Stanek ekonomická prognóza

  • 4,651 views
Uploaded on

Cena prežitia …

Cena prežitia
Doc. Ing. Peter Stanek CSc., Ekonomická Prognóza.

More in: Education
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Be the first to comment
    Be the first to like this
No Downloads

Views

Total Views
4,651
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
1

Actions

Shares
Downloads
26
Comments
0
Likes
0

Embeds 0

No embeds

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
    No notes for slide

Transcript

  • 1. Cena prežitiaDoc. Ing. Peter Stanek CSc., host.prof., známy ekonomický prognostik SAVPočet krajín eurozóny sa zníži, Slovensko zostaneredaktori: Ľudovít Števko, Pavel KapustaMnohí ho považujú za pesimistického prognostika. On však tvrdí, že je len informovanýoptimista.Uţ dávnejšie ním vyslovená obava, ţe celosvetová hospodárska kríza môţe vyústiť dovojenského konfliktu - čo je, ţiaľ, jedným z reálnych riešení ako krízu potlačiť - vyplýva zhistorického poznania takýchto katastrofických scenárov. Zdá sa, ţe ľudstvo je nepoučiteľné,ţe technologický vývoj civilizácie vysoko predbehol mravný vývoj ľudstva, ţe kríza, ktorúzaţívame, je dôsledkom nielen zlých ekonomických rozhodnutí, ale aj krízy hodnôt. Jehoznepokojivé slová, reflektujúce holú realitu bez falošných ilúzií, to len potvrdzujú. Jeoriginálne mysliacim vedcom, ktorého názory niektorých politikov i novinárov iritujú, iní imvšak aplaudujú, lebo výstiţne pomenúvajú to, čo ostatní iba tušia. Predseda vedeckej radyEkonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, profesor Peter Staněk.Pred piatimi rokmi ste v profilovom rozhovore pre náš časopis povedali, že Západ o párrokov čaká ekonomický kolaps. Vtedy sa touto možnosťou nikto nezaoberal, ale o triroky svet zachvátila kríza, o akej sa mnohým nositeľom Nobelových cien za ekonomikuani nesnívalo. Ako hodnotíte situáciu dnes?Bohuţiaľ, musím povedať na rovinu, ţe sme nevyriešili nijakú zo skutočných príčin krízy. Jejzákladnou príčinou je virtualizácia finančného sektora, ktorý sa odtrhol od reálnej ekonomiky.Nič sa s tým nerobí, napriek regulácii hedgeových fondov, napriek snahám o reguláciubankového sektora a podobným opatreniam. Neriešime zásadný problém, ktorý môţemenazvať príjmovou polarizáciou bohatstva vo svete. Uvediem to na príklade: Za posledných 30rokov sa objem bohatstva Spojených štátov amerických zväčšil o jeden trilión dolárov. Ale 95percent z toho bohatstva získalo 5 percent domácností a 5 percent bohatstva získalo 95percent domácností.Veľká polarizácia bohatstva znamená, že na jednej strane si hŕstka superboháčov žijeako v rozprávke a na druhej strane 95 percent domácností žije na dlh. Čo z tohovyplýva?Táto spoločnosť, keďţe je zaloţená na spotrebe, aby mohla spotrebúvať, musí brať úvery navšetko moţné - úvery spotrebné, hypotekárne, úvery na dovolenky, na štúdium detí atď. atď.Aţ sa jedného dňa ľudia dostanú do stavu, ţe uţ nedokáţu splácať úvery. Keď sa to prejavíplošne, teda keď ľudia ţijú nad pomery, štát ţije nad pomery, aj firmy, ktoré financovali svojuexpanziu emitovaním podnikových dlhopisov a nesplácajú ich - je jasné, ţe musí nasledovaťkríza.Svetová hospodárska kríza sa začala v Spojených štátoch. Aký podiel viny má na tomtovývoji Európa? A ako dlho si ešte budeme musieť uťahovať opasky?Za posledných šesť rokov európske podniky emitovali 3,6 bilióna eur podnikových dlhopisov,ktorých ročná dlhová sluţba predstavuje 800 miliárd. Podniky ju nesplácajú a my sa tvárime,
  • 2. ţe tento problém neexistuje. Preto musím súhlasiť s malou skupinkou odborníkov tvrdiacich,ţe kríza potrvá ešte roky - moţno päť, moţno sedem a moţno aj desať rokov.Domnievate sa, že svet po kríze bude iný ako pred krízou, najmä pokiaľ ide oekonomické postavenie Západu?Kríza je katalyzátorom globálnych zmien, to znamená, ţe skutočné ekonomické mocenskécentrá sa presúvajú z euroatlantického priestoru na východ do Číny a Indie a na juh doBrazílie a Argentíny. Zásadný posun moci sa prejavuje v tom, ţe kým západné krajiny majúvirtuálne aktíva, napísané na papieri bez reálnej hodnoty, tak Čína, India, Brazília a Ruskodisponujú reálnymi kapitálovými zdrojmi, reálnymi kapitálovými rezervami. To je prvázásadná rovina. Druhá rovina: Ak je táto spoločnosť zaloţená len na masovej spotrebe zakaţdú cenu, ak nerešpektuje prírodné zdroje, ak zapríčiňuje obrovskú devastáciu prírody, taknaším problémom nie je globálne otepľovanie viazané na emisie CO2, ale naším problémomje celkové ohrozenie ţivota na zemi. Moţno len súhlasiť so scientistom JamesomLovelockom a jeho Gaia teóriou, ţe naša planéta má ohrozené podmienky na udrţanie ţivota.Z tohto pohľadu, ak sa štáty v Kodani dohodli na tom, ţe ročné náklady na zníţenie emisií bymali byť okolo 330 miliárd dolárov - je to len nepatrná suma, pretoţe ak sa máme adaptovaťna zmenu ţivotných podmienok, budeme ročne potrebovať dva a pol aţ tri bilióny dolárov naadaptačné procesy. A keďţe všetky krajiny hovoria o nedostatku peňazí - v Európe mámepopulárne termíny „rozpočtová zodpovednosť a „kreatívne účtovníctvo za Grécko a Írsko" -mám veľké obavy o našu budúcnosť.Nie sú vaše úvahy priveľmi pesimistické? Veď v Európe, najmä v Nemecku sa vposlednom čase hovorí o oživení ekonomiky...Keď hovoríte o oţivení, uvediem malú ukáţku tohto oţivenia. Nemecko zaţíva boom,zvyšuje export, expanduje, pričom väčšinu svojej produkcie vyváţa do Číny - to je super.Čínska vláda podporuje domácu spotrebu tým, ţe poskytuje tzv. šrotovné na techniku -napríklad si kúpite chladničku a čínska vláda vám uhradí 15 percent, kúpite si auto a uhradívám 20 percent z ceny. Prečo to robia? Preto, aby udrţali vlastnú zamestnanosť. Doterazčínska vláda nepoţadovala, aby sa na výrobe finálnych produktov podieľali čínskisubkontraktori. Lenţe od roku 2011 poţadujú, aby 20 percent subkontraktov bolo čínskejproveniencie a ďalší rok moţno poţiadavka stúpne na 50 percent. Myslíte si, ţe nás sa tonetýka? Avizovaný nový podnik Volkswagenu v Martine, kde sa majú vyrábať komponentydo áut, bude produkovať 90 percent výrobkov na export a z toho exportu 90 percent pôjde doČíny. Ak budú platiť čínske podmienky na vývoz Volkswagenu, ţe sa musí na výrobepodieľať 20, 30, 40 percent čínskych subkontraktorov - hádajte, čo sa stane s našimivýrobcami.Veľa sa hovorilo o nalievaní financií do bankového sektora a o čiernej ekonomike...Ak sa priznáva, ţe na sanáciu finančného, bankového sektora sa v celosvetovom meradlemuselo pouţiť zhruba 4,7 bilióna dolárov, nikoho nedesí skutočnosť, ţe vyše 600 miliárd boloz čiernej, drogovej a inej kriminálnej ekonomiky? To je priznanie vysokého predstaviteľaOSN pre boj proti drogám. Ešte stále sme presvedčení, ţe stačí smernica proti praniušpinavých peňazí? Napríklad, ak prinesiete do banky 12-tisíc eur v hotovosti, stačí predloţiťdoklad, odkiaľ ich máte? Je naivné myslieť si, ţe sa tým problém vyrieši.Je tu ešte jeden problém - úspešné firmy odchádzajú do daňových rajov. Nepocítime ajmy tento nezanedbateľný odlev peňazí?V Českej republike premiestnilo svoju domíciu do daňových rajov 11-tisíc kľúčových firiem aštát má tak ročný výpadok daňových príjmov vo výške 80 miliárd. Zo Slovenska odišlo asi 2
