PerspektíVy Oze Nové Druhy Zdrojov

  • 2,062 views
Uploaded on

 

  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Be the first to comment
    Be the first to like this
No Downloads

Views

Total Views
2,062
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0

Actions

Shares
Downloads
10
Comments
0
Likes
0

Embeds 0

No embeds

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
    No notes for slide

Transcript

  • 1. Obnoviteľné zdroje energií významný determinat politiky trvalo udržateľnej energetiky v Stratégii trvalo udržateľného rozvoja na začiatku 21.storočia Dr. Miloslav Rosenberg PhD I. Energetická realita v súčasnosti II. Politika trvalo udržateľnej energetiky na začiatku 21.storočia III. Etapa obnoviteľných zdrojov energie I. Energetická realita v súčasnosti 1. Strategické zdroje energií v súčasnosti 1.1 nebezpečenstvo vzniku energetickej krízy a/ obmedzené rezervy klasických palív b/ pokles produkcie ťažobných polí za neustáleho nárastu nákladov na ťažbu a pokles kvality c/ neschopnosť producentov pokryť neustále na- rastajúci dopyt po palivách, najmä rope
  • 2. 1.2 neefektívnosť nákladov do prieskumu a otvarania nových ložísk klasických palív a/ nárast spotreby energie na ťažbu b/ nenávratnosť investícií do prieskumu c/ dopad na globálny ekologický systém d/ možnosti vytvárania medzinárodných kon- fliktov a zložitostí geopolitickej situácie II. Politika trvalo udržateľnej energetiky na konci 20. . storočia a na začiatku 21.storočia 1. Globálna strategia trvalo udržateľnej energer- Getiky 1.1 Obnoviteľné zdroje nevyhnutnosť riešenia glo- bálneho oteplovania 1.2 Obnoviteľné zdroje ako jediná reálne cesta k realizácii trvalo udržateľného rozvoja 1.1 Obnoviteľné zdroje nevyhnutnosť riešenia glo- bálneho oteplovania a/ fosílne palivá spôsobujú antropogénne emisie sklenníkových plynov: CO 2 – oxid uhličitý SO2 –oxid síričitý N2O- oxid dusný NO x – oxidy dusíka CH 4-metán CFC –chloreofluoráty - spôsobujú zdravotné riziko obyvateľov - prispievajú k nadmernej redukcii ozó- novej vrstvy - podieľajú sa na vzniku kyslých dažďov
  • 3. b/ obnoviteľné zdroje produkujú podstatne niž- šie hodnoty antropogénnych emisií Tab. 1: Množstvo emisií z OZE počas ich životného cyklu (g/kWh) CO2 SO2 NOX Energetické plodiny súčasná prax 17 - 27 0,07 - 0,16 1,1 - 2,5 budúca prax 15 - 18 0,06 - 0,08 0,35 - 0,51 Voda malé elektrárne 9 0,03 0,07 veľké elektrárne 3,6 - 0,009 - 0,003 - 0,006 11,6 0,024 Slnko fotovoltaika 98 - 167 0,20 - 0,34 0,18 - 0,30 tepelné technológie 26 - 38 0,13 - 0,27 0,06 - 0,13 Vietor 7-9 0,02 - 0,09 0,02 - 0,06 Geotermálna energia 79 0,02 0,28 Zdroj: IEA, 2002, s. 6 Tab. 2: Množstvo emisií z konvenčných palív počas ich životného cyklu na príklade UK CO2 SO2 NOx Uhlie best available technology* 955.0 11,8 4,3 odsírenie komínových plynov a nízky NOx 987.0 1,5 2,9 Ropa best available technology 818.0 14,2 4,0 Zemný plyn kombinované cyklické plynové turbíny 430,0 - 0,5 Nafta stlačená 772.0 1,6 12,3 * nie pri využívaní najpokrokovejšej technológie Zdroj: IEA, 2002, s. 6 c.kyslé dažde poškodzujú pôdu,lesy, narúšajú ekosystémy Poľnohospodárstva alevo, potravinárskych reťazcov d. klimatické zmeny v globálnom meradle sa prejavujú narastaním hladiny svetových oceánov, zaplavujú pobrežia, ostrovy, komínové efekty e/ redukovaná ozónová vrstva –negatívny dopad na zdravie obyvateľov Emisie skleníkových plynov Obr. 1: Dôsledky znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí podľa správy WHO – 1995 Podiel výskytu ochorení Predpokladaný v dôsledku znečistenia počet Typ poškodenia zdravia vzduchu prípadov za rok Chrípka a zápal očí (deti) 0,4-0,6 % 2,6 - 4 milión Dýchacie problémy spojené s lekárskym vyšetrením 7 - 10 % 4 - 6 milión (deti)
