Your SlideShare is downloading. ×
GlobáLne OtepľOvanie A Energia
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Thanks for flagging this SlideShare!

Oops! An error has occurred.

×
Saving this for later? Get the SlideShare app to save on your phone or tablet. Read anywhere, anytime – even offline.
Text the download link to your phone
Standard text messaging rates apply

GlobáLne OtepľOvanie A Energia

2,457

Published on

Published in: Education, News & Politics
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
2,457
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
2
Actions
Shares
0
Downloads
13
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

Report content
Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
No notes for slide

Transcript

  • 1. Globálne otepľovanie, trvalo udržateľný rozvoj a e nergia pre bu dúcnosť Bratislava, 14.11. 2007 Alexander Ač, Ústav Systémové Biologie a Ekologie, AVČR, BRNO Prof. Milan Lapin, FMFI, Univerzita Komenského, Bratislava
  • 2.
    • Veda globálneho otepľovania
    • fakty (a mýty)
    • b) alternatívne teórie??
    • c) príčiny a dôsledky
    • 2) Možnosti a obmedzenia využívania alternatívnych zdrojov energií – energetická bezpečnosť
  • 3. Trochu kontroverzie…#1 „ V rozpore s posledn ými správami, dôkazy, že globálne otepľovanie bude mať vážne dôsledky pre život na Zemi, sú slabé. Väčšina dôkazov ukazuje naopak“ – prof. em. Daniel Botkin, Dep. of Ecology, Evolution and Marine Biology, Univ. of California - 16.10.2007, Wall Street Journal „ Za posledných sto rokov sa oteplilo, avšak za posledných 50 nie významne. Dnes je chladnejšie ako pred 1000 rokmi. A vedeli ste, že za posledných 50 rokov došlo k poklesu frekvencie hurikánov?“ – prof. Fred Singer, president Science and Environmental P olicy Project –www.sepp.org
  • 4. „ Globálne otepľovanie je najvážnejší problém, ktorému dnes čelíme“ - prof. Sir David King - vedecký poradca Tonyho Blaira, 9.1. 2004, BBC News „ ...život na Zemi nevyhynie. ...bude to však svet úplne odlišný od toho, v ktorom vznikli a prekvitali ľudské civilizácie za posledných niekoľko tisíc rokov“ - prof. James Hansen, NASA Goddard Institute for Space Studies - 15. 6. 2006 The New York Times Review Trochu kontroverzie…#2
  • 5. Trvalo udržateľný rozvoj
    • Niekoľko definícií
    • Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez toho, aby boli ohrozené nároky budúcich generácií na uspokojovanie ich potrieb. (Brundtlandt et al., 1987)
    • Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov (§ 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).
  • 6. globálne otepľovanie...
    • ...je skutočné a ľahko zmerateľné
    • … je po roku 1975 s veľkou istotou prevažne spôsobené zvýšením koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére
    • ...zatiaľ neexistuje adekvátn a alternatívna teória k „antropogén n e podmienenému“ globálnemu otepľovaniu
    • ... m á prevažne negatívne dôsledky, ktoré je možné pozorovať už teraz
    • ...ďalší nárast koncentrácie skleníkových plynov nie je trvalo udržateľným spôsobom existencie ľudí a ekosystémov
  • 7. Veda globálneho otepľovania - fakty a príčiny #1 Sopka Pinatubo El Niňo V roku 2007 b ude do vzduchu vypusten ých ~ 9.2 miliárd ton fosílneho uhlíka (IPCC) , teda asi stonásobok v porovnaní s prirodzenou emisiou sopečnou činnosťou Koncentrácia skleníkových plynov sa v atmosfére zvyšuj e v dôsledku ľudskej činnosti – spaľovanie fosílnych palív (ropy, uhlia a zemného plynu), ako aj niektorých iných aktivít (banská činnosť, chov dobytka, pestovanie ryže ...) Zdroj: http://cdiac.ornl.gov/trends/co2/contents.htm Rast konc. CO2 od roku 1958, Mauna Loa 2007 – 383 ppm
  • 8. #2 Podľa posledných výskumov sa zdá, že schopnosť oceánov viazať CO2 zo vzduchu sa znižuje ( Canadell et al., 2007, PNAS ). Podobný priebeh sa predpokladá aj na súši (viac: www.GlobalCarbonProject.org ). Roky Frakcia CO2, ktor ú pohltí vegetácia a oceán
  • 9. #3 Zdroj: http://www.cru.uea.ac.uk/cru/data/temperature/
    • Ju žná pologuľa sa otepľuje pomalšie
    • Oteplenie v rokoch 1910-1940 bolo spôsobené prevažne nárastom v slnečnej aktivite
    • Mierne ochladenie v rokoch 1940 – 1970 bolo spôsobené najmä nárastom antropogénnej produkcie aerosólov (napr. spaľovanie uhlia)
    • Nárast globáln ej tepl o t y od roku 1980 nie je možné vysvetliť bez vplyvu narastajúc ej koncentráci e CO2, NH4 , N2O ...
