Ing. Pavol Bystriansky, CSc.   pedagóg Katedra elektrotechniky  a automatizácie Mechanizačná fakulta   Slovenská poľnohosp...
Obnoviteľné zdroje energie <ul><li>Veterná energia </li></ul><ul><li>Solárna energia </li></ul><ul><li>Geotermálna energia...
VYUŽÍVANIE VETERNEJ ENERGIE
Vietor <ul><li>Vznik vetra:  nerovnomerným ohrevom zemského povrchu slnečnými lúčmi </li></ul><ul><li>Charakteristické vla...
Energia vetra
Účinnosť využitia energie vetra
Využitie energie vetra <ul><li>Pomocou veterných motorov: </li></ul><ul><li>Odporový princíp (lopatka, plachta) </li></ul>...
Princíp veternej turbíny
Druhy veterných turbín <ul><li>S horizontálnou osou (listová vrtuľa, farmárske koleso, holandské koleso) </li></ul><ul><li...
Účely využitia veternej energie <ul><li>Doprava (pohon lodí) </li></ul><ul><li>Pohon mlynov  </li></ul><ul><li>Pohon vodný...
Schéma veternej elektrárne
Energia vetra – ešte raz
Výkon veternej elektrárne
Meranie rýchlosti a smeru vetra <ul><li>ANEMOMETER – prístroj na meranie vetra </li></ul><ul><li>Vrtuľový </li></ul><ul><l...
Veterné elektrárne na súši
Veterné elektrárne na mori
Veterná elektráreň s výkonom 5 MW
 
Prevádzka veterných elektrární
Inštalo-vané výkony veterných elektrární v Európe
VYUŽÍVANIE SOLÁRNEJ ENERGIE
SLNKO - zdroj solárnej energie
SLNKO – hviezda dňa <ul><li>Slnko je hviezda.  </li></ul><ul><li>Je jednou z miliárd hviezd vo Vesmíre. </li></ul><ul><li>...
SLNKO  –  parametre <ul><li>Má tvar gule s priemerom 1,39 . 10 9 km , teda jeho priemer je asi 109-krát väčší než priemer ...
Porovnanie veľkostí Slnka a planét
SLNKO – prírodný termonukleárny reaktor <ul><li>Vnútorným zdrojom energie Slnka je termonukleárna reakcia (iné názvy sú  j...
Vzdialenosť Zeme od Slnka
Dopad slnečných lúčov na Zem
Algoritmus výpočtu polohy Slnka
NITRA – zemepisná poloha <ul><li>Geografická poloha mesta : </li></ul><ul><li>48° 19´  severnej zemepisnej šírky </li></ul...
Azimut Slnka
Výška Slnka (elevačný uhol)
Máj 2007-súradnice a časy východov a západov
Čo je solárna energia? <ul><li>Termonukleárna reakcia je silno exotermická, uvoľňuje sa veľké množstvo energie  v podobe f...
Spektrum slnečného žiarenia
 
Skleníkové plyny
Koľko je solárnej energie? <ul><li>Solárne žiarenie dopadajúce na hranicu atmosféry Zeme je prakticky v takej podobe, v ak...
Solárna energia - meranie jej parametrov   <ul><li>Intenzita žiarenia   </li></ul><ul><li>(iným názvom hustota toku energi...
Zložky slnečného žiarenia <ul><li>Solárne žiarenie dopadajúce na zemský povrch rozdeľujeme  </li></ul><ul><li>z aspektu je...
Globálne žiarenie <ul><li>Globálne žiarenie je hemisférické  slnečné  žiarenie prijímané  vodorovnou plochou  s rozlohou  ...
Priame žiarenie <ul><li>Priame žiarenie je solárne žiarenie dopadajúce na plochu priamo zo smeru slnečného kotúča. Je ener...
Difúzne žiarenie <ul><li>Difúzne žiarenie (iným názvom rozptýlené žiarenie) je  slnečné  žiarenie dopadajúce na plochu po ...
Reflexné žiarenie <ul><li>Reflexné žiarenie (iným názvom odrazené žiarenie)   je  slnečné  žiarenie dopadajúce na plochu p...
