Kohezia a ponuka vseobecnych zrucnosti v europe
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×
 

Like this? Share it with your network

Share

Kohezia a ponuka vseobecnych zrucnosti v europe

on

  • 697 views

Autori skúmajú vývoj schopností / zručností (skills) v školskom systéme v Európe, zameriavajú sa na 1. a 2. stupeň študentov a skúmajú rozdiely medzi krajinami. Hľadajú odpovede na ...

Autori skúmajú vývoj schopností / zručností (skills) v školskom systéme v Európe, zameriavajú sa na 1. a 2. stupeň študentov a skúmajú rozdiely medzi krajinami. Hľadajú odpovede na otázky: Aké sú schopnosti žiakov? Ako sa tieto schopnosti vyvíjali postupom času? Aký dôsledok mal vývoj v schopnostiach dopad na platy na trhu práce?

Statistics

Views

Total Views
697
Views on SlideShare
694
Embed Views
3

Actions

Likes
0
Downloads
0
Comments
0

1 Embed 3

http://www.beblavy.sk 3

Accessibility

Categories

Upload Details

Uploaded via as Microsoft PowerPoint

Usage Rights

© All Rights Reserved

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Processing…
Post Comment
Edit your comment

Kohezia a ponuka vseobecnych zrucnosti v europe Presentation Transcript

  • 1. KOHÉZIA A PONUKAVŠEOBECNÝCH ZRUČNOSTÍ V EURÓPE(BRUNELLO, GARIBALDI, WASMER) (2007)Laura Lippová
  • 2. VÝSKUM Autori skúmajú vývoj schopností/zručností (skills) v školskom systéme v Európe Zameriavajú sa na 1. a 2. stupeň študentov Skúmajú rozdiely medzi krajinamiHlavné otázky: Aké sú schopnosti ţiakov? Ako sa tieto schopnosti vyvíjali postupom času? Aký dôsledok mal vývoj v schopnostiach dopad na platy na trhu práce?
  • 3. POROVNANIE SCHOPNOSTÍ ŢIAKOV MEDZIKRAJINAMI, POROVNANIE DĹŢKY ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY Schopnosti skúmajú na základe dát z medzinárodného prieskumu gramotnosti: IALS (International adult literacy survey) – medzinárodné porovnávanie schopností u dospelej populácie IALS testoval základné zručnosti (prose, document, literacy) Dáta zbierané v rokoch 1994, 1996, 1998
  • 4. VÝSLEDKY Najvyššie skóre v gramotnosti dosiahlo Švédsko Najnižšie Poľsko US niekde tesne nad priemerom Priemerné skóre, ktoré dosiahli v US sa skoro rovná priemernému skóre v EU (prekvapenie, ako dôvod uviedli, ţe na testovaní sa nezúčastnili krajiny s nízkym ľudským kapitálom – Grécko, Španielsko..) (z testovania vylúčili imigrantov)
  • 5. VÝSLEDKYSchopnosti testovaných v EU sú porovnateľné so schopnosťami testovaných vUSAvšak priemerný Američan (native- born) má lepšie výsledky ako priemerný Európan (native- born)
  • 6. ROKY ŠKOLSKEJ DOCHÁDZKY Skúmali pomer medzi rokmi školskej dochádzky a schopnosťami/dosiahnutým vzdelanímVýsledky: Dosiahnuté vzdelanie je skoro rovnaké v Holandsku a Švajčiarsku (avšak rýchlejšie rastie v Holandsku) Belgicko a Nemecko tieţ pomerne na rovnakej úrovni ( avšak rýchlejšie rastie Belgicko)
  • 7. Severeské krajiny: Fínsko najvyšší rast v dosiahnutom vzdelaní (z najniţšieho levelu sa za 35 rokov vypracoval na najvyšší)Juţná a východná Európa: Dosiahnuté vzdelanie ľudí narodených v 1960s je nízke (neinvestovalo sa do vzdelania) Taliansko – rastie dosiahnuté vzdelanie Maďarsko, Poľsko – rastú schopnosti/zručnosti Česko podobne ako Holandsko
  • 8. SCHOPNOSTI ŠTUDENTOV, KTORÍ SÚ STÁLE V ŠKOLEPriemerné výkony študentov: PISA (Program for international student assesment) – testovaná matematika, veda, čítanie u 15 ročných študentov Pre získanie skorších dát TIMSS (Third international Math ans Science study) – testovanie 14 ročných študentov
  • 9. VÝSLEDKY Najlepšie výsledky dosiahlo Fínsko EU pomerne rovnaké výsledky zo schopnosti čítania ako US, avšak EU lepšia v matematike Zlepšenie v čítaní: Írsko, Holandsko Zhoršenie v čítaní: Francúzsko, Maďarsko Matematika zlepšenie: UK, Dánsko Matematika zhoršenie: Rakúsko, Madarsko, Belgicko(nie je to úplne presné, kedţe PISA a TIMSS sú rozdielne meradlá, vznikajú odchýlky)
  • 10. POMER ŠTUDENT/UČITEĽ V 1990s bol počet ţiakov na učiteľa redukovaný v US Konštantný v EU (avšak Irsko, Holandsko zníţili počet ţiakov na učiteľa; opačne Rakúsko a Nórsko, ktoré zvýšili tento počet)Výsledok skúmania autorov: Počet študentov na učiteľa má vplyv na výkon študentov (hlavne pri znevýhodnených skupinách) v čítaní Pri matematike nevykazuje ţiadny vzťah
  • 11. NEROVNOSTI V PLATOCH Autori sa snaţili preukázať, ako vplývajú zmeny v schopnostiach jedincov na zmeny v platoch Schopnosti jedincov vplývajú na platy z 2 dôvodov: Priamy efekt – lepšie schopnosti = lepšie platy Nepriamy efekt – net supply of skills will lower the price of skills
  • 12. VÝSLEDKY: Na platy vplýva kvalita výučby Nárast dosiahnutého vzdelania bez nárastu schopností nemá vplyv na trh práce
  • 13. ZÁVERY: US predchádza EU v raste vzdelania V základných schopnostiach (basic skills) Európa rastie rýchlejšie neţ US PISA preukázala, ţe Európski študenti sú lepší neţ US študenti v matematike, ale pomerne rovnakí v čítaní V rokoch 1960s US investovala viac do vzdelania
  • 14. ZÁVERY: Pomer študent/učiteľ bol redukovaný v US, ale v Európe konštantný Európa má väčší rozdiel medzi školami neţ US Na trhu práce sú dôleţité schopnosti, ktoré majú študenti – kvalita vedomostí je dôleţitá pre pracovný trh
  • 15. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ 