Your SlideShare is downloading. ×
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?
Upcoming SlideShare
Loading in...5
×

Thanks for flagging this SlideShare!

Oops! An error has occurred.

×
Saving this for later? Get the SlideShare app to save on your phone or tablet. Read anywhere, anytime – even offline.
Text the download link to your phone
Standard text messaging rates apply

Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?

803

Published on

Miloslav Ofúkaný: Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?, seminár Geoinformačné systémy v doprave, 27.11.2007, Stavebná fakulta STU v Bratislave

Miloslav Ofúkaný: Je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou?, seminár Geoinformačné systémy v doprave, 27.11.2007, Stavebná fakulta STU v Bratislave

Published in: Technology
1 Comment
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total Views
803
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
2
Actions
Shares
0
Downloads
0
Comments
1
Likes
0
Embeds 0
No embeds

Report content
Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
No notes for slide

Transcript

  • 1. JE DYNAMICKÁ NAVIGÁCIA NA SLOVENSKU REALITOU ALEBO BUDÚCNOSŤOU? DOES DYNAMIC NAVIGATION REALITY OR FUTURE IN SLOVAKIA? Mgr. Miloslav OFÚKANÝ CEDA Slovakia, s.r.o., Technická 2, 821 04 Bratislava, ofukany@ceda-slovakia.skAbstractUsing of dynamic navigation on a board of a car or on a server delivering traffic information bringsmany benefits either to drivers and passengers or to all-society gain, e.g. in optimal road networkloading, fuel economy, less noise and lower level of emissions. The data availability is a basicprecondition for development of dynamic navigation based on GIS technologies. Navigation andtraffic information services are less developed in comparison with bordering countries so far inSlovakia, but experience exchange and rising of inland public awareness can improve situation.This contribution describes of navigation system types, available databases, delivering dynamictraffic information, construction of traffic information centres, examples of navigation standardsand preparation of Location Code List in the Slovak republic.Keywords: transport telematics, dynamic navigation, GIS, traffic information centre, LocationCode List1 Úvod S rozvojom informačných technológií, najmä v oblasti navigácie a dopravnej telematiky, rastiedopyt po aktuálnych dopravných informáciách. Použitie dynamickej navigácie či už vo vozidlealebo v rámci využívania služieb dopravných informačných centier prináša významné zvýšeniekomfortu ako pre vodičov a cestujúcich, tak aj z hľadiska celospoločenského prínosu, napr. voptimálnom zaťažení dopravnej siete, ekonomickom hospodárení s pohonnými hmotami, zníženíhluku a emisií. Dostupnosť vhodných dát je základnou podmienkou ďalšieho rozvoja dynamickej navigácie,založenej na GIS technológiách. Navigácia a služby v oblasti dopravných informácií sú naSlovensku zatiaľ menej rozvinuté ako v okolitých štátoch. V súčasnosti sa slovenský trh dátovo atechnologicky posilňuje, existuje finančná podpora z európskych fondov, čo pozitívne vplýva nauplatnenie dynamických dopravných informácií v rôznych projektoch ako súkromného, tak ajverejného sektora. Tento príspevok sa venuje cestnej doprave a všeobecne popisuje navigačné mapy, druhynavigačných systémov, poskytovanie dopravných informácií, budovanie dopravných informačnýchcentier, príklady štandardov v dynamickej navigácii. V záverečnej kapitole prinášame stručnýpohľad na situáciu v Slovenskej republike.2 Navigačné mapy Vodiči áut sa na cestách orientujú (navigujú) pomocou: • mentálnej mapy • papierovej mapy • digitálnej mapy Dobré poznanie miestnych podmienok (cestné komunikácie, charakteristické stavby, označenieulíc a adries) si vyžaduje bohaté osobné skúsenosti a časté jazdenie po tých istých trasách, čo
  • 2. svojím spôsobom vytvára mentálnu mapu. Tú majú dobre vytvorenú (aktualizovanú) vodičiautobusov (MHD, diaľkové linky) a tie osoby, čo denne cestujú do práce svojim autom. Použitie papierových (tlačených) máp je praktická a lacná záležitosť, keď sa rozhodnetecestovať na neznáme miesta. Auto atlasy a plány miest majú však grafické a vizuálne obmedzeniaz dôvodu, že nie všetko sa dá na papier zakresliť, že nie vždy dokážeme správne identifikovaťdetailné situácie. Papierové mapy boli vyhotovené v rôznych kartografických zobrazeniach,mierkach a v tlačenou výstupe je taktiež použitý generalizovaný stav reality. Digitálne mapy pochádzajú z rôznych primárnych zdrojov a majú rôzne výstupy: • rastrová mapa • vektorová mapa • navigačná mapa V minulosti prvé digitálne mapy vznikali skenovaním papierových máp a výstupom bolirastrové mapy (obrázky). Stretávame sa s nimi samozrejme aj teraz. Staticky zachytávajú obrazcestnej infraštruktúry k určitému termínu. Vektorové mapy môžu vzniknúť prvou digitalizáciou rastrových máp. V ďalších etapáchaktualizácie umožňujú nástroje digitálnej kartografie efektívnejšie úpravy tých objektov, ktoré sazmenili. Kedykoľvek je možné z vektorovej mapy urobiť obrazový výstup. Kvalita a presnosťvýsledného diela môže v sebe niesť skryté chyby rastrových máp. Navigačné mapy sú vektorovými geografickými databázami, v ktorých primárne údajepochádzajú z GPS meraní trasovaním ciest v teréne buď autom alebo peši. Tieto dáta sa potomsoftvérovo spracovávajú do mapových aplikácií a na trh sa dostávajú ako finálne produktyv rôznych navigačných systémoch.3 Navigačné systémy Navigačné databázy sa softvérovo spracovávajú do mapových aplikácií a na trh sa dostávajúako finálne produkty v rôznych zariadeniach: • CD/DVD nosič • vymeniteľné alebo integrované dátové karty • navigačný systém Statická navigácia pracuje len s dátami uloženými na CD/DVD nosičoch alebo dátových kartácha aktualizácia údajov (jeden až 2 roky) závisí od nových verzií výrobcov konečných produktov.Niekedy ponuky na pultoch obchodov s navigačnými systémami nezodpovedajú aktuálnemu stavupokrytia (nová geometria, naplnenie atribútmi) územia databázami, je to spôsobené obchodnoupolitikou predajcov a kúpyschopnosťou obyvateľstva. Dynamická navigácia prepája statickú navigačnú databázu s čerstvými novinkami o kolónachvozidiel, dopravných nehodách alebo uzávierkach cestných úsekov. Dynamicky sa meniaceinformácie o aktuálnom stave na komunikáciách sú do vozidla vysielané pomocou RDS-TMC aleboGPRS, vďaka ktorým dokáže navigačný systém pri vyhľadávaní trasy nájsť najvhodnejšiualternatívnu trasu. Pre konečného užívateľa existuje niekoľko spôsobov sprostredkovania dynamickej navigáciev týchto navigačných systémoch: • on-board • personálny navigátor
  • 3. • off-board Užívateľsky najrozšírenejší on-board navigačný systém ako súčasť palubnej dosky vozidla(montované často už vo výrobe), ktorá pozostáva z GPS prijímača a inerciálneho senzora prespresnenie GPS signálu na základe mechanicky snímaného pohybu auta a otáčok kolies, je príkladstatickej navigácie. Medzi najväčších výrobcov a dodávateľov on-board zariadení patria naeurópskom trhu najmä Blaupunkt, VDO Dayton, Becker. Dynamické dáta sú do auta prenášanépomocou rádiového vysielania ako dátová (tichá, nehlasová) súčasť prevažne VKV (FM)vysielania, tzv. RDS - Radio Data System, ktorým je vymedzený špeciálny kanál TMC (TrafficMessage Channel). Systém pre prenos dynamických dopravných informácií do navigačnýchsystémov prostredníctvom rádiového vysielania sa preto označuje skratkou RDS-TMC (Radio DataSystem – Traffic Message Channel). Medzi personálne navigátory patria rôzne PDA s GPS modulom, all-in-one zariadenia alebo užaj Symbian mobilné telefóny S60, ktoré majú dáta uložené lokálne na pamäťovom médiu (dátovékarty) a vďaka prenositeľnosti je možné ich použiť ako v automobile, na bicykli tak aj peši.Dynamické informácie navigátory prijímajú buď pomocou RDS-TMC alebo GPRS prenosom.Tento segment trhu síce veľmi rýchlo rastie, ale nie je dostatočne zrelý po technologickeja štandardizačnej stránke ako automobilové on-board navigačné systémy. Off-board navigačný systém nepracuje s veľkými navigačnými databázami, najčastejšie súsťahované zo servera výrezy údajov pomocou GPRS prenosu. Na dátovom serveri, z ktorého súdáta sťahované koncovým zariadením, môžu byť uložené a používané buď len statické alebo tiež ajdynamické navigačné dáta. Ak prevádzkovateľ poskytuje aj dynamické informácie, potom saintegrácia statických a dynamických databáz vykonáva priamo na serveri a do koncového prístrojaužívateľa (PDA alebo smartphone s GPS alebo prepojený s GPS pomocou Bluetooth technológie)sú vysielané dáta, ktoré už zohľadňujú aktuálnu dopravnú situáciu.4 Dopravné informácie Rozvoj dynamickej navigácie predpokladá nielen technologickú dokonalosť zariadení aužívateľskú základňu, no najmä postupy pre získavanie a poskytovanie aktuálnych dopravnýchinformácií, ktoré možno aj z historického hľadiska rozčleniť na: • Rozhlasové správy • Autofahrer-Rundfunk-Informationssystem (ARI) • Radio Data System – Traffic Message Channel (RDS-TMC) • Dopravné informačné centrum (DIC) • Cellular Floating Vehicle Data (CFVD) Poskytovanie dopravných informácií do vozidiel sa začalo riešiť už v 70. rokoch 20. storočia,rovnako ako dnes, pravidelnými vstupmi moderátora do rozhlasového vysielania, ktoré mal vodičnaladené na autorádiu. V roku 1972 firma Blaupunkt a nemecká rozhlasová stanica ARD zaviedli systém ARI, ktorýumožňoval pridružením dodatočnej nosnej frekvencie k rozhlasovému vysielaniu prijímačuidentifikovať tie stanice, ktoré vysielali dopravné spravodajstvo a vodič bol informovanýrozsvietením ikony na paneli autorádia a po krátkej znelke si mohol vypočuť aktuálne správy.4.1 Rádiové vysielanie V roku 1984 prišiel Blaupunkt s návrhom vysielať dopravné informácie pomocou štandarduRDS, ktorý mal už podstatne viacej funkcií ako ARI a umožňoval s rozhlasovým vysielanímprenášať aj dáta (väčší objem údajov pre vodičov). Z RDS v roku 1991 vznikol nový systém RDS-
  • 4. TMC pre doručovanie zakódovaných správ cez protokol ALERT-C, ktoré môžu byť strojovointerpretované v koncovom zariadení a prezentované vodičovi textovou alebo hovorovou formou. V roku 1997 došlo k prvej implementácii systému RDS-TMC a prepojenie s navigačnýmisystémami je možné najmä vďaka špeciálnej štruktúre TMC správy, ktorá obsahuje tieto položky: • Udalosť – informácie o poveternostnej situácii alebo dopravnom probléme (napr. dopravná zápcha v dôsledku dopravnej nehody), kde je to vhodné aj závažnosť (napr. 5 km dlhá kolóna vozidiel) • Lokácia – informácie o oblasti, úseku komunikácie alebo bodovom mieste, kde sa nachádza zdroj problému • Smer – orientácia nepriaznivého ovplyvnenia cestnej premávky • Rozsah – identifikuje priľahlé miesta nepriaznivo ovplyvnené udalosťou • Trvanie – predpokladaná doba trvania problému • Voľby – doporučuje vyhľadať alternatívnu trasu (obchádzku) alebo nie V systéme TMC sú informácie o povahe problému a mieste zakódované pomocou číselnýchidentifikátorov z 2 hlavných dôvodov: • možnosť automatického spracovania správy • relatívne malá dátová priepustnosť kanála RDS K číselným identifikátorom sa v navigačnom prístroji priradí ich sémantický význam z tabulieks popismi udalostí (tzv. lokalizačné tabuľky), ktoré sú uložené na nosiči s navigačnou databázou.Tieto tabuľky sú presne