Campbell-Stokesov heliograf
Hviezdicový pyranometer
Termistorový pyranometer
Polovodičový pyranometer
Merač fotosynteticky aktívnej radiácie (FAR)
Spektrum FAR
Meranie FAR
Kalibrácia pyranometrov G,U,K číslo vzorky
Denný záznam nameraných hodnôt. Suma energie je 3822 Wh.m -2
SHMÚ - namerané údaje - ukážka
Meranie zložiek žiarenia metódouRSP
Význam pre pôdohospodárstvo <ul><li>Pre pôdohospodárstvo má najväčší význam oblasť  viditeľného  žiarenia (svetla) a  infr...
Spôsoby využitia slnečnej energie
VYUŽÍVANIE SLNEČNEJ ENERGIE   <ul><li>Pasívne využitie vhodnou architektúrou kde  tvar  a výstavba budov je  navrhnutá  ta...
PASÍVNE VYUŽÍVANIE SLNEČNÉHO ŽIARENIA   <ul><li>Pasívna slnečná  architektúra  (dizajn) je v súčasnosti využívaná v budová...
AKUMULÁCIA TEPLA V BUDOVE   <ul><li>Slnečné žiarenie dopadajúce na povrchy stien, okien a iných štruktúr je budovou  absor...
PLOCHÉ KOLEKTORY   <ul><li>Ploché kolektory sú najčastejšie používanými kolektormi na prípravu teplej vody. Typický kolekt...
Kolektor Thermosolar s pyranometrom
Solárny systém s prirodzenou cirkuláciou
Okruh so solárnym kolektorom s núteným obehom vody
KONCENTRUJÚCE KOLEKTORY ŽĽABOVÉ   <ul><li>Tieto systémy využívajú parabolické zrkadlá v tvare koryta, ktoré koncentruje sl...
Solárna termálna elektráreň so žľabovými kolektormi v Kalifornii
KONCENTRUJÚCE KOLEKTORY TANIEROVÉ <ul><li>Tieto systémy využívajú sústavu parabolických zrkadiel v tvare tanierov (podobný...
SOLÁRNE REFLEXNÉ VARIČE   <ul><li>Najjednoduchším typom reflexného solárneho variča je konštrukcia pozostávajúca z držiaka...
KONCENTRUJÚCE SOLÁRNE VEŽE   <ul><li>Solárne veže využívajú kruhové pole osadené veľkými zrkadlami natáčanými smerom k Sln...
POUŽITIE TERMÁLNYCH SLNEČNÝCH KOLEKTOROV   <ul><li>príprava teplej vody v domácnostiach, priemysle a poľnohospodárstve  </...
FOTOVOLTAICKÉ KOLEKTORY <ul><li>Využitie fotovoltaického javu ( iným názvom tzv. vnútorný fotoefekt) </li></ul><ul><li>Pri...
Vývoj slnečných fotovoltaických článkov <ul><li>1839 francúzsky fyzik Edmund Becquerel objavil fotovoltaický jav.  </li></...
Fotovoltaický článok
Účinnosť premeny energie žiarenia
Spektrálna citlivosť FV článku
VA charakteristika FV článku
Materiály pre FV články <ul><li>Kremík monokryštalický </li></ul><ul><li>Kremík polykryštalický </li></ul><ul><li>Kremík a...
Dimenzovanie FV generátora   <ul><li>Energetický výnos generátora  </li></ul><ul><li>Je to vlastne denná  elektrická  ener...
FV elektráreň – 40 kW – MU Brno
Pohyblivý FV panel - tracker
SPU Nitra - tracker
SPU Nitra – tracker - pohony
FV závlahový systém
Výroba a využitie vodíka pomocou FV
VYUŽÍVANIE   GEOTERMÁLNEJ ENERGIE
GEOTERMÁLNA ENERGIA  <ul><li>Považuje sa za obnoviteľný zdroj energie.   </li></ul><ul><li>Nie je však v pravom slova zmys...
GEOTERMÁLNA ENERGIA – možnosti využitia:  <ul><li>Liečenie a rekreácia </li></ul><ul><li>Vykurovanie budov </li></ul><ul><...
GEOTERMÁLNA ENERGIA – ďalšie možnosti využitia:
GEOTERMÁLNA ENERGIA – možnosti využitia v SR :  Geotermálna energia má obrovský potenciál podobne ako vodná energia a pohy...
