Ing. Milota Sidorová, PhD. dizertačná práca I dissertation thesis Slovak Agricultural University in Nitra August 2014

1. KATALYTICKÝ VPLYV
TRHOVÍSK NA VEREJNÉ
KATALYTICKÝ VPLYV
TRHOVÍSK NA VEREJNÉKATALYTICKÝ VPLYV
TRHOVÍSK NA VEREJNÉKATALYTICKÝ VPLYV
TRHOVÍSK NA VEREJNÉ
KATALYTICKÝ VPLYV
TRHOVÍSK NA VEREJNÉ
LYTICKÝ VPLYV
VÍSK NA VEREJNÉ
KATALYTICKÝ VPLYV
TRHOVÍSK NA VEREJNÉ
KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA
VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ
DIZERTAČNÁ PRÁCA
DIZERTAČNÁ PRÁCA
KATALYTICKÝ
VPLYV TRHOVÍSK
NA VEREJNÉ
PRIESTRANSTVÁ
ING. MILOTA SIDOROVÁ
ŠKOLITEĽKA: PROF. ING. ĽUBICA
FERIANCOVÁ, PhD.
DIZERTAČNÁ
PRÁCA
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA
UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A
KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA
KATEDRA ZÁHRADNEJ A PARKOVEJ
ARCHITEKTÚRY
KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA
VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ

2. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA
KATEDRA ZÁHRADNEJ A KRAJINNEJ ARCHITEKTÚRY
KATALYTICKÝ VPLYV TRHOVÍSK NA VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ
Dizertačná práca
ŠTUDIJNÝ ODBOR: ZÁHRADNÁ A KRAJINNÁ ARCHITEKTÚRA
DOKTORAND: Ing. Milota Sidorová
ŠKOLITEĽ: prof. Ing. Ľubica Feriancová, PhD.
Nitra, Praha, 05/2014

3. Dizertačná práca bola vypracovaná v súlade s vyhláškou č.233/2011 Z.z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
športu Slovenskej republiky.
Prehlásenie:
Prehlasujem na svoju česť, že dizertačnú prácu som spracovala samostatne a že som uviedla všetku použitú
literatúru. Práca obsahuje 18 typologických autorských hárkov, 103 obrázkov a 6 tabuliek a je rozdelená do 11
kapitol.
Dňa 30.5.2014 ........................................................
podpis autorky práce

4. MENO KAPITOLY AK TREBA
ABSTRAKT
Sidorová, Milota: Katalytický vplyv trhovísk na verejné priestranstvá (dizertačná práca), Slovenská
poľnohospodárska univerzita, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Katedra parkovej a krajinnej
architekúry Školiteľka: Prof. Ing. Ľubica Feriancová, PhD., Nitra, 2014
Dizertačná práca sa zaoberá pôsobením trhovísk na verejné priestranstvá. V prvej časti mapuje vývoj trhovísk,
ich transformáciu do tržníc, cez obdobie úpadku až po súčasný návrat cez farmárske a blšie trhy do mestského
priestoru. Sleduje úlohu trhoviska ako katalyzátora sociálneho a ekonomického života. Metodicky mapuje
rozličné charakteristiky 18 trhovísk v Prahe a Berlíne s cieľom sumarizovať aspekty úspešného trhu. V ďalšej
časti podrobne sleduje vplyv trhoviska na sociálnu a priestorovú okupáciu ľudí vo verejných priestoroch rôznej
kvality (Náměstí Jiřího z Poděbrad, Praha, Kollwitz platz, Berlín, Svätoplukovo námestie, Nitra). V teoretickej časti
rovnako etabluje pojem a princípy katalytického dizajnu, ako spôsobu navrhovania s dôrazom na proces v čase a
priestore.
V súvislosti s problematikou si kladie nasledovné otázky: Čo definuje uspešné trhovisko? Ako dokáže trhovisko
ovplyvniť sociálny a ekonomický život vo verejnom priestore a vice versa, ako dokáže verejný priestor ovplyniť
kvalitu trhoviska? Dokážeme kvalitným dizajnom verejného priestranstva zvýšiť pozitívne pôsobenie trhu? Ako
môžu mestskí dizajnéri, krajinní architekti a urbanisti kreatívne využiť element trhoviska v obnove mesta a širšej a
dlhotrvajúcej plánovacej stratégii?
Práca je rozdelená do 11 kapitol a obsahuje 18 typologických autorských hárkov, 103 obrázkov a 6 tabuliek.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: trhovisko, katalytický dizajn, mestský dizajn, mestské plánovanie

5. ABSTRACT
Sidorova, Milota: Catalytic impacs of markets on public spaces (dissertation thesis), Slovak Agricultural University,
Faculty of Gardening and Landscape Engineering, Department of Garden and Landscape Architecture.
Supervisor: Prof. Ing. Lubica, Feriancova, PhD., Nitra, 2014.
This dissertation thesis examines impacts of markets in public spaces. In the first part it maps market evolution,
tranformations into indoor market halls, its era of decline and comeback in the form of flea and farm markets into
the urban space. This thesis tracks the role of markets as catalytic elements of social and economic climate. In its
methodologies the thesis examines characteristics of 18 markets in Prague and Berlin with the aim to describe
characteristics of what is a successful market.
3 case studies are developed of markets in public spaces of different qualities (Jiri z Podebrad square, Prague,
Kollwitz Platz, Berlin and Svatoplukovo square, Nitra). In the theoretical part the thesis also introduces the
definition and principles of catalytic design as a way to plan the city with the focus on evolving process in time
and space.
In connection with the issue the author raises the following questions: What defines a successful market? How
can markets influence social and economic life in public spaces et vice versa, how can public spaces influence
market qualities? Can a high quality designed public space increase positive impacts of markets? How can urban
designers, landscape architects and urbanists creatively use the element of the market in urban renovation in
wider and long-term planning strategies?
The thesis is divided into 11 chapters and contains 18 author sheets, 103 pictures and 6 schedules.
KEY WORDS: market, catalytic design, urban design, urban planning

6. POĎAKOVANIE
Týmto ďakujem mojej školiteľke školiteľke prof. Ing. Ľubici Feriancovej PhD. za možnosť rozletu a ohromnú
podporu môjmu bádaniu v zahraničí a množstvu skvelých ľudí z rôznych oborov za prispenie k tejto
interdisciplinárnej práci. Špeciálne ďakujem docentke na katedre Marketingovej komunikácie a reklamy Doc.
PhDr. Eve Fandelovej, PhD., ktorá ma zasvätila do problematiky sociálneho výskumu, krajinnému architektovi,
americkému profesorovi na katedre Územného plánovania na pražskej ČVUT Henrymu Hansonovi za hlbší
záujem o potravinové ekosystémy v mestskom plánovaní, zakladateľovi farmárskych trhov v New Yorku Barrymu
Benepemu za kritické otázky a praktickosť môjho výskumu, Mgr. Vladimíre Sečkárovej z Akadémie vied Českej
republiky za štatistické spracovanie dát, dizajnérovi, architektovi, doktorovi a profesorovi na UPENN Cecilovi
Balmondovi za konzultovanie jasnosti a prehľadnosti práce a skvelému tímu ľudí z new yorskej organizácie Project
for Public Spaces za podporu, aby táto práca uzrela svetlo sveta v anglickom jazyku.

8. MENO KAPITOLY AK TREBA
OBSAH
ÚVOD 1
1. TEORETICKÝ ÚVOD 2
1. 1 VÝVOJ TRHOVÍSK V MESTÁCH 2
Trhy vezus Tržnice 7
Farmárske trhy v Prahe 11
1. 2 TYPOLÓGIA TRHOVÍSK 9
1. 2. 1 Lokality trhov v Prahe 9
1. 2. 2 Konštrukcia a permanentnosť trhov a tržníc 11
1. 2. 3 Produkty a zameranie 12
1. 2. 4 Časové charakteristiky 12
1. 2. 5 Ostatné charakteristiky 13
1. 3 TRHY A ICH VPLYVY 17
1. 3. 1 Ekonomický vplyv 17
1. 3. 2 Sociálny vplyv 18
1. 3. 3 Priestor 21
1. 4 KATALYTICKÝ DIZAJN 27
1. 4. 1 Katalytický dizajn 27
1. 4. 2 Katalytický dizajn, akademická a profesionálna sféra 28
1. 4. 3 Podmienky a princípy katalytického dizajnu.
Vzťah k profesii krajinárskeho architekta 28
1. 4. 4 Katalytický dizajn a trhoviská 29
2. CIELE DIZERTAČNEJ PRÁCE 33
3. METODIKA 34
3. 1 Výskum v krajinnej architektúre 36
3. 2 Typologické hárky 36
3. 3 Prípadová štúdia
3. 3. 1 Prípadová štúdia katalytických priestorovo-sociálnych vplyvov trhov
na Kollwitz Platz (GER), Námestí Jiřího z Poděbrad (CZR)
a Svätoplukovom námestí (SVK) 40
3. 3. 2 Metódy použité pri výskume 40
3. 3. 3 Harmonogram pozorovaní 45
3. 3. 4 Pozorovacia technika 47
3. 3. 5 GIS. Tvorba interaktívnych databází 47
3. 3. 6 GIS: Vizualizačný, demonštračný a analytický nástroj 47
3. 3. 7 Štatistické spracovanie 47
4. VÝSLEDKY 50
4. 1 Úspešný trh 50
4. 2 Aktivity a počet návštevníkov, Kollwitz Platz, Berlín 55
4. 3 Aktivity a počet návštevníkov, Náměstí Jiřího z Poděbrad 62
1
2
2
7
11
9
9
11
12
12
13
17
17
18
21
27
27
28
28
29
33
34
34
36
40
40
40
45
47
47
47
47
50
50
55
62

9. 4. 4 Aktivity a počet návštevníkov, Svätoplukovo námestie, Nitra 69
4. 5 Rôzne usporiadanie, rôzna sociálna odozva 77
4. 6 Rýchly verzus pomalý pohyb 80
4. 7 Závery pre Svätoplukovo námestie 87
5. DISKUSIA 88
6. VEDECKÝ A PRAKTICKÝ PRÍNOS PRÁCE 90
7. ZÁVER 97
8. POUŽITÁ LITERATÚRA 99
9. POUŽITÉ TABUĽKY A OBRÁZKY 102
10. PREHĽAD PUBLIKAČNEJ ČINNOSTI 105
11. PRÍLOHY 107
69
77
80
87
88
90
97
99
102
105
107

11. ÚVOD
Trh. Farbistá, voňavá a chaotická zmes ľudí, potravín
a produktov všetkého druhu. Trh, na ktorý si
spomíname možno z čias vlastného detstva. Miesto
stretnutí, zážitkov a inšpirácií. Miesto Vietnamcov.
Miesto kde sa dá kúpiť Louis Vuitton, Dior alebo
Chanel za pár korún. Miesto, kde sa dá dnes kúpiť
biomrkva a fair trade káva. Miesto, kam na pol dňa
zobrať decká alebo známych, ktorí prechádzajú
mestom...
Toto všetko sú "nefiltrované" asociácie trhov.
Je fascinujúce, že napriek životaschopnosti a
všestrannom rozmere je trh ako mestotvorný element
často opomínaný a v našich podmienkach o ne
zriedkakedy prejavia záujem (krajinní) architekti
alebo urbanisti. Vývoj trhov je takmer živelný a
sleduje svoju vlastnú líniu. V minulosti na prebývali na
námestiach, dnes, zdá sa že sa bez stratégie objavujú
na parkoviskách, uliciach, pod mostami a diaľničnými
prepojeniami, na opustených priestranstách.
Ostávajú oddelené od plánovaného života mesta a v
istom slova zmysle zraniteľné.
Úspešne fungujúci trh je koncentrátom verejného
života a do života mesta prináša mnoho výhod.
Priaznivo ovplyvňuje sociálnu, ekonomickú a
kultúrnu klímu mesta. Návštevníci trhu už len svojou
prítomnosťou zvyšujú bezpečnosť a zvyšujú hodnotu
verejného priestranstva. Trh je starým socio-kultúrno-
ekonomickým fenoménom sídel a jeho popularita
po dobe očarenia svetom nákupných centier znovu
narastá.
Trend v plánovaní a politike smeruje k humanizácii
miest, riešeniu výziev ako potravová sebestačnosť,
zvýšenie sociálnej koherencie a tolerancie medzi
etnikami, zvýšenie bezpečnosti verejných priestorov.
Trh je elementom, ktorý je schopný pozitívne
odpovedať na väčšinu z týchto problémov.
Ako krajinná architektka-urbanistka pohybujúca
sa v priestore mesta, vnímam dynamiku vývoja
zdrojov energií. Uvedomujem si, že trhy nemôžu
byť ingorované a je potrebné s nimi pracovať na
inej úrovni, ako pracujeme napríklad s budovami.
Trh nie je statický element, je to križovatka socio-
ekonomických situácií a vplyvov, ktoré pri plánovaní a
navrhovaní potrebujeme pochopiť.
V teoretickej časti práce zhrniem históriu trhovísk,
ich ekonomické, sociálne a priestorové vplyvy.
Vo výskumnej časti práce sa budem zaoberať
schopnosťou katalyzovať pozitívne priestorové a
sociálne väzby dočasných trhovísk vo verejných
priestoroch. Budem klásť dve podstatné otázky:
Čo vytvára úspešný trh? Ako môžem s trhom
pracovať ako (krajinná) architektka-urbanistka?
Už rýchla odpoveď na druhú otázku
predznamenáva nový spôsob práce (krajinného)
architekta-urbanistu. Schopnosť myslieť nelineárne
a senzitívne, schopnosť predvídať vývoj situácie,
modelovať a ohľaduplne usmerňovať toky
zdrojov a energií v čase a priestore. Podporovať a
urýchľovať.
Finálny produkt nie je známy, pretože neexistuje.
Existuje proces – ktorý považujem za dôležitejší.
Podobne ekosystémy fungujú na princípe
neustáleho vývoja. Statický dizajn a plánovanie 20.
storočia je prekonané, prichádza čas nelineárnych
a katalytických riešení.
ÚVOD
1

12. Dopátrať sa k absolútnym počiatkom trhov je
pravdepodobne nemožné. Poľnohospodársky
ekonóm Benjamin Hibbard tvrdí, že „obzvlášť
náročné je dopracovať sa k ultimátnym zdrojom
ekonomickej inštitúcie v tomto prípade tak
fundamentálnej, ako primitívnej a zároveň
marketingovej.“1
Pokiaľ sa na produkciu a výmenu potravín a
tovaru pozrieme ako na základnú aktivitu ľudskej
spoločnosti, uvedomíme si, že trhoviská významne
formovali sídelný rozvoj. Centrálne priestranstvá
obklopené rezidenčnými a výrobnými štruktúrami
prirodzene podporovali túto aktivitu. S obchodom
prichádzal život vo všetkých významoch.
Trhy mali v histórii významnú funkciu. Boli
strediskom obchodu, sociálnych a kultúrnych
príležitostí a z urbanistického pohľadu boli vždy
spojené so životaschopným mestskými a vidieckymi
priestormi. Do sídelnej štruktúry sa v Európe
organicky včlenili a reagovali na jej rozvoj.
Trhoviská sú historicky spájané hlavne s predajom
potravín. Ich význam vzrastal potom, čo sa mestá
stávali viac (remeselne) diverzifikovanejšie a
dochádzalo k rozmachu služieb. Ľudia sa sťahovali
do miest, kde prestávali byť potravovo sebestační.
Trhoviská ako exteriérové obchodné reťazce tento
nedostatok úspešne prekonávali niekoľko storočí.
Ich popularitu a význam nemožno poprieť ešte
v druhej polovici dvadsiateho storočia, kedy
dochádza k modifikácii logistiky a distribúcie
tovarov do kamenných predajní a čoraz väčších
obchodných reťazcov.
Západný štýl nakupovania v obchodných centrách,
ktoré boli schopné poskytnúť potraviny v každom
ročnom období, za výhodné ceny, nemalou
mierou prispeli k zániku mnohých trhovísk. So
zmenou politického režimu tento nákupný trend
zasiahol aj strednú a východnú Európu. Trhoviská
ostávali opustené alebo zanikali, kým sa kúpna sila
1. TEORETICKÝ ÚVOD
1.1 VýVOJ TRHOVÍSK V
MESTÁCH
sústredila do koncentrovaných obchodných
centier. Tento trend je v Slovenskej republike
ešte stále dominantný, hoci už Česká republika
zaznamenáva mierny odklon od tohto
„hypermarketového nákupného zážitku“.
Mnoho trhovísk po zmene politického
režimu 90-tych rokov postupne menilo svoj
sortiment – okrem potravín (ovocia a zeleniny)
sa v stredoeurópskom regióne rozmohla vlna
lacných a málo kvalitných výrobkov z Ázie.
Tieto predávali samotní prisťahovalci. Postupne
sa tento obrázok natoľko typickým, že dnes
klasické tržnice asociujú predovštekým ázijských
predavačov a produkty nižšej kvality a ceny.
Zaujímavým aspektom bol prísun etnicky
nepôvodných obyvateľov na naše územie a
ich etablovanie sa v mestských podmienkach.
Táto asimilácia prebehla veľmi prirodzene
– po masívnom zániku domácej produkcie
(poľnohospodárskej a priemyselnej), vyplnili
chýbajúce produkty a služby. Tovar na
trhoviskách bol extrémne lacný a napriek nízkej
kvalite populárny. Trhoviská sa stali primárnymi
enklávami nových prisťahovalcov – a táto úloha
je zjavná aj v súčasnosti. Existujú už oficiálne
etablované vietnamské tržnice (Sapa, Praha),
siete tureckých trhov s nábytkom (okolie
Viedne), turecké potravinové trhy (Berlín) alebo
bežné „vietnamské“ tržnice, prítomné takmer v
každom meste.
1 Hibbard, B. H. 1921. Marketing Agricultural Products. New York: D. Appleton and Company. 1921.
TEORETICKÝ ÚVOD
2

13. Obr. 1 Uhelný trh, tridsiate roky 20. storočia (autor: Josef Zeman in Státniková, 2010).

14. Okrem etnického aspektu, mali trhy aj iné – sociálne-
ozdravujúce účinky. Shepherd in Zade1
na príklade
Eastern Market o Washinghtone, DC deklaruje, že v
20-tych rokoch 20. storočia lokálny okrášľovací spolok
veril v schopnosť mestského plánovania pretvárať
masy imigrantov v morálne dobrých občanov
Spojených štátov. Trhovisko, ako časť mestskej
štruktúry, verejný priestor a prístup k finančne
dostupným zdrojom potravín boli súčasťou plánu
najmä počas a po občianskej vojne, kedy ceny realít a
produktov v mnohých štvrtiach neúmerne stúpali.
O renesancii trhov, najmä tých farmárskych v našom,
stredoeurópskom regióne hovoríme v posledných
rokoch. Značná renesancia týchto trhov na západe
však začala pred 20 rokmi. Pre zaujímavosť uvádzam,
že v Spojených štátoch amerických bolo v roku 1994
presne 1755 farmárskych trhov, kým v roku 2009 ich
počet stúpol na 52742
.
Hlavnými dôvodmi tejto zmeny bolo predovšetkým
poskytnutie čerstvých produktov spôsobom,
ktorým by sa eliminoval obchodný medzičlánok –
maloobchodník. Šlo o priamy predaj producenta
nakupujúcemu – dôvod ekonomický. V Spojených
štátoch sa prostredníctvom trhov začali oživovať
existujúce verejné priestranstvá. Trhy vznikali
spontánne na uliciach, okrajoch brownfieldov,
parkoviskách a postupne prešli do „ofenzívy“
– prispievali k vytváraniu nových verejných
priestranstiev.
Tento trend preniká zo západnej Európy aj k nám.
Okrem etablovaných a populárnych vianočných trhov,
narážame na nové typy trhovísk – dočasné, denné,
potravinové, blšie. Česká republika zaznamenáva
napríklad markantný nárast dočasných trhovísk, ktoré
sa osamostatnili od klasických, historických tržníc.
1 Zade, J. CH. 2009. Public Market Development Strategy: Making the Improbable Possible. MIT. 2009. s 150.
2 Francis, M., Griffith, L. 2011. The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space: An Issue-Based Case Study In
Landscape Journal: design, planning and management of the land. Vol (30), No. 2. 2011. s 261-279. ISSN: 0277-2426
Obr. 2: Vietnamská tržnica, Sapa, Praha (autor: M.
Barry, 2011).
TEORETICKÝ ÚVOD
4

15. Slovenská Republika stojí pred týmto rozhodnutím
– hoci sa tu objavujú dočasné blšie trhy,
legislatívne podmienky pre vznik trhov nie sú v
súčasnosti optimálne. Dá sa však predpokladať,
že narastaujúca popularita trhov zmení tento fakt
a dočasné trhoviská sa stanú bežnou realitou aj
nášho mestského priestoru.
Trhoviská sú komplexným fenoménom. Historicky
sa čiastočne menila ich úloha z výlučných zdrojov
potravy na zdroj „alternatívny“, vo svojej podstate
však ostali rovnaké - exteriérové miesta stretu ľudí,
ktorí nakupujú, vymieňajú nedostatkový tovar.
V tomto aspekte sú predmetom záujmu
sociológov, urbánnych geografov, a ekonómov. Z
hľadiska architektov a plánovačov, ktorí mestský
priestor vnímajú kontextuálne, sú trhoviská
potenciálnymi magnetmi života a zdrojom
ekonomiky vo verejnom priestore.
TRHY VERZUS TRŽNICE
Stret exteriérového a interiérového predaja
fyzicky zastúpený elementom trhoviska a tržnice
veľmi dobre popísuje Státniková v diele Zmizelá
Praha1
. Vývojovo mladšie tržnice sa koncepčne
objavujú v polovici 19. storočia predstavujú
systematizovaný a infraštruktúrny progres v
spôsobe predaja. Tak proklamujú historické zdroje
miest a mestských častí. Tržnice sú na rozdiel od
hlučných, prašných a otvorených trhovísk väčšie
a komfortnejšie, disponujú základnou, ale aj
rozšírenou sanitou (zdroje vody, toalety, zázemie
pre správcov, elektrinou a osvetlením, nezriedka
klimatizáciou, telefónmi). Tržnice s rozlohami od
900 do 2000 m2
mohli prijať až 63 000 kupujúcich.
Proti nepohode počasia boli obchodníci, tovar
a zákazníci permanentne chránení strechou.
Logicky by sme očakávali, že presun obchodných
a kultúrnych aktivít z trhovísk do tržníc bude
vítaným krokom. Podľa dobových dokumentov,
je však opak pravdou. Len na území mesta Prahy
boli zanamenané časté protesty obchodníkov voči
vzniku každej krytej tržnice. V mnohých prípadoch
bol tlak predajcov tak silný, že nová tržnica
skrachovala alebo ju v zárodku zamietla samotná
samospráva.
1, Státníková, P. 2010. Zmizelá Praha. Trhy a tržiště. Praha: Paseka. 2010. s 230. ISBN 978-80-7432-068-2.
2 Státníková, P. 2010. pozn 1. s. 116.
3 Státníková, P. 2010. pozn 1. s. 142.
4 Státníková P. 2010. pozn 1. s 189.
Hlavnými dôvodom odporu, ako uvádza
Státníková2
bolo predovštekým uzavretie,
vizuálna izolácia od zvyšku verejného, mestského
priestoru. Zo správy ing. Paula z roku 19323
jasne
vyplýva, že "predajci veľmi ťažko nesú, ak sú
vykazovaní z námestí a ulíc do uzavrených budov.
Sú zajedno v názore, že na voľných priestranstvách
sa obchodom darí oveľa lepšie." V nových
priestoroch tržnice platila väčšia kontrola a vyššie
poplatky, ktoré zle znášali obyčajne chudobnejší
predajcovia.
Ekonomickú segregáciu reflektovali aj architekti,
ktorí podľa toho navrhovali priestorové
rozmiestnenie stánkov. Stánky, boli podľa
výnosnosti rozdelené do 3 kategórii, od ktorých
sa odvíjali rôzne úrovne poplatkov. V prípade
smíchovskej tržnice, ktorú popisuje Alois Čenský4
v rovnakom diele sa objavili stánky I. plne
výnosné, II. výnosné a III. menej výnosné. Najviac
však bolo stánkov tretej kategórie.
V niektorých prípadoch došlo k nútenému
presunu predajcov do tržnice, ktorá nemusela
dlhodobo profitovať, ako príklad uvádzam
žižkovskú tržnicu, ktorá bola kompletne zaplnená
len počas sobotných predajov.
Objavujeme aj prípady, kedy sa tržnica obohacuje
o vonkajší priestor trhoviska (žižkovská tržnica,
v súčasnosti holešovická tržnica v Prahe). Vzniká
teda hybridná forma predaja, ktorá spája
nasledovné elementy:
TEORETICKÝ ÚVOD
5

16. Obr. 1 Uhelný trh, tridsiate roky 20. Storočia (autor: Josef Zeman in Státniková, 2010)
Obr. 3, 4: Interiér staromestskej tržnice vs. Ovocný trh, Praha (autor: neznámy, ilustrácia z časopisu Světozor, 1897).

17. 1. promenáda
2. exteriérový trh a budovu tržnice
3. susedstvo trhov
FARMÁRSKE TRHY V PRAHE1
Od roku 2006, kedy v ČR vstúpila do platnosti
vyhláška o priamom predaji produktov, môžeme
hovoriť o novej vlne predaja na trhoch. Okrem
klasických tržníc sa postupne začali objavovať
prvé iniciatívy farmárskych trhov. Inšpirované
západnými príkladmi, začali byť organizované s
jasnou platformou sprostedkovania priameho
predaja od lokálneho producenta zákazníkovi.
Dôraz sa presunul na kvalitu a pôvod výrobkov,
ktoré boli prevažne potravinové (zelenina, ovocie,
mäso, mliečne výrobky, med...). Okrem kvality
produktov, šlo o reetablovanie významného
socio-ekonomického fenoménu v priestore mesta.
Farmárske trhy doplnili verejné tržnice, vianočné
trhy v niekoľkých oblastiach:
1. produktovej – objavili sa kvalitné potraviny.
Táto zmena bola významne reflektovaná v
porovnaniach s produktami veľkých potravinových
reťazcov.
2. časovo-priestorovej – tržnice, ktoré
boli etablované celé desiatky rokov sa stali
popri vysoko mobilných trhoch veľmi statické.
Farmárske trhy doslova zaplavili (verejné)
priestranstvá a priblížili sa ľudom. Okrem
klasických sezónnych trhov (vianočné, ľudové
jarmoky, turistické jarmoky) sa začali organizovať
v priebehu týždňa, tak aby pokryli dopyt. Viac
ako polovica trhov sa realizovala v sobotu, ktorá
je všeobecne vnímaná ako najsilnejší nákupný
deň. Časť klasických zákazníkov sa presunula do
exteriéru na farmárske trhy.
3. PROGRAMOVEJ – Niektoré trhy okrem
kvality výrobkov začali podporovať myšlienku
znovuoživenia verejného priestoru. Programovo
sa rozširovali a poskytovali možnosť stráviť viac
času, ako len čas strávený priamym nákupom.
Niektoré z úspešnejších trhov poskytovali
1 Práca sa venuje prednostne dočasným (farmárskym) trhom v Prahe (Českej republike), v ktorej som strávila na
zahraničnom pobyte značnú dobu a nakoľko tieto trhy na Slovensku neboli v dobe písania práce etablované.
2 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape. 2011. s. 43.
vedľajší kultúrny program. Niektoré trhy sa
taktiež vyhradzujú z hľadiska organizácie – sú
organizované lokálnymi občianskými iniciatívami,
nie „vládou zhora.“
Hoci legislatíva umožnila tento spôsob predaja už
v roku 2006, prvá vlna trhov zaplavila Prahu (a ČR)
v roku 2010. V tomto roku v Prahe existovalo 13
trhovísk, nasledujúci rok ich počet stúpol na viac
ako 40. V ČR je v súčasnosti aktívnych viac ako
190 farmárskych trhov2
.
Počet trhov však nereflektuje ich kvalitu. Pre
slabý marketing, organizáciu, kvalitu produktov,
legislatívne medzery a v neposlednom rade
výber „neúspešnej“ lokality, sa imidž trhov
zhoršil. Mnohé trhoviská zanikli alebo sa ich
kvalita zhoršila. Zo 40 trhovísk na konci leta
2011 fungovalo okolo 25 trhovísk a aj tie
boli kvalitatívne veľmi odlišné. Postupne sa
vyselektovali úspešné trhoviská – Jiřák (Námestí
Jiřího z Poděbrad), Kubáň (Kubánske náměstí),
Kulaťák (Víťazné náměstí), Náplavka (nábrežie
Vltavy).
Zaujímavým aspektom pražských trhovísk je
ich priestorové rozmiestnenie. Väčšina z nich
je lokalizovaná na miesta s vysokou hustotou
obyvateľov – stanice metra, vlakové stanice,
obchodné centrá, priestory pred obchodnými
centrami, parkoviská. Hoci sú mnohé z nich
lokalizované na verejných priestranstvách s
historickým potenciálom trhovísk (námestia,
trhy), zdá sa, že táto charakteristika trhoviska je
skôr druhoradá. Mobilita a dostupnosť trhoviska
v Prahe je rozhodujúcim faktorom, najmä preto,
že mesto disponuje populárnou a efektívnou
mestskou hromadnou dopravou. (viď obr.5).
TEORETICKÝ ÚVOD
7