  • 4. Dýchacie problémy (ambulančné vyšetrenie) 0,3 - 0,5 % 17-29 tisíc Zníženie funkcie pľúc o viac ako 5 % 19 % 14 milión Výskyt chronických pľúcnych chorôb 3 -7 % 18-42 tisíc Dýchacie choroby (nemocničné liečenie) 0,2 - 0,4 % 4-8 tisíc Zdroj: http://www.inforse.dk/europe/fae/DOPRAVA/ZNECISTENIE/zdravie.htm V Obr. 4: Emisia CO 2 na jedného obyvateľa Zdroj: IEA Energy Statistics, http://www.iea.org/Textbase/country/maps/world/ Obr. 5: Emisia CO2 pripadajúca na HDP Obr. 6: Podiel energetických technológií na produkcii emisií CO2 (g/kWh)
  • 5. ff/ Najväčším znečisťovateľom so sklenníkovými vplyvmi je energetický sektor, v dôsledku spolovania fosílnych palív. Nárast globálnej energetickej spotreby za obdobie r. 2003-2030 je predpoklad zvýšenia o 71%.Energetický sektor sa podieľa 37% na oxide uhličitom z fosílnych palív. Čína a Juhových Azia do r. 2020 nárast o % emisií CO2 Obr. 4: Podiel rôznych zdrojov a druhov plynov na celkovej emisii za rok 2000
  • 6. 1.2.Obnoviteľné zdroje energie rozhodujúca cesta k trvalo udržateľnému rozvoju a/ Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja - šetrenie energiami - environmentálne poľnohospodárstvo - racionálne využívanie obnoviteľ. Zdrojov b/ Konferencie OSN c/ nárast investícií do obnoviteľ, zdrojov energií 2. Regionálna strategia EU III. Etapa obnoviteľných zdrojov e Nergie 1 Charakteristika „obnoviteľných zdrojov energie“ Renewable Energy Working Party (REWP), ktorá pracuje v rámci Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) definuje OZE nasledovne1: „zdroje neustále sa doplňujúcej energie, ktorá má rôzne formy, je priamo alebo nepriamo čerpaná zo Slnka alebo z tepla generovaného hlboko vo 1 REWP: Annex 3 – Mandate of the IEA REWP
  • 7. vnútri Zeme. Táto definícia zahŕňa tieto formy obnoviteľnej energie: - slnko - vietor - biomasa - geotermálne zdroje - malé vodné zdroje a oceán - biopalivá, - elektrická energia a vodík z obnoviteľných zdrojov.“ REWP k OZE zaraďuje aj veľké hydroelektrárne (často sa však z environmentálnych dôvodov do kategórie obnoviteľných, trvalo-udržateľných zdrojov nezaraďujú) a biodegradovateľný pevný komunálny odpad. Nie je zahrnutá rašelina, tradičné formy využívania biomasy a ostatné pevné odpady. 2 Možnosti využívania obnoviteľných zdrojov energie OZE majú široké uplatnenie a ako som už spomínala, svojím potenciálom v kombinácii s racionálnym využívaním energie a zvyšovaním energetickej efektívnosti dokážu pokryť celú energetickú spotrebu vo svete. Môžu sa využívať na rôzne účely:2 - vykurovanie a chladenie - solárny ohrev vody, vykurovanie alebo ochladzovanie budov, tzv. pasívna slnečná architektúra, teplo zo spaľovania biomasy, geotermálne ohrievanie, geotermálne pumpy – čerpadlá. - výroba elektrickej energie - z veternej energie, z malých vodných elektrární a zo spaľovania biomasy. Prudký rozvoj nastal v oblasti fotovoltaiky – fotovoltaické 2 OZEPORT.SK: Aké sú možnosti využitia OZE
