• Like
Radoslav Prochazka: ALFA
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Thanks for flagging this SlideShare!

Oops! An error has occurred.

Published

 

  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
  • program ako by z oka vypadol sulikovej strane,
    len skoda ze kriziak prochazka z principu nespoji sily s agnostikom sulikom
    Are you sure you want to
    Your message goes here
  • S týmto človekom to môžeme dotiahnuť nie ďaleko,ale najďalej!
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Be the first to like this
No Downloads

Views

Total Views
13,562
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
9

Actions

Shares
Downloads
107
Comments
2
Likes
0

Embeds 0

No embeds

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
    No notes for slide

Transcript

  • 1. SILNÁ SPOLOČNOSŤ, JEDNODUCHÝ ŠTÁT
  • 2. Pred niekoľkými mesiacmi som oznámil, že ako odpoveď na politickú defenzívu (nie-len) Kresťanskodemokratického hnutia chcem ponúknuť vlastnú programovú pred-stavu toho, o čo by mal na Slovensku usilovať pravý stred. Tá predstava má podobuspoločenskej zmeny a toto sú „len“ jej hlavné osi, jej hlavné súradnice. Podrobnejšíprogram pre (i) Verejné financie, národné hospodárstvo a sociálnu politiku, (ii) Spravod-livosť, bezpečnosť a poriadok, (iii) Vzdelanie a kultúru, a (iv) Ochranu, obnovu a rozvojkrajiny bude nasledovať postupne.Mojou ambíciou v prvej fáze je presvedčiť pre tento program KDH a získať v ňommandát na jeho presadzovanie v  spolupráci s  ostatnými, ideovo príbuznými poli-tickými stranami. Tam, priznám sa, tie ambície nekončia. V ďalšej fáze by som rádrozšíril prípravu novej spoločenskej dohody o ľudí, ktorí dnes nielen v politike, alenajmä v  širšom verejnom priestore predstavujú etické a  odborné aktíva. Som to-tiž presvedčený, že tento typ spoločenskej zmeny sa nedá účinne realizovať s tými,ktorí zo súčasného stavu profitujú a nemajú dôvod usilovať o jeho nápravu. Neplatíto, samozrejme, všeobecne a skúsenosť považujem za rovnako dôležitú devízu, akotalent. Ale tak, ako je jednou nohou mojej snahy spolupráca namiesto sólojazdy, takje jej druhou nohou generačná obnova slovenskej politiky.Nečaká nás doba, v ktorej si môžeme dovoliť luxus zákopových vojen a straníckychprekáračiek. Potrebujeme začať uvažovať a pripravovať novú spoločenskú dohoduuž teraz. Teraz, keď o nej ešte stále dokážeme rozhodovať aspoň v istom rozsahu mysami, občania Slovenskej republiky.
  • 3. Tento štát prestáva fungovať.Dokáže síce zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie všetkému, čo sa hýbe, napriektomu však odhady hovoria, že zo spoločných peňazí svojich občanov vydá ročne viacako miliardu EUR podvodníkom s DPH.Dokáže bežnému človeku uložiť pokutu či penále za kadejakú malichernosť, nedokáževšak urobiť nič s tým, keď sa ľudia roky nevedia dovolať ochrany pred agresívnymi su-sedmi, alebo keď sa pracovité ženy a muži zo dňa na deň ocitnú pred zavretou fabrikou,ktorú jej majiteľ za bieleho dňa zbalil a presťahoval inam, nechajúc tu iba svoje dlhy.Dokáže na svojich úradoch do nemoty šikanovať človeka z  ulice, ale nedokáže užroky urobiť nič s tzv. procesnými chybami, vďaka ktorým sa po tej istej ulici môžuslobodne pohybovať zločinci bez zábran.Chceme pre Slovensko a  jeho občanov štát, na ktorý sa v  prípade potreby budúschopní spoľahnúť. Chceme za svoje dane kvalitný servis, poctivý a kompetentný.Potrebujeme, aby náš štát začal fungovať na prospech všetkých, ktorí v ňom žijú.To sa mu podarí iba vtedy, ak sa namiesto pestovania prehnaných ambícií sústredína plnenie svojich základných funkcií a ponesie za ich výkon reálnu zodpovednosť.Čo však náš vlastný štát robí dnes? Namiesto toho, aby sa nám v primeranej kvalitepokúsil dodať aspoň to, čo dodávať naozaj má, pre seba pýta nové úlohy, vytvára prene nové inštitúcie a pravidlá, a pýta na ne ďalšie peniaze. Od ľudí, ktorých od nehonechcú viac, ako to, čo si už dávno zaplatili.Stačilo. Treba sa nám zastaviť, spamätať sa a vrátiť sa k základom. Štát je servisnáorganizácia, ktorá má právo a zároveň povinnosť robiť iba to, čo rovnako dobre alebolepšie nedokážu robiť jednotlivci, rodiny, spolky, obce, okresy a kraje.Potrebujeme menej pravidiel, ale zrozumiteľnejších, prehľadnejších a  tvorenýchs väčšou rozvahou a  rešpektom k spoločnému, verejnému záujmu.Potrebujeme to z dvoch dôvodov: po prvé, zložitý, neprehľadný a márnotratný štátnefunguje, nedokáže totiž plniť ani to, na čo ho máme; po druhé, na takýto štát námdošli peniaze a on na svoje zbytočné plány berie ľuďom a podnikom zdroje, ktoré bydokázali použiť oveľa rozumnejšie.
  • 4. PRÁVE PRETO PRE SLOVENSKO POTREBUJEME:- jednoduchý, ale spoľahlivý daňový a sociálny systém,- prehľadný a stabilný právny poriadok, a - zodpovednú a kompetentnú obsluhu spoločných inštitúcií.CHCEME TEDA:- úplné zrušenie odvodov, konkrétne: • financovanie základnej zdravotnej starostlivosti zo štátneho rozpočtu, s možnosťou dobrovoľného poistenia nadštandardu • prechod z poistného systému dôchodkového zabezpečenia na dávkový systém, s možnosťou dobrovoľného sporenia na nadštandard • sociálne zabezpečenie namiesto sociálneho inžinierstva- ústavný zákaz deficitného hospodárenia v cykle volebného obdobia- ústavne obmedzený výpočet daní, konkrétne: • ústavné obmedzenie celoštátnych daní na dane z príjmu a spotreby • výlučné zmocnenie pre samosprávu na ukladanie majetkových daní- prehľadný a stabilný právny poriadok, konkrétne: • ústavný základ pre pravidlá legislatívneho procesu, • zmenu následnej kontroly ústavnosti na kontrolu predbežnú • právo zákonodarnej iniciatívy pre skupinu 100 tisíc občanov- výsledkovo orientovanú zodpovednosť za výkon verejnej moci, konkrétne: • hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za škodu, spôsobenú Slovenskej republike, • profesionalizáciu verejnej správy a jej imunizáciu pred volebnými cyklami.