  • 3. 700 firiem. Podobná situácia je v Nemecku a ďalších štátoch. V akej pozícii sa teda nachádzanárodný štát, v akej pozícii sú nadnárodné zoskupenia ako Európska únia pri riešení týchtoproblémov a kde vidieť ochotu rozumne spolupracovať, keďţe to všetko uţ dávno nie jeriešiteľné na národnej úrovni?Súčasná vláda nedostatok finančných zdrojov rieši zvyšovaním daní, čo je pre ministrafinancií ten najmenej namáhavý spôsob okamžitého získavania peňazí od ľudí. Tak torobili aj stredovekí panovníci, teda nič nového pod slnkom. Je tento spôsob vymáhaniapeňazí efektívny a perspektívny?Samozrejme, ţe nie. Je na to jednoduchá odpoveď: DPH zvýšite o jedno percento, aleenergetici nebudú zvyšovať ceny o jedno percento, ale o štyri, sedem alebo o desať percent.Okamţite, ako stúpnu ceny energií, začne stúpať aj váha kľúčových podmienok na preţitie vrodinnom rozpočte. A v rodinnom rozpočte sa zvýšia náklady na energie, telekomunikácie,vodu a základné potraviny pribliţne o 30 percent. Podľa prieskumov, ktoré robil minulý rokprofesor Ján Bunčák, prevaţná väčšina domácností prejde na tzv. záchovný spôsob ţivota, t. j.rodinný rozpočet pôjde na základné potraviny a náklady spojené s bývaním a tým sa spotrebaväčšiny rodín končí. V tejto rovine to bude znamenať, ţe akákoľvek podpora ţivnostníkom apodnikateľom bude irelevantná, pretoţe nebudú mať spotrebu vlastnej produkcie.Recept na zmiernenie dôsledkov krízy hľadajú všade vo svete. Existuje nejaký nástrojna to, ako vymazať z nášho každodenného slovníka slovo kríza?Existuje jednoduchý nástroj - odstránenie korupcie. Keby bola v Grécku korupcia na takejúrovni, aká je vo Fínsku, deficit gréckeho rozpočtu by nebol 9 percent, ale len dve percentá,Gréci by plnili maastrichtské kritériá a nemali by problémy. Ale týka sa to aj iných krajínvrátane Nemecka a Francúzska.Aký je rozmer korupcie na Slovensku? Dá sa to nejako vyčísliť?Na Slovensku sa korupcia odhaduje na 40 aţ 50 miliárd ročne. Zoberte si len interview sodchádzajúcim britským ambasádorom, ktorý hovorí, ţe v Slovenskej republike je mierakorupčného predraţenia verejných objednávok a iných vecí 20 aţ 30 percent. Pri ročnomfinančnom objeme obstarávaní za sto miliárd teda predstavuje korupcia 20 aţ 30 miliárd.Keby mal štát takúto sumu k dispozícii v hotovosti, okamţite môţe sanovať zdravotníctvo apenzijné systémy. Ak sa nesiahne na korupciu, rozkrádanie a neefektívnosť na vysokejpolitickej úrovni a ešte viac na municipálnej úrovni, nikdy nebude dosť zdrojov, ktoré sazískajú zmenou daňových systémov. Je to, akoby ste liali vodu do sita, ktoré má stále väčšie aväčšie diery. Ţiaľ, politici o tom nechcú hovoriť.Nie je korupcia, ktorá je všade okolo nás, súčasťou celého systému?Ak je súčasťou systému, potom si musíme ozrejmiť, čo chceme od systému. Či chceme riešiťtaké veci ako sociálnu solidaritu, alebo si ţeláme, aby slušný dôchodca zomrel okamţite povzniku nároku na dôchodok, čím zvýši zamestnanosť v pohrebníctve a energetickú spotrebupre krematórium. Alebo zvoľme polynézsky spôsob riešenia penzijnej schémy. Poznáte ho?Nie, taký zatiaľ Mikloš s Mihálom nezaviedli...Je to veľmi efektívny spôsob. Najsilnejší muţi sa postavia pod palmu, na palmu vyleziedôchodca, muţi palmou kývajú zboka nabok, a keď dôchodca spadne, dôchodok uţnepotrebuje. Keď nespadne, udrţí sa, je schopný a tieţ nepotrebuje dôchodok...