    • Prirodzená variabilita klímy pokračuje – ENSO/NAO oscilácia, sopečná aktivita
    1992 - Pinatubo 1998 – El Nino
  • 10. # 4 Glob álna teplota 450 000 rokov 100 rokov Koncentrácia metánu Koncentrácia CO2 Zdroj: Hansen, 3. 10. 2007 CO2 sa podieľa asi 60% na otepľovaní, zvyšok patrí hlavne metánu ( Shine and Sturges, Science, 2006 )
  • 11. # 5 Zdroj: IPCC, 2007; kapitola paleoklimatológia – rozdielne výsledky rekonštrukcie minulej klímy sú ovplyvnené metodikou odhadov a použitými „proxy“ údajmi (tzv. Mannova krivka z r. 1999 sa považuje za menej spoľahlivú) Mann et al. 1999
  • 12. # 6 Lockwood and Frohlich, 2007, Proc. R. Soc. A – článok je reakciou na film Velký podvod s globálnym otepľovaním Slnečná intenzita Zm ena teploty Minimálne od roku 1975 nedošlo k zvýšeniu slnečnej aktivity
  • 13. #7 Zdroj: IPCC 2007 – Summary for Policymakers
  • 14. #8 http://www.realclimate.org/index.php/archives/2007/10/cosmic-rays-don%e2%80%99t-die-so-easily/langswitch_lang/sk Podľa rôznych zdrojov - kozmické žiarenie po roku 1985 mierne klesá
  • 15. #9 Henrik Svensmark: Cosmoclimatology: a new theory emerges, Astronomy and Geophysics, 2007 Vysoká korelácia nízkej oblačnosti ( < 3.2 km ) a kozmického žiarenia prichádzajúce zo Slnka Podľa IPCC (2007), nie je dlhodobý trend oblačnosti , v atmosfére je ale vždy dostatok kondenzačných jadier Nízka oblačnosť je zakrývaná mrakmi vo vyšších vrstvách atmosféry Táto teória nevysvetľuje ochladzovanie stratosféry (ktoré je však v súlade s teóriou otepľovanie vplyvom CO2) Kozmické žiarenie Nízka oblačnosť
  • 16. Zdroj: NASA Earth observatory # 10 Teplo z miest?
    • efekt „mestských ostrovov tepla“ (urban heat island) má významný vplyv na teplotu v meste
    • Má významný vplyv na hydrologický cyklus (znížený výpar, zvýšený odtok)
    • Vplyv na počasie (vo veľkých mestách intenzívnejšie búrky, „víkendový efekt“)
    • Možnosť regulácie mestskej klímy vegetáciou, bielymi povrchmi...
    • Jeho vplyv na globálnu teplotu je málo významný ( Parker et al. 2004 , Nature)
    • Pri výpočte globálnej teploty sa dá vplyv mestského ostrova tepla na merania teploty eliminovať
  • 17. Veda globálneho otepľovania – dôsledky #1 V roku 2007 bola zaznamenaná rekordná plocha topenia snehu v polohách nad 2000 metrov – zdroj NASA
  • 18. 11 Aug 1985 2 Sep 2005
  • 19. Zdroj: NASA Earth Observatory # 2 „ ...oblasť, na ktorej dochádza k topeniu snehu sa za posledných 30 rokov zvýšila o 30%“. „Grónsko je jedna s najrýchlejšie sa otepľujúcich oblastí na svete,“ Dr. Konrad Steffen, University of Colorado, Boulder, USA
  • 20. # 3 Sez ónny výskyt „ľadovcových zemetrasení“ v Grónsku – najvyšší výskyt počas najteplejších mesiacov ( Ekstrom et al, Science, 200 6 ) Zvyšujúci sa počet ľadovcových zemetrasení v rokoch 1993-2005. V roku 2005 sa roztopilo najviac ľadu v Grónsku od začiatku meraní (roky 2006 a 2007 tu nie sú zahrnuté)
  • 21. # 4 Rozpad ľadovca Larsena B-12 v oblasti Západo-antarktického ľadovcového štítu v roku 2002 Zdroj: NASA Zdroj: Hansen
  • 22. # 5
    • Prvý krát v histórii bola otvorená severná cesta na niekoľko týždňov
    • V roku 2007 poklesla plocha plávajúceho ľadu o viac ako 1 milión km2 oproti rekordnému roku 2005
    • ZDROJ: www.NSIDC.ORG
    September 1979-2007
  • 23. # 6 K 16. 10. 2007 bol rozsa h ľadovej pokrývky v Arktíde o 3.2 mil km2 nižší, ako priemer za roky 1979-2000 Zdroj: www.NSIDC.ORG VIDEO ( www.UCAR.edu , Holland et al. GLR, 2006 ) – Ar ktída bez ľadu do roku 2040 Plávajúci ľad má vysokú odrazivosť (albedo), zatiaľ čo voda väčšinu slnečného žiarenia pohltí – zvýšená rýchlosť otepľovania v polárnych oblastiach
  • 24. # 7 Modely vs. pozorovania – všetky (doteraj šie ) modely podhodnocujú rýchlosť topenia arktického ľadu (Zdroj: www.PolarCat.no) ??? 2007
  • 25. # 8 Zdroj: www.NSIDC.ORG
  • 26. # 9 Zdroj: The Future oceans – Warming up, Rising high, turning sour – Special report 2006 Podľa posledných údajov sa zdá, že nárast morskej hladiny bude rýchlejší ako sa predpokladá v IPCC 200 1 – t.j. 18 až 59 cm do roku 2100 – proces topenia nie je lineárny, podľa niektorých vedcov môže byť nárast až 1-2 metre (rast hladiny svetového oceánu je zložený z teplotnej dilatácie vody a z prítoku vody z roztopených ľadovcov) V minulosti bol nárast morskej hladiny aj 5m/storočie ( Clark et al. 2004 ) Zdroj:Brooks et al, 2006
  • 27. # 10 Zdroj: National Geographic Permafrost (trvalo zamrznutá pôda, najmä v oblastiach Severnej Ameriky a Sibíri) môže pri pokračujúcom topení uvoľniť do atmosféry veľké množstvo CO2 a CH4. Podľa súčastných odhadov sa v zamrznutom permafroste (a najmä vo vrstvách pod ním) nachádza až okolo 500 miliárd ton uhlíku (CO2 a CH4) – tj. ~ 2/3 množstva uhlíku v dnešnej atmosfére ( Zimov et al. 2006, Science )
  • 28. # 11 Zdroj: Ryan Danby
    • Hranica boreálneho lesa sa posúva smerom na sever. Tento posun však nie je postupný ale skokovitý ( Danby and Hik, Journal of Ecology, 2007 )
    • Na južne orientovaných svahoch sa hranica lesa posunula asi o 85 m
    • Na severne orientovaných svahoch sa zmenila hustota lesa
    • Postupujúci les vytláča faunu tundry do severnejších oblastí
    Použitím 3D klimatického modelu sa zistilo, že lesy v tropických oblastiach Zem ochladzujú (výpar), a lesy v severných polohách Zem otepľujú (najmä v dôsledku nižšieho albeda) ( Caldeira et al. 2007, PNAS )