  • 5. SILNÁ SPOLOČNOSŤ, JEDNODUCHÝ ŠTÁTPríbehov a osobných skúseností, ktorých podstatou je zlyhanie štátu pri plnení jehozákladných funkcií, bolo u nás vždy veľa, bez ohľadu na režim a na vládu. Ale žili smetiež časy, keď sa dalo na koniec tunela aspoň dovidieť, keď sme mohli dúfať, že saveci hýbu síce pomaly, ale dopredu. Tie časy sú preč. Na Slovensku dnes žije kritické množstvo ľudí, ktorí nosia už len vyhrnuté ruká-vy a spotené čelo, a pritom dostávajú naspäť iba zlomok z toho, na čo svojim vlast-ným úsilím prispievajú. Hore sa robí akože veľká politika, ale ona žije z tých ľudí dole,z oných „náhodných okoloidúcich“ veľkých dejín, ktorí nimi prechádzajú tak, že chodiado školy či do práce, platia si nájom, hypotéku alebo stavajú svojpomocne s rodinou,starajú sa o deti či o rodičov, poskytujú služby, vyrábajú autá, dorábajú chlieb, niektoríautom, iní trolejbusom, niektorí sami, iní v páre, niektorí z domu spoza terminálu, iní natýždňovkách v cudzom kraji, ale všetci za vlastné a s túžbou, aby to ešte malo zmysel. Ale aký? Štát je vždy poruke, keď treba vyrúbiť penále za to, že ste o deň, o dvazmeškali nejakú úradnícku lehotu alebo zle vyplnili nejaké nezrozumiteľné tlačivo.Štát sa dokáže s úsmevom presadiť, keď vám za zlé parkovanie treba pripomenúť,kto je tu pánom. Ale keď bez pochopiteľného dôvodu odíde nejaká okrúhla sumičkaz verejného na súkromný účet alebo keď po desiatich rokoch treba skončiť súd s ne-jakým lokálnym bossom, štát sa zrazu tvári, že je úplne bezmocný. Ľudia, ktorí okrem vlastných rodín živia celú túto republiku, sa môžu spoľahnúť,že na ich povinnosti štát nikdy nezabudne. Keď ale prídu k lekárovi alebo na úrad,sú často nútení sa spoľahnúť na osobnú známosť, dobrú náladu majiteľa pečiatkyči dokonca na všimné; keď prídu na zápis do škôlky, sú nútení spoľahnúť sa buď našťastie alebo na to, že to miesto napokon cez kamaráta nejako vybavia; keď prídu napolíciu, že im susedia robia zle alebo im ukradli auto, sú nútení spoľahnúť sa iba nazázrak. A keď si večer zapnú správy a zistia, že sa niekde zase raz z ich peňazí niečokúpilo dvakrát tak draho, ako by to sami vedeli kúpiť na internete, môžu sa spoľahnúťuž len na zákony božích mlynov. Takýchto ľudí je na vyššiu mieru solidarity so spolo-čenstvom ťažko presviedčať. Aj preto je dnes v srdci slovenskej spoločnosti viac hnevu, než pokoja, a viac obáv,než nádeje. A najviac je v ňom pocitu, že je každý odkázaný len sám na seba. Zdá sa, že naša tradičná nedôvera voči spoločným inštitúciám a ostatným členomspoločenstva je veľmi pevná a rozvíja sa. Sme v štádiu, keď od štátu aj od okolia už ch-ceme najmä to, aby nás nechali na pokoji. To verejné je vzdialené a cudzie, kam nás buďnepustia alebo nás to tam ani neláka. Platia tam totiž pravidlá, ktorým nerozumieme. Prehlbuje sa naša skepsa voči ľuďom, ktorí o veci verejné prejavujú záujem. Zá-kladným predpokladom nášho postoja k nim je očakávanie, že sa nás pokúsia do-behnúť. Každá kauza, ktorá toto očakávanie potvrdí, opodstatňuje ešte hlbšiu nedô-veru, ešte neochvejnejšiu skepsu.
  • 6. Ak aj v časoch hokejových, futbalových či iných športových víťazstiev veríme na ná-rodnú súdržnosť, v časoch medzi nimi nám je spoločenstvo s ostatnými na obtiaž.Nevnímame štát a spoločnosť ako čosi, čo nám patrí a malo by slúžiť ako nástrojnášho vlastného, osobného rozvoja. Cítime ich ako bremeno, ktoré nám v rozvoji brá-ni a ktoré nesieme len preto, lebo nemáme na výber. V istom zmysle naozaj nemáme: nemôžeme predsa všetci emigrovať a nedá sakaždý rok robiť revolúcia. Napokon, už neveríme ani jeden druhému. Nielen modríčerveným a naopak, ale aj mimo politiky. Máme pocit, že sme odkázaní na vlastnélakte a že čo si nevezmeme sami, vezme si niekto iný. Myslíme si, že ak sa nepo-kúsime predbehnúť sa v rade, zostaneme v ňom trčať do skonania sveta, lebo náspredbehnú všetci ostatní. Všade naokolo pozorujeme uprednostňovanie rodinných príslušníkov, politickýchnominantov alebo členov inak vymedzenej skupiny, jednoducho pestovanie klano-vej mentality. Osobné známosti platia viac, ako osobné schopnosti, správna politickápríslušnosť viac, ako odbornosť. „Malá domov“ vždy, keď sa dá – takto sme zvyknutí,že to funguje a toto od seba navzájom aj očakávame.Prečo by to niekedy malo byť inak? Prečo ešte vôbec niekomu veriť?Asi hlavne preto, že nemáme na výber, že to jednoducho musíme skúšať vždy a zno-va. Na pocit, že vám vaša moc bola odcudzená, totiž spoločenská prax pozná len dveodpovede: odchod a výkrik, teda apatiu alebo naopak snahu o zmenu. A tí, ktorí vámmoc zobrali, si prajú práve váš odchod, vašu rezignáciu. O dôvod viac im ju nedopriať. Zároveň sme už ako spoločnosť niekde inde, ako sme boli pred dvadsiatimi rok-mi. Dnes už nezačíname v bode nula. Mnoho mladých ľudí a ľudí v strednom vekumá skúsenosti so štúdiom a  prácou v  zahraničí. Dosiahli úspech aj za hranicaminašej vlasti a  preukázali schopnosť Slovákov presadiť sa v  globálnej konkurencii.Majú vzťah ku krajine, v ktorej sa narodili a ich životy svedčia o schopnosti pracovaťaj v prospech celku, ktorého sú súčasťou. V kombinácii s rozvahou a skúsenosťoustarších generácií je to zmes, ktorá Slovensku dáva nádej. Spoločnosť s takými ľuď-mi nemá dôvod sa vzdávať. Lenže aj dôvera má svoje hranice. Už nemôžete moc len tak niekomu odovzdaťa dúfať, že s ňou naloží správne. Prepnúť celý chod krajiny na autopilota totiž vý-znamne zvyšuje riziko, že sa kormidla chopia ľudia, ktorým by ste nezverili ani bicy-kel, nieto ešte budúcnosť svojich detí. Základnou súčasťou moci musí byť priama zodpovednosť za jej výkon, priamazodpovednosť za výsledky. Práve preto väčšina opatrení, ktoré navrhujeme, posilňujezodpovednosť tých, ktorým občania zveria dočasnú správu svojich vecí – zodpoved-nosť adresnú a vymožiteľnú. Zároveň ale neexistuje dôvod, pre ktorý by sme si servis, ktorý si zaplatíme, malineustále kontrolovať a  vlastne si ho tak trochu robiť sami. Prvá a  najdôležitejšia
  • 7. podmienka efektívnej zodpovednosti štátu za jeho vlastný výkon teda spočívav tom, že budeme štátu zverovať len tie veci, pri ktorých je dôvodný predpoklad, žeich dokáže regulovať efektívnejšie ako jednotlivec, rodina, spolok, obec alebo kraj. Všetko to rodinkárstvo, využívanie známostí a hľadanie skratiek, všetko to obchá-dzanie pravidiel nesúvisí len s našou národnou povahou, ale aj s tým, že veci úradnéa verejné nám prerástli cez hlavu, nevyznáme sa v nich. Celkom prirodzene už nielenich efekt, ale aj ich základný účel vnímame ako snahu sťažiť nám život. Hľadáme ces-tičky mimo tej úradnej hlavne preto, že je na nej príliš veľa nezmyselných cestnýchkontrol a prehliadok, príliš veľa drzých mýtnikov, príliš veľa neprehľadných zákrut,protichodných značiek a demotivujúcich obmedzení.Čo s tým? Silnejšiu spoločnosť a jednoduchší štát.Máme teda na tú spoločnú hlavnú cestu rezignovať? Máme sa zmieriť s tým, že bude-me všetci chodiť krížom-krážom, ako kto bude vládať? Je riešením vzdanie sa spoloč-nej autority, snaha vymaniť sa z dosahu spoločných pravidiel a neochota hľadať a tvoriťspoločenstvo? Je nám lepšie a sme silnejší sami? Mnohí z nás už tomu veria, stačí sapozrieť na správanie sa na cestách, a to je len taká čiastková ilustrácia postoja, ktorýzačína byť čoraz rozšírenejší – Som silnejší, tak môžem! Mám menej zábran, tak ustúp!. Nevýhodou tejto možnosti je fakt, že je omnoho drahšia a nebezpečnejšia a že sačasto končí v slepej uličke. Nesieme obrovské transakčné náklady – náklady, ktoréako spoločnosť vynakladáme na to, že sme namiesto kvalitnej hlavnej cesty núte-ní používať labyrint poľných ciest, obchádzok, niekedy dokonca chodníky namiestociest a niektorí dokonca tunely namiesto mostov. Lenže čím viac nás bude opúšťať hlavnú cestu a hľadať skratku, tým budú tie skrat-ky prepchatejšie a riskantnejšie a tým skôr sa napokon všetci stretneme v zápche nanikam nevedúcom kruhovom objazde.
  • 8. Alebo je ešte aj iná možnosť prevýchovy štátu? Dokážeme vrchnosť odučiť od cham-tivosti a naučiť štát správať sa k nám ako k svojim zákazníkom? Tou možnosťou je vyčistiť hlavnú cestu od všetkého, čo na ňu nepatrí. Vybaviť juprehľadnými a zmysluplnými značkami. Oddeliť nezákonné od zákonného nie dro-liacou sa krajnicou, ale viditeľným obrubníkom. Začať namiesto pridávania novýcha  nových obmedzení poriadne strážiť tých niekoľko dobrých pravidiel, ktoré budúregulovať premávku. Áno, menej pravidiel, ale prísnejšie uplatňovaných. A píšťalkaa terčík do ruky nielen straníkom a úradníkom, ale aj ľuďom, ktorí sú na tej cestedoma, ktorým tá cesta patrí.SILNÁ SPOLOČNOSŤ, JEDNODUCHÝ ŠTÁT – PENIAZE1.1 Žiadny deficit1.2 Žiadne odvody1.3 Taxatívny výpočet daní1.4 Žiadna dávková džungľaJednoduchý štát nenahrádza starostlivosť ľudí o ich vlastné životy a podobu ich bez-prostredného okolia, ale vytvára pevný a zrozumiteľný rámec spolužitia a robí všetkopre jeho presadenie v praxi. Je to štát, ktorý namiesto sociálneho inžinierstva, re-gulačnej megalománie a falošnej solidarity, ktorej nárokom sa aj tak každý snažívyhnúť, pestuje solidaritu, ktorá je morálne opodstatnená, dá sa rozumne očakávaťa je správne ju pestovať. Prirodzenú solidaritu. Jednoduchý štát je predpokladom silnej spoločnosti. Silnou však nie je spoločnosť,kde sa zo spoločného vypláca sto druhov dávok, bez kontroly a bez rozmyslu, a kdesa nasilu a pod hrozbou štátneho násilia vyberá úplne za všetko, ale bez efektu nakvalite spoločných statkov. Silnou je spoločnosť, ktorá v záujme ochrany svojich čle-nov a ich osobného rozvoja potrebuje štát ako rozhodcu, nie ako trénera, kapitánaa ošetrovateľa v jednej osobe. Jednoduchý štát pre svoju silnú spoločnosť vyberie od ľudí práve toľko, koľkopotrebujú vrátiť v podobe verejných služieb. A vyberie to účelne, prehľadne a eko-nomicky aj morálne opodstatneným spôsobom. Vyberie to preto, aby to vrátil, celé,v ideálnom prípade s pridanou hodnotou odbornosti svojich zamestnancov a syner-gického efektu rozmerov, v akých správu spoločných vecí vykonáva. Kompetentnýštát používa deficitné hospodárenie ako výnimku v krajnom prípade, nie ako pravidlo. V silnej spoločnosti s jednoduchým štátom občania a firmy neplatia žiadne odvo-dy, ale iba dane, z ktorých štát hradí všetko, čo je ekonomicky aj morálne opodstat-nené hradiť si vzájomne medzi sebou (základný rozsah zdravotnej starostlivosti, za-bezpečenia v starobe a sociálnych rizík), pričom nehradí to, čo má byť výsledkomosobných rozhodnutí.
  • 9. Preto navrhujeme:1.1 Hospodárenie bez dlhovNavrhujeme, aby sa ústavným zákonom zakotvil zákaz deficitného hospodárenia v in-tervale volebného cyklu. Inými slovami, parlament môže v konkrétnom roku schváliťdeficitný rozpočet v rozsahu podľa súčasných pravidiel dlhovej brzdy, v roku, predchá-dzajúcom roku konania parlamentných volieb, však musí dosiahnuť vyrovnaný roz-počet. Každá nová vláda tak začne a aj musí skončiť s nulovým dlhom pre tú ďalšiu.Navrhujeme toto opatrenie z dvoch dôvodov.Po prvé, zredukujeme ním závislosť Slovenska od tzv. finančných trhov, ktorých in-vestičné rozhodnutia dnes ovplyvňujú celé kontinenty. Subjekty, nakupujúce štátnedlhopisy a teda financujúce prevádzku zadĺžených štátov, získali moc, ktorej nakla-danie nevieme nijako kontrolovať. Peniaze, ktoré nám chýbajú v školstve či v zdra-votníctve, posielame na úrokoch nevedno kam, vďační, že dnes je to ešte za štyrinamiesto šiestich percent. Prestaňme vlastné zdroje vynakladať na splátky  dlhova skúsme žiť z toho, na čo si dokážeme zarobiť.Po druhé, zredukujeme ním tendenciu politickej triedy kupovať si hlasy súčasnýchgenerácií voličov zadlžovaním tých budúcich. Posilní sa tým medzi-generačná zod-povednosť ako predpoklad medzi-generačnej spolidarity. Budeme žiť z toho, čo vy-tvoríme, nie na účet svojich detí, ale ani z podstaty, ktorú tu nechali naši rodičia.1.2 Jednoduchý fiškálny systémNavrhujeme ústavný výpočet daní, ktoré môže štát ukladať, s tým, že:- celoštátnymi daňami budú môcť byť len dane z príjmu a dane zo spotreby (vrátane DPH)- majetkové dane bude smieť v zákonnom rozsahu ukladať iba samospráva.Zároveň navrhujeme zrušiť všetky povinné odvody a:- financovať základný rozsah zdravotnej starostlivosti zo štátneho rozpočtu, s možnosťou dobrovoľného pripoistenia nadštandardnej starostlivosti,- financovať základný rozsah zabezpečenia v starobe zo štátneho rozpočtu, s možnosťou dobrovoľného sporenia na nadštandard, a - financovať zo štátneho rozpočtu náklady sociálnych rizík len pri objektívnej nemožnosti pracovať a v stave hmotnej núdze.
  • 10. 1.2.1 Ústavné obmedzenie daníVždy, keď sa štát ocitne vo finančnej úzkosti, prebudí sa v politickej reprezentácii mi-moriadna tvorivosť ohľadom bremien, ktoré pre ľudí dokáže vymyslieť. Je prirodze-né, že ak chýba nejaká zásadná prekážka, vezme si štát odtiaľ, kde ešte niečo nájde.Ale aj v tom musí byť nejaký základný poriadok, inak tomu nikdy nebude konca.Chceme preto, aby pravidelne sa meniace politické väčšiny podliehali ústavnémuobmedzeniu z hľadiska typov vnútroštátnych daní, ktoré môžu ukladať. O príjmo-vých a  spotrebných daniach nech rozhoduje zákonodarca, a  o  tých majetkovýchnech v zákonom ustanovenom rozmedzí rozhoduje iba samospráva.Pre komunálnu úroveň zároveň navrhujeme tzv. participatívne rozpočty, čiže roz-počty, na tvorbe ktorých sa priamo podieľajú ľudia, ktorí v danej obci či kraji žijú.Toto nie je luxusná kratochvíľa, ktorú má dôvod si dopriať iba Bratislava, to je základ,ktorý by mohol patriť a pomôcť všetkým.1.2.2 Dane namiesto odvodovNajúčinnejším nástrojom posilnenia prirodzenej solidarity je zjednodušenie spôso-bu, akým sa tvorí a realizuje. Jednoduché a prehľadné dane namiesto demotivujú-cich, spletitých a ekonomicky neodôvodnených odvodov.Zdravotné odvody, napríklad, sa dnes vyberajú ako odvody, ale pritom sú typickouzdravotnou daňou. Tento fakt okrem iného znamená aj to, že veľkú časť peňazí, kto-ré by sa dali použiť priamo na zdravotnú starostlivosť, vynakladáme na obsluhusystému, ktorému chýba racionálne opodstatnenie. Makroekonomické analýzy na-značujú, že financovanie základného štandardu zdravotnej starostlivosti z  daní,v  kombinácii s  možnosťou osobného rozhodnutia pre doplnkové poistenie nad-štandardnej starostlivosti, by mohlo významne znížiť náklady zamestnávania ľudí,usporiť verejné financie a umožniť ľuďom slobodnejšie rozhodovanie o tom, na čovynaložia vlastné zdroje.O rovnaké východiská sa opiera aj myšlienka zrušiť financovanie dôchodkov z po-vinných odvodov a zaviesť systém, v rámci ktorého by sa zabezpečenie v starobeplatilo v základnom rozsahu z daní. Ide o prechod z poistného na dávkový systém.Každý dostane od štátu základnú dôchodkovú dávku, pokrývajúcu životné potre-by, pričom si bude môcť, aj s  daňovou úľavou, na dôchodok dobrovoľne sporiť,napríklad v zamestnaneckých fondoch, v dôchodkových sporiteľniach a podobne.
  • 11. Okrem základu, na ktorý sa vzájomne poskladáme jeden druhému, tak v post-pro-duktívnom veku budeme disponovať ešte tým, čo si našetríme a mnohí z nás aj tým,čo nám dajú naše deti, širšia rodina či dokonca priatelia. Jednoducho tí, ktorí tvorianaše bezprostredné okolie, s ktorými si celý život budujeme vzťahy a s ktorými násspája viac, než len spoločná štátna príslušnosť. Podstatne viac.Na účely posilnenia spravodlivosti systému zároveň navrhujeme, aby základná dô-chodková dávka bola násobená koeficientom podľa počtu pracujúcich detí pobera-teľa tejto dávky. Jedno pracujúce dieťa znamená 1,1 násobok dôchodku, dve pracu-júce deti 1,2 násobok a tak ďalej.Je nám zrejmé, že sa na takýto systém nedá prejsť hneď. Ale čím skôr sa preň roz-hodneme, tým lepšie. Príklad: ak by sme mali šancu zaviesť tento systém ešte v tom-to desaťročí, všetci ľudia, narodení skôr ako 1.1. 1980 by mohli (ale nemuseli) zostaťv súčasnom systéme a aj by na dôchodky odvádzali, aj by sa im vyplácali podľa dote-rajších pravidiel. Všetci, ktorí sa narodili neskôr ako 31.12. 1979, by boli účastníkminového systému, založeného na plnohodnotnej solidarite v rozsahu základu a naplnohodnotnej slobode vo vzťahu k nadštandardu.
  • 12. 1.2.3 Sociálna pomocMajetkovú a príjmovú nerovnosť považujeme za spoločný problém nás všetkých vša-de tam, kde je dôsledkom nerovnakých príležitostí, nie nerovnakého úsilia. Takátonerovnosť si však viac než náhodné plátanie zaslúži celostné odstraňovanie príčin.Systém sociálnej pomoci môže spoločenské dopady príjmovej nerovnosti účinnezmierňovať iba vtedy, ak je adresný a spravodlivý. Štát dnes z peňazí, ktoré od ľudí vyberie, vypláca takmer sto druhov rôznych dávok.Väčšina z nich neslúži na vykrytie konkrétneho sociálneho rizika, ale pôsobí ako ná-stroj sociálneho inžinierstva. Zákony, upravujúce sociálne zabezpečenie, sa novelizujúniekoľkokrát ročne a stali sa džungľou, v ktorej už sa neorientujú ani príslušné úrady.Ľudia navyše takmer úplne stratili prehľad o tom, kam všade a v akom množstveodchádzajú ich peniaze. Dávkové inžinierstvo tak úplne nivočí predpoklady preprirodzenú solidaritu a  rozvoj vzťahov, na ktorých je takáto solidarita založená.Nahrádza ju finančne neudržateľnou a morálne aj sociálno-ekonomicky zvrátenoukvázi-solidaritou medzi ľuďmi bez akýchkoľvek prirodzených väzieb. My už dnes aninevieme, s čím v sociálnom systéme nesúhlasíme, vieme len, že mu nerozumieme,že je nespravodlivý a že mnoho ľudí zbavuje akejkoľvek motivácie živiť sa vlastnýmúsilím. Neprekročili sme už mieru jednosmernej solidarity, aká sa ešte Slovákomjaví únosná? Aj prostredníctvom dávkovej džungle, ktorá odúča ľudí zodpovednosti za vlastnérozhodnutia, sa k nám štát správa ako k nezrelým deťom, ktoré majú z času na čas,podľa ľubovôle rodiča, nárok na vreckové. Lenže dnes ešte svoje vreckové viac ľudíštátu odovzdáva, ako ho dostáva. Ako ďaleko je deň, keď sa ten pomer otočí? Práve preto je rovnako dôležitým, ak nie úplne najhlavnejším, dôvodom potrebyzásadnej zmeny to, že súčasný systém má v sebe zakódovaný vlastný koniec a jelen otázkou krátkeho času, kedy z  údajných istôt zostanú len ilúzie. Jednoduchopovedané, na prevádzku jednosmernej solidarity nám dochádzajú peniaze. Budeme na fakt, že štát svoju schopnosť plniť vlastné záväzky už iba predstiera,reagovať tak, že necháme slabších, menej úspešných a menej šťastlivých napospasosudu? Necháme ľudí, ktorí mali len tú smolu, že sa narodili do zlej doby, živoriť, a po-tomkom divokých privatizérov doprajeme život na vysokej nohe? Ohradíme paláce bo-hatých, opancierujeme autá, nasadíme vodné delá proti tým, ktorým bude chýbať a prí-du si pýtať? Urobíme z polície či dokonca z armády nástroje sociálneho (ne)zmieru? Alebo budeme pestovať solidaritu na oboch koncoch: nielen tých, čo ešte vládzu,s tými, ktorí vládzu menej, ale aj naopak, solidaritu celého spoločenstva s tými, ktorího dnes s vyhrnutými rukávmi a v poslednom ťažení musia živiť? Jednou z odpovedí je radikálne zjednodušenie a skvalitnenie sociálnej pomoci,ktorú má v prípade potreby poskytovať štát. Ten musí najskôr niekomu vziať, abymohol inému dať, pričom musí ešte zaplatiť aj toho, kto to celé obsluhuje.
  • 13. Navrhujeme dva typy sociálnych rizík, ktoré si zaslúžia spoločnú kompenzáciu a šty-ri typy dávok na účely tejto kompenzácie. (Osobitné kapitoly tvoria zdravotná sta-rostlivosť a zabezpečenie v starobe, a rovnako tak podpora vzdelávania v podobeštudentských pôžičiek a štipendií.)V silnej spoločnosti s jednoduchým štátom:- sa všetci poskladáme na dve sociálne riziká: neschopnosť živiť sa vlastným úsilím a hmotnú núdzu;- sa z toho, na čo sa poskladáme, bude poskytovať takáto pomoc: materská plus rodičovský príspevok, invalidný dôchodok, nemocenské a podpora v hmotnej núdzi.Podrobnosti budú obsahom osobitného programu, predsa len však tri konkrétne veciuž tu: (i) pod rubrikou invalidného dôchodku rozumieme aj príspevok na zdravotneznevýhodnené dieťa, (ii) na účely podpory pri strate práce navrhujeme okrem dáv-ky v hmotnej núdzi aj možnosť dobrovoľného poistenia nezamestnanosti, s aspoňčiastočnou daňovou úľavou z  nákladov na poistné, (iii) predpokladom dlhodobéhoposkytovania podpory v hmotnej núdzi práceschopným občanom bude ich účasť naverejnoprospešných prácach podľa rozhodnutia obce, okresu alebo kraja, v ktoromžijú, s podmienkou dostupnosti takejto práce.
  • 14. Na účely základných programových osí však nie je potrebné rozoberať konkrétneparametre a podmienky vyplácania týchto dávok; rozhodujúce je ich zásadné spre-hľadnenie a  vytvorenie možnosti pre dôstojnejšiu kompenzáciu skutočnej núdze.Všetko ostatné, na čo sme si zvykli, zostane vecou solidarity medzi ľuďmi, ktorí siúplne prirodzene pomáhajú už dnes.Áno, Slováci si v núdzi dokážu vzájomne pomôcť, príkladov okolo seba nájde každýdosť. Ale ak štát neustále nalieha, že starať sa o našich blízkych je hlavne jeho zod-povednosť, nie naša, neprotirečíme mu, prečo aj.Naše návrhy teda nesmerujú k tomu, aby štát odmietal pomôcť tým, ktorí to budúpotrebovať a ktorým nebude mať kto pomôcť. Smerujú k tomu, aby labyrint štátnychdávok nebol prvou a najpohodlnejšou možnosťou, ale naozaj sieťou poslednej zá-chrany. Ak totiž nezmeníme súčasný stav, budeme náklady na sociálne riziká stálea znova iba nedôstojne plátať a aj tie zvyšné istoty, ktoré ešte zostali, sa premenia nailúziu. Menej môže byť viac.Prehľadnejší a účelnejší dávkový systém totiž nielen zníži náklady na obsluhu sys-tému, ale zároveň štátu umožní štátu sústrediť sa na dôstojnejšiu kompenzáciutých sociálnych rizík, ktoré si zaslúžia spoločnú starostlivosť. Tie peniaze sa ne-stratia, len budú rozumnejšie použité a sieť pomoci zostane, len nie všetky jej vláknabude tkať priamo štát. Áno, o čo menej dáme povinne štátnemu molochu, o to viac sibudeme môcť dobrovoľne poskytnúť sami medzi sebou. Úlohou štátu bude postaraťsa o základ pre všetkých, ktorí si ho nebudú schopní zabezpečiť sami, úlohou spoloč-nosti a teda nás samých bude postarať sa o to ostatné. V skratke, neprehľadné, nekontrolovateľné a morálne aj ekonomicky neúnosné dáv-kové inžinierstvo navrhujeme nahradiť návratom k vzťahom a väzbám, ktoré jedinémajú skutočný potenciál vytvárať medzi ľuďmi vzájomnosť, spolupatričnosť, solidaritu.SILNÁ SPOLOČNOSŤ, JEDNODUCHÝ ŠTÁT – PRAVIDLÁ2.1 Právna istota2.2 Rovnosť pred zákonom2.3 Kompetentná verejná správaJednoduchý štát na seba neberie záväzky, ktoré nedokáže splniť a nekompenzujevlastné zlyhania pridávaním nových príkazov a  zákazov. Nie je to labyrint, kde zakaždým rohom číha nezmyselná úradnícka norma alebo naopak voľne pohodenýmešec, ktorý je za všimné pre strážcu dostupný každému, kto sa nehanbí.
  • 15. 2.1 Právna istotaParlament dnes prijíma vyše sto zákonov ročne. Je to hrozné číslo, z rôznych dôvo-dov. Po prvé, je zbytočne vysoké. Ak by sa ich prijala polovica, nikto – možno okremlobistov – by si nevšimol rozdiel. Dôvodom pre prijatie nejakého zákona je často úpl-ne čiastkový, s verejným dobrom nijako nesúvisiaci záujem nejakej záujmovej sku-piny a občas len jednoduchá túžba poslanca predviesť sa na kameru. Výsledkom jezahltenie právneho poriadku obrovským počtom noviel a zneprehľadnenie práva naúroveň labyrintu, v ktorom už sa nevyznajú ani profesionáli, nieto ešte bežní ľudia. Po druhé, opozícia, bez ohľadu na to, kto ju v danej chvíli tvorí, si zvykla svoje pre-hry v parlamente kompenzovať podávaním návrhov na ústavný súd. Veľké množstvozákonov tak aj niekoľko rokov po svojom prijatí zrazu prestane byť súčasťou práva,mnohé sú platné, ale nie sú účinné, často vzniká otázka, čo s nárokmi, ktoré vzniklina základe protiústavného zákona, niekedy sa dokonca objavujú nároky na miliar-dové odškodnenia od parlamentu a tak podobne. Spoločným menovateľom je nižšiamiera právnej istoty a nižšia miera vplyvu občanov na správu verejných vecí. Po tretie, štátne orgány dnes s  pravidlami legislatívneho procesu nakladajú vy-slovene svojvoľne, pričom im v tom nemá kto zabrániť. Ak sa vláda v pondelok roz-hodne, že v piatok chce mať v Zbierke zákonov nový zákon, vie si to presadiť. Nielenparlamentná menšina, ale najmä verejnosť tak zostáva v polohe štatistu, od ktoréhovrchnosť žiada len to, aby držal hubu a krok.Aj keď sa nedajú odstrániť úplne, dajú sa tieto neresti legislatívneho procesu aspoňzmierniť. Presýtenie právneho poriadku a neznesiteľnú ľahkosť legislatívneho proce-su navrhujeme riešiť jeho uprataním do normálnych medzí.Navrhujeme, aby:- hlavné pravidlá legislatívneho procesu dostali ústavný základ a teda ich nebolo možné bez následkov porušovať,- návrh zákona mohla namiesto jedného poslanca predložiť len skupina troch poslancov, ale zároveň aj skupina stotisíc občanov,- zákon potreboval na schválenie v parlamente nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, nielen tých, ktorí ráčia byť prítomní,- novelu zákona bolo možné predložiť do parlamentu najskôr šesť mesiacov po tom, ako začala platiť tá predošlá,- sa následná kontrola ústavnosti zákonov nahradila predbežnou kontrolou, čiže ústavný súd bude posudzovať súlad zákona s ústavou pred jeho vyhlásením, a to v ústavnej lehote maximálne šiestich mesiacov od podania podnetu. Po vyhlásení zákona bude môcť ústavný súd skúmať jeho súlad s ústavou iba na základe návrhu všeobecného súdu v konkrétnej veci.
  • 16. Pri troche šťastia budeme mať na hlavnej ceste menej pravidiel a budú sa na nás rú-tiť s menšou rýchlosťou, s úžitkom na strane prehľadnosti, zrozumiteľnosti a stabilityprávneho systému. V skratke, chceme menej práva, ale viac právnej istoty.2.2 Rovnosť pred zákonomRovnako dôležité ale je, aby tie pravidlá, ktoré budú platiť, boli aj dodržiavané.Všetkými rovnako. Dnes to často vyzerá tak, že pravidlami majú byť viazaní len tí v širokom strede.Poctivá väčšina, tí, čo v tomto štáte netvoria ani skupinu, nad ktorou už štát zlomilpalicu a tvári sa, že ju nevidí a čo zároveň nie sú ani skupinou, ktorej sa štát bojía poslúcha ju, pretože ide o faktických vlastníkov jeho moci. Na oboch koncoch spoločnosti dnes žijú celé komunity, ktoré stratili zábrany. Naspodnom konci ľudia, ktorí nemajú žiadnu úctu k osobnému, súkromnému vlastníc-tvu svojich susedov, a na tom vrchnom ľudia, ktorí nemajú žiadnu úctu k spoločnému,verejnému vlastníctvu svojich spoluobčanov. Ale zatiaľ čo tými dole opovrhujeme, tíhore akoby boli vzormi, akoby veľké organizované lúpeže boli v čomsi prijateľnejšie,ako drobné krádeže. A v strede medzi tým ľudia, ktorí sú vlastnou robotou núteníživiť oba póly, aj ten spodný, a ešte viac ten horný. A zatiaľ čo na oboch koncoch spo-ločnosti štát toleruje omnoho horšie veci, tých v strede šikanuje aj za konanie, ktoréspoločnosti ako takej nijako neubližuje. Stačilo.Navrhujeme:- dôsledne imunizovať políciu a prokuratúru voči cyklom politických zmien, avšak s možnosťou verejnej kontroly poriadkovej aj trestnej politiky štátu, a - zrušiť niektoré obmedzenia pri ukladaní pracovných trestov a zaviesť možnosť ukladať ich nielen za trestné činy, ale aj za priestupky proti majetku.Efektívnemu trestaniu zločinov bielych golierov dnes nebráni žiadna legislatíva, alespôsob, akým sa uplatňuje. Výkon trestnej politiky štátu jednoducho potrebuje me-nej „politického dozoru“ a vyššiu mieru kvalifikovanej verejnej kontroly. Podrobnosti budú obsahom osobitného programu. Budeme v ňom navrhovať novýspôsob výberu vedenia tak polície, ako aj prokuratúry, priblíženie procesnej nezávis-losti prokurátora k procesnej nezávislosti vyšetrovateľa a nahradenie ministerskýchinšpekcií vnútra a obrany generálnou inšpekciou, ktorej šéfa bude menovať a kon-trolovať verejný ochranca práv.Pokiaľ ide o drobnú majetkovú kriminalitu, tá je síce často malá z hľadiska spôsobenejškody, ale jej obetiam extrémne znižuje kvalitu života. Nemyslíme si, že je hospodárne
  • 17. a účelné predchádzať takejto kriminalite neustálym vymýšľaním nových trestných či-nov; už len preto nie, že perspektíva väzenia v takýchto prípadoch občas pôsobí skôrako lákadlo, než ako hrozba. Perspektíva pracovného trestu by mohla odradiť omno-ho viac potenciálnych páchateľov tohto typu protiprávneho konania, pretože takýtotrest namiesto odňatia slobody predpokladá reálny výkon práce vo verejnom záujme. Dnes je však možnosť uplatnenia pracovných trestov príliš obmedzená. Sme pre-svedčení, že je potrebné nielen uvoľniť podmienky ukladania takýchto trestov v prípa-de, ak skutok dosiahne hranicu trestného činu, ale zároveň umožniť ich ukladanie ajza priestupky proti majetku, čiže v prípadoch krádeže, sprenevery, podvodu alebo zni-čenia alebo poškodenia veci, keď hranica škody nedosiahne hranicu pre trestný čin. Netvárime sa, že toto je nejaké štrukturálne riešenie príčin problému. Tie podľanás súvisia predovšetkým s úrovňou vzdelania, kvalitou pracovných návykov a do-stupnosťou práce, a preto na riešenie príčin budeme navrhovať opatrenia v rámcikonkrétnych čiastkových programov. Myslíme si však, že následky problému smepovinní zmierňovať bez akéhokoľvek odkladu a že povinnosť odpracovať si drobnékrádeže a iné majetkové delikty bude mať aj výchovný, aj reparačný efekt.2.3 Štátny aparátMedzi znalcami slovenskej politiky sa hovorí, že na druhý deň po voľbách si desaťti-síc ľudí začne baliť svoj pracovný stôl a iných desaťtisíc ľudí si začne baliť kufrík nacestu do hlavného, krajského alebo okresného mesta. Jednoducho, že po každýchvoľbách sa nám vymenia tisíce úradníkov a to len preto, že ľudia do parlamentu zvo-lili možno aj väčšinu tých, čo predtým, ale v inom pomere. Takýto model veľmi škodíkvalite služieb, ktoré nám štátna správa poskytuje.Navrhujeme preto pre celú verejnú správu takúto kombináciu:- výber zo stálych kompetenčných zoznamov,- pravidelné výkonnostné testy ako základ odmeňovania,- služobná definitíva,- nulová tolerancia zavineného porušenia správcovských povinností, vrátane hmotnej zodpovednosti za škodu, a- náhodný výber do kontrolných pozícií vo verejných inštitúciách, obsadzovaných politickými stranami.Vo verejnej správe, najmä pre štátnu službu ako takú, teda navrhujeme, aby úrad preštátnu službu viedol pre jednotlivé typy funkčných miest stále zoznamy osôb, ktoréúspešne absolvovali príslušný kompetenčný test. Funkčné miesta bude možné ob-sadiť len osobami zo stáleho zoznamu.
  • 18. Paralelne k tomu navrhujeme, predbežne v trojročnom cykle, tzv. pravidelné hodnote-nie štátnych zamestnancov v podobe výkonnostných testov, ktoré budú mať dvojakýefekt: jednak budú ich výsledky slúžiť ako základ pre odmeňovanie štátnych zamest-nancov, čím budú úradníkov motivovať k udržiavaniu, resp. zvyšovaniu ich kvalifiká-cie a jednak budú pôsobiť ako filter, keďže úspešné zvládnutie pravidelnej „kontrolyodbornej kvality“ bude nielen podmienkou obsadenia funkcie, ale aj zotrvania v nej.Navrhujeme definitívu pre všetky úrovne miestnej štátnej správy, vrátane riadia-cich funkcií, pričom na úrovni ústrednej štátnej správy (ministerstvá a podobne) na-vrhujeme definitívu pre všetky úrovne nižšie, ako vedúci úradu.Definitíva znamená nemožnosť ukončenia štátno-zamestnaneckého pomeru zostrany štátu z iných dôvodov, ako je (i) odôvodnený a uskutočnený zánik funkčnéhomiesta alebo (ii) strata spôsobilosti na výkon funkcie, vrátane takejto straty v dô-sledku opakovaného zlyhania pri kompetenčnom teste alebo v dôsledku zavinené-ho spôsobenia škody. Súčasťou definitívy je odmeňovanie nielen podľa služobnéhoveku, ale najmä podľa výkonnostných kritérií a kompetenčných testov.Druhou stranou mince je nulová tolerancia k pochybeniam, spôsobeným či už úmy-selne alebo z  hrubej nedbanlivosti, a  teda doživotný zákaz pôsobenia v  štátnejslužbe pre každého, kto z nej bude musieť odísť preto, že úmyselne alebo z hrubejnedbanlivosti spôsobil občanom Slovenskej republiky škodu. Dobré pravidlá robiadobrých priateľov. Hmotná zodpovednosť za takto spôsobenú škodu je preto sa-mozrejmosťou, pričom v tejto súvislosti považujeme za účelné uvažovať o možnostiodpísať si aspoň časť nákladov na poistenie zodpovednosti z daňového základu.Použitie stálych kompetenčných zoznamov navrhujeme aj pre inštitúcie, ktoréobsadzujú orgány s  politickým rodokmeňom, čiže parlament, vláda, ministerstváa  všetky inštitúcie v  ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Vo vzťahu k  nevýkonným, ne-menežérskym pozíciám (dozorné rady, niektoré správne rady a tak podobne) všakokrem vytvorenia katalógov rovnako kvalifikovaných uchádzačov navrhujeme ajnáhodný výber spomedzi nich.Žreb môže pôsobiť anachronicky, ale ponúkame vysvetlenie: napríklad také dozornérady rôznych štátnych fondov alebo podnikov už nebudú korisťou pre momentálnevládnucu politickú kliku, ale budú ich tvoriť ľudia, ktorí splnia predpísané kvalifi-kačné kritériá a vyberie ich slepá, objektívna náhoda. Licenčné rady, orgány dozorua dohľadu, tam všade vieme určiť, čo ten človek musí vedieť. A ak ho v poslednej fázevyberie žreb, nebude mať komu byť vďačný a komu odovzdávať „nájomné“ z funkcie,Šťastena totiž nemá bankové konto.
  • 19. Okrem nových pravidiel, týkajúcich sa osadenstva štátnych inštitúcií, navrhujemenový model aj pre úrady samotné. Každá nová inštitúcia, ktorú štát zákonom aleboiným aktom zriadi alebo založí, bude mať tzv. klauzulou „záverečnej hodiny“ obme-dzenú životnosť, napríklad na desať rokov, s možnosťou predĺženia rovnakým aktom,akým bola založená. Pred uplynutím tejto doby sa teda nebude musieť hľadať väčši-nová „politická vôľa“ na zrušenie úradu – čo sa ukazuje ako nemožné –, ale na jehopokračovanie. O existencii inštitúcií, platených zo spoločných peňazí, tak namiestozotrvačnosti budú rozhodovať dôvody, týkajúce sa reálnej potreby jej zachovania. Myslíme si, že nevyhnutným predpokladom poctivejšej a kompetentnejšej správyverejných vecí je zjednodušenie, sprehľadnenie a zvýšenie zodpovednosti jej obslu-hy. Sme presvedčení, že Slovensko má na to, aby jeho štát bol funkčný a efektívny,avšak iba vtedy, ak na seba prevezme záväzky a úlohy, ktoré bude zvládať plniť. Dnesich má mnoho takých, na ktoré jednoducho nestačí, a to nielen z dôvodov finančných,ale aj kultúrnych a  historických. Na Slovensku potrebujeme silnú spoločnosť, alejednoduchý a kompetentný štát. Chceme preto štát, ktorý od nás vyberie dosť peňazí na to, aby nám vedel poskytnúťkvalitné verejné služby vo veciach, kde ako jednotlivci, obce a spolky nemáme dosťsíl a prostriedkov. Teda nie všetkých služieb, o ktorých si politici a úradníci pomyslia,že by ich možno vedeli alebo chceli poskytovať, ale tých, ktoré súvisia s ochranoubezpečnosti, verejného poriadku a sociálneho zmieru, ako aj s pestovaním vzdela-nosti, rozvojom kultúry a ochranou krajiny. Nechceme žiadne zázraky, chceme tu normálne žiť, bez strachu z mafie poulič-nej aj oblekovej, a chceme, aby naše dane boli investíciou do verejných dobier prevšetkých, nie do súkromných záľub niektorých. Chceme mať pocit, že si správcovia štátu uvedomujú, komu patrí a kto im svoju mocdočasne zveruje a na aký účel. Tým účelom je poctivá a kompetentná správa spoloč-ných vecí. Chceme, aby tí, ktorí sa pri tejto správe budú striedať, vedeli, že občaniavedia, čo im patrí. Patrí im celý tento štát. My sme tu doma a Slovensko je naša vlasť.
  • 20. „Chceme pre Slovensko a jeho občanovjednoduchý, ale kompetentný štát,na ktorý sa v prípade potreby budú môcť spoľahnúť.“Preto navrhujeme:- jednoduchý fiškálny systém: • ústavné obmedzenie daní na príjem, spotrebu a majetok; zrušenie odvodov a financovanie základného rozsahu zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia z daní, s možnosťou daňových úľav na dobrovoľné poistenie nadštandardu a zvýhodneným dôchodkom pre rodičov pracujúcich detí • ústavný zákaz dlhového hospodárenia vo volebnom cykle- udržateľný sociálny systém: • nahradenie dávkovej džungle prehľadným systémom dvoch typov sociálnej núdze, v ktorom dávky nemajú regulačnú, ale pomocnú funkciu- stabilný a prehľadný právny poriadok: • ústavný základ pre hlavné pravidlá legislatívneho procesu • pevnú lehotu na predbežnú kontrolu ústavnosti zákonov • právo zákonodarnej iniciatívy pre stotisíc občanov • ochranu výkonu trestnej a poriadkovej politiky štátu pred volebnými cyklami- kompetentnú a zodpovednú verejnú správu: • stále kompetenčné zoznamy • pravidelné hodnotenie výkonnosti • služobnú definitívu • hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za zavinené spôsobenie škody • náhodný výber namiesto politických nominácií • viazanie životnosti štátnych inštitúcií na reálnu potrebu ich existencie. SILNÁ SPOLOČNOSŤ, JEDNODUCHÝ ŠTÁT