  • 4. Dobre, že u nás palmy nerastú, že namiesto polynézskeho systému máme penzijnésystémy. Lenže aj tie sú problémové - alebo nie?Penzijné systémy sú problémom všade vo svete. Ale prečo sú problémom? Pretoţe to, čo siľudia v tom trojgrošovom systéme uloţili pre budúcnosť, vlády prehajdákali. Čo terazpovedia dôchodcom? Ţe ich spasí druhý pilier? Po spustení druhého piliera na Slovensku tídôchodcovia, čo sú tu dnes a tí, čo nastúpia do dôchodku v budúcich rokoch, budú ţiťpovedzme ešte dvadsaťpäť rokov. A dvadsaťpäť rokov bude treba dorovnávať 40 aţ 60miliárd ročne. To vedel aj Kaník, keď spúšťal druhý pilier. A musel vedieť, ţe pomer deväťna deväť je neudrţateľný, lebo Nemci si trúfli maximálne na kombináciu štyri na štrnásť. Naviac nemajú. Ale my sa tvárime, ţe to bude vynikajúce, ţe o dvadsaťpäť rokov z toho budúšvajčiarske dôchodky. Samotné správcovské dôchodkové spoločnosti však dnes hovoria: Voptimálnom prípade vám vrátime to, čo ste do systému vloţili bez akéhokoľvek zhodnotenia.Taká je skutočnosť. Systém druhého piliera sa vytvoril len preto, aby určité kruhy mali tzv.dlhé peniaze a mohli ich pouţívať.Aký bol vzťah doterajších vládnych garnitúr k vašim názorom na ekonomickú krízu, oktorých sa ukázalo, že boli správne? Robili ste napríklad poradcu expremiérovi Ficovi...Mám na to takúto odpoveď: Najväčším nepriateľom politika sú informácie. Politik nesmiebyť informovaný, pretoţe ak je neinformovaný a krachne, má krásnu výhovorku - nenesiemzodpovednosť, lebo som nemal všetky relevantné informácie. Keby priznal, ţe mal kompletnéinformácie a videl do všetkých scenárov, a napriek tomu rozhodol zle, nikto ho nezbavízodpovednosti. Exekutíva nepotrebuje komplexné informácie, lebo sú pre ňu len hrozbou prebudúcu zodpovednosť. Bohuţiaľ, moje nápady viac berú v zahraničí, v Nemecku, voFrancúzsku či v Rusku, oveľa menej na Slovensku.Vláda Ivety Radičovej bez rozmýšľania odmietla projekt širokorozchodnej železnice, ažvznikol dojem, že jej negatívne stanovisko bolo motivované politicky, keďže zaprojektom stálo Rusko a s tamojšou vládou o ňom rokoval Robert Fico. Dnes sa oširokorozchodnú uchádzajú všetky okolité krajiny. Presvedčí súčasnú vládu auditrakúskej firmy, ktorý hovorí o výhodnosti širokorozchodnej trate pre celú EÚ aosobitne pre krajiny, ktorými bude prechádzať?Zrejme je to pre nás uţ bezpredmetné.Prečo?Ruská strana predsa jednoznačne oznámila, ţe do konca novembra počká na stanoviskoslovenskej strany. Dnes je po termíne. Ale črtá sa pre nás horšia situácia. Asi poznátePodunajskú stratégiu, ktorá má byť hlavným projektom regionálnej spolupráce, ale, bohuţiaľ,kohézny fond na vyrovnávanie v ďalšom fiškálnom období nebude. Znamená to, ţe Európskaúnia bude v regionálnych rozmeroch podporovať iba tri projekty: Podunajskú stratégiu,aglomeráciu Paríţ - Lyon a severné Pobaltie so severným Nemeckom. V Podunajskej stratégiimajú jednotlivé krajiny definovať svoje záujmy v rámci rozvoja podunajskej sústavy, ktorá jezameraná na správu vodných zdrojov a lodnú dopravu. Jedným z vitálnych záujmovSlovenska mala byť širokorozchodná z Čiernej nad Tisou po bratislavské Pálenisko, kde jelodný prístav s najväčšími portálovými ţeriavmi na Dunaji s nosnosťou 500 ton. Ak myširokorozchodnú, o ktorú sa horlivo uchádza Orbán, prenecháme Maďarom, dopravná trasado Viedne povedie mimo nás. Opäť prídeme o obrovské peniaze, ktoré by sa štátu zišli, a nášprístav môţeme prerobiť na plavecký bazén.
  • 5. Zo širokorozchodnej železnice by teda profitovala Budapešť a Viedeň. Čo sa vlastneskrýva za veľkým záujmom susedných krajín o širokorozchodnú?Ide o širší komplex otázok. Projekt Tri T, čiţe Transmodálny transkontinentálny terminálpredpokladá, ţe dovoz čínskeho tovaru do Európskej únie v budúcich rokoch stúpne o 400percent, čo nie je moţné zvládnuť ani vzdušnou, ani lodnou dopravou, ale len ţelezničnýmtransportným systémom. Čína financuje v Ázii najväčší projekt 21. storočia - sústavurýchlostných ţelezníc, ktoré pokryjú celé ázijské teritórium, pričom osobné vlaky sa budúpohybovať 400-kilometrovou a nákladné 200-kilometrovou rýchlosťou za hodinu. Na tútosústavu bude priamo nadväzovať tranzit cez ruské územie a Ukrajinu do strednej Európy.Jedna línia vedie cez Poľsko, pretoţe málokto vie, ţe širokorozchodná sa končí aţ voWroclave. Druhá línia by išla do Českého Bohumína. Naša línia je tretia. Ak si niekto myslí,ţe po širokorozchodnej pôjde preprava substrátov, rudy a uhlia, veľmi sa mýli. Bude tokontajnerová preprava. A projekt Tri T by mal vzniknúť na Záhorí ako kľúčové logistickécentrum pre dopravu tovaru z Ázie do Európskej únie s tým, ţe by malo ísť o kombináciunajväčšieho leteckého prístavu, rýchlostných ţelezníc a lodnej dopravy. Tento terminál bymal postupne viesť k vytvoreniu logistického centra EÚ, pričom by v horizonte tridsiatichrokov mohla vzniknúť v trojuholníku Viedeň - Bratislava - Brno mestská aglomerácia spočtom aţ 8 miliónov obyvateľov.Spomínali ste, že dovoz čínskeho tovaru na náš kontinent stúpne o 400 percent. Prečo ažtakýto prudký vzostup?Pretoţe Číňania potrebujú udrţať zamestnanosť a musia vyváţať svoj tovar. A keďţeAmeričania neplatia, budú exportovať do Európskej únie, a tá bude Číňanom poskytovaťekologické technológie, aby Čína nedevastovala svoje ţivotné prostredie. O spomenutomprojekte širokorozchodnej ţeleznice sa uţ dávnejšie skončili rokovania medzi Nemeckom,Ruskom a Čínou. Projektu dala zelenú Európska únia, Rakúsko aj Česko, len jediná vláda sa ktomu nevyjadrila. Hádajte, ktorá. Zdá sa, ţe túto šancu zabijeme, ţe Maďarsko si zabezpečísvoju profitabilitu a Orbán bude ukazovať voličom, akú geniálnu ekonomickú stratégiu zvolil.Myslíte si, že podobne môžeme pochovať aj diaľnice?Mňa sa nepýtajte, musíte sa spýtať zodpovedného ministra a vlády. Zatiaľ viem len jedno -vajatáme. Iný výraz na to nemám. Bohuţiaľ, presmerovanie 400 miliónov eur z inýchprojektov na diaľnice, ako si to predstavuje pán Figeľ, je nereálne. Čudujem sa, ţe môţe niečotaké hovoriť, keďţe bol eurokomisárom a mal by vedieť, ako funguje mechanizmuspresmerovania finančných prostriedkov v Európskej únii.Otázkou je, či kasa Európskej únie, zaťažená eurovalom a inými negatívnymidôsledkami krízy, bude schopná poskytovať toľko prostriedkov prostredníctvomeurofondov tak ako doteraz...Našimi médiami prešla vo forme malej poznámky zaujímavá správa - anglická iniciatívapodporená Francúzskom a Nemeckom, ku ktorej sme sa pridali aj my, navrhuje, ţe do roku2021 nezväčšíme európsky rozpočet a nijaká krajina nebude do európskeho rozpočtu platiťviac ako dnes, teda 1,18 aţ 1,20 percenta z ročného HDP. To znamená, ţe európsky rozpočetbude trvale na úrovni 140 aţ 150 miliárd eur. Ale pretoţe doň vstúpia také „bohaté" krajiny,ako je Rumunsko a Bulharsko, a tie budú potrebovať pomoc, je jasné, ţe prostriedky EÚnebudú stačiť. Ďalší vývoj sa dá predvídať - zmeníte štruktúru štrukturálnych fondov, zmenítepodiel domáceho kofinancovania povedzme na 20 alebo aj 40 percent zo sumy projektu aväčšinu projektov zvolíte ako revolvingovú, to znamená, ţe po určitom čase musíte vrátiťistinu. Keď sa o dva roky vec vykryštalizuje, všetci sa budú čudovať. Ak nikto nechce viacplatiť a nechce riešiť ani korupciu na úrovni Bruselu, ktorá sa viaţe na spoločnú
  • 6. poľnohospodársku politiku, tak zostáva jediné - zásadne preskupiť peniaze poskytované cezštrukturálne fondy. K tomu o dva roky príde a potom je namieste otázka, z čoho budemefinancovať diaľnice.Ak po krachu Grécka a Írska bude nasledovať Španielsko, bude sa dať zachrániťeurozóna? Padne euro?Bohuţiaľ, musím povedať, ţe v tomto prípade je ţelanie otcom myšlienky. Musím všakpovedať aj to, ţe najväčším sponzorom eurozóny bolo od jej vzniku Nemecko, ktoré máročný prebytok zahraničného obchodu na úrovni 180 - 250 miliárd eur. Holandsko máprebytok 100 miliárd, ale na druhej strane Taliansko má deficit 90 miliárd a Španielskodokonca 150 miliárd. Všetci od začiatku vedeli, ţe eurozóna je vytvorená z krajín, ktoré súekonomicky značne asymetrické. V peknom počasí to nebolo vidieť, ale keď prišla kríza,asymetria sa prejavila naplno. Dnes vieme, ţe bez nemeckej podpory a nemeckého vplyvu nieje moţné udrţať eurozónu. Pre Nemcov, ktorí investovali 2 bilióny nielen do zjednoteniakrajiny, ale investovali ďalšie bilióny do menovej únie, by bol odchod z eurozóny nákladnejšíako zotrvanie v nej. Preto sú moţné dve verzie vývoja, po prvé - zavedenie oscilačnýchkurzov eura, ktoré môţe počas roka oscilovať na úrovni mínus 15 - 20 percent, alebo po druhé- zúţenie krajín eurozóny tak, aby to Nemecko bolo schopné utiahnuť - okrem Nemecka by saeurozóna zredukovala na Francúzsko, štáty Beneluxu, povedzme niektorú z pobaltskýchkrajín a paradoxne aj Slovensko, lebo nás Nemci ešte berú. Krajiny typu Írska či Grécka budúmusieť eurozónu opustiť.Aký podiel na tomto stave eurozóny majú Američania?Musíme si poloţiť otázku: Keby americké banky vrátili európskym bankám 1,7 biliónadolárov, ktoré im poskytli na financovanie ich hypotekárnej expanzie, bol by rizikom kolapsŠpanielska a Talianska? Otázka druhá: Aký zisk dosiahli nemecké a francúzske banky v roku2009, v čase vrcholiacej hospodárskej krízy - nebolo to náhodou vyše tristo miliárd eurčistého zisku? Ešte stále bude niekto tvrdiť, ţe banky sú pred kolapsom, ţe to neudrţíme?Treba urobiť korektnú analýzu stavu krajín a tie krajiny, ktoré neobstoja, ako Grécko a Írsko,bohuţiaľ, budú musieť z eurozóny odísť. Lenţe to nebude stačiť. Krajiny EÚ musia začaťriešiť skutočné príčiny krízy. Keby to dosiaľ robili, nemali by sme problém s eurom. Vyzeráto však tak, ţe to nechcú riešiť. Nechcem byť cynik, ale pri diskusii so švajčiarskymibankármi zaznelo aj to, ţe sa veľmi obávajú ďalšieho vývoja, lebo sa uţ minuli aj peniaze zčiernej ekonomiky, čo tu doteraz nikdy nebolo!Druhý muž v štáte Richard Sulík hovorí niečo iné - podľa neho sa treba pripravovať naplán B, čiže pomýšľať na návrat koruny...Treba si uvedomiť, ţe mena takej malej krajiny, ako je Slovensko s počtom obyvateľov naúrovni predmestia Šanghaja alebo Tokia, je v súčasnej turbulentnej ekonomickej situáciiveľmi ohrozená oscilačnými výkyvmi. Keď pouţívame menu, týkajúcu sa väčšieho húfusilných štátov, vţdy sa na tom v dobrom slova zmysle „zvezieme". Inak povedané, jepodstatne výhodnejšie viezť sa na nemeckom medveďovi v úlohe blchy, ako ocitnúť sa akoslovenská blcha na chodníku, po ktorom ten medveď kráča. A pokiaľ ide o pána Sulíka, malby sa vrátiť do funkcie šéfa firmy OLO - Odvoz a likvidácia odpadu v Bratislave, kde vminulosti pôsobil. Má k tomu profesne bliţšie a aj pre štát by to bolo výhodnejšie. Bohuţiaľ,takéto vyjadrenia sú priamou výzvou pre špekulantov typu Georgea Sorosa. Momentálne našaspása nespočíva v znovuzavedení slovenskej koruny aj preto, ţe otrasy vyplývajúce zmenovej reformy by zmazali veľkú časť úspor populácie. To ako keby ste 360 miliárd z úsporobyvateľstva vyhodili von oknom, podobne ako to spravila vláda USA po kolapse
  • 7. internetových trhov v marci 2000. Dnes americká vláda nemusí mať obavy o úspory tamojšejpopulácie, pretoţe tá uţ nijaké nemá.George Soros údajne pokračuje v aktivitách, ktorými chce prispieť k pádu alebo aspoňk oslabeniu eura. Môže byť jeho počínanie úspešné?Myslím si, ţe nie. Soros si asi neuvedomuje, ţe ak by prišlo k absolútnemu schudobneniuväčšiny populácie, výsledkom bude obrovská vlna sociálnych búrok, nástup populistovOrbánovho typu a neodhadnuteľný vývoj, v ktorom môţe aj taký na prvý pohľad neohrozenýšpekulant, ako je Soros, prísť o všetko.Warren Buffett, Bill Gates