18. Hoci oživenie verejných priestranstiev nie je prvoradým
cieľom každého farmárskeho trhu, je nespochybniteľné,
že trhy zmenili pohľad pražskej verejnosti na verejné
priestory. Trhy najmä v centre kompaktného mesta1
získavajú popularitu najmä cez sociálne siete a
ich návštevnosť sa pohybuje okolo niekoľko tisíc
návštevníkov za deň. Podľa prieskumu nákupného
správania sa pražskej verejnosti na farmárskych trhoch2
časť respondentov navštevovala trhy pre ich atmosféru
a z dôvodu zábavy, hoci primárnym cieľom sú kvalitné
produkty.
Farmárske trhy v súčasnosti prechádzajú zlomovým
obdobím – vďaka vysokému počtu samovoľne
vzninkajúcich trhov, čelia vysokej roztrieštenosti
kúpnej sily a celková kvalita trhov klesá. Predajcovia,
tak ako kritici farmárskych trhov očakávajú, že ich
počet sa v nasledujúcich rokoch obmedzí len na tie,
konkurencieschopné. Podľa Poppa3
však nejde o
koniec farmárskych trhov, keďže tie si udržujú svoju
stabilnú klientskú základňu, ktorá tvorí asi 30 % celkovej
nákupnej sily populácie.
Pozitívny katalytický efekt môže mať len úspešné
trhovisko. Podľa Syrovátkovej v prípade Prahy môže ísť
prevažne o kombináciu:
1. kvalitných produktov
2. produkcie a spracovania produktov
3. dokladovateľného pôvodu produktov
4. reliabilného predajcu
5. vhodného predajného priestoru
1 Rozumej definované kompaktnou mestskou štruktúrou, ktorá je obsiahnutá metrom
2 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge
within the urban shoppingscape, s. 44.
3 Príspevok Autenticita Farmářských trhů – zaměřeno na Kvalitu na konferencii Farmářské trhy –
módní výstřelek nebo vzkříšená tradice?, 13.12.2011, Praha.
4 Francis, M., Griffith, L. 2011. The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space. s. 271.
5 Lindenfeld, J. 1990. Speech and sociability at French urban marketplaces. John Benjamins Publishing Company,
1990. s. 173. ISBN 90 272 5017 0.
Trhoviská môžu byť definované ako „obvyklé
centrá výmeny agregátov kupcov a predajcov,
trhovými dňami a ostatnými charakteristikami,
ktoré všeobecne zaisťujú pravidelnosť a
predvídateľnú formu“4
. Definícia farmárskych
trhov podľa Griffitha je o dosť špecifickejšia.
Podľa neho je farmársky trh verejným
priestranstvom, pokiaľ funguje v navrhnutom,
otvorenom, dostupnom priestranstve bez
prístupu alebo s výrazným obmedzením
automobilovej dopravy. Trh je verejným
priestranstvom, pokiaľ sem ľudia chodia
nakupovať a združujú sa v komunite na dennej
báze.5
Táto definícia sa dá v našom prípade
použiť pre všeobecný význam trhoviska ako
verejného priestranstva.
TEORETICKÝ ÚVOD
8

19. 1 Francis, M., Griffith, L. 2011. The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space. s 189.
2 Portál hlavního města Praha (2014) Farmářská tržiště v Praze. (online). (cit 3-4-2014). Dostupné na: (http:// www.
praha.eu/jnp/cz/home/zabava/volny_cas/farmarska_trziste_v_praze/index.html).
1. 2. 1 Lokality trhov V PRAHE
Francis a Griffith1
vo svojej práci zameranej na
socio-priestorové aspekty amerických farmárskych
trhov uvádzajú, že sú lokalizované na rôznych
priestranstvách – nielen v exteriéri (prázdne pozemky,
parkoviská, parky, chodníky, nábrežia a námestia), ale
aj v interiéri (OC, komerčné budovy, nemocnice).
Trhy bývajú zväčša situované v strategických
bodoch sídel – môže ísť o etablované verejné
priestranstvá – napr. centrálne námestia, dôležité
dopravné uzly, miesta s už existujúcim obchodom,
službami a občianskou vybavenosťou. Spoločnou
črtou umiestnenia všetkých trhov je výber miesta
s prirodzene vysokou návštevnosťou ľudí alebo
dopravnou dostupnosťou. Trhy môžu byť umiestnené
na miestach s vysokou dennou návštevnosťou
(blízkosť dopravných uzlov, nákupné centrá,
centrálne priestranstvá, priestranstvá s občianskou
vybavenosťou) alebo môže ísť o predpokladanú
víkendovú alebo sviatočnú lokalitu (trh Náplavka
situovaný na vltavskom nábreží so značne zníženou
dostupnosťou a bežným denným pohybom
obyvateľov).
Zaujímavý moment nastáva ak sa na trhoviská
pozrieme v historickom kontexte. V tradičných
európskych mestách nachádzame námestia, či miesta
s názvom trhoviská ako bežné verejné priestranstvá
votkané v urbánnej štruktúre. Trhy boli teda bežnou
súčasťou mestského života a jediným zo spôsobov,
ako sa priamo dostať k produktom. Denná potreba
bola reflektovaná v urbanizme. Trhov bolo relatívne
veľké množstvo v relatívne malom priestore (Obr. 5).
Metro je v Prahe najvýznamnejším dopravným
prostriedkom – v istom zmysle determinuje
kompaktné mesto. Kompaktnosť chápem viac
v časovej ako priestorovej rovine – metro
obsiahne Prahu v okruhu 45 minút. Priestorovo
vymedzuje historické a širšie centrum a
sídliskové predmestia. V tomto priestore bola
v roku 2011 lokalizovaná prevažná väčšina
dočasných trhovísk (28). Na predmestiach
s vidieckym charakterom alebo s klasickým
zastúpením novostavieb sa nachádzalo okolo
10 trhov2
.
1. námestia (farmársky trh Jiřák, Náměstí
Jiřího z Poděbrad, Kubáň, Kubánske námestie,
Čakovice, Náměstí Jiřího Berana, trh Modřany,
Sofijské náměstí, trh Průhonice, Květnové
náměstí, trh Radotín, Náměstí Osvoboditelů, trh
Sluneční náměstí, trh Suchdol, Uhřínevěs, Nové
náměstí, trh Zbraslav, Zbraslavské náměstí)
2. nábrežia (farmársky trh Náplavka)
3. pred významnými dopravnými uzlami
– stanicami vlakov, autobusov, MHD (trh Anděl,
trh Masarykovo nádraží, trh na Kulaťáku pri
kruhovom objazde Víťazného náměstí, trh
Sluneční náměstí, trh Vysočany)
4. pred významnými budovami – mestský
úrad (farmársky trh Dolní Počernice, trh
Uhříněves, Praha) – komunitné centrum
(farmársky trh Jižní město, Praha) – škola
(farmársky trh Klánovice, Praha) – poliklinika
(farmársky trh Prosek, Praha)
5. pred obchodnými centrami (trh Anděl,
trh Budejovická, Park Hostivař, trh Pankrác)
1. 2 TYPOLÓGIA TRHOVÍSK
TEORETICKÝ ÚVOD
9

20. Obr. 5: Mapa trhov v historickom meste Prahy do r. 1920 (autorka, 2011).
Obr. 6: Naviazanosť dočasných pražských trhovísk na metro (autorka, 2011).

21. 1 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape. s. 43.
2 V tejto stati uvádzam aj príklady zo Slovenska a iných krajín.
11. na voľných priestranstvách – peších
zónach alebo v centrálnych zónach s výrazne
zníženou automobilovou dopravou (farmársky trh
Náměstí Republiky)
13. v uzavretých areáloch - dvor Národního
zemědelského múzea (farmárske trhy Letná)
Trhy sa kvalitatívne môžu líšiť v závislosti od ich
umiestnenia v meste. Spílková, Fendrychova a
Syrovátková vo svojej práci nachádzajú spojitosť
medzi veľkosťou pražských farmárskych trhov a
mestským okruhom1
. Typológia je nasledovná:
1. Trhy v centre mesta (historické mesto)
2. Trhy vo vnútornom meste (kompaktnej
urbánnej štruktúre)
3. Trhy vo vonkajšom meste
4. Trhy na predmestiach, v zázemí mesta
Podľa nich sa väčšie a lepšie vybavené trhy objavujú
v centre mesta a vo vnútornom meste. Menšie
trhy sú naopak lokalizované na predmestiach a v
zázemí mesta. Ďaľšími charakteristikami je menšia
produktová pestrosť a zriedkavý výskyt sprievodného
programu. Okrem spojitosti medzi veľkosťou a
vybavenosťou trhov a ich umiestnením v meste
však existujú trhy mimo tejto kategórie (napr. FT
Klánovice, ktorý je veľký, hoci je lokalizovaný
vo vidieckom prostredí). Z externej morfológie,
zrejme z umiestnenia trhov v priestore mesta
nemôžeme generalizovať všeobecne platné
tvrdenie. Mestská štvrť a jej charakter významne
ovplyvňujú množstvo a zloženie klientely a
časový harmonogram trhov.
1. 2. 2 LOKALITA A PERMANENTNOSŤ TRHOV A
TRŽNÍC2
Interiérové permanentné – pravidelne
organizované trhy v interiéroch budov, známych
ako tržnice (tržnica v Holešoviciach, Praha)
Tradičné tržnice – ide o prevažne
kombinované trhy s dlhšou históriou predaja
na etabovanom, špecifickom verejnom
priestranstve v meste alebo na dedine. Môžu
byť situované v historických budovách (Stará
tržnica, Bratislava), komplexoch budov (mestská
tržnica, Nitra, holešovická tržnica, Praha) alebo
pevne vyhradených areáloch bez zastrešenia
(trh na Miletičovej, Bratislava, trh na Žilinskej,
Bratislava). Môže ísť o kombináciu drobných
pestovateľov, producentov a dovozcov
produktov, ktorí majú oprávnenie k predaju.
Etnický aspekt je markantný (napr. vietnamskí
predajcovia oblečenia, obuvi a módnych
doplnkov). Trhy sa odohrávajú obyčajne
každý deň v špecifických hodinách. Môžu
byť kombinované so službami ako sú servisy,
opravovne, kamenné predajne (mestská tržnica,
Nitra).
Interiérové sezónne alebo občasné –
nepravidelne alebo sezónne organizované trhy
v interiéroch budov (dizajnérsky trh, Galéria
Cvernovka, Bratislava)
Exteriérové permanentné – pravidelne
organizované trhy s pevným technickým
zabezpečením v exteriéri (Havelské trhy, Praha)
6. na obchodných centrách (farmársky trh
Galérie Harfa)
7. v obchodných centrách (farmársky trh
Butovice, trh Vysočany, trh Zličín)
8. na uliciach (trh Anděl, farmársky trh Ládví)
9. na parkoviskách ( trh Budejovická, Park
Hostivař, farmársky trh Ládví, trh Prosek)
10. na voľnom priestranstve v tesnej
blízkosti parku (farmársky trh Kobylisy, trh Radotín)
TEORETICKÝ ÚVOD
11

22. Exteriérové dočasné - nepravidelne alebo
sezónne organizované trhy v exteriéri bez trvalého
technického zabezpečenia a mobiliáru (väčšina
farmárskych trhov v Prahe)
1. 2. 3 Produkty a zameranie
Farmárske trhy – obyčajne sa zameriavajú na
lokálnu produkciu potravín. Predajcovia by mali
spĺňať isté kritéria – byť z blízkeho okolia, prípadne
regiónu, produkty dosahujú istú kvalitu – môže ísť
napr. o organický spôsob dopestovania, chovu.
Predajcovia disponujú legálnym oprávnením k
predaju. Zo svojich produktov odvádzajú dane. Trh
býva obyčajne formálne zorganizovaný – predajca
disponuje vopred dohodnutným predajným miestom
(farmársky trh Jiřák, Praha) alebo si ho zabezpečuje
sám (trh na Kollwitz platz, Berlín). Stanovené sú tiež
prevádzkové dni a hodiny trhu a predaj sa môže
uskutočniť pod holým nebom (väčšina známych
trhov) alebo v krytých priestoroch (farmárske trhy
v holešovickej tržnici). Vstup na trh je vo väčšine
prípadov bez poplatku. Farmárske trhy majú skôr
charakter pravidelných trhov.
Blšie trhy – trhy vyznačujúce sa veľkou
rozmanitosťou produktov, ktoré sú obyčajne už
niekoľko krát použité. Predajcom môže byť de facto
ktokoľvek, mnohé trhoviská nevyžadujú žiadne
povolenie k predaju (živnosť) a predajca nemusí zo
svojho zisku odviesť žiadne dane (blší trh Kolbenova,
Praha, blší trh Mauer park, Berlín). Prevádzkové dni
a hodiny sú vopred stanovené. Predajca si môže
miesto na predaj vopred dohodnúť (blší trh Mauer
park, Berlín) alebo svoje produkty predávať podľa
vlastného uváženia (blší trh Kolbenova). Nezriedka
dochádza k spontánnemu predaju, ktorý sa odohráva
mimo „legálneho“ areálu trhu (blší trh Mauer park,
Berlín). Trhy sa odohrávajú pod holým nebom alebo
v krytých priestoroch (Vintage bazár, Kapucínska ul.,
Bratislava). Vstup na trh môže byť spoplatnený (blší
trh Kolbenova)
Dizajnérske trhy – trhy obyčajne zamerané
na výstavu a predaj produktov priemyselného,
odevného a grafického dizajnu. Predajcovia sú
všeobecne mladší dizajnéri (živnostníci) alebo väčšie
firmy. Ide o legalizovaný a vopred zorganizovaný
predaj. Nachádzame ich lokalizované v
interiéroch ako sú výstavné haly (Designblok,
Praha), bývalé fabriky (Galéria Cvernovka,
Bratislava) alebo historické paláce
(Designblok, Praha, Fashion week, Berlín), Za
exteriérové spomeniem knižný trh Knihex a
módny trh Fashion market (Náplavka, Praha)
alebo Parukářka Book (park Parukářka, Praha).
Dni a prevádzkové hodiny trhov sú vopred
známe a obyčajne dostatočne medializované,
nemusia sa však konať v pravidelných
intervaloch. Tento typ trhov je obyčajne
súčasťou väčšieho podujatia – napr. festivalu
a má nielen programovú, ale ja priestorovú
nadväznosť na širší priestor mesta (jednotlivé
výstavné a predajné miesta vrámci podujatia
Designblok, Praha, festival udržateľnej módy
vrámci podujatia Fashion week, Berlín).
Vstup na trh je obyčajne spoplatnený. Úzke
zameranie produktov a spoplatnenie vstupu
obyčajne vedie k návšteve špecifických skupín
návštevníkov.
1. 2. 4 Časové charakteristiky
Denné trhy – do tejto kategórie spadá
prevažná väčšina vyššie popísaných trhov.
Poriadajú sa počas dňa.
Nočné trhy – špecifické trhy poriadané do
neskorého večera (vianočné trhy) alebo v noci
(nočný trh Chinatown, San Francisco, USA).
Sezónne – organizované pravidelne počas
teplých mesiacov. Trhy sa môžu konať viac
krát do týždňa počas celej sezóny (farmársky
trh Jiřák, Náměstí Jiřího z Poděbrad, Praha –
rok 2010) alebo môže byť stanovených len
niekoľko dní počas sezóny (selské trhy, Letná,
Praha)
Vianočné trhy – trhoviská viazané na
predvianočné obdobie. Ide zvyčajne o
kombinovaný predaj potravinových produktov
a tradičných výrobkov. Predajcovia a sortiment
TEORETICKÝ ÚVOD
12