definované medzinárodnou normou, majú len normovanú štruktúru a súprispôsobené (vytvorené) pre potreby konkrétnej cestnej siete. Obe tieto položky musia byťprítomné ako u poskytovateľa informácií, tak i v navigačnom prístroji, lebo v opačnom prípadenedôjde k správnej interpretácii dopravnej informácie a tá bude navigačným systémom odmietnutá. V realite dynamická navigácia funguje tak, že navigačný prístroj prijíma všetky TMC správycez RDS, ktoré sú spracovávané a priestorovo prepájané s navigačnou databázou. Ak sa dopravnáinformácia týka vopred zvolenej trasy, po ktorej sa vozidlo pohybuje, tak ju systém vyhodnotí a dávodičovi vedieť, že sa na jeho trase nachádza problém a navrhne mu obchádzkovú trasu4.2 Dopravné informačné centrum Úlohu poskytovateľa dopravných informácií pre potreby dynamickej navigácie si v Európskychkrajinách najčastejšie berie na starosť verejný sektor, často v spolupráci so súkromnými subjektmi.Poskytovanie dynamických údajov sa deje formou národných dopravných informačných centier(NDIC), spolupracujúcich so sieťou regionálnych dopravno-informačných centier (RDIC). NDIC je vhodným subjektom pre zber, integráciu a distribúciu najdôležitejších dopravnýchspráv na celom území štátu, najmä však na diaľniciach a rýchlostných komunikáciách a ďalšíchdôležitých cestných úsekoch. Kompetencia RDIC od spočíva najmä v zaistení aktuálnych, detailnejších a presnejšíchinformácií o doprave, napr. formou call-centier, preberaním zdrojových dát od iných inštitúcií a zautomatizovaných systémov pre sledovanie dopravy pre potreby vysoko urbanizovaných územnýchcelkov či metropolitných areálov veľkých miest. Iniciatíva pre zriadenie RDIC by mala vzísť odsamosprávnych krajov. DIC môže plniť tieto úlohy: • lepšie riadenie dopravy,
  • 5. • regionalizácia (RDIC) vo vysielaní dopravných informácií cez RDS-TMC – zjednodušenie zberu a verifikácie dát, zvýšenie ich kvality, efektívne využitie aj pre iné účely, technologické dôvody (obmedzená kapacita vysielača, zvýšenie informačnej priepustnosti), • distribúcia informácií cez internet, napr. vo forme mapového portálu schopného dynamického routovania (vyhľadania trasy pri zohľadnení aktuálnej dopravnej situácie), • dynamické routovanie vo forme SMS správ, • zasielanie aktuálnych záberov z kamier snímajúcich intenzitu dopravnej premávky, • zasielanie dopravných záťažových máp na mobilný telefón vo forme MMS.4.3 Pohybujúce sa vozidlá Medzi nové spôsoby získavania dopravných informácií patrí vytváranie dát o plynulostidopravy na základe matematicko-štatistického vyhodnocovania dopravných informáciíz pohybujúcich sa vozidiel (Cellular Floating Vehicle Data - CFVD). Táto technológia umožňuje vreálnom čase generovať vierohodný, priestorovo spojitý a pritom veľmi detailný model plynulostidopravy pre mestské aglomerácie alebo štáty a to pri relatívne nízkych investičnýcha prevádzkových nákladoch. Pri CFVD sa uplatňujú poznatky o tom, že je možné z dostatočneveľkej a reprezentatívnej vzorky áut, rozptýlených v dopravnej sieti a sledovaných v reálnom časeodvodiť správanie sa celého systému, tj. chovanie sa dopravných prúdov v celej sledovanej sieti. V súčasnosti existujú 2 možnosti ako získať dostatočne veľkú vzorku vozidiel. Prvá, historickystaršia možnosť, je integrovať dáta z už existujúcich rozsiahlych pohybov vozidiel, vybavenýchGPS s komunikačným modulom. Druhou, historicky novšou a momentálne perspektívnejšoumožnosťou je vyťaženie informácií z už existujúcich monitorovacích systémov mobilnýchoperátorov – využívajú sa anonymizované informácie o pohyboch mobilných telefónov medzijednotlivými vysielačmi siete mobilného operátora. V obidvoch prípadoch ide o inovatívne využitieuž existujúcich údajov, ktoré primárne slúžia na iné účely. CFVD je