  • 29. # 12 “ Opit ý les - Aljaška ” Zdroj: http://people.sinclair.edu/phylliswilliams/Alaska/drunken%20forest.jpg
  • 30. # 13 Od roku 1987 bolo viac ako 4 mili ó ny akrov smrekov na Aljaške poškodených kôrovc om ( Dendroctonus rufipennis ) – > posun vegeta čných zón na sever Podľa niektorých štúdií (napr. Levis et al. 2000, J. Clim. ) môže posun lesa výrazne ovplyvniť otepľovanie – o 1.1 – 1.6°C do roku 2100. Zdroj: www.worldviewofglobalwarming.org
  • 31. # 14 Austrália, štát Viktória - 2007 Východné Rusko - 2003 USA – trend lesných požiarov Westerling et al., 2006, Science – skoršie topenie snehu a vyššie priemerné teploty zvyšujú rozsah požiarov na západe USA Zdroj grafu: http://www.nifc.gov/fire_info/nfn.htm Kanada – trend lesných požiarov Gillett and Weaver , 200 4 , GRL – “zmeny priemern ých teplôt vysvetľujú väščinu variability v ploche lesných požiarov ” Zdroj grafu: Gillett and Weaver, Detecting the effect of climate change on Canadian forest fires 2004
  • 32. # 15 „ Ak by sme mali požiar o rozlohe 100 000 akrov pred desiatimi rokmi, bol by to obrovský požiar. Jeden alebo dva také požiare počas jednej sezóny by boli nezvyčajné. Dnes pre nás 200 000 akrový požiar znamená iba ďalší deň v práci....“ „ ...jeden z najhorších požiarov tento rok mal viac ako 600 000 akrov.“ „ podľa analýz letokruhov je západ USA najteplejší za posledných 1000 rokov . Bol zaznamenaný dramatický nárast lesných požiarov v horách vo vyšších polohách“ hovorí Swetnam , z University of Arizona. CBS News, 22 Okt. 2007
  • 33. # 16 Zdroj: www.NOAA.gov, 22. okt. 2007 – požiare v Kalifornii sa už vyskytujú celoročne
  • 34. # 17 Priestorová distribúcia zmien vo výskyte sucha – na základe „Palmerovho indexu“ (IPCC, 2007) Výrazne suchšie sú oblasti Sahelu, ale aj Južná Európa, či východná Austrália Sucho jednoznačne súvisí s otepľovaním, pretože pri rovnakej relatívnej vlhkosti vzduchu je pri vyššej teplote vzduchu vyšší sýtostný doplnok Od roku 1900 je svet „suchší“ a rýchlosť vysušovania sa zrýchľuje
  • 35. # 18 Zdroj: Dartmouth flood observatory Rok 2003 bol v globále suchý! (Okt. 2007)
    • Počet obetí záplav sa každoročne znižuje v dôsledku lepších výstražných systémov
    • Ekonomické škody v dôsledku záplav naopak enormne rastú – nie len v dôsledku rastu populácie (v cyklóne je pri rastúcej teplote viac vodnej pary, o 25% pri raste teploty o 4 °C, Lapin et al. 2003)
  • 36. Povrchová teplota oceánov aug-okt ( v kľúčových oblastiach ) Maximum PDI búrok v Atalantiku r 2 =0.83 od 1970 (83% korelácia ) # 19 Intenzita hurikánov narastá so zvyšovaním teploty povrchových vôd oceánov Zdroj: Kerry Emanuel, 2006, MIT Teplota Power Dissipation Index (PDI)
  • 37. # 20 Tropický cyklón Gonu, najsilnejší v histórii Arabského polostrova (od roku 1945) Zdroj: NOAA, 5. júna 2007
  • 38. Dôsledky - Slovensko Od r. 1900 sa do r. 2000 zvýšila priemerná ročná teplota o 1.1°C, zatiaľ čo úhrn zrážok sa znížil o 5.6%. Na južnom Slovensku je pokles zrážok výraznejší (aj o viac ako 10%), na severnom a severo-východnom Slovensku je nárast úhrnov zrážok asi do 3% (Lapin 2005 a 2007) Aktuálny extrém teploty z roku 2007, podobný sme zaznamenali aj v období máj až august 2003
  • 39. ... stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov (SP) Čo je potrebné urobiť?