  • 8. články a výroby solárnymi kolektormi. V prípade vhodných zdrojov sa využíva na výrobu elektriny aj geotermálna energia. V budúcnosti sa očakáva väčšie využívanie energie oceánu a mora (prílivovej energie a energie vĺn). - výroba pohonných hmôt v doprave - rozsiahlejšie využitie drevnej a poľnohospodárskej biomasy na výrobu palív (v súčasnosti najrozšírenejší je bioetanol a biodiesel). - výroba chemikálií - produkty z biomasy (biopalivá) dokážu nahradiť ropu a zemný plyn pri výrobe množstva produktov. Prínosy obnoviteľných zdrojov energie späté s ich využívaním S využívaním OZE sa spája celý komplex pozitívnych dôsledkov, ktoré sa nie vždy dajú exaktne vyčísliť: - viažu finančné zdroje v domácej ekonomike, ktoré by sa inak použili na nákup primárnych energetických surovín v zahraničí, - podporujú rozvoj vidieckych regiónov, - posilňujú a diverzifikujú štruktúru priemyslu a poľnohospodárstva, - stimulujú inovácie, rozvoj malého a stredného podnikania, - prinášajú aj nové pracovné príležitosti,
  • 9. - dávajú možnosti odbornej realizácie a inovácie, zlepšujú vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva plošne po celom území štátu, - distribuovaný spôsob výroby energie podporuje rozvoj v oblasti informačných technológií a v správe sieťových odvetví, monitorovaní a predpovedaní. Tieto atribúty sú významným pilierom budovania znalostnej ekonomiky, - zvyšujú diverzifikáciu a bezpečnosť dodávok energie, - vo svete sú bohaté zásoby rôznych druhov obnoviteľnej energie, ich potenciál je geograficky a časovo variabilný, ale vzájomne sa dopĺňa, čím umožňuje modularitu a diverzifikáciu energetického systému, - zvýšením energetickej efektívnosti s nasadením OZE je možné výraznejšie pokryť energetické potreby spoločnosti, - racionálnym manažmentom domácich OZE sa napĺňajú princípy trvalo udržateľného rozvoja, ako je medzigeneračná a sociálna spravodlivosť, účasť obyvateľstva na rozhodovaní, posilnenie úlohy regionálnej a miestnej správy,
  • 10. - výrazne prispievajú k redukcii objemu emisií skleníkových plynov a iných škodlivín, nakoľko niektoré ich generujú len vo fáze výroby a likvidácie zariadenia, - využívanie OZE je založené na vyspelých a environmentálne šetrných technológiách, - v prípade aktívnej stratégie podpory možno počiatočnú etapu dovozu zahraničných technológií a know-how skrátiť a otvoriť priestor investíciám do výroby, montáže a služieb, - ponúka sa tiež možnosť využiť medzery na trhu inovácií, pričom výsledky výskumu a technologického vývoja majú vysoký konkurenčný a exportný potenciál, - biotechnológie pomáhajú zbavovať sa odpadov, - väčšina technológií OZE sa radí medzi „high-tech“, - v odľahlých regiónoch sveta sú OZE už teraz ekonomicky efektívne a konkurencieschopné. Technológie obnoviteľných zdrojov energie v podmienkach SR Odpoveďou na riešenie hrozby energetickej krízy, ako som už uviedla na začiatku tejto kapitoly, nemôže byť len