23. sú vopred dohodnutí, je špecifikovaná doba
predaja, zvyčajne do neskorého večera. Organizáciu
trhu má obyčajne na starosti mesto. Trhovisko je
doprevádzané rôznymi kultúrnymi akciami. Výzdoba
trhu je výrazne vianočná, trh je obyčajne situovaný
okolo centrálneho vianočného stromu, betlehemu
alebo pódia. Vzniká tiež dojem vianočného mestečka.
Vianočné trhy môžu byť situované na významných
námestiach, korzách, obyčajne v centrách miest
a dedín. Vyznačujú sa popularitou a vysokou
návštevnosťou, ktorá v istých prípadoch presahuje
národnú úroveň (napr. vianočné trhy vo Viedni
navštevované Slovákmi).
Celoročné – trhy organizované počas celého roka
1. 2. 5 Ostatné charakteristiky
Etnický trh – trh vyznačujúci sa predajom
špecifických, etnicky príznačných produktov
(potraviny, oblečenie, umelecké predmety).
Predajcovia sú obyčajne príslušníkmi istého etnika.
Etnické produkty môžu byť kombinované s inými
produktami (blší trh Gross Enzersdorf, Rakúsko).
Sú isté etnické trhy, ktoré nemusia predávať žiadne
etnicky príslušné produkty (sieť tureckých trhov
predávajúcich iba nábytok v blízkosti Viedne).
Organizácia môže nadobúdať akúkoľvek formu vyššie
uvedených trhov. Etnické trhy sa neraz vyznačujú
istými špecifikami – napr. stánky môžu byť pristavené
v tesnej blízkosti. prípadne v etnickej štvrti (turecký
trh, Neukölln, Berlín), trh môže mať inú farebnosť,
sortiment, špecifické otváracie hodiny (nočný trh
Chinatown, San Francisco, USA), sprievodné kultúrne
akcie.
Ľudové jarmoky – ide o organizovaný trh
s výrazným zastúpením produktov ľudového
charakteru. Takmer vždy ide o výnimočne poriadané
trhy, ktoré sú súčasťou širšieho kultúrneho rámca
(nitriansky ľudový jarmok pri príležitosti dní
Nitranov). Okrem predaja hotových výrobkov sa tu
dajú často nájsť remeselníci vyrábajúci produkty
priamo na mieste. Predajcovia môžu a nemusia
disponovať legálnym povolením k predaju. Ľudové
jarmoky bývajú obyčajne príslušné k istému miestu
(terchovské trhy, banskoštiavnický jarmok, atď).
Samostatné – trh s dominantnou funkciou
predaja výrobkov.
Spojené s ďalšími kultúrnymi akciami
– multifunkčný trh, ktorý je súčasťou širšieho
kultúrneho rámca.
Kombinované – môže ísť o kombináciu
všetkých typov trhovísk.
Identita miesta a socio-ekonomika
trhov - počas mojich terénnych výjazdoch
v Prahe a Berlíne som absolvovala niekoľko
doplnkových rozhovorov s predajcami. Pokiaľ
šlo o rozlišovanie trhov, zaznamenala rozdiel
medzi predajom produktov ako “zarábaním
peňazí” a “vytváraním klientely a komunity”.
Za všetky interpretujem len rozhovor s
predajcom na FT v Butoviciach (22. 9.
2011) vyplynulo, že predaj pred rozmerným
obchodným centrum Galérie Butovice v Prahe
je odlišný práve preto, že klientela je tvorená
návštevníkmi obchodného centra. Je tu vysoká
fluktuácia nakupujúcich, ktorí dochádzajú z
väčšej vzdialenosti a na autách. Nie je tu väzba
na rezidenčnú zónu, a je prakticky nemožné
špecifikovať lokálnu komunitu.
Ten istý predajca sa zúčastňuje FT na Karlínskom
námestí, ktorý považuje práve za ten úspešnejší
z hľadiska sociálnej príznačnosti. Tvrdí, že už
pozná svojich klientov a v pozitívne popisuje
prostredie trhu – zelené námestie pri gotickom
kostole uprostred starej rezidenčnej zóny.
TEORETICKÝ ÚVOD
13

24. V práci Spílkovej, Syrovátkovej a Fendrychovej1
som
našla podobné obdobné referenčné interview s
predajcom na Karlínskom námestí:
„Ideálnym zákazníkom je celá rodina... väčšie aj menšie
deti majú čo robiť, zatiaľ čo si rodičia v pokoji nakupujú...
Ľudia sa zvyknú zastaviť na pohárik vína a je tu niečo,
čo som vždy mal rád na zahraničných trhoch... a to, že
nejdete len nakupovať, ale porozprávať sa s ľudmi, dať si
pohárik kávy či vína, je to niečo naozaj kultivované...“
V súvislosti s charakteristikou trhov si v istom momente
uvedomíme vzťah trhu a priestranstva, v ktorom sa
nachádza.
1 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape. s 44.
TEORETICKÝ ÚVOD
14

25. TEORETICKÝ ÚVOD15
Obr. 7: Školské ihriská v New Yorku sa počas víkendov menia na blšie trhy - strediská neformálnej ekonomiky (East
Village, foto: autorka, 2014).
Obr. 8: Pohoda na pražskom náměstí Jiřího z Poděbrad počas veľkonočných trhov (foto: autorka, 2014).

26. Obr. 9: Trh v etnicky zmiešanej štvrti Neukolln, Berlín (foto: autorka, 2011).
Obr. 10: Populárny blší trh Mauerpark každú nedeľu láka desiatky tisíc ľudí (foto: autorka, 2011).

27. 1 Brown, A. 2001. Counting farmers markets. The Geographical Review 91: 655-674.
2 Munz, S. 2004. Flohmarkt. Märkte, Menschen, Waren. Frankfurt: AG SPAK Bucher – M 164. s. 133. ISBN 3-930 830-
43-4.
3 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape s. 43.
4 Popp, T. (2011). Autenticita Farmářských trhů – zaměřeno na Kvalitu. Farmářské trhy – módní výstřelek nebo
vzkříšená tradice? Praha: Národné zemědělské muzeum.
1. 3. 1 Ekonomický vplyv
Väčšina autorov sa zhoduje v tvrdení, že trhy majú
pozitívny vplyv na lokálnu ekonomiku napr. zvyšuju
zamestnanosť, diverzifikujú miesta výroby a zvyšujú
ich profitabilitu, lákajú turistov a zvyšujú zákaznícku
spotrebu1
.
Trh je špcifickým elementom, ktorý ponúka len to, čo
je žiadané a zaujíma výnimočné miesto popri bežných
obchodných reťazcoch. Zatiaľ čo obchodné domy
ponúkajú prebytok tovaru v takmer neobmedzených
časových a priestorových dimenziách, trh je značne
limitovaný, avšak v ohľade spotreby environmentálne
udržateľný - neponúka viac, než dokáže predať.
Brownová pokračuje – trh je viac produktom rozumu a
kalkulácie, produktom, ktorý odpovedá na dopyt.
Zaujímavým fenoménom je zvyšujúci sa dopyt
po čerstvých potravinách, ale aj starých veciach.
Farmárske a blšie trhy sa znovu objavili v mestách
a mestečkách a nie neúspešne. V Českej republike
je v súčasnosti okolo 180 farmárskych trhov a
niekoľko desiatok neformálnych blších trhov.
Štúdia ekonomických vplyvov však nebola doteraz
vypracovaná. Presné dáta o priamom vplyve
dočasných trhov nachádzame v Spojených štátoch,
kde sú publikované predovšetkým organizáciou PPS.
Pre ilustráciu, v Nemecku v roku 2001 sa do mesiaca
odohralo viac ako 4000 blších trhov. Pri priemernej
veľkosti trhu so 100 stánkami a priemernom výnose
200 euro na stánok, jeden trh za deň zarobil 20 000
euro. 4000 trhov za mesiac zarobí 80 000 000 euro a
za rok generuje profit 960 000 000 euro (Munz)2
.
Podľa toho istého autora je v Nemecku na výnosoch
z blších trhov odkázaných viac ako 2 000 000
obyvateľov.
Spílkova, Syrovátková a Fendrychová3
uvádzajú,
že pražskí zákazníci na farmárskych trhoch tu
nakupujú pravidelne (1 a viac krát do týždňa).
Menej ako 23 % respondentov uviedlo, že
trhy navštívilo len ojedinele. Jedna tretina
respondentov nakupovala na viacerých FT.
41 % respodnentov však nakupovala aj v
bežných supermarketoch, 6 % zasa v menších
obchodoch. Podľa Poppa4
farmárske trhy
dokážu osloviť a udržať asi 30 % bežnej
klientely. Táto klientela je charakteristická
strednými a vyššími príjmami.
Niektoré americké štúdie farmárskych trhov
implikujú, že môže dochádzať k ekonomickému
vylúčeniu nižšie zarábajúcich vrstiev. Spílková,
Syrovátková a Fendrychová v pražských
podmienkach predpokladali, že pôjde o
dôchodcov, avšak ich výskum dokázal opak.
Dôchodcovia sú jednou z dvoch najčastejšie
navštevujúcich skupín zákazníkov. Všimli si však,
že na trhoch absolútne absentujú Rómovia, hoci
sú prítomné ostatné etnické skupiny.
Trhy ekonomicky a produktovo reagujú na
lokalizáciu v priestore mesta. Trhy v centre
obyčajne ponúkajú pestrejšie, v istom zmysle
exkluzívnejšie spektrum produktov, ako tie v
okrajových častiach. Pražské farmárske trhy v
centre ponúkajú nielen zeleninu, ovocie, pečivo
a mäso, ale aj špecifické výrobky – pečený
čaj, domáce cestoviny, prírodnú kozmetiku…
Známy berlínsky trh na Kollwitz platz ponúka
rovnako ako potraviny, tak drahé dizajnérske
výrobky – oblečenie, hračky, nábytok a doplnky.
Trhy sa nelíšia len produktovo – centrálne trhy
bývajú obyčajne lepšie vybavené – poskytujú
sedenie, podium, toalety, prípadne iné
1. 3 TRHY A ICH VPLYVY
TEORETICKÝ ÚVOD
17