    • 80% historických emisií SP patrí rozvinutým krajinám
    • P riemerný Američan 10-násobne vyššiu spotrebu SP ako priemerný Číňan
    • Celosvetový priemer je ~4 tony CO2 /rok
    • V súčasnosti je rast emisií skleníkových plynov najrýchlejší v histórií
    Podľa posledných výskumov je potrebné udržať max. koncentráciu 450 ppm CO2 ––– > nárast globálnej teploty menej ako 2 °C , Zdroj grafu : Raupach et al. 2007, PNAS ???? 2006 2005 200 7
  • 40. Krajiny s najvyššou spotrebou odmietli pristúpiť ku Kyóto protokolu Weaver et al. 2007, Geophysical Research Letters Je potrebné zníženie globálnych emisií o 90% + od č erp á vanie CO2 zo vzduchu do roku 2050  oteplenie menej ako o 2°C Zdroj: NewScientist, Wikipedia Č R SR Čína
  • 41. Najrýchlejšie rastú emisie skleníkových plynov v rozvojových krajinách (Zdroj: EPA) V roku 2006 vzrástli v Číne emisie skleníkových plynov o 8.7%, v USA klesli o 1.4% a v EU zostali nezmenené (oproti roku 2005) (Zdroj: EIA) Čína zabezpečuje ~1 /2 svetovej ťažby uhlia, ~ 2-3% globálnych emisií CO2 pochádza zo „spontánnych požiarov“ uhlia „ Čína a India sa potrebujú vydať inou cestou a vytvoriť technológie s nízkou spotrebou CO2. “ Rajendra Pachauri, predseda IPCC, 22. Okt. 2007, Reuters Predpove ď vývoja spotreby energie do roku 2030 (Zdroj: EIA, 2007)
  • 42. Úspešná energetická stratégia Ekonomické požiadavky Úspešne zaistiť palivá a energie pre základné potreby a ekonomický rast Ekologické požiadavky Vyhnúť sa jadrovým nehodám a odpadom Limitovať vplyv výroby a spotreby energie na globálnu klimatickú zmenu (Medzi)národné bezpečnostné požiadavky Minimalizovať nebezpečenstvá konfliktov pri zdrojoch ropy a plynu Vyhnúť sa šíreniu jadrových zbraní z jadrovej technológie Zvýšiť bezpečnosť energetických systémov proti teroristickým útokom Podľa Holdren, 2006, The Energy Innovation Imperative : A ddressing Oil Dependence, Climate Change, and Other 21st Century Energy Challenges
  • 43. Najväčšie energetické výzvy
    • Ako zabezpečiť dostatok energie potrebnej na zachovanie súčastnej prosperity a vytvorenie prosperity aj tam, kde to nie je teraz možné bez neprijateľného rozvratu globálneho podnebia v dôsledku emisie uhlíka a metánu z fosílnych palív
    Rieš e nie týchto výziev je enormné už len z pohľadu samotn ých rozvinutých zemí. Ich úspešné riešenie vyžaduje, aby sa každý zapojil adekvátne svojim možnostiam , pretože trh s ropou a aj podnebie sú globálne .
  • 44.
    • Denná produkcia ropy je 75 Mb/d (milión barelov/deň) (2005)
    • Predpokladaná produkcia pre rok 2030 je 120 Mb/d
    • Spotreba Číny by mala narásť z 3 Mb/d v roku 2004 na 12 Mb/d v roku 2030
    • Asi 80% globálnej produkcie energie je spojenej s emisiami CO2
    • Z toho je asi 80% produkovanej uhoľnými elektrárňami, ktoré majú najdlhšiu životnosť – 60 a viac rokov.
    • (V Čine je postavená ~1 uho ľná elektráreň za 5 dní)
    • Na dosiahnutie cieľa stabilizácie CO2 na úrovni 450 ppm je potrebné, aby ~ v roku 2012 do šlo k odchýleniu od trajektórie scénára „ business-as-usual “
    • Opatrenia je potrebné prijímať už teraz
    Perspektívy Avoiding Dangerous Climate Change ©Cambridge University Press (2006).