  • 11. jedno riešenie. Vždy ide o komplex viacerých alternatív, o ich kombináciu. To znamená, že okrem už spomínaných racionalizačných aktivít a opatrení v oblasti energetiky, budú základom nadchádzajúcej éry podľa mňa OZE. Túto časť preto venujem prehľadu a popisu jednotlivých technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a tiež ich aplikujem na podmienky SR. Medzi technológie OZE patria: a) slnečná energia: - pasívna slnečná architektúra - solárne tepelné technológie - fotovoltaické technológie b) energia biomasy: - drevo a drevný odpad (štiepka, brikety, pelety) - odpad z poľnohospodárskej produkcie (slama) - organický odpad z domácnosti a skládok tuhého komunálneho odpadu - odpad zo živočíšnej výroby - energetické plodiny (olejnaté, cukornaté a škrobové plodiny) c) veterná energia: - veterné turbíny
  • 12. d) vodná energia: - malé vodné elektrárne - energia morí a oceánov (príliv, morské vlny, termálna energia oceánu) e) geotermálna energia: - horúce pramene (pary, gejzíry) - tepelné čerpadlá - energia horúcich suchých skál f) energia z vodíka. II. ENERGIA BIOMASY Predurčením pre jej výraznejšie využitie sú hlavne nasledovné výhody: (Bédi, 1998, s. 8)3: - biomasa je mnohokrát dostupnejšia ako fosílne palivá, - biomasa je stabilný domáci zdroj palív, objem produkcie aj ceny dokážeme dostatočne presne predpovedať do budúcnosti, - biomasa je lokálny zdroj, to znamená, že finančné prostriedky zostávajú na miestnej, resp. regionálnej úrovni v prípade, ak sa na vykurovanie používajú namiesto fosílnych palív tieto lokálne zdroje biomasy, 3 BÉDI, E.: Obnoviteľné zdroje energie na Slovensku, 1998
  • 13. - ceny palív z biomasy sú konkurencieschopné, - biopalivá sa dajú ekonomicky zhodnotiť v miestach ich vzniku a poskytujú nové pracovné príležitosti najmä na vidieku, - biomasa je CO2 neutrálna, čo znamená, že pri jej spaľovaní sa vyprodukuje len toľko CO2, koľko sa ho naakumulovalo počas rastu biomasy, - zníženie emisií CO2 a iných škodlivín napomáha k splneniu medzinárodných záväzkov z Kjótskeho protokolu, - je možné ju cieľavedome pestovať na pôdach z rôznych dôvodov nevhodných pre produkciu potravín, - z biomasy je možné získať tuhé, tekuté aj plynné palivá v závislosti od použitej technológie, - technológie ako aj požiadavky na infraštruktúru sú nenáročné, biomasu tak možno využívať aj bez obrovských investícií, - decentralizáciou výroby energie možno znížiť straty, ku ktorým dochádza v prenosových trasách, - existuje značný nevyužitý potenciál a teda dochádza k zhodnoteniu zdrojov, ktoré boli predtým bezcenné.
  • 14. Tab. 11: Energetický potenciál rýchlorastúcich rastlín rastlina výnosy energetick potenciálny testované suchej ý obsah energetický v hmoty suchej zisk (ton/ha/rok hmoty (GJ/ha/rok) ) (GJ/tona) láskavec 10 17 170 SR vŕby (salix) 15 16 240 Dánsko trstina 15 – 20 17 240 – 340 SR (miscanthus ) cirok sladký 20 – 30 18 340 – 510 SRN konope 12 – 33,5 18 216 - 603 ČR Zdroj: Bédi, Možnosti úspor energie na Slovensku, 1996, s. 27 - 28 III. VETERNÁ ENERGIA .“ Na Slovensku boli doteraz realizované 3 projekty (Végh, 2005, s. 7)4: - veterný park Cerová (západná strana Malých Karpát) so 4 turbínami s celkovým výkonom 2,6 MW – august 2003, - Ostrý vrch (Myjava) o výkone 0,5 MW – júl 2004, - Skalité pri Čadci (Kysuce) o výkone 2,64 MW. 4 VÉGH, O.: Skúsenosti a perspektívy využívania obnoviteľných zdrojov energie. In: Enviromagazín, 4/2005.
