od ktorého momentu začína táto doba plynúť. Ak sa nedohodnú, platí
zákonné ustanovenie, podľa ktorého začína plynúť odo dňa uzatvorenia zmluvy;
· písomná forma = a to bez ohľadu na to či budúca, teda finálna zmluva, bude
písomná alebo nie.
Obe právne úpravy tiež obsahujú zánik záväzku uzatvoriť budúcu zmluvu
v dôsledku:
· uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus = podmienkou je, že zaviazaná strana
zmenu okolností oznámila oprávnenej strane bez zbytočného odkladu (táto doba
bude iná v závislosti od toho ktorého konkrétneho prípadu);
· toho, že oprávnená strana nevyzve včas v dojednanej dobe v zmluve stranu
zaviazanú zo záväzku na splnenie záväzku uzatvoriť budúcu zmluvu.
4.2 Odlišné znaky jednotlivých právnych úprav
4.2.1 Právna kvalifikácia Zmluvy o budúcej zmluve
Občiansky zákonník síce obsahuje Zmluvu o budúcej zmluve v § 50a, ale tento
paragraf nenesie žiadny názov, a teda ZoBZ nemá výslovnú právnu kvalifikáciu
ustanovenú zákonom v rámci OZ. To, že ide o predmetnú zmluvu, vyplýva len z jej
obsahu.
Právna kvalifikácia ZoUBZ je v Obchodnom zákonníku samostatne upravená
v jeho tretej časti prvej hlavy – diel IV. – konkrétne v § 289 až 292 s názvom Zmluva
o uzavretí budúcej zmluvy.
4.2.2 Rozsah právnej úpravy Zmluvy o budúcej zmluve
ZoBZ je situovaná v štvrtej hlave OZ s názvom Právne úkony. Právna úprava tohto
inštitútu je stručná, obmedzuje sa len na základné vymedzenie tohto pojmu v rámci
jedného paragrafu s tromi odsekmi (pozri druhú kapitolu tejto práce, konkrétne § 50a OZ).

44
Zákon uvádza obligatórne náležitosti zmluvy: písomná forma, záväzok oboch strán
uzatvoriť budúcu zmluvu do určitej doby, dohoda o jej podstatných náležitostiach; ďalej
nárok oprávneného domáhať sa na súde, aby bolo vyhlásenie vôle nahradené súdny
rozhodnutím, a to do jedného roka od uzatvorenia zmluvy; právo na náhradu škody; zánik
záväzku na základe klauzuly rebus sic stantibus.
Rozsah právnej úpravy ZoUBZ podľa Obchodného zákonníka je rozsiahlejší oproti
OZ; zakotvuje vo väčšom rozsahu zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu; a to: záväzok
jednej alebo oboch strán uzatvoriť písomne do určitej doby zmluvu s predmetom plnenia
určeným aspoň všeobecným spôsobom; ak zaviazaná strana dohodnutý záväzok neplní,
môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená
v zmluve; ďalej nárok na náhradu škody. Potom zákon ustanovuje, akým spôsobom sa určí
obsah zmluvy a na čo sa má prihliadať; v akom časovom horizonte sa premlčujú nároky;
v akých viacerých prípadoch dochádza k zániku záväzku uzatvoriť budúcu zmluvu.
4.2.3 Predmet záväzku v Zmluve o budúcej zmluve
Určenie predmetu plnenia, na ktorý sa má budúca zmluva vzťahovať, podľa ObZ
musí byť určený aspoň všeobecným spôsobom; podľa OZ sa účastníci musia dohodnúť
o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy. Obchodný zákonník na rozdiel od
Občianskeho nevyžaduje až takú konkretizáciu budúceho zmluvného vzťahu. A teda
celkom postačí, ak nepeňažný záväzok je určený aspoň takým spôsobom, aby obsah
zmluvy mohol byť v budúcnosti konkretizovaný.
4.2.4 Kontraktačný záväzok zmluvných strán v Zmluve o budúcej zmluve
OZ výslovne ustanovuje, že ,,...účastníci sa môžu písomne zaviazať...“100
, a teda ide
o dvojstrannú kontraktačnú povinnosť. Z tohto usudzujem, že ak by sa zaviazala len jedna
strana, ZoBZ by bola zo zákona neplatná, keďže ide o obligatórnu náležitosť ZoBZ podľa
OZ.
100
§50a ods. 1 OZ, prvá časť vety.