  • 45. Možnosti riešenia
    • Zníženie emisií CO2
    • Odstránenie nežiadúcich plynov, ktoré už v atmosfére sú
    • Minimalizovať vplyv skleníkových plynov v atmosfére pridaním iných látok (al. procesov), ktoré atmosféru ochladzujú (geo-engineering)
  • 46. Geo-engineering
    • Pri súčastnej technológii ide o riešenia:
    • vysoko nákladové
    • vysoké riziko nežiadúcich vedľajších vplyvov (je potrebn ých najmenej 5-10 rokov ďalšieho výskumu )
    • možnosť nízkeho vplyvu
    • neriešia tiež problémy spojené s acidifikáciou oceánov
    • ide o krajné riešenia v prípade neschopnosti znížiť emisie skleníkových plynov
    Napr. metóda „vesmírnych zrkadiel“, „umelých sopiek“, „fertilizácia oceánov“
  • 47. Odstraňovanie existujúceho CO2
    • zalesňovanie a uskladňovanie uhlíku do pôdy
    • budovanie tepelných elektrární na biomasu spolu s technológou „carbon capture and storage“
    • Nie je možné zastaviť rast koncentrácií bez zníženia emisií CO2 (vypúšťaných do vzduchu)
    Metódy s obmedzenou účinnosťou Plánuje sa výstavba obrovských „odsávačov“ CO2
  • 48. Znižovanie emisií CO2 Technológia „Carbon Capture and storage“ Prvý projekt na dlhodobé uskladňovanie CO2 do zeme – v rokoch 1996-2005 bolo uskladnených asi 7 mil. ton CO2. (asi 10% dennej globálnej produkcie CO2). Doba bezpečného uskladnenia je min. 100 000 rokov ( pravdepodobne až 1 mil. rokov) Táto technológia zdražuje energiu získanú z uhlia asi o 60-70% v prípade nových elektrární a asi o 100% v prípade existujúcich elektrární
  • 49. Analýza: Dokážu (konvenčné) alternatívne zdroje energie zabezpečiť dostatok energie?
    • Zdroj: David J.C. MacKay – Sustainable Energy without the hot air , 2007 Dept. of physics, University of Cambridge – www.WithoutHotAir.com
    • Analýza je vztiahnutá k potrebám „priemerne bohatého“ Angličana s „priemernými“ nárokmi
    • Autor vychádza z aktuálnych (najlepších) možností obnoviteľných zdrojov energie – veternej energie, energie morského prílivu, solárnej energie, energie spaľovania biomasy, vodnej enrgie...
  • 50. Veterná energia ZDROJ: http://www.ifnotwind.org/default.shtml Množstvo mýtov – veterné turbíny sú „hlučné“, „škaredé“, „nebezpečné“, znižujú „turistickú atraktivitu“, „ohrozujú populáciu vtákov“ produkujú energiu iba „malý zlomok“ počas svojej existencie, sú „nadmerne dotované“, sú „neefektívne“ a „nespoľahlivé“ MacKay: Pri pokrytí 10 % územia GB modernými turbínami v oblastiach s najsilnejším vetrom dokáže veterná energia zabezpečiť 1/3 energie potrebnej pre jazdenie autom 100 km/deň/obyvateľa
  • 51. Solárna (tepelná) energia – ohrev vody MacKay : Pri pokrytí 12 m2 strechy s južnou orientáciou a 50% efektivite prenosu tepla – získame asi 18% energie spotrebovanej pri jazde autom. Najväčší potenciál v subtropických oblastiach s nízkou oblačnosťou
  • 52. Solárna (fotovoltaická) energia – elektrická energia MacKay : Pri pokrytí 12 m2 strechy s južnou orientáciou a 20% efektivite prenosu energie (lacnejšie panely majú 10% úč., teor. úč. je 60%) získame asi 7% energie spotrebovanej pri jazde autom Utópia : Pri pokrytí 10% územia GB (400m2/osoba) solárnymi panelmi s 12% ef. pokryjeme 85% spotreby jazdy autom V roku 2003 vzrástla produkcia solárnych panelov o 32%. ( Jiménez V, Earth Policy Institute ) V roku 2004 a 2005 až o 60% (do úvahy ale treba brať obmedzené zásoby minerálov potrebných pre výrobu solárnych panelov - http://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/ ) (Silicon shortage stalls solar, Gartner, J. WIRED, 2005)
  • 53. Sumarizácia (GB) – potenciál obnoviteľných zdrojov Solárna fotovoltaická (farma) – 50% Biomasa (20%) Veterná energia – (16%) Pobrežná veterná energia (13%) Prílivová energia (11%) Solárna tepelná (domy) – (10%) Solárna fotovoltaická (domy) (10%) Vodná energia (1.6%) Energia vĺn (1.3%) Spolu – 133% - utópia Celková spotreba energie (GB) – doprava, bývanie (120kWh/d) Vietor 20 kWh/d Sol.tep 12m2 12 kWh/d FV, 12m2: 5 Vodná: 2 Vietor pobrežie mora 16 kWh/d Vlny: 2 Príliv 14 kWh/d Geoterm: 2 Vietor Hlb. moria 32 kWh/d Fotovolt. Farma (400m2) 60 kWh/d
  • 54. Biopalivá Johnston and Holloway: Environmental Science & Technology A Global Comparison of National Biodiesel Production Potentials, 2007, in press . www.sage.wisc.edu/energy/ University of Wisconsin-Madison Ako nevhodné plodiny pre získavanie bionafty sa javia kukurica a repka olejná , ktoré produkujú N 2 0 – oxid dusný, 300 krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2 (Crutzen et al. Atmos. Chem. Phys, 2007 ) Dr. Dave Reay, z University of Edinburgh aplikoval výsledky  štúdie a vypočítal, že ak sa uskutoční plánované 7-násobné zvýšenie plochy pre kukuricu do roku 2022, ako to navrhuje americký senát, emisie skleníkových plynov z dopravy sa zvýšia asi o 6%. Dnes je podiel bionafty v EU ~2% pohonn ých hmôt, plán je podiel ~10 % do r. 2010
  • 55. Riasy?
    • Tasios Melis z University of California at Berkeley zistil, že riasa Chlamydomonas reinhardtii dokáže pri zabránení prístupu kyslíku a síry produkovať vodík
    • Zatiaľ je efektivita tvorby vodíku 10%  pre konkurencieschopnosť s fosílnymi palivami treba dosiahnu ť 50% (genetickou manipuláciou..?)
    • Podľa výpočtov je potreba plochu iba 25 000 km2 (asi 10% plochy pre pestovanie sóje) na nahradenie fosílnych palív pre autá v USA
    Zdroj: NewScientist
  • 56. Iné možnosti využitia OZE a iné riešenia
    • Energetické využitie biomasy má rad vedľajších negatívnych dôsledkov, je však perspektívne v celom rade krajín
    • Geotermálna a vodná energia sú veľmi perspektívne v mnohých krajinách a môžu pokryť značnú časť spotreby energie (aj vyše 50%)
    • Využitie klasických jadrových elektrární je viazané na doriešenie prijateľnej bezpečnosti prevádzky a likvidácie
    • Najperspektívnejším zdrojom je termojadrová fúzia – predpokladá sa jej technologické doriešenie okolo roku 2050, čo sa zhoduje s obdobím výrazného zdraženia zemného plynu a ropy (vyčerpanie dostupných zdrojov)
    • Najväčším zdrojom sú v súčasnosti úspory (nové technológie a disciplína)
  • 57. Moran et al., Ecological Economics, okt 2007 Smerom k trvalej (ne)udržateľnosti..? HDI (0-1) – priemerná dĺžka života, gramotnosť, vzdelanie, HDP/obyvateľa Počet planét potrebných pre životný štýl daného štátu (kontinentu)
  • 58. Overshoot: The Ecological Basis of Revolutionary Change, Catton, 1980 Kapacita plan éty Zem Spotreba ľudstva Od roku 1961 najviac vzrástla „uhlíková ekologická stopa“ – až 6-násobne a zodpovedá asi za 50% celkovej ekologickej stopy. Zdroj: Global Footprint Network
  • 59. Globálne otepľovanie – problém spoločenský? Kľúčová otázka by mohla znieť: „ Môže vzniknúť nová forma , alebo formy spoločenskej organizácie, ktorá by dovoľovala existovať ľuďom prosperovať v rámci prirodzenej variability (eko)systémov Zeme, alebo budú takéto zmeny v spoločenskom usporiadaní doprevádzané prekročením kritických hraníc Zeme ?“ ( Lewis, 2005, Phil. Trans. R. Soc. B )
  • 60. Riešenie...? Jared Diamond, 2004 Kolaps civilizácií v minulosti mal mnoho príčin Spoločným znakom všetkých však bol príliš vysoký počet ľudí vzhľadom na dostupné zdroje energie… Doteraj šie snahy o zníženie emisií, alebo dokonca aspoň o obmedzenie ich rastu zlyhali (Victor, D. The Collapse of the Kyoto Protocol and the Struggle to Slow Global Warming (Princeton Univ. Press, New Jersey, 2001) Of the Kyoto protocol
  • 61. ????????? ???
  • 62. Ďakujem za pozornosť!

×