Tvorba webovej aplikácie s podporou mapovej služby WFS-TDominik AbrahámUniverzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, Kate...
Tvorba štýlov pre mapové vrstvy nepredstavuje nevyhnutný krok pre vznik webovejaplikácie s požadovanou funkcionalitou. Bez...
 polygónová vrstva - zastavané plochyPre dotvorenie celkového obrazu výslednej mapy boli použité aj nasledovné vrstvy: vo...
odozvou po kliknutí na tlačidlo pre uloženie zmien.Obr. 3 Výsledná aplikácia: zapnutý nástroj na editáciu vrstvy zastavane...
preukázalo, že v súčasnosti sú už voľne šíriteľné softvéry, využívané na vybudovanie aplikáciítypu Web GIS, na veľmi dobre...
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Referát: Tvorba webovej aplikácie s podporou mapovej služby WFS-T

395 views
315 views

Published on

Dominik Abrahám: Tvorba webovej aplikácie s podporou mapovej služby WFS-T (referát), Študentská vedecká konferencia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 24.4.2013

Published in: Technology
1 Comment
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
395
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
87
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
1
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Referát: Tvorba webovej aplikácie s podporou mapovej služby WFS-T

  1. 1. Tvorba webovej aplikácie s podporou mapovej služby WFS-TDominik AbrahámUniverzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, Katedra kartografie, geoinformatikya diaľkového prieskumu Zeme, Mlynská dolina, 842 15 Bratislava 4, Slovensko;dominikabraham@gmail.comAbstractThis article describes process of creating a web application which supports OGC standards for mapservices WMS and WFS, including its transactional service (WFS-T). According to the client-server architecture,this application presents client, while the server consists of implementation of several interfaces: database system,map server and web server. All of the used interfaces are freeware.Kľúčové slová: GIS; Web GIS; OGC; WMS; WFS; WFS-T; priestorová databáza; mapový serverÚvod a formulácia cieľaVoľne šíriteľný softvér, ktorý je bez výraznejších licenčných obmedzení, sa vsúčasnosti stáva stále viac a viac konkurencieschopný voči proprietárnemu softvéru. Zároveňako sa zväčšuje vplyv internetu v spoločnosti, rastú tiež možnosti webového programovania,ktoré prinášajú nové možnosti aj do sveta geografických informačných systémov. Webovémapové aplikácie sú v súčasnosti veľmi populárnym prostriedkom získavania geografickýchinformácií. Zároveň však určité typy týchto aplikácií umožňujú geografické informácie ajeditovať. Tento príspevok zakladá práve na vyššie uvedených skutočnostiach.Hlavným cieľom predloženej práce bolo vytvorenie webovej aplikácie, ktorá mápodporovať štandardy konzorcia OGC pre mapové služby WMS a WFS, pričom transakčnúslužbu (WFS-T) má demonštrovať možnosť pridávať, odoberať a upravovať geometriu.Vytvorenie webovej aplikácie s danou funkcionalitou predstavuje komplexný problém,ktorého dosiahnutie bolo podmienené splnením určitých krokov. Z tohto dôvodu bolivyčlenené nasledovné čiastkové ciele:1. implementácia priestorovej databázy;2. implementácia mapového servera, publikovanie priestorových údajov zdatabázy;3. implementácia webového servera;4. tvorba webovej aplikácie s podporou mapových služieb WMS a WFS-T;5. tvorba štýlov pre zobrazované mapové vrstvy.
  2. 2. Tvorba štýlov pre mapové vrstvy nepredstavuje nevyhnutný krok pre vznik webovejaplikácie s požadovanou funkcionalitou. Bez vytvorenia štýlov by však výsledná mapa,utvorená z takýchto vrstiev, nemala pre užívateľa dostatočnú výpovednú hodnotu.Materiál a metódyWebové mapové aplikácie zväčša využívajú architektúru klient-server, kde sa najednej strane nachádza klientsky softvér, ktorý odosiela požiadavky na server, a ten ichnásledne spracúva a odpoveď zasiela naspäť klientovi. Pri webových mapových aplikáciách savšak jedná špecifikáciu architektúry klient-server, kde webový server po spracovaní klientskejpožiadavky zašle požiadavku ďalej na mapový server, ten získa dáta z databázového servera,zašle ich naspäť webovému serveru a ten až potom odpovie klientskej aplikácii. Aplikáciapostavená na takejto architektúre je tiež označovaná pojmom Web GIS [1]Obr. 1 Architektúra klient-server pre Web GIS [1]Do úlohy webového serveru bol vybraný softvér Apache, ktorý je dlhodobo jednotkouv tejto kategórii. Za mapový server bol zvolený softvér GeoServer, ktorý poskytujeimplementáciu nami požadovaných štandardov. Ponúka tiež tvorbu SLD dokumentov, ktoréurčujú štýly zobrazenia WMS vrstiev.. Potrebnú priestorovú databázu sme získaliimplementáciou softvéru PostgreSQL a jeho knižnice PostGIS.Samotná aplikácia je uložená v HTML dokumente. Zdrojový kód vytvorený v jazykuJavaScript je interpretovaný vo webovom prehliadači a komunikácia s mapovým serveromprebieha vďaka funkciám knižnice OpenLayers. Štýly pre užívateľské rozhranie a prezobrazované WFS vrstvy boli zapísané do CSS dokumentu.Vstupné údaje v našom prípade predstavujú vybrané mapové vrstvy, pochádzajúcez projektu OpenStreetMap. Záujmové územie bolo vyhraničené hranicou bratislavskéhokatastra Podunajské Biskupice. Pre účely transakčnej služby sme použili po jednej vrstve prekaždý typ geometrie: bodová vrstva - body záujmu líniová vrstva - cestná sieť)
  3. 3.  polygónová vrstva - zastavané plochyPre dotvorenie celkového obrazu výslednej mapy boli použité aj nasledovné vrstvy: vodstvo,zalesnené územie, poľnohospodárska pôda, mestská zeleň, športoviská. Farby, ktorými súznázornené vyššie uvedené vrstvy, boli určené podľa predlohy z OpenStreetMap.Obr. 2 Výsledná aplikácia: základné zobrazenie s roztvoreným zoznamom vrstievVýsledky a diskusiaPo ukončení vývoja aplikácie, bola celá architektúra presunutá na školský server, kdeje verejne dostupná na adrese http://158.195.43.203/transakcny_klient. Následne prebehlotestovanie v aktuálne najpoužívanejších webových prehliadačoch: Google Chrome, MozillaFirefox, Opera, Safari, Internet Explorer. Poskytovaná transakčná služba fungovala vovšetkých prípadoch rovnako. Po vizuálnej stránke sa aplikácia v jednotlivých prehliadačochlíšila buď len nepatrne, alebo vôbec.Vrstvám WMS, a tým pádom aj ich štýlom SLD, bola venovaná pozornosť len do tejmiery, do akej bolo nevyhnutné vzhľadom na fungovanie aplikácie. Mapová aplikáciavytvorená s použitím knižnice OpenLayers totiž vyžaduje minimálne jednu WMS vrstvu,ktorú používa ako podkladovú vrstvu. Ako vidíme na obrázku 2, ostatné vrstvy môžemevidieť v roztváracom zozname ako „overlays“. Na obrázku 3 vidíme, ako prebieha úpravavrstvy zastavanej plochy. Na žlto zvýraznený je aktivovaný nástroj na úpravu polygónovejgeometrie. Nasledovný obrázok 4 ukazuje hlásenie o úspešnom prevedení transakcie, ktoré je
  4. 4. odozvou po kliknutí na tlačidlo pre uloženie zmien.Obr. 3 Výsledná aplikácia: zapnutý nástroj na editáciu vrstvy zastavanej plochyObr. 4 Výsledná aplikácia: hlásenie o úspešnom uložení zmien [2]ZáverKostru tejto práce tvorila interoperabilita množstva nástrojov. Môžeme tedakonštatovať, že bez štandardov konzorcia OGC by realizácia bola otázna. Zároveň sa
  5. 5. preukázalo, že v súčasnosti sú už voľne šíriteľné softvéry, využívané na vybudovanie aplikáciítypu Web GIS, na veľmi dobrej úrovni. Webové mapové aplikácie majú v spoločnosti pestrúškálu využitia. Navyše funkcionalita editácie geometrie, pridáva mapovým aplikáciámmožnosť jednoducho aktualizovať informácie. Ak napríklad línia predstavuje cestnúkomunikáciu, na ktorej prebehla nejaká polohová zmena, užívateľ ju prostredníctvom takejtoaplikácie môže jednoducho zaznamenať a tým pádom udržovať databázu cestných sietí stáleaktuálnu.PoďakovanieZa cenné rady a pripomienky by som chcel poďakovať Mgr. Gabrielovi Petříčkovi,ktorý bol školiteľom mojej bakalárskej práce. Vďaka patrí tiež Doc. RNDr. Eve MičietovejPhD., za usmerňovanie počas celého štúdia na Katedre kartografie, geoinformatiky adiaľkového prieskumu Zeme.Zoznam použitej literatúry[1] Peng Z. R., Tsou M. H. (2003) Internet GIS: distributed geographic information servicesfor the internet and wireless network. John Wiley and Sons, New Yersey, USA[2] Abrahám D. (2012) Tvorba webovej aplikácie s podporou mapovej služby WFS-T.(Bakalárska práca) Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava,Slovensko, p. 62

×