45
§ 289 ods. 1 ObZ s názvom Základné ustanovenia vyjadruje, že ,,Zmluvou
o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany...“.
Obchodnoprávna úprava teda upravuje jednostrannú aj obojstrannú kontraktačnú
povinnosť zmluvných strán. A teda záväzok uzavrieť budúcu zmluvu a tomuto záväzku
zodpovedajúce právo na uzavretie budúcej zmluvy môže podľa obsahu zmluvy zaťažovať,
resp. oprávňovať obe zmluvné strany alebo zaťažovať len jednu zmluvnú stranu.
4.2.5 Právne nároky oprávnenej strany v Zmluve o budúcej zmluve
Účastník zmluvného vzťahu sa môže, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzatvoreniu
ZoBZ podľa OZ, domáhať do jedného roka, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym
rozhodnutím. Zároveň sa môže domáhať náhrady škody; a teda náhrady škody sa zo
zákona môže domáhať aj v tom prípade, ak mu prepadne prekluzívna lehota a svoj nárok
neuplatní v súdnom konaní.
V rámci obchodnoprávnej úpravy je to upravené odlišne: oprávnená strana má
právo obrátiť sa na súd a žiadať, aby určil obsah zmluvy alebo môže požadovať náhradu
škody, ktorá jej bola spôsobená porušením záväzku povinnej strany uzatvoriť zmluvu.
Podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody je to, že odmietnutie povinnej strany
je neoprávnené. To znamená, že nie je žiadny dôvod, na základe ktorého možno zo zákona
rokovanie o uzavretí zmluvy odmietnuť. Oprávnená strana nemôže žiadať vždy oboje
naraz; okrem prípadu, ak zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí
zmluvy – vtedy môže žiadať aj nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy
súdom.
Nahradenie vyhlásenia vôle podľa OZ môže na základe žaloby oprávnenej osoby
urobiť svojim rozhodnutím len súd, kým podľa ObZ môže obsah budúcej zmluvy určiť
buď súd alebo osoba určená v zmluve.
4.2.6 Výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy
Vzhľadom na to, že predmetom záväzku vyplývajúceho zo ZoBZ a ZoUBZ je
urobiť právne úkony potrebné na uzavretie budúcej zmluvy, táto povinnosť zaviazanej
strane nevznikne bez výzvy oprávnenej strany začať rokovania o obsahu definitívnej

46
zmluvy. Je potrebné uvedomiť si, že výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy musí
zaviazanej strane dôjsť v lehote určenej za uzavretie budúcej zmluvy.
OZ upravuje len jednostrannú kontraktačnú povinnosť, a teda oprávnená strana
musí vyzvať v určenej dobe zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy určenej v ZoBZ. Ak by
tak oprávnená strana neurobila, záväzok povinnej strany uzavrieť zmluvu zaniká.
Obchodný zákonník umožňuje dohodnúť záväzok jednostranne aj obojstranne. Ak
sa zaviazali obe zmluvné strany, že do určitej doby uzatvoria zmluvu, ide o obojstranne
zaväzujúcu, resp. oprávňujúcu zmluvu a výzvu na uzatvorenie budúcej zmluvy môže podať
ktorákoľvek zo zmluvných strán. (Toto platí len v tom prípade, ak zo zmluvy nevyplýva
priamo právo či povinnosť jednej zo zmluvných strán predložiť návrh zmluvy.) Pokiaľ ani
jedna zmluvná strana v určenej dobe nezašle výzvu, záväzok zaniká obom stranám.
4.2.7 Premlčanie a preklúzia
Ak sa podľa OZ oprávnená strana v lehote jedného roka nebude domáhať na súde,
aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím, lebo do dohodnutej doby
nedôjde k uzavretiu zmluvy, tento právny nárok zo zákona zaniká; ide o prekluzívnu
lehotu. OZ v rámci práva na náhradu škody určuje všeobecnú premlčaciu lehotu podľa
§ 106 OZ.
ObZ určuje jednoročnú premlčaciu dobu pre právo domáhať sa určenia obsahu
zmluvy súdom alebo poverenou osobou; rovnako to platí aj na nárok na náhradu škody
spôsobenej porušením zmluvného záväzku. Zákon na druhej strane pripúšťa, že táto lehota
môže byť aj dlhšia, avšak nesmie presiahnuť premlčaciu dobu ustanovenú v ustanovení
§ 391 a nasl. ObZ.

Diplomová práca - Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve

Diplomová práca - Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve

Recommended

Recommended

More Related Content

What's hot

What's hot (20)

More from Právny Dom

More from Právny Dom (20)

Diplomová práca - Zmluva o budúcej zmluve v súkromnom práve