28. zázemie. Centrálne trhy nepredávajú len produkty, ale
komplexný zážitok.
Trh sa môže stať viac, či menej úspešným katalyzátorom
miestnej ekonomiky – táto katalýza je veľmi ovplyvnená
blízkosťou a dostupnosťou a rozmanitosťou okolitých
prevádzok.
Blízkosť a dostupnosť chápem v zmysle bariér,
bezpečnosti prechodov, type dopravného riešenia,
typoch povrchov atď. Berlínske trhy na Kollwitz Platz
a v Neuköllne boli pozitívne reflektované okolitými
obchodníkmi. Podľa nich trhy priťahovali zákazníkov,
ktorí si popri nakupovaní na trhoch pozreli výklady
alebo navštívili aj ich obchody. Trhy teda fungovali ako
magnet zákazníkov a v druhom rade sprostredkovali
bezplatnú propagáciu okolitým obchodom. Štúdia
farmárskeho trhu v americkom meste Syracuse1
potvrdzuje, že až 35% návštevníkov trhu ostalo
nakupovať v blízkom okolí. Táto situácia sa významne
neprejavuje v prípade pražského trhu na námestí
Jiřího z Poděbrad, kde sú okolité obchody síce v tesnej
blízkosti trhu, dopravne sú však oddelené cestou a
zábradlím. Miestni obchodníci na námestí katalytizujúci
ekonomický vplyv nevnímali2
. Nevnímali rozdiel medzi
počtom zákazníkov v bežný deň a v deň, kedy sa konali
trhy.
Ekonomický aspekt trhov sa môže, ale nemusí prejaviť.
Trhy výrazne katalyzujú ekonomiku v prípade, že sú
lokalizované vo funkčne diverzifikovanej zóne a sú s
miestnymi prevádzkami úzko priestorovo previazané.
1. 3. 2 Sociálny vplyv
Francis a Griffith3
uvádzajú, že trhy v Spojených štátoch
predstavovali zlom, návrat občianskeho života a možnosť
revitalizácie sociálnych a kultúrnych kvalít verejného
priestoru. Francis považuje trhoviská za miesta sociálnej
interakcie, ktoré podporujú vznik komunity rôznorodých
1 Z prednášky Barryho Benepeho o vývoji farmárskych trhov v New Yorku, 11.3.2014, Jefferson Library, New York
2 Interview 5 najbližších prevádzok na námestí Jiřího z Poděbrad z 10.8.2011
3 Francis, M., Griffith, L. 2011. The Meaning of Farmers‘ Markets as Public Space. 276.
4 Goodman, D. 2009. Place and Space in Alternative Food Networks : Connecting Production and Consumption.
Environment, Politics and Development working paper series. Department of Geography. King’s College London.
[online]. [cit. 17-10-2010]. Dostupné na <http://www.kcl.ac.uk/sspp/departments/geography/research/epd/
GoodmanWP21.pdf>.
5 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape s. 44.
6 rozumej farmárske trhy
ľudí. V terminológii týchto autorov
nachádzame pojem „mixed-life places“, pod
ktorými myslia predovšetkým priestorové
podmienky, ktoré podporujú diverzitu
sociálnych skupín, ale aj zážitkov a významov.
V ďalšom rade ide o miesta s katalytickým
vplyvom – ľudia tu ostávajú dlhšie, ako je nutné
a cítia sa dobre. Francis o nich hovorí ako o
živých dôkazoch zdravého urbanizmu.
Trhoviská z podľadu sociálneho vplyvu
vnímame prevažne pozitívne, je však nutné
spomenúť prípady, kedy slúžili a slúžia ako
prostriedok sociálnej exklúzie. Goodman3
kriticky uvažuje o dočasných trhoviskách,
najmä farmárskych trhoch ako o exkluzívnych
priestranstvách pre privilegované skupiny
zákazníkov. Trhoviská sa ako miesta exkúzie
objavovali prevažne v Spojených štátoch.
Farmárske trhy a kvalitné potraviny sa
nedostávali do afro-amerických štvrtí s
prevažne nízko zarábajúcimi skupinami
obyvateľov. Cena výrobkov a ich distribúcia de
facto fragmentovali mesto do zón s rozličnou
dostupnosťou k potravinám. V komparatívnej
štúdii pražských farmárskych trhov od
Spilkovej, Syrovátkovej a Fendrychovej5
však
nenachádzame podobnú situáciu. Pražské
FT6
sú navštevované rôznorodými skupinami
obyvateľstva a sú relatívne dostupné.
Zákazníci pochádzajú prevažne z okolitých
častí (minimálne 60 %), s výnimkou Náplavky
a námestia Jiřího z Poděbrad, ktoré priťahujú
klientelu z celého mesta a okoloidúcich,
vrátane turistov.
Rôzni zákazníci navštevujú trhoviská v rôznom
čase. Etablovaný a úspešný trh vie pritiahnúť
zákazníkov aj po zotmení a v nepriaznivom
počasí. Spílková, Syrovátková a Fendrychová
uvádzajú, že cez týždeň sa na trhoch objavuje
viac rodičov na rodičovskej dovolenke s
malými deťmi. Cez víkend naopak prevažujú
celé rodiny. Dôchodcovia sú druhou
TEORETICKÝ ÚVOD
18

29. 1 Brown, A. 2001. Counting farmers markets. The Geographical Review 91: 655-674.
2 Munz, S. 2004. Flohmarkt. Märkte, Menschen, Waren. Frankfurt: AG SPAK Bucher – M 164. 133 p. ISBN 3-930 830-
43-4.
3 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape in Agriculture and Human Values. 2011.
4 Popp, T. (2011). Autenticita Farmářských trhů – zaměřeno na Kvalitu. Farmářské trhy – módní výstřelel nebo
vzkříšená tradice? Praha: Národné zemědělské muzeum.
Obr. 11, 12: Priestorová a ekonomická previazanosť trhov a kamenných prevádzok (Neukölln, Berlín, foto: autorka,
2011).
Obr. 13, 14: Priestorová izolácia a prepojenosť pouličných kaviarní s priestorom námestia (Námestie Jiřího z
Poděbrad, Praha, Kollwitz platz, Berlín, foto: autorka, 2011).

30. Obr. 17: Prvky spomalenia dopravy, otvorený prístup kaviarní a obchodov na ulicu, kde sa usporadúva trh (Kollwitz
Platz, Berlín, foto: autorka, 2011).
Obr. 15: Trh v Neukollne v tesnej blízkosti rezidenčných budov (foto: autorka, 2011).
Obr. 16: Upravený parter v blízkosti trhu, Kollwitz Platz, Berlín (foto: autorka, 2011),

31. významnou skupinou zákazníkov. Podľa organizátora
trhov Náplavka, Jiřáku a Kubáňa Jiřího Sedláčka je
prítomnosť dôchodcov spôsobená hlavne nostalgiou
za spôsobom nakupovania, ktorý poznali za svojej
mladosti. 1
Z hľadiska sociálnej koherencie a príležitostí môžeme
trhy pre dôchodcov považovať za dôležité miesta
spoločenského vyžitia. Denná rutina sa obohacuje
nielen o samotný akt nákupu, ale o pobyt na verejnom
priestranstve a stretnutia so známymi. Životný štýl
dôchodcov v stredoeurópskom regióne je v porovnaní
so západom všeobecne introvertnejší, ekonomicky,
sociálne a priestorovo izolovanejší – trhoviská, ako
miesta, kde je možné za rozumné ceny nakúpiť
potraviny a prirodzene a zadarmo využiť benefity
priestranstva vnímam ako katalyzátor významnej
sociálnej zmeny a to v práve starších ľudí na priestor2
.
1. 3. 3 Priestor
Atmosféra trhov je jedným z najvýznamenších faktorov
– podľa prieskumov3
, prípadových štúdií organizácie
PPS4
sa popularita trhov odvíja od ich atmosféry,
reprezentovanej pestrou zmesou farieb, vôní, zvukov,
množstvom vizuálnych detailov a príležitostí v
zdanlivom ľudskom chaose. Architekti by túto jemnú
silu mali brať do úvahy a v zmysle katalytického dizajnu
prispôsobiť „hardware“ priestranstva tak, aby čo
najviac podporovalo sociálnu interakciu. V prípade
trhovísk ide o vytvorenie priestranstva, ktoré poskytuje
viac než len akt nakupovania.
Dostupnosť
V prvom rade je dôležité uvažovať o jeho dostupnosti.
Z literatúry a vlastného pozorovania vyplýva, že
najúspešnejšie trhy sú umiestňované do miest s
vysokou prirodzenou koncentráciou ľudí (miesta
nadväzujúce na verejnú dopravu, OC, námestia,
koridory...). Blízkosť trhov podľa manuálov
organizácie PPS by trh mal byť dostupný do 10
minút pešou chôdzou, v prípade automobilovej
dostupnosti (5-7 km) s výbornými parkovacími
možnosťami. Doterajšie výsledky sa zhodujú
na tom, že väčšina trhovísk obyčajne pokrýva
zázemie mestskej štvrte.
Munz5
poznamenáva, že menšie a neetablované
trhy môžu mať problém s hľadaním lokality.
Keďže trhy majú vo svojej povahe tendenciu
usadiť sa na jedom mieste, tieto „úspešné“
miesta môžu byť veľmi rýchlo obsadené. V
prípade Prahy nadácia Partnerství spoločne s
organizátormi FT (OZ Archetyp) vytipovali 17
miest vhodných pre vytvorenie trhov6
.
Munz dodáva, že mladšie trhy sa dodatočne
zakladajú na parkoviskách, pri skladoch a
celkovo – menej lukratívnych miestach, ako napr.
vonkajších cestných okruhoch.
Funkčno-priestorová charakteristika
lokalitY
Je zaujimavé pozorovať vzťah medzi
sobotňajšou7
organizáciou trhov vo vnútornom
území Prahy a rôznorodými skupinami
návštevníkov. Pod kompaktnou časťou
alebo vnútorným územím mesta rozumiem
predovšetkým priestor so zmiešanými
funkciami – rezidenčnou, komerčnou a
relaxačnou - a v prípade Prahy ohraničenosť
metrom. Spílková, Syrovátková a Fendrychová
pozorujú väčšiu diverzitu skupín návštevníkov
skupín v kompaktnej časti mesta a vice versa.
Charakteristiky trhu a diverzita zákazníkov sú
obojstranne prepojené, najmä umiestnenie trhu,
dostupnosť, nekonfliktnosť časovej organizácie.
1,3 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape s. 41.
2 Alkon, A. 2008. Paradise or pavement: the social constructions of the environment in two urban farmers’ markets
and their implications for environmental justice and sustainability. Local Environment 13: s 283.
4 Project for Public Spaces. (2003). Public Markets and Community Based Food Systems: Making them Work in
Lower-Income Neighborhoods. New York: Project for Public Spaces.
5 Munz, S. 2004. Flohmarkt. Märkte, Menschen, Waren. s 110.
6 Urban Garden. 2010. Rozhovor s Danielem Mourkem, Nadace Partnerství, program Zelené stezky/Greenways
k tematu/Farmářské tržiště. [online]. [cit 30-12-2011]. Dostupné na < Rozhovor s Danielem Mourkem, Nadace
Partnerství, program Zelené stezky/Greenways k tematu/Farmářské tržiště>
7 podľa viacerých autorov a zdrojov ide o najvýznamnejší a najúspešnejší deň trhov.
TEORETICKÝ ÚVOD
21

32. Obr. 18, 19: Adventný trh po zotmení - Kollwitz Platz, Berlín, 25. 11. 2011 a dôchodcovia na trhoch – Námestie
Jiřího z Poděbrad, 15. 10. 2011 (foto: autorka, 2011).
Obr. 20: Prúd nakupujúcich vs. centrálna, pokojná časť – obe poskytujú rozličné podmienky pre rozličné aktivity
(Víťazné námestie, FT Kulaťák, Praha, 12. 10. 2011, foto: autorka, 2011).
Obr. 21: Priestorová izolovanosť FT od kompaktnej zástavby – vzdialenosti sú príliš veľké, aby pozitívny vplyv trhu
pocítili prevádzky v budovách (foto: autorka).

33. Rozptyl ľudí a aktivít
Trhovisko primárne poskytuje predaj, ktorý sa odohráva
v jeho zázemí. Ľudia však v tomto priestore menia
svoje správanie – kráčajú pomalšie, dôkladne sa
pozerajú, obchádzajú stánky niekoľko krát v snahe
nájsť najlepšiu ponuku, ďalej sa zastavujú, rozprávajú...
Vstupom do trhoviska dochádza k spomaleniu ľudskej
premávky na verejnom priestranstve. Popri hlavnom
prúde nakupujúcich a prechádzajúcich nachádzame
ľudí stojacich na okrajoch trhu. Títo ľudia obyčajne
postávajú, rozprávajú sa, konzumujú, fotografujú
alebo pozorujú. Pokiaľ ide o deti, tie sa zvyknú hrať.
Priestorový rozptyl môže variovať – niektoré
trhy tieto aktivity dokážu stimulovať len v tesnej
blízkosti samotného trhoviska (Náměstí Jiřího z
Poděbrad), niektoré majú väčší rozptyl (Kollwitz
platz).
Pokiaľ ide o rozptyl aktivít, predmetom môjho
záujmu je predovšetkým neformálne využívanie
priestoru – hra detí v najbližsom priestore,
sedenie a piknikovanie na tráve – zrejme v
stredoeurópskych podmienkach, kde sedenie
na trávnikoch nepatrí k bežnému využívaniu
verejných priestorov. Ďalej ide o hru na hudobné
Obr. 22: Lokalizácia FT Kulaťák v Dejviciach, Praha (autorka, 2011).

34. nástroje, športové či ostatné voľnočasové aktivity,
ktoré by sa bez „morálnej“ podpory trhov na danom
priestranstve neuskutočnili.
Priestorový vplyv trhovísk sa dá určiť distribúciou
ľudí a aktivít, je však dôležité uvedomiť si kontext
tejto katalyzovanej distribúcie. Aktivita v priestore je
dôsledkom neviditeľných, predsa však podstatných síl.
Opäť sa vrátime k dôležitosti atmosféry, genia loci a
právu ľudí na priestor.
Stredoeurópska kultúra využívania verejných
priestranstiev je skôr konzervatívna a konformná
– prejavuje sa to odlišnou atmosférou našich miest –
napr. turizmus nie je prirodzene katalyzovaný aktívnym
životom na uliciach a námestiach – viac ako prirodzený,
je plánovaný a strategický. Podľa Gebriana (2011)1
sme
kultúrou plachých ľudí, bez väčšieho návyku využívať
verejný priestor.
Hovorme o detailoch – absencii pouličných umelcov,
trhov, príležitostí k vonkajšiemu sedeniu bez nutnosti
platiť, spontánnych stretnutiach a akciách na verejných
priestranstvách, cyklistickej doprave a mnohých ďalších.
Veľký podiel na (ne)využívaní verejných priestorov má
kultúra a temperament národa, avšak z pozície dizajnéra
si uvedomujem možnosti ako tento dialóg vedúci k
neformálnej výmene informácii a zážitkov priestorovo
podporiť.
Prirodzene sa dostávam k filozofii katalytického dizajnu
a dialógu dizajnéra, verejného priestranstva a ľudí. Túto
tému rozviniem v ďaľšej kapitole.
1 V rozhovore pre festival reSITE. [online]. [cit 13-12-2011]. Dostupné <http://vimeo.com/34187011>.
TEORETICKÝ ÚVOD
24

35. 1 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape in Agriculture and Human Values. 2011.
Obr. 23, 24: Detské ihrisko počas FT a deti hrajúce sa na strome v blízkosti FT (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha,
15.10. 2011, foto: autorka, 2011).
Obr. 25, 26: detské ihrisko počas trhu a neformálne využívajanie vegetácie v blízkosti thru (Kollwitz Platz, Berlín,
25.11. 2011, foto: autorka, 2011).

36. 1 Spílková, J., Fendrychová, L., Syrovátková, M. 2011. Farmers’ markets in Prague: A new challenge within the urban
shoppingscape in Agriculture and Human Values. 2011.
Obr. 27: Formálny dizajn námestia ovplyvňuje jeho využívanie, námestie Jiřího z Poděbrad, Praha (foto: autorka,
2011).
Obr. 28, 29: Formálne a neformálne sedenie počas trhov na Vinobraní (Námestie Jiřího z Poděbrad, 17. 9. 2011,
foto: autorka, 2011).
Obr. 30: Neformálne sedenie a konzumácia v tesnej blízkosti trhu, Neukölln, Berlín, 24. 11. 2011 (foto: autorka,
2011).

37. 1. 4 KATALYTICKÝ DIZAJN
1. 4. 1 Katalytický dizajn
Túto kapitolu začnem s odvolaním sa na rozhovor s
Adamom Gebrianom1
, významným českým kritikom
architektúry. Tvrdí, že úlohou verejného priestranstva
je vytvárať dialóg a neformálnu výmenu informácii
a zážitkov medzi ľudmi. Úlohou dizajnéra je vytvoriť
také priestorové podmienky, ktoré by tento „dialóg“
podporili.
Takto Gebrian popísal esenciálnu črtu katalytického
dizajnu. Priestorovými podmienkami vytvárať dialóg
na všetkých úrovniach – sociálnej, ekonomickej,
priestorovej. Dialóg v zmysle aktivizovania reťazovej
reakcie činností v priestore – považujem za esenciálnu
črtu novej filozofie navrhnovania.
Žijeme v odlišných podmienkach – nemôžeme sa
odvolávať na navrhovanie 19. storočia - grandióznych
parkov v anglickom štýle. Nemôžeme sa uspokojiť s
plánovaním osamotených, centrálnych parkov, ktoré
budú tvoriť oázu zelene uprostred mestskej „džungle“.
Nemôžeme si to dovoliť z legislatívnych, ekonomických
a spoločenských dôvodov.
Víťazné projekty verejných zákaziek takmer nikdy
nemajú požadovaný vzhľad aj pri realizácii. Prichádza k
viac, či menej úspešným kompromisom.
Spoločenská situácia v našom regióne nie je taktiež
uspokojivá – architekt sa musí vysporiadavať nielen s
vysokou mierou byrokracie a korupcie na úradoch, ale
aj s nezáujmom a pasivitou obyvateľov. Pokiaľ ide o
politické rozhodnutia – zdá sa, že investor má kľúčové
slovo. Je to investor alebo developer, kto dnes v
podstate rozhoduje o vzhľade verejných priestranstiev
a mesta ako takého.
Je teda možné očakávať výsledky, ktoré dosahuje
Berlín, Hamburg alebo New York tým, že skopírujeme
ich riešenia a prenesieme ich k nám?
Priestor, ktorý nám v meste ostáva je kvalitatívne
odlišný. Kým pred 100 rokmi sme mali
priestorové podmienky, ktoré nám umožňovali
rozvoj verejných priestranstiev na „zelenej“
lúke – keďže mesta sa rozširovali – dnes čelíme
odlišnému problému. Nedostatku miesta –
vnútorný priestor mesta sa zahusťuje a my
tu nachádzame nové typy priestranstiev –
brownfields.
Parkoviská, sanované skládky, industriálne
koridory popri vodných tokoch. Tieto všetky
doteraz nepovšimnuté miesta vnímam ako
potenciálne verejné priestranstvá nového
typu. Už nejde o klasické parky. (Oprávnenú)
popularitu dnes získavajú spoločné komunitné
záhrady, zelené koridory, areály pre mladú
generáciu poznačenú módou veľkomiest –
skateparky, otvorené priestory pre párty a šport,
trhoviská.
Všetky tieto priestory majú spoločné jedno – sú
multifunkčné a plnia významnú sociálnu funkciu
– koncentrujú ľudí v čo najdlhšom čase, nútia
ich vykonávať aktivity a nepriamo tak podporujú
vznik komunity.
Je to dialóg, o ktorom hovoril Gebrian. Dovoľte
mi pokračovať ďalšou otázkou – kde v týchto
socio-ekonomických podmienkach stojí
krajinársky architekt?
1 V rozhovore pre festival reSITE. (online). (cit 13-12-2011). Dostupné (http://vimeo.com/34187011).
TEORETICKÝ ÚVOD
27

38. 1. 4. 2 Katalytický dizajn, akademická a
profesionálna sféra
Katalytický dizajn sa v podstate stal témou posledných
veľkých krajinárskych podujatí a súťaží. Hoci tento pojem
nie je oficiálne definovaný, akademici a profesionáli
ho nepriamo deklarujú už dlhšiu dobu. Témou
tohtoročnej konferencie medzinárodnej federácie
krajinárskych architektov v Južnej Afrike (IFLA 2012)1
bude „Landscapces in transitions“ – viacrozmerný termín.
Časovo-priestorovo-energetická dynamika termínu je
však silne postihnuteľná.
Architektonické súťaže dostávajú čoraz
interdisciplinárnejší charakter – témou zadania
európskej siete architektov Wonderland, bola výstavba
na devastovanom území St. Denis v Paríži2
. Zadanie si
však kládlo za cieľ zvýšiť sociálnu koherenciu územia.
Toto zadanie vnímam ako dôkaz katalytického prístupu
v navrhovaní – cez urbanistickú a architektonickú
intervenciu pozitívne ovplyvniť sociálnu a ekonomickú
klímu prostredia. Víťazné riešenia boli katalytické –
vytvorenie sietí nízkonákladových jedální alebo záhrad,
ktoré podnecovali dlhodobejšie aktivity na území,
generovali zisk a predpokladali postupnú priestorovú
zmenu.
New Yorský krajinársky architekt Martin Barry1
sa vo
svojich verejných prednáškach zamýšľa nad výzvou
dizajnu 21. storočia. Aký musí byť dizajn pre živšie a
obývateľnejšie mestá v tomto storočí? Rovnako ako
Waldheim deklaruje 4 body:
1. re-orientáciu návštevníka na ekológiu
2. vytvorenie pódia pre mestské „predstavenie“
3. projekciu udržateľnej, sebestačnej budúcnosti miest
4. ultimátneho podporenia vzťahu medzi ľudmi a
miestami
Opäť len popisuje esenciálne princípy
katalytického dizajnu, ktorý chápem cez
Prácu s tokmi materiálnych aj nemateriálnych
zdrojov a energií v čase a priestore. Katalytický
dizajn sa prejavuje priestorovou intervenciou,
ktorá spôsobuje pozitívne socio-ekonomické-
environmentálne a priestorové zmeny v
dlhodobých časových horizontoch.
Priestorová intervencia je výsledkom
predvídania jej dôsledkov a teda plánovania.
Dizajn nesmie byť oddelený od stratégie a
manažmentu.
Východiskom katalytického dizajnu sú
obmedzené sociálne, ekonomické a
priestorové podmienky. Finálny produkt
neexistuje, existuje proces a projekcia. Ide v
podstate o navrhovanie blízke dynamickým
procesom ekosystémov.
1. 4. 3 Podmienky a princípy
katalytického dizajnu. Vzťah k profesii
krajinárskeho architekta
- interdisciplinárny, holistický pohľad na
zadanie a riešenie problému
- nelineárnosť vzťahov v čase a priestore
- nutnosť vnímať a predvídať dynamiku
procesov
- kvantitatívna a kvalitatívna rôznorodosť
faktorov ovplyvňujúcich situáciu
- priestorovo, časovo a ekonomicky
limitovaná vstupná situácia
- obmedzené zdroje na začiatku a v
priebehu intervenčnej fázy
- postupná generácia sociálneho,
ekonomického a ekologického
kapitálu vo viacerých etapách
- katalýza pozitívnych vedľajších
produktov situácii a vzťahov
- priestorová intervencia je výsledkom
1 ISUU. Landscape in Transition. (2012). (online). (cit. 25.5.2014) Dostupné na: (http://issuu.com/ifla_publications/docs/
ifla2012_programme?e=4736556/3051230).
2 The Other City. (2011). (online). (cit. 25.3.2011). Dostupné na: (http://www.wonderland.cx/index.php?idcat=149).
3 Barry, M. 2011. Breathing Cities – Landscape as infrastructure (prednáška na Fakulte záhradníctva a krajinného
inžinierstva, Slovenská poľnohospodárska univerzita, 22.11.2011, Nitra)
TEORETICKÝ ÚVOD
28

39. komplexného plánovania, ktoré je
integrálnou časťou projektu
- výsledný produkt nie je známy, dôraz je kladený na
proces a projekciu budúceho vývoja
Katalytický prístup v plánovaní je veľmi blízky povahe
práce krajinného architekta. Krajinný architekt
pracuje s vonkajším priestorom – krajinou – súborom
dynamicky reagujúcich prvkov ekosystémov. Tieto
procesy sa nezastavujú ani v mestkom prostredí1
, kde
hovoríme o mestských ekosystémoch.
V súčasnosti, kedy viac ako polovica globálnej
populácie žije v mestách sa práve mestá stávajú
predmetom záujmu krajinárskych architektov. Pozícia
v pracovných tímoch sa však mení. Na rozdiel od
stavebného architekta je krajinárskemu architektovi
blízka schopnosť predvídať materiálne a nemateriálne
toky zdrojov a energií a tvoriť v rôznych časových
líniach – čo ho v mnohých prípadoch stavia do pozície
koordinátora interdisciplinárneho tímu.
Charakter práce a produktov sa mení. Výsledkom
nie je plán alebo projekt parku alebo verejného
priestranstva, ale komplexnej siete zdrojov –
materiálnych, nemateriálnych. Projekt vyžaduje
plánovanie do budúcich rokov na úrovni sociálnej,
kultúrnej, ekonomickej a environmentálnej.
Potvrdzuje to Charles Waldheim2
v práci Landscape
urbanism: A Genealogy keď deklaruje, že dnešný
trend rekonštrukcií letísk, logistických zón, nábreží
nemá až toľko dočinenia s budovami, ale viac s
plánovaním krajinárskych komplexov vo veľkých
mierkach. Krajinársky architekt sa presúva z
pozície subdodávateľa zodpovedného za biotickú
zložku verejných priestranstiev do úlohy holisticky
zmýšľajúceho koordinátora ďaľších profesií a v týchto
podmienkach je prirodzene nútený rozmýšľať a
pracovať katalyticky.
1. 4. 4 Katalytický dizajn a trhoviská
Ako poznamenáva Shepherd (2008)3
, posledné
trendy v mestskom plánovaní sa zameriavajú
na tvorbu „mestských zábavných zón“, ktoré
stavajú ako na revitalizácii historického základu,
tak na ponuke nových, sebestačných funkcií a
elementov. Trhoviská napĺňajú tieto kritéria.
Shepherd podporuje tvrdenie, že bohatosť,
komplexicita a zdanlivý chaos vytvárajú nielen
hĺbku zážitku z trhoviska, ale vytvárajú samotný,
esenciálny predpoklad zážitku. Opäť sa vraciame
k výroku Jane Jacobsovej4
, „život priťahuje život“.
„Verejnosť“ verejných priestorov spočíva v ich
komplexicite, ktorá predpokladá hru viacerých
skupín užívateľov a faktorov. Nie je možné a nie
je vhodné túto komplexicitu definitívne popísať
a zjednodušiť, pretože je v jej podstate neustále
sa vyvíjať.
Z pohľadu dizajnéra teda nie je žiadúce vytvoriť
finálny produkt, ktorý je vo svojom charaktere
a prezentácii statický, ale vytvoriť predpoklady
pre vývoj priestranstva v čase a priestore. Ako
dizajnéri pracujeme s vyvíjajúcimi sa tokmi
zdrojov a energií? Novým a nepochybne
udržateľnejším prístupom je plánovanie
katalytické, a teda plánovanie s obmedzenými
zdrojmi v niekoľkých časových horizontoch.
1 Whinston Spirn, A. 1985. The Granite Garden: Urban Nature And Human Design. New York: Basic Books. 1985. 352
p. ISBN-10 0465027067
2 Waldheim, Ch. 2002. Landscape Urbanism: A Genealogy, PRAXIS Journal (No. 4, October 2002): 4-17.
3 Shepherd, J. R. 1973. When culture goes to market: space, place and identity in an urban marketplace. Washinghton:
Peter Lang. 2008. 173 p. ISBN 978-1-4331-0194-6.
4 Jacobs, J. 1961. The Death and Life of Great American Cities. New York: Vintage. 1992. 458 p. ISBN-10 067974195X.
TEORETICKÝ ÚVOD
29

40. Obr. 31: Príklad katalytického dizajnu v iniciačnej fáze – zadanie workshopu St. Denis (autorka, 2011).
typical TEAM
Office of the Manhattan Borough
Client
Dawn Billings
Civitas
Urban Planner / Marketing
Mark Johnson, FALSA
Todd Mead, RLA
Greenshield Ecology
Ecology
Steven Handel, PHD
Christina Kaunzinger, PHD
CSA Group
Site / Civil, MBE
Basem Dow, PE
Michael Moscariello, PE
Michael Fina, EIT
Wing Au, PHD, PE
Halcrow
Marine
Jonathan Goldstick, PE
Bill Paparis, PE
Alan Waller, PE
Douglas Friend, PE
Sameh Nauss, PE
Patrick Daniell, PE
Sandeep Menon
Gedeon GRC Consulting
Traffic, MBE
Ramana Korni, PE
Rudolf Gedeon, PE
Sahitya Kotagiri, EIT
Emteque
Environmental, MBE
Eric Telemaque
Jake Hawkes
Pat Mullo
RC Spicer
KS Engineering
Survey, MBE
Timothy O’Toole
Georgia Pierson
Robert Ryan
Toscano Clements Taylor
Cost Estimate, WBE
Roger Clements
Nemesio Aquila
Prime Consultant
Landscape/ Urban Design
Barbara Wilks, FAIA, FASLA
Martin Barry, ASLA
Dragana Zoric, RA, RLA
Nick Koster, LEED AP
Amy Grigg
Community
W Architecture and Landscape Architecture
LENI
Lighting Designer
Leni Seelinger
Tom Otterness
Artist
Obr. 32: Úloha krajinárskeho ateliéru W Landscape architecture (NY, US) ako koordinátora ostatných profesií. (Barry,
2011).

41. Trhoviská sú ukážkovým príkladom katalytického
elementu. Fyzicky sú rámcované umiestnením
v priestore, dostupnosťou a mobiliárom. Táto
materiálna vrstva vytvára predpoklad pre primárnu
socio-ekonomickú interakciu. Primánym cieľom
trhov je predaj výrobkov, avšak katalyzuje ďalšie
sociálne a priestorové situácie – rozhovory, dlhší
pobyt na trhovisku alebo v jeho okolí a nadväzujúce
spontánne aktivity ako sú hry, posedenie, prechádzka,
fotografovanie...
Priestor a aktivity trhoviska však vytvára esenciálny
predpoklad tohoto podlubia. Uvoľnená atmosféra,
podporuje netradičné využívanie priestorov. Časť
návštevníkov, ktorí opustili trh majú tendenciu
ostávať v priestoroch, ktoré v bežných dňoch ostávajú
nepovšimnuté a nevyužité.
Návštevníci môžu na verejnom priestore ostať aj po
skončení trhu, pokiaľ k tomu majú dôvod a možnosti.
V prípade pozorovaného námestia Kollwitz Platz
šlo o návštevníkov, ktorí sa presunuli do blízkych
reštaurácií alebo do parku a na detské ihrisko. Aktivíty
pokračovali až do zotmenia a neskorej noci.
V nasledujúcich kapitolách výskumnej časti mojej
práce budem pojednávať o faktoroch ovplyvňujúch
katalytický vplyv a samotnom katalytickom vplyve
trhovísk.
TEORETICKÝ ÚVOD
31

42. Obr. 28 Úloha krajinárskeho ateliéru W Landscape architecture (NY, US) ako koordinátora ostatných
profesií. (Barry, 2011)
Obr. 33: Spevák upútal pozornosť okoloidúcich, ktorí už nenakupujú, ale stále ostávajú na námestí, hoci iba v tesnej
blízkosti trhoviska (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, 15. 10. 2011, foto: autorka, 2011).
Obr. 34: Muž, ktorý vypúšťa bubliny upútal deti v parku, ktorý je od trhu vzdialenejší, avšak stále prepojený (Kollwitz
Platz, Berlín, 26. 11. 2011, foto: autorka, 2011).
Obr. 35: Neformálna atmosféra trhu a sprievodných podujatí katalyzuje aktivity v priestore, kde sa neobjavujú v
bežný deň – ležanie na tráve (Námestie Jiřího z Poděbrad, Praha, foto: autorka).
Obr. 36: Muž, sediaci na múriku v opustenej časti parku susediacom s trhom (Kollwitz Platz, Berlín, 26. 11. 2011,
foto: autorka).

43. STRATEGICKÝM CIEĽOM DIZERTAČNEJ PRÁCE JE
1. PODROBNE Skúmať OBOJSMERNÝ KATALYTICKÝ
sociálny a priestorový vplyv trhovísk na
verejný priestor.
Chcem zistiť za akých podmienok trhoviská podporujú
využívanie verejných priestranstiev, pôsobia ako centrá
sociálnych aktivít, katalyzujú sociálne, ekonomické
reakcie a podporujú formálne a neformálne využitie
priestoru a naopak.
2. VYVORIŤ ODPORUČENIA PRE OBNOVU
SVÄTOPLUKOVHO NÁMESTIA S POUŽITÍM
TRHOVISKA AKO KATALYTICKÉHO ELEMENTU
TAKTICKÝM CIEĽOM VÝSKUMU JE
1. Komplexná typológia dočasných
modelových trhov v Prahe a Berlíne
V tejto časti analyzujem niekoľko modelových trhovísk
s cieľom odhaliť ako priestorové usporiadanie trhu a
verejného priestranstva vplýva na jeho úspešnosť.
2. FormuLOVAŤ predpokladY pre pozitívny
katalytický vplyv trhoviska na verejný
priestor
3. PodrobnE analYZOVAŤ aktivITY v priestore
na vybraných trhoviskách (Kollwitz Platz,
Berlín, Náměstí Jiřího z Poděbrad, Praha) A
POROVNAŤ ICH S NÁMESTÍM BEZ PRAVIDELNÉHO
TRHOVISKA (SVÄTOPLUKOVO NÁMESTIE, NITRA)
V tejto časti je prístup reflexívny a porovnáva rozdielne
vstupné podmienky a vplyv trhoviska na obe námestia
a zároveň overuje, či je možné model trhoviska ako
katalytického elementu uplatniť na treťom modelovom
území.
2. CIELE DIZERTAČNEJ PRÁCE
CIELE
33

44. Krajinná architektúra patrí medzi aplikované disciplíny,
má široký záber tém a foriem výstupov. Od štatistických,
numerických a textových výstupov sprievodných
správ, cez grafické zobrazenia, štúdie, stratégie až po
vizualizácie blízke výtvarnému umeniu. Prax sa s touto
rôznorodosťou vysporiadáva pragmaticky – trhovo, hoci
ani v profesnej realite nie je celkom ustálený pojem
krajinná architektúra, jej náplň a postavenie krajinného
architekta.
Výskum v krajinnej architektúre bude pre jej povahu,
zameranie a ciele špecifický. V bežných intenciách
vedeckého výskumu vnímame štyri základné rámce.
Rozdiel medzi induktívnym a deduktívnym výskumom
a objektivnou realitou, ktorá existuje nezávisle od
pozorovateľa a subjektivizúcim a intersubjektivizujúcim
prístupom.1
Objektivizujúci prístup je spájaný
s prírodnými a humanitnými vedami a vedie k
metodologickému dôrazu na zvýšenie internej a
externej validity za minimalizovania vplyvu výskumníka.
Subjektivizujúci prístup je naopak spájaný s umeleckými
disciplínami a predpokladá aktívnu účasť výskumníka,
ktorý tvorí „novú“ vedomosť .
Výskum v aplikovaných disciplínach ako krajinná
architektúra sa pohybuje v širších dimenziach – medzi
induktívnym a deduktívnym prístupom rozoznáva
reflektívny prístup. Výskumník sa pohybuje medzi
indukciou a dedukciou, modifikuje teoretické výstupy
vo svetle dôkazov a ich neustálej revízii. Charles Pierce
zavádza termín abdukcia – podľa neho dedukcia vedie
k tvrdeniu – niečo musí byť, indukcia k tvrdeniu – niečo
je a abdukcia – niečo môže byť (Pierce, 1955 in Schobel,
2006).2
Dichotómia medzi objektivizújucim a subjektivizujúcim
prístupom je zmiernená termínom konštruktivizujúca.
Predpokladá, že vedomosť je generovaná interakciou
výskumníka s realitou ktorá však nemôže existovať
bez predpokladaných záverov výskumníka. Greider
a Gardovich3
trefne poznamenávajú, že krajinárska
vedomosť je vo svojej podstate viac konštruovaná, než
3 METODIKA
3. 1 VÝSKUM V KRAJINNEJ
ARCHITEKTÚRE
objavená a musí byť vždy interpretovaná v
kontexte.
Rozdielna povaha dizajnu, ako procesu
navrhovania a výskumu v krajinnej architektúre
predpokladá nezvyčajnosť prístupu k výskumu.
Ako tvrdí Deming4
návrh alebo navrhovanie sa
tradične poníma ako kreatívna rola, ktorá rieši
ten, ktorý problém s cieľom zmeniť súčasnú
situáciu do predstavovanej budúcej reality.
Proces navrhovania obyčajne zahŕňa množstvo
procesov a môže, ale nemusí byť predmetom
vedeckej generalizácie. Vedecký výskum sa
tradične zameriava na to, čo je neznáme s
cieľom objasniť pravidlá a podmienky, ktoré
sú valídne a neskôr komunikované. Proces
komunikácie je kľúčový pre validizáciu a
následnú aplikáciu výskumu.
Integrovaný výskumný rámec práce
Povaha vyjadrenia dizajnu je grafická.
Tradične ponímaný výskum sa zasa zakladá na
kvantitatívnom spracovávaní dát. Prichádzame
k rozkolu poňatia výskumu v architektonických
disciplínach. Mitchell (1993)5
poznamenáva,
že jeden z najväčších problémov v štúdiach
priestoru a správania sa v priestore je konflikt
povahy výskumu a dizajnu, ako takých.
1 Deming. E. M., Swaffield, S. 2011 Landscape Architecture Research. Inquiry, Strategy, Design. New Jersey: Willey and
Sons. 2011. 274 p. ISBN 978-0-470-56417-2.
2 Schobel, S. 2006. Qualitative research as a perspective for urban space planning In Journal of Landscape
Architecture. 1 (1). 22-29 p.
3. Deming. E. M, Swaffield, S. 2011. pozn 1. s. 188.
4. Deming. E. M, Swaffield, S. 2011. pozn 1. s. 174.
5 Mitchell, C. T. 1993. Redefining design: From form to experience. New York: Van Nostrand Reinhold.
METODIKA
34

45. Goličniková2
(2004) uvádza, že miera úspešnej
aplikácie interaktívneho výskumu v orientácii výskum-
dizajn, ktorá obe zložky integruje do jedného rámca,
spočíva v schopnosti konverzie dát do dizajnu. Avšak
ani čisté dáta nie sú zárukou úspešného dizajnu.
Osobná skúsenosť a citlivosť dizajnéra dotvárajú tento
konštruktivizujúci princíp.
Konverziu dát chápem v návrhu integrovaného
výskumného rámca. Navrhnutá metodika je širšia
a integruje kvalitatívne a kvantitatívne metódy
sociálneho výskumu a urbánnej geografie3
. Výsledky
konštruujú predpoklady pre fyzický dizajn verejného
priestranstva s trhom. Istá miera subjektivity pri návrhu
sa nedá odstrániť, je však namieste zamyslieť sa nad
tým, či je objektivita návrhu jeho primárnym cieľom.
V prípade mojej práce integrovaný výskumný rámec
chápem ako:
1. Výber vhodných kvalitatívnych a
kvantitatívnch metód sociálneho výskumu
(pozorovanie, interview)
2. NAVRHNÚŤ EFEKTÍVNE SPRACOVANIE dát
V tomto kroku realizujem predovšetkým predbežné
štruktúrovanie dát a ich mapové zobrazenie v prostredí
GIS.
3. Interpretáciu dát a ich praktickú implikáciu.
Výskum je zameraný na vytvorenie súboru pravidiel a
špecifikovanie podmienok úspešného trhu v exteriéri,
primárne v jeho priestorovej dimenzii.
Podrobnejší metodický plán výskumu realizujem ako:
1. typológiu modelových dočasných trhov v
Prahe a Berlíne,
vytvorenie ich katalógu pomocou
typologických hárkov
2. Sumarizáciu sociálnych a
priestorových charakteristík ÚSPEŠNÝCH
TRHOV
3. PODROBNÚ PRÍPADOVÚ ŠTÚDIU trhu
v Prahe (námestie Jiřího z Poděbrad)
v Berlíne (Kollwitz platz) a v Nitre
(Svätoplukovo námestie)
4. Sumarizáciu návrhových opatrení
PRE OBNOVU Svätoplukovho námestia
S POTENCIÁLNYM VYUŽITÍM ELEMENTU
TRHOVISKA
2 Goličnik, B. 2004. Public Urban Open Spaces and Patterns of Users In Designing Social Innovations. Planning,
Building, Evaluating edited by Bob Martens, Alexander G. Keul. Gottingen: Hogrefe and Huber Publishers, 167 – 175
p. ISBN 0-88937-291-8.
3 Loučková, I. 2010. Integrovaný přístup v sociálně vědním výzkumu. Praha: SLON. 299 p. ISBN 978-80-86429-79-3.
Induktívny prístup (vytvára
teóriu)
Reflexívny prístup (interakcia teórie
a praxe)
Deduktívny prístup (overujúci teóriu)
Objektivizujúce
stratégie
Popis Modelácia a korelácia Experiment
Konštruktivizujúce
stratégie
Klasifikácia Interpretácia Hodnotenie a diagnóza
Subjektivizujúce
stratégie
Zainteresovaná akcia Projektívny dizajn Logické systémy
Tab. 1: Stratégie výskumu (Deming, Swaffield, 2011).
METODIKA
35

46. TYPOLÓGIA - Selekcia trhov
V prvej časti výskumu vytvorím sadu typologických
hárkov, ktoré sumarizujú katalytické vplyvy trhovisk
na verejné priestory. Pre značnú rozmanitosť trhovísk
musíme zúžiť záber a trhoviská selektovať podľa
niekoľkých kritérií.
1. TRHOVISKÁ v kompaktnom meste. Vnímam, aký
význam v dennom živote obyvateľov Prahy zohráva
metro. Prepravuje veľké množstvo obyvateľov (1,6
milióna – pre porovnanie je to 4x viac než denná kapacita
vlakov v celej ČR)1
, na líniu metra sa naväzujú nové
funkcie – obchodné zázemie, občianska vybavenosť,
ďalšia doprava. Trhy v Prahe sú obyčajne naviazané
na stanice metra. Pre výskum selektujem tie, ktoré sú
v pešej dostupnosti metra, ktoré pre mňa definuje
hranice kompaktného mesta. Skúmala som tie trhy, ktoré
existovali aj na jeseň roku 2011. Vybrané berlínske trhy
spĺňajú obe podmienky – sú v blizkosti verejnej dopravy
a v kompaktnom meste.
2. trhy, ktoré sú dočasné – nemajú pevný mobiliár,
ani stále technické zázemie. Dočasnosť trhov vnímam
ako významnú podmienku skúmania ich katalytického
vplyvu na verejný priestor. Dočasnosť mi dovoľuje
porovnať dni s trhmi a bez trhov. Dočasnosť vnímam
aj v rovine povedomia a vizibility – trhy sú na danej
lokalite usporadúvané počas sezóny a obyčajne v isté
dni. Výnimku tvoria zaužívané berlínske trhy, ktoré v tejto
polohe slúžia ako referenčný príklad.
V roku 2011 došlo k nárastu počtu dočasných pražských
(prevažne farmárskych) trhov na takmer 30, čo svedčí
o narastajúcej popularite tohto spôsobu predaja a o
ďalšej dimenzii využívania verejného priestoru ako
takého. Nie všetky trhy však mali rovnaký vplyv na okolie
a nie všetky trhy boli úspešné – ku koncu sezóny v roku
2011 niektoré z nich zanikli (Námestí Míru, trh Horní
Počernice...). Pre pochopenie ich vplyvu a
úspešnosti je nutné skúmať ich charakteristiky
v ucelenom, širškom kontexte. Trhy ovplyvňuje
ich externá a interná morfológia, avšak je tu
množstvo iných socio-ekonomických faktorov
a faktor medializácie. Všetky tieto faktory som
sa rozhodla prehľadným spôsobom usporiadať
do typologického hárku, ktorý pozostáva z
1. Priestorovej analýzy a analýzy
závislosti pohybov
2. Tabuľky charakteristík
3. 3D zobrazenia priestoru
pomocou Google 3D Street
View
4. Referenčnej fotografie
Priestorová analýza a analýza
pohybov je zjednodušená mapa okolia
trhoviska, jeho priestorového usporiadania,
peších pohybov cez územie, závislosti pohybov
– pešie pohyby spôsobené návštevou trhu
alebo blízkych obchodných prevádzok. V
mape sú zaznačené dopravné ťahy, prítomnosť
bariér, peších prechodov, verejnej dopravy
a individuálnej dopravy (hlavne vo forme
parkovísk).
Vegetácia a mobiliár zohrávajú významnú rolu
pri využívaní verejných priestorov a taktiež sú
súčasťou tohto hárku.
Tabuľka charakteristík obsahuje tieto
kategórie
1. Časovo-priestorové
usporiadanie trhu
1 TASR. 2011. Štrajk dopravcov v Česku: Vo štvrtok chcú zastaviť aj pražské metro! [online].[cit 29-12-2011]. Dostupné
na < http://www.cas.sk/clanok/200268/strajk-dopravcov-v-cesku-vo-stvrtok-chcu-zastavit-aj-prazske-metro.html>
3.2 TYPOLOGICKÉ hÁRKY
METODIKA
36