GEOTERMÁLNA ELEKTRÁREŇ
GEOTERMÁLNA ENERGIA – využitie v poľnohospodárstve a potravinárstve :  <ul><li>Skleníkové hospodárstvo </li></ul><ul><li>P...
Ďakujem za pozornosť !
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia

3,885
-1

Published on

Published in: Education
0 Comments
1 Like
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

No Downloads
Views
Total Views
3,885
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
1
Actions
Shares
0
Downloads
23
Comments
0
Likes
1
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Veterná, SoláRna, GeotermáLna Energia

  1. 1. Ing. Pavol Bystriansky, CSc. pedagóg Katedra elektrotechniky a automatizácie Mechanizačná fakulta Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre mail : Pavol.Bystriansky # uniag.sk  037 /641 4763
  2. 2. Obnoviteľné zdroje energie <ul><li>Veterná energia </li></ul><ul><li>Solárna energia </li></ul><ul><li>Geotermálna energia </li></ul><ul><li>Vodná energia </li></ul><ul><li>Biomasa </li></ul><ul><li>Energia morských vĺn, morského prílivu a príboja, využitie teplotnej diferencie vody v oceánoch </li></ul>
  3. 3. VYUŽÍVANIE VETERNEJ ENERGIE
  4. 4. Vietor <ul><li>Vznik vetra: nerovnomerným ohrevom zemského povrchu slnečnými lúčmi </li></ul><ul><li>Charakteristické vlastnosti vetra: rýchlosť a smer prúdenia vzdušných más (horizontálna zložka, vertikálna zložka) </li></ul>
  5. 5. Energia vetra
  6. 6. Účinnosť využitia energie vetra
  7. 7. Využitie energie vetra <ul><li>Pomocou veterných motorov: </li></ul><ul><li>Odporový princíp (lopatka, plachta) </li></ul><ul><li>veterné koleso </li></ul><ul><li>Vztlakový princíp (krídlo, vrtuľa) </li></ul><ul><li>veterná turbína </li></ul>
  8. 8. Princíp veternej turbíny
  9. 9. Druhy veterných turbín <ul><li>S horizontálnou osou (listová vrtuľa, farmárske koleso, holandské koleso) </li></ul><ul><li>S vertikálnou osou (Darrieus, Savonius) </li></ul>
  10. 10. Účely využitia veternej energie <ul><li>Doprava (pohon lodí) </li></ul><ul><li>Pohon mlynov </li></ul><ul><li>Pohon vodných čerpadiel </li></ul><ul><li>Výroba elektrickej energie </li></ul>
  11. 11. Schéma veternej elektrárne
  12. 12. Energia vetra – ešte raz
  13. 13. Výkon veternej elektrárne
  14. 14. Meranie rýchlosti a smeru vetra <ul><li>ANEMOMETER – prístroj na meranie vetra </li></ul><ul><li>Vrtuľový </li></ul><ul><li>Miskový </li></ul><ul><li>Termistorový </li></ul><ul><li>Ultrazvukový </li></ul>
  15. 15. Veterné elektrárne na súši
  16. 16. Veterné elektrárne na mori
  17. 17. Veterná elektráreň s výkonom 5 MW
  18. 19. Prevádzka veterných elektrární
  19. 20. Inštalo-vané výkony veterných elektrární v Európe
  20. 21. VYUŽÍVANIE SOLÁRNEJ ENERGIE
  21. 22. SLNKO - zdroj solárnej energie
  22. 23. SLNKO – hviezda dňa <ul><li>Slnko je hviezda. </li></ul><ul><li>Je jednou z miliárd hviezd vo Vesmíre. </li></ul><ul><li>Nie je ničím výnimočná. </li></ul><ul><li>Pre človeka je jedinečná. </li></ul><ul><li>Jeho lúče prinášajú životodarnú energiu na planétu Zem. </li></ul>
  23. 24. SLNKO – parametre <ul><li>Má tvar gule s priemerom 1,39 . 10 9 km , teda jeho priemer je asi 109-krát väčší než priemer Zeme. </li></ul><ul><li>Slnko je zložené zo zmesi vodíka (70 %) a hélia (28 %) s nepatrnou prímesou ostatných prvkov periodickej sústavy (2 %) . Všetky prvky sú tu v skupenstve plazmy. </li></ul>