možné využívať ako pre potreby riadenia dopravy, tak pre účely ovplyvňovaniadopravy poskytovaním dopravných informácií či pre plánovanie dopravy a dopravnej siete. Medziveľmi atraktívne možnosti využitia dát patrí poskytovanie dopravných informácií typu travel time čiodhad meškania na trase cez premenné informačné tabule. Celoplošná prevádzka systému by malabyť nevyhnutným zdrojom detailných dopravných informácií pre potreby dynamickej navigácie nabáze RDS-TMC alebo GPRS prenosu. Veľmi zaujímavé je využitie dát pre mobilné telefóny(automatické hlasové služby, MMS, SMS a WAP služby).5 Štandardy Vzhľadom k tomu, že fungovanie celého systému dynamickej navigácie na báze RDS-TMCalebo GPRS závisí na koordinovanom úsilí mnohých aktérov, je rešpektovanie štandardov v zásadevýhodné pre všetkých na navigačnom trhu, pretože smerujú k lepšiemu stavu navigačných služieb,uspokojeniu potrieb užívateľov navigačných systémov a využitiu kapacity dopravnej infraštruktúry. Dopravné informácie možno členiť aj do vlastnými silami vytvoreného formátu. Každý, kto mázáujem poskytovať dopravné informácie, by si mal byť vedomí toho, že nerešpektovaniepoužívaných štandardov môže mať za následok celkovú nefunkčnosť riešenia pre dynamickúnavigáciu. V dynamickej navigácií sa používajú tieto štandardy: • ALERT-C • lokalizačné tabuľky (LT)
  • 6. • v metódach on-the-fly lokalizácie • digital audio broadcasting (DAB) Formát ALERT-C je najjednoduchší prenosový protokol, ktorým je možné lokalizovaťinformácie tak, aby bolo možné ich automaticky spracovávať, zobrazovať a konvertovať do inýchformátov, prehľadnejších pre koncového užívateľa. Popis dopravnej situácie je komplexne popísanýv štandarde EN ISO 14819 (Traffic and Travel Information) časť 2, ktorej existuje slovenskýpreklad.5.1 Lokalizačné tabuľky Historicky najstarší a zatiaľ jediný reálne používaný v praxi je systém pevnej lokalizácie pozíciímožných dopravných problémov, definovaný v štandarde EN ISO 14819-3 (tzv. lokalizačnétabuľky). Podrobné údaje o pozíciách (tj. názvy, označenie kilometrov a/nebo súradnice) sú uloženév identifikačných tabuľkách a sú označené kódom pozície, ktorý je zároveň ich adresou. Každýriadok v lokalizačnej tabuľke je pevne spojený s konkrétnou geografickou entitou (križovatka,cesta, významný objekt, atď.). Jednotlivé pozície v LT sú spolu previazané na základe skutočnéhoprepojenia na komunikačnú sieť v reálnom svete. Vopred definované pozície sú obvykle definovanépríslušným úradom v danom štáte a potom sú vydané v normalizovanej úprave všetkýmužívateľom. Výhody používania LT: • veľmi nízka dátová náročnosť • 100% prenositeľnosť • jednoduchá interpretácia v navigačnom prístroji Nevýhody používania LT: • nedá sa lokalizovať všetko z kapacitných dôvodov • vysoká časová latencia medzi ukončením tvorby LT a vydaním navigačného nosiča s týmito tabuľkami • vysoké náklady na ich tvorbu a následné zapracovanie do navigačnej databázy Z dôvodu nevýhod LT vznikajú nové prístupy na referencovanie objektov reálneho sveta, ktorébudú potrebovať nové prenosové protokoly, nové média s vyššou prenosovou kapacitou a koncovéprístroje vybavené potrebnými softvérovými/hardvérovými prostriedkami (vysoké investície zostrany výrobcov), schopnými reflektovať nové požiadavky. Základnou požiadavkou je to, aby bolomožné lokalizovať ľubovoľný úsek/bod na cestnej sieti a zároveň, aby prenositeľnosť takejtolokalizácie nebola viazaná iba na systémy obsahujúce rovnakú mapovú databázu.5.2 On-the-fly Táto metóda, kedy sa vytvárajú lokalizačné informácie vo chvíli, keď sú práve potrebné apotom sú vymazané sa vo všeobecnosti nazýva „on-the-fly“ lokalizácia. Pre jej použitie je dôležité,aby systém vysielajúceho i prijímajúceho pracoval s vektorovou mapou vo formáte GDF, ani jednazo strán nepotrebuje mať LT. Prvým príkladom on-the-fly lokalizácie bola metóda referenčnej križovatky (ILOC), ktorej testyprebehli v rámci projektu EVIDENCE. Výsledky nepotvrdili dostatočnú robustnosť metódy ILOC,nakoľko jej percentuálna úspešnosť sa pohybovala len okolo 60-70%. Z týchto dôvodov sa pretopokračuje vo vývoji nových metód v rámci ďalšieho projektu AGORA. AGORA má tieto požiadavky:
  • 7. • digitálna mapová databáza musí byť na strane prijímača i vysielača, • digitálne mapy nemusia byť rovnaké, musia len spĺňať štandard GDF, • prenos informácií musí prebiehať iným spôsobom ako RDS, z dôvodov požiadavky na vysokú prenosovú kapacitu (napr. DAB), • úspešnosť lokalizácie musí byť minimálne 95%. AGORA zastrešuje tieto metódy lokalizácie: • rozšírený ILOC • Bosch GoodLane • VDO Pivot Point Rozšírený ILOC používa pri prenose len križovatky pred a za miestom udalostí sovzdialenosťou k miestu udalosti. Bosch GoodLane sa zameriava na prenos geometrie siete v okolí pred a za dopravnouudalosťou. Geometria sa zakóduje na mapách vysielajúceho a dekóduje na mapách príjemcu.Výsledný tvar sa potom porovná s tvarom siete v prijímači a na základe korelácie sa určí miestoudalosti. VDO Pivot Point využíva tzv. orientačné body s minimálnou pravdepodobnosťou zámeny. Tietobody sú vyberané tak, aby pri routovaní bolo miesto dopravnej udalosti na vyroutovanej trase. Kombináciou týchto 3 metód sa vytvára robustný prístup k referencovaniu objektov reálnehosveta, ktorý je podľa štatistík spoľahlivý v 95% prípadoch a umožňuje referencovať lokáciu na časticestnej siete neprítomnej v mapovom podklade príjemcu. AGORA má vysoké dátové nároky, v nekomprimovanej verzii je to zhruba 1Kb (100x viac akoRDS-TMC) a v komprimovanej (ozn. AGORA-C) je potom veľkosť lokalizačnej informáciepribližne 0,2-0,3Kb. Preto si táto on-the-fly metóda vyžaduje nové prenosové prostriedky.5.3 Digitálne rozhlasové vysielanie Nové prenosové médium, ktoré má výhody systému RDS a zároveň ho mnohonásobneprevyšuje šírkou pásma, je digitálne rozhlasové vysielanie DAB (digital audio broadcasting).Prenášané dáta nie sú rušené atmosférickými poruchami v takej miere ako tomu bolo pri použitíanalógového RDS. DAB používa k prenosu dát takzvané multiplexy, čo je spojenie viac kanálov arozhlasových staníc. Ideálny je počet okolo 12 staníc na multiplex a pri prenosovom maxime 1184kbit/s ním tečie dátový tok okolo 100 kbit/s (rozsah 80-192kbit/s), ktorý môže byť celý venovanýprenosu dopravných informácií (nie sú tu obmedzenia ako pri RDS). S novým prenosovým médiom DAB je potrebné zaistiť prípravu týchto 2 nových prenosovýchprotokolov (štandardov): • DAB-TMC (digital audio broadcasting – traffic message channel) • DAB-TPEG + AGORA-C (digital audio broadcasting – transport protocol expert gpoup – AGORA-C) Prvý protokol je len preklenovací, pretože neumožňuje naplno využiť možnosti dynamickejlokalizácie. DAB-TMC preferuje použitie ALERT-C tým, že normálnu TMC správu zabalí dodátovej obálky DAB. Druhý protokol je kompletne nový štandard, ktorý používa lokalizáciu AGORA a predstavujeriešenie do budúcnosti. DAB-TPEG je postavený na základoch definovaných v ALERT-C a
  • 8. DATEX a naviac umožňuje odovzdávať ďalšie informácie, akými sú napríklad dynamickálokalizácia alebo textový popis dopravného problému. Systém RDS-TMC používa komponenty, ktoré sú k dispozícii už v súčasnosti a poskytuje prešírenie dopravných a cestovných informácií výhodu širokého pokrytia územia. Pre zachovanieinteroperability v Európe je teda dôležité ďalej podporovať RDS-TMC ako štandard šíreniadopravných informácií. Systém on-the-fly lokalizácie má so svojimi výhodami isté miesto v budúcich navigačnýchsystémoch. Je potrebné si ale uvedomiť, že bude potrebné eště mnoho úsilia, pokiaľ bude on-the-flylokalizácia pripravená ku komerčnému použitiu. V súčasnosti by pre použitie tohto systému bolopotrebné spustiť DAB a vybaviť vozidlá výkonnými navigačnými jednotkami pre spracovanietakýchto informácií a určenie pozícií dopravných udalostí. Zatiaľ sa to nedá prakticky realizovať.6 Slovenská realita a budúcnosť Na Slovensku je vo verejnom sektore gestorom pre budovanie cestnej siete Ministerstvodopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (MDPT SR). Jeho rozpočtová organizácia,Slovenská správa ciest (SSC), zbiera dáta pomocou GPS meraní a v Cestnej databanke (CDB) súuložené cesty (osi komunikácii v 2 úrovniach – jazdne pruhy, jazdne ťahy) až po ich otvorení. CDBv zmysle zákona eviduje diaľnice, I. triedu (v rámci nej sú aj rýchlostné komunikácie pre motorovévozidlá), II. a III. triedu. Za výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií pre motorové vozidlá je zodpovedná Národnádiaľničná spoločnosť, a.s. (NDS), ktorej 100% vlastníkom je štát, v mene ktorého koná MDPT SR.Za budovanie I. triedy ciest je zodpovedná investičná výstavba SSC. Cesty II. a III. triedy súv správe samosprávnych krajov. Zo súkromného sektora navigačné databázy SR ponúkajú títo výrobcovia: • globálni aktéri o Tele Atlas o NAVTEQ • lokálni aktéri o Central European Data Agency, a.s. / CEDA Slovakia, s.r.o. o Geomatika SK, s.r.o. Na domácom trhu máme bohatú ponuku navigačných systémov. Do on-board zariadení (podľatypu auta a montovaného hardvéru) si môžeme kúpiť navigačné mapy od globálnych aktérov. VPDA zariadeniach s navigačnými softvérmi Be On Road a Dynavix, v all-in-one zariadeniach (napr.TomTom, Mio, Garmin) alebo v mobilných telefónoch S60 (LG, Nokia, Samsung) s GPSnavigačným softvérom Sygic MOBILE nájdete navigačné mapy aj z územia Slovenska. Problematike poskytovania dopravných informácií cez RDS-TMC sa v našej krajine venujekolektív riešiteľov v projekte CONNECT, ktorý spolupracuje ako s verejnými tak aj so súkromnýmisubjektmi pre dosiahnutie stanovených cieľov. Myšlienka budovania NDIC sa rozvíja ako na pôdeNDS, tak aj SSC. V rozvoji dynamickej navigácie by sa mohlo Slovensko inšpirovať týmito príkladmi z Českejrepubliky: • získanie skúseností z prevádzky RDIC v Prahe, Brne a Ostrave, ktoré realizujú dopravné vysielanie cez RDS-TMC, • nasadenie technológie CFVD v podmienkach pilotného projektu na území Prahy,
  • 9. • „Využití nových protokolů a přenosových prostředků pro poskytování dopravních informací“ – projekt v rámci výskumného programu Ministerstva dopravy na obdobie rokov 2007 až 2010, ktorého cieľom je využitie dopravných informácií pre potreby optimalizácie dopravy pomocou protokolu TPEG. Dôležitú požiadavku projektu Agora, aby cestné digitálne mapy boli tvorené podľa štandarduGDF, spĺňajú produkty MultiNet od spoločností Tele Atlas a StreetNet SR od Central EuropeanData Agency, a.s. Na titulnú otázku, či je dynamická navigácia na Slovensku realitou alebo budúcnosťou,odpovedám, že zatiaľ nie je v prevádzke. V našej krajine však existujú základné dátové atechnologické podmienky, ktoré pri využití doterajších skúsenosti je možné v krátkej dobe úspešneimplementovať, ak dôjde k dohode medzi verejným a súkromným sektorom na spolupráci.Zoznam bibliografických odkazovBUREŠ, P. 2006. Poskytování dopravních informací a trendy v jejich lokalizaci. Konferencia Navage 06, Praha, 2006.BUREŠ, P., NOVOBILSKÝ, J., 2004. Lokalizované dopravní informace jako klíč k dynamické navigaci. Konferencia GIS ve veřejné správě, Seč, 2004.NOVOBILSKÝ, J. 2007. Dopravní informace s využitím systému plovoucích vozidel. Konferencia ITS Prague ’07, Praha, 2007.TAKÁCS, A. 2007. Introducing RDS-TMC in Slovakia. Konferencia ITS Bratislava ’07, Bratislava, 2007.

×