  • 15. IV. GEOTERMÁLNA ENERGIA Geotermálna energia má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého uniká teplo cez vulkanické pukliny a to vo forme magmy. Na niektorých miestach vo svete sa však jej účinky prejavujú aj na povrchu. Teplá, resp. horúca voda z geotermálnych zdrojov – horúce pramene a suché horúce skaly, sa vo svete využívajú na rôzne účely: vykurovanie objektov, príprava procesného tepla, ohrev bazénov (v kúpeľoch), v poľnohospodárstve, na výrobu elektrickej energie ( v SR v prílohe 21, obr. 1). K výhodám využívania geotermálnej energie jednoznačne patrí, že: - predstavuje domáci zdroj, ktorý je nezávislý od medzinárodných konfliktov, - je lacnejším zdrojom energie ako fosílne palivá, - je obnoviteľným zdrojom energie, - znižuje nebezpečenstvo ohrozenia životného prostredia redukciou transportu, spracovania a využívania fosílnych palív,
  • 16. - umožňuje ovládanie ceny energie, - prevádzka je bezpečná voči životnému prostredia s minimálnym záberom pôdy. Horúce pramene (pary, gejzíry) Ide o formy geotermálnej energie pod povrchom zeme (asi 10 km – dostupné súčasnej vŕtacej technike) alebo vyvierajúce na jej povrch. Takáto horúca voda sa vyznačuje vysokou koncentráciou minerálnych látok, čo je aj nevýhodou tejto technológie - vysoký obsah solí v čerpanej vode totižto poškodzuje potrubie, spôsobuje rýchlu koróziu. Nevýhodou je aj potreba reinjektáže použitej vody z dôvodu ochrany životného prostredia (EKOKOMPAS, 2000, s. 7).5 Podstata tejto technológie spočíva v tom, že je potrebné použiť výmenník s vysokou koróznou odolnosťou a vlastný vykurovací systém predstavuje potom sekundárny okruh s čistou vodou. Geotermálna voda cirkulujúca v primárnom okruhu, po tom čo stratila svoju energiu býva znova reinjektovaná do zeme, nakoľko jej priame vypúšťanie do vodných tokov by mohlo znamenať ich znečistenie. Získaná tepelná energia sa používa na vykurovanie, ohrev vody aj na výrobu elektriny. 5 EKOKOMPAS: Energia II: Obnoviteľné zdroje energie – energia bez konca, 15/2000.