47. 1.1 Lokalita – časť mesta a presná adresa
1.2 Umiestnenie trhu – priestranstvo, kde sa trh
nachádza (ulica, námestie, nábrežie...)
1.3 Usporiadanie stánkov – priestorová
kompozícia rozmiestnenia stánkov (rad, dvojrad,
pôdorys mestečka, kruhovitý alebo oválny pôdorys...)
1.4 Trvalý mobiliár – trvalá prítomnosť stánkov
alebo technického zabezpečenia (WC, pódium...)
1.5 Pravidelnosť usporiadania – rozlišujem či je
trh poriadaný celoročne, sezónne, denne alebo v isté
dni týždňa
2. Dostupnosť
2.1 Verejná doprava – prítomnosť rôznych
typov VD
M – metro
T – električka
A – autobus
Okrem typov dopravy klasifikujem mieru
dostupnosti:
Výborná – priama nadväznosť na VD
Relatívne dobrá – špecifikujem vzdialenosť od VD –
obyčajne do 500 m, prípadne inú chakateristiku (jasnú
orientáciu trhu voči VD)
Obmedzená – špecifikujem prítomnosť VD v
lokalite, vzdialenosť od VD do 500 m a prítomnosť
prekonateľných bariér medzi trhom a VD (cesty,
prevýšenie, obmedzené vstupy)
Zlá – klasifikujem ako neprítomnosť VD v lokalite,
značnej vzdialenosti od VD nad 500 m, prítomnosť
ťažko prekonateľných bariér medzi trhom a VD.
2.2 Pešia chôdza
Výborná – bezproblémová dostupnosť na trh.
Blízkosť, bezbariérovosť, pokojná doprava, jasná
orientácia
Relatívne dobrá – blízkosť trhu od východiskového
bodu je stále v rozmedzí pešej vzdialenosti (5 min. cca
500 m). Orientácia môže byť komplikovanejšia (trh sa
nachádza za rohom ulice, nie je viditeľný z hlavných
peších ťahov, prípadne VD). Doprava nemusí byť úplne
obmedzená, prípadne existuje formálny vstup na trh.
Obmedzená – trh sa nachádza vo vzdialenosti medzi
5 a 10 min pešou chôdzou, prípadne v orientačne
nejasnom území. Doprava môže byť pre chodca
značne obmedzujúca, prípadne existuje fyzická
bariéra (prevýšenie, prítomnosť cestného telesa,
podchodu...)
Zlá – Chodec sa na trh nemôže dostať zo
zvyčajných peších trás (vzdialenosť nad 1 km,
existencia bariér, nejasná orientácia...)
2.3 Individuálna doprava
Do tejto kategórie v istých prípadoch zahŕňam aj
dopravu taxíkom (napr. Anděl, Praha), pretože v
ťažkých podmienkach pre individuálnu dopravu
autom, môže poskytovať významnú náhradu
individuálnej dopravy.
Výborná – bezproblémová dostupnosť na trh.
Výborné možnosti parkovania.
Relatívne dobrá – blízkosť trhu z hľadiska
priepustnosti pre ID. Parkovanie je v komfortnej
vzdialenosti.
Obmedzená – trh sa nachádza v oblasti
ťažko dostupnej pre ID (spomalená doprava,
jednosmerné ulice), možnosti parkovania sú
obmedzené.
Zlá – trh sa nachádza v oblasti nedostupnej pre
ID so žiadnymi možnosťami parkovania.
2.4 Vstupné – existencia vstupného najmä v
ohradených trhoch (blší trh Kolbenova, Praha)
3. Produkty
Charakter a cenová hladina významne
ovplyvňujú návštevnosť a popularitu trhov, najmä
v Českej Republike, kde prevláda nakupovanie
v supermarketoch a hypermarketoch. Jedným
z hlavných dôvodov nakupovania v týchto
prevádzkach je obyčajne nižšia cena.
3.1 Charakter produktov – farmárske,
potravinové, dizajnérske, oblečenie, staré veci na
blších trhoch.
3.2 Cenová hladina produktov –
ekonomickú analýzu realizujem cez niekoľko
typických produktov, ktoré sa zvyknú predávať na
METODIKA
37

48. trhoch:
1. 1kg jabĺk
2. 1 chlieb
3. 100 gr salámy
Cenu týchto produktov porovnávam s potravinami v
okruhu 100 m. Cenové rozdiely sú škálované podľa
priemernej ceny v rozmedzí:
Vysoká – cena produktov je viac ako 25 % v porovnaní s
priemernou cenou výrobkov predávaných v okolí.
Mierne vyššia – cena produktov je vyššia v rozmedzí
10 – 25 % v porovnaní s priemernou cenou výrobkov
predávaných v okolí.
Rovnaká – cena produktov je v rozmedzí 0 – 5 %
smerom nahor aj nadol v porovnaní s priemernou cenou
výrobkov predávaných v okolí.
Mierne nižšia – cena produktov je nižšia v rozmedzí
10 – 25 % v porovnaní s priemernou cenou výrobkov
predávaných v okolí.
Nízka – cena produktov je nižšia ako 25 % v porovnaní s
priemernou cenou výrobkov predávaných v okolí.
4. Ostatné charakteristiky
4.1 Sprievodný program – existuje, neexistuje, aký
charakter má (kultúrna akcia, organizované, spontánne
aktivity)
4.2 Návštevnosť – skupiny, ktoré trh zvyčajne
navštevujú (obyvatelia časti, mesta, návštevníci OC,
turisti...)
4.3 PR – aké mediálne stratégie trh používa pre
komunikáciu s verejnosťou – web,
FB profil, lokálne média alebo osobné referencie
návštevníkov
4.4 Význam – aký dopad má trh na mestskú časť, mesto,
mimomestský-regionálny, národný
4.5 Poznámky – pre doplnenie typológie uvádzam
ostatné podstatné informácie, prevažne kvalitatívneho
charakteru
3D zobrazenie priestoru pomocou Google 3D
Buildings
Funkcia priestorového zobrazenia budov v aplikácii
Google Earth poskytuje veľmi efektívny exkurz do širších
funkčno-priestorových vzťahov trhu.
Referenčná fotografia
Zachytávajúca typickú atmosféru na trhu
Typologický hárok tak prehľadne
spája grafické a textové informácie
do zjednoteného celku A PoSKYTUJE
PREHĽAD O KVALITÁCH TRHU.
Táto analýza nám poslúži na charakteristiku
úspešného trhu.
Pozn: Všetky typologické hárky nájdete v časti prílohy.
METODIKA
38

49. Obr. 37: Typologický hárok trhu na Karlínskom námestí, Praha (autorka, 2011).
hlavný peší ťah
vedľajší peší ťah
peší ťah - veľmi významný
peší ťah - stredne významný
peší ťah - málo významný
závislý
závislý
nezávislý
nezávislý
nezávislý
shopping mall
PRIESTOROVÉ USPORIADANIE TRHU
ANALÝZA ZÁVISLOSTI PEŠÍCH ŤAHOV
OSTATNÉ CHARAKTERISTIKY
FOTODOKUMENTÁCIA
3D NÁHĽAD, FOTODOKUMENTÁCIA

50. 3. 3. 1 štúdia katalytických priestorovo-
sociálnych vplyvov trhov na Kollwitz
Platz (GER), Námestí Jiřího z Poděbrad (CZR) a
Svätoplukovom námestí (SVK)
Kollwitz platz sa nachádza v centre Berlína a má
niekoľkoročnú históriu usporadúvania víkendových
trhov, ktoré sa stali veľmi populárne a príznačné
pre časť Prenzlauberg. Trh na Kollwitz platzi budem
porovnávať s trhom na pražskom námestí Jiřího
z Poděbrad. Farmársky trh sa na tomto námestí
usporadúva druhý rok a medzi pražskými farmárskymi
(dočasnými) trhmi má veľmi dobré meno.
Vplyv trhov na verejný priestor (námestie) budem
zároveň porovnávať s možnosťami uplatnenia
katalytického elementu trhoviska na Svätoplukovom
námestí v Nitre. Svätoplukovo námestie v súčasnosti
nedisponuje žiadnymi pravidelne organizovanými
trhmi (s výnimkou výročných trhov ako je Divadelný
jarmok počas festivalu Divadelná Nitra, Vianočné trhy).
Tieto trhy však ponúkajú iné spektrum produktov a nie
sú natoľko pravidelné, aby sa vžili do denných návykov
obyvateľov mesta. Pred nasledujúcim výskumom
bolo dôležité zadefinovať si spoločné a rozdielne
charakteristiky námestí
3. 3. 2 Metódy použité pri výskume -
Pozorovanie
Priame pozorovanie, nezúčastneným pozorovateľom.
predstavuje klasickú, široko využiteľnú metódu
sociálneho výskumu. Pozorovanie sociálneho správania
v environmentálnych a dizajnérskych disciplínach
využíva množstvo akademikov a praktikov.
Metódu pozorovania a prechádzky v práci o
gendrových rozdieloch využívania verejných
priestranstiev aplikuje Kollová1
. Metódu
nepriameho pozorovania využívania verejných
priestorov vidieckych sídel používa Lipovská2
.
Pozorovanie, ako doplnkovú metódu v
komplexnej socio-environmentálnej analýze
Experiential landscapes využíva britská dvojica
Thwaites a Simkins3
.
Príkladov úspešnej aplikácie tejto metódy
sociálneho výskumu je veľké množstvo a s
postupom času sa stala štandardnou i pre
aplikované discuplíny. Zo súboru realizovaných
výskumov na základe najväčšej blízkosti
predmetu výskumu a jeho štruktúry vyberám
prácu slovinskej autorky Barbary Goličnikovej4
.
Skúma správanie ľudí v mestských
podmienkach, ktoré následne graficky
interpretuje v prostredí GIS. Goličniková však
sleduje absolútny súbor aktivít a správaní v
priestore, pričom sa nezameriava na výskum
špecifického javu. Postupuje induktívne a
vytvára podklad pre vytvorenie univerzálnych
hypotéz. Jej analýza dvoch námestí v
Edinburgu a Ľubľane poslúži ako referencia
pre vytvorenie metodiky pozorovania a prepisu
dát vlastnej práce.
Môjmu pozorovaniu predchádza kvalitatívny
výskum Lipovskej, ktorá v priestore
Svätoplukovho námestia zadefinovala
základnú sadu aktivít. Zoznam aktivít som si
upravila pre potreby vlastného výskumu a
niektoré kategórie zlúčila alebo vylúčila (napr.
rozhovor, ktorý u mňa prebiehal simultánne s
inými aktivitami a nebol pre potreby výskumu
natoľko dôležitý).
3.3 PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA TRHOV
METODIKA
40
1 Koll, A. 2009. Der Laubeplatz in Wien Favoriten, diplomová práca. Viedeň: BOKU, 2009.113 p.
2 Lipovská, B. 2011. Dotvorenie verejných priestorov vidieckych sídel. Dizertačná práca. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita. 2011. s. 87.
3 Thwaites. K., Simkins, I. 2007. Experiential landscapes. An approach to people, place and space. New York:
Routledge. 2007. 230 p. ISBN 978-0-415-34000-7.
4 Goličnik, B. 2004. Public Urban Open Spaces and Patterns of Users In Designing Social Innovations. Planning,
Building, Evaluating edited by Bob Martens, Alexander G. Keul. Gottingen: Hogrefe and Huber Publishers, 167 – 175
p. ISBN 0-88937-291-8.

51. Charakteristiky Kollwitz
platz
(Ger)
Náměstí Jiřího z
Poděbrad
(CZR)
Svätoplukovo námestie
(SVK)
LOKALITA
umiestnenie
blízko centra, časť
Prenzlauberg
širšie centrum,
kompaktná
časť
mesta
centrum
mesta
rezidenčná
zóna
priamo v centre
rezidenčnej
zóny
priamo v centre
rezidenčnej
zóny
blízko rezidenčnej zóny,
prevažne
zmiešaná
funkcia
dynamika
zóny
gentrifikuje sa (zvyšujúce
sa nájmy, postupná
výmena rezidentov, zmena
obchodov
a
služieb)
postpná gentrifikácia
(hlavne na rozhraní
Vinohradov
a
Žižkova)
stagnácia až regresia (nízky
počet rezidentov, často sa
striedajúce prevádzky,
nestály nájom, prázdne
prevádzky, úbytok
návštevníkov, úbytok služieb
a
príležitostí)
veľkosť 1.1
ha 3.6
ha 1.2
ha
DOSTUPNOSŤ
verejná
doprava
relatívne dobrá (1km
metro,
500
m
električka)
výborná (metro,
električka)
relatívne dobrá (autobus 30,
6 zachádza k námestiu,
ostatné autobusy sú vo
vzdialenosti
do
500
m)
pešiaci
a
cyklisti pešie,
cyklistické
ťahy pešie
ťahy pešie
ťahy
individuálna
doprava
relatívne dobrá (napriek
významnému spomaleniu
dopravy)
relatívne dobrá (napriek
jednosmerným cestám,
možnosti parkovania sú
dobré)
obmedzená (námestie tvorí
časť pešej zóny, ale
parkovanie je možné v
susedných uliciach a na
záchytných
parkoviskách)
VYBAVENOSŤ
áno (malé prevádzky na
prízemí
budov)
áno (malé prevádzky na
prízemí
budov)
čiastočne (budovy susediace
s
námestím)
kaderník kaderník pošta
krajčír realitné
kancelárie kopírovanie
a
tlač
reštaurácie reštaurácie reštaurácie
cafe cafe café
večierka večierka
oblečenie oblečenie oblečenie
starožitnosti chovateľské
potreby
kvetiny
galéria
Kathe
Kollwitz Divadlo
Andreja
Bagara
kultúrne
centrum Nitrianske
múzeum
vzdelanie ZŠ
(do
500
m) ZŠ
priamo
na
námestí
iné kostol
Božieho
srdca
pamätný Mariánsky stĺp na
námestí
služby
obchod
kultúra
Tab. 2: Rámcové charakteristiky pozorovaných námestí (Sidorová, 2011).
METODIKA
41