  24. 25. Porovnanie veľkostí Slnka a planét
  25. 26. SLNKO – prírodný termonukleárny reaktor <ul><li>Vnútorným zdrojom energie Slnka je termonukleárna reakcia (iné názvy sú jadrová syntéza alebo jadrová fúzia ), ktorá prebieha v centrálnych oblastiach Slnka. Fúzia prebieha pri teplote asi 13 . 10 6 K a tlaku asi </li></ul><ul><li>2 . 10 10 MPa . Pri týchto podmienkach sú všetky atómy ionizované. Jadrá atómov vodíka strácajú svoj elektrónový obal. Do reakcie vstupujú 4 protóny vodíka , spájajú sa a vytvárajú jadro hélia . Hmotnosť vzniknutého jadra hélia je menšia než hmotnosť </li></ul><ul><li>4 protónov vodíka, rozdiel hmoty sa pri reakcii premení na energiu , ktorú emituje do priestoru . </li></ul>
  26. 27. Vzdialenosť Zeme od Slnka
  27. 28. Dopad slnečných lúčov na Zem
  28. 29. Algoritmus výpočtu polohy Slnka
  29. 30. NITRA – zemepisná poloha <ul><li>Geografická poloha mesta : </li></ul><ul><li>48° 19´ severnej zemepisnej šírky </li></ul><ul><li>18° 05´ východnej zemepisnej dĺžky </li></ul><ul><li>Nadmorská výška: </li></ul><ul><li>138 m n.m. </li></ul><ul><li>Časové pásmo: </li></ul><ul><li>GMT + 1 </li></ul>
  30. 31. Azimut Slnka
  31. 32. Výška Slnka (elevačný uhol)
  32. 33. Máj 2007-súradnice a časy východov a západov
  33. 34. Čo je solárna energia? <ul><li>Termonukleárna reakcia je silno exotermická, uvoľňuje sa veľké množstvo energie v podobe fotónov , ktorá je vyžarovaná do kozmického priestoru. </li></ul><ul><li>Merný tok energie (intenzita žiarenia) je asi 6 . 10 7 W.m -2 . </li></ul><ul><li>Solárne žiarenie zahŕňa široké spektrum vlnových dĺžok od 10 -10 m (rentgenové a ultrafialové žiarenie) až do niekoľkých metrov (rádiové vlny) . </li></ul>
  34. 35. Spektrum slnečného žiarenia
  35. 37. Skleníkové plyny
  36. 38. Koľko je solárnej energie? <ul><li>Solárne žiarenie dopadajúce na hranicu atmosféry Zeme je prakticky v takej podobe, v akej opustilo Slnko, avšak má značne zmenšenú intenzitu, pretože výkon sa s rastúcou vzdialenosťou rozptýli na väčšiu plochu. </li></ul><ul><li>Intenzita solárneho žiarenia na vstupe do atmosféry Zeme (vo výške zhruba 1000 km nad zemským povrchom) dosahuje hodnotu 1376 W.m -2 . Táto hodnota sa nazýva solárna konštanta. </li></ul><ul><li>Solárna konštanta - je to intenzita solárneho žiarenia na hranici zemskej atmosféry. Jej spresnená hodnota je podľa WMO (World Meteorological Organization) </li></ul><ul><li>I 0 = 1376 W.m -2 . </li></ul>
  37. 39. Solárna energia - meranie jej parametrov <ul><li>Intenzita žiarenia </li></ul><ul><li>(iným názvom hustota toku energie alebo merný tok energie) </li></ul><ul><li>sa označuje zvyčajne symbolom I </li></ul><ul><li>a jej namerané hodnoty sú vyjadrené </li></ul><ul><li>v jednotkách W.m -2 </li></ul>
  38. 40. Zložky slnečného žiarenia <ul><li>Solárne žiarenie dopadajúce na zemský povrch rozdeľujeme </li></ul><ul><li>z aspektu jeho merania na : </li></ul><ul><li>• globálne </li></ul><ul><li>• priame </li></ul><ul><li>• difúzne </li></ul><ul><li>• odrazené </li></ul>
  39. 41. Globálne žiarenie <ul><li>Globálne žiarenie je hemisférické slnečné žiarenie prijímané vodorovnou plochou s rozlohou </li></ul><ul><li>1 m 2 . Globálne žiarenie je súčtom priameho žiarenia, difúzneho žiarenia a reflexného žiarenia. </li></ul>