  • 17. Energia horúcich suchých skál Ide o spôsob injektáže do popraskaných horúcich suchých skál pod povrchom zeme v hĺbke. Tu sa voda zohreje a následne spätne čerpá na povrch. Získaná tepelná energia sa používa na ohrev vody, vykurovanie alebo výrobu elektrickej energie. Mechanickým spôsobom je však možné získať energiu len raz. Uvedený zdroj sa nepovažuje za obnoviteľný, pretože obnova trvá niekoľko tisíc rokov. Tepelné čerpadlá Tepelné čerpadlá sú zariadenia, ktoré prečerpávajú tepelnú energiu z nižšej hladiny na vyššiu. Princíp fungovania je rovnaký ako pri chladničke s tým rozdielom, že chladnička odoberá teplo zvnútra a odvádza ho von, pričom tepelné čerpadlá odoberajú teplo okolitému prostrediu a privádzajú ho dovnútra. Používajú sa na vykurovanie domov, administratívnych a iných priestorov, na ohrev vody, pričom energetický zisk býva 3 – 6-násobkom dodanej energie pre chod čerpadla. Ako zdroj tepla môže slúžiť odpadová teplá voda, geotermálny
  • 18. prameň, solárny kolektor, pôda, povrchová či podzemná voda, vzduch v okolí a pod. Veľmi výhodné je spojiť tepelné čerpadlo s chladiacim zariadením, takže vznikne dvojaký účinok (chladenie na jednej strane a vykurovanie na druhej). Medzi nevýhody patria: - vysoké investičné náklady (cena geotermálneho vrtu o hĺbke 3,5 km stojí 80 – 90 mil. Sk) (Vargová, 2002, s. 103),6 - použitie freónov ako teplonosného média. V minulosti sa na Slovensku využívali termálne pramene najmä v poľnohospodárstve. Použitá technológia bola veľmi jednoduchá, tepelné čerpadlá a kaskádové využitie zdroja sa uplatňovali veľmi výnimočne a energia vody bola využitá pomerne nehospodárne. Mnohé z tchto zdrojov boli v posledných rokoch odstavené, nakoľko obsah mineránych látok geotermálnej vody, ktorý sa pohyboval na úrovni 4g/liter, viedol k podstatným zaťaženiam povrchových vôd. Nová hraničná hodnota bola stanovená na 0,8g/liter a znamená v podmienkach SR, že geotermálnu energiu budeme môcť využívať až vtedy, keď vyriešime problém s odpadovými vodami, buď reinjektážou alebo jej čistením. V súčasnosti je u nás vyčlenených 25 perspektívnych oblastí s akumuláciou geotermálnych vôd s teplotou vody od 25°C do 150° 6 VARGOVÁ, I.: Atlas využívania obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku, 2002
  • 19. VI. ENERGIA Z VODÍKA Tzv. „vodíkové hospodárstvo“ je zatiaľ málo rozšírené. Ide o elektrolýzu vody elektrickým prúdom vyrobeným fotovoltaickými článkami na vodík a kyslík (alebo inými zdrojmi). Účinnosť takéhoto rozkladu je 90% (EKOKOMPAS, 2000, s. 4).7 Vodík je zachytávaný v nádržiach a použiteľný v čase potreby buď ako palivo pre pohon motorových vozidiel, alebo v turbínach na výrobu elektrickej energie a tepla, prípadne na varenie. Pri jeho spaľovaní vzniká opäť voda a malé množstvo NOx, ktoré sú produktom každého spaľovania. Obr. 25: Palivový článok využívajúci energiu vodíka na výrobu elektrickej energie 7 EKOKOMPAS: Energia II: Obnoviteľné zdroje energie – energia bez konca, 15/2000.
  • 20. Zdroj: inforse.dk/europe/fae/DOPRAVA/paliva, 4.4.2007 Vodíkové hospodárstvo je preto veľmi efektívny spôsob, ako energiu nielen vyrobiť, ale ju aj skladovať až do momentu spotreby. To je veľký problém pri ostatných OZE, pretože energia získavaná z OZE nie je pravidelná, ale závisí od momentálnych podmienok, a preto tu často nastáva nesúlad medzi časom výroby a dopytu. Týka sa to najmä slnečnej a veternej energie. SLNEČNÁ ENERGIA V podmienkach SR dopadá na 1m2 vodorovnej plochy asi 3,8 GJ/rok energie (850 kWh), na 1m2 šikmej plochy sklopenej pod uhlom 30 - 60° orientovanej na juh asi 3,6 až 4 GJ (1000 – 1100 kWh ročne). Z tejto energie asi 75% pripadá na mesiace apríl – október, takže pre potreby vykurovania v zimnom období je potrebné energiu skladovať. Celková energia slnečného svitu v SR je od 1600 – 2200 hodín/rok. (1). Obr. 1: Ročný úhrn energie globálneho žiarenia (kWh.m-2) dopadajúceho na rovinu pri optimálnom uhle (34 - 37°)
  • 21. Zdroj: PVGIS, 2007 Obr. 2: Kategórie solárnych tepelných technológií a. podľa prevádzkového režimu: - systémy so sezónnou prevádzkou – nemajú výmenník tepla. Teplonosnou kvapalinou je spotrebovaná voda. Táto slúži ako teplá úžitková voda v mesiacoch apríl – október. V zimných mesiacoch sa systém musí odstaviť. - systémy s celoročnou prevádzkou – majú výmenník tepla. Teplonosnou kvapalinou je nemrznúca zmes. Fungujú aj v zimných mesiacoch na čiastočný ohrev vody. Sú vhodné aj do systému ústredného kúrenia. b. podľa obehu teplonosnej kvapaliny: - samotiažne systémy – nemajú čerpadlo a voda v nich prúdi na základe rôznej hustoty teplej a studenej vody vlastnou silou. - systémy s núteným obehom – majú v okruhu zaradené čerpadlo. Oproti predchádzajúcim sú presne regulovateľné, účinnejšie, ale tiež drahšie a závislé na elektrickej energii pre chod čerpadla. c. podľa počtu okruhov: - jednookruhové systémy – sú bez výmenníka tepla napojené priamo na spotrebič. - dvojokruhové systémy – s výmennníkom tepla. Teplonosné médium je zväčša nemrznúca zmes. Z kolektora vedie teplo do výmenníka, kde ho odovzdáva vode. Oproti predchádzajúcim systémom sú tieto omnoho vhodnejšie na vykurovanie, majú však nižšiu účinnosť vplyvom výmenníka. Sú drahšie, ale i tak rozšírenejšie. d. podľa použitia: - systémy pre ohrev teplej úžitkovej vody
  • 22. - systémy pre vykurovanie alebo prikurovanie – delia sa podľa toho, či sa teplo využíva priamo alebo je akumulované pre neskoršie využitie: o systémy bez akumulácie – využívajú teplo ihneď o systémy s akumuláciou – akumulujú teplo pre neskoršie využitie. e. podľa výslednej teploty používanej vody: - nízkoteplotné systémy – 15 až 30 °C - strednoteplotné systémy – do 60°C - vysokoteplotné systémy – do 150°C. Obr. 3: Podiel na trhu solárnych termálnych technológií v Európe Zdroj: http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007 Obr. 4: Inštalovaná slnečná tepelná kapacita v krajinách EÚ15 v roku 2001 Situácia v nových členských krajinách je rôznorodá, pričom štatistické údaje sú ťažko porovnateľné. S výnimkou Cypru a Slovinska sú inštalácie solárnych termálnych systémov zriedkavé. Zdroj: http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007 Obr. 5: Plocha slnečných kolektorov na obyvateľa v EÚ-15 v roku 2001
  • 23. V prepočte na obyvateľa je Cyprus svetovým lídrom v rozvoji týchto technológií (800m2 na 1000 obyvateľov). Využívajú sa na 98% domov a 53% hotelov, pričom ide dominantne o termosifónové kolektory (najlacnejší systém), u ktorých je návratnosť investícií v tomto prípade štyri roky. Zdroj: http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007 Obr. 4: Výroba elektrickej energie podľa poveternostných podmienok Zdroj: ECB, Atlas využívania obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku, 2002, s. 122 Obr. 5: Zoznam lokalít, základné údaje a stanovená efektívna plocha územia pre využívanie veternej energie na Slovensku
  • 24. Obr. 6: Podiel veternej energie na celkovej výrobe elektriny, rok 2005 (%) Obr. 2: Stav zhodnotenia perspektívnych geotermálnych oblastí v SR
  • 25. Zdroj: Enviromagazín, 4/2005, s. 13