a s nimi ďalšie desiatky miliardárov na celom svete nedávnooznámili, že sa hromadne vzdajú minimálne polovice majetku v prospech charitatívnychorganizácií. Keď sa bohatí a mocní tohto sveta dobrovoľne vzdávajú svojho bohatstva,je to minimálne podozrivé. Čo podľa vás stojí v pozadí náhleho záchvatu sociálnehocítenia globálnych finančných žralokov?Uvaţujú jednoducho: vedia, ţe vlády skôr či neskôr budú musieť prikročiť k progresívnemuzdaneniu bohatých vrstiev, preto títo ľudia reagujú tzv. stratégiou „piatich vlajok", ktoráznamená, ţe nie ste občanom nijakej krajiny, vďaka čomu ste pre daňové úradynedostihnuteľný. Alebo reagujete tak, ţe majetok presuniete do oblasti, kde vám vlastnezostane, ale nebude podliehať zdaneniu. Tak funguje nadačný mechanizmus, charitatívneorganizácie alebo fondy. Keď sa uţ rozprávame o charite a altruizme, iste nie je bezzaujímavosti, ţe vyspelé krajiny vrátane nadácií poskytnú kaţdý rok rozvojovým krajinámmilodar 32 aţ 35 miliárd dolárov nenávratnej pomoci. Je to pribliţne rovnaká suma, akú dajúamerické domácnosti ročne na zmrzlinu...Vážna ekonomická kríza, tak ako ste pred pár rokmi predpovedali, je realitou a jejkoniec je v nedohľadne. Čo nás čaká najbližšie roky? Prežijeme?Ľudstvo vţdy preţilo, otázkou je však cena preţitia. Vţdy som tvrdil, ţe vývoj vás neohrozí,ak máte hotovosť a nemáte dlhy. V zásade musíme byť skromnejší a redukovať svoju častoprehnanú spotrebu. Načo by sme si mali kupovať nové 3D televízory? Preto, lebo hlúposť natri dé vyzerá lepšie ako hlúposť na dva dé? Súčasný stav rozvoja civilizácie je neudrţateľný.Nadmerná spotreba devastuje planétu. Tisíce štvorcových kilometrov oceánov sú pokryté ibaodpadkami. Kyslíková vrstva, ktorej hrúbka bola kedysi 60 aţ 80 metrov, má dnes len 10metrov. Človek sa k planéte správa ako vírus. A ako je známe, buď hostiteľ zlikviduje vírus,alebo vírus zlikviduje hostiteľa. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Američan, potrebujetepäť planét Zem. Keby ste mali spotrebu ako priemerný Európan, potrebujete dve planétyZem. A keby ste mali spotrebu ako miliarda Číňanov, patriaca k chudobnej vrstve, zem byuţivila aţ 15 miliárd ľudí. To je alfa a omega pri rozhodovaní, ako bude ľudstvo ďalej ţiť.Kam to celé povedie?To, čo bolo doteraz, uţ nikdy nebude. Nemecká kancelárka Merkelová konštatovala, ţebudúci nemeckí dôchodcovia sa uţ nikdy nebudú mať tak dobre ako dôchodcovia z obdobiasedemdesiatych aţ deväťdesiatych rokov. Parafrázujúc Churchilla, čaká nás pot, slzy a krv.Parafrázujúc Kennedyho, treba si poloţiť otázku, čo my ponúkneme Slovensku a tejtospoločnosti, a nie čo my chceme od Slovenska a tejto spoločnosti.Dá sa povedať, že v najbližších rokoch schudobnieme?Áno, celý svet schudobnie dosť zásadným spôsobom. Potvrdzuje to fakt, ţe stáleintenzívnejšie pokračuje proces deštrukcie strednej triedy.
  • 8. +++++++++++++++++++++++++++++