  40. 42. Priame žiarenie <ul><li>Priame žiarenie je solárne žiarenie dopadajúce na plochu priamo zo smeru slnečného kotúča. Je energeticky najvýdatnejšie a je závislé od sklonu slnečných lúčov voči zemskému povrchu pri prechode atmosférou. </li></ul>
  41. 43. Difúzne žiarenie <ul><li>Difúzne žiarenie (iným názvom rozptýlené žiarenie) je slnečné žiarenie dopadajúce na plochu po zmene smeru žiarenia vplyvom rozptylu v atmosfére. </li></ul>
  42. 44. Reflexné žiarenie <ul><li>Reflexné žiarenie (iným názvom odrazené žiarenie) je slnečné žiarenie dopadajúce na plochu po odraze priameho žiarenia od okolitých plôch. </li></ul>
  43. 45. Campbell-Stokesov heliograf
  44. 46. Hviezdicový pyranometer
  45. 47. Termistorový pyranometer
  46. 48. Polovodičový pyranometer
  47. 49. Merač fotosynteticky aktívnej radiácie (FAR)
  48. 50. Spektrum FAR
  49. 51. Meranie FAR
  50. 52. Kalibrácia pyranometrov G,U,K číslo vzorky
  51. 53. Denný záznam nameraných hodnôt. Suma energie je 3822 Wh.m -2
  52. 54. SHMÚ - namerané údaje - ukážka
  53. 55. Meranie zložiek žiarenia metódouRSP
  54. 56. Význam pre pôdohospodárstvo <ul><li>Pre pôdohospodárstvo má najväčší význam oblasť viditeľného žiarenia (svetla) a infračerveného žiarenia. Svoje miesto a účinok majú všetky spektrálne zložky (napr. aj ultrafialové žiarenie). Dôležitý je kvantitatívny parameter týchto zložiek. Atmosféra zohráva úlohu filtra a ak dôjde k narušeniu jeho funkcie, objavujú sa škodlivé účinky solárnej energie na Zemi (napr. globálne oteplenie a zmena klímy, kožné ochorenia atď.). </li></ul>
  55. 57. Spôsoby využitia slnečnej energie
  56. 58. VYUŽÍVANIE SLNEČNEJ ENERGIE <ul><li>Pasívne využitie vhodnou architektúrou kde  tvar  a výstavba budov je  navrhnutá  tak, aby dopadajúce žiarenie a následne jeho skladovanie a distribúcia po budove viedli k maximálnemu efektu </li></ul><ul><li>Využitie fototermálnych slnečných kolektorov na prípravu teplej úžitkovej vody resp. vykurovanie  priestorov alebo aj na výrobu elektrickej energie </li></ul><ul><li>Výroba elektrickej energie slnečnými (fotovoltaickými) článkami alebo inými systémami konvertujúcimi slnečné žiarenie </li></ul>
  57. 59. PASÍVNE VYUŽÍVANIE SLNEČNÉHO ŽIARENIA <ul><li>Pasívna slnečná architektúra (dizajn) je v súčasnosti využívaná v budovách pomocou existujúcich technológií a materiálov s cieľom zohrievať (resp. chladiť) a osvetľovať priestory budov. Takáto architektúra v sebe zahrňuje integrovanie tradičných stavebných elementov ako je kvalitná izolácia alebo energeticky účinné okná a umiestnenie budovy resp. rozmiestenie vnútorných priestorov budov tak, aby bol dosiahnutý maximálny energetický účinok. </li></ul>
  58. 60. AKUMULÁCIA TEPLA V BUDOVE <ul><li>Slnečné žiarenie dopadajúce na povrchy stien, okien a iných štruktúr je budovou  absorbované a skladované v závislosti na tepelnej kapacite materiálov. Takto uskladnená energia je potom vyžarovaná do vnútorných priestorov budovy. </li></ul>
  59. 61. PLOCHÉ KOLEKTORY <ul><li>Ploché kolektory sú najčastejšie používanými kolektormi na prípravu teplej vody. Typický kolektor predstavuje izolovaný box so skleneným alebo iným pokrytím z priesvitného materiálu a čierny plochý absorbátor. Bočné strany kolektora sú izolované podobne ako spodná strana, čím sa znižujú straty energie. </li></ul>
  60. 62. Kolektor Thermosolar s pyranometrom
  61. 63. Solárny systém s prirodzenou cirkuláciou
  62. 64. Okruh so solárnym kolektorom s núteným obehom vody
  63. 65. KONCENTRUJÚCE KOLEKTORY ŽĽABOVÉ <ul><li>Tieto systémy využívajú parabolické zrkadlá v tvare koryta, ktoré koncentruje slnečné žiarenie do potrubia umiestneného do ohniska zariadenia. V potrubí prúdi kvapalina, ktorá sa ohrieva na takmer 400 stupňov Celzia a je prečerpávaná cez sústavu tepelných výmenníkov tak, že na konci vzniká para s veľmi vysokou teplotou, ktorá poháňa turbínu generátora vyrábajúcu elektrinu. </li></ul>
  64. 66. Solárna termálna elektráreň so žľabovými kolektormi v Kalifornii
  65. 67. KONCENTRUJÚCE KOLEKTORY TANIEROVÉ <ul><li>Tieto systémy využívajú sústavu parabolických zrkadiel v tvare tanierov (podobných satelitným anténam), ktoré koncentrujú slnečné žiarenie do absorbátora umiestneného v ohnisku taniera. Kvapalina v absorbátore sa zohrieva až na 1000 stupňov Celzia a je využívaná priamo na výrobu elektriny v malej turbíne (napr. </li></ul><ul><li>v Stirlingovom motore) pripojenej </li></ul><ul><li>k absorbátoru. Výhodou týchto zariadení je aj ich stavebnicový charakter, ktorý umožňuje ich použitie na odľahlých miestach. </li></ul>
  66. 68. SOLÁRNE REFLEXNÉ VARIČE <ul><li>Najjednoduchším typom reflexného solárneho variča je konštrukcia pozostávajúca z držiaka varnej nádoby umiestnená do ohniska, do ktorého sú nasmerované slnečné lúče odrážané parabolickým zrkadlom (zrkadlami). Zrkadliacu plochu môže tvoriť kovová (hliníková) parabola alebo tiež viacero malých plochých zrkadiel pripevnených na parabolickom povrchu. </li></ul>
  67. 69. KONCENTRUJÚCE SOLÁRNE VEŽE <ul><li>Solárne veže využívajú kruhové pole osadené veľkými zrkadlami natáčanými smerom k Slnku a koncentrujúcimi lúče do ohniska centrálnej veže. Absorbované teplo sa odovzdáva kvapaline, z ktorej sa v parogenerátore vyrába para poháňajúca turbínu vyrábajúcu elektrinu. Teploty, ktoré sú dosahované v absorbátore sa pohybujú od 538 stupňov Celzia do 1482 stupňov Celzia. Sú možné využitia aj v priemysle a poľnohospodárstve. </li></ul>
  68. 70. POUŽITIE TERMÁLNYCH SLNEČNÝCH KOLEKTOROV <ul><li>príprava teplej vody v domácnostiach, priemysle a poľnohospodárstve </li></ul><ul><li>ohrev vody pre bazény </li></ul><ul><li>vykurovanie budov </li></ul><ul><li>sušenie rastlín </li></ul><ul><li>vykurovanie a chladenie priestorov </li></ul><ul><li>destilácia vody a slnečné varenie </li></ul>
  69. 71. FOTOVOLTAICKÉ KOLEKTORY <ul><li>Využitie fotovoltaického javu ( iným názvom tzv. vnútorný fotoefekt) </li></ul><ul><li>Priama premena žiarivej energie (svetla) na elektrickú energiu </li></ul><ul><li>Fotovoltaický článok, fotovoltaický modul, fotovoltaický panel (kolektor) </li></ul>
  70. 72. Vývoj slnečných fotovoltaických článkov <ul><li>1839 francúzsky fyzik Edmund Becquerel objavil fotovoltaický jav. </li></ul><ul><li>1883 americký elektrikár Charles Edgar Fritts skonštruoval selénový solárny článok. </li></ul><ul><li>1950 bol Czochralskim vyvinutý spôsob výroby vysoko čistého – polovodičového kremíka. </li></ul><ul><li>1954 Bell Telephone Laboratories vyrobili kremíkový slnečný článok s účinnosťou 4 % . </li></ul><ul><li>1958 bol v americkom vesmírnom satelite Vanguard inštalovaný malý rádiový vysielač s výkonom 1 Watt napájaný kremíkovým solárnym článkom. </li></ul><ul><li>1973-74 veľk á ropn á kríz a ) . V iac krajín začalo investovať do vývoja a výroby fotovoltaických článkov, čo malo za následok inštalovanie viac ako 3100 systémov na výrobu elektriny len v USA. </li></ul>
  71. 73. Fotovoltaický článok
  72. 74. Účinnosť premeny energie žiarenia
  73. 75. Spektrálna citlivosť FV článku
  74. 76. VA charakteristika FV článku
  75. 77. Materiály pre FV články <ul><li>Kremík monokryštalický </li></ul><ul><li>Kremík polykryštalický </li></ul><ul><li>Kremík amorfný hydrogenizovaný </li></ul><ul><li>T elurid kademnat ý CdTe </li></ul><ul><li>S ulfid kademnat ý CdS </li></ul>
  76. 78. Dimenzovanie FV generátora <ul><li>Energetický výnos generátora </li></ul><ul><li>Je to vlastne denná elektrická energia poskytovaná FV modulom na každý inštalovaný Watt výkonu generátora pre danú lokalitu. Táto hodnota je udávaná pre vodorovne umiestnený fotovoltaický modul a  je pre každý mesiac v roku iná. Najnižšia je v zimných mesiacoch, naopak v lete je energetický výnos panelu najvyšší. </li></ul>
  77. 79. FV elektráreň – 40 kW – MU Brno
  78. 80. Pohyblivý FV panel - tracker
  79. 81. SPU Nitra - tracker
  80. 82. SPU Nitra – tracker - pohony
  81. 83. FV závlahový systém
  82. 84. Výroba a využitie vodíka pomocou FV
  83. 85. VYUŽÍVANIE GEOTERMÁLNEJ ENERGIE
  84. 86. GEOTERMÁLNA ENERGIA <ul><li>Považuje sa za obnoviteľný zdroj energie. </li></ul><ul><li>Nie je však v pravom slova zmysle obnoviteľným zdrojom energie, nakoľko má pôvod v horúcom jadre Zeme. </li></ul>
  85. 87. GEOTERMÁLNA ENERGIA – možnosti využitia: <ul><li>Liečenie a rekreácia </li></ul><ul><li>Vykurovanie budov </li></ul><ul><li>Vyhrievanie skleníkov </li></ul><ul><li>Výroba elektrickej energie </li></ul>
  86. 88. GEOTERMÁLNA ENERGIA – ďalšie možnosti využitia:
  87. 89. GEOTERMÁLNA ENERGIA – možnosti využitia v SR : Geotermálna energia má obrovský potenciál podobne ako vodná energia a pohybuje sa 21,456 TJ ročne. Slovensko má dobré podmienky pre rozvoj a využívanie tohoto OEZ. Výkon tepla z termálnych tokov dosahuje až 70 MW/m3. Geotermálny gradient zdrojov na Slovensku dosahuje v priemere 37 Kelvinov/km, čo je viac ako celosvetový priemer 30 Kelvinov/km. Na Slovensku existuje 25 lokalít so zdrojmi geotermálnej vody, s teplotou 25 – 150 °C. Teplota vody je vhodná pre kaskádové použitie na vykurovanie domácností, na využitie v priemysle a v poľnohospodárstve. Celkový energetický termálny potenciál je 5 538 MWt. Pri využití 40% tohto potenciálu by sa vytvorilo 2 200 MWt termálnej energie.
  88. 90. GEOTERMÁLNA ELEKTRÁREŇ
  89. 91. GEOTERMÁLNA ENERGIA – využitie v poľnohospodárstve a potravinárstve : <ul><li>Skleníkové hospodárstvo </li></ul><ul><li>Pestovanie jedlých húb </li></ul><ul><li>Kompostovanie </li></ul><ul><li>Výroba tepla a elektriny </li></ul>
  90. 92. Ďakujem za pozornosť !
  1. A particular slide catching your eye?

    Clipping is a handy way to collect important slides